Rozsudok Judgement was issued on Wednesday, February 13, 2025

Súd: Okresný súd Pezinok
Spisová značka: 42C/18/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1717207418
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 02. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Uhrík

ECLI: ECLI:SK:OSPK:2025:1717207418.13

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Pezinok, v konaní pred sudcom JUDr. Pavlom Uhríkom, v právnej veci žalobcu: C. J., nar.

XX.XX.XXXX, bytom B. XX/XX, XXX XX Š., zastúpená: JUDr. Barborou Roštárovou, advokátkou so
sídlom Radničné námestie 1, 902 01 Pezinok, proti žalovanej: D. U., rod. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom:
B. XXXX/XX I., XXX XX Š., zastúpená: KUČERKOVÁ ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA s.r.o., so sídlom:
Fučíkova 548/31, 903 01 Senec, o určenie vlastníckeho práva, takto

r o z h o d o l :

I. Súd určuje, že výlučnou vlastníčkou nehnuteľnosti - rodinný dom súpisné číslo XX, zapísaný na LV
XXXX, nachádzajúci sa na parcele číslo XX o výmere 75 m2, zastavaná plocha a nádvorie, a na LV
XXXX na parcele číslo XX/X o výmere 47 m2, zastavaná plocha a nádvorie nachádzajúci sa v okrese

H., obci Š., k. ú. R. Š., zapísaný na Okresnom úrade H., katastrálny odbor, je žalobkyňa.

II. Žalobkyňa má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu dňa 05.10.2017 domáhala určenia vlastníckeho práva k
nehnuteľnosti rodinný dom súpisné číslo XX, postavený na parcele č. XX, zapísaný na Liste vlastníctva
č. XXXX vedený Okresným úradom H., katastrálny odbor. Spresnením žalobného petitu písomným
podaním zo dňa 21.01.2019 sa žalobkyňa domáhala určenia, že výlučnou vlastníčkou nehnuteľnosti -
rodinný dom súpisné číslo XX, zapísaný na LV XXXX, na parcele číslo XX/X o výmere 31 m2 a na LV

XXXX na parcele číslo XX/X o výmere 47 m2, nachádzajúci sa v okrese H., obci Š., k. ú. R. Š., zapísaný
na Okresnom úrade H., katastrálny odbor.

2. Žalovaná sa vo veci vyjadrila vo svojich písomných podaniach a prednesoch na pojednávaní žalobu
považovala v celom rozsahu za nedôvodnú, žiadala súd, aby ju v celom rozsahu zamietol.

3. Žalobkyňa svoj nárok odôvodnila tým, že právny stav zapísaný v príslušnom Katastri nehnuteľností

nie je zhodný so stavom skutkovým a to v týchto skutočnostiach: a) Rodinný dom ako jedna bytová
jednotka sa podľa skutočného stavu nachádza na parcele č. XX/X a čiastočne na parcele č. XX (GP XX/
XXXX zo dňa 16.3.2016). Podľa výpisu z Katastra nehnuteľností na LV č. XXXX a XXXX sa rodinný dom
nenachádza na parcele č. XX/X, ale nachádza iba na parcele č. XX a to iba časť domu ako samostatná
bytová jednotka. Predchodcovia žalobkyne rodinný dom nachádzajúci sa na parcele č. XX/X v roku 1956
prestavali tak, že k domu pristavili prístavbu, ktorá siahala na parcelu č. XX. V súčasnosti prebieha
konanie na Okresnom úrade v Pezinku, katastrálny odbor o zápis rodinného domu č. XX na parcele č.

XX/X na LV č. XXXX. Podľa aktuálneho právneho stavu zapísaného v katastri nehnuteľností na LV č.
XXXX spoluvlastníkmi časti rodinného domu č. XX sú žalobkyňa v podiele 1/2, D. U. r. G. v podiele 1 s
týmto právnym stavom žalobkyňa nesúhlasí. Žalobkyňa chce v tomto konaní preukázať, že je jedinou
vlastníčkou rodinného domu s. č. XX, zapísaný na LV č. XXXX, parc.č. XX, nachádzajúci sa v okrese H.,katastrálne územie R. Š., zapísaný na Okresnom úrade H. katastrálny odbor (ďalej len „rodinný dom“).
Pre objasnenie historických skutočností ohľadom polohy a vlastníctva rodinného domu č. XX uviedla:
Na parcelách č. XX/X a XX/X sa nachádzal v roku 1942 rodinný dom s.č. XX (neskôr XX). V roku 1942

bol rodinný dom darovaný B. J. (otec žalobkyne) a jeho bratovi B. J. Parcela č. XX zostala v podielovom
spoluvlastníctve bratov B. J. a B. J.. Bratia J. užívali nehnuteľnosť rodinný dom č. XX tak, že B. J.
(otec žalobkyne) užíval časť nehnuteľnosti postavenú na parcele XX/X a B. J. užíval časť nehnuteľnosti
postavenú na XX/X. Každý z bratov mal vlastný vchod a bytovú jednotku. Rodinný dom na parcele č.
XX/X bol zrekonštruovaný (prestavba, prístavba) v roku 1956 a to na základe výmeru zo dňa 26. júla

1956, ktorý bol vydaný Obecným národným výborom v H.. Týmto výmerom povolil stavebníkovi B. J.
(otcovi žalobkyne) prestavbu rodinného domu č. XX (dnes č XX) nachádzajúceho sa na parcele č. XX/
X. Prestavba mala spočívať v prístavbe - rozšírení rodinného domu a to až na parcelu č.XX. Prestavba
sa uskutočnila v roku 1956 s tým, že B. J. k rodinnému domu nachádzajúcemu sa na parcele č. XX/X
pristavil časť, ktorá siaha na parcelu č.XX, pričom ale tento pozemok bol v podielovom spoluvlastníctve s
bratom B. J.. Parcela XX/X predstavuje rodinný dom č. XX (neskôr XX) užívaný B. J. (otcom Žalobkyne).

Na parcele č. XX/X B. J. ako stavebník postavil prístavbu ako súčasť rodinného domu č. XX stojaceho
na parcele č. XX/X. Dňa 13.3.1995 polovičná spoluvlastníčka pozemku parcely č. XX a časti rodinného
domu nachádzajúceho sa na parc.č. XX a právna nástupkyňa B. J. - E.S. T. previedla kúpnou zmluvou
svoj podiel na pozemku a časti rodinného domu č.XX na parcele č. XX na manželov Bacigálových.
Prevedený podiel časti rodinného domu č. XX podľa nášho názoru E. T. do vlastníctva v tom čase

nepatril.Vroku1995bolajedinouvlastníčkoudomuč.40,ktorýsanachádzanaparceleXX/Xačiastočne
na parc. XX I. J., rod. F. (matka žalobkyne). Dôkazom tejto skutočnosti je už spomínaná Dohoda dedičov
po nebohom B. J. (otcovi žalobkyne) schválená rozsudkom Okresného súdu Bratislava - Vidiek zo
dňa 10. Júna 1964 čís. X F. XXX/XX, potvrdená dňa 7.9.1964 Štátnym notárstvom Bratislava - vidiek
uznesením č. C. XXXX/XX - XX - XX. E. T. - právna nástupkyňa B.F. J. kúpnou zmluvou previedla rodinný

dom s pozemkom na parcele XX/X, ktorého bola vlastníčkou. E. T. - právna nástupkyňa B. J., kúpnou
zmluvou previedla spoluvlastnícky podiel na pozemku na parcele XX ale aj spoluvlastnícky podiel k časti
rodinnéhodomuč.XXnachádzajúcehosanaparceleXX/X(právnyúkonvtejtočastipovažuježalobkyňa
za neplatný, nakoľko predávajúca nebola vlastníčkou ani spoluvlastníčkou) Kataster nehnuteľností v H.
prevod spoluvlastníckeho práva k časti nehnuteľnosti - rodinného domu č. XX, povolil. Domnievame

sa, že táto skutočnosť nastala z dôvodu: a) chyby evidencie zapísaných údajov na príslušnom Katastri
nehnuteľností, keď kataster nehnuteľností zapísal časť rodinného domu č. XX ako samostatnú bytovú
jednotku na parcelu č. XX/X b) keď kataster nehnuteľností automaticky zapísal vlastnícke právo k časti
nehnuteľnosti podľa spoluvlastníckych podielov k pozemku na parcele č. XX. a následným povolením
prechodu/ prevodu spoluvlastníckeho práva k časti nehnuteľnosti, ktorá však reálne tvorí jednu bytovú

jednotku a to rodinný dom s.č. XX. V roku 2004 sa uskutočnilo dedičské konania po nebohej I. J. (matke
žalobkyne) a jedinej vlastníčke rodinného domu č. XX - Osvedčenie o dedičstve č. C.. Predmetom
dedičskéhokonaniabolokreminéhoajspoluvlastníckypodielnapozemkunaparceleč.XXnaLVXXXX,
a na nej postavená časť rodinného domu s.č. XX a to v 1 - ici. Dedičstvo v roku 2004 bolo vyporiadané
dohodou dedičov tak, že žalobkyňa spolu so svojou sestrou E. J. nadobudli každá v 1 parcelu č. XX spolu

s domom s.č. XX. V čase prejednania dedičstva bola spoluvlastníčkou v 1 žalovaná. Časť rodinného
domu č. XX nachádzajúceho sa na parc.č. XX/X nadobudla žalobkyňa a jej sestra E. J. každá v podiele
1 . V čase prejednania dedičstva bola spoluvlastníčkou v 1 žalovaná. Súčasťou dedičstva však nebol
rodinnýdomč.XXnachádzajúcisanaparc.č.XX/X(tentobolprededenýdodatočneneskôrvroku2013),
ale znova len jeho prístavba na parc. XX/X. Opätovne poukazujeme na to, že v katastri nehnuteľností

OU H. je časť rodinného domu č. XX vedená ako samostatná nehnuteľnosť nachádzajúca sa na parcele
XX. Skutočnosť, že rodinný dom ako jedna bytová jednotka nestojí len na parcele XX, ale na parcele
XX/X s prístavbou na parcele XX žalobkyňa namietala v podaní na OU H. „Návrh na prešetrenie a
následné odstránenie chýb v katastrálnom operáte“ zo dňa 5.10.2015. Kataster nehnuteľností listom
zo dňa 3.11.2015 potvrdil, že nehnuteľnosť na parc. č. XX je evidovaná správne, s čím žalobkyňa

nesúhlasila. Podľa geometrického plánu zo dňa 27.9.2005, č. XXX/XXXX, vyhotoveného Ing. S. J., a
podľa pripojeného Výkazu výmeru a Identifikácie parciel č. P. XXXX/XXXX sa rodinný dom č. XX o
výmere 47 m2 nachádza na parcele č. XX/X. Príslušný Kataster nehnuteľností však na základe tohto
Geometrického plánu odmietol nehnuteľnosť - rodinný dom stojaci na parcele XX/X zapísať, čo vyjadril v
Oznámení OU H., odbor katastra zo dňa 3.11.2015. Dňa 18.2.2013 sa uskutočnilo konanie o dodatočne

objavenom dedičstve XXD XX/XX, X/XX po B. J. (otcovi žalobkyne), ktorý zomrel dňa 17.10.1963.
Predmetom dedičského konania bola okrem iného aj parcela č. XX/X, a na nej stojaci dom o výmere
47 m2 - výlučnou vlastníčkou uvedených nehnuteľností sa stala žalobkyňa. Na tento účel bola Správou
Katastra v H. vyhotovená identifikácia parciel č. k. XXXX/XXXX. Rodinný dom č. XX nachádzajúci sa naparc. č. XX/X sa stal predmetom konania o novoobjavenom dedičstve až v roku 2013. Dedičkou domu
sa stala žalobkyňa. Na základe uvedeného máme za to, že jeden rodinný dom so súpisným číslom XX
bol sčasti nachádzajúcej sa na parcele č. XX/X prededený v roku 2013 (vlastníčkou je žalobkyňa, pričom

dom nie je zapísaný na KN) a časť rovnakého rodinného domu nachádzajúceho sa na parcele č. XX bola
postupne prevádzaná a predeďovaná (žalobkyňa je 1 spoluvlastníčkou a žalovaná je 1 spoluvlastníčkou
tejto časti) V súčasnosti žalobkyňa užíva rodinný dom s.č. XX na parcele XX/X a XX ako jednu bytovú
jednotku. Žalovaná ani jej právni predchodcovia rodinný dom nikdy neužívali. Od roku 2005 do roku 2015
bolo zo strany žalobkyne vykonaných niekoľko pokusov na mimosúdne vyriešenie veci so žalovanou.

Dokonca v roku 2014 si žalobkyňa dala vypracovať potrebné právne dokumenty na prevod nehnuteľnosti
- rodinného domu č. XX nachádzajúcej sa na parcele č. XX (na základe súhlasu žalovanej), avšak
žalovaná tesne pred podpisom zmlúv zmenila názor na vec a mimosúdne riešenie bolo neúspešné.
V súčasnosti je na Okresnom úrade H. Katastrálny odbor vedené konanie o zápis nehnuteľnosti -
rodinného domu č. XX nachádzajúceho sa na parc. č. XX/X a XX. K návrhu na zápis bol predložený
GP zo dňa 16.3.2016 č. XX/XXXX vypracovaný Q. C., potvrdenie obce Š. o tom, že rodinný dom

stojaci na parcelách XX/X a XX má orientačné číslo XX a súpisné číslo XX. Kataster nehnuteľností však
odmieta nehnuteľnosť na parcelu č. XX/X zapísať a to z dôvodu, že na časti domu stojaceho na parcele
XX už viazne záložné právo súčasného spoluvlastníka (žalovanej) a tiež nie je v právomoci Katastra
nehnuteľností meniť vlastnícke právo bez súdneho rozhodnutia. Žalobkyňa sa už niekoľko rokov snaží
o to, aby jej bol bankou poskytnutý hypotekárny úver na rekonštrukciu rodinného domu s. č. XX. Ako

žiadateľka je však neúspešná nakoľko dom nachádzajúci sa na parcele č. XX/X nie je možné zapísať do
Katastra nehnuteľností a časť domu nachádzajúca sa na parcele XX je v spoluvlastníctve so žalovanou.
Aj touto skutočnosťou preukazuje žalobkyňa naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho práva
domu stojaceho na parcele XX. Na strane žalobkyne je v súlade s ustanovením § 137 CSP naliehavý
právny záujem na určenie vlastníctva nehnuteľnosti, nakoľko by bez takéhoto určenia bolo ohrozené

toto jej právo nehnuteľnosť užívať a jej právne postavenie by sa stalo neistým. V predmetnej veci je daný
právny záujem žalobkyne aj spôsobilosťou rozhodnutia byť podkladom pre zmenu zápisu vlastníckeho
práva na katastri nehnuteľností tak, aby zodpovedal skutočnému stavu (rozsudok NS SR, 28.9.2010, sp.
zn. 179/2010). Čo sa týka dobromyseľnosti nadobúdateľov časti rodinného domu č.XX nachádzajúceho
sa na parcele č. XX uvádzame nasledovné: Nadobúdatelia manželia T. v kúpnopredajnej zmluve

nadobúdali do vlastníctva 2 nehnuteľnosti - rodinné domy viď. obr. 5. Jeden rodinný dom stojaci na
parcele XX/X zap. na LV XXXX - tento rodinný dom mal v čase kúpy rovnaké súpisné číslo ako rodinný
dom žalobkyne a to s. č. XX, tvoril však samostatnú bytovú jednotku so samostatným vchodom na
parceleXX/X.Ďalšiunehnuteľnosť,ktorúmanželiatoutokúpnouzmluvounadobudli,je1podielkspornej
časti rodinného domu s.č. XX nachádzajúcej sa na parcele XX. Manželia T. ako kupujúci vyhlásili,

že im je známy stav predávaných nehnuteľností. Z toho titulu museli vedieť, že na parcele č. XX sa
nachádza len časť jednej bytovej jednotky rodinného domu konkrétne kuchyňa a izba. Manželia T. a
tiež ich právna nástupkyňa (žalovaná) pri bežnej opatrnosti mali vedieť, že časť rodinného domu ako
jednej bytovej jednotky je samostatne neprevoditeľná. Vedeli tiež, že rodinný dom obýva žalobkyňa so
svojou sestrou, pričom kupujúci si nikdy nerobili nárok na užívanie nehnuteľnosti ani úžitky z užívania

cudzej nehnuteľnosti. Z tohto titulu sa domnievame neexistuje dobromyseľnosť na strane kupujúcich
ani na strane žalovanej. Na základe uvedeného žiadame, aby súd vydal toto rozhodnutie: Súd určuje,
že výlučnou vlastníčkou nehnuteľnosti - rodinný dom s.č. XX zapísaný na LV č. XXXX, na parc.č. XX,
nachádzajúci sa v okrese H., katastrálne územie R. Š., zapísaný na Okresnom úrade H. katastrálny
odbor (ďalej len „rodinný dom“) je žalobkyňa C. J..

4. Žalovaná vo svojom vyjadrení zo dňa 09.11.2017 uviedla, že žalobkyňa opiera svoju žalobu o
skutočnosti, že v súčasnosti užíva rodinný dom so svojou sestrou E. J.. Žalovaná na základe dôkazov,
o ktoré žalobkyňa opiera svoje tvrdenia, má za to, že naliehavý právny záujem vo veci nie je daný,
žalobajenedôvodnáapretonavrhujejejzamietnutie.Darovacouzmluvouzodňa02.04.1942E.J.ajeho

manželka U. ako darujúci rodičia darovali svojim obdarovaným deťom B. J. a B. J. nehnuteľnosti, ktoré
mali darujúci rodičia vo svojom vlastníctve a to tak, že: synovi B. darovali do vlastníctva pozemky parc.
č. XX/X, XX/X a XX záhrady a dom č. XX a spoločný dvor na parcelných číslach XX/X, XX/X a XX, synovi
B. darovali do vlastníctva pozemky parc. č. XX/X, XX/X a XX a dom č. XX a spoločný dvor na parcelných
číslach XX/X, XX/X a XX. Na základe vyššie uvedeného máme za to, že je nepochybné, že časť domu

č. XX na pozemku s parcelným číslom XX stála už v roku 1942, teda v čase, keď záhradu a rodinný dom
so spoločným dvorom rodičia darovali svojim synom. Rodinný dom so spoločným dvorom bol darovaný
obom synom a teda každý sa stal vlastníkom rodinného domu v 1/2. Výmerom Okresného národného
výmeru v H. R. sa J. B. povolila prestavba rodinného domu č. XX na parcele č. XX. Z uvedeného je tedazjavné, že rodinný dom č. XX sa na parcele XX už v čase rozhodnutia Okresného národného výboru
H. v roku 1956 nachádzal, čo preukazuje aj darovacia listina z roku 1942, kde je uvedené, že rodinný
dom č. XX so spoločným dvorom je postavený na pozemkoch parcelné č. XX/X, XX/X a XX. Avšak táto

stavba so súpisným číslom XX je zapísaná na liste vlastníctva ako rodinný dom na parcele č. XX na liste
vlastníctva č. XXXX. V uznesení o dedičstve Štátneho notárstva Bratislava - vidiek v dedičskej veci po
B. J. C. XXXX/XX-XX-XX zo dňa 07.09.1964 je v bode II uvedené, že dedičstvo pozostáva z polovice
domu vo R. Č. a podľa bodu 4 uznesenia: „Na základe tohto uznesenia po právoplatnosti oprávnení
sú dedičia požiadať o tento zápis v pozemkovej evidencii: Podľa právoplatného uznesenia Štátneho

notárstva Bratislava - vidiek zo dňa 07. septembra 1964 čís. C. XXXX/XX vkladá sa vlastnícke právo:
vo vložke číslo XXXX kat.úz. R. Č., parc. č. XXXX pod B10a11 v polovici, vo vložke číslo XXXX kat.úz.
R. Č., parc. č. XXX/XX, XXX/XX pod B5,8 v celosti, vo vložke číslo XXXX kat.úz. R. Č., parc. č. XX,
XX pod B1/2 v polovici písané na meno B. J. - Anna J., rod. F..“ Podľa vyjadrenia žalobkyne bratia J.
užívali jeden rodinný dom č. XX so spoločným dvorom postavený na pozemkoch parc. č. XX/X, XX/
X a XX tak, že brat B. užíval časť domu, so samostatným vchodom na parcele č. XX/X a XX a brat

B. časť domu so samostatným vchodom na parcele č. XX/X. B. bol a dnes žalobkyňa ako jeho právny
nástupca je výlučnou vlastníčkou pozemku na parcele č. XX/X a podielovou spoluvlastníčkou parcely
XX a B. bol a dnes žalovaná ako jeho právna nástupkyňa je výlučnou vlastníčkou pozemku na parcele
č. XX/X a podielovou spoluvlastníčkou parcely č. XX. Avšak stavba postavená ako rodinný dom č. XX
na pozemkoch s parc. XX/X, XX/X a XX bola od roku 1942 v podielovom spoluvlastníctve bratov J..

Žalobkyňa nijakým dôkazom nepreukázala, ako a kedy sa rodinný dom č. XX na parcelách č. XX/X,
XX/X a XX reálne rozdelil na dva samostatné domy a na základe čoho sa mala ona, alebo jej právni
predchodcovia, stať výlučnými vlastníkmi časti stavby na pozemku XX, ktorú napriek tomu, že bola v
podielovom spoluvlastníctve oboch bratov, užíval len jeden z nich. Žalobkyňa v žalobe uvádza, že E.
T. právna nástupkyňa B. J. dňa 13.03.1995 previedla svoje výlučné vlastníctvo k domu s pozemkom

na parcele č. XX/X a tiež svoj spoluvlastnícky podiel k časti rodinného domu č. XX nachádzajúci sa
na parcele č. XX/X na manželov T.B., pričom žalobkyňa napáda tento úkon neplatnosťou. Neplatnosť
právneho úkonu mohla napadnúť matka žalobkyne a od prejednania dedičstva v roku 2004 sama
žalobkyňa žalobou o určenie neplatnosti právneho úkonu. Žalobkyňa však nijako nenaznačila, v čom sa
jej zmluva o prevode vlastníckeho práva medzi E. T. a manželmi T. vidí v rozpore so zákonom a teda

neplatná, nakoľko ako sme vyššie uviedli, bratia nadobudli výlučné vlastníctvo k určeným pozemkom,
avšak podielové spoluvlastníctvo k rodinnému domu č. XX, ktorý sa už v čase darovania nachádzal na
parc. č. XX. Z kolaudačného rozhodnutia Obce Š. zo dňa 31.08.2004 a z rozhodnutia o určení súpisného
a orientačného čísla Obce Š. zo dňa 20.01.2005 došlo na základe stavebného povolenia OÚ H. pod
č. R.Ý../.-H. zo dňa 21.04.1997 a č. R../.-H. dňa 06.04.1999 stavebnými úpravami rodinného domu so

súpisným číslom XX a k stavbe garáže tak, že Obec Š. určilo pre stavbu - stavebne upravený rodinný
dom a garáž postavený v obci Š., v časti obce Š., na ulici B. orientačné číslo XX/A, súpisné číslo XXXX.
Jedná sa stavebne upravený rodinný dom /predchádzajúce orientačné číslo XX, súpisné číslo XX/, ktorý
sa nachádza v katastrálnom území R. Š., na parc. XX/X a garáž na parc. č. XX/X. Výlučnými vlastníkmi
upraveného rodinného domu sú O.. R. T. a manželka O.. Od roku 1997 do roku 2004 teda prebiehalo

stavebnékonanie,stavebnépráce,nazákladektoréhodošloajpoprávnejstránkekoddeleniurodinného
domu so súpisným č. XX. Máme za to, že vzhľadom k tomu, že stavebné povolenie bolo vydané a
stavba skolaudovaná, žalobkyňa nemala k tomuto žiadne námietky ani výhrady. Prípadnej neplatnosti sa
mohla a mala domáhať v 10 ročnej premlčacej dobe, ktorá však uplynula v roku 2014. Na základe vyššie
uvedeného tak odo dňa pridelenia súpisného č. XXXX rodinnému domu, ktorý sa nachádza na parcele

č. XX/X sa rodinný dom so súpisným číslom XX, ktorý bol pôvodne v podielovom spoluvlastníctve bratov
J. rozdelil na dva samostatné rodinné domy, avšak rodinný dom so súpisným č. XX ostáva naďalej v
podielovom spoluvlastníctve, čo potvrdzuje aj stav zapísaný v katastri nehnuteľností. To znamená, že
rodinný dom č. XX, resp. č. XX, ktorý sa nachádza na parcele č. XX/X a XX, avšak ktorý je evidovaný na
liste vlastníctva č. XXXX ako rodinný dom so súpisným č. XX na parcele č. XX je aj naďalej v podielovom

spoluvlastníctve tak ako to určila darovacia zmluva z 02.04.1942.V čase, keď žalovaná nadobudla
vlastnícke právo k nehnuteľnosti, najskôr so svojim manželom, kúpnou zmluvou zo dňa 14.04.2005 a po
smrti svojho manžela Osvedčením o dedičstve XXD/XXX/XXXX, Dnot XXX/XXXX zo dňa 13.08.2010
skutočný aj právny stav bol taký, že je výlučnou vlastníčkou nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX
a podielovou spoluvlastníčkou nehnuteľností zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX a č. XXXX. Máme

za to, že tým je preukázaná jej dobromyseľnosť. Žalobkyňa sama uznala vlastnícke právo žalovanej k
nehnuteľnostiam, nakoľko jej v roku 2014 ponúkla zámennú a deľbovú zmluvu, pričom vlastnícke právo
žalovanej až do dňa podania žaloby nijako nespochybňovala. Na základe vyššie uvedeného máme za
to, že žalobkyňa svoje výlučné vlastníctvo k nehnuteľnosti nijako nepreukázala a vzhľadom k tomu,že sa podielovou spoluvlastníčkou nehnuteľnosti stala po dedičskom konaní v roku 2004 jej nárok, ak
by aj nejaký existoval, považujeme za premlčaný. Žalobkyňa až do dňa podania žaloby rešpektovala
vlastnícke právo žalovanej, pričom existuje iný spôsob usporiadania vzťahov medzi účastníkmi konania

ako podielovými spoluvlastníkmi, preto máme tiež za to, že nie je daný naliehavý právny záujem na veci
a žiadame žalobu zamietnuť.

5. K vyjadreniu žalovanej podala žalobkyňa dňa 26.01.2018 repliku, v ktorej uviedla: Je nepochybné,
že časť domu č. XX stála už v roku 1942 (v čase darovania nehnuteľnosti) na pozemku s parcelným

číslom XX. Domnievame sa, že žalovaná vo svojom vyjadrení napísala znenie darovacej zmluvy chybne.
V Darovacej zmluve zo dňa 2.4.1942 stojí: a) Darujúci rodičia darujú a do vlastníctva odovzdávajú
svoju celú nehnuteľnosť v pozemnoknižnej vložke kat. územie R.Ľ. Š. č. XX pod.A.1.r.č. 1-3. pč. XX/
X, XX/X, XX, Záhrada, dom č. XX s dvorom spoločným. č. XX a XX t.j. s parcelným číslom XX/X a
XX/- svojmu synovi B. J. z R. Š. č. XX. b) Darujúci rodičia darujú a do vlastníctva odovzdávajú celú
nehnuteľnosť v pozemnoknižnej zložke kat. územie R. Š. č.XXXX. pod. A.1r.č. 1-3. pč. XX/X, XX/X, XX

dom č. XX a spol. dvor svojmu synovi B. J.. Z uvedeného vyplýva, že dom sa nachádzal na parcele
XX/X a tiež spoločný dvor s parcelným č. XX/X a XX je darovaný B. J. (predchodcovi žalobkyne) Tiež
súdu predkladáme uznesenie Okresného súdu v Pezinku zo dňa 13.4.1943 č.d. XXXX/XX, ktorým súd
povolil zápisy na základe uvedenej darovacej zmluve a to takto: Súd vkladá právo vlastníctva: a) na
celú nehnuteľnosť v pozemnoknižnej vložke kat. územie R. Š. č. XX pod.A.1.r.č. 1-3. pč. XX/X, XX/

X, XX B. J. b) na celú nehnuteľnosť v pozemnoknižnej vložke kat. územie R. Š. č.XXXX. pod. A.1r.č.
1-3. pč. XX/X, XX/X, XX B. J.. Z uvedeného teda vôbec nevyplýva, že by nehnuteľnosť č. XX stála
aj na parcele č. XX, dokonca ani nevyplýva, že parcela č. XX bola predmetom darovania. A ak áno,
potom bola darovaná len B. J. (predchodcovi žalobkyne). Tiež sa v darovacej zmluve nehnuteľnosť na
parcele č. XX/X uvádza pod číslom XX (darovaná B. J.Z.) a nehnuteľnosť na parcele č. XX/X uvádza

pod číslom XX (darovaná B. J. vid. pk vložka č. XXXX zápis 2), čo jasne svedčí o tom, že nehnuteľnosť
bola už v tom čase rozdelená podľa užívania bratov J.. Rodinný dom nachádzajúci sa na parcelách
XX/X, XX/X bol rozdelený Výmerom Odboru výstavby ONV v H. zo dňa 4.1.1954, ktorým sa privoľuje
rozdelenie nehnuteľnosti podľa užívania. Žalovaná ďalej tvrdí, že v roku 1956 sa časť domu, ktorá sa
podľa slov žalovanej, nachádzala na parcele XX sa „len“ prestavala. Poukazujeme v tejto súvislosti

na výmer vydaný ONV v H. dňa 26.7.1956, ktorý síce povoľuje prestavbu rodinného domu, ale táto
prestavba sa uskutočnila prístavbou (na par.č. XX) k rodinnému domu č. XX (nach. sa na parc.č. XX/
X). Naše tvrdenia podporujú aj skutočnosti uvedené priamo vo Výmere: - Určuje sa výška podlahy 60
cm nad terén - Určuje sa výška rímsy 415 cm nad terén - Určená povinnosť previesť okapný žľab od
suseda A. S. - Určenie prevedenia elektronickej inštalácie. V prípade, ak žalovaná tvrdí, že nehnuteľnosť

dom č. XX ako celok bola v spoločnom podielovom spoluvlastníctve B. a B. J. a nachádzala sa už v
roku 1942 aj na parcele XX, nie je zrejmé ako mohol príslušný ONV povoliť prestavbu len jednému zo
spoluvlastníkov B. bez súhlasu druhého spoluvlastníka B. a neprizval by ho ani ako účastníka konania.
Tiež je nepravdepodobné ak išlo o prestavbu existujúceho domu (ako tvrdí žalovaná), že by určoval
výšku podlahy, rímsy a odkvapu. Ďalej nie je možné, ak sa dom nachádzal na parcelách č. XX/X, XX/

X a XX, aby ONV povoľovalo prestavbu rodinného domu len v časti nachádzajúcej sa na parcele č.
XX, nakoľko nehnuteľnosť ako obytný celok - dom č. XX sa nemohla deliť na samostatné časti podľa
jednotlivých parciel - jedna časť domu na parc. č. XX/X, ďalšia časť na parc. č. XX/X a ďalšia na
parc. č. XX. Na základe uvedeného tvrdíme, že k domu na parcele č. XX/X bola v roku 1956 - 57
pristavená nová časť a to na parcele č. XX. Žalovaná ďalej tvrdí, že dom č. XX /XX/ bol v podielovom

spoluvlastníctve majiteľov až do roku 1995. V prípade, ak by sme vychádzali zo skutočnosti, že dom
č. XX (neskôr XX) bol v podielovom spoluvlastníctve bratov J., resp. už ich právnych nástupcov, nie
je možné, aby právna nástupkyňa B. J. v roku 1995 kúpnopredajnou zmluvou previedla, bez súhlasu
spoluvlastníkov v rámci jednej bytovej jednotky (nach. sa na parc. č. XX/X, XX/X a XX) iba jej dve
časti. E. T. rod. P. previedla kúpnou zmluvou v roku 1995 tieto časti domu - časť domu na parc. č.

XX/X (tento prevod nie je nami spochybňovaný) a časť domu na parc. č. XX (platnosť tohto prevodu
napáda žalobkyňa. Predmetom kúpnej zmluvy uzavretej dňa 13.3.1995 medzi manželmi T. a E. T. rod.
P. (nástupkyňou B. J.) bol okrem iného aj dom súp. č. XX (predtým č. XX) nachádzajúci sa na parc.
XX/X, ďalej podiel na dome (resp. časť domu) nachádzajúci sa na parc. č. XX. Ak vychádzame zo
skutočnosti, že bratia J.Í. boli spoluvlastníci domu č. XX (predtým č. 23), ako tvrdí žalovaná, je nemožné

predať len prednú a zadnú časť domu - jednej bytovej jednotky. Nie je možné rozdeliť jeden dom -
jednu bytovú jednotku a predávať jej jednotlivé časti a na viac bez súhlasu spoluvlastníkov. Podľa §
120 ods. 1 OZ: „Súčasťou veci je všetko čo k nej podľa povahy patrí a nemôže byť oddelené bez
toho, že by sa tým vec znehodnotila“. Súčasťou veci sú zásadne aj prístavby (nadstavby, vstavby)ako aj stavebné úpravy - NS SR, sp.zn.6Obo178/2007. Súčasť veci nie je spôsobilým predmetom
občianskoprávneho vzťahu. Súčasť veci zdieľa to, čo sa po právnej stránke týka hlavnej veci - R4/1992.
Na základe uvedeného sa domnievame, že časť nehnuteľnosti domu č. XX nachádzajúca sa na parc.

č. XX je súčasťou nehnuteľnosti nachádzajúcej sa na parcele č. XX/X, pričom táto nehnuteľnosť je
hlavnou vecou. Chybou Odboru katastra nehnuteľností v H. hlavná nehnuteľnosť na parc. č. XX/X nie je
zapísaná v evidencii katastra, ale súčasť hlavnej nehnuteľnosti (prístavba) nachádzajúca sa na parc. č .
XX je v evidencii katastra ako samostatný dom. Ďalej chceme poukázať na to, že hlavná nehnuteľnosť
na parc. č. XX/X je vo výlučnom vlastníctve žalobkyne a súčasť veci - nehnuteľnosti v evidencii

katastra na parc. č. XX je v podielovom spoluvlastníctve žalobkyne a žalovanej. V skutočnosti tak časť
nehnuteľnosti je vo výlučnom vlastníctve jednej osoby a časť nehnuteľnosti je v spoluvlastníctve dvoch
vlastníkov, čo odporuje právnemu režimu charakteristiky „veci“ ako takej. Zároveň však treba dodať,
že žalobkyňa nijako nespochybňuje spoluvlastníctvo samotnej parcely č. XX. Dávame do pozornosti
súdu Uznesenie Štátneho notárstva v H. v dedičskej veci po nebohom B. J. č. C. zo dňa 31.7.1953.
Predmetom dedičského konania nebola parcela č. XX. Dedičkou po B.F. J. sa stala jeho manželka P.

J. rod. P.. Máme za to, že v roku 1995 sa kúpnou zmluvou previedla časť domu (ako jeho súčasť)
nevlastníkom E. T., rod. P. na manželov T.Á.A.. Z textu Ústavy SR vyplýva, že majetok nadobudnutý
v rozpore s právnym poriadkom ochranu nepožíva. Ak predávajúci, ako nevlastník veci ďalej prevedie
vlastnícke právo na kupujúceho, jedná sa o absolútne neplatný právny úkon. V čase prevodu nebola
E. T. rod. P. spoluvlastníčkou časti domu na parc. XX a preto nemohla previesť viac ako sama mala.

Ak bol aj povolený vklad do katastra na základe neplatného právneho úkonu je daný len modus -
teda spôsob nadobudnutia, ale chýba titul - právny dôvod nadobudnutia, čiže platne uzavretá zmluva.
Nemôže sa tak uplatniť ani námietka dobromyseľnosti ani námietka premlčania. V predchádzajúcich
odsekoch sme uviedli niekoľko skutočností, z ktorých je zrejmé, že kúpna zmluva uzavretá medzi E.
T., rod. P. (právnou nástupkyňou B. J.) a R. T. dňa 13.3.1995 v časti prevodu polovičného podielu k

nehnuteľnosti - domu nachádzajúceho sa na parc. č. XX je absolútne neplatným právnym úkonom.
Podľa ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom, alebo
účelom odporuje zákonu, alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom. Absolútne neplatný
právny úkon, je právny úkon, ktorý nie je dovolený. Ak žalovaná tvrdí, že je spoluvlastníčkou časti
domu na parc. č. XX, potom nie je zrejmé prečo v predmetnej nehnuteľnosti nikdy nebývala, nikdy

neplatila poplatky a dane spojené s užívaním a existenciou nehnuteľnosti, nikdy žalobkyňu nepožiadala
o riešenie veci či už nájomnou zmluvou, resp. majetkovým vyporiadaním. Naopak všetky náklady na
údržbu a zhodnotenie domu č.XX nachádzajúceho sa na parc. č. XX/X a XX znášala žalobkyňa, resp.
jej predchodcovia (napr. zavedenie plynu v roku 1978, rôzne vonkajšie úpravy). Žalovaná nikdy o dom
nejavila záujem. V roku 2013 právna zástupkyňa žalobkyne, kontaktovala žalovanú s tým, že je potrebné

vlastníctvo domu vyriešiť, nakoľko dom je potrebné zrekonštruovať. Na rekonštrukciu však žalobkyňa
potrebujeúver.Bankavšakodmietadaťúvernarekonštrukciunehnuteľnostiatozdôvodu,ževlastníctvo
nehnuteľnosti je nejasné - časť nehnuteľnosti je vo výlučnom vlastníctve žalobkyne a časť nehnuteľnosti
je v spoluvlastníctve so žalovanou, na časti nehnuteľnosti viazne záložné právo z úveru žalovanej.
Žalobkyňa, poučená svojou právnou zástupkyňou o náročnosti súdneho sporu o určenie vlastníckeho

práva, rozhodla sa pre mimosúdne riešenie veci. Toto spočívalo v tom, že predložila žalovanej návrh
zámennej zmluvy a vysvetlila je účel zmluvy a úmysel žalobkyne. Žalobkyňa by tak predišla konaniu
na Katastri nehnuteľností a tiež súdnemu konaniu o určenie vlastníctva. Žalovaná súhlasila s podpisom
takejto zmluvy, v deň podpisu však svoj súhlas odvolala. O to viac je zarážajúce, že žalovaná vo
svojom vyjadrení interpretuje uvedené konanie žalobkyne ako uznanie vlastníckeho práva k súčasti

nehnuteľnosti na parc. č. XX. Konštatovanie žalovanej v ods. VI jej vyjadrenia je nejasné a pôsobí
zmätočne. Žalobkyňa nikdy nenapádala výlučné vlastníctvo domu žalobkyne nachádzajúceho sa na
parcele XX/X ani výstavbu garáže. Nie je jasné na základe čoho žalovaná tvrdí, že dom na parc. č.
XX/X je v jej výlučnom vlastníctve a dom nachádzajúci sa na parc. č. XX/X a XX je v spoluvlastníctve
žalovanej a žalobkyne. Žalovaná stále opomína fakt, že stavba na parc. č. XX/X a XX tvorí jeden

celok, jeden obytný dom, ktorý sa reálne nemôže deliť. Vyššie uvedeným tvrdeniam žalovanej, odporujú
nasledujúce dokumenty: Darovacia zmluva zo dňa 2.4.1942 a uznesenie o povolení vkladu vlastníckeho
práva podľa darovacej zmluvy zo dňa 13.4.1942 - predmetom nie je žiadny dom na parcele č. XX ani
samotná parcela č. XX. Výmer ONV Pezinok zo dňa 26.7.1956 povoľuje B. Stankovičovi predchodcovi
žalobkyne prestavbu rodinného domu na parc. č. XX. Ak by sa dom nachádzal v spoluvlastníctve - musel

by spoluvlastník s prestavbou súhlasiť a byť účastníkom celého konania, čo sa nestalo. - Uznesenie
Štátneho notárstva v Pezinku č. Dnot XX/XX zo dňa 31.7.1953 v dedičskej veci po nebohom B.F. J.
(predchodca žalovanej). Predmetom dedičstva nebola nehnuteľnosť nachádzajúca sa na parc. č. XX ani
samotná parcela. Na základe uvedeného trváme na podanom návrhu.6. K replike žalobkyne podala dňa 18.04.2018 žalobkyňa dupliku, v ktorej uviedla: Chceme poukázať na
to, že hlavná vec - nehnuteľnosť na parc. č. XX/X je vo výlučnom vlastníctve žalobkyne a súčasť veci -

nehnuteľnosti v evidencii katastra na parc. č. XX je v podielovom spoluvlastníctve žalobkyne a žalovanej.
V skutočnosti tak časť nehnuteľnosti je vo výlučnom vlastníctve jednej osoby a časť nehnuteľnosti je v
spoluvlastníctve dvoch vlastníkov, čo odporuje právnemu režimu charakteristiky „veci" ako takej, pričom
súčasť veci nemôže byť predmetom vlastníckeho práva samostatne. Domnievame sa, že od počiatku -
od prvotného právneho úkonu, ktorým bol spoluvlastnícky podiel na časti nehnuteľnosti nachádzajúcej

sa na parcele č.XX prevedený na iného bol absolútne neplatný. Potom takýto právny úkon zakladá
aj ďalšiu neplatnosť právnych úkonov z neho vyplývajúcich. Z textu Ústavy SR vyplýva, že majetok
nadobudnutý v rozpore s právnym poriadkom ochranu nepožíva. Ak predávajúci, ako nevlastník veci
ďalej prevedie vlastnícke právo na kupujúceho, jedná sa o absolútne neplatný právny úkon. Máme za to,
že v čase prevodu spornej časti nehnuteľnosti (v roku 1995) nebola E.S. T. rod. P. spoluvlastníčkou časti
domu na parc. č. XX a preto nemohla previesť viac ako sama mala. Ak bol aj povolený vklad do katastra

nehnuteľností na základe neplatného právneho úkonu je daný len modus - teda spôsob nadobudnutia,
ale chýba titul - právny dôvod nadobudnutia, čiže platne uzavretá zmluva. Tento názor vyplýva z nálezu
Ústavného súdu ČR sp. zn. 11. ÚS 349/2003, taktiež z Uznesenia US SR zo dňa 10.2.2010, sp. zn. 1.
ÚS 50/2010 - 11. Z uvedeného ďalej vyplýva, že kupujúci, ktorý nadobudol vec od nevlastníka, nemôže
namietať tým, že nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnosti ako od vlastníka podľa údajov na liste

vlastníctva evidovaných v katastri nehnuteľností. V konkrétnej situácii muselo byť každému z kupujúcich
jasné, že kupovali časť súčasti domu, v ktorom desiatky rokov žila rodina J.. Je zrejmé, že súčasť spornej
nehnuteľnosti kupujúca - žalobkyňa (aj jej právni predchodcovia) kupovala spolu s rodinným domom na
parcele č. XX/X a XX/X, ktorý aj reálne obýva. Nikdy súčasť spornej nehnuteľnosti nehodlala užívať, lebo
vedela, že toto nie je reálne možné nakoľko ide o časť izby a chodby. Skutočnosti ako a kedy príslušný

kataster nehnuteľností pochybil, tým že dom na parcele XX/X vyradil z evidencie (dom bol pôvodne
zapísaný na PK vložke č. XX, v spise) a povolil zápis iba časti domu na parc. č XX, pričom následne
povolil aj jednotlivé prevody spoluvlastníckeho podielu, je preukázateľne možné dokázať iba znaleckým
dokazovaním. V tomto prípade máme za to, že spoluvlastníctvo žalovanej k spornej časti nehnuteľnosti
nikdy nemohlo vzniknúť (predmet prevodu nebol spôsobilý byť predmetom občianskoprávneho vzťahu -

absolútne neplatný právny úkon) a preto iné spôsoby vyriešenia sporu (vyporiadaním spoluvlastníctva,
resp. žaloba o splnenie povinnosti) v tomto prípade nepripadajú do úvahy. Ak by sa žalobkyňa žalobným
návrhom domáhala vyporiadania spoluvlastníctva deklarovala by, že spoluvlastnícky podiel k časti domu
skutočne legitímne vznikol, čo nie je pravdou. Žalovaná síce tvrdí, že za časť nehnuteľnosti riadne
zaplatila. Svoje tvrdenia však nijako nepodložila. Nie je zrejmé akú finančnú čiastku zaplatila, za súčasť

nehnuteľnosti nachádzajúcej sa na parc. č. XX. V súdnom konaní navrhujeme súdu, aby vykonal dôkaz
predložením kúpnej zmluvy žalovanej, ktorou nadobudla spoluvlastnícky podiel k časti nehnuteľnosti.
Z predložených dôkazov vyplýva, že predchodcovia žalobkyne nerušene nehnuteľnosť nachádzajúcu
sa na parcele č. XX/X užívali od roku 1920. V roku 1956 predchodca žalobkyne postavil prístavbu
na parcelu č. XX ako súčasť nehnuteľnosti na parcele. č XX/X. Od istého momentu - nie je zrejmé

od ktorého časť nehnuteľnosti na parcele č. XX bola niekoľkokrát prevádzaná na iných majiteľov bez
vedomia právnych predchodcov žalobkyne. Až v roku 2004 sa žalobkyňa v dedičskom konaní po
matke dozvedela, že časť domu patriaceho jej predchodcom je v spoluvlastníctve manželov T.. Počas
dedičského konania opätovne manželia T. previedli časť domu a to na žalovanú znova, bez vedomia
žalobkyne. Až po skončení dedičského konania v roku 2007 žalobkyňa zistila, že časť domu bola

prevedená na žalovanú. Na základe uvedeného trváme na tom, že naliehavý právny záujem vidíme v
tom, že je daná spôsobilosť určovacej žaloby (rozsudku) byť podkladom, pre zmenu zápisu vlastníckeho
práva v katastri nehnuteľností tak, aby zodpovedal skutočnému stavu, ktorý je taký, že: a) Žalobkyňa
nerušene užíva a zveľaďuje celú nehnuteľnosť od roku 2004 (jej právni predchodcovia od roku 1956).
Právne vzťahy nie sú usporiadané v súlade so skutočným užívaním nehnuteľnosti, ide tu o rozpor

vo vlastníctve nehnuteľnosti podľa stavu vyplývajúceho z katastra nehnuteľností a faktickým stavom
užívania. b) Spoluvlastnícke právo žalovanej bolo nadobudnuté na základe absolútne neplatného
právneho úkonu - predmet prevodu nebol spôsobilý na prevod vlastníckeho práva c) Odstránenie stavu
právnej neistoty žalobkyne, ktorá nehnuteľnosť nemôže riadne zveľaďovať d) Žalovaná je zapísaná
v katastri nehnuteľností ako spoluvlastníčka spornej časti nehnuteľnosti napriek tomu, že táto nebola

spôsobilá na samostatný prevod, nakoľko nemôže byť predmetom občianskoprávnych vzťahov. V
prípade, ak by sa súd stotožnil s tvrdeniami žalobkyne a to, že časť nehnuteľnosti ako súčasť hlavnej
veci (rodinného domu) je v spoluvlastníctve žalobkyne a žalovanej, oznamujeme súdu, že v danej veci
došlokvydržaniučastinehnuteľnostiatoznasledovnýchdôvodov.Základnýmizákonnýmipredpokladminadobudnutia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti vydržaním podľa § 134 Občianskeho zákonníka (ďalej
len OZ) sú spôsobilosť predmetu vydržania, oprávnená držba a uplynutie vydržacej doby. Oprávnená
držba - Podľa predložených dokumentov v tomto súdnom konaní je zrejmé, že predchodcovia žalobkyne

nehnuteľnosť č. XX nerušene užívali, zveľaďovali v domnení, že nehnuteľnosť ako celok - rodinný
dom č. XX je vo vlastníctve B. J. otca žalobkyne a matky I. J.Z. - matky žalobkyne. V roku 1956 otec
žalobkyne ako stavebník pristavil prístavbu k domu na parcelu č. XX, v ktorej rozšíril obývaciu izbu
a chodbu a postupne zaviedol elektrinu a plyn. Po smrti otca žalobkyne nehnuteľnosť č. XX bola na
základe dedičskej dohody schválenej dňa 7.9.1964 vo vlastníctve jej matky I. J. a to až do roku 2004,

kedy zomrela. Na základe uvedeného máme za to, že nehnuteľnosť č. XX ako celok nachádzajúca
sa na parc. č. XX/X a XX bola nerušene užívaná B. J., I. J. a neskôr aj žalobkyňou od roku 1956
až do roku 2004. Subjektívnou stránkou inštitútu vydržania je presvedčenie držiteľa, že je vlastníkom
veci. Žalobkyňa a jej právni predchodcovia (starí rodičia a rodičia) žili v nehnuteľnosti - rodinnom dome
č. XX a zveľaďovali ju od roku 1920 v presvedčení, že sú vlastníkmi tejto nehnuteľnosti. Naplnenie
subjektívnej stránky vydržania však nie je postačujúcim predpokladom na vznik vydržania. Je potrebné

sa zaoberať aj naplnením objektívnej stránky inštitútu vydržania a to je existencia skutočností, o ktorých
vydržatelia pri zachovaní obvyklej opatrnosti mali (mohli) vedieť. V tomto kontexte uvádzame, že počas
doby kedy žalobkyňa a jej právni predchodcovia užívali celú nehnuteľnosť ako vlastnú si nikto nerobil
žiaden nárok na vlastníctvo, spoluvlastníctvo ani úžitky plynúce z užívania nehnuteľnosti. Pri postupnom
prevádzaní časti rodinného domu č. XX na parcele č. XX dokonca právni predchodcovia žalovanej

nerešpektovali predkupné právo žalobkyne ako spoluvlastníčky, čo jasne vyplýva aj z kúpnych zmlúv.
Žalobkyňa ani jej matka vôbec netušili, že súčasť nehnuteľnosti tvoriaca časť obývacej izby a chodby
bola v roku 1995 predaná manželom T.Ý.. Prevod sa uskutočnil bez jej vedomia a bez vedomia jej
matky. Tá istá situácia sa zopakovala, keď manželia T. previedli časť rodinného domu na žalovanú
(v priebehu dedičského konania po matke žalobkyne) - žalobkyňa nebola oslovená na uplatnenie

predkupného práva a súčasť rodinného domu č. XX sa previedla spolovice na žalovanú znova bez
vedomia žalobkyne. Táto sa až po smrti matky v roku 2007 dozvedela, že časť rodinného domu je v
spoluvlastnícve so žalovanou. Dokonca zistila, že žalovaná na túto časť nehnuteľnosti zriadila záložné
právo. Žalobkyňa ani jej právni predchodcovia ani pri zachovaní náležitej opatrnosti, nemali ani nemohli
mať pochybnosti o tom, že sú výlučnými vlastníkmi nehnuteľnosti nachádzajúcej sa na parc. č. XX/X a

XX, ktorú vždy užívali a zveľaďovali bez akýchkoľvek vlastníckych a užívateľských nárokov tretích osôb.
Domnievame sa, že držba nehnuteľnosti - rodinného domu č. XX zo strany žalobkyne aj jej právnych
predchodcov (otca aj matky) bola oprávnená a dobromyseľná a to minimálne od roku 1956, kedy otec
žalobkyne k rodinnému domu na parc. č. XX/X pristavil spornú časť nachádzajúcu sa na parc. č. XX.
Do roku 2004 nebolo žiadnych pochybností, že nehnuteľnosť patrí predchodcom žalobkyne, nikto ich

vlastnícke právo nespochybňoval. Naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho práva má žalobkyňa
aj z toho dôvodu, že žalovaná je zapísaná v katastri nehnuteľností ako spoluvlastníčka spornej časti
nehnuteľnosti napriek tomu, že žalobkyňa resp. jej právni predchodcovia nadobudli tento spoluvlastnícky
podiel vydržaním. Žalobkyňa žiada tento súd na odstránenie stavu ohrozenia jej práva resp. neistoty v
právnom vzťahu. Len takouto určovacou žalobou môže odstrániť nedostatok ohľadom vlastníckych práv

jej právnych predchodcov. Len rozhodnutie súdu o tejto otázke môže byť podkladom pre uskutočnenie
zmeny zápisu vlastníckych práv v katastri nehnuteľností a zosúladenie dlhodobého faktického stavu so
stavom právnym. Právne vzťahy nie sú usporiadané v súlade so skutočným užívaním nehnuteľnosti, ide
tu o rozpor vo vlastníctve nehnuteľnosti podľa stavu vyplývajúceho z katastra nehnuteľností a faktickým
stavom užívania.

7. Súd prvej inštancie vo veci rozhodol dňa 30.11.2020 rozsudkom č.k. 42C 18/20217 - 323, ktorým
určil, že výlučnou vlastníčkou nehnuteľnosti - rodinný dom súpisné číslo XX, zapísaný na LV XXXX, na
parcele číslo XX/X o výmere 31 m2 a na LV XXXX na parcele číslo XX/X o výmere 47 m2, nachádzajúci
sa v okrese H., obci Š., k. ú. R. Š., zapísaný na Okresnom úrade H., katastrálny odbor, je žalobkyňa,

ktorej zároveň priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

8. Žalovaná voči rozhodnutiu súdu prvého stupňa podala v lehote stanovenej zákonom odvolanie.
Odvolací súd uznesením 16Co/44/2021-392 zo dňa 31.05.2024 rozhodnutie súdu prvého stupňa zrušil
a vrátil na ďalšie konanie. Vo svojom uznesení uviedol, že Odvolací súd dospel k záveru, že žalovaná

dôvodne namietla, že záver súdu prvej inštancie o splnení podmienky oprávnenosti držby žalobkyňou
z dôvodu, že právni predchodcovia žalobkyne nehnuteľnosť č. XX nerušene užívali a zveľaďovali v
domnení, že táto je v celosti vo vlastníctve B. J. (otca žalobkyne) a I. J. (matky žalobkyne), keď po
smrti otca žalobkyne nehnuteľnosť č. XX bola na základe dedičskej dohody (v konaní o dedičstvepo B. J., poznámka odvolacieho súdu) schválenej dňa 7.9.1964 vo vlastníctve matky žalobkyne (I.
J.) a to až do roku 2004, kedy zomrela; nezodpovedá vykonanému dokazovaniu. Odvolací súd v
zhode s argumentáciou žalovanej poukazuje na skutočnosť, že žalobkyňa nadobudla vlastnícke právo

k dotknutej nehnuteľnosti, t. j. k parcele č. XX, zastavaná plocha a nádvoria o výmere 75 m2 a k na
nej postavenom dome súpisné č. XX na základe osvedčenia o dedičstve č. k. XD/XX/XXXX-XX, zo dňa
27.4.2006, ako dedičstvo po svojej matke I. J., rod. F. len v 1-ici (č. l. 30 a 219 spisu), pričom uvedený
podiel na predmetnej nehnuteľnosti získala matka žalobkyne ako dedičstvo po B. J. (otcovi žalobkyne)
na základe uznesenia štátneho notárstva Bratislava-vidiek č. D 1403/63-12-13, zo dňa 7.9.1964 (č. l. 214

spisu). V konaní teda nebolo preukázané, že by žalobkyňa, resp. jej právni predchodcovia disponovali
súdomprvejinštancieoznačenýmprávnymtitulom,ktorýbyzakladaldobromyseľnosť,tedaoprávnenosť
presvedčenia,žerodinnýdomč.XXakocelokbolvovlastníctveB.J.aI.J.,keďprenaplneniepodmienky
oprávnenosti držby nepostačuje faktické užívanie celej dotknutej nehnuteľnosti (detencia). Vzhľadom
na uvedené dedičské rozhodnutia nemôže tiež obstáť záver súdu prvej inštancie, že žalobkyňa, resp.
jej právni predchodcovia nemohli ani pri zachovaní náležitej opatrnosti mať pochybnosti o tom, že

sú výlučnými vlastníkmi nehnuteľnosti (rodinného domu) v časti nachádzajúcej sa na parcele č. XX.
Odvolací súd zároveň zdôraznil, že ak súd prvej inštancie na základe žalobného návrhu posudzoval
v konaní podmienky vydržania, tieto je potrebné skúmať vo vzťahu k žalobkyni, ktorá sa určenia
vlastníckeho práva domáhala, pričom pre záver o dôvodnosti argumentácie žalobkyne vydržaním, je
skúmanie dôvodnosti vlastníckeho práva žalovanej v podiele 1 k parcele č. XX a nehnuteľnosti na

nej bezpredmetné. Je potrebné tiež uviesť, že z uvedených dedičských rozhodnutí vyplýva, že právni
predchodcovia žalobkyne boli vlastníkmi dotknutej nehnuteľnosti na parcele č. XX len v 1, na čom
nemení nič ani skutočnosť, že výmerom Okresného národného výboru v Pezinku zn. R., zo dňa
26.7.1956, bola otcovi žalobkyne B. J. povolená prestavba rodinného domu na parcele č. XX v obci
R. Č. (neskôr R. Š.), ktorý dôkaz bez ďalšieho nie je spôsobilý preukázať, že nehnuteľnosť na parcele

č. XX bola v jeho výlučnom vlastníctve, čomu odporuje aj dedičské rozhodnutie po menovanom a
následne aj po jeho manželke, t. j. po právnych predchodcoch žalobkyne. Žalobkyňa založila svoju
argumentáciu na skutočnosti, že rodinný dom súpisné číslo XX sa nachádza na parcelách č. XX/X a
č. XX, pričom ide o jednu nehnuteľnosť, rozdielnu od rodinného domu na parcele č. XX/X, ktorá bola
tiež pôvodne označená súpisným číslom XX. Pre posúdenie dobromyseľnosti žalobkyne a v rámci nej

existencie právneho titulu svedčiaceho žalobkyni, resp. jej právnym predchodcom k nehnuteľnosti na
predmetných parcelách, bolo potrebné ustáliť, či rodinný dom č. XX bol jednou nehnuteľnosťou alebo bol
reálne rozdelený a s ohľadom na toto posúdenie vyhodnotiť predpoklady dobromyseľnosti žalobkyne.
Pokiaľ súd prvej inštancie dospel k žalovanou v odvolaní namietanému záveru, že sa jedná o dve
nehnuteľnosti, t. j. dva rodinné domy, z ktorých jeden sa nachádza na parcele č. XX/X a druhý na

parcelách č. XX/X a č. XX (odsek 37 napadnutého rozhodnutia), odvolací súd konštatuje, že uvedený
skutkový záver nie je založený na dostatočne zistenom skutkovom stave. Odvolací súd dáva do
pozornosti, že hoci súd prvej inštancie uviedol, že rodinný dom nachádzajúci sa na parcelách č. XX/
X a č. XX/X bol rozdelený Výmerom Odboru výstavby ONV v Pezinku zo dňa 4.1.1954, ktorým sa
privoľuje rozdelenie nehnuteľnosti podľa používania, uvedený skutkový záver nevyplynul zo žiadneho

v konaní vykonaného dôkazu a bol obsiahnutý len v žalovanou aj v tejto časti sporovanom vyjadrení
žalobkyne v rámci podania zo dňa 24.1.2018 (č. l. 114 spisu); súd prvej inštancie preto nemohol
z neho vychádzať ako z nespornej skutočnosti. Zároveň napriek skutočnosti, že súd prvej inštancie
vykonal aj dôkaz dokladmi predloženými Okresným úradom Pezinok dňa 1.10.2018 (č. l. 204 až 224
spisu), v ktorých sa nachádzala aj pozemnoknižná vložka č. XXXX, katastrálne územie R. Č., kde

sa nachádzal záznam zo dňa 7.9.1954 o zápise vlastníckeho práva k nehnuteľnosti na parcele č.
XX - dom o výmere 75 m2 a to titulom deľby a na základe skutočnej držby, tento dôkaz do svojho
rozhodnutia nepremietol, pričom aj keď zápis vlastníckeho práva na základe skutočnej držby v roku
1954 už nemal konštitutívne účinky, jeho cieľom bolo zosúladenie právneho stavu a skutočnej držby
dotknutej nehnuteľnosti, predstavuje preto dôkaz, ktorý je potrebné vyhodnotiť pri posúdení žalobkyňou

uplatneného nároku. Odvolací súd v súvislosti so skutkovými zisteniami súdu prvej inštancie poukazuje
aj na skutočnosť, že žalobkyňa v priebehu konania pred súdom prvej inštancie predložila výpis z
listu vlastníctva č. XXXX, podľa ktorého kataster nehnuteľností zapísal výlučné vlastníctvo žalobkyne
k parcele č. XX/X, ako aj k rodinnému domu súpisné číslo XX, nachádzajúcemu sa na predmetnej
parcele, pričom súd prvej inštancie na predložený dôkaz pri vyhodnocovaní skutkového stavu nijako

nereflektoval. Vo vzťahu k vykonateľnosti výroku napadnutého rozhodnutia odvolací súd poznamenáva,
že ak súd prvej inštancie chcel vlastnícke právo žalobkyne vymedziť inak ako je zapísané v katastri
nehnuteľností, kde nie je evidovaná parcela č. XX/X o výmere 31 m2, nevyhnutnou súčasťou súdneho
rozhodnutiajevtakomprípadegeometrickýplán,naktorýjenutnévovýrokurozhodnutiaodkázaťatentok rozhodnutiu aj neoddeliteľne pripojiť. V ďalšom konaní bude súd prvej inštancie povinný riadiť sa vyššie
uvedeným právnym názorom odvolacieho súdu, ktorým je v zmysle § 391 ods. 2 C. s. p. viazaný; spor
opätovne prejedná na pojednávaní, podľa návrhov strán vykoná dokazovanie, na základe vykonaných

dôkazov ustáli skutkový stav potrebný pre svoje rozhodnutie, v rámci posúdenia nároku žalobkyne sa
vysporiada s otázkou, či sa v prípade žalobkyňou označenej nehnuteľnosti, ktorej výlučného vlastníctva
sa domáha, jedná o samostatnú nehnuteľnosť a posúdi naplnenie predpokladov vydržania dotknutej
nehnuteľnosti žalobkyňou; po opätovnom rozhodnutí sporu svoje závery o skutkových zisteniach a
právnom posúdení veci odôvodní spôsobom zodpovedajúcim § 220 ods. 2 C. s. p., teda jasne a výstižne

vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považoval
za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil,
prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd prvej inštancie skutkové a
právne závery odôvodní zrozumiteľným a presvedčivým spôsobom tak, aby bolo v plnej miere naplnené
právo strán sporu na spravodlivé súdne konanie.

9. Súd vykonal vo veci dokazovanie oboznámením s obsahom písomných podaní žalobkyne, žalovanej,
ich prednesmi na pojednávaní, výmerom Okresného národného výboru v Pezinku zo dňa 26.07.1956,
listom vlastníctva č. XXXX pre k.ú. R. Š., listom vlastníctva č. XXXX pre k.ú. R. Š., Darovacou zmluvou
zo dňa 08.03.1942, uznesením č. XXXX/XX, Uznesením štátneho notárstva č. C. XXXX/XX - XX - XX
zo dňa 07.09.1964, osvedčením o dedičstve H. X C. XX/XXXX - XX, Dnot XX/XXXX zo dňa 27.04.2006,

osvedčením o dedičstve XXD XX/XX, Dnot X/XX, IČS XXXXXXXXXX zo dňa 21.02.2013, kolaudačným
rozhodnutím mesta Šenkvice zo dňa 31.08.2004, rozhodnutím o určení súpisného a orientačného čísla
zo dňa 20.01.2005, Kúpnou zmluvou zo dňa 14.04.2005, výsluchom manželov T., a zistil nasledovný
skutkový stav:

10. Z výmeru Okresného národného výboru v Pezinku zo dňa 26.07.1956, vyplýva, že stavebníkovi B.
J. bola povolená stavba rodinného domku svojpomocne v obci, umiestnenie v ulici č. XX na parcele XX.
Výmerom: Určuje sa výška podlahy 60 cm nad terén, určuje sa výška rímsy 415 cm nad terén, určená
povinnosť previesť okapný žľab od suseda A. S., určenie prevedenia elektronickej inštalácie.

11. Z listu vlastníctva č. XXXX pre k.ú. R. Š. vyplýva, že žalobkyňa je výlučnou vlastníčkou parcely č.
XX/X, o výmere 47 m2 k.ú. R. Š.L. ako aj rodinného domu súpisné číslo XX, nachádzajúcemu sa na
predmetnej parcele.

12. Z listu vlastníctva č. XXXX pre k.ú. R. Š., že žalobkyňa a žalovaná sú podielovými spoluvlastníčkami,

každá v 1 parcely č. XX a stavby súpisné číslo XX na parcele č. XX, zastavená plocha a nádvorie o
výmere 75m2.

13. Z Darovacej zmluvy zo dňa 08.03.1942, vyplýva, že: Darujúci rodičia darujú a do vlastníctva svoju
celú nehnuteľnosť v pozemnoknižnej vložke kat. územie R. Š. Č.. XX pod. A.1.r.č. 1-3. pč. 75/2,76/2,79,

Záhrada, dom č. XX s dvorom spoločným. č. XX a XX t.j. s parcelným číslom XX/X a XX/- svojmu synovi
B. J. z R. Š. č. Darujúci rodičia darujú a do vlastníctva odovzdávajú celú nehnuteľnosť v pozemnoknižnej
zložke kat. územie R. Š. č.XXXX. pod. A.1r.č. 1-3. pč. 75/1,76/1,79 dom č. XX a spol. dvor svojmu synovi
B. J..

14. Z uznesenia č. XXXX/XX, vyplýva, že súd povolil zápis nehnuteľností vyplývajúci z darovacej zmluvy
zo dňa 08.03.1942 v prospech B. a B. J., a manželke B. J. P. P. každému dom č. XX v jednej polovici.

15. Z uznesenia štátneho notárstva č. D XXXX/XX - XX - XX zo dňa 07.09.1964, vyplýva, že predmetom
dedičstva po zosnulom B. J. bola 1 domu vo R. Č. v hodnote 7.000,- Kčs.

16. Z osvedčenia o dedičstve H. X C. XX/XXXX - XX, Dnot XX/XXXX zo dňa 27.04.2006, vyplýva, že
po nebohej I. J. rod. F. nadobudli E. J. a C. J.Č. každá v 1 k vyššie uvedenému podielu každá v 1
vzhľadom k celku nehnuteľnosti zapísané na Liste vlastníctva č. XXXX parcelné číslo XX zastavané
plochyanádvoriaovýmere75m2ananejpostavenýrodinnýdomčs.XXparcelnéčísloXX/X,zastavané

plochy a nádvoria o výmere 264m2, parcelné číslo XX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 17m2
v 1 - ici.17. Z osvedčenia o dedičstve XXD XX/XX, Dnot X/XX, IČS XXXXXXXXXX zo dňa 21.02.2013, po B. J.
zdedila C. J. okrem iného parcelu č. XX/X - dom o výmere 47m2, v celosti.

18. Z kolaudačného rozhodnutím mesta Š. zo dňa 31.08.2004, vyplýva, že Obec Š. ako príslušný
stavebný úrad povolil užívanie stavby: stavebné úpravy rodinného domu súpisné číslo XX a stavbu
garáže parcelné číslo XX/X dom, XX/X garáž, k.ú. R. Š..

19. Z pozemkovoknižnej vložky č. XXXX (č. l. 204 až 224 spisu), pre katastrálne územie R. Č., kde sa

nachádza záznam zo dňa 07.09.1954 o zápise vlastníckeho práva k nehnuteľnosti na parcele č. XX
- o výmere 75 m2 dom a to titulom deľby a na základe skutočnej držby vnesené z vložky číslo XX.
Vlastníctvo zapísané P. J. rod. P. v polovici a B. J. v polovici.

20. Z rozhodnutia o určení súpisného a orientačného čísla zo dňa 20.01.2005, vyplýva, že Obec Š.
pre stavbu - stavebne upravený rodinný dom a garáž postavená v obci Š. v časti obce Š. na ulici B.,

orientačné číslo XX/A, súpisné číslo XXXX, jedná sa o stavebne upravený rodinný dom (predchádzajúce
orientačné číslo XX, súpisné číslo XX), ktorý sa nachádza v katastrálnom území R. Š. na parcele č. XX/
X a garáž na parcele číslo XX/X. Vlastníkmi uvedeného domu a garáže sú: O.. R. T. a manželka O. T.,
rod. T., bytom Š., ul. B. XX.

21. Z Kúpnej zmluvy zo dňa nedatované, podpísaná zmluvnými stranami dňa 13.03.1995, doručená
Katastrálnemu úradu v Bratislave dňa 20.03.1995, vklad vlastníckeho práva povolený dňa 23.12.1994
pod R. XXXX/XX vyplýva, že táto bola uzatvorená medzi predávajúcou E. T. a kupujúcimi manželmi O..
R. T. a O. T., predmetom kúpnej zmluvy boli nehnuteľnosti vo výlučnom vlastníctve predávajúcej: parcela
XX/X - záhrada o výmere 236m2, parcela číslo XX/X - zastavaná plocha o výmere 47 m2 s rodinným

domom súpisné číslo XX, zapísané na Liste Vlastníctva číslo XXXX pre k.ú. R. Š. a nehnuteľnosti v
podielovom spoluvlastníctve o veľkosti podielu 1 a to parcela číslo XX zastavaná plocha o výmere 75m2
s rodinným domom číslo XX a parcela číslo XX zastavaná plocha o výmere 281m2 zapísané na liste
vlastníctva číslo XXXX pre k.ú. R. Š.. Z kúpnej zmluvy teda vyplýva, že stavba rodinným dom súpisné
číslo XX bol v zmysle uvedenej kúpnej zmluvy zapísaný na dvoch listoch vlastníctva (č.XXXX a č.XXXX

pre k.ú. R. Š.) a v dvoch veľkostiach podielov a to č. XXXX 1/1 a XXXX 1.

22. Z Kúpnej zmluvy zo dňa 14.04.2005 vyplýva, že O.. R. T. s manželkou O. T. predali D. U.I.Q. a
jeho manželke D. U. pozemky parcelné číslo XX/X, záhrady o výmere 236 m2, parcelné číslo XX/X
zastavené plochy a nádvoria o výmere 47m2, stavby: Stavba so súpisným číslom XXXX - Dom na ulici

B. s orientačným číslom XX/A postavený na pozemkoch s parcelným číslom XX/X a XX/X, Stavba bez
súpisného čísla - Garáž postavená na pozemkoch s parcelným číslom XX/X, pozemky parcelné číslo XX
zastavané plochy a nádvoria o výmere 37m2 a 38m2, parcelné číslo XX/X zastavané plochy a nádvoria o
výmere 132m2, parcelné číslo XX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 17m2 a stavby so súpisným
číslom XX rodinný dom postavený na pozemku XX/X/X a XX/X/X. Vlastnícke právo k parcelné číslo XX/

X, záhrady o výmere 236 m2, parcelné číslo XX/X zastavené plochy a nádvoria o výmere 47m2, stavby:
Stavba so súpisným číslom XXXX - Dom na ulici B. s orientačným číslom XX/A postavený na pozemkoch
s parcelným číslom XX/X a XX/X, Stavba bez súpisného čísla - Garáž postavená na pozemkoch s
parcelným číslom XX/X je o veľkosti 1/1 a k nehnuteľnostiam stavby so súpisným číslom XX rodinný dom
postavený na pozemku XX/X/X a XX/X/2. Vlastnícke právo k parcelné číslo XX/X, záhrady o výmere

236 m2, parcelné číslo XX/X zastavené plochy a nádvoria o výmere 47m2 je veľkosť spoluvlastníckeho
podielu 1.

23. Svedkyňa O. T., nar. XX.XX.XXXX vo svojom výsluchu uviedla, Čo je obsahom tohto sporu, je
mi známe z komunikácie s PZ žalovanej, zároveň strany sporu sú mi osobne známe, so žalobkyňou

sme bývali na spoločnom dvore a žalovanej sme previedli nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom tohto
konania. Čo sa týka nehnuteľností, my sme si ich s manželom kúpili do BSM, tieto sme užívali po
dobu desať rokov, následne boli pre nás nevyhovujúce, keďže sme mali rodinu, rozhodli sme sa
ich predať. Dom sme si zrekonštruovali, urobili sme nadstavbu, vo vzťahu k pozemku sme nerobili
žiadne zmeny, na danom pozemku boli dva RD, jeden užívala žalobkyňa, pred ňou jej matka spolu

so žalobkyňou a my sme vlastnili druhú nehnuteľnosť, ktorú sme previedli aj s príslušnými pozemkami
na žalovanú spolu s manželom. Viete mi popísať o aké stavby ide ? Áno viem, jedná sa o garáž, bez
súpisného čísla a RD, ten náš, v ktorom sme bývali, určite sa nejednalo o dom vo vlastníctve žalobkyne.
Keď ste nadobudli polovičný vlastnícky podiel na parcele číslo XX, vy ste túto aj nejakým spôsobomužívali ? Nemala som vedomosť, žeby som vlastnila parcelu a dom, ktorý by mal byť v spoločnom
spoluvlastníctve so žalobkyňou. Keď ste dom na parcele číslo XX/X prerábali, bola účastníkom konania
aj matka žalobkyne ? Presne si nepomínam, predpokladám, že sme potrebovali súhlas susedov, či ho

udeľovala žalobkyňa alebo jej matka, to si už nespomínam. Žalobkyňa, resp. jej matka boli v stavebnom
konaní spolužiadatelia ? Nie, náš dom sme mali v BSM spolu s manželom, stavebné povolenie na
rekonštrukciu sme dostali ako manželia a nik ďalší o toto povolenie s nami nežiadal. Ako ste chápali to,
že ste kúpili spoluvlastnícky podiel na parcele číslo XX v 1 a tento dom užíval niekto iný ? My sme ani
netušili, žeby sme boli vlastníkmi parcely a domu, nikdy sme si užívacie právo k nemu nepožadovali.

Na dome postavenom na parcele XX/X, boli ste samostatnými odberateľmi energií a služieb súvisiacich
s bývaním ? Áno. Uzatvorili ste s manželom nejakú dohodu o vysporiadaní spoluvlastníckeho podielu
na parcele XX vo vzťahu k žalobkyni alebo k jej matke ? Nie. V čase, keď ste predávali všetky
nehnuteľnosti pani U., ponúkli ste predkupné právo pani J. alebo jej matke ? Nie. Uskutočnila sa reálne
nejaká obhliadka pri predaji týchto nehnuteľností ? Áno, predávali sme to cez RK, teda obhliadka sa
uskutočnila. Môžeme vylúčiť, že ste kupovali jednu nehnuteľnosť, ako tvrdí žalovaná, alebo ste kupovali

viac nehnuteľností ? Neviem presne, my sme kupovali náš RD s pozemkami, tie ako boli rozdelené si
nepomínam, nemala som vedomosť o tom, žeby sme boli spoluvlastníkmi v dome žalobkyne. Spomínate
si pod akým súpisným číslom ste kupovali Váš rodinný dom ? Myslí že XX, ale presne si už nepamätám.

24. Svedok O.. R. T., nar. XX.XX.XXXX na výsluchu uviedol: Áno, je mi známe, o čom je súdne konanie,

dozvedel som sa to tesne pred pojednávaním. Žalobkyňa je mi osobne známa, bývali sme na spoločnom
dvore. Žalovanú som stretol pri prevode nehnuteľností. Situáciu si už presne nepamätám, je to cca
30 rokov dozadu. S manželkou sme nadobudli nehnuteľnosti a to RD a nejaké parcely. RD sme si
zrekonštruovali na základe riadne vydaného stavebné povolenia a následne kolaudačného rozhodnutia,
RD sme nezväčšovali, ostal v pôvodnom pôdoryse, akurát sme ho nadstavili, stavebné konanie prebehlo

bez problémov a riadne. O situácii, žeby sme mali byť vlastníkmi v nejakom podiele spolu so žalobkyňou,
resp. jej matkou, som sa dozvedel až dnes a nikdy som o tom nemal vedomosť. Vedel som, že náš RD je
nejakých pár centimetrov zasadený na pozemku buď obce alebo urbáru, na čo sme kupujúcu upozornili,
nepamätám si, či aj priamo v zmluve, vzhľadom na tento problém sme znížili kúpnu cenu. Prestúpila
PZ žalovanej, ktorá predčítala predmet kúpnej zmluvy uzavretej dňa 14.04.2005 medzi svedkyňou, jej

manželom a žalovanou. Viete mi popísať o aké stavby ide ? To „A“ to bol ten prvý dom, bez súpisného
čísla bola garáž, to som staval ja, to „B“ bol dom pani J., ktorý sme považovali za celý ich, nevedeli
sme, že tam niečo vlastníme, realitná kancelária opisovala zmluvy, ktorými sme my nadobudli tieto
nehnuteľnosti, do toho sme sa nestarali. Mali sme na to RK, tá vychádzala z údajov z katastra a
pôvodnej kúpnej zmluvy, na základe ktorej sme my nadobudli tieto nehnuteľnosti. Keď ste kupovali tieto

nehnuteľnosti, vy ste sa nestarali ktoré konkrétne kupujete ? Mali sme za to, že tam boli 2 rodinné domy,
presné usporiadanie pozemkov sme sa nestarali, o tom, žeby sme vlastnili podiel na RD žalobkyne,
neuplatňovali sme si nikdy užívacie práva. Netušili sme, že niečo také vlastníme. Prerábali ste Váš
dom na parcele číslo XX/X a XX/X ? Áno, tento dom sme nadstavovali. Uzatvorili ste s manželkou
nejakú dohodu o vysporiadaní spoluvlastníckeho podielu na parcele XX vo vzťahu k žalobkyni alebo

k jej matke ? Nie, nikdy sme takúto dohodu neuzatvárali, ako som uviedol, nemali sme vedomosť,
žeby sme boli spoluvlastníkmi podielu nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobkyne. V čase, keď ste predávali
všetky nehnuteľnosti pani U., ponúkli ste predkupné právo pani J. alebo jej matke ? Keďže som o tom
nemal vedomosť, tak nepredpokladám, žeby som ponúkal. Na dome postavenom na parcele XX/X,
ste boli samostatnými odberateľmi energií a služieb súvisiacich s bývaním ? Áno, elektrina aj plyn boli

samostatné prípojky aj samostatné odberné miesta.

25. Podľa § 137 písm. c) C.s.p., žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu
právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné
preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.

26. Podľa § 37 ods. 1 zák č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, ďalej len „OZ“ právny úkon sa musí urobiť
slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.

27. Podľa § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo

ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.28. Podľa § 41 OZ, ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou len táto
časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za ktorých k nemu došlo,
nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.

29. Podľa § 123 OZ, vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať,
požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

30. Podľa § 132 OZ, vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou,

dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom.

31. Podľa § 134 ods. 1, 2, 3, 4 OZ, oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v
držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť. Takto
nemožno nadobudnúť vlastníctvo k veciam, ktoré nemôžu byť predmetom vlastníctva, alebo k veciam,
ktoré môžu byť len vo vlastníctve štátu alebo zákonom určených právnických osôb ( § 125). Do doby

podľa odseku 1 sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe právny predchodca. Pre
začiatok a trvanie doby podľa odseku 1 sa použijú primerane ustanovenia o plynutí premlčacej doby.

32. Podľa § 1 ods. 1 Zákona č. 162/1995 Zb. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných
práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) kataster nehnuteľností (ďalej len „kataster“) je geometrické

určenie, súpis a popis nehnuteľností. Súčasťou katastra sú údaje o právach k týmto nehnuteľnostiam a
to o vlastníckom práve, záložnom práve, vecnom bremene, a o predkupnom práve, ak má mať účinky
vecného práva, ako aj o právach vyplývajúcich zo správy majetku štátu, zo správy majetku obcí, zo
správy majetku vyšších územných celkov, o nájomných právach k pozemkom, ak nájomné práva trvajú
alebo majú trvať najmenej päť rokov (ďalej len „právo k nehnuteľnosti“).

33. Podľa § 36a citovaného zákona ak je vlastnícke právo k nehnuteľnosti zapísané na liste vlastníctva a
na vykonanie záznamu je predložená ďalšia verejná listina alebo iná listina, ktorá nevychádza z údajov
katastra, okresný úrad nevykoná záznam a vráti verejnú listinu alebo inú listinu tomu, v koho prospech
právo k nehnuteľnosti svedčí podľa listiny, alebo tomu, kto ju predložil a vyzve dotknuté osoby, aby

uzavreli dohodu alebo podali na súde návrh na určenie práva k nehnuteľnosti.

34. Žalobkyňa v konaní žiadala o určenie, že je výlučnou vlastníčkou nehnuteľnosti - časti rodinného
domu súpisné číslo XX, zapísaný na LV XXXX, parcele číslo XX o výmere výmere 75 m2, zastavaná
plocha a nádvorie, a na LV XXXX na parcele číslo XX/X zastavaná plocha a nádvorie o výmere 47 m2,

nachádzajúci sa v okrese H., obci Š., k. ú. R. Š., zapísaný na Okresnom úrade H., katastrálny odbor.

35. Žalobkyňa svoj nárok odôvodnila tým, že právny stav zapísaný v príslušnom Katastri nehnuteľností
nie je zhodný so stavom skutkovým a to v týchto skutočnostiach: a) Rodinný dom súpisné č. XX ako
jedna bytová jednotka sa podľa skutočného stavu nachádza na parcele č. XX/X a čiastočne na parcele

č. XX ( GP XX/XXXX zo dňa 16.3.2016).

36. Podľa výpisu z Katastra nehnuteľností na LV č. XXXX a XXXX sa rodinný dom s. č. XX nachádza na
parcele č. XX/X, a na parcele č. XX. Na parcele XX, ktorá, je nesporne v spoluvlastníctve strán sporu,
každá v 1 sa má nachádzať časť domu č. XX. Zápis domu č. XX na parcele č. XX/X je zapísaný na

základe osvedčenia o dedičstve XXD XX/XX, Dnot X/XX, (Podanie W. XXXX/XXXX).

37. Predchodcovia žalobkyne rodinný dom s. č. XX nachádzajúci sa na parcele č. XX/X v roku 1956
prestavali tak, že k domu pristavili prístavbu, ktorá siaha na parcelu č. XX (označená ako parcela XX
podľa GP XX/XXXX zo dňa 16.3.2016). Zároveň táto časť rodinného domu č. XX na spoločnej parcele

strán sporu č. XX bola nadobudnutá na základe osvedčenia o dedičstve XXD XXX/XXXX, C. XXX/XXXX
zo dňa 13.08.2010.

38. Opačná argumentácia bola predložená zo strany žalovanej, ktorá tvrdila, že na určení vlastníckeho
práva k spornej nehnuteľnosti nie je naliehavý právny záujem vzhľadom na tú skutočnosť, že je v

podielovom spoluvlastníctve strán sporu a vec je možné vyporiadať inak, ako rozhodnutím súdu, napr.
vyporiadaním podielového spoluvlastníctva. Žalovaná teda žiadala žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.39. Určovací návrh je na mieste tam, kde jeho pomocou možno odstrániť stav ohrozenia práva či
neistoty v právnom vzťahu a primeranú nápravu nie je možné dosiahnuť inak. Právny záujem, ktorý je
podmienkou prípustnosti tohto návrhu, musí byť naliehavý v tom zmysle, že žalobca môže navrhovaným

určením dosiahnuť odstránenie spornosti a ochranu svojich práv a oprávnených záujmov. Naliehavý
právny záujem sa viaže na konkrétny určovací petit (to, čoho sa žalobca v konaní domáha) a súvisí s
vyriešením otázky, či sa návrhom so zvoleným určovacím petitom môže dosiahnuť odstránenie spornosti
žalobcovho práva alebo neistoty v jeho právnom vzťahu.

40. Z vykonaného dokazovania a s poukazom na citované zákonné ustanovenia má súd za preukázané,
že na strane žalobkyne je daný naliehavý právny záujem na určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti
- rodinný dom súpisné číslo XX, zapísaný na LV XXXX, na parcele číslo XX o výmere 75 m2 a na LV
XXXX na parcele číslo XX/X o výmere 47 m2, nachádzajúci sa v okrese H., obci Š., k. ú. R. Š., zapísaný
na Okresnom úrade H., katastrálny odbor a to z dôvodu, že len na základe určovacej žaloby vydaný
rozsudok v tejto veci môže byť podkladom pre zmenu zápisu vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností

tak, aby zodpovedal skutočnému stavu, v súlade so skutočným užívaním nehnuteľnosti a odstránenie
zjavného rozporu, kedy jeden konkrétny rodinný dom, ktorý je v zásade nedeliteľnou vecou a je zapísaný
na dvoch samostatných listoch vlastníctva a v dvoch právnych režimoch, ktoré si vzájomne odporujú.
Ide tu o rozpor vo vlastníctve nehnuteľnosti podľa stavu vyplývajúceho z katastra nehnuteľností kedy
na LV č. XXXX je rodinný dom vo výlučnom vlastníctve žalobkyne a zápis toho istého rodinného domu

na LV č. XXXX svedčí o podielovom spoluvlastníctve žalobkyne a žalovanej každá v 1/2. Uvedený stav
právnej neistoty žalobkyne nie je možné odstrániť inak ako rozhodnutím súdu.

41. Žalobkyňa vo svojej ústnej výpovedi uviedla (čo korešponduje aj s výpoveďou svedkov T.Ý.), že
medzi domami na parc. XX/X a XX/X existovala spoločná priečka, ktorá zabezpečovala oddelenie

obidvoch domov, táto priečka bola vždy nepriechodná, každý z bratov J. mal svoj vlastný vchod, išlo
o 2 samostatne bytové jednotky. Uvedené nehnuteľnosti na parc XX/X a XX/X boli od roku 1942 po
celý čas evidované na rôznych listoch vlastníctva, príp. PK vložkách. Dom na parcele XX/X (žalovaná a
predchodca B.) evidovaná na PK vl. XXXX, v súčasnosti na LV XXXX. Dom na parcele XX/X (žalobkyňa,
predchodca B.) bol evidovaná na PK vl. XX až do roku 2013 a následne dnes na LV XXXX. Tu

treba tiež uviesť, že v roku 1942 bol zápis nehnuteľnosti B. (predchodca žalovanej) iný ako u B.
(predchodca žalobkyne). Podľa PK vl. XX bol výlučným vl. domu na parc XX/X B., podľa PK vl. XXXX
boli spoluvlastníkmi domu na parc XX/X B. s manželkou P. P.. P. preto v roku 1953 dedila po B. iba
1/2 domu a parcely XX/X, nakoľko už spolovice bola vlastníčkou od roku 1942. Tieto skutočnosti jasne
vyplývajú zo zápisov predložených PK vložiek. K ustáleniu, či v prípade domu žalobkyne na parc. XX/X

(príp. parc. XX) a domu žalovanej na parc XX/X sa jedná o samostatnú nehnuteľnosť, táto skutočnosť
jednoznačne vyplýva z Kúpnej zmluvy z roku 1994 (výlučné vlastníctvo domu na XX/X R. T. s manž.
predchodca žalovanej) a z kúpnej zmluvy z roku 2005 (výlučné vlastníctvo domu na XX/X D. U. s manž.
- žalovaná). Rovnaké závery vyplývajú aj z pozemkovoknižnej vložky č. XXXX (č. l. 204 až 224 spisu),
pre katastrálne územie R. Č., kde sa nachádza záznam zo dňa 07.09.1954 o zápise vlastníckeho práva

k nehnuteľnosti na parcele č. XX - o výmere 75 m2 dom a to titulom deľby a na základe skutočnej držby
vnesené z vložky číslo XX. Vlastníctvo zapísané P. J. rod. P. v polovici a B. J. v polovici.

42. Rodinný dom nachádzajúci sa na parcelách XX/X, XX/X bol rozdelený Výmerom Odboru výstavby
ONV v Pezinku zo dňa 4.1.1954, ktorým sa privoľuje rozdelenie nehnuteľnosti podľa užívania.

43. Výmer vydaný ONV v Pezinku dňa 26.7.1956, povoľuje prestavbu rodinného domu, ale táto
prestavba sa uskutočnila prístavbou (toho času na par.č. XX) k rodinnému domu č. XX (nachádzajúci sa
na parcele číslo XX/X). V prípade, ak by nehnuteľnosť dom č. XX ako celok bol v spoločnom podielovom
spoluvlastníctve B. a B. J. a nachádzal by sa už v roku 1942 aj na parcele XX, nemohol by príslušný ONV
povoliť prestavbu len jednému zo spoluvlastníkov B. bez súhlasu druhého spoluvlastníka B. a musel by

ho do konania prizvať ako účastníka konania. Tiež je nepravdepodobné, ak išlo o prestavbu existujúceho
domu, že by ONV určoval výšku podlahy, rímsy a odkvapu. Ďalej nie je možné, ak sa dom nachádzal na
parcelách č. XX/X,XX/X a XX, aby ONV povoľovalo prestavbu rodinného domu len v časti nachádzajúcej
sa na parcele č. XX, nakoľko nehnuteľnosť ako obytný celok - nesprávne označený ako jedna jednotka
dom č. XX sa nemohla deliť na samostatné časti podľa jednotlivých parciel - jedna časť domu na parc. č.

XX/X, ďalšia časť na parc. č. XX/X a ďalšia na parc. č. XX. Na základe predložených listinných dôkazov
má súd preukázané, že k domu na parcele č. XX/X bola v rokoch 1956 - 57 pristavená nová časť a to
na vtedajšej parcele č. XX. Na základe tohto rozhodnutia B. právny predchodca žalobkyne pristavil k
rodinnému domu č. XX zapísaného v PK vložke č. XX verandu.44. Uvedené tvrdenie, že sa jedná o dve samostatné nehnuteľnosti (dva rodinné domy na parcele XX/
X a XX/X + XX ) sú ďalej preukázané aj skutočnosťou, že dom č. XX (neskôr XX) nebol v podielovom
spoluvlastníctve bratov J., resp. už ich právnych nástupcov, keďže právna nástupkyňa B. J. v roku 1995

kúpnou zmluvou previedla, bez súhlasu spoluvlastníkov v rámci jednej bytovej jednotky (nach. sa na
parc. č. XX/X,XX/X a XX) iba jej dve časti a to časť nachádzajúcu sa na parcele XX/X a na parcele XX
a zároveň tento istý dom v časti na parcele XX/X mal byť vo výlučnom vlastníctve žalobkyne.
45. Zároveň E.S. T. rod. P. previedla kúpnou zmluvou v roku 1995 2 časti domu na parc. č. XX/X a časť
domu na vtedajšej parc. č. XX na manželov T., právnych predchodcov žalovanej.

46. Samotní manželia T.Á. vo svojej výpovedi uviedli, že k domu s. č. XX na parcele XX nemali nikdy
žiaden užívací vzťah, neboli si vedomí skutočnosti, že by boli vlastníkmi čo i len časti domu žalobkyne,
s ktorou zdieľali spoločný dvor. Taktiež na svojom dome na parcele XX/X vykonali prestavbu, ktorá síce
nemenila pôvodný pôdorys ich domu, avšak na jeho prestavbu nepotrebovali súhlas iného vlastníka -
žalobkyne. Zároveň si neboli vedomí, že by s vlastníc
47. Z kúpnej zmluvy zo dňa nedatované, podpísaná zmluvnými stranami dňa 13.03.1995, doručená

Katastrálnemu úradu v Bratislave dňa 20.03.1995, vklad vlastníckeho práva povolený dňa 23.12.1994
pod R. XXXX/XX vyplýva, že na žalovanú (v tom čase spolu s manželom) boli prevedené dve časti tej
istej nehnuteľnosti domu súpisné číslo XX. A to v podiele 1/1 pre časť domu, ktorá je umiestnená na
parcele XX/X a podiele 1 pre časť domu, ktorá bola umiestnená na parcele XX.

48. Súd konaní ako predbežnú otázku riešil platnosť kúpnej zmluvy podpísaná dňa 13.03.1995, ktorú
žalovaná napadla námietkou neplatnosti. Súd túto zmluvu vyhodnotil ako právny úkon absolútne
neplatný (§ 37 ods. 1 OZ) pre jej neurčitosť, kde pri identifikácii predmetu prevodu rodinného domu bol
ten nesprávne označený a to dvoma rozdielnymi veľkosťami výlučného a podielového spoluvlastníctva
pre ten istý nedeliteľný predmet (rodinný dom). Súčasťou zmluvy nie je ani geometrický plán, ktorý by

preukázal prípadné rozdelenie podielového spoluvlastníctva, resp. iný dokument, z ktorého by vyplývalo
presné určenie prevodu, resp. jeho odčlenenie od pôvodnej nehnuteľnosti ako celku. Na základe týchto
skutočností súd považuje zmluvu o prevode vlastníckeho práva podpísanú dňa 13.03.1995 za absolútne
neplatnú.

49. Súd pri vyslovení absolútnej neplatnosti kúpnej zmluvy nemohol postupovať podľa § 41 OZ, nakoľko
z povahy inštitútu - kúpna zmluva (§588 a nasled. OZ) nemožno oddeliť časť neurčitú od ostatného
obsahu zmluvy.

50. Žalovaná svoje vlastnícke právo k spornej nehnuteľnosti a to 1 rodinného domu č. XX na parcele XX

odvodzovala od kúpnej zmluvy zo dňa 14.04.2005, na základe ktorej manželia T. previedli nehnuteľnosti
nadobudnuté na základe kúpnej zmluvy podpísanej dňa 13.03.1995 na manželov U., teda dnes
žalovanú. A to tak, že časť rodinného domu bola v kúpnej zmluve označená ako RD súpisné číslo
XXXX na parcele XX/X a XX/X a 1 stavby so súpisným číslom XX dom (rodinný) postavený na
pozemku s parcelným číslom XX/X/X a XX/X/X. Vzhľadom na tú skutočnosť, že žalovaná a jej právna

predchodkyňa uzatvorili kúpnu zmluvu, ktorú súd vyhodnotil ako absolútne neplatný právny úkon, nie je
možné prihliadať ani na prevod vlastníckeho práva k spornej nehnuteľnosti na žalovanú, keďže jej právni
predchodcovia spornú nehnuteľnosť nenadobudli a teda nemohli previesť viac práv ako sami mali.

51. Žalobkyňa ani jej právni predchodcovia ani pri zachovaní náležitej opatrnosti, nemali ani nemohli

mať pochybnosti o tom, že sú výlučnými vlastníkmi nehnuteľnosti nachádzajúcej sa na parc. č. XX/X
a XX, ktorú vždy užívali a zveľaďovali bez akýchkoľvek vlastníckych a užívateľských nárokov tretích
osôb. Držba nehnuteľnosti - rodinného domu č. XX zo strany žalobkyne aj jej právnych predchodcov
(otca aj matky) bola oprávnená a dobromyseľná a to minimálne od roku 1956, kedy otec žalobkyne k
rodinnému domu na parc. č. XX/X pristavil spornú časť nachádzajúcu sa na parc. č. XX a do roku

2004 nebolo žiadnych pochybností, že nehnuteľnosť patrí predchodcom žalobkyne a nikto ich vlastnícke
právo nespochybňoval.

52. Počas konania sa preukázalo GP č XX/XXXX, že sporná nehnuteľnosť sa nenachádza na parcele
XX, ale na parcelách XX/X a na parcele XX, z evidencie príslušnej správy katastra vyplýva, že časť

spornej nehnuteľnosti (47 m2) na parcele XX/X vlastní žalobkyňa vo výlučnom vlastníctve a časť
nehnuteľnosti (31m2) na parcele XX je v spoluvlastníctve žalobkyne a žalovanej v podiele 1 pre každú.
Uvedený stav vlastníckeho a zároveň spoluvlastníckeho práva k jednej nehnuteľnosti ako celku právny
poriadok SR nepripúšťa.53. Žalovaná tvrdí, že je spoluvlastníčkou celej nehnuteľnosti na parc. XX/X a XX aj napriek tomu, že
výlučné vlastníctvo žalobkyne časti domu na parc. XX/X je potvrdené uznesením o dedičstve po B. J.,

otcovi žalobkyne XXDXX/XXXX.

54.Vykonanýmdokazovanímsajednoznačnepreukázalo,že:PodľaDarovacejzmluvyzodňa2.4.1942:
Darujúci rodičia darujú a do vlastníctva odovzdávajú svoju celú nehnuteľnosť v pozemnoknižnej vložke
kat. územie R. Š. č. XX pod.A.1.r.č. 1-3. pč. XX/X, XX/X, XX, Zahrada, dom č. XX s dvorom spoločným,

dľa vl. č. XX a XX t.j. s parcelným číslom XX/X a XX/- svojmu synovi B. J. z R. Š. č. XX (právnemu
predchodcovi žalobkyne). b) Darujúci rodičia darujú a do vlastníctva odovzdávajú celú nehnuteľnosť v
pozemnoknižnej zložke kat. územie R. Š. č.XXXX. pod. A.1r.č. 1-3. pč. XX/X, XX/X, XX dom č. XXa spol.
dvor svojmu synovi B. J. (právnemu predchodcovi žalovanej). Je potrebné uviesť, že v roku 1942 bol
zápis nehnuteľnosti B. (predchodca žalovanej) iný ako u B. (predchodca žalobkyne). Podľa PK vl. XX
bol výlučným vl. domu na parc XX/X B., podľa PK vl. XXXX boli spoluvlastníkmi domu na parc XX/X B.

s manželkou P. P.. P. preto v roku 1953 dedila po B. iba 1 domu a parcely XX/X, nakoľko už spolovice
bola vlastníčkou do roku 1942. Tieto skutočnosti jasne vyplývajú zo zápisov predložených pk vložiek. Z
uvedeného vyplýva, že vlastníctvo oboch nehnuteľností sa už od roku 1942 spravovalo iným režimom -
Pri B. (žalobkyňa) to bolo výlučné vlastníctvo nehnuteľnosti a pri B. (žalovaná) to bolo spoluvlastníctvo
s manželkou P.. Z uvedeného tiež vyplýva, že išlo o dve samostatné nehnuteľnosti.

55. Žalovaná ani jej právni predchodcovia nehnuteľnosť na parcele XX/X a XX nikdy neužívali, nemá
k nehnuteľnosti žiaden vzťah, o nehnuteľnosť sa nestará, neinvestuje do nej. Zároveň žalovaná
ani jej právni predchodcovia nikdy nepožadovali od žalobkyne a jej právnych predchodcov náhradu
za užívanie prípadného spoluvlastníckeho podielu. Výlučne žalobkyňa a jej právni predchodcovia

predmetnú nehnuteľnosť užívali dobromyseľne a nerušene od roku 1957, kedy B. J. (otec žalobkyne)
pristavil k nehnuteľnosti na parc. XX/X prístavbu na parcele XX do roku 2004-2006 (dedičské konanie
po matke žalobkyne I. J. XD XX/XXXX) Dom stojaci na parcele XX/X (neskôr aj na parc. XX) bol od roku
1942 (podľa DZ aj zápisov v PK vložke č. XX, LV XXXX) samostatnou bytovou jednotkou, samostatnou
nehnuteľnosťou - uvedené potvrdili svedkovia R. T. s manželkou na pojednávaní dňa 25.11.2024 .

56. Uvedené nehnuteľnosti na parc XX/X (žalovaná) a XX/X (žalobkyňa) boli od roku 1942 po celý
čas evidované na rôznych listoch vlastníctva, príp. PK vložkách. Dom na parcele XX/X (žalovaná a
predchodca B.) evidovaný na PK vl. XXXX, v súčasnosti na LV XXXX. Dom na parcele XX/X (žalobkyňa,
predchodca B.) bol evidovaný na Pk vl. XX až do roku 2013 a následne dnes na LV XXXX.

57. Žalovaná nepredložila súdu žiadny relevantný dokument/dôkaz v konaní, ktorý by akýmkoľvek
spôsobom spochybnil zápisy v evidencii PK. vložky XX a LV XXXX.

58.Predchodkyňažalobkyne,jejmatkaI.J.,domnaparceleXX/XnikdyneprededilapoB.J..Ouvedenej

skutočnosti svedčí aj konanie o novoobjavenom dedičstve po B. J. XXDXX/XXXX.

59. Sporná nehnuteľnosť sa nenachádzala na parcele XX už v čase darovania v roku 1942, ako
tvrdí žalovaná vo svojom vyjadrení zo dňa 9.11.2017. Taktiež sa nepotvrdila skutočnosť, že B. J.
nehnuteľnosť na parcele XX prestavoval, naopak časť nehnuteľnosti na parcele XX pristavil k už

existujúcej nehnuteľnosti nachádzajúcej sa na parc XX/X v roku 1956-7.

60. Nehnuteľnosť na parc XX/X, XX/X a XX nebola v podielovom spoluvlastníctve bratov J. od roku
1942, ako tvrdí žalovaná vo svojom stanovisku zo dňa 9.11.2017. Manželia T. (ako predchodcovia
žalovanej) uzatvorili dohodu o vyporiadaní podielového spoluvlastníctva k spornej nehnuteľnosti s

matkou žalobkyne I. J.. Uvedené nepotvrdili manželia T., dokonca potvrdili, že si neboli vedomí vzniku
spoluvlastníckeho práva k spornej nehnuteľnosti počas celej doby trvania ich vlastníckeho práva k
nehnuteľnosti na parc. XX/X (v súčasnosti vo vlastníctve žalovanej).

61. Žalobkyňa ani jej právni predchodcovia nevedeli o tom, že so zmenou vlastníka vedľajšieho domu

na parc XX/X sa prevádza aj podiel na časti domu žalobkyne na parc XX. Žalobkyni, ani jej právnym
predchodcom, nikdy nebolo ponúknuté predkupné právo a nikdy im neboli doručované príslušné listiny
o zmene spoluvlastníka.62. Dom žalovanej na parc XX/X a dom žalobkyne na parc XX/X a XX mal byť až do roku 2004 jednou
bytovou jednotkou, jeden dom - uvedené nepotvrdili ani manželia Bacigáloví vo svojich svedeckých
výpovediach ani žalobkyňa, nehnuteľnosti boli vždy evidované na separátnych PK vložkách, prípadne

LV.

63. Momentálne tak, ako súd už uviedol v časti rozhodnutia potvrdzujúcej existenciu naliehavého
právneho záujmu na určení vlastníckeho práva, neexistuje iný spôsob vyporiadania vzťahov medzi
stranami. Právny poriadok SR neumožňuje, aby časť nehnuteľnosti ako jednej bytovej jednotky bola vo

výlučnom vlastníctve a časť tejto nehnuteľnosti by bola v spoluvlastníctve.

64. Na základe uvedeného má súd za to, že dom na parc. č. XX/X (od roku 1957 aj na parc. XX) bol v
oprávnenej, dobromyseľnej držbe žalobkyne a jej právnych predchodcov od roku 1942 (1956) do roku
2004 - 2006. Nebol predložený jediný dôkaz, ktorý by spochybnil výlučné vlastníctvo žalobkyne k domu
na parc. XX/X a samotnej parcele XX. Tiež nebol predložený žiaden dôkaz, ktorý by spochybňoval

oprávnenosť držby žalobkyne a jej právnych predchodcov.

65. Vo výroku rozhodnutia súd určil aj vlastnícke právo k časti nehnuteľnosti postavenej na parcele č.
XX/X i keď tejto vlastníctvo nebolo v konaní spochybňované, avšak súd má za to, že sa jedná o jeden
rodinný dom, preto bolo potrebné výrokom rozhodnutia túto skutočnosť aj určiť a v katastri nehnuteľností

bude potrebné vykonať zápis takým spôsobom, aby bolo zrejmé, že sa nejedná o dva rodinné domy, ale
jeden predmet vlastníctva umiestnený na dvoch samostatných parcelách.

66. O náhrade trov konania súd rozhodol v súlade s § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku tak,
že plne úspešnej žalobkyni priznal náhradu trov konania v plnej výške. O výške trov konania rozhodne

vyšší súdny úradník uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia. Odvolanie sa
podáva na Okresnom súde Pezinok, písomne v dvoch vyhotoveniach.
V odôvodnení sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje,

uvedie sa spisová značka konania, ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu
sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).