Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Thursday, December 18, 2024

Súd: Najvyšší správny súd SR
Spisová značka: 3Svk/29/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7021200253
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 12. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Dzurdzík
ECLI: ECLI:SK:NSSSR:2024:7021200253.1

Uznesenie

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky vo veci žalobcu: T.. A. P., M.: XX.XX.XXXX, A. Q.: W. XXXX/
XXX, XXX XX W., zastúpeného spoločnosťou: URBAN & PARTNERS s.r.o., advokátska kancelária, so
sídlom: Červeňova 15, 811 03 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, proti žalovanému: Okresný úrad
Košice, Odbor všeobecnej vnútornej správy, Oddelenie priestupkov, Komenského 52, 041 26 Košice,
Slovenská republika, IČO: 00 151 866, v konaní o správnej žalobe opomenutého účastníka, o kasačnej

sťažnosti žalovaného voči uzneseniu Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 1Sa/1/2021 zo dňa 19.01.2023,
takto

r o z h o d o l :

I. Kasačná sťažnosť sa zamieta.
II. Žalobcovi sa priznáva právo na náhradu trov kasačného konania.

o d ô v o d n e n i e :

I. Konanie pred správnym súdom

1. Krajský súd v Košiciach uznesením spis. zn. 1Sa/1/2021 zo dňa 19.01.2023 podľa § 179 ods. 1
SSP uložil žalovanému povinnosť doručiť žalobcovi svoje rozhodnutie zo dňa 25.11.2020, číslo OU-KE-
OVVS2-2020/020670-006 v lehote 15 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto uznesenia.
2. Správny súd zároveň konštatoval, že v konaní o priestupku je teda poškodený ten, komu bola
priestupkom spôsobená majetková škoda a v konaní uplatnil nárok na jej náhradu. V kontexte otázky
ústavnekonformnejinterpretáciezákonovjudikovalÚstavnýsúdSlovenskejrepubliky,ževšeobecnýsúd

(pre daný prípad orgán verejnej správy) nie je absolútne viazaný doslovným znením zákona, ale môže
a musí sa od neho odchýliť, pokiaľ to vyžaduje účel zákona, história jeho vzniku, systematická súvislosť
alebo niektorý z ústavnoprávnych princípov (sp. zn. I. ÚS 306/2010). Interpretácia zákona nemôže
popierať účel a zmysel právnej úpravy a vo svojich dôsledkoch reštriktívne zasahovať do základných
práv a slobôd, ktorých rešpektovanie je súčasťou základných princípov právneho štátu (Uznesenie
Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 142/2015 zo dňa 10. marca 2015).

3. Držiac sa doslovného textu citovaného ustanovenia zákona o priestupkoch (§ 70 ods. 1) by sa
mohlo zdať, že argumentácia žalovaného o podmienení vzniku účastníctva žalobcu, ako poškodeného
v priestupkovom konaní uplatnením jeho nároku na náhradu majetkovej škody len priamo v
priestupkovom konaní, je na mieste. Situácia posudzovanej veci je však v porovnaní s ostatnými
spôsobmi začatia konania o priestupku špecifická v tom, že priestupkové konanie tu nadväzuje
na trestné konanie, v rámci ktorého bol predmetom prejednania totožný skutok, resp. potenciálne

protiprávne konanie obvineného a v tomto trestnom konaní žalobca kvalifikovaným spôsobom prejavil
ako poškodený vôľu, aby bol jeho nárok na náhradu škody spôsobenej označeným konaním prejednaný
v adhéznom konaní. Aj v trestnom konaní a aj v konaní priestupkovom sa teda vo vzťahu k prejednávaniu
nároku poškodeného na náhradu škody v adhéznom konaní uplatňuje zásada Vigilantibus iura (bdelým
patrí právo) a poškodený musí byť pri uplatňovaní svojich práv primerane aktívny. Účelom takejto
právnej úpravy v priestupkovom konaní je potreba zhromaždenia náležitých podkladov a vytvorenie

predpokladov pre spoľahlivé zistenie majetkovej škody spôsobenej priestupkom, aby mohol orgán
verejnej správy efektívne rozhodnúť i o nároku poškodeného na náhradu škody. Jedným z predpokladovpre vydanie rozhodnutia v adhéznom konaní je totiž spoľahlivé zistenie skutkového stavu veci (v otázke
výšky škody spôsobenej obvineným z priestupku), o ktorom nie sú pochybnosti.
4. Žalobca však svoju vôľu požadovať náhradu škody od pôvodcu potenciálneho protiprávneho konania,

ktoré je predmetom priestupkového konania prejavil a svoje nároky kvalifikovane podložil už v trestnom
konaní, z ktorého príslušný spisový materiál má orgán verejnej správy v priestupkovom konaní k
dispozícii, nakoľko mu bol príslušným súdom predložený v rámci postupu podľa ust. § 280 ods. 2
Trestného poriadku. Opätovné, duplicitné uplatňovanie nároku zo strany žalobcu v priestupkovom
konaní tak nemá žiaden zmysel a nezodpovedá prezentovanému účelu dotknutej právnej úpravy.

Obmedzenie sa na doslovný výklad dotknutej právnej úpravy, ktorý prezentuje žalovaný predstavuje
prílišný formalizmus, ktorý odporuje jej účelu a zmyslu a neprípustne tak okliešťuje práva žalobcu
ako poškodeného. Žalobca podmienku riadneho uplatnenia nároku na náhradu majetkovej škody
splnil, keď si ho kvalifikovane uplatnil v trestnom konaní, ktoré sa skončilo postúpením veci na
prejednanie priestupku prejednávaného v dotknutom priestupkovom konaní. Žalobca teda mal status
účastníka (poškodený, ktorý uplatnil náhradu majetkovej škody) označeného administratívneho konania

(priestupkové konanie vedené žalovaným pod sp. zn. OU-KE -OVVS2-2020/020670-006), žalovaný s
ním napriek tomu nekonal, ako vyplýva z administratívneho spisu žalovaného a dňa 25.novembra 2020
vydal meritórne rozhodnutie sp. zn. OU-KE -OVVS2-2020/020670-006, ktoré žalobcovi nedoručil.
II. kasačná sťažnosť žalovaného
5. Žalovaný v procesnom postavení sťažovateľa napadol predmetné uzneseniu kasačnou sťažnosťou

podľa § 440 ods. 1 písm. f) a g) SSP, kde namietal, že:
- krajský súd sa v odôvodnení napádaného uznesenia vôbec nevysporiadal s argumentmi (námietkami)
žalovaného uvedenými v konaní pred krajským súdom vo vyjadrení k žalobe a v duplike. Krajský súd
svoje rozhodnutie odôvodnil stroho, čo vyplýva aj z napádaného uznesenia, keď k všetkým argumentom
žalovaného sa vyjadril tak, že ust. § 70 ods. 1 zákona o priestupkoch je potrebné interpretovať za

použitia teleologického výkladu, a to konkrétne že uplatnenie nároku na náhradu škody poškodeným v
trestnom konaní, ktoré skončilo postúpením veci na prejednanie priestupku znamená uplatnenie nároku
na náhradu škody v priestupkovom konaní.
- samotné postúpenie na možné prejednanie priestupku ešte nevyvoláva účinky začatého konania.
Priestupkové konanie nie je pokračovaním trestného konania a uplatnenie nároku na náhradu škody v

trestnom konaní pred orgánom činným v trestnom konaní nemá účinky vo vzťahu k správnemu orgánu,
ktorému bola postúpená trestná vec na možné prejednanie skutku ako priestupku v priestupkovom
konaní.
- adhézne konanie v trestnom konaní a adhézne konanie v priestupkovom konaní sú dve (2) navzájom
nesúvisiace konania. Ustanovenia Tr. poriadku a ustanovenia zákona o priestupku vo veci náhrady

škody, výslovne zakotvujú, že nárok na náhradu škody je potrebné uplatniť samostatne v tom ktorom
konaní, keď ustanovenia týchto právnych predpisov pracujú s pojmami „nárok na náhradu škody v
trestnom konaní“ resp. „nárok na náhradu škody v konaní o priestupku“.
- aj z ustanovení § 46 ods. 7 či § 48 ods. 4 Tr. poriadku vyplýva, že v prípade práv poškodeného, teda
aj práva na náhradu škody v trestnom konaní ide o práva, ktoré priznáva poškodenému Tr. poriadok.

Tr. poriadok hovorí o procesných právach poškodeného priznaných poškodenému Tr. poriadkom (nie
iným/ďalším právnym predpisom, napr. zákona o priestupkoch), to znamená, že uplatnenie týchto práv,
vrátane ich účinkov nie je možné vztiahnuť či prevziať do iného konania (napr. konania o priestupku),
a to práve s poukazom na to, že ide o práva priznané osobe (subjektu trestného konania / strane v
trestnom konaní) Tr. poriadok a ide o práva procesné, a tieto procesné práva sú aplikovateľné iba v

danom procese (konaní), čiže v prípade Tr. poriadku v trestnom konaní.
- pokiaľ by sa prijal záver žalobcu o tom, že ak si poškodený v trestnom konaní uplatnil nárok na
náhradu škody, takéto uplatnenie je účinné aj v priestupkovom konaní, a contratio by to znamenalo, že
ak sa poškodený tohto práva na náhradu škody vzdá v zmysle § 46 ods. 7 Tr. poriadku, malo by to
za následok, že sa tohto práva vzdal aj v priestupkovom konaní. Pri takomto prístupe by dochádzalo

k porušeniu práv poškodeného v priestupkovom konaní, keby by správny orgán nekonal s účastníkom
konania - poškodeným, a to z toho dôvodu, že si „osvojil“ úkony vykonané poškodeným v trestnom
konaní (osvojenie takýchto úkonov je však vylúčené s poukazom na závere uvedené vyššie).
- v priestupkovom konaní je poškodený účastníkom konania ak ide o majetkovú škodu. Naproti tomu,
v trestnom konaní je poškodený považovaný za subjekt trestného konania a v konaní pred súdom za

stranu aj v prípade nemateriálnej škody. To by potom pri uplatnení záveru žalobcu znamenalo, že ako
účastník priestupkového konania - poškodený by bol aj poškodený v trestnom konaní, ktorý si uplatnil
nárok na náhradu nemateriálnej ujmy pretože, tento poškodený si túto nemateriálnu ujmu uplatnil v
trestnom konaní a automaticky je účastníkom priestupkového konania, a teda správny orgán by s nímmal konať ako s účastníkom konania. To je však v rozpore s ustanoveniami zákona o priestupkoch,
najmä § 72 písm. b). Žalobca bol riadne poučený o svojich procesných právach.
- poukázal na rozsudok NS SR z 26. januára 2011, sp. zn. 6Sžo/66/2010. K interpretácii správneho

súdu uvádzal sťažovateľ modelovú situáciu, kedy si poškodený síce uplatní v trestnom konaní nárok
na náhradu škodu, avšak po časovom limite ustanovenom v trestnom konaní, čiže nie do skončenia
vyšetrovania. V takom prípade sa teda o jeho nároku na náhradu škody nebude v adhéznom konaní
konať, inak povedané, dôjde k situácii, ako keby si poškodený nárok na náhradu škody neuplatnil.
Keďže poškodený nekonal do času tzv. koncentračnej zásady, má sa za to, že si nárok na náhradu

škody neuplatnil, a teda v priestupkovom konaní by pre túto prekážku nemal postavenie poškodeného
a keďže v zmysle názoru správneho súdu vyjadreného v napadnutom uznesení, správny orgán nemusí
poúčať poškodeného o jeho práva na náhradu škodu v priestupkovom konaní (nemusí tak robiť
preto, že poškodený si uplatnil nárok v trestnom konaní, a to bez ohľadu na to, či to stihol alebo
nestihol v rámci koncentračnej zásady) takýto poškodený v trestnom konaní by nebol poškodeným v
priestupkovom konaní. Následne by tento poškodený mohol s napr. aj odkazujúc na vyššie citovaný

rozsudok Najvyššieho súdu SR podať žalobu opomenutého účastníka, kde by namietal, že nebol
účastníkom konania - poškodeným s argumentom, že správny orgán ho nepoučil o jeho právach
uplatnil si nárok na náhradu škodu. Z pravdepodobnosťou rovnajúcou sa istote by krajský súd žalobe
opomenutého účastníka vyhovel práve z dôvodu, že nebola splnená poučovania povinnosť správneho
orgánu.

- z dôvodu právnej opatrnosti sťažovateľ v súvislosti s náhradou trov konania uviedol, že v prípade, ak
by kasačný súd nerozhodol v súlade so sťažnostným návrhom, má za to, že v danom prípade existujú
dôvody hodné osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov konania podľa § 167 ods. 3 písm. a)
SSP. Poukázal pritom na rozsudok sp. zn. 5Stk/1/2021 z 26.10.2022 s tým že žalobcovi nepatria trovy
konania, v prípade, ak bol žalobca vo svojom konaní nedôsledný, resp. že súdne konania vzniklo ako

následok pochybenia žalobcu.
III. Vybrané ustanovenia a posúdenie veci kasačným súdom
6. Podľa § 58 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len
„zákonopriestupkoch“),objasňovanímpriestupkovpodľatohtozákonasarozumieobstaraniepodkladov
potrebných na rozhodnutie správneho orgánu najmä o tom, či

a) sa stal skutok, ktorý je priestupkom podľa tohto alebo iného zákona,
b) tento skutok spáchala osoba podozrivá zo spáchania priestupku,
c) sa uloží sankcia za priestupok alebo sa od jej uloženia upustí, ak k náprave páchateľa priestupku
postačí samotné prejednanie priestupku,
d) uloží ochranné opatrenie, e) uloží páchateľovi priestupku povinnosť uhradiť spôsobenú škodu.

7. Podľa § 67 ods. 2 zákona o priestupkoch, podkladom na začatie konania o priestupku je správa
o výsledku objasňovania priestupku, oznámenie štátneho orgánu obce, organizácie alebo občana o
priestupku, poznatok z vlastnej činnosti správneho orgánu alebo postúpenie veci orgánom činným v
trestnom konaní.
8. Podľa ust. § 70 ods. 1 zákona o priestupkoch, ak uplatnil ten, komu bola priestupkom spôsobená

majetková škoda, nárok na jej náhradu v konaní o priestupku (ďalej len „poškodený“), pôsobí správny
orgán, ktorý priestupok prejednáva, na to, aby škoda bola dobrovoľne nahradená.
9. Podľa ust. § 70 ods. 2 zákona o priestupkoch, ak škoda a jej výška bola spoľahlivo zistená, a nebola
dobrovoľne nahradená, uloží správny orgán páchateľovi priestupku povinnosť ju nahradiť; inak odkáže
poškodeného s jeho nárokom na náhradu škody na súd alebo na iný príslušný orgán.

10. Podľa ust. § 72 zákona o priestupkoch v konaní o priestupku sú účastníkmi konania
a)obvinený z priestupku,
b)poškodený, ak ide o prejednávanie náhrady majetkovej škody spôsobenej priestupkom,
c) vlastník veci, ktorá môže byť zhabaná alebo bola zhabaná, a to v časti konania týkajúcej sa zhabania
veci,

d) navrhovateľ, na návrh ktorého bolo začaté konanie o priestupku podľa § 68 ods. 1.
11. Kasačný súd vyhodnotil rozsah a dôvody kasačnej sťažnosti vo vzťahu k napadnutému uzneseniu
Krajského súdu v Košiciach po tom, ako sa oboznámil s obsahom administratívneho a súdneho spisu
a dospel k záveru, že kasačná sťažnosť sťažovateľa nie je dôvodná. Je zároveň potrebné uviesť, že
kasačná sťažnosť je inštitútom mimoriadneho opravného prostriedku. Z tohto dôvodu jej podanie je

koncipované na konkrétnom tvrdení sťažovateľa o pochybení krajského súdu v konaní. Sťažovateľ
namietal dôvody kasačnej sťažnosti v zmysle § 440 ods. 1 písm. f) a g) SSP.
12. Ako nedôvodnú vyhodnotil kasačný súd aj námietku nedostatočného odôvodnenia krajského súdu
(§ 440 ods. 1 písm. f) SSP). Povinnosti správneho súdu v odôvodniť svoje rozhodnutie vo veci samejsa venoval vo svojej judikatúre aj Ústavný súd Slovenskej republiky napríklad v náleze sp. zn. IV. ÚS
1/2, II. ÚS 174/04, III. ÚS 117/07, III. ÚS 332/09, I. ÚS 243/07, III. ÚS 36/2010), ako aj Európsky súd pre
ľudsképráva(Kraskac/aŠvajčiarskoz29.04.1993Ač.254-B,GarciaRuizc/aŠpanielskoz21.01.1999).

Judikatúra ESĽP ani Ústavného súdu SR pritom nevyžaduje, aby na každý argument strany bola daná
odpoveď v odôvodnení rozhodnutia, ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci,
vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument. Krajský súd v predmetnej veci podrobil
riadnemu prieskumu napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj postup, ktorý predchádzal vydaniu tohto
rozhodnutiastým,žezáveryuvádzanévnapadnutomrozhodnutísúplnepreskúmateľnéatobezohľadu

na skutočnosť, či krajský súd reagoval na všetky žalovaným uvádzané argumenty.
13. Ako ďalej vyplýva zo samotnej kasačnej sťažnosti žalovaného a dôvodov uvádzaných v zmysle
§ 440 ods. 1 písm. g) SSP kasačný súd nepopiera, že tieto majú racionálny argumentačný a právny
základ. Preto sa kasačný súd bude koncentrovať iba na dôvody, pre ktoré ich v konečnom dôsledku
nemohol v pri riešení tohto sporu akceptovať. Hoci je možné súhlasiť so sťažovateľom v tom zmysle, že
samotné postúpenie veci na možné prejednanie priestupku ešte nevyvoláva účinky začatého konania,

nie je možné so sťažovateľom súhlasiť pri prijatí záveru, že uplatnenie nároku na náhradu škody v
trestnom konaní pred orgánom činným v trestnom konaní nemá účinky vo vzťahu ku správnemu orgánu,
ktorému bola vec postúpená na prejednanie veci v priestupkovom konaní. Zákon o priestupkoch v ust.
§ 67 ods. 2 označuje postúpenie veci za podklad na začatie konania o priestupku a hoci samotné
postúpenie veci automaticky nevyvolá účinky začatého konania, v prípade ak správny orgán konanie

začne, tieto podklady predstavujú relevantný dôkazný materiál pri objasňovaní priestupku . V danom
prípade bola informácia o uplatnení si náhrady škody žalobcom v podkladoch zachytená a teda ju mal
žalovaný aj reflektovať (§ 58 ods. 1 cit. zákona). Ak by aj poškodený (žalobca) nepostupoval spôsobom
upraveným v Trestnom poriadku, t. j. by si neuplatnil nárok na náhradu škody do skončenia vyšetrovania,
ale nárok by si uplatnil po časovom limite ustanovenom Tr. poriadkom a teda by tieto podmienky podľa

osobitného predpisu nesplnil; nič to podľa kasačného súdu nemení na skutočnosti, že po postúpení
veci by v podkladoch informácia o uplatnení jeho nároku zachytená bola a správny orgán by musel na
relevantné skutočnosti pri objasňovaní priestupku prihliadnuť. Kasačný súd preto nesúhlasí s námietkou
sťažovateľa o nemožnosti prevziať uplatnenie práva poškodeného do iného (priestupkového) konania.
14. Sťažovateľ zároveň vo vlastnej interpretácii opomína elementárny účel ust. § 70 ods. 1

priestupkového zákona, ktorý slúži na ochranu práv poškodených protiprávnym konaním, ktoré má
znaky priestupku. Zákon o priestupkoch v tomto odseku vyslovene ukladá správnemu orgánu povinnosť
pôsobiťnadobrovoľnénahradeniemajetkovejškodyzostranypáchateľapriestupku,pokiaľosoba,ktorej
bola škoda spôsobená, nárok na jej náhradu uplatnila. Ustanovenie však neurčuje, kedy a na ktorom
orgáne môže poškodený uplatniť svoj nárok na náhradu škody. K uplatneniu nároku na náhradu škody

podľazáverukasačnéhosúdudochádzaajvprípade,pokiaľjeskutokorgánmičinnýmivtrestnomkonaní
najprv posúdený ako trestný čin a následne vyjdú najavo dôvody na jeho prekvalifikovanie na priestupok
astýmsúvisiacepostúpenieveciakopodnetunazačatiepriestupkovéhokonania.Akpoškodenýuplatnil
nárok na náhradu škody v trestnom konaní, ktoré bolo postúpené správnemu orgánu na prejednanie
priestupku, od začatia priestupkového konania má postavenie účastníka konania podľa § 70 ods. 1

priestupkového konania s tým, že už nemá povinnosť duplicitne uplatňovať svoj nárok pred správnym
orgánom. Správny orgán by mal za účelom naplnenia zmyslu cit. ustanovenia vždy zvoliť taký procesný
postup, ktorý zaručí naplnenie ochrany práv poškodeného preto je napr. irelevantné, ak by sa poškodený
vzdal svojho nároku v trestnom konaní, pretože by teoreticky tento svoj záver mohol v priestupkovom
konaní ešte prehodnotiť. Na druhej strane musí kasačný súd konštatovať, že k uvedenej situácii prispel

aj sám žalobca tým, že napriek skutočnosti, že bol upovedomený o začatí priestupkového konania
a poučený o jeho práve uplatniť si nárok na náhradu škody, resp. aj o tom, že ak si tento nárok v
priestupkovom konaní neuplatní, žalovaný s ním nebude ďalej konať ako s účastníkom konania; na tieto
úkony žalovaného nereagoval a nereagoval ani na predvolanie na pojednávanie. Pritom ust. § 3 ods. 1
a najmä ods. 2 Správneho poriadku treba vykladať ako istú procesnú komunikáciu medzi účastníkom

konania a orgánom verejnej správy, pri ktorej je nevyhnutná aj responzívnosť zo strany dotknutého
účastníka správneho konania. V opačnom prípade môže znášať isté negatívne procesné dôsledky tak,
ako sa stalo aj v tomto prípade.
IV. Záver
15. Sumarizujúc vyššie uvedené skutočnosti dospel kasačný súd k záveru, že kasačná sťažnosť je

s ohľadom na § 440 ods. 1 písm. f) a g) SSP nedôvodná, pretože námietky sťažovateľa uvedené v
kasačnej sťažnosti vyhodnotil ako bezpredmetné, ktoré neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť
rozhodnutia. Z uvedeného dôvodu kasačnú sťažnosť podľa § 461 SSP, ako nedôvodnú, zamietol.16. O trovách kasačného konania rozhodol Najvyšší správny súd Slovenskej republiky podľa § 167 ods.
1 SSP v spojení s § 467 ods. 1 SSP s tým, že žalobca bol v kasačnom konaní úspešný a postupom
orgánu verejnej správy došlo k porušeniu jeho procesných práv.

17. Toto uznesenie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0 (jednomyseľne).
Ak poškodený uplatnil nárok na náhradu škody v trestnom konaní, ktoré bolo postúpené správnemu
orgánu na prejednanie priestupku, od začatia priestupkového konania má postavenie účastníka konania
podľa § 70 ods. 1 priestupkového konania s tým, že už nemá povinnosť duplicitne uplatňovať svoj nárok
pred správnym orgánom.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.