Rozsudok – Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, June 26, 2024

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 19C/17/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4123201635
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 06. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lucia Kuzmová

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2024:4123201635.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

18 19C/17/2023

Okresný súd Nitra sudkyňou JUDr. Luciou Kuzmovou v spore žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C.
XXX/XX, XXX XX D. – E., zastúpený: AK Kokavec s.r.o., IČO: 55 192 581, so sídlom F. B. XXXX/XX, XXX
XX D., proti žalovaným: 1. G. B., nar. X.X.XXXX, bytom H. XXX/XX, XXX XX D. – I., zastúpená: JUDr.
Peter Matejov, advokát, IČO: 42 049 415, so sídlom Hollého 12, 949 01 Nitra, 2. J. B., nar. XX.XX.XXXX,
bytom C. XX, XXX XX D. – E., o určenie, že vec patrí do dedičstva, takto

r o z h o d o l :

18 19C/17/2023

I. Súd určuje, že nehnuteľnosti nachádzajúce sa v okrese D., obci Nitra, k. ú. I., ktoré sú zapísané na LV
č. XXXX ako: byt č. 9, vo vchode č.o. 15, na 4. p. bytového domu so súp. č. 694 postavenom na parcele
CKN s parc.č. 1000 o výmere 823 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, vrátane podielu
priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, na príslušenstve a spoluvlastnícky
podiel k pozemku o veľkosti 8866/413610- ín k celku patria do dedičstva po nebohej C. B., K. L., nar.

XX.X.XXXX, ktorá zomrela X.XX.XXXX.

II. Žalobca má voči žalovaným v 1. a 2. rade nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, o výške
ktorej bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

16 19C/17/2023

1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Nitra dňa 22.2.2023 domáhal, aby súd určil, že
nehnuteľnosti nachádzajúce sa v okrese Nitra, obci D., k. ú. I., ktoré sú zapísané na LV č. XXXX ako:

byt č. 9, vo vchode č. o. 15, na 4. p. bytového domu so súp. č. 694 postavenom na parcele CKN
s parc.č. 1000 o výmere 823 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, vrátane podielu priestoru
na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, na príslušenstve a spoluvlastnícky podiel
k pozemku o veľkosti 8866/413610- ín (ďalej len ako byt) k celku patria do dedičstva po nebohej C. B.,
K. L., nar. XX.X.XXXX, ktorá zomrela X.XX.XXXX.

2. V žalobe uviedol, že žalovaný v 2. rade je jeho brat. Žalobca a žalovaný v 2. rade sú dedičia po svojej

matke – nebohej C. B., nar. XX.X.XXXX, ktorá zomrela X.XX.XXXX. Dedičské konanie po poručiteľke
je vedené na Notárskom úrade JUDr. Ivety Grellovej PhD., so sídlom na Kupeckej 8 v Nitre pod sp.
zn. Dnot. 256/2022. Dňa 20.12.2022 sa uskutočnilo predbežné dedičské šetrenie, na ktorom žalobca
zistil, že v súpise majetku po poručiteľke nie je evidovaný byt a ďalej nehnuteľnosti nachádzajúce sav okrese Nitra, obci D., k. ú. E., zapísané na liste vlastníctva č. XXXX ako parcely CKN s parc. č.
4885/1 o výmere 690 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, s parc. č. 4885/2 o výmere 122
m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, s parc. č. 4885/3 o výmere 42 m2, druh pozemku:

zastavanáplochaanádvorieaakostavbasosúp.č.533,druhstavbyrodinnýdom,postavenýnaparcele
4885/2 (ďalej len ako rodinný dom), ktorých vlastníčkou bola poručiteľka za jej života. Žiadne finančné
prostriedky z predaja nehnuteľností pritom nie sú evidované ako predmet dedičstva. Žalobca v rodinnom
dome dodnes býva. Súdne konanie o určenie, že rodinný dom patrí do dedičstva po poručiteľke, je
v súčasnosti vedené na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. 7C/6/2023. Z listu vlastníctva č. XXXX, k.

ú. I. vyplýva, že byt mala nadobudnúť žalovaná v 1. rade, bývalá manželka žalovaného v 2. rade.
Poručiteľka sa nikdy nezmienila, že by chcela byt predať žalovanej v 1. rade, pričom žalobca s ňou
býval v spoločnej domácnosti, a to až do momentu, pokým nebola hospitalizovaná okrem iného aj pre
nepriaznivý duševný stav. Poručiteľka bola liečená v Nitre najskôr na stareckú demenciu. Jej psychický
stav sa začal postupne zhoršovať po smrti otca žalobcu a jej manžela L. B. dňa 6.6.2019. Začala byť
apatická a zdržovala sa doma. Približne po 3-4 mesiacoch od jeho smrti bola prvýkrát hospitalizovaná

v Psychiatrickej nemocnici Philippa Pinela v Pezinku, kde si ju nechali približne 3 mesiace, a kde jej
diagnostikovali Alzheimerovu chorobu v pokročilom štádiu. Po tom, čo sa poručiteľka pred Vianocami
2019 vrátila z prvého psychiatrického liečenia v Pezinku, sa jej stav javil byť pár mesiacov stabilizovaný,
nastavili jej liečbu, užívala lieky. S blížiacim sa výročím úmrtia otca žalobcu a jej manžela, niekedy
v máji/júni 2020, sa jej stav začal opäť plynulo zhoršovať a jej správanie sa začalo radikálne meniť.

Predtým si vedela uvariť jej obľúbené jedlá ako napr. fašírku, koláče, vianočnú štólu, avšak zrazu
nepoznala recept. Prestala chodiť do mesta, s kamarátkami na kávu. Predtým do kostola nechodila,
potomzačalachodiťpravidelnedokostola,podľanázoružalobcusaznejstalaažbigotneveriacaosoba.
Predtým sa vedela postarať o svoje záhradné kvetiny, ktoré si sama sadila a pestovala. Následne sa
však stalo, že zasadila gladioly hore koreňmi. Predtým sa aktívne angažovala v občianskom združení

Y Klub Nitra, IČO: 45785350, v rámci ktorého každoročne organizovali majálesy, Katarínske zábavy a
podobne. Žalobca si pamätá, že od susedky vybavovala víno. Poručiteľka postupne strácala záujem
o dianie a stretávanie sa s ľuďmi. Žalovaný v 2. rade v tom období býval skoro stále u nich doma
v rodinnom dome na Zobori. Vybavil jej druhé psychiatrické liečenie v Psychiatrickej nemocnici Philippa
Pinela v Pezinku, kde poručiteľka zotrvala niečo vyše mesiaca. Na jeseň roku 2020 sa jej stav plynule

zhoršoval. Predtým vedela sama uskutočniť jednoduchý nákup. Jedného dňa sa stalo, že išla sama
na nákup, ale zablúdila a niekto ju doviezol. Na prechádzky chodila len po Dolnohorskej ulici, kde to
poznala. Do mesta chodila len v sprievode žalovaného v 2. rade. Prestala chodiť do kostola, zabúdala
na termíny, na ktorých sa dohodla, zostala apatická, stratila záujem o záhradu a postupne aj prestala
chodiť na krátke prechádzky. Bol len doma, príliš nevychádza von z domu. Žalobca varil, žalovaný v 2.

rade jej robieval raňajky, ohrieval jedlo. Žalovaný v 2. rade za ňu aj preberal poštu, platil bežné účty za
domácnosť, mal za ňu určité podpisové právo, preberal za ňu aj lieky a mal určité oprávnenie vo vzťahu k
zdravotnej dokumentácii. Po druhom psychiatrickom liečení v Psychiatrickej nemocnici Philippa Pinela v
Pezinku,malaporučiteľkapravidelnechodievaťnaambulantnépsychiatrickévyšetreniakupsychiatričke
na Klokočine. Žalovaný v 2. rade s ňou mal ísť približne 5x, ale zakaždým práve v tom čase psychiatrička

z nejakého dôvodu nebola v ambulancii prítomná, čo žalobca považuje za veľmi zvláštne. Žalobcovi nie
je zrejmé, kto poručiteľke predpisoval psychiatrické lieky, kto vystavoval lekársky predpis, či vôbec a na
základe akého oprávnenia žalovaný v 2. rade alebo niekto iný tieto lieky vyzdvihoval. Tieto informácie
ohľadne jej ambulantného liečenia a liekov môžu mať význam v kontexte toho, že u poručiteľky sa začali
objavovať záchvaty, ktoré sa prejavovali v zmene jej správania až v rozvrate osobnosti. Poručiteľka

začala trieskať po dverách a radiátoroch rôznymi predmetmi ako vešiakmi, drevákmi, začala schovávať
predmety ako napríklad lyžičky, trucovala. Jedného dňa ju žalobca pristihol, ako pila kečup z fľaše
či horčicu z pohára, jedla maslo lyžičkou. Začala robiť absurdné veci, ktoré by ju predtým nenapadli.
Poručiteľka v noci trucovala až tak, že sa nedalo spať, vykrikovala nezmysly, dožadovala sa pozornosti.
Toto trvalo približne mesiac. Žalovaný v 2. rade stratil trpezlivosť a začal jej vybavovať hospitalizáciu na

psychiatrii najskôr vo Fakultnej nemocnici v Nitre a následne bola odtiaľ premiestnená do uzavretého
psychiatrického oddelenia Zariadenia sociálnych služieb v Nitre - Nitrava.
Žalobcovi nie je zrejmé, ako sa mohla poručiteľka osobne zúčastniť dedičského pojednávania po neb.
L. B. dňa 26.9.2019, keď v tom čase už pravdepodobne bola hospitalizovaná na psychiatrickom liečení
v Pezinku. Návrh na dodatočné konanie o dedičstve po neb. L. B., ktorého predmetom bol byt na liste

vlastníctva č. XXXX, žalovaný v 2. rade podal na Okresný súd Nitra až dňa 19.2.2021, o čom žalobcu
neinformoval. Z porovnania podpisov poručiteľky na úradných záznamoch možno očividne vyvodiť, že
tieto sa nezhodujú. Žalobca uviedol, že jeho mama sa tak nezvykla podpisovať, čo vyplýva okrem iného
aj z Kúpnej zmluvy, ktorú poručiteľka podpísala dňa 12.10.2001, ktorej kópiu žalobca prikladá. Uvedenémôže nasvedčovať buď tomu, že poručiteľka na dedičských pojednávaniach nebola prítomná a podpísal
ju niekto iný, alebo ak osobne prítomná bola, tak s poukazom na zjavné rozdiely v jej podpisovaní možno
vyvodiť, že jej duševná choroba ju značne ovplyvňovala aj v tomto smere.

Dňa 28.4.2021 nadobudlo právoplatnosť uznesenie Okresného súdu Nitra, č. k. 13D/64/2021-13, ktorým
bolo právoplatne skončené dodatočné konanie o dedičstve po neb. L. B. (predmetom bol byt na
Chrenovej). V relatívne krátkom čase s odstupom niečo vyše dvoch mesiacov mala poručiteľka dňa
8.7.2021 podpísať najskôr záložnú zmluvu a aj kúpnu zmluvu, na základe ktorej žalovaná v 1. rade
mala nadobudnúť vlastnícke právo k bytu. Žalobca s poukazom na psychický stav poručiteľky namieta

platnosť vyhlásenia v kúpnej zmluve o tom, že mala konať dobrovoľne, slobodne, vážne, bez nátlaku, nie
v tiesni a nie za nápadne nevýhodných podmienok. Namieta, že kúpna cena vo výške 40 000 eur bola
dojednaná zjavne neprimerane nízko, čo naznačuje neplatnosť predmetného právneho úkonu okrem
iného podľa § 39a Občianskeho zákonníka (úžera). V dedičskom konaní po otcovi žalobcu bola hodnota
bytu uvedená na 90 000 eur. Podľa žalobcu bola skutočná trhová cena ku dňu 8.7.2021 omnoho vyššia.
Za nepravdivé považuje žalobca konštatovanie v kúpnej zmluve, že sa jedná o „prevod medzi rodinnými

príslušníkmi“, pretože žalovaná v 1. rade v čase uzavretia kúpnej zmluvy nebola v rodinnom pomere
vo vzťahu k poručiteľke.
Žalobca je presvedčený, že poručiteľka nevedela, čo podpisuje, vzhľadom na svoju diagnózu stareckej
demencie a Alzheimerovej choroby v pokročilom štádiu si nemohla byť v čase podpisu predmetnej
kúpnej zmluvy vedomá právnych následkov uvedeného právneho úkonu. Žalovaný v 2. rade zneužil

jej nepriaznivý duševný stav, jej dôveru v neho ako jej obľúbeného syna, ktorý sa dovtedy o ňu
staral, vybavoval jej liečenia na psychiatrických oddeleniach, preberal za ňu poštu aj lieky na základe
lekárskeho predpisu, ktoré jej aj podával, a teda neskúsenosť, dôverčivosť, rozumovú slabosť a značnú
mieru závislosti a odkázanosti osoby poručiteľky od osoby žalovaného v 2. rade tak, že dojednal
žalovanou v 1. rade ako svojou bývalou manželkou z pohľadu poručiteľky zjavne nevýhodnú zmluvu s

plnením, ktorého majetková hodnota je vzhľadom na vzájomné plnenie nielenže v hrubom nepomere,
ale sa aj prieči dobrým mravom s poukazom na nepravdivé vyhlásenia, spôsob financovania kúpnej ceny
a jej výšku. Keďže žiadne finančné prostriedky z predmetného prevodu nie sú predmetom dedičstva,
žalobca sa domnieva, že kúpna cena buď ani nebola pripísaná na bankový účet poručiteľky alebo ak aj
bola, žalovaný v 2. rade alebo niekto iný peňažné prostriedky z tohto účtu vybral.

Žalobca v žalobe tvrdil, že má naliehavý právny záujem na určení, že byt patrí do dedičstva po
poručiteľke, pretože jeho právne postavenie ako dediča je neisté.

3. Žalovaná v 1. rade vo vyjadrení k žalobe žiadala žalobu zamietnuť a priznať jej nárok na náhradu trov
konania. Poukázala na skutočnosť, že je výlučnou vlastníčkou bytu na základe Kúpnej zmluvy zo dňa

8.7.2021, ktorú uzavrela ako kupujúca s jej bývalou svokrou neb. C. B. ako predávajúcou. Predmetný
byt ešte pred jeho kúpu v roku 2021 užívala žalovaná so súhlasom poručiteľky už od roku 2003, resp.
2004 spolu so žalovaným v 2. rade ako svojim v tom čase manželom a ich spoločnou dcérou D. B.,
nar. X.X.XXXX. Tento byt užívali spoločne dokonca aj po rozvode ich manželstva až do 1.8.2017, kedy
sa presťahovali do podnájmu. Neskôr sa do predmetného bytu vrátili, a to 1.8.2019, pričom žalovaný

v 2. rade išiel po smrti jeho otca neb. L. B. bývať k poručiteľke do rodinného domu, v ktorom býval aj
žalobca. Žalovaná v 1. rade tak bývala a býva v byte od uvedeného dátumu nepretržite aj s dcérou D.,
a to s vedomím a súhlasom poručiteľky, ktorá ich bola v byte aj opakovane navštíviť, keďže mala so
svojou vnučkou D. aj bývalou nevestou dobrý a blízky vzťah a vnučku mala veľmi rada. V roku 2021
došlo k dohode medzi žalovanou v 1. rade a poručiteľkou o tom, že daný byt si žalovaná v 1. rade od

poručiteľky odkúpi za vopred dohodnutú a odsúhlasenú cenu vo výške 40 000 eur. Kúpna cena bola
medzi účastníkmi zmluvy dojednaná na sumu 40 000 eur práve z dôvodu, že žalovaná v 1. rade mala
od rozvodu so žalovaným v 2. rade zverenú v starostlivosti dcéru Natáliu (vnučku poručiteľky), a keďže
žalovaný v 2. rade od roku 2019 neplatil výživné na svoju dcéru a žiadnym spôsobom neprispieval na
jej výchovu a výživu, tak poručiteľka chcela a mala vôľu zabezpečiť pre svoju vnučku Natáliu a bývalú

nevestuaspoňbývanie.Uvedenúponukupretožalovanáv1.rade svďakouprijalaabytodsvojejbývalej
svokry nakoniec kúpila. Dohodnutú kúpnu cenu žalovaná v 1. rade riadne vyplatila prostredníctvom
hypotekárneho úveru zo Slovenskej sporiteľne, a. s. na účet poručiteľky. Kúpnu zmluvu žalovaná
v 1. rade s neb. C. B. uzavreli a vlastnoručne podpísali dňa 8.7.2021 pred notárkou JUDr. Ivetou
Grellovou PhD. v Nitre, ktorá zákonným spôsobom osvedčila pravosť podpisu oboch účastníčok kúpnej

zmluvy. Z dôvodu, že kúpnu cenu uhrádzala žalovaná prostredníctvom hypotekárneho úveru, pričom
financujúca banka požadovala zabezpečenie poskytnutého úveru záložným právom k predávanému
bytu, tak v rovnaký deň, t. j. 8.7.2021 uzavrela a podpísala neb. C. B. v pozícii záložcu aj Záložnú zmluvu
k nehnuteľnosti.Poručiteľka nebola pozbavená ani obmedzená spôsobilosti na právne úkony rozhodnutím súdu, žalobca
je preto povinný bez akýchkoľvek pochybností preukázať, že poručiteľka konala v duševnej poruche, v
dôsledku ktorej nedokázala v čase uzatvárania kúpnej zmluvy so žalovanou v 1. rade posúdiť následky

svojho konania alebo svoje konanie ovládnuť. Poručiteľka bola podľa žalovanej v 1. rade v čase
uzatvárania a podpisovania predmetnej kúpnej zmluvy príčetná a spôsobilá, plne vedomá si toho, aký
úkon a s akými dôsledkami uzatvára.
Žalovaná v 1. rade namietala domnienky žalobcu o nezhode v podpisoch poručiteľky. Považuje za
neprijateľné, aby notár, resp. dvaja pracovníci banky overili pravosť podpisu poručiteľky bez toho, aby

táto osoba bola pri osvedčovaní svojho podpisu prítomná. Žalovaná v 1. rade poukázala na značný
časový odstup (20 rokov) medzi porovnávanými podpismi, keď žalobca porovnáva podpisy z roku 2001
a 2021.
Žalovaná v 1. rade odmietla aj tvrdenia žalobcu o neplatnosti kúpnej zmluvy s poukazom na ustanovenia
§ 37 ods. 1, § 39, § 39a a § 49a Občianskeho zákonníka a tvrdila, že žalobca základné zákonné
predpoklady pre vyslovenie neplatnosti kúpnej zmluvy nepreukázal.

4. Žalobca v replike zotrval na svojich tvrdeniach o neplatnosti kúpnej zmluvy s poukazom na ust. §
39 Občianskeho zákonníka (rozpor s dobrými mravmi), §39a Občianskeho zákonníka (úžera), § 40a
v spojení s § 49a Občianskeho zákonníka (konanie v omyle), § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka
(absencia vážnej a slobodnej vôle) a § 38 Občianskeho zákonníka (konanie v duševnej poruche).

Žaloba poprel ničím nepodložené tvrdenia žalovanej v 1. rade o tom, že malo ísť o prevod medzi
rodinnými príslušníkmi, keď sama žalovaná v 1. rade rozsudkom tunajšieho súdu č. k. 24P/8/2012-29
preukázala, že s poručiteľkou v rodinnom pomere nebola. Pokiaľ mienila poručiteľka byt previesť na
člena rodiny, mohla ho previesť priamo na svoju vnučku. Žalovaní spolu žili aj napriek tomu, že boli
rozvedení a podľa žalobcu tým poručiteľku udržovali v nevedomosti o zániku ich manželstva. Žalobca

ďalej poukazuje na skutočnosť, že pokiaľ žalovaný v 2. rade od roku 2019 neplatil výživné na svoju
dcéru D., táto, keďže bola plnoletá, si výživné mohla vymáhať vo vlastnom mene. Existuje dôvodný
predpoklad, že poručiteľka bola ohľadne neplatenia výživného od žalovaného v 2. rade predmetom
citovej manipulácie a uvádzania do omylu, zvlášť s poukazom na jej zníženú rozumovú vyspelosť v
dôsledku toho, že trpela psychickou chorobou a zároveň v dôsledku jej citového rozrušenia v dôvodu

úmrtia jej manžela v júni 2019. Pokiaľ by poručiteľka chcela zabezpečiť byt pre svoju vnučku, mohla
uskutočniť nejaký právny úkon priamo v jej prospech.
Žalobca poukazuje na zvláštne okolnosti ohľadne priebehu dedičského konania po L. B.. O dodatočnom
dedičskom konaní, ktorého predmetom bol byt na Chrenovej, nebol zo strany žalovaného v 2. rade
informovaný, ani mu podľa jeho vedomostí nebolo doručené predvolanie od notárky JUDr. Jánskej.

Splnomocnenie, ktoré sa nachádza na č. l. 42A dedičského spisu po neb. L. B., na ktorom je dátum
27.04.21, bolo zo strany žalobcu podpísané ako prvé už dňa 26.9.2019 s tým, že to žalovaný v 2.
rade mal podľa vlastných slov vyhodiť. Ten dátum bol na formulári plnomocenstva doplnený neskôr a
iným (modrým) atramentom. Ako vyplýva z priloženého dedičského rozhodnutia, najskôr boli na mamu
(okrem iného) prededené len nehnuteľnosti na liste vlastníctva č. XXXX, avšak zjavne nelogicky a

zrejme účelovo sa v prvom dedičskom konaní po otcovi akosi pozabudlo na byt na liste vlastníctva
č. XXXX. O predmetnom byte však už žalovaný v 2.rade musel mať vedomosť v čase dedičského
pojednávania dňa 26.9.2019, pretože ešte za života otca rodičov presviedčal, aby mu umožnili tam bývať
s jeho rodinou - vtedajšou manželkou G. B. a ich dcérou D., kde mal následne aj evidovanú adresu
trvalého pobytu. Žalobcovi nie je zrejmé, ako sa mohlo stať, že notárka konajúca ako súdna komisárka,

nevylustrovala predmetný byt a nezaradila ho do súpisu majetku po poručiteľovi a zároveň, z akého
dôvodu by žalovaný v 2. rade na takéto markantné pochybenie notárku neupozornil. Návrh na dodatočné
konanie o dedičstve po neb. L. B. žalovaný v 2. rade podal na Okresný súd Nitra až dňa 19.2.2021,
o čom žalobcu neinformoval, t. j. konal bez pokynu splnomocniteľa a v rozpore so záujmom žalobcu,
ktorému by inak svedčil zákonný dedičský podiel 1/3, udržoval žalobcu v nevedomosti, neinformoval

ho o podstatných skutočnostiach a výsledkoch dodatočného dedičského konania ani o tom, že prevzal
dedičské rozhodnutie.
Žalobca popiera tvrdenie žalovanej v 1. rade, že v roku 2021 došlo, resp. by mohlo dôjsť, k právne
relevantnej dohode medzi ňou a poručiteľkou ohľadne podmienok kúpnej zmluvy vzhľadom na duševný
stav poručiteľky.

Žalovaná v 1. rade vo svojom písomnom vyjadrení zamlčala tú skutočnosť, že žalovaný v 2. rade, hoci
nebol účastníkom predmetnej kúpnej zmluvy, bol pri podpise osobne prítomný, a nielenže o prevode
vedel, ale tento aj inicioval, a dokonca sa podieľal na vybavovaní úveru na financovanie kúpy bytu pre
svoju exmanželku. Žalovaný v 2. rade zneužil nepriaznivý duševný stav svojej mamy, jej dôverčivosť,rozumovúslabosťaznačnúmieruzávislostiaodkázanostiosobyporučiteľkyodžalovanéhov2.radetak,
že dojednal so svojou bývalou manželkou z pohľadu poručiteľky zjavne nevýhodnú zmluvu s plnením,
ktorého majetková hodnota je vzhľadom na vzájomné plnenie nielenže v hrubom nepomere, ale sa aj

prieči dobrým mravom, a to aj s poukazom na nepravdivé vyhlásenia obsiahnuté v zmluve, spôsob
financovania kúpnej ceny, jej výšku a následnú dispozíciu s týmito finančnými prostriedkami. Žalovaný
v 2. rade primäl svoju mamu využitím jej omylu v otázke podstaty a účelu právneho úkonu, ako aj v
otázke existencie rodinného pomeru poručiteľky vo vzťahu k žalovanej v 1. rade, aby ju z domu na C.
XX M. D. priviezol a sprevádzal u notárky pri podpise kúpnej zmluvy na nevýhodný predaj jej bytu svojej

exmanželke, ktorý poručiteľka zdedila po svojom manželovi v hodnote prinajmenšom vo výške 90 000
eur, o čom mal žalovaný v 2. rade preukázateľne vedomosť.
Žalovaná v 1. rade nepoprela, že vedela o nepriaznivom duševnom stave poručiteľky. Na tento
nepriaznivý duševný stav poručiteľky žalobca opakovane poukazuje. To, že právne úkony poručiteľka
podpísala pred notárom alebo pracovníkmi banky ešte neznamená, že si uvedomovala a skutočne
zamýšľala ich následky.

5. Žalovaná v 1. rade v duplike zotrvala na tvrdeniach o nedôvodnosti žaloby. Žalobca podľa nej v replike
neuviedol žiadne nové právne ani skutkové relevantné tvrdenia. Žalobca bez predloženia jediného
dôkazu a bez prihliadnutia na skutočný stav veci svojimi špekulatívnymi tvrdeniami popiera základnú
zásadu občianskeho práva, ktorou je zmluvná sloboda. Žalobca doteraz nielenže nepredložil žiaden

dôkaz o neprimeranosti kúpnej ceny, ale neuviedol ani jeden právne významný argument, odkaz na
právny predpis alebo inú normu, ktoré by zakazovali zmluvným stranám v súkromnom práve dohodnúť
si aj kúpnu cenu, ktorá môže byť nižšia, resp. vyššia než je cena obvyklá.
Žalovaná v 1. rade v predmetnom byte bývala spolu so žalovaným v 2. rade približne od roku 2004 po
vzájomnej dohode medzi nimi a vtedajšími svokrovcami žalovanej, ktorí v tej dobe odkúpili dom na E. a

presťahovali sa tam. Z tohto dôvodu byt prenechali žalovanému v 2. rade v roku 2004, aby sa do bytu
nasťahoval s rodinou. Všetky prípadné úpravy, nový nábytok a spotrebiče si žalovaní zakúpili počas ich
manželstva a spolunažívania v byte, pričom z pôvodného zariadenia do dnešného dňa zostala v byte
kuchynská linka a nábytok v spálni, ktorý žalovaní dostali od jeho rodičov ako spoločný svadobný dar.
Všetko ostatné, čo sa v byte t. č. nachádza, bolo zakúpené a nadobudnuté počas ich bývania v byte a

pred uzavretím kúpnej zmluvy v roku 2021.
Žalovaná v 1. rade tvrdila, že mala s bývalou svokrou vždy pozitívny vzťah, čo sa nezmenilo ani po
rozvode so žalovaným v 2. rade. Ani po rozvode nenadobudla pocit, že by sa postoj poručiteľky k nej
zmenil. Pre vyslovenie neplatnosti kúpnej zmluvy nemôžu postačovať zjavne účelové rozpravy žalobcu
o právnom statuse vzťahu žalovanej ako bývalej nevesty a poručiteľky ako bývalej svokry a o v zmluve

uvedenom termíne „rodinní príslušníci“.
Kúpna cena mala podľa vyjadrenia žalovaného v 2. rade slúžiť na úpravu domu na Zobori „aby mohla
moja mama dôstojne dožiť“, v ktorom dome žalovaný v 2. rade býval so svojou mamou a dokonca aj
žalobcom ako svojim bratom.
Žalobca zavádza aj v tom, keď tvrdí, že poručiteľka nevedela, že žalovaní sú rozvedení. Žalovaní bývali

spolu v predmetnom byte aj po rozvode ich manželstva, pretože boli rodičmi v tom čase maloletej D.,
ktorej nechceli spôsobiť psychickú traumu tým, že sa od seba odsťahujú a tiež z dôvodu, že sa žalovaní
opakovane snažili svoj vzťah aj napriek rozvodu zachrániť, čo sa im však nakoniec aj tak nepodarilo.
Žalobca pri väčšine stretnutí, návštev alebo rozhovoroch s bývalou svokrou alebo svokrom ani nebol
prítomný. Žalovaná v 1. rade mala s bývalou svokrou aj so svokrom vždy veľmi dobrý vzťah, nikdy by si

ich nedovolila ani jedného z nich oklamať. Žalobca ďalej fabuluje, keď tvrdí, že poručiteľka neumožnila
žalovanej v 1. rade a jej dcére D. bývať v predmetnom byte v období od 1.8.2017 do 1.8.2019, pričom
sám žalobca nespresňuje, prečo by k takému konaniu zo strany poručiteľky malo dôjsť. Skutočným
dôvodom nebol zákaz zo strany poručiteľky, ale spoločné rozhodnutie žalovanej v 1. rade a jej dcéry D.
odsťahovať sa od žalovaného v 2. rade ako exmanžela a otca, pretože ich ďalšie spoločné bývanie sa

stalo neakceptovateľné a neznesiteľné. Poručiteľke bolo veľmi ľúto ako sa správal jej syn žalovaný v 2.
rade k nim obom a vždy sa im snažila pomôcť a nájsť nejaké riešenie ich problému. Do bytu sa žalovaná
v1.radeajsdcérounakoniecnasťahovalinaspäťvauguste2019,atoporozhovoreavzájomnejdohode
s bývalou svokrou, ktoré sa uskutočnili ešte počas života bývalého svokra ako pôvodného spoluvlastníka
bytu. Potom ako sa žalovaný v 2. rade presťahoval do domu k svojim rodičom zostal byt neobývaný a

bývalí svokrovci ponúkli žalovanej v 1. rade a vnučke Natálii možnosť bývania v ich byte, keďže obe aj
napriek rozvodu s ich synom žalovaným v 2. rade naďalej vnímali ako svoju rodinu a blízke osoby.Žalovaná v 1. rade dôrazne odmieta krivé obvinenia zo strany žalobcu, že mala citovo manipulovať s
poručiteľkou použitím informácie o neplatení výživného na dcéru D. zo strany jej otca žalovaného v 2.
rade.

Žalovaná ďalej namieta voči tvrdeniu žalobcu, že by zamlčala skutočnosť, že žalovaný v 2. rade bol pri
podpise kúpnej zmluvy osobne prítomný. Aj z tohto tvrdenia žalobcu je viac ako evidentné ako žalobca
prekrúca fakty a tieto sa snaží zjavne účelovo používať ako významné a šokujúce zistenia svedčiace
proti nej.

6. Žalovaný v 2. rade sa k žalobe písomne nevyjadril.

7. Súd spor prejednal za prítomnosti strán sporu a ich právnych zástupcov. V rámci dokazovania sa
súd oboznámil s písomnými a ústnymi vyjadreniami právnych zástupcov strán a vykonal výsluch strán
sporu. Pokiaľ ide o ostatný obsah spisu podľa § 204 CSP súd dokazovanie listinami nachádzajúcimi
sa v súdnom spise čítaním ich obsahu na pojednávaní nevykonal, pretože jednotlivé listinné dôkazy

tvoriace obsah súdneho spisu, boli stranám sporu zaslané.

8. Žalobca vo výsluchu na pojednávaní uviedol, že pri dedičskom konaní sa dozvedel, že ani dom ani byt
nie je predmetom dedičského konania. Dozvedel sa, že dom je napísaný na nejakú firmu v Žiline a byt na
jeho bývalú švagrinú. Brat ho neinformoval, že sa takéto niečo udialo. Brat mu povedal, že si ide požičať

20 000 eur od nejakej firmy, že to musí podpísať mama. Okrem dlhov neostalo nič z dedičstva. S mamou
a s otcom mal žalobca dobré vzťahy. Nikdy sa nehovorilo, že sa bude niečo predávať, vždy to bolo tak, že
po smrti rodičov prebehne dedičské konanie a je na ňom a bratovi, ako sa dohodnú. Nikdy sa nehovorilo
o nejakom predčasnom predaji. Po smrti otca sa mame priťažilo, lebo otec rýchlo zomrel. Mama to veľmi
ťažko znášala. Po pohrebe zostala apatická, prestala robiť veci, ktoré predtým rada robila. Prvý raz bola

na klinike doktora Pinela v Pezinku, druhýkrát v decembri 2020 sa vrátila a stav bol taký, že bola na tom
psychicky horšie, mala periférne videnie. Žalobca jej pomohol ozdobiť vianočný stromček, mame dal
salónky, všetko navešala na jednu stranu. Od januára 2021 sa jej stav rapídne zhoršoval, do ťažkých
debát sa ani nepúšťala, prestala chodiť do obchodu, do kostola, zabúdala na to. Bola aj so susedou
dohodnutá, že ju zoberú, ale ona zabudla, že má ísť s nimi do kostola. Prestala variť, piecť. Stalo sa

asi 2x, že nechala pustený plyn. Museli dolnú kuchyňu zamykať, hore žalobca odstavil plyn. V kuchyni
mala len kávovar na kapsule, ale pokazila to, lebo tam nasypala zrnkovú kávu. Začala vyjedať hlinu
z kvetináčov, objedala aj umelú kvetinu. Všetko muselo byť pozamykané, mávala žlté lístky, kedy a čo
si má zobrať von. Mávala lístok, kde spáva, kde bolo napísané „Tu spím, Drahomíra.“ V kúpeľni mala
napísaný žltý lístok, že „Toto je mydlo, toto nejedz.“ Zostala trucovitá, lebo ak nedostala na raňajky to,

čo chcela, tak to schovala a vyhodila tanier z okna. Z okien dali preč kľučky, aby nevykrikovala z okna.
Ona tvrdila, že ju zamykajú, ale zamykali ju preto, lebo vybehla na ulicu v nočnej košeli. Brat chodil na
nákupy, chodil s ňou k lekárke. Žalobca mal na starosti varenie, staral sa o záhradu, drobné opravy,
o dom. Jedlo schovávala pod vankúš, prípadne kŕmila psa, niekto s ňou musel byť počas jedenia. Zjedla
vždy, najesť sama sa vedela, ale niekto tam musel byť. Lieky jej dávkoval brat. Keď chodil brat do roboty,

tak mal dávkovač nachystaný žalobca a dával jej lieky on, ale vždy tam musel byť niekto, lebo by to
skončilo v koši. Musela mať pocit, že musí. Problematické bolo obsluhovanie rádia a televízie. Boli dva
ovládače, trochu dlhšie trvalo, kým to nabehne. Mala pocit, že to nefunguje, lebo bola netrpezlivá. Toto
sa týkalo obdobia roku 2021, kedy sa mamin stav rapídne zhoršoval, z mesiaca na mesiac to bolo horšie
a horšie. Pozerala v televízii dokument o tuleňoch, a potom prišla za žalobcom do kuchyne, kde bolo

zapnuté rádio, otočila sa na neho a hovorí, že prečo nehovoria o tuleňoch. Žalobca jej vysvetlil, že toto
bolo rádio a ona pozerala televízor vo vedľajšej izbe. Mala problém komunikovať cez telefón. Strácala
pojem o čase. Zavolala niektorým svojim kamarátkam niekedy aj o druhej v noci. Telefón mala kvôli SOS
signálu, keby sa jej priťažilo. Boli stavy, keď búchala na radiátor, búchala drevákmi, kľúčom. Keď to robila
2-3 týždne, tak sa brat nevyspal, lebo mal izbu pod ňou. Keď sa brat zamkol, tak chodila trieskať na

dvere žalobcovi a nevyspal sa on. K udalosti zo dňa 29.12.2022 žalobca uviedol, že sa pohádal s bratom.
Bol po vodu psovi a išiel hore s miskou, na čo ho brat stiahol asi z piateho schodu. Žalobca si rozrazil
hlavu o botník. Brat ho tam nechal ležať a niekam odišiel. Po určitom čase sa žalobca prebral. K bytu
na Chrenovej, na Ďumbierskej 15 žalobca uviedol, že nikdy od rodičov nepočul, že by sa nehnuteľnosti
mali predať inak ako tak, že byt ostane J. a žalobcovi zostane dom alebo to pôjde v dedičskom konaní

na polovicu. V byte bývali manželia G. s J. a s neterou. Potom, keď sa rozkmotrili, tak tam bývala G. s D.,
potom tam nebýval nikto. J. mu povedal, že to predal Hele a žalobca bol tým pádom vybavený. Keď tam
bývali ako manželia, tak žalobca o tom vedel, chodili tam na polievačku. Potom, keď sa rozkmotrili, tam
bývala G. s malou, potom tam nebýval nikto, potom jej to asi brat predal, ďalej nevie. Rodičia švagrinúnemali v láske, lebo im bránila v styku s vnučkou. Keď prišla na Šindolku k rodičom, prišla väčšinou s J.,
aj to vyzeralo ako z donútenia. Natáliu mala mama rada, má ju rád aj žalobca. Robil jej narodeninovú
oslavy, pomáhal jej s projektami do školy, najmä z histórie. Rodičia mali Natáliu radi, ale veľmi málo sa

s ňou stretávali, lebo dlho pracovali aj v dôchodkovom veku. Keď bolo voľno, Hela mala 300 dôvodov,
prečo neprísť s vnučkou. Žalobca v dome býval ešte predtým ako jeho rodičia, ktorí sa tam presťahovali
z Chrenovej. Býva tam súvisle 30 rokov, má dobré vzťahy aj so susedmi. Žalobca nemal s rodičmi
problematický vzťah, nijaké závažné nezhody medzi nimi neboli. Možno kvôli záhrade s otcom, bežné
hádky. Mama chcela všade kvetinky, aj medzi zeleninou. To neboli vážne hádky. Žalobca ďalej doplnil,

že žalovaná v 1. rade a D. B. boli po pohrebe jeho otca na návšteve u nich doma len raz, o čom má
on vedomosť, avšak nie je stále doma. Či sa s jeho mamou stretávali alebo nestretávali v parku sa asi
dokázať nedá. Po smrti otca žalobcova mama nebola v stave, aby vedela ísť do parku, krátko na to bola
prvýkrát hospitalizovaná v Pezinku. Nemala vtedy veľký priestor na chodenie do parku. Žalobca vedel,
že žalovaní spolu nežijú, keďže žalovaná v 1. rade bývala na Chrenovej a žalovaný v 2. rade s nimi na
Dolnohorskej. Oficiálne sa o rozvode dozvedel, až keď sa v decembri 2022 povadil s bratom.

9. Žalovaná v 1. rade na pojednávaní vypovedala, že ku svokre chodievali, odkedy bola D. malá,
kedykoľvek sa im dalo, nechodila tam nasilu. Svokra bola u nich na návšteve, rozprávala sa s vnučkou,
kde študuje, aký odbor navštevuje, určite nebola v stave ako popisuje žalobca, že by o sebe nevedela.
Bavilisaobyte,chcelahonechaťvnučkeažalovanejv1.rade.Bývalýmanželžalovanejv1.radeneplatil

výživné, tak svokra zvážila, že za nejakú sumu byt žalovanej v 1. rade predá. Chcela, aby bolo o jej
vnučku postarané. Žalovaná v 1. rade zisťovala, na akú sumu jej ako predavačke vedia dať hypotéku,
a tak sa dohodli na sume 40 000 eur. To malo slúžiť svokre ako financovanie jej domu a do života.
V banke bola žalovaná v 1. rade so sestrou a so svokrou tam bol jej bývalý manžel. Svokry sa pani
z banky pýtala, či vie, prečo tam je a čo podpisuje. Ona s plným vedomím uviedla, že vie, o čo ide.

Kúpnu zmluvu podpisovali u notára. Aj tam sa rozprávali, o čo ide. Byt zariaďovali spoločne s manželom,
spoločne ho financovali aj prerábali. Keď sa do bytu vrátila z podnájmu, tak prerábky už financovala
sama. Okrem spálne je zariadenie bytu jej a dcéry. So svokrovcami mala žalovaná v 1. rade veľmi dobrý
vzťah.Navštevovalisa,odkedysadcéranarodila,akosaimdalo.Tým,žesarozviedla,saničnezmenilo,
ku svokre chodili ako dovtedy. Svokra mala dobrý vzťah aj s dcérou žalovanej v 1. rade. Svokra bola

žalovanej v 1. rade ako matka, o ktorú žalovaná v 1. rade veľmi skoro prišla. Mala ju rada a aj žalovaná
v 1. rade mala rada ju. V čase uzavretia kúpnej zmluvy dcéra žalovanej v 1. rade študovala na vysokej
škole, preto nechcela riešiť hypotéku, lebo študentom neposkytujú úver. Príjem nemala. Starostlivosť
o dcéru zabezpečovala žalovaná v 1. rade. Ku kúpnej cene v sume 40 000 eur žalovaná v 1. rade
uviedla, že to bola dohoda s jej bývalou svokrou. Pokiaľ žalovaná v 1. rade uviedla, že v auguste 2017

sa z bytu musela odsťahovať z dôvodu neznesiteľného vzťahu so žalovaným v 2.rade, myslela tým, že
mal problém s alkoholom, čo negatívne vplývalo na dcéru. Žalovaná v 1. rade nevedela presne uviesť,
kedy bola naposledy navštíviť C. B. na Šindolke. Vedela, že boli ešte v Pinolke, teda v Pezinku, kde
bola liečená. S jej opätovným nasťahovaním do bytu jej dala svokra súhlas v auguste alebo v septembri
roku, keď svokor zomrel. Žalovaná v 1. rade ďalej uviedla, že C. B. od pohrebu L. B. nenavštívila priamo

u nich, ale boli niekoľkokrát na prechádzke v parku aj s dcérou.

10. Žalovaný v 2. rade sa na pojednávaní vyjadril, že jeho mama nebola psychicky narušená,
Alzheimerova choroba je choroba, nie porucha. Matka zbožňovala svoju jedinú vnučku. Bolo, že byt
bude D.. Nevie, ako sa mohlo stať, že byt nebol predmetnom dedičstva po L. B. a muselo byť dodatočné

dedičské konanie. To mu notárka vysvetlila, že zrejme jej to nevyhľadalo v katastri. So žalovanou v 1.
radebolidohodnutí,žebytbudedcérin,aledcéranechcela,abybolnaňu,aleabybolnamaminu.Chcela
ísť do zahraničia študovať, nemohla si ani zobrať hypotéku. Natália mamine verí. Žalovaná v 1. rade
by si nedovolila byt predať. Natália dostala od babky štart do života. Žalobca žil s rodičmi, neprispieval
im. Otec chcel žalobcu už dávno vyhodiť, ale mama to nedovolila. Žalovaný v 2. rade tvrdil, že sa staral

o mamu a aj o brata. S mamou bol do poslednej chvíle. Vlastnú dcéru neprebaľoval, to sa žalovanému
v 2. rade protivilo, ale mamu áno, lebo bol jej syn. V živote by si nedovolil jej nadávať. Ten byt je vnučkin,
to je jeho priorita. Žalovaná v 1. rade bola jediná, ktorá mu s mamou pomáhala. Podľa žalovaného v 2.
rade žalobca vedel, že byt bude D.. Matka bola vysoko inteligentná žena a to, že sa o ňu žalovaný v 2.
rade staral, je to najmenej čo pre ňu mohol urobiť. Žalovaná v 1. rade s dcérou tam nechodili každý

deň. Chceli si ju zapamätať ako vitálnu. Je choré posudzovať vrúcnosť vzťahu a vlastnej matke nadávať
do kuriev. To, že sa so žalovanou v 1. rade rozviedol, neznamená, že už nie sú rodina. D. sa s babkou
nešla rozlúčiť, keď bola už v Nitrave, ona je veľmi citlivá. Keby nebola Natália, tak ten byt je žalovaného
v 2. rade. Žalovaný v 2. rade priznal, že mal problémy s alkoholom, žalovaná v 1. rade trpela, vypadalijej vlasy, je citlivá. Žalobca minul všetko, čo zarobil, živili ho rodičia. Keď zomrel otec, zostalo to na
žalovanom v 2. rade. Matka bola umiestnená v zariadení pre rýchly progres jej ochorenia. Žalovaný v 2.
rade chodil s matkou na prechádzky, dával jej lieky, to je absolútne normálna vec. V živote si nedovolil

dať jej iné lieky ako predpísané.

11. Z vykonaného dokazovania súd zistil tento skutkový stav:

12. Dňa 8.7.2021 bola medzi C. B., nar. XX.X.XXXX, bytom C. XXX/XX, XXX XX D. – E. ako

predávajúcou a žalovanou v 1. rade ako kupujúcou uzavretá kúpna zmluva, ktorou predávajúca ako
výlučná vlastníčka bytu na žalovanú v 1. rade svoje vlastnícke právo previedla.
Podľa čl. II. tejto kúpnej zmluvy bola kúpna cena dohodnutá zmluvnými stranami vo výške 40 000 eur ako
cena obvyklá v mieste a čase aj vzhľadom k tomu, že sa jedná o prevod medzi rodinnými príslušníkmi.
Podľa čl. III. kúpnej zmluvy sa kupujúca zaviazala zaplatiť predávajúcej kúpnu cenu za predmet kúpy
z prostriedkov úveru poskytnutého peňažným ústavom SLSP, a. s. do 15 dní od podpisu kúpnej zmluvy

na účet predávajúcej IBAN: B. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX.
Pravosť podpisov oboch zmluvných strán bola osvedčená notárkou JUDr. Ivetou Grellovou PhD. dňa
8.7.2021.

13. Z potvrdenia Slovenskej sporiteľne, a. s. súd zistil, že dňa 9.7.2021 bola v prospech účtu č. B. XXXX

XXXX XXXX XXXX XXXX pripísaná suma 40 000 eur.

14. Okresný úrad Nitra, katastrálny odbor rozhodnutím č. V 7630/21 zo dňa 30.8.2021 povolil vklad
vlastníckeho práva k bytu v prospech žalovanej v 1. rade na základe kúpnej zmluvy uzavretej medzi C.
B., nar. XX.X.XXXX ako predávajúcou a žalovanou v 1. rade ako kupujúcou.

15. Z uznesenia Okresného súdu Nitra č. k. 12D/127/2019-45 zo dňa 26.9.2019 v dedičskom konaní
po neb. L. B., nar. XX.X.XXXX, zomr. X.X.XXXX, naposledy bytom D. – E., C. XXX/XX vyplýva, že súd
schválil dohodu o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva medzi pozostalou manželkou a dedičmi.
Z majetku v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov súd do dedičstva po poručiteľovi zahrnul tam

uvedené hnuteľnosti a z nehnuteľností len rodinný dom ohodnotený na sumu 90 000 eur. Súd schválil
dohodu dedičov, v zmysle ktorej nadobudla hnuteľnosti ako aj nehnuteľnosť – rodinný dom C. B. voči
ustupujúcim spoludedičom bezodplatne.

16. Okresný súd Nitra uznesením č. k. 13D/64/2021-13 zo dňa 28.4.2021 v dodatočnom dedičskom

konaní po neb. L. B., nar. XX.X.XXXX, zomr. X.X.XXXX, naposledy bytom D. – E., C. XXX/XX schválil
dohodu dedičov o vyporiadaní dedičstva, podľa ktorej nadobudla byt C. B.. Byt bol v zmysle tohto
uznesenia ohodnotený na 90 000 eur.

17. Zo záložnej zmluvy k nehnuteľnostiam uzavretej medzi Slovenskou sporiteľňou, a. s. (banka) ako

záložným veriteľom a C. B. ako záložcom bolo preukázané, že C. B. ako vlastníčka bytu súhlasila so
zriadením záložného práva k predmetnému bytu za účelom zabezpečenia pohľadávky vzniknutej na
základe zmluvy o splátkovom úvere č. 5179513182, v ktorej sa banka dojednala na poskytnutí úveru
v sume 40 000 eur žalovanej v 1. rade.

18. Okresný úrad Nitra, katastrálny odbor rozhodnutím č. V 6585/21 zo dňa 3.8.2021 povolil vklad
záložného práva k bytu do katastra nehnuteľností v prospech Slovenskej sporiteľne, a.s. na základe
zmluvy o zriadení záložného práva č. 5179513182 uzavretej medzi Slovenskou sporiteľňou, a. s. ako
záložným veriteľom a C. B. ako záložcom.

19. Z potvrdenia o okruhu dedičov v dedičskej veci po neb. C. B., K. L., zomr. X.XX.XXXX, naposledy
bytom D. – E., vedenej na notárskom úrade JUDr. Ivety Grellovej PhD. pod sp. zn. Dnot 256/2022
(25D/154/2022) bolo preukázané, že poručiteľka zomrela ako vdova bez zanechania závetu a listiny
o vydedení a tak ako dedičia prichádzajú do úvahy deti poručiteľky, ktorými sú žalobca a žalovaný v 2.
rade.

20. Zo znaleckého posudku MUDr. Henricha Gráca č. 1/2024 ustanoveného v tomto konaní súdom
vyplýva záver, že poručiteľka trpela duševnou chorobou (poruchou), a to Demenciou pri Alzheimerovej
chorobe s neskorým začiatkom, ťažkého stupňa. Poručiteľka trpela duševným ochorením trvaléhocharakteru s nepriaznivým klinickým obrazom, s progredientným zhoršovaním. Bol prítomný globálny
úbytok mnohých vyšších kôrových funkcií oproti predchorobiu – kognitívnych funkcií (pamäť, intelekt,
pozornosť, motivácia). Ich dôsledkom prišlo k narušeniu pamäte, intelektu, pozornosti, k narušeniu

myslenia, chápania, uvažovania, úsudku, schopnosti učenia, reči, prítomné boli poruchy orientácie.
Počas prvej i druhej hospitalizácie v Psychiatrickej nemocnici Philippa Pinela, Pezinok absolvovala
poručiteľka screeningové vyšetrenie mentálnych schopnosti - MMSE (Mini Mental State Examination),
ktoré patrí medzi bežné pomocné vyšetrenia. Vyšetrenie len orientačne hodnotí mentálny status, resp.
hĺbku deficitu, ale je aj nutnosťou, ktorá je vyžadovaná v rámci štandardných postupov pri nasadení

liečby„kognitívamianootropikami“.(I.hospitalizáciaHS-hodnotenéskóre-17b./30b.,pri2.hospitalizácii
HS- hodnotové skóre- 15b./30b ). Pri prvej hospitalizácie bolo HS-17, pri následnej HS-15, čo svedčí
(orientačne)oprogresii(zhoršovaní)ochorenia.Obevyšetrenia-hodnotenéskóresapohybovalivpásme
stredne ťažkej kognitívnej poruchy. Celkové skóre MMSE a hodnotenie kognitívnych funkcií: 24-30
norma, 20-23 mierna kognitívna porucha, 10-19 stredne ť. kognitívna porucha, 0-9 ťažká kognitívna
porucha.

U poručiteľky bolo v rámci ochorenia – Demencie u Alzheimerovej choroby v priebehu rokov 2019 až
2020 prítomné zjavné klinické zhoršovanie stavu, čo potvrdili psychiatrické hospitalizácie. Od klinického
obrazu stredne ťažkého až ťažkého stupňa demencie /2019/ až po klinický obraz ťažkého stupňa /2020/.
Nakoľko boli u menovanej v dôsledku obrazu ťažkej Alzheimerovej demencie globálne chorobne
narušené vyššie kôrové /poznávacie/ funkcie, boli rozpoznávacie a ovládacie schopnosti forenzne

významne znížené. Vôbec nechápala význam a dôsledok právnych úkonov, preto nebola spôsobila
vykonávať žiadne právne úkony.
U poručiteľky bolo ochorenie prítomné už v roku 2019, a jednoznačne aj dňa 8.7.2021 bola prítomná
popísaná duševná choroba (porucha) a to v klinickom obraze Alzheimerovej demencie ťažkého stupňa.
Prognózaochoreniapo30.11.2020bolanepriaznivá,ochoreniemaloprogredujúci/zhoršujúci/charakter.

Duševná choroba (porucha) výrazne ovplyvnila konanie poručiteľky. Jej rozpoznávacie a ovládacie
schopnosti boli v čase uzavretia kúpnej zmluvy V7630/2021 zo dňa 8.7.2021 významne forenzne
znížené v dôsledku neurodegeneratívneho ochorenia mozgu – Demencie pri Alzheimerovej chorobe
ťažkého stupňa.
V závere znaleckého posudku je uvedený jednoznačný záver o tom, že poručiteľka vzhľadom k svojmu

duševnému stavu ku dňu 8.7.2021 nebola schopná vnímať hodnotu peňazí, nebola schopná vnímať
hodnotu prevádzaných nehnuteľností, nebola schopná vybavovať úradné záležitosti, nebola schopná
uskutočňovať žiadne právne úkony.
Poručiteľka mala vzhľadom k svojmu duševnému stavu ku dňu 8.7.2021 forenzne význame znížené
rozpoznávacie a ovládacie schopnosti, schopnosť posúdiť následky svojho konania bola významne

forenzne znížená a schopnosť svoje konanie ovládať bola významne forenzne znížená. Poručiteľka
preto nebola schopná porozumieť podstate, významu kúpnej zmluvy V7630/2021 a ani nebola schopná
si uvedomiť následky daného právneho úkonu, a ani konanie ovládať.

21. Podľa lekárskeho nálezu k pacientke poručiteľke zo dňa 2.7.2019 pacientka uvádzala: neviem si

zvyknúť, že nemám činnosť ako som išla do dôchodku, teraz mám 70, predtým som robila v plastike
ako riaditeľka divízie do 60tky alebo 63ka mohla byť.... narodená som 29,7,47 rok.... dnes je rok 2019
august to neni asi ešte čo tam ja viem... 12teho pondelok neni to viem ... poťaže tak poviem viem čo
chcem povedať ale neni to stale - ... od šrobika zorganizované ... a kde som ja to dala to maslo a tak
znerozňuje ma to... Uvádza sa tu diagnóza poruchy pamäti v diff dg.

22. Z chorobopisu poručiteľky Psychiatrickej nemocnice Philippa Pinela, Pezinok vyplýva, že poručiteľka
tu bola hospitalizovaná od 9.7.2019 do 17.9.2019 a v období od 21.9.2020 do 30.11.2020.
V psychiatrickom vyšetrení poručiteľky zo dňa 9.7.2019 sa v časti objektívne uvádza, že je upravená,
ochotne kooperuje pri vyšetrením v clock teste nakreslí kruh, nutné usmerňovanie a doplňovanie číslic,

napíše 1, 2, 3, 4 nesprávne umiestnené, ďalej bezradná; pri zopakovaní inštrukcie o 10 minút po 11
napíše do stredu kruhu 10 a 12. Konštatuje sa diagnóza Dementný sy. V dif. dg. – v.s. Demencia pri
Alzheimerovej chorobe so skorým zač. F00.0
Podľa skríningu kognitívnych funkcií zo dňa 29.7.2019 je u poručiteľky orientácia časom narušená
až na rok. V rámci neistej orientácie miestom pacientka dokáže správne určiť len štát a poschodie.

Rozsah auditívnej pozornosti sa javí dostatočný. Oslabená je mentálna flexibilita a schopnosť vykonávať
mentálneoperáciespamäti.Dominujeoslabeniemnestickýchfunkcií,pacientkakonfabuluje.Symbolické
i faktické funkcie sú intaktné. Celkové skóre podľa tohto vyšetrenia bolo 17.V prepúšťacej správe poručiteľky zo dňa 17.9.2019 sa uvádza diagnóza Demencia pri Alzheimerovej
chorobe so skorým zač. F00.0 – difúzna, prevažne kortikálna atrofia mozgu, stredného st. nešpecifické
leukoencefalopatické lézie najskôr mikrovaskulárnej etiológie, Fazekas I. Postmalatické, v.s. chronické

ischemiccké ložisko vpravo.
Podľa objektívnej anamnézy vyšetrenia zo dňa 21.9.2020 je na oddelení „stratená“, na izbe si
premiestňuje niekoľko hodín šatstvo (aspoň to, čo už vybalila) v skrini z jednej police na druhú,
nepostihuje celkom zmysel vyšetrenia a situáciu vôbec, no do vyšetrovne prichádza distingvovane
upravená, na výzvu zaujme ponúknuté miesto a po variabilne dlhých latenciách odpovedá na kladené

otázky, produkcia neraz len kusá s hľadaním slov, prípadne odbehnutím na „vedľajšiu koľaj“, niekedy
odpoveď nevie a snaží sa to maskovať zmenou komunikovanej témy, inokedy zostáva ticho. V závere
vyšetrenia sa uvádza diagnóza Demencia pri Alzheimerovej chorobe s neskorým začiatkom, ťažká
F00.1.
Podľa skríningu kognitívnych funkcií zo dňa 30.10.2020 sa u poručiteľky manifestoval deficit na úrovni
stredne ťažkej demencie. Orientácia časom i miestom je narušená. Pacientka sa snaží zistiť dátum

na mobile, spontánne uvedie správne len rok a ročné obdobie. Bezprostredná reprodukcia je možná,
pacientka sa koncentruje, Výbavnosť po oddialení je nulová, pacientka konfabuluje a udáva odpovede
z iterferenčnej činnosti: Faktické a symbolické funkcie sa javia zachované, no pacientka zlyháva v úlohe
100-7. Mentálna flexibilita je znížená. Pacientka je pokojná, pripúšťa zlyhávanie, no bagatelizuje ho
agraváciousomatickýchťažkostí(„sprostostivypadávam“,„hlavamabolí“).Skórepodľatohtovyšetrenia

bolo 15.

23. Z rozsudku Okresného súdu Nitra, č. k. 24P/8/2012-29 zo dňa 12.4.2012 vyplýva, že manželstvo
žalovanej v 1. rade a žalovaného v 2. rade bolo rozvedené. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa
7.5.2012.

24. Podľa § 137 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP) žalobou možno
požadovať, aby sa rozhodlo najmä o:
a) splnení povinnosti,
b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami

vyplýva z osobitného predpisu,
c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie
je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo
d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

25. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne; inak je neplatný.

26. Podľa § 38 ods. 1 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, pokiaľ ten, kto ho urobil, nemá
spôsobilosť na právne úkony.

27. Podľa § 38 ods. 2 Občianskeho zákonníka takisto je neplatný právny úkon osoby konajúcej v
duševnej poruche, ktorá ju robí na tento právny úkon neschopnou.

28. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom

odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

29. Podľa § 39a Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon urobený fyzickou osobou
nepodnikateľom, pri ktorom niekto zneužije tieseň, neskúsenosť, rozumovú vyspelosť, rozrušenie,
dôverčivosť, ľahkomyseľnosť, finančnú závislosť alebo neschopnosť plniť záväzky druhej strany a dá

sebe alebo inému sľúbiť alebo poskytnúť plnenie, ktorého majetková hodnota je vzhľadom na vzájomné
plnenie v hrubom nepomere.

30. Podľa § 40a Občianskeho zákonníka ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa ustanovení §
49a, 140, § 145 ods. 1, § 479, § 589 a § 701 ods. 1, považuje sa právny úkon za platný, pokiaľ sa ten,

kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá. Neplatnosti sa nemôže dovolávať
ten, kto ju sám spôsobil. To isté platí, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje dohoda
účastníkov (§ 40). Ak je právny úkon v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom o cenách,je neplatný iba v rozsahu, v ktorom odporuje tomuto predpisu, ak sa ten, kto je takým úkonom dotknutý,
neplatnosti dovolá

31. Podľa § 49a Občianskeho zákonníka právny úkon je neplatný, ak ho konajúca osoba urobila v omyle
vychádzajúcom zo skutočnosti, ktorá je pre jeho uskutočnenie rozhodujúca, a osoba, ktorej bol právny
úkon určený, tento omyl vyvolala alebo o ňom musela vedieť. Právny úkon je takisto neplatný, ak omyl
táto osoba vyvolala úmyselne. Omyl v pohnútke nerobí právny úkon neplatným.

32. V rámci právneho posúdenia súd v prvom rade skúmal, či podaná žaloba je procesne prípustná
a zaoberal sa posúdením vecnej legitimácie strán sporu.

33. S odkazom na súdnu prax (napr. rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
4Cdo/214/2021 zo dňa 15.12.2022, sp. zn. 3Cdo/154/2010 zo dňa 16.12.2010 – R32/2011, sp. zn. 1Cdo
26/2007 zo dňa 16.12.2008, sp. zn. 5Cdo/147/2007 zo dňa 30.6.2008, sp. zn. 1Cdo/43/2007 zo dňa

29.1.2008), ktorá v civilnom sporovom konaní akceptuje žaloby, ktorými sa dedič domáha určenia, že
tá – ktorá vec patrí do dedičstva po poručiteľovi, súd považoval podanú žalobu za procesne prípustnú.
V konaní o takejto žalobe ide o posúdenie, či poručiteľ bol v čase smrti vlastníkom namietanej veci,
žaloba sleduje ochranu vlastníckeho práva žalobcu.

34. Vecná legitimácia označených strán sporu je v súdenej veci správna, keď žalobca a žalovaný v 2.
rade sú dedičmi po svojej matke C. B., pričom iné osoby ako dedičia do úvahy neprichádzajú. Žalovaná
v 1. rade je pasívne vecne legitimovaná ako osoba, ktorej podľa výpisu z listu vlastníctva č. XXXX
(k. ú. I.) aktuálne svedčí vlastnícke právo k bytu. V tejto súvislosti súd poukazuje na ustálenú prax
v riešení otázky okruhu sporových strán v spore o určenie, že vec patrí do dedičstva (napr. rozhodnutia

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. R 49/82 alebo R 65/2003, sp. zn. 3Cdo/222/2010 zo dňa
14.3.2011, sp. zn. 3Cdo/197/2010 zo dňa 20.4.2010, sp. zn. 4Cdo/ 120/2009 zo dňa 22.9.2010, sp. zn.
8Cdo/94/2018 zo dňa 16.5.2019, sp. zn. 8Cdo/28/2019 zo dňa 27.3.2019).

35. Žalobca v konaní poukazoval na niekoľko hmotnoprávnych ustanovení Občianskeho zákonníka, z

ktorých vyvodzoval neplatnosť spornej kúpnej zmluvy zo dňa 8.7.2021, ktorou bolo na žalovanú v 1.
rade predávajúcou C. B. prevedené vlastnícke právo k bytu. Pre posúdenie tohto právneho úkonu ako
neplatného nebolo nutné v konaní sa zaoberať všetkými tvrdeniami žalobcu, preto súd po výsluchu
strán sporu a predložení lekárskych správ C. B., s poukazom na zásadu hospodárnosti konania,
dokazovanie zameral predovšetkým na zistenie, či bola C. B. vzhľadom na jej duševný stav spôsobilá

dňa 8.7.2021 namietaný právny úkon vykonať. Následne bol uznesením č. k. 19C/17/2023-147 zo
dňa 20.12.2023 v konaní ustanovený MUDr. Henrich Grác, znalec z odboru Zdravotníctvo a farmácia,
odvetvia Psychiatria, ktorý k posúdeniu duševného stavu C. B. v spornom období vypracoval a súdu
predložil znalecký posudok.

36. Z ustanovenia § 38 Občianskeho zákonníka možno vyvodiť, že pre platnosť právneho úkonu je
nevyhnutné, aby bol konajúci na konkrétny právny úkon spôsobilý. Konajúci nemôže byť postihnutý
duševnou poruchou, ktorá ho činí na tento právny úkon nespôsobilým. V opačnom prípade je právny
úkon absolútne neplatný. Neplatnosť právneho úkonu podľa ust. § 38 ods. 2 Občianskeho zákonníka
vyžaduje bezpečné zistenie o tom, že účastník právneho úkonu nedokáže posúdiť následky svojho

konania alebo svoje konanie ovládať. Ak má byť urobený právny záver, že právny úkon je podľa § 38
ods. 2 Občianskeho zákonníka neplatný, musí byť bez pochybností preukázané, že predmetná osoba
konala v duševnej poruche aspoň prechodnej povahy, ktorá by ju robila na predmetný právny úkon
nespôsobilou.

37. V súdenej veci súd dospel k záveru o absolútnej neplatnosti kúpnej zmluvy, ktorou neb. C. B. dňa
8.7.2021 previedla svoje vlastnícke právo k bytu na žalovanú v 1. rade. Uvedenú skutočnosť mal súd
preukázanúpredovšetkýmzoznaleckéhoposudkuMUDr.HenrichaGráca,ktorýobjektívneanazáklade
lekárskych nálezov a vyšetrení C. B. urobených ešte za jej života, jednoznačne preukázal, že C. B.
trpela vážnym duševným ochorením, ktoré ju robilo nespôsobilým na vykonanie právneho úkonu kúpnej

zmluvy.Záverotom,žeC.B.trpelavčasevykonaniaspornéhoprávnehoúkonu–podpisukúpnejzmluvy
dňa 8.7.2021 závažným duševným ochorením, vyplýva aj z lekárskych nálezov, ktoré sú súčasťou
súdneho spisu. Aj z týchto podľa názoru súdu celkom jednoznačne vyplýva, že C. B. bolo už v čase
jej prvej hospitalizácie v Psychiatrickej nemocnici Philippa Pinela v Pezinku v júli 2019 diagnostikovanéochorenie Demencia pri Alzheimerovej chorobe so skorým začiatkom, pričom podľa ďalších lekárskych
vyšetrení malo ochorenie u C. B. progredujúci charakter. Vo vyšetreniach zo septembra 2020 sa u nej
už uvádza demencia pri Alzheimerovej chorobe ťažkého stupňa. Skutočnosť, že C. B. nebola spôsobila

uzavrieť spornú kúpnu zmluvu, vyplynula aj z výpovede žalobcu, ktorý podrobne popísal zmeny v jej
správaní po smrti manžela L. B. dňa 6.6.2019 s tým, že k rapídnemu zhoršeniu jej stavu došlo v januári
2021. Žalobca uvádzal aj konkrétne príklady jej správania, a to že C. B. začala zabúdať, prestala
variť, piecť. Stalo sa, že nechala pustený plyn. Začala vyjedať hlinu z kvetináčov, objedala aj umelú
kvetinu, nasadila kvety do zeme hore koreňmi. Všetko muselo byť pozamykané, mávala žlté lístky s

tým, kedy a čo si má zobrať von, na lístkoch mala napísané ešte aj to, ako sa volá a kde spí. Tiež sa
stalo, že vyhodila z okna tanier, vybehla na ulicu v nočnej košeli. Žalobca potvrdil, že v dome museli
urobiť opatrenia, aby nevybehla von na ulicu, nevykrikovala. Tieto tvrdenia žalovaní v priebehu konania
nesporovali a nepreložili ani žiaden relevantný dôkaz, ktorým by skutočnosti, ktoré z výsluchu žalobcu
vyplynuli, vyvrátili. Tvrdenia žalovaných v 1. a 2. rade o tom, že C. B. si bola plne vedomá a vedela, aký
právny úkon podpisuje, preto vyznievajú nepresvedčivo. Skutočnosť, že C. B. si skutočne nemohla byť

vedomá toho, aké právne úkony dňa 8.7.2021 uzavrela, nie je možné vyvodiť len z toho, že jej podpis na
kúpnej zmluve mal osvedčiť notár a v tento deň podpísala C. B. so Slovenskou sporiteľňou, N. aj záložnú
zmluvu k nehnuteľnostiam, kde túto záložnú zmluvu podpisovali aj dve pracovníčky banky. Len samotné
osvedčenie podpisu podľa názoru súdu neznamená, že podpisujúca osoba si aj reálne uvedomovala,
aký právny úkon uzatvára. Skutočnosť, že C. B. v čase podpisu kúpnej a záložnej zmluvy, t. j. k 8.7.2021

skutočnetrpelavážnymduševnýmochorením,totižnemuselobyťnotárovianipracovníkombankypočas
uzatvárania sporných právnych úkonov zrejmé. Pokiaľ tieto v podstate cudzie osoby neboli s C. B.
v užšom kontakte, nepoznali ju, nemuselo im byť na prvý pohľad počas krátkeho stretnutia s ňou zrejmé,
že C. B. trpí duševným ochorením.

38. Vzhľadom na v konaní vypracovaný znalecký posudok a lekárske správy, ktoré neboli v priebehu
konania spochybnené, súd považoval za preukázané, že C. B. nemohla plne chápať obsah
a následky právneho úkonu kúpnej zmluvy, ktorú dňa 8.7.2021 podpísala. C. B. trpela závažným
neurodegeneratívnym ochorením progresívneho charakteru, bola opakovane hospitalizovaná na
Neuropsychiatrickej klinike v Pezinku, pričom prítomnosť Alzheimerovej demencie stredne ťažkého až

ťažkého stupňa jej bola jednoznačne diagnostikovaná už pri prvej hospitalizácii v júli 2019. Znalec
O. G. P. v znaleckom posudku č. 1/2024 popísal, že u C. B. bolo v rámci ochorenia – Demencie u
Alzheimerovej chorobe v priebehu rokov 2019 až 2020 prítomné zjavné klinické zhoršovanie stavu, čo
potvrdilipsychiatrickéhospitalizácie.Odklinickéhoobrazustredneťažkéhoažťažkéhostupňademencie
(2019) až po klinický obraz ťažkého stupňa (2020). V dôsledku obrazu ťažkej Alzheimerovej demencie

boli u C. B. globálne chorobne narušené vyššie kôrové (poznávacie) funkcie, rozpoznávacie a ovládacie
schopnosti boli forenzne významne znížené. C. B. nechápala význam a dôsledok právnych úkonov,
preto nebola spôsobila vykonávať žiadne právne úkony. Túto skutočnosť mal súd preukázanú celkom
jednoznačne, pričom žalovaní po vypracovaní znaleckého posudku nenavrhli vykonať taký dôkaz,
ktorým by tieto závery spochybnili. Pokiaľ žalovaná v 1. rade aj po vypracovaní znaleckého posudku

zotrvala na návrhu vykonať dôkaz výsluchom jej dcéry D. B., súd tento dôkaz nevykonal vzhľadom
k tomu, že tento výsluch sám o sebe by nebol spôsobilý spochybniť v konaní vypracovaný znalecký
posudok a vyžiadal by si len vznik ďalších trov konania. Vzhľadom k tomu, že D. B. je dcérou žalovaných,
by na tento dôkaz nebolo možné nazerať ako na výsluch osoby nestrannej a nezaujatej. Aj pokiaľ by
z výsluchu tejto osoby vyplynulo jej vnímanie C. B. ako osoby spôsobilej na právne úkony v celom

rozsahu, jednalo by sa len o subjektívne vnímanie, ktoré by mohlo podporiť tvrdenia žalovanej v 1. rade
otom,ženajejsvokrenebolobadaťznámkydemencie,samotnúprítomnosťtohtoochoreniaajehovplyv
na jej psychický stav by to však nespochybnilo. Vzhľadom na uvedené súd nepovažoval za hospodárne
vykonávať ďalšie dokazovanie výsluchom tejto svedkyne a rovnako výsluchy navrhnuté žalovanou
v 1. rade v podaní zo dňa 10.5.2023. Je potrebné pripomenúť, že vykonávanie ďalšieho dokazovania

výsluchom navrhnutých svedkov by si vyžiadalo vykonanie ďalších pojednávaní a v konečnom dôsledku
by viedlo k vzniku trov konania, ktoré za použitia ustanovenia § 255 ods. 1 CSP znáša neúspešná strana
sporu.

39. Právny zástupca žalovanej v 1. rade v rámci svojho prednesu na pojednávaní poukazoval na

ustanovenie § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka a uvádzal, že žalovaná v 1. rade konala v dobrej
viere a v čistom úmysle, že kupuje nehnuteľnosť od svojej bývalej svokry za cenu, ktorá bola medzi
nimi dohodnutá. Právny zástupca žalovanej v 1. rade ďalej zdôraznil, že žalovaná v 1. rade riadne
zaplatila kúpnu cenu a splácala hypotéku, ktorá jej bola na uvedený účel zo strany banky poskytnutá.K uvedenému tvrdeniu súd uvádza, že ani dobrá vôľa žalovanej v 1. rade uzavrieť s C. B. kúpnu
zmluvu nemôže zhojiť neplatnosť predmetného právneho úkonu – kúpnej zmluvy zo dňa 8.7.2021
z dôvodu, že tento právny úkon bol vykonaný osobou na tento úkon neschopnou (§ 38 ods. 2

Občianskeho zákonníka). Jedná sa o neplatnosť absolútnu, pretože Občiansky zákonník ho vo svojom
ustanovení § 40a neuvádza ako jeden z tam taxatívne vymenovaných ustanovení, ktoré spôsobujú
relatívnu neplatnosť právneho úkonu. Právny úkon urobený osobou, ktorá preukázateľne trpela vážnym
duševným ochorením je absolútne neplatný od počiatku (ex tunc) a nie je možné ho konvalidovať ani
naň nazerať iným spôsobom.

40. Za nedôvodnú súd považoval námietku žalovanej v 1. rade o tom, že petit žaloby trpí vadou, pretože
v ňom nie je vyjadrený záväzok žalobcu na vrátenie plnenia zo sporného právneho úkonu. V súdenej
veci totiž žalobca podaným návrhom nežiadal uložiť žalovaným povinnosť, ale predmetom konania je
žaloba o určenie.

41. Po vykonaní dokazovania dospel súd k jednoznačnému záveru, že neb. C. B. v čase spísania kúpnej
zmluvy zo dňa 8.7.2021 na tento právny úkon spôsobilá nebola. Vzhľadom na uvedené súd vyhodnotil
kúpnu zmluvu zo dňa 8.7.2021 ako absolútne neplatný právny úkon. Na základe absolútne neplatného
právneho úkonu nemohlo dôjsť k prevodu vlastníckeho práva k spornému bytu na žalovanú v 1. rade
a tento patrí do dedičstva po právnej predchodkyni žalobcu neb. C. B..

42. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

43. Podľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

44. Podľa ust. § 262 ods.2 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

45. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa pomeru úspechu v zmysle § 255 ods. 1 CSP a nárok

na ich náhradu priznal v celom rozsahu žalobcovi, ktorý bol procesne úspešný proti žalovaným v 1.
a 2. rade, ktorí nijaký úspech nedosiahli. Žalovaní v 1. a 2. rade sú povinní nahradiť žalobcovi
trovy konania spoločne a nerozdielne. Dôvody hodné osobitného zreteľa podľa § 257 CSP súd
v prejednávanom spore nevzhliadol, na tieto žalovaní v 1. a 2. rade osobitne ani nepoukazovali. Pokiaľ
právny zástupca žalovanej v 1. rade poukazoval na ustanovenie § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka

a konanie žalovanej v 1. rade v dobrej viere, toto podľa názoru súdu tiež nie je možné považovať
za dôvod hodný osobitného zreteľa, ktorý by odôvodnil iné rozhodnutie súdu o trovách konania ako
ich priznanie procesne úspešnému žalobcovi. S ohľadom na súdnu prax (napr. rozsudok Krajského
súdu v Trenčíne sp. zn. 27Co/7/2019 zo dňa 31.1.2019) a výklad citovaného ustanovenia § 257 CSP
(Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný

sporový poriadok. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2022) je nutné zdôrazniť, že aplikácia ustanovenia §
257 CSP prichádza do úvahy len vo výnimočných prípadoch, ktoré musia byť v rozhodnutí aj náležite
odôvodnené. Výnimočnosť môže spočívať tak v okolnostiach danej veci, ako aj v okolnostiach u strán
sporu. Uplatnenie tohto osobitného kritéria na nepriznanie náhrady trov konania prichádza do úvahy len
výnimočne, a preto sa musí vykladať prísne reštriktívne.

Podľa ust. § 262 ods.2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do
60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník

Poučenie:

16 19C/17/2023

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
Okresného súdu Nitra na Krajský súd v Nitre. (§362 ods. 1 CSP)V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje,
podpis a spisová značka tohto konania. (§ 127 ods. 1 a ods. 2 CSP) V odvolaní sa popri všeobecných
náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých

dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh). ( § 363 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania. (§ 364 CSP)

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne
obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1 CSP)

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 2 CSP)

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania. (§ 365 ods. 3 CSP)

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.