Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, January 21, 2025

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 9Co/163/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5823231160
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 01. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Šulek

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2025:5823231160.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Šuleka

a členov senátu JUDr. Jany Kotrčovej a JUDr. Jany Vargovej, v spore žalobcu: 1/ A. B. C., D. C., nar.
XX.XX.XXXX, bytom E. F. XXXX/XX, G., 2/ B. H. I., D. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. J. XXX/X, K. L. J.,
3/ M. I., D. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. J. XXX/X, K. L. J., 4/ A. E. O., D. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom
E. P. XXX/X, Q. E., všetci právne zast.: Advokátska kancelária Kováčik Legal s.r.o., Radlinského 1729,
Dolný Kubín, IČO: 47 238 429, proti žalovanému: 1/ E. E., D. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. XXX, 2/
E. E., D. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. XXX, v konaní o hospodárení so spoločnou vecou, o odvolaní
žalovaných proti rozsudku Okresného súdu Námestovo č.k. 13C/80/2023-100 zo dňa 4.6.2024, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
Žalobcom 1/ až 4/ p r i z n á v a voči žalovaným 1/ a 2/ právo na náhradu dôvodne vynaložených trov
odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. rozhodol, že žalobcovia 1/ až 4/ sú oprávnení
vybudovať a viesť všetky inžinierske siete, a to vodovodnú prípojku, elektrickú prípojku, dažďovú a
splaškovú kanalizáciu a prípravu na slaboprúd (telefón, televízia, internet) k pozemku C KN parc. č.
2091/324 - druh pozemku trvalý trávny porast o výmere 1139 m2 zapísaný na LV č. XXXXX, k.ú. R.,
pozemku C KN parc. č. 2091/353 - druh pozemku trvalý trávny porast o výmere 141 m2 zapísaný na LV

č. XXXXX, k.ú. R., pozemku C KN parc. č. 2091/44 - druh pozemku trvalý trávny porast o výmere 900 m2
zapísaný na LV č. XXXX, k.ú. R., pozemku C KN parc. č. 2091/323 - druh pozemku trvalý trávny porast
o výmere 2274 m2 zapísaný na LV č. XXXX, k.ú. R., a pozemku C KN parc. č. 2091/328 - druh pozemku
trvalý trávny porast o výmere 1612 m2 zapísaný na LV č. XXXXX, k.ú. R., a to cez pozemok C KN parc. č.
2091/29 - druh pozemku trvalý trávny porast o výmere 1229 m2 a cez pozemok C KN parc. č. 2091/329
- druh pozemku trvalý trávny porast o výmere 235 m2, zapísané na LV č. XXXXX, k.ú. R.. Výrokom II.
žalobcom 1/ až 4/ priznal proti žalovaným 1/ a 2/ nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

1.1
Súd prvej inštancie zistil nasledovný skutkový stav. Žalobcovia a žalovaní sú podieloví spoluvlastníci
pozemkov evidovaných v k. ú. R., na LV č. XXXXX, ako parc. č. 2091/29 - trvalý trávny porast o výmere
1229 m2 a parc. č. 2091/329 - trvalý trávny porast o výmere 235 m2, žalobcovia 1/ a 4/ každý v podiele
1/10, žalobcovia 2/ a 3/ v podiele 2/10 (v rámci BSM) a žalovaní v podiele 6/10 (v rámci BSM). Žalobcovia
nadobudli svoje vlastníctvo k pozemkom na základe kúpnych zmlúv uzatvorených so žalovanými v roku

2021.

Predmetom kúpnych zmlúv uzatvorených v roku 2021 boli aj pozemky nachádzajúce sa v tesnej blízkosti
parc. č. 2091/29 a č. 2091/329, kedy žalobca 1/ nadobudol do výlučného vlastníctva parc. č. 2091/324a č. 2091/353 evidované na LV č. XXXX, k. ú. R., žalobcovia 2/ a 3/ parc. č. 2091/44 a č. 2091/323
evidované na LV č. XXXXX, k. ú. R. a žalobkyňa 4/ parc. č. 2091/328 evidovanú na LV č. XXXXX, k. ú.
R.. Z katastrálnej mapy mal za zrejmé, že parc. č. 2091/29 a č. 2091/329 predstavuje prístupovú cestu

k uvedeným pozemkom, ako aj k pozemkom vo vlastníctve žalovaných parc. č. 2091/320, č. 2091/321,
č. 2091/325 a č. 2091/326. Z geometrického plánu č. 36433756-35/2021 vypracovaného DIBDIAKGEO,
s.r.o. dňa 12.05.2021 súd prvej inštancie zistil, že z pôvodnej parc. č. 2091/29 trvalý trávny porast o
výmere 7330 m2 vznikli parc. č. 2091/29, 2091/320 až 328 a z parc. č. 2091/44 trvalý trávny porast o
výmere 1135 m2 vznikli parc. č. 2091/44 a 2091/329. U všetkých pozemkov sa jednalo o trvalé trávne

porasty so spôsobom využitia - pozemok lúky a pasienky porastené trávami alebo pozemok dočasne
nevyužívaný pre trvalý trávny porast. V geometrickom pláne je zároveň uvedená poznámka, že zápis
do katastra je potrebné doložiť výnimku zo zákazu drobenia podľa § 22 a 23 zákona č. 180/1995 Z. z.
na parc. č. 2091/320, 2091/324, 2091/327-328. Z kúpnej zmluvy o prevode nehnuteľností uzatvorenej
medzi žalovanými ako predávajúcim a žalobcom 1/ ako kupujúcim dňa 21.07.2021 súd prvej inštancie
zistil, že jej predmetom bol predaj nehnuteľností nachádzajúcich sa v k. ú. R. evidovaných na LV č.

XXXX ako CKN parc. č. 2091/324 - trvalý trávny porast o výmere 1280 m2 v podiele 1/1, na LV č.
XXXXX ako CKN parc. č. 2091/29 - trvalý trávny porast o výmere 1229 m2 v podiele 1/10 a parc. č.
2091/329 - trvalý trávny porast o výmere 235 m2 v podiele 1/10 za kúpnu cenu 59 908 eur, ktorú mal
kupujúci zaplatiť v deň podpisu kúpnej zmluvy do notárskej úschovy notára JUDr. Mariána Zboju. Pokiaľ
ide o parc. č. 2091/29 a 2091/329 v bode 2.2 zmluvy sa uvádza, že tieto parcely slúžia ako prístupová

cesta k nehnuteľnostiam evidovaným na LV č. XXXX. V zmysle bodu 4.6 sa predávajúci zaviazali
vybudovať za účelom zabezpečenia prechodu a prejazdu kupujúceho k pozemkom premostenie cez
EKN parc.č. 20981/1 a EKN parc. č 20906. Skelet premostenia mal byť železobetónový s nosnosťou do
40 ton, prejazdný nákladným motorovým vozidlom, pri dodržaní daného zaťaženia. V bode 4.8 zmluvy sa
uvádza,žekupujúcipodpisomzmluvyvyhlasujú,žesineuplatňujúanebudeuplatňovaťpredkupnéprávo

k spoluvlastníckemu podielu predávajúcich na parc. č. 2091/29 a 2091/329, ktoré slúžia ako prístupová
cesta. Z dohody spoluvlastníkov o nakladaní so spoločnou vecou súd prvej inštancie zistil, že žalobcovia
pred podaním žaloby mali záujem usporiadať vlastnícke vzťahy medzi stranami sporu dohodou, v
zmysle ktorej by sa strany sporu podieľali na spolufinancovaní realizácie vedenia inžinierskych sietí
cez prístupovú cestu parc. č. 2091/29 a č. 2091/329 k parcelám vo výlučnom vlastníctve účastníkov

dohody, a to každý z účastníkov vo veľkosti svojho spoluvlastníckeho podielu na prístupovej ceste (parc.
č. 2091/29 a č. 2091/329). Dohoda mala byť uzatvorená na dobu neurčitú. Z poštovej obálky spolu s
podacím listom mal súd preukázané, že dohoda, ktorá bola podpísaná žalobcami bola dňa 18.01.2023
podaná na pošte, pričom predmetnú zásielku odmietli žalovaní prevziať. Zo žiadosti o udelenie súhlasu
s vedením inžinierskych sietí zo dňa 06.07.2022 súd prvej inštancie zistil, že žalobca 1/ dňa 08.07.2022

doručil žalovaným predmetnú žiadosť za účelom vedenia vodovodnej prípojky, elektrickej prípojky a
prípravy na slaboprúd cez prístupovú cestu, ktorú tvoria parc. č. 2091/329 a 2091/29. Inžinierske siete
mali viesť k parcele vo vlastníctva žalobcu 1/, a to konkrétne k parc. č. 2091/324. Zo stanoviska obce
R. k pozemkom a prístupovej ceste zo dňa 10.06.2021 súd prvej inštancie zistil, že pozemok parc. č.
2091/44nachádzajúcisavintraviláneobceapozemkyparc.č.2091/328,2091/323,2091/327,2091/320

a 2091/324 nachádzajúce sa v extraviláne obce sú v zmysle Územného plánu obce R. určené na
zastavenie pod stavbu. Pokiaľ ide o pozemok parc. č. 2091/329 nachádzajúci sa v intraviláne obce,
a pozemok parc. č. 2091/29 nachádzajúci sa v extraviláne obce, tieto sú určené na zastavenie pod
prístupovú cestu, pričom u prac. č. 2091/29 je uvedené, že prístupová cesta má viesť k pozemkom parc.
č. 2091/320 a č. 2091/324. Zo stanoviska obce R. zo dňa 23.03.2022 zistil, že pozemky parc. č. 2091/324

a 2091/328 sú v zmysle Územného plánu obce R. určené na zastavenie pod stavbu. Pozemky sa
nachádzajúvextraviláneobceR.aniesúknimdotiahnutéinžinierskesiete. ZoznámeniaobceR.zodňa
27.03.2024 zistil, že pozemky parc. č. 2091/324, 2091/353, 2091/323, 2091/328, 3091/320, 2091/327
nachádzajúce sa v nezastavanom území obce ako aj parc. č. 2091/44 a 2091/329 nachádzajúca sa
v zastavanom území obce sú v zmysle schváleného Územného plánu obce R. určené na zastavanie.

Pokiaľ ide o pozemky parc. č. 2091/321, 2091/322, 2091/325 a 2091/326, tieto nie sú určené na
zastavanie. Pozemok parc. č. 2091/329, nachádzajúci sa v nezastavanom území obce je v zmysle
územného plánu rozdelený na tri časti, kde spodná a vrchná časť parcely je určená na zastavanie a
prostrednáčasťvrozmedzícca87m2niejeurčenánazastavanie.Zemailovejkomunikáciesbotanikom
Správy NP Malá Fatra zo dňa 14.04.2021, zistil, že parc. č. KNC 2091/29 a 2091/44, k. ú. R. sú súčasťou

územia európskeho významu SKUEV0251 R. Q. a s najväčšou pravdepodobnosťou sa na nich vyskytuje
biotop európskeho významu Lk1 - nížinné a podhorské kosné lúky a zvonček hrubokoreňový. Ďalej
sa tam uvádza, že na časti parcely je v súlade s územným plánom možné stavať, kedy sa jedná o
výmeru okolo 6000 m2. K výstavbe na parc. 2091/29 sa Správa NP Malá Fatra už vyjadrila tak akoje aj chválená, čiže v severnej časti pri účelovej komunikácii. Z listu žalovanej 2/ zo dňa 29.12.2021
adresovaného žalobkyni 4/, ktorý predložili žalobcovia ako dôkaz súd zistil, že jeho predmetom bola
komunikácia ohľadne vybudovania mosta a popretia tvrdení žalobcov, že by syn žalovaných s nimi

odmietol komunikovať. V liste sa ďalej uvádza: ,,Zároveň, intenzívne sme sa venovali tomu, aby sa
ostatné pozemky predali, aby ste čím skôr mohli začať plánovať inžinierske siete a výstavbu cesty
s novým majiteľom pozemkov. Stretnutia s pánom I. a pánom C. sa zúčastnil aj nový potencionálny
investor za účelom zoznámenia sa a predostrenia vzájomných investičných zámerov výstavby. Pán I.
po stretnutí v R. kontaktoval potenciálneho investora a odhováral ho od kúpy. Následne poslal mail

synovi, že odkúpi zvyšné pozemky za nami neprijateľnú cenu.....Našim zámerom nebolo vybudovať
prístupovú cestu a ani inžinierske siete, nikomu sme to nesľúbili a preto sme pozemky predávali za
adekvátnu cenu. Vybudovanie sietí a cesty malo byť v réžii kupujúcich. Kým sa neuskutoční predaj
zostávajúcich pozemkov, tak Vy, pán I. a pán C. nebudete mať s kým riešiť výstavbu sieti a prístupovej
cesty. Našim zámerom nikdy nebola výstavba inžinierskych sieti a cesty.“ Žalovaní súdu predložili aj
fotografie zobrazujúce pozemky a most, ktorý boli v zmysle uzatvorených kúpnych zmlúv so žalobcami

povinní vybudovať a stanovisko SSE, a.s. zo dňa 20.01.2023, ktorým žalobcovi 1/ nebol udelený súhlas
s udelením výnimky pre umiestnenie elektromerového rozvádzača nad 30 m od odovzdávacieho miesta
z dôvodu, pre umiestnenie ER na hranicu parc. KNC. 2091/353 a 2091/29 je potrebné s vlastníkmi
pozemkov KNC parc. 2091/29 a 2091/329 uzavrieť zmluvu o zriadení vecného bremena.

1.2
Právne vec súd prvej inštancie posúdil podľa § 3 ods. 1, § 123, § 136 ods. 1, § 137 ods. 1 a § 139 ods.
1 až 3 Občianskeho zákonníka.

1.3

Súd prvej inštancie konštatoval, že v konaní mal preukázané a medzi stranami nebolo sporné,
že žalobcovia a žalovaní sú podielovými spoluvlastníkmi pozemkov parc. č. 2091/29 a 2091/329
nachádzajúcich sa v k. ú. R., kedy žalovaní sú väčšinovými podielovými spoluvlastníkmi, nakoľko
vlastnia podiel o veľkosti 6/10. Sporným nie je ani skutočnosť, že predmetné parcely predstavujú
prístup na pozemky, ktoré sú vo výlučnom vlastníctve strán sporu, ktoré pozemky chcú žalobcovia

využiť na stavebné účely. Z uvedeného dôvodu zaslali žalovaným Dohodu spoluvlastníkov o nakladaní
so spoločnou vecou, kedy chcú parc. č. 2091/29 a 2091/329 využiť aj na vedenie inžinierskych
sietí. Žalovaní dohodu odmietli podpísať, nakoľko nesúhlasia nielen s využitím pozemkov na vedenie
inžinierskych sietí, ale aj s tým, aby pozemky žalobcov boli využité na stavebné účely z dôvodu, že
ich pozemky nie sú v územnom pláne obce určené na zastavanie. Konštatoval, že žalobcovia sa v

prejednávanej veci domáhali rozhodnutia súdu, ktorým má dôjsť k vyriešeniu sporu vzniknutého medzi
podielovými spoluvlastníkmi. V zmysle § 139 ods. 2 OZ je však podielový spoluvlastník oprávnený
domáhať sa na súde takéhoto rozhodnutia len v prípade, ak nastala rovnosť hlasov, alebo nedošlo medzi
podielovými spoluvlastníkmi k dohode a nebola dosiahnutá ani väčšina. Tu je potrebné poukázať na to,
že Občiansky zákonník v aktuálnom znení upustil od bezvýnimočnej dohody, ktorá bola zavedená do

31.12.1991, ale zaviedol tzv. princíp majorizácie, čo znamená, že pri hospodárení so spoločnou vecou
je rozhodná väčšina počítaná podľa veľkosti podielov. Ak potom väčšinový spoluvlastník rozhodne o
spôsobe hospodárenia, platí jeho rozhodnutie a spoluvlastník, ktorý nesúhlasí, sa nemôže úspešne
domáhať na súde rozhodnutia o inom spôsobe hospodárenia. V danej veci sú žalovaní väčšinoví
spoluvlastníci, keďže na nich pripadá podiel 6/10, čo znamená, že napriek tomu, že medzi stranami

sporu nedošlo k dohode ohľadne hospodárenia so spoločnou vecou, nie sú žalobcovia oprávnení
domáhať sa zmeny hospodárenia vo svoj prospech. Ani v danom prípade však podľa súdu nie
je rozhodnutie väčšinového podielového spoluvlastníka neobmedzené, nakoľko uplatnenie princípu
majorizácie podlieha korektívu dobrých mravov v zmysle § 3 ods. 1 OZ (napr. rozhodnutie Najvyššieho
súdu ČR sp. zn. 22Cdo 1773/2003, sp. zn. 22Cdo 3038/2008 zo dňa 29 června 2010). Súd prvej

inštancie preto skúmal otázku dobrých mravov a prípadnú možnosť prelomenia princípu majorizácie,
pričom dospel k záveru, že správanie žalovaných a teda dôvody, pre ktoré nesúhlasia s umiestnením
inžinierskych sieti na pozemkoch parc. č. 2091/29 a 2091/329 možno považovať za dôvody, ktoré sú
v rozpore s dobrými mravmi.

1.4
Súd prvej inštancie uviedol, že žalovaní v konaní namietali, že vyhovením žalobe by došlo k porušeniu
ichvlastníckehoprávanadrámecnevyhnutnéhorozsahuabezverejnéhozáujmu.Suvedenýmnázorom
sa súd prvej inštancie nestotožnil, nakoľko v prejednávanej veci nie sú žalovaní výlučnými vlastníkmipozemkov parc. č. 2091/29 a 2091/329, pričom rovnaké práva ako žiadajú priznať sebe, patria aj
ostatným podielovým spoluvlastníkom. Podiel na nehnuteľnostiach totiž vyjadruje len mieru, akou sa
jednotliví podieloví spoluvlastníci podieľajú na hospodárení so spoločnou vecou, v žiadnom prípade to

neznamená, že by podielový spoluvlastník, ktorý vlastní menšinový podiel stratil svoje vlastnícke práva.
Žalovaní poukazovali na ust. § 127 OZ, v zmysle ktorého sa vlastník veci musí zdržať všetkého, čím
by nad mieru primeranú pomerom obťažoval iného alebo čím by vážne ohrozoval výkon jeho práv.
V prejednávanej veci však nejde o susedské vzťahy, kedy by bolo nutné, aby sa jeden z vlastníkov
zdržal takého správania, ktorým by nad mieru obťažoval vlastníka inej nehnuteľnosti, ale o nezhodu

podielových spoluvlastníkov pri hospodárení so spoločnou vecou. Žalovaní poukazovali na šikanózny
výkon práva žalobcov, ktorí zakúpili pozemky určené ako ,,lúky a pasienky“ a tieto chcú zmeniť na
stavebné pozemky na ťarchu žalovaných. Poukázal na to, že to boli práve žalovaní, ktorí pozemky
žalobcom predali. Ak nechceli, aby sa v prípade zmeny územného plánu obce na týchto stavalo a tieto sa
zhodnocovali, nemali pristúpiť k predaju pozemkov. Zároveň zo stanoviska obce R. zo dňa 10.06.2021, t.
j. dané v čase uzatvárania kúpnych zmlúv so žalobcami vyplýva, že žalobcovia nadobudli do výlučného

vlastníctva pozemky, ktoré už v tom čase boli v zmysle Územného plánu obce R. určené na zastavanie
pod stavbu a v prípade parc. č. 2091/29 a 2091/329 na stavbu pod prístupovú cestu. Z uvedeného
teda jednoznačne vyplýva, že predmetom kúpnych zmlúv boli pozemky určené na zastavanie, pričom
žalovaní súdu nepredložili dôkaz preukazujúci opak. Skutočnosť, že pozemky majú označenie trvalý
trávny porast neznamená, že sa nejedná o stavebné pozemky. Súd prvej inštancie poukázal aj na

protichodné vyjadrenia žalovaných, kedy títo na jednej strane tvrdia, že sa v čase uzatvorenia kúpnych
zmlúv nejednalo o stavebné pozemky a na druhej vo vyjadrení zo dňa 29.12.2021 žalovaná 2/ uviedla,
že sa intenzívne venovali predajú ostatných pozemkov, aby žalobcovia mohli čím skôr začať plánovať
inžinierske siete a výstavbu cesty s novým majiteľom pozemkov. Okrem uvedeného je z listiny, ktorú
žalovaní predložili (č.l. 62 spisu) a na ktorej sa nachádza pôvodná parcela zaznamenaná v územnom

pláne obce zrejmé, že v čase predaja bola možná výstavba na vrchnej a spodnej časti pôvodnej parcely.
K námietke žalovaných, že nesplnomocnili realitnú kanceláriu Develop&Solutions s.r.o. aby za nich
sprostredkovala predaj pozemkov a že s p. R. nemali uzatvorenú písomnú zmluvu o sprostredkovaní
predaja pozemkov, uvedené súd považoval za špekulatívne tvrdenia. V konaní totiž nebolo sporným, že
žalovaní nevybavovali predaj pozemkov osobne, ale prostredníctvom p. R., ako aj to, že na Okresnom

súde Dolný Kubín prebiehalo konanie pod. sp. zn. 10C/41/2021, v rámci ktorého konania bol uzatvorený
súdny zmier, kedy sa žalovaní zaviazali p. R. a p. I. (konateľke spoločnosti Develop&Solutions s.r.o.),
zaplatiť sumu 7.000 Eur, titulom odmeny za sprostredkovanie predaja nehnuteľností. Okrem uvedeného
sižalovanímylnezamieňajúsprostredkovateľskúzmluvusozmluvou,ktorejpredmetomjenehnuteľnosť,
napr. kúpna zmluva, ktorá zo zákona musí mať na svoju platnosť písomnú formu. Občiansky zákonník

pre sprostredkovateľskú zmluvu nevyžaduje obligatórne písomnú formu, čo znamená, že táto môže byť
uzatvorená aj ústne tak, ako sa to stalo v prípade žalovaných. Námietky žalovaných sú aj v priamom
rozpore s úkonmi, ktoré robili, nakoľko kúpne zmluvy so žalobcami uzatvorili, ich platnosť doposiaľ
nenamietali a p. R. ako aj p. I. dobrovoľne zaplatili províziu za to, že sprostredkovali uzatvorenie kúpnych
zmlúv. Napokon nemožno opomenúť ani tú skutočnosť, že za žalovaných jednal s p. R. syn žalovaných,

pretonemožnouvažovaťotom,žebyskutočnosť,ženemaliuzatvorenúsosprostredkovateľompísomnú
zmluvu malo vplyv na rozhodovanie súdu v prejednávanej veci. Ak sa teda žalovaní dobrovoľne pripravili
o možnosť osobne rokovať so žalobcami ohľadne predaja pozemkov, ako aj činností s tým súvisiacich,
a tieto prenechali ich synovi, resp. p. R. a realitnej kancelárii, nie je na mieste, aby sa odvolávali na
to, že sa so žalobcami videli prvýkrát pri podpise zmluvy a že nie oni, ale realitná kancelária dala

žalobcom mylnú informáciu, že sa jedná o stavebné pozemky. Rovnako tak nemožno prikladať za vinu
žalobcom, že sa žalovaní pred podpisom kúpnych zmlúv, kedy boli v pozícii predávajúcich, neoboznámili
s geometrickým plánom a boli prekvapení pri rozparcelovaní pozemkov a prístupovej cesty. Napokon
tvrdeniažalovaných,žežalobcompripodpisekúpnychzmlúvuviedli,žesanejednáostavebnépozemky,
v konaní neboli žiadnym spôsobom preukázané, a to ani s poukazom na cenu za 1/m2, na ktorú sa

odvolávali žalovaní, keďže súdu nepredložili žiadny dôkaz preukazujúci cenu pozemkov v čase ich
predaja. Aj keby to tak bolo, v praxi sa často stáva, že sa predávajú poľnohospodárske pozemky, ktoré
sa následne za splnenia podmienok môžu stať pozemkami stavebnými. Nespôsobuje to však neplatnosť
kúpnych zmlúv, ani prípadný nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia. K námietke žalovaných,
že uloženiu inžinierskych sietí bráni skutočnosť, že pozemky parc. č. 2091/29 a 2091/329 sú podľa

územného plánu obce mimo pásma určeného na zastavanie, súd uvádza, že predmetnú námietku
priamo vyvracia Oznámenie obce R. zo dňa 27.03.2024, v ktorom sa uvádza, že parc. č. 2091/329
je v zmysle schváleného Územného plánu obce R. určená na zastavanie, pričom táto sa nachádza v
intraviláne a parc. č. 2091/29 sa síce nachádza v extraviláne, ale z väčšej časti je rovnako určená nazastavanie. V zmysle územného plánu obce nie je určená na zastavanie len prostredná časť parc. č.
2091/29 v rozmedzí cca 87 m, čo znamená, že prinajmenšom na parc. č. 2091/329 a spodnej časti parc.
č. 2091/29 je možné vybudovať inžinierske siete a prístupovú cestu, čím sa vyrieši situácia najmä pre

žalobkyňu 4/, ktorá nemá iný možný prístup k pozemku parc. č. 2091/328. Žalobcovia 1/ až 3/ síce majú
možnosť prístupu z obecnej cesty, avšak v prípade žalobcu 1/ je pozemok parc. č. 2091/324 situovaný pri
ceste, ktorá nemá v súčasnosti vybudovanú kanalizáciu, jedná sa o bočnú cestu vybudovanú z dôvodu
výstavby rodinných domov, resp. chát a nenachádzajú sa tam ani pripojovacie body na inžinierske siete.
Na už existujúce inžinierske siete by sa tak účelne mohli napojiť len žalobcovia 2/ a 3/. Tu však súd

nevidí reálny dôvod, pre ktorý by tak nemohli urobiť aj cez parc. č. 2091/329, prípadne parc. č. 2091/29,
ktorá je aj v ich podielovom spoluvlastníctve.

1.5
K námietke žalovaných, že vydané rozhodnutie súdu bude v rozpore so stavebným zákonom ako aj
zákonom o ochrane životného prostredia, jedná sa o skutočnosti, ktoré musí v rámci svojho rozhodnutia

vyhodnotiť príslušný stavebný úrad. Súd totiž svojím rozhodnutím nerieši stavebnotechnickú stránku
veci, keďže toto posúdenie je vecou stavebného úradu, do ktorého kompetencie nemôže súd zasahovať.
Skúmaniesplneniaďalšíchpredpokladovprevydaniestavebnéhopovolenia(ohlásenia)navybudovanie
inžinierskych sietí bude vecou príslušného stavebného úradu, ktorý bude v rámci rozhodovania skúmať
aj to, či sa na predmetných parcelách vôbec nachádza chránená rastlinka, na ktorú poukazovali

žalovaní (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Cdo/52/2020 zo dňa 26.01.2022). Súd prvej inštancie
poukázal na to, že žalovaní súdu predložili mailovú komunikáciu s botanikom správy NP Malá Fatra z
roku 2021, kde tento jednoznačne nepotvrdil, či sa na parc. č. 2091/29 vyskytuje biotop európskeho
významu, nakoľko uviedol, že sa tam nachádza s najväčšou pravdepodobnosťou. Zároveň je nutné
poukázať na to, že pôvodná parc. č. 2091/29 mala výmeru väčšiu ako 17000 m2. Z predmetného

vyjadrenia preto nemožno žiadnym spôsobom zistiť, či je možný výskyt biotopu aj na parc. č. 2091/29
zapísanej v súčasnosti na LV č. XXXXX, k. ú. R. s výmerou 1229 m2, a to najmä preto, že sám botanik
uviedol, že výstavba nie je vylúčená na časti parcely s výmerou cca 6000m2. Podotkol, že sporové
konanie je vedené princípom kontradiktórnosti, t. j. strany sporu preukazujú nimi tvrdené skutočnosti.
Ak žalovaní mali za to, že žalobe nie je možné vyhovieť pre výskyt chránenej rastliny, bolo potrebné

aby súdu predložili adekvátne vyjadrenie príslušného orgánu s presným uvedením, kde sa chránený
biotop nachádza. Keďže tak neurobili, neuniesli v konaní dôkazné bremeno ohľadne svojich tvrdení.
Ako však súd uviedol vyššie, to, či je alebo nie je prípadná výstavba inžinierskych sieti v rozpore so
živnostenským zákonom je na posúdení príslušného stavebného úradu. Zhrnúc vyššie uvedené, kedy
považoval námietky žalovaných za nedôvodné, skúmal skutočný dôvod, pre ktorý žalovaní nesúhlasili s

vybudovaní inžinierskych sietí cez pozemky parc. č. 2091/29 a 2091/329. Žalovaní na pojednávaní súdu
uviedli, že s vybudovaním inžinierskych sietí cez predmetné parcele nesúhlasia, nakoľko ich pozemky
parc. č. 2091/321, 2091/322, 2091/325 a 2091/326 neboli zahrnuté do územného plánu obce ako
pozemky určené na výstavbu, majúc pritom za to, že žalobca 2/ je schopný uvedené dosiahnuť. Súd má
za to, že uvedený dôvod bez toho, aby žalovaní pozemky využívali na iný účel, je v rozpore s dobrými

mravmi, nakoľko žalovaní bez racionálneho dôvodu zneužívajú postavenie majoritného vlastníka za
účelom uškodiť ostatným podielovým spoluvlastníkom. Postoj žalovaných evokuje úmysel do budúcna
vyvodiť pre seba najpriaznivejšie dôsledky spočívajúce či už v zahrnutí parc. č. 2091/321, 2091/322,
2091/325 a 2091/326 do územného plánu obce R. ako určené na výstavbu, odkúpenia ich parciel
žalobcami za vyššiu sumu ako bola predmetom kúpnych zmlúv v roku 2021 alebo v spätnom predaji

pozemkov ich synovi. Dospel k záveru, že žalovaní počas konania neprezentovali jediný reálny dôvod,
ktorý by bránil žalobcom využívať parc. č. 2091/29 a 2091/329 ako prístupovú cestu k pozemkom v
ich výlučnom vlastníctve, ktorý účel bol uvedený aj v kúpnej zmluve zo dňa 21.07.2021 a vybudovať
na pozemkoch inžinierske siete, a preto súd v rámci rozhodovania o hospodárení so spoločnou vecou
prelomil princíp majorizácie a žalobe ako skutkovo a právne dôvodnej vyhovel. Na záver súd prvej

inštancie zdôraznil, že predmetom tohto konania nebolo zriadenie vecného bremena, ani nahradenie
vôle žalovaných, ale len určenie, že žalobcovia sú oprávnení vybudovať a viesť inžinierske siete. Či
k vybudovaniu inžinierskych sietí skutočne dôjde a v akom rozsahu, je vecou posúdenia príslušného
stavebného úradu, ktorý bude náležite preskúmavať rozpor vybudovania inžinierskych sietí so stavebný
zákonom, zákonom o ochrane životného prostredia, ako aj inými všeobecne záväznými predpismi.

Výsluch p. I. ako aj syna žalovaných p. E. súd prvej inštancie nepovažoval za potrebné v konaní vykonať,
nakoľko by vzhľadom na vyššie prezentované závery súdu neboli schopné zvrátiť rozhodovanie súdu.
Svedkovia by sa totiž vyjadrovali k okolnostiam týkajúcim sa predaja pozemkov, resp. k určitým dohodám
ohľadne predaja ďalších pozemkov, nie k hospodáreniu s nimi, pričom to či sa jednalo o stavebnépozemky alebo nie, nemalo dopad na rozhodovanie súdu. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods.
1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) tak, že ich priznal žalobcom
proti neúspešným žalovaným.

2.
Proti rozsudku súdu prvej inštancie podali včas odvolanie žalovaní. V odvolaní namietali, že súd prvej
inštancie nedostatočne zistil skutkový stav veci, keď dospel k záveru, že žalobcovia kupovali stavebné
pozemky. Z obsahu odvolania taktiež plynie, že namietali nesprávne posúdenie veci a skutočnosť, že
súd prvej inštancie im svojím procesným postupom odňal možnosť konať pred súdom. Uviedli, že mali

ústnu dohodu s p. R. (zástupca realitnej kancelárie), že mu žalovaní 1/ a 2/ dovolia sprostredkovať
predaj pozemkov v ich vlastníctve, ak p. R. zabezpečí zaradenie všetkých pozemkov v ich vlastníctve do
územného plánu obce ako pozemkov určených na zastavanie. Pod touto podmienkou dali žalovaní 1/ a
2/ súhlas s rozparcelovaním pôvodnej parcely na nové menšie parcely na základe geometrického plánu,
ktoré následne žalobcovia 1/ - 4/ odkúpili od žalovaných. Žalovaní sa videli prvýkrát so žalobcami až pri
podpisekúpnejzmluvy(predajprebiehalcezrealitnúkanceláriuap.R.),pretonemohližalobcovžalovaní

„uisťovať“ o tom, že kupujú stavebné pozemky. Poukázali na to, že stavebné pozemky sa v súčasnosti
v k.ú. R. predávajú po 147,- eur za m2. Poukázali na obsah kúpnych zmlúv, v ktorých pozemky boli
označené ako trvalé trávnaté porasty. Žalovaní uviedli, že žalobcovia na nich pôsobia zastrašovaním
a nátlakom, správali sa k nim šikanózne. Poukázali na problémy vo vkladovom konaní.
2.1

Vyjadrili názor, že postup žalobcov 1/-4/ je v rozpore s dobrými mravmi, a preto nepožíva právnu
ochranu. Žalobcovia zakúpili od žalovaných parcely určené na rekreačné účely, ktoré chceli následne
na úkor žalovaných zhodnotiť a zmeniť na stavebné parcely. Keďže k ním nemali prístup, rozhodli sa
vybudovať inžinierske siete na úkor žalovaných. V súdnom spise je doložený situačný nákres zreteľne
znázorňujúci, že žalobcovia majú aj inú možnosť napojenia sa na inžinierske siete, ktorá nebude tak

zasahovať do podielového spoluvlastníctva sporových strán (vyjadrenie žalovaných zo dňa 28.08.2023,
bod II písm. c), z ktorého jednoznačne vyplýva možnosť napojenia žalobcov na IS z mosta, bez záťaže
na ťarchu parciel E KN 2091/329 a C KN 2091/29. Elektromerový rozvádzač si môžu žalobcovia
umiestniť v dolnej časti pozemku, pri moste, na hranici pozemku susediaceho s verejnou komunikáciou).
Vyjadrenie zástupcu SSD, a.s. je podporným dôkazom svedčiacim v prospech žalovaných, doplnením

je aj vydarenie žalovaných zo dňa 28.8.2023, strana 2 písm. c/ vyjadrenia. Žalovaní označili postup
žalobcov za šikanózny výkon práva. Mali za to, že uloženie inžinierskych sietí po celej dĺžke pozemku
predstavuje neprimeraný zásah do vlastníckych práv žalovaných. Poukázali na to, že žalobcovia majú
pozemky nad záujmovým územím, na ktorých je možné budovať inžinierske siete bez zásahu do práv
žalovaných.

2.2
Žalovaní uviedli, že v čase uzatvárania kúpnych zmlúv medzi sporovými stranami boli novovytvorené
parcelymimoúzemnéhoplánuobceurčenéhonazástavbu,ažnáslednedošlokzaradeniudoúzemného
plánu obce pre stavebné účely pozemkov, ktoré nadobudli žalobcovia do výlučného vlastníctva (od
žalovaných) s výnimkou parciel vo výlučnom vlastníctve žalovaných a parciel C KN 2091/329 a C KN

2091/29, na ktorých sa majú vybudovať inžinierske siete. Ďalej namietali, že ani súd svojím rozhodnutím
nesmie nerešpektovať, či obchádzať iný platný zákon: v tomto prípade zákon o ochrane prírody. Ako
vyplýva z vykonaného dokazovania, na parcelách C KN 2091/329 a C KN 2091/29 v kat.území R. sa s
vysokou pravdepodobnosťou nachádza chránená rastlina – zvonček hrubokoreňový. Národný park Malá
Fatra vydal vyjadrenie, že nesúhlasí s výstavbou po celej pôvodnej parcele C KN 2091/29 (o výmere

17.330 m2, pričom nie je možné presne lokalizovať miesto, kde sa táto chránená rastlinka vyskytuje
a môže vyskytnúť. Takéto vyjadrenie žalobcov o tom, že NP nevzniesol námietku voči zastavaniu len
časti tejto parcely je krivením vyjadrenia NP. V tomto bolo potrebné doplniť vyjadrenie Správy NP Malá
Fatra o ich stanovisku : súhlase/nesúhlase s uložením IS po celej dĺžke časti parciel C KN 2091/29 a C
KN 2091/329 - čo súd nevykonal. Prvostupňový súd deklaroval právo žalobcov vybudovať inžinierske

siete po pozemkoch bez potrebného objektívneho a presného vyjadrenia Správy NP. V súdnom spise
je založený ako dôkazný prostriedok vyjadrenie Okresného úradu Dolný Kubín, Odboru starostlivosti
o ŽP zn. OU-DK-OSZP- 2021 /007469-DUD zo dňa 08.12.2021, z ktorého vyplýva, že parcely C KN
2091/320 až 327 pre účely plánovanej výstavby rodinných domov a chát nachádzajú sa v 2. stupni
územnej ochrany prírody ako súčasť Územia európskeho významu „R. Q." v pásme biotopu európskeho

významu Lk 1 Nížinné a Chráneného vtáčieho územia. Preto pre deklarovanie práva žalobcov na
vybudovanie inžinierskych sietí bolo nevyhnutné vyjadrenie tak OÚ Dolný Kubín, Odboru starostlivosti o
životné prostredie, ako aj vyjadrenie Správy NP Malá Fatra. Ich vyjadrenie musí jasne vyjadrovať postoj
dotknutých orgánov k parcelám C KN 2091/29 a C KN 2091/329 z hľadiska výskytu chránenej rastlinkya potenciálneho uloženia IS po celej ich dĺžke pre potenciálny rozpor so zákonom o ochrane ŽP a inými
európskymi normami, či ohrozením chráneného druhu rastliny. Žalovaní namietali, že z posledného
odseku daného vyjadrenia vyplýva, že na parcelách C KN 2091/321, 322, 324, 325 a 326 nie je možné

stavať. Žalovaní vyjadrili predpoklad, že parcely, na ktorých sa majú vybudovať inžinierske siete, sa
pravdepodobne nachádzajú v pásme biotopu európskeho významu. Mali za to, že súd prvej inštancie
nepostupoval správne, keď nevykonal dopyt na doplňujúce vyjadrenie OÚ Dolný Kubín. Vyjadrili právny
názor, že rozhodnutie je v rozpore so zákonom a porušilo ich ústavné práva garantované článkom 20
ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky. O trovách žiadali rozhodnúť tak, že ich budú znášať žalobcovia.

Záverom žiadali možnosť pripustiť dovolanie.
3.
Žalobcovia v písomnom vyjadrení k odvolaniu žiadali rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny
potvrdiť. Poukázali na to, že realitná kancelária Develop&Solutions, s.r.o., Dolný Kubín, zabezpečila
územnoplánovaciu informáciu od obce R., a to zo dňa 10.06.2021 a 23.03.2023, pričom z uvedených
dokumentov je zrejmé, že parcely v k. ú. R., a to KN parc. č. 2021/29, druh pozemku: trvalý trávny

porast o výmere 1229 m2 a č. 2091/329, druh pozemku: trvalý trávny porast o výmere 235 m2 sú
určené na zastavanie pod prístupovú cestu a taktiež, že ďalšie parcely vo vlastníctve žalobcov 1/
až 4/, ktoré nadobudli od žalovaných 1/ a 2/ sú určené na zastavanie. Popreli tvrdenia, že by sa
nesnažili o dohodu so žalovanými, súčasne uviedli, že rokovania sú zrejmé aj z odpovede žalovanej
žalobkyni 3/. Tvrdenia žalovaných, že na pozemkoch sa nachádza zvonček hrubokoreňový, označili len

za dohad. Poukázali na to, že v súčasnosti sa pozemky v danej lokalite predávajú za 25,98 eur za m2.
Konštatovali, že by nekupovali lúky a pasienky za 42 eur/m2. Popreli, že by mali možnosť vybudovať
siete a body napojenia cez alternatívne pozemky. Poukázali na vyjadrenie žalovaných, ktorí nesúhlasili
s vybudovaním inžinierskych sietí z dôvodu, že ich pozemky neboli zahrnuté do územného plánu na
zastavanie.

4.
Žalovaní v písomnej replike k vyjadreniu žalobcov súhlasili s tým, že nebol spoľahlivo preukázaný výskyt
chránenej rastliny, a preto podľa ich názoru mal súd prvej inštancie vykonať doplnenie dokazovania
tak, aby túto skutočnosť ustálil. Ďalej rozporovali kúpnu cenu obdobného pozemku, ktorý podľa nich
nedosahuje kvality ich pozemkov. K bodom napojenia uviedli, že je možné aj alternatívne napojenie,

ktoré potvrdil pracovník SSE na pojednávaní.
5.
Žalobcovia v písomnej duplike k replike žalovaných uviedli, že žalovaní neuniesli dôkazné bremeno
ohľadnevýskytuchránenejrastliny.Namietali,žežalovanínepredložilidôkazocenáchpozemkovvdanej
oblasti. Tvrdenie žalovaných o účasti zástupcu SSE na pojednávaní označili za nepravdivé. Ďalej

poukázali na to, že nejde len o vedenie elektrického pripojenia, ale aj vodovodnú prípojku, dažďovú
a splaškovú kanalizáciu. Vyjadrili názor, že žalovaní konajú v rozpore s dobrými mravmi tak, ako to bolo
konštatované v rozsudku súdu prvej inštancie.

6.

Žalovaní v písomnom vyjadrení k duplike žalobcov, uviedli, že súd prvej inštancie musí skúmať, či
dotknuté parcely, ktoré sú predmetom sporu, sú v územnom pláne určené na zastavanie. Poukázali na
článok 16a článok 5 CSP a rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 3Sžo/15/2016 zo
dňa 18.10.2017. Záverom žiadali žalobu zamietnuť.
7.

Žalobcovia sa k písomnému vyjadreniu nevyjadrili.
8.
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku)
(ďalej len „CSP"), po zistení, že odvolanie proti rozsudku bolo podané oprávneným subjektom (§ 359
CSP), t.j žalovanými, v neprospech ktorých bolo rozhodnuté, keďže súd prvej inštancie žalobe vyhovel,

včas (§ 362 ods. 1 CSP) a proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (§
355 ods. 1 a 2 v spojení s § 357 písm. m/ CSP), preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v rozsahu
vyplývajúcom z ustanovenia § 379 CSP, viazaný odvolacími dôvodmi podľa ustanovenia § 380 CSP
a bez nariadenia pojednávania postupom podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario v spojení s § 219 ods. 3
CSP rozsudok súdu prvej inštancie podľa ustanovenia § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.

9.
Vo všeobecnosti odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že v zmysle ustanovenia § 380 CSP je
viazaný odvolacími dôvodmi (odsek 1) s výnimkou vád týkajúcich sa podmienok konania, na ktoré jepovinný prihliadať, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené (odsek 2). Z toho vyplýva, že na iné
pochybenia súdu prvej inštancie mimo tých, ktoré namietol odvolateľ v odvolacej lehote, ktoré by inak
mohli byť odvolacím dôvodom v zmysle ustanovenia § 365 CSP, prihliadať nemôže, aj keď by takéto

pochybenia zistil. Odvolací súd konštatuje, že nevzhliadol žiaden nedostatok naplnenia podmienok
konania.
10.
Žalovaní v odvolaní namietali, že na pozemkoch sa môže nachádzať zákonom chránená rastlina, a preto
nemôžu byť na ňom vedené inžinierske siete. Ďalej namietali, že žalobcovia na nich vyvíjali nátlak

a chceli sa na ich úkor obohatiť, ako aj, že rozhodnutím bolo zasiahnuté do ich ústavných práv.

11.
Odvolací súd preskúmaním napadnutého rozsudku, prislúchajúceho obsahu spisového materiálu a
vyhodnotením toho, čo uviedli v rámci odvolacieho konania odvolatelia – žalovaní, konštatuje, že súd
prvej inštancie vo veci samej v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti potrebné pre právne posúdenie

veci a po vykonaní dokazovania v potrebnom rozsahu dospel k správnym skutkovým a právnym
záverom. V tomto smere sa odvolací súd stotožnil s dôvodmi napadnutého rozhodnutia, ktoré v takomto
prípade nie je potrebné opakovať (ust. § 387 ods. 2 CSP). Z odôvodnenia napadnutého rozsudku
vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a
právnymi závermi na strane druhej. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia preto nemožno považovať

za rozporné s požiadavkou vyplývajúcou z práva na spravodlivý proces, keďže je z neho zreteľné, z
akého skutkového stavu súd prvej inštancie pri rozhodovaní vychádzal, o aké ustanovenia právnych
predpisov sa jeho rozhodnutie opieralo a ako boli tieto relevantné ustanovenia ním interpretované.
Pokiaľ ide o námietku nesprávneho právneho posúdenia veci, odvolací súd poznamenáva, že právnym
posúdenímječinnosťsúdu,priktorejzoskutkovýchzistenívyvodzujeprávnezáveryaaplikujekonkrétnu

právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii
práva na zistený skutkový stav. O omyl ide vtedy, keď na zistený skutkový stav súd neaplikoval príslušnú
právnu normu (úplne ju opomenul aplikovať), alebo aplikoval nesprávnu právnu normu, alebo obsah
správnejprávnejnormynesprávneinterpretoval,alebosprávnezvolenúasprávneinterpretovanúprávnu
normunesprávneaplikoval.Vprejednávanejvecimáodvolacísúdzato,žesúdprvejinštancienazistený

skutkový stav správne aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka, tieto správne vyložil v súlade
s ustálenou rozhodovacou praxou, a preto odvolací súd ani s prihliadnutím na odvolacie argumenty
nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov prvoinštančného súdu odchýliť a nemôže dať
za pravdu odvolateľovi, ktorý v odvolaní neuviedol také právne relevantné skutočnosti, ktoré by boli
spôsobilé privodiť zmenu napadnutého rozhodnutia. Odvolací súd pritom konštatuje, že iba samotná

nespokojnosť sporovej strany (v tomto prípade žalovaných) s právnym názorom vysloveným súdom
nezakladá odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b/ a h/ CSP, pretože z práva na spravodlivý súdny
proces pre procesnú stranu nevyplýva jej právo na to, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi
názormiapredstavami,preberalariadilsaňoupredkladanýmvýkladomvšeobecnezáväznýchprávnych
predpisov a rozhodol v súlade s jej vôľou a požiadavkami. Jeho súčasťou nie je ani právo procesnej

strany dožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (porovnaj rozhodnutia
Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 252/04, I. ÚS 50/04, I. ÚS 97/97, II. ÚS 3/97 a II. ÚS
251/03). Vzhľadom na uvedené odvolací súd dospel k záveru, že žalovanými uplatnený odvolací dôvod
podľa § 365 ods. 1 písm. b/ a h/ CSP nie je daný.
12.

K námietke nesprávne zisteného skutkového stavu odvolací súd poznamenáva, že vada predpokladaná
v § 365 ods. 1 písm. f/ CSP (súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam) je vadou skutkovou. Rozhodnutie trpí skutkovými vadami, ak bol nesprávne
vytvorenýjehoskutkovýzáklad(skutkovézistenia).Nesprávnosťskutkovýchzistenípritomtoodvolacom
dôvode je spôsobená nesprávnym postupom súdu prvej inštancie pri hodnotení výsledkov dokazovania,

keď buď súd zobral do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli, alebo prípadne neprihliadol na
skutočnosti, ktoré boli preukázané. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku jednoznačne vyplýva, že súd
vzal do úvahy iba skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, resp. vyšli počas konania
najavo a neopomenul žiadnu skutočnosť, ktorá z vykonaných dôkazov vyplynula, resp. vyšla počas
konania najavo, jeho skutkové zistenia nie sú založené na chybnom hodnotení dôkazov, v hodnotení

dôkazov nie je logický rozpor, a aj z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálne
vierohodnosti, výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá tomu, čo bolo zistené spôsobom vyplývajúcim
z § 191 CSP. Odvolací súd vzhľadom na uvedené konštatuje, že v konaní pred súdom prvej inštancie
bolo v dostatočnom rozsahu vykonané dokazovanie nevyhnutné pre právne posúdenie predmetnejsporovej veci a meritórne rozhodnutie súdu. Z uvedeného vychádzal aj odvolací súd v zmysle ust. § 383
CSP, majúc za to, že odôvodnenie napadnutého rozhodnutia má všetky atribúty vyžadované ust. § 220
ods. 2 CSP a nemožno súdu prvej inštancie v tomto smere nič vyčítať. Odvolací súd v tejto súvislosti

tiež zdôrazňuje aj to, že súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom strany
sporu a procesný postoj strany sporu zásadne nemôže bez ďalšieho dokazovania implikovať povinnosť
súdu akceptovať návrhy, procesné úkony a obsah opravných prostriedkov a rozhodovať podľa nich.
Žalovanými uplatnený odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f/ CSP preto nie je daný. Konkrétne
k odvolacím námietkam žalovaných a na doplnenie a potvrdenie vecnej správnosti rozsudku súdu prvej

inštancie odvolací súd uvádza nasledovné:
13.
Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie správne uzavrel, že ak žalovaní nesúhlasia
s vybudovaním inžinierskych sietí z dôvodu, že ich pozemky neboli územným plánom klasifikované
ako určené na zástavbu, tak tento postup je v rozpore s dobrými mravmi, nakoľko žalovaní
bez racionálneho dôvodu zneužívajú postavenie majoritného vlastníka za účelom uškodiť ostatným

podielovým spoluvlastníkom. Správne súd prvej inštancie konštatoval v ods. 22., že z listu žalovanej
2/ zo dňa 29.12.2021 jednoznačne vyplýva záväzok umožniť realizáciu vybudovania inžinierskych
sietí, pričom tento plynie zo samotnej kúpnej zmluvy na podiely pozemkov, ktoré sú predmetom
súdneho sporu. Súd prvej inštancie riadne zistil, že dotknuté parcely, ktoré sú predmetom sporu, sú
územným plánom určené ako parcely slúžiace ako prístupová cesta. Správne potom vyhodnotil, že

postoj žalovaných evokuje úmysel do budúcna vyvodiť pre seba najpriaznivejšie dôsledky spočívajúce
či už v zahrnutí parc. č. 2091/321, 2091/322, 2091/325 a 2091/326 do územného plánu obce R. ako
určené na výstavbu, odkúpenia ich parciel žalobcami za vyššiu sumu ako bola predmetom kúpnych
zmlúv v roku 2021 alebo v spätnom predaji pozemkov ich synovi. Na základe uvedeného má odvolací
súd za to, že súd prvej inštancie dospel k správnym skutkovým a právnym záverom ohľadne konania

žalovaných v rozpore s dobrými mravmi, keď títo najskôr predali pozemky žalobcom, a to vrátane
podielov na sporných pozemkoch a následne im bránia vybudovať inžinierske siete z dôvodu, že
ich sprostredkovateľ nedodržal dohodu o prekvalifikovaní pozemkov na stavebné v územnom pláne.
Z obsahu výpovedí na pojednávaní bolo jednoznačne preukázané, že len skutočnosť, že pozemky
žalovaných nie sú zahrnuté v územnom pláne na zastavanie sú prekážkou ich súhlasu s vybudovaním

inžinierskych sietí (viď zápisnica č.l. 98). Je dôležité si uvedomiť, že žalobcovia nenesú zodpovednosť
za nedodržanie podmienok sprostredkovateľskej zmluvy zo strany sprostredkovateľa voči žalovaným
a nemožno ich nútiť, aby oni zabezpečili to, čo nedodržala iná osoba. Ak vznikli žalovaným nároky
z nedodržania zmluvy o sprostredkovaní, tak voči iným osobám ako žalobcom. Vo svojej podstate mohli
byť uvedené do omylu obe strany, pričom však za tento omyl nesú zodpovednosť žalovaní, nakoľko

za činnosť sprostredkovateľa nesie zodpovednosť ten, kto ho zabezpečil, a to v tomto prípade boli
žalovaní. Vnútorné zodpovednostné vzťahy zo sprostredkovateľskej zmluvy medzi sprostredkovateľom
a žalovanými nemožno prenášať na tretie osoby, ktoré o tomto nemali vedomosť, a teda nemožno ich
prenášať na žalobcov.
14.

K námietke o možnej existencii zákonom chránenej rastliny na dotknutých parcelách odvolací súd
uvádza, že táto nie je dôvodná. Súd prvej inštancie správne konštatoval, že táto skutočnosť nebola
v konaní riadne preukázaná (čo potvrdili aj žalovaní), pričom v tejto časti žalovaní neuniesli dôkazné
bremeno. Je dôležité si uvedomiť, že občianske sporové konanie nie je riadené zásadou zistenia
materiálnej pravdy, ale zásadou preukázania tvrdených skutočností. Uvedené znamená, že sporové

strany sú povinné preukázať nimi tvrdené skutočnosti a v prípade, ak sa tak nestane, nesú procesnú
zodpovednosť za neunesenie dôkazného bremena. Ak žalovaní tvrdili, že na dotknutých pozemkoch
rastie zákonom chránená rastlina, boli povinní toto preukázať. Súd prvej inštancie by bol povinný
dopytovaťpríslušnýorgán,lenvprípade,akbyžalovanípreukázali,žeimtentoorgánodmietolposkytnúť
vyjadrenie, prípadne zistiť skutočný stav veci, čo však v konaní preukázané nebolo. Ak by súd prvej

inštancie vykonal navrhovaný dôkaz (dopyt na OÚ), porušil by rovnosť strán v prospech žalovaných.
Odvolací súd poznamenáva, že preukázanie výskytu chránenej rastliny je možné zabezpečiť aj iným
spôsobom, ako vyjadrením OÚ, pričom však nie je úlohou súdu prvej inštancie, a ani odvolacieho
súdu, aby poučoval strany o tom, ako majú postupovať v konaní tak, aby boli úspešní. Odvolací súd
poznamenáva, že uvedený postup by bol v rozpore s princípom rovnosti strán. Ďalej je potrebné uviesť,

že bol správny záver súdu prvej inštancie, že aj prípadný výskyt chránenej rastliny nemohol viesť
k zamietnutiu žaloby z tohto dôvodu, nakoľko o prípadnom povolení stavby inžinierskych sietí rozhoduje
príslušný správny orgán a nie občianskoprávny súd, a teda skúmanie podmienok na povolenie príslušnej
stavby je úlohou správnych orgánov a nie občianskoprávnych súdov. Rozhodnutie súdu prvej inštanciev tomto konaní nezakladá povinnosť správnych orgánov vydať príslušné stavebné povolenia, ale bude
viesť len k tomu, že príslušné konanie o vydaní stavebného povolenia môže začať. Až v príslušnom
stavebnom konaní budú skúmané podmienky na vydanie stavebného povolenia a teda aj prípadný

výskyt zákonom chránenej rastliny a z toho plynúce dôsledky. Občianske súdne konanie nie je správnym
konaním a ani konaním o preskúmanie zákonnosti správneho rozhodnutia. Každé z uvedených konaní,
sa riadi v zásade odlišnými procesnými pravidlami ustanovenými jednotlivými procesnými predpismi,
pričom jednotlivé konania nemožno medzi sebou zamieňať, pričom súdy v občianskom súdnom konaní
si nemôžu prisvojiť právomoc, ktorá patrí správnym orgánom. Podstatným v tomto konaní bolo zistenie,

že žalovaní postupovali v rozpore s dobrými mravmi, keď najskôr odpredali časť pozemkov a podiely
na pozemkoch, ktoré sú predmetom sporu za účelom vybudovania inžinierskych sietí a následne po
údajnom nedodržaní povinností sprostredkovateľa, zmenili svoj postoj tak, že zneužili dominantnosť
svojho spoluvlastníckeho podielu tak, aby konali v rozpore s predtým dojednanými podmienkami.
Správny bol aj záver súdu prvej inštancie o tom, že nie je potrebné vykonať výsluch p. E. a p. I., nakoľko
ich výsluch by nezmenil preukázanú skutkovú situáciu v konaní a nemohol by viesť k zmene posúdenia

veci.
15.
Odvolací súd k námietke žalovaných o nátlaku žalobcov konštatuje, že táto nie je dôvodná. Námietka
je všeobecná a nekonkrétna, pričom z obsahu odvolania nemožno vyvodiť, v čom mal nátlak a šikana
spočívať.Akžalovanítvrdia,žežalobcoviavstupovalinaichpozemky(telefonovaliim,narúšalisúkromie,

odhovárali prípadných záujemcov o kúpu), tak táto skutočnosť nebola riadne špecifikovaná (miesto, čas,
spôsob vykonania týchto úkonov) a súčasne ani nebol preukázaný žiadnym dôkazným prostriedkom.
Preto v tejto časti obrana žalovaných nemohla byť úspešná. Tvrdenia o problémoch pri vkladovaní
kúpnych zmlúv, resp. zaplatení kúpnej ceny a úmysloch jedného zo žalobcov (o prevode svojho
vlastníctva) nemajú na posúdenie veci vplyv, nakoľko sa nedotýkajú obsahu dojednaných záväzkov

a konania žalovaných v rozpore s dobrými mravmi. Taktiež tvrdenie o údajnej cene pozemkov 147,-
eur/m2 bolo popreté žalobcami a žalovanými nebolo preukázané. Súčasne nemožno porovnávať kúpne
ceny v roku 2021 a 2024, resp. po vybudovaní prístupového premostenia. Skutočnosť, že niekto chce
zhodnotiť svoj pozemok jeho zmenou z poľnohospodárskeho na stavebný nemožno posúdiť ako postup
rozporný s dobrými mravmi. Taktiež námietky žalovaných o výpovedi pracovníka SSE na pojednávaní

o možnosti iného napojenia elektriny nie sú pravdivé, nakoľko z obsahu zápisnice v súdnom konaní,
takáto výpoveď nevyplýva. Odvolací súd má ďalej za to, že súd prvej inštancie neporušil ústavné práva
žalovaných, nakoľko pri posudzovaní veci sa riadil zákonmi a prihliadol aj na dobré mravy. Výklad článku
20 ods. 3 Ústavy SR, ktorú vykonali žalovaní je len v ich prospech, pričom sa vôbec nezamysleli, že
práve ich prístup, keď predali pozemky a podiely na pozemkoch a potom postupujú v rozpore s účelom

zmluvy, je práve takýmto postupom, čo správne vyhodnotil súd prvej inštancie ako postup v rozpore
sdobrýmimravmi.Akoužbolouvedenévyššievpríslušnomstavebnomkonanísprávneorgányposúdia,
či možnosť vybudovať inžinierske siete je v súlade so zákonmi, a teda či postup žalobcov nie je v rozpore
s uvedenými článkom Ústavy.
16.

Pokiaľ ide o rozhodnutie súdu prvej inštancie v závislom výroku o práve na náhradu trov konania,
žalovaní v tejto časti zjavne založili svoje odvolanie len na tom, že považovali napadnutý rozsudok
v merite veci za vecne nesprávny, a preto napadli odvolaním aj v ňom závislý výrok o práve na náhradu
trovkonania.Žalovanísíceuvádzali,žeichžalobcoviazastrašujú,avšakuvedenévkonanínepreukázali.
Rovnako tak tvrdenie o nekvalifikovanom návrhu zmluvy nie je dôvodnou námietkou pre nepriznanie trov

žalobcom, nakoľko v konaní bolo jednoznačne preukázané, že žalovaní by súhlasili s uložením sietí, ak
by žalobcovia zabezpečili prekvalifikovanie ich pozemkov v územnom pláne na stavebné. Keďže toto
konanie bolo vyhodnotené ako rozporné s dobrými mravmi nemôže viesť k nepriznaniu trov úspešným
žalobcom.
17.

Nakoľko odvolacie námietky vymedzené žalovanými, ktorými je odvolací súd viazaný, neboli dôvodné a
odvolací súd nezistil ani nedostatky v postupe okresného súdu, na ktoré prihliada z úradnej povinnosti
(§ 380 ods. 2 CSP) a plne sa stotožnil s odôvodním napadnutého rozhodnutia. Odvolací súd preto
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP ako vecne správny potvrdil.

18.
O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1, §
262 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní boli úspešní žalobcovia, preto im odvolací súd priznal nárok na
náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu voči žalovaným.19.
Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§419 CSP) .

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

(§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého

stupňa. (§ 429 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP).