Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, January 30, 2025

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 12Csp/91/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124328444
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 01. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Bíróová

ECLI: ECLI:SK:OSDS:2025:6124328444.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda sudkyňou JUDr. Evou Bíróovou v spore žalobcu: SPP - distribúcia, a.

s., Bratislava – mestská časť Ružinov, Plátennícka 19013/2, IČO 35 910 739, zastúpeného: Jakubčák,
advokátska kancelária, s. r. o., Bratislava, Michalská 14, IČO 47 255 706, proti žalovanej: A. B., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom C., XXX, o zaplatenie 746,31 eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi istinu 746,31 eur so 7,5% úrokom z omeškania ročne z istiny od
30.12.2022 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Súd priznáva žalobcovi voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

(1) Žalobou zo dňa 11.06.2024 sa žalobca domáhal (pôvodne na Okresnom súde Banská Bystrica

cestou upomínacieho konania – sp. zn. 36Up/1213/2024) rozhodnutia súdu, ktorým by bola žalovaná
zaviazaná k povinnosti zaplatiť mu titulom náhrady škody 746,31 eur, úrok z omeškania v sadzbe
7,5% ročne a k náhrade trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že na odbernom mieste bola (dňa
28.10.2022) zadaná požiadavka na prerušenie dodávky zemného plynu, meradlo sa nachádza na
verejne neprístupnom mieste. K ukončeniu zmluvy došlo so stavom 7899 m3, pri demontáži meradla
(dňa 05.12.2022) bol zistený stav 8277 m3, a teda dochádzalo k neoprávnenému odberu zemného
plynu. Žalobca je prevádzkovateľom a vlastníkom distribučnej siete, zabezpečuje distribúciu zemného

plynu, neuzatvára zmluvy s odberateľmi plynu, nejde o spotrebiteľský vzťah, nárok žalobcu na náhradu
škody vyplýva z mimozmluvnej zodpovednosti žalovanej za spôsobenú škodu. V prípade odberu plynu,
kuktorémudochádzalobezplatneuzavretejzmluvyojehododávke,plyn,ktorýtakýtoodberateľodobral,
nepatrí žiadnemu dodávateľovi zemného plynu (keďže neexistovala zmluva o dodávke zemného plynu,
žiaden dodávateľ ani nemohol predpokladanú spotrebu daného odberateľa prevádzkovateľovi siete
oznamovať). Plyn, ktorý takýto odberateľ odobral teda patrí prevádzkovateľovi distribučnej siete. Pokiaľ
odberateľ plyn odoberal a s poukazom na vyššie uvedené tento nepatril jeho dodávateľovi zemného

plynu, plyn ktorý odberateľ spôsobom podľa ustanovenia § 82 odsek 1 písm. d) a/alebo ustanovenia §
82 odsek 1 písm. c) zákona o energetike odobral, bol plynom, ktorý do siete dodal jej prevádzkovateľ, t.
j. žalobca, za účelom zabezpečenia riadneho fungovania tejto siete. Odobraním tohto plynu tak došlo k
zmenšeniu majetkovej sféry na strane žalobcu, pričom v zmysle ustanovenia § 82 zákona o energetike je
nárok na zaplatenie takto odobratého plynu považovaný za nárok na náhradu škody. Spolu so škodou je
odberateľ plynu podľa ustanovenia § 82 odsek 2 zákona o energetike povinný uhradiť aj ušlý zisk. Škodu
žalobca vyúčtoval faktúrou č. 9000458361 sumou 746,31 eur so splatnosťou k 29.12.2022, žalovaná

v čase splatnosti sumu nezaplatila. Žalobca poukázal na to, že škodu vyčíslil podľa vyhl. MH SR č.
449/2012 Z. z., pričom použil nižšiu cenu než cenu referenčnú v znení vyhlášky, na sumu 677,12 eur,
k tomu vyúčtoval náklady 69,19 eur podľa cenníka.(2) Žalovaná nepreberá zásielky na adrese trvalého pobytu, doručenie žaloby nebolo úspešné, nakoľko
nebola zistená iná adresa pobytu žalovanej, žalovanej bola potom žaloba doručená dňa 07.12.2024
postupom podľa § 116 ods. 2 CSP.

(3) Podľa § 116 ods. 1 Civilného sporového poriadku (zákon č. 160/2015 Z. z. – CSP) ak sa žalobu
nepodarí doručiť žalovanému, ktorý je fyzickou osobou, na adresu podľa § 106 ods. 1 písm. a), je súd
povinný urobiť všetky úkony potrebné na zistenie skutočného pobytu žalovaného. Podľa ods. 2 ak sa
súdu nepodarí žalobu doručiť na adresu zistenú postupom podľa odseku 1, zverejní súd oznámenie o

podanej žalobe na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu. Žaloba sa považuje po
15 dňoch od zverejnenia oznámenia za doručenú, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvie. Podľa
ods. 3 ďalšie písomnosti súd žalovanému doručuje na adresu podľa § 106 ods. 1 písm. a).

Podľa § 106 („adresa na doručovanie“) ods. 1 písm. a/ CSP ak nejde o doručovanie do elektronickej
schránky podľa osobitného predpisu, o doručovanie v osobitných prípadoch podľa § 107 ods. 2 a adresát

neuviedol inú adresu na doručovanie, doručuje súd písomnosti fyzickej osobe na adresu evidovanú
v registri obyvateľov Slovenskej republiky alebo adresu miesta pobytu cudzinca na území Slovenskej
republiky podľa druhu pobytu cudzinca. Podľa ods. 3 ak fyzická osoba nemá adresu evidovanú v registri
obyvateľov Slovenskej republiky, doručuje súd písomnosti tejto fyzickej osobe oznámením na úradnej
tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu. Písomnosť sa považuje po 15 dňoch od zverejnenia

oznámenia za doručenú, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvie.

(4) Podľa § 297 CSP súd na prejednanie /spotrebiteľského/ sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie
nie je potrebné nariadiť, ak a) sa vo veci rozhoduje rozsudkom pre zmeškanie v prospech spotrebiteľa,
b) ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a

hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.

Podľa § 219 ods. 3 CSP vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia pojednávania,
oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke
príslušného súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením. Ak o to strana požiada, súd jej oznámi

miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku aj elektronickými prostriedkami.

(5) Podľa § 151 ods. 1 CSP skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú
za nesporné.

(6) Súd vo veci vykonal dokazovanie predloženými listinnými dôkazmi a zistil nasledovný skutkový stav
veci:

(7) Aktívna legitimácia prevádzkovateľa distribučnej siete na uplatnenie nároku na náhradu škody
vyplýva z ustanovenia § 82 ods. 2 zákona o energetike.

(8) Spoločnosť ZSE Energia, a. s. ako dodávateľ zemného plynu potvrdila, že zmluvný vzťah o dodávke
zemného plynu bol ukončený jednostranným odstúpením od zmluvy pre neplatenie, dodávka bola
odberateľovi (na odbernom mieste – trvalé bydlisko žalovanej) ukončená so stavom 7899 m3.

Z montážneho listu meradla (na adrese trvalého pobytu žalovanej) vystaveného dňa 05.12.2022 pri
demontáži meradla pre ukončenie odberu vyplýva stav počítadla 8277 m3.

Žalobca dňa 14.12.20222 vystavil žalovanej vyúčtovanie škody za odber zemného plynu č. 9000458361
sumou spolu 746,31 eur, ktorá pozostáva z hodnoty zemného plynu odobratého za obdobie od

07.11.2022 až 05.12.2022 na danom odbernom mieste v sume 677,12 eur a nákladov zisťovania 69,19
eur. Škoda bola vypočítaná v zmysle § 82 zák. č. 251/2012 Z. z.

K tomu žalobca pripojil výpočet škody spôsobenej neoprávneným odberom zemného plynu za
neoprávnene odobratý plyn v objeme 378 m3.

(9) Podľa § 70 ods. 3 zák. 251/2012 Z. z. o energetike (v platnom znení) koncový odberateľ plynu
je povinný a) podieľať sa na úhrade oprávnených nákladov prevádzkovateľa prepravnej siete alebo
prevádzkovateľa distribučnej siete, ktoré sú spojené s pripojením odberného plynového zariadenia dosiete, b) umožniť prevádzkovateľovi prepravnej siete alebo prevádzkovateľovi distribučnej siete montáž
určeného meradla vrátane telemetrického zariadenia na prenos údajov a umožniť prevádzkovateľovi
prepravnej siete a prevádzkovateľovi distribučnej siete prístup k určenému meradlu a k telemetrickému

zariadeniu, c) poskytnúť potrebné údaje dodávateľovi plynu na prípravu alebo uzatvorenie zmluvy o
dodávke plynu, d) udržovať odberné plynové zariadenie v zodpovedajúcom technickom stave, ...

Podľa § 82 ods. 1 písm. a/ zákona o energetike neoprávneným odberom plynu je odber bez uzavretej
zmluvy o 1. pripojení do prepravnej siete alebo o pripojení do distribučnej siete, 2. dodávke alebo

združenej dodávke plynu alebo zmluvy, ktorej predmetom je zdieľanie plynu, alebo bez iného právneho
dôvodu, na základe ktorého vzniká právo zdieľať plyn, alebo 3. prístupe do prepravnej siete a
preprave plynu alebo prístupe do distribučnej siete a distribúcii plynu. Podľa ods. 2 odberateľ, ktorý
neoprávnene odoberal plyn, je povinný uhradiť dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi prepravnej siete
a prevádzkovateľovi distribučnej siete, prevádzkovateľovi zásobníka skutočne vzniknutú škodu, ak
vznikla. Odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn, je povinný uhradiť spolu so škodou aj ušlý

zisk dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi prepravnej siete a prevádzkovateľovi distribučnej siete.
Podľa ods. 3 ak nemožno vyčísliť skutočne vzniknutú škodu na základe objektívnych a spoľahlivých
podkladov, použije sa spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu ustanovený
všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným podľa § 95 ods. 1 písm. l). Podľa ods. 4 ak ide
o prvý neoprávnený odber plynu odberateľa plynu v domácnosti meraný meradlom umiestneným na

verejne prístupnom mieste, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii
podľa odseku 1 písm. d), výška škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu sa určí ako cena
neoprávnene odobratého množstva plynu určeného pomocou typového diagramu dodávky. Pre výpočet
škodyspôsobenejdruhýmaďalšímtakýmneoprávnenýmodberomplynunatomistomodbernommieste
sa použije postup podľa odseku 3. Podľa ods. 5 prevádzkovateľ distribučnej siete je oprávnený vykonať

potrebné technické opatrenia v distribučnej sieti na účel zabránenia neoprávnenému odberu.

Podľa § 1 ods. 1 písm. a/ vyhlášky Ministerstva hospodárstva SR č. 449/2012 Z. z., ktorou sa ustanovuje
spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu škoda spôsobená neoprávneným
odberom plynu sa v prípade, ak nie je možné použiť na určenie množstva neoprávnene odobratého

plynu údaje určeného meradla, vypočíta ako súčin množstva neoprávnene odobratého plynu určeného
podľa odsekov 3 až 11 a jedenapolnásobku referenčnej ceny plynu platnej v mesiaci zistenia
neoprávneného odberu plynu, zverejnenej na webovom sídle prevádzkovateľa distribučnej siete, v
prípade neoprávneného odberu plynu, ku ktorému dochádzalo v objekte, ktorý je určený na trvalé
bývanie.

(10) Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v
omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo
od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať
aj len jednotlivých plnení. Podľa ods. 2 ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ

právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis. Podľa § 3 ods. 1 nar. vl. č. 87/1995 Z. z. výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych
bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania
s plnením peňažného dlhu.

(11) Na základe zisteného skutkového stavu mal súd za preukázané, že na odbernom mieste došlo k
neoprávnenému odberu plynu. Napriek tomu, že k predmetnému odbernému miestu nebola uzavretá
zmluva o dodávke zemného plynu, osoby, ktoré na nehnuteľnosti bývali, tam plyn neoprávnene
odoberali. Žalobca túto skutočnosť zistil odpočtom z meradla a vyúčtoval žalovanej náhradu škody vo

výške skutočne odobratého množstva plynu. V danom prípade bola preukázaná existencia všetkých
znakov zodpovednosti za škodu – 1. existencia protiprávneho úkonu, ktorý protiprávny úkon spočíva
v neoprávnenom odbere - bez uzavretia zmluvy, 2. škoda, táto takisto vznikla, a to už len tým,
že sa odoberal plyn bez právneho titulu, teda neoprávnene došlo k zmenšeniu majetku žalobcu, 3.
príčinná súvislosť – medzi neoprávneným odberom a vznikom škody. Žalovaná nárok žalobcu po vecnej

(skutkovej) stránke, ani po právnej stránke nesporovala.

(12) Vyhodnotením vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba bola podaná dôvodne.
V danom prípade si žalobca voči žalovanej uplatnil nárok z titulu zodpovednostného vzťahu, žalovanánezabezpečila zmluvný odber plynu na svojej nehnuteľnosti. Súd preto žalobe v plnom rozsahu vyhovel,
priznal zároveň žalobcovi aj nárok na úrok z omeškania (uplatnený v súlade so zákonom) z priznanej
čiastky, odo dňa navrhovaného žalobcom, keďže žalovaná sa preukázateľne s úhradou vyúčtovanej

škody dostala do omeškania.

(13) Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru
jej úspechu vo veci. Podľa ods. 2 ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania

pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

Súd priznal nárok na náhradu trov konania žalobcovi ako úspešnej strane voči žalovanej v plnom
rozsahu.

Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60

dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia, na Krajský súd v Trnave cestou tunajšieho súdu. V odvolaní sa popri

všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací
návrh). (§ 363 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť (§ 365 ods. 1 CSP) len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu
prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto
vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich
preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z. z. (Exekučný poriadok)