Rozsudok – Spotrebiteľské zmluvy ,
Potvrdené, Zmenené Judgement was issued on Wednesday, August 24, 2023

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 5C/3/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6120375174
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 08. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Jačeková Sziegel

ECLI: ECLI:SK:OSDS:2023:6120375174.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda v konaní pred sudkyňou JUDr. Máriou Jačekovou Sziegel v sporovej

veci SPP - distribúcia, a.s., IČO : 35 910 739, Mlynské Nivy č. 44/b, Bratislava, zast. advokátom Mgr.
Miroslavom Hanecom, so sídlom Hruštiny 602, Žilina, Bratislava, proti žalovanej : A. A., nar. 24.08.l957,
bytom B. C., D. E. F. XXXX/X, zast. Advokátskou kanceláriou Pacalaj, Palla a partneri, s.r.o., so sídlom
Nám. SNP 3, Trnava, o zaplatenie istiny 14.131,82 € s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi 14.131,82 € s úrokom z omeškania 9 % ročne zo sumy
14.131,82 € od 19.04.2019 až do zaplatenia, všetko do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Súd priznáva žalobcovi náhradu trov konania voči žalovanej vo výške 100 %.

III. Súd o výške trov konania rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Platobným rozkazom vydaným v rámci upomínacieho konania Okresným súdom Banská Bystrica dňa
25.11.2019 č.k. 7Up/174/2020, bolo vyhovené žalobe, keď súd zaviazal žalovanú na zaplatení istiny
14 131,82 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne z dlžnej sumy od 19.04.2019 až
do zaplatenia a k náhrade trov konania, ktorá škoda mala vzniknúť neoprávneným odberom plynu
žalovanou na odbernom mieste Veľký Meder ul. Ľ. Štúra č.d. 1 19.12.2017 do 25.10.2018, porušením

zabezpečenia meradla proti neoprávnenej manipulácii, ktoré tvrdenie doložil znaleckým posudkom G.
H. I. v číslo 209/PL-2019 zo dňa 25.10.2018. Žalobca svoj nárok oprel o ustanovenie § 82 ods. 1 písm.
d/ zákona č. 251/2002Z.z. o energetike a výšku pohľadávky vyčíslil s poukazom na § 1 ods. 14 vyhlášky
MH SR č. 449/2002Z.z.a fakturoval žalovanému faktúrou číslo 9000320729 zo dňa 04.04.2019, splatná
dňa 18.04.2019 .
2. Proti platobnému rozkazu v zákonnej lehote podala odpor žalovaná, ktorým namietla výšku vyčíslenej
škody, oprávnenosť nároku na náhradu škody pre akúkoľvek manipuláciu s meradlom, ktorú nemožno

vyvodzovaťzkaždéhopoškodeniamplombymeradla,aleibazozásahudomeradla,následkom,ktorého
by meradlo nezaznamenávalo alebo nesprávne zaznamenávalo množstvo odoberaného plynu. Poprela
opodstatnenosť nároku voči nej, z dôvodov uvádzaných v žalobe, keď od 04.05.2017 nehnuteľnosť
už nevlastní, keď odpočet plynu bol vykonaný až po roku od prevodu nehnuteľnosti. Žiadala v
tomto smere doložiť žalobcom záznamy z posledného a predposledného odpočtu pred dátumom
06.11.2018.Spochybnila dôkaznú hodnotu znaleckého posudku Ing.Leška, ktorý sa vyjadroval k otázke
porušenia plomby na meradle, v ktorom smere navrhla vypočuť znalca, aby vysvetlil na základe

akých porovnávaní dospel k záveru, že otlačok na plombe meradla nie je pravý. Rovnako z posudku
nevyplynulo, či aj napriek zisteniam , plynomer meral správne. Tým nepovažovala zo strany žalobcu
za preukázané neoprávnený odber plynu pre úspešné uplatnenie nároku. Rovnako spochybnila spôsob
výpočtu výšky škody, keď bez ďalšieho bola použitá vyhláška na výpočet škody, hoci z dostupnýchúdajov o spotrebičoch v dome a ročnej spotrebe, bolo možné ustáliť výšku škody za rozhodné
obdobie, keď žalobca tak neurobil. V tomto smere poukázala na rozhodnutie Krajského súdu Trnava č.
31Cob/57/2019 zo dňa 26.05.2020, 9Co/263/2017-169 o nároku žalobcu na náhradu skutočnej škody,

pokiaľ sa preukáže , že škoda vznikla, príčinná súvislosť medzi protiprávnym konaním a vznikom
škody. V prípade preukázania protiprávneho konania žalovanej, bolo namieste pri výpočte výšky
škody stanoviť jeho výšku pomocou typového diagramu, keď plynomer mal byť umiestnený na verejne
prístupnommiesteaišlooprvétakétoporušenie zostranyžalovanej.Vdôsledkuvčaspodanéhoodporu
proti platobnému rozkazu, konanie pokračovalo na vecne a mieste príslušnom súde žalovanej.

3.Žalobca v replike nepovažoval za dôvodnú námietku žalovanej, že sa nemohla zúčastniť znaleckého
skúmania meradla, keď zo žiadneho predpisu takáto povinnosť nevyplýva. Znalec pri porovnaní
odtlačkov na plombe vychádzal z porovnania kontrolného otlačku na spornej plombe. Uviedol, že
všetky kontrolné odtlačky sú vyrábané na CNC prístrojoch a sú identické. Na sporenej plombe boli
vyobrazené znaky M 40 - 14 preto ich znalec porovnával s kontrolnými odtlačkami M 40 - 14. Rovnako
sa odvolal aj na vyjadrenie plynárenskej meteorológie o platnosti overenia zo dňa 3. 4. 2020. V súvislosti

s pochybnosťami porušenie zabezpečenia proti neoprávnenému odberu a neoprávnenej manipulácii,
konštatoval, že mohlo dôjsť k zásahu do samotného meradla, a teda ich faktickému stočením meradla
na inú úroveň v tomto smere poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 3
Obdo/53/2017, z ktorého vyplynulo, že zodpovednosť odberateľa plynu za neoprávnený odber plynu je
objektívna. Pritom je irelevantné, či bolo meradlo funkčné alebo nefunkčné, prípadne, či zaznamenávalo

skutočný alebo nižší odber plynu. K námietkam súvislosti so zásahom do číselníka meradla poukázal na
rozhodnutie Krajského súdu Trnava spisová značka 31 Cob/36/2018, kde súd výslovne konštatoval, s
odkazom na ustanovenie § 80 ods. 1 písm.d/ zákona o energetike, že pri zodpovednosti za neoprávnený
odber plynu meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, sa
nevyžaduje zásah do číselníka meradla. V súvislosti s námietkou záverov znaleckého posudku a

odbornosti znalca, ktorý je z odboru kriminalistika, odvetvie mechanoskopia, ktorá skúma plomby a
pečate a tým môže relevantne vysloviť, či dané zákonné zabezpečenie bolo alebo nebolo porušené.
Znalec sa nevyjadruje k právnym otázkam. Cieľom skúmania znalca bolo zisťovanie spôsobu narušenia,
prípadne prekonanie zabezpečovacích a iných predmetov, zisťovanie prítomnosti mechanoskopickych
stavov na poškodených predmetoch. Čo do pasívnej legitimácie žalovanej poukázal na ustanovení §

76 ods. 11 zákona o energetike, ktorý výslovne hovorí, že odberateľ plynu je povinný prevádzkovať
odberné plynové zariadenie tak, aby nepoškodil určené meradlo. Posledný fyzický odpočet sa uskutočnil
k 17. 11. 2017 so stavom číselníka 8495 m3. V súvislosti s námietkou vzniku škody, príčinnej súvislosti
medzi vzniknutou škodou a protiprávnym konaním poukázal na rozhodnutia Ústavného súdu SR sp.zn.
5 Obdo/32/2018, 3Obdo/49/2019, odkazom na ustanovení § 82 ods. 1 písm. d) zákona o energetike ,

ktorý konštatoval, že postačuje, ak je preukázané, že došlo k neoprávnenému zásahu do určeného
meradla a že odberateľ v poslednom období odoberal plyn prostredníctvom takéhoto meradla. Túto
skutočnosť považoval za preukázanú práve závermi znaleckého posudku. Rovnako spochybnenia
tvrdenia žalovanej, že rodinný dom je užívané na vlastné bývanie spochybnil, keďže ten sa využíval na
podnikateľské účely. Na odbernom mieste sa poskytovali ubytovacie služby, čo vyplynulo zo samotnej

reklamy inzerátu na internete a aj na oplotení, ako to vyplynulo z fotodokumentácie. Rovnako nebola
splnená ani podmienkam, že meradlo sa nachádzalo na verejne dostupnom mieste, ktorú skutočnosť
žalovaná potvrdilasvojimpodpisomnazápisedňa6.12.2018.Žalobcapretopovažovalvšetkynámietky
žalovanej v odpore za účelové, v snahe zbaviť sa zodpovednosti za neoprávnený odber. Na dôkaz
svojich tvrdení doložil správu Plynárenskej meteorológie s.r.o. zo dňa 3. 4. 5020, inzeráty apartmánu na

ubytovanie, doklad o fyzickom odpočte na plynomere dňa 17. 11. 2017.
4.Žalovaná v duplike zopakovala svoje tvrdenia o popretí vzniku škody, keď preddavky určené žalobcom
pravidelne uhrádzala aj v rozhodnom období. Nepoprela, že mala uzavretú zmluvu so žalobcom
ako odberateľ plynu v domácnosti dňa 3. 12. 2008 s dohodnutým 2. tarify D3 pre rodinný dom,
domácnosť s predpokladaným ročným odberom 2300 m3 do 25. 6. 2019. Nová vlastníčka nehnuteľnosti,

jej dcéra A. A. uzavrela zmluvu so žalobcom dňa 26. 6. 2019 rovnako ako odberateľ plynu pre
rodinný dom domácnosť, čo malo vyvrátiť tvrdenia žalobcu, že žalovaná mala zmluvu so žalobcom
ako podnikateľský subjekt. Trvala na tom, že aj v prípade vyčíslenia výšky škody má žalobca nárok
len na náhradu skutočne vzniknutej škody preukázaný žalobcom alebo prostredníctvom typového
diagramu. V tomto smere navrhla vykonať dokazovanie výsluchom žalobcu a žalovanej. Rovnako

vyjadrila podozrenie nad obchodnou praktikou žalobcu, ako dominantnejšou stranou, ktorý vedie
spory vo väčšom rozsahu týkajúce sa neoprávneného odberu zemného plynu v zmysle uvedeného
ustanovenia , kde je predpokladom objektívna zodpovednosť a nie podľa ustanovenia 82 ods. 1 písm.
c) zákona o energetike v zmysle ktorého je potrebné preukázať zavinenie. Mala za to, že sa jedná ospotrebiteľskú právnu vec a od jej vyriešenia závisí aj výsledok sporu, nakoľko nárok na náhradu škody
za neoprávnený odber zemného plynu podľa § 82 ods. 1 písm. c) zákona o energetike, ktorá súvisí
výlučnesuzavretouzmluvouododávkezemnéhoplynualebozmluvouazdruženejdodávkeuzatvorenej

medzi dodávateľom a spotrebiteľom podľa zákona o energetike v platnom znení. V tomto smere
poukázala na rozhodnutie Krajského súdu Trnava dňa 29. 10. 2020 spisová značka 10 Co/258/2019,
kde súd konštatoval, že žalovaný ako odberateľ zemného plynu v domácnosti má právo na ochranu
spotrebiteľa, ako to konštatoval aj Krajský súd v Prešove rozhodnutí 15 Co/275/2015, ako to vyplýva
zo smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/73/ES, pričom stanovenie objektívnej zodpovednosti

pri prípade neoprávneného odberu za okolností, keď odberateľ nie je vlastníkom plynomeru a tento
nemôže dodatočne chrániť, aby neporušil povinnosť umožniť prístup k meradlu prevádzkovateľovi
distribučnej siete, spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach medzi spotrebiteľom
a druhou zmluvnou stranou. V dôsledku toho nie je nezabezpečená ochrana spotrebiteľa a jeho
ekonomických záujmov a nápravu je možné dosiahnuť iba uplatnením subjektívnej zodpovednosti .
Žalovaná mala za to, že žalobca čo do výpočtu výšky škody nevyčerpal všetky možnosti smerom

k prednostnému vyčísleniu skutočnej škody. Zopakovala svoje tvrdenia v odpore, brániaca sa ajtým,
že na odbernom mieste dochádzalo k odberu plynu od roku 1989 , pričom meradlo sa nachádzalo
na pôvodnom mieste bez zmeny, pričom pôvodná právna úprava neobsahovala zmienku o verejne
prístupnom mieste, a výpočte škody prostredníctvom tohto kritéria( zákon číslo 70/1998 o energetike a
o zmene zákona číslo 455/1991Zb. o živnostenskom podnikaní s účinnosťou od 1. 7. 1998, s poukazom

na ustanovení § 30 ods. 1 a2/. Samotná skrinka plynomeru sa nachádzala podľa tvrdenia žalovanej
na verejne prístupnom mieste, keď meradlo nebolo uzamknuté a prístup k nemu mohol mať hocikto,
nakoľko brána k nehnuteľnosti bola otvorená bez uzamykania. Čo do výpočtu výšky škody mala za to,
že naďalej je ju možné vyčísliť z priemernej spotreby za predchádzajúce obdobie, keďže fakturačné
obdobie od 19. 12. 2018 do 26. 6. 2019boli hradené preddavky celkom 999,86 eura pri spotrebe 2161

m3 plynu, pri započítaní distribúcie plynu s prepravou plynu do výšky 313,19 eura bez DPH a za
obdobie od 27.06.2019 do 03.12.2019 úhrada preddavkov v sume 350,56 euro, keď samotná výška
uplatnenej náhrady škody podstatne prevyšuje tieto sumy. Vzhľadom na túto skutočnosť navrhla s
poukazom na § 450 Obč.zákona znížiť neprimeranú výšku škody s prihliadnutím na špecifické okolnosti
prípadu, tak aby sa zistená škoda blížila čo najviac ku skutočnej škode, považujúc takto vyčíslenú škodu

neprimerane zasahujúcu do majetkový pomerov žalovanej, ktorá výška už nie je náhradou, ako sankcia
za neoprávnený odber a nie je ani ako náhrada škody plniaca funkciu kompenzačnú a preventívnu,
keďže takéto vyčíslenie, ako je uvedené v žalobe, škoda niekoľkonásobne prekračuje reálnu spotrebu
žalovanej, odvolávajúc sa na rozhodnutie Krajského súdu Trnava sp.zn. 9Co/ 87 2017 zo dňa 27.
6. 2018, keď súd konštatoval, vychádzajúc z občianskoprávneho inštitútu náhradu škody, ktorá plní

funkciu kompenzačnú a preventívnu, pričom výška škody nemôže byť sankciou za neoprávnený odber.
Opakovane spochybnila závery znaleckého posudku ako aj kvalifikáciu znalca na vykonanie takéhoto
znaleckého úkonu , ktorý považovala za nedostatočný, nie úplný, bez výpovednej hodnoty pre samotné
konanie, ktorý nemôže byť podkladom na rozhodnutie vo veci. V tomto smere poukázala na rozhodnutie
Krajského súdu Trnava v konaní 31Cob/67/2019zo dňa 26.05.2020.

5.Súd vo veci rozhodol dňa 04.11.2021, keď žalobe vyhovel, zaviazal žalovanú na zaplatenie náhrady
škody a priznal náhradu trov konania žalobcovi v plnej výške. V dôsledku podaného odvolania
žalovanou, odvolací súd uznesením dňa 28.02.2023 zrušil rozsudok súdu I.stupňa a vec vrátil na ďalšie
konanie, keď dospel k záveru, že sa súd náležite nevysporiadal s námietkami žalovanej voči znaleckému
posudku a následkom toho , nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala

jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, pričom na
absenciu akéhokoľvek vysporiadania sa s uvedenými námietkami, tento nedostatok nie je dobre možné
napraviť v konaní pred súdom II. inštancie.
6.Podľa § 391 ods.2 Civilného sporového konania, ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

7.Súd vo veci vykonal dokazovanie vypočutím znalca Ing.Lešku, oboznámením sa s listinnými dôkazmi,
na základe ktorých ustálil nasledovný skutkový stav veci:
8.Zmluvou o dodávke plynu, uzavretej dňa 03.12.2008 medzi spoločnosťou Slovenský plynárenský
priemysel a.s. a žalovanou , odoberala plyn s miestom odberu B. C., J. F. XXXX/X, č.plynomeru
XXXXXXXXXXXX.

9.Na základe zápisu zo dňa 6.11.2018, vyhotovené žalobcom, došlo k odmontovaniu plynomera výrobné
č.XXXXXXXXXXXX, so stavom 11 546m3, výmena meradla č. XXXXXXXXXXXX, s vyhotovením
fotodokumentácie, meradlo zabalené v zabezpečenej krabici, s 2ks plomby č. K. a K. 040929 pre účely
znaleckej expertízy, ktoré sa nachádzalo na fasáde rodinného domu, z verejného miesta neprístupné.Počas výmeny bola prítomná odberateľka pani A. osobne. Objekt bol využívaný na ubytovanie ako
Apartmány C.. Zápis obsahuje údaje o spotrebičoch na nehnuteľnosti 1ks kotol, 2 ks. Plynových
sporákov, plynová varná doska1ks.Žalovaná zápis potvrdila vlastným podpisom.

10.Z montážneho listu č.120346650, vyhotovený dňa 06.11.2018 žalobcom vyplýva, že bola realizovaná
výmena meradla na odbernom mieste u žalovanej.
11.Na mieste vyhotovenej fotodokumentácie, na ktorý sá odvoláva aj v zápise ,stav na plynomery
v rozhodnom čase L. XXXXXXXX.Plynomer bol zabezpečený dvomi plombami proti zneužitiu .Samotné
meradlo bolo umiestnené na fasáde domu , vo dvore rodinného domu, ktorý podľa reklamy na oplotení

domu , slúžil v rozhodnom čase ako ubytovanie, apartmán C... Majiteľ nehnuteľnosti bol registrovaný
ako platiteľ dane za ubytovanie Mestu B. C.. Nehnuteľnosť oplotená murovaným plotom prístupom
z ulice cez malú priehľadnú kovovú bránku na zvonček. Samotné meradlo sa nachádzalo vo dvore,
na neviditeľnej strane z ulice, založené do kovovej skrinky. Rovnako boli zadokumentované aj plynové
spotrebiče , plynový kotol , plynový sporák Gorenie s plynovou varnou doskou, plynový sporák MORA
s plynovou varnou doskou. Zdokumentované plomby na meradle pred odmontovaním meradla, ako aj

po odmontovaním a vkladaním do krabice, zabezpečenie obalu krabice prelepením pred expedovaním.
12.Zo znaleckého posudku Ing.Petra Leška č.209/Pl-2019, vo veci potvrdenia neoprávneného odberu
zemného plynu podľa § 82 ods.1 písm.d/ Zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike, vyhotovený na
požiadanie žalobcu v písomnej žiadosti uvedené údaje o meradle, rok výroby 2004, posledné overenie
v roku 2014, výrobné č. 1586070 vyplynulo, že znalec obdržal prepravovaný obal v neporušenom

stave (fot.č.1/, s meradlom na ktorom bol stav číselníka 11546406m3( fot.č.3/, spolu so zábermi na
označenia na hornej a dolnej časti plomby (fot.č.6 a 7/ s dvoma plombami(fot.4 a 5/. Už samotným
optickým skúmaním povrchu len krytu číselníka v okolí plomby zistil mechanoskopické stopy, ktoré boli
vytvorené predmetom – nástrojom ( fot.č.5/ v hornom rohu. Znalec sporné otlačky na zabezpečení na
meradle porovnal so všetkými kontrolnými odtlačkami plombovacích klieští, ktoré prevzal od žalobcu

na ktorých sa nachádzalo označenie „14 – M40“.V ods. II.B.posudku znalec konštatoval, že optickým
skúmaním označení, ktoré boli vytvorené čeľusťami plombovacích klieští zistil obsahovú zhodu,
tvarovú a rozmerovú nezhodu špecifických znakov sporných a kontrolovaných odtlačkov (fot.č.8.9.10
a 11/.Potvrdil, že odtlačky čeľustí plombovacích klieští a kontrolné odtlačky neboli vytvorené čeľusťami
tohoistéhonástroja,alepravdepodobnevytvorenénekvalitnevytvorenýmikópiamičeľustíplombovacích

klieští, napr. do termoplastu. Samotné optické skúmanie vykonal na stereo mikroskope NIKON VT-
II a obrázky potom zhotovil digitálnym fotoaparátom zn. KODAK Easy Share. Pri konštantnom 23
násobnom zväčšení. V závere posudku v ods. III. Už len skonštatoval svoje zistenia v predchádzajúcom
odseku, keď dospel k záveru, že na kryte číselníka meradla sa nachádzalo označenie 14-M40, ktoré
môže potvrdiť, že odtlačky čeľustí plombovacích klieští a kontrolné odtlačky neboli vytvorené čeľusťami

toho istého nástroja. Na plombe číselníka nezistil poškodenie ani prítomnosť lepiacej hmoty. Na základe
jeho zistení konštatoval s pravdepodobnosťou blížiacou sa k istote, že pôvodné zabezpečenie proti
neoprávnenej manipulácii bolo porušené – odstránené a nahradené inou plombou.

13.Znalec zodpovedal na otázky žalovanej vo svojom vyjadrení dňa 03.11.2021 keď uviedol, že ročne

vypracuje 750 znaleckých posudkov. Plynomery dostáva zabalené, doručované kurierskou službou.
Audiovizuálne prostriedky pri skúmaní nepoužíva, pre neúčelnosť a nehospodárnosť, ktoré neovplyvnia
závery posudku. K samotnému skúmaniu neprizýval odberateľov, keďže mu je neznáma ich identita.
Len v dvoch prípadoch mali záujem byť prítomný, po telefonickej dohode, s tým, že tam bude prítomný
aj zadávateľ, záujem stratili. Bežne nedostáva fotodokumentáciu pri demontáži plynomeru, nakoľko

skúmaním fotodokumentácie sa nezaoberá, s tým sa zaoberá odvetvie kriminalistickej fotografie.
Sporné odtlačky vždy porovnáva so všetkými kontrolnými odtlačkami čeľustí plombovacích klieští,
ktoré mu boli predložené. Nitovú olovenú plombu osadenú v plynomery č. 1586070-0B9-03-I je možné
demontovať len s jej predelením, čím sa poškodí, tak aby nedošlo k poškodeniu mechanoskopických
stôp na hornej a spodnej ploche plomby .(obr.č.4 až 7 posudku/, pričom pri odstránení plomby, odvŕtaním

nemusí dôjsť k poškodeniu ostatných častí plynomeru. Plomba na plynomery slúži ako signalizačný
prvok, pričom jej poškodenie , resp. výmena signalizuje, že bola porušená chránená oblasť. Uviedol, že
plombovacie kliešte, v ktorých sú osadené výmenné čeluste, ani pri rôznom tlaku pri vyhotovení plomby
nemôžu spôsobiť také rozdiely, ktoré boli zrejmé z obrázkov č.8 až 11 v posudku. Z toho vyplývalo, že
neboli vyhotovené originálnymi čeľusťami., ale nekvalitne vyhotovenými kópiami napr. z termoplastu. Po

odstránení plomby je umožnení prístup k číselníku, ktorý je možné následne demontovať, v dôsledku
čoho plyn plynomerom preteká, ale na číselníku sa jeho množstvo nezaznamenáva. Predmetom
znaleckého skúmania nebolo zistenie funkčnosti plynomeru ani skúmanie vnútorných častí plynomeru.14. Znalec bol vypočutý na pojednávaní dňa 13.06.2023, kde zopakoval niektoré svoje odpovede
dané žalovanej na otázky k znaleckému posudku. Plynomer prevzal v neporušenom obale.
Vyhotovil fotodokumentáciu, bez videozáznamu, ktorý zákon nepredpisuje. Rovnako tak nepredpisuje

povinnosťou prizvať majiteľa plynomeru k vykonaniu znaleckého skúmania. Čo do námietky
porovnávacieho materiálu vznesené zo strany žalovanej, keď mala spochybniť úplnosť a dostatočnosť,
znalec zopakoval, že v daných prípadoch sa vykonáva porovnávanie odtlačkov, ktorý bol odobratý z
merača, teda plomba, s vyhotovenou plombou kliešťami zodpovedajúcej tejto kontrolovanej plombe
a tieto dve plomby sa porovnávajú. Znalec zdôraznil, že on skúmal samotný plynomer, keď zistil

mechanické poškodenie , keď nebolo možné identifikovať nástroj, ktorým bolo poškodenie urobené.
Konštatoval, že deformácia mohla byť spôsobená aj úderom, keďže ide o preliačenie. Samotné
poškodenie síce nemohlo ovplyvniť správnosť merača, ale sa nachádza blízkosti plomby. Jednoznačne
tvrdil, že plomba, nachádzajúca sa v plynomere žalovanej, bola vyhotovená z termoplastu, čo dôvodil
samotnou deformáciu, oproti plombe z olova. Porovnal otlačok plomby na plynomere žalovanej s tromi
odtlačkami kliešťov, pričom iba jeden z kliešťov zodpovedal tvaru odtlačku plomby M40, keď ukázal

na stredný obrázok, predložených vzorov otlačkov klieští, kde bolo celé číslo 4 ohraničené a kde bola
len nožička a číslo 0 malo medzeru v strede. Pri porovnaní tohto odtlačku jednoznačne konštatoval,
že kontrolovaný odtlačok bol vyhotovený veľmi nekvalitne, kde bol vytlačený ešte aj zbytkový materiál
a celý okraj hornej časti písmena bolo neúplné oproti tomu, ako by to malo vyzerať podľa odtlačku
klieští. V prípade odtlačku č. 14, tam pri porovnaní s odtlačkami vyhotovené kliešťami, na ktoré sa

porovnávajúsodtlačkomodobratýmnaplombeplynomeru,nožičkačísliceštyrikončilapreliatadookraja
plomby, pričom správne, ak by išlo o pravý otlačok, by sa mal len dotýkať kraja plomby. Na dôkaz
svojich tvrdení znalec doplnil posudok otlačkami provnávaného materiálu, ktoré použil pri vypracovaní
posudku a názornom vysvetlení v rámci svojej výpovede. Na otázky strán sporu konštatoval, že v
prípade odstránenia plomby sa stane číselník plynomeru dostupným, avšak to či číselník bol pretáčaný

sa zistiť nedalo .Fotodokumentáciu ohľadom dodaného plynomeru vyhotovil obrázky č. 2 a 3. Prázdnu
krabicu už nefotil, nakoľko ak by plynomer nebol dodaný v krabici, nemal by čo fotiť. Na krabici boli
uvedené údaje o mieste odmontovania plynomeru a podpisy tých ktorý uzavreli krabicu. Pri zisťovaní
pravosti odtlačku vychádzal z identifikačnej schopnosti mechanoskopickej stopy, ktorá ako uviedol môže
byť minimálna a umožňuje skupinovú identifikáciu, až po maximálnu identifikačnú schopnosť, ktorá

umožňuje individuálnu identifikáciu mechanoskopickej stopy na základe špecifických znakov. V danom
prípademuneboladodanáfotodokumentáciameradlaprirealizáciikontrolymeradlapodesiatichrokoch,
čo k posudku ani nebolo potrebné. Na otázku, či k mechanickému poškodeniu meradla zobrazené na
fotografii č.5, mohlo dôjsť aj pri preprave, považoval znalec za nepravdepodobné, nakoľko plynomer je
uložený v krabici nastojato, je opretý o rohy krabice, aby sa nemusel inak fixovať. Samotné poškodenie

bolo spôsobené zospodu , na malom ušku zobrazené na obrázku č.2 plynomeru, vedľa číselníka,
taký malý štvorček. Poškodenie takouto formou pri preprave sa nepredpokladal ako ani v dôsledku
poveternostných podmienok, Okrem uvedenej plomby na plynomery, ďalšia plomba sa na plynomere
nenachádzala a konštatoval znalec, že ani nie je potrebná.
15. Z listu vlastníctva č. XXXX, kat.územia B. C., bola A. A., dcéra žalovanej vlastníčkou predmetnej

nehnuteľnosti, kde bol namontovaný plynomer. Na základe osvedčenia o dedičstve záznamom č. M./
XX X/
A následne na základe kúpnej zmluvy zavkladovanej dňa 04.05.2017 pod č. B./XXXX 1.
16. Zmluvou o združenej dodávke plynu uzavretou dňa 27.06.2019 medzi spoločnosťou Slovenský
plynárenský priemysel a.s. a A. A., sa stala novu odberateľkou na odbernom mieste Veľký Meder,

ul.Ľ.Štúra č. 1762/1.
17. Žalobca vyčíslil v doklade o výpočte škody spôsobenej neoprávneným odberom zemného
plynu, meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, pri kategórii
objektov, hotely, ubytovne, administratívne priestory za obdobie od 19.12.2017 do 25.10.2018, pri
používaní spotrebičov 2 ks sporák MORA –kombi, varná doska a plynový kotol celkovú spotrebu

spotrebičov 4/9m3/hod., pri dennom počte hodín používania spotrebičov 16hod., pri počte dní 311,
celkovú spotrebu 24382,40m3.Celkom v hodnote 13 914,23€.Okrem toho vznikli žalobcovi náklady pri
zistení neoprávneného odberu 137,22€, posudok na meradlo 50,00€,overenie plynomeru G4-G6 12,44€
a oprava plynomeru G1,6-G6 17,93€, celkom 217,59€.
18. Z odpovede Plynárenskej meteorológie ,s.r.o. na žiadosť žalobcu, doručil odpoveď z ktorej vyplynulo,

že, predmetný plynomer na odbernom mieste F., výrobca Elster, Typ meradla/veľkosť :BK4T G4
P0B9, výrobné č.1586070-0B9-03-I bol naposledy overený dňa 14.01.2014 s platnosťou na 15 rokov
v autorizovanom meracom stredisku Meteorologické pracovisko Spišská Belá. Overovacia značka
meradla M40-14.19.Predžalobnou výzvou dňa 20.08.2020, vyzval žalobca cestou právneho zástupcu na dobrovoľné
plnenie úhradou na účet, neúspešne.
20. Podľa § 76 ods. 1 až3 a 11 Zákona č. 251/2012 Z.z. - o energetike - stav k 31.12.2013 dodávku

plynu je povinný merať prevádzkovateľ distribučnej siete vlastným určeným meradlom, ktoré koncovému
odberateľovi plynu bezodplatne montuje, udržiava a pravidelne zabezpečuje jeho overenie.
21.Prevádzkovateľ distribučnej siete má právo použiť typové diagramy dodávky, ak nemá k dispozícii
údaje namerané určeným meradlom.
22. Prevádzkovateľ distribučnej siete je na základe uzatvorenej zmluvy o distribúcii plynu povinný

umožniť prístup k nameraným údajom alebo k údajom určeným použitím typových diagramov dodávky
o dodávke plynu.
23.Odberateľ plynu je povinný prevádzkovať odberné plynové zariadenie tak, aby nepoškodil určené
meradlo. Akýkoľvek zásah do určeného meradla v rozpore s osobitným predpisom 69) je zakázaný.
24.Podľa § 60 Civilného sporového poriadku stranami sú žalobca a žalovaný.
25. Aktívna legitimácia žalobcu, spoločnosti SPP distribúcia a.s., so sídlom Mlynské Nivy číslo

44/D Bratislava je daná oprávnením na základe povolenia úradu pre reguláciu sieťových odvetví,
rozhodnutím Úradu pre reguláciu sieťových odvetví číslo 0045/2013/P - PP zo dňa 19. 8. 2013,
právoplatné dňa 4.9.2013, zmenené rozhodnutím číslo 0004/2014 /P - PP zo dňa 28.03.2014, ktoré
nadobudlo právoplatnosť dňa 04.04.2014, došlo k schváleniu prevádzkového poriadku spoločnosti SPP
- Distribúcia, a.s., ako prevádzkovateľa distribučnej siete rovnako v zmysle vyhlášky číslo 24/2013Z.z.

Úradu reguláciu sieťových. kde sú obsiahnuté podrobnej špecifikácie povinnosti subjektov na trhu s
plynom vrátania distribúcie a postupov týchto subjektov na trhu s plynom. S poukazom na ustanovenie
§ 220 ods. 2 Civilného sporového poriadkom veta druhá súd v tomto smere odkazuje na ustálenú
rozhodovaciu prax súdov v rozhodnutiach , rozsudok NS SR spisová značka 3Cdo/99/2012 zo dňa
12. 3. 2015, uznesenie Najvyššieho súd Slovenskej republiky spisová značka 1Cdo/107/2008 zo dňa

27. 10. 2009, a 4Cbo/30/2009 sa dňa 28.10.2009. č. 7417941987). Žalobca ako distribútor zemného
plynu teda nie je subjektom totožným s dodávatel'om zemného plynu (v tomto prípade so Slovenským
plynárenským priemyslom, a.s.), ktorý zabezpečuje pre koncového odberatel'a dodávku plynu. Tento
dodávatel'ský vzt'ah sa ale realizuje prostredníctvom distribučnej siete, ktorú vlastní a spravuje žalobca,
ktorý má v distribučnej sieti svoj vlastný plyn, ktorý nakupujú dodávatelia zemného plynu. Plyn v

distribučnej sieti je teda majetkom žalobcu a žalobca účtuje dodávatel'om plynu (v danom prípade
Slovenskému plynárenskému priemyslu, a.s.) len plyn, ktorý prejde cez merače. Keď žalobca realizuje
distribúciu plynu v rámci distribučnej siete, v danom prípade dochádza k vzniku škody na strane
prevádzkovatel'a distribučnej siete, ktorým je žalobca.
26.Pokiaľ ide o pasívnu legitimáciu žalovanej, bolo nepochybne preukázané že žalovaná mala

so spoločnosťou Slovenský plynárenský priemysel a.s. uzavretú zmluvu o odbere zemného plynu
s účinnosťou od roku 2008 až do uzavretia novej zmluvy v roku 2019, bez ohľadu na vlastníka
nehnuteľnosti na ktorej meradlo bolo umiestnené, ako to vyplýva aj čl.II ods.2 Obchodných podmienok
platných u spoločnosti SPP a.s. odberateľom je odberateľ plynu v domácnosti fyzická osoba, ktorá
nakupuje plyn pre vlastnú spotrebu v domácnosti, nie však na podnikateľské účely. Podľa ods.4

tohto čl.zmluvnou stranou sú odberateľ a dodávateľ samostatne alebo spolu. Takto je v obchodných
podmienkachuvádzanýodberateľakopovinnáosoba,ktoráuhrádzaplneniazadodávkuplynuupravené
v čl. IV obchodných podmienok. Zákon o energetike špecifikuje zmluvnú stanu ako odberateľ, tak ako
ho označil aj v zmluve. V rozhodnom čase , keď ku škode došlo bola odberateľkou u žalobcu evidovaná
žalovaná na základe platnej zmluvy,( § 17 a 17 a zákona o energetike/.

27. Žalovaná namietla, že predmetný spor je potrene posudzovať ako spotrebiteľský vzťah, keďže sa
odvíja od spotrebiteľskej zmluvy, ktorou je aj zmluva o odbere plynu, keď s uvedenou skutočnosťou
sa vysporiadal odvolací súd, keď v odseku 72. odôvodnenia uznesenia, ktorým bol rozsudok súdu
prvej inštancie zrušený, konštatoval, že sa jedná o spotrebiteľský spor, pričom zatiaľ judikatúra neriešila
otázku, keď samotný objekt, kde bol namontovaný plynomer slúžil na podnikateľské účely.

28.Podľa § 82 ods.1 až 4 písm.d/ Zákona č.251/2012 Z.z. - o energetike - stav k 31.12.2013,
neoprávneným odberom plynu je odber meraný určeným meradlom, na ktorom bolo porušené
zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, alebo určeným meradlom, ktoré nebolo namontované
prevádzkovateľom siete, .
29.Odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn, je povinný uhradiť dodávateľovi plynu,

prevádzkovateľovi prepravnej siete a prevádzkovateľovi distribučnej siete, prevádzkovateľovi zásobníka
skutočne vzniknutú škodu, ak vznikla. Odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn, je povinný uhradiť
spolu so škodou aj ušlý zisk dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi prepravnej siete a prevádzkovateľovi
distribučnej siete.30. Ak nemožno vyčísliť skutočne vzniknutú škodu na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov,
použije sa spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu ustanovený všeobecne
záväzným právnym predpisom vydaným podľa § 95 ods. 1 písm. l).

31. Ak ide o prvý neoprávnený odber plynu odberateľa plynu v domácnosti meraný meradlom
umiestneným na verejne prístupnom mieste, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej
manipulácii podľa odseku 1 písm. d), výška škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu sa určí
ako cena neoprávnene odobratého množstva plynu určeného pomocou typového diagramu dodávky.
Pre výpočet škody spôsobenej druhým a ďalším takým neoprávneným odberom plynu na tom istom

odbernom mieste sa použije postup podľa odseku 3.
32.Podľa § 1 ods.5 e/ až 3, a 9 , 14 vyhlášky č. 449/2012 Z.z. - spôsob výpočtu škody
spôsobenej neoprávneným odberom plynu, spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom
plynu ,škoda spôsobená neoprávneným odberom plynu sa v prípade, ak nie je možné použiť na
určeniemnožstvaneoprávneneodobratéhoplynuúdajeurčenéhomeradla,vypočítaakosúčinmnožstva
neoprávnene odobratého plynu určeného podľa odsekov 3 až 11 a

33. Cena podľa odseku 1 sa použije pre celé obdobie neoprávneného odberu plynu.
34.Množstvo neoprávnene odobratého plynu sa vypočíta podľa vzorca NOP = D. P. HPs, kde
NOP je množstvo neoprávnene odobratého plynu v m3,
D je počet dní neoprávneného odberu plynu,
P je najväčší hodinový príkon plynového spotrebiča v m3/h,

HPs je denný počet hodín používania plynového spotrebiča v h/d.
35. Za denný počet hodín používania plynového spotrebiča podľa odseku 3 sa v prípade objektov
určených na trvalé bývanie považujú nasledujúce doby, a to, ak ide o
1. spotrebič na varenie: dve hodiny,
2. prietokový ohrievač vody, plynový bojler alebo zásobníkový ohrievač vody: tri hodiny,

3. plynové vykurovanie
a) v období máj až september: jedna hodina,
b) v období október až apríl: 10 hodín,
4. plynové vykurovanie kombinovanými kotlami
a) v období máj až september: tri hodiny,

b) v období október až apríl: 13 hodín,
5. ostatné plynové spotrebiče: 10 hodín denne.
36. V prípade neoprávneného odberu plynu, ku ktorému dochádzalo v objekte, ktorý nie je určený na
trvalé bývanie a plyn je tu používaný na výrobné účely, technologické účely, v súvislosti s poskytovaním
služieb či predajom tovarov alebo na iné účely (napríklad výrobné podniky, reštauračné zariadenia,

hotely, obchodné prevádzky), za denný počet hodín používania plynového spotrebiča sa považuje v
prípade objektov, v ktorých sa poskytuje dočasné ubytovanie (napríklad hotely, penzióny, ubytovne),
objektov využívaných ako administratívne priestory, objektov, v ktorých sa poskytuje zdravotnícka
starostlivosť, zariadení sociálnych služieb a podobne - 16 hodín denne.
37. Pri určení množstva neoprávnene odobratého plynu je rozhodujúci počet a typ plynových spotrebičov

zistených v mieste neoprávneného odberu.
38. Ak v prípadoch neoprávneného odberu plynu s meradlom, ktoré nesprávne zaznamenávalo alebo
nezaznamenávalo odber plynu alebo na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej
manipulácii, nemožno zistiť dobu trvania neoprávneného odberu plynu, odber plynu sa účtuje odo dňa,
ku ktorému bol na predmetnom mieste prevádzkovateľom siete vykonaný posledný fyzický odpočet

určeného meradla predchádzajúci dňu zistenia neoprávneného odberu plynu, nie však viac ako 12
mesiacov odo dňa zistenia neoprávneného odberu.
39. K škode spôsobenej neoprávneným odberom plynu sa pripočítajú nevyhnutné náklady
prevádzkovateľa siete spojené so zisťovaním a s odstraňovaním neoprávneného odberu plynu.
40. Na základe vykonaného dokazovania a ustáleného skutkového stavu, je zjavné, že došlo k

zásahu do meradla jednak mechanicky, ktoré poškodenie sa nachádza na spodnej časti uška meradla
v blízkosti plomby. Pri skúmaní polohy meradla je zrejmé, že bez fyzického zásahu, nemohlo byť
týmto spôsobom poškodené. Zjavne úder premetom, preliačenie v tvare štvorca. Podľa doplneného
dokazovania výpoveďou znalca, súd nemal pochybnosti v ďalšom, že došlo k zásahu do plynomera,
keď očividne plomba ktorá sa nachádzala na číselníku meradla, sa porovnala s tromi otlačkami razítok,

ktoré doložil znalec, ktoré boli použité v rozhodnom čase, pri zabezpečení meradiel. Už samotným
pozorovaním voľným okom bol otlačok na plynomere zjavne zdeformovaný, oproti kontrolnému otlačku,
ktorému by mal zodpovedať. Prečnievajúce časti písmena M, nožička č.4, preliačenie materiálu z čoho
bolkontrolovanýotlačokvyrobený.Rovnakotakajč.14.Týmtojedanápochybnosťosprávnostimeraniačíselníka číseľníka meradla, na základe čoho bolo možné s veľkou pravdepodobnosťou predpokladať,
že pôvodne zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácií bolo porušené. Otlačok na plombe, vytvorený
plombovacími čeľusťami, sa síce obsahovo zhodoval s pôvodnými čeľusťami plombovacích klieští,

vykazoval však rozmerovú nezhodu špecifických znakov sporných a kontrolovaných otlačkov, ktoré
kontrolované otlačky boli pravdepodobne vytvorené nekvalitnými kópiami čeľustných plombovacích
klieští, ako uviedol znalec, a to z termoplastu. Znalec túto skutočnosť preveroval pod viacnásobným
zväčšením mikroskopom, a vyhotovil z toho fotodokumentáciu s digitálnou mikroskopickou kamerou.
Pri porovnaní obrázkov 8. a 9. vzájomne a obrázkov 10 a 11 vzájomne označené v znaleckom

posudku na strane 5, je zjavné, že vytvorené znaky plombovacími kliešťami, ktoré slúžili na porovnanie
kontrolovaných znakov na plombách vykazujú zjavné odlišnosti porovnania tvaru a rozmerov znakov.
V tomto smere žalovaný poukázal na rozhodnutie Okresného súdu Bratislava II, zo dňa 14.02.2023,
č.k.58Cb/176/2020-350, kde súd vychádzajúc zo znaleckého posudku Ing.Leška, konštatoval , že
na základe vyhotoveného posudku bolo možné len konštatovať, nezhodu otlačkov na plynomere s
kontrolným otlačkom klieští, kde samotný posudok nedáva odpoveď na to či plomba bola aj vymenená

keď sa v konaní nepreukázalo, že kontrolné otlačky by mali byť zhodné s odlačkami na plombe
nachádzajúcej sa na plynomere demontovanom z odberného miesta žalovaného. Rovnako súdu
absentoval kontrolný otlačok, ktorý by porovnal s otlačkom na plynomere žalovaného.
41.V tomto smere sa súd stotožnil s názorom vysloveným v uznesení NS SR č. 4Cdo/106/106/2020
zo dňa 29.6.2021 konštatoval: „Ak v spore bolo poukázané, že žalovaný odoberal plyn meradlom

ktoré po zistení znalcom G. H. I. znaleckým posudkom vykazovalo tvarovú a rozmerovú nezhodu
sporného a kontrolného odtlačku z dôvodu, že sporný odtlačok čeľusti plombovací klieští a kontrolný
odtlačok neboli vytvorené čeľusťami toho istého nástroja, záver súdov nižších inštancií o neunesení
dôkazného bremena nebol správny., keď konštatoval, v dôsledku zásahu do plomby meradla možno
dôvodne predpokladať, že pôvodné zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii bolo porušené –

odstránené a nahradené inou plombou. Jednoznačne dospel k záveru, že neobstálo právne posúdenie
veci súdmi nižších inštancii, žalobca neuniesol dôkazné bremeno spočívajúce v preukázaní existencie
protiprávneho úkonu(neoprávneného odberu/, vzniku škody a príčinnej súvislosti medzi nimi, keďže
nebolo preukázané, či v dôsledku porušenia plomby bolo meracie zariadenie nefunkčné a či žalovaný
vykonala neoprávnený zásah do meradla neoprávnenou manipuláciou s ním, v dôsledku ktorého by

následne nezaznamenávalo skutočný odber plynu(sp,zn.5Obdo 76/2019/“.
42.V súvislosti s vyhodnotením znaleckých posudkov vyhotovené Ing.Petrom Leškom Krajský súd
Trnava v konaniach pod.sp.zn. 10CoCsp/75/2022, potvrdzujúci rozsudok zo dňa 28.06.2023, ako aj v
konaní sp.zn.24CoCsp/66/2022 potvrdzujúci rozsudok zo dňa 08.02.2023, konštatovali súdy vecnosť
znaleckého posudku, kde v oboch prípadoch znalec konštatoval na základe optického skúmania

a jednoznačne potvrdil, že sporné otlačky čeľustí plombovacích klieští a kontrolné otlačky neboli
vytvorené čeľusťami toho istého nástroja, a rovnako mal za to, ako aj v tejto veci, že pravdepodobne
boli vytvorené nekvalitne vytvorenými kópiami čeľustí plombovacích klieští, napríklad do termoplastu.
Rovnako tak optickým skúmaním označení, ktoré boli vytvorené čeľusťami plombovacích klieští znalec
zistil obsahovú zhodu, tvarovú a rozmerovú nezhodu špecifických znakov sporných a kontrolovaných

otlačkov. Na základe týchto skutočností súd konštatoval, že v súlade s právnym názorom súdu prvej
inštancie, dospel k záveru, že zo záverov znaleckého posudku vyplýva, že zabezpečenie meradla proti
neoprávnenej manipulácii na odbernom mieste patriacemu žalovanému, bolo porušené. Rovnako tak
znalec bol vypočutý k námietkam žalovaného. Rovnako tak konštatoval, že žalovaný ak nesúhlasil so
závermi znaleckého posudku vyhotovené Ing.Petrom Leškom, mal možnosť predložiť súdu súkromný

znalecký posudok v zmysle § 209C.s.p., čo však neurobil. Rovnako tak odvolací súd neakceptoval ani
námietku voči osobe znalca, ako aj samotný postup pracovníkov žalobcu pri demontáži plynomeru, kde
bola žalovaná prítomná, žiadne námietky nepredniesla.
43.Škodou, ktorú je prevádzkovatel' distribučnej siete oprávnený vymáhať, je škoda skutočná, t.j.
spočívajúca v odstránení protizákonného stavu (oprava plynomeru a súvisiace náklady), hodnota

neoprávnene odobratého množstva zemného plynu, ako aj nákladoch, ktoré žalobca musí v súvislosti s
neoprávneným odberom plynu vynaložit' a ktoré by mu inak nevznikli, ak by k neoprávnenému odberu
plynu nedošlo.
44. Vychádzajú z citovaného ustanovenia § 82 ods. 1 zákona o energetike písm. d), že žalovaná
bola zodpovedná za neoprávnený odber plynu, ktorý bol meraný určeným meradlom, na ktorom bolo

porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácií bez ohľadu na jeho zavinenie . Zodpovednosť
odberateľa plynu za neoprávnený odber je objektívna a je daná vtedy, ak v rozhodnom období odoberal
plyn, ktorý bol meraný meradlom s porušením zabezpečením proti neoprávnenej manipulácii. Táto
skutočnosť v konaní bola preukázaná, ako to vyplynulo z posudku ako aj z fotodokumentácie. Žalovanýsa tým dopustil neoprávneného odberu plynu a žalobcovi vznikol nárok na náhradu škody. V danom
prípade je irelevantné, či bolo meradlo funkčné alebo nefunkčné, prípadne, či zaznamenávalo skutočný
alebo nižší odber plynu, ktoré sú spolu so zavineným konaním odberateľa plynu podstatné pre naplnenie

skutkovej podstaty neoprávneného odberu v zmysle citovaného ustanovenia zákona o energetike.
Rovnako bola splnená aj podmienka, že žalovaný odoberá v čase keď meradlo nebolo zabezpečené
proti neoprávnenej manipulácii. Žalobcovi vznikla škoda v príčinnej súvislosti s neoprávneným odberom
plynu žalovaným. Uvedená skutočnosť nebola sporná medzi stranami , že sa jedná o objektívnu
zodpovednosť, v ktorom smere žalobca poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

číslo spisovej značky5Obdo/32/2018 a 3Obdo/51/2017.
45.Žalobca bol oprávnený si uplatniť škodu skutočnú, spočívajúcu v odstránení protizákonného stavu,
a hodnota neoprávnene odobratého množstva zemného plynu, ako aj v nákladoch, ktoré žalobca musí
v súvislosti s neoprávneným odberom vynaložiť, a ktoré by mu nevznikli, ak k neoprávnenému odberu
plynu nedošlo. Keďže nebolo možné určiť presné množstvo odobratého plynu v prípade neoprávneného
odberu , kde už samotným poškodením zabezpečenia je mať pochybnosti o presnom odobratom

množstve zemného plynu. V tomto smere je potrebné poukázať na § 19 zákona č. 142/2000 Z.z.
o meteorológii a o zmene a doplnení niektorých zákonov, podľa ktorého určené meradlá je možné
používať na daný účel ,určené meradlá, ak majú platné overenie, ak sa toto vyžaduje, teda záväzný
údaj o spotrebe môže poskytnúť výlučne plynomer s platným overením. Podľa tohto ustanovenia potom
uvedené meradlo, vzhľadom na jeho poškodenie, podľa tohto ustanovenia nebolo možné použiť údaj

z meradla o množstve odobratého plynu na ktorom bolo porušené zabezpečenia. Žalobca vyčíslil
výšku vzniknutej škody v súvislosti s odobratím množstvom plynu použitím metodiky upravené vo
všeobecne záväznom právnom predpise vo vyhláške Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky
č. 155/2005Z.z..
46. Náhrada škody za neoprávnený odber plynu má špeciálnu právnu úpravu uvedenú v zákone o

energetike, ktorý upravuje neoprávnený odber plynu a nároky prevádzkovatel'a distribučnej siete voči
odberatel'ovi z neho vyplývajúce. Zodpovednostný vztah vzniknutý z titulu neoprávneného odberu plynu
je vzt'ahom občianskoprávnym medzi škodcom a poškodeným (prevádzkovatel'). V zmysle ustanovenia
S 82 ods. 3 zákona o energetike, ak nemožno vyčíslit' skutočne vzniknutú škodu na základe objektívnych
a spoľahlivých podkladov, použije sa spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu

ustanovený všeobecne závažným právnym predpisom vydaným podl'a S 95 ods. 1 písm. l). V súdenom
spore bolo bezpochyby znaleckým posudkom preukázané porušenie zabezpečenia na meradle proti
neoprávnenej manipulácii, pričom následkom porušenia zabezpečenia meradla proti neoprávnenej
manipulácii je nemožnost' vykonanie riadneho vyúčtovania plynu dodávatel'om. V rozhodnom období
bol plyn na odberné miesto žalovanej dodaný. Odber zemného plynu poškodeným meradlom je vždy

neoprávneným odberom a neoprávnený odber predstavuje existenciu protiprávneho úkonu. V príčinnej
súvislosti s neoprávneným odberom plynu vznikla žalobcovi škoda, ktorá škoda vznikla už len tým,
že sa odoberal plyn poškodeným meradlom, teda, že došlo k neoprávnenému odberu plynu. Príčinná
súvislosti' v danom prípade existuje, ked' že meradlo, ktoré bolo poškodené a ktorým sa realizoval
neoprávnený odber plynu, bolo predmetom zmluvného vzťahu medzi žalovanou ako odberatel'om a jej

dodávatel'om (Slovenský plynárenský priemysel, a.s.), ktorý dodávatel' zasa odoberá plynu od žalobcu
ako prevádzkovatel'a a distribútora siete podľa distribučnej zmluvy. V zmysle zákona o energetike
neoprávnený odber sa rovná škode, pričom výška škody sa určí v zrnysle citovaného ustanovenia
zákona o energetike všeobecne závažným právnym predpisom vydaným podl'a S 95 ods. 1 písm. l).
47.Žalovaná namietla, že sa jedná o nehnuteľnosť užívanú pre vlastné potreby , ako rodinný dom. Z

fotokumentácie žalobcu, ako aj z inzerátov na sociálnych sieťach vyplynulo, že objekt je používaný
pre účely ubytovania, pomenovaný ako Apartmán C., čo rovnako odôvodňovalo vyčíslenie výšky škody
posúdiť v danom rozsahu a nie ako rodinný dom pre osobné účely. Vlastníčkou od roku 2017 je dcéra
žalovanej, keď napriek prechodu nehnuteľnosti do výlučného vlastníctva dcéry žalovanej, nedošlo k
zmeneodberateľaplynu,až vroku2019bolauzavretázmluvaoodbereplynusA.A..Žalovanážiadalav

prípade vyhovenia žaloby, rozhodnúť o znížení výšky priznanej náhrady škody s poukazom na ust.§ 450
Obč.zákona,majúczato,žežalobcomvyčíslenánáhradaškody jevporovnanísoskutočnouspotrebou
vyčíslenou dodávateľom zemného plynu SPP, a.s .neprimerane vysoká oproti reálnej spotrebe a súd ju
môže znížiť prostredníctvom tohto moderačného práva. K tomu to záveru dospel na základe porovnania
predložených faktúr za odber množstva plynu fakturované fa.č. 8446346966 za fakturačné obdobie

od 19.12.2017 do 18.12.2018 v celkovej sume 1416,97€ pri spotrebe zemného plynu v objeme 34
746kWh, t.j.3 201m3, pri platbách 1x95€ a 10 x 150€, pri započítaní distribúcie plynu 473,89€, neskôr
vykonanéopravavýpočtu,sumaponíženáo109,65€.Následnepovýmenemeradlafakturovaldodávateľ
za fakturačné obdobie od 19.12.2018 do 26.06.2019 999,86€, pri započítaní distribúcie a prepravy plynu313,19€, pri celkovej spotrebe 2161m3.Fa.č.8497595268 za obdobie od 27.06.2019 do 03.12.2019
úhrada 350,56€. Žalobcom vyčíslení škoda 14 131,82€, takto viacnásobne prevyšuje skutočnú spotrebu
na nehnuteľnosti za rozhodné obdobie. Žalovaná vytkla posúdenie objektu ako ubytovne, keď na LV je

objekt vedený ako rodinný dom, potom pri vyčíslení výšky vzniknutej škody bolo treba vchádzať z ust.§
1 ods.4 Vyhlášky a nie ods.1 písm.a/.
48.Skutočnosť, že objekt bol v rozhodnom čase užívaný ako ubytovanie C., čo vyplynulo aj z
fotodokumentácie objektu dňa 6.11.2018. Na objekte bolo označenie, že vlastník objektu, ktorý
sprevádzkuje ubytovanie odvádza mestu dane za ubytovanie ako registrovaný daňovník

49.Podľa § 450 Obč.zák, z dôvodov hodných osobitného zreteľa súd náhradu škody primerane zníži.
Vezme pritom zreteľ najmä na to, ako ku škode došlo, ako aj na osobné a majetkové pomery fyzickej
osoby, ktorá ju spôsobila; prihliadne pritom aj na pomery fyzickej osoby, ktorá bola poškodená. Zníženie
nemožno vykonať, ak ide o škodu spôsobenú úmyselne.
50. Zníženie výšky vyčíslenej náhrady škody prichádza do úvahy len z dôvodov hodných osobitného
zreteľa. Či sú tieto dôvody dané, musí súd starostlivo posúdiť. Berie pritom zreteľ najmä na to, ako ku

škode došlo, na osobné a majetkové pomery fyzickej osoby, ktorá ju spôsobila, a prihliadne pritom tiež
na pomery fyzickej osoby, ktorá bola poškodená. Súd teda musí hodnotiť predovšetkým okolnosti vzniku
škody, najmä z toho hľadiska, či vzhľadom na okolnosti vzniku škody je spravodlivé, aby škodca nahradil
škoduvplnomrozsahu.Ďalejmázhodnotiťsociálnusituáciutakškodcu,akoajpoškodeného,atonajmä
v súvislosti s tým, ako spôsobenie škody zasiahlo do sociálnej situácie poškodenej osoby, resp. ako

bude postihnutá sociálna situácia škodcu, ak ho súd zaviaže nahradiť škodu v plnom rozsahu. Z toho,
že zákon akcentuje iba osobné a majetkové pomery fyzických osôb by sa dalo usudzovať, že zníženie
náhrady škody by malo prevládať vo vzájomných vzťahoch medzi občanmi, a v prípade, keď ide o vzťah
medzi dvoma právnickými osobami (napr. Obchodný zákonník nepozná inštitút zníženia náhrady škody)
aleboovzťahmedziobčanomakopoškodenýmaprávnickouosobouakoškodcom,bymalobyťzníženie

náhrady škody skôr výnimkou. Výška vyčíslenej škody sa odvíjala od zistenej skutočnosti, že objekt slúži
k dočasnému ubytovaniu osôb, kde sa počíta používanie spotrebičov 16hod.denne.Žalovaná neuniesla
dôkazné bremeno na svoje tvrdenia, že objekt v rozhodnom čase bol užívaný ako rodinný dom, preto
výpočet výšky škody sa odvíjal od daného účelu objektu a použil žalobca ust. § 1 ods.5 vyhlášky.
51. Zníženie náhrady škody neprichádza do úvahy, ak ide o škodu spôsobenú úmyselne. To znamená,

že zníženie náhrady škody je možné iba pri škodách spôsobených z nedbanlivosti. Pokiaľ ide o škody
spôsobené v rámci objektívnej zodpovednosti, treba skúmať, či škodca prípadne nekonal úmyselne, aj
keď zavinenie nie je podmienkou vzniku objektívnej zodpovednosti za škodu. Tu súd mal pochybnosť
o nevedomosti žalovanej , ktorá poprela to, že bol objekt užívaný na podnikateľské účely v rozhodnom
čase, pričom obdobný prípad neoprávneného odberu zistil žalobca aj v prípade syna žalovanej, ktorý

škodu uznal a zaplatil v rámci mimosúdnej dohody vo výške 6000€. Súd si vyžiadal znalecký posudok
vypracovanývprípadeneoprávnenéhoodberuplynusynomžalovanej,keďzistilobdobnépoškodeniana
obale plynomeru, pri skúmaní povrchu zaisťovacieho plechu kartu číselníka v okolí plomby mechanické
stopy, ktoré boli vytvorené predmetom, označil ako nástroj., zobrazené na fotodokumentácii v posudku
podč.4.až6.Takétomechanicképoškodeniekonštatovalznalecajvprípadežalovanej,keďvylúčil,žeby

k poškodeniu mohlo dôjsť pri preprave, v pevnom obale alebo pod vplyvom počasia. Pričom mechanické
poškodenie aj prípade plynomeru u žalovanej bolo na tom stom mieste pri plombe číselníka / obrázok
č.4 znal posudku v tomto konaní./Bezpochyby aj samotné otlačky nekvalitnými čeľusťami klieští, pri
porovnaní týchto dvoch znaleckých posudkov, sú zjavne deformované okontrolované otlačky, v oboch
prípadoch preliačený materiál, do ktorého sa vtlačil kliešť, so zrezanými časťami údajov plomby. Tieto

okolnosti svedčia jednoznačne úmyslu vykonať takýto zásah, hoci aj bez vedomia žalovanej, čo ju však
nezbavuje zodpovednosti. Žalovaná bez pochyby bola si vedomá účelu, ktorému nehnuteľnosť slúžila ,
po prevode spoluvlastníckeho podielu na dcéru v roku 04.05.2017. Mohla vykonať už skôr samotný
prepis hodín plynomeru, keď tak urobila až v júni 2019, pričom naďalej mala vedené trvalé bydlisko na
adrese D. F.XXXX/X, teda na tej istej nehuteľnosti, na ktorom došlo k neoprávnenému odberu. Tým,

že predmetný plynomer sa nachádzal na pozemku rodinného domu, umiestnený v plechovej skrinke,
ktorá zjavne nebola viditeľná z ulice, ako to vyplynulo z fotodokumentácie samotnej skrinky, pri terase
domu z bočnej strany, keď nehnuteľnosť bola oplotená murovaným oplotením len vstupná brána bola
kovová. Prístup na neuhnuteľnosť mal ten, koho vpustili na nehnuteľnosť a tými boli aj ubytovaní hostia,
čo bolo tiež zodpovednosťou vlastníka nehnuteľnosti. Žalovaná pokiaľ reálne bývala na nehnuteľnosti,

vedela kto sa pohybuje v tomto priestore. Obrana žalovanej preto nepresvedčila súd, že by bol dôvod
znížiť vyčíslenú náhradu škody hoci aj s prihliadnutím na jej sociálnu situáciu a túto zníži primerane,
s prihliadnutím na doposiaľ účtovanú spotrebu. Potom súd pre nesplnenie ďalších predpokladov pre
vyhovenie návrhu v zmysle § 450 Obč.zák. tento nezohľadnil.52. Nakoľko podl'a znaleckého posudku bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii,
nie je zrejmé, či údaj o spotrebe zemného plynu uvedený na plynomeri, predstavuje skutočne odobrané
množstvo plynu a teda nie je možné na základe objektívnych skutočností toto množstvo plynu určit'.

Meradlo za rozhodné obdobie síce vykazovalo určité množstvo odobratého plynu, avšak vzhl'adom na
charakter porušenia platnost' jeho overenia zanikla, preto s poukazom na ust.§ 15 ods. 1 písm. d) zákona
č. 142/2000 zz. o metrológii nie je možné použit' toto meradlo na účely vyfakturovania spotrebovaného
plynu, pričom z rovnakého dôvodu nie je potrebné preukazovat', či meradlo meralo správne a teda či
údaj na číselníku je alebo nie je možné akceptovat'. Nakoľko stav spotreby zemného plynu indikovaný

na meradle, na ktorom bola porušená plomba nebolo možné v zmysle zákona č. 142/2000 Zz. o
metrológií v spojení s ust. zákona o energetike použit, musel žalobca určit' spotrebu zemného plynu na
odbernommiestežalovanejprostredníctvomvyhláškyMHSRč.449/2012Z.z.,ktorázároveňzohl'adňuje
existenciu konkrétnych spotrebičov nachádzajúcich sa v nehnutel'nosti, v ktorej k odberu dochádzalo
a ich skutočnú spotrebu a to za obdobie od posledného odpočtu meradla predchádzajúceho dňu
odhalenia poškodenia zabezpečenia meradla, do zistenia poškodenia zabezpečenia meradla, teda v

období od 19.12.2017 do 25.10.2019. Výšku škody žalobca vypočítal v súlade s vyhláškou, keď zobral
do úvahy, že nehnuteľnosť bola užívaná na podnikateľské účely, čo zadokumentoval žalobca v čase
zistenia neoprávneného odberu, reklama na stene oplotenia nehnuteľnosti, doklad o platení dane Mestu
Veľký Meder za ubytovanie v celkovej výške 14 131,82€, čo zahrňuje jednak množstvo vypočítaného
neoprávneného odberu za rozhodné obdobie 13 914,23€, pri spotrebe 24 382m3 plynu. Vo výpočte

škody si uplatnil aj náklady spojené so zist'ovaním a odstraňovaním neoprávneného odberu zemného
plynu vo Výške 217,59 eur a to za zaistenie neoprávneného odberu vrátane dopravy 137,22 eur, za
posudok na meradlo 50,00eur, za overenie plynomeru G4-G6 12,44 eur, za opravu plynomeru GI ,6-G6
17,93 eur a to podl'a S 1 ods. 14 vyhlášky.
53. V zmysle zákona o energetike boli splnené všetky zákonné predpoklady zodpovednosti za

škodu, preto súd uložil žalovanej povinnost' zaplatit' žalobcovi žalovanú pohl'adávku vo Výške 14
131,82 eur s príslušenstvom, ktorá bola určená v súlade s ustanovením §1 vyhlášky Ministerstva
hospodárstva Slovenskej republiky č. 449/2012 Z.z. ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody
spösobenej neoprávneným odberom plynu.
54.Podľa§369ods.1a2Obchodnéhozákona,akjedlžníkvomeškanísosplnenímpeňažnéhozáväzku

alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať
z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného
upozornenia.
55.Ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe,
ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.

56.Podľa § 1 ods.1 21/2013 Z.z. - vykonávanie niektorých ustanovení Obchodného zákonníka -sadzba
úrokov z omeškania sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky 1) platnej k prvému
dňu príslušného kalendárneho polroka omeškania zvýšenej o osem percentuálnych bodov; takto určená
sadzba úrokov z omeškania sa použije počas celého tohto kalendárneho polroka omeškania.
57. Žalovaná sa dostala do omeškania so zaplatením peňažného dlhu dňa 19.04.2019, ked' vo

vyúčtovaní škody žalobca stanovil dátum splatnosti na deň 18.04.2019, do ktorého žalovaná dlžnú sumu
neuhradila, preto sa nasledujúci deň dostala do omeškania. Vychádzajúc z uvedeného má žalobca
nárok na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 9 percentuálnych bodov Viac ako je základná úroková
sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka, kedy výška
základnej úrokovej sadzby k uvedenému dňu bola 1,00%. Žalobca tak má popri dlžnej istine aj nárok

na zaplatenie úroku z omeškania vo Výške 9,00% , keďže nárok sa posudzoval, nie ako spotrebiteľský
vzťah. Žalovaná výšku a spôsob vyčíslenia výšky úrokov z omeškania nepoprela v priebehu konania.
58.Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru
jej úspechu vo veci. Podľa ods. 2 ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania

pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
59. 0 trovách konania súd rozhodol tak, že žalobcovi priznal voči žalovanej nárok na náhradu trov
konania v plnom rozsahu (výrok II.), ktorý bol úspešný v celom rozsahu platenej pohľadávky, voči
žalovanej, ktorá nemala úspech v spore.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti
ktorého rozhodnutiu smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. (§ 359 CSP)

Odvolanie len proti odôvodnenie rozhodnutia nie je prípustné. (§ 358 CSP)

Ak zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje osobitné náležitosti, musí byť z podania zjavné,

ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané. Ak ide o
podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podanie je aj uvedenie spisovej značky tohto
konania. (§ 127 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutia považuje za nesprávne (odvolacie dôvody,

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 C.s.p.)
Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 CSP)

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok, nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho posúdenia veci. (365 ods. 1 CSP)

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 3 C.s.p.)

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania. (§ 365 ods. 3 CSP)