Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on

Decision was made at the court Krajský súd Trenčín

Judgement was issued by JUDr. Erika Zajacová

Judgement form – Uznesenie

Judgement nature – Potvrdzujúce

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 5Co/61/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3124204500
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 07. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Zajacová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2024:3124204500.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Zajacovej a sudcov JUDr.
Márie Vrtochovej a JUDr. Denisa Vékonyho v právnej veci navrhovateľky A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom
C. XX, právne zastúpená
JUDr. Ing. Vierou Kolačanskou, advokátkou so sídlom v Trenčíne, Nám. Sv. Anny 7269/20A, proti
povinnému D. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XX, právne zastúpený JUDr. Jurajom Klimčom, advokát

so sídlom v Bobote, Bobot 176, o nariadení neodkladného opatrenia, na odvolanie povinného proti
uzneseniu Okresného súdu Trenčín zo dňa 4. apríla 2024, č. k. 15C/26/2024-11, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

O náhrade trov odvolacieho konania bude rozhodnuté v konečnom rozhodnutí o veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie uložil povinnému, aby dočasne nevstupoval do domu
súp. č. 95 označenému vo výroku rozhodnutia a navrhovateľke uložil, aby do 30 dní od právoplatnosti
tohto uznesenia podala proti povinnému žalobu o vylúčene z užívania domu. Ďalej súd uložil povinnému,
aby sa nepribližoval k navrhovateľke
na vzdialenosť menšiu ako 5 metrov s tým, že pokiaľ by títo boli spoločne predvolaní na procesné
úkony súdu v priestoroch budovy súdu alebo na akékoľvek iné úkony orgánov činných v trestnom

konaní, alebo iných orgánov verejnej moci v priestoroch nimi uvedených , tak na dobu vykonávania
jednotlivých procesných úkonov tento zákaz nevzťahuje. Navrhovateľke súd zároveň uložil, aby do
30 dní od právoplatnosti uznesenia podala proti povinnému žalobu o ochranu osobnosti a vyslovil, že
o náhrade trov o nariadenie neodkladného opatrenia bude rozhodnuté v konečnom rozhodnutí o veci
samej.

2. Súd prvej inštancie po právnej stránke svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 324 ods. 1,
§ 325 ods. 1, ods. 2 písm. e), h) CSP, § 326 ods. 1, § 328 ods. 1, § 329 ods. 1, 2, § 336 ods. 1, ods. 3
CSP. Uviedol, že v tomto prípade navrhovateľka navrhuje nariadenie neodkladného opatrenia v dvoch
obsahovo aj charakterovo rozdielnych neodkladných opatrení, pred začatím konania vo veci samej. Vo
všeobecnosti platí, že súd nariadi neodkladné opatrenie na základe návrhu len vtedy, ak sú splnené
zákonné predpoklady ust. V § 325 ods. 1 CSP. Návrh musí obsahovať náležitosti uvedené v § 326

CSP. Súd môže nariadiť neodkladné opatrenie iba vtedy, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery
strán alebo existuje obava, že exekúcia budúceho rozhodnutia bude ohrozená. Súd mal z rozsudku
OS Trenčín, č. k. 32Pc/23/2023 preukázané, že strany boli manželmi, pričom ich manželstvo bolo
rozvedené.Rozsudoknadobudolprávoplatnosť27.11.2023.Ďalejmalsúdzistené,žestranymajúvBSM
nehnuteľnosti evidované na LV č. XXX okres Trenčín, obec C., k. ú. C., pričom z potvrdenia o vykázaní
zo spoločného obydlia ORPZ v Trenčíne, zo dňa 01.04.2024 mal súd osvedčené, že dňa 31.03.2024

o 1:00 hod. bol povinný policajtom vykázaný na dobu 14 dní zo spoločného obydlia – poschodového
rodinného domu s dvorom, hospodárskym dvoroma záhradu, ako aj prislúchajúceho pozemku k rodinnému domu a to podľa § 27a zákona
č. 171/1993 Z. z., ktoré ust. umožňuje, aby policajt vykázal z bytu alebo z domu, alebo iného priestoru
spoločne obývaného s ohrozenou osobou, alebo z jeho bezprostredného okolia osobu, u ktorej možno

na základe zistených skutočností očakávať útok na život, zdravie, slobodu alebo zvlášť závažný útok
na ľudskú dôstojnosť ohrozenej osoby. Súd mal súčasne osvedčené, že navrhovateľka podala proti
povinnému potvrdenie o oznámení priestupku proti občianskemu spolunažívaniu. Na súde sa vedie
zároveň konanie o vysporiadanie BSM
pod sp. zn. 18C/26/2024.

3. Čo sa týka návrhu podľa § 325 ods. 2 písm. e) CSP z tvrdení navrhovateľky doložených listinnými
dôkazmi mal súd za to, že povinný je dôvodne podozrivý z násilia voči navrhovateľke, keď na ňu fyzicky
a verbálne útočí, nerešpektuje jej osobnosť. Hrozba tohto konania je aktuálna a bezprostredná, nakoľko
popisovaný incident je z 31.03.2024, v dôsledku čoho bol povinný z obydlia, kde spolu s navrhovateľkou
býva vykázaný na dobu 14 dní. Navrhovateľka v návrhu opísala rozhodujúce skutočnosti, ktoré

odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov a doložené listinné dôkazy hodnoverne osvedčujú
potrebu takejto dočasnej úpravy pomerov, nakoľko je možné sa dôvodne domnievať, že povinný
môže v takýchto atakoch proti navrhovateľke pokračovať. Tieto skutočnosti tak umožňujú prijať záver
o osvedčení násilného správania povinného voči navrhovateľke, ktoré je takého rozsahu a intenzity,
že je spôsobilý vyvolať u nej obavu o zdravie a bezpečnosť. Preto súd návrhu vyhovel a zakázal

povinnému vstupovať do domu, v ktorom navrhovateľka s povinným býva, ako aj na pozemky k nemu
prislúchajúce. Nie je žiadúce, aby sa povinný so svojim agresívnym správaním zdržiaval v tých miestach
a ohrozoval a vzbudzoval strach u navrhovateľky. Tieto skutočnosti umožňujú prijať záver o osvedčení
ohrozovania osobnej integrity navrhovateľky, ktoré je takého rozsahu a intenzity, že je spôsobilé vyvolať
u nej obavu o svoje zdravie, existenciu a bezpečnosť. Neodkladné opatrenie v zmysle § 326 ods. 2

písm. e) CSP možno nariadiť len dočasne, pričom navrhovateľka sa výslovne domáhala jeho nariadenia
do právoplatného skončenia konania o vyporiadanie BSM. Samotné konanie o vyporiadanie BSM
definitívne nevyrieši užívacie vzťahy k spoločnej nehnuteľnosti, a preto súd dospel k záveru, že takéto
neodkladné opatrenie má obsahovo väzbu na konanie
o vylúčenie z užívania domu patriaceho do BSM a nie na konanie o vyporiadanie, a preto súd uložil

navrhovateľke povinnosť podať žalobu vo veci samej do 30 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4.Čosatýkanávrhupodľa§325ods.2písm.h)CSP,obsahtakéhotoneodkladnéhoopatreniavychádza
zo znenia čl. 3.1 nariadenia Európskeho Parlamentu a Rady (EÚ)
č. 606/2013 Z. z. o vzájomnom uznávaní ochranných opatrení v občianskych veciach. Primárnym

účelom je zabránenie akejkoľvek formy rodovo motivačného násilia alebo násilia blízkych vzťahov
ako sú fyzické násilie, obťažovanie, sexuálne násilie, prenasledovanie, zastrašovanie prípadne iné
formy nepriameho nátlaku. Nariadenie takéhoto neodkladného opatrenia je podmienené osvedčením
skutočností, že zakázaným konaním by telesná alebo duševná integrita navrhovateľa mohla byť
ohrozená, pričom sa nevyžaduje, aby k takémuto narušeniu aj reálne došlo. Osvedčenie znamená,

že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje významnejšie skutočností, teda nie
rozhodujúce. Z dôkazov predložených navrhovateľkou mal súd dostatočne osvedčené, že medzi
navrhovateľkou a povinným existuje právny vzťah, ktorý si vyžaduje bezodkladnú úpravu. Táto spočíva
v tom, že povinný ohrozuje svojimi atakmi navrhovateľku, agresívnym správaním, čoho následkom bola
preukázaná nutnosť vykázať povinného zo spoločného obydlia. Takýmto konaním povinný vzbudzuje

obavu u navrhovateľky o jej život a zdravie a ohrozuje jej telesnú integritu. Súd preto nariadil neodkladné
opatrenie podľa § 325 ods. 2 písm. h) CSP, pričom týmto zákazom je možné predísť konaniu, ktorým by
z jeho strany mohla byť ohrozená telesná a duševná integrita navrhovateľky. Tiež bolo potrebné upraviť
špecifické situácie, ktoré môžu nastať, keď bude nevyhnutne nutná účasť navrhovateľky a povinného
súčasne. Preto súd určil, že pokiaľ by navrhovateľka a povinný boli spoločne predvolaný

naprocesnéúkonysúdu,prípadneinýchorgánov,taknadobuvykonávaniatýchtoprocesnýchúkonovsa
tento zákaz nevzťahuje. Súd takéto obmedzenie nariadil z dôvodu, aby neboli zmarené prípadné úkony,
či konania, pre ktoré sa vyžaduje účasť oboch z nich súčasne a bez účasti ktorej nie je možné konania
viesť.Navrhovateľkasatieždomáhala,abysúdpovinnémuuložildočasnýzákazpriblížiťsaknej,apreto
súd konštatuje, že na toto konanie musí nadväzovať konanie vo veci samej, ktorým by takto dočasne

upravené pomery sa definitívne vyriešili, a preto aj súd uložil povinnosť podať žalobu vo veci proti
povinnému o ochranu osobnosti s tým, že na to aby zákaz priblíženia mohol súd uložiť natrvalo je nutné
komplexné posúdenie vzťahov medzi stranami, kedy bude nutné zhodnotiť všetky produkované dôkazy,
ako aj vyhodnotiť prípadnú hrozbu opakovania neprípustného konania do budúcnosti. Preto súd uložilnavrhovateľke povinnosť podať žalobu vo veci samej o ochranu osobnosti, pretože v konaní o nariadení
neodkladného opatrenia súd neprejudikuje rozhodnutie vo veci samej, vychádza len z osvedčených
skutočností produkovaných primárne len jednou zo strán.

5. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodne podľa § 262 ods. 1 CSP aj bez návrhu v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí, pričom o nároku o náhradu trov v časti o nariadenie neodkladného opatrenia
bude súd rozhodovať až v konečnom rozhodnutí vo veci samej v nadväzujúcom meritórnom konaní.

6. Proti tomuto rozhodnutiu podľa včas odvolanie povinný, ktorý žiadal, aby Krajský súd ako súd
odvolací napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zmenil a návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia zamietol. Uviedol, že súd prvej inštancie nariadil neodkladné opatrenie napriek tomu, že nemal
dostatočne osvedčené skutočnosti rozhodné pre nariadenie neodkladného opatrenia. Z odôvodnenia
uznesenia nevyplýva akými inými dôkazmi s výnimkou potvrdenia o vykázaní zo spoločného obydlia
a potvrdenia o oznámení priestupku sa súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí zaoberal. Okrem

týchto listín navrhovateľka priložila len rozsudok o rozvode manželstva a výpis z listu vlastníctva. Niet
pochýb o tom, že súd pri svojom rozhodovaní vychádzal len z navrhovateľkou predloženého potvrdenia
o vykázaní z obydlia a potvrdenia o oznámení priestupku, avšak z týchto nemožno vyvodiť záver, že by
mal voči navrhovateľke sa dopustiť akéhokoľvek fyzického, či psychického násilia, prípadne verbálnych
útokov, ktoré by odôvodňovali nariadenie neodkladného opatrenia. Popiera tvrdenia navrhovateľky, že

počas trvania manželstva ju mal fyzicky napádať, ponižovať a vulgárne jej nadávať a nie je pravdou,
že po rozvode z fyzickými útokmi prestal a jeho verbálne útoky na ňu sa stupňujú. Navrhovateľku nikdy
fyzicky nenapadol počas manželstva a ani po rozvode. Je pravdou, že medzi ním a navrhovateľkou boli
nezhody, ktoré vyústili do rozvodu, a ktoré pretrvávajú doposiaľ, nakoľko po rozvode bývajú v spoločnej
domácnosti, avšak navrhovateľku nikdy fyzicky ani verbálne nenapadol. Je nevyhnutné zdôrazniť, že

spory a hádky medzi nimi vyvoláva zámerne práve navrhovateľka. Je pravdou, že je držiteľom zbrojného
preukazu typu A a rovnako je pravdou, že vlastní niekoľko poľovných zbraní, pretože sám je poľovník.
Odmieta tvrdenia, že zbraň nosieva bežne pri sebe. Platnosť zbrojného preukazu je na 10 rokov a po
uplynutí doby jeho platnosti je vždy povinný opätovne absolvovať psychotesty. Zbrane a strelivo, ktoré
vlastní vždy uschováva v súlade so zákonom tak, aby predišiel ich strate, odcudzeniu alebo zneužitiu.

Všetky zbrane vlastní legálne a pri manipulácii s nimi a pri ich používaní vždy dodržiaval všetky zákonom
predpísané postupy. Jeho zbrane slúžia výlučne na výkon poľovníctva.
Po jeho vykázaní zo spoločného obydlia a po oznámení navrhovateľky o jeho údajnom priestupku mu
boli zbrane aj príslušné strelivo, ktoré legálne vlastní, zo strany polície zaistené. O tom, že navrhovateľka
z neho nemá strach svedčí aj jej správanie zo dňa 26.12.2023, keď na svoje meniny pozval do domu

pivnice najbližšiu rodinu a priateľov, pričom prišla za nimi aj zo synom a pred všetkými mu vulgárne
nadávala. Všetci prítomný boli zhrození a postupne sa začali rozchádzať. Po vianočných sviatkoch sa
situácia v dome relatívne upokojila, denne chodil do práce, staral sa o dom, kosil záhradu a staral sa
o zvieratá. Na Bielu sobotu aj s partnerkou išli na návštevu do domu jeho sestry, kde sedeli vonku, kde
sa nečakane zjavila navrhovateľka, ktorá sa začala vyjadrovať, že je ožran, kurevník a že žerie Neurol,

buchla ho po chrbte a povedala, že ľúbte sa a z domu sestry odišla. Na Veľkonočnú nedeľu prišiel domov
a sa opätovne navrhovateľka snažila vyvolať konflikt, a keď odišiel autom do kostola na omšu zastavila
ho hliadka, kedy sa podrobil dychovej skúške s výsledkom 0,00 promile. Policajtom predložil zbrojný
preukaz skupiny A a tým bola kontrola ukončená. S navrhovateľkou sa nerozprával, zbalil si veci a odišiel
ku známym, u ktorých prespali na chate. Keď sa vrátil v pondelok domov navrhovateľka vyšla von

a začala sa ho pýtať, či bol s tou potetovanou kurvou, a či sa bránka nezatvára. Snažil sa konflikt
nestupňovať, slušne ju poprosil, či by jej nevadilo, že bude zamykať svoju izbu a na záver jej povedal, že
ak chce nech si kúpi lano a on jej dá naň 20 eur. Navrhovateľku z domu nikdy nevyhadzoval a jediné čo
chcel je, aby mu dovolila uzamknúť si izbu, v ktorej má svoje osobné veci. Z listín, ktoré navrhovateľka
predložila pravdivosť jej tvrdení nevyplýva. Je nesporné z jej strany sa teda jedná o ničím nepodložené

a vymyslené obvinenie. Niet pochýb, že súd pri svojom rozhodovaní vychádzal výlučne z potvrdenia
o vykázaní zo spoločného obydlia, ktoré bolo vydané výlučne na základe tvrdení navrhovateľky, bez
toho, aby bolo zo strany príslušníkov PZ objektívne preskúmaný skutkový stav. Pre úplnosť dodal, že
sa proti nemu nevedie žiadne trestné stíhanie a nie je obvinený
zo žiadneho trestného činu. Súd tak nemohol mať osvedčenú skutočnosť, že z jeho strany by malo

dochádzať k fyzickému alebo psychickému násiliu voči navrhovateľke. Konanie navrhovateľky, ktorým
dosiahla vykázanie zo spoločného obydlia ho poškodzuje v očiach verejnosti, hoci vedie slušný
a bezúhonný život o čom svedčí celý rad čestných prehlásení o hodnotení jeho osoby. Okrem toho
starostlivosť o pozemky priľahlé k domu, ako aj hospodárske zvieratá vždy zabezpečoval výlučne on.Navrhovateľka sa o to nikdy nezaujímala. V dôsledku jeho neodôvodneného vykázania zo spoločného
obydlia starostlivosť o úrodu, avšak predovšetkým o zvieratá nikto nezabezpečuje, čo bude viesť
k nemalým škodám na majetku. Za stavu, kedy navrhovateľka neosvedčila dôvodnosť nároku, ktorému

žiada poskytnúť ochranu, je zákaz vstupu do nehnuteľnosti, v ktorej si rieši svoju bytovú otázku
nedôvodné a predstavuje neprimeraný zásah do jeho práva pokojne užívať jeho majetok.

7. K podanému odvolaniu sa písomne vyjadrila navrhovateľka, ktorá uviedla, že považuje rozhodnutie
súdu prvej inštancie za správne a zákonné. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia podala po

tom, ako bol povinný vykázaný zo spoločného obydlia políciou a po tom, čo ju na túto možnosť upozornili
samotní policajti. Pokiaľ povinný
do spisu doložil množstvo vyjadrení susedov, kamarátov či organizácií o tom, aký je spoľahlivý
a nekonfliktný a nápomocný, žiadna z týchto osôb s ním nežije a nežila
v spoločnej domácnosti a nebola prítomná pri situáciách, ktoré vo vzťahu eskalovali napätie. Povinný
sa prezentuje na verejnosti ako silne veriaci človek, s určitými morálnymi

a životnými zásadami, avšak v domácom prostredí je jeho správanie voči blízkym, či bývalej manželke
diametrálne odlišné. Navrhovateľka nemá problém s tým, že povinný má nový vzťah, ako vo svojom
odvolanípovinnýviackrátuvádza.Pokiaľnavrhovateľkauviedla,žepovinnýnosíprisebezbraňajvčase,
keď má vypité, táto skutočnosť vychádza zo skúseností zo spoločného života s ním a zo zdieľania
spoločnej domácnosti aj po rozvode. Aj keď

v odvolaní povinný priznal, že jej ponúkol 20,- eur na lano, opomína uviesť skutočnosť, že túto jej
ponúkol po vzájomnej hádke a za účelom, aby sa obesila, ako jej brat, ktorý spáchal samovraždu
z dôvodov neriešiteľných zdravotných problémov. Čo sa týka incidentu zo dňa 26.12.2023, prítomní
kamaráti povinného incident opísali spôsobom, že navrhovateľka prišla do poľovníckej miestnosti bez
pozdravu a presunula bluetooth reproduktor so slovami: „nech to tu nehúka, malý ide spať“ a odišla.

Podľa vyjadrenia navrhovateľky išlo o oslavu menín povinného v pivnici rodinného domu, kde sa značne
popíjalo a ona bola preložiť reproduktor, keďže na poschodí spal vnuk sporových strán. Pri odchode
pánov E., F. a G., ktorí sú príslušníci PZ, upozornila, že povinný pod vplyvom má u seba zbraň. Je teda
zrejmé, že ako povinný, tak jeho známi mali na incident rôzny pohľad, invektívy spomínané povinným
svedkovia neregistrovali. Pokiaľ povinný uvádza, že navrhovateľku z domu nevyhadzoval, jediné, čo

chcel, bolo, aby mu dovolila uzamknúť si jednu izbu, v ktorej má svoje osobné veci, navrhovateľka
nikdy povinnému nepovoľovala, či si môže zamknúť veci, alebo nie. Je známe, že povinný má svoje
veci dlhodobo pozamykané. Rovnako sa nikdy nedomáhala vykázania povinného z obydlia, pričom k
tomuto úkonu pristúpili príslušníci PZ, po tom čo podala oznámenie na povinného a následne polícia
povinnému zobrala 26 ks zbraní a množstvo streliva, ktoré mal v dome uložené. Je neodškriepiteľné,

že povinný bol policajným zborom vykázaný zo spoločného obydlia a tento úkon by polícia nerobila
bezdôvodne. Navrhovateľka mala dôvodné obavy o svoj život, zdravie a bezpečnosť. Súd tak svoje
rozhodnutie náležite odôvodnil a rozhodol tak, aby navrhovateľke zabezpečil bezprostrednú ochranu.

8. K podanému vyjadreniu sa opätovne vyjadril povinný, ktorý uviedol, že trvá na tom, že zo strany súdu

nedošlo pri rozhodovaní o návrhu k hodnovernému overeniu skutočností, ktoré by viedli k nariadeniu
neodkladného opatrenia. V predmetnej veci súd rozhodol len na základe tvrdení navrhovateľky o tom,
že z jeho strany dochádza voči jej osobe k fyzickým
a verbálnym útokom bez toho, aby o tomto predložila akýkoľvek dôkaz a na podklade potvrdenia
o vykázaní zo spoločného obydlia, z ktorého však v žiadnom prípade nemožno vyvodiť záver, že by sa

mal voči navrhovateľke dopustiť akéhokoľvek násilia. Svedkovia A. G. E., A. H. F. a I. I. G. vo svojom
čestnom prehlásení uviedli, že počas toho ako všetci spoločne chceli odísť z jeho domu a dvora, napadla
jeho bývalá manželka a jej syn J., ktorí vybehli na terasu a začali kričať na D. B.. Syn J. svojho otca D.
slovne napadol „čo ty kokot vyjebaný, hajzel falošný“ a jeho manželka „ty ožran, sa môžeš hanbiť a vy
čo páni policajti on môže mať v taške zbrane?“ Na tieto slovné útoky nikto nereagoval, z čoho vyplýva

jednoznačne pravdivosť jeho tvrdení
o verbálnych útokoch zo strany navrhovateľky a ich syna voči jeho osobe. Je preto nesporné, že
navrhovateľka nikdy nebola objektom fyzického či psychického násilia z jeho strany. Preto k nariadeniu
neodkladného opatrenia došlo na základe ničím nepodložených tvrdení navrhovateľky. Popiera tvrdenie
navrhovateľky, že hoci na verejnosti sa prezentuje ako silne veriaci človek s morálnymi zásadami, tak

v rámci domácnosti jeho správanie voči nej je diametrálne odlišné. Na preukázanie takýchto tvrdení
totižto navrhovateľka nepredložila žiaden dôkaz. Opätovne poukazuje na výpis z komunikácie medzi
ním a navrhovateľkou,z ktorého je zrejmé, že je to práve navrhovateľka, ktorá vyvoláva hádky, uráža ho a rovnako ani spôsob,
akým s ním komunikuje, nenasvedčuje tomu, že by z neho mala akýkoľvek strach. Žiadal preto, aby bolo
uznesenie súdu prvej inštancie zmenené a návrh na vydanie neodkladného opatrenia zamietnutý.

9. Krajský súd ako súd odvolací vec preskúmal podľa § 379 a § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia
odvolacieho pojednávania podľa § 385 CSP a contrario a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej
inštancie je potrebné ako vecne správne potvrdiť podľa § 387 ods. 1 CSP, pričom v nadväznosti na §
387 ods. 2 CSP odvolací súd poukazuje v celom rozsahu

na vecne správne a vyčerpávajúce odôvodnenie súdu prvej inštancie, s ktorým sa stotožňuje a zároveň
naňho odkazuje.

10. Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania alebo po jeho skončení môže súd
na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

11.Podľa§325ods.1CSPneodkladnéopatreniemôžesúdnariadiť,akjepotrebnébezodkladneupraviť
pomery, alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

12. Podľa § 325 ods. 2 písm. e), h) CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby
nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu

ku ktorej je dôvodne podozrivá z násilia, s tým, že neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä,
aby sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala
k osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.

13. Podľa ust. § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak

sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
Podľa ods. 2 o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní od
doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré spĺňa náležitosti podľa § 326 CSP,
pričom o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e) CSP rozhodne súd
do 24 hodín

od doručenia návrhu.

14. Podľa § 329 ods. 1, 2 CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj
bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania, pričom
pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

15. Obsahom práva na spravodlivý proces (článok 46 ods. 1 Ústavy SR) je umožniť každému bez
akejkoľvek diskriminácie reálny prístup k súdu, pričom tomuto právu zodpovedá povinnosť súdu vo
veci konať a rozhodnúť. Právo na spravodlivý súdny proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia
skutkový stav a po výklade a použití relevantných právnych noriem rozhodnú tak, že ich skutkové

a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné alebo prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý
by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. Do práva na spravodlivý proces nepatrí právo
účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, hodnotením dôkazov (IV.
ÚS 22/04), ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby sa
rozhodlo v súlade s jeho požiadavkami (I. ÚS 50/04).

16. Integrálnou súčasťou základného práva na súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 Ústavy je aj
právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva
odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j.
s uplatnením nárokov a obranou proti takémuto uplatneniu (IV. ÚS 115/03, III. ÚS 60/04). Všeobecný

súd však nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré
majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia.
Odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ
rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka
na spravodlivý proces (III. ÚS 209/04).

17. Odvolací súd konštatuje, že v zmysle ustálenej súdnej praxe pred nariadením neodkladného
opatrenia nemusí byť nárok dokázaný, ale musí byť aspoň osvedčený. Postačuje, že osvedčená
skutočnosť sa vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Súd teda pred nariadeníneodkladného opatrenia nemusí zisťovať všetky skutočnosti, ale pre nariadenie stačí osvedčenie aspoň
základných skutočností umožňujúcich záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť
ochrana a musí byť zrejmé, že je tu potreba bezodkladnej úpravy pomerov alebo obava, že exekúcia

bude ohrozená. Účelom neodkladných opatrení v zmysle § 325 ods. 2 písm. e) CSP je predísť násiliu,
ktorým je navrhovateľ neodkladného opatrenia ohrozený, teda neodkladné opatrenie má preventívnu
funkciu, a preto požiadavka preukázania násilia nie je namieste a nemožno ňou podmieňovať nariadenie
neodkladného opatrenia.

18. Z vyššie uvedeného je preto zrejmé, že pred nariadením neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2
písm. e) CSP súd môže nariadiť strane, aby nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva
osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivá z násilia, pričom postačuje, ak je osvedčené dôvodné
podozrenie z násilia. Preto tu nejde o nevyhnutnosť preukázania existencie takéhoto násilia. Osvedčenie
dôvodnéhopodozreniaznásiliaznamená,žesúdpomocouponúknutýchdôkaznýchprostriedkovzisťuje
najvýznamnejšie skutočnosti, pričom postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky

okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Dôvodné podozrenie z násilia sa v prípadoch podľa § 325
ods. 2 písm. e) CSP zásadne preukazuje listinnými dôkazmi.

19. Pri neodkladnom opatrení vydanom v zmysle § 325 ods. 2 písm. e) CSP nie je rozhodujúce, aký
vzťah má strana podozrivá z násilia k inej osobe, keďže je len dôležité, že pred násilníkom je treba obeť

jeho násilia, t.j. navrhovateľa neodkladného opatrenia chrániť a preto je potrebné bezodkladne upraviť
pomery strán sporu. Aplikácia takéhoto neodkladného opatrenia je aktuálnym a účinným prostriedkom
preventívneho riešenia problematiky násilia. V dôsledku uplatnenia tohto ustanovenia, teda zákazu
vstupovania násilnej osoby do domu ohrozenej osoby, sa ohrozenej osobe poskytne pomerne rýchla
ochrana, ak chce chrániť pred opätovným útokom násilnej osoby a nežiť v strachu a obavách o svoj život

a zdravie. Odvolací súd poukazuje na to, že násilie je možné vo všeobecnosti definovať ako úmyselné
použitie fyzickej sily alebo moci buď pravdepodobne ohrozené alebo skutočné proti osobe, alebo proti
určitej skupine, alebo spoločenstvu, ktoré má buď
za následok, alebo má vysokú pravdepodobnosť spôsobenia poranenia, smrť, psychickú škodu a pod.
Násilie znamená najčastejšie označenie jednorazového fyzického aktu, pri ktorom človek spôsobuje

ujmu druhému človeku. Násilie je tak následkom istého druhu ľudského konania, ktoré je zámerné, ide
o telesnú aj duševnú ujmu a spôsobuje ako telesnú, tak aj duševnú ujmu.
20. Navrhovateľka teda na súde prvej inštancie osvedčila potrebu pre nariadenie neodkladného
opatrenia v zmysle § 325 ods. 1, 2 písm. e) a písm. h) CSP, a to predovšetkým s poukazom na potvrdenie
o vykázaní zo spoločnej nehnuteľnosti spísanej príslušníkmi OR PZ, z ktorého je zrejmé, že príslušníkmi

OR PZ bol povinný podľa § 27a ods. 1 zák. č. 171/93 Z. z. o policajnom zbore v znení neskorších
predpisov vykázaný zo spoločného obydlia ohrozenej osoby. Po oboznámení sa s obsahom súdneho
spisu dospel odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie k tomu záveru, že návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia bol zo strany navrhovateľky podaný dôvodne. Skutkové tvrdenia navrhovateľky
mal súd preukázané z predloženého potvrdenia o vykázaní povinného zo spoločného obydlia, pričom

tento procesný úkon bolo zo strany príslušného OR PZ realizovaný v zmysle § 27a ods. 1 zák. č. 171/93
Z. z. o policajnom zbore.

21. Podľa § 27a zák. č. 171/93 Z. z. o policajnom zbore, policajt je oprávnený vykázať z bytu alebo
domu, alebo iného priestoru spoločne obývaného s ohrozenou osobou a aj s jeho bezprostredného

okolia (ďalej len spoločné obydlie) osobu, o ktorej možno na základe zistených skutočností očakávať
útok na život, zdravie, slobodu alebo zvlášť závažný útok na ľudskú dôstojnosť ohrozenej osoby, najmä
vzhľadom na predchádzajúce takéto útoky. Súčasťou vykázania zo spoločného obydlia je zákaz vstupu
vykázanej osobe do spoločného obydlia počas 14 dní od vykázania. Policajt je oprávnený vykázať zo
spoločného obydlia takúto osobu aj počas jej neprítomnosti. V súlade s vyššie citovanou dikciou zákona

prítomný príslušník ako priamy pozorovateľ situácie v rodine sporových strán pristúpil k úkonu vykázania
povinného z obydlia navrhovateľky, pričom tak mohol učiniť len na základe zákonných predpokladov,
a teda očakávanie útoku na život, zdravie, slobodu ohrozenej osoby, teda navrhovateľky vzhľadom na
predchádzajúce útoky.

22. Keďže v konaní o nariadenie neodkladného opatrenie je rozsah dokazovania podstatne zúžený na
tzv. osvedčovanie, odvolací súd si nateraz osvojil posúdenie vážnosti situácie v rodine sporových strán
zo strany príslušníka policajného zboru a splnenia zákonných predpokladov pre vykázanie povinného
z rodinného domu. V záujme predchádzaniu akejkoľvek ujmy na zdraví súd prvej inštancie tedasprávne postupoval, pokiaľ zamedzil osobnému stretu sporových strán a zároveň pre tento účel uložil
povinnému povinnosť nevstupovať do obydlia navrhovateľky. Zároveň súd prvej inštancie aj správne
vyhodnotil danú situáciu tak, že uložil povinnému zákaz priblíženia sa k navrhovateľke sledujúc účel

nariadeného neodkladného opatrenia. Preto nemožno opomínať, že pre nariadenie neodkladného
opatrenia postačuje osvedčenie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, čo však nemožno stotožniť
s preukázaním nároku.

23. Vzhľadom na vyššie uvedené preto odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie ako

vecne správne potvrdil s tým, že súd prvej inštancie zároveň správne uložil navrhovateľke povinnosť
podať žaloby vo veci samej, ktoré sa vzťahujú k nariadenému neodkladnému opatreniu. V rámci ktorého
konania bude potom vykonané riadne dokazovanie na preukázanie tvrdení zo strany navrhovateľky.

24. Na tomto postupe nič nemení ani námietka zo strany povinného v tom smere, že je morálne
bezúhonnou osobou, ktorá má dobré susedské vzťahy. Tak ako uviedla navrhovateľka vo svojom

odvolaní, tieto osoby nežili s povinným v spoločnej domácnosti a neboli priamo svedkami konfliktov
medzi stranami sporu.

25. Vo zvyšku odvolací súd poukazuje na vecne správne a vyčerpávajúce odôvodnenie súdu prvej
inštancie s ktorým sa v celom rozsahu stotožňuje. Zároveň tiež zdôrazňuje, že v súlade s § 329 ods. 2

CSP pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

26. O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté tak, že v zmysle § 262 ods. 1 CSP o samotnom
nárokunanáhradutrovkonaniabuderozhodnutévkonanívovecisamej,ktorýmsakonanieznáväznosti
na konečný úspech vo veci.

27. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)
(§ 428 CSP).

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.