Uznesenie – Ostatné ,
Zrušujúce Judgement was issued on Friday, June 28, 2024

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 15CoE/7/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4223202502
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 06. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blanka Podmajerská
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2024:4223202502.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Blanky Podmajerskej a členiek
senátu Mgr. Aleny Čakváriovej a Mgr. Patrície Železníkovej, v právnej veci oprávneného: A. B., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom C. D. XXXX/XX, E., zastúpený: JUDr. Ildikó Uleklová, advokátka, so sídlom
Hlavná 21, 929 01 Dunajská Streda, proti povinnej: F. E. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. D. XXXX/
XX, E., zastúpenej: Advokátska kancelária JUDr. Ing. Vajliková, s. r. o., so sídlom Ul. biskupa Királya

6, Komárno, IČO: 47 251 395, o návrhu oprávneného na výkon rozhodnutia o styku otca s maloletými
deťmi: E. B., nar. XX.XX.XXXX a G. B., nar. XX.XX.XXXX, v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom:
Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Komárno, o návrhu na nariadenie výkonu rozhodnutia, na odvolanie
oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Komárno zo dňa 21.02.2024, č.k. 11Em/4/2023 – 129 zo
dňa 21.02.2024, jednomyseľne takto

r o z h o d o l :

Uznesenie súdu prvej inštancie sa z r u š u j e a vec sa v r a c i a na ďalšie konanie a nové

rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie v napadnutom vo výroku I. návrh otca na výkon rozhodnutia zamietol a vo výroku
II. o trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov konania nemá nárok na ich náhradu.

2. Rozhodnutie právne odôvodnil čl. 5 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení

niektorých zákonov (ďalej „Zákon o rodine“), § 38 ods. 1, ods. 2, § 372, § 374 ods. 1, § 376
ods. 1, § 377 ods. 2, § 392 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej „C. m.
p.“), § 3 ods. 1 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 207/2016 Z. z., ktorou
sa ustanovujú podrobnosti výkonu rozhodnutia vo veciach maloletých v znení neskorších predpisov
(ďalej „vyhláška“), čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa konštatujúc, že po vykonanom dokazovaní
(výsluchom oprávneného, povinnej, maloletého, kolízneho opatrovníka a oboznámením sa s listinnými

dokladmi - rozsudok Okresného súdu Komárno sp. zn. 18P/12/2023 zo dňa 10.05.2023, úradný
záznam OO PZ Komárno zo dňa 26.08.2023, správa o maloletom od F. D., prepis konverzácie rodičov
maloletých detí, priestupkový spis Okresného úradu Komárno OU-KN-OVVS-2023/012310 z neho
najmä rozhodnutie č. l. 6 a zápisnica, rozhodnutie o priestupku OU- KN OVVS/2023 zo dňa 28.09.2023,
rozhodnutie PK 132/2023-KN zo dňa 10.07.2023, lekárska správa F. D. zo dňa 13.02.2024, 09.05.2023,
02.08.2023, 21.09.2023, 24.11.2023, správa o maloletom zo ZŠ s vyučovacím jazykom maďarským

E. zo dňa 15.02.2024, rozhodnutie OR PZ Komárno ORPZ-KN-ODI2/2023 zo dňa 25.10.2023) zistil,
že výkon rodičovských práv a povinností k maloletým deťom bol upravený rozsudkom Okresného
súdu Komárno zo dňa 10.05.2023, č. k. 18P/12/2023 – 160 (právoplatným 15.06.2023), ktorým súd
rozviedol manželstvo rodičov, maloleté deti na čas po rozvode zveril do osobnej starostlivosti matky, určil
vyživovaciu povinnosť otca na maloletého E. v sume 180 eur mesačne a na maloletého G. v sume 120
eur mesačne a styk otca s maloletými deťmi upravil tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletým E.

každý týždeň v dňoch utorok a štvrtok v čase od 15:30 hod. do 18:00 hod. a každý párny týždeň v mesiaci
v sobotu a v nedeľu od 9:00 hod. do 18:00 hod. a s maloletým G. každý týždeň v dňoch utorok a štvrtokv čase od 15:30 hod. do 18:00 hod., každý párny týždeň v mesiaci v sobotu od 9:00 hod. do 18:00 hod. a
v nedeľu od 09:00 hod. do 11:00 hod. a od 15:00 hod. do 18:00 hod. Zároveň uložil matke povinnosť deti
riadne a včas pripraviť a odovzdať ich otcovi v mieste bydliska detí, otcovi uložil povinnosť maloleté deti

vrátiť riadne a včas matke v mieste bydliska detí s tým, že v čase styku počas pracovného týždňa otec
vyzdvihneaodovzdámaloletédetivmiestebydliskadetí.Podmienkystykupočassobotyanedeleupravil
tak, že v tieto dni otec ráno o 9:00 hod. vyzdvihne maloleté deti v mieste bydliska detí a o 18:00 hod. ich
odovzdá matke v mieste bydliska detí. Matka počas styku maloletého G. s otcom v nedeľu vyzdvihne
maloletého G. v mieste bydliska otca o 11:00 hod. a odovzdá ho v mieste bydliska otca o 15:00 hod. Dňa

13.09.2023 matka maloletých detí podala návrh na zvýšenie výživného a návrh na zrušenie styku otca s
maloletými deťmi, ktorým sa okrem iného domáha, aby súd zmenil výrok predchádzajúceho rozsudku v
časti styku otca s maloletými deťmi tak, že styk otca s deťmi sa neupravuje, alternatívne, aby súd upravil
styk otca v prítomnosti inej dospelej osoby, ev. psychológa, aby bola deťom zaistená bezpečnosť tak po
stránkefyzickejakoajpsychickej.PredmetnékonaniejevedenénaOkresnomsúdeKomárnopodsp.zn.
11P/126/2023.ZpriloženejSMSkomunikáciemedzioprávnenýmapovinnousúdprvejinštanciezistil,že

oprávnený opakovane žiadal povinnú, aby mohol vidieť maloleté deti a o oznámenie, či mu bude ochotná
dať maloleté deti na styk, povinná však len málokedy na správy reagovala. Z rozhodnutia Okresného
riaditeľstva Policajného zboru, Okresný dopravný inšpektorát Komárno č. ORPZ-KN-ODI2-P-302/2023
zo dňa 25.10.2023 súd zistil, že oprávnený bol uznaný vinným zo spáchania priestupku podľa § 22 ods.
1 písm. f/ zákona o priestupkoch, keď ako vodič dňa 20.07.2023 o 19:34 hod. viedol vozidlo po požití

návykovej látky, za čo mu bola uložená pokuta vo výške 350 eur a zákaz činnosti viesť motorové vozidlo
na dobu 16 mesiacov. Z rozhodnutia Okresného úradu Komárno č. OU-KN-OVVS-2023/012310 zo dňa
28.09.2023 ďalej zistil, že konanie vedené proti oprávnenému vo veci priestupku proti občianskemu
spolunažívaniu pre incident zo dňa 20.07.2023 bolo zastavené, keď spáchanie skutku, o ktorom sa
konalo mu nebolo preukázané.

3. Zo správy o maloletom E. vypracovanej psychologičkou F. C. D. dňa 15.02.2024 vyplynulo, že táto
pracuje s maloletým od mája 2023, doteraz absolvoval v ich ambulancii 10 stretnutí (posledné v januári
2024), prichádza s matkou, otec maloletého ich kontaktoval raz telefonicky, súhlas na poskytovanie
odbornej starostlivosti jej udelila iba matka, vo veci maloletého dieťaťa vystavila 5 lekárskych správ,

ktoré doručila súdu. Z lekárskej správy zo dňa 09.05.2023 vyplýva, že maloletý E. sa s otcom stretáva
cez víkendy, spolu s mladším bratom, otec ich v sobotu ráno vezme a večer vráti matke, takto to je aj v
nedeľu, takto mu to vyhovuje, nechce u otca prespávať, žije v malom byte a veľmi chrápe, zmieril sa so
situáciou, že sa rodičia rozišli, je to lepšie, otec je veľmi náladový, výbušný, nedá sa s ním zhovárať. Z
lekárskej správy zo dňa 02.08.2023 vyplýva, že maloletý prišiel rozrušený, dovedený matkou, vypovedal

o udalostiach, ktoré sa udiali pri poslednej interakcii s otcom (vo štvrtok), maloletý bol ten deň v tábore,
bolo horúco a bol unavený, nechcel ísť s otcom, otec zobral len brata, vrátil sa po 15 minútach aj s
policajtmi, robili cirkus pred domom s mamkou, on bol doma, triasol sa od strachu. Uviedol, že má z otca
strach, často je taký čudný, stále robí cirkusy, uráža mamku, aj jeho, verbalizoval, že sa s otcom nechce
stretávať, má z neho strach, otec mu veľa klame, asi aj pije a nechce mu vrátiť počítač. Maloletý bol

rozrušený a pri téme „otec“ bol prítomný strach, tenzia, nervozita. Záverom psychologička v lekárskej
správe uviedla, že podporuje maloletého v názore, že nechce interakcie s otcom, aktuálne majú na
neho negatívny vplyv. Z lekárskej správy zo dňa 21.09.2023 vyplynulo, že maloletého trápi, že prestal
chodiť na futbalové tréningy, lebo sa tam opakovane objavuje otec, má obavu, že ho otec bude urážať,
podceňovať slovami, keď je otec v jeho blízkosti (napr. aj na začiatku školského roka) má silnú úzkosť,

strach, obáva sa, že ublíži aj matke, v súčasnej dobe sa s otcom vôbec nechce stretávať, myslí si, že
kým otec nezmení svoju povahu, správanie, kým neprestane klamať, naliehať, tak sa to ani nezmení. Z
lekárskej správy zo dňa 24.11.2023 vyplynulo, že maloletý sa v prítomnosti matky cíti v bezpečí, prejaví
úzkosť len pri téme otec, kontakty s otcom, v maloletom dodnes rezonuje zážitok z leta, kedy otec privolal
hliadku, hádal sa s matkou, dieťa sa v jeho prítomnosti necíti dobre, cíti strach, obáva sa otcových

reakcií,mávaúzkosť,keďideránodoškoly,keďhootecčakávalpredškolou,mápocit,žeotcovinemôže
dôverovať. Z lekárskej správy vydanej F. D. pre potreby súdu vyplýva, že maloletý v súčasnej dobe žije
s matkou a s mladším bratom v domácnosti starej matky vo H. I., maloletý uviedol, že sú tam preto, lebo
majú strach z otca, strach z jeho správania počas návštev, otec ho sklamal, má pocit, že mu klame, bojí
sa, že otec bude ohrozovať jeho matku, aj mladšieho brata, v súčasnej dobe sa s ním nechce stretávať.

4. Zo správy Základnej školy s vyučovacím jazykom maďarským - J. zo dňa 15.02.2024 vyplynulo, že
maloletý E. už tretí rok chodí do triedy triednej učiteľky F. E. C., má šesť ospravedlnených vymeškaných
hodín, je tichej povahy, zdvorilý, svedomitý, v triede je veľmi obľúbený, zo všetkých predmetov mávýborné výsledky a jeho správanie je vzorové. Rodičia sa o maloletého príkladne starali, pravidelne
navštevovali aj rodičovské schôdze a rôzne školské akcie. Približne jeden rok už spolu rodičia nežijú v
spoločnej domácnosti, maloletý žije spolu s matkou a mladším bratom, matka dbá o starostlivú výchovu

dieťaťa, nosí ho do školy a zo školy (v zriedkavých prípadoch ju nahradí stará mama). Maloletý je tichšej
povahy, na jeho správaní v škole nevidno, že by bol zasiahnutý rozchodom rodičov. Odvtedy sa v škole
niekoľkokrát objavil aj otec a zaujímal sa o správanie a študijné výsledky maloletého.

5. Súd prvej inštancie v rozhodnutí konštatoval, že styk oprávneného s maloletými deťmi sa nerealizuje

spôsobom, akým bol upravený rozsudkom Okresného súdu Komárno č. k. 18P/12/2023 - 160 zo dňa
10.05.2023, a to odo dňa 20.07.2023, kedy došlo k vyhroteniu konfliktu medzi rodičmi maloletých
detí (čoho svedkom boli aj deti). V rovnaký deň (20.07.2023) oprávnený spáchal priestupok, keď ako
vodič viedol vozidlo v takom čase po požití návykovej látky, keď sa na základe vykonaného vyšetrenia
návyková látka ešte nachádzala v jeho organizme (rozhodnutie o priestupku č. ORPZ-KN-ODI2-
P-302/2023 zo dňa 25.10.2023). Z predložených lekárskych správ vypracovaných psychologičkou F. D.

vyplynulo, že maloletý E. vníma oprávneného ako veľmi náladového, výbušného a má z neho strach,
z blízkosti oprávneného má silnú úzkosť, bojí sa, že oprávnený by mohol ublížiť jeho matke, interakcie
s otcom majú na neho negatívny vplyv a maloletý sa v súčasnosti s otcom stretávať nechce. Súd
prvej inštancie pritom zo strany povinnej z vykonaného dokazovania nezistil negatívne ovplyvňovanie
maloletých detí v neprospech oprávneného, a ani, že by povinná bezdôvodne bránila oprávnenému

v styku s deťmi. Zdôraznil, že sám oprávnený v návrhu na výkon rozhodnutia uviedol, že po rozvode
nemal problém s návštevou maloletých detí, mohol ich vidieť kedykoľvek, aj mimo dní určených súdom,
na pojednávaní dňa 31.01.2024 priznal, že obaja rodičia majú podiel viny na tom, že ho maloletý
E. odmieta a uviedol, že to, čo majú rodičia medzi sebou, musia odložiť, aby sa mohol s maloletým
stretávať ako otec. Súd prvej inštancie v nadväznosti na uvedené a na výpoveď maloletého E. dospel

k záveru, že nariadenie výkonu rozhodnutia nie je v záujme maloletých detí. Mal za to, že vzhľadom na
vysoko konfliktné vzťahy medzi rodičmi bude najskôr potrebné, aby rodičia v súčinnosti so psychológom
upravili svoj vzájomný vzťah aspoň do takej miery, aby boli schopní pred maloletými deťmi riadne
komunikovať, aby maloleté deti nevystavovali vzájomným konfliktom a neútočili na seba pred deťmi,
čo je predpokladom toho, aby sa mohla opätovne vybudovať dôvera maloletých detí voči otcovi, a v

neposlednom rade, aby aj matka opäť nadobudla istotu v tom, že maloleté deti sú v spoločnosti svojho
otca v bezpečí, šťastné, a že ich stretávanie s ním im je na prospech. Rodičia si musia uvedomiť a mať
na pamäti, že dôsledné oddeľovanie partnerskej a rodičovskej role je nevyhnutné, nakoľko pri trvajúcom
rodičovskom konflikte je najväčším porazeným vždy dieťa, ktoré trpí, keď musí byť svedkom toho, ako
sa jeho rodičia napádajú a správajú sa voči sebe neúctivo. Súd v danom prípade nemal za preukázané,

že by matka účelovo a bezdôvodne bránila styku otca s maloletými deťmi, práve naopak, aj na základe
vyjadrenia kolízneho opatrovníka je zrejmé, že matka sa snaží pracovať na vzťahu s otcom, aktívne sa
zúčastňuje konzultácii na Referáte poradensko-psychologických služieb. Súd rovnako prihliadol aj na
výpovedemaloletéhoE.ajehovyjadreniaakopredpsychologičkou,takajpredsúdom,pričomvkontexte
vyššie uvedeného dospel k záveru, že by sa priečilo záujmu maloletých detí, ak by súd nariadil výkon

rozhodnutia a pristúpil k donucovacím prostriedkom za účelom vynútenia styku otca s maloletými deťmi.
Uvedené konanie súdu by nepostihlo matku maloletých detí, ale by zasiahlo najmä maloleté deti, čo by
mohlo mať neblahé následky na ich zdravý psychický vývoj. Z uvedených dôvodov hľadiac najmä na
najlepší záujem maloletých detí dospel k záveru, že návrh na výkon rozhodnutia je potrebné zamietnuť.

6. O nároku na náhradu trov súdneho konania rozhodol podľa § 52, § 373 C. m. p.

7. Proti uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený navrhujúc, aby odvolací súd uznesenie
súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na nové konanie a rozhodnutie dôvodiac
tým, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkaz k nesprávnym skutkovým zisteniam

a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. f/, h/ zákona č.
160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok , ďalej „ C.s.p.“). Podľa názoru odvolateľa konajúci súd vydaním
predmetnéhorozhodnutialegalizovalkonaniematky,atedajejumožnilpokračovanievúčelovomzásahu
do práv a právom chránených záujmov maloletých detí, ktorí týmto krokom sú naďalej obmedzovaní v
adekvátnom styku s druhým rodičom. Predmetné rozhodnutie teda v žiadnom smere nemôže sledovať

oprávnený záujem maloletých, keďže má vytvárať ďalší priestor na to, aby matka efektívne pokračovala
v bránení styku maloletých s ich otcom. Oprávnený poukázal na skutočnosť, že zo súdneho spisu
jednoznačne vyplýva, že k eskalácií vzťahov medzi rodičmi došlo dňa 20.07.2023, ktorý dátum bol
spúšťačom celého deja smerujúceho k obmedzeniu jeho styku s maloletými, no nebol to on, ktorýtento stav vyvolal, ale práve naopak to bola matka (rozhodnutie Okresného úradu Komárno OU-KN-
OVVS-2023/012310-007 zo dňa 28.09.2023). Zdôraznil, že to bola práve matka maloletých, ktorá sa
správala voči nemu agresívne aj v predchádzajúcom období, a nebola to ani prvá jej reakcia, kedy ho

fyzicky napadla. Jeho konanie , kedy v takejto situácii privolal políciu na ochranu svojej telesnej integrity
matka maloletých detí začala zneužívať vo svoj prospech, rovnako aj ako svoje postavenie referenčného
rodiča, čím účelovo a efektívne bráni v realizácií jeho styku s maloletými. Maloleté deti sú v takom veku,
kedy s nimi nie je možné plynulo realizovať' styk bez efektívnej kooperácie referenčného rodiča, resp.
kedy je realizácia takéhoto styku značne závislá aj od ochoty a benevolentnosti referenčného rodiča, čo

v danom prípade minimálne od júla minulého roku u matky maloletých absentuje. O vyššie uvedenom
svedčí aj fakt, že sa matka snaží o znemožnenie jeho styku s maloletými jednoznačnými signálmi, o. i. aj
tým, že sa v časoch, kedy by malo dochádzať k odovzdávaniu detí na mieste ich bydliska nezdržiava, o
čom otca nemá záujem ani len informovať, pričom v danom časovom pásme nie je zastihnuteľná ani len
telefonicky (tieto skutočnosti vyplývajú zo samotných písomných podaní strán, ale aj z ich výpovede).
Napriek tomu, že súd prvej inštancie z SMS komunikácie rodičov jednoznačne ustálil, že sa o realizáciu

svojho styku s deťmi otec pravidelne snaží, resp. aj to, že naproti tomu matka tieto jeho snahy ignoruje,
čím vlastne zásadne porušuje svoje povinnosti ako referenčný rodič napomáhať v realizácii styku s
druhým rodičom, takéto konanie nevyhodnotil ako účelové a právom reprobovateľné, a to napriek tomu,
že by v danom prípade pri konkrétnych deťoch mohol otec svoju komunikáciu uskutočňovať výsostne
len cez matku maloletých (maloleté deti nedisponujú vlastným telefónom či inou vlastnou komunikačnou

platformou). Práve táto skutočnosť podľa oprávneného pri objektívnom posúdení naznačuje zámerné
konanie matky. Zámer matky konať v tomto smere má zároveň preukazovať aj jej spontánne vyjadrenie
v rámci výsluchu na pojednávaní konaného dňa 10.01.2024 na Okresnom súde Komárno vo veci
zmeny úpravy práv a povinností k maloletým (sp. zn. 11P/126/2023), na ktorom na otázku kolízneho
opatrovníka uviedla, že nie je ochotná navštevovať referát poradenskopsychologických služieb. Takéto

jej vyjadrenie potvrdzuje fakt, že nie je ochotná rodičovskej či inej spolupráce v záujme konsolidovania
vzťahov v rodine, čím je preukázaný jej úmysel konať v tomto smere. Týmto je zároveň vyvrátené aj
konštatovanie súdu, že „súd v danom prípade nemal za preukázané, že by matka účelovo a bezdôvodne
bránila styku otca s maloletými deťmi práve naopak, aj na základe vyjadrenia kolízneho opatrovníka je
zrejmé, že matka sa snaží pracovať na vzťahu s otcom, aktívne sa zúčastňuje konzultácií na referáte

poradenskopsychologických služieb”. V podanom odvolaní oprávnený nepoprel, že matka sa následne
zúčastnila siedmych sedení na referáte poradenskopsychologických služieb, samotná psychologička
F. C. D. (ktorej objektívnosť otec spochybnil s poukazom na jej neprofesionálny prístup k riešenému
problému) vo svojich správach predložených súdu konštatuje vnímateľný stupňujúci odpor maloletého k
osobe otca, hoci ide o šetrenia z obdobia, kedy sa maloletý so svojim otcom nestretával a bol výsostne

len v osobnej starostlivosti a pod vplyvom matky. Aj z tohto dôkazu predloženého matkou musí byt'
podľa oprávneného súdu jednoznačné, že maloletý E. je značne negatívne ovplyvňovaný matkou voči
nemu . Z tohto dôvodu spochybňuje aj výpovede maloletého, ktoré podľa oprávneného nie je objektívnou
prezentáciou jeho názoru a vytýka ďalej, že zo správ psychologičky F. C. D. nie je zrejmé, akým
spôsobom alebo metódou by sama navrhovala vzniknutú situáciu s maloletým pozitívne riešiť v záujme

ochrany práv maloletého.

8. Otec v odvolaní ďalej zdôraznil, že zamietnutím jeho návrhu, resp. nevyužitím ďalších právnych
nástrojov, ktoré vyhláška ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 207/2016 Z. z. v platnom
znení umožňuje využiť, súd prvej inštancie len podporil matku v pokračovaní v neoprávnenom zásahu do

práv maloletých na adekvátny styk s druhým rodičom, ktorému nie sú zverené do osobnej starostlivosti.
Počas konania matka nepreukázala ochotu odovzdávať' maloleté deti ani v rozsudkom určenej úprave
styku,samanemalazáujemaninadosiahnutíiného,prijateľnéhorámcarozsahustykuotcasmaloletými.
Takéto dlhé a sústavné odlúčenie maloletých od druhého rodiča, s ktorým mali pred ich odlúčením
vytvorený emocionálne stabilný vzťah má jednoznačne dopad na ich psychiku a zdravý vývoj. Súd prvej

inštancie nesprávne postupoval aj v tom, že sa zameral predovšetkým na maloletého E. a dôkladne
neskúmal ani to, ako to je v súvislosti s maloletým G., ktorý mu taktiež nie je odovzdávaný, hoci zo
žiadneho listinného nevyplýva, že by mal byt' problém aj na jeho strane. Vzhľadom na jeho útly vek
môže mat' odmietanie pravidelného a adekvátneho styku s jeho otcom zo strany matky devastačný.
Svojvoľné bránenie styku otca s maloletým má potom preukazovať aj predložená zvuková nahrávka,

doslovný prepis a preklad, SMS komunikácia. Odvolateľ napokon konštatoval, že sa návrhom domáha
súdnej ochrany jednak svojich rodičovských práv, avšak najmä ochrany práv svojich maloletých detí
na adekvátny styk s druhým rodičom. Súd prvej inštancie sa uspokojil s tým, že sa rodičia zúčastňujú
(bezvýsledného) poradenstva bez akéhokoľvek pokroku vo veci samej (napr. neboli realizované žiadne,ani alternatívne stretnutia otca s maloletými), pričom za trvania polroka priebehu konania sám vo vlastnej
kompetencii takúto povinnosť urobiť v tomto smere pokrok ani len nezabezpečil prípadne vydaným
neodkladným opatrením.

9. Povinná a kolízny opatrovník sa k riadne doručenému odvolaniu písomne nevyjadrili.

10. Krajský súd v Trnave po zistení, že odvolanie bolo podané včas a oprávneným subjektom (§ 362
ods. 1, § 359 C.s.p.), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§

355 ods. 2, § 357 C.s.p. v spojení s § 377 ods. 2 C.m.p.) , preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj
konanie mu predchádzajúce bez viazanosti rozsahom (§ 65 C.m.p.) a dôvodmi odvolania (§ 66 C.m.p.),
postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. a contrario) a dospel k záveru,
žeuzneseniesúduprvejinštanciejepotrebnézrušiťavecvrátiťprvoinštančnémusúdunaďalšiekonanie
a nové rozhodnutie.

11. Podľa § 2 ods. 1 C. m. p. na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

12. Podľa § 370 ods. 1 C. m. p. podľa tejto časti sa postupuje pri výkone rozhodnutia, ktorým bola
upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k

maloletému.

13. Podľa § 373 C. m. p. na konanie o výkone rozhodnutia sa použijú ustanovenia prvej časti a piateho
dielu prvej hlavy druhej časti, ak nie je ustanovené inak.

14. Podľa § 376 ods. 1, 2 C. m. p. ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný
exekučnýtitul,môžeoprávnenýpodaťnávrhnanariadenievýkonurozhodnutia.Súdmôženariadiťvýkon
rozhodnutia aj bez návrhu.

15. Podľa § 377 ods. 2 C. m. p. proti uzneseniu o nariadení výkonu rozhodnutia a proti uzneseniu o

zamietnutí návrhu na nariadenie výkonu rozhodnutia je odvolanie prípustné.

16. Podľa § 3 ods. 1 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 207/2016 Z. z. v znení
účinnom od 01.11.2023 súd po podaní návrhu na nariadenie výkonu rozhodnutia (§ 376 ods. 1 zákona)
alebo po začatí konania, ktoré sa začína bez návrhu (§ 376 ods. 2 zákona), pred vydaním uznesenia o

nariadení výkonu rozhodnutia zisťuje, či sa povinný podrobuje rozhodnutiu.

17. Podľa § 3 ods. 2 vyhlášky ak súd zistí, že plnenie rozhodnutia možno dosiahnuť účasťou na
sociálnom poradenstve, psychologickom poradenstve alebo na inom odbornom poradenstve, povinnosť
podrobiť sa poradenstvu možno nariadiť neodkladným opatrením. Neodkladné opatrenie nariadiť po

predchádzajúcomposúdenívhodnostiapredpokladanéhočasutrvanianeodkladnéhoopatreniaosobou,
u ktorej sa má poradenstvo vykonať.
18. Podľa čl. 5 Zákona o rodine, záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní
vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa
zohľadnia najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa ako aj bezpečie a stabilita

prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a
citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným
postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa
zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky
na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné

vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových
väzieb s obidvoma rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami i využitie možných prostriedkov na
zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.
19. Podľa čl. 24 ods. 2, 3 Charty základných práv Európskej únie, pri všetkých opatreniach prijatých
orgánmi verejnej moci alebo súkromnými inštitúciami, ktoré sa týkajú detí, sa musia v prvom rade brať

do úvahy najlepšie záujmy dieťaťa.

20. Konanie o výkon rozhodnutia vo veciach maloletých je mimosporovým konaním, ktoré je upravené
v štvrtej časti Civilného mimosporového poriadku. Podrobnosti predmetného konania bližšie upravujevyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 207/2016 Z. z. v znení zmien a doplnkov,
ktorou sa ustanovujú podrobnosti výkonu rozhodnutia vo veciach maloletých. Napriek tomu, že výkon
rozhodnutia vo veciach maloletých je druhom vykonávacieho konania, vykazuje od štandardného

vykonávacieho konania na peňažné alebo nepeňažné plnenie zjavné odlišnosti. Rozhodujúcou
odlišnosťou je práve sám predmet personálnej exekúcie, ktorým je osoba – maloleté dieťa, ktoré je
súčasne účastníkom tohto konania. Zákon výslovne pripúšťa podanie návrhu na nariadenie výkonu
rozhodnutia. Súd však môže začať vykonávacie konanie aj ex offo. Tento postup bude prichádzať
do úvahy vtedy, ak oprávnená osoba návrh nepodala a výkon rozhodnutia je v záujme maloletého

dieťaťa, teda rozhodnutie je potrebné vykonať. Uvedené súvisí s ochranou maloletých v mimosporových
konaniach, kde sa rozhoduje najmä o právach a povinnostiach vo vzťahu k nim. Táto ochrana sa
musí zákonite preniesť aj do vykonávacieho konania, inak by stratila význam. Ak by sa vykonávacie
konanie dalo len do dispozície strán a získalo charakter návrhového konania, ochrana poskytnutá v
základnom konaní by bola len iluzórna a mohla by byť zmarená (Smyčková, R., Števček M., Tomašovič
M., Kotrecova M. a kol. Civilný mimosporový poriadok. Komentár. 1. vydanie. Bratislava: C. H. Beck,

2017, s. 1009).

21. Z obsahu spisu v danej veci vyplýva, že oprávnený (otec maloletých) sa návrhom doručeným súdu
prvej inštancie dňa 21.08.2023 domáha nariadenia výkonu rozsudku Okresného súdu Komárno zo dňa
10.05.2023, č. k. 18P/12/2023 – 160, ktorým súd rozviedol manželstvo rodičov maloletých detí, maloleté

detinačasporozvodezverildoosobnejstarostlivostimatky,určilvyživovaciupovinnosťotcanamaloleté
deti ( v sume 180 eur , resp. 120 eur mesačne) a upravil styk otca s maloletými tak, že otec je oprávnený
stretávať sa s maloletým E. každý týždeň v dňoch utorok a štvrtok v čase od 15:30 hod. do 18:00 hod.
a každý párny týždeň v mesiaci v sobotu a v nedeľu od 9:00 hod. do 18:00 hod. a s maloletým G. každý
týždeň v dňoch utorok a štvrtok v čase od 15:30 hod. do 18:00 hod., každý párny týždeň v mesiaci v

sobotu od 9:00 hod. do 18:00 hod. a v nedeľu od 09:00 hod. do 11:00 hod. a od 15:00 hod. do 18:00
hod.. Zároveň uložil matke povinnosť deti riadne a včas pripraviť a odovzdať ich otcovi v mieste bydliska
maloletých detí a otcovi uložil povinnosť maloletých deti vrátiť riadne a včas matke v mieste bydliska detí
s tým, že v čase styku počas pracovného týždňa otec vyzdvihne a odovzdá maloleté deti v mieste ich
bydliska a v čase styku počas soboty a nedele otec deti vyzdvihne v mieste ich bydliska a o po skončení

styku ich odovzdá matke v mieste bydliska detí. Matka počas styku maloletého G. s otcom v nedeľu
vyzdvihne maloletého v mieste bydliska otca o 11:00 hod. a odovzdá ho v mieste bydliska otca o 15:00
hod.. Z obsahu spisu je ďalej zrejmé aj to, že matka spoločne s maloletými deťmi aj naďalej býva u
svojich rodičov v H. I. a súčasné bydlisko otca je vo C. F..

22. Aktuálne sa na Okresnom súde Komárno vedie pod sp.zn. 11 P/126/2023 konanie o úpravu výkonu
rodičovských práv a povinností, začatého po návrhu matky na zvýšenie výživného a na neupravenie
styku otca s maloletými deťmi, resp. asistovaného styku otca s maloletými deťmi (konanie nie je doposiaľ
právoplatne skončené).

23. Z obsahu spisu ďalej vyplýva, že po nadobudnutí právoplatnosti rozsudku Okresného súdu Komárno
zodňa10.05.2023,č.k.18P/12/2023-160(15.06.2023)sastykotcasmaloletýmideťmirealizovalajnad
rámec súdom určenej úpravy, a to po vzájomnej dohode rodičov. Dňa 20.07.2023 došlo pri odovzdávaní
maloletého G. k verbálnemu konfliktu medzi rodičmi , ktorý mal vyústiť až do konfliktu fyzického. Aj keď
obaja rodičia dôvod a priebeh konfliktu uvádzajú rozdielne , z obsahu spisu možno mať za osvedčené, že

jeho dôvodom (podľa zhodného tvrdenia rodičov) mala byť nezhoda rodičov v otázkach majetku týkajúca
sa bytu v Komárne , k fyzickému kontaktu otca k matke (podľa otca matku odstrčil, podľa matky ju chytil
pod krk a odstrčil ) došlo po tom, ako dala matka otcovi facku. Z rozhodnutia Okresného riaditeľstva
Policajného zboru v Komárne, Okresný dopravný inšpektorát č. OU-KN-OVVS-2023/012310 zo dňa
28.09.2023 vyplýva, že konanie vedené proti obvinenému A. B. bolo podľa § 76 ods. 1 písm. c/ zákona

o priestupkoch zastavené z dôvodu, že spáchanie skutku, o ktorom sa konalo, nebolo obvinenému
preukázané, keď tento sa mal dopustiť priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods.
1 psím. d/, písm. e/ zákona o priestupkoch, a to dňa 20.07.2023. Z rozhodnutia Okresného riaditeľstva
Policajného zboru, Okresný dopravný inšpektorát č. ORPZ-KN-ODI2-P-302/2023 zo dňa 25.10.2023
vyplýva, že oprávnený bol uznaný vinným zo spáchania priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. f/ zákona o

priestupkoch, keď ako vodič viedol dňa 20.07.2023 o 19:34 hod. po požití návykovej látky, za čo mu bola
uložená pokuta vo výške 350 eur a zákaz činnosti viesť motorové vozidlo na dobu 16 mesiacov. Styk
otca s maloletými deťmi sa podľa vykonateľného súdneho rozhodnutia od 20.07.2023 nerealizuje, matka
v časoch určených v súdom rozhodnutí sa v ich bydlisku nezdržiavala, resp. otcovi neotvorila dverea styk detí s otcom predstavujú len párminútové stretnutia pred bydliskom detí (kým ich matka vyberie
z auta a odprevadí domov), resp. pred vyučovaním, na tréningu, sporadických videohovorov. Matka otca
pravidelne informuje o zdravotnom stave detí a ich školských výsledkoch prostredníctvom SMS správ.

24. Odvolací súd zdôrazňuje, že nevyhnutnou úlohou súdu prvej inštancie pri posudzovaní návrhu
na nariadenie výkonu rozhodnutia (§ 376 ods. 1 C. m. p.) alebo po začatí konania, ktoré sa začína
bez návrhu (§ 376 ods. 2 C. m. p.) je pred rozhodnutím zistiť, či sa povinný podrobuje rozhodnutiu.
V čase podania návrhu oprávneného na výkon rozhodnutia upravovala procesný postup súdu vo veciach

výkonu rozhodnutia vo veciach maloletých vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky
č. 207/2016 Z. z. podľa ktorej po podaní návrhu na nariadenie výkonu rozhodnutia (§ 376 ods.1
C.m.p.) alebo po začatí konania, ktoré sa začína bez návrhu (§ 376 ods.2 C.m.p.) , vydaniu uznesenia
o nariadení výkonu rozhodnutia predchádza zisťovanie súdu, či skutočne nedochádza k dobrovoľnému
plneniu a z akých dôvodov, a či teda existujú ospravedlniteľné dôvody, pre ktoré sa povinný nemôže
podrobovať rozhodnutiu. S účinnosťou od 01.11.2023 došlo k zmene vyhlášky č. 207/2016 Z. z.,

ktorou bolo zmenené znenie § 3 označeného predpisu tak, že (o. i.) v predmetnom ustanovení bolo
vypustené zisťovanie existencie ospravedlniteľných dôvodov, pre ktoré sa povinný nemôže podrobovať
rozhodnutiu. Napriek uvedenej zmene právnej úpravy, v zmysle ktorej súd pred vydaním uznesenia o
nariadení výkonu rozhodnutia zisťuje už len to, či sa povinný podrobuje rozhodnutiu (§ 3 ods. 1 ), je vo
veciach výkonu maloletých detí pred vydaním rozhodnutia potrebné dôsledne skúmať i to, či nariadenie

výkonu rozhodnutia bude v súlade s najlepším záujmom maloletého dieťaťa. Najlepší záujem dieťaťa je
potrebné vnímať ako pojem komplexný a jeho obsah by mal byť adaptabilný, s reflexiou na konkrétne
a individuálne okolnosti a osobnosť dieťaťa, ako aj ďalšie faktory, ktoré ho bezprostredne ovplyvňujú. V
tomto ohľade všeobecne platí, že súdne konanie má byť vedené a prijaté opatrenia majú byť učinené
vždy v najlepšom záujme práve dieťaťa (čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa).

25. Z právnej úpravy vo veciach starostlivosti súdu o maloletých vyplýva, že jednou z najdôležitejších
požiadaviek je, aby bolo rešpektované právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obom
rodičom. Rodič zabezpečujúci osobnú starostlivosť o maloleté dieťa má prvotnú zodpovednosť za
prípravu dieťaťa na stretávanie s druhým rodičom a nemôže túto zodpovednosť preniesť na dieťa.

Odvolací súd zdôrazňuje, že úloha oboch rodičov je v živote maloletého dieťaťa nezastupiteľná.
Záujmom dieťaťa je nepochybne, aby bolo v starostlivosti toho z rodičov, ktorý uznáva úlohu a dôležitosť
druhého rodiča v živote dieťaťa. Starostlivosť a výchova o maloleté dieťa predpokladá zabezpečenie
nielen materiálnych, ale i nemateriálnych podmienok, ktoré umožňujú rozvíjanie osobnosti maloletého
dieťaťa. V procese socializácie maloletého dieťaťa je v zásade nevyhnutná účasť oboch rodičov. Po

rozpade rodiny s maloletými deťmi nielen etika príbuzenských vzťahov, ale aj zákon zaväzuje deti k
povinnosti svojich rodičov ctiť a rešpektovať, kým rodičovská zodpovednosť ( za riadnu výchovu detí)
je prikázaná obom rodičom; preto, pokiaľ nie sú zistené také skutočnosti, ktoré by viedli k pozastaveniu
výkonu rodičovskej zodpovednosti, nie je dôvod na to, aby rodič, v ktorého priamej starostlivosti maloleté
dieťa nie je, aby sa tento rodič s maloletým dieťaťom nestretával. Záujem maloletého dieťaťa musí byť

prvoradým hľadiskom pri hľadaní konkrétneho najvhodnejšieho usporiadania vzťahov medzi rodičmi a
maloletým dieťaťom a tento záujem vyžaduje, aby sa na jeho výchove podieľali obaja rodičia, ktorí majú
v živote maloletého dieťaťa bez pochybnosti nezastupiteľné postavenie (pozn. Nález Ústavného súdu
Českej republiky sp. zn. II. ÚS 554/04). Základným právom každého maloletého dieťaťa je právo na
pravidelnýkontaktsobidvomarodičmi.Záujemmaloletéhodieťaťatrebaskúmaťzobjektívnehohľadiska

ajenesporné,ževtakomprípadejevzáujmemaloletýchdetí,abysavytváralpozitívnyvzťahmaloletých
detí k obom rodičom, a to nevyhnutne vyžaduje pravidelný styk ( pozn. uznesenie Najvyššieho súdu SR
sp. zn. 5Cdo/207/2018 zo dňa 29.10.2019).

26. S poukazom na uvedené a v nadväznosti na okolnosti vyplývajúce z vykonaného dokazovania

má odvolací súd za to, že záver prvoinštančného súdu o tom, že nariadenie výkonu rozhodnutia
v otázke styku otca s maloletými deťmi by sa priečilo záujmu maloletých detí, je predčasný a vo vzťahu
k maloletému G. naviac ani nepodopretý žiadnymi skutkovými zisteniami, vyplývajúcimi z vykonaného
dokazovania (v tomto smere odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie vykazuje zásadné vady) .
Úvahusúduprvejinštancie,ževkonanínebolopreukázané,žebypovinnáúčelovobránilaoprávnenému

v styku s maloletými deťmi možno plne akceptovať len do časového momentu 20.07.2023, kedy došlo
medzi rodičmi k verbálnemu konfliktu, ktorý prerástol až do konfliktu fyzického, pričom od toho času sa
styk otca s maloletými deťmi podľa vykonateľného rozhodnutia súdu nerealizuje, a to nie z dôvodov na
strane povinného otca . Vykonaným dokazovaním bolo zistené, že po 20.07.2023 aj napriek tomu, žeotec sa uchádzal o styk upravený v ostatnom právoplatnom a vykonateľnom rozhodnutí súdu , matka
k realizovaniu styku zaujala pasívny postoj, v jeho čase sa opakovane nezdržiavala v mieste bydliska,
resp. neotvárala dvere , obmedzila s otcom kontakt (komunikuje s ním takmer výlučne SMS správami),

styk s maloletými deťmi otcovi umožňovala len výnimočne a na pár minút odôvodňujúc to v tomto konaní
výbušným správaním sa otca k maloletým deťom, dostatočnou nestarostlivosťou otca o maloleté deti
(vozenie E. na prednom sedadle, G. nepripútaného), skutočnosťou, že otec dlhodobo požíva omamné
látky a napokon , že maloletý E. styk s otcom odmieta . Aj keď si je odvolací súd vedomý obsahu
pohovoru súdu prvej inštancie s maloletým E. (s ktorým sa oboznámil), v ktorom maloletý prezentoval

svojpostojkotázkejehostykusotcom,musíhoposudzovaťajvkontexteostatnýchskutkovýchokolností
vyplývajúcich zo spisu, vrátane postoja matky k stretávaniu sa otca s maloletými deťmi do 20.07.2023,
do ktorého času matka neuvádzala žiadne zásadné prekážky k realizácii styku otca so synmi a ani jeho
údajnú dlhšie trvajúcu závislosť na omamných látkach ( uvedené nevyplýva ani z rozsudku Okresného
súdu Komárno zo dňa 10.05.2023, č.k. 18P/12/2023-160). Aj keď z rozhodnutia Okresného riaditeľstva
Policajného zboru, Okresný dopravný inšpektorát č. ORPZ-KN-ODI2-P-302/2023 zo dňa 25.10.2023

vyplýva, že oprávnený bol uznaný vinným zo spáchania priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. f/ zákona
o priestupkoch, keď ako vodič viedol dňa 20.07.2023 o 19:34 hod. po požití návykovej látky a toto
konanie nepochybne predstavuje rizikový faktor pri hodnotení schopností rodiča poskytnúť maloletým
deťom riadnu starostlivosť, v aktuálnom čase nie je v kontexte už uvedeného možné dospieť k záveru,
že sa nejednalo len o ojedinelé zlyhanie otca . Podľa odvolacieho súdu nemožno bez povšimnutia obísť

ani zásadnú zmenu postoja maloletého E. k realizácii styku s otcom , kedy z realizovaných pohovorov
s maloletým vykonaných kolíznym opatrovníkom a aj psychologičkou v priebehu konania vedeného
na Okresnom súde Komárno pod sp.zn. 18P/12/2023 vyplynulo, že „ otec má s maloletými deťmi
dobrý vzťah“. Za situácie, kedy maloletý E. ani nebol priamym svedkom incidentu medzi rodičmi dňa
20.07.2023 ( tento sa odohral pri odovzdávaní maloletého G.), a kedy sa jeho styk s otcom od rozpadu

spoločnej domácnosti rodičov v januári 2023 do konca júla 2023 pravidelne a bez zásadných problémov
realizoval ( podľa správy z psychologického vyšetrenia z 09.05.2023 maloletý v tom čase uvádza, že
upravený styk s otcom bez prespatia mu vyhovuje, reagoval bez úzkosti ), potom oprávnene vyvstáva
otázka, či razantné „ odmietanie otca “ maloletým od konca júla 2023 a jeho stupňovaný strach a úzkosť
z otca , strach o matku aj v období, kedy styk s otcom vôbec nerealizoval, nie je (minimálne sčasti)

dôsledkom ovplyvňovania dieťaťa inými osobami. K matkou doloženým lekárskym správam F. C. D.,
klinického psychológa, psychoterapeuta v E. treba uviesť, že tieto nemajú relevanciu a ani vážnosť
znaleckého posudku, pričom naviac boli vypracované bez zapojenia sa otca do procesu psychologickej
starostlivosti o maloletého E..

27. V kontexte uvedeného podľa odvolacieho súdu nie je postačujúce stručné konštatovanie súdu prvej
inštancie o tom, že nariadenie výkonu rozhodnutia nie je v najlepšom záujme maloletých detí. Navyše,
pokiaľ ide o argumentáciu súdu prvej inštancie o tom, že vzhľadom na vysoko konfliktné vzťahy medzi
rodičmi maloletých detí bude najskôr potrebné, aby rodičia v súčinnosti so psychológom upravili svoj

vzájomný vzťah aspoň do takej miery, aby boli schopní pred maloletými deťmi riadne komunikovať, aby
maloleté deti nevystavovali vzájomným konfliktom a neútočili na seba pred deťmi, čo je predpokladom
toho, aby sa mohla opätovne vybudovať dôvera maloletých detí voči otcovi, a v neposlednom rade,
aby aj matka opäť nadobudla istotu v tom, že maloleté deti sú v spoločnosti svojho otca v bezpečí,
šťastné, a že ich stretávanie s ním im je na prospech, súd prvej inštancie nevyužil všetky právne nástroje

upravené vo vyhláške Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 207/2016 Z. z. v znení účinnom
od 01.11.2023. Súdu prvej inštancie možno oprávnene vytknúť, že po zistení vysoko konfliktného vzťahu
medzi rodičmi, nutnosti opätovného vybudovania dôvery medzi maloletým E. a otcom a vytvárania
vzťahu medzi otcom a maloletým G. (ktorý je ešte v útlom veku, kedy dlhodobé nerealizovanie styku
s otcom môže mať na ich vzájomný vzťah až fatálne následky), nevyužil práve v záujme maloletých detí

možnosť predvídanú v § 3 ods.2 vyhlášky, a to obsahom a spôsobom vyhovujúcim aktuálne najlepšiemu
záujmu oboch maloletých detí. V tejto súvislosti zdôrazňuje, že nejde o uloženie výchovného opatrenia
rodičom v zmysle ustanovení Zákona o rodine, ale o aplikáciu osobitného inštitútu v zmysle cit. § 3
ods. 2,3 vyhlášky, ktorý v danom prípade ešte nebol aplikovaný a vzhľadom na prebiehajúci výkon
rozhodnutia sa javí náležitý a žiaduci. Je totiž potrebné, aby súd v najlepšom záujme maloletých detí

jednak dôsledne preveril dôvody nesplnenia povinnosti uloženej rozhodnutím súdu a následne prijal
všetky dostupné a vhodné opatrenia za účelom umožnenia plnohodnotného styku rodiča s maloletými
deťmi . Preto ak súd vidí možnosť, že existujúce ospravedlniteľné dôvody, pre ktoré sa povinný
nepodrobuje rozhodnutiu o styku, je možné odstrániť a plnenie rozhodnutia je možné dosiahnuťprostredníctvom odborného poradenstva, je dôvodným, aby nariadil neodkladné opatrenie. V danej veci
je podľa názoru odvolacieho súdu dôvodné predpokladať, že odborné poradenstvo pomôže ako matke
takiotcovizmeniťich,vistýchotázkachnevhodný,prístupksebenavzájomaiprístupotcakmaloletému

E. (vo vzťahu k maloletému G. nebol nevhodný prístup otca doposiaľ identifikovaný), a tak pomôže
vytvoriť podmienky pre plnohodnotný a efektívny styk otca s oboma maloletými deťmi a budovanie ich
rodinného puta. Má za to, že realizácia nariadeného neodkladného opatrenia môže reálne, aspoň sčasti,
viesť k reparácii narušených rodinných vzťahov, pričom týmto postupom je možné odstrániť aj dôvody
odmietania otca maloletým E..

28. V nadväznosti na uvedené odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie s použitím ust.
§ 389 ods. 1 písm. b/ C.s.p. zrušil a podľa § 391 ods. 1 C.s.p. vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie. Povinnosťou súdu prvej inštancie bude v ďalšom konaní sa riadiť názorom
odvolacieho súdu, ktorým je podľa § 391 ods. 2 C.s.p. viazaný. Nové rozhodnutie o návrhu oprávneného
je povinný odôvodniť tak, aby zodpovedalo ust. § 220 ods. 2, § 234 ods.2 C.s.p. v spojení s § 2

ods.1, § 373 C.m., tzn. v ňom uviesť stručný a jasný výklad o tom, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové
zistenia a akými úvahami sa riadil pri posudzovaní návrhu oprávneného na výkon rozhodnutia, riadne
vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty účastníkov konania týkajúce
sa zákonných podmienok posudzovaných vo vzťahu k posudzovanému návrhu a vysporiada sa s
argumentami účastníkov a dôkazmi založenými v spise.

29. V rozhodnutí, ktorým vec končí, súd prvej inštancie rozhodne o náhrade trov konania (§ 2 ods. 1,
§ 52, § 58 C. m. p., § 396 ods. 3 C. s. p.).

30. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 2 ods. 1 C. m. p., § 393 ods.

2 C. s. p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).