Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, February 28, 2025

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 14CoP/144/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5723203003
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Nemravová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2025:5723203003.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Martiny

Nemravovej, členov senátu JUDr. Róberta Bebčáka a JUDr. Miroslavy Korbašovej, vo veci starostlivosti
o maloleté dieťa: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako navrhovatelia, zastúpené kolíznym
opatrovníkom:Úradpráce,sociálnychvecíarodinyMartin,dieťarodičov:matkaD.E.,nar.XX.XX.XXXX,
trvale bytom F. B. XXXX/X, G. a otec A. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom H. I. XXXX/XX, I. v konaní
o návrhu navrhovateľov/starých rodičov: F. C., nar. XX.XX.XXXX a J. C., nar. XX.XX.XXXX, obaja bytom
H. XXXX/XX, I., na zverenie maloletého dieťaťa do spoločnej náhradnej osobnej starostlivosti, o odvolaní
otca proti rozsudku Okresného súdu Martin č.k. 17P/68/2023-125 zo dňa 15. februára 2024, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Martin č.k. 17P/68/2023-125 zo dňa 15. februára 2024 vo výrokoch
I., II., IV., VI., VII. a VIII. p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie (ďalej aj len „okresný súd“) výrokom I. maloletého zveril do spoločnej náhradnej
osobnej starostlivosti starých rodičov s právom maloletého v bežných veciach zastupovať a spravovať
jeho majetok a prebratím dohľadu nad maloletým v čase, keď sa o neho osobne starajú; výrokom II. určil
otcovi povinnosť platiť na výživu maloletého výživné vo výške 300 Eur mesačne, splatné vždy k 20. dňu

v mesiaci vopred, k rukám Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Martin, počnúc dňom právoplatnosti
rozsudku; výrokom III. uložil matke povinnosť prispievať na výživu maloletého výživným vo výške 100
Eur mesačne, vždy k 20. dňu v mesiaci vopred, k rukám Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Martin,
počnúc dňom právoplatnosti rozsudku; výrokom IV. upravil styk otca s maloletým na každú nedeľu od
09:00 hod. do 15:00 hod. s tým, že maloletého si otec prevezme v mieste bydliska starých rodičov a po
ukončení styku maloletého v mieste ich bydliska im odovzdá; výrokom VI. uložil rodičom maloletého
dieťaťa a maloletému dieťaťu podrobiť sa psychologickému poradenstvu v Centre pre deti a rodiny

Martin s cieľom podpory napĺňania potrieb maloletého zo strany rodičov a perspektívneho obnovenia
prirodzeného vzťahu medzi rodičmi a maloletým najdlhšie po dobu 6. mesiacov; výrokom VII. uložil
starým rodičom povinnosť zabezpečiť účasť maloletého na psychologickom poradenstve v Centre pre
deti a rodiny Martin; výrokom VIII. rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
Odvolací súd prevzal do písomného vyhotovenia svojho rozhodnutia číslovanie výrokov okresným
súdom napriek tomu, že v napadnutom rozhodnutí absentuje výrok V.

2. Okresný súd citujúc § 45 ods. 1, 2, 3, 4, 6, 7, 8, 9 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon o rodine“), § 46 zákona o rodine, § 62 ods. 1, 2 zákona o rodine, § 75
ods. 1 zákona o rodine, § 76 ods. 1 zákona o rodine, § 37 ods. 2 písm. d) zákona o rodine na základe
vykonaného dokazovania vyhodnotil návrh starých rodičov na zverenie maloletého do ich spoločnejnáhradnej osobnej starostlivosti ako dôvodný. Starí rodičia maloletého vo svojom návrhu popisovali,
že na začiatku boli vzťahy maloletého s otcom veľmi dobré, otec sa o maloletého staral. Neskôr sa
otec druhýkrát oženil a vtedy sa vzťahy zhoršili. Zlé vzťahy boli jednak medzi maloletým a otcovou

novou manželkou, výrazne sa zhoršili aj vzťahy medzi otcom a maloletým. Otec sa s manželkou neskôr
rozviedol, avšak po maloletom neustále kričali, vulgárne mu nadávali. Maloletý im ukázal aj modriny na
ruke,oktorýchsavyjadril,žemuichspôsobilotec.Maloletýmuseldomavykonávaťrôznedomácepráce.
Keď doniesol zlú známku zo školy, otec mu vulgárne nadával do debilov, ale učiť sa s ním odmietal.
Celá situácia sa vyostrila v októbri 2023, kedy maloletý od otca doslova utiekol a žiadal starú mamu

o pomoc. Utiekol priamo zo školy, skrýval sa po kríkoch, kde ho našla vtedy stará mama a odvtedy
býva u starých rodičov. Otec si maloletého zablokoval na mobile, sociálnych sieťach, zobral mu kľúče
od bytu, zámky na byte vymenil, zobral mu mobilný telefón aj permanentku na plaváreň. Maloletý sa
odmieta vrátiť k otcovi. Tieto skutočnosti otec v podstate potvrdil aj na pojednávaní. Uviedol, že má toho
veľa v zamestnaní, so vzdelávaním, aby dokázal zabezpečiť rodinu. Maloletého sa snaží upozorňovať
na to, čo robí zle, avšak ak sa to opakuje viackrát, zdvihne naňho hlas. Snaží sa docieliť, aby sa

takéto veci nediali, aby bol kľud a pohoda. Podľa jeho názoru maloletý utiekol k starým rodičom preto,
pretože tam to bude mať ľahšie. Nechce, aby maloletý bol u starých rodičov, lebo títo sú kriminálnici.
Nepoprel, že maloletého zablokoval vo svojom mobilnom telefóne, pretože maloletý je voči nemu drzý
a nejakých spôsobom to treba potlačiť. Potvrdil tiež, že vymenil zámky na byte a maloletý kľúče nemá.
Starých rodičov označil za manipulatívnych a zlých, maloletý žije v sebaklame, neustále ho ľutujú, že je

chudáčik, že dostal zlú známku a podobne, huckajú ho proti nemu. Matka rovnako s návrhom starých
rodičov nesúhlasila, pretože mala za to, že starí rodičia nebudú zvládať starostlivosť o maloletého. Na
základe takto vykonaného dokazovania okresný súd mal preukázané, že výrazne naštrbené vzťahy
medzi maloletým a jeho otcom boli preukázané, svoj záver oprel aj o vyjadrenie kolízneho opatrovníka,
ktorý zisťoval názor maloletého, ktorý prejavil vôľu, že chce zostať u starých rodičov, lebo aktuálne

nemá dobrý vzťah s otcom, cíti sa neprimerane zaťažovaný domácimi prácami, ale chcel by pracovať
na zlepšení vzťahu s ním. Okresný súd prihliadol výraznou mierou na správu Referátu poradensko-
psychologických služieb Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Martin, z ktorej vyplynulo, že maloletý má
výrazne oslabený vzťah s otcom a odmietavý názor voči nemu. Vo vzťahu s otcom maloletý stratil pocit
bezpečia a dôvery, otec je pre neho zdrojom strachu, pričom otcov výchovný prístup hodnotí ako hostilný

a direktívny, s veľmi nízkou mierou autonómie. V prospech aktuálnej psychickej pohody maloletého
dieťaťa by bolo nútenie k návratu k otcovi kontraproduktívne, pretože maloletý má pocit bezpečia a istoty
u starých rodičov, ale je potrebné nastaviť pravidelné stretávanie otca s maloletým, aby sa kontakt
medzi nimi neoslabil. Na základe vykonaného dokazovania okresný súd dospel k presvedčeniu, že
v najlepšom záujme maloletého dieťaťa je jeho zverenie do spoločnej náhradnej osobnej starostlivosti

starých rodičov.

3. Okresný súd konštatoval, že pokiaľ ide o matku, táto prejavila úprimný záujem s maloletým sa
stretávať, pretože podľa vlastného vyjadrenia otec jej stretávanie s maloletým neumožňoval a maloletý
je pre ňu cudzím dieťaťom. Starí rodičia začali matke umožňovať stretávanie sa s maloletým a toto

prebiehalo bez problémov, dokonca maloletý sa na matku tešil. V rámci konania došlo k dohode medzi
starými rodičmi a matkou maloletého, že styk matke s maloletým umožnia tak, ako si to bude maloletý
želať a matke to bude dovoľovať jej pracovná pozícia, preto k úprave styku maloletého s matkou
okresný súd súdnym rozhodnutím nepristúpil. Na druhej strane k vzájomnej dohode medzi starými
rodičmi a otcom neprichádzala do úvahy dohoda ohľadne rozsahu styku s maloletým, preto okresný

súd upravil rozsah styku otca s maloletým každú nedeľu od 09:00 hod. do 15:00 hod. Reflektoval na
názor maloletého pri rozsahu styku, keďže maloletý aktuálne dôrazne odmieta prespávať u otca, kde
sa necíti bezpečne.

4. Vo vzťahu k vyživovacej povinnosti okresný súd konštatoval, že otec je zamestnaný v ŽSSR a.s. s

vymeriavacímzákladomvyplývajúcimzlustráciezosociálnejpoisťovnezamesiaceseptemberažjanuár
2024 presahoval výšku 2.200 Eur, v mesiacoch november, december 2023 a január 2024 presahoval
vymeriavací základ až sumu 2.400 Eur. Naviac otec príjem v období január až jún 2023 mal aj
zo spoločnosti G 3 Plus s.r.o. Považská Bystrica s priemerným vymeriavacím základom 286,72 Eur
a v mesiacoch január až apríl 2023 mal príjem zo spoločnosti ABAS SR Management s.r.o. Bratislava,

kde jeho priemerný mesačný vymeriavací základ dosahoval 88,05 Eur. Náklady otca predstavujú sumu
na bývanie 200 Eur, otec má dve ďalšie vyživovacie povinnosti vo výške 35 Eur na maloletú D. a vo
výške 120 Eur na maloletého D.. Ďalšie výdavky má na televíziu 24,40 Eur, elektrina 35 Eur, plyn 7,00
Eur, telefón 18 Eur, tretí pilier 30 Eur, benzín 40 Eur, odbory 9,00 Eur. Na základe takto ustálenýchmožností a schopností otca okresný súd považoval za primerané vyživovaciu povinnosť určiť vo výške
30 Eur mesačne na maloletého.

5. Pokiaľ ide o matku okresný súd konštatoval, že táto je zamestnaná v Centre sociálnych služieb
Ľadoveň, kde jej vymeriavací základ z lustrácie sociálnej poisťovne vyplýval v priemere 1,091 Eur.
Náklady jej vznikajú s bývaním 261 Eur, výživné na maloletú K. 40 Eur. Zároveň matka preukázala
zvýšené výdavky v súvislosti so zubným ošetrením. Za takto preukázaného skutkového stavu okresný
súdpovažovalzaprimeranéurčiťvyživovaciupovinnosťmatkykmaloletémuvovýške100Eurmesačne.

6. Náklady a príjmy starých rodičov okresný súd ustálil tak, že stará matka je poberateľkou starobného
dôchodku vo výške 437 Eur mesačne, starý otec je poberateľom starobného dôchodku vo výške 651,20
Eur mesačne. Starí rodičia majú v osobnom vlastníctve 3-zbový byt, v ktorom platia za služby spojené
s užívaním bytu sumu 270 Eur mesačne.

7. Vzhľadom na narušené vzťahy maloletého s otcom ako aj vzhľadom na nerealizáciu styku

matky s maloletým počas obdobia 11 rokov, okresný súd považoval za vhodné, aby sa rodičia
s maloletým podrobili psychologickému poradenstvu v Centre pre deti a rodiny Martin, s cieľom podpory
napĺňania potrieb maloletého zo strany rodičov a perspektívneho obnovenia prirodzeného vzťahu medzi
rodičmi a maloletým, najdlhšie na dobu 6 mesiacov. Zároveň starým rodičom, ktorým bol maloletý
zverený do spoločnej náhradnej osobnej starostlivosti, uložil povinnosť zabezpečiť jeho prítomnosť

na tomto poradenstve. O trovách konania rozhodol v zmysle § 52 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného
mimosporového poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „CMP“).

8. Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie podal odvolanie otec, ktorý uviedol, že nesúhlasí so zverením
maloletého do náhradnej osobnej starostlivosti starých rodičov. Priznal, že je prísny a niekedy mu chýba

trpezlivosť, avšak jeho životná situácia nie je najľahšia. Snaží sa pracovať na svojich chybách a ak si
to bude situácia vyžadovať, bude sa snažiť maloletému viac venovať s učením a menej ho zaťažovať
domácimi prácami, čo sú podľa neho triviálne, malicherné záležitosti a nepredstavujú dôvody, pre ktoré
by mal byť maloletý zverený do spoločnej náhradnej osobnej starostlivosti starých rodičov. Nechápe, ako
mohol okresný súd zveriť maloletého do starostlivosti ľudí, ktorí ho okradli o 30.000 Eur a ešte mu chcú

zobrať aj maloletého, pričom oni sú dôvodom nestability, nekľudu a chaosu. Starí rodičia maloletého nie
sú dostatočne osobne a morálne spôsobilí na poskytovanie spoločnej náhradnej osobnej starostlivosti,
pretože mu dňa 07.09.2023 odmietli vrátiť 30.000 Eur, ktoré mal u nich odložené, a tým mu ich odcudzili.
Ich zámer bol jasný, nevrátiť mu jeho peniaze, pretože mu chceli uškodiť a cez tieto peniaze ho chceli
manipulovať a dotlačiť k tomu, aby urobil niečo, čo nechcel. Keď na nich podal trestné oznámenie, zľakli

sa a začali z neho robiť toho zlého, pričom ich postoj bol agresívny a morálne eticky nesprávny. Po tom,
ako sa zľakli trestného oznámenia, keďže vedeli, že je pracovne vyťažený, tak zmanipulovali maloletého
a toho používajú ako rukojemníka, aby ho vydierali a dosiahli svojho. Chcú dosiahnuť, aby sa nestýkal so
svojou bývalou manželkou a svojimi maloletými deťmi. Keď bol pred pár týždňami pre maloletého u starej
matky, tá najprv zišla dolu pred vchod a povedala mu, že ak sa odvolá proti rozhodnutiu súdu prvej

inštancie, tak podá podnet na finančnú správu, čím na neho chcela vytvárať hrubý nátlak, manipuláciu,
toxicitu a ide jej len o peniaze a zlobu.

9. Otec v odvolaní uviedol, že vždy, keď s maloletým trávi čas, spolu je im veľmi dobre. Pred pár týždňami
maloletého zobral k sebe domov, pričom oznámil maloletému, že je u neho jeho exmanželka spolu

s maloletým D. a D., s čím maloletý nemal žiaden problém. Dokonca spolu šli do aquaparku, kde im bolo
výborneanevznikolžiadenproblémanikonflikt.Mávšakzato,žemaloletýjeneustálehuckanýzostrany
starých rodičov, „vydieračských psychopatov, čo nenávidia svoje vnúčatá“. Spochybnil aj momentálny
záujem o psychologickú poradňu prostredníctvom Centra pre deti a rodiny Martin, nakoľko maloletý
je neustále ovplyvňovaný starými rodičmi. Disponuje nahrávkou, ktorá preukazuje, že záujem starých

rodičov o maloletého nie je úprimný, pretože pri spoločnom rozhovore mu jeho matka uviedla, že ona
nemá záujem o maloletého. Naopak, on je ten, čo to myslí s maloletým úprimne a naozaj s ním chce byť.

10. V rozsudku súdu prvej inštancie sú podľa tvrdení otca v odvolaní uvedené veľmi klamlivé informácie
o jeho príjme, pričom v prvom polroku roku 2023 zarábal cca 770 Eur mesačne v čistom od ŽSSK a.s.

a nevie uviesť presný príjem z brigád. Absolútne odmietol príjem v prvom polroku 2.200 Eur a v druhom
polroku takisto jeho príjem nebol 2.400 Eur, pričom doložil aj potvrdenie od zamestnávateľa a na súdnom
pojednávaní sa k nemu aj vyjadril. Nesúhlasil s určením výšky výživného vo výške 300 Eur mesačne,
pretože má aj dve ďalšie vyživovacie povinnosti. Výživné určené súdom prvej inštancie považuje zaneprimerané aj vo vzťahu k výživnému, ktoré bolo určené matke maloletého. V rozsudku súdu prvej
inštancie absolútne absentujú výdavky, ktoré v konaní tvrdil.

11. Otec v odvolaní uviedol, že v rozhodnutí je množstvo nezrovnalostí, ktoré mu prídu až účelové
a zaujaté voči jeho osobe zo strany konajúcej sudkyne. Problém maloletého je, že žiarli a nevie
sa vysporiadať s pocitmi, keď je s jeho súrodencami alebo exmanželkou. Keď sa toto naučí, tak
nebude vznikať žiaden problém. To, že takúto situáciu by mal maloletý vedieť spracovať, potvrdila
aj psychologička Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Martin. Správa psychologičky Úradu práce,

sociálnych vecí a rodiny Martin, ktorá bola predložená súdu a z ktorej okresný súd vychádzal, nie je
podľa neho objektívna a veci v nech sú len vytrhávané z kontextu. Za neprofesionálny prístup zákonnej
sudkyne považuje a jej vyjadrenie na pojednávaní, že už sa nemá zaoberať vecami týkajúcimi sa
trestného oznámenia, ktoré podal voči starým rodičom maloletého. Zákonná sudkyňa rovnako nezobrala
na zreteľ jeho vyjadrenie zo dňa 26.01.2024 a úplne ho odignorovala.

12. Kolízny opatrovník vo svojom vyjadrení k odvolaniu otca odporučil napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie potvrdiť.

13. Stará matka k odvolaniu otca vo svojom vyjadrení uviedla, že už z odvolania otca je zrejmé, že
mu na maloletom nezáleží a rieši len peniaze, taktiež otec nemá úprimný záujem o stretávanie sa

s maloletým. Všetky stretnutia medzi maloletým a otcom od októbra 2023 doteraz boli o tom, že musela
maloletého prehovárať, aby sa s otcom stretol. Situáciu, ktorú popísal otec vo vzťahu k aquaparku
nezodpovedá tomu, čo sa skutočne stalo. Jej aj maloletému sľúbil, že pôjdu tam, kde povie maloletý
(Martinská plaváreň). Prikázal mu, aby si so sebou zobral jedlo, pretože doma nič nemá, pretože ide
rovno z práce. Po príchode k bydlisku otca, otec trval na tom, aby maloletý čakal v aute, čo on odmietol,

pretože otec ho veľakrát nechal v aute čakať aj 2 hodiny. Keď otec nemal inú možnosť, musel sa priznať,
že v byte je jeho bývalá manželka a maloleté deti. Exmanželka otca rozhodla, že všetci spolu pôjdu do
Turčianskych Teplíc a maloletý za tie roky, čo s otcom prežil, tak neodporuje a v podstate všetko pretrpí.
Keď sa vrátil domov, tak ju maloletý obvinil, že ho donútila ísť s otcom a s jeho bývalou manželkou. Tak
sa vzájomne s maloletým dohodli, že bude o ich stretnutiach rozhodovať maloletý, pokiaľ neprebehne

psychologické poradenstvo v Centre pre deti a rodiny Martin. Maloletému sa v tejto dobe nechce nikam
chodiť, lebo za svojho života ešte nežil v kľude v jednej domácnosti. Pri otcovi bol jeho život taký, že
nevedel, kde bude zajtra. Od 18. mesiacov bol v kuse prevlačovaný. Otec bol zo strany Centra pre
deti a rodiny Martin vyzvaný, aby sa začal dobrovoľne zúčastňovať na psychologickom poradenstve
aj napriek tomu, že rozsudok v tejto časti ešte nie je právoplatný, čo otec rázne odmietol. Maloletý od

októbra 2023 s otcom v spoločnej domácnosti nežije a za toto obdobie mu otec nedal ani cent. Otec
neoprávnene poberal prídavky a daňový bonus, na ktoré nárok nemal. Takisto výživné, ktoré uhrádzala
matka maloletého k jeho rukám, používal pre svoju potrebu. Otcovi vyhovuje, že maloletý s ním nežije
v spoločnej domácnosti. Jediné, čo mu vadí je, že príde o prídavky, daňový bonus a výživné od matky
maloletého. Ak otec tvrdí, že nie sú morálne spôsobilí na výkon náhradnej osobnej starostlivosti, tak on

potom už vôbec nie. Bol prejednávaný Okresným úradom v Martine za to, že dal facku synovi svojej
bývalej manželky. Z tohto dôvodu prišiel aj o preukaz SBS. Maloletý sa k otcovi vrátiť nechce, otec stratil
jeho dôveru a už mu nevie poskytnúť pocit lásky, ochrany, bezpečia.

14. Matka k odvolaniu otca uviedla, že súhlasí s rozsudkom súdu prvej inštancie do času, kým sa

opätovne neobnovia rodinné väzby jej a maloletého. Potvrdila, že s maloletým sa stretáva na základe
vzájomnej dohody, z čoho vyplýva, že rešpektuje maloletého potreby a jeho psychická pohoda a vývin
je pre ňu najdôležitejšia.

15. Otec opätovne poukazoval na to, že rodičia mu odmietli vydať 30.000 Eur, ktoré mal u nich

odložené. Uviedol, že stará matka maloletého bola dlhé roky nezamestnaná a teraz poberá najnižší
možný dôchodok. V živote ona ani starý otec maloletého neplatili hypotéku, dostali od štátu byt a mali
zamestnanie. Po celý život sa na nič nezmohli, nenadobudli žiadny majetok, pričom on, keď bol malý,
bol chudý chlapec bez podpory v rodine. To, čo si pamätá zo svojho detstva je, že po ňom stará matka
maloletého,keďbolmalý,vrieskalaalebohoignorovala,nemalsičoobliecť,obuť.Starýotechokničomu

neviedol, za celý život mu možno povedal dve vety. Bola to stará matka, ktorá naviedla maloletého
na túto vlnu a iba sa vezie na tom, čo on pre maloletého urobil správne, ako ho od malička viedol.
Stále sa snaží byť s maloletým v kontakte, ale on je vedený k tomu, aby bol v odpore. Teraz je úplne
spustnutý, nikam nechodí, sedí doma, celý čas je pred obrazovkami. Má za to, že príkladom mu je starámatka („psychopatka, čo mi ukradla peniaze“) a s tým nikto nič neurobí ani psychológ z Centra pre deti
a rodiny v Martine. Stará matka si s maloletým nevie dať sama rady a už nevie z toho vycúvať. Snaží sa
prekrúcať aj čas, ktorý trávil s maloletým v aquaparku v Turčianskych Tepliciach. Opätovne zopakoval

to, že maloletý nemal problém ísť do bytu, v ktorom v tom čase bola aj jeho exmanželka a maloleté deti.
Jeho exmanželka navrhla, že pôjdu do aquaparku, s čím maloletý bez problémov súhlasil. Tri hodiny
sa v aquaparku hrali, zabávali, následne ho odviezol k starej matke. Po tomto styku už maloletý s ním
nikam nechcel ísť a predpokladá, že tak bolo kvôli tomu, že sa o tom bavil so starou matkou a táto mu
niečo nahovorila a aby sa stará mama necítila zle, tak sa mu vyhýba. Maloletý je v nebezpečenstve pri

starých rodičoch, „psychopatoch, čo mu manipulujú hlavičku“.

16. Otec k vyjadreniu kolízneho opatrovníka uviedol, že tento orgán je zaujatý voči jeho osobe. Podotkol,
že spolu s pracovníčkami Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Martin spolupracuje dlhé roky. Na
úrade bolo spísaných niekoľko vyjadrení a úradných záznamov a žiada ich všetky doplniť do spisu ako
dôkaz. Požiadal doplniť ako dôkaz jeho vyjadrenie, ktoré zakázal zverejňovať a ktoré urobil s riaditeľkou

úradu práce, sociálnych veci a rodiny. To, že úrad práce, sociálnych vecí a rodiny si zastáva takých
nemorálnych ľudí, ako sú starí rodičia maloletého a ešte im odporúča aj zveriť maloleté dieťa, považuje
za nenormálne. Do spisu otec doručil e-mailovú komunikáciu s matkou maloletého.

17. Otec opätovne vo svojom následnom vyjadrení poukazuje na ustavičnú manipuláciu maloletého,

ktorú prikladá a opätovne spochybnil morálnu spôsobilosť starých rodičov ako predpoklad pre zverenie
maloletého do ich spoločnej náhradnej osobnej starostlivosti. Predložil aj výplatné pásky za mesiace
august, september a október. Maloletý v škole dostáva množstvo poznámok za správanie, ktoré sa
neustále zhoršuje kvôli prostrediu, kde býva a k čomu ho vedie „psychicky narušená“ stará matka.
Predložil rozhodnutie o určení vyživovacej povinnosti k jeho ďalším dvom maloletým deťom.

18. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 CSP v spojení s § 2 ods. 1 CMP), po zistení, že odvolanie
podal oprávnený účastník konania (§ 7 CMP) v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP v spojení
s § 2 ods. 1 CMP), preskúmal vec v rozsahu danom v ustanovení § 65 CMP a § 66 CMP, bez nariadenia
odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario v spojení s § 2 ods. 1 CMP) potvrdil rozsudok

súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch podľa § 387 ods. 1 CSP, keďže dospel k záveru, že súd
prvej inštancie dostatočne zistil skutočný stav, posúdil ho podľa správnych ustanovení zákona o rodine,
správne a zákonne rozhodol o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu,
v odôvodnení sa vysporiadal s podstatnými okolnosťami prejednávaného prípadu a s jeho závermi sa
v tejto časti odvolací súd v celom rozsahu stotožnil a poukazuje na ne cez úpravu v § 387 ods. 1, 2 CSP

tak, ako sú uvedené v písomnom vyhotovení rozsudku súdu prvej inštancie.

19. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku i konania, ktoré mu predchádzalo, dospel
k záveru, že súd prvej inštancie v prejednávanej veci zistil skutočný stav v dostatočnom rozsahu,
na základe toho dospel ku správnym skutkovým zisteniam a tieto aj správne právne posúdil. Z

odôvodnenia rozhodnutia vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov
na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej. Súd prvej inštancie neporušil právo účastníkov na
spravodlivý proces, pretože v hodnotení skutkových zistení neabsentuje žiadna relevantná skutočnosť
alebo okolnosť. Naopak, súd prvej inštancie ich náležitým spôsobom posúdil súhrnne v celom rozsahu
a aj ich náležite vyhodnotil (rešpektujúc zásady formálnej logiky). Súd prvej inštancie vo svojej

argumentácii obsiahnutej v odôvodnení napadnutého rozsudku je koherentný, jeho rozhodnutie je
konzistentné. Rozsudok súdu je presvedčivý, premisy zvolené v rozsudku, rovnako ako aj závery, ku
ktorým dospel, sú racionálne a aj spravodlivé. Odvolací súd konštatuje, že odôvodnenie písomného
vyhotovenia rozsudku je dostatočne vyčerpávajúce a zodpovedá kritériám uvedeným v § 220 ods. 2
CSP. Odvolací súd nezistil v tejto veci dôvod, pre ktorý by nemal súhlasiť s podstatou argumentácie

použitej súdom prvej inštancie na podporu ním zvoleného postupu. Práve pre správnosť a objektívnu
argumentačnú presvedčivosť takto súdom prvej inštancie predostretých dôvodov by tak zásadne
postačovalo len konštatovanie správnosti dôvodov súdu prvej inštancie odvolacím súdom odvolaním sa
na ne (§ 387 ods. 2 CSP). Len na zdôraznenie vecnej správnosti záverov súdu prvej inštancie, odvolací
súd považuje za podstatné sa potom vyjadriť osobitne k odvolacím dôvodom otca, v ostatnom poukazuje

na dostatočné odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu (§ 387 ods. 2 CSP).

20. Účelom zverenia maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti (§ 45 zákona o rodine) je
nahradiť osobnú starostlivosť rodičov o maloleté dieťa v prípadoch, ak ju rodičia nezabezpečujú alebonemôžu zabezpečiť. Súd môže maloleté dieťa zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti, ak to vyžaduje
záujem maloletého dieťaťa. V záujme maloletého dieťaťa v najširšom slova zmysle je, aby vyrastalo
v atmosfére šťastia, lásky, porozumenia, stability, tolerancie a harmónie, aby jeho výchova smerovala k

pozitívnemu rozvoju jeho osobnosti, nadania a rozumových a fyzických schopností, mravnému,
duchovnému a sociálnemu rozvoju, aby bol jeho majetok spravovaný s náležitou starostlivosťou a aby
bolirešpektovanéjehoprávauvedenévdohovoreoprávachdieťaťa,akoajvinýchprávnychpredpisoch.

21. Dôvody, pre ktoré je v záujme maloletého dieťaťa jeho zverenie do náhradnej osobnej starostlivosti,

môžu mať objektívny, ako aj subjektívny charakter. Pôjde jednak o prípady, keď rodičia nemôžu
zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloleté dieťa, napríklad z dôvodu ich neprítomnosti, či zlého
zdravotného stavu, výrazne nevyhovujúcej sociálnej situácie, ako aj prípady zanedbávania rodičovských
práv a povinností, nezáujem rodičov o maloleté dieťa a jeho výchovu. Ak má súd preukázané, že u
jedného z rodičov nie sú predpoklady na zabezpečenie osobnej starostlivosti o maloleté dieťa, musí
skúmať, či osobnú starostlivosť o maloleté dieťa nie je schopný zabezpečiť druhý z rodičov.

22. Primárne odvolací súd uvádza, že výkon rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu
votázkejehozvereniabolnaposledyupravenýrozsudkomOkresnéhosúduMartinč.k.16P/67/2013-520
zo dňa 06.10.2015, ktorým bol maloletý na základe dohody rodičov zverený do osobnej starostlivosti
otca. Z obsahu spisového materiálu okresného súdu vyplýva, že starí rodičia maloletého dieťaťa

(rodičia zo strany otca) sa návrhom vo veci samej domáhali zverenia maloletého do ich spoločnej
náhradnej osobnej starostlivosti a to z dôvodu, že otec, ktorému bol maloletý zverený do osobnej
starostlivosti súdnym rozhodnutím osobnú starostlivosť o maloletého aktuálne nedokáže zabezpečiť
a matka maloletého o výkon osobnej starostlivosti záujem nemá. V čase podania návrhu vo veci samej
sa maloletý nachádzal už v ich faktickej starostlivosti.

23. Otec v odvolaní opakovane spochybňoval morálnu spôsobilosť starých rodičov na výkon tohto
druhu starostlivosti, poukazujúc na nevrátenie finančnej čiastky 30.000 Eur, ktorú si u nich v minulosti
uschoval. Odvolací súd pripomína, že osoba, ktorej má byť maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej
starostlivosti musí spĺňať okrem iného aj morálne predpoklady a spôsobom svojho života, vrátane osôb

žijúcich v spoločnej domácnosti, musí zaručovať, že bude náhradnú osobnú starostlivosť vykonávať
v záujme maloletého dieťaťa. Zákon o rodine, ani žiadny iný predpis neupravuje, čo konkrétne musí
navrhovateľ zverenia do náhradnej osobnej starostlivosti spĺňať, resp. čo musí súdu preukázať. V tomto
ohľade odvolací súd poukazuje na § 39 ods. 4 zákona č. 305/2005 Z.z. o sociálnoprávnej ochrane detí
a o sociálnej kuratele a o zmene a doplnení niektorých zákonov, podľa ktorého ustanovenia fyzická

osoba, ktorá má záujem stať sa pestúnom alebo osvojiteľom, nie je spôsobilá na vykonávanie
náhradnej rodinnej starostlivosti, ak a) bola odsúdená za úmyselný trestný čin na nepodmienečný
trest odňatia slobody vo výmere vyššej ako jeden rok, a to aj, ak jej bolo odsúdenie za takýto trestný
čin zahladené alebo sa na ňu hľadí, akoby nebola za takýto čin odsúdená podľa osobitného predpisu,
alebo b) bola odsúdená za úmyselný trestný čin za niektorý z trestných činov proti životu a zdraviu,

proti slobode a ľudskej dôstojnosti, proti rodine a mládeži, proti iným právam a slobodám, proti mieru
a ľudskosti, alebo bola odsúdená za niektorý z trestných činov terorizmu a extrémizmu, a to aj, ak jej
bolo odsúdenie za takýto trestný čin zahladené alebo sa na ňu hľadí, akoby nebola za takýto čin
odsúdená podľa osobitného predpisu. V danom prípade podľa odvolacieho súdu, skutočnosti tvrdené
otcom, nie sú prekážkou zverenia maloletého do spoločnej náhradnej osobnej starostlivosti starých

rodičov. Stotožňuje sa odvolací súd s názorom okresného súdu, že otázka vyriešenia tohto konfliktu
medzi otcom a starými rodičmi je otázkou spadajúcou do kompetencie orgánov činných v trestnom
konaní, a až výsledky trestného konania by mohli predstavovať prekážku vo výkone spoločnej náhradnej
osobnej starostlivosti starých rodičov o maloletého. Dodáva sa, že v aktuálnom konaní pred súdom prvej
inštancie, ani v odvolacom konaní nebolo sporné, že starí rodičia maloletého doposiaľ neboli súdne

trestaní.

24. Odvolací súd sa nemohol stotožniť ani s odvolacou argumentáciou otca o manipulácii názoru
maloletého vo vzťahu k jeho osobe zo strany starých rodičov, najmä starej matky, i keď je zrejmé,
že maloletý nie je chránený pred problémovým vzťahom účastníkov, a to ani jedným z nich.

Z vykonaného dokazovania je nesporné, že medzi otcom a starými rodičmi sú napäté konfliktné vzťahy.
Z psychologickej správy z Referátu poradensko-psychologických služieb Úradu práce, sociálnych vecí
a rodiny Martin zo dňa 15.01.2024 (č.l. 62 spisu okresného súdu) vyplýva, že situácia medzi starými
rodičmi a otcom je značne ovplyvnená trestným konaním otca proti starým rodičom, pričom tentovystupňovanýkonfliktnebolomožnévyriešiťanipsychologickýmporadenstvom.Tentokonfliktmádopad
na prežívanie a psychické rozpoloženie maloletého, je nevyhnutné zabraňovať a chrániť maloletého
pred vplyvom ich konfliktu, čo sa do t.č. uskutočňovalo v minimálnej miere.

25. Napriek týmto konštatovaniam obsiahnutým v správe z Referátu poradensko-psychologických
služieb Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Martin zo dňa 15.01.2024 nebolo žiadnym spôsobom
v konaní preukázané, že by vyslovený názor maloletého nebol jeho vlastný a bol by len dôsledkom
manipulácie, negatívneho ovplyvňovania zo strany tretej osoby/starých rodičov tak, ako tvrdí

otec. V rámci konania bol názor maloletého zisťovaný opakovane, kolíznym opatrovníkom ako aj
psychologičkou Referátu poradensko-psychologických služieb Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny
Martin. Maloletého vzťah s otcom je aktuálne oslabený a jeho názor voči otcovi je odmietavý. Vo vzťahu
s otcom stratil pocit bezpečia a dôvery, je pre neho skôr zdrojom strachu, pričom otcov výchovný prístup
hodnotí ako hostilný a direktívny s veľmi nízkou mierou autonómie, málokedy ho dokáže otec potešiť
a povzbudiť. Z pohľadu maloletého otec vo svojej rodičovskej role zlyhal, prijal by si, aby otec nebol

výbušný, aby mu venoval viac pozornosti a záujmu aj pri príprave do školy, aby mu bol otec podporou
a pomocou a nenútil ho do styku s jeho bývalou partnerkou. Maloletý naopak cíti uspokojovanie potreby
lásky a bezpečia najmä zo strany starej matky, starí rodičia mu vytvárajú bezpečné a pokojné prostredie,
ktoré by potreboval aj u otca. Odvolací súd zvýrazňuje, že maloleté dieťa má právo vyjadriť svoj názor
v predmetnej veci, ktorá sa ho týka. Maloletému dieťaťu, ktoré je schopné formulovať svoje vlastné

názory, je potrebné zabezpečiť právo tieto názory slobodne vyjadrovať vo všetkých záležitostiach, ktoré
sa ho dotýkajú, pričom sa názorom dieťaťa musí venovať patričná pozornosť zodpovedajúca
jeho veku a úrovni (čl. 12 ods. 1 a 2 Dohovoru o právach dieťaťa). Za tým účelom sa dieťaťu poskytuje
najmä možnosť, aby sa vypočulo v každom súdnom alebo správnom konaní, ktoré sa ho dotýka, a
to buď priamo, alebo prostredníctvom zástupcu alebo príslušného orgánu, pričom spôsob vypočutia

musí byť v súlade s procedurálnymi pravidlami vnútroštátneho zákonodarstva. Niet sporu o tom, že
maloleté dieťa má právo vyjadriť samostatne a slobodne svoj názor vo všetkých veciach, ktoré sa
ho týkajú. Akékoľvek rozhodnutie, ktoré nezohľadnilo názory dieťaťa alebo im nevenovalo primeranú
pozornosť zodpovedajúcu veku a úrovni vyspelosti dieťaťa, upiera dieťaťu možnosť ovplyvniť určenie
ich najlepšieho záujmu (viď uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo 492/2015 zo dňa 22.06.2016).

Vzhľadom na vek a rozumovú vyspelosť maloletého bolo potrebné, aby tak okresný súd, ako i odvolací
súd vzal do úvahy vyššie uvedený názor maloletého pri svojom rozhodovaní. Tu musí odvolací súd
zdôrazniť,ženegatívapopisovanémaloletýmvovýchoveotca,otecvkonanípredsúdomprvejinštancie,
ako i v odvolacom konaní priznal, resp. nevyvrátil. Ak otec vo svojich podaniach verbalizuje svoju ochotu
a schopnosť vytýkané nedostatky vo svojej starostlivosti odstrániť, resp. na nich pracovať, bude na

mieste a nepochybne aj v súlade s najlepším záujmom maloletého dieťaťa, aby ich odstránil/zmiernil;
v konečnom dôsledku podľa § 45 ods. 9 zákona o rodine je skutočnosť, či rodičia (v danom prípade
otec) môžu zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloleté dieťa, pravidelne hodnotená.

26. V nadväznosti na vyššie uvedené dôvody odvolací súd nepovažoval argumentáciu otca uvedenú

v odvolaní za spôsobilú založiť zmenu alebo zrušenie napadnutého rozsudku okresného súdu vo výroku
o zverení maloletého zo spoločnej náhradnej osobnej starostlivosti starých rodičov, rozhodnutie súdu
prvej inštancie je v tejto otázke podľa odvolacieho súdu vecne správne.

27. Odvolanie otca neobsahuje žiadnu skutkovú a právnu argumentáciu viažucu sa vecne k

napadnutému výroku okresného súdu o úprave jeho styku s maloletým, ani vo vzťahu k nariadenému
výchovnémuopatreniu.Odvolateľjepritompovinnývymedziť,zakýchkonkrétnychnezákonnýchkrokov,
postupov, úkonov, úvah, hodnotení či záverov sa mal súd prvej inštancie voči nemu dopustiť v procese
vydania napadnutého rozhodnutia či priamo rozhodnutím samotným a rovnako je povinný ozrejmiť svoj
právnynáhľadnato,prečomáísťonezákonnosti(tzv.odvolaciedôvodypodľa§365–366CSPvspojení

s § 62 – 63 CMP). Ohľadom právnej argumentácie sa odvolateľ nemôže uspokojiť len so všeobecným
odkazom na určité ustanovenia zákona bez súvislosti s konkrétnymi skutkovými námietkami. Odvolateľ
musí uviesť, aké aspekty dejov, či okolností uvedené v rámci skutkových tvrdení považuje za základ
ním tvrdenej nezákonnosti (obdobne rozsudok rozšíreného senátu Najvyššieho správneho súdu Českej
republiky sp. zn. 2 Azs 92/2005). Po vykonaní odvolacieho prieskumu potom odvolací súd konštatuje,

že v odvolaní otca neboli uvedené žiadne skutočnosti, ktoré by mali za následok zmenu napadnutého
rozhodnutia v tejto časti.28. Odvolací súd považuje na tomto mieste za podstatné uviesť, že pokiaľ na podporu svojich tvrdení
poukazoval primerane a podporne, z eurokonformného prístupu na judikatúru cudzieho štátu, tak
takýto postup nie je rozporný ani s judikatúrou Ústavného súdu Slovenskej republiky napr. so závermi

vyplývajúcimi z rozhodnutia sp. zn. III. ÚS 48/2018, v zmysle ktorých „....Aj keď judikatúra súdov iných
štátov je pre slovenské právne prostredie nepoužiteľná, ústavný súd poukázal na uvedené rozhodnutie
českého súdu preto, lebo sa s ním stotožňuje, preberá ho, a predovšetkým ho považuje za ústavne
konformný výklad ustanovenia.“

29. K postupu okresného súdu pri určovaní výšky vyživovacej povinnosti rodičov, odvolací súd uvádza,
že súčasťou výroku o zverení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti musí byť aj výrok,
ktorým súd upraví vyživovaciu povinnosť rodičov k maloletému dieťaťu. Pri určení výšky výživného
súd vychádza zo zásad, ktoré zákon o rodine zakotvil vo svojej III. časti, pre určenie vyživovacej
povinnosti rodičov k deťom, konkrétne v § 62 – 65. Jedinou formou plnenia vyživovacej povinnosti,
ktorú súdu umožňuje uložiť, je platenie výživného (peňažného plnenia) v pravidelných mesačných

intervaloch. Rodič v tomto prípade nemôže nahradiť platenie výživného osobnou starostlivosťou, ani
vecnými plneniami, ktorých cenu by si s výživným započítal.

30. Povinnosť platiť výživné sa určuje každému z rodičov osobitne. Zásadne by suma, určená rodičom
ako výživné, mala pokryť celé mesačné náklady maloletého dieťaťa. Nie je povinnosťou náhradného

rodiča maloleté dieťa vyživovať. Preto by si mal súd pri určovaní výšky výživného najprv obstarať
výpočet mesačných nákladov na zabezpečenie potrieb dieťaťa. Tieto sú tvorené nákladmi na bývanie,
stravovanie, školu, mimoškolské aktivity, záujmovú činnosť, voľný čas, dopravu, telefonovanie, výlety,
lekárske ošetrenie, hygienu a pod. Následne by mal súd na základe možností, schopností a majetkových
pomerov rodičov rozhodnúť, akým dielom sa každý z nich bude podieľať na zabezpečení potrieb dieťaťa

tak, aby životná úroveň rodičov nebola vyššia než životná úroveň dieťaťa.

31. Odvolací súd konštatuje, že otec neprodukoval žiadne dôkazy, ktoré by spochybňovali súdom
stanovenú výšku výživného, či preukazovali jej neprimeranosť. V súvislosti s odvolacou argumentáciou
otca, že v napadnutom rozsudku okresného súdu sú klamlivé informácie o jeho príjme, uvádzajúc svoj

príjem v prvom polroku 770 Eur mesačne v čistom od ŽSSR plus príjem z brigád v neurčitom rozsahu
(„neviem koľko z brigád, ale nie veľa“), odmietajúc záver okresného súdu o príjme v prvom polroku roku
2023 vo výške 2.200 Eur a v druhom polroku 2.400 Eur, poukazuje odvolací súd na ods. 44 napadnutého
rozsudku okresného súdu. Z označeného odseku napadnutého rozsudku vyplýva, že okresný súd
pracoval s hodnotami zodpovedajúcimi vymeriavaciemu základu otca v mesiacoch september 2023 –

január 2024, nie s výškou čistého príjmu otca. Odvolací súd upresňuje, že z lustrácie otca v SP (č.l. 123
– 124 spisu okresného súdu) vyplýva, že vymeriavací základ otca v spoločnosti Železničná spoločnosť
Slovensko, a.s. bol v auguste 2023 vo výške 1.202,94 Eur, v septembri 2023 vo výške 2.249,28 Eur,
v októbri 2023 vo výške 2.205,27 Eur, v novembri 2023 vo výške 2.407,61 Eur, v decembri 2023 vo výške
2.434,13 Eur a v januári 2024 vo výške 2.427,39 Eur. Pokiaľ okresný súd považoval za preukázané

z lustrácie sociálnej poisťovne, že otcom vymeriavaní základ za mesiace september až január 2024
presahoval výšku 2.200 Eur, v mesiacoch november 2023 – január 2024 presahoval sumu 2.400 Eur,
nemal odvolací súd dôvod odkloniť sa od týchto záverov súdu prvej inštancie. Závery okresného súdu
nie sú v rozpore ani s údajmi uvedenými v potvrdení zamestnávateľa otca o výške jeho čistého príjmu
a výške daňového bonusu (č.l. 67 spisu okresného súdu), z ktorého vyplýva čistý príjem otca v júli

2023 vo výške 933,16 Eur + daňový bonus 140 Eur, v auguste 2023 vo výške 916,23 Eur + daňový
bonus 140 Eur, v septembri 2023 vo výške 1.650,18 Eur + daňový bonus 140 Eur, v októbri 2023
vo výške 1.619.31 Eur + daňový bonus 140 Eur, v novembri 2023 vo výške 1.761,25 Eur + daňový
bonus 140 Eur, v decembri 2023 vo výške 1.779,85 Eur + daňový bonus 140 Eur. Odvolací súd sa
stotožňuje s argumentom otca, že písomné vyhotovenie rozsudku súdu prvej inštancie síce neobsahuje

jeho výdavky na hypotéku, avšak z vykonaného dokazovania je zrejmé, že otcovi tieto náklady vznikajú.
Zároveňjepotrebnézdôrazniť,žepriurčeníprimeranejvýškyvýživnéhojerozhodujúcimfaktorompríjem
povinného rodiča, od ktorého sa odvíja objektívna možnosť podieľať sa primeranou sumou na výživnom
na dieťa. K listinám predkladaným otcom vo vyvolanom odvolacom konaní ako aj k jeho návrhom na
doplnenie dokazovania, odvolací súd uvádza, že obsah spisového materiálu do rozhodnutia okresného

súdu napadnutým rozsudkom predstavuje dostatočný základ pre rozhodnutie odvolacieho súdu, a teda
nebolo potrebné dopĺňať dokazovanie vykonané okresným súdom.32. Pokiaľ ide o výhrady odvolateľa k objektívnosti zákonnej sudkyne, tieto odvolateľ bližšie nerozviedol,
iba naznačoval isté pochybnosti o jej nezaujatosti, ale nepodložil ich žiadnym pádnym argumentom
ani nepoukázal na situáciu, v ktorej sa mala zachovať nestranne. To isté platí aj pre výhrady otca k

nestrannosti kolízneho opatrovníka.

33. Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých
výrokov I., II., IV., VI., VII. a VIII. potvrdil ako vecne správne cez úpravu v § 387 ods. 1, 2 CSP
v spojení s § 2 ods. 1 CMP.

34. O trovách odvolacieho konania rozhodol krajský súd v zmysle § 396 ods. 2 CSP, aplikujúc § 52 CMP,
v zmysle ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje
inak.

35. Toto rozhodnutie krajského súdu bolo prijaté hlasovaním senátu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a
iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.

Podľa § 430 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie dovolania.

Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.Podľa § 431 CSP, dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade
uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto
vada.

Podľa § 421 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 432 CSP, dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva
v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho

posúdenia.

Podľa § 433 CSP, dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred
súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Podľa§434CSP,dovolaciedôvodymožnomeniťadopĺňaťlendouplynutialehotynapodaniedovolania.

Podľa § 435 CSP, v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného
dovolania.