Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, March 7, 2024

Súd: Mestský súd Košice
Spisová značka: 4T/67/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7123013165
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 03. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Pačuta

ECLI: ECLI:SK:MSKE:2024:7123013165.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Košice, samosudca JUDr. Michal Pačuta, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 7. marca

2024 v Košiciach takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný :
A. B., nar. XX.XX.XXXX v C., trvale bytom C., D. XXX/X

u z n á v a s a v i n n ý m , ž e

- dňa 03.10.2022 v ÚVTOS C. - E., B. X zaslal F. G. H., I. X, C., zastupujúcej jeho bývalú manželku J.

C. v konaní o zapretí otcovstva vedenom na Okresnom súde Košice II č. k. 43Pc/I 8/2022 vyjadrenie ku
konaniu o zapretí otcovstva, v ktorom sa z pomsty vyhrážal J. C. tým, že ju a aj jej dve deti mal. A. B. a
mal. V. K. zabije, a to slovami: „Potkana aj tak nevychová, Tiborka v septembri do školy neodprevadí, ja
už nemám čo stratiť a ja sa basy nebojím, mňa tu nič nezlomí, Košice zažije to, čo ešte nikdy tu nebolo“,
čím vzbudil dôvodnú obavu u J. C. o jej život a zdravie, ako aj o život a zdravie jej detí.

t e d a

- inému sa vyhrážal smrťou takým spôsobom, že to vzbudilo dôvodnú obavu, a spáchal čin na chránenej
osobe – dieťati, blízkej osobe; z osobitného motívu - pomsty,

t ý m s p á c h a l

- prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 odsek 1, odsek 2 písmeno b, písmeno d Trestného
zákona s poukazom na ustanovenie § 139 ods. 1 písm. a/, písm. c/ Trestného zákona a § 140 písm.

b/ Trestného zákona

Z a t o s a o d s u d z u j e

Podľa § 360 ods. 2, § 37 písm. m) Tr. zák. § 38 ods. 2, 38 ods. 4, ods. 8 Tr. zák., trest odňatia slobody
v trvaní 22 (dvadsaťdva) mesiacov nepodmienečne.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona sa obvinený na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do
ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 76 ods. 2 Tr. zák. a § 78 odsek 1 Trestného zákona v sa obžalovanému ukladá ochranný dohľad
v trvaní 18 (osemnásť) mesiacov.

Podľa § 77 odsek 1, odsek 2, § 51 odsek 3, písm. f/, ods. 4 písm. a/ Trestného zákona sa obžalovanému

po prepustení z výkonu trestu odňatia slobody v rámci výkonu ochranného dohľadu ukladá:povinnosť dostaviť sa do dvoch pracovných dní po prepustení z výkonu trestu odňatia slobody
k probačnému a mediačnému úradníkovi okresného súdu, v ktorého obvode má bydlisko;

v rámci uloženého ochranného dohľadu oznamovať potrebné údaje o spôsobe a zdrojoch svojej obživy
a tie aj preukazovať;

osobne sa hlásiť v určených lehotách a vopred oznamovať vzdialenie sa z miesta bydliska, to neplatí,
ak ide o pravidelne opakujúce sa vzdialenia, o ktorých bol probačný a mediačný úradník vopred

informovaný;

obmedzenie spočívajúce v zákaze kontaktu s poškodenou J. C., nar. XX.XX.XXXX v C., trvale bytom
C., K. XX v akejkoľvek forme vrátane kontaktovania prostredníctvom elektronickej komunikačnej služby
alebo inými obdobnými prostriedkami;

povinnosť spočívajúcu v príkaze nepriblížiť sa k poškodenej J. C. nar. 03.05.1997 v Košiciach, trvale
bytom C., K. XX na vzdialenosť menšiu ako 10 (desať) metrov s výnimkou úradného styku (napr. styk
pred súdom alebo inými orgánmi verejnej moci).

o d ô v o d n e n i e :

Súd vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného, výsluchom svedkov, prečítaním listinných dôkazov,

prečítaním znaleckého posudku, a dospel k záverom uvedeným vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
Trestná vec bola prejednaná na troch vytýčených termínoch hlavného pojednávania a dňa 7.3.2024
bol na hlavnom pojednávaní vyhlásený rozsudok. Otvorenia hlavného pojednávania dňa 7.3.2024 sa
obžalovaný zúčastnil, nakoľko bol eskortovaný na hlavné pojednávanie z ústavu na výkon väzby, avšak
výslovne uviedol, že na hlavnom pojednávaní nechce byť prítomný, preto súd aplikujúc §252 ods. 3

Tr. por. vykonal toto hlavné pojednávanie v neprítomnosti obžalovaného. Obžalovaný taktiež podaním
doručeným súdu dňa 27.2.2024 žiadal o zmenu obhajcu, keďže voči ustanovenému obhajcovi stratil
dôveru. Podľa §43 ods. 1 Tr. por. obhajca môže byť oslobodený od povinnosti obhajovania len zo
závažných dôvodov, ktoré obžalovaný, a to ani po dotazovaní samosudcom, nielenže nepreukázal,
ale ani žiadnym spôsobom nevysvetlil. Strata dôvery síce v zmysle §22 ods. 1 z. č. 586/2003 Z. z.

o advokácii môže predstavovať jeden z dôvodov, pre ktorý je obhajca oprávnený odstúpiť od zmluvy
o poskytovaní právnych služieb, v konaní pred súdom, v ktorom je daný dôvod povinnej obhajoby,
len strohé konštatovanie, že obžalovaný stratil dôveru v obhajcu bez ďalšieho nezakladá povinnosť
súdu automaticky oslobodiť ustanoveného obhajcu od povinnosti obhajoby. Z uvedených dôvodov súd
neoslobodil ustanoveného obhajcu JUDr. Križiaka od povinnosti obhajoby.

Prehľad vykonaných dôkazov:

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní dňa 11.1.2024 uviedol, že je pravda, že v roku 2022 v októbri
napísal advokátke dopis. Ten dopis písal vzhľadom k tomu, že aj po prerušení kontaktu s bývalou

manželkou, ktorý prerušil v roku 2020 v máji začali mu byť zasielané nejaké listiny z matriky atď. o
nejakom narodenom dieťati, s ktorým nič spoločné nemá. Najprv na tieto nereagoval, lebo to nie je jeho.
Nebola to jeho starosť, netýkalo sa to neho. Potom mu začalo zase niečo chodiť, na čo tiež nereagoval
a v roku 2022 v septembri mu prišli nejaké papiere o zapretie otcovstva jeho dieťaťa. Prečítal si, čo tota
opica chce, že má zaprieť jeho syna A.. Až po preštudovaní celého spisu, v tom spise bol nájdený rodný

list, tak zistil, že sa nejedná o jeho dieťa, ale o iné dieťa, ktoré má jeho priezvisko, pričom bol vedený ako
otec. Nereagoval na to. Až keď mu prišla predvolanka na pojednávanie o zapretie, bolo tam aj uvedené,
že má určiť meno dieťaťa, preto tomu decku dal meno potkan - tak ako jeho žena nazývala deti svojich
kamarátov, aj svoju neter. Dopis, ktorý napísal, nenachádza sa tam ani jedným slovkom, žeby niekomu
ublížil, zabil alebo skrivil vlas na hlave. Jeho bývalá manželka ho už počas ich manželstva nezaujímala,

nebola to žena pre neho. Pre neho to bola iba matka, ktorá mu dala syna, bol to môj prvý chlapec. Vedela
o tom, že ide do manželstva s tým, že ju nebude mať nikdy rád, len že mu porodí syna. Nemal žiadny
dôvod sa jej vyhrážať. On to dievča zobral z ulice, lebo ju vyhodili zo strednej za drogy a prostitúciu. Vie
to aj dokázať. Má aj dopisy, vie dokázať, že s ňou mal normálne manželstvo. Aj počas výkonu trestu s
ňou mal normálny vzťah. K tomu dopisu, čo napísal sa už vo výpovedi vyjadril, vypovedal, čo to všetko

znamená. Že ma „basa nezlomí“, znamená, že sa nezlomil, ani keď mal v base rakovinu. Že vraj posielalodkazy po nejakých známych. Najprv bolo, že o tom iba niekde počuli, že keď vyjde von tak ju má zabiť.
Potom bolo, že to počuli. Potom, že to povedal a potom, že to odkázal po nejakých známych osobách.
To znamená, žiada, aby boli títo ľudia vypočutí. Ak to vyjde, že to tak bolo a títo ľudia to povedia a

dosvedčia to, tak berie aj tri roky trestu.

ZvýpovedesvedkynepoškodenejJ.C.zodňa8.2.2024vyplynulo,žePánB.,užnevie,ktorýmesiacteda
nie konkrétne, lebo mu asi nebola známa jej adresa, ale poslal list advokátke, ktorá ju potom telefonicky
kontaktovala, v tom liste sa jej vyhrážal, že si nevychová syna s terajším priateľom, že si svojho syna

neodnesie v septembri do školy lebo mal byť prepustený v júni. Nadával jej na toho menšieho syna, že
je potkan a že po jeho prepustení zažije to, čo celé Košice ešte nezažili. Potom cez jej brata, ktorý tu
teraz nie je jej povedal, teda on počul, asi od niekoho komu obžalovaný volal, že keď vyjde von pozabíja
všetkých - asi ju a nevie koho ešte tým myslel a potom seba. Preto kontaktovala advokátku a začali
riešiť trestné oznámenie. Mala vedomosť, že má byť prepustený v júli, takže mala strach z toho, čoho
je schopný.

Z výpovede svedka poškodeného L. B. zo dňa 8.2.2024 vyplynulo, že ten list sa dostal k ním, lebo ho
poslal A. B. právničke. To, čo tam bolo napísané, bolo smerované Paulíne. V tom liste bolo napísané to,
že keď vyjde z basy, tak si nedochová toho potkana a neodnesie si svojho syna v septembri do školy.
Na základe toho listu dedukovali, že sa vyhráža hlavne Paulíne a deťom. F., že ublíži jej alebo deťom.

Nevedeli, čo sa bude diať, ale ešte pred listom som dostával odkazy z ulice od ľudí, ktorí poznajú A. B.,
že urobí s ním poriadok a že od neho dostane bitku. Na základe listu, ktorý dostali, tak J., keďže vedeli
kedy má vyjsť, niekedy v lete. Po tom liste mala obavy a strach. Snažil sa ju upokojiť, že je pri nej, že sa
nič nemôže stať. Aj keď bol pri nej videl, že neodpovedá, že je zamyslená, že čo sa jej môže stať.

Z výpovede svedka J. M. zo dňa 7.3.2024 vyplynulo, že vie, že sa jej vyhrážal smrťou. Jeho brat, D. B.
to povedal jeho manželke. Že pozabíja, keď vyjde vonku, volal a sa vyhrážal.

Z výpovede svedkyne C. M. zo dňa 7.3.2024 vyplynulo, že obžalovaný vraj pozabíja, keď vyjde vonku,
volal a sa vyhrážal. Bolo také, že boli na ihrisku, vrieskal po nej, nadával jej. Urážal ju pred všetkými aj

v obchode aj na ulici aj pred deťmi. Povedala to manželovi. Manžel to povedal jej a o niekoľko dní ju
stretla a áno, bála sa. Vravela, ako by utekala, kde by utekala, čo by robila. Bála sa hlavne o deti a že
sa niečo stane jej a že deti ostanú samé.

V liste obžalovaného podanom v ÚVTOS Košice - Šaca dňa 3.5.2022 na č. l. 5 obžalovaný okrem iného

uviedol, že keď bude záležať na ňom, tak jej ten malý smrad dostane meno: Potkan. To je jediné, čo
od neho môže čakať. A môžu jej odkázať, že potkana aj tak nevychová, Tiborka v septembri do školy
neodprevadí. On už nemá, čo stratiť a nebojí sa basy, a nič ho tam nezlomí. Jej môžu odkázať, že Košice
zažije to, čo ešte nikdy tu nebolo. Preto nedal pp, ale odsedí celý trest a už nemá veľa.

K výroku o vine:

Po vykonaní dokazovania súd zhodnotil dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia, založeného
na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či
tieto obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní, alebo niektorá zo strán. Prihliadol pritom len na

skutočnosti, ktoré boli prebraté na hlavnom pojednávaní a opieral sa o dôkazy, ktoré boli na hlavnom
pojednávaní vykonané.

Z vykonaného dokazovania, predovšetkým z výpovedí svedkyne poškodenej C., svedkov B., M. a M.
v spojení s listom obžalovaného mal súd za preukázané, že obžalovaný sa skutku dopustil tak ako je

uvedené vo výroku rozsudku, čím naplnil objektívnu stránku skutkovej podstaty prečin nebezpečného
vyhrážania podľa § 360 odsek 1, odsek 2 písmeno b, písmeno d Trestného zákona s poukazom na
ustanovenie § 139 ods. 1 písm. a/, písm. c/ Trestného zákona a § 140 písm. b/ Trestného zákona.

K prečinu nebezpečného vyhrážania došlo tak, že obžalovaný dňa 03.10.2022 v ÚVTOS Košice - Šaca,

Budovateľská 1 zaslal F. G. H., Rozvojová 2, Košice, zastupujúcej jeho bývalú manželku J. C. v konaní
o zapretí otcovstva vedenom na Okresnom súde Košice II č. k. 43Pc/I 8/2022 vyjadrenie ku konaniu
o zapretí otcovstva, v ktorom sa z pomsty vyhrážal J. C. tým, že ju a aj jej dve deti mal. A. B. a mal.
V. K. zabije, a to slovami: „Potkana aj tak nevychová, Tiborka v septembri do školy neodprevadí, ja užnemám čo stratiť a ja sa basy nebojím, mňa tu nič nezlomí, Košice zažije to, čo ešte nikdy tu nebolo“,
čím vzbudil dôvodnú obavu u J. C. o jej život a zdravie, ako aj o život a zdravie jej detí. Uvedené
konanie je dostatočne zrejme osvedčované v prvom rade výpoveďou svedkyne C., ktorá na hlavnom

pojednávaní dňa 7.3.2024 opísala ako obdržala prostredníctvom svojej advokátky od obžalovaného list,
v ktorom obžalovaný uviedol ,že “Potkana aj tak nevychová, Tiborka v septembri do školy neodprevadí,
ja už nemám čo stratiť a ja sa basy nebojím, mňa tu nič nezlomí, Košice zažije to, čo ešte nikdy tu
nebolo“. Z dôvodu, že obžalovaný už v minulosti sa svedkyni mal vyhrážať aj ju mal fyzicky napadnúť,
zastrašovať, ponižovať, nadávať, urážať, veľakrát zbiť, poškodená tieto vyhrážky brala vážne a vyvolali

u nej dôvodnú obavu o jej život a zdravie, ako aj o zdravie jej detí. Tieto obavy boli potvrdené aj
výpoveďou svedka B., ktorý uviedol, že poškodená sa potom ako sa dozvedela informácie uvedené
v liste bála, bola nepokojná, „hlavou niekde inde“, keď zahliadla podobnú postavu ako obžalovaný tak
sa bála, stiahla sa, obávala sa, či to už nie je on, že ho už pustili, ako aj výpoveďou svedkyne M., ktorá
taktiež potvrdila, že na poškodenej videla obavy.

V konečnom dôsledku o odôvodnenosti obáv, ktoré mohol vyvolať obsah listu obžalovaného a reálnosti
hrozby, svedčí aj kriminálna minulosť obžalovaného, ktorý už v minulosti bol trestnoprávne postihnutý
za obdobné protiprávne konanie voči rovnakej poškodenej, ako je mu dávané v obžalobe za vinu, a to
trestným rozkazom Okresného súdu Košice II, sp. zn. 0T/116/2019 zo dňa 27.6.2019, ktorým mu bol
uložený nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 12 mesiacov so zaradením do ústavu na výkon

trestu so stredným stupňom stráženia. Rovnako tak dôvodnosti obáv svedčí aj stále právoplatné a
vykonateľné Uznesenie Okresného súdu Košice II, sp. zn. 37C/35/2020 zo dňa 12.6.2020, ktorý bol
obžalovanému uložená povinnosť nepribližovať sa na vzdialenosť kratšiu ako 30 metrov k poškodenej.

Skutočnosti obsiahnuté v liste obžalovaného, ktorý bol síce zaslaný advokátke F. G. H., avšak obsahoval

výslovný pokyn odkázať poškodenej vo výroku rozsudku spomenutý odkaz. Tento podľa názoru súdu
nemožno interpretovať inak ako vyjadrenú hrozbu ťažkej ujmy a smrti adresovanú poškodenej a jej
deťom. Táto hrozba je akcentovaná aj P.S. uvedeným pod podpisom, kde obžalovaný uvádza, že preto
si nedal pp (čo sa nedá vysvetliť inak ako žiadosť o podmienečné prepustenie), ale si odsedí celý trest,
čo má vzbudiť dojem, že by chcel uskutočniť hrozbu predtým vyjadrenú v liste zatiaľ čo nie je v skúšobnej

dobe podmienečného prepustenia. Z vyššie uvedených dôvodov preto neobstojí interpretácia, ktorú sa
snaží s uvedeným listom spojiť obhajoba o tom, že oslovenie „potkan“ má byť bežné oslovenie dieťaťa,
ktoré používa aj poškodená, resp., že slová uvedené v liste nemali prezentovať žiadnu hrozbu. Nad
rámec vyššie uvedenej argumentácie je potrebné uviesť, že odhliadnuc od toho ako mohla hrozbu
vnímať poškodená a odhliadnuc od toho, či by obžalovaný bol alebo nebol schopný zrealizovať túto

vyhrážku, pre naplnenie skutkovej podstaty prečinu nebezpečného vyhrážania stačí už to, že samotná
vyhrážka musí byť mienená vážne, avšak nie z hľadiska úmyslu jej naplnenia, ale z hľadiska úmyslu
jej vyslovenia, teda, že ju človek chcel vysloviť a mala pôsobiť ako vyhrážka. Zároveň úmysel musí
smerovať k takému spôsobu vyjadrenia vyhrážky, aby bol spôsobilý vyvolať dôvodnú obavu z tejto
vyhrážky. (Uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 4 Tdo 34/2017 zo dňa 13 . júna 2017.). Z vyššie

uvedených dôvodov je preto taktiež irelevantné, či boli obžalovaný s poškodenou v akomkoľvek ďalšom
listovom alebo telefonickom kontakte, ako sa snažila preukázať obhajoba, preto aj súd v zmysle §272
ods. 3 Tr. por. odmietol ďalšie zisťovanie korešpondencie odsúdeného z ÚVTOS, a to vyžiadaním si
prehľadu korešpondencie z ÚVTOS Banská Bystrica – Kráľová, ktorý je už mimochodom súčasťou
prehľadu zaslanom ÚVTOS Košice Šaca.

Objektívna spôsobilosť vyhrážky uvedenej v liste, ako aj priamy úmysel obžalovaného bol takto
preukázaný nad mieru akýchkoľvek rozumných pochybností. Rovnako tak možno konštatovať aj
preukázanie viny vo vzťahu k osobitným kvalifikačným znakom uvedeným v §360 ods. 2 písm. b),
písm. d) Tr. zák., §139 ods. 1 písm. a), písm. c) Tr. zák. a §140 písm. b) Tr. zák., teda spáchanie voči

dieťaťu a blízkej osobe. Skutočnosť, že poškodená je bývalou manželkou obžalovaného, a že A. B.
a V.K. sú maloletými potomkami poškodenej v konečnom dôsledku ani rozporovaná nebola. Osobitný
motív podľa §140 písm. b) Tr. zák., t. j. pomsta je zrejmý aj zo samotného kontextu, v rámci ktorého
bol predmetný list advokátke zaslaný, a teda ako reakciu na obdržanie návrhu na zapretie otcovstva.
Vymanenie sa poškodenej zo vzťahu s obžalovaným, nájdenie si nového druha (svedka B.) a vízia

straty kontroly obžalovaného nad jej životom ako aj predstava, že jeho potomka bude vychovávať
poškodená s iným mužom bezpochyby motivovalo obžalovaného k napísaniu uvedeného listu. Tento
záver čiastočne potvrdil v rámci svojej výpovede aj sám obžalovaný na hlavnom pojednávaní, kedy
uviedol, že keď sa dozvedel, že sa poškodená dala dokopy so svedkom B., bol z toho v šoku a na tridni ho to zabilo. Podobnú skutočnosť potvrdila aj poškodená, ktorá na hlavnom pojednávaní uviedla, že
obžalovaný jej už v minulosti povedal, že neznesie, aby nejaký iný muž vychovával jeho dieťa.

Vina obžalovaného sa však čo do skutkovej vety obžalobného návrhu nepreukázala v celom rozsahu.
Skutková veta v obžalobe obsahuje aj opis konania, ktorého sa mal dopustiť obžalovaný nad rámec
listu zaslaného advokátke poškodenej, a teda zasielanie odkazov, ktoré mali vzbudiť dôvodnú obavu aj
u druha poškodenej, p. B.. Z vykonaného dokazovania, predovšetkým z výpovedí poškodenej C., svedka
B., svedka M. a svedkyne M. na hlavnom pojednávaní vyplynulo, že aj keď sa potenciálna vyhrážka

likvidáciou sprostredkovane dostala k poškodenej C. a svedkovi B., z výpovede svedkov Hovancovcov
je evidentné, že údajný telefonát medzi obžalovaným a jeho matkou, údajný obsah ktorého bol následne
bratom obžalovaného tlmočený svedkyni M., neobsahoval výslovný pokyn jeho obsah odkázať alebo
tlmočiť poškodeným a preto v tomto prípade absentuje akákoľvek vôľová zložka zo strany obžalovaného
spôsobiť takýmto konaním hrozbu. Rovnako tak nebolo možné overiť si existenciu údajných odkazov,
ktoré mal dostať svedok B. od „ľudí z ulice“, ktorých mená nevedel uviesť. Takáto sprostredkovaná

hrozba sa preto javí príliš abstraktnou na to, aby mohla byť objektívne spôsobilá vyvolať obavu a preto
súd túto časť skutkovej vety uvedenej v obžalobe do výroku rozsudku neprevzal.

K výroku o treste

Pri úvahe o druhu a výmere trestu súd prihliadol k ustanoveniam § 34 ods. 1, 2, 3, 4 Tr. zákona.
V záujme zákonnosti má súdom uložený trest spĺňať podmienku primeranosti, pričom v rámci

požiadavky primeranosti trestu zohráva významnú úlohu sudcovská individualizácia trestu, ktorá
umožňuje naplnenie tejto požiadavky v konkrétnych prípadoch a individualizácia trestu je prostriedkom
dosiahnutia primeranosti trestu.

Súdsiuvedomuje,žepredmetnýtrestciteľnezasiahnedojehosúkromnéhoarodinnéhoživota,súdvšak

v tejto súvislosti pripomína definíciu trest uvedenú v ustanovení § 31 ods. 2 Tr. zák., podľa ktorej je trest
ujma na osobnej slobode, majetkových alebo iných právach odsúdeného. Vzhľadom k uvedenému musí
byť trest taký, aby citeľne zasiahol obžalovaného a smeroval k tomu, aby viedol riadny život a nedopúšťal
sa protiprávneho konania. Pokiaľ by trest vzhľadom na osobu páchateľa, či okolnosti prípadu nebol
dostatočne „tvrdý“, nebol by trestom. Trest, ktorý bol uložený obžalovanému je síce pre obžalovaného

citeľný avšak je zákonný ako i spravodlivý.

Pri úvahách aká výmera trestu by spravodlivo zohľadňovala konanie obžalovaného, jeho zavinenie,
následok, pohnútku, osobu, pomery a možnosti jeho nápravy mal súd za to, že musí platiť zásada
proporcionality trestu.

V zmysle § 38 ods. 2 Tr. zák. pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadal aj na pomer
a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností. Z vykonaného dokazovania,
a to prečítaním odpisu z registra trestov a výpisu z centrálnej evidencie priestupkov vyplynulo, že
obžalovaný už bol v minulosti 16-krát trestnoprávne postihnutý za rôznu trestnú činnosť aj uložením

nepodmienečných trestov odňatia slobody a takisto bol aj opakovane administratívne postihnutý.
Obžalovaný už bol v minulosti odsúdený aj za obdobný trestný čin ako v prejednávanej trestnej veci,
prečin nebezpečného vyhrážania podľa §360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zák. spáchaný proti rovnakej
poškodenej, a to trestným rozkazom Okresného súdu Košice II, sp. zn. 0T/116/2019 na trest odňatia
slobody v trvaní 12 mesiacov nepodmienečne. Z takto vykonaného dokazovania je zrejmé, že ani

opakovane ukladané nepodmienečné tresty odňatia slobody nemali na obžalovaného prevýchovné
účinky a preto v tomto prípade nie je možné docieliť u obžalovaného polepšenie iným spôsobom ako
uložením nepodmienečného trestu odňatia slobody. Na početné minulé odsúdenia obžalovaného preto
súd prihliadol ako na priťažujúcu okolnosť podľa §37 písm. m) Tr. zák. Poľahčujúca okolnosť nebola
zistená žiadna. Pri takto ustálenom pomere poľahčujúcich a priťažujúcich okolností súd pri výpočte

trestnej sadzby aplikujúc §38 ods. 4, ods. 8 Tr. zák. zvýšil jej dolnú hranicu o jednu tretinu.

Pri ukladaní trestu v rámci takto určenej trestnej sadzby stanovenej pre prejednávaný trestný čin mu súd
preto uložil nepodmienečný trest odňatia slobody stále bližšie k dolnej hranici zvýšenej trestnej sadzbyvo výmere 22 mesiacov nepodmienečne prihliadajúc aj na pomerne kladné hodnotenie ÚVTOS Košice
Šaca zo dňa 20.6.2023, dúfajúc, že práve v spojení s uloženým ochranným dohľadom s primeranými
povinnosťami a obmedzeniami tento trest dopomôže k náprave obžalovaného.

Podľa § 34 ods. 1 Tr. zák. trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni
v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a
súčasne iných odradí od páchania trestných činov, trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa
spoločnosťou. V súlade s vyššie citovaným ustanovením výmera trestu dvadsaťdva mesiacov splní

nielen preventívny účel trestu, ale najmä represívny a korekčný účel, zabezpečí nápravu obžalovaného
a zabráni mu v páchaní trestnej činnosti.

Keďže obžalovaný bol v posledných 10 rokoch pred spáchaním tr. činu vo výkone trestu odňatia slobody,
ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin, súd ho pre jeho výkon podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zák.
zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Vzhľadom na skutočnosť, že obžalovaný už bol v minulosti najmenej dvakrát vo výkone trestu odňatia
slobody za úmyselný trestný čin a s ohľadom na skutočnosť, že súd obžalovanému aj v prejednávanej
veci za trestnú činnosť, ktorú súd z hľadiska zavinenia posúdil ako úmyselnú, vzhľadom na jeho
predchádzajúcu trestnú minulosť, predovšetkým s prihliadnutím na špeciálny charakter recidívy trestnej

činnosti, kedy je predpoklad, že by obžalovaný v páchaní rovnakej trestnej činnosti voči rovnakej
poškodenej mohol pokračovať aj naďalej, súd v zmysle § 76 ods. 2 Trestného zákona uložil ako
fakultatívnu možnosť obžalovanému aj ochranný dohľad vo výmere osemnásť mesiacov. Na posilnenie
účinku ochranného dohľadu a ako prostriedok na predchádzanie možnej recidívy trestnej činnosti u
obžalovaného súd v rámci ochranného dohľadu uložil obžalovanému aj povinnosť dostaviť sa do dvoch

pracovných dní po prepustení z výkonu trestu odňatia slobody k probačnému a mediačnému úradníkovi
okresného súdu, v ktorého obvode má bydlisko; oznamovať potrebné údaje o spôsobe a zdrojoch svojej
obživy a tie aj preukazovať; osobne sa hlásiť v určených lehotách a vopred oznamovať vzdialenie
sa z miesta bydliska; ako aj obmedzenie spočívajúce v zákaze kontaktu s poškodenou a povinnosť
spočívajúcu v príkaze nepriblížiť sa k poškodenej na vzdialenosť menšiu ako 10 (desať) metrov s

výnimkou úradného styku.

Poučenie:

Proti rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od oznámenia rozsudku na
Mestský súd Košice.
Odvolanie má odkladný účinok (§ 306/2).

Odvolanie môžu podať:

- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech
obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného
(§ 308/2)

- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len vo svoj prospech (§
308/2)
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)
- zákonný zástupca obž. opatrovník obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka

obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obž. pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je
jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obž. i proti jeho vôli
zák. zástupca alebo jeho obhajca (§ 308/2)
- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého
obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1)

- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c),
a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať
len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d), (§ 45/1)