Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Friday, April 19, 2024

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 18C/33/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3821203859
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 04. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Kotríková

ECLI: ECLI:SK:OSPD:2024:3821203859.20

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza sudkyňou JUDr. Zuzanou Kotríkovou v právnej veci žalobcu: A. B. C., narodený

XX.XX.XXXX, trvale bytom B. XX/XX, XXX XX D., občan SR, právne zastúpený: JUDr. Jozef Herbulák,
advokát, so sídlom Brnianska 1K 911 05 Trenčín proti žalovanej: E. C., narodená XX.XX.XXXX, bytom
F. XXXX, G., H. I., o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti takto

r o z h o d o l :

I. Súd z r u š u j e podielové spoluvlastníctvo žalobcu A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom
J. D. B. XXX/XX, D. a žalovanej E. C., C. K., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. XXXX, G. , I. C. k
nehnuteľnostiam, a to k rekreačnej chate so súp. č.XXX, stojacej na pozemku reg. C-KN parc.č. XXXX/
X – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 550 m2 v k.ú. C., obec C., okres D. a ku garáži so súp.č. XXX

stojacej na pozemku reg. C-KN, parc.č. XXXX/X – zastavená plocha a nádvorie o výmere 550 m2 v k.ú.
C., obec C., okres D., obe zapísané na liste vlastníctva č. XXXX Okresného úradu D., katastrálny odbor.

II. Súd v y p o r i a d a v apodielové spoluvlastníctvo k nehnuteľnostiam, a to k rekreačnej chate so
súp.č.XXX, stojacej na pozemku reg. C-KN parc.č. XXXX/X – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 550
m2 v k.ú. C., obec C., okres D., a ku garáži so súp.č. XXX stojacej na pozemku reg. C-KN, parc.č. XXXX/
X – zastavená plocha a nádvorie o výmere 550 m2 v k.ú. C., obec C., okres D., obe zapísané na liste

vlastníctva č. XXXX Okresného úradu D., katastrálny odbor tak, že všetky vyššie uvedené nehnuteľnosti
p r i k a z u j e do výlučného vlastníctva žalobcu A. B. C. , nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom J. D. B.
XXX/XX, D..

III. Žalobca j e p o v i n n ý zaplatiť žalovanej na vyrovnanie jej spoluvlastníckeho podielu sumu
12.433,33 EUR do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.

IV.Žalobca má vočižalovanejnároknanáhradutrovkonaniavrozsahu100%,oichvýškesúdrozhodne

samostatným uznesením.

V. Slovenskej republike konajúcej prostredníctvom Okresného súdu Prievidza priznáva proti žalobcovi
náhradu trov konania 6,18 EUR, ktoré je žalobca povinný zaplatiť na účet Okresného súdu Prievidza
do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

VI. Slovenskej republike konajúcej prostredníctvom Okresného súdu Prievidza priznáva proti žalovanej

náhradu trov konania 334,93 EUR, ktoré je žalovaná povinná zaplatiť na účet Okresného súdu Prievidza
do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

VII. O poplatkovej povinnosti súd rozhodne samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :1.Žalobca sa prostredníctvom svojho právneho zástupcu žalobou z 06.10.2021, doručenou súdu
07.10.2021 zrušenia a vyporiadania spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v k. ú. C.,
zapísané na LV č. XXXX Okresného úradu D., katastrálny odbor ako rekreačná chata so súp. č.XXX,

stojaca na pozemku reg. C-KN parc.č. XXXX/X – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 550m2 v k.ú.
C., obec C. okres D. a garáž so súp.č. XXX stojaca na pozemku reg. C-KN, parc.č. XXXX/X – zastavená
plocha a nádvorie o výmere 550m2, spoluvlastnícky podiel na týchto pozemkoch je u žalobcu 2/3 a u
žalovaného 1/3. Žalobu žalobca odôvodnil tým, že žalobca sa so žalovanou nevie dohodnúť na užívaní
a údržbe spoločných nehnuteľností a preto žalobca žiada, aby súd toto spoluvlastníctvom zákonným

spôsobom zrušil a vyporiadal.
Na základe dedičského konania po otcovi žalobcu nadobudol spoluvlastnícky podiel na predmetných
nehnuteľnostiach ako aj na pozemkoch LV č. XXX a to spolu so sestrou L. G. a bratom M. C., každý
rovným dielom po 1/3. Darovacou zmluvou z 17.04.2012, uzavretou medzi bratom M. C. ako darcom
a K. M. ( pôvodne označenou žalovanou v žalobe z 06.10.2021) ako obdarovanou došlo k prevodu
spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 1/3.Súčasťou darovacej zmluvy bolo aj zriadenie vecného bremena

v prospech oprávnených M. C. a E. C., spočívajúceho v práve doživotného užívania nehnuteľností,
darovacia zmluva bola zavkladovaná do katastra nehnuteľností rozhodnutím V XXXX/XXXX zo dňa
10.08.2015.
Kúpnou zmluvou zo dňa XX.XX.XXXX v znení jej Dodatku č.1 zo dňa 06.07.2020 uzavretou medzi L. G.
ako predávajúcou a žalobcom ako kupujúcim sa žalobca stal spoluvlastníkom v 2/3 v pomere k celku

k predmetným nehnuteľnostiam, pretože touto zmluvou sestra žalobcu odpredala svoj spoluvlastnícky
podiel žalobcovi.
Je možné konštatovať, že po smrti otca sa dokázali na užívaní chaty dohodnúť a to až do roku 2021.
Nakoľko žalobca býva k chate najbližšie, zabezpečoval všetku potrebnú údržbu chaty, vrátane jej
zazimovania a platil aj poplatky za vodu, elektrinu, daň z nehnuteľnosti aj za komunálny odpad. Od

súrodencov nežiadal, aby sa na nich podieľali. Sestra žalobcu pred odpredajom jej spoluvlastníckeho
podielu užívala chatu cca 2 týždne v roku v letných mesiacoch. Brat žalobcu M. C. býval v Českej
republike a na Slovensko chodieval sám za účelom návštevy mamy a vtedy na chate príležitostne
prespal. Od septembra 2018 do jari 2021 bol bral žalobcu vo výkone trestu odňatia slobody v Českej
republike a z tohto dôvodu chatu v tomto období neužíval. Jeho manželka E. C. bola na chate naposledy

asi pred tromi rokmi a počas tohto roka v chate strávila letné prázdniny. K vyostreniu vzťahov došlo práve
počas leta 2021 kedy M. C. s manželkou prišli na chatu na začiatku júla a obývali ju až do konca augusta
teda celé leto a bránili užívaniu žalobcovi a jeho rodine. Verbálny konflikt medzi rodinami vyústil až
do potreby privolania policajnej hliadky. Konflikt v otázke užívania a údržby spoločnej chaty je primárne
medzi žalobcom a jeho bratom M. C.. Pôvodne žalovaná dcéra M. C. podľa žalobcu má ku chate

ľahostajný, neutrálny postoj. Pričom pred podaním žaloby sa žalobca pokúšal so žalovanou mimosúdne
dohodnúť, komunikoval s ňou formou SMS správ, v ktorých mu prisľúbila, že na vyporiadaní sa dohodnú,
prejavila ochotu odpredať svoj podiel na chate a pozemkoch za 8000 Eur. Žalovaná žalobcu opakovane
uisťovala, že zabezpečí tak výmaz vecného bremena a následne žalobcovi svoj podiel odpredá. Ale
žalobca v lete 2021 definitívne pochopil, že ho žalovaná iba zavádzala a úmyselne odďaľovala riešenie

problému. Žalovanú žalobcu vyzval aj prostredníctvom advokáta JUDr. D. N. na zrušenie a vyporiadanie
podielového spoluvlastníctva za cenu 8000,- Eur pričom táto cena vychádzala zo znaleckého posudku
Ing. B. G. ZP/44/2019 a zároveň mal žalobca záujem mimosúdne vyriešiť aj otázku vecného bremena
rodičov žalovanej, ktoré nebolo zriadené platne a na súde je vedené súdne konanie o jeho zrušenie pod
sp. zn. 18C/32/2021. Žalobca navrhuje vzhľadom na nemožnosť reálnej deľby po technickej aj právnej

strnánke a vzhľadom na veľkosť spoluvlastníckych podielov a účelné využitie týchto nehnuteľností
ich prikázanie do jeho výlučného vlastníctva za primeranú peňažnú náhradu. Žalobca vlastní väčší
podiel ako žalovaná a svoj úprimný záujem o chatu žalobca prejavil najmä tým, že v roku 2020 sa
dohodou so svojou sestrou a odkúpil od nej jej podiel 1/3. Žalovaná vlastní 1/3, o nehnuteľnosť sa
nezaujíma a žalobca má za to, že pôsobí iba ako formálne spoluvlastníčka. Okrem spoluvlastníckych

podielov k stavbe je potrebné prihliadnuť aj na veľkosti spoluvlastníckych podielov k zastavanému
a priľahlému pozemku CKN parc.č. XXXX/X a XXXX/X, kde žalobcovi patrí podiel 260/552 čo je cca
47% a žalovanej 46/552, čo je cca 8% a v prípade prikázania chaty do výlučného vlastníctva má žalobca
záujem pokračovať vo vyporiadaní podielov na predmetných pozemkoch. Žalobca býva v D., je na
starobnom dôchodku a má preto lepšiu možnosť o chatu sa starať a užívať ju. Už dlhodobo platí výlučne

zo svojich prostriedkov všetky náklady spojené s prevádzkou chaty a zabezpečuje všetky potrebné
opravy a údržbu, keďže ide o staršiu chatu, ktorá sa takéto zásahy vyžaduje. Hodnota spoločných
nehnuteľností spolu so zastavaným a priľahlým pozemkom bola určená Znaleckým posudkom Ing. G.ZP/44/2019 na sumu 24 987,23 Eur, po zaokrúhlení 25 000 Eur, z toho ako náhrada žalovanej za jej
spoluvlastnícky podiel 1/3 pripadá suma 5 567,49 Eur. Zároveň žiadal náhradu trov konania.

2.Žalovaná sa k žalobe vyjadrila prostredníctvom svojho podania z 10.01.2022. Uviedla, že považuje
podanú žalobu za šikanóznu a nedôvodnú. Naopak je to žalobca, ktorý odmieta dohodu, účelovo zo
ziskuchtivosti, len aby sa dostal k majetku, ktorý mu nikdy nepatril. K žalobe sa tu vyjadruje aj otec
žalovanej ( brat žalobcu), ktorý je plne legitímny vystupovať to veci ako vedľajší účastník. Žalobca nikdy
nemal záujem o spornú nehnuteľnosť. Vždy naopak tvrdil, že má kam jazdiť a to do obce L., kde sa

nachádza rodinný dom žalobcu a jeho manželky, ktorý je v ich osobnosť vlastníctve. Manželka žalobcu
v dedičskom konaní získala podiel 1 na nehnuteľnosti a zvyšné podiely odkúpili od ostatných dedičov.
Ale keď im statik povedal, že túto nehnuteľnosť nemôžu rekonštruovať z dôvodu zlého technického
stavu, začali si potom robiť absolútny nárok na spornú nehnuteľnosť teda chatu na C., ale nikdy o túto
chatu nejavili predtým záujme. Samotnú stavbu postavil otec žalovanej spolu s jeho otcom M. C.. Ktorý
zrejme v mene žalovanej sa v písomnom podaní vyjadruje ( ide o text písaný v mužskom rode). M. C.

( otec žalovanej ) sa vyjadruje, že nehnuteľnosť ( chata) je jeho srdcová záležitosť, ku ktorej má hlboký
citový vzťah najmä z dôvodu, že chatu pomáhal stavať svojmu otcovi, spoločne s ním ju budovali a preto
sa jej nikdy nevzdá. Nehnuteľnosť od smrti otca žalobcu chátrala, kedy musel otec žalovanej nechať
urobiť opravy, aby do chaty nezatekalo a to výmenu strechy a všetkých okien ( podľa priloženej faktúry),
a aj následnú údržbu nehnuteľnosti realizoval len otec žalovanej. Chata je spoločným dielom s otcom,

kde otec žalovanej prišiel o zdravie, spoločne so svojim otcom otec žalovanej postavil aj garáž v G.,
ktorú lsťou nechal žalobca napísať v dedičskom konaní na seba. Žalobca s manželkou spoločne občas
jazdili na chatu, ale iba grilovať, čím boli v okolí miestnych známi. Otec žalovanej na sklonku životu
sľúbil svojmu otcovi, že chatu nikdy nepredá a tento sľub aj dodrží. O týchto skutočnostiach dobre vie
aj žalobca, ktorý sa nikdy a nijakým spôsobom ani finančne na stavbe nepodieľal. Za života rodičov im

finančne a materiálne pomáhal len otec žalovanej. Žalobca sleduje výlučne vlastný prospech. Žalobca
otca žalovanej vydieral, robil nátlak, aby otec žalovanej súhlasil s predajom chaty ešte za života ich
matky.NachatenaC.máotecžalovanejodroku2016trvalýpobyt.Máktejtonehnuteľnostihlbokécitové
a rodinné väzby, chce tu tráviť zvyšok života. Spoločne s manželkou už je otec žalovanej na dôchodku
a aj deti, vnúčatá sem radi jazdia. Majú tam priateľov. V roku 2020, po tom, čo žalobca s manželkou

zistili, že s nehnuteľnosťou v L. majú problém, využili finančnú tieseň L. G. a žalobca od nej odkúpil
jej podiel, hoci vedel, že ona má voči otcovi žalovanej finančné záväzky. Žalobca je mamonár, človek
túžiaci po bohatstve, chamtivec, schopný ísť až za hranicu ľudskej dôstojnosti. Otec žalovanej ďalej
píše, že k narušeniu ich súrodeneckých vzťahov došlo od roku 2009. Ak žalobca tvrdí, že platil miestne
poplatky na C. iba on, tak účelovo klame. Všetky poplatky platil iba otec žalovanej a bolo tomu tak aj po

tom, čo otec žalovanej svojej dcére ( žalovanej) svoj podiel daroval s tým, že v prospech oboch rodičov
bolo zriadené vecné bremeno doživotného užívania. Žalovaná žiadala žalobu ako nedôvodnú zamietnuť
a navrhla, aby súd pripustil do konania jej otca ako vedľajšieho účastníka.

3.Žalobca dňa 15.03.2022 podal návrh na pripustenie zmeny účastníka konania na strane žalovaného

z dôvodu, že na základe Kúpnej zmluvy došlo k prevodu spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 1/3
k nehnuteľnostiam, zapísaným na LV č. XXXX, k.ú. C. z pôvodne žalovanej na jej matku E. C. ( V XXX/
XXXX zo dňa 03.03.2022). Následne v súlade s § 167 ods. 3 zák.č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového
poriadku ( ďalej ako ,,CSP“) podal aj Repliku zo dňa 25.03.2022, v ktorej zopakoval, že po podaní žaloby
došlomedzižalovanouajejmatkoukuzavretiukúpnejzmluvy,nazákladektorejžalovanáK.M.previedla

svoj spoluvlastnícky podiel 1/3 k predmetným nehnuteľnostiam na svoju matku E. C.. Žalovaná sa vo
vyjadrení k žalobe žiadnym spôsobom nevyjadrila k navrhovanému spôsobu zrušenia a vyporiadania
podielového spoluvlastníctva ani teda, či s navrhovaným zrušením a vyporiadaním súhlasí/nesúhlasí,
ani nenavrhla žiadny iný spôsob jeho zrušenia a vyporiadania. Takmer celý obsah vyjadrenia k žalobe
je v skutočnosti vyjadrením otca žalovanej (M. C.), brata žalobcu s výpočtom jeho ,,údajných krívd“,

bez tvrdení a dôkazov k meritu veci. Žalobca popiera tvrdenia otca žalovanej. Práve otec žalovanej
bol odsúdený a vykonával trest odňatia slobody za spáchanie majetkových trestných činov. Čo sa
týka platobného rozkazu na sestru L. G. svedčí o tom, že práve otec žalovanej ( brat žalobcu) je
ten, kto sa za účelom získania majetkového prospechu neštíti podať žalobcu aj proti vlastnej sestre
namiestotoho,abytoriešilmimosúdne.Popreltvrdenie,žetoonsaodmietadohodnúťohľadomzrušenia

a vyporiadania podielového spoluvlastníctva. Práve z toho dôvodu, že so žalovanou resp. jej otcom
sa na tom nevedia od roku 2021 dohodnúť, neostáva žalobcovi iná možnosť, ako podať túto žalobu
a domáhať sa spravodlivého zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva súdnou cestou.
Aktuálny podiel žalobcu je 2/3, ktorý nadobudol zákonne. Ak žalovaná tvrdí, že uhrádzala poplatkymiestne aj na energie a zabezpečuje údržbu nehnuteľnosti, k tomu nepredložila žiadne dôkazy, pričom
žalobca dôkazy predložil. K návrhu na vstup M. C. do konania ako vedľajšieho účastníka z §81 CSP
vyplýva, že vedľajší účastník, teda intervenient sa zúčastňuje v konaní buď popri žalobcovi alebo popri

žalovanom, ak má právny záujem na výsledku konania. Podielovým spoluvlastníkom nehnuteľnosti je
aktuálnežalobca(2/3)ažalovaná(1/3),manželžalovanejmánanehnuteľnostizriadenévecnébremeno,
konanie o určenie jeho neexistencie sa vedie pod sp. zn. 18C/32/2021. Ak žalovaná uvádza, že M. C. má
k chate citový vzťah, toto vyhlásenie je v rozpore s jeho úkonmi, keď previedol svoj podiel na svoju dcéru.

4. Uznesením zo dňa 12.04.2022, č.k. 18C/33/2021-83 súd pripustil vstup E. C. ako novej žalovanej
namiesto pôvodnej podielovej spoluvlastníčky K. M..

5. Uznesením zo dňa 04.07.2022, č.k. 18C/33/2021-94 súd nepripustil vstup M. C. do konania ako
intervenienta s odôvodnením, že výsledok tohto konania nezasiahne do právnej sféry, resp. právnych
záujmov osôb oprávnených z vecných bremien viaznucich na vyporiadavanej nehnuteľnosti. Len právny

záujem tretej osoby na výsledku konania je predpokladom jej účasti v konaní. Na návrh žalobcu preto
súd rozhodol o neprípustnosti vstupu M. C. do konania ako intervenienta.

6.Žalovanávsúlades§167ods.4CSPpodalavyjadrenie(Dupliku)zodňa07.03.2023.Označilaadresu
pre doručovanie písomností L. XXX, XXX XX L., I. C.. Tvrdila, že M. C. vložil do spornej nehnuteľnosti

značné prostriedky, ktoré mu dodnes nikto nevrátil, hoci žalobca sľúbil, že ich vyplatí. M. C. tieto
nehnuteľnosti budoval so svojim otcom a má k nim značný citový vzťah a má voči žalobcovi pohľadávky,
ktoré žalobca do dnešného dňa neuhradil. M. C. má v nehnuteľnosti trvalé bydlisko. Žalobca využil zlú
finančnú situáciu L. G. a odkúpil za zlomok ceny jej podiel a snaží sa od žalovanej získať posledný
podiel 1/3, teda de facto podiel M. C.. Ak by žalobca nejednal v rozpore s dobrými mravmi a v rozpore

s dohodou, uzavretou ústne v roku 200, nikdy by podiel L. G. nezískal. Je daný naliehavý právny
záujem na určení prístupu manžela M. C. do konania najmä preto, aby nebolo porušené jeho právo na
spravodlivý súdny proces a mohol sa dovolať svojich práv. Žalovaná je presvedčená, že takéto určenie je
spôsobilé vyriešiť otázku medzi vlastníkmi nehnuteľnosti. Určovacia žaloba je preventívneho charakteru
a má miesto tam, kde jej pomocou možno eliminovať stav ohrozenia práva či neistoty v právnom vzťahu.

Žalovaná nemá pritom k dispozícii iný právny prostriedok, žalovaná preto navrhuje, aby súd pripustil
vstup jej manžela ako vedľajšieho účastníka do konania, aby tam mohol brániť svoje práva.

7.Elektronickým podaním bez ZEP zo dňa 26.06.2023 z emailu: D. bol do sporu preposlaný email, ktorý
mal zaslať žalobca dňa 26.06.2023 žalovanej z jeho emailovej adresy. V nej žalobca uvádza, že mu bola

súdom uložená povinnosť sprístupniť všetky priestory oceňovanej nehnuteľnosti a upozornil žalovanú,
že po incidente cez posledný víkend, kedy na súkromný pozemok a do chaty vstúpila nepovolaná osoba
a rabovala, bol na polícii v G. a vymenil všetky zámky.

8.V podaní z 30.06.2023 žalovaná vzniesla námietku voči sudcovi, ktorý má vec prejednať a rozhodnúť

z dôvodu, že sudkyňa podľa nej zjavne vychádza v ústrety žalobcovi, tak, ako v predchádzajúcom
súdnom spore sp. zn. 18C/32/2021, v ktorom tá istá sudkyňa vydala rozsudok v prospech žalobcu a je
dôvod sa domnievať, že tak učiní aj v tomto konaní. Ďalej uviedla, že žalobca celú dobu znemožňuje
riadne užívanie nehnuteľnosti ( odstavuje vodu, elektriku, uzamyká všetky miestnosti, kradne materiál,
pripravený k stavebným prácam, tiež rôzne náradie ako motorovú pílu, stavebný kameň, obrazy).

Opakovane dochádza k fyzickému napätiu medzi žalobcom a rodinou žalovanej. Žalovaná opakovane
vyzýva žalobcu k zmierlivému vyriešeniu sporu dohodou. So žalobcom nie je možná žiadna telefonická
komunikácia, lebo žalobca si zablokoval všetkých rodinných príslušníkov žalovanej. Žalobca klame aj
v tom, keď tvrdí, že sa o nehnuteľnosti stará a udržiava ich. Tiež klame, že náklady hradí on. Keďže sa
jedná o dve nehnuteľnosti ( číslo popisné XXX a XXX) je tu priestor rozdeliť tieto nehnuteľnosti na dve

samostatné nehnuteľnosti, lebo každá má súpisné číslo. Žalovaná trvá na prvom spôsobe vyporiadania
a to rozdelenie nehnuteľnosti podľa súpisných čísel, alebo tak, že žalovaná vyplatí žalobcu. Manžel
žalovanej má záujem o nehnuteľnosti po svojich rodičoch, pričom žalobca tam jazdil minimálne a len
za účelom grilovania. Žiadnu údržbu ani prácu tam neodviedol a ukradol, čo mohol. Ak žalobca tvrdí,
že žalovaná v nehnuteľnosti nebola od 2018 do 2021, prečo by mala uhrádzať náklady na ňu. Nie je

pravdou, že rodina žalovanej upchala kanalizáciu. Je lož, že žalobca dal opraviť komín. Ten opravoval
M. C. s murárom. Žalovaná predloží dôkazy, ako sa v rokoch 2018 až 2021 žalobca o nehnuteľnosti
staral. Žalovaná navrhla výsluch svedkov M. C. a K. M.. Žalovaná týmto podaním navrhla neodkladné
opatrenie, spočívajúce k prístupu ku svojmu hnuteľnému aj nehnuteľnému majetku.9.Podaním z 19.07.2023 sa k podaniu žalovanej z 30.06.2023 vyjadril žalobca. Poprel tvrdenia
žalovanej, že žalobca sa správa agresívne, znemožňuje jej užívanie nehnuteľností, odstavuje vodu,

elektriku, uzamyká miestnosti, kradne materiál, pracovné náradie a iné hnuteľné veci. Skutočnosť je
taká, že agresívne sa správa manžel žalovanej, ktorý ho dokonca fyzicky napadol. Je to práve žalovaná
a jej manžel, kto odpája energie v nehnuteľnosti, v dôsledku čoho musel žalobca vyhodiť aj celý obsah
chladničky a mrazničky, čím mu vznikla škoda cca 200,- Eur. Nič neukradol, naopak sa tak deje zo
strany rodiny žalovanej. V rokoch 2021 a 2022 bolo žalobcovi a jeho rodine umožnené užívanie sporných

nehnuteľností až po skončení letného obdobia, po tom, čo sa žalovaná s manželom vrátili domov. Preto
ako 2/3 spoluvlastník predmetných nehnuteľností si vyhradzuje právo užívať ich v období mesiacov
júl a august 2023 s manželkou a rodinou, a žalovaná so svojou rodinou ich môže užívať v období
mesiaca september 2023. Ak žalovaná tvrdí, že platila poplatky a náklady spojené s nehnuteľnosti,
žalobca tieto tvrdenia popiera a nech teda na preukázanie svojich tvrdení predloží žalovaná dôkazy
o úhrade platieb spojených s užívaním sporných nehnuteľností, či financovaní údajných rekonštrukcií.

Žalobca tvrdí, že na týchto platbách sa žalovaná ani jej manžel nikdy nepodieľali. K oprave strechy
je pravdou, že manžel žalovanej síce zabezpečil dodanie strešnej krytiny, ale táto bola zlej kvality,
schádzala z nej pri odstránení fólie farba a samotnú realizáciu opravy strechy už musel zabezpečiť
žalobca, čo predstavovalo nemalé finančné náklady. K výmene okien došlo bez predchádzajúceho
súhlasu žalobcu, išlo o okná z Poľska, ich výmena nie je dodnes dokončená a ide o veľmi nekvalitnú

prácuatietooknábudepotrebnénanovovymeniť.Žalobcamalvždyzáujemsamimosúdnedohodnúťna
vyporiadaní podielového spoluvlastníctva. V rokoch 2014 a 2015 mu manžel žalovanej predložil aj návrh
darovacej zmluvy a chcel za v tom čase svoj spoluvlastnícky podiel od žalobcu sumu 6000,- Eur, túto
však požadoval okamžite a v hotovosti. S takýmto postupom žalobca nesúhlasil. Aj napriek tvrdeniam
žalovanej, že náklady na nehnuteľnosti si budú hradiť oni sami, tak v roku 2022 uhradila iba poplatok

týkajúci sa dane z nehnuteľností, ale všetky ostatné náklady za vodu, elektriku uhrádzal v roku 2022
a 2023 výlučne žalobca. Žalovaná tiež poprela, že nikdy nespochybnila hodnotu sporných nehnuteľností
určenú znalcom, avšak k tomu sa vyjadrila až vo svojom poslednom písomnom vyjadrení, kde uvádza,
že hodnota podobných nehnuteľností na trhu nehnuteľností sa podľa nej pohybuje okolo 100 000 Eur
a nedôvodne tiež poukazuje na cenu garáží v G., čo s danou vecou vôbec nesúvisí. Ak žalovaná tvrdí,

že sporné nehnuteľnosti chata a garáž sú dve nezávislé, samostatné nehnuteľnosti, každá so svojim
súpisným číslom, ktoré je možné rozdeliť a jej manžel má okrem toho záujem chatu zrekonštruovať
a preto žalovaná navrhuje rozdelenie sporných nehnuteľností buď podľa súpisných čísel alebo ich
prikázanie žalovanej s povinnosťou výplaty žalobcu, s týmto žalobca nesúhlasí. Čo sa týka rozdelenia
sporných nehnuteľností podľa súpisného čísla, takéto rozdelenie nie je možné, a to ani vzhľadom na

veľkosť spoluvlastníckych podielov a ich účelné využitie na dve samostatné stavby, pretože takéto
rozdelenie by nebolo v súlade so stavebnými predpismi. Garáž slúži spolu s chatou ako jeden funkčný
celom a účelom garáže je priestor na odparkovanie aute pre vlastníka chaty. Je preto v rozpore so
zásadou účelného využitia veci, aby bola jednému zo spoluvlastníkov prikázaná garáž a druhému chata.
Žalobca nesúhlasí, aby boli predmetné nehnuteľnosti prikázané do výlučného vlastníctva žalovanej.

Ide o nehnuteľnosti, ktoré rodičia žalobcu vlastnili od roku 1964, kam s nimi od svojho detstva aj so
súrodencami chodil a trávil tam voľný čas. Žalovaná k týmto nehnuteľnostiam nikdy nemala vybudovanú
väzbu, so svojim manželom a deťmi žije v I. C.. K zriadeniu trvalého pobytu manžela žalovanej na
predmetných nehnuteľnostiach je treba uviesť, že k nemu došlo bez súhlasu žalobcu a trvalý pobyt
mu bol dňa 26.02.2023 zrušený, brat ( manžel žalovanej) je prihlásený na trvalý pobyt v obci O. v I.

C.. V prospech spôsobu vyporiadania podielového spoluvlastníctva k sporným nehnuteľnostiam, ktorý
navrhuje žalobca je nielen tá skutočnosť, že je väčšinovým spoluvlastníkom, ale aj to, že vo vzťahu
k zastavanému pozemku CKN parc.č. XXXX/X, na ktorom sú sporné nehnuteľnosti postavené, ako aj
priľahlému pozemku CKN parc.č. XXXX/X patrí žalobcovi spoluvlastnícky podiel 260/552, čo je 47%
a žalovanej len 46/552, cca 8%. V prípade prikázania nehnuteľností do výlučného vlastníctva žalobcu,

tento má záujem sa dohodnúť na odkúpení ostatných podielov na týchto pozemkoch. Žalobca výlučne
sám zo svojich prostriedkov platí náklady spojené s prevádzkou týchto nehnuteľností.
Ďalším kritériom je účelné využitie sporných nehnuteľností. Ich údržbu zabezpečuje posledné roky
výlučne žalobca , uhrádza všetky potrebné opravy nehnuteľností aj ich údržbu. Žalobca má k týmto
nehnuteľnostiam silnú väzbu, naproti tomu žalovaná ich navštevovala so svojim manželom len veľmi

sporadicky. K návrhu žalovanej na predbežné opatrenie ohľadom užívania sporných nehnuteľností má
žalobca za to, že nie je daná akútna potreba upravovať užívacie vzťahy neodkladným opatrením.10.Uznesením zo dňa 13.03.2023, č.k. 18C/33/2021-142 súd návrh žalovanej na pristúpenie M. C.
zamietol, keď takýto návrhu v zmysle § 79 CSP je oprávnený podať len žalobca.

11.Uznesením zo dňa 18.04.2023, č.k. 18C/33/2021 -162 súd rozhodol, že na ďalšie návrhy žalovanej
o odročenie pojednávanie nebude prihliadať a zároveň vo výroku II. žalovanej uložil, aby sa na súdne
pojednávanie dostavila alebo si na toto pojednávanie ustanovila svojho zástupcu.

12.Uznesením z 31.05.2023, č.k. 18C/33/2021 – 199 súd nariadil znalecké dokazovanie znalcom

z odboru stavebníctvo, odvetvie Odhad hodnoty nehnuteľností na zodpovedanie otázky aká je
všeobecná hodnota nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX v kat. úz. C., obec C., okres D..

13.Uznesením z 24.08.2023, č.k. 18C/33/2021 – 252 súd priznal znalcovi odmenu za vypracovaný
znaleckýposudokč.XX/XXXXvovýške457,57Eur,ktorásumabolavyplatenázpreddavkuzaplateného
žalobcom vo výške 460,- Eur s tým že nespotrebovaná časť bola vrátená žalobcovi vo výške 2,43 Eur.

14.Uznesením z 11.10.2023, č.k. 18C/33/2021 – 263 súd uložil znalcovi Ing. K. P. zodpovedať na otázku
k reálnej deliteľnosti nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX v kat. úz. C., obec C., okres D. garáže
s.č. XXX a rekreačnej chaty s.č. XXX.

15.Uznesením z 18.12.2023, č.k. 18C/33/2021-436 súd priznal znalcovi odmenu za vypracované
doplnenie č. 1 k znaleckému posudku č. XX/XXXX vo výške 328,75 Eur.

16.K otvoreniu pojednávania došlo dňa 26.05.2023, na ktorom sa súd v úvode vyjadril aj k vznesenej
námietke zaujatosti voči sudkyni zo strany žalovanej ( č.l. 187 spisu). Súd vec prejednal na viacerých

súdnych pojednávaniach, vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu, výsluchom svedkov, obhliadkou
na mieste samom dňa 27.10.2023 ako aj oboznámením s listinnými dôkazmi v spore najmä žalobou č.l.
1 a k nej pripojenými prílohami kúpnou zmluvou z 27.05.2020, faktúrou č. XXXXXXXXXX, LV č. XXX,
rozhodnutím Obce C. z 13.04.2021, LV č. XXXX, faktúrou č. XXXXXXXXXX, osvedčením o dedičstve
D 776/98, dodatkom k darovacej zmluve z 17.04.2012, dodatkom ku kúpnej zmluve z 02.07.2020,

znaleckým posudkom č. 44/2019, č.l. 51 vyjadrením k žalobe, č.l. 68 faktúrou č. XXX/XX, č.l. 59 faktúrou
č. XXX/XX, č.l. 70 platobným rozkazom, č.l. 75 návrhom na pripustenie zmeny účastníka konania
a návrhom na vydanie neodkladného opatrenia, č.l. 78 LV č. XXXX z 14.03.2022, č.l. 80 replikou, č.l.
83 uznesením č.l. 84 uznesením, č.l. 93 uznesením, č.l. 94 uznesením, LV č. XXXX z 01.02.2023, č.l.
133 vyjadrením žalovanej s návrhom na pribratie vedľajšieho účastníka, č.l. 142 uznesením, č.l. 158

upozornením na obštrukcie, č.l. 162 uznesením, č.l. 187 zápisnicou o pojednávaní, č.l. 199 uznesením,
podaním žalovanej z 27.06.2023, č.l. 27 náhradný obal podaním žalobcu z 19.07.2023, č.l. 33 náhradný
obal uznesením, č.l. 208 znaleckým posudkom č. XX/XXXX, č.l. 252 uznesením, č.l. 263 uznesením,
č.l. 277 zápisnicou o pojednávaní dňa 27.09.2023, č.l.289 zápisnicou z obhliadky dňa 27.10.2023, ďalej
listinné dôkazy: na č.l. 292 vyúčtovanie náhrady za použitie služobného motorového vozidla súdu,

č.l.294 podanie žalobcu z 13.11.2023, č.l. 303 až 316 faktúry Stredoslovenskej vodárenskej spoločnosti,
a.s., č.l. 318 Zmluva o dodávke vody, 320 až 329 faktúry Stredoslovenskej energetiky, č.l. 331 platobný
výmer komunálny odpad, č.l. 331 až 339 rozhodnutia Obce C. o dani z nehnuteľnosti, č.l. 340 faktúra
za práce na odstránení poruchy kanalizácie, č.l. 341 príjmový pokladničný doklad búracie práce, č.l.
346 pokladničné doklady kúpa vybavenie izieb, č.l. 347 pokladničné doklady kúpa farby plot a brána,

č.l. 348 pokladničný doklad nové WC, č.l. 349 pokladničný doklady kúpa pletiva, č.l. 350 pokladničné
doklady kúpa postelí , matrace, rošty, č.l. 352 zálohová platba elektrina, č.l. 353 email žalobcu žalovanej
s vyúčtovaním nákladov , č.l. 354 výpis z účtu o úhrade poistenia nehnuteľnosti, č.l. 356 vyúčtovanie
dane z nehnuteľnosti a komunálneho odpadu, č.l. 357 vyúčtovanie vody, č.l. 358 až 361 emailová
komunikácia žalobcu so K. M., č.l. 362 návrh kúpnej zmluvy K. M. od žalobcu z 12.03.2021, č.l. 363

návrh kúpnej zmluvy č.l. 366 a nasl. emailová komunikácia medzi žalobcom a K. M. v rokoch 2021,
2022, č.l. 369 návrh K. M. na obmedzenie spôsobilosti M. C., č.l. 370 emailová komunikácia medzi
žalobcom a M. C. z roku 2015 a z roku 2023, č.l. 378 výpis z osobného účtu žalobcu z 11.01.2024,
č.l. 379 podanie žalovanej z 15.11.2023, č.l. 383 a nasl. emailová komunikácia medzi žalobcom a M.
C., č.l. 385 rozhodnutie Obce C. o dani z nehnuteľností za rok 2022, č.l. 386 rozhodnutie Obce C.

o dani z nehnuteľností za rok 2023, č.l. 389 podanie žalovanej z 16.11.2023 vrátane farebných fotografií,
č.l. 413 Doplnenie č. 1 k znaleckému posudku č. XX/XXXX od A. P., č.l. 436 uznesenie, č.l. 439
podanie žalovanej z 08.01.2024, č.l. 440 podanie žalobcu z 16.01.2024, spisom Okresného úradu D.,
katastrálny odbor č. XXX/XX, rozhodnutím o priestupku č. H./XXXX//-XXX zo dňa 09.11.2023 a ostatnýmobsahom súdneho spisu. Súd rozhodol na pojednávaní dňa 19.04.2024 v neprítomnosti žalovanej, ktorá
opakovane žiadala o odročenie súdneho pojednávania, jej žiadosti súd nevyhovel z dôvodov uvedených
v zápisnici o pojednávaní na č.l.490. Vykonaným dokazovaním súd zistil tento skutkový stav:

17.Z aktuálneho výpisu z LV č. XXXX katastrálne územie C., obec C., okres D. mal súd preukázané,
že žalobca je podielovým spoluvlastníkom rekreačnej chaty s.č. XXX postavenej na parc.č. XXXX/
X a garáže s.č. XXX, postavenej na parc.č. XXXX/X v spoluvlastníckom podiele 2/3 a žalovaná je
podielovým spoluvlastníkom predmetných nehnuteľností v spoluvlastníckom podiele 1/3.

18.Zo súkromného znaleckého posudku č. 44/2019 znalca A. B. G. zo dňa 12.11.2019 vyplynula
všeobecná hodnota rekreačnej chaty s.č. XXX, garáže s.č. XXX na parc.č. XXXX/X a ich príslušenstva
v k.ú. C., okres D. v sume spolu 16 702,47 Eur ( v roku 2019).

19.Zo znaleckého posudku č. 36/2023 Ing. K. P., ktorý bol predložený znalcom dňa 18.08.2023 ( č.l. 208

spisu) vyplynula všeobecná hodnota tejto rekreačnej chaty s.č. XXX a garáže s.č. XXX, k.ú. C., obec
C. po zaokrúhlení v sume 37 300,- Eur.

20.Z doplnenia znaleckého posudku č.1/2023 k znaleckému posudku č. XX/XXXX Ing. K. P., ktorý bol
súdu doručený dňa 12.12.2023 z jeho záverov vyplýva, že po stavebnotechnickej stránke je možné

stavby reálne deliť podľa znalcom uvádzanej alternatívy č. 5. Ale vzhľadom k vlastníckym pomerom
na pozemku CKN č. XXXX/X je otázne, či je možné nehnuteľnosti rozdeliť aj po stránke právnej.
Alternatíva 5 totiž predpokladá využívanie súčasnej stavby garáže výlučne len na účely, na ktoré sa
využíva v súčasnosti, teda na garážovanie vozidiel a nebytové skladové účely, v žiadnom prípade nie
na trvale, a ani len občasné bývanie. Náklady na takúto reálnu deľbu by boli spolu 17 050,- Eur.

21.Z výsluchu žalobcu súd zistil, že s predmetnými nehnuteľnosťami je spätý cca 60 rokov. Od smrti otca
bola nehnuteľnosť rozdelená medzi súrodencov, každému po 1/3. V užívaní nehnuteľnosti sa striedali.
V roku 2014 a 2015 mu brat ( M. C.) dal návrh darovacej zmluvy, ktorej predmetom mala byť chata
s pozemkami. Následne ho asi po mesiaci aj vyhľadal v práci, kde mu predložil ním podpísaný návrh

zmluvy na prevod nehnuteľností na C. s tým, že ho mám okamžite vyplatiť sumou 6000,- Eur v hotovosti.
Ale žalobca nemal toľko pri sebe a keď tak k tomuto kroku by pristúpil len pri svedkoch. Následne si
brat túto zmluvu zobral a odišiel. Asi za pol hodinu mu znova telefonoval, že nech mu dá aspoň 3000,-
Eur a zvyšok mu doplatí neskôr. Žalobca začal tušiť, že niečo nie je v poriadku, znova to odmietol. Do
týždňa prišiel z katastra výpis o prevode podielu brata v 1/3 na K. M.. Počas rokov 2018 až 2021 brat

nastúpil na výkon trestu odňatia slobody. V roku 2020 sa so sestrou dohodol na odkúpení jej podielu na
C.. Ale bol tam problém ohľadom vecného bremena M. a E. C.. So K. M. komunikoval cez SMS správy
aj emailom s tým, že ona mala zabezpečiť zrušenie tohto vecného bremena na danú nehnuteľnosť. Bolo
to začiatkom roku 2021, ale už mu bolo zrejmé, že ona len naťahuje čas, pričom niekoľkokrát mu v SMS
potvrdila, že všetko je vybavené, že všetky doklady mu poslala poštou, čo sa ale neudialo. V roku 2021

bolbratM.C.prepustenýzvýkonutrestu,okamžitesaobjavilnaC.,boltamlenkrátkudobu,alenásledne
v júli 2021 prišiel aj so svojou manželkou ( žalovanou ). Vtedy si myslel, že tam budú cca 2 týždne počas
leta. Lenže boli tam aj v auguste a následne došlo k potýčke, kde boli prizvaní aj policajti ( 20.08.2021).
Zdržali sa tam ešte do septembra 2021 a následne v mesiacoch 10/2021 a 11/2021 sa snažil porobiť veci
na chate, kam sa dovtedy nedostal. Opakovane sa uvedené dialo aj v roku 2022. Cez zimu, z jari bolo

treba odhŕňať sneh zo strechy, dvora, kosiť trávu. Žalovaná sa s manželom objavila až koncom mája
a situácia z augusta sa znova zopakovala s tým, že brat mu okrem fyzického napadnutia poškodil aj
auto, čo rieši Okresný úrad Prievidza. Od roku 2014 všetky náklady spojené s nehnuteľnosťou ( poplatky
daní, smeti, energie) hradí žalobca. Vyčíslil tieto náklady v podiele 1/3 a požiadal žalovanú aby sa na
týchto podieľali, čo žalovaná odmietla. Má ukončené vysokoškolské vzdelanie v oblasti stavebníctva a

tvrdí, že predmetné nehnuteľnosti nie sú reálne deliteľné tak, aby vznikli dve samostatné veci v súlade so
stavebnými predpismi. Takéto rozdelenie nie je z technického hľadiska možné, resp. s takými finančnými
nákladmi, že by to nikto nerobil. So žalovanou sa nikdy nebavili o tom, že by sa to rozdelilo a vzhľadom
k tomu, že medzi nimi došlo k incidentom, považuje za nemožné, aby sa to stalo. Lebo keď sa aj na
niečom dohodli, o hodinu to už nebola pravda. Ak by aj žalovaná chcela reálnu deľbu, on nesúhlasí.

Situácia medzi nimi je vyhrotená. Keď v októbri 2022 žalovaná s manželom odišli domov, pozamykali
všetky izby aj tie jeho, aby sa do nich nedostal. Uzamkli vchody do letnej kuchyne aj drevárne, nechce
povedať, že oni odcudzili, ale zmizli mu nové elektrické náradia, tri píly, pracovný stôl, a keď im písal,
oni to odmietli. Náklady za energie vyčíslené do konca roka 2021 v podiele 1/3 boli žalovanej vyčíslenéspolu v sume 1075,- Eur. Náklady spojené s užívaním hradí od roku 2014, dovtedy to hradila mama.
Od skončenia vysokej školy býva v D. a v podstate každý víkend približne tých 85% víkendov trávil na
chate, kde pomáhal otcovi s prácami. Po smrti otca ešte častejšie chodil na chatu, lebo mama ostala

sama. K tvrdeniu žalovanej, že od smrti otca chata chátra uvádza, že nie že chátra, ale nie sú do nej
investované peniaze a boli robené len nutné opravy. Je pravdou, že brat M. C. zabezpečil dodanie
strešnej krytiny na chatu, ale na realizáciu musel on vyhľadať dodávateľa. Práce na streche vyšli cca
60 000 Sk. Potom brat doviezol z Poľska nejaké okná plastové, ktoré začal so zaťom na chate vymieňať,
tie práce ostali nedokončené a v prípade, že nehnuteľnosť nadobudne do výlučného vlastníctve, bude

nútený všetky okná vymeniť. Musela byť na chate opravená aj kanalizácia v roku 2015 lebo žalovaná
s dcérou a vnukom túto upchali plienkami. O oprave strechy ( cca 10-13 rokov dozadu), ktorú tvrdí
žalovaná, že ju realizoval jej manžel on vedel, veď musel byť celý čas pri robotníkoch. Ak žalovaná tvrdí,
že bratovi sľúbil vrátenie nejakých finančných prostriedkov, ktoré brat údajne vložil do nehnuteľnosti
tak on mu nič nesľúbil, ale vzhľadom k tomu, že bude zrejme realizovaný nový prepočet trhovej ceny
nehnuteľnosti, bude to tam zhodnotené. Nie je pravdou, že poplatky za chatu platila matka a manžel

žalovanej. Keď so žalovanou o tom komunikoval, reagovala, že oni si náklady platiť budú, v roku 2022
zaplatili daň z nehnuteľnosti, ale všetko ostatné ( energie) uhrádzal on v plnej výške a tiež v roku 2023.
O nehnuteľnosti sa aj osobne stará z jari treba nehnuteľnosť uviesť do prevádzkyschopného stavu,
lebo cez zimu sa neužíva. Treba spustiť odstavenú vodu, pozapínať elektriku, vyvetrať, vyprať bielizeň,
pokosiť, ostrihať stromy. Za života mamy tam chodil aj rýľovať, sadiť zeleninu, teraz sa tam už zelenina

nesadí. Na chatu chodí cez víkendy, cca dvakrát do mesiaca, cez leto je to častejšie. Ku konfliktom
medzi ním a rodinou žalovanej došlo tak, že bral tam s rodinou bol už tretí mesiac, jeho manželka
bola po operácii a potrebovala kľud, preto sa rozhodli, že na chate strávia pár dní aj za stavu, že tam
je rodina žalovanej. Vošli do dvora a keď chcel vyniesť tašky do ich izieb, brat ho zrazil zo schodov,
zachytil sa len o zábradlie. Zavolal políciu, bolo to v lete 2021. V lete 2022 znova išli na chatu opekať.

Otvoril bránu a ako vchádzal na aute do dvora brat mu išiel oproti, tesne pred ním on pribrzdil a brat mu
celou päsťou buchol po kapote aute a spravil dve preliačiny. Potom brat zamkol vstup a nechcel žalobcu
vpustiť dnu, políciu vtedy zavolal on. Brat ho od dverí vtedy odsotil tak, že letel dole schodmi, našťastie
sa zachytil o zábradlie. Neskôr žalovaná aj s bratom tvrdili, že on zhodil jeho a on padol, čo nebola
pravda. Peňažnú náhradu žalovanej je schopný aj ochotný vyplatiť ale s tým, aby žalovaná vyplatila jeho

nesúhlasí. Reálna deľba nehnuteľností a to ani tak, ako to navrhuje žalovaná, podľa neho možná nie je.
Vzťahy sa pokazili v roku 2009 a odvtedy sa len zhoršovali. Objekt garáže je staticky narušený, všetko
tam sadá, ide o nehnuteľnosti, o ktoré sa treba starať celý rok, nielen v lete na 3 mesiace. Vzhľadom
k tým fyzickým napadnutiam v roku 2021 a potom aj opakovane v roku 2022, vzťahy sú vážne narušené
a nevie si prestaviť užívanie cez nejaký návštevný kalendár. Nevedia sa spolu dohodnúť na úhradách,

údržbe a dohadovanie sa o tom cez telefón si nevie predstaviť. Žalobca tiež poukázal na emaily od
manžela žalovanej, plné jeho urážok a vulgarizmov. K tvrdeniu, že uzamkol priestor, tak je pravdou,
že menil staré postele za nové, zariadil to nábytkom. Je pravdou, že svoje veci zamkol do jednej izby,
ostatné ostalo otvorené. Na tej izbe boli potom vylomené dvere, veci odtiaľ povyberané. Ak vymenil
zámky tak len preto, že mu zmizli jeho nové veci ako píly, ktoré napr. ešte neboli ani rozbalené, imbusové

kľúče, brat mu pobral veci, ratanový košík rozkopol. K výhražným sms uviedol, že on tieto dostal od ich
dcéry anásledneichpreposlalžalovanejajehobratovisdovetkom,že,,podarenárodinka“.Krozdeleniu
ktoré navrhuje žalovaná podľa súpisných čísel nesúhlasí s tým, lebo tam ku každej stavbe sa v zmysle
stavebného zákona vyjadrujú aj susedia a garáž je na susednom pozemku a prebieha aj do ďalšieho,
prelínajú sa. Je to doplnková stavba k rekreačnej chate, pričom ani jedna časť garáže nie je určená

na bývanie, muselo by tam byť stavebné konanie o zmenu účelu užívania stavby, ktorej by bol aj on
účastníkom.

22.Právny zástupca žalobcu pred súdom uviedol, že žalobca sa pokúšal o mimosúdnu dohodu,
avšak žalovaná so žalobcom nekomunikuje, preto žalobca nevidí možnosť mimosúdne sa dohodnúť.

Zotrval na písomne podanej žalobe a všetkých písomných podaniach do sporu. Predmetom konania
sú dve nehnuteľnosti ( chata a garáž). Keďže medzi podielovými spoluvlastníkmi vznikali pomerne
vážne konflikty a k dohode o tom, kto bude uhrádzať náklady na prevádzku oboch nehnuteľností
a na energie nedošlo, vyústilo to do podania žaloby. Všetko to teraz platí žalobca, ktorý sa aj
o nehnuteľnosti stará. Nikoho nemožno nútiť, aby proti svojej vôli zotrval v podielovom spoluvlastníctve

a preto je žaloba aj podaná dôvodne. Ani jedna z vyporiadavaných nehnuteľností nie je reálne
deliteľná tak, aby mohli vzniknúť dve samostatné nehnuteľnosti, ktoré by boli vo výlučnom vlastníctve
každého zo spoluvlastníkov. Preto žalobca navrhuje v poradí druhý spôsob vyporiadania podielového
spoluvlastníctva a to prikázanie do výlučného vlastníctva žalobcu oproti jeho povinnosti vyplatiťustupujúcej podielovej spoluvlastníčke peňažnú náhradu za jej podiel. O takýto spôsob vyporiadania má
žalobca záujem aj z toho dôvodu, že býva na rozdiel od žalovanej blízko vyporiadavaných nehnuteľností
a sú u neho predpoklady účelného využitia. Vo svojich podaniach žalovaná takto navrhnutý spôsob nikdy

nespochybnila, skôr sa domáhala nevyporiadania spoluvlastníctva, pretože v tom videla akýsi spôsob
vyvlastnenia. Žalovaná znalcom určenú hodnotu vyporiadavaných nehnuteľností nikdy nespochybnila,
resp. skutkovo nepoprela a možno mať za to, že s posudkom súhlasí. Žalovaná nie je na užívanie týchto
nehnuteľností odkázaná, svoju bytovú otázku má vyriešená v I., žalobca navrhuje, že vyplatí žalovanú
sumou 5567,49 Eur za jej spoluvlastnícky podiel. K tvrdeniam žalovanej z jej výsluchu pred súdom

zástupca poukázal na to, že k dohode smerovalo v minulosti už niekoľko pokusov, avšak nedalo sa
dohodnúť. Chatu rodina žalovanej obsadila na celé leto. Situácia sa vyhrotila po vzájomnom podávaní
trestných oznámení. Vzťahy medzi podielovými spoluvlastníkmi a ich rodinami sú veľmi napäté, preto
z pohľadu žalobcu je absolútne nepredstaviteľné, aby nehnuteľnosti ostali v podielovom spoluvlastníctve
žalobcu a žalovanej. To, že chata a garáž majú dve súpisné čísla ešte neznamená, že predmet sporu
je reálne deliteľný. Zákon hovorí, že je potrebné prihliadnuť na účelné využitie, pričom tie nehnuteľnosti

tvoria jeden funkčný celok. To znamená, že garáž užíva vlastník hlavnej nehnuteľnosti ( chaty). Je
pravdou, že je tam spoločný dvor, čo znamená oddeľovanie a vytváranie nových plotov, čo by bolo
v rozpore so zásadou účelného využitia. Zdôraznil však, že pozemky nie sú predmetom tohto konania
a sú ich spoluvlastníkmi aj iné osoby o.i. aj Slovenský pozemkový fond. Takže argument, že je tam
veľký pozemok je za tohto stavu irelevantný. Avšak reálna deľba vzhľadom na to, že tie budovy sú

od seba závislé a samotná garáž de facto umožňuje len garážovanie auta. Prevádzkovanie malej
letnej kuchynky neumožňuje v nej prenocovanie. Pričom takýmto užívaním by sa nijako neeliminovali
tie konflikty medzi stranami, ktoré sú. Žalovaná argumentuje, že k daným nehnuteľnostiam má vzťah
jej manžel, pričom ona sama ako taká k nej vzťah nemá. Žalobca akceptuje cenu, ktorá bola určená
a žalobca vie tretinu tejto ceny do 30 dní vyplatiť žalovanej. Žalobca uvedenou sumou disponuje.

Záverom zástupca uviedol, že žalobca zotrváva na všetkých svojich písomných podaniach, námietky
vznášané zo strany žalovanej ohľadom reálnej deľby sa ukázali ako nedôvodné. Obe nehnuteľnosti sa
nachádzajú v podielovom spoluvlastníctve a spoluvlastníci sa nedokážu dohodnúť na spôsobe užívania,
na opravách, na nákladoch. Vzťahy sa vyhrotili do takej miery, že došlo k fyzickému násiliu zo strany
manžela žalovanej. Nikoho nemožno nútiť, aby proti svojej vôli zotrval v podielovom spoluvlastníctve

a pokiaľ dôjde na súd návrh na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva súd sa ním
zaoberá a rozhodne jedným zo spôsobov, ktoré predvída zákona. Vzhľadom na námietku žalovanej
bolo vykonané aj dokazovanie, či nehnuteľnosti sú/ nie sú reálne deliteľné, znalec jasne uviedol, že
ak by aj teoreticky prichádzali do úvahy alternatívy reálneho rozdelenia tak, aby to bolo v súlade
so stavebno-technickými požiadavkami, požiadavkami hygieny, aby mala každá nehnuteľnosť vlastný

prístup k dodávke energií, tak náklady na takéto rozdelenie by ďaleko prevýšili tú všeobecnú hodnotu
nehnuteľností. S ohľadom teda na závery znalca a na rozumné usporiadanie veci je potrebné považovať
nehnuteľnosti za reálne nedeliteľné. Preto treba pristúpiť k druhej možnosti a to prikázanie nehnuteľnosti
do výlučného vlastníctva jedného zo spoluvlastníkov oproti povinnosti vyplatiť peňažnú náhradu. Čo sa
týka výšky peňažnej náhrady žalobca navrhuje prikázať nehnuteľnosti do výlučného vlastníctva žalobcu

a zaviazať ho vyplatením peňažnej náhrady ustupujúcej spoluvlastníčke vo výške 12 433,33 Eur v lehote
30 dní od právoplatnosti rozsudku. Základným kritériom je výška spoluvlastníckych podielov, čo vyplýva
aj zo zákona, a prednosť by mal dostať ten spoluvlastník, ktorý má väčší spoluvlastnícky podiel, čo je
žalobca. Ďalším dôležitým kritériom je otázka účelného využitia veci v budúcnosti. Argumenty vyznievajú
v prospech žalobcu jednak z dôvodu, že jeho trvalé bydlisko je v okrese D. a v prípade potreby je

schopný zabezpečovať priebežnú údržbu tak, ako to robil aj doteraz. Vie operatívne reagovať aj na
prípadný nejaký havarijný stav či potrebu zásahu. To, že k tým nehnuteľnostiam má vzťah dokázal
tým, že dlhodobo uhrádza náklady spojené s užívaním nehnuteľností, drobné rekonštrukcie, opravy,
platí daň z nehnuteľnosti. Ďalšie kritérium je otázka nejakého násilného správania spoluvlastníka,
správaniemanželažalovanej.Nehovoriacotom,žezostranyžalovanejakákoľvekfinančnápripravenosť

vyplatiť spoluvlastnícke podiely preukázaná nebola. Takže návrh je podaný dôvodne, zástupca navrhuje
vyhovieťžalobe,prikázaťnehnuteľnostižalobcoviazaviazaťhonapovinnosťnáhrady.Žalobcasiuplatnil
trovy konania.

23.Z výsluchu žalovanej na pojednávaní súd zistil, že žalovaná sa svojho podielu na predmetných

nehnuteľnostiach vzdať nechce. Je to pamiatka po rodičoch, k tomu má vzťah najmä jej manžel, ale
aj celá jej rodina, jej dve dcéry, ktoré na chaty rady chodili. Snaha z jej strany bola opakovane sa
dohodnúť na spoločnom užívaní. Nikoho ale nemožno nútiť aby sa vzdal svojho podielu, to by bolo
vyvlastnenie. Mala by riešenie, má za to, že samostatný vchod sa tam urobiť dá, ona by si ho urobilaaj na vlastné náklady. Žalobca by si zobral vrch, kde sú dve uzamykateľné miestnosti a ona by si
zobrala dolu spodok, pričom kuchyňu, predsieň, verandu a kúpeľňu môžu užívať spolu. Alebo môžu
nehnuteľnosti užívať spoločne tým spôsobom, že sa v užívaní budú striedať napr. po mesiaci. A ďalší

rok by sa to otočilo, tie mesiace čo mal žalobca by potom mala žalovaná a opačne. Ďalšie riešenie, ktoré
by mala, že sú to vlastne dve nehnuteľnosti, ktoré majú dve súpisné čísla, a nech si teda žalobca nechá
chatu a ona by si prerobila garáž, kde je letná kuchynka, ale je to nazývané ako garáž, no má to svoje
súpisné číslo. Pozemok je tam dosť veľký, tak by si ho rozdelili a urobili by sa dva samostatné vchody.
Pričom nevie uviesť, či takéto riešenie zohľadňuje aj veľkosť jej patriaceho spoluvlastníckeho podielu

1/3, neprepočítavala to. Nechala by si garáž v tej hodnote cca 6000,- Eur a doplatil by jej do tej ceny
cca 4000,- Eur a boli by spokojní. Ten pozemok je tam skutočne dosť veľký, lebo tak pred chatou je
pozemokakoajzaňou,ajprigarážijepozemokajetodosťveľké.Viesipredstaviťsvojeďalšiezotrvanie
v podielovom spoluvlastníctve. Alebo vyporiadanie reálnou deľbou podľa tých dvoch súpisných čísel.
Uviedla, že navrhuje ako ďalší variant, keď ona odkúpi od žalobcu jeho 2/3 podiel na nehnuteľnostiach.
Sumu 24 866,66 Eur by vedela žalobcovi zaplatiť v lehote 30 dní. Je pravdou, že v roku 2019 bola na

stole dohoda o odkúpení jej podielu za sumu 8000,- Eur a v rokoch 2014,2015 za 6000,- Eur, ale bolo
povedané aj to, že žalobca nám kľudne chatu prenechá, lebo oni majú kam chodiť. A keď statik v L. na
nehnuteľnosti im nepovolil rekonštrukciu, začali usilovať o tieto nehnuteľnosti na C.. Spoločne to tam
užívali, chodili, vzťahy boli dobré. Vzťahy sa pokazili po tom, čo vtedajší priateľ dcéry žalobcu vylákal od
nich peniaze, dodnes od neho tie peniaze nedostali, a dcéra žalobcu to aj poprela, že to nie je pravda.

Je to už odvtedy dlhá doba. Je pravdou, že na spoločné nehnuteľnosti bola privolaná polícia viackrát.
V auguste 2021 spomína si, že manžel žalobcovi povedal po tom, čo sa vrátil z výkonu trestu, že teraz
celé leto budú na chate oni. Dovtedy to tam užívala rodina žalobcu. Oberali jablká, ríbezle, oni prišli
vždy na týždeň, 14 dní a inak si všetku úrodu oberala rodina žalobcu a nikto nepovedal proti tomu ani
slovo. Policajná hliadka bola privolaná dvakrát. Naposledy bola na sporných nehnuteľnostiach v lete

2022 do septembra 2022. Odvtedy aj mali záujem tam ísť, ale dostávali výhražné emaily, dopisy, vadilo
im vtedy, že použili postele, ktoré si tam dala rodina žalobcu, pritom ona si doviezla vlastné posteľné
prádlo, prikrývky. Hore boli iné postele, dole sedačky, vyčlenili im priestor, dali tam ich veci a teraz budú
hovoriť, že je z toho skladisko. V garáži vo vreci bolo nahádzané jej posteľné prádlo. Navrhla, aby sa
v užívaní tej spoločnej nehnuteľnosti striedali. Tá cena za vyplatenie tomu vôbec nezodpovedá. Manžel

tu má vytlačené, aké sú v danej lokalite ceny chaty, čo sa predávajú, nie za cenu ako v tom znaleckom
posudku. Bolo by najlepšie, keby ostal ten terajší stav, oni by mali 1/3, hore oni majú 2 miestnosti
vybavené novým nábytkom, tak nech si to nechajú a ona by si urobila dole, kde sú tiež 2 miestnosti,
jedna obývačka jedna malá izba, to si nechá ona, môže to byť zamknuté, oni hore, ona dole. A kuchyňa,
veranda, sociálne zariadenie, špajza, by boli spoločné, spoločne by sa to užívalo, cez taký návštevný

kalendár. Jedny by išli v januári, druhý vo februári, a tak. A budúci rok by sa tie mesiaci vymenili. Vie
si to predstaviť aj cez aktuálne narušené vzájomné vzťahy. Manžel tam urobil strechu, vymenil okná.
Čo chodí na chatu, tak videla možno dvakrát, že sa v garáži parkovalo auto, autá sa tam nedávali. Je
to síce miesto na auto, ale je to taká odkladová miestnosť, aj taká letná kuchynka, dielnička, hore je
povala, takže z toho by si urobili bývanie, pozemok sa prepolí, urobí sa vchod, myslí si, že takto je to

možné. Na vlastné náklady si dobudujú aj samostatné prípojky energií. Náklady na nehnuteľnosti platila
so spoločného účtu s manželom. Ak žalobca tvrdí, že ona k nim nemá vzťah, tak to nie je pravda, veď
inak by tam necestovala. Chodila tam ešte za života svokrovcov. To miesto, príroda tam je pekné. Keď
tam boli kosili trávu, žiadnu toaletu plienkami neupchali. Manžel tam robil so svokrom a takto tam oni
trávili dovolenku a ona nevidela, že by tam žalobca niečo robil. Ani s jeho otcom. Aj susedia im hovorili,

že žalobca tam chodí len opekať. V čase keď bol manžel vo výkone trestu ( od 08/2018 do 5/2020) ona
na chate nebola. Bol vtedy aj Covid. K nákladom jej prišiel od žalobcu mail, aby zaplatili 100,- Eur, ale
neposlal jej žiadne vyúčtovanie, to nedoložil, a ona to chcela mať doložené takúto sumu. Nezaplatila mu
to, pretože jej neposlal žiadnu faktúru. Na daň z nehnuteľnosti v rozsahu svojho podielu neprispieva,
lebo doteraz to platili oni, potom to platil žalobcu, kým žila svokra platila to on. Nevie uviesť roky, kedy to

platila ona. Žalobca nie fyzicky jej rodinu napáda, ale posiela im výhražné emaily a SMS. Manžel volal
na Obecný úrad C., oznámili im, že manželovi tam znova zapísali trvalý pobyt.

24.Z výsluchu svedkyne K. M. ( dcéry žalovanej) súd zistil, že žalobca ich podľa nej len chce obrať
o majetok a ,,vyštípať“ z chalupy. Nevie akým právom on všetko zamyká, a akým právom odtiaľ

odsťahoval veci po babičke. Žalobca na nehnuteľnostiach nič neurobil. Vysekal si len cestičku k ohníčku,
aby si išiel grilovať, čo dosvedčia aj susedia. Grilovačka bol jediný jeho zámer. Žalobca jej neustále
píše výhražné sms. Ako rodina sú schopní zabezpečiť to tak, aby tam boli dva objekty. Sú schopní to
tam obývať alebo rekreovať. Pamätá si, ako žalobca jej otcovi povedal, že mu tie okná uhradí. Jej otectam bol najobľúbenejšie dieťa, pretože ten keď tam prišiel, robil a robil, ale žalobca s manželkou to len
samá grilovačka, čo žalobca jej aj do emailu napísal, že sa tam chodí rekreovať a nie ,,makať“. Tie
nehnuteľnosti to je to jediné, čo jej otec tu má. Jediná jeho spomienka. On má k tomu vzťah. Jej otec

žalobcovi ponúkol za tie nehnuteľnosti milión na čo on reagoval odmietavo, teda že spoločne do toho
dajú milión, tak to bolo. V čase keď bola ona podielovou spoluvlastníčkou predmetných nehnuteľností
žalobca na ňu naliehal, vyhrážal sa jej a ona mu prikyvovala, lebo sa ho chcela zbaviť, Psychicky to bolo
pre ňu náročné a žalobca ju stále deprimoval. Mali dohodu týkajúcu sa jej podielu, vtedy s tým súhlasila,
lebo bol na ňu vyvíjaný nátlak, chcela sa žalobcu týmto zbaviť, mala vtedy dosť svojich starostí, žalobca

jej vypisoval, že pôjde sedieť. Aby to odďaľovala viedla so žalobcom komunikáciu, ale vedela, že sa
to bude riešiť až keď sa jej otec vráti. Priznala, že v tomto smere bola jej komunikácia so žalobcom
ohľadom jej podielu účelová. Na nejakú dobu sa takto žalobcu zbavila. V čase, keď bola podielovou
spoluvlastníčkou sa ona nijako nepodieľala na nákladoch súvisiacich s nehnuteľnosťami. Ale tam to
nezabezpečoval nikto ani žalobca tú údržbu, opravy. Susedia sa sťažovali že búda padá, potom že sú
tam zhnité jablká, ale ona v tom čase mala iné starosti ako chodiť kosiť. Na predmetné nehnuteľnosti

chodila často tak dvakrát do roka na týždeň aj jej sestra veľa. A keď bola podielovou spoluvlastníčkou
tak tam boli dokonca celý mesiac. V čase, keď otec bol vo výkone trestu tam nechodili, bol Covid. Nedalo
sa. Spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnostiach ona dostala od otca, potom kúpnou zmluvou previedla
tento podiel na svoju mamu, kúpna cena bola dohodnutá na 15 000 Eur.

25.Z výsluchu svedka M. C. ( manžela žalovanej) bolo zistené, že žalovaná je jeho manželka. Žalobca je
jeho starší brat. Na nehnuteľnosti v C. má trvalý pobyt, ten mu neustále znepríjemňuje žalobca, ktorého
neustále rieši polície. Odkedy žalobca zistil, že nemôže rekonštruovať nehnuteľnosť v L., rozhodol sa,
že jeho a manželku pripraví o C., ktorú on spolu s otcom vybudoval. Robil strechu, altánok, žalobca tam
žiadne investície nedával. Všetko tam svojpomocne budoval on, stratil tam jednak zdravie, aj financie,

žalobca do toho nedal ani korunu. Od smrti ich matky začal žalobca podnikať tieto kroky, aby všetko
získal on. Žalobca odpája elektriku, vodu, mení zámky, a znemožňuje mu užívanie nehnuteľnosti. V roku
2015 previedol on svoj podiel na svoju dcéru ( K. M.) za tej podmienky, že tam bude mať trvalý pobyt.
Po tom, čo sa jej začal žalobca vyhrážať, dohodli sa, že podiel na nehnuteľnosti prevedú na žalovanú
( jeho manželku). Všetky platby na nehnuteľnosti platila vždy ich matka, stalo sa že aj žalobca platil.

V roku 2021, 2022 a 2023 platil daň z nehnuteľnosti on aj komunálny odpad. K úhrade elektriky bolo
dohodnuté tak, že jeden rok zaplatí žalobca a druhý zase on. Má za to, že oni to takto zaplatili v roku
2021 alebo 2022. Navrhol žalobcovi milión korún ako sumu, za ktorú by sa to celé zrekonštruovalo.
Tá nehnuteľnosť potrebuje údržbu a zatiaľ on kúpil strechu, vymenil okná. Svedok tvrdil, že žalobca
o nehnuteľnosť záujem nemal, navrhol nech to ostane spoločné so striedavým užívaním ich oboch,

prípadne ako ďalšiu možnosť vidí, že on žalobcu vyplatí spolu s manželkou z jeho podielov, v sume,
ktorú mu určí súd, alebo rozdelenie, lebo sú tam dve súpisné čísla. On sám ma trvalý pobyt na súp.č.
XXX, ale je tam aj druhé súpisné č. XXX, ktorá nehnuteľnosť sa prezentuje ako garáž, ale garáž to nie
je. Má pomaly rovnako zastavanú plochu ako samotná chata. Je najmenší problém urobiť samostatné
vchody. Už v minulosti bol vstup na pozemok z opačnej strany ako je teraz. Žalobca mu písal, že polovicu

okien mu zaplatí. Môže to doložiť súdu. Jemu tiež z nehnuteľnosti zmizli jeho hnuteľné veci napr. píla,
čerpadlá. Podal v súvislosti s tým aj trestné oznámenia. Svoj podiel previedol na dcéru preto, že v tom
čase mal nejaké problém , riešil vtedy insolvenciu, a žalobca sa mu vyhrážal, že to oznámi sudcovi,
kedy by to mohli zablokovať, tak podiel previedol na dcéru. Do ruku 2018 sa energie platili matkou.
Po jej smrti bol vo výkone trestu, vrátil sa v roku 2021 a keď ho obec Ráztočno vyzve tak platí daň

z nehnuteľnosti aj komunálny odpad. Platil aj elektriku zálohové faktúry duplicitne so žalobcom, mali mu
vrátiť preto preplatok, ktorý mu ale nevrátili, určite o tom má doklad. Vie ho predložiť aj výpisy z účtu,
mailovú komunikáciu. Vodu neplatili. V súčasnosti proti nemu prebiehajú exekúcie, ale manželka tá je
čistá, peniaze má na účte, nie je to problém. Súhlasil preto aj s tým, aby sa podiel z dcéry, ktorej sa
žalobca vyhrážal, previedol na manželku kúpnou zmluvou. Opravil aj komín, padal, bola to nevyhnutná

oprava.Brataotomvopredneinformoval,ktýmnevyhnutnýmopravámsúhlasodžalobcunemal,leboon
sa nikdy o to nezaujímal. Na oprave tej nehnuteľnosti sa žalobca finančne nikdy nepodieľal. Naposledy
bol na nehnuteľnostiach v novembri 2022 a ešte v apríli 2023, kedy mu žalobca tam znemožnil prístup,
čo on nahlásil na polícii. K incidentu medzi ním a žalobcom uviedol, že žalobca na neho nabehol svojim
autom, kedy on stál na pozemku, bol tam vtedy aj s rodinou, ako strčil do neho autom, on spadol, ale

ako padal, tak najprv na kapotu a potom na zem. Rieši to polícia. Potom si ešte verbálne nadávali. On si
vie aj za tohto aktuálneho vzájomného nastavenia ale predstaviť, že by nehnuteľnosti užívali spolu , keď
sa dohodnú na spôsobe. Ak žalobca tvrdí, že on mu svoj podiel v rokoch 2014, 2015 sám ponúkal, tak
to určite nie, to by neurobil. Bavili sa ale o takej veci asi v roku 2010, ale žalobca potom začal hovoriť,že oni majú kam chodiť v L., a v roku 2021 mu potom žalobca povedal, že statik povedal, že s tou
nehnuteľnosťou v L. nejde nič robiť, tak sa začal potom žalobca zaujímať o C.. V roku 2021 ani 2022
okolie chaty udržiavané nijako nebolo. Má z toho aj fotografie. Môže ich súdu poslať, ako to tam vyzeralo.

Pleseň v kúpeľni, prístrešok na uhlie to radšej zbúral, nikto mu na to súhlas nedal, rozdrolený betón,
garáž na spadnutie, tam je veľká prasklina, všetko v dezolátnom stave. Nič neurobil okrem záchodu ten
vymenil, inak nič. Trvalo im keď prišli minimálne 3 dní, aby to dali do obývania schopného stavu. Nie je
pravda, že za žalobcom bol s návrhom zmluvy na prevod jeho podielu. Žalobca im vyúčtovanie za roky
od 2014 do 2021 poslal. Spoločné užívanie nehnuteľnosti by navrhoval striedavo po mesiacoch v roku

a súd určí, ktoré náklady bude kto platiť.

26.Z obhliadky predmetných nehnuteľností na mieste samom dňa 27.10.2023 súd zistil skutočnosti
podľa fotodokumentácie a zvukového záznamu na čl. 291 spisu. Obhliadka sa realizovala za účasti
znalca, ktorý na jej základe realizoval doplnenie č. 1 k znaleckému posudku č. XX/XXXX ohľadom
zodpovedania otázky či sú nehnuteľnosti reálne deliteľné. Súd za použitie služobného motorového

vozidla vyúčtoval náhradu vo výške 12,36 EUR.

27.Z rozhodnutia o priestupku Okresného úradu D., odboru všeobecnej vnútornej správy č. H./XXXX//-
XXX zo dňa 09.11.2023 bolo zistené, že obvinený M. C. bol v zmysle zák.č. 372/1990 Zb. podľa § 50
ods. 1 uznaný vinným zo spáchania priestupku proti majetku, ktorého sa dopustil tým, že dňa 14.08.2022

v čase asi o 15:30 hod. v rekreačnej oblasti C. na pozemku patriacom k chate so súp.č. XXX oboma
rukami zovretými v päsť udrel po prednej kapote osobného motorového vozidla Hyundai ix 35 striebornej
farby, EVČ: D., následkom čoho vznikli na prednej kapote vozidla dve preliačiny v dĺžke 3 až 4 cm,
čím majiteľovi vozidla A. B. C. spôsobil škodu vo výške 165,60 EUR, teda úmyselne spôsobil škodu na
cudzom majetku poškodením veci z takého majetku.

28.Z ďalšieho písomného vyjadrenia žalobcu z 13.11.2023 vyplývajú návrhy na doplnenie dokazovania
a tvrdenie, že znalcom ustálená hodnota nehnuteľností nebola v konaní doposiaľ právne relevantných
spôsobom spochybnená. Žalovaná na pojednávaní uviedla, že nesúhlasí so spôsobom vyporiadania
podielového spoluvlastníctva, ktorý navrhuje žalobca, dokonca považuje tento spôsobom za

vyvlastnenie. Nechce sa podielu vzdať nakoľko je to rodinná pamiatka po rodičoch jej manžela. Žalovaná
tvrdí, že existuje niekoľko možností, ako možno predmetný spor týkajúci sa podielového spoluvlastníctva
vyriešiť. Jednou z nich je ponechanie podielového spoluvlastníctva s dohodou, ktoré miestnosti bude
ktorá z rodín užívať a v spoločnom užívaní by aj naďalej ostali kuchyňa, predsieň, kúpeľňa a veranda.
Uviedla, že je ochotná na vlastné náklady nechať vybudovať samostatný vchod. Navrhla, že v užívaní

spoločných nehnuteľností sa žalobca a žalovaný môžu striedať napr. aj po mesiaci. Ako ďalšie riešenie
navrhlareálnerozdeleniespornýchnehnuteľnostíchatyagaráže,zktorýchkaždámásvojesúpisnéčíslo
a to na dve samostatné nehnuteľnosti. Pričom nemá problém s tým, aby sa výlučným vlastníkom chaty
stal žalobca a výlučnou vlastníčkou garáže ona. Zároveň by došlo aj k rozdeleniu pozemku pod týmito
nehnuteľnosťami, ktorý je podľa žalovanej dostatočne veľký s tým, že jeden pozemok by sa nachádzal

pod chatou a druhý pod garážou. Ako ďalší spôsob navrhla, že žalovaná vyplatí z podielov žalobcu vo
výške 24 866,66 Eur ktorú sumu vie žalobcovi podľa jej vyjadrenia vyplatiť v lehote 30 dní. Žalobca
nesúhlasí ani s jedným s vyššie navrhnutých spôsobom vyporiadania. Nie je v prvom rade žiadna
možnosť nápravy vzájomných vzťahov rodiny žalobcu a rodiny žalovanej. Práve naopak, zo správania
žalovanej, ale najmä jej manžela voči žalobcovi a jeho rodine za posledné roky vyplýva, že manžel

žalovanej sa neštíti voči žalobcovi fyzického násilia, podvodného konania ( zriadenie vecného bremena
vo svoj prospech). Z chaty boli žalobcovi odcudzené aj hnuteľné veci. Žalobca namieta solventnosť
žalovanej, ktorá vyhlásila, že disponuje dostatočným množstvom prostriedkov na výplatu primeranej
náhrady. Žalovaná si doposiaľ riadne nesplnila ani povinnosť náhrady trov konania v spore 18C/32/2021.
A pokiaľ si teda žalovaná nedokáže riadne plniť súdom uloženú povinnosť sú v plnom rozsahu dôvodné

pochybnosti žalobcu, čo sa týka riadneho splnenia si jej povinnosti zaplatiť žalobcovi primeranú náhradu
za jeho spoluvlastnícky podiel. Žalobca popiera aj tvrdenia svedkyne K. M.. Žalobca sa jej nevyhrážal,
nenútil ju k predaju jej podielu. K čomu dokladá aj komunikáciu, z ktorej vyplýva, že žalobca sa so
žalovanou na odpredaji dohodol. Svedkyni sa nikdy trestným stíhaním nevyhrážal. Nebola schopná
preukázať tvrdenie, že o nehnuteľnosti sa starali jej rodičia, nevedela povedať aké práce pri údržbe

vykonali a aké náklady vynaložili. Žalobca popiera aj tvrdenia svedka M. C.. Platby za vodu, elektriku
a daň z nehnuteľnosti , komunálny odpad tieto uhrádzal výlučne žalobca s výnimkou úhrady dane
z nehnuteľností v roku 2022, 2023. Nie je pravdou, že M. C. mi nikdy neponúkol k odkúpeniu jeho podiel,
ponúkalmihotakonakoajjehodcéra,keďbolapodielovouspoluvlastníčkou.Bratmisvojpodielponúkolv roku 2015 za 6000,- Eur, čo vyplýva aj z emailovej komunikácie v máji 2015 a aj v októbri 2023. V roku
2021 a 2022 mali byť podľa tvrdenia svedka sporné nehnuteľnosti v dezolátnom stave. K tomu žalobca
udáva, že nevykonáva žiadne rozsiahle opravy ani rekonštrukcie, ale len nevyhnutné opravy a úpravy,

nakoľko nevidí dôvod na to, aby do nehnuteľnosti investoval svoje peniaze za stavu, ak by súd rozhodol
o ich prikázaní do výlučného vlastníctva žalovanej. Pričom ona sama sa o údržbu nikdy nezaujímala
a nezaujíma sa ani teraz. Aktivity M. C. svedčia o tom, že si zo svojej manželky urobil tzv. bieleho koňa,
formálneho vlastníka nehnuteľností, pričom táto osobne nemá k nehnuteľnosti žiadny vzťah a všetky
kroky z pozadia riadi on. Ku svojim tvrdeniam žalobca predkladá ďalšie listinné dôkazy.

29.Po pojednávaní a výsluchu žalovanej žalovaná doručila dňa 15.11.2023 písomné podanie, v ktorom
uviedla, že nemôže súhlasiť so stanovenou cenou znalcom vo výške 37 000,- EUR, táto neodpovedá ani
iným kritériám. U znaleckého posudku podľa nej absentuje porovnávacia metóda. Za žiadnych okolností
sa žalovaná svojho podielu nevzdá. Len jej rodina nehnuteľnosť zhodnotila. Vymenili okná, strechu,
lebo do chaty zatekalo, pričom žalobca sa odmietol spolupodieľať, financovala to ona s manželom,

priložila faktúry. Rodina žalovanej je pripravená vyplatiť žalobcu do 7 dní od rozhodnutia. V prípade
reálnej deľby je žalovaná pripravená investovať finančné prostriedky tak, aby pamiatka po rodičoch
zostala zachovaná. Žalovaná zdôraznila, že práce a financie boli vždy predmetom aktivít jej manžela
a jeho otca. Pričom žalobca sa venoval iným aktivitám, najmä športu. Žalobca do C. neinvestoval
ani cent, nikdy nemal záujem. Je pravdou, že občas pokosil záhradu, pred zimou zavrel vodu, ale

skutočné investície do nehnuteľnosti dať nikdy nechcel. Nemá finančné prostriedky, čo vylučuje, že
môže nehnuteľnosti zrekonštruovať. Rodina žalovanej má veľké plány ako nehnuteľnosti opraviť tak,
aby boli obytné celoročne. Žalobca chce nehnuteľnosť účelovo získať pre seba, následne ju predať
a peniaze použiť na rekonštrukciu nehnuteľnosti v L.. Žalovaná sa ohradila proti tvrdeniu zástupcu
žalobcu, že nehnuteľnosti súp. č. XXX a XXX tvoria jeden funkčný celok. Garáž bola pôvodne ako

obývačka, je tam aj kuchynská linka, kúpeľňa so sociálnym zariadením, v podkroví je tiež priestor na dve
samostatnémiestnosti.Stavbas.č.XXXbolariešenáakosamostatnýceloknezávislýnastavbes.č.XXX.
Je pravdou, že pozemky nie sú vysporiadané, to ale nie je žiadny problém napraviť. Žalobca vyvolával
konflikty len preto, že dúfa, že všetok majetok bude patriť jemu. Žalovaná odmietla tvrdenie žalobcu,
že má len formálny vzťah k nehnuteľnosti, nie je to pravda, každý rok trávia na C. tie najkrajšie chvíle

spoločne s priateľmi a známymi. Je to ich domov, ktorý chcú budovať a chrániť. Všetky poplatky spojené
s nehnuteľnosťou až do svojej smrti platila matka žalobcu. Od roku 2021 platí celý výmer žalovaná.

30.K doplneniu č.1 k znaleckému posudku sa vyjadril žalobca podaním z 16.01.2021 a uviedol, že
žalobca nepopiera závery znalca, že alternatíva č. 5 predstavuje možnosť reálneho rozdelenia sporných

nehnuteľností na dve samostatné stavby a to stavbu chaty a stavbu garáže, avšak vo svojom závere
znalec spochybnil takéto reálne rozdelenie po stránke právnej, s ktorou otázkou sa musí vyporiadať
súd. Žalovaná mala v pláne garáž upraviť a následne užívať na bývanie, pričom znalec stavebné
náklady s tým súvisiace orientačne vyčíslil na sumu 17 050,- Eur a tieto by spočívali len v prípojke vody,
elektriny a kanalizácie. Žalobca má za to, že takéto rozdelenie by bolo aj v rozpore s účelným využitím

sporných nehnuteľností, nakoľko garáž s chatou tvorí jeden funkčný celok a teda prestavujú súbor
priestorovo nadväzujúcich nehnuteľností. Účelom garáže je poskytnutie priestoru vlastníkovi chaty na
odparkovanie vozidla, prípadne na uskladnenie dreva, iných vecí slúžiacich na užívanie chaty ako napr.
kosačka, krovinorez, motorová píla atď.. Žalobca poukázal na rozhodnutie NS ČR zo dňa 17.06.2015
sp. zn. 22Cdo/1450/2015. V neposlednom rade reálne deľba nie je podľa žalobcu možná ani preto, že

sporné nehnuteľnosti sú postavené na pozemku parc.č. CKN XXXX/X zastavaná plocha a nádvorie
o výmere 550m2 ( LV č. XXX), ktorý pozemok sa nachádza v podielovom spoluvlastníctve celkovo 7
podielových spoluvlastníkov vrátane žalobcu ( 260/552) a žalovanej ( 46/552), čomu zodpovedá výmera
45,83m2. K tomuto pozemku zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva nie je predmetom
tohto konania, a preto ani nie je možné tento pozemok pre účely zrušenia a vyporiadania k chate

a garáži rozdeľovať a vytvárať tak nové parcely. Naviac podiel žalovanej na danom pozemku vo výmere
45,18m2 by sa v prípade žalovanou navrhovaného spôsobu vyporiadania celý spotreboval výlučne len
na zastavanú plochu garáže, a nebol by žiadnym spôsobom vyriešení prístup k nehnuteľnosti či už na
pešo alebo motorových vozidlom, následne by musel byť teda vyriešený aj prístup v podobe vecného
bremena. Žalobca má na základe uvedeného za to, že boli splnené všetky podmienky k tomu, aby

boli nehnuteľnosti prikázané do jeho výlučného vlastníctva s povinnosťou vyplatiť žalovanej primeranú
náhradu za jej spoluvlastnícky podiel.31.Žalovaná sa vyjadrila podaním z 08.01.2021 bez ZEP, uviedla, že doplnenie č. 1 k znaleckému
posudku považuje na nespravodlivé a nekorešpondujúce s vlastníckym podielom. Je pripravená odkúpiť
žalobcov podiel s okamžitou platbou. V krajnom prípade reálnej deľby by pristúpila k variante č. 5 bez

ohľadu na výšku investícií. Požiadala o zohľadnenie investícií do nehnuteľnosti, najmä výmena okien
( pôvodné boli rozpadnuté a zhnité), výmenu strechy z dôvodu zatekania, s ktorou výmenou súhlasil aj
žalobca, ktorý prisľúbil podieľať sa na výmene strechy a okien. Žalobca do dnešného dňa nič nevyplatil.

32.Zo spisu Okresného úradu D., katastrálny odbor č. XXX/XX bolo zistené, že dňa 14.12.2021

v G. uzavrela K. M. ako predávajúca a E. C. ako kupujúca kúpnu zmluvu, ktorej predmetom bol
spoluvlastnícky podiel nehnuteľností: samostatne stojaca garáž, budova pre šport a rekreačné účely
súp.č. XXX, XXX nachádzajúca sa v obci C. časť C. postavené na pozemku parc.č. XXXX/X o výmere
550m2 a nádvoria záhrada parc. CKN o výmere 286m2 v podiele 1/3, podiel 46/552 nehnuteľností
zapísaných na LV č. XXX a podiel 46/552 nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX k.ú. C.. Zmluvné
strany sa v bode III. predmetnej zmluvy výslovne dohodli, že kupujúca kupuje tieto podiely uvádzaných

nehnuteľností do svojho výlučného vlastníctva , kúpna cena bola dohodnutá na 15 000,- EUR
s vyplatením v troch splátkach po 5000,- EUR.

33.Z faktúry na č.l. 68 č. XXX/XX vyplýva, že dodávateľa F. Q. vyúčtoval odberateľovi M. C., obec C. C.,
Slovenská republika sumu 32 658 CZK za vchodové dvere masív, vrátane zárubní a zámku, dodaných

dňa 28.07.2010.

34.Z faktúry na č.l. 69 č. XXX/XX bolo zistené, že spoločnosť L. s.r.o. vyúčtovala M. C., C., C., okres D.
dňa 14.06.2010 sumu 150 398 CZK za plastové okná , strechu a príslušenstvo.

35.Z listín predložených žalobcom na č.l. 303 a nasl. bolo zistené, že do roku 2019 vystavovala
Stredoslovenská vodárenská spoločnosť, a.s. faktúry za vodné a stočné R. C., od 07/2019 následne
žalobcovi, ktorý preukázal výpismi zo svojho účtu, že tieto faktúry v rokoch 2019, 2020, 2021, 2022, 2023
uhrádzal. Zmluva o dodávke vody z verejného vodu na odberné miesto C. XX-XX, C. uzavretá medzi
Stredoslovenskou vodárenskou prevádzkovou spoločnosťou, a.s. a žalobcom je založená na č.l. 318.

Listiny na č.l. 320 a nasl. je preukázané, že odberateľom elektriny na odbernom mieste C. XX je žalobca,
ktorému boli následne v rokoch 2019 až 2023 dodávateľom vystavené vyúčtovacie faktúry, dovtedy bol
ako odberať evidovaná R. C.. Z platobného výmeru na č.l. 331 súd Obce C. vyplýva, že obec vyrúbila
žalobcovi poplatok za komunálny odpad v roku 2003 vo výške 280,- Sk, v rokoch 2014, 2016, 2018 to
bolo R. C., v roku 2019 až 2020 za sporné nehnuteľnosti žalobcovi.

36.Z faktúry na č.l. 340 vyplýva, že dodávateľ S. s.r. o. vyúčtoval žalobcovi za odstránenie poruchy
kanalizácie dňa 03.09.2019 sumu 231,- EUR.

37.Z príjmového pokladničného dokladu zo dňa 15.08.2023 na č.l. 341 vyplýva, že dodávateľ S. s.r.o.

prijal od žalobcu platbu za búracie práce v sume 250,- EUR.

38.Na č.l. 344 je faktúra od spoločnosti dodávateľa H. a.s. vystavená žalobcovi na sumu 9999,90 SK
za práce vykonané na streche.

39.Z príjmových pokladničných dokladov na č.l. 346 až 350 ďalej vyplývajú platby za zariadenie chaty
v roku 2007 a 2020, tieto predložil do sporu žalobca.

40.Z emailu na č.l. 353 vyplýva, že dňa 28.04.2022 žalobca poslal žalovanej vyúčtovanie nákladov za
elektriku s vyčísleným podielom nákladov žalovanej v sume 147,11 EUR za roky 2017 až 2022, dane

z nehnuteľnosti za roku 2014 až 2021 v sume 87,47 EUR, za vodu v sume 142,21 EUR za roky od
2019 do 2021.

41.Z č.l. 354 je zrejmé, že žalobca uhradil v roku 2023 poistenie nehnuteľnosti C. XXX.

42.Z emailovej komunikácie medzi žalobcom a K. M. na č.l. 358 a nasl. ktorú predložil žalobca
vyplýva, že vtedajšia podielová spoluvlastníčka prejavila záujem odpredať svoj podiel na predmetných
nehnuteľnostiach žalobcovi a takisto prisľúbila žalobcovi zrušenie vecného bremena svojich rodičov.Z komunikácie vyplýva, že K. M. mala k dispozícii kúpnu zmluvu týkajúcu sa jej podiel na sporných
nehnuteľnostiach.

43.Z emailu na č.l. 362 zo dňa 21.03.2021 vyplýva, že žalobca posielal na email A. kúpnu zmluvu na C.
vrátane návrhu na vklad. Kúpna zmluva bez podpisov je na č.l. 363.

44.Z komunikácie medzi žalobcom a K. M. na č.l. 366 v období od 07/2021 do 09/2023 vyplýva, že
menovaná sa ospravedlnila žalobcovi za všetko a uviedla, že čas žiaľ späť nevráti. Žalobca týmto

preukazuje, že medzi ním a p. M. bol dôverný vzťah, poslala mu tiež návrh na obmedzenie svojprávnosti
svojho otca z 02.11.2022, ktorý podala na Okresný súd v L.. Navrhovateľka v návrhu uvádza, že jej otec
je poberateľom invalidného dôchodku a navrhuje svoju osobu za opatrovníčku.

45.Z emailovej komunikácie na č.l. 370 a nasl. je preukázané, že manžel žalovanej dotazoval žalobcu
dňa05.05.2015,čimázáujemojehospoluvlastníckypodiel,za6000Eur,čooznačilzaposlednúponuku,

ktorá sa nebude opakovať. Na uvedené reagoval 07.05.2015 žalobca s tým, aby pripravil zmluvu a návrh
na vklad s dotazom, či to má urobiť sám žalobca? M. C. odpovedá ten istý deň s tým, že zmluvu aj návrh
na vklad pripraví jeho právnik a dá žalobcovi vedieť kedy príde. Z emailovej komunikácie na č.l. 371 je
preukázané, že 16.10.2023 manžel žalovanej oslovil žalobcu, aby sa ohľadom C. dohodli čo najskôr.
Na uvedené reagoval žalobca s tým, aby brat napísal, akú má predstavu, ten 13.11.2023 odpovedá, že

súhlasí s cenou za C. 20 tisíc plus garáž v G. a k tomu 2 týždne v roku.

46.Z výpisov z účtov žalobcu zo dňa 11.01.2024 bolo zistené, že žalobca disponuje dostatočnými
finančnými prostriedkami na prípadné vyplatenie podielu žalovanej za jej spoluvlastnícky podiel.

47.Z emailovej komunikácie na č.l. 383 žalobca oslovil manžela žalovanej dňa 14.02.2018 s tým, že
ich sestra C. nechce a ostáva to teda na nich dvoch. Žalobca ďalej píše, že keďže manžel žalovanej
nesúhlasí, aby ho žalobca vyplatil, on súhlasí, aby bola chata jeho. Pričom je treba okamžite na jar
opraviť odpad, ktorý je už tak zanesený, že nepomôže ani vykopanie pod garážou, je treba vykopať novú
trasu. Manžel žalovanej žalobcovi dňa 15.02.2018 odpisuje, a uvádza, že aby C. zachránil, musel kúpiť

strechu a okná, pričom žalobca 20 rokov chatu užíval ( griloval), je teda nesporné, že odpady zapchal
on a je jeho povinnosťou dať to do poriadku. Za tých 20 rokov podľa manžela žalovanej žalobca do C.
neinvestoval nič ( ani korunu).

48.Podľa rozhodnutia Obce C. zo dňa 16.05.2022 bola manželovi žalovanej vrátená suma 21,- Eur

ako poplatok za komunálny odpad a drobné stavebné odpady. Rozhodnutím obce na č.l. 386 žalovaná
preukázala, že daň za sporné nehnuteľnosti v roku 2023 zaplatil jej manžel. Rovnako ako v roku 2022
( č.l. 387).

49.Žalovaná predložila podaním z 16.11.2023 do sporu farebné fotografie sporných nehnuteľností k ich

aktuálnemu stavu v počte 12 ks na č.l. 390 a nasl. ktoré namietol žalobca, tvrdil, že boli vyhotovené po
obhliadke nehnuteľností súdom.

50.Podľa § 136 ods. 1 Občianskeho zákonníka vec môže byť v spoluvlastníctve viacerých
spoluvlastníkov. Podľa ods. 2 cit. zák. ustanovenia spoluvlastníctvo je podielové alebo bezpodielové.

Bezpodielové spoluvlastníctvo môže vzniknúť len medzi manželmi.

51.Podľa § 137 ods. 1 Občianskeho zákonníka podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú
na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci.

52.Podľa § 139 ods. 1 Občianskeho zákonníka z právnych úkonov týkajúcich sa spoločnej veci sú
oprávnení a povinní všetci spoluvlastníci spoločne a nerozdielne.

53.Podľa § 139 ods. 2 Občianskeho zákonníka o hospodárení so spoločnou vecou rozhodujú
spoluvlastníci väčšinou počítanou podľa veľkosti podielov. Pri rovnosti hlasov, alebo ak sa väčšina alebo

dohoda nedosiahne, rozhodne na návrh ktoréhokoľvek spoluvlastníka súd.54.Podľa § 141 ods. 1 Občianskeho zákonníka spoluvlastníci sa môžu dohodnúť o zrušení
spoluvlastníctva a o vzájomnom vyporiadaní, ak je predmetom spoluvlastníctva nehnuteľnosť, dohoda
musí byť písomná.

55.Podľa §142 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná
vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a účelné
využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu
jednému alebo viacerým spoluvlastníkom, prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť

a na násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny
zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov. Podľa § 142
ods. 2 Občianskeho zákonníka z dôvodov hodných osobitného zreteľa súd nezruší a nevyporiada
spoluvlastníctvo prikázaním veci za náhradu alebo predajom veci a rozdelením výťažku.

56.Spoluvlastníci sa kedykoľvek počas trvania spoluvlastníckeho vzťahu môžu dohodnúť o zrušení

spoluvlastníctva. Dohoda o zrušení spoluvlastníctva a o vzájomnom vyporiadaní je základnou
formou zrušenia tohto právneho vzťahu. Keďže v prejednávanom prípade dohoda medzi stranami
(spoluvlastníkmi) nie je možná, k zrušeniu a vyporiadaniu spoluvlastníctva môže dôjsť výhradne na
základe rozhodnutia súdu. Z povahy podielového spoluvlastníctva ako spoločenstva vlastníckych práv
založeného na zásade dobrovoľnosti vyplýva, že ak nedôjde k dohode, ktorýkoľvek spoluvlastník

môže kedykoľvek požiadať súd o zrušenie spoluvlastníctva a jeho vyporiadanie. Toto právo vyplýva
zo zásady, že nikto nemôže byť spravodlivo nútený k tomu, aby zotrval v spoluvlastníckom vzťahu,
ak mu to z akýchkoľvek dôvodov nevyhovuje. Žalobca ako jeden z podielových spoluvlastníkov využil
toto svoje právo a podľa § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka svojou žalobou žiadal, aby podielové
spoluvlastníctvo strán sporu k predmetným nehnuteľnostiam zrušil a vyporiadal súd.

57.V spore bolo preukázané, že žalobca a žalovaná sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností
a to rekreačnej chaty so súp.č.XXX, stojacej na pozemku reg. C-KN parc.č. XXXX/X – zastavaná
plocha a nádvorie o výmere 550m2 v k.ú. C., obec C., okres D. a garáže so súp.č. XXX stojacej
na pozemku reg. C-KN, parc.č. XXXX/X – zastavená plocha a nádvorie o výmere 550m2 v k.ú. C.,

obec C., okres D., obe zapísané na liste vlastníctva č. XXXX Okresného úradu D., katastrálny odbor.
Spoluvlastnícky podiel žalobcu je 2/3 k celku a žalovanej 1/3 k celku. Dôvodom zrušenia podielového
spoluvlastníctva podielových spoluvlastníkov sú dlhodobé nezhody medzi spoluvlastníkmi, nemožnosť
užívania predmetu spoluvlastníctva, nemožnosť financovať údržbu a nezáujem žalobcu zotrvať v
podielovom spoluvlastníctve. žalovaná nesúhlasila so zrušením ich podielového spoluvlastníctva k

predmetným nehnuteľnostiam, mala za to, že podieloví spoluvlastníci sa stále môžu dohodnúť na
spoločnom užívaní nehnuteľností, kedy navrhovala, že žalobca bude užívať horné izby chaty a ona
s rodinou dolné priestory, s tým, že kuchyňu, kúpeľňu, predsieň a verandu by užívali spoločne, alebo
navrhovala, že sa v užívaní nehnuteľnosti môžu striedať po kalendárnych mesiacoch na základe
vopred dohodnutého ,,návštevného kalendára“, pre prípad, že by súd pristúpil k zrušeniu podielového

spoluvlastníctva navrhla reálnu deľbu nehnuteľností prípadne prikázanie nehnuteľností do jej výlučného
vlastníctva s tým, že ona vyplatí žalobcu z jeho spoluvlastníckych podielov. Žalobca a žalovaná sa na
vyporiadaní podielového spoluvlastníctva nedokázali mimosúdne dohodnúť.

58.Súd mal za to, že zákonné predpoklady zrušenia podielového spoluvlastníctva sú v tomto

prípade splnené, preto súd zrušil podielové spoluvlastníctvo v zmysle vyššie citového Občianskeho
zákonníka. Nikto nemôže byť spravodlivo nútený k tomu, aby zotrval v spoluvlastníckom vzťahu,
ak mu to z akýchkoľvek dôvodov nevyhovuje. Žalobca nemal záujem ďalej zotrvávať v podielovom
spoluvlastníctve k spoločným nehnuteľnostiam, ktoré dlhodobo zakladá dôvody vzájomných konfliktov
medzi spoluvlastníkmi, súd preto nevidel dôvody toto ich podielové spoluvlastníctvo k nehnuteľnostiam

ponechať. Súd v konaní nezistil žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa brániace zrušeniu
a vyporiadaniu podielového spoluvlastníctva podľa § 142 ods. 2 Občianskeho zákonníka.

59.Pri vyporiadaní podielového spoluvlastníctva je súd povinný dodržať poradie a podmienky použitia
jednotlivých spôsobov vyporiadania zrušeného podielového spoluvlastníctva, pretože sú preň záväzné.

Súd týmto poradím nie je viazaný len pri uzavretí súdneho zmieru.

60.Ako prvý spôsob vyporiadania musí súd skúmať reálnu deľbu nehnuteľností. Dôležitým faktorom
deliteľnosti je skutočnosť, že sa daná vec dá rozdeliť bez toho, aby sa to dotklo jej hospodárskehourčenia. Ak by nehnuteľnosť bola reálne deliteľná, súd by musel pristúpiť k vyporiadaniu podielového
spoluvlastníctva týmto spôsobom a to bez ohľadu na to, či by s takýmto spôsobom vyporiadania súhlasili
alebo nesúhlasili spoluvlastníci, teda strany tohto súdneho sporu. Rozdelenie veci je dobre možné

iba v prípade, ak je jej rozdelenie fyzicky - funkčne ale aj právne možné. Je treba tiež zvážiť, či reálne
rozdelenie veci medzi spoluvlastníkov nebude mať za následok značné zmenšenie hodnoty spoločnej
veci. Pri reálnej deľbe je potrebné skúmať aj účelné využitie veci t.j. kto nehnuteľnosti udržiaval,
opravoval, investoval do nej, kto je schopný sa naďalej o jej údržbu starať.

61. K reálnej deliteľnosti spoločných nehnuteľností bolo vykonané znalecké dokazovanie súdom
ustanoveným znalcom Ing. K. P.. Podľa Doplnenia č.1 k znaleckému posudku Ing. P. č. XX/XXXX
po stavebnotechnickej stránke je možné stavby reálne deliť podľa ním uvedenej alternatívy č. 5,
ale vzhľadom k vlastníckym pomerom na pozemku parc. CKN č. XXXX/X je otázne, či je možné
nehnuteľnosti rozdeliť aj po stránke právnej. Alternatíva 5 totiž predpokladá využívanie súčasnej stavby
garáže výlučne len na účely, na ktoré sa využíva v súčasnosti, teda na garážovanie vozidiel a nebytové

skladové účely, v žiadnom prípade nie na trvalé, ale ani len občasné bývanie. Náklady na takúto reálnu
deľbu by boli spolu 17 050,- EUR. Žalovaná sa vyjadrila, že by bola ochotná vynaložiť akékoľvek financie
v prípade reálnej deľby. Uviedla, že pozemok je tam dosť veľký, tak by si ho rozdelili a urobili by sa
dva samostatné vchody. Dokazovaním však bolo zistené, že sporné nehnuteľnosti sú postavené na
pozemku parc.č. CKN XXXX/X - zastavaná plocha a nádvorie o celkovej výmere 550 m2 ( zapísané na

LV č. XXX), ide o pozemok, ktorý je v podielovom spoluvlastníctve celkovo 7 podielových spoluvlastníkov
vrátane žalobcu ( jeho podiel je 260/552) a žalovanej ( jej podiel je 46/552), pričom podielu žalovanej
zodpovedá výmera len 45,83 m2 a celá táto výmera by sa spotrebovala výlučne len na zastavanú plochu
garáže, a nebol by žiadnym spôsobom vyriešený prístup k nehnuteľnosti, či už na pešo alebo motorovým
vozidlom. Preto ak žalovaná tvrdila, že spoločné nehnuteľnosti sú reálne deliteľné, dokazovaním bolo

zistené, že, keď garáž (ktorú si chcela prerobiť bez ohľadu na výšku investícií), nemožno využívať na
iný účel ako v súčasnosti teda garážovanie vozidiel a nebytové skladové účely, nemohla by ju v žiadnom
prípade užívať na bývanie, a naviac k takto rozdelenej nehnuteľnosti by žalovaná nemala prístup cez
samostatný vchod. Pri skúmaní, či nehnuteľnosť je reálne deliteľná súd prihliada na hľadiská:1.fyzická
a právna deliteľnosť predmetu spoluvlastníctva, 2.výška spoluvlastníckych podielov, 3. účelné využitie

rozdelenej veci.

62.Pokiaľ ide o prvý spôsob vyporiadania spoluvlastníctva, neposudzuje sa iba deliteľnosť z hľadiska
technických kritérií, ale aj deliteľnosť z hľadiska účelnosti a využitia nehnuteľnosti bývalými podielovými
spoluvlastníkmi. V prípade reálneho rozdelenia nehnuteľností by účastníci zotrvali v bezprostrednom

susedskom vzťahu, čo by vzhľadom na ich výrazne dlhodobo narušené a v posledných rokoch
neprimerane vyhrotené vzťahy nepochybne viedlo k obdobným problémom pri spolunažívaní, ako tomu
bolo doposiaľ. Súd má za to, že konfliktné spolužitie spoluvlastníkov, sprevádzané nielen verbálnymi, ale
užajfyzickýmiútokmi,vzájomnýmitrestnýmioznámeniami,konanímopriestupkuspôsobujenemožnosť
riadneho užívania nehnuteľnosti. Z dokazovania je zjavné, že podieloví spoluvlastníci sa nedokážu

dohodnúť ohľadne užívania nehnuteľnosti, ani ohľadom jej údržby či opráv, nedokážu sa dohodnúť na
spoločnom podieľaní sa na nákladoch, spojených s užívaním nehnuteľností, nedokážu sa dohodnúť
na platbách za energie. Za prípady, kedy sa nehnuteľnosť považuje za reálne nedeliteľnú je treba
považovať i prípady, kde by časti vzniknuté rozdelením nemohli slúžiť vlastníkovi takým spôsobom, aký
zodpovedá ich povahe a jeho užívanie vyčlenenej časti nehnuteľnosti by nebolo v súlade s dobrými

mravmi. ( rozsudok Krajského súdu v Nitre sp. zn. 9Co 92/2006 z 15.3.2007). Účelom garáže je priestor
na parkovanie motorových vozidiel pre vlastníka chaty. Ak aj žalovaná tvrdila, že možno dvakrát sa
v garáži parkovalo auto a autá sa tam nedávali, je nepochybné, že účelom tejto stavby, zapísanej
na LV ako garáž je garážovanie vozidiel. Žalobca s dosiahnutým vysokoškolským vzdelaním v odbore
stavebníctva v spore tvrdil, nehnuteľnosti nie sú reálne deliteľné, pretože stavba garáže ( s.č. XXX)

slúži spolu s chatou ( s.č. XXX) ako jeden funkčný celok a účelom garáže je priestor na odparkovanie
auta pre vlastníka chaty. Je preto v rozpore so zásadou účelného využitia veci, aby bola jednému
zo spoluvlastníkov prikázaná garáž a druhému chata. Súd dospel k záveru, že rozdelenie sporných
nehnuteľností podľa súpisného čísla tak, ako to navrhuje žalovaná, možné nie je, preto sa zaoberal
druhým spôsobom vyporiadania podielového spoluvlastníctva žalobcu a žalovanej. Súd poukazuje aj

to, že znalcom vyčíslené odhadované náklady pre žalovanou navrhované rozdelenie spoločných
nehnuteľností v sume 17 050,- Eur nie sú primerané k zistenej hodnote nehnuteľností. Z aktuálnej
judikatúry súdov je ustálené, že samotná technická možnosť reálneho rozdelenia na dve alebo viac
vecí ešte nie je postačujúca, lebo okrem nej treba zvážiť aj to, do akej miery možno od spoluvlastníkovspravodlivopožadovaťvynaloženienákladovspojenýchsreálnymrozdelenímveci.Akbytotorozdelenie
vyžadovalo vykonanie nákladných stavebných úprav, bolo by potrebné nehnuteľnosť považovať za
reálne nedeliteľnú. Ak žalovaná v spore namietla, že doplnenie č. 1 k znaleckému posudku č.XX/

XXXX považuje na nespravodlivé a nekorešpondujúce s vlastníckym podielom, k tomuto tvrdeniu žiadne
dôkazy nenavrhla.

63. Keďže prvý spôsob vyporiadania podielového spoluvlastníctva nie je možný, musel súd skúmať v
poradídruhý,zákonomdanýspôsobvyporiadaniaatoprikázanienehnuteľnostidovýlučnéhovlastníctva

jedného z dvoch podielových spoluvlastníkov a to buď žalobcovi alebo žalovanej.

64.Pri vyporiadaní podielového spoluvlastníctva treba prihliadať na veľkosť podielov, kedy veľkosť
podielu žalobcu na spoločných nehnuteľnostiach je 2/3 a žalovanej 1/3 a účelné využitie veci. Výška
spoluvlastníckych podielov však nie je absolútne rozhodujúca, ani účelné využitie veci, ale ide o súhrn
skutočností, ktoré sú v danej veci relevantné. Pokiaľ ide o prikázanie veci slúžiacej na bývanie, súd

skúma bytovú potrebu spoluvlastníkov, kto v dome doposiaľ býval, kto ho udržiaval, opravoval, kto
do neho investoval a kto je schopný aj naďalej sa starať o jeho riadnu údržbu. Spôsob vyporiadania
má pritom viesť k vyriešeniu všetkých vzťahov, ktoré sa vytvorili medzi podielovými spoluvlastníkmi
v súvislosti s existenciou spoluvlastníctva. Pri rozhodovaní o spôsobe zrušenia a vyporiadania
podielového spoluvlastníctva sa posudzujú viaceré kritériá, a to každé kritérium samostatne a následne

sú vyhodnotené vo vzájomnej súvislosti:1. Veľkosť spoluvlastníckych podielov, 2. Účelné využitie
veci, 3. Násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom, 4. Solventnosť
spoluvlastníka, ktorému má byť nehnuteľnosť prikázaná a jeho schopnosť vyplatiť primeranú náhradu
za spoluvlastnícky podiel. K uvádzaným kritériám bolo dokazovaním zistené nasledovné:
1. Veľkosť spoluvlastníckych podielov: z LV č. XXXX, k. ú. C. vyplýva, že spoluvlastnícky podiel žalobcu

na sporných nehnuteľnostiach je 2/3 a spoluvlastnícky podiel žalovanej 1/3.
2. Účelné využitie veci: súd uprednostní toho zo spoluvlastníkov, ktorý má záujem spoločnú vec v
budúcnosti užívať, ktorý súdu preukázal, že sa o ňu stará, spravuje ju, vkladá investície. V danej
veci ide o nehnuteľnosti ( rekreačná chata a garáž v podielovom spoluvlastníctve), pričom ani jeden z
podielových spoluvlastníkov v nej trvalo nebýva ( trvalý pobyt, ktorý tam má nahlásený manžel žalovanej

nie je relevantný, má evidenčný charakter). Žalobca na rozdiel od žalovanej býva v blízkosti danej
nehnuteľnosti, čo mu umožňuje v prípade potreby ( napr. havarijného stavu bezodkladne zasiahnuť).
Je zrejmé, že k spoločným nehnuteľnostiam má citový vzťah tak žalobca ako aj manžel žalovanej,
pretože od svojho detstva tu so svojimi rodičmi trávili čas. V danej veci je však možno zohľadňovať
len pomery na strane žalobcu a žalovanej ( rozhodnutie NS ČR sp. zn. 22Cdo/539/2007 „V rámci

úvah, kto zo spoluvlastníkov by účelnejšie využíval predmet sporu, je potrebné uprednostniť využitie
podielovým spoluvlastníkom pred využitím osobou blízkou účastníkovi konania. Je tomu tak nielen preto,
že určujúcimi by mali byť predovšetkým materiálne záujmy samotného účastníka a nie člena rodiny, ale i
preto,žeúčastníkmalužskôrmožnosťsvojspoluvlastníckypodielnatakúosobupreviesťaženiejeisté,
či k tvrdenému využitiu osobou blízkou po rozhodnutí skutočne dôjde.“). Žalovaná sa vyjadrila, že má

k sporným nehnuteľnostiam vzťah, trávila tam čas ešte za života svokrovcov. Je to pekné miesto. Súd
dokazovaním zistil, že žalobca užíva predmetné nehnuteľnosti najmä cez víkendy ( trávi tam cca 85% zo
všetkých víkendov v roku), žalovaná so svojou rodinou užívala predmetné nehnuteľnosti najmä v letných
mesiacoch cca týždeň, 14 dní, s výnimkou rokov 2018 až 2021 z dôvodu, že manžel bol vo výkone trestu
odňatiaslobodyajzdôvoduCovidu.Následnevrokoch2022,2023tamzostaliceléletocca2-3mesiace.

Náklady na sporné nehnuteľnosti uhrádza od roku 2019 do 2023 žalobca ( vodné, stočné, elektriku),
poplatok za komunálny odpad v rokoch 2019, 2020. Žalobca zaplatil v roku 2023 poistenie sporných
nehnuteľností. V roku 2021, 2022 a 2023 platil daň z nehnuteľnosti manžel žalovanej, taktiež komunálny
odpad. Bolo preukázané, že v roku 2022 vyúčtoval žalobca žalovanej pomernú výšku všetkých ním
uhradených nákladov a energií na spoločné nehnuteľnosti, žalovaná mu pomernú časť neuhradila z

dôvodu,žetietojejžalobcariadnenepreukázalfaktúrami.Čodooprávaúdržby,žalobcasavyjadril,žeak
žalovanánamieta,žeonničneinvestovaldonehnuteľností,takjepravdou,žezrealizovallennevyhnutné
opravy ako napr. výmena WC, oprava upchatej kanalizácie, dohliadal pri výmene strechy, čo ho tiež stálo
nemalé financie. S manželkou sa však dohodli, že do nehnuteľnosti nebudú investovať do rozhodnutia
vo veci. Zo strany manžela žalovanej bola zrealizovaná v roku 2010 výmena strechy aj výmena okien.

Žalovaná sa vyjadrila, že majú v pláne sporné nehnuteľnosti zrekonštruovať k ich celoročnému bývaniu a
zachovaniu pre ďalšie generácie. Ak tvrdila, že žalobca chce nehnuteľnosť len účelovo získať pre seba,
následne ju predať a peniaze použiť na rekonštrukciu nehnuteľnosti v Brezanoch, toto tvrdenie nebolo
ničím preukázané. Nebolo sporným, že žalobca kosí trávu, k zime odstavuje vodu, ktorú k jari následnespúšťa, vetrá vnútorné priestory, strihá stromy. Súd dáva do pozornosti, že tak z výpovede žalovanej, ako
aj svedkov bolo zistené, že najsilnejší citový vzťah z rodiny žalovanej k predmetným nehnuteľnostiam
prechováva práve manžel žalovanej, potom je ale zarážajúce, že sa svojho podielu v roku 2012 vzdal,

keď ich daroval do výlučného vlastníctva dcére, a to bez ohľadu na to, aké pohnútky ho k tomu viedli.
Z emailovej komunikácie medzi žalobcom a manželov žalovanej z bodu 47 mal súd za preukázané, že
žalobca nehnuteľností užíval ( griloval ) 20 rokov.
3. Násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom: dokazovaním bolo
zistené, že medzi podielovými spoluvlastníkmi sú narušené vzájomné vzťahy, ktoré z verbálnych útokov

vyústili až do fyzického útoku. Vzťahy sa pokazili už v roku 2009. Narušené vzťahy medzi žalobcom
a rodinou žalovanej boli o.i. preukázané aj priloženou emailovou komunikáciou medzi žalobcom a
manželom žalovanej ( bod 47 odôvodnenia rozsudku). Z rozhodnutia o priestupku Okresného úradu D.,
odboru všeobecnej vnútornej správy č. H./XXXX//-XXX zo dňa 09.11.2023 bolo zistené, že obvinený
M. C. bol v zmysle zák.č. 372/1990 Zb. podľa § 50 ods. 1 uznaný vinným zo spáchania priestupku
proti majetku, ktorého sa dopustil tým, že dňa 14.08.2022 v čase asi o 15:30 hod. v rekreačnej

oblasti C. na pozemku patriacom k chate so súp.č. XXX oboma rukami zovretými v päsť udrel po
prednej kapote osobného motorového vozidla Hyundai ix 35 striebornej farby, EVČ: D., následkom čoho
vznikli na prednej kapote vozidla dve preliačiny v dĺžke 3 až 4 cm, čím majiteľovi vozidla A. B. C.
spôsobil škodu vo výške 165,60 Eur, teda úmyselne spôsobil škodu na cudzom majetku poškodením
veci z takého majetku. Strany sporu sa tiež vzájomne obvinili z odcudzenia hnuteľných vecí v ich

osobnom vlastníctve zo spoločných nehnuteľností, taktiež z ich znehodnotenia. Úmyselné zamykanie
priestorov nehnuteľností, odstávky elektriky, privolávanie polície taktiež sprevádzalo posledné roky
užívanie spoločných nehnuteľností podielovými spoluvlastníkmi.
4. Solventnosť spoluvlastníka, ktorému má byť nehnuteľnosť prikázaná: žalobca na rozdiel od žalovanej
dôkazmi v spore preukázal, že disponuje dostatkom finančných prostriedkov na vyplatenie primeranej

peňažnej náhrady žalovanej v lehote 30 dní za jej podiel na nehnuteľnostiach. V spore žalobca namietol
resp. spochybnil solventnosť žalovanej, na čo nijakým spôsobom nereagovala. Vzhľadom na vyššie
uvedené súd dospel k záveru, že v najlepšom záujme oboch podielových spoluvlastníkov a v súlade so
zásadou dobrých mravov je prikázať nehnuteľnosti do výlučného vlastníctva žalobcu s tým, že žalobca
vyplatí žalovanú ako ustupujúceho podielového spoluvlastníka. Nemožno súhlasiť so žalovanou, ktorá

sa v spore bránila tvrdením, že ide o vyvlastnenie. Súd pri rozhodnutí o tom, komu zo spoluvlastníkov
prikáže vec za primeranú náhradu zobral na zreteľ celý súbor relevantných skutočností, ktorý nie je
vyčerpaný iba hľadiskami priamo vymenovanými v § 142 ods. Občianskeho zákonníka.

65.Vyporiadanie v zmysle § 142 Občianskeho zákonníka sa vykonáva ako vyporiadanie v najširšom

zmysle slova, v jeho rámci sa prihliada napríklad aj na to, či a do akej miery niektorý z predchádzajúcich
podielových spoluvlastníkov zhodnotil spoločnú nehnuteľnú vec investíciami a pod. (R 40/1970).
Základom pre to, aby určitý nárok mohol byť vyporiadaný v rámci širšieho vyporiadania podielového
spoluvlastníctva je, že ide o majetkové právo (nárok), ktoré vzniklo medzi účastníkmi v súvislosti
s existenciou ich podielového spoluvlastníctva k veci a ak zrušením podielového spoluvlastníctva

niektorý zo spoluvlastníkov je na takomto vzniknutom práve dotknutý (rozsudok NS SR, sp. zn. 2Cdo
53/2004). O vzájomnom návrhu, požadujúcom zaplatenie určitej sumy z dôvodu širšieho vyporiadania
treba rozhodnúť samostatným výrokom ( R 46/1991). Nesprávny je taký postup, keď sa investície,
vynaložené na vec a požadované v rámci širšieho vyporiadania premietnu priamo do sumy, ktorú
súd uloží zaplatiť ako náhradu za spoluvlastnícky podiel ( rozhodnutie NS SR sp. zn. 2Cdo/53/2004).

Na účely vyporiadania investícií treba rozlišovať prípady, keď sú investície vykonané so súhlasom
(hoci aj konkludentným) spoluvlastníkov (§ 139 ods.1 OZ) alebo bez tohto súhlasu. V prípade, ak
ostatní spoluvlastníci súhlasia s nákladmi vynaloženými jedným alebo viacerými spoluvlastníkmi na
vec, ide o dohodu o hospodárení so spoločnou vecou a investujúci spoluvlastník má proti ostatným
spoluvlastníkomprávonaúhraduvynaloženýchprostriedkov(137ods.1OZ).Akbolinákladyvynaložené

bez súhlasu ostatných spoluvlastníkov, toto právo mu nevzniká, môže sa však domáhať vydania
bezdôvodného obohatenia, ktoré ostatným spoluvlastníkov vzniklo zhodnotením ich podielov v dôsledku
vynaloženej investície (§451 ods. 2, § 456 OZ); ide o rozdiel medzi cenou podielu pred investíciou a po
jej vynaložení (rozsudok NS ČR sp. zn. 22 Cdo 1644/2005).

66.Žalovaná žiadnu vzájomnú žalobu, ktorou by sa domáhala voči žalobcovi zaplatenia nejakej
konkrétne vyčíslenej sumy ako ňou vnesenej investície do spoločnej nehnuteľnosti v spore nepodala.
Žiadala o ,,zohľadnenie investícií“ do spoločných nehnuteľností. Žalobca pritom poprel existenciu
takýchto investícií a tvrdil, že neboli realizované a nie je dôvod ich vyporiadať, pričom išlo o investícietretích osôb, ktoré ani nie sú účastníkmi tohto konania. Z dokazovania vyplynulo, že ak boli spoločné
nehnuteľnosti v minulosti aj zhodnotené, išlo o ich zhodnotenie treťou osobu, a to manželom žalovanej,
pričom z kúpnej zmluvy zo dňa 14.12.2021 jednoznačne vyplýva, že pôvodná podielová spoluvlastníčka

predala spoluvlastnícky podiel k predmetným nehnuteľnostiam do výlučného vlastníctva žalovanej.
A bola to samotná žalovaná, ktorá v spore tvrdila, že jej manžel urobil strechu, vymenil okná a preto
požiadala v spore o zohľadnenie investícií do nehnuteľnosti, najmä čo do výmeny okien, výmeny strechy
z dôvodu zatekania, pričom tvrdila, že s touto výmenou súhlasil aj žalobca a prisľúbil podieľať sa tak na
výmene strechy aj okien. Žalobca taktiež uviedol, že o výmene strechy vedel. Naopak manžel žalovanej

vo svojom výsluchu tvrdil, že on opravil komín, ktorý padal, bola to nevyhnutná oprava. Brata ( žalobcu)
o tom vopred neinformoval, k tým nevyhnutným opravám súhlas od žalobcu nemal, lebo on sa nikdy
o to nezaujímal.

67.Zhodnotením nehnuteľnosti sa súd môže zaoberať v rámci tzv. širšieho vyporiadania podielového
spoluvlastníctva len za toho predpokladu, že podielový spoluvlastník spoločnej nehnuteľnosti urobí

návrh na takéto vyporiadanie ( rozhodnutie NS ČR sp. zn. 22Cdo 1640/2006), k čomu v danom prípade
nedošlo, preto sa súd širším vyporiadaním ani nemohol zaoberať. Naviac žalobca namietol faktúru
na č.l. 68 predloženú žalovanou vo výške 32 658 CZK zo dňa 23.07.2010, vystavenú za vchodové
dvere vrátané zárubní a zámku, poprel, že by sa takéto dvere vrátane zárubní a zámku v sporných
nehnuteľnostiach niekedy nachádzali. Z predloženej faktúry na č.l. 69 z 14.06.2010 ďalej vyplýva suma

za plastové okná, strechu a príslušenstvo celkom v sume 150 398,- CZK, ktorá bola vyúčtovaná nie
žalovanej, ale manželovi žalovanej. V roku 2010 bol síce podielovým spoluvlastníckom M. C., ktorý však
následne v roku 2012 darovacou zmluvou previedol spoluvlastnícke podiely sporných nehnuteľností na
svoju dcéru K. M. a tá ich následne v roku 2021 predala žalovanej do jej výlučného vlastníctva. Je teda
zrejmé, že ak boli tieto financie investované do spoločnej nehnuteľnosti išlo nepochybne o peňažné

prostriedky M. C. a nie žalovanej. Bolo sporným, či došlo k dohode o hospodárení so spoločnou
vecou, a teda M. C. mal súhlas svojho brata ako podielového spoluvlastníka k týmto opravám, čo tvrdí
samotná žalovaná alebo súhlas nemal, ako to tvrdí svedok M. C.. Pokiaľ žalovaná žiadala, aby boli
zohľadnené takto vnesené investície, súd poukazuje na rozhodnutie NS ČR sp. zn. 22Cdo/1927/2004,
z ktorého je zrejmé, že do sumy primeranej náhrady za spoluvlastnícky podiel nemožno započítať

iný majetkový nárok (,,Spoluvlastník, kterému je ukládána povinnost zaplatit druhému spoluvlastníkovi
přiměřenou náhradu za vypořádávané nemovitosti, nemůže si ani proti nároku druhého spoluvlastníka
na náhradu během řízení o zrušení a vypořádání podílového spoluvlastnictví započíst jiný majetkový
nárok. Rozhodnutí soudu o zrušení a vypořádání podílového spoluvlastnictví má totiž konstitutivní
povahu a zakládá tak práva a povinnosti teprve do budoucna. Právo na zaplacení náhrady tak vzniká

spoluvlastníkovi až právní mocí tohoto rozhodnutí a teprve proti takto existujícímu nároku lze namítat
započtení. Pokud žalobce hodlá uplatňovat proti žalované jiný majetkový nárok, je na něm, aby ho
uplatnil řádnou žalobou ve smyslu § 79 odst. 1 OSŘ, t.j. vylíčil rozhodující skutečnosti, navrhl důkazy a
uvedl, jaké částky se domáhá“), k čomu súd dodáva, že už vôbec nie nárok inej osoby ako podielového
spoluvlastníka.Zuvedenéhopotomvyplýva,žetretiaosoba,ktorávniesladonehnuteľnostivpodielovom

spoluvlastníctve svoje finančné prostriedky ( výmena strechy, okien, oprava komína atď.) sa môže
svojho nároku domáhať výlučne samostatnou žalobou, pretože súd o tomto nároku tretej osoby nemôže
rozhodovať v spore o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva. Manžel žalovanej nie je
účastníkom tohto konania, pretože nie je podielovým spoluvlastníkom spoločných nehnuteľností.
68. Súd na základe vykonaného dokazovania rozhodol o zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva

podielových spoluvlastníkov tak, že tieto nehnuteľnosti prikázal do výlučného vlastníctva žalobcu,
ktorý s ich prikázaním do svojho výlučného vlastníctva súhlasil resp. mal o ne záujem. Zároveň
uložil žalobcovi povinnosť vyplatiť žalovanej primeranú náhradu. Pod primeranou náhradou treba
rozumieť príslušný podiel všeobecnej ceny veci. Treba ju chápať ako hodnotový ekvivalent vyjadrený v
peniazoch, umožňujúci podľa miestnych podmienok obstaranie podobnej veci, aká bola predstavovaná

podielom spoluvlastníka, ktorý pripadol ostatným spoluvlastníkom. Primeranú náhradu určuje súd. Pri
určení primeranej náhrady žalovanej ako spoluvlastníkovi nehnuteľností, ktorej nehnuteľnosti neboli
prikázané do vlastníctva, súd vychádzal zo všeobecnej ceny nehnuteľností, v spore ustálenej znaleckým
dokazovaním a to posudkom znalca Ing. K. P. č. XX/XXXX. Súd určil sumu na vyrovnanie podielov
zo sumy určenej znaleckým posudkom č. XX/XXXX 37 300,- EUR, ktorá bola určená ako všeobecná

cena vyporiadavaných nehnuteľností, z nej na žalovanú pripadajúci podiel 1/3 má hodnotu vyčíslenú
sumou 12.433,33 EUR. Ak žalovaná po jej výsluchu na pojednávaní reagovala v písomnom podaní tak,
že nemôže súhlasiť so stanovenou cenou znalcom vo výške 37 000,- Eur, pretože táto neodpovedá
ani iným kritériám. U znaleckého posudku podľa nej absentuje porovnávacia metóda. K uvedenémutvrdeniu žalovaná nenavrhla žiadne dôkazy napr. kontrolné znalecké dokazovanie. Súd mal za to, že
znalec stanovil cenu s odbornou starostlivosťou s využitím všetkým potrebným postupov a metód.
Súd v tejto súvislosti uvádza, že v civilnom sporovom konaní strany sporu navrhujú súdu dôkazy,

a súd následne rozhodne, ktoré z nich vykoná. V tomto type súdneho konania však nemôže súd
vykonať dôkazy nad rámec podaných návrhov. Na základe uvedeného mal súd za to, že primeraná
náhrada bola ocenená odborne v znaleckom dokazovaní a preto rozhodol tak, že žalobca (ako osoba,
ktorej nehnuteľnosti boli súdom prikázané do výlučného vlastníctva) je povinný zaplatiť žalovanej na
vyrovnanie jej spoluvlastníckeho podielu na predmetných nehnuteľnostiam sumu 12.433,33 EUR v

lehote do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.

69.Podľa § 232 ods. 2 CSP lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže
v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu. Pre takéto rozhodnutie sa podľa súdnej praxe vyžaduje
zistenie takých skutočností, z ktorých by bolo možné vyvodiť záver súdu o tom, že vzhľadom na povahu
prejednávanej veci, na nárok a osobné pomery strán je vhodné určiť na splnenie lehotu dlhšiu než tri

dni. V súlade s cit. ustanovením súd určil žalobcovi lehotu na plnenie 30 dní.

70.Podľa § 251 CSP trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
71.Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

72.Podľa § 262 ods. 1, 2 CSP (1) O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. (2) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

73.O trovách konania súd rozhodol podľa pomeru úspechu v spore a žalobcovi ako úspešnej strane
sporu priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. Žalobe bolo vyhovené v celom
navrhovanom rozsahu, t.j. jednak v časti zrušenia podielového spoluvlastníctva a jednak aj čo do
navrhnutého spôsobu vyporiadania podielového spoluvlastníctva.

74.Vo výroku č. V. a VI. súd rozhodol o náhrade trov štátu, ktoré v konaní vznikli ako trovy dôkazu.
Súd za použitie služobného motorového vozidla k procesnému úkonu obhliadky na mieste samom dňa
27.10.2023 vyúčtoval náhradu vo výške 12,36 EUR. Vychádzajúc z povahy veci a výsledku konania
rozdelil súd náhradu trov štátu v polovici pre žalobcu v sume (po zaokrúhlení na dve desatinné čísla

nahor) 6,18 EUR a v polovici pre žalovanú v sume 6,18 EUR, pretože dôkaz - obhliadku na mieste
samom súd vykonával pre tvrdenia týchto strán sporu. Ide o trovy, ktoré vznikli štátu vykonaním
obhliadky nehnuteľností na mieste samom dňa 27.10.2023. Zároveň súd uložil žalovanej povinnosť
nahradiť štátu trovy znaleckého dokazovania v súvislosti so zadaním doplnenia č. 1 k znaleckému
posudku č. XX/XXXX, za ktoré si znalec Ing. K. P.. Uznesením z 18.12.2023, č.k. 18C/33/2021 - 436 súd

priznalznalcoviznaleckúodmenuzadoplnenieč.1kznaleckémuposudku č.XX/XXXXvovýške328,75
EUR, ktorá mu bola vyplatená predbežné z rozpočtových prostriedkov okresného súdu. Vo výroku VI.
súd potom uložil žalovanej, ktorá tvrdila že spoločné nehnuteľnosti sú reálne deliteľné. Na preukázanie
tohto jej tvrdenia bolo následne nariadené predmetné doplnenie znaleckého dokazovania. Sumu 328,75
EUR spolu so sumou 6,18 EUR spolu 334,93 EUR súd uložil ako trovy štátu zaplatiť žalovanej ( výrok VI.

rozsudku). Trovy, ktoré vznikli za znalecký posudok č. XX/XXXX ako odmena znalcovi v celom rozsahu
hradil žalobca.

75.O poplatkovej povinnosti bude rozhodnuté samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník
( výrok VII, podľa §14 ods. 1 zák.č. 71/1992 Z.z. o súdnych poplatkoch).

76.Rozsudok bol vypracovaný a expedovaný v predĺženej lehote podľa § 223 ods. 3 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku j e p r í p u s t n é odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne
na Okresný súd Prievidza. O odvolaní rozhodne Krajský súd v Trenčíne.Podľa § 363 Zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP"), v odvolaní sa popri
všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ

domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že neboli splnené procesné podmienky;
súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva
v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces; rozhodoval vylúčený sudca alebo
nesprávne obsadený súd; konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo
veci; súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností;
súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam;

zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedkyprocesnéhoútoku,ktoréneboliuplatnené;aleborozhodnutiesúduprvejinštancievychádzaz
nesprávneho právneho posúdenia veci a podľa § 62 ods. 1 CMP aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne
alebo neúplne zistil skutočný stav veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 232 ods. 2 CSP, ak súd uložil v rozsudku povinnosť plniť, rozsudok je vykonateľný márnym

uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( Exekučný poriadok).