Uznesenie Judgement was issued on Wednesday, February 27, 2025

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 22Ek/597/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124256749
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Šablová
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2025:6124256749.3

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica vo veci exekúcie oprávneného: A. A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvalé bydlisko
ul. C. XXXX/XX, XXX XX D., v právnom zastúpení: KADUC & PARTNERS s. r. o. so sídlom Trojičné
námestie 4, 917 01 Trnava, IČO: 50 290 762, proti povinnej: A. A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvalé bydlisko E.
F.XX,XXXXXB.,vprávnomzastúpení:AKKlebercLegal,s.r.o.sosídlomTbiliská13,83106Bratislava,
IČO: 54 741 548, o vymoženie pohľadávky vo výške 420000 Eur, vedenej u súdneho exekútora: JUDr.

Július Petík so sídlom Exekútorského úradu v Bratislave, Nobelova 34, pod sp. zn. 131EX 115/24,
v konaní o sťažnostiach povinnej a G. B., nar. XX.X.XXXX, trvalé bydlisko E. F. XX, XXX XX B. proti
uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 22Ek/597/2024 zo dňa 29.11.2024, takto

r o z h o d o l :

I. Súd sťažnosť povinnej proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 22Ek/597/2024 zo
dňa 29.11.2024 z a m i e t a.

II. Súd sťažnosť G. B. nar. XX.XX.XXXX proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn.
22Ek/597/2024 zo dňa 29.11.2024 z a m i e t a .

III. Oprávnenému nárok na náhradu trov konania o sťažnosti povinnej a p. G. B. proti uzneseniu
Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 22Ek/597/2024 zo dňa 29.11.2024 n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 8.3.2024 domáhal od povinnej
vymoženia pohľadávky vo výške 420.000 Eur, a to na základe rozsudku Okresného súdu Pezinok
sp. zn. 4C/32/2013 zo dňa 23.8.2022, vykonateľného dňa 6.2.2024 v spojení s rozsudkom Krajského
súdu v Bratislave sp. zn. 3Co/43/2023, 3Co/123/2023 zo dňa 30.11.2023 vykonateľným dňa 2.2.2024.
Poverením zo dňa 4.4.2024 Okresný súd Banská Bystrica poveril vykonaním exekúcie súdneho
exekútora JUDr. Júliusa Petíka so sídlom Exekútorského úradu v Bratislave, ktorý ju vedie pod spisovou

značkou 131EX 115/24.

2. Uznesením sp. zn. 22Ek/597/2024 zo dňa 29.11.2024 súd návrh povinnej na zastavenie exekúcie
zamietol a nárok na náhradu trov exekúcie jej nepriznal. Týmto uznesením zamietol aj návrh G.
B. na zastavenie exekúcie ako podaný neoprávnenou osobou. Predmetné uznesenie súd v osobe
vyššieho súdneho úradníka odôvodnil tým, že povinná sa dovoláva, že vymáhaná pohľadávka patrí do

masy bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ktoré doposiaľ nie je vyporiadané, pričom konanie o
vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov („BSM“) je vedené na Okresnom súde Pezinok
pod sp. zn. 6C/264/2013. Je zrejmé, že konanie o vyporiadaní BSM trvá od roku 2013 a trvalo aj v čase
vznikuexekučnéhotitulu,t.j.zčasovéhohľadiskaideookolnosť,ktorápredchádzalavznikuexekučného
titulu, dňu 23.8.2022. Súd mal za to, že uvedené tvrdenia mala povinná uplatniť ako obranu v základnom
konaní, v ktorom bol vydaný exekučný titul. Povinná predložila listinné dôkazy - Čestné prehlásenie

oprávnenéhozodňa8.3.2011akoajKúpnuzmluvuzodňa7.2.2011,avšaktietosadatujúzobdobiapred
vznikom exekučného titulu - vykonateľného rozhodnutia Okresného súdu Pezinok sp. zn. 4C/32/2013zo dňa 23.8.2022. Ak by sa exekučný súd zaoberal dôkazmi z obdobia pred vznikom exekučného titulu,
prekročil by svoju právomoc vymedzenú v citovanom ustanovení § 61k ods. 1 Exekučného poriadku
(viď bod 10. odôvodnenia predmetného uznesenia). Konanie o návrhu na zastavenie exekúcie nie

je opravným prostriedkom. Povinná mala možnosť brániť sa po doručení predmetného rozhodnutia
podaním riadneho resp. mimoriadneho opravného prostriedku, ktorú v prípade riadneho opravného
prostriedku aj využila a nemala v spore úspech. V ďalšej časti návrhu povinná poukázala na existenciu
pohľadávky voči oprávnenému vo výške 2.000.000 Eur a uviedla tvrdenie, že vymáhanie nároku v tomto
exekučnom konaní by bolo kontraproduktívne, nakoľko oprávnený a povinná disponujú vzájomne sa

kryjúcimi pohľadávkami. Povinná súdu predložila listinu zo dňa 16.2.2019 označenú ako „Zmluva o
postúpení pohľadávky voči A. A. B. v celkovej výške 2.000.000 Eur v rámci vyporiadania bezpodielového
spoluvlastníctvamanželov“.Zánikpohľadávkyzapočítanímjeupravenýv§580Občianskehozákonníka,
pričom citované ustanovenie § 61e Exekučného poriadku, v znení účinnom od 01.04.2017, obmedzuje
uplatnenie jednostranného započítania pohľadávok po začatí exekúcie len na pohľadávky priznané
povinnému exekučným titulom, t. j. na judikované vzájomné pohľadávky povinného voči oprávnenému.

Inak povedané, ustanovenie § 61e Exekučného poriadku pre svoje uplatnenie vyžaduje, aby povinná
predložila vykonateľný exekučný titul, v ktorom je povinnej (právnemu predchodcovi povinnej) priznaná
započítavaná pohľadávka. V danom prípade súd dospel k záveru, že povinná sa obmedzuje na
tvrdenie, že disponuje vyššou pohľadávkou voči oprávnenému, ako je vymáhaná pohľadávka, t. j. nie
sú naplnené všetky atribúty započítania podľa § 580 Občianskeho zákonníka (absentuje započítací

prejav), zároveň pohľadávka, ktorej existenciu namietla povinná v štádiu po začatí exekúcie, nie je
judikovaná, t. j. priznaná vykonateľným súdnym rozhodnutím. Návrh povinnej na zastavenie exekúcie
nie je relevantný, nakoľko povinná neuviedla žiadny konkrétny právny dôvod, ktorý by bol spôsobilý
vyvolať zastavenie exekučného konania. Exekučný súd už nijakým spôsobom nemôže zasahovať do
konania, ktoré predchádzalo vzniku exekučného titulu. Povinná neuviedla žiadne skutočnosti, ktoré by

zakladali dôvod pre zastavenie exekúcie v zmysle § 61k ods. 1 Exekučného poriadku a ani nebol známy
žiadny dôvod uvedený v § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, pre ktorý by mala byť exekúcia zastavená.
Povinná taktiež neuviedla žiadne ďalšie skutočnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu a ktoré by
spôsobili zánik vymáhaného nároku, alebo by bránili jeho vymáhateľnosti, alebo iné dôvody, pre ktoré
by mala byť exekúcia neprípustná. Skutočnosťou naďalej zostáva, že exekúcia sa vedie na podklade

spôsobilého exekučného titulu. Povinná dobrovoľne nesplnila to, čo jej ukladá vykonateľné rozhodnutie,
preto oprávnený v súlade so zákonom podal návrh na vykonanie exekúcie.

3. Súdny exekútor predložil súdu podanie zo dňa 22.5.2024 označené ako „Zastavenie exekúcie č.
131EX 115/24 voči A. A. B., bytom E. F. XX H. B., zo dňa 04.04.2024 na žiadosť oprávnených A. A.

B. a G. B.“ adresované súdnemu exekútorovi, podané G. B., nar. XX.XX.XXXX, bývalou manželkou
oprávneného, ktoré súd podľa obsahu posúdil ako návrh na zastavenie exekúcie. Navrhovateľka
v podaní uviedla, že je oprávnenou na 50 % vymáhanej pohľadávky voči povinnej, keďže bola
predávajúcou nehnuteľnosti evidovanej na LV č. XXXX, k. ú. B. spolu s oprávneným a predmetná
pohľadávka je súčasťou bezpodielového spoluvlastníctva manželov, a zároveň vyvodzuje postavenie

oprávneného na základe predloženej všeobecnej plnej moci vydanej dňa 21.02.2011 oprávneným
A. A. B., nar. XX.XX.XXXX (doplnenej v prílohe, notársky overenej 22.02.2011), žiada bezodkladné
zastavenie exekúcie, s ohľadom na to, že voči oprávnenému A. A. B. vymáha pohľadávky vo výške 4
086 788,76 Eur, a to v konaní na Okresnom súde Pezinok sp. zn. 6C/264/2013. Oprávnený vo vyjadrení
zo dňa 10.6.2024 k predmetnému návrhu poukázal na skutočnosť, že bývalá manželka oprávneného

sa obdobným spôsobom, ako sa snaží zastaviť exekúciu, pokúšala zastaviť aj súdne konanie vedené
na Okresnom súde Pezinok pod sp. zn. 4C/32/2013, tzn. konanie, ktorého právoplatný a vykonateľný
výsledok je zákonným podkladom tejto exekúcie. Tak ako v konaní na Okresnom súde Pezinok, tak sa aj
v tomto prípade podľa názoru oprávneného jedná o obštrukciu zo strany bývalej manželky oprávneného,
ktorej podstatou je poškodzovanie práv a oprávnených záujmov oprávneného a je v rozpore s jeho

záujmami. Povahu právnych úkonov realizovaných na základe plnomocenstva vyhodnocoval aj Krajský
súd v Bratislave v rozhodnutí zo dňa l. júna 2021, č. k. - 14Co/163/2019 aj pre toto exekučné konanie,
a tým pádom by sa na úkony realizované na základe tohto plnomocenstva nemalo prihliadať, zároveň
priložil stanovisko k odvolaniu daného plnomocenstva, ktoré už bolo oprávneným zasielané na Okresný
súd Pezinok. Oprávnený konštatoval, že s predmetným návrhom iniciovaným G. B. nesúhlasí, odmieta

ho a vníma ho ako ďalšiu obštrukciu, ktorá má smerovať k poškodzovaniu jeho práv, ktoré boli
právoplatne priznané súdom. Skutočnosť neukončeného vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva
oprávneného a jeho bývalej manželky G. B. nemá podľa názoru oprávneného žiaden vplyv na samotnú
exekúciu. Súd konštatoval, že na základe citovaného ustanovenia § 35 ods. 2 Exekučného poriadku,jedine bývalému manželovi povinného môže byť pre určitý úsek konania priznané postavenie účastníka
konania, v tom prípade má aktívnu legitimáciu na podanie návrhu na zastavenie exekúcie. V danom
prípade súd dospel k záveru, že bývalá manželka oprávneného nie je aktívne legitimovaná na podanie

návrhu na zastavenie exekúcie súdom, v dôsledku uvedeného návrh ako podaný neoprávnenou osobou
v súlade s § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol.

4. Povinná proti uzneseniu vydaného vyšším súdnym úradníkom podala v zákonom stanovenej
lehote sťažnosť, ktorú odôvodnila tým, že oprávnený začal výkon exekúcie bez vedomia a súhlasu

pani B.. Týmto konaním bez jej účasti dôjde k nezvratnému poškodeniu majetkovej podstaty BSM,
jednostrannému zvýhodneniu oprávneného, ktorý môže po vykonaní exekúcie ďalšími majetko-
právnymi a finančnými transakciami dokonca aj mimo územia SR, rovnako, ako sa to dialo počas
trvania manželstva a zabrániť riadnemu uplatneniu nárokov pani B., a tým aj neodvratnej ujme na
jej práva v konaní o vyporiadaní BSM. Priložila čestné vyhlásenie oprávneného, v rámci ktorého
vyhlásil, že nevyplatil svojej manželke 1/2 všetkého hnuteľného a nehnuteľného majetku vyplývajúceho

z bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Povinná ďalej uviedla, že oprávnený nemá právo
disponovať s priznanou sumou do konca konania o vyporiadaní BSM. Pani B. zmluvou o postúpení
pohľadávok zo dňa 16.02.2019 postúpila pohľadávku vo výške 2 miliónov EUR, ktorá je predmetom
konania o vyporiadaní postupníkov, ktorými sú povinná a jej súrodenci. Povinná tak disponuje
vyššou pohľadávkou voči oprávnenému ako sa vymáha v exekučnom konaní, vymoženie pohľadávky

oprávneného by tak bolo kontraproduktívne, keďže oprávnený a povinný disponujú vzájomne kryjúcimi
sa pohľadávkami.

5. Proti uvedenému uzneseniu podala v zákonnom stanovenej lehote sťažnosť aj bývalá manželka
oprávneného p. G. B., ktorá sťažnosť odôvodnila nesprávnym právnym posúdením veci, porušením

práva na spravodlivý proces a dôvodným podozrením zo spolupodieľania sa vyššieho súdneho úradníka
na trestnej činnosti, podporou nezákonného nároku A. A. B.. Vo svojom stanovisku menovaná ďalej
uviedla, že v priebehu konania jej súd nedoručoval žiadny z návrhov a vyjadrenie druhého oprávneného,
a preto včas a riadne nemohla navrhovať dôkazy, ani zaujímať stanoviská k návrhom druhého
oprávneného, a to napriek tomu, že sa na Okresný súd Banská Bystrica v tejto veci opakovane písomne

obracala s podaniami, ktoré súd riadne neprerokoval a nevyhodnotil, čo vyšší súdny úradník napokon v
uznesení sám priznáva napriek závažnosti predmetnej kauzy. Tým však došlo k nezvratnému porušeniu
práv na spravodlivý proces tak, ako ho definuje Ústava SR, ako aj platná judikatúra Ústavného súdu
SR. Vylúčenie jej osoby z konania na základe tvrdenia o nedostatku aktívnej legitimácie je absolútne
nezákonné a mylné, ako to dokazujú aj rozsudky Okresného súdu Pezinok v predmetnej kauze 4C

32/2013. V úvode konania bolo navrhované, aby žaloba A. B. bola zamietnutá pre nedostatok aktívne
legitimácie, keďže netvoril procesné spoločenstvo s jej osobou ale podal žalobu sám. Okresný súd
Pezinok rozsudkom potvrdil aktívnu legitimáciu žalobcu A. B. podľa § 143 Občianskeho zákonníka
ako aj ustálenej judikatúry – režim aktívnej solidarity s tým že po tom, čo dostane z tejto požiadavky
plnenie jeden z manželov bude povinný zaplatiť druhému časť na neho pripadajúcu. Z uvedeného

vyplýva, že aktívna legitimácia platí však aj vice versa a tak sa vzťahuje aj na jej osobu, a preto
podľa tejto judikatúry jednoznačne disponuje dostatkom aktívnej legitimácie na zastavenie predmetnej
exekúcie, navyše podopretou aj všeobecnou plnou mocou, ktorá dodnes nebola zrušená. Jej platnosť
akceptujú aj iné súdne a štátne autority, keďže na základe uvedenej plnej moci realizovala v roku
2023 aj úspešnú kúpno-predajnú transakciu majetku v spoločnom vlastníctve s druhým odporcom A.

B.. Ako vyplýva z napadnutého uznesenia druhý oprávnený A. B. súdu nijako nepreukázal, že jej v
zmysle platnej legislatívy vypovedal predmetnú plnú moc a že ju s týmto vypovedaním oboznámil, ako
káže občianskoprávna legislatíva v ustanoveniach o platnosti plnej moci. Vyšší súdny úradník zaujate
a tendenčne vykonal nadprácu v prospech A. B., keď bezvýhradne a bez jednoznačného preukázania
jeho tvrdení tiež lživé tvrdenia akceptoval, čím nie je vylúčené, že sa dopustil trestného činu zneužitia

právomocí verejného činiteľa. S ohľadom na skutočnosť, že nárok oprávneného vznikol na základe
podvodu – jeho klamstvá v konaní pred Okresným súdom Pezinok a aj odvolacím súdom, ktorým
poprel pravosť svojich podpisov na nimi oboma podpísaných potvrdenkách o zaplatení kúpnej ceny,
dopustil sa viacerých trestných činov, ako preukázalo aj znalecké dokazovanie. Na základe znaleckého
skúmania realizovaného súdnou znalkyňou v odbore písmoznalectvo v dňoch 02.05. až 20.05.2024 bol

vyhotovený znalecký posudok súdnej znalkyne Mgr. Z. Troščakovej č. 8/2024, ktorým bolo jednoznačne
preukázané, že A. A. B. pred súdom popreté podpisy na potvrdenkách /kvitanciách zo dňa 07.02.2011
a 21.02.2011/ sú nesporne pravé a jeho vlastné. V predmetnej kauze voči A. B. koná pre trestné činymarenia spravodlivosti, krivé svedectvo, organizovaná zločinecká skupina a zločin podvodu Krajská
prokuratúra Bratislava.

6. Pani G. B. podaním doručeným súdu dňa 12.08.2024 vyzvala súd na bezodkladné zastavenie
exekúcie z dôvodu neodkladného opatrenia vydaného Mestským súdom Košice dňa 23.07.2024 sp.
zn. 66C/24/2024 – 145, v zmysle ktorého bola odporcovi (v danom prípade oprávnenému) uložená
povinnosťzdržaťsanakladania,čozahŕňanajmänievšakvýlučnezaťaženie,výkon,prevodnasledovnej
pohľadávky: suma vo výške 1.260.000 eur vyplývajúca z rozsudku Okresného súdu Pezinok zo dňa

24.08.2022, č. k. 4C/32/2013 – 1635 a to až do doby vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva
sporových strán. So zreteľom na uvedené vyšší súdny úradník v napadnutom uznesení uložil
súdnemu exekútorovi v ďalšom konaní vydať na základe § 61h ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku
upovedomenie o odklade exekúcie do právoplatného ukončenia konania o nariadení neodkladného
opatrenia sp. zn. 66C/24/2024 vedeného na Mestskom súde v Košiciach.

7. Predmetné sťažnosti súd z dôvodu hospodárnosti konania (nenavyšovania trov konania) na
vyjadrenie oprávnenému nezasielal. Povinná v podanej sťažnosti uvádzala rovnaké skutočnosti ako
v návrhu na zastavenie exekúcie, pričom pani G. B. nie je účastníkom exekučného konania, ani
splnomocnenou osobou oprávneným na zastupovanie v predmetnom exekučnom konaní, nakoľko
záujmy zástupcu a zastúpeného sú v zjavnom rozpore, pričom oprávnený je v predmetnom konaní

právne zastúpený advokátom. Stanovisko oprávneného je súdu zároveň známe z jeho vyjadrenia sa
k návrhu na zastavenie exekúcie.

8. Podľa § 202 ods. 1 druhá veta Exekučného poriadku sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje,
ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho

súdneho úradníka.

9. Podľa § 202 ods. 2 Exekučného poriadku písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta
sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca
stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí.

10. Podľa § 200 Exekučného poriadku na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného
sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku,
prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.

11. Podľa § 239 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov
(ďalej len „CSP“) proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť,
je prípustná sťažnosť. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

12. Podľa § 248 CSP o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.

13. Podľa § 249 CSP súd prvej inštancie rozhodne o sťažnosti uznesením spravidla bez nariadenia
pojednávania.

14. Podľa čl. 4 ods. 1 základných princípov CSP ak sa právne vec nedá prejednať a rozhodnúť na

základe výslovného ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo
iného zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci.

15. Podľa § 250 ods. 1 CSP ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.

16. Sudca po zistení, že sťažnosť bola podaná včas, oprávnenou osobou - povinnou osobou, v ktorej
neprospech bolo uznesenie vydané, proti rozhodnutiu, proti ktorému je sťažnosť prípustná, preskúmal
napadnuté uznesenie bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že sťažnosť povinnej nie je
dôvodná. V danom prípade vyšší súdny úradník v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav veci a zo
zistených skutočností vyvodil správny právny záver, ktorý zároveň aj dostatočným spôsobom právne

odôvodnil. Takýto postup súdu má oporu v právnych predpisoch a bol odôvodnený do tej miery, ktorá
postačuje na záver o ústavnej konformite napadnutého uznesenia. Sudca sa stotožnil s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia vyššieho súdneho úradníka a v podrobnostiach naň odkazuje. Napriek zneniuust. § 202 ods. 2 Exekučného poriadku, s poukazom na nesúhlas povinného prezentovaný v sťažnosti
a k zvýrazneniu správnosti napádaného rozhodnutia, sudca nad rámec zákona uvádza:

17. V prvom rade súd poukazuje na skutočnosť, že neodkladné opatrenie vydané Mestským súdom
Košice sp. zn. 66C/24/2024 – 145 zo dňa 23.07.2924, ktorým bola odporcovi (v danom prípade
oprávnenému) uložená povinnosť zdržať sa nakladania, čo zahŕňa najmä nie však výlučne aj výkon
pohľadávky vymáhanej v predmetnom exekučnom konaní bolo rozhodnutím Krajského súdu v Košiciach
sp. zn. 2Co/142/2024 – 275 zo dňa 28.01.2025 zmenené tak, návrh na vydanie neodkladného opatrenia

bol súdom zamietnutý. Uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 20.02.2025, čím odpadol
dôvod na povolenie odkladu exekúcie zo strany súdneho exekútora.

18. Exekučným titulom v predmetnej právnej veci je rozsudok Okresného súdu Pezinok sp. zn.
4C/32/2013 zo dňa 23.08.2022, vykonateľný dňa 06.02.2024 v spojení s rozsudkom Krajského súdu
v Bratislave sp. zn. 3Co/43/2023, 3Co 123/2023 zo dňa 30.11.2023 vykonateľný dňa 02.02.2024.

Oprávneným z predmetného exekučného titulu je A. A. B., ktorému bol súdom priznaný nárok vo
vzťahu k povinnej na vyplatenie sumy 420000 eur z titulu neuhradenia predmetu kúpy – nehnuteľnosti
nachádzajúcej sa v katastrálnom území B. zapísanej na LV č. XXXX I. XXXX na základe kúpnej zmluvy
zo dňa 07.02.2011, kde ako predávajúci vystupuje oprávnený a jeho bývalý manželka G. B..

19. S poukazom na argumentáciu povinnej v podanej sťažnosti súd udáva, že sťažnostné konanie je
v zásade jediným opravným konaním v exekučnom konaní a preto nie je akýmsi predĺžením konania
o určitom procesnom podaní účastníka, ale je opravným konaním, v ktorom má dotknutá strana vytýkať
vady konania i rozhodnutia vyššieho súdneho úradníka (§ 239 CSP v spojení s § 243 CSP). Inými
slovami povedané sťažnosť proti rozhodnutiu o návrhu na zastavenie exekúcie nie je duplicitným

návrhom na zastavenie exekúcie s tou zmenou, že o nej rozhoduje sudca, ale je opravným prostriedkom,
v ktorom sťažovateľ namieta vady rozhodnutia vyššieho súdneho úradníka, resp. vady konania, ktoré
mu predchádzalo, t. j. skutkový a právny rámec vymedzený v návrhu na zastavenie exekúcie je rámcom
i pre sťažnostné konanie. V danom prípade povinná v sťažnosti nevytýka vady konania a rozhodnutia
vyššieho súdneho úradníka, v sťažnosti opätovne uvádza argumenty pojaté v návrhu na zastavenie

exekúcie, t.j. skutočnosť, že oprávnený začal výkon exekúcie bez vedomia a súhlasu pani B. (bývalej
manželky) a nemá právo disponovať s priznanou sumou do skončenia konania o vyporiadnie BSM.
Rovnako opätovne poukázala na existenciu zmluvy o postúpení pohľadávky vo výške 2.000.000 eur,
ktorá je predmetom konania o vyporiadanie BSM a teda na skutočnosť, že je kontraproduktívne viesť
exekúciu so zreteľom na vzájomne sa kryjúce pohľadávky.

20. Napriek vyššie uvedenému súd udáva nasledovné:

21. Podľa ust. 35 Exekučného poriadku, do vydania poverenia vykonanie exekúcie je účastníkom
konania oprávnený. Po vydaní poverenia na vykonanie exekúcie sú účastníkmi konania oprávnený

a povinný; iné osoby sú účastníkmi len tej časti konania, v ktorej im toto postavenie priznáva tento zákon.
Ak súd rozhoduje o trovách exekútora, účastníkom konania je aj exekútor.

22. Podľa ust. § 35 ods. 2 Exekučného poriadku, účastníkom konania je aj manžel povinného,
alebo bývalý manžel povinného, ak sa exekúcia vykonáva postihnutím majetku v bezpodielovom

spoluvlastníctve manželov.

23. Osobou oprávneného z exekučného titulu je oprávnený. S otázku namietanej vecnej legitimácie
oprávneného (jedného z bezpodielových spoluvlastníkov) sa vysporiadal súd už aj v základnom konaní,
kdebolorovnakopostavenieoprávnenéhospochybňované.Súdajspoukazomnarozhodovaciučinnosť

NS SR a NS ČR ustálil oprávnenie oprávneného na podanie samotnej žaloby, ktoré postavenie žalobcu
vyplýva z hmotnoprávneho ust. § 143 Občianskeho zákonníka. Podanie návrhu na vykonanie exekúcie
tak nie je podmienené súhlasom manžela oprávneného, tobôž za situácie, keď manželka oprávneného
v základnom konaní spochybňovala nárok oprávneného a vystupovala v konaní ako svedok v prospech
povinnej. Pani G. B. sa v pôvodnom základnom konaní nedomáhala spolu s oprávneným nároku

vyplývajúceho z exekučného titulu, práve naopak, uvedený nárok oprávneného spochybňovala tvrdiac,
že pohľadávka oprávneného neexistuje, nakoľko bola zo strany povinnej aj súrodencov uhradená.24.Pokiaľideoargumentáciupovinnej,žeoprávnenýnemáprávodisponovaťsosvojoupohľadávkoudo
časuvysporiadaniaBSM oprávnenéhoap.B.súdudáva,že pohľadávkapriznanásúdnymrozhodnutím
v základnom konaní bude predmetom vyporiadania BSM. Zo samotného rozhodnutia odvolacieho

Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 2Co/142/2024 – 275 zo dňa 28.01.2025, ktorým súd zrušil uznesenie
o nariadení neodkladného opatrenia vyplýva, že medzi stranami (oprávneným a jeho bývalou manželkou
pani G. B.) ani nebolo sporné, že prisúdená pohľadávka 1.260.000 eur, označená v petite návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia patrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov obidvoch strán
sporu. Uvedená argumentácia povinnej je v tomto smere naviac bezpredmetná, nakoľko povinná nie je

účastníkom konania o vyporiadanie BSM oprávneného a jeho bývalej manželky, ale osobou povinnou
z exekučného titulu.

25. Naviac argumentácia povinnej je v tomto smere aj rozporuplná, keď povinná v podanej
sťažnosti argumentuje skutočnosťou, že oprávnený by nemal mať oprávnenie disponovať s priznanou
(judikovanou) sumou do konca konania o vyporiadaní BSM, na strane druhej poukazuje na skutočnosť,

že toto oprávnenie bývalá manželka povinného mala, keď povinná disponuje nejudikovanou
pohľadávkou voči oprávnenému vo výške 2.000.000 eur, postúpenej na jej osobou zo strany bývalej
manželky oprávneného p. G. B., pričom má ísť taktiež o (inú) pohľadávku, ktorá je predmetom konania
o vyporiadanie BSM, ktoré nebolo právoplatne skončené. Naviac súd rovnako ako vyšší súdny úradník
v napadnutom uznesení konštatuje, že tvrdenia povinnej sa obmedzujú len na konštatáciu, že disponuje

vyššou pohľadávkou voči oprávnenému, ako je vymáhaná pohľadávka v predmetnom exekučnom
konaní, avšak absentuje z jej strany atribút započítania (t.j. započítací prejav).

26. Súd naviac dodáva, rovnako ako vyšší súdny úradník v napadnutom uznesení, že aj za predpokladu,
ak by povinná započítací prejav realizovala (čo sa však v konaní nestalo), v zmysle ust. § 61e

Exekučného poriadku, po začatí exekúcie sa neprihliada na jednostranné započítanie vzájomnej
pohľadávky povinného voči oprávnenému, ibaže je priznaná exekučným titulom, na podklade ktorého by
povinný mohol viesť exekúciu. Exekučným titulom priznávajúcim pohľadávku p. G. B. voči oprávnenému,
ktorá mala byť predmetom Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 16.02.2019 povinná nedisponuje,
pričom ním ani disponovať nemôže za situácie, keď konanie o vyporiadanie BSM nebolo ukončené.

27. S poukazom na uvedené má sudca za to, že vyšší súdny úradník postupoval správne a v súlade
so zákonom, keď v danej veci návrh povinnej na zastavenie exekúcie zamietol z dôvodu, že povinná
nepreukázala dôvody na zastavenie exekúcie a súčasne súd ani ex offo nezistil existenciu dôvodov
na zastavenie exekúcie. Keďže neboli zistené žiadne skutočnosti brániace vymáhateľnosti exekučného

titulu, pričom súd nezistil ani žiadny iný dôvod na zastavenie exekúcie, preto bolo potrebné sťažnosť
povinnej proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 22Ek/597/2024 zo dňa 29.11.2024
ako nedôvodnú zamietnuť.

28. Pokiaľ ide o III. výrok napadnutého uznesenia, ktorým súd návrh na zastavenie exekúcie zo strany

pani G. B. (bývalej manželky oprávneného) zamietol ako podanú neoprávnenou osobu, súd udáva
nasledovné:

29. Ku skutočnosti, že p. G. B. mala podať návrh na zastavenie exekúcie v pozícii splnomocnenej osoby
zo strany oprávneného súd udáva, že oprávnený so zastúpením p. B. v predmetnej veci nesúhlasil.

Naviac je oprávnený v predmetom konaní zastúpený advokátskou kanceláriou KADUC & PARTNERS
s.r.o.. V zmysle ust. § 89 ods. 3 Civilného sporového poriadku, ak je strana zastúpená advokátom,
zastúpenie iným zástupcom ako advokátom je vylúčené.

30. Naviac podľa ust. § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka zastupovať iného nemôže ten, koho záujmy

sú v rozpore so záujmami zastúpeného. Porušenie tohto zákazu má za následok absolútnu neplatnosť
právneho úkonu. Odvolať, resp. vypovedať plnú moc je potrebné len v prípade jej platnosti. Samozrejme
generálna plná moc mohla (môže) platiť pri právnych úkonoch, pri ktorých neboli (nie sú) záujmy
zástupcu v rozpore so záujmami zastúpeného.

31. Súd v tejto súvislosti poznamenáva, že pani p. G. B. na základe udelenej plnej moci zo strany
žalobcu (v danom prípadne oprávneného) zo dňa 21.01.2011 zobrala späť žalobcu v konaní vedenom
na Okresnom súde v Pezinku sp. zn. 4C/32/2013. Okresný súd späťvzatiu návrhu vyhovel a konanie
zastavil. Na odvolanie žalobcu Krajský súd v Bratislave (odvolací súd) napadnuté uznesenie súdu prvejinštancie zrušil uznesením č.k. 14Co/163/2019 – 1344 zo dňa 01.06.2021 a vec vrátil súdu prvého
stupňa na ďalšie konanie, pričom vyslovil právny názor, že plnomocenstvo udelené žalobcom G. B., je
vo vzťahu k predmetnému konaniu neúčinné pre rozpor v záujmoch splnomocnenca a zastúpeného/

splnomocniteľa. Uvedená konštatácia súdu je plne aplikovateľná aj na predmetnú vec a teda nie je
možné pripustiť zastúpenie oprávneného osobou, ktorej záujmy sú v zjavnom rozpore so záujmami
oprávneného. Pani G. B. totiž nemá skutočný záujem na vymáhaní a vymožení pohľadávky uplatnenej
v návrhu na vykonanie exekúcie, ktorej existenciu v základnom konaní popierala a snažila sa o jeho
právoplatné zastavenie.

32. Pokiaľ ide o argumentáciu p. B., že táto má danú aktívnu legitimáciu v predmetnom konaní ako
bývalá manželka súd udáva nasledovné:

33. Súd opätovne poukazuje na ust. § 35 ods. 2 Exekučného poriadku. Účastníkom exekučného
konania je aj manžel povinného, alebo bývalý manžel povinného, ak sa exekúcia vykonáva postihnutím

majetku v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov. V danom prípade pani G. B. nie je bývalou
manželkou povinného ale bývalou manželkou oprávneného, pričom v predmetom konaní sa nepostihuje
majetok patriaci do BSM, ale naopak, vymáha sa pohľadávka v prospech majetku patriaceho do BSM.
S poukazom na uvedené zákonné ustanovenie nebolo teda ani povinnosťou súdu doručovať pani G.
B. akékoľvek písomnosti prezentované v predmetnom exekučnom konaní. Keďže nebola naplnená

hypotéza ust. § 35 ods. 2 Exekučného poriadku, postupoval vyšší súdny úradník správne, keď návrh
pani B. zamietol ako podaný neoprávnenou osobou.

34. V samotných rozhodnutiach (exekučných tituloch) sa súd okrem iného náležitým spôsobom
vysporiadal aj s otázkou aktívnej legitimácie pani B. v pôvodnom základnom konaní (viď bod 23

odôvodnenia tohto sťažnostného uznesenia). Pani B. nefigurovala v základnom konaní ako žalobca
právo naopak, právo oprávneného v postavení svedka po celú dobu trvania základného konania
spochybňovala. Oprávneným v exekučnom konaní je oprávnený z exekučného titulu, to znamená
úspešný žaloba v základnom konaní, t.j. A. A. B..

35. Keďže pani G. B. nie je účastníkom tohto exekučného konania, nemusel sa (sťažnostný) súd s jej
argumentáciou obsiahnutou v jej návrhu na zastavenie exekúcie a v jej sťažnosti vecne vysporadúvať.

36. Napriek uvedenému súd udáva, že pokiaľ ide o argumentáciu pani G. B. v súvislosti s preukázanými
podpismi oprávneného na potvrdeniach zo dňa 07.02.2011 a 21.02.2011 súd udáva, že Okresný súd

Pezinok v rozhodnutí sp. zn. 4C/32/2013 zo dňa 23.08.2022 v odôvodnení rozhodnutia konštatoval,
že žalobca (v danom prípade oprávnený) poprel pravosť svojho podpisu na predložených listinných
dôkazoch (žalobca nezložil preddavok na trovy znaleckého dokazovania, ktoré navrhol, preto nebolo
v konaní na jeho návrh nariadené a vykonané), pričom dôkazné bremeno ohľadne pravosti podpisu
žalobcu (oprávneného) na týchto súkromných listinách zaťažovalo v zmysle ustálenej súdnej praxe

najvyšších súdnych autorít (viď uznesenie NS SR sp. zn. 4Cdo 13/2009 zo dňa 24.02.2010) stranu
žalovaných (teda v danom prípade povinnú a jej súrodencov - žalovaných), ktorí zo skutočností,
v listinách uvedených, vyvodzovali v konaní pre seba priaznivé právne dôsledky v podobe návrhu
na zamietnutie žaloby. Z takejto procesnej situácie, keď žalovaní, súc právne zastúpení, nenavrhli
preskúmanie pravosti podpisu žalobcu na týchto súkromných listinách odborne zdatnou osobou

(znalcom), hoc boli súdom informovaní, že súd procesný návrh žalobcu nevykoná. Aj z toho dôvodu súd
preto nemohol na tieto 2 listinné dôkazy prihliadať a teda vyvodiť z nich pre žalovaných (v danom prípade
aj povinnú) priaznivý záver. Rovnako odvolací súd v Bratislave sa v rozsudku sp. zn. 3Co/43/2023
– 1862 3Co 123/2023 zo dňa 30.11.2023 v bode 44 a 47 a 48 vysporiadal s otázkou vykonania
dokazovania ohľadom pravosti postupu a námietky žalovaných (v danom prípade aj povinnej) vyhodnotil

ako nedôvodnú. Odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že dôkazné bremeno
ohľadom pravosti listiny, resp. podpisov na nej zaťažuje stranu žalovaných nakoľko títo zo skutočností,
ktoré sú obsahom listín, vyvodzujú pre seba priaznivé následky, resp. úspech vo veci. Oprávnený
v konaní spochybnil pravosť podpisov s tým, že o nich nemal vedomosť a tieto nikdy nepodpísal, pričom
takto formulované popretie možno vyhodnotiť ako dostatočné na to, aby mala byť pravosť týchto listín

dokazovaná. Nakoľko žalovaní boli v spore zastúpení právnym zástupcom a súdom prvej inštancie pred
skončením dokazovania poučení, že dôkazné bremeno leží na nich, nenavrhli znalecké dokazovanie,
hoci žalobca pravosť listín nimi predložených poprel, súd prvej inštancie na tieto dôkazy neprihliadal,
ktorému postupu nemožno nič vytknúť. Predloženie znaleckého posudku týkajúceho sa pravosti podpisuoprávneného na vyššieho uvedených dokumentoch je v exekučnom konaní bezpredmetné. Ako súd
vyššie konštatoval, exekučný súd právo nenachádza, ale vykonáva a je exekučným titulom viazaný.

37. Akékoľvek hmotnoprávne námietky možno povinným namietať v základnom konaní (v lehotách
a spôsobom stanoveným CSP) a nie až v konaní exekučnom (vykonávacom). Súd poukazuje na
uznesenie Ústavného súdu SR z 3. mája 2011, č. k. III. ÚS 41/2011-31, kde Ústavný súd SR vyslovil,
že exekučný súd skúma exekučný titul pri rozhodovaní o žiadosti exekútora o vydanie poverenia
na vykonanie exekúcie (§ 44 Exekučného poriadku), tiež na prípadnú námietku povinného proti

exekúcii (§ 50 Exekučného poriadku), ako aj na prípadný návrh povinného na zastavenie exekúcie
(§ 58 exekučného poriadku); súčasne platí, že exekučný súd nie je oprávnený preskúmavať vecnú
správnosť exekučného titulu, teda zaoberať sa správnosťou skutkových a právnych záverov orgánu,
ktorý exekučný titul vydal. Exekučný titul sa nadobudnutím jeho právoplatnosti stal pre strany záväzným
a založil tzv. prekážku veci rozhodnutej (res iudicata). Návrh povinného na zastavenie exekúcie
bol zákonom zavedený ako procesná obrana povinného proti neprípustnej exekúcii, ktorého účelom

je zastavenie exekúcie alebo upustenie od vykonania exekúcie z dôvodov taxatívne ustanovených
v zákone. Z uvedeného je zrejmé, že návrh povinného na zastavenie exekúcie nie je opravným
prostriedkom, ktorým by sa napádalo vydané rozhodnutie, ktoré slúži ako podklad na vykonanie
exekúcie. Návrh povinného na zastavenie exekúcie je procesným prostriedkom, ktorým možno vyvolať
spor o prípustnosť exekúcie, pretože smeruje proti exekúcii a nie proti exekučnému titulu. Predmetom

návrhu povinného na zastavenie exekúcie preto môže byť iba skutočnosť procesného alebo hmotného
práva, ktorá nastala po vydaní exekučného titulu. Exekučný súd už nijakým spôsobom nemôže procesne
zasahovať do konania, v ktorom bol vydaný exekučný titul, čiže exekučný súd už nemôže zasahovať
do konania, ktoré predchádzalo vzniku exekučného titulu. Povinná nemôže v návrhu na zastavenie
exekúcie žiadať o vecný prieskum exekučného titulu, pretože exekučný súd naň nemá právomoc, keďže

vo vzťahu k rozhodnutiu orgánu v základnom konaní nepôsobí ako opravná inštancia a jeho úlohou je
len zabezpečiť nútený výkon rozhodnutia vydaného v základnom konaní, do ktorého obsahu nemôže
nijakým spôsobom zasahovať, ani ho inak preskúmavať, keďže je ním viazaný. Exekučný titul, ako
listina vydaná oprávneným orgánom musí mať predpísanú formu a obsah, musí spĺňať náležitosti, ktoré
sú jednak formálnej, alebo materiálnej povahy. Z hľadiska materiálnej vykonateľnosti preto musí každý

titul obsahovať presnú individualizáciu oprávneného a povinného, presné vymedzenie práva a jemu
zodpovedajúcu povinnosť na plnenie a presne stanovenú lehotu na plnenie. Formálnu vykonateľnosť
stanovuje predpis upravujúci konanie, v ktorom bolo rozhodnutie slúžiace ako exekučný titul vydané.
Rozsah prieskumnej činnosti exekučného súdu je tak obmedzený na to, či je exekučný titul vydaný
orgánom oprávneným na jeho vydanie, či je exekučný titul materiálne a formálne vykonateľný a či

sú oprávnený a povinná hmotno-právne legitimovaní z exekučného titulu. Exekučný súd však nie je
príslušný skúmať správnosť exekučného titulu z pohľadu hmotného práva a ani nijakým spôsobom
nemôže zasahovať do práva priznaného v exekučnom titule. Exekučný súd je viazaný rozhodnutím vo
veci samej, ktoré je vykonávané, a ktoré zakladá oprávnenému právo na splnenie určitej povinnosti voči
označenému subjektu a preto exekučnému súdu neprislúcha čokoľvek na tomto rozhodnutí meniť, ani

opätovne preverovať.

38. V súvislosti s argumentáciou pani G. B. v podanej sťažnosti odvolávajúc sa na na možné vyvodenie
trestnoprávnych konzekvencií voči verejným činiteľom pôsobiacim na Okresom súde v Banskej Bystrici
zapredpokladuneprihliadanianatrestnoprávnyrozmerpredmetnejkauzyatedaprejavjejnespokojnosti

s napadnutým rozhodnutím súd poukazuje na to, že obsahom základného práva na súdnu a inú
právnu ochranu a práva na spravodlivé súdne konanie nie je záruka, že rozhodnutie súdu bude spĺňať
očakávania a predstavy účastníka konania, v danom prípade dokonca len osoby dovolávajúcej sa
postavenia účastníka exekučného konania. Aj stabilná rozhodovacia činnosť ústavného súdu (II. ÚS
4/94, II. ÚS 3/97, I. ÚS 204/2010) rešpektuje názor, podľa ktorého nemožno právo na súdnu ochranu

stotožňovať s procesným úspechom, z čoho vyplýva, že všeobecný súd nemusí rozhodovať v súlade
so skutkovým a právnym názorom účastníkov vrátane ich dôvodov a námietok. Súd je však povinný
na tieto procesné úkony primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom reagovať
v súlade s platným procesným poriadkom, a to aj pri rešpektovaní druhu civilného procesu, v ktorom
účastník konania uplatňuje svoje nároky alebo sa bráni proti ich uplatneniu, prípadne štádia civilného

procesu (IV. ÚS 329/04, II. ÚS 106/05, III. ÚS 32/07, III. ÚS 302/09, III. ÚS 75/2010), čomu podľa názoru
sudcu učinil konajúci vyšší súdny úradník napadnutým uznesením zadosť.39. So zreteľom na vyššie uvedené skutočnosti preto súd sťažnosť p. G. B. ako sťažnosť podanú
neoprávnenou osobou postupom podľa článku 4 ods. 1 základných princípov CSP a ust. § 250 ods. 1
Civilného sporového poriadku zamietol.

40. O trovách sťažnostného konania súd prvej inštancie rozhodoval s poukazom na ust. § 255 ods.
1 CSP v spojení s ust. § 199d ods. 1 Exekučného poriadku. Pretože súd prvej inštancie sťažnosti
povinnej a pani G. B. zamietol, nárok na náhradu trov konania o sťažnosti by sťažnostný súd priznal
oprávnenému ako úspešnej strane. Nakoľko však z exekučného spisu vyplýva, že oprávnenému žiadne

trovy v súvislosti s konaním o sťažnosti nevznikli (tomuto sťažnosti na vyjadrenie zaslané neboli), súd
v súlade s princípom uvedeným v článku 17 CSP zakotvujúcim procesnú ekonómiu rozhodol tak, že
oprávnenému náhradu trov konania o sťažnosti nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 CSP).
Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné (§

202 ods. 4 Exekučného poriadku).