Rozsudok – Ostatné ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Thursday, February 26, 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 21Co/3/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6120375174
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 02. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bibiána Ťažiarová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:6120375174.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Bibiána Ťažiarová a sudkýň:

JUDr. Zlatica Javorová a JUDr. Monika Vozárová, v právnej veci žalobcu: SPP - distribúcia, a.s., IČO: 35
910 739, so sídlom Plátennícka 19013/2, Bratislava - mestská časť Ružinov, zastúpeného advokátom:
Mgr. Miroslav Hanec, IČO: 37 976 486, so sídlom Dolné Rudiny 8, Žilina, proti žalovanej: A. A., nar.
XX.XX.B., bytom C. D. E. XXXX/X, F. G., zastúpenej splnomocnencom: Pacalaj, Palla a partneri, s.r.o.,
IČO: 36 857 548, so sídlom Nám. SNP 3, Trnava, o zaplatenie istiny 14.131,82 eur s príslušenstvom,
o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda č. k. 5C/3/2021-649 zo dňa 24.
augusta 2023, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v I. výroku v časti vyhovenia žalobe v sume
7.065,91 eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 7.065,91 eur od 19.04.2019 do
zaplatenia p o t v r d z u j e a vo zvyšnej časti m e n í tak, že žalobu z a m i e t a.

II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanej nárok na náhradu trov prvoinštančného konania a odvolacích
konaní v rozsahu 70 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie I. výrokom uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi
14.131,82 eur s úrokom z omeškania 9 % ročne zo sumy 14.131,82 eur od 19.04.2019 až do zaplatenia,

všetko do 30 dní od právoplatnosti rozsudku, II. výrokom priznal žalobcovi náhradu trov konania voči
žalovanej vo výške 100 %, III. výrokom rozhodol, že o výške trov konania rozhodne samostatným
uznesením po právoplatnosti rozsudku.

2. Rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil právne aplikáciou § 76 ods. 1, 2, 3, 11, § 82 ods. 1 písm.
d), § 82 ods. 2, 3, 4 zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike v znení k 31.12.2023 (ďalej aj „zákon o
energetike“), § 1 ods. 1 až 3, ods. 5 písm. e), 6, 9, 14 vyhlášky Ministerstva hospodárstva SR č. 449/2012

Z. z., ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu, § 19 ods.
1 zákona č. 142/2000 Z. z. o metrológii a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj „zákon o
metrológii“), § 450 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej aj
„Občiansky zákonník“), § 369 ods. 1 a 2 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších
predpisov (ďalej aj „Obchodný zákonník“), § 1 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z. z., ktorým
sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka, s poukazom aj na procesné ustanovenia
§ 255 ods. 1, 2, § 262 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších

predpisov (ďalej aj „CSP“).

3. Okresný súd pri rozhodovaní vychádzal zo skutkového stavu, že žalovaná na základe zmluvy
o dodávke plynu uzavretej dňa 03.12.2008 so spoločnosťou Slovenský plynárenský priemysel a.s.odoberala plyn na odbernom mieste F. G., H. C. D. E. XXXX/X, č. plynomeru 249988103904. Podľa
zápisu žalobcu zo dňa 6.11.2018 došlo k odmontovaniu plynomeru výrobné č. 15860700B903, so
stavom 11.546 m3, výmene meradla č. 21660510B905, s vyhotovením fotodokumentácie, meradlo

bolo zabalené v zabezpečenej krabici, s 2 ks plomby č. AP040924 a AP 040929 pre účely znaleckej
expertízy, ktoré sa nachádzalo na fasáde rodinného domu, z verejného miesta neprístupné. Počas
výmeny bola prítomná žalovaná osobne. Zápis obsahuje údaje o spotrebičoch v nehnuteľnosti 1 ks kotol,
2 ks plynových sporákov, plynová varná doska 1 ks. Žalovaná zápis potvrdila vlastným podpisom. Z
montážneho listu č.120346650 zo dňa 06.11.2018 vyplýva, že na odbernom mieste bola realizovaná

výmena meradla. Na mieste bola vyhotovená fotodokumentácia, podľa ktorej stav na plynomery v
rozhodnom čase bol 11445561. Plynomer bol zabezpečený dvomi plombami proti zneužitiu. Samotné
meradlo bolo umiestnené vo dvore na fasáde rodinného domu, ktorý podľa reklamy na oplotení domu
slúžil v rozhodnom čase ako ubytovanie - apartmán G.. Majiteľ nehnuteľnosti bol registrovaný ako
platiteľ dane za ubytovanie Mestu F. G.. Nehnuteľnosť bola oplotená murovaným plotom, prístup bol
z ulice cez malú priehľadnú kovovú bránku na zvonček. Samotné meradlo sa nachádzalo vo dvore,

na neviditeľnej strane z ulice, založené do kovovej skrinky. Rovnako boli zadokumentované aj plynové
spotrebiče, a to plynový kotol, plynový sporák Gorenje s plynovou varnou doskou, plynový sporák MORA
s plynovou varnou doskou. Zdokumentované boli plomby na meradle pred odmontovaním meradla ako
ajpoodmontovaníaprivkladanídokrabice,zabezpečenieobalukrabiceprelepenímpredexpedovaním.
Znalec Ing. Peter Leško v znaleckom posudku č. 209/Pl-2019 konštatoval, že obdržal prepravovaný

obal v neporušenom stave (fotografia č. 1), s meradlom, na ktorom bol stav číselníka 11546406 m3
(fotografia č. 3), spolu so zábermi na označenia na hornej a dolnej časti plomby (fotografia č. 6 a
7) s dvoma plombami (fotografia č. 4 a 5). Optickým skúmaním povrchu len krytu číselníka v okolí
plomby zistil mechanoskopické stopy, ktoré boli vytvorené predmetom - nástrojom (fotografia č. 5) v
hornom rohu. Sporné odtlačky na zabezpečení na meradle porovnal so všetkými kontrolnými odtlačkami

plombovacích klieští, ktoré prevzal od žalobcu, na ktorých sa nachádzalo označenie „14 - M40“.
Znalec uviedol, že optickým skúmaním označení, ktoré boli vytvorené čeľusťami plombovacích klieští
zistil obsahovú zhodu, tvarovú a rozmerovú nezhodu špecifických znakov sporných a kontrolovaných
odtlačkov (fotografia č. 8, 9, 10, 11). Potvrdil, že odtlačky čeľustí plombovacích klieští a kontrolné
odtlačky neboli vytvorené čeľusťami toho istého nástroja, ale pravdepodobne vytvorené nekvalitne

vytvorenými kópiami čeľustí plombovacích klieští, napr. do termoplastu. Optické skúmanie vykonal na
stereo mikroskope NIKON VT-II a obrázky potom zhotovil digitálnym fotoaparátom zn. KODAK Easy
Share pri konštantnom 23 násobnom zväčšení. V závere posudku dospel k záveru, že na kryte číselníka
meradla sa nachádzalo označenie 14-M40, ktoré môže potvrdiť, že odtlačky čeľustí plombovacích klieští
a kontrolné odtlačky neboli vytvorené čeľusťami toho istého nástroja. Na plombe číselníka nezistil

poškodenie ani prítomnosť lepiacej hmoty. Na základe zistení znalec konštatoval s pravdepodobnosťou
blížiacou sa k istote, že pôvodné zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii bolo porušené -
odstránené a nahradené inou plombou. Znalec v odpovedi na otázky žalovanej uviedol, že ročne
vypracuje 750 znaleckých posudkov. Plynomery dostáva zabalené, doručované kuriérskou službou.
Audiovizuálne prostriedky pri skúmaní nepoužíva, pre neúčelnosť a nehospodárnosť, ktoré neovplyvnia

závery posudku. K samotnému skúmaniu neprizýval odberateľov, keďže mu je neznáma ich identita.
Bežne nedostáva fotodokumentáciu z demontáže plynomeru, nakoľko skúmaním fotodokumentácie sa
nezaoberá, tým sa zaoberá odvetvie kriminalistickej fotografie. Sporné odtlačky vždy porovnáva so
všetkými kontrolnými odtlačkami čeľustí plombovacích klieští, ktoré mu boli predložené. Nitovú olovenú
plombu osadenú v plynomery č. 1586070-0B9-03-I je možné demontovať len s jej predelením, čím sa

poškodí tak, aby nedošlo k poškodeniu mechanoskopických stôp na hornej a spodnej ploche plomby
(obrázky č. 4 až 7 posudku), pričom pri odstránení plomby, odvŕtaním nemusí dôjsť k poškodeniu
ostatných častí plynomeru. Plomba na plynomery slúži ako signalizačný prvok, pričom jej poškodenie,
resp. výmena signalizuje, že bola porušená chránená oblasť. Uviedol, že plombovacie kliešte, v ktorých
sú osadené výmenné čeľuste, ani pri rôznom tlaku pri vyhotovení plomby nemôžu spôsobiť také

rozdiely, ktoré boli zrejmé z obrázkov č. 8 až 11 v posudku. Z toho vyplývalo, že neboli vyhotovené
originálnymi čeľusťami, ale nekvalitne vyhotovenými kópiami napr. z termoplastu. Po odstránení
plomby je umožnený prístup k číselníku, ktorý je možné následne demontovať, v dôsledku čoho plyn
plynomerom preteká, ale na číselníku sa jeho množstvo nezaznamenáva. Predmetom znaleckého
skúmania nebolo zistenie funkčnosti plynomeru ani skúmanie vnútorných častí plynomeru. Znalec

vo svojej výpovedi na pojednávaní dňa 13.06.2023 zopakoval niektoré svoje odpovede žalovanej k
znaleckému posudku. Uviedol, že plynomer prevzal v neporušenom obale, vyhotovil fotodokumentáciu
bez videozáznamu, ktorý zákon nepredpisuje. Rovnako tak zákon nepredpisuje povinnosť prizvať
majiteľa plynomeru k vykonaniu znaleckého skúmania. K námietke žalovanej k porovnávaciemumateriálu znalec zopakoval, že v daných prípadoch sa vykonáva porovnávanie odtlačku, ktorý bol
odobratý z merača, teda plomba s vyhotovenou plombou kliešťami zodpovedajúcej tejto kontrolovanej
plombe a tieto dve plomby sa porovnávajú. Znalec zdôraznil, že on skúmal samotný plynomer, zistil

mechanické poškodenie, ale nebolo možné identifikovať nástroj, ktorým bolo poškodenie urobené.
Konštatoval, že deformácia mohla byť spôsobená aj úderom, keďže ide o preliačenie. Samotné
poškodeniesícenemohloovplyvniťsprávnosťmerača,alenachádzasavblízkostiplomby.Jednoznačne
tvrdil, že plomba nachádzajúca sa v plynomere žalovanej, bola vyhotovená z termoplastu, čo odôvodnil
samotnou deformáciu oproti plombe z olova. Porovnal odtlačok plomby na plynomere žalovanej s tromi

odtlačkami kliešťov, pričom iba jedny kliešte zodpovedali tvaru odtlačku plomby M40, keď ukázal na
stredný obrázok predložených vzorov odtlačkov klieští, kde bolo celé číslo 4 ohraničené a kde bola len
nožička a číslo 0 malo medzeru v strede. Pri porovnaní tohto odtlačku jednoznačne konštatoval, že
kontrolovaný odtlačok bol vyhotovený veľmi nekvalitne, bol vytlačený ešte aj zbytkový materiál a celý
okraj hornej časti písmena bolo neúplné oproti tomu, ako by to malo vyzerať podľa odtlačku klieští.
V prípade odtlačku č. 14 pri porovnaní s odtlačkami vyhotovenými kliešťami, ktoré sa porovnávajú s

odtlačkom odobratým na plombe plynomeru, nožička číslice štyri končila preliata do okraja plomby,
pričom správne, ak by išlo o pravý odtlačok, by sa mal len dotýkať kraja plomby. Na dôkaz svojich tvrdení
znalec doplnil posudok odtlačkami porovnávaného materiálu, ktoré použil pri vypracovaní posudku a
názorné vysvetlenie v rámci svojej výpovede. Konštatoval, že v prípade odstránenia plomby sa strane
číselník plynomeru dostupným, avšak to, či číselník bol pretáčaný sa zistiť nedalo. Fotodokumentáciu

ohľadom dodaného plynomeru vyhotovil ako obrázky č. 2 a 3. Prázdnu krabicu už nefotil, nakoľko ak by
plynomer nebol dodaný v krabici, nemal by čo fotiť. Na krabici boli uvedené údaje o mieste odmontovania
plynomeruapodpisytých,ktoríuzavrelikrabicu.Prizisťovanípravostiodtlačkuvychádzalzidentifikačnej
schopnosti mechanoskopickej stopy, ktorá môže byť minimálna a umožňuje skupinovú identifikáciu,
až po maximálnu identifikačnú schopnosť, ktorá umožňuje individuálnu identifikáciu mechanoskopickej

stopy na základe špecifických znakov. V danom prípade mu nebola dodaná fotodokumentácia meradla
pri realizácii kontroly meradla po desiatich rokoch, čo k posudku ani nebolo potrebné. Znalec považoval
za nepravdepodobné, že k mechanickému poškodeniu meradla zobrazené na fotografii č. 5 mohlo
dôjsť aj pri preprave, nakoľko plynomer je uložený v krabici nastojato, je opretý o rohy krabice, aby sa
nemusel inak fixovať. Samotné poškodenie bolo spôsobené zospodu, na malom ušku zobrazené na

obrázku č. 2 plynomeru, vedľa číselníka, taký malý štvorček. Poškodenie takouto formou pri preprave
nepredpokladal ako ani v dôsledku poveternostných podmienok. Okrem uvedenej plomby na plynomery
sa ďalšia plomba na plynomere nenachádzala a znalec konštatoval, že ani nie je potrebná. Podľa
listu vlastníctva č. XXXX, k.ú. F. G., bola A. A., dcéra žalovanej vlastníčkou nehnuteľnosti, kde bol
namontovaný plynomer, na základe osvedčenia o dedičstve záznamom č. Z-3790/08 1, následne na

základe kúpnej zmluvy zavkladovanej dňa 04.05.2017 pod č. V-2505/2017 v 1. Zmluvou o združenej
dodávke plynu uzavretou dňa 27.06.2019 so spoločnosťou Slovenský plynárenský priemysel a.s. sa
A. A. stala novu odberateľkou na odbernom mieste F. G., H. C. E. XXXX/X. Žalobca vyčíslil v doklade o
výpočteškodyspôsobenejneoprávnenýmodberomzemnéhoplynumeradlom,naktoromboloporušené
zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, pri kategórii objektov, hotely, ubytovne, administratívne

priestory za obdobie od 19.12.2017 do 25.10.2018, pri používaní spotrebičov 2 ks sporák MORA -
kombi, varná doska a plynový kotol celkovú spotrebu spotrebičov 4/9m3/hod., pri dennom počte hodín
používania spotrebičov 16 hod., pri počte dní 311, celkovú spotrebu 24382,40 m3. Celkom v hodnote
13.914,23 eur. Okrem toho vznikli žalobcovi náklady pri zistení neoprávneného odberu 137,22 eur,
posudok na meradlo 50,- eur, overenie plynomeru G4-G6 12,44 eur a oprava plynomeru G1,6-G6

17,93 eur, celkom 217,59 eur. Z odpovede Plynárenskej meteorológie, s.r.o. vyplynulo, že predmetný
plynomer na odbernom mieste č. SKSPPDIS0002255224585, výrobca Elster, Typ meradla/veľkosť:
BK4TG4P0B9,výrobnéč.1586070-0B9-03-I,bolnaposledyoverenýdňa14.01.2014splatnosťouna15
rokov v autorizovanom meracom stredisku Meteorologické pracovisko Spišská Belá. Overovacia značka
meradla M40-14.

4. Následne prvoinštančný súd konštatoval, že aktívna legitimácia žalobcu je daná oprávnením na
základe povolenia úradu pre reguláciu sieťových odvetví, rozhodnutím Úradu pre reguláciu sieťových
odvetví číslo 0045/2013/P-PP zo dňa 19.8.2013, zmenené rozhodnutím číslo 0004/2014/P-PP zo
dňa 28.3.2014, došlo k schváleniu prevádzkového poriadku spoločnosti SPP - Distribúcia, a.s., ako

prevádzkovateľa distribučnej siete rovnako v zmysle vyhlášky číslo 24/2013 Z. z. S poukazom na § 220
ods. 2 CSP odkázal na ustálenú rozhodovaciu prax súdov v rozhodnutiach (rozsudok NS SR sp. zn.
3Cdo/99/2012 zo dňa 12.3.2015, uznesenie sp. zn. 1Cdo/107/2008, sp. zn. 4Cbo/30/2009). Žalobca
ako distribútor zemného plynu teda nie je subjektom totožným s dodávateľom zemného plynu (v tomtoprípade so Slovenským plynárenským priemyslom, a.s.), ktorý zabezpečuje pre koncového odberateľa
dodávkuplynu.Tentododávateľskývzťahsaalerealizujeprostredníctvomdistribučnejsiete,ktorúvlastní
a spravuje žalobca, ktorý má v distribučnej sieti svoj vlastný plyn, ktorý nakupujú dodávatelia zemného

plynu. Plyn v distribučnej sieti je teda majetkom žalobcu a žalobca účtuje dodávateľom plynu (v danom
prípade Slovenskému plynárenskému priemyslu, a.s.) len plyn, ktorý prejde cez merače, keď žalobca
realizuje distribúciu plynu v rámci distribučnej siete, v danom prípade dochádza k vzniku škody na
strane prevádzkovateľa distribučnej siete, ktorým je žalobca. Pokiaľ ide o pasívnu legitimáciu žalovanej,
bolo nepochybne preukázané, že žalovaná mala so spoločnosťou Slovenský plynárenský priemysel

a.s. uzavretú zmluvu do odbere zemného plynu s účinnosťou od roku 2008 až do uzavretia novej
zmluvy v roku 2019, bez ohľadu na vlastníka nehnuteľnosti, na ktorej meradlo bolo umiestnené, ako to
vyplývaajčl.IIods.2ObchodnýchpodmienokplatnýchuspoločnostiSPPa.s.,odberateľomjeodberateľ
plynu v domácnosti fyzická osoba, ktorá nakupuje plyn pre vlastnú spotrebu v domácnosti, nie však
na podnikateľské účely. Podľa ods. 4 tohto čl. zmluvnou stranou sú odberateľ a dodávateľ samostatne
alebo spolu. Takto je v obchodných podmienkach uvádzaný odberateľ ako povinná osoba, ktorá uhrádza

plnenia za dodávku plynu upravené v čl. IV obchodných podmienok. Zákon o energetike špecifikuje
zmluvnú stanu ako odberateľ, tak ako ho označil aj v zmluve. V rozhodnom čase, keď ku škode došlo,
bolaodberateľkouužalobcuevidovanážalovanánazákladeplatnejzmluvy(§17azákonaoenergetike).
K námietke žalovanej, že predmetný spor je potrebne posudzovať ako spotrebiteľský vzťah, keďže sa
odvíja od spotrebiteľskej zmluvy, ktorou je aj zmluva o odbere plynu, súd prvej inštancie uviedol, že s

uvedenou skutočnosťou sa vysporiadal odvolací súd, keď v odseku 72. odôvodnenia uznesenia, ktorým
bol rozsudok súdu prvej inštancie zrušený, konštatoval, že sa jedná o spotrebiteľský spor, pričom zatiaľ
judikatúra neriešila otázku, keď samotný objekt, kde bol namontovaný plynomer slúžil na podnikateľské
účely.

5. Okresný súd dôvodil, že na základe vykonaného dokazovania a ustáleného skutkového stavu
je zjavné, že došlo k zásahu do meradla jednak mechanicky, ktoré poškodenie sa nachádza na
spodnej časti uška meradla v blízkosti plomby, pričom pri skúmaní polohy meradla je zrejmé, že bez
fyzického zásahu nemohlo byť týmto spôsobom poškodené, zjavne úder predmetom, ide o preliačenie
v tvare štvorca. Po doplnení dokazovania výpoveďou znalca okresný súd nemal pochybnosti, že

došlo k zásahu do plynomera. Plomba, ktorá sa nachádzala na číselníku meradla sa porovnala s
tromi odtlačkami razítok, ktoré doložil znalec, ktoré boli použité v rozhodnom čase, pri zabezpečení
meradiel. Už samotným pozorovaním voľným okom bol odtlačok na plynomere zjavne zdeformovaný
oproti kontrolnému odtlačku, ktorému by mal zodpovedať. Prečnievajúce časti písmena M, nožička
č. 4, preliačenie materiálu, z čoho bol kontrolovaný odtlačok vyrobený. Rovnako tak aj č. 14. Týmto

je daná pochybnosť o správnosti merania číselníka meradla, na základe čoho bolo možné s veľkou
pravdepodobnosťou predpokladať, že pôvodne zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácií bolo
porušené. Odtlačok na plombe, vytvorený plombovacími čeľusťami, sa síce obsahovo zhodoval s
pôvodnými čeľusťami plombovacích klieští, vykazoval však rozmerovú nezhodu špecifických znakov
sporných a kontrolovaných odtlačkov, ktoré kontrolované odtlačky boli pravdepodobne vytvorené

nekvalitnými kópiami čeľustných plombovacích klieští, ako uviedol znalec, a to z termoplastu. Znalec túto
skutočnosť preveroval pod viacnásobným zväčšením mikroskopom a vyhotovil z toho fotodokumentáciu
s digitálnou mikroskopickou kamerou. Pri porovnaní obrázkov 8. a 9. vzájomne a obrázkov 10. a 11.
vzájomne označených v znaleckom posudku na strane 5. je zjavné, že vytvorené znaky plombovacími
kliešťami, ktoré slúžili na porovnanie kontrolovaných znakov na plombách, vykazujú zjavné odlišnosti

porovnania tvaru a rozmerov znakov. Okresný súd sa stotožnil s názorom vysloveným v uznesení NS
SR sp. zn. 4Cdo/106/2020 o unesení dôkazného bremena. V súvislosti s vyhodnotením znaleckých
posudkov vyhotovených Ing. Petrom Leškom okresný súd poukázal na rozsudky Krajského súdu
v Trnave sp. zn. 10CoCsp/75/2022 zo dňa 28.06.2023 a sp.zn. 24CoCsp/66/2022 zo dňa 08.02.2023,
kde odvolacie súdy konštatovali vecnosť znaleckého posudku, v oboch prípadoch znalec konštatoval

na základe optického skúmania a jednoznačne potvrdil, že sporné odtlačky čeľustí plombovacích klieští
a kontrolné odtlačky neboli vytvorené čeľusťami toho istého nástroja a rovnako mal za to, ako aj v tejto
veci, že pravdepodobne boli vytvorené nekvalitne vytvorenými kópiami čeľustí plombovacích klieští,
napríklad do termoplastu. Rovnako tak optickým skúmaním označení, ktoré boli vytvorené čeľusťami
plombovacích klieští znalec zistil obsahovú zhodu, tvarovú a rozmerovú nezhodu špecifických znakov

sporných a kontrolovaných odtlačkov. Na základe týchto skutočností odvolací súd konštatoval, že v
súlade s právnym názorom súdu prvej inštancie dospel k záveru, že zo záverov znaleckého posudku
vyplýva, že zabezpečenie meradla proti neoprávnenej manipulácii na odbernom mieste patriacemu
žalovanému, bolo porušené. Rovnako tak znalec bol vypočutý k námietkam žalovaného a rovnakokonštatoval, že ak žalovaný nesúhlasil so závermi znaleckého posudku vyhotoveného Ing. Petrom
Leškom, mal možnosť predložiť súdu súkromný znalecký posudok v zmysle § 209 CSP, čo však neurobil.
Taktiež odvolací súd neakceptoval ani námietku voči osobe znalca, ako aj samotný postup pracovníkov

žalobcu pri demontáži plynomeru, kde bol žalovaný prítomný, žiadne námietky nepredniesol.

6. Prvoinštančný súd ďalej uviedol, že škodu, ktorú je prevádzkovateľ distribučnej siete oprávnený
vymáhať, je škoda skutočná, t.j. spočívajúca v odstránení protizákonného stavu (oprava plynomeru
a súvisiace náklady), hodnota neoprávnene odobratého množstva zemného plynu, ako aj nákladoch,

ktoré žalobca musí v súvislosti s neoprávneným odberom plynu vynaložiť, a ktoré by mu inak nevznikli,
ak by k neoprávnenému odberu plynu nedošlo. Žalovaná bola podľa § 82 ods. 1 písm. d) zákona o
energetike zodpovedná za neoprávnený odber plynu, ktorý bol meraný určeným meradlom, na ktorom
bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácií bez ohľadu na jej zavinenie. Zodpovednosť
odberateľa plynu za neoprávnený odber je objektívna a je daná vtedy, ak v rozhodnom období odoberal
plyn, ktorý bol meraný meradlom s porušením zabezpečením proti neoprávnenej manipulácii. Táto

skutočnosť v konaní bola preukázaná posudkom a fotodokumentáciou. Žalovaná sa tým dopustila
neoprávneného odberu plynu a žalobcovi vznikol nárok na náhradu škody. V danom prípade je
irelevantné, či bolo meradlo funkčné alebo nefunkčné, prípadne, či zaznamenávalo skutočný, alebo
nižší odber plynu, ktoré sú spolu so zavineným konaním odberateľa plynu podstatné pre naplnenie
skutkovej podstaty neoprávneného odberu v zmysle citovaného ustanovenia zákona o energetike.

Rovnako bola splnená aj podmienka, že žalovaná odoberá v čase, keď meradlo nebolo zabezpečené
proti neoprávnenej manipulácii. Žalobcovi vznikla škoda v príčinnej súvislosti s neoprávneným odberom
plynu žalovanou. Medzi stranami nebolo sporné, že sa jedná o objektívnu zodpovednosť. Žalobca
bol oprávnený si uplatniť škodu skutočnú, spočívajúcu v odstránení protizákonného stavu, a hodnote
neoprávnene odobratého množstva zemného plynu, ako aj v nákladoch, ktoré žalobca musí v súvislosti

s neoprávneným odberom vynaložiť a ktoré by mu nevznikli, ak k neoprávnenému odberu plynu
nedošlo. Keďže nebolo možné určiť presné množstvo odobratého plynu v prípade neoprávneného
odberu, kde už samotným poškodením zabezpečenia je mať pochybnosti o presnom odobratom
množstve zemného plynu. V tomto smere okresný súd poukázal na § 19 zákona o meteorológii,
podľa ktorého určené meradlá je možné používať na daný účel, ak majú platné overenie, ak sa

toto vyžaduje, teda záväzný údaj o spotrebe môže poskytnúť výlučne plynomer s platným overením.
Podľa tohto ustanovenia uvedené meradlo, vzhľadom na jeho poškodenie, nebolo možné použiť údaj z
meradla o množstve odobratého plynu, na ktorom bolo porušené zabezpečenia. Žalobca vyčíslil výšku
vzniknutej škody v súvislosti s odobratím množstvom plynu použitím metodiky vo vyhláške Ministerstva
hospodárstva Slovenskej republiky č. 155/2005 Z. z. Náhrada škody za neoprávnený odber plynu má

špeciálnu právnu úpravu uvedenú v zákone o energetike, ktorý upravuje neoprávnený odber plynu
a nároky prevádzkovateľa distribučnej siete voči odberateľovi z neho vyplývajúce. Zodpovednostný
vzťah vzniknutý z titulu neoprávneného odberu plynu je vzťahom občianskoprávnym medzi škodcom a
poškodeným (prevádzkovateľ). V súdenom spore bolo bezpochyby znaleckým posudkom preukázané
porušenie zabezpečenia na meradle proti neoprávnenej manipulácii, pričom následkom porušenia

zabezpečenia meradla proti neoprávnenej manipulácii, je nemožnosť vykonanie riadneho vyúčtovania
plynu dodávateľom. V rozhodnom období bol plyn na odberné miesto žalovanej dodaný. Odber zemného
plynu poškodeným meradlom je vždy neoprávneným odberom a neoprávnený odber predstavuje
existenciu protiprávneho úkonu. V príčinnej súvislosti s neoprávneným odberom plynu vznikla žalobcovi
škoda, ktorá škoda vznikla už len tým, že sa odoberal plyn poškodeným meradlom, teda, že došlo

k neoprávnenému odberu plynu. Príčinná súvislosť v danom prípade existuje, keďže meradlo, ktoré
bolo poškodené a ktorým sa realizoval neoprávnený odber plynu, bolo predmetom zmluvného vzťahu
medzi žalovanou ako odberateľom a jeho dodávateľom (Slovenský plynárenský priemysel, a.s.), ktorý
dodávateľ zasa odoberá plynu od žalobcu ako prevádzkovateľa a distribútora siete podľa distribučnej
zmluvy. V zmysle zákona o energetike neoprávnený odber sa rovná škode, pričom výška škody sa

určí v zmysle citovaného ustanovenia zákona o energetike všeobecne závažným právnym predpisom
vydanýmpodľa§95ods.1písm.l).Súdprvejinštancieknámietkežalovanej,žesajednáonehnuteľnosť
užívanú pre vlastné potreby ako rodinný dom uviedol, že z fotodokumentácie žalobcu ako aj z inzerátov
na sociálnych sieťach vyplynulo, že objekt je používaný pre účely ubytovania, pomenovaný ako
Apartmán G., čo rovnako odôvodňovalo vyčíslenie výšky škody v danom rozsahu a nie ako rodinný dom

pre osobné účely. Vlastníčkou od roku 2017 je dcéra žalovanej, keď napriek prechodu nehnuteľnosti do
výlučného vlastníctva dcéry žalovanej, nedošlo k zmene odberateľa plynu. Až v roku 2019 bola uzavretá
zmluva o odbere plynu s A. A.. Žalovaná vytkla posúdenie objektu ako ubytovne, keď na LV je objekt
vedený ako rodinný dom, preto pri vyčíslení výšky vzniknutej škody bolo treba vchádzať z ust. § 1 ods.4vyhlášky a nie ods.1 písm. a). Skutočnosť, že objekt bol v rozhodnom čase užívaný ako ubytovanie G.
vyplynulo aj z fotodokumentácie objektu zo dňa 6.11.2018, kde na objekte bolo označenie, že vlastník
objektu prevádzkuje ubytovanie a odvádza mestu dane za ubytovanie ako registrovaný daňovník.

7. Zníženie výšky vyčíslenej náhrady škody prichádza do úvahy len z dôvodov hodných osobitného
zreteľa. Či sú tieto dôvody dané, musí súd starostlivo posúdiť. Berie pritom zreteľ najmä na to, ako
ku škode došlo, na osobné a majetkové pomery fyzickej osoby, ktorá ju spôsobila a prihliadne pritom
tiež na pomery fyzickej osoby, ktorá bola poškodená. Súd teda musí hodnotiť predovšetkým okolnosti

vzniku škody, najmä z toho hľadiska, či vzhľadom na okolnosti vzniku škody je spravodlivé, aby škodca
nahradil škodu v plnom rozsahu. Ďalej má zhodnotiť sociálnu situáciu tak škodcu, ako aj poškodeného,
a to najmä v súvislosti s tým, ako spôsobenie škody zasiahlo do sociálnej situácie poškodenej osoby,
resp. ako bude postihnutá sociálna situácia škodcu, ak ho súd zaviaže nahradiť škodu v plnom rozsahu.
Z toho, že zákon akcentuje iba osobné a majetkové pomery fyzických osôb by sa dalo usudzovať, že
zníženie náhrady škody by malo prevládať vo vzájomných vzťahoch medzi občanmi a v prípade, keď ide

o vzťah medzi dvoma právnickými osobami (napr. Obchodný zákonník nepozná inštitút zníženia náhrady
škody) alebo vo vzťahu medzi občanom ako poškodeným a právnickou osobou ako škodcom, by malo
byť zníženie náhrady škody skôr výnimkou. Výška vyčíslenej škody sa odvíjala od zistenej skutočnosti,
že objekt slúži k dočasnému ubytovaniu osôb, kde sa počíta používanie spotrebičov 16 hod. denne.
Žalovaná neuniesla dôkazné bremeno na svoje tvrdenia, že objekt v rozhodnom čase bol užívaný ako

rodinný dom, preto výpočet výšky škody sa odvíjal od daného účelu objektu a žalobca použil ust. § 1
ods. 5 vyhlášky. Zníženie náhrady škody neprichádza do úvahy, ak ide o škodu spôsobenú úmyselne.
To znamená, že zníženie náhrady škody je možné iba pri škodách spôsobených z nedbanlivosti. Pokiaľ
ide o škody spôsobené v rámci objektívnej zodpovednosti, treba skúmať, či škodca prípadne nekonal
úmyselne, aj keď zavinenie nie je podmienkou vzniku objektívnej zodpovednosti za škodu. Tu okresný

súd mal pochybnosť o nevedomosti žalovanej, ktorá poprela to, že bol objekt užívaný na podnikateľské
účely v rozhodnom čase, pričom obdobný prípad neoprávneného odberu zistil žalobca aj v prípade
syna žalovanej, ktorý škodu uznal a zaplatil v rámci mimosúdnej dohody sumu 6.000,- eur. Okresný súd
si vyžiadal znalecký posudok vypracovaný v prípade neoprávneného odberu plynu synom žalovanej,
keď zistil obdobné poškodenia na obale plynomeru, pri skúmaní povrchu zaisťovacieho plechu kartu

číselníka v okolí plomby mechanické stopy, ktoré boli vytvorené predmetom, označil ako nástroj,
zobrazené na fotodokumentácii v posudku pod č. 4. až 6. Takéto mechanické poškodenie konštatoval
znalec aj v prípade žalovanej, keď vylúčil, že by k poškodeniu mohlo dôjsť pri preprave v pevnom obale
alebo pod vplyvom počasia. Pričom mechanické poškodenie aj prípade plynomeru u žalovanej bolo
na tom istom mieste pri plombe číselníka (obrázok č. 4 znal. posudku v tomto konaní). Bezpochyby

aj samotné odtlačky nekvalitnými čeľusťami klieští pri porovnaní týchto dvoch znaleckých posudkov
sú zjavne deformované kontrolované odtlačky, v oboch prípadoch preliačený materiál, do ktorého sa
vtlačili kliešte, so zrezanými časťami údajov plomby. Tieto okolnosti svedčia jednoznačne o úmysle
vykonať takýto zásah, hoci aj bez vedomia žalovanej, čo ju však nezbavuje zodpovednosti. Žalovaná
bez pochyby si bola vedomá účelu, ktorému nehnuteľnosť slúžila, po prevode spoluvlastníckeho podielu

na dcéru v roku 04.05.2017 mohla vykonať už skôr samotný prepis hodín plynomeru, keď tak urobila
až v júni 2019, pričom naďalej mala vedené trvalé bydlisko na adrese C. D. E.XXXX/X, teda na tej istej
nehnuteľnosti, na ktorej došlo k neoprávnenému odberu. Tým, že predmetný plynomer sa nachádzal na
pozemku rodinného domu, umiestnený v plechovej skrinke, ktorá zjavne nebola viditeľná z ulice, ako
to vyplynulo z fotodokumentácie samotnej skrinky, pri terase domu z bočnej strany, keď nehnuteľnosť

bola oplotená murovaným oplotením, len vstupná brána bola kovová. Prístup na nehnuteľnosť mal ten,
koho vpustili na nehnuteľnosť a tými boli aj ubytovaní hostia, čo bolo tiež zodpovednosťou vlastníka
nehnuteľnosti. Žalovaná pokiaľ reálne bývala v nehnuteľnosti, vedela, kto sa pohybuje v tomto priestore.
Obrana žalovanej preto nepresvedčila okresný súd, že by bol dôvod znížiť vyčíslenú náhradu škody, hoci
aj s prihliadnutím na jej sociálnu situáciu a túto znížiť primerane s prihliadnutím na doposiaľ účtovanú

spotrebu. Pre nesplnenie ďalších predpokladov pre vyhovenie návrhu v zmysle § 450 Občianskeho
zákonníka okresný súd tento nezohľadnil.

8. Ďalej okresný súd konštatoval, že nakoľko podľa znaleckého posudku bolo porušené zabezpečenie
proti neoprávnenej manipulácii, nie je zrejmé, či údaj o spotrebe zemného plynu uvedený na plynomeri,

predstavujeskutočneodobranémnožstvoplynuatedaniejemožnénazákladeobjektívnychskutočností
toto množstvo plynu určiť. Meradlo za rozhodné obdobie síce vykazovalo určité množstvo odobratého
plynu, avšak vzhľadom na charakter porušenia platnosť jeho overenia zanikla, preto s poukazom
na ust. § 15 ods. 1 písm. d) zákona o metrológii, nie je možné použiť toto meradlo na účelyvyfakturovania spotrebovaného plynu, pričom z rovnakého dôvodu nie je potrebné preukazovať, či
meradlo meralo správne a teda či údaj na číselníku je alebo nie je možné akceptovať. Nakoľko stav
spotreby zemného plynu indikovaný na meradle, na ktorom bola porušená plomba nebolo možné

podľa zákona o metrológií v spojení s ust. zákona o energetike použiť, musel žalobca určiť spotrebu
zemného plynu na odbernom mieste žalovaného prostredníctvom vyhlášky Ministerstva hospodárstva
SR č. 449/2012 Z. z., ktorá zároveň zohľadňuje existenciu konkrétnych spotrebičov nachádzajúcich
sa v nehnuteľnosti, v ktorej k odberu dochádzalo a ich skutočnú spotrebu a to za obdobie od
posledného odpočtu meradla predchádzajúceho dňu odhalenia poškodenia zabezpečenia meradla,

do zistenia poškodenia zabezpečenia meradla, teda v období od 19.12.2017 do 25.10.2019. Výšku
škody žalobca vypočítal v súlade s vyhláškou, keď zobral do úvahy, že nehnuteľnosť bola užívaná
na podnikateľské účely, čo zadokumentoval žalobca v čase zistenia neoprávneného odberu, reklama
na stene oplotenia nehnuteľnosti, doklad o platení dane Mestu F. G. za ubytovanie, v celkovej výške
14.131,82 eur, čo zahrňuje množstvo vypočítaného neoprávneného odberu za rozhodné obdobie
13.914,23 eur, pri spotrebe 24.382 m3 plynu. Vo výpočte škody si uplatnil aj náklady spojené so

zisťovaním a odstraňovaním neoprávneného odberu zemného plynu vo výške 217,59 eur a to za
zaistenie neoprávneného odberu vrátane dopravy 137,22 eur, za posudok na meradlo 50,- eur, za
overenie plynomeru G4-G6 12,44 eur, za opravu plynomeru GI ,6-G6 17,93 eur a to podľa § 1 ods.
14 vyhlášky. V zmysle zákona o energetike boli splnené všetky zákonné predpoklady zodpovednosti
za škodu, preto súd prvej inštancie uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi žalovanú pohľadávku

vo výške 14.131,82 eur s príslušenstvom, ktorá bola určená v súlade s ustanovením § 1 vyhlášky
Ministerstva hospodárstva SR č. 449/2012 Z. z. Žalovaná sa dostala do omeškania so zaplatením
peňažného dlhu dňa 19.04.2019, keď vo vyúčtovaní škody žalobca stanovil dátum splatnosti na
deň 18.04.2019, do ktorého žalovaná dlžnú sumu neuhradila, preto sa nasledujúci deň dostala do
omeškania. Vychádzajúc z uvedeného má žalobca nárok na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 9

percentuálnych bodov viac ako je základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému
dňu príslušného kalendárneho polroka, kedy výška základnej úrokovej sadzby k uvedenému dňu bola
1 %. Žalobca tak má popri dlžnej istine aj nárok na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 9 % , keďže
nárok sa posudzoval nie ako spotrebiteľský vzťah. Žalovaná výšku a spôsob vyčíslenia výšky úrokov z
omeškania nepoprela v priebehu konania. V časti o nároku na náhradu trov konania rozhodol okresný

súd podľa § 255 ods. 1 CSP, keďže žalobca bol v konaní úspešný v celom rozsahu (II. výrok), priznal
mu náhradu trov konania v plnom rozsahu.

9. Proti tomuto rozsudku podala odvolanie žalovaná, ktorým navrhla napadnutý rozsudok zmeniť a
žalobu zamietnuť, s poukazom na § 365 ods. 1 písm. b), d), f), h) CSP. Argumentovala tým, že sa nikdy

nedopustila žiadneho protiprávneho konania, nikdy neoprávnene neodoberala zemný plyn, nemala a
nemá žiadnu vedomosť o tom, že by na príslušnom odbernom mieste dochádzalo k neoprávnenému
odberu zemného plynu. Okresný súd sa odklonil od názoru odvolacieho súdu a naďalej sa nevysporiadal
s námietkami žalovanej ohľadne znaleckého posudku (Ing. Petra Lešku č. 209PL-2019 zo dňa
26.03.2019). Namieta nepreskúmateľnosť znaleckého posudku, jeho obsah a spôsob jeho získania,

avšak okresný súd prvej inštancie jej podstatné výhrady nezohľadnil. Nevysporiadal sa s námietkami
žalovanej o „osude meradla“, o nepresvedčivosti znaleckého posudku, pričom zhodnotenie súhlasu so
znaleckým posudkom zhrnul minimalisticky v bode 14. a 40. rozsudku, pričom pre svoje rozhodnutie
vychádzal z doplnenia posudku, ktorý doposiaľ nebol žalovanej doručený a od podania návrhu tvorí
jeden celok (nemožno na doplnenie prihliadať). Okresný súd sa nevysporiadal so skutočnosťou, či ide

o presvedčivý znalecký posudok z hľadiska celkového obsahu a dôkaznej sily, či obsahom zapečatenej
krabice bol totožný plynomer, ako ten, ktorý bol žalovanej odmontovaný, nevysporiadal ani s dobou
viac ako štyroch mesiacov, kedy plynomer požíval svoj osud (mal ležať „niekde“ v krabici na mieste
odloženia pre následné skúmanie), ani s nepreskúmateľnosťou prílohy znaleckého posudku, ktorá
nemá žiadnu výpovednú hodnotu a ohľadne skutočnosti, kedy malo byť meradlo zaslané na skúmanie

(vyplývajúce zo Zápisu zo dňa 08.11.2023). Je potrebné, aby bolo nad akúkoľvek pochybnosť jasné,
že znalecký posudok je presvedčivý a aký „bol osud plynomera po jeho odmontovaní“. Prvoinštančný
súd sa správne nevysporiadal s námietkami žalovanej ohľadne vzniku škody a výpočtu výšky škody
žalobcu (žalobca neuniesol bremeno tvrdenia o škode, ktorá mu skutočne vznikla – do sústavy v
predmetnom uzle, k danému meradlu neuviedol, či bol dodaný vyšší objem plynu než sa uvádza na

meradle) ich príčinnej súvislosti, nakoľko nebol v konaní daný nexus protiprávneho konania. Už od
počiatku konania sa okresný súd stotožnil len s tvrdeniami žalobcu o zistení neoprávneného odberu
zemného plynu meradlom, na ktorom bolo poškodené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii,
neprihliadalnatvrdeniažalovanej.Pokiaľmážalobcapodstatnúvýhoduvoporezákona,ktorýobjektívnuzodpovednosť kladie na ťarchu odberateľa, je spravodlivé požadovať od žalobcu, aby veľmi dôsledne
a nado všetku pochybnosť preukázal, že k porušeniu zabezpečenia skutočne došlo v čase, kým mal
odberateľ meradlo inštalované na odbernom mieste. Pre kvalifikáciu neoprávneného odberu zemného

plynu (jeho presvedčivosti a preskúmateľnosti) je potrebné náležité a riadne zdokumentovanie meradla
od jeho demontáže až po vykonanie znaleckého posudku: demontáž meradla kvalifikovanou osobou,
vloženie meradla do zapečateného obalu, zaslanie meradla nestrannému znalcovi bez zbytočného
odkladu, predvolanie odberateľa na znalecké skúmanie, riadne zaznamenanie znaleckého skúmania
na audio/vizuálny záznam so sprievodným slovom znalca za účelom jeho spätného zhodnotenia

treťou osobou alebo vykonania eventuálneho kontrolného znaleckého dokazovania (časť prílohy k
znaleckému posudku), predloženie relevantného porovnávacieho materiálu, predloženie dokumentácie
preukazujúcej stav meradla vrátane jeho zabezpečenia v čase montáže meradla na odbernom mieste.
Bez splnenia vyššie uvedeného minimálneho štandardu nie je možné konštatovať faktickú skutočnosť
neoprávneného odberu zemného plynu a naďalej odmieta niesť zodpovednosť za zistenia znalca a
pričítanie protiprávneho konania. V danej veci minimálny štandard dodržaný nebol, čoho dôsledkom je

skutočnosť, že súd prvej inštancie dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam.

10. K dokazovaniu, nepresvedčivosti, či nepreskúmateľnosti znaleckého posudku, ktoré bolo dôvodom
pre nesprávne rozhodnutie vo veci, ako aj porušeniu práva na spravodlivý súdny proces, žalovaná
uviedla, že súd prvej inštancie sa odklonil od názoru odvolacieho súdu, ktorý v bode 59. uznesenia

uviedol, že „Odvolací súd sa stotožňuje s odvolacou námietkou žalovanej v tom, že súd prvej inštancie
sa dostatočne nevysporiadal s jej námietkami ohľadom znaleckého posudku Ing. Petra Lešku, ktorý
predložil žalobca na preukázanie svojho nároku.“ Okresný súd sa vôbec nevysporiadal s bodmi
52, 53, 54, 55 a nasl. uznesenia, v ktorých odvolací súd poukázal na ustanovenia o nariadení
znaleckého dokazovania, ako i o náležitostiach vypracovania znaleckého posudku. Podľa bodu 54

uznesenia má znalecký posudok okrem titulnej strany obsahovať iné náležitosti a „prílohy potrebné
na zabezpečenie preskúmateľnosti znaleckého posudku“. Preto sa na titulnej strane má nachádzať i
stručná charakteristika predmetu znaleckého skúmania, ktorým malo byť „potvrdenie neoprávneného
odberu zemného plynu v zmysle ust. § 82 ods. 1 písm. d) ZoE“. Súčasne v zmysle požiadaviek na znalca
má byť uvedený i postup, na základe ktorého sa znalec dopracoval k odpovediam na otázky položené

zadávateľom, ktorý je podľa názoru žalovanej od počiatku neistý, nepreskúmateľný, neopakovateľný. Je
zrejmé, že už zo znenia požiadaviek na písomné vyhotovenie znaleckého posudku sú jeho súčasťou i
prílohy potrebné na zabezpečenie preskúmateľnosti znaleckého posudku, ktoré reálne majú slúžiť na
zabezpečenie preskúmateľnosti znaleckého posudku, čo v tomto prípade splnené nebolo. Predložená
Príloha č. 1 Žiadosť o posudok overovacej/zabezpečovacej značky nie je prílohou, ktorá zabezpečí

preskúmateľnosť znaleckého posudku, pričom ani žiadosť nebola datovaná, podpísaná a nebola ani vo
formereálnejžiadostioposudok,ktorábyobsahovalapotrebnépodkladovéúdajepreznalca,nazáklade
ktorých by mohol posudzovať skutočnosti pre posúdenie neoprávnenosti odberu. Súkromný znalecký
posudok žalobcu však nemôže byť jediným dôkazom najvyššej možnej sily, keďže súd má hodnotiť
dôkazy podľa svojej úvahy, nie stavať celé konanie na jedinom dôkaze a popierať ostatné žalovanou

predložené dôkazy. Navyše, znalec sa nemal vyjadriť k právnemu posúdeniu veci tak, ako to bolo v
tomto konkrétnom prípade. Keďže aj podľa tvrdenia znalca (prvá strana ZP) je znalecký posudok vo veci:
potvrdenia neoprávneného odberu plynu podľa ustanovenia § 82 ods. 1, písm. d) zákona o energetike,
na uvedený znalecký posudok nemožno prihliadať a ďalší znalecký posudok nie je možné vykonať – je
daný neopakovateľný úkon (napriek skutočnosti, že konajúci sudca ako i sám znalec na pojednávaní

dňa 13.06.2023 uviedli, že opätovné znalecké skúmanie je možné vykonať, keďže plomba je uložená
v archíve žalobcu). Opätovné znalecké skúmanie totiž nie je možné, nakoľko meradlo bolo zničené
jeho manipuláciou pri znaleckom skúmaní, zaisťovacie plechy, ako i kryty číselníka by nemali žiadnu
výpovednú hodnotu a znalec by nemohol mať vedomosť, či sú v dispozícii žalobcu (nepresvedčivosť o
súlade ich pôvodu z predmetného skúmaného meradla), ako aj preto, že znalec v Znaleckom posudku,

čl. II. Posudok, II. A. Nálezová časť, štvrtá veta uviedol, že „Plombu som pri demontáži poškodil.“

11. Žalovaná v odvolaní ďalej uviedla, že žalobca nepredložil do konania ako porovnávací materiál
dôkaz, ako vyzerala samotná plomba (zabezpečenie) na meradle v čase jeho osadenia (montáže) na
odbernom mieste. Za nedostatočné a neúplné považuje žalovaná, keď žalobca predloží do konania

(foto)dokumentáciu meradla s plombou v čase demontáže meradla, keď túto dokumentáciu nevie
adekvátne a jednoducho porovnať s (foto)dokumentáciou meradla s plombou v čase montáže. Žalovaná
nevie, ako vyzerala plomba na meradle v čase jeho osadenia. Znalec sa vyjadril, že „v danom prípade
mu nebola dodaná fotodokumentácia meradla pri realizácii kontroly pod desiatich rokoch, čo k posudkuani nebolo potrebné.“ Nie je vôbec zrejmé a žalobca v konaní nepreukázal, že by v danej veci boli
splnené zákonné podmienky, ktoré na overenie meradla kladie Vyhláška Úradu pre normalizáciu,
metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky zo 16. júna 2000 č. 210/2000 Z.z. o meradlách a

metrologickejkontrole.Akžalobcachcelpreukázaťrozpormedziplombounameradlevčasedemontáže
meradla a plombou na meradle v čase montáže meradla, nemôže tak učiniť bez predloženia relevantnej
porovnávacej dokumentácie. V posudzovanej veci opätovne nedošlo k posúdeniu znaleckého posudku
komplexne (príprava znaleckého skúmania, zadováženie podkladov, priebeh znaleckého skúmania a
pod.). Pri rozhodovaní sa okresný súd uspokojil s doplnením posudku o fotodokumentáciu odtlačkami

porovnávacieho materiálu, ktoré mal použiť pri vypracovaní znaleckého posudku, názornom vysvetlení v
rámci výpovede znalca na pojednávaní dňa 13.06.2023 bez zreteľa na účel Žiadosti o posudok zo strany
žalobcu (potvrdenie NO plynu v zmysle ust. § 82 ods. 1 písm. d/ zákona o energetike) a totožnosti jeho
obsahu bez datovania a podpisu odovzdávajúceho kontrolóra. Navyše, na doplnenie posudku nemožno
prihliadať, najmä ak znalecký posudok je od počiatku rozporovaný ako nepreskúmateľný, nakoľko
znalecký posudok v zmysle návrhu na začatie konania tvorí ako celok 9 listov, z toho príloh 1 a znalec

mal už v prípade vypracovania znaleckého posudku možnosť pre prípad jeho budúcej preskúmateľnosti
z dôvodu presvedčivosti pripraviť znalecký posudok tak, aby nevzbudzoval žiadne známky pochybnosti,
napr. predložením doplnenia porovnania plomby s tromi odtlačkami razítok do prílohy č. 2. Uvedená časť
(doloženie jednej strany) nebola od počiatku súčasťou predloženého znaleckého posudku. Pre konanie
nebola zachovaná rovnosť zbraní, došlo k porušeniu práva na spravodlivý súdny proces (nesprávny

procesný postup) a na základe vykonaných dôkazov dospel konajúci súd k nesprávnym skutkovým
zisteniam. Svoje tvrdenia súd prvej inštancie opiera i napr. o skutočnosť, že znalec v znaleckom
posudku uvádza ako príklad, že sporné odtlačky neboli vytvorené čeľusťami toho istého nástroja, ale
boli nekvalitne vytvorené kópiami čeľustí napr. do termoplastu, avšak konajúci súd uvádza vyjadrenie
znalca o príklade termoplastu ako fakt.

12. Z porovnania vypracovaných znaleckých posudkov meradla v zmysle Zápisu a meradla, ktoré
bolo evidované na odberateľa p. A., syna žalovanej (Znalecký posudok číslo 218/PL – 2020–
ďalej ako „Posudok A.“) je zrejmé, že okresný súd pri zohľadnení znaleckého posudku dospel
k nesprávnym skutkovým zisteniam, keď konštatuje, že na základe znaleckého posudku možno

konštatovať neoprávnený odber zemného plynu zo strany žalovanej. Nesprávne skutkové zistenia
vyplývajú z nasledovných skutočností: V prípade znaleckého posudku je uvedený účel znaleckého
posudku: Znalecký posudok som vypracoval pre potvrdenie neoprávneného odberu plynu podľa
ustanovenia § 82 ods. 1 písm. d) zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike, ktorý je oproti posudku
syna žalovanej sugestívnym nabádaním žalobcu na potvrdenie neoprávneného odberu zemného plynu

prostredníctvom znalca (v Posudku A. je účel znaleckého posudku vedený ako: „Znalecký posudok
som vypracoval pre potvrdenie/vyvrátenie neoprávneného odberu plynu podľa ustanovenia § 82 ods.
1 písm. d/ zákona NR SR č. 251/2012 Z. z. o energetike). Uvedené je zaznamenané i v Žiadosti o
posudok overovacej/zabezpečovacej zložky bez určenia dňa odovzdania a predloženia meradla na
preskúšanie a podpisu odovzdávajúceho (ďalej ako „Žiadosť o posudok“), v ktorom sa uvádza, cit.

„Žiadam o posudok overovacej/zabezpečovacej značky na meradle a odpovede na nižšie uvedené
otázkypreúčelypotvrdenianeoprávnenéhoodberuplynupodľaustanovenia§82ods.1písm.d)zákona
č. 251/2012 Z. z. o energetike.“. Už v Žiadosti je evidentné, že posudok znalca má preukázať jedinú
možnosť a to potvrdenie neoprávneného odberu. Takýto dôkaz nemôže nachádzať oporu v zákone,
nie je nestranný a ide o popretie princípu rovnosti zbraní dôležitých pre spravodlivý súdny proces.

Žalovaná od počiatku konania rozporuje osobu znalca (čo je evidentné i z účelu posudku znalca na
potvrdenie neoprávneného odberu). Znalec pre žalobcu vykonáva ročne veľa posudkov, pričom s touto
námietkou sa konajúci súd nevysporadúva, len konštatuje, že znalca si vybral žalobca a na posudok
sa hľadí, akoby posudok vykonal súdom ustanovený znalec. Ak by vypracovanie posudku zadával
súd, uviedol by znalcovi otázky k zodpovedaniu, ktoré by neboli sugestívnymi otázkami. V prípade

znaleckého posudku znalec potvrdzuje neoprávnený odber, pričom pri Posudku A. mení rétoriku na
základe podnetu žalobcu vychádzajúc z vývinu namietaných skutočností počas konaní žalobcu s inými
žalovanými. V Posudku A. je badať posun v prepracovaní posudku vo faktoch tak, aby nedochádzalo
k možnému spochybneniu preskúmateľnosti posudku. Znalec prispôsobuje pojmológiu v prospech
žalobcu, reaguje na argumenty, ktoré v iných konaniach mohli ovplyvniť úspech žalobcu, vyvíja posudky,

aby celý dôkaz pôsobil neutrálnejšie. Na znalecký posudok znalca p. Ing. Lešku nemožno v tomto
konaní prihliadať, ako na preskúmateľný posudok i z dôvodu, že znalec sa nemôže vyjadrovať k
právnemu posúdeniu veci, ako vykonal, čo okresný súd nevzal do úvahy. V prípade Obrázku č. 1
(Pohľad na stav prepravného obalu) je možné bádať, že krabica nie je bezpečnostne zapečatená.Súdny znalec na pojednávaní uviedol, že plynomer dostal zabalený v zapečatenom obale, pričom
zapečatenie bližšie špecifikoval ako zalepenie krabice bez vystlania plynomeru vo vnútri krabice.
Znalec uviedol, že plynomery sú mu doručované kuriérskou službou, tzn. počas prepravy je prípustná

možnosť nesprávneho zaobchádzania s prepravovaným balíkom, nakoľko krabica, ktorej obsahom mal
byť plynomer nebola označená symbolom pre kuriéra „Pozor krehké!“. Ani znalec nemôže vylúčiť s
istotou poškodenie plynomera prostredníctvom nesprávneho zaobchádzania počas prepravy. Žalovanej
ale nie je zrejmé skutočné doručenie plynomera, nakoľko krabica nemá označenie prepravcu TNT,
pričom v Žiadosti o posudok ako prílohy k Znaleckému posudku je preškrtnuté (vyčiarknuté) uvedenie

doručenia meradla TNT kuriérom a ponechané doručenia „osobne“, napriek skutočnosti, že znalec
uviedol doručenie meradla prostredníctvom kuriéra. Súčasne žalovaná rozporuje náklady žalobcu na
prepravu, ktoré podľa uvedenej Žiadosti o posudok nemuseli vzniknúť, ak by bolo meradlo doručované
osobne. Prvoinštančný súd opomenul aj fakt „osudu plynomeru“. Znalecký posudok bol vypracovaný
znalcom dňa 26.03.2019, tzn. po 4 mesiacoch a 20 dňoch odo dňa Zápisu a nedošlo k zodpovedaniu
na dátum doručenia meradla, čo žalovanej nemožno pripísať na škodu. V znaleckom posudku nie

je zachytený obrázok otvorenej krabice, ktorý by preukazoval totožnosť obsahu s popisom (obrázok
1). Súčasne na obrázku č. 2 a č. 3 je evidovaný plynomer, ale znalecký posudok nijakým spôsobom
nezachytáva pohľad plynomera zhora na plombu, ktorá je osadená v kryte číselníka. Následne znalec
vyhotovuje v znaleckom posudku obrázok č. 4 a č. 5, ktoré poukazujú na priblíženie pohľadu spodnej a
vrchnejčastiplombyčíselníka,avšakbeznadväznostinaspoločnýpohľadzvrchumeradla.Ničnebránilo

znalcovi, aby vyhotovil viacero fotografií, ktoré by mohli zabezpečiť vyššiu mieru preskúmateľnosti
posudku,nielensaodvolaťnazákonoznalcoch,ktorýmuneukladápovinnostivizualizácie.Neobstojíani
tvrdenie, že napr. audiovizualizáciu nepoužíva pre neúčelnosť a nehospodárnosť, nakoľko neúčelné pre
konanie je práve viacnásobné preukazovanie nepresvedčivosti posudku. Práve niekoľkominútový záber
k posúdeniu zistenia neoprávneného odberu poškodením do zariadenia proti neoprávnenej manipulácii

by mohol byť rozhodujúcim kritériom k zisteniu, či ide alebo nejde o neoprávnený odber z hľadiska
nazeraniavrámcikonania,akžalovanánebolaprivolanákvykonaniuznaleckéhoposudku.Neobstojíani
tvrdenie znalca, že identita žalovaných na prizvanie k znaleckému skúmaniu mu nie je známa, nakoľko
žalobca má údaje na žalovaných a vie ich poskytnúť.

13. Podľa žalovanej je potrebné pre účely nespochybniteľných záverov mať k dispozícii i zábery
demontáže meradla a ich porovnania. Žalovaná sa nie raz snažila upriamiť pozornosť okresného súdu
na začiatok celého prípadu, a to k situácii montáže meradla v roku 2014 (dokumentácia o meradle), jeho
demontáže v roku 2018, dôvodu montáže nového meradla (uvedené súd ani nezisťoval) pre špecifikáciu
posúdenia možného neoprávneného odberu v uvedenom čase žalobcom (pred vypracovaním posudku

znalcom), či o „živote plynomeru“ po jeho demontáži až do vypracovania znaleckého posudku. Ak
má žalovaná nahrádzať škodu za priznaný neoprávnený odber, musí byť na akúkoľvek pochybnosť
zistiteľné,žeposudokjepresvedčivýapreskúmateľnýkomplexne.Sohľadomnaopis„osuduplynomeru“
neobstojí ani to, že okresný súd vykonal opätovné vypočutie znalca bez vedomosti žalovanej o účasti
znalca na pojednávaní konanom dňa 13.06.2023 (neinformovanosťou jej znemožnil právo osobnej

konfrontácie voči znalcovi). Znalec sa však naďalej nevysporiadal s faktom nepredloženia dôkazu
(fotodokumentácie) o výmene meradla, o „osude meradla“ po jeho demontáži až po prípravu na znalecký
posudok, o dôvode montáže nového meradla a nevyporiadal sa ani s obdobnou spotrebou dcéry
žalovanej po výmene meradla (žalovaná tvrdí, že ak malo dochádzať k neoprávnenému odberu na
predmetnom meradle, ako je možné, že jej dcéra mala od r. 2019 na vymenenom meradle obdobnú

spotrebu – rozpor ohľadne zásahu do meradla žalovanou). V čl. II. Posudok, II. A. Nálezová časť,
štvrtá veta znalec uvádza, že „Plombu som pri demontáži poškodil.“ (tzn. je daná neopakovateľnosť
úkonu vykonania opätovného znaleckého posudku, opätovná nepreskúmateľnosť posudku), pričom na
porovnaniesaPosudkuA.uvádza,cit.„Pridemontážinedošlokpoškodeniumechanoskopickýchstôpna
plombe ako ani k poškodeniu povrchu zaisťovacieho plechu pri spodnej časti plomby.“ Už zo znaleckých

posudkov toho istého znalca s časovým odstupom vypracovania je badať o čosi iné prepracovanie v
detailoch snahy o nepoškodenie plomby, a to v prípade Posudku A., čo je neodškriepiteľným faktom
pri porovnaní. Súčasne nemožno na znalecký posudok žalovanej prihliadať i z dôvodu, že znalecké
skúmanie z dôvodu porušenia plomby by nebolo možné vykonať, čo žalovaná uvádzala na pojednávaní,
pričom okresný súd sa pridržiaval vyjadrenia znalca o možnosti vykonania opätovného znaleckého

skúmania. Žalovaná nerozumie, ako by bolo možné opakovať znalecké konanie, keď časti plomby
boli odovzdané žalobcovi, avšak v poškodenom stave a tento sám už v minulosti uviedol argumenty
o nemožnosti vypracovania opätovného posudku z dôvodu neopakovateľnosti úkonu (predžalobné
konanie). I v prípade tohto postupu nie je zachovaná rovnosť zbraní a má za to, že ani rovnaký prístupsúdu k stranám sporu. V Žiadosti o posudok ako prílohy k znaleckému posudku absentujú uvedenia o
značke osadenia výrobcom, metrológiou (podškrtnutie značky), údaje o počítadle, odovzdania Žiadosti
o posudok a predloženia meradla bez uvedenia dátumu, bez podpisu odovzdávajúceho oproti Posudku

A. (kde všetky tieto informácie sú uvedené). Aj na základe uvedeného má žalovaná za to, že Žiadosť
o posudok neobsahuje všetky náležitosti žiadosti, najmä nie je možné prehliadnuť chýbajúci podpis
odovzdávajúceho, neuvedenie dátumu predloženia meradla, ako i to, akú značku osadenú výrobcom
má znalec skúmať. Na základe uvedeného sa predostiera otázka, z akej žiadosti znalec vychádzal,
ako vedel, čo je potrebné v uvedenom prípade skúmať a pod. Súčasne žalovaná poukazuje na bod

54 uznesenia (odvolacieho súdu), v zmysle ktorého písomne vyhotovený posudok obsahuje „e) prílohy
potrebné na zabezpečenie preskúmateľnosti znaleckého posudku“. Na základe spochybniteľnej Žiadosti
o posudok znalecký posudok nespĺňa formálne náležitosti posudku a i z uvedeného nie je možné na
neho prihliadať. V oboch posudkoch znalec uvádza, že „sporné odtlačky čeľustí plombovacích klieští a
kontrolné odtlačky neboli vytvorené čeľusťami toho istého nástroja, ale boli pravdepodobne vytvorené
nekvalitne vytvorenými kópiami čeľustí plombovacích klieští, napr. do termoplastu a pod“. Žalovaná

poukazuje na to, že znalec bližšie nešpecifikuje aké sú chybné, nepresné znaky nachádzajúce sa na
sporných odtlačkoch (napr. bez ostrých hrán, s chybami povrchu a pod.) ako v prípade Posudku A..
I v tomto prípade vidí chybu nepreskúmateľnosti znaleckého posudku, nakoľko znalec nešpecifikoval
v posudku, na základe akých znakov by nemali byť sporné odtlačky vytvorené čeľusťami toho
istého nástroja. Súčasne nerozumie vyjadreniu súdu, že na základe uvedeného popisu v Posudku A.

subsumuje rovnaké konanie i na znalecký posudok žalovanej, ktorý avšak opomína bližšie špecifikácie
odlišností znakov sporných a kontrolných odtlačkov. Ak chce súd porovnať konanie dvoch osôb a
podriadiť konanie oboch pod protiprávne konanie, malo by ísť o totožný presvedčivý dôkaz, čo znalecký
posudok nie je.

14. V závere znaleckého posudku sa žalobca znalca dopytuje: „Bolo porušené zabezpečenie proti
neoprávnenej manipulácii? Odpoveď: Na základe zistených skutočností môžem s pravdepodobnosťou
blížiacou sa k istote predpokladať, že pôvodné zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii bolo
porušené – odstránené a nahradené inou plombou.“, pričom v Posudku A. znalec odpovedá
obozretnejšie s poukazom na „osud meradla po demontáži“, a to: Na základe zistených skutočností

môžem s pravdepodobnosťou blížiacou sa k istote predpokladať, že pôvodné zabezpečenie proti
neoprávnenej manipulácii bolo porušené – odstránené a nahradené inou plombou. Mieru vyššej
uvedenej pravdepodobnosti a nie istotu uvádzam z dôvodu, že som nebol prítomný pri demontáži
originálnej plomby.“ Na základe uvedeného je zmätočné vyjadrenie znalca „o pravdepodobnosti blížiacej
sa k istote“, ak ani v prípade žalovanej nebol pri demontáži originálnej plomby (túto skutočnosť

v znaleckom posudku ani neuviedol), nešpecifikoval „osud meradla“, neuviedol presný čas uloženia
meradla u znalca, ale je zrejmé nad všetku pochybnosť, že dňa 06.11.2018 bol zápis o demontáži a
do dňa vyhotovenia znaleckého posudku uplynulo viac ako 4 mesiace. Je neprípustné v rámci právnej
istoty, aby žalovaná zodpovedala za osud meradla po jeho demontáži, najmä za stavu, že v Zápise zo
dňa 06.11.2018 je ako dôvod demontáže vedené: „o vykonanej kontrole odberného miesta na základe

príkazu/zákazky“, a nie ako ďalšia možnosť v zmysle ponuky Zápisu, cit. „o neoprávnenom odbere
zemného plynu u odberateľa.“ Žalovaná taktiež uvádza, že v konaní bolo opomenuté, že na odbernom
mieste v zmysle Zápisu neboli v popise „Zistené skutočnosti na odbernom mieste“ uvedené ďalšie
skutočnosti o možnom neoprávnenom odbere, iba uvedenie, cit. „Meradlo zabalené do krabice, bude
zaslané na znalecké posúdenie. Znalecký posudok vedenom na priezvisko p. A. si vyžiadal sám súd

a žalovaná ho využíva k preukázaniu nepresvedčivosti, neúplnosti znaleckého posudku ako jediného
dôkazu, na ktorom je postavené celé konanie.

15. K nepreskúmateľnosti a nepresvedčivosti znaleckého posudku žalovaná uviedla, že znalec sa vo
svojom znaleckom posudku nesmie obmedziť iba na podanie svojho odborného záveru, ale aby súd

mohol znalecký posudok zodpovedne posúdiť, musí byť z posudku zrejmé, z akých zistení znalec
vychádzal, akým postupom k svojim zisteniam dospel a na základe akých úvah dospel k svojmu
záveru. Pokiaľ ide o obsah znaleckého posudku, rozhodujúce je, či posudok obsahuje logickú analýzu
skutočností, z ktorých znalec vychádzal, ktoré zistil z vlastného vyšetrovania a rozboru relevantných
skutočností, či analyzoval všetky skutočnosti, ktoré mali byť hodnotené, alebo vybral iba tie, ktoré

podporujú jeho závery, a tiež, či nález obsahuje špecifikáciu metódy, ktorú znalec pri spracovaní použil.
V danom prípade zadávateľ posudku – žalobca už samotné zadanie úlohy pre znalca nenaformuloval
neutrálne, ale úloha bola naformulovaná sugestívne podľa toho, aký bol ňou želaný výsledok znaleckého
skúmania (vyplýva zo Žiadosti, ako i z účelu znaleckého posudku). Keď žalobca nepôsobí na znalcaneutrálne, bolo povinnosťou znalca pri výkone svojej odbornej činnosti priebeh svojho znaleckého
skúmania náležite zdokumentovať, zachytiť a podrobne opísať, čo znalec nevykonal. Znalec sa pri
vypracovaní znaleckého posudku, pre budúci dôvod preskúmateľnosti, postavil k jeho vyhotoveniu

prílišne minimalisticky, opis postupu znalca je v znaleckom posudku nedostatočný, znalecký posudok
je pokiaľ ide o jeho obsah nepreskúmateľný a nie je možné na predmetný znalecký posudok prihliadať
ako na jediný presvedčivý dôkaz v konaní. Sám odvolací súd uviedol, že celková skladba znaleckého
posudku musí umožniť preskúmať jeho obsah a overiť odôvodnenosť postupov, čo v uvedenom konaní
preskúmané a najmä overené nebolo. Súd prvej inštancie na základe všetkých uvedených skutočností

nemohol zhodnotiť presvedčivosť posudku, pokiaľ ide o jeho úplnosť vo vzťahu k posudzovaným
skutočnostiam, zásadám logického myslenia a jeho súlad s ostatnými vykonanými dôkazmi (nakoľko
žiadne iné dôkazy ako napríklad výpovede osôb, ktorý by mohli priblížiť „osud meradla“, či napr.
výpoveď kontrolóra G. I. k Žiadosti o posudok vykonané neboli, napriek skutočnosti, že žalobca má
uniesť dôkazné bremeno v konaní). Súd prvej inštancie opätovne v napadnutom rozsudku (bod 41.)
len slepo prevzal názor z uznesenia NS SR sp. zn. 4Cdo/106/2020 zo dňa 29.06.2021 bez posúdenia

toho, či sa vôbec môže aplikovať v konkrétnej dôkaznej situácii. K odtlačkom súčasne v bode 40.
napadnutého rozsudku (druhá časť ôsmej vety) súd sám rozporuje ním „zistené skutočnosti“ a to
tak, že uvádza „...., ktoré kontrolované odtlačky boli pravdepodobne vytvorené nekvalitnými kópiami
čeľustných plombovacích klieští, ako uviedol znalec, a to z termoplastu.“ Žalovaná nerozumie vyjadreniu
okresného súdu o tom, že kontrolné odtlačky mali byť pravdepodobne vytvorené nekvalitnými kópiami

čeľustných plombovacích klieští a posúdenie okresného súdu je i v tejto časti zmätočné a odporuje
znaleckémuposudku,naktoromjepostavenérozhodnutie.Nazákladenesprávnezistenéhoskutkového
stavu súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil vec, keď z právneho hľadiska vo veci nepochybne
konštatoval neoprávnený odber (poukaz na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo/198/2021
zo dňa 27.04.2023 o odmietnutí dovolania žalobcu).

16. Podľa žalovanej v konaní nebolo nad všetky pochybnosti preukázané porušenie právnej povinnosti,
žalobca stavia celé konanie na jedinom dôkaze, a to predmetnom znaleckom posudku, ktorý je naďalej
nepresvedčivý, neustojí ako bremeno dôkazu pre celé konanie. Ak by žalobcovi vznikla škoda, tak ten je
v zmysle ustanovenia § 82 ods. 2 zákona o energetike povinný vyčísliť takto vzniknutú skutočnú škodu

na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov. V uvedenom prípade nastáva situácia, že žalobca
v prípade zistenia neoprávneného odberu znalcom, kde platnosť overenia meradla zanikne, nikdy
nevyčísli skutočne vzniknutú škodu, použitie uvedeného ustanovenia § 82 ods. 2 zákona o energetike
nebude v uvedenom prípade nikdy možné a ustanovenie sa pri kvalifikácii neoprávneného odberu plynu
v zmysle ust. § 82 ods. 1 písm. d) zákona o energetike javí ako nadbytočné. Ak nie je presvedčivo zistený

neoprávnený odber plynu, platnosť overenia nezanikne a vyčíslenú náhradu škody v zmysle vyhlášky
nemožno použiť, nakoľko ku škode nedôjde. Škodou na strane žalobcu sa rozumie zmenšenie jeho
majetku, ktoré je možné na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov zistiť, ale ktoré však nebolo
zo strany žalobcu doposiaľ vyčíslené a predložené, pričom uvedené by bolo reálne možné zistením,
či meradlo bolo skutočne funkčné (ako uviedol odvolací súd v uznesení). Súčasne sa konajúci súd v

žiadnomohľadenevyporiadalsargumentácioužalovanej,ževkaždejvystavenejfaktúreprežalovanúod
konkrétnehododávateľa,boloautomatickyhradenézadistribúciuižalobcovi,čonebolovkonanínijakým
spôsobom negované a žalovaná platila faktúry svojmu dodávateľovi. Žalobca doposiaľ nepredložil taký
dôkaz v konaní, na základe ktorého by bolo jasné, že dodávateľovi žalovanej dodal väčšie množstvo
plynunežbolozaplatené.Keďženebolopreukázanéporušenieprávnejpovinnostianinebolapredložená

skutočne vyčíslená škoda, je jasné, že nemohol nastať ani tretí predpoklad zodpovednosti za škodu a
to príčinná súvislosť.

17. Žalovaná ďalej uviedla, že prvoinštančný súd k nezníženiu výšky vyčíslenej náhrady škody pristúpil
k žalovanej nadmieru prísne a necitlivo, keď neumožnil moderáciu výšky škody napriek osobným a

majetkovým pomerom žalovanej oproti „pomerom poškodenej strany“ vyplývajúcim z konania. V danom
prípade je výpočet náhrady škody nadkompenzáciou žalobcu ako poškodeného a vytvára nepomer
medzi výškou náhrady škody ako kompenzáciou poškodeného a sankciou žalovaného. Škoda priznaná
v danej výške je „de facto“ sankciou pre žalovanú, avšak náhrada škody v danej veci nemá mať sankčný
charakter, nemá ísť o sankčný postih. Súd prvej inštancie pri neznížení náhrady škody nesprávne vec

právne posúdil. Žalovaná mala na adrese, na ktorom sa nachádzal predmetný skúmaný plynomer, len
vedený trvalý pobyt, pričom konajúci súd neskúmal ďalšie bývanie žalovanej, resp. ďalšie skutočnosti
potrebné k zisteniu názoru žalovanej napr. na pojem „podnikateľský účel“, ktorý mohla mať žalovaná
spätý s registráciou jej osoby v Živnostenskom registri. Žalovaná poukazovala v rámci konania na dôkaz-fotodokumentáciužalobcuzjanuára2021,vzmyslektorej,akoivčaseurčenianeoprávnenéhoodberu,
už nebola vlastníčkou uvedenej nehnuteľnosti a neposkytovala ubytovanie nikomu. V rozhodnom čase
bola a stále je vlastníčkou nehnuteľnosti jej dcéra, žalovaná bola v dotknutom čase výmeny meradla

písaná v Zmluve o dodávke plynu ako odoberateľ plynu v domácnosti. Nemôže byť žalovanej na škodu,
že prepis hodín (zmena v osobe odberateľa) bol vykonaný v r. 2019. Súčasne rozporuje tvrdenie
konajúceho súdu ohľadne možnej škody spôsobenej úmyselne, nakoľko žalovaná od prvého momentu
tvrdí, že neoprávnene neodoberala plyn a o takomto konaní nemala vedomosť. Úmyslom náhrady
škody je iba zmiernenie následkov a vyváženie ujmy vzniknutej zásahom do práv a nie charakter

mnohonásobne prevyšujúci reálnu škodu. Ak konajúci súd v bode 46. napadnutého rozsudku uvádza,
že zodpovednostný vzťah vzniknutý z titulu neoprávneného odberu je vzťahom občianskoprávnym
medzi škodcom a poškodeným, tak je na mieste i použitie ustanovení o moderácii náhrady škody v
zmysle Občianskeho zákonníka. Osobné a majetkové pomery neumožňujú úhradu tak vysokej škody
a súčasne nejde z jej strany o konanie úmyselné, pričom nemožno pri posudzovaní prípadu prihliadať
na odlišný znalecký posudok k meradlu p. A.. To, že neoprávnený odber zemného plynu mal byť

zistený i v prípade syna žalovanej, nezakladá úmysel žalovanej na neoprávnenom odoberaní plynu,
či poškodenia plomby. Posudok p. A. je vyhotovený o rok neskôr, je vypracovaný detailnejšie, tzn.
nedáva znalcovi sugestívne otázky, ktoré ho nútia potvrdiť neoprávnený odberu plynu, súčasne presne
označuje značku osadenú výrobcom, metrológiou ako M40 a na Žiadosti sú podpisy odovzdávajúceho
a preberajúceho spolu s uvedením dňa predloženia merania na skúmanie, v texte Posudku A. sú

vedené podklady obstarané spracovateľom (znalcom), ako i termíny a definície (je vedený vyššia
kvalita spracovania oproti znaleckému posudku žalovanej. Súčasne pri určení nákladov spojených so
zisťovaním a odstraňovaním neoprávneného odberu vrátane dopravy, tieto neboli v konaní preukázané,
žebolivykonané,reálnealebouhradené.Žalovanározporujeajpríslušenstvo,tzn.úrokyzomeškaniavo
výške stanovenej žalobcom (výška úrokov z omeškania je vysoká, neprimeraná, nepoužiteľná, nakoľko

nejde o dva podnikateľské subjekty a nie je možné uplatniť ustanovenia o úrokoch z omeškania v
zmysle Obchodného zákonníka). Popieraním základu žaloby logicky popiera aj úroky z omeškania ako
nevyhnutné príslušenstvo žalovanej istiny, a teda je chybná dedukcia súdu, že výška a spôsob vyčíslenia
neboli popreté žalovanou.

18. Spôsob získania znaleckého posudku ako kľúčového dôkazu v konaní bol podľa žalovanej
neskontrolovateľný a právne neudržateľný. Nie je možné spravodlivo požadovať od žalovanej, aby
objektívne zodpovedala za meradlo, ktoré na odbernom mieste nie je. Stále nebola okresným súdom
vysporiadanáotázkaoskutočnostipôvodukontrolnéhoodtlačku.Prekvalifikáciuneoprávnenéhoodberu
zemného plynu znalcom je nutné riadne zdokumentovanie meradla od demontáže až po vykonanie

znaleckého posudku. Žalovaná sumarizuje svoje výhrady, ktoré neboli konajúcim súdom zodpovedané:
nesie objektívnu zodpovednosť za meradlo len do času, kým sa nachádza na odbernom mieste,
nakoľko nevidela, ako vyzerala skúmaná plomba v čase montáže meradla na odbernom mieste, teda
či nejde od počiatku o jednu a tú istú plombu (predmetný plynomer, ktorý bol znalcovi predložený,
nebol znalcovi doručený v zapečatenom obale, ale len v obyčajnej nechránenej krabici. Od demontáže

meradla po vypracovanie znaleckého posudku uplynulo niekoľko mesiacov a žalovaná nevie, kto mal
k meradlu prístup, ako sa s ním nakladalo a čo sa s ním dialo, za čo žalovaná od počiatku odmieta
niesť zodpovednosť), žalovaná nemala meradlo vo svojej moci po dobu viac než štyroch mesiacov,
kým znalec vypracoval posudok, tzn. po dobu od demontáže až po čas, kedy znalec vypracoval
znalecký posudok, nemala možnosť ovplyvniť výber znalca (námietka zaujatosti znalca, ktorou sa súd

od počiatku konania relevantne nezaoberal) ani spôsob vykonania znaleckého posudku (subjektívny
výber žalobcu), a nemožno použiť vyjadrenie konajúceho súdu v bode 42. rozsudku, že ak žalovaná
nesúhlasila so závermi znaleckého posudku, mala možnosť predložiť súdu súkromný znalecký posudok,
keďže znalec plombu poškodil a ide o neopakovateľný úkon, nemala možnosť zúčastniť sa znaleckého
skúmania, hoci priestor k informovaniu o termíne vypracovania znaleckého posudku bol daný (nie je

možné spätne objektívne vyhodnotiť, či znalecké skúmanie prebehlo riadne a v súlade so zákonom),
nemala možnosť prehrať si záznam z takéhoto znaleckého skúmania (žalovaná má od počiatku výhrady
voči porovnávaciemu materiálu, ktorý bol zjavne nekompletný a neobstojí ani doplnenie posudku o
fotodokumentáciu porovnania s tromi odtlačkami razítok. Znalec sám v znaleckom posudku uvádza,
že „Za predložené odtlačky čeľustí plombovacích klieští nesie v plnej miere zodpovednosť zadávateľ -

žalobca), nemala ani možnosť vykonať opakované znalecké skúmanie, pretože znalec skúmanú plombu
pri znaleckom skúmaní znehodnotil, t.j. ide o neopakovateľný úkon, znalecký posudok neobsahuje
formálne náležitosti pre vypracovanie znaleckého posudku a neobstojí pre určenie protiprávnehokonania ani obsahová stránka znaleckého posudku, tzn. je nepreskúmateľný a nepresvedčivý od
počiatku.

19. Žalobca odvolanie nepodal, k odvolaniu žalovanej uviedol, že napadnutý rozsudok navrhuje
ako vecne správny potvrdiť. Je bezpredmetné, či žalovaná zasiahla do meradla alebo to vykonala
iná osoba. Žalovaná je objektívne zodpovedná za odber zemného plynu meradlom, na ktorom je
porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii. Žalovaná si v konaní určuje vlastné podmienky
a pravidlá pre znalecké skúmanie, ktoré nevyplývajú zo žiadneho právneho predpisu. Doba vyhotovenia

znaleckého posudku nemá žiaden vplyv na jeho vierohodnosť. Úvahy žalovanej v tomto smere sú
v kontexte zákonnej úpravy (ktorá neurčuje znalcovi čas, v ktorom je povinný znalecký posudok
vypracovať) a reálnych možností znalcov len ďalšími nerelevantnými námietkami. Na Slovensku sú len
dvaja aktívni súdni znalci z tohto odboru, pričom žalobca zadáva vypracovanie znaleckých posudkov
obom týmto znalcom. Neoprávnené odbery prekračovali ročne niekoľko tisíc prípadov. Práve v okresoch
Dunajská Streda, Komárno a Galanta je najväčšia kumulácia neoprávnených odberov a tu bola v

minulosti orgánmi činnými v trestnom konaní zaznamenaná organizovaná skupina osôb, ktorá po
dohode s odberateľmi originálne plomby na meradlách odstraňovala a nahrádzala falošnými plombami.
Táto skupina „stáčala“ stav na plynomeroch, elektromeroch a vodomeroch tak, aby zodpovedal ich
stav pri odpočtoch priemerným spotrebám na odbernom mieste. Znalec postupoval pri vypracovaní
znaleckého posudku podľa zákona a tento obsahuje všetky zákonom určené náležitosti. Ak žalovaná

tvrdí, že bolo niečo porušené, musí aj konkrétne uviesť čo. Obrana založená len na všeobecnom tvrdení,
nekonkretizovaní, nepreukázaní a vymýšľaní vlastných podmienky a pravidiel znaleckého skúmania
je právne nevýznamná a zostáva len v rovine subjektívnych predstáv a pocitovom vnímaní veci.
Znalecký posudok spĺňa všetky náležitosti podľa CSP a spĺňa aj všetky náležitosti v zmysle § 17
zákona o znalcoch. Ak posudok nespĺňa očakávania žalovanej, neznamená to, že je vecne nesprávny

a nepreskúmateľný alebo závislý. Ak žalovaná tvrdí, že znalec mal potvrdiť neoprávnený odber, nie je
to pravda, je to len účelové tvrdenie vytrhnuté z kontextu. Už v bode 1.1 znalec popisuje, čo je jeho
úlohou - odpovedať na položené otázky, nie konštatovať, že potvrdí neoprávnený odber. To, či ide o
neoprávnený odber alebo nie, neprináleží posudzovať znalcovi, lebo tu ide o právnu otázku. Ak by aj
znalec k takémuto záveru skúmaním dospel, súd by na jeho odpoveď neprihliadal. Záver znaleckého

posudku ale nič také neobsahuje, na základe vykonaného znaleckého skúmania len odpovedá na
položené otázky, tých otázok je viac z dôvodu, že jednotlivé skutkové podstaty neoprávnených odberov
môžu byť vecne naplnené rôznymi zásahmi do plomby. Ťažiskom z hľadiska posúdenia, či bola naplnená
skutková podstata neoprávneného odberu je odpoveď na str. 6 znaleckého posudku (Bolo porušené
zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii? Odpoveď znie: Na základe zistených skutočností môžem

s pravdepodobnosťou blížiacou sa istote predpokladať, že pôvodné zabezpečenie proti neoprávnenej
manipulácii bolo porušené - odstránené a nahradené inou plombou). V nasledovnej otázke znalec
popísal v čom je rozdiel (tvarová a rozmerová nezhoda), čo vyplýva aj z porovnávania obrázkov, ktoré
porovnávanastr.5.Znalecnemôžepresnetechnickypopísaťrozdiel,jeviazanýobchodnýmtajomstvom
zo strany žalobcu, aby tretím osobám nesprístupňoval technické charakteristiky skúmanej plomby. Preto

okresný súd vypočul znalca a jeho výsluchom bolo odpovedané na všetky podstatné skutočnosti, ktoré
boliprezáveryposudkudôležité.Žalobcakžalobepredložilfotografie,ktorébolizhotovenénaodbernom
mieste v čase, keď bolo meradlo umiestnené na odbernom mieste, pri zdokumentovaní neoprávneného
odberu. Z fotografií je nepochybné, že meradlo malo už v tom čase porušené zabezpečenie proti
neoprávnenej manipulácii. Na fotografiách je viditeľné poškodenie okolia osadenej (spornej) plomby.

Taktiež z nich vyplýva, že plomba, ktorá bola na odbernom mieste, je totožná s plombou, ktorú
posudzoval znalec. Žalovaná si svojvoľne ukladá podmienky kvalifikácie neoprávneného odberu od
demontáže po znalecké skúmanie. Žalobca ako aj znalec postupovali v konaní správne a v súlade so
zákonom. Žalovaná opakovane namieta, že jej nebolo umožnené zúčastniť sa znaleckého skúmania ani
si prehrať záznam zo znaleckého skúmania. Takýto postup nevyplýva zo žiadneho právneho predpisu,

žalovaná ani nemôže zasahovať do znaleckého skúmania. Žalovaná mala vedomosť o tom, že meradlo
bude postúpené na znalecké skúmanie a po demontáži meradla sa nevyjadrila, že má záujem skúmania
sa zúčastniť. Zápis o zdokumentovaní neoprávneného odberu zo dňa 6.11.2018 podpisovala samotná
žalovaná, ktorá bola pri zaznamenaní a dokumentovaní neoprávneného odberu a mala tiež možnosť
v zápise uviesť akékoľvek námietky alebo pripomienky, alebo návrhy v časti Vyjadrenie odberateľa.

Teraz len účelovo tvrdí že takú možnosť nemala. Rovnako zo žiadneho právneho predpisu nevyplýva
povinnosť znalca vyhotovovať audiovizuálny záznam znaleckého skúmania, tak ako aj uviedol znalec
vo svojej výpovedi. Žalovaná mala v konaní množstvo možností navrhnúť výsluch svedka a odstrániť
tak všetky jej pochybnosti, prípadne navrhnúť iný procesný postup, nič z toho však v konaní žalovanáneurobila. Žalovaná považuje za nedostatok znaleckého skúmania aj to, že si nemohla vybrať znalca,
ktorý by vykonal znalecké skúmanie. V zozname znalcov sú zapísaní v odbere kriminalistika odvetvie
mechanoskopia dvaja aktívni znalci, ak by aj znalecký posudok vykonal druhý znalec, žalovaná by to

v konaní tak isto napádala a spochybňovala. Preto je táto námietka žalovanej rovnako nedôvodná.
Žiadne doplnenie znaleckého posudku sa v konaní nevykonalo, a preto ani žalovanej nemohlo byť
doručené. Súd prvej inštancie si v rámci ďalšieho dokazovania vyžiadal od znalca v rámci jeho výpovede
doplniť odtlačky porovnávaného materiálu, ktoré použil pri vypracovaní posudku a následnom názornom
vysvetlení postupu. Na pojednávaní pri výpovedi znalca a doložení odtlačkov bola prítomná aj žalovaná

a jej právny zástupca, ktorí znalcovi rovnako položili otázky. Tvrdenia žalovanej o doplnení znaleckého
posudku, ktoré jej nebolo doručené, tak žalobca považuje len za účelové a bezpredmetné. Súd prvej
inštanciesariadilnázoromodvolaciehosúduavovecivykonaldoplneniedokazovaniavýsluchomznalca
a v rozsudku uviedol, že podľa doplneného dokazovania výpoveďou znalca súd nemal pochybnosti
v ďalšom, že došlo k zásahu do plynomera, keď očividne plomba, ktorá sa nachádzala na číselníku
meradla, sa porovnala s tromi odtlačkami razítok, ktoré doložil znalec, ktoré boli použité v rozhodnom

čase, pri zabezpečení meradiel. Žalovaná v odvolaní opakovane namieta rovnaké skutočnosti ako v
konaní samom, ktoré jej boli podrobne a vyčerpávajúco vysvetlené a vyvrátené žalobcom. To, že sa
žalovaná s vysvetleniami okresného súdu i žalobcu nestotožňuje, neznamená, že nie sú relevantné.
Žalobca v konaní preukázal, že námietky žalovanej nie sú právne relevantné a predložil dôkazy na
preukázanie svojich tvrdení ako aj rozsiahlu judikatúru, ktorá podporuje jeho právny názor na riešenie

sporu. Opätovné tvrdenia žalovanej, o tom, že sa okresný súd nevysporiadal s jej námietkami, preto nie
sú pravdivé. V rozhodnutí okresný súd odôvodnil svoje závery logicky, zrozumiteľne a jasne a uviedol
dôvody, podľa ktorých k týmto záverom dospel (poukaz na rozsudok Krajského súdu v Trnave sp. zn.
31Cob/36/2018 o hodnotení znaleckého posudku).

20. Podľa žalobcu vzťah medzi žalobcom a žalovanou nie je vzťahom spotrebiteľským, žalobca nie
je dodávateľ zemného plynu, ale prevádzkovateľ distribučnej siete a so žalovanou žiadnu zmluvu
neuzatvára. Spotrebiteľský vzťah nemôže byť ani nepriamo odvodený od zmluvného vzťahu s
dodávateľom plynu, lebo v danom prípade ide o neoprávnený odber, ktorý nie je regulovaný ani viazaný
na platnú zmluvu s dodávateľom. Právnym titulom pohľadávky žalobcu voči žalovanej je neoprávnený

odber zemného plynu podľa § 82 ods. 1 písm. d) zákona o energetike. Z tohto dôvodu ide o tzv.
„bežný” občianskoprávny spor, nie spotrebiteľský. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn.
7Cdo/283/2020 zo dňa 21.04.2022, ktoré ustálilo, že v predmetných sporoch sa nejedná o spotrebiteľské
spory. K námietke žalovanej o nepoužití moderačného práva poukázal na to, že žalovaná nepredložila
pravdivé údaje o majetkových pomeroch, úmyselne zatajila majetok v jej vlastníctve (pozemky, ktoré

predávala), čo žalobca preukázal. Súd prvej inštancie odôvodnil svoje rozhodnutie tým, že žalovaná
neuniesla dôkazné bremeno na svoje tvrdenia. Pochybnosti mal okresný súd o nevedomosti žalovanej
o užívaní nehnuteľnosti na podnikateľské účely a na základe vyhodnotenia dospel k správny záverom
nesplnenia predpokladov pre vyhovenie návrhu v zmysle § 450 Občianskeho zákonníka. V rozhodnutí
na str. 16, bod 51. okresný súd uviedol, že mal pochybnosť o nevedomosti žalovanej, ktorá poprela to, že

bol objekt užívaný na podnikateľské účely v rozhodnom čase, pričom obdobný prípad neoprávneného
odberu zistil žalobca aj v prípade syna žalovanej, ktorý škodu uznal a zaplatil v rámci mimosúdnej
dohody vo výške 6.000,- eur, tieto okolnosti svedčia jednoznačne o úmysle vykonať takýto zásah hoci
aj bez vedomia žalovanej, čo ju však nezbavuje zodpovednosti. Obrana žalovanej preto nepresvedčila
prvoinštančný súd, že by bol dôvod znížiť vyčíslenú náhradu škody hoci aj s prihliadnutím na jej

sociálnu situáciu a túto znížiť primerane, s prihliadnutím na doposiaľ účtovanú spotrebu. Dôkazy
predložené žalobcom a vykonané súdom jednoznačne preukazujú, že ešte v čase zdokumentovania
zistenia neoprávneného odberu v roku 2018 je na plote nehnuteľnosti umiestnený reklamný pútač „G.
apartmány”. Aj všetky ďalšie dôkazy jednoznačne preukazujú, že ide o podnikanie. Súd prvej inštancie
dospel k správnemu záveru aj čo sa týka priznaných úrokov z omeškania, keď uviedol, že výšku

škody žalobca vypočítal v súlade s vyhláškou, keď zobral do úvahy, že nehnuteľnosť bola užívaná na
podnikateľské účely a priznal žalobcovi nárok na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 9 %, keďže
nárok posudzoval nie ako spotrebiteľský vzťah.

21. Žalovaná k vyjadreniu žalobcu k odvolaniu žalovanej uviedla, že ako osoba neznalá posúdenia

poškodenia meradla nevie meradlo ani kontrolovať, či nebolo poškodené nejakou treťou osobou, aby
nahlásila jeho poškodenie. Sama nevie a ani žalobca nepreukázal, ako vyzeralo zabezpečenie (plomba)
v čase montáže na odberné miesto, či je skutočne rozdiel v zabezpečení v čase demontáže meradla
oproti montáži meradla. Súčasne, ak má byť objektívne zodpovedná za meradlo, na ktorom bolopoškodené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, tak žalobca má postupovať pri preukázaní
takéhoto poškodenia s odbornou starostlivosťou, dôsledne a nado všetku nepochybnosť vylúčiť a
preukázať, že by s meradlom bolo manipulované tretími osobami po jeho demontáži z odberného

miesta. Do tohto času nemá žalovaná k dispozícii žiadne fotografie, na základe ktorých by už pri
vykonanej kontrole bol voľným okom viditeľný zásah do meradla, resp. poškodenie zabezpečenia proti
neoprávnenej manipulácii, ako tvrdí žalobca. Ak žalobca uviedol, že je nepochybné, že meradlo v
čase demontáže malo porušené zabezpečenie proti NM, prečo v zápise vykonáva kontrolu odberného
miesta a nezaškrtáva kolónku o neoprávnenom odbere. Znalecký posudok neobsahuje všetky zákonom

určené náležitosti, ktoré by vyústili do lepšej jeho preskúmateľnosti. Žalovaná poukazuje najmä na
nazeranie dôkazu ako celku a na jeho dôkaznú silu pre celé konanie, na spôsob, akým bol dôkaz
zabezpečený a vyhotovený. Dopytuje sa, ak žalobca zaslal na skúmanie meradlo žalovanej, ako je
možné, že krátko po odobratí meradla, ale pred potvrdením neoprávneného odberu znalcom (znalecký
posudok bol vyhotovený 26.03.2019) vypracoval/ vyhotovil (nie spracoval) žalobca dňa 15.11.2018
prílohu, a to Výpočet škody spôsobenej neoprávneným odberom zemného plynu v celkovej výške

14.131,82 eur. V čase podpisu Zápisu o demontáži meradla nebola žalovaná dostatočne informovaná
o úkonoch žalobcu prostredníctvom jeho zamestnancov (aj jazykový problém) a súčasne uvedení
zamestnanci neboli v konaní vypočutí, aby sa mohlo konštatovať, že žalovaná mala možnosť v Zápise
uviesť námietky a pripomienky. Žalovaná nemala možnosť vykonať opakovaný znalecký posudok,
nakoľko plomba bola poškodená a túto skutočnosť konštatoval aj sám znalec. Povinnosť nahradiť

spôsobenúškodubybolomožnépovažovaťzalegitímnuvprípade,akmedziuplatnenýmnárokompodľa
vykonávacieho predpisu a skutočnou spotrebou predchádzajúceho obdobia existuje proporcionalita.
Nie je v súlade so zásadou voľného hodnotenia dôkazov, aby si súd nevšímal vecnosť a správnosť
znaleckého posudku a vo všetkých tvrdeniach si bez ďalšieho osvojoval závery posudku v časti týkajúcej
sa neoprávneného odberu plynu a prikladal posudku vyššiu váhu, než je náležité najmä za stavu jeho

nepreskúmateľnosti (v tomto štádiu konania nie je možné vypracovať kontrolný znalecký posudok,
nakoľko ide o neopakovateľný úkon spôsobu demontáže). Žalovaná naďalej vidí priestor skreslenia,
nepresnosť až nepoužiteľnosť výsledných meraní zo strany znalca. Ak by súd bez skúmania dôkaznej
silyznaleckéhoposudkupreberalzáveryznalcaakoúplnesprávne,mohlobytoviesťkpopretiumožnosti
súdu hodnotiť každý znalecký posudok podľa presvedčenia a prenášalo by zodpovednosť za skutkovú

správnosť súdneho rozhodnutia na znalca, čo by viedlo k ústavne neakceptovateľnému stavu každého
rozhodnutia. Žalovanej nebola zachovaná rovnosť zbraní na svoju obranu a to najmä v dôsledku
nemožnosti vypracovať kontrolný (revízny) znalecký posudok pre zničenie, resp. poškodenie objektu
skúmania (plomby) znalcom pri znaleckom skúmaní. Opätovné znalecké konanie nemožno vykonať,
žalovaná nebola prítomná na posúdení neoprávneného odberu prostredníctvom znaleckého skúmania,

nemá s čím porovnať závery znalca, ale na žalovanú sa hľadí ako na vopred „vinnú osobu“ bez možnosti
úspechu (objektívna zodpovednosť).

22. Žalobca k vyjadreniu žalovanej k vyjadreniu žalobcu k odvolaniu žalovanej uviedol, že jej tvrdenia
ohľadom znaleckého posudku sú len jej subjektívnymi dojmami, ktoré nemajú žiadnu oporu v zákone

ani v ustálenej rozhodovacej súdnej praxi. Znalecký posudok v konaní bol vyhotovený v súlade so
zákonom a spĺňa náležitosti súkromného znaleckého posudku. Skutočnosť, že závery predmetného
znaleckého posudku žalovanej nevyhovujú, neznamená, že znalecký posudok je nesprávny. Zo záverov
znaleckého posudku jednoznačne vyplýva, že zabezpečenie meradla proti neoprávnenej manipulácii
na odbernom mieste patriacemu žalovanej, bolo porušené. Krajský súd v Trnave v konaniach sp. zn.

10CoCsp/75/2022 a 24CoCsp/66/2022 konštatovali vecnú správnosť znaleckého posudku. Tvrdenie
žalovanej, že ani nevie a žalobca nepreukázal, ako vyzeralo zabezpečenie (plomba) v čase montáže
na odberné miesto, či je skutočne rozdiel v zabezpečení v čase demontáže meradla oproti montáži
meradla, je účelovo nepravdivé. Žalobca už vo vyjadrení k odporu proti platobného rozkazu zo dňa
20.01.2021 priložil Vyjadrenie Plynárenskej metrológie o platnosti overenia zo dňa 03.04.2020, kde

uvádza,žeplynomerboloverenývautorizovanommeracomstrediskuSpišskáBeláaoverovaciaznačka
meradla je „M40-14. Žalobca k žalobe predložil fotografie, ktoré boli zhotovené na odbernom mieste
ešte v čase, keď bolo meradlo umiestnené na odbernom mieste, pri zdokumentovaní neoprávneného
odberu. Z týchto fotografií je nepochybné, že meradlo malo už v tom čase porušené zabezpečenie
proti neoprávnenej manipulácii. Na fotografiách je viditeľné poškodenie okolia osadenej (spornej)

plomby. Žalovaná zjavne nechce porozumieť inštitútu objektívnej zodpovednosti, ktorý jej nevyhovuje.
Tvrdenia, že žalovaná nemôže ovplyvniť zásah tretích osôb a že žalobca musí preukázať, že s
meradlom manipulovali tretie osoby sú nepravdivé, odporujú zákonnej úprave a sú irelevantné. V
danom prípade je meradlo umiestnené v skrinke na fasáde rodinného domu, za murovaným plotom, zverejného miesta neprístupné. Žalovaná tak mala meradlo absolútne pod vlastnou kontrolou. Žalovaná
je objektívne zodpovedná za odber zemného plynu meradlom, na ktorom je porušené zabezpečenie
proti neoprávnenej manipulácii. Ak sa chce žalovaná zbaviť svojej objektívnej zodpovednosti tvrdením,

že meradlo mohlo byť poškodené konkrétnou osobou, musí to preukázať. Nestačí to len účelovo tvrdiť,
žalovaná v konaní nepreukázala, že by za poškodením meradla stála iná osoba. Z tohto dôvodu
je naďalej za neoprávnený odber zemného plynu objektívne zodpovedná práve žalovaná. Žalobca
nemá žiadnu zákonnú povinnosť preukazovať, že s meradlom manipulovali tretie osoby. Kontrola
odberného miesta žalovanej bola vykonaná na základe príkazu/zákazky. Pri kontrole zamestnanci

žalobcu nadobudli podozrenie, že žalovaná odoberá zemný plyn meradlom, na ktorom bolo porušené
zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii. Počas kontroly boli vyhotovené fotografie, ktoré boli
priložené k žalobe, na ktorých je voľným okom pozorovateľné poškodenie spornej plomby meradla.
Na základe uvedeného bol zápis označený ako o vykonanej kontrole odberného miesta na základe
príkazu/zákazky. Aj keď sa žalobcovi už na prvý pohlaď plomba zdá poškodená, až znalec, ktorý je
oprávnený skúmať plomby a pečate, potvrdí/vyvráti v znaleckom posudku záver o poškodení plomby.

Skutočnosť, že žalobca vypracuje, nie spracuje, výpočet škody ešte pred vypracovaním znaleckého
posudku nemá žiaden vplyv na jeho závery, ani na samotnú správnosť výpočtu škody. Ide čisto len o
pracovné zaťaženie a rozvrh práce zamestnancov žalobcu pri vypracovaní výpočtu škody. Žalovaná
mala možnosť v zápise na mieste označenom ako vyjadrenie odberateľa uviesť svoje námietky a
pripomienky, čo však neurobila, svojim podpisom potvrdila správnosť údajov v zápise a montážnom

liste zo dňa 06.11.2018. Zamestnanci žalobcu nemajú žiadnu povinnosť oboznamovať žalovanú o tom,
aby využila miesto vyjadrenie odberateľa pre svoje námietky a pripomienky (poukaz na rozhodnutie
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Obdo/32/2022 zo dňa 26.07.2023). Žalobca má za to, že v konaní uniesol
dôkazné bremeno a preukázal, že na odbernom mieste dochádzalo k neoprávnenému odberu plynu.

23. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362
ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - zároveň stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané
(§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie v čase jeho podania
pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 363 CSP)
a že odvolateľka použila zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. b/, d/ f/, h/ CSP),

preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§
380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré
nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie
bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo

oznámené na verejnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219
ods. 3 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej je čiastočne dôvodné, preto napadnutý rozsudok
súdu prvej inštancie v I. výroku v časti vyhovenia žalobe v sume 7.065,91 eur s úrokom z omeškania
vo výške 5 % ročne zo sumy 7.065,91 eur od 19.04.2019 do zaplatenia, postupom podľa § 387 CSP
ako vecne správne potvrdil a vo zvyšnej časti (vyhovenia žalobe v sume 7.065,91 eur s úrokom z

omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 7.065,91 eur od 19.04.2019 do zaplatenia a úroku z omeškania
vo výške 4 % ročne zo sumy 7.065,91 eur od 19.04.2019 do zaplatenia) s použitím § 388 CSP zmenil
tak, že žalobu zamietol.

24. Súd prvej inštancie prvýkrát rozhodol rozsudkom č. k. 5C/3/2021-405 zo dňa 04.11.2021, ktorým

žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi 14.131,82 eur s úrokom z omeškania 9 % ročne zo sumy
14.131,82 eur od 19.4.2019 do zaplatenia, všetko do 30-tich dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobcovi
priznal právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške trov konania rozhodne
samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.

25.Naodvolaniežalovanejodvolacísúduznesenímč.k.23Co/73/2022-576zodňa28.02.2023(vporadí
prvý) rozsudok súdu prvej inštancie (prvý) zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
V odôvodnení poukázal na to, že súd prvej inštancie sa dostatočne nevysporiadal s námietkami
žalovanej k znaleckému posudku Ing. Petra Lešku, nevysporiadal sa s tým, či tento znalecký posudok je
presvedčivým a či je možné z neho vychádzať, preto bol napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v tejto

časti nepreskúmateľným. Taktiež neuviedol, či v prípade žalobcu nebolo možné zabezpečiť a zistiť výšku
škody aj iným spôsobom, či nešlo iba o formálny postup žalobcu pri vyčíslení výšky škody. Odvolací súd
konštatoval, že pokiaľ odvolateľka namieta tú skutočnosť, že vzťah medzi ňou a žalobcom je vzťahom
spotrebiteľským,tátoodvolaciaargumentáciabyboladôvodná,pokiaľbynešlooodberateľku,kdeobjektby nebol využívaný na podnikateľské účely. S ohľadom na uvedené uložil okresnému súdu opätovne
vec prejednať, v potrebnom rozsahu vykonať dokazovanie, výsledky celého konania zhodnotiť a až
potom o veci rozhodnúť, pričom je potrebné náležite sa vysporiadať s relevantnou právnou i skutkovou

argumentáciou strán sporu a nové rozhodnutie náležite v súlade s ust. § 220 ods. 2 a 3 CSP odôvodniť.

26. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu vymedzeným rozsahom a dôvodmi odvolania žalovanej
bolo posúdiť, či súd prvej inštancie rozhodol vo veci správne, ak I. výrokom uložil žalovanej povinnosť
zaplatiť žalobcovi istinu 14.131,82 eur s úrokom z omeškania 9 % ročne zo sumy 14.131,82 eur od

19.04.2019 až do zaplatenia, všetko do 30 dní od právoplatnosti rozsudku, II. výrokom priznal žalobcovi
náhradu trov konania voči žalovanej vo výške 100 %, III. výrokom rozhodol, že o výške trov konania
rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku, z dôvodu, že žalovaná bola zodpovedná
za neoprávnený odber plynu, ktorý bol meraný meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti
neoprávnenej manipulácií a žalobca má nárok na náhradu škody.

27. Podľa § 388 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky
na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

28. Podľa § 390 CSP odvolací súd sám rozhodne vo veci, ak a) rozhodnutie súdu prvej inštancie bolo
už raz odvolacím súdom zrušené, vec bola vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie a b) odvolací

súd koná a rozhoduje o odvolaní proti novému rozhodnutiu súdu prvej inštancie.

29. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie zistil dostatočným spôsobom skutkový stav, keď z
obsahu spisu sú zrejmé všetky skutočnosti, ktoré je možné použiť pri zmene súdneho rozhodnutia, preto
odvolací súd nepovažoval za potrebné a účelné na prejednanie odvolania nariaďovať pojednávanie, keď

si to nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem (§ 385 ods. 1 CSP).

30. Podanou žalobou sa žalobca domáha voči žalovanej zaplatenia náhrady škody, ktorú mu mala
spôsobiť žalovaná neoprávneným odberom zemného plynu, keď v rozhodnom období (19.12.2017 do
25.10.2018) na danom odbernom mieste odoberala zemný plyn meradlom, na ktorom bolo porušené

zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, čím podľa žalobcu došlo k naplneniu skutkovej podstaty
neoprávneného odberu zemného plynu podľa § 82 ods. 1 písm. d) zákona o energetike. Žalovaná
suma bola žalobcom vyčíslená podľa vyhlášky Ministerstva hospodárstva SR č. 449/2012 Z.z. vo
výške14.131,82eur.Porušeniezabezpečenia(zabezpečovacíchprvkov)protineoprávnenejmanipulácii
(plomby), v tomto prípade spornosť odtlačkov čeľustí plombovacích klieští a kontrolných odtlačkov (ktoré

neboli vytvorené čeľusťami toho istého nástroja), žalobca preukazoval znaleckým posudkom číslo 209/
PL-2019 zo dňa 26.03.2019, znalca z odboru kriminalistika, odvetvie mechanoskopia, Ing. Petra Lešku,
v spojení s jeho výsluchom na pojednávaní.

31. Odvolací súd vychádzal zo skutkových zistení vyplývajúcich z dokazovania vykonaného pred súdom

prvej inštancie (odsek 3), že žalovaná na základe zmluvy o dodávke plynu uzavretej dňa 03.12.2008
so spoločnosťou Slovenský plynárenský priemysel a.s. odoberala plyn na odbernom mieste F. G.,
H. C. D. E. XXXX/X, č. plynomeru 249988103904. Podľa Zápisu žalobcu zo dňa 6.11.2018 došlo
k odmontovaniu plynomeru výrobné č. 15860700B903, so stavom 11.546 m3, výmene meradla č.
21660510B905, s vyhotovením fotodokumentácie, meradlo bolo zabalené v zabezpečenej krabici s 2

ks plomby č. AP040924 a AP 040929 pre účely znaleckej expertízy, ktoré sa nachádzalo na fasáde
rodinného domu, z verejného miesta neprístupné. Počas výmeny bola prítomná žalovaná osobne.
Spotrebiče boli sprístupnené, Zápis obsahuje údaje o spotrebičoch na nehnuteľnosti 1 ks kotol, 2 ks
plynových sporákov, plynová varná doska 1 ks. V Zápise je ďalej uvedené, že objekt je využívaný
na ubytovanie – Apartmány G.. Žalovaná zápis potvrdila vlastným podpisom. Z fotodokumentácie

vyhotovenej pri Zápise vyplýva, že stav na plynomery v rozhodnom čase bol 11445561, plynomer bol
zabezpečený dvomi plombami proti zneužitiu. Samotné meradlo bolo umiestnené na fasáde domu,
vo dvore rodinného domu, na neviditeľnej strane z ulice, založené do kovovej skrinky. Nehnuteľnosť
podľa reklamy na oplotení domu slúžila v rozhodnom čase ako ubytovanie - apartmány G.. Majiteľ
nehnuteľnosti bol registrovaný ako platiteľ dane za ubytovanie Mestu F. G.. Nehnuteľnosť bola

oplotená murovaným plotom, prístup bol z ulice cez malú priehľadnú kovovú bránku na zvonček.
Rovnako boli zadokumentované aj plynové spotrebiče a to plynový kotol, plynový sporák Gorenie
s plynovou varnou doskou, plynový sporák MORA s plynovou varnou doskou. Zdokumentované boli
plomby na meradle pred odmontovaním meradla ako aj po odmontovaní a pri vkladaní do krabice,zabezpečenie obalu krabice prelepením pred expedovaním. Z montážneho listu č.120346650 zo dňa
06.11.2018 vyplýva, že na odbernom mieste bola realizovaná výmena meradla. Znalec Ing. Peter Leško
v znaleckom posudku č. 209/Pl-2019 konštatoval, že sporné odtlačky na zabezpečení na meradle

porovnal so všetkými kontrolnými odtlačkami plombovacích klieští, ktoré prevzal od žalobcu, na ktorých
sa nachádzalo označenie „14 - M40“. Optickým skúmaním označení, ktoré boli vytvorené čeľusťami
plombovacích klieští zistil obsahovú zhodu, tvarovú a rozmerovú nezhodu špecifických znakov sporných
a kontrolovaných odtlačkov (fotografia č. 8, 9, 10, 11). Potvrdil, že odtlačky čeľustí plombovacích klieští
a kontrolné odtlačky neboli vytvorené čeľusťami toho istého nástroja, ale pravdepodobne vytvorené

nekvalitne vytvorenými kópiami čeľustí plombovacích klieští, napr. do termoplastu. Optické skúmanie
vykonal na stereo mikroskope NIKON VT-II a obrázky potom zhotovil digitálnym fotoaparátom zn.
KODAK Easy Share pri konštantnom 23 násobnom zväčšení. V závere posudku dospel k záveru, že
na kryte číselníka meradla sa nachádzalo označenie 14-M40, ktoré môže potvrdiť, že odtlačky čeľustí
plombovacích klieští a kontrolné odtlačky neboli vytvorené čeľusťami toho istého nástroja. Na plombe
číselníka nezistil poškodenie ani prítomnosť lepiacej hmoty. Na základe zistení znalec konštatoval s

pravdepodobnosťou blížiacou sa k istote, že pôvodné zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii
bolo porušené - odstránené a nahradené inou plombou. Žalobca vyčíslil v doklade „Výpočet škody
spôsobenej neoprávneným odberom zemného plynu meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie
proti neoprávnenej manipulácii, pri kategórii objektov, hotely, ubytovne, administratívne priestory“ za
obdobie od 19.12.2017 do 25.10.2018, pri používaní spotrebičov 2 ks sporák MORA - kombi, varná

doska a plynový kotol celkovú spotrebu spotrebičov 4/9m3/hod., pri dennom počte hodín používania
spotrebičov 16 hod., pri počte dní 311, celkovú spotrebu 24382,40 m3, škodu vo výške 13.914,23
eur (cena neoprávneného odberu zemného plynu). Okrem toho vznikli žalobcovi náklady spojené so
zisťovaním a odstraňovaním neoprávneného odberu zemného plynu vo výške 217,59 eur (náklady pri
zistení neoprávneného odberu 137,22 eur, posudok na meradlo 50,- eur, overenie plynomeru G4-G6

12,44 eur a oprava plynomeru G1,6-G6 17,93 eur). Podľa listu vlastníctva č. XXXX, k.ú. F. G., bola
dcéra žalovanej A. A. vlastníčkou nehnuteľnosti, v ktorej bolo odberné miesto a namontovaný predmetný
plynomer, na základe osvedčenia o dedičstve záznamom č. Z-3790/08 1, následne na základe kúpnej
zmluvy zavkladovanej dňa 04.05.2017 pod č. V-2505/2017 v 1. Zmluvou o združenej dodávke plynu
uzavretou dňa 27.06.2019 so spoločnosťou Slovenský plynárenský priemysel a.s. sa A. A. stala novu

odberateľkou na odbernom mieste F. G., H. C. E. XXXX/X. Z odpovede Plynárenskej meteorológie,
s.r.o. vyplynulo, že predmetný plynomer na odbernom mieste č.SKSPPDIS0002255224585, výrobca
Elster, Typ meradla/veľkosť: BK4T G4 P0B9, výrobné č.1586070-0B9-03-I bol naposledy overený dňa
14.01.2014 s platnosťou na 15 rokov v autorizovanom meracom stredisku Meteorologické pracovisko
Spišská Belá. Overovacia značka meradla M40-14.

32. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery
a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie veci
predstavuje právnu vadu rozhodnutia. Tento odvolací dôvod je naplnený v prípade, keď na zistený
skutkový stav súd neaplikoval príslušnú právnu normu, aplikoval nesprávnu právnu normu, obsah

správnejprávnejnormynesprávneinterpretoval,alebosprávnezvolenúasprávneinterpretovanúprávnu
normu nesprávne aplikoval.

33. Podľa § 82 ods. 1 písm. d) zákona o energetike neoprávneným odberom plynu je odber meraný
určeným meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, alebo

určeným meradlom, ktoré nebolo namontované prevádzkovateľom siete.

34. Podľa § 82 ods. 2 zákona o energetike, odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn, je povinný
uhradiť dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi prepravnej siete a prevádzkovateľovi distribučnej siete,
prevádzkovateľovi zásobníka skutočne vzniknutú škodu, ak vznikla. Odberateľ, ktorý neoprávnene

odoberal plyn, je povinný uhradiť spolu so škodou aj ušlý zisk dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi
prepravnej siete a prevádzkovateľovi distribučnej siete.

35. Podľa § 82 ods. 3 zákona o energetike, ak nemožno vyčísliť skutočne vzniknutú škodu na základe
objektívnych a spoľahlivých podkladov, použije sa spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným

odberom plynu ustanovený všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným podľa § 95 ods. 1 písm.
l).36. Podľa § 82 ods. 1 písm. d/ zákona o energetike je odberateľ plynu zodpovedný za neoprávnený
odber plynu, ktorý bol nameraný určeným meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti
neoprávnenej manipulácii bez ohľadu na zavinenie samotného odberateľa plynu. Za protiprávny úkon

ako jeden z predpokladov zodpovednosti za škodu zákon (§ 82 ods. 1 písm. d/ zákona o energetike)
považuje neoprávnený odber plynu, ktorý bol meraný určeným meradlom, na ktorom bolo porušené
zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii. V takom prípade je v zmysle § 82 ods. 1 písm. d) cit.
zák. rozhodujúce samotné porušenie zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii plynu na meradle.
Pritom je irelevantné, či bolo meradlo funkčné alebo nefunkčné, prípadne, či zaznamenávalo skutočný

alebo nižší odber plynu, ktoré sú spolu so zavineným konaním odberateľa plynu podstatné pre naplnenie
skutkovej podstaty neoprávneného odberu plynu podľa § 82 ods. 1 písm. c) zákona o energetike.
Druhým predpokladom zodpovednosti za škodu (vznikom škody), ktorý pristupuje k neoprávnenému
odberu plynu ako k protiprávnemu úkonu, je skutočnosť, že odberateľ plynu v rozhodnom období
odoberal plyn prostredníctvom meradla s porušeným zabezpečením proti neoprávnenej manipulácii.
Tretím predpokladom vzniku zodpovednosti za škodu je potom príčinná súvislosť medzi neoprávneným

odberom plynu a vznikom škody (pozri rozhodnutie NS SR sp. zn. 3Obdo 51/2017 a sp. zn.
5Obdo/32/2018). Z uvedených rozhodnutí NS SR v podstate vyplýva, že odberateľ plynu tu zodpovedá
za objektívny protiprávny stav vzniknutý na určenom meradle na jeho odbernom mieste bez ohľadu na
to, či tento stav sám zavinil alebo vyvolal.

37. Podľa § 191 ods. 1 CSP dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky
dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.

38. Odvolacím dôvodom podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. f) CSP, na ktorý je poukázané v
odvolaní, je možné napadnúť výsledok činnosti súdu pri hodnotení dôkazov, nesprávnosť ktorého možno

usudzovať len zo spôsobu, ako k nemu súd dospel.

39. Za skutkové zistenia, ktoré nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní, sa rozumie taký výsledok
hodnoteniadôkazovsúdom,ktorýnezodpovedápostupuvyplývajúcemuzustanovenia§191CSP,podľa
ktorého súd hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich

vzájomnej súvislosti, pričom prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, vrátane toho, čo uviedli
strany. Hodnotenie dôkazov v zmysle ustanovenia § 191 ods. 1 CSP je činnosť súdu, pri ktorej hodnotí
vykonané procesné dôkazy z hľadiska ich pravdivosti a relevantnosti pre rozhodnutie. Pri hodnotení
dôkazov súd v zásade nie je právnymi predpismi obmedzovaný v tom, ako má z hľadiska pravdivosti ten-
ktorý dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa teda zásada voľného hodnotenia dôkazov. Hodnotiaca úvaha súdu

pritom ale nie je svojvoľná, súd musí vychádzať zo všetkého, čo vyšlo v konaní najavo. Tieto skutočnosti
musí súd rešpektovať a musí správne určiť ich vzájomný vzťah. Pritom súd nie je viazaný žiadnym
poradím významu a dôkaznej sily jednotlivých dôkazov.

40. Nesprávne hodnotenie dôkazov by bolo možné vytknúť súdu prvej inštancie v prípade, ak by zobral

do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán nevyplynuli, alebo inak
nevyšli v konaní najavo, prípadne, že by si nepovšimol rozhodné skutočnosti, ktoré boli vykonanými
dôkazmi preukázané, alebo vyšli v konaní najavo, prípadne preto, že pri hodnotení dôkazov, prípadne
poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán alebo vyšli najavo inak z hľadiska ich závažnosti,
zákonnosti, pravdivosti alebo vierohodnosti je logický rozpor, alebo ak hodnotenie dôkazov odporuje

hore uvedenému zákonnému ustanoveniu. Ak nie je možné súdu v tomto smere vytknúť žiadne
pochybenie, nie je možné ani polemizovať s jeho skutkovými závermi.

41.Prioritnouodvolacounámietkoužalovanejbolo,žesúdprvejinštanciesanevysporiadalsnámietkami
žalovanej voči znaleckému posudku Ing. Petra Leška č. 209/Pl-2019, ktorý je podľa žalovanej

nepreskúmateľný a po jeho zohľadnení dospel prvoinštančný súd k nesprávnym skutkovým zisteniam
o neoprávnenom odbere zemného plynu žalovanou.

42. Podľa § 207 ods. 1 CSP, ak rozhodnutie závisí od posúdenia skutočností, na ktoré treba vedecké
poznatky, a pre zložitosť posudzovaných otázok nepostačuje postup podľa § 206, súd na návrh nariadi

znalecké dokazovanie a ustanoví znalca. Ak súd ustanoví viacerých znalcov, môžu vypracovať spoločný
posudok.43.Vzmysle§209 ods.1a2CSP,súkromnýznaleckýposudokjeznaleckýposudokpredloženýstranou
bez toho, aby znalecké dokazovanie nariadil súd (ods. 1). Ak je spolu so žalobou predložený súkromný
znalecký posudok, ktorý má všetky zákonom predpísané náležitosti a obsahuje doložku o tom, že znalec

si je vedomý následkov vedome nepravdivého znaleckého posudku, postupuje sa pri vykonávaní tohto
dôkazu akoby išlo o znalecký posudok súdom ustanoveného znalca (ods. 2).

44. Odvolací súd poznamenáva, že námietky žalovanej voči znaleckému posudku a požiadavky na jeho
preskúmanie súdom sú zhodné s námietkami vznášanými odberateľmi plynu v minulosti v obdobných

súdnych konaniach vo veciach neoprávneného odberu plynu avšak s tým rozdielom, že odberatelia ich
vznášali voči znaleckým posudkom Ing. Petra Leška, ktoré neobsahovali doložku podľa § 209 CSP a boli
preto vykonávané ako listinný dôkaz, ktorý mohli súdy preskúmavať.

45. V tu prejednávanej veci je znalecký posudok Ing. Petra Lešku č. 209/PL-2019 zo dňa 26.03.2019 (č.l.
23) znalca z odboru kriminalistika, odvetvie mechanoskopia, súkromným znaleckým posudkom, ktorý

obsahuje doložku o tom, že znalec si je vedomý následkov vedome nepravdivého znaleckého posudku
v zmysle § 209 ods. 2 CSP, z ktorého dôvodu je nevyhnutné postupovať pri jeho vykonávaní akoby
išlo o znalecký posudok súdom ustanoveného znalca. Predmetný znalecký posudok si žalobca nechal
vyhotoviť na svoju objednávku pred začatím konania vo veci samej. Účelom právnej úpravy (§ 209 ods.
1 a 2 CSP) je, aby bolo možné aj v sporovom konaní hodnotiť znalecký posudok predložený stranou

bez toho, aby znalecké dokazovanie nariadil súd, ako znalecký posudok podľa § 208 CSP. Procesný
postup pri vykonávaní takéhoto súkromného znaleckého posudku je potom rovnaký ako pri znaleckom
posudku súdom ustanoveného znalca, takéhoto znalca možno potom v konaní vypočuť, či konfrontovať
ho s iným znalcom.

46. Znalecký posudok všeobecne vrátane súkromného znaleckého posudku musí spĺňať náležitosti
ust. § 17 zákona č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení
niektorých zákonov (tiež „zákon o znalcoch“), musí teda obsahovať aj znaleckú doložku (ods. 6 cit.
ust.), ktorá je neoddeliteľnou súčasťou znaleckého posudku a obsahuje identifikačné údaje znalca,
označenie odboru a odvetvia, v ktorom je znalec oprávnený podávať znalecké posudky a poradové

číslo úkonu znaleckej činnosti, pod ktorým je znalecký posudok zapísaný v denníku. Naproti tomu ust.
§ 209 ods. 2 CSP ustanovuje osobitnú náležitosť súkromného znaleckého posudku, ktorou je doložka
o tom, že znalec si je vedomý následkov vedome nepravdivého znaleckého posudku. V tejto súvislosti
je však potrebné uviesť, že v zmysle čl. 15 ods. 2 CSP, nemá žiaden dôkaz predpísanú dôkaznú silu,
t. j. každý dôkaz (súkromný znalecký posudok alebo znalecký posudok) má rovnocenné postavenie a

potencionál presvedčivosti. Zákonnú silu (tzv. váhu) predpisuje jednotlivým dôkazom sudca, a to podľa
pravidiel rozumnej a presvedčivej aplikácie princípu voľného hodnotenia dôkazov. Keďže v danej veci
bol predložený súkromný znalecký posudok (ktorý obsahuje doložku o tom, že znalec si je vedomý
následkov vedome nepravdivého znaleckého posudku v zmysle § 209 ods. 2 CSP), jeho odborné závery
nepodliehajú hodnoteniu z hľadiska ich správnosti, ale súd môže hodnotiť len presvedčivosť posudku,

a to pokiaľ ide o jeho úplnosť vo vzťahu k posudzovaným skutočnostiam, zásadám logického myslenia
a jeho súlad s ostatnými vykonanými dôkazmi. Pravidlá hodnotenia dôkazov spravujú teóriou voľného
hodnotenia dôkazov, teda aj znalecký posudok súd hodnotí voľne, v súvislosti s ostatnými vykonanými
dôkazmi a z hľadiska jeho vnútornej logiky.

47. Vo vzťahu k hodnoteniu znaleckého posudku odvolací súd poukazuje na odsek 12 odôvodnenia
napadnutého rozsudku, kde súd prvej inštancie uviedol, že zo znaleckého posudku vyplynulo, že
znalec obdržal prepravovaný obal v neporušenom stave (fotografia č. 1), s meradlom na ktorom bol
stav číselníka 11546406 m3 (fotografia č. 3), spolu so zábermi na označenia na hornej a dolnej časti
plomby (fotografia č. 6 a č. 7) s dvoma plombami (fotografia č. 4 a č. 5). Už samotným optickým

skúmaním povrchu len krytu číselníka v okolí plomby zistil mechanoskopické stopy, ktoré boli vytvorené
predmetom - nástrojom (fotografia č. 5) v hornom rohu. Znalec sporné odtlačky na zabezpečení na
meradle porovnal so všetkými kontrolnými odtlačkami plombovacích klieští, ktoré prevzal od žalobcu,
na ktorých sa nachádzalo označenie „14 - M40“. V ods. II. B. posudku znalec konštatoval, že optickým
skúmaním označení, ktoré boli vytvorené čeľusťami plombovacích klieští zistil obsahovú zhodu, tvarovú

a rozmerovú nezhodu špecifických znakov sporných a kontrolovaných odtlačkov (fotografia č. 8, 9, 10
a 11). Potvrdil, že odtlačky čeľustí plombovacích klieští a kontrolné odtlačky neboli vytvorené čeľusťami
tohoistéhonástroja,alepravdepodobnevytvorenénekvalitnevytvorenýmikópiamičeľustíplombovacích
klieští, napr. do termoplastu. Samotné optické skúmanie vykonal na stereo mikroskope NIKON VT-II aobrázky potom zhotovil digitálnym fotoaparátom zn. KODAK Easy Share pri konštantnom 23 násobnom
zväčšení.Vzávereposudkuvods.III.užlenskonštatovalsvojezisteniavpredchádzajúcomodseku,keď
dospel k záveru, že na kryte číselníka meradla sa nachádzalo označenie 14-M40, ktoré môže potvrdiť,

že odtlačky čeľustí plombovacích klieští a kontrolné odtlačky neboli vytvorené čeľusťami toho istého
nástroja. Na plombe číselníka nezistil poškodenie ani prítomnosť lepiacej hmoty. Na základe jeho zistení
konštatoval s pravdepodobnosťou blížiacou sa k istote, že pôvodné zabezpečenie proti neoprávnenej
manipulácii bolo porušené - odstránené a nahradené inou plombou.

48. V odseku 40 odôvodnenia napadnutého rozsudku prvoinštančný súd konštatoval, že po doplnení
výpoveďou znalca nemal pochybnosti, že došlo k zásahu do plynomera, keď očividne plomba, ktorá
sa nachádzala na číselníku meradla sa porovnala s tromi odtlačkami razítok, ktoré doložil znalec, ktoré
boli použité v rozhodnom čase pri zabezpečení meradiel. Už samotným pozorovaním voľným okom bol
odtlačok na plynomere zjavne zdeformovaný, oproti kontrolnému odtlačku, ktorému by mal zodpovedať.
Prečnievajúce časti písmena M, nožička č.4, preliačenie materiálu z čoho bol kontrolovaný odtlačok

vyrobený. Rovnako tak aj č. 14. Týmto je daná pochybnosť o správnosti merania číselníka meradla,
na základe čoho bolo možné s veľkou pravdepodobnosťou predpokladať, že pôvodne zabezpečenie
proti neoprávnenej manipulácií bolo porušené. Odtlačok na plombe, vytvorený plombovacími čeľusťami
sa síce obsahovo zhodoval s pôvodnými čeľusťami plombovacích klieští, vykazoval však rozmerovú
nezhodu špecifických znakov sporných a kontrolovaných odtlačkov, ktoré kontrolované odtlačky boli

pravdepodobne vytvorené nekvalitnými kópiami čeľustných plombovacích klieští, ako uviedol znalec,
a to z termoplastu. Znalec túto skutočnosť preveroval pod viacnásobným zväčšením mikroskopom a
vyhotovil z toho fotodokumentáciu s digitálnou mikroskopickou kamerou. Pri porovnaní obrázkov 8.
a 9. vzájomne a obrázkov 10 a 11 vzájomne označené v znaleckom posudku na strane 5, je zjavné,
že vytvorené znaky plombovacími kliešťami, ktoré slúžili na porovnanie kontrolovaných znakov na

plombách vykazujú zjavné odlišnosti porovnania tvaru a rozmerov znakov.

49. V súvislosti s vyhodnotením znaleckých posudkov vyhotovených Ing. Petrom Leškom súd prvej
inštancie v odseku 42 odôvodnenia napadnutého rozsudku poukázal rozhodnutia Krajského súdu
v Trnave sp. zn. 10CoCsp/75/2022 zo dňa 28.06.2023 a sp.zn.24CoCsp/66/2022 zo dňa 08.02.2023,

v ktorých súdy konštatovali vecnosť znaleckého posudku, kde v oboch prípadoch znalec konštatoval na
základe optického skúmania a jednoznačne potvrdil, že sporné odtlačky čeľustí plombovacích klieští a
kontrolné odtlačky neboli vytvorené čeľusťami toho istého nástroja a rovnako mal za to, ako aj v tejto
veci, že pravdepodobne boli vytvorené nekvalitne vytvorenými kópiami čeľustí plombovacích klieští,
napríklad do termoplastu. Rovnako tak optickým skúmaním označení, ktoré boli vytvorené čeľusťami

plombovacích klieští znalec zistil obsahovú zhodu, tvarovú a rozmerovú nezhodu špecifických znakov
sporných a kontrolovaných odtlačkov. Na základe týchto skutočností súd konštatoval, že v súlade s
právnym názorom súdu prvej inštancie, dospel k záveru, že zo záverov znaleckého posudku vyplýva,
že zabezpečenie meradla proti neoprávnenej manipulácii na odbernom mieste patriacemu žalovanému,
bolo porušené. Rovnako tak znalec bol vypočutý k námietkam žalovaného. Rovnako tak konštatoval, že

žalovaný ak nesúhlasil so závermi znaleckého posudku vyhotovené Ing. Petrom Leškom, mal možnosť
predložiť súdu súkromný znalecký posudok v zmysle § 209 CSP, čo však neurobil. Rovnako tak odvolací
súd neakceptoval ani námietku voči osobe znalca, ako aj samotný postup pracovníkov žalobcu pri
demontáži plynomeru, kde bola žalovaná prítomná, žiadne námietky nepredniesla.

50. Odvolací súd zdôrazňuje, že hodnoteniu súdom nepodliehajú znalecké závery súkromného
znaleckého posudku obsahujúceho doložku podľa § 209 CSP v zmysle ich odbornej správnosti, ale
len presvedčivosť posudku, čo do jeho úplnosti vo vzťahu k zadaniu, logické odôvodnenie znaleckého
nálezu a jeho súlad s ostatnými vykonanými dôkazmi. Zo záverov znaleckého posudku Ing. Petra Lešku
č. 209/PL-2019 zo dňa 26.03.2019 vyplýva, že znalec na základe optického skúmania jednoznačne

potvrdil, že sporné odtlačky čeľustí plombovacích klieští a kontrolné odtlačky neboli vytvorené čeľusťami
toho istého nástroja, s pravdepodobnosťou blížiacou sa k istote možno predpokladať, že pôvodné
zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii bolo porušené – odstránené a nahradené inou plombou,
optickým skúmaním označení, ktoré boli vytvorené čeľusťami plombovacích klieští, znalec zistil
obsahovú zhodu, tvarovú a rozmerovú nezhodu špecifických znakov sporných a kontrolných odtlačkov,

optickým skúmaním povrchu krytu číselníka v okolí plomby zistil mechanoskopické stopy, ktoré boli
vytvorené predmetom – nástrojom. Znalecký posudok obsahuje aj opis prípravy znaleckého skúmania,
porovnávacieho materiálu, použité metódy a použité prístroje, priebeh znaleckého skúmania, rozbor
skúmaného materiálu a zistené skutočnosti. Znalec úplne zodpovedal na všetky položené otázky,znalecký záver je logickým vyústením opísaného postupu a je v súlade o ostatnými vykonanými
dôkazmi, preto podľa odvolacieho súdu je predmetný znalecký posudok presvedčivý a súd prvej
inštancie z neho mohol vychádzať. Znalec v konaní odpovedal na otázky žalovanej písomne (čl.

398) a svoje závery zopakoval a doplnil aj vo výpovedi na pojednávaní dňa 13.6.2023 (zápisnica
o pojednávaní dňa 13.6.2023 na čl. 617), ktorého sa zúčastnil aj právny zástupca žalovanej, ktorý
mu aj kládol otázky. Znalec pri výsluchu podrobne opísal tvarovú a rozmerovú nezhodu špecifických
znakov sporných a kontrolných odtlačkov (odsek 48). Kontrolné odtlačky, ktoré znalec prezentoval na
pojednávaní,zadokumentovalvDoplneníč.155/PL-2023kznaleckémuposudku (čl.620).Vzhľadomna

uvedené, odvolací súd v súlade s právnym názorom súdu prvej inštancie dospel k záveru, že zo záverov
znaleckého posudku vyplýva, že zabezpečenie meradla proti neoprávnenej manipulácii na odbernom
mieste patriace žalovanej, bolo porušené.

51. Podľa čl. 2 ods. 2 CSP právna istota je stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho
spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít; ak takej

ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude
rozhodnutý spravodlivo.

52. Odvolací súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Obdo/3/2023 zo dňa
22.02.2024, v ktorom dovolací súd konštatoval, že pri zhodných skutkových okolnostiach v sporoch,

na ktoré poukázala žalobkyňa (pozn. odvolacieho súdu – poukázala na rozhodnutia Najvyššieho súdu
SR sp. zn. 3Obdo/51/2017, sp. zn. 5Obdo/32/2018, sp. zn. 3Obdo/49/2018, sp. zn. 3Obdo/49/2019,
sp. zn. 3Obdo/43/2020, sp. zn. 4Cdo/106/2020, sp. zn. 7Cdo/283/2020, sp. zn. 1Cdo/107/2008,
sp. zn. 4Cdo/102/2010 a rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 207/2021, sp. zn. II. ÚS
319/2021, sp. zn. I. ÚS 457/2021), kedy sa žaloba týkala neoprávneného odberu plynu, obdobný

znalecký posudok, s rovnakým odborným postupom, predstavoval pre všeobecné súdy dostatočný
dôkaz preukazujúci existenciu protiprávneho úkonu spočívajúceho v neoprávnenom odbere plynu ako
jedného z predpokladov objektívnej zodpovednosti za škodu.

53. Odvolací súd preto aj v zmysle právneho názoru vyjadreného Najvyšším súdom SR v uznesení sp.

zn. 2Obdo/3/2023 zo dňa 22.02.2024, berúc do úvahy ustálenú rozhodovaciu prax všeobecných súdov
ako aj Najvyššieho súdu SR a Ústavného súdu SR, ktoré pri zhodných skutkových okolnostiach ako v tu
prejednávanej veci znalecké posudky Ing. Petra Leška s rovnakým odborným postupom považovali za
dostatočný dôkaz preukazujúci existenciu protiprávneho úkonu spočívajúceho v neoprávnenom odbere
plynu,dospelkzáveru,žezoznaleckéhoposudkuvyplýva,žezabezpečeniemeradlaprotineoprávnenej

manipulácii na odbernom mieste patriace žalovanej, bolo porušené. Odvolací súd dôvod pre odklon
od konštantnej judikatúrnej praxe nezistil, keď samotný nesúhlas žalovanej so znaleckým posudkom
takýmto dôvodom nie je.

54. V tomto smere odvolací súd uvádza, že ak žalovaná nesúhlasila so závermi znaleckého posudku

č. 209/PL-2019 zo dňa 26.03.2019 vyhotoveného Ing. Petrom Leškom, mala možnosť súdu predložiť
súkromný znalecký posudok v zmysle § 209 CSP, čo však neurobila a len nepodložene namietala obsah
a závery žalobcom predloženého znaleckého posudku. Takéto spochybnenie odborného znaleckého
posudku však nemožno považovať za relevantné a opodstatnené.

55. K námietke žalovanej o tom, že v danom prípade sa jedná o neopakovateľný úkon, a že ona si
nemohla dať vyhotoviť súkromný znalecký posudok, odvolací súd uvádza, že sa jedná len o ničím
nepodložené tvrdenie žalovanej, ktoré vyvrátil samotný znalec, keď pri svojom výsluchu na pojednávaní
potvrdil, že je možné dať vyhotoviť ďalší znalecký posudok a plomby sú pripojené k jednému exempláru
znaleckého posudku a na vyžiadanie ich môže poskytnúť. Z písomnej odpovede znalca na otázky

žalovanej vyplýva, že znalec plombu demontoval jej predelením – poškodením drieku plomby tak, aby
nedošlo k poškodeniu mechanoskopických stôp nachádzajúcich sa na hornej a spodnej ploche plomby.
Nedôvodnou tak bola nielen námietka žalovanej o nemožnosti dať si vyhotoviť súkromný znalecký
posudok, ale aj námietka o tom, že znalecký posudok neobsahuje prílohy potrebné na zabezpečenie
preskúmateľnosti znaleckého posudku (okrem toho, že žalovaná neuviedla aké konkrétne prílohy by to

mali byť), nakoľko skúmané plomby sú pripojené k jednému exempláru znaleckého posudku (logicky
nemôžu byť prílohou všetkých vyhotovení znaleckého posudku). Nedôvodnou bola potom aj námietka
žalovanej, že nakoľko súd prvej inštancie vychádzal zo znaleckého posudku predloženého žalobcom
ako neopakovateľného úkonu, nebola zachovaná rovnosť zbraní. Odvolací súd zdôrazňuje, že nakoľkoďalší znalecký posudok bolo možné vyhotoviť, mohla žalovaná predložiť svoj súkromný znalecký
posudok, alebo navrhnúť, aby súd nariadil znalecké dokazovanie a teda rovnosť zbraní zachovaná bola.
Pokiaľ žalovaná svoje právo predložiť alebo navrhnúť dôkaz nevyužila, bolo to jej rozhodnutie, následok

ktorého je neunesenie dôkazného bremena.

56. Nedôvodnou bola aj námietka žalovanej, že žalobca nepreukázal, ako vyzerala plomba na meradle
v čase jeho montáže na odberné miesto. Odvolací súd v prvom rade poukazuje na to, že žalovaná
neuviedla, ako podľa nej mala vyzerať plomba na meradle v čase jeho montáže, teda neuviedla vlastné

skutkové tvrdenia, preto účinne nepoprela tvrdenia žalobcu, že v čase osadenia plynomeru bola na
ňom originálna plomba. Ak chcela žalovaná spochybniť, či malo meradlo v čase osadenia originálnu
plombu, bolo jej povinnosťou označiť a predložiť relevantné dôkazy na preukázanie tejto skutočnosti, čo
však neurobila. Žalobca svoje tvrdenie preukázal oznámením Plynárenskej metrológie, s.r.o. (č.l. 162),
podľa ktorého plynomer žalovanej bol overený dňa 14.01.2014 s platnosťou 15 rokov a autorizovanom
meracom stredisku: Metrologické pracovisko Spišská Belá, Overovacia značka meradla bola M40-14.

Z uvedeného vyplýva, že čase osadenia plynomeru sa na ňom nachádzala overovacia značka overená
autorizovaným meracím strediskom.

57. Žalovaná v odvolaní uviedla, že od počiatku má výhrady voči porovnávaciemu materiálu, ktorý
bol zjavne nekompletný a neobstojí ani doplnenie posudku o fotodokumentáciu porovnania s tromi

odtlačkami razítok. Aj v tomto prípade odvolací súd podotýka, že žalovaná v odvolaní neuviedla,
prečo je názoru, že porovnávací materiál je nekompletný a prečo neobstojí doplnenie posudku
o fotodokumentáciu porovnania s tromi odtlačkami razítok. Z obsahu spisu vyplýva, že vo vzťahu
k porovnávaciemu materiálu súd prvej inštancie doplnil dokazovanie výsluchom znalca, ktorý na
pojednávaní dňa 13.06.2023 uviedol, že porovnával pravosť plomby s tromi odtlačkami klieští, ktoré

mal k dispozícii a tieto na pojednávaní aj predložil. Ďalej uviedol, že pri porovnaní plomby M40 s tými
odtlačkami klieští 3, ktoré predložil, je zjavné, že sa zhoduje iba s jedným, ten, ktorý je v strede medzi
obrázkami, kde je aj 4 celá ohraničená, je len nožička, a č. 0 má medzeru v strede. Pri porovnaní
tohto odtlačku s kontrolovaný odtlačkom je úplne zjavné, že kontrolovaný odtlačok bol vyhotovený veľmi
nekvalitne, kde je vytlačený ešte aj zbytkový materiál a celý okraj hornej časti písmena M je neúplný

oproti tomu, ako by to malo vyzerať podľa odtlačku týchto klieští. V prípade odtlačku č. 14 pri porovnaní
odtlačku vyhotoveného kliešťami, ktoré sa porovnávajú, s odtlačkom odobratým na plombe plynomeru,
nožička 4-ky končí preliata do okraja plomby, pričom správne, ak by išlo o pravý odtlačok, sa len dotýka
kraja plomby. Znalec kontrolné odtlačky zadokumentoval v Doplnení č. 155/PL-2023 k znaleckému
posudku (čl. 620). Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie oboznámením tohto dôkazu na pojednávaní

dňa 24.08.2023, čo vyplýva zo zápisnice o pojednávaní (čl. 646), preto neobstojí ani námietka žalovanej,
že tento dôkaz jej nebol doručený. Odvolací súd upriamuje pozornosť na záver znalca, že už samotným
pozorovaním voľným okom bol odtlačok na plynomere zjavne zdeformovaný, je na ňom vytlačený ešte
aj zbytkový materiál a bol vyhotovený veľmi nekvalitne, z ktorého dôvodu sú námietky žalovanej voči
porovnávaciemu materiálu irelevantné.

58. Podľa žalovanej je zmätočné vyjadrenie znalca o pravdepodobnosti blížiacej sa k istote, že pôvodné
zabezpečenie proti manipulácii bolo porušené – odstránené a nahradené inou plombou. Z obsahu
spisu vyplýva, že ohľadom vyslovenej miery pravdepodobnosti žalovaná nepoložila znalcovi otázku ani
písomne ani na pojednávaní a jej námietka vychádza len zo znaleckého posudku pána A., v ktorom

znalec túto mieru pravdepodobnosti uviedol z dôvodu, že nebol pri demontáži originálnej plomby.
Z obsahu spisu vyplýva, že ani v tu prejednávanej veci nebol znalec prítomný pri demontáži originálnej
plomby, preto aj v tejto veci je logicky toto dôvodom uvedenia takejto miery pravdepodobnosti, pričom
iný dôvod žalovaná netvrdila.

59. Hodnotenie znaleckého posudku nemohla ovplyvniť ani skutočnosť, že znalecký posudok bol
vyhotovený niekoľko mesiacov po demontovaní meradla a že žalovaná nemala vedomosť o osude
meradla. Vo vzťahu k osudu meradla počas tohto obdobia žalovaná neuviedla konkrétne skutkové
tvrdenia o tom, aký mal byť podľa nej osud meradla, netvrdila, že bol iný, len že ho nepoznala, čo
nie je možné považovať za účinné popretie skutkových tvrdení. V konaní nebolo sporné, že žalovaná

bola osobne prítomná pri demontáži meradla dňa 06.11.2018, podpísala Zápis zo dňa 06.11.2018 (čl.
17), o demontáži meradla bola vyhotovená fotodokumentácia (čl. 40-57) a meradlo bolo v zalepenej
krabici zaslané znalcovi. Žalobca ozrejmil, že v odbore mechanoskopia sú na Slovensku zapísaní len
dvaja znalci, preto znalec vyhotovil znalecký posudok po štyroch mesiacoch, pričom na vyhotovenieznaleckéhoposudkuniejestanovenálehota.Znalecvznaleckomposudkuuviedol,žeskúmanýpredmet
mu bol predložený v nepoškodenom obale a vyhotovil aj fotografiu stavu prepravného obalu. V konaní
bolo preukázanie riadne zdokumentovanie meradla od jeho demontáže až po znalecké skúmanie, preto

námietka žalovanej že nemala vedomosť o osude meradla od jeho demontovania, nebola dôvodná. Zo
žiadneho právneho predpisu nevyplýva povinnosť znalca prizvať odberateľa ku znaleckému skúmaniu
a ani z neho vyhotovovať audiovizuálny záznam, preto vyhotovenie znaleckého posudku bez týchto
požiadaviek žalovanej nespôsobuje nepreskúmateľnosť znaleckého posudku.

60. Žalovaná v odvolaní vytýkala, že znalec sa nemal vyjadriť k právnemu posúdeniu veci a keďže
podľa prvej strany znaleckého posudku bol vypracovaný vo veci potvrdenia neoprávneného odberu
plynu podľa ust. § 82 ods. 1 písm. d) zákona o energetike, na uvedený znalecký posudok nie je možné
prihliadať.

61. K námietke označenej v odseku 60 odvolací súd poukazuje na to, že z prvej strany znaleckého

posudku síce vyplýva, že účelom znaleckého posudku je potvrdenie neoprávneného odberu plynu
podľa § 82 ods. 1 písm. d) zákona o energetike, ale úloha znalca a predmet znaleckého skúmania je
uvedený v bode 1. I. Úvodnej časti a úloha je formulovaná v niekoľkých otázkach (Je riadne označený
zabezpečovací a overovací znak číselníka? Bol overovací a zabezpečovací znak označený nástrojom
na to určeným? Má značka poškodenia, je lepená? Bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej

manipulácii? Zhoduje sa odtlačok na spornej a odtlačok na kontrolnej overovacej/zabezpečovacej
značke? Je overovacia značka poškodená? Je kryt/meradlo poškodený? iné zistenia znalca?), na
ktoré znalec v znaleckom posudku v závere odpovedal, že „na plombe osadenej v kryte číselníka
sa nachádza označenie „14-M40“, na základe optického skúmania môže potvrdiť, že sporné odtlačky
čeľustí plombovacích klieští a kontrolné odtlačky neboli vytvorené čeľusťami toho istého nástroja,

nezistil poškodenie ani prítomnosť lepiacej hmoty na plombe, s pravdepodobnosťou blížiacou sa
k istote môže predpokladať, že pôvodné zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii bolo porušené
– odstránené a nahradené inou plombou, optickým skúmaním označení, ktoré boli vytvorené čeľusťami
plombovacíchklieští,zistilobsahovúzhodu,tvarovúarozmerovúnezhodušpecifickýchznakovsporných
a kontrolných odtlačkov, nezistil poškodenie plomby osadenej v kryte číselníka meradla, optickým

skúmaním povrchu krytu číselníka v okolí plomby zistil mechanoskopické stopy, ktoré boli vytvorené
predmetom - nástrojom“. Z položených otázok a odpovedí znalca vyplýva, že znalec sa k právnemu
posúdenou veci nevyjadroval. Namietanie osoby znalca z dôvodu, že účelom znaleckého posudku malo
byť potvrdenie neoprávneného odberu, ako aj z dôvodu, že si ho vybral žalobca, a že pre žalobcu
vykonáva ročne veľa posudkov nespĺňalo náležitosti riadnej námietky zaujatosti (§§ 59, 49, 52 CSP),

preto súd prvej inštancie na ňu správne neprihliadal.

62. Žalovaná na podporu svojich výhrad k znaleckému posudku poukázala na rozhodnutie Najvyššieho
súdu SR sp. zn. 2Cdo/198/2021 zo dňa 27.04.2023, podľa ktorého znalecký posudok znalca Ing. Petra
Lešku ako dôkazný prostriedok neobstojí. Odvolací súd poukazuje na to, že nakoľko v označenej veci

nebol znalecký posudok súkromným znaleckým posudkom obsahujúcim doložku podľa § 209 CSP (bol
vyhotovený 16.11.2014 za účinnosti OSP), preto bol vykonávaný ako listinný dôkaz a súdy ho mohli
preskúmavať ako celok, teda celý obsah znaleckého posudku a aj správnosť znaleckých záverov a
zároveň v uvedenom prípade sa jednalo o iné skutkové okolnosti, kedy znalec skúmal odstránenie
jedného zaisťovacieho prvku plomby a možnosť demontovania plomby za použitia pomerne malej sily,

predmetom skúmania teda nebolo porovnávanie sporných a kontrolných odtlačkov plomb, preto nebolo
možné z označeného rozhodnutia vychádzať.

63. Podľa žalovanej škodou sa rozumie zmenšenie majetku, ktoré je možné na základe objektívnych
a spoľahlivých podkladov zistiť, ktoré ale nebolo zo strany žalobcu doposiaľ vyčíslené a predložené,

pričom uvedené by bolo reálne možné zistením, či meradlo bolo skutočne funkčné. Súd prvej inštancie
sa nevyporiadal s jej argumentáciou, že v každej vystavenej faktúre pre žalovanú od dodávateľa bolo
automaticky hradené za distribúciu i žalobcovi, čo nebolo v konaní nijakým spôsobom negované a
žalovaná platila faktúry svojmu dodávateľovi. Žalobca doposiaľ nepredložil taký dôkaz, na základe
ktorého by bolo jasné, že dodávateľovi žalovanej dodal väčšie množstvo plynu než bolo zaplatené.

Keďže nebolo preukázané porušenie právnej povinnosti ani nebola predložená skutočne vyčíslená
škoda, je jasné, že nemohol nastať ani tretí predpoklad zodpovednosti za škodu a to príčinná súvislosť.64. Odvolací súd s ohľadom na námietku v odseku 63, s ktorou sa nestotožňuje, konštatuje, že
škoda vznikla žalobcovi, ako prevádzkovateľovi distribučnej siete tým, že plyn, ktorý bol reálne
odobraný zo siete na odbernom mieste žalovanej, ktorý v sieti chýba, musel dodať na vlastné

náklady žalobca a nemohol ho vyúčtovať konkrétnemu dodávateľovi, čím je daná aj kauzalita medzi
porušením zabezpečenia pred neoprávnenou manipuláciou a vznikom škody. Škoda nevzniká žalobcovi
len samotným odoberaním plynu na danom odbernom mieste, pretože ak by bolo určené meradlo
neporušené, bolo by takto odoberaný plyn možné merať a následne vyúčtovať príslušnému dodávateľovi
a následne odberateľovi, avšak tým, že zabezpečenie pred neoprávnenou manipuláciou na určenom

meradle bolo porušené, nebolo možné množstvo plynu dodávaného do odberného miesta zákonom
zodpovedajúcim spôsobom merať. Žalobca, ako prevádzkovateľ distribučnej siete tak nemal možnosť
náklady na odobratý plyn vyúčtovať príslušnému dodávateľovi a náklady naň musel znášať sám.
Uvedený stav existuje objektívne, od okamihu, kedy došlo k porušeniu zabezpečenia proti neoprávnenej
manipulácii na meradle, od tohto okamihu sa odber stáva neoprávneným v zmysle § 82 ods. 1
písm. d) zákona o energetike a týmto spôsobom vzniká škoda žalobcovi, ako prevádzkovateľovi

siete. Vzhľadom k tomu, že uvedené porušenie nemusí byť po určitý čas zistené, prevádzkovateľ
distribučnej siete nemusí mať po určitý čas vedomosť o neoprávnenom odbere; naopak, po určitý
čas môže dokonca na základe (objektívne nepoužiteľných ) údajov z určeného meradla vykonávať
vyúčtovanie spotreby pre dodávateľa a odberateľa. Takéto „ vyúčtovanie “ však nemení nič na tom,
že tu existuje protiprávny stav, ktorý spôsobuje prevádzkovateľovi škodu, preto po zistení, že odber

je neoprávnený, by malo dôjsť k navráteniu do pôvodného stavu všetkých právnych vzťahov, až
do okamihu, kedy k porušeniu došlo, teda v podstate do okamihu, kedy naposledy mal plynomer
preukázateľne riadne zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii. Prevádzkovateľ distribučnej siete
musí vrátiť všetky plnenia dodávateľovi, dodávateľ odberateľovi a následne prevádzkovateľ celú
škodu vyúčtovať odberateľovi. To ale neznamená, že škoda vznikla v tomto okamihu; práve naopak,

v tomto okamihu bola len zistená, vznikala však po celý čas neoprávneného odberu od okamihu
porušenia zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii a toto porušenie tak bolo príčinou jej vzniku.
Práve preto, aby sa zabránilo praktickým komplikáciám spojeným s takýmto navracaním vzájomných
vzťahov do pôvodného stavu za celé trvanie neoprávneného odberu, ustanovenie § 1 ods. 9 vyhlášky
Ministerstva hospodárstva SR č. 449/2012 Z. z., ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej

neoprávneným odberom plynu, obmedzuje toto obdobie na maximálne dvanásť mesiacov spätne.
Zo zisteného skutkového stavu je zrejmé, že žalovaná v rozhodnom období t.j. od 19.12.2017 do
25.10.2018 odoberala plyn od dodávateľa SPP, a.s., ale dodávateľ zemného plynu SPP, a.s. neúčtoval
žalovanej žiadnu spotrebu a k 18.12.2017 a aj k 5.11.2018 evidoval rovnaký stav meradla 8.495 m3
(čl. 313). Žalovanou odobratý plyn v rozhodnom období predstavoval škodu na strane žalobcu, ako

prevádzkovateľa distribučnej siete, ktorej výšku však nebolo možné určiť na základe objektívnych
skutočností, preto sa na výpočet množstva neoprávnene odobraného plynu správne uplatnil vykonávací
predpis, a to vyhláška Ministerstva hospodárstva SR č. 449/2012 Z. z., ktorá bola vydaná na základe
splnomocňujúceho ustanovenia § 95 ods. 1 písm. l) zákona o energetike.

65. V okolnostiach prejednávanej veci odvolací súd poukazuje na ustálenú rozhodovaciu prax, najmä
uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Obdo/32/2018 zo dňa 29.11.2018, ktoré bolo publikované v
Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod R 45/2019, ktorého
právna veta znie: „Pri neoprávnenom odbere plynu s meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie
proti neoprávnenej manipulácii, škoda vzniká samotným odberom plynu. Údaje z takéhoto meradla

nie sú objektívnym a spoľahlivým podkladom pre vyčíslenie skutočne vzniknutej škody, preto treba
pri jej vyčíslení použiť spôsob ustanovený všeobecne záväzným právnym predpisom.“ Právne závery,
uvedené v tomto uznesení, sú plne aplikovateľné aj na predmetnú právnu vec a potvrdzujú nesprávnosť
úvah žalovanej uvádzaných v podanom odvolaní.

66. Rovnaké právne závery vyplývajú z ďalších rozhodnutí Najvyššieho súdu SR, ktoré na
judikát R 45/2019 nadviazali, a to napr. uznesenia sp. zn. 4Cdo/181/2020 zo dňa 21.01.2021,
sp. zn. 3Obdo/49/2019 zo dňa 26.09.2019, sp. zn. 3Obdo/49/2018 zo dňa 13.06.2019, sp. zn.
4Cdo/106/2020 zo dňa 29.06.2021, sp. zn. 2Cdo/216/2021 zo dňa 29.11.2023, sp. zn. 1Obdo/32/2022
zo dňa 26.07.2023, ktoré treba považovať za súčasť ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu.

67. Pokiaľ ide o právne závery vyplývajúce z nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 114/2020-81
zo dňa 09.03.2021, tieto boli prekonané neskoršou rozhodovacou činnosťou samotného ústavného
súdu, predovšetkým uznesením Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 457/2021 zo dňa 30.11.2021, vktorom ústavný súd skonštatoval, že Najvyšší súd SR v uznesení sp. zn. 3Obdo/49/2018 ústavne
akceptovateľným spôsobom zodpovedal otázku týkajúcu sa spôsobu výpočtu náhrady škody, keď
uviedol, že pre určenie výšky vzniknutej škody je nevyhnutné poznať presné množstvo odobratého

plynu, a to je možné určiť len určeným meradlom s platným overením bez porušenia zabezpečenia proti
neoprávnenej manipulácii. Preto pre určenie skutočného množstva neoprávnene odobratého plynu nie
je možné ako relevantný údaj považovať ani údaj o spotrebe za predchádzajúce, prípadne nasledujúce
obdobie. V nadväznosti na to jednoznačne poukázal na znenie § 59 ods. 2 a 3 (akt. § 82 ods. 2 a 3
z. č. 251/2012 z. z.) zákona o energetike, v zmysle ktorých je odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal

plyn, povinný uhradiť skutočne vzniknutú škodu (ktorá má zohľadňovať množstvo skutočne odobratého
plynu počas doby neoprávneného odberu, pozn.), ak vznikla a zároveň ak nie je možné vyčísliť
skutočne vzniknutú škodu na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov, v takom prípade sa použije
spôsob výpočtu škody, ktorý ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo (teda
vyhláška, pozn.). A keďže v danom prípade nebola takto jednoznačne a objektívne preukázaná skutočná
škoda, bolo namieste aplikovať práve postup pri jej výpočte stanovený podľa vyhlášky.

68. V tejto súvislosti je potrebné poukázať aj na závery dovolacieho súdu v uznesení sp. zn.
4Obdo/39/2022 zo dňa 23.08.2023, v ktorom najvyšší súd uviedol, že v rozhodovacej praxi Najvyššieho
súdu SR ako súdu dovolacieho, dovolací súd jednoznačne zodpovedal, že zodpovednosť odberateľa za
neoprávnený odber plynu, ktorý bol meraný určeným meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie

proti neoprávnenej manipulácii, je objektívna, t. j. odberateľ je zodpovedný bez ohľadu na jeho
zavinenie, súčasne, že v prípade porušenia zabezpečenia plynomeru proti neoprávnenej manipulácii,
nemá prevádzkovateľ distribučnej siete objektívnu možnosť zistiť množstvo skutočne odobratého
plynu, za účelom zistenia skutočne vzniknutej škody nie je možné vychádzať z údajov o množstve
odobratého plynu za obdobie, ktoré predchádzalo neoprávnenému odberu plynu, prípadne za obdobie,

ktoré nasledovalo po neoprávnenom odbere plynu (keďže tieto údaje nepredstavujú údaj o množstve
skutočne odobratého plynu počas obdobia neoprávneného odberu plynu), rovnako množstvo skutočne
odobratého plynu a výšku skutočne vzniknutej škody nemôže určiť znalec v znaleckom posudku.
Výška skutočnej vzniknutej škody sa určí spôsobom predpokladaným v ustanovení § 59 ods. 3 druhá
časť vety zákona o energetike, a to výpočtom škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu na

základe vyhlášky (skôr č. 155/2005 Z. z., teraz č. 449/2012 Z. z., ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu
škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu). Dovolací súd v tomto uznesení ďalej uviedol, že
závery majúce pôvod v uznesení Ústavného súdu SR z 9. marca 2021 č. k. III. ÚS 114/2020-81,
v ktorom ústavný súd uviedol, že ani princíp objektívnej zodpovednosti neznamená, že podmienkou
vzniku zodpovednosti za škodu nie je existencia samotnej škody, pričom sa nahrádza skutočná škoda,

ktorej výšku je potrebné určiť na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov a iba v prípade
nemožnosti vyčísliť skutočne vzniknutú škodu na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov (ktoré
musí všeobecný súd náležite preskúmať a odôvodniť), prichádza do úvahy aplikácia náhradného
spôsobu určenia výšky škody (či už podľa vyhlášky alebo typového diagramu dodávky), boli prekonané
rozhodnutím Ústavného súdu SR č. k. I. ÚS 457/2021-17 z 30. novembra 2021. Uvedené uznesenie

najvyššieho súdu tak dáva jednoznačne odpoveď na polemiku o potrebe aplikácie nálezu Ústavného
súdu SR sp. zn. III. ÚS 114/2020, ktoré rozhodnutie je, vzhľadom na ustálenú rozhodovaciu prax
dovolacieho súdu a najnovšiu rozhodovaciu prax samotného ústavného súdu, potrebné považovať za
prekonané. Právne závery súdu prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí sú plne v súlade s aktuálnou
ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít.

69. Pokiaľ žalovaná dôvodila, že takto určená výška škody je nadkompenzáciou žalobcu, a je sankciou
pre žalovanú, tak tejto otázke sa venoval dovolací súd v uznesení sp. zn. 4Cdo/181/2020 zo dňa
21.01.2021, v ktorom uviedol, že tento právny názor je nesprávny, pričom uviedol, že ohľadom potreby
výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu aplikovaním vyhlášky pôvodne č. 155/2005

Z. z., aktuálne č. 449/2012 Z. z., zotrváva na právnych záveroch vyslovených v predchádzajúcich
rozhodnutiach dovolacieho súdu, a to najmä sp. zn. 3Obdo/49/2019 zo dňa 26.09.2019, ďalej sp.
zn. 5Obdo/32/2018 (R 45/2019) a sp. zn. 3Obdo/49/2018, ktoré treba považovať za súčasť ustálenej
rozhodovacej praxe dovolacieho súdu. Z vedeného dôvodu bol aj spôsob výpočtu výšky škody v
predmetnej právnej veci podľa vyhlášky Ministerstva hospodárstva SR č. 449/2012 Z. z. v celom rozsahu

dôvodný a správny.70. Žalovaná v odvolaní namietla, že pri určení nákladov spojených so zisťovaním a odstraňovaním
neoprávneného odberu vrátane dopravy, tieto neboli v konaní preukázané, že boli vykonané, reálne
alebo uhradené.

71. Podľa § 151 ods. 1 a 2 CSP skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa
považujúzanesporné(1).Akstranapoprieskutkovétvrdenia,ktorésatýkajújejkonaniaalebovnímania,
uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné (2).

72. V zmysle § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany
(prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie
skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na
vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky), ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej
inštanciemožnovodvolanípoužiťlenvtedyaka)satýkajúprocesnýchpodmienok,b)satýkajúvylúčenia
sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám,

ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny
nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Popretie skutkových tvrdení protistrany musí byť
výslovné, to znamená, že popierajúca strana musí uviesť vlastné tvrdenia. Nepostačuje všeobecné
vyhlásenie (napr. o tom, že žaloba je nedôvodná, že neuznáva nárok žalobcu), z ktorého by bolo možné
vyvodiť iba konkludentný nesúhlas strany so skutkovým stavom tvrdeným protistranou. Z obsahu spisu

vyplýva, že žalovaná v konaní pred súdom prvej inštancie účinne nepoprela skutkové tvrdenia žalobcu
o nákladoch spojených so zisťovaním a odstraňovaním neoprávneného odberu, preto sa považovali
za nesporné. Žalovaná netvrdila splnenie niektorej z podmienok pre použitie prostriedkov procesnej
obrany v odvolacom konaní. V zmysle citovaného § 366 písm. a) až d) CSP tieto podmienky ani nevyšli
najavo, preto novota žalovanej (popretie skutkových tvrdení o nákladoch spojených so zisťovaním

a odstraňovaním neoprávneného odberu z dôvodu, že neboli preukázané) nemohla byť použitá až v
odvolacom konaní.

73. S poukazom na všetko vyššie uvedené má odvolací súd za to, že v prejednávanej veci bolo
preukázané splnenie všetkých troch predpokladov zodpovednosti žalovanej za škodu, ktorými sú

protiprávny úkon žalovanej, vznik škody žalobcu a kauzálny nexus, t.j. príčinná súvislosť medzi
neoprávneným odberom plynu a vznikom škody. Protiprávnym úkonom žalovanej je v danom prípade
neoprávnený odber plynu, ktorý bol meraný určeným meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie
proti neoprávnenej manipulácii. Podmienka vzniku škody bola splnená vzhľadom na skutočnosť,
že odberateľka plynu v rozhodnom období odberala plyn prostredníctvom meradla s porušeným

zabezpečením proti neoprávnenej manipulácii, pričom výška škody bola určená v súlade s § 82 ods.
2 zákona o energetike v spojení s § 1 ods. 5 písm. e) vyhlášky č. 449/2012 Z. z. Splnený bol i
tretí predpoklad zodpovednosti žalovanej za škodu, ktorým je príčinná súvislosť medzi neoprávneným
odberomplynudefinovanýmzákonomoenergetikeavznikomškody,nakoľkotým,žeplynbolodoberaný
meradlom s porušeným zabezpečením, žalobcovi vznikla škoda. Okresný súd sa s predpokladmi

zodpovednosti žalovanej zaoberal v odseku 44 odôvodnenia napadnutého rozsudku, na ktoré odkazuje
aj odvolací súd.

74. Žalovaná ďalej mala za to, že súd prvej inštancie k nezníženiu výšky vyčíslenej náhrady škody
pristúpil nadmieru prísne a necitlivo, keď neumožnil moderáciu výšky škody napriek osobným a

majetkovým pomerom žalovanej oproti pomerom poškodenej strany. V danom prípade je výpočet
náhrady škody nadkompenzáciou žalobcu ako poškodeného a vytvára nepomer medzi výškou náhrady
škody ako kompenzáciou poškodeného a sankciou žalovaného. Škoda priznaná v danej výške je
„de facto“ sankciou pre žalovanú, avšak náhrada škody v danej veci nemá mať sankčný charakter,
nemá ísť o sankčný postih. Súd prvej inštancie pri neznížení náhrady škody nesprávne vec právne

posúdil. Žalovaná mala na adrese, na ktorom sa nachádzal predmetný plynomer len vedený trvalý
pobyt, pričom konajúci súd neskúmal ďalšie bývanie žalovanej, resp. ďalšie skutočnosti potrebné k
zisteniu názoru žalovanej napr. na pojem „podnikateľský účel“, ktorý mohla mať žalovaná spätý s
registráciou jej osoby v Živnostenskom registri. Žalovaná v čase určenia neoprávneného odberu už
nebola vlastníčkou uvedenej nehnuteľnosti a neposkytovala ubytovanie nikomu. V rozhodnom čase bola

a stále je vlastníčkou nehnuteľnosti jej dcéra, žalovaná bola v dotknutom čase výmeny meradla písaná
v Zmluve o dodávke plynu ako odoberateľ plynu v domácnosti. Nemôže byť žalovanej na škodu, že
prepis hodín (zmena v osobe odberateľa) bol vykonaný v r. 2019. Súčasne rozporuje tvrdenie súdu prvej
inštancie ohľadne možnej škody spôsobenej úmyselne, nakoľko žalovaná od prvého momentu tvrdí, ženeoprávnene neodoberala plyn a o takomto konaní nemala vedomosť. Osobné a majetkové pomery
neumožňujúúhradutakvysokejškodyasúčasnenejdezjejstranyokonanieúmyselné,pričomnemožno
pri posudzovaní prípadu prihliadať na odlišný znalecký posudok k meradlu p. A.. To, že neoprávnený

odber zemného plynu mal byť zistený i v prípade syna žalovanej, nezakladá úmysel žalovanej na
neoprávnenom odoberaní plynu, či poškodenia plomby.

75. Podľa § 450 Občianskeho zákonníka z dôvodov hodných osobitného zreteľa súd náhradu škody
primerane zníži. Vezme pritom zreteľ najmä na to, ako ku škode došlo, ako aj na osobné a majetkové

pomery fyzickej osoby, ktorá ju spôsobila, prihliadne pritom aj na pomery fyzickej osoby, ktorá bola
poškodená. Zníženie nemožno vykonať, ak ide o škodu spôsobenú úmyselne.

76. Keďže predmetom konania v danej veci bol nárok žalobcu na náhradu škody, pri rozhodovaní o ňom
bol súd povinný skúmať, či sú dané zákonné predpoklady na zníženie náhrady škody podľa ustanovenia
§ 450 Občianskeho zákonníka, čo okresný súd aj urobil. Zníženie náhrady škody podľa citovaného

ustanovenia prichádza do úvahy len z dôvodov hodných osobitného zreteľa. Či sú tieto dôvody dané,
musí súd starostlivo posúdiť. Berie pritom zreteľ najmä na to, ako ku škode došlo, na osobné a majetkové
pomery fyzickej osoby, ktorá bola poškodená. Súd teda musí hodnotiť predovšetkým okolnosti vzniku
škody, najmä z toho hľadiska, či vzhľadom na okolnosti vzniku škody je spravodlivé, aby škodca nahradil
škodu v plnom rozsahu. Ďalej má zhodnotiť sociálnu situáciu tak škodcu, ako aj poškodeného, a to

najmä v súvislosti s tým, ako spôsobenie škody zasiahlo do sociálnej situácie poškodenej osoby, resp.
ako bude postihnutá sociálna situácia škodcu, ak ho súd zaviaže nahradiť škodu v plnom rozsahu. Ak sú
splnenépodmienkynazníženienáhradyškody,zníženiebymalobyťprimerané,atoprimeranézisteným
dôvodom hodným osobitného zreteľa.

77. Odvolací súd konštatuje, že aj keď pri rozhodovaní o nároku na náhradu škody je súd povinný vždy
skúmať, či sú dané zákonné predpoklady na zníženie požadovanej náhrady škody podľa ust. § 450
Občianskeho zákonníka neznamená to, že je z vlastnej iniciatívy povinný vyhľadávať podklady a dôvody
na takéto zníženie. Pri kontradiktórnom procese je to samozrejme strana v konaní, ktorá musí poukázať
na dôvody, ktoré by mohli viesť k použitiu ust. § 450 Občianskeho zákonníka a doložiť aj podklady k

takémuto postupu.

78. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku nevyplýva, že by okresný súd nepristúpil k zníženiu podľa
§ 450 Občianskeho zákonníka z dôvodu, že išlo o škodu spôsobenú úmyselne, keď konštatoval, že
okolnosti ohľadne neoprávneného odberu plynu týkajúce sa jej syna svedčia o úmysle vykonať takýto

zásah, hoci aj bez vedomia žalovanej. Súd prvej inštancie náhradu škody neznížil kvôli okolnostiam, za
akých ku škode došlo, pričom opomenul zohľadniť osobné a majetkové pomery žalovanej.

79. Žalovaná svoje pomery v konaní pred súdom prvej inštancie preukázala, podľa rozhodnutia Sociálne
poisťovne z 3.12.2020 poberá starobný dôchodok vo výške 363,80 eur (č.l. 385), výdavky má vo

výške 332,20 eur (č.l. 388), nie je vlastníčkou žiadnych hodnotných hnuteľných vecí ani nehnuteľností.
Nehnuteľnosti evidované na LV č. XXXX pre k.ú. F. G. ako parc. č. 3739/3 zastavaná plocha a nádvorie
o výmere 76 m2 a parc. č. 3739/8 zastavaná plocha a nádvorie o výmere 8 m2 žalovaná darovala
dcére k čomu uviedla, že sa jedná len o priľahlé pozemky k dcérinej nehnuteľnosti, ktoré nemajú veľkú
hodnotu. Žalobca takto zistené majetkové pomery žalovanej nerozporoval a zároveň netvrdil, že by

zníženie náhrady škody predstavovalo neprimeraný zásah do jeho majetkových práv. Vo vzťahu k výške
uplatnenej náhrady škody 14.131,82 eur potom osobné a majetkové pomery žalovanej boli dôvodom
hodným osobitného zreteľa pre moderáciu náhrady škody, avšak pri posúdení rozsahu zníženia bolo
potrebné zohľadniť aj okolnosti, za ktorých k vzniku škody prišlo. Žalovaná v čase neoprávneného
odberu síce už nebola vlastníčkou nehnuteľnosti, ale zmluvu o odbere zemného plynu s dodávateľom

na predmetné odberné miesto uzavrela ona. Plynomer sa nenachádzal na verejne prístupnom mieste,
ale na fasáde domu za murovaným oplotením. Z fotodokumentácie vyhotovenej pri demontáži meradla
bolo preukázané, že nehnuteľnosť bola využívaná ako apartmány G. (na oplotení nehnuteľnosti bola
reklama - apartmány G. a na objekte bolo označenie, že vlastník objektu, ktorý prevádzkuje ubytovanie
odvádza mestu dane za ubytovanie ako registrovaný daňovník), zo Zápisu zo dňa 06.11.2018 vyplýva,

že žalovaná bola pri demontáži meradla osobne prítomná, na uvedenej adrese mala trvalý pobyt (iný
pobyt nepreukázala, hoci dôkazné bremeno bolo na nej), preto sa odvolací súd stotožňuje so záverom
súdu prvej inštancie, že žalovaná vedela, na aký účel slúži nehnuteľnosť, čo umocňuje aj skutočnosť,
že vlastníčkou nehnuteľnosti je dcéra žalovanej. Naviac porušenie zabezpečenia meradla v danomprípade nebolo náhodné, príp. dôsledok vandalizmu, podľa výsledkov znaleckého dokazovania išlo o
cielený zásah do meradla, kde bola umiestnená falošná plomba, pričom z takéhoto zásahu nemohol mať
prospech nikto iný, len žalovaná, prípadne vlastník nehnuteľnosti. S poukazom na uvedené tak odvolací

súd dospel k záveru, že z dôvodov hodných osobitného zreteľa, ktorými sú osobné a majetkové pomery
žalovanej a po zohľadnení všetkých okolnosti, za ktorých k vzniku škody prišlo, je spravodlivé zaviazať
žalovanú k povinnosti zaplatiť žalobcovi náhradu škody vo výške 7.065,91 eur ako 50 % z vyčíslenej
sumy (14.131,82 eur).

80. Odvolací súd sa stotožnil aj s námietkou žalovanej, že úroky z omeškania nie je možné priznať
podľa Obchodného zákonníka, nakoľko nejde o dva podnikateľské subjekty.

81. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací

predpis.

82. Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho
zákonníka (ďalej len „nariadenie vlády č. 87/1995 Z.z.“), výška úrokov z omeškania je o päť
percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému

dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

83. V danom prípade je predmetnom sporu nárok žalobcu na náhradu škody podľa § 82 ods. 1
písm. d) zákona o energetike, pričom žalovaná nie je podnikateľkou (§ 261 Obchodného zákonníka),
medzi stranami nebolo dohodnuté použitie Obchodného zákonníka (§ 262 Obchodného zákonníka)

a zároveň sa nejedná ani o absolútny obchod (§ 263 Obchodného zákonníka), preto zodpovednostný
vzťah vzniknutý z titulu neoprávneného odberu plynu v tu prejednávanom prípade je vzťahom
občianskoprávnym a žalobca má nárok na úroky z omeškania podľa § 517 ods. 2 Občianskeho
zákonníka vo výške podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. Súd prvej inštancie správne uzavrel, že
žalovaná sa dostala do omeškania so zaplatením peňažného dlhu dňa 19.04.2019, keď vo vyúčtovaní

škody žalobca stanovil dátum splatnosti na deň 18.04.2019, do ktorého žalovaná dlžnú sumu neuhradila,
preto sa nasledujúci deň dostala do omeškania. Vychádzajúc z uvedeného má žalobca nárok na
zaplatenie úroku z omeškania vo výške o 5 percentuálnych bodov viac ako je základná úroková sadzba
Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu, teda odo dňa
19.04.2019, kedy výška základnej úrokovej sadzby k uvedenému dňu bola 0 %. Žalobca tak má popri

dlžnej istine aj nárok na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 5 % (5 + 0 %) ročne z dlžnej istiny.

84. S poukazom na vyššie uvádzané, odôvodňujúce čiastočne vyhovenie žalobe, odvolací súd rozsudok
súdu prvej inštancie v I. výroku v časti vyhovenia žalobe v sume 7.065,91 eur s úrokom z omeškania vo
výške 5 % ročne zo sumy 7.065,91 eur od 19.04.2019 do zaplatenia, postupom podľa § 387 CSP ako

vecne správne potvrdil a vo zvyšnej časti (vyhovenia žalobe v sume 7.065,91 eur s úrokom z omeškania
vo výške 9 % ročne zo sumy 7.065,91 eur od 19.04.2019 do zaplatenia a úroku z omeškania vo výške
4 % ročne zo sumy 7.065,91 eur od 19.04.2019 do zaplatenia) s použitím § 388 CSP zmenil tak, že
žalobu zamietol.

85. Podľa § 396 ods. 1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj
na odvolacie konanie.

86. Podľa § 396 ods. 2 CSP ak odvolací súd zmení rozhodnutie, rozhodne aj o nároku na náhradu trov
konania na súde prvej inštancie.

87. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

88. Podľa § 255 ods. 1 a 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu

vo veci (1). Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí,
prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo (2).89. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. (1) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny

úradník. (2)

90. O nároku na náhradu trov konania odvolací súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 a 2 a § 262 ods.
1 CSP v spojení s § 396 ods. 1 a 2 CSP tak, že žalobcovi priznal voči žalovanej nárok na náhradu
trov prvoinštančného a odvolacích konaní v rozsahu 70 %. Odvolací súd pri posudzovaní pomeru

úspechu a neúspechu strán sporu vychádzal z toho, že ku dňu vyhlásenia rozsudku odvolacieho
súdu (28.02.2025) si žalobca uplatnil celkom sumu 21.599,22 eur (náhrada škody 14.131,82 eur +
úrok z omeškania 7.467,40 eur /9 % ročne zo sumy 14.131,82 eur od 19.04.2019 do 28.02.2025/) a
odvolací súd ustálil, že žaloba bola dôvodná len v časti o zaplatenie sumy 18.280,38 eur (náhrada škody
14.131,82 eur + úrok z omeškania 4.148,56 eur /5 % ročne zo sumy 14.131,82 eur od 19.04.2019 do
28.02.2025/), v ktorej časti mal žalobca 85 % úspech a nedôvodná bola v časti úroku z omeškania vo

výške 4 % ročne zo sumy 14.131,82 eur od 19.04.2019 do 28.02.2025, v ktorej časti mala žalovaná 15
% úspech. Z uvedeného vyplýva hrubý úspech žalobcu 85 % a hrubý úspech žalovanej 15 %, a teda
konečný čistý úspech žalobcu je 70 % (85 % - 15 %), preto má žalobca nárok na náhradu trov konania
voči žalovanej v tomto rozsahu.

91. K posudzovaniu úspechu v prejednávanej veci odvolací súd konštatuje, že napadnutý rozsudok súdu
prvej inštancie v časti úroku z omeškania vo výške 4 % ročne zo sumy 14.131,82 eur od 19.04.2019
do zaplatenia zmenil tak, že žalobu zamietol z dôvodu, že žaloba bola v tejto časti nedôvodná (15 %
úspech žalovanej). A hoci odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil len v časti
vyhovenia žalobe o náhradu škody v sume 7.065,91 eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo

sumy 7.065,91 eur od 19.04.2019 do zaplatenia a vo zvyšnej časti (náhrady škody v sume 7.065,91 eur s
úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 7.065,91 eur od 19.04.2019 do zaplatenia) napadnutý
rozsudok súdu prvej inštancie zmenil a žalobu zamietol, nemožno hovoriť o úspechu žalovanej, nakoľko
táto zmena napadnutého rozhodnutia bola výsledkom aplikácie moderačného oprávnenia súdu, na
základe ktorého odvolací súd primerane znížil náhradu škody o 50 % (zo sumy 14.131,82 eur) z dôvodov

hodných osobitného zreteľa podľa § 450 Občianskeho zákonníka, ktoré zníženie bolo závislé od úvahy
súdu. Odvolací súd vyhodnotil žalobu ako dôvodnú v časti o zaplatenie 18.280,38 eur (náhrady škody vo
výške 14.131,82 eur + úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 14.131,82 eur od 19.04.2019 do
28.02.2025, t.j. 4.148,56 eur) a vo zvyšnej časti úroku z omeškania (nad 5 % ročne zo sumy 14.131,82
eur od 19.04.2019 do zaplatenia) bola žaloba nedôvodná. Zamietnutých 15 % tak v tomto prípade

nie je dôsledkom úvahy súdu, ale prejavom procesného neúspechu žalobcu. Na druhej strane, keďže
odvolací súd aplikujúc § 450 Občianskeho zákonníka napokon napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie
v časti vyhovenia žalobe v sume 7.065,91 eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy
7.065,91 eur od 19.04.2019 do zaplatenia potvrdil a vo zvyšnej časti (v sume 7.065,91 eur s úrokom
z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 7.065,91 eur od 19.04.2019 do zaplatenia) zmenil tak, že

žalobu zamietol, bol žalobca plne procesne úspešným čo do základu a teda zamietnutých 7.065,91 eur
s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 7.065,91 eur od 19.04.2019 do zaplatenia nie je
prejavom procesného úspechu žalovanej, ale iba dôsledkom úvahy súdu. Žalobcu by bolo nevyhnutné
považovať za plne procesne úspešného, ak by mal plný úspech čo do základu uplatneného nároku a
súčasne výška plnenia, vyplývajúca z tohto jeho procesného úspechu, by závisela výlučne od úvahy

súdu. V danom prípade však výška plnenia nezávisela výlučne od úvahy súdu. Výška plnenia závisela
jednak od zistenia nedôvodnosti časti uplatneného nároku (úroku z omeškania nad 5 % ročne zo sumy
14.131,82 eur od 19.04.2019 do zaplatenia) a jednak aj od úvahy súdu (nad sumu 7.065,91 eur do sumy
14.131,82 eur). Z týchto dôvodov, s prihliadnutím i na snahu o spravodlivé usporiadanie veci odvolací
súdpriznalžalobcovivočižalovanejnároknanáhradutrovprvoinštančnéhokonaniaaodvolacíchkonaní

v rozsahu 70 %, keď v konaní pritom nebol tvrdený a súd sám nezistil dôvod pre aplikáciu ustanovenia
§ 257 CSP.

92. Na záver odvolací súd dodáva, že skutočnosť, že súd nerozhodol podľa predstáv a očakávaní
sporovej strany, nemožno považovať za porušenie či nerešpektovanie jej práv. Odvolací súd v tejto

súvislosti upriamuje pozornosť na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 Cdo 218/2010, podľa
ktorého obsah práva na spravodlivý súdny proces nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť
v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní, obsahom tohto práva je i relevantné
konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Do práva na spravodlivý súdny proces nepatríprávo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a
hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04). Právo na spravodlivý súdny proces neznamená ani právo na
to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s

jeho požiadavkami a právnymi názormi (I. ÚS 50/04). Do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1
Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a slobôd nepatrí ani právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním
navrhnutýchdôkazovsúdom,prípadnesadožadovaťnímnavrhnutéhospôsobuhodnoteniavykonaných
dôkazov (I. ÚS 97/97), resp. toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných

predpisov, ktorý predkladá účastník konania (II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03).

93. I podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov súd nemusí dať
odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný
význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali
do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí

dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je
však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania
(porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09 a podobne). Na ďalšiu
argumentáciu odvolateľky, už nespôsobilú ovplyvniť posúdenie rozsudku súdu prvej inštancie, odvolací
súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou, keďže došlo k zmene napadnutého

rozhodnutia.

94. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase

začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§

426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Súd vždy poučí strany o ich práve zvoliť si advokáta a o možnosti obrátiť sa na Centrum právnej pomoci.

(§ 160 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany

okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).