Rozsudok ,
Zrušené Judgement was issued on Thursday, February 19, 2025

Súd: Okresný súd Lučenec
Spisová značka: 11Csp/132/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6623204355
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 02. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Červenková
ECLI: ECLI:SK:OSLC:2025:6623204355.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Lučenec, sudkyňou JUDr. Katarínou Červenkovou, v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko,
s.r.o., IČO: 35 724 803, Pajštúnska 5, 851 01 Bratislava-Petržalka, zast.: Remedium Legal, s.r.o.,
Prievozská 2, 821 09 Bratislava - mestská časť Ružinov proti žalovanej: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom XXX XX A., C. D. XXX/X, zast. JUDr. Elena Matulová, advokátka, Advokátska kancelária so
sídlom v Poltári, Železničná 287/9, o zaplatenie 398,79 € s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Súd konanie v časti zmluvného úroku vo výške 5,00% ročne zo sumy 342,08 Eur od 23.7.2021
do zaplatenia nad sumu 29,37 Eur z a s t a v u j e.

II. Vo zvyšnej časti sa žaloba z a m i e t a.

III. Žalobca j e p o v i n n ý nahradiť žalovanej trovy konania v rozsahu 100% do 3 dní od

právoplatnosti uznesenia súdu o výške náhrady trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 31.10.2023 sa žalobca ako právny nástupca spoločnosti
BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA domáhal voči žalovanej zaplatenia dlžnej istiny 398,79 Eur
s príslušenstvom a náhrady trov konania titulom nesplatenia poskytnutých finančných prostriedkov
žalovanou na základe Zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa XX.XX.XXXX.
1.1. Žalobca svoj nárok odôvodnil tým, že jeho právny predchodca so žalovanou uzatvoril dňa

10.12.2018 Zmluvu o spotrebiteľskom úvere, predmetom ktorej bolo záväzok právneho predchodcu
žalobcu poskytnúť žalovanej spotrebiteľský úver vo výške 656,29 Eur a súčasne záväzok žalovanej
vrátiť poskytnutý úver spolu s dohodnutými úrokmi a poplatkami formou 45. mesačných
splátok vo výške 20,16 Eur, so splatnosťou prvej splátky v 15. deň v mesiaci nasledujúcom po mesiaci,
v ktorom bol úver žalovanej poskytnutý a s konečnou splatnosťou úveru 15.09.2022. V dôsledku
neplnenia dohodnutých splátok zo strany žalovanej, právny predchodca žalobcu vyhlásil dňa 22.07.2021
mimoriadnu splatnosť úveru a vyzval žalovanú na úhradu dlžnej sumy. Pohľadávka

žalobcu ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru predstavovala sumu vo výške 398,79 Eur,
pričom pozostávala z neuhradenej istiny: 342,08 Eur, neuhradeného riadneho úroku vo výške 27,71 Eur
a neuhradených nákladov spojených s vymáhaním pohľadávky vo výške 29,-Eur.

2. Na preukázanie svojich tvrdení žalobca predložil súdu: Zmluvu o spotrebiteľskom úvere zo dňa
10.12.2018, Výpis z úverového účtu žalovanej, Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru

spolu s potvrdením o doručením, Obchodné podmienky o poskytovaní platobných služieb, výzvu
na zaplatenie dlžnej čiastky úveru z 01.06.2021 spolu s ftk. poštového podacieho hárku, Zmluvu
o postúpení pohľadávok zo dňa 21.06.2023 a Oznámenie o postúpení pohľadávky z 03.07.2023.3. Súd výzvou zo dňa 29.11.2023 žiadal žalobcu o preukázanie doručenia samostatnej výlučnej výzvy
na plnenie žalovanej pred uzatvorením zmluvy o postúpení pohľadávky podľa § 92 ods. 8

zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách, ako aj o presnú špecifikáciu, pre ktorú omeškanú splátku pristúpil
jeho právny predchodca k zosplatneniu pohľadávky.
3.1. Na výzvu súdu reagoval žalobca písomným podaním doručeným súdu dňa
15.12.2023, v ktorom uviedol, že k uplatneniu práva podľa § 565 Občianskeho zákonníka pristúpil
pre nesplatenie splátky, ktorej splatnosť bola datovaná 15.04.2021. Splnenie povinnosti v zmysle §

92 ods. 8 Zákona o bankách žalobca preukazoval výzvou na zaplatenie dlžnej čiastky z 01.06.2021
a oznámením o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru z 22.07.2021. V tejto súvislosti poukázal na
uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 9Cdo/165/2022 z 27.09.2023.

4. Žalovaná sa k podanej žalobe vyjadrila prostredníctvom svojho právneho zástupcu písomným

podaním doručeným súdu dňa 30.01.2024, v ktorom v prvom rade namietla aktívnu vecnú legitimáciu
žalobcu v tomto konaní, neúčinnosť zosplatnenia úveru z dôvodu, že z výzvy zo dňa 01.06.2021
nevyplýva nezaplatením ktorej splátky dochádza k zosplatneniu úveru, ani z oznámenia
o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru, v dôsledku čoho považuje tento úkon za neplatný v zmysle
§ 39 Občianskeho zákonníka. Namietala aj samotný obsah úverovej zmluvy, kedy podľa žalovanej je

potrebné spotrebiteľský úver považovať za bezúročný a bezpoplatkový z dôvodu absencie náležitostí
požadovaných zákonom č. 129/2010 Zb.z., a to konkrétne podľa § 9 ods. 2 písm. g) citovaného
zákona, kedy zmluva neobsahuje správny údaj o úrokovej sadzbe a uvedený úrok považuje v rozpore
s dobrými mravmi. Taktiež podľa žalovanej nie je správne uvedený údaj podľa § 9 ods. 2 písm. h)
citovaného zákona, a to ročná percentuálna miera nákladov a celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ

zaplatiť,kedypodľainternetovejkalkulačkyktorúpoužilanavýpočetRPMN,prizadanívstupnýchúdajov:
suma pôžičky 656,29 Eur, splátka 20,16 Eur mesačne a doby splátok 46 mesiacov, vypočítala RPMN
vo výške 19,56% a ročnú úrokovú mieru 9,02% p.a . Zmluva podľa žalovanej neobsahuje ani údaj
podľa § 9 ods. 2 písm. i) zákona č. 129/2010 Zb.z., a to výšku, počet, frekvenciu splátok a prípadné
poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými

sadzbamispotrebiteľskéhoúverunaúčelyjehosplatenia.Žalovanáďalejnamietaajdvojitéúročenie,ato
zmluvný úrok vo výške 18% ročne, keďže podľa jej názoru zmluvné úroky z poskytnutých prostriedkov
patria veriteľovi len do splatnosti dlhu a po vyhlásení mimoriadnej splatnosti
nie je oprávnený požadovať dohodnuté úroky, len úroky z omeškania vo výške 5,00% ročne. Napokon
žalovaná namietala aj skutočnosť, že právny predchodca žalobcu nepostupoval pred poskytnutím

spotrebiteľského úveru s vyžadovanou odbornou starostlivosťou, nezaoberal sa bonitou žalovanej,
a preto aj z tohto dôvodu žiadala žalobu zamietnuť. V závere svojho vyjadrenia vzniesla námietku
premlčania v zmysle ustanovenia § 5b zákona č. 250/2007 Zb.z..

5. Žalobca reagoval na vyjadrenie žalovanej písomným podaním doručeným súdu dňa
02.03.2024, v ktorom poprel tvrdenia žalovanej o neúčinnosti zosplatnenia úveru, resp. nutnosti
posudzovať úver za bezúročný a bezpoplatkový. Uviedol, že možnosť vyhlásiť mimoriadnu splatnosť
dohodol so žalovanou v časti 3 článok 3.1 písm. a) zmluvy o úvere a výzvou zo dňa 01.06.2021 ju vyzval
na úhradu omeškaných splátok vo výške 105,60 Eur, zároveň ju upozornil aj na možnosť vyhlásenia

mimoriadnej splatnosti úveru. Táto výzva jej bola v zmysle predloženého podacieho hárku doručená
dňa 09.06.2021. Žalobca zároveň poukázal na predloženú platobnú históriu, podľa ktorej je
zrejmé, že žalovaná bola v omeškaní so splácaním úveru, preto podaním dňa
22.07.2021 vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru a k predmetnému vyjadreniu predložil aj doručenku,
preukazujúcu doručenie tohto oznámenia dňa 26.07.2021. Žalobca sa vyjadril aj k námietke premlčania

a poukázal na doterajšiu judikatúru, kedy je potrebné počítať plynutie premlčacej doby, a teda počiatok
premlčania od splatnosti tej omeškanej splátky dlhu, ktorej termín splatnosti je najbližšie ku
dňu vyhlásenia predčasnej splatnosti dlhu, a teda má za to, že jeho nárok nie je premlčaným.

6. Žalovaná vo svojej duplike zo dňa 05.04.2024 zotrvávala na svojej právnej argumentácii a opätovne
poukázala na to, že právny predchodca žalobcu nepostupoval pred poskytnutím spotrebiteľského úveru
s vyžadovanou odbornou starostlivosťou a neskúmal bonitu žalovanej. Zdôraznila, že žalovaná už dňa
27.11.2018 uzavrela s právnym predchodcom žalobcu Zmluvu o revolvingovom spotrebiteľskom úveres výškou úverového rámca 950,-Eur, dňa 01.12.2018 Zmluvu o revolvingovom úvere s výškou
úverového rámca 1050,-Eur, dňa 10.12.2018 Zmluvu o spotrebiteľskom úvere, ktorá je
predmetom tohto konania, dňa 05.01.2019 Zmluvu o spotrebiteľskom úvere s výškou úveru 734,-Eur

a v tejto súvislosti poukázala na ustanovenia § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Zb.z. ako aj § 11 ods. 2
zákona č. 129/2010 Zb.z.. Žalovaná zastáva názor, že pre porušenie povinnosti podľa
§ 7 nebol právny predchodca žalobcu oprávnený predmetný úver predčasne zosplatniť podľa § 11 ods.
2 zákona o spotrebiteľských úveroch, v dôsledku čoho nemohol ani platne postúpiť svoju pohľadávku
na žalobcu.

7. Súd vo veci konal a prvýkrát rozhodol na pojednávaní konanom dňa 20.05.2024 tak, že
žalobu v celom rozsahu zamietol z dôvodu nedostatku aktívnej vecnej legitimácie pre
nepreukázanie samostatnej výlučnej výzvy pred postúpením pohľadávky z veriteľa - banky na
nebankový subjekt s poukazom na § 92 ods. 8 zákona o bankách a uznesení Najvyššieho súdu SR,

sp.zn. 2Cdo/266/2020 a sp.zn. 4Cdo/75/2020.

8. Proti rozsudku okresného súdu v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalobca, ktorý
nesúhlasil s právnym posúdením súdu I. inštancie ohľadne neplatnosti postúpenia pohľadávky a

nedostatku jeho aktívnej vecnej legitimácie a dôvodil, že na účinné postúpenie pohľadávky postačuje
kumulatívne splnenie dvoch podmienok, t.j. vyzvať dlžníka na splnenie čo i len časti jeho
peňažného záväzku a omeškanie dlžníka so splnením čo i len časti peňažného záväzku nepretržite
dlhšie ako 90 dní. Rozporoval závery súdu, ktorý výzvy obsiahnuté v úkonoch zo dňa 01.06.2021
a dňa 22.07.2021 nepovažoval za kvalifikované výzvy podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách, ako aj

záver súdu podľa ktorého medzi výzvou a samotným postúpením pohľadávky musí existovať časová
súvislosť. Podľa názoru žalobcu to nevyplýva zo žiadneho právneho predpisu a zákon nevyžaduje
výlučnú a samostatnú výzvu postupcu pred postúpením pohľadávky.

9. Odvolací súd rozhodnutím 13CoCsp/38/2024 zo dňa 29.11.2024 rozsudok Okresného súdu zrušil
a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, čo odôvodnil tým, že § 92 ods. 8
zákona o bankách neupravuje vo vzťahu k výzve žiadne osobitné náležitosti a ani nevylučuje, aby takáto
výzva bola obsahom iného právneho úkonu veriteľa. Uviedol, že pokiaľ prvoinštančný súd poukazuje
vo svojom rozhodnutí na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo/266/2020 zo dňa 31. 03.

2022 a naň sa odvolávajúce neskoršie rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/75/2020 zo
dňa 27. 10. 2022, išlo o rozhodnutia riešiace otázku, či vyhlásenie okamžitej
splatnosti pohľadávky možno považovať za výzvu podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách, kde najvyšší
súd síce uviedol, že „Obsah ustanovenia § 92 ods. 8 veta prvá zákona o bankách predpokladá výlučnú
a samostatnú písomnú výzvu banky, že je jej klient v omeškaní so splnením

čo len časti svojho záväzku. Skrz spotrebiteľského charakteru dojednanej zmluvy o úvere nemožno
prisvedčiť oznámeniu o mimoriadnej splatnosti úveru aj charakter výzvy v zmysle § 92 ods. 8 zákona
o bankách“, ale tieto právne závery je podľa odvolacieho súdu potrebné chápať v celom kontexte a
tým spôsobom, že ak písomné oznámenie o mimoriadnej splatnosti úveru neobsahuje výzvu na úhradu
pohľadávky, t. j. upozornenie na omeškanie s úhradou úverovej pohľadávky,

nemožnotakétooznámenieomimoriadnejsplatnostiúverupovažovaťsúčasnezavýzvuzodpovedajúcu
požiadavke určenej ustanovením § 92 ods. 8 zákona o bankách, a teda na dodržanie tohto ustanovenia
sa predpokladá samostatná a osobitná výzva banky. Takýto výklad odvolacieho súdu zodpovedá aj
neskoršiemu rozhodnutiu Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9Cdo/165/2022 zo dňa 27. 09. 2023, v ktorom
sa uvádza: „Ak banka klienta/dlžníka písomne vyzve na úhradu presne špecifikovanej konkrétnej

sumy pohľadávky, možno takúto písomnosť považovať za výzvu pred postúpením, od ktorej doručenia
musí uplynúť aspoň 90 dní a následne možno pohľadávku postúpiť, pretože dlžník bol upozornený na
omeškanie s úhradou jeho peňažného záväzku. Z výzvy na zaplatenie nemusí výslovne vyplývať, že ak
dlžník sumu neuhradí, veriteľ pristúpi k postúpeniu pohľadávky, musí z nej však byť bez akýchkoľvek
pochybností zrejmá konkrétna špecifikácia pohľadávky, ktorú má dlžník uhradiť“. Okrem uvedeného

rozhodnutia poukazuje odvolací súd aj na rozhodnutie NS SR sp. zn. 1Cdo/154/2022 zo dňa 27. 02.
2024,podľaktorého„Vtuposudzovanejvecidovolacísúdnevidídôvododchýliťsaodzáverovuznesenia
z 27. septembra 2023 sp. zn. 9Cdo/165/2022. Na doplnenie je možné uviesť, že ak by
zákonodarca chcel uložiť banke povinnosť, vo výzve podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách upozorniť namožnosť postúpenia pohľadávky, bol by to v citovanom ustanovení výslovne uviedol,
podobne ako je v ustanovení § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka výslovne formulovaná požiadavka,
aby veriteľ pred predčasným zosplatnením pohľadávky upozornil spotrebiteľa na uplatnenie tohto práva.

Ustanovenie § 92 ods. 8 zákona o bankách takéto upozornenie nevyžaduje. Potrebe chrániť
spotrebiteľa ako slabšiu stranu zmluvného vzťahu zodpovedá aj taká výzva na zaplatenie pohľadávky,
v ktorej nie je uvedené upozornenie na možnosť jej postúpenia. Aj z takejto výzvy (ak mu bola riadne
doručená) sa spotrebiteľ má možnosť dozvedieť o tom, že veriteľ voči nemu eviduje
nezaplatenú splatnú pohľadávku, čo mu dáva možnosť na túto situáciu primerane reagovať. Zákon

v žiadnom ustanovení nevylučuje spojenie dvoch právnych úkonov do jednej listiny, preto nemožno
neakceptovať riadne doručenú výzvu na zaplatenie dlhu len preto, že táto výzva bola spojená s
vyhlásením predčasnej splatnosti pohľadávky. Vzhľadom na vyššie uvedené dovolací súd dospel k
záveru, že nie je možné považovať za správny právny názor odvolacieho súdu, že vo výzve podľa §
92 ods. 8 zákona o bankách musí banka klienta upozorniť na možnosť postúpiť pohľadávku na tretí
subjektaževýzvu,ktorájespojenásvyhlásenímpredčasnejsplatnostipohľadávky,nemožnopovažovať

za výzvu podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách.“ Odvolací súd odkazujúc na uvedené závery NS SR
odvolaním napadnuté rozhodnutie prvoinštančného súdu zrušil a po vrátení veci bolo úlohou okresného
súdu vychádzať z vysloveného právneho názoru odvolacieho súdu a posúdiť aj všetky ostatné námietky
žalovanej smerujúce proti žalobcom uplatnenému nároku.

10. Súd vo veci opätovne konal a rozhodol na pojednávaní dňa 19.02.2025 v prítomnosti právneho
zástupcu žalobcu a právnej zástupkyne žalovanej, ktorí zotrvali na doterajších písomných ako aj ústnych
prednesov a pripojených listinných dôkazov.

11. Podľa § 145 ods. 1 a 2 CSP, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.
Ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne
súd v rozhodnutí vo veci samej.
11.1. Vzhľadom na čiastočné späťvzatie žaloby obsiahnuté v písomnom vyjadrení žalobcu zo dňa

1.2.2024 ( čl. 124 spisu), súd prvým výrokom rozsudku konanie v časti zaplatenia zmluvného úroku vo
výške 5,00% ročne zo sumy 342,08Eur od 23.07.2021 do zaplatenia nad sumu 29,37
Eur zastavil.

12. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou, vyjadreniami sporových strán, listinnými
dôkazmi tvoriacimi súčasť spisu, na základe čoho zistil nasledovný skutkový stav :
12.1. Dňa 10.12.2018 uzatvorila žalovaná v právnom postavení dlžníčky s právnym predchodcom
žalobcu BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA Zmluvu o spotrebiteľskom úvere a Zmluvu
o spotrebiteľskom revolvingovom úvere a vydaní kreditnej karty a Rámcovú zmluvu o poskytovaní

platobných služieb č. 265377264965669, na základe ktorej pôvodný veriteľ poskytol žalovanej viazaný
spotrebiteľský úver vo výške: 656,29Eur za účelom kúpy tovaru alebo služby, s výškou mesačnej
splátky: 20,16 Eur, s počtom mesačných splátok: 45, so splatnosťou mesačnej splátky:
15. deň v mesiaci, so splatnosťou prvej mesačnej splátky: 15.01.2019, s konečnou splatnosťou úveru:
15.09.2022,svýškouúrokovejsadzby:18%p.a, priRPMN:19,56%sodplatou:18%,spriemernou

RPMN: 10,53% a celkovou čiastkou k zaplateniu: 907,20 Eur.

12.2. Písomným upozornením: „Výzva na zaplatenie dlžnej čiastky úveru“ zo dňa 01.06.2021 právny
predchodca žalobcu oznamuje žalovanej, že eviduje voči nej pohľadávku po lehote splatnosti
vo výške 105,60 Eur. Zároveň upozorňuje žalovanú aj na možnosť zosplatnenia úveru v prípade, ak

nedôjde k okamžitej úhrade omeškaných mesačných splátok.
12.2.1.Priloženou fotokópiu poštového podacieho hárku žalobca súdu preukázal, že
uvedená výzva sa dostala do dispozičnej sféry žalovanej ( č.l. spisu 47 ).

12.3. Písomným podaním: „Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru č.

42775934990001 predžalobná výzva“ zo dňa 22.07.2021, právny predchodca žalobcu oznámil
žalovanej zosplatnenie celého zostatku úveru ku dňu 22.07.2021 a zároveň ju vyzval aj k úhrade dlhu
vo výške 398,79 Eur.12.3.1.Priloženou fotokópiu doručenky žalobca súdu preukázal, že uvedená výzva bola žalovanej
doručená dňa 26.7.2021 ( č.l. spisu 41 ).

12.4. Z výpisu čerpania splátok a úhrad žalovanej ( č.l. spisu 7 ) vyplýva, že žalovaná úver vo výške
656,29 Eur čerpala dňa 28.12.2018, jednotlivé splátky úveru uhrádzala nepravidelne, pričom poslednú
splátku pred zosplatnením uhradila dňa 01.02.2021 a do zosplatnenia úveru, t.j. do 22.07.2021 žiadnu
ďalšiu splátku neuhradila.

12.5. Na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej medzi spoločnosťou BNP PARIBAS
PERSONAL FINANCE SA ako postupcom a spoločnosťou EOS KSI Slovensko, s.r.o. ako postupníkom
zo dňa 21.06.2023 bola pohľadávka voči žalovanej postúpená na žalobcu.

13. Podľa § 497 zák. č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka ( ďalej len „ObZ“ ), účinný ku dňu

10.12.2018, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho
prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky
vrátiť a zaplatiť úroky.

14. Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, spotrebiteľskou zmluvou je každá

zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

15. Podľa § 53 ods. 9 Občiansky zákonník, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má
vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od
omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej

ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.

16.Podľa§565Občianskyzákonník,akideoplnenievsplátkach,môževeriteľžiadať ozaplatenie
celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí
určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

17. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. účinného k 10.12.2018 Zmluva o
spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej
vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi. Zmluva
o spotrebiteľskom úvere musí byť v záhlaví zreteľne označená názvom zmluvy, ktorý obsahuje slová

"spotrebiteľský úver" v príslušnom gramatickom tvare.

18. Podľa § 9 ods. 2 písm. h) zákona č. 129/2010 Z.z. účinného k 10.12.2018, zmluva o
spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka 18) musí
obsahovať tieto náležitosti:

h) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov.

19. Podľa § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 účinného k 10.12.2018, poskytnutý spotrebiteľský úver sa

považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak
a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1,
b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. d), e), g) až i), l) a p),
c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie
alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. d), e), g) a § 10 ods.

1 písm. b) a c) alebo
d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v
neprospech spotrebiteľa,
e) veriteľ spotrebiteľský úver poskytne inak ako bezhotovostným prevodom finančných prostriedkov na
platobný účet spotrebiteľa, poštovým poukazom, ktorého adresátom je spotrebiteľ alebo

platobným prostriedkom vydaným na meno spotrebiteľa1) a nejde o bezhotovostné
poskytnutie viazaného spotrebiteľského úveru podľa § 15 alebo poskytnutie spotrebiteľského úveru
bezhotovostne na splatenie iného úveru alebo úverov úhradou veriteľovi oprávnenému poskytovať úver
podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu,18b)f) veriteľ v zmluve o spotrebiteľskom úvere neuvedie všetky plnenia, ktoré pre spotrebiteľa vyplývajú z
poskytnutia spotrebiteľského úveru alebo s ním súvisia,
g) ročná percentuálna miera nákladov spotrebiteľského úveru prekračuje najvyššiu prípustnú výšku

odplaty stanovenej podľa osobitných predpisov.18aa)

20. Zmluva o spotrebiteľskom úvere, z ktorej žalobca vyvodzuje svoj nárok je zmluvou spotrebiteľskou,
nakoľko z obsahu zmluvy vyplýva, že pôvodný veriteľ pri uzatváraní zmluvy konal v rámci svojho

predmetu podnikania a žalovaná uzavrela zmluvu ako fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní nekonala
v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, ani v rámci predmetu svojho
podnikania alebo povolania, a teda ide o spotrebiteľský úver, ktorý spĺňa definíciu veriteľa a spotrebiteľa
v zmysle ustanovenia § 2 písm. a) a b) zákona č. 129/2010 Zb.z., a uzavretá zmluva je zmluvou
o spotrebiteľskom úvere podľa § 2 písm. d) citovaného zákona, preto úver ňou poskytnutý je nutné
považovať za spotrebiteľský úver. Z uvedeného vyplýva, že vzhľadom na spotrebiteľský charakter

zmluvy je v danom prípade potrebné aplikovať nielen ustanovenia zákona č. 129/2010 Zb.z. , ale aj
ustanovenia občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách a ustanovenia upravujúce
právne vzťahy, ktorých účastníkov je spotrebiteľ, tak ako to vyplýva z ustanovenia § 52
ods. 2 prvej vety Občianskeho zákonníka.

21. Medzi stranami nebola sporná skutočnosť, že právny predchodca žalobcu so
žalovanou uzatvoril zmluvu o úvere, v zmysle ktorej boli žalovanej poskytnuté finančné prostriedky.
Spornou skutočnosťou v konaní bolo, či zmluva, ktorú právny predchodca žalobcu so žalovanou uzavrel
obsahuje všetky obligatórne náležitosti v zmysle § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010

Z.z. o spotrebiteľských úveroch, účinného v čase podpisu zmluvy, a či z dôvodu absencie týchto
náležitostí resp. ich nesprávneho uvedenia, nie je poskytnutý úver potrebné považovať za bezúročný
a bez poplatkov. Zároveň bolo sporným, či právny predchodca žalobcu dostatočným spôsobom overil
bonitu žalovanej pri poskytnutí úveru, či došlo k účinnému zosplatneniu úveru a k následnému platnému
postúpeniu pohľadávky na žalobcu, teda či je žalobca aktívne vecne legitimovaný v tomto konaní.

22. Vzhľadom na namietané skutočnosti súd podrobil zmluvu o spotrebiteľskom úvere uzatvorenú medzi
právnym predchodcom žalobcu a žalovanou prieskumu, či obsahuje všetky obligatórne náležitosti v
zmysle § 9 ods. 1 a 2 zákona č. 129/2010 Z.z. účinného v čase uzatvorenia zmluvy.

22.1. Po oboznámení sa s obsahom zmluvy súd konštatuje, že zmluva neobsahuje náležitosť podľa § 9
ods. 2 písm. h), a to ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť
vypočítanú na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa
všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov. V zmysle citovaného

ustanovenia zákona sa vyžaduje, aby zmluvou o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí
nielen obsahovala ročnú percentuálnu mieru nákladov, ale aj uvedenie všetkých predpokladov použitých
na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, ktoré v predmetnej zmluve absentujú. V tejto
súvislosti súd poukazuje na bod 53 až 64 rozsudku Súdneho dvora ( siedma komora ) z 23. januára
2025, ktorý sa týka výkladu smernice Európskeho parlamentu a Rady 2005/29/ES z 11. mája 2005

o nekalých obchodných praktikách podnikateľov voči spotrebiteľom na vnútorného trhu a ktorou sa
mení a dopĺňa smernica Rady 84/450/EHS, smernice Európskeho parlamentu a Rady
97/7/ES, 98/27/ES a 2002/65/ES a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady ( ES) č. 2006/2004,
ako aj smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES, v ktorom sa uvádza: povinnosť uviesť
predpoklady použité na výpočet RPMN pomocou reprezentatívneho príkladu je stanovená aj v

článku 5 ods. 1 písm. g) a v článku 6 ods. 1 písm. e) smernice 2008/48 ako požiadavka na
poskytnutie informácií pred uzavretím zmluvy. Zmienka rôznych predpokladov použitých na
výpočet RPMN pred uzavretím zmluvy umožňuje vykonať cieľ uvedený v článku 5 ods. 1 smernice
2008/48 týkajúci sa informácií potrebných na porovnanie rôznych ponúk, aby sa spotrebiteľ mohol s
dobrou znalosťou veci rozhodnúť, či zmluvu o úvere uzavrie, pričom toto porovnanie musí byť možné

vykonať s prihliadnutím na RPMN podľa rôznej dĺžky trvania ponúk, ktoré má k dispozícii. Toto uvedenie
musí spotrebiteľovi umožniť overiť, či obchodník správne vypočítal RPMN a ak nie uplatniť svoje práva,
najmä právo na odstúpenie od zmluvy. Má podstatný význam povinnosť uviesť
v zmluve o úvere najmä náležitosti ako je RPMN a na základe judikatúry trebakonštatovať, že uvedenie predpokladov použitých na výpočet RPMN v zmluve o úvere má tiež najmä z
dôvodov uvedených v bode 58 a 59 tohto rozsudku pre spotrebiteľa zásadný význam. Ich neuvedenie
môže spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku a sankcia spočívajúca v zániku

nároku veriteľa na úroky a poplatky stanovená vo vnútroštátnej právnej úprave sa musí považovať za
primeranú v zmysle Článku 23 smernice 2008/48. Predpoklady použité na výpočet RPMN je potrebné
zrozumiteľne, stručne a výslovne uviesť v zmluve o úvere, pričom samotná možnosť spotrebiteľa
identifikovať ich na základe prečítania jednotlivých ustanovení tejto zmluvy nepostačuje.
Článok 10 ods. 2 písm. g) smernice 2008/48 sa má preto vykladať v tom zmysle, že predpoklady použité

na výpočet RPMN musia byť výslovne uvedené v zmluve o úvere a v tejto súvislosti nestačí, aby ich
spotrebiteľ mohol sám identifikovať preskúmaním podmienok tejto zmluvy.

22.2. Vzhľadom na vyššie uvedené závery citovaného rozhodnutia Súdneho dvora je potrebné úver
poskytnutý právnym predchodcom žalovanej podľa § 11 ods. 1 považovať za bezúročný
a bezpoplatkový pre absenciu predpokladov použitých na výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov,

v dôsledku čoho veriteľovi vznikol nárok len na vrátenie poskytnutej sumy bez akýchkoľvek úrokov a
poplatkov. Zároveň je potrebné konštatovať, že pri zachovaní ostatných dojednaní zmluvy, t.j.
výšky úveru a počtu splátok sa automaticky znižuje výška mesačnej splátky, ktorá už v sebe nezahŕňa
úroky a poplatky, preto v čase kedy došlo k zosplatneniu úveru, žalovaná nebola so žiadnou splátkou
v omeškaní, teda neboli naplnené predpoklady pre platné zosplatnenie úveru podľa §53ods.9 OZ.

22.3. Nakoľko pre vyslovenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti postačuje absencia, respektíve
nesprávne uvedenie čo i len jednej z obligatórnych náležitostí uvedenej v § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010
Zb. z., súd sa už ďalšími námietkami žalovanej v súvislosti so skúmaním obligatórnych náležitostí
zmluvy uvádzaných v § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Zb. nezaoberal.

23. Ďalšou namietanou skutočnosťou zo strany žalovanej bolo nedostatočné skúmanie bonity veriteľa
pred poskytnutím úveru žalovanej.

23.1. Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. účinný k 10.12.2018, veriteľ je pred uzavretím zmluvy
o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení
spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať
spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku
spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru.

23.2. Podľa § 7 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. účinný k 10.12.2018, spotrebiteľ je povinný poskytnúť
veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné a pravdivé údaje potrebné na posúdenie schopnosti spotrebiteľa
splácať spotrebiteľský úver; tým nie je dotknuté právo veriteľa využívať informácie o spotrebiteľovi z
príslušnej databázy za podmienok ustanovených osobitným zákonom. 17)

23.3. Podľa § 7 ods. 16 zákona č. 129/2010 Z.z. účinný k 10.12.2018, veriteľ je povinný postupovať pri
poskytovaní spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere obozretne a ponúkať
a poskytovať spotrebiteľské úvery
a) spôsobom, ktorý nepoškodzuje spotrebiteľov, a

b) s odbornou starostlivosťou; vynaloženie odbornej starostlivosti je veriteľ povinný hodnoverne
preukázať.

23.4.Podľa§7ods.17zákonač.129/2010Z.z.účinnýk10.12.2018,vynaloženímodbornejstarostlivosti
sa rozumie najmä to, že veriteľ

a) poskytne spotrebiteľovi informácie pred uzatvorením zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 4 a 5,
b) posúdi schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver s ohľadom na získané informácie o
spotrebiteľovi; ak je veriteľom veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka
zahraničnej banky,17a) posúdi schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver najmä s ohľadom na
údaje získané z jedného alebo viacerých registrov, do ktorých poskytujú údaje veritelia, ktorých počet

sa rovná aspoň dvojtretinovej väčšine veriteľov, ktorými sú veritelia podľa § 20 ods. 1 písm. a), ktorí sú
zverejnení v zozname veriteľov podľa § 8a, banky, zahraničné banky a pobočky zahraničných bánk, v
čase posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver.23.5. Podľa § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. účinný k 10.12.2018, ak veriteľ nekonal s odbornou
starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie
spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za

bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie
schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave
spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely
posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. Za hrubé porušenie povinnosti podľa
§ 7 ods. 1 sa považuje aj porušenie ustanovení § 7 ods. 19 až 42.

23.6. Cieľom ustanovenia § 7 a § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. je efektívne zamedziť
nekontrolovateľnému predlžovanie spotrebiteľov, ktorí nie sú schopní svoje záväzky riadne splácať. Z
textu zákona č. 129/2010 Z.z. zároveň vyplýva, že informácie potrebné pre rozhodnutie
veriteľaotom,čizmluvuuzavriealebonie,simázabezpečovaťsám,ato v spoluprácisožiadateľom
o úver. Pri získavaní relevantných informácií a pri posúdení úverovej schopnosti spotrebiteľa tak

vychádzanielenzinformáciídodanýchsamotnýmspotrebiteľom,aleajzinformácií,ktorézískavaziných
dostupných zdrojov. Je povinnosťou takto získané informácie zhromaždiť, vyhodnotiť ich dostatočnosť
arozhodnúť,čiaktoréinformácienevyhnutneďalejoverovať.Zadostatočnésapovažujútakéinformácie
o príjmoch a výdavkoch, z ktorých je veriteľ schopný prijať a získa objektívny obraz o žiadateľovej
finančnej situácii.

23.7. Hoci je spotrebiteľ povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplne, presné a
pravdivé údaje, táto povinnosť ho však nezbavuje konať s odbornou starostlivosťou, teda vyžiadať si od
spotrebiteľa potrebné informácie, aktívne si zabezpečovať ďalšie primerané a objektívne
zistiteľné informácie o spotrebiteľovi a riadne ich vyhodnotiť. Dodávateľ musí analyzovať spotrebiteľov

osobný/domáci rozpočet, a to nielen stranu príjmov, ale aj výdavkov, pretože analýza iba niektorej zo
strán rozpočtu sama o sebe k posúdeniu úverovej schopnosti nepostačuje. Žalobca v súvislosti so
skúmaním bonity dlžníka uviedol, že overovanie schopnosti dlžníka splácať poskytnutý úver prebieha
vo väčšine prípadov v automatickom režime, pričom údaje potrebné na posúdenie žiadosti o úver čerpá
z úverového registra alebo zo Sociálnej poisťovne získané vo forme dát, ktoré sa v čitateľnej podobe

zobrazujú v internej aplikácii postupcu. Postupca preto tieto údaje pretavil do priloženého výstupu a
uvedený výstup obsahuje údaje zhromaždené z príslušných registrov, aj z otázok položených žiadateľovi
o úver pri posudzovaní bonity. Na preukázanie týchto skutočností žalobca predložil súdu listinný dôkaz:
„internej výstup“ ( č.l. spisu 80 ), avšak skutočný dôkaz o tom, že naozaj zisťoval výdavky žalovanej a
overoval si jej príjem napr. u zamestnávateľa, alebo v Sociálnej poisťovni zo strany žalobcu verifikované

potrebnými dokladmi neboli. Navyše podľa predloženého listinného dôkazu právny predchodca žalobcu
pri skúmaní schopnosti splácať úver žalovanou vychádzal z jej príjmu 600,-Eur a z počtu aktívnych
úverov 0. Žalovaná však predložením ďalších úverových zmlúv ( čl. spisu 154 a nasl. ) preukázala, že
uvedený údaj s ktorým veriteľ pri posudzovaní schopnosti splácať úver pracoval nie je pravdivý, o čom
svedčia aj ďalšie úverové zmluvy uzatvorené žalovanou, navyše s tým istým veriteľom, teda o nich musel

mať právny predchodca žalobcu vedomosť.
Jedná sa o Zmluvu o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty zo dňa 27.11.2018
a Zmluva o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní karty zo dňa 01.12.2018. Z uvedeného je
zrejmé, že žalovaná ako spotrebiteľka mala viac úverov ako zistil sám žalobca, preto vyvstáva otázka, z
akého dôvodu bola lustrácia žalovanej v úverovom registri negatívna, z čoho možno jednoznačne

dôvodiť, že si právny predchodca žalobcu nesplnil svoju povinnosť vyplývajúcu mu z ustanovenia § 7
zákona o spotrebiteľských úveroch a jednalo sa len o formálne a nedostatočné overovanie schopnosti
splácať spotrebiteľský úver u dlžníka, na základe čoho dospel súd k záveru, že právny predchodca
žalobcu ako veriteľ hrubo porušil svoju povinnosť podľa § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch.

23.8. Vzhľadom na uvedené súd uzatvára, že poskytnutý úver v zmysle § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010
Z.z. nielenže nebolo možné platne predčasne zosplatniť postupom podľa § 53 ods. 9 OZ a § 565 OZ,
ale tento úver je zároveň bez úrokov a bez poplatkov. Predčasné zosplatnenie úveru je teda neplatným
právnym úkonom. Hrubé porušenie povinnosti odbornej starostlivosti umožňuje totiž aplikáciu oboch
zákonných predpokladaných sankcií, na základe aplikácie pravidlá „ Argument a maiori ad minus“ (od

väčšieho k menšiemu; od silnejšieho k slabšiemu - závažnejšie porušenie v sebe obsahuje
aj porušenie menej závažné ).24. Zároveň súd dopĺňa, že neplatné zosplatnenie úveru je možné vyvodiť nie len pre hrubé porušenie
povinnosti odbornej starostlivosti veriteľa, či z dôvodu bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru, ale
aj z dôvodu absencie konkrétnej splátky, ktorá vyvolala zosplatnenie. Zosplatnenie úveru má vážne

následky pre dlžníka, preto by mal byť tento úkon veriteľa dostatočne jasný a určitý, aby dlžník úhradou
konkrétnej splátky dokázal zvrátiť prípadné nebezpečenstvo zosplatnenia úveru. Z uvedeného dôvodu
sa súd v prípade neuvedenia splátky, pre ktorú veriteľ môže zosplatniť poskytnutý úver stotožňuje so
závermi uvedenými v rozhodnutiach Najvyššieho súdu SR: sp.zn. 5Cdo/2/2023, 5Cdo/188/2023
ako aj 6Cdo/15/2023, na základe ktorých je potrebné dospieť k záveru, že neuvedenie splátky vo výzve

na zaplatenie realizovanej zmysle ustanovenia § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka má za
následok neplatné zosplatnenie úveru. Právny predchodca žalobcu vo výzve pred zosplatnením úveru
( čl. 47 spisu ), ani v samotnom oznámení vyhlásenia splatnosti ( čl. 41 spisu ) nešpecifikuje, pre ktorú
konkrétnu splátku sa rozhodol úver zosplatniť.

25. Na základe vyššie uvedeného súd právne uzatvára, že k účinnému zosplatneniu úveru nedošlo,
v dôsledku čoho zostalo právom žalovanej aj naďalej poskytnutý úver splácať v zmysle zmluvných
dojednaní vždy k 15. dňu v mesiaci až do konečnej splatnosti úveru. Z
uvedeného vyplýva, že hoci žalobcovi ako právnemu nástupcovi pôvodného veriteľa vznikol nárok na
zaplatenie zvyšných splátok úveru ponížených o úroky a poplatky, nemá nárok na zaplatenie

zostatku úveru z dôvodu vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru. Práve vzhľadom na skutkové tvrdenia
uvádzané v žalobe, kde žalobca svoj nárok v spore vymedzil ako plnenie z úveru, ktorý mal
byť predčasne splatným, nemohol súd priznať žalobcovi plnenie splatných splátok zo zmluvy o úvere,
ale musel žalobu ako celok zamietnuť. V opačnom prípade by takýmto rozhodnutím prekročil rámec
vymedzeného petitu, nakoľko by priznal plnenie z iného skutkového základu, než aký bol vymedzený

v samotnej žalobe, a to aj napriek tomu, že žalobca sa domáhal plnenia z rovnakej zmluvy, no po
skutkovej stránke tvrdil, že došlo k vyhláseniu predčasnej splatnosti poskytnutého úveru, a preto ak by
súd bez procesnej aktivity žalobcu priznal uplatnený nárok v rozsahu splatných splátok, prekročil by
žalobný návrh a to ešte v spore s ochranou slabšej strany, čím by porušil zásadu „ ne ultra petitum“,
čo by spôsobilo porušenie práva žalovaného na spravodlivý proces ( viď. rozhodnutie Najvyššieho

súdu SR, spisová značka 4Cdo/85/2021 z 12.02.2024, rozhodnutie Krajského súdu BB spisová značka
17CoCsp/6/2024 ).

26. S poukazom na vyššie uvedené dôvody dospel súd k záveru, že nie je možné žalobe vyhovieť, a

to napriek vzniku nároku žalobcu na zaplatenie jednotlivých nezaplatených splátok úveru ponížených
o úroky a poplatky, ktoré v žalobe špecifikované neboli, teda súdu nie je známe, z ktorých konkrétnych
neuhradených splátok vyplýva výsledná suma, a bez tohto určenia nie je možné posúdiť či žalobcom
uplatnený nárok (ako celkový súčet jednotlivých nesplnených splátok ) bol správny, či nedošlo ohľadne
niektorých splátok k premlčaniu podľa § 54a Občianskeho zákonníka, respektíve k ich uhradeniu.

V sporovom konaní je navyše základnou povinnosťou žalobcu uviesť rozhodujúce skutkové tvrdenia
a predložiť za účelom ich preukázania dôkazy tak, aby bol v spore úspešný vo vzťahu k nároku,
ktorý žaluje. Podmienkou však je, aby súd vedel tieto rozhodujúce skutkové tvrdenia podporené
príslušnými dôkazmi podradiť (subsumovať) pod konkrétne ustanovenia právnej normy. Súd nie je
povinný za žalobcu vyhľadávať rozhodujúce skutočnosti z masy predložených dôkazov,

aby tým nahrádzal procesnú nečinnosť žalobcu. Podľa § 132 ods. 2 CSP, opísanie rozhodujúcich
skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy. Už vzhľadom na podané vyjadrenia
žalovanej muselo byť žalobcovi známe, že popiera účinnosť zosplatnenia úveru, preto žalobca musel
rátať aj s tou eventualitou, že zosplatnenie úveru súd vyhodnotí ako neúčinný právny úkon a nebude mu
možné priznať plnenie vymedzené žalobov ako plnenie z úveru, ktorý mal byť predčasne splatný. Súd

navyše na vytýčenom pojednávaní, na ktorom rozhodol na základe predbežného právneho
posúdenia neúčinnosť zosplatnenia konštatoval, na čo žalobca na pojednávaní nereagoval.

27. Podľa § 255 ods. 1CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

28. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.29.Podľa§262ods.2CSP,ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

30. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle zásady úspechu postupom podľa § 255
ods. 1 CSP a 262 ods. 1 CSP. Žalovaná mala v konaní plný úspech, keďže súd žalobu zamietol a z tohto
dôvodu jej patrí náhrada trov konania v rozsahu 100%, o výške ktorej rozhodne po právoplatnosti
rozhodnutia vyšší súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia na Okresný súd

v Lučenci, Dr. Herza 14.

Odvolanie je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami
mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa
nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na trovy toho, kto odvolanie podal.

Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP , odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.