Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, January 29, 2025

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 11Co/21/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8522201492
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: doc. JUDr. Peter Molitoris, PhD.

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2025:8522201492.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu doc. JUDr. Petra Molitorisa, PhD. a členov

senátu JUDr. Branislava Brezu a JUDr. Anny Kovaľovej, PhD. spore žalobcov: 1/ A. A., nar. XX.X.XXXX,
bytom B. C. XX, 2/ D. A., nar. XX.X.XXXX, bytom B. C. XX, obaja žalobcovia právne zastúpení:
JUDr. Viera Komanová, advokátka AK, 17. novembra 31, 064 01 Stará Ľubovňa, IČO: 37787918, proti
žalovanej: Obec Nová Ľubovňa, Nová Ľubovňa 102, 065 11 Nová Ľubovňa, IČO: 00330086, právne
zastúpenému: JUDr. Rastislav Stašák, advokát, 17. novembra 14, Stará Ľubovňa, IČO: 42085951, o
určenie neexistencie vecného bremena s eventuálnym petitom, o odvolaní žalobcov proti rozsudku
Okresného súdu Stará Ľubovňa č.k. 6C/76/2022-167 zo dňa 13.3.2024, takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok.

II. Žalovanej priznáva voči žalobcom náhradu trov odvolacieho konania vo výške 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobcovia sa podanou žalobou na Okresnom súde Stará Ľubovňa v znení pripustenej zmeny petitu
žaloby domáhali určenia, že žalovaná obec nenadobudla právo zodpovedajúce vecnému bremenu,
spočívajúce v práve vedenia kanalizácie cez pozemky žalobcov 1/ a 2/, a to na nehnuteľnostiach
nachádzajúcich sa v katastrálnom území B. C., zapísaných na LV č. XXXX ako KN-C parcela č. XXXX/
XX, orná pôda o výmere 878 m2 a na LV č. XXXX ako KN-C parcela č. XXXX/XX, orná pôda o výmere

208 m2 určeným rozsudkom Okresného súdu v Starej Ľubovni zo dňa 23.2.2018, č.k. 7C/325/2015-205.

2. Súd prvej inštancie o žalobe rozhodol napadnutým rozsudkom takto:

„I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Žalovanej p r i z n á v a náhradu trov konania v rozsahu 100 %, ktoré sú povinní zaplatiť spoločne a

nerozdielne žalobcovia, pričom o výške náhrady rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením
po právoplatnosti tohto rozsudku.“

3. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania ustálil skutkový stav, ktorý nebol stranami
sporu rozporovaný. Okresný súd Stará Ľubovňa v konaní vedenom pod sp. zn. 7C/325/2015 rozsudkom
z 23.2.2018 určil, že na nehnuteľnostiach v kat. území B. C., na LV č. XXXX parc č. KN C XXXX/
XX orná pôda o výmere 878 m2 a LV č. XXXX parc. č. XXXX/XX orná pôda o výmere 208 m2

spočíva vecné bremeno pozostávajúce z práva vedenia kanalizácie - odtoku dažďovej vody, ktorá je
vo vlastníctve žalovanej - Obec Nová Ľubovňa, a to v rozsahu zaznamenanom geometrickým plánom
č. XX/XXXX, vyhotovenom A. E., geodetom dňa 12.6.2015. Žaloba žalobcov o odstránenie kanalizácie
bola zamietnutá. Odvolanie proti rozsudku súdu prvej inštancie podali žalobcovia. Krajský súd v Prešoverozsudkom sp. zn. 23Co/62/2018 z 27.2.2019 potvrdil rozsudok Okresného súdu Stará Ľubovňa sp. zn.
7C/325/2015. Žalobcovia podali dovolanie, pričom Najvyšší súd SR uznesením sp. zn. 4Cdo/260/2019
z 29.7.2020 dovolanie odmietol. Geometrický plán č. XX/XXXX nebol úradne overený. Okresný úrad

Stará Ľubovňa zapísal záznamom F./XXXX - XXX/XXXX, vecné bremeno zaťažujúce vyššie uvedené
nehnuteľnosti na parcele KN C č. XXXX/XX a KN C č. XXXX/XX. Dňa 9.1.2023 Okresná prokuratúra
Stará Ľubovňa č. XX/XX/XXXX-XX podala protest prokurátora proti opatreniu Okresného úradu Stará
Ľubovňa - záznamu práv k nehnuteľnosti do katastra č. F. XXXX/XXXX a Okresný úrad Stará Ľubovňa,
katastrálny odbor dňa 16.11.2023 začal katastrálne konanie o rozhodnutí o proteste prokurátora proti

opatreniu orgánu verejnej správy - záznamu práv k nehnuteľnostiam do katastra vydaného pod č. F.
XXXX/XXXX z 7.9.2022. Následne Okresný úrad Stará Ľubovňa, katastrálny odbor vecné bremeno z
listov vlastníctva č. XXXX G. XXXX kat. územia B. C. vymazal. V čase rozhodovania súdu teda na
listoch vlastníctva č. XXXX G. H. XXXX kat. územia B. C. nebola evidovaná žiadna ťarcha, žiadne vecné
bremeno.

4. Zistený skutkový stav súd prvej inštancie posúdil podľa § 137, § 266, § 230 Civilného sporového
poriadku, § 151o ods. 1, §151p ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka.

5. Predmet konania podľa súdu prvej inštancie vymedzili žalobcovia tak, že žiadali určiť, že právo
zodpovedajúce vecnému bremenu určené rozsudkom súdu v konaní sp. zn. 7C/235/2015 žalovaná

nenadobudla. Súd prvej inštancie sa nestotožnil s námietkou, že vo veci je daná prekážka rozhodnutej
veci. Uviedol, že hoci ide o totožné subjekty (strany sporu), v pôvodnom konaní sa žalobcovia domáhali
odstránenia kanalizácie a vzájomnou žalobou sa žalovaná domáhala určenia vecného bremena titulom
vydržania. Žalobcovia sa v aktuálnom konaní domáhajú určenia, že žalovaná právo z vecného bremena
určeného v pôvodom súdnom konaní nenadobudla, čo nie je totožný nárok.

6. Súd prvej inštancie ďalej skúmal existenciu naliehavého právneho záujmu u žalobcov, keďže ide
o určovaciu žalobu. V tejto súvislosti súd prvej inštancie uzavrel, že žalobcovia v konaní dôvodili
naliehavý právny záujem tým, že nakoľko geometrický plán č. XX/XXXX geodeta E. nie je úradne
overený a nemôže slúžiť ako technický podklad pre zápis do katastra nehnuteľnosti, vecné bremeno

prechádza cez oba pozemky - na celú ich výmeru pozemkov, čo má za následok hrubý nepomer
medzi právami oprávneného z vecného bremena voči povinnosti povinného z vecného bremena. Súd
prvej inštancie dospel k názoru, že postavenie žalobcov sa nijakým spôsobom nezmení v prípade, ak
by bolo žalobe vyhovené, nakoľko fakticky kanalizácia na uvedených parcelách ostane uložená. Súd
pôvodným rozhodnutím sp. zn. 7C/325/2015 konštatoval, že vecné bremeno spočíva na parcelách KN C

č. XXXX/XX a KN C č. XXXX/XX, a to titulom vydržania. Skutočnosť, že geometrický plán č. 13/2014 má
nedostatok - nie je úradne overený, nespôsobuje neexistenciu vecného bremena, ani to, že by žalovaná
obec nenadobudla vecné bremeno vydržaním, nakoľko o tom už právoplatne rozhodol súd v konaní
sp. zn. 7C/235/2015. Súd nevzhliadol ani hrubý nepomer medzi právami žalovanej ako oprávnenej z
vecného bremena voči povinnosti povinného - žalobcov, a ani nevzhliadol rozpor s dobrými mravmi.

Kanalizácia je dlhodobo uložená na pozemkoch žalobcov a súd v pôvodnom konaní nevzhliadol dôvod
na jej odstránenie, konštatoval existujúci stav - existenciu vecného bremena, ktoré však nie je zapísané
v katastri nehnuteľností. V priebehu konania zo strany žalovanej obce bola prezentovaná snaha vyriešiť
vzniknutú situáciu zmierlivou cestou, avšak žalobca v 1. rade so žiadnym riešením nesúhlasil. Napokon
prvoinštančný súd v rámci právneho posúdenia veci konštatoval, že nie je oprávnený a nemá právomoc

revidovať závery, rozhodnutia Okresného súdu Stará Ľubovňa vo veci sp. zn. 7C/325/2015, vyjadrené
v rozsudku, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 3.4.2019 v spojení s rozhodnutím Krajského súdu v
Prešove sp. zn. 23Co/62/2018. Preto sa v rozhodnutí nezaoberal vznesenými námietkami a tvrdeniami
vo vzťahu k tomu, či vecné bremeno na sporných parcelách vzniklo vydržaním alebo nie, či kanalizácia
bola vybudovaná oprávnene alebo nie, a z uvedeného dôvodu sa ani nezaoberal námietkou premlčania.

Vzhľadom na uvedené z dôvodu nepreukázania naliehavého právneho záujmu žalobcami súd žalobu
zamietol. Keďže v konaní bola plne úspešná žalovaná, súd jej priznal náhradu trov konania v rozsahu
100 %, ktoré sú povinní zaplatiť žalobcovia.

7. Proti rozsudku súdu prvej inštancie sa v zákonnej lehote odvolali žalobcovia. Namietali, že

geometrický plán č.XX/XXXX zo dňa 12.6.2015, vyhotovený geodetom A. E. nebol úradne overený tak,
ako to pre zápis do katastra nehnuteľnosti vyžaduje zákon č. 162/1995 Z.z v platnom znení, ust. §
67 ods. 5 a zároveň nebol neoddeliteľnou súčasťou rozsudku sp. zn. 7C/325/2015 zo dňa 23.2.2018.
Z tohto dôvodu nie je ani zmienený rozsudok listinou spôsobilou pre zápis do katastra nehnuteľnostívo vzťahu k vydržanému vecnému bremenu. Žalovaná teda nemohla na jeho základe nadobudnúť
vecné bremeno, pretože priamo výrok rozsudku odkazuje výslovne na geometrický plán č. XX/XXXX
zo dňa 12.6.2015. Keďže vecné bremeno nebolo možné zapísať do katastra nehnuteľností, reálne

vecné bremeno neexistuje, pretože pre reálny vznik vecného bremena je potrebný zápis do katastra
nehnuteľnosti. Vznik vecného bremena sa totiž viaže na splnenie určitých podmienok, medzi ktoré patrí
aj jeho zápis do katastra nehnuteľností. Nemožno súhlasiť s názorom žalovanej, že vecné bremeno
vzniklo, a že neoverenie geometrického plánu nemá vplyv na vznik vecného bremena. Žalovanej mohlo
vydržanímvzniknúťvecnéprávonazriadenievecnéhobremena,aleniesamotnévecnébremeno.Vecné

bremeno prakticky vzniká dvojstupňovo, a to 1. na základe zmluvy, závetu, dohoda dedičov, rozhodnutia
súdu,vydržaníma2.vkladomresp.záznamomdokatastranehnuteľnosti.Reálnevznikávecnébremeno
až jeho zápisom do katastra nehnuteľnosti. S ohľadom na uvedené nezapísaním vecného bremena
do katastra nehnuteľnosti ostáva rozsudok Okresného súdu v Starej Ľubovni zo dňa 23.2.2018 sp.
zn. 7C/325/2015 nevykonateľný, ide o paakt, teda vlastne o neexistujúce rozhodnutie. Neexistencia
rozhodnutia znamená, že rozhodnutie nebolo doteraz v zákonom ustanovenej forme vydané, alebo,

že vydané bolo, ale trpí takými ťažkými vadami, ktoré mali za následok jeho ničotnosť. Nulita je
dôsledok takých závažných vád, ktoré spôsobujú, že o akte už vôbec nie je možné hovoriť. Pokiaľ ide
o nepreukázanie naliehavého právneho záujmu uviedli, že tento dostatočne preukázali. Ak by bol súd
ich žalobe vyhovel, boli by mali právnu istotu, že ich pozemky nebudú zaťažené vecným bremenom,
pretože existuje iná možnosť riešenia vedenia kanalizácie, ktorá mimochodom nie je ani súčasťou

siete verejnej kanalizácie. Avšak v rámci konania vedeného tunajším súdom pod sp. zn. 7C/325/2015
sa dokazovanie zo strany súdu nezaoberalo podstatnými dôkazmi, hoci boli žalobcami navrhované.
Žalovanápočasceléhokonaniavedomezavádzalasúd,žekanálniejemožnéviesťpopozemku,ktorýje
vo vlastníctve obce, že v priestore, medzi pozemkom žalobcov, obecným chodníkom, trávnatým pásom
a cestou je vedené vysokotlakové vodovodné potrubie, sú vedené inžinierske siete, avšak bez akýkoľvek

relevantných dôkazov. Žalovaná predkladala projekt, ktorý mal preukázať ňou tvrdené skutočnosti.
Údaje uvádzané žalovanou v predkladanom projekte sa nezakladajú na pravde. Žiadne vysokotlakové
vodovodné potrubie v chodníku a ani v trávnatom páse vedené nie je. Je vedené na začiatku pozemku
žalobcov, pričom meranie vykonala Podtatranská vodárenská prevádzková spoločnosť a.s. Poprad.
Vydaním rozhodnutia súdu, ktorým by bol určil, že žalovaná nenadobudla vecné bremeno tak, ako je

určené rozsudkom Okresného súdu v Starej Ľubovni sp. zn. 7C/325/2015 zo dňa 23.2.2018, by bolo
došlo k podstatnej zmene pomerov a k získaniu právnej istoty žalobcov, pretože ich pozemky by neboli
zaťažené a neboli by vystavení hrozbe znehodnocovania a poškodzovania majetku. Žalovaná by musela
hľadať iné vhodné riešenie vedenia kanála, ktorý vlastne ani nie je súčasťou verejnej kanalizačnej siete.
Žalovaná na základe právoplatného rozsudku zo dňa 23.2.2018 sp. zn. 7C/325/2015 nebola ochotná

pristúpiť na akýkoľvek kompromis, mala snahu, aby bol rešpektovaný len jej návrh. Argumentovala
právoplatnosťou rozsudku a teda prekážkou právoplatne rozhodnutej veci, že súdy vyšších inštancií
potvrdili existenciu vecného bremena nadobudnutého vydržaním, absolútne ju nezaujíma, že reálne
vecné bremeno neexistuje a ani vzniknúť nemôže. Súd prvej inštancie nezohľadnil, že neboli splnené
podmienky pre vznik vecného bremena, tak ako to vyžaduje zákon. V tejto súvislosti poukázali

žalobcovia na znenie § 151o Občianskeho zákonníka ods. 1 „Na nadobudnutie práva zodpovedajúceho
vecným bremenám je potrebný vklad do katastra nehnuteľností.“ Z uvedeného možno dedukovať, že
žalovaná na základe rozsudku tunajšieho súdu zo dňa 23.2.2018 sp. zn. 7C/325/2015 vecné bremeno
nenadobudla. Žalovaná argumentuje tým, že súd vecné bremeno nezriadil, že ho vydržala, že v katastri
má byť zapísané len záznamom, ale nechce pochopiť, že aj pre záznam vecného bremena platia

obdobné podmienky ako pre vklad do katastra, teda aj pri zázname je nutné, aby geometrický plán spĺňal
zákonné podmienky pre zápis do katastra nehnuteľnosti. Pokiaľ ide o hrubý nepomer medzi právami
oprávneného - žalovanej - z vecného bremena, voči povinnosti žalobcov a o rozpor s dobrými mravmi,
tu žalobcovia poukázali na výmeru pozemkov a na rozsah vecného bremena, keďže súd absolútne
nevenoval pozornosť otázke v akom rozsahu, v akej výmere má byť vecné bremeno zriadené. Prakticky

rozhodol o nútenom obmedzení vlastníckeho práva žalobcov v celkovej výmere 1086 m2, a to aj napriek
tomu, že pre prípadné vecné bremeno by bola postačovala podstatne menšia výmera. Taktiež absolútne
nevenoval pozornosť otázke náhrady za zriadenie vecného bremena, hoci mu táto povinnosť vyplýva
priamo zo zákona. Napokon uviedli, že v prípade vyhovenia žalobe by nebolo spochybnené vydržanie
vecného práva na zriadenie vecného bremena. Navrhli, aby odvolací súd napadnutý rozsudok v celom

rozsahu zrušil a vec vrátil na opätovné prejednanie a rozhodnutie, resp. aby uvedený rozsudok zmenil
tak, že žalobe v celom rozsahu vyhovie a prizná trovy konania.8. K podanému odvolaniu sa vyjadrila žalovaná, ktorá uviedla, že s podaným odvolaním nesúhlasí,
nakoľko napadnutý rozsudok považuje za správny a zákonný a podanú žalobu považuje za bezdôvodnú.
Podľa žalovanej bolo v rozsudku Okresného súdu Stará Ľubovňa sp.zn. 7C/325/2015 bez akýchkoľvek

pochybností ustálené, že na dotknutých nehnuteľnostiach spočíva vecné bremeno pozostávajúce z
práva vedenia kanalizácie, pričom rozsudok je právoplatný a otázka existencie predmetného vecného
bremena nemôže byť opäť predmetom konania. K argumentácii žalobcov poukázali na ustanovenie §
34 ods. 1 Zákona o katastri nehnuteľností (č. 162/1995 Z.z.) v zmysle ktorého práva k nehnuteľnostiam,
ktoré vznikli vydržaním, sa do katastra zapisujú záznamom. Zo samotnej dikcie tohto ustanovenia je

zrejmé, že v takom prípade záznam nespôsobuje vznik práva, keďže toto právo už vzniklo skôr, ide iba o
potvrdenie existujúceho práva. Preto je logické, že toto právo vznikne aj bez toho, aby bol ohľadom neho
vyhotovený geometrický plán. Nakoľko bolo súdom právoplatne konštatované, že predmetné vecné
bremeno na dotknutých nehnuteľnostiach spočíva, žalovanej ako oprávnenej osobe z tohto vecného
bremena už od vzniku tohto práva (nie od právoplatnosti rozsudku) vznikli aj všetky oprávnenia, ktoré z
neho vyplývajú. Preto je zrejmé, že kanalizácia môže byť aj naďalej vedená cez pozemky žalobcov tak

ako doposiaľ. Rozsudkom sp. zn. 7C/325/2015 nebolo vecné bremeno zriadené, súd ním len určil, že
toto vecné bremeno vzniklo v minulosti. Nejde teda o konštitutívnu povahu rozsudku, ale len o deklaráciu
existujúceho právneho stavu. Geometrický plán teda na vznik a existenciu vecného bremena nemá
vplyv. V súvislosti s tým dala žalovaná do pozornosti aj judikatúru súdov (napr. Z IV, s. 429, ods. 7, s.
430, ods. 1), v zmysle ktorej práva vyplývajúce z vecného bremena prechádzajú na nadobúdateľa týchto

práv len čo boli splnené podmienky vydržania. Z toho je zrejmé, že na nadobudnutie práv vyplývajúcich
z vecného bremena nemusí byť nevyhnutne vykonaný ich zápis do katastra nehnuteľností, postačuje
splnenie podmienok na ich nadobudnutie. Vecné bremeno teda vzniklo bez ohľadu na to, či bolo alebo
nebolo zapísané v katastri nehnuteľností. Uvedené platí o to viac, že ide o líniovú stavbu vo verejnom
záujme, ako to bolo preukázané aj vo vyššie spomenutom súdnom konaní. Z uvedených dôvodov preto

nemôže súhlasiť s tvrdením žalobcov, že rozhodnutie súdu 7C/325/2015 (v spojení s rozhodnutiami
Krajského súdu v Prešove a Najvyššieho súdu SR) je nulitným právnym aktom, resp. paaktom. V celom
rozsahu sa žalovaná stotožňuje so závermi súdu prvej inštancie ohľadom nepreukázania naliehavého
právneho záujmu (bod 16. a nasl. napadnutého rozsudku). Vyhovením žalobe by nedošlo ku konečnému
rozhodnutiu ohľadom existencie kanalizácie a práv s ňou spojených. Žalobcovia opakovane deklarovali,

že v prípade vyhovenia žalobe by predmetnú kanalizáciu odstránili. Odstráneniu kanalizácie však
bráni právoplatný rozsudok 7C/325/2015, ktorým bol návrh na odstránenie kanálu zamietnutý a tento
rozsudok nemôže byť revidovaný novým rozhodnutím, keďže nedošlo k žiadnej zmene pomerov ani
podmienok oproti stavu, ktorý bol rozhodujúci pri vydaní tohto rozhodnutia. Je teda zrejmé, že vyhovenie
žaloby by ani nemohlo priniesť žalobcami predpokladaný následok. V takom prípade by vyhovenie

žaloby vyvolalo vznik ďalších sporov. Žalobcovia opakovane odmietali návrhy žalovanej na mimosúdne
vyriešenie daného sporu, no nenavrhli riešenie, ktoré by vyhovovalo ich predstavám a súčasne by bolo aj
realizovateľné.Napriektomu,žekonanieodpodaniažalobydovydaniarozsudkutrvalocca16mesiacov,
až teraz, po tom čo bolo dokazovanie vyhlásené za skončené, predkladajú nové dôkazy, ktoré majú
spochybňovať tvrdenia žalovanej, avšak tieto nesúvisia s prejednávanou vecou, ale iba s možnosťou

mimosúdneho vyporiadania. Žalobcovia predložili nové dôkazy bez toho, aby boli splnené podmienky
predpokladané v § 366 CSP, na tieto dôkazy by preto odvolací súd nemal prihliadať. Navyše tieto
dôkazy by mali preukazovať len to, že na susednom pozemku nie je vedené vysokotlakové vodovodné
potrubie, čo nemá vplyv na rozhodovanie vo veci samej. Žalovaná nesúhlasí ani s tvrdeniami žalobcov,
že vydržala vecné právo na zriadenie vecného bremena, ale reálne toto vecné bremeno nemá. Ak

bolo raz právoplatne konštatované, že došlo k vzniku vecného bremena, ako oprávnená osoba z tohto
vecného bremena má aj všetky práva z neho vyplývajúce. Pokiaľ ide o hrubý nepomer medzi právami z
vecného bremena oprávnenej žalovanej a povinnými žalobcami, žalovaná uviedla, že chcela predmetnú
vec riešiť mimosúdne tak, aby bol pozemok žalobcov zasiahnutý len minimálne, žalobcovia však s
navrhovaným riešením nesúhlasili. Z uvedeného dôvodu navrhovala aj zakreslenie priebehu kanalizácie

novým geometrickým plánom, s čím však žalobcovia nesúhlasili a neumožnili vykonať ani zameranie
a vypracovanie geoplánu na náklady žalovanej. Žalobca 1/ jej výslovne zakázal na pozemok vstúpiť a
dokonca na pôde súdu vyslovil slová, ktoré možno považovať za vyhrážku. Hoci žalobcovia tvrdia že
nenavrhujú revidovanie skoršieho právoplatného rozsudku, v skutočnosti sa domáhajú zmeny rozsudku,
ktorý prešiel prakticky všetkými inštanciami, je právoplatný, a teda s poukazom na znenie § 230 CSP

nie je možné danú vec prejednať a rozhodnúť znova. S poukazom na uvedené žalovaná navrhla, aby
odvolací súd v zmysle § 387 CSP napadnutý rozsudok ako vecne správny a zákonný potvrdil. Pre prípad
úspechu si uplatnila aj nárok na náhradu trov odvolacieho konania.9. V replike k vyjadreniu žalovanej žalobcovia poukázali na to, že z pôvodného rozsudku sp. zn.
7C/325/2015 zo dňa 23.2.2018 absolútne nevyplýva, kedy mali byť splnené podmienky vydržania.
Kanalizácia mala byť vybudovaná najneskôr v roku 1975, potom je jej vznik potrebné posudzovať podľa

zákona účinného v čase vzniku. V čase vybudovania kanalizácie však vydržanie nebolo možné, až
do 1.4.1983. Zákon č. 131/1982 Zb., ktorým bol novelizovaný Občiansky zákonník tiež neriešil otázku
vydržania a vecných bremien socialistických organizácií, ale riešil vznik týchto vzťahov len vo vzťahu
k občanom. Okresný súd v Starej Ľubovni v rozsudku sp. zn. 7C/325/2015 uviedol, že vecné bremeno
mohlo vzniknúť aj na základe zákona č. 66/2009 Z. z., tento zákon nadobudol účinnosť 1.3.2009,

ale čl. I, II, III, až 1.7.2009. Vecne bremeno je riešené v čl. I. Myslíme si, že súd použil nesprávny
právny predpis. Sporné pozemky neboli nikdy vyvlastnené, žiaden právny predchodca nedal na vedenie
kanalizácie súhlas. Súd v konaní sp. zn. 7C/325/2015 sa týmito otázkami nezaoberal, neriešil ani to, že
kanalizácia bola pôvodne ukončená na pozemku žalobcov a až v roku 1992 bola predĺžená a vyústila
do potoka. Žalovaná nepreukázala, že nadobudla do svojho majetku aj kanál, ktorý nie je ani súčasťou
siete verejnej kanalizácie. Geometrický plán mal byť neoddeliteľnou súčasťou rozsudku vo veci sp. zn.

7C/325/2015, a to so všetkými formálnymi náležitosťami, medzi ktoré patrí aj jeho overenie príslušným
orgánom. Toto uniklo pozornosti tak odvolacieho, ako aj dovolacieho súdu. Na nadobudnutie vecného
bremena je potrebný nie len platný a účinný úkon, ale aj vklad do katastra nehnuteľností, až týmto
momentom nadobudne rozsudok vecnoprávne účinky. Splnené nemohli byť ani podmienky vydržania
zo strany žalovanej, keďže pôvodný vlastník nehnuteľností zomrel v roku 1951 a až v roku 2011 bol do

katastra zapísaný nový vlastník pozemku. Do roku 2011 bol iba užívateľom pozemku, ktorý nemohol
dať súhlas na zriadenie vecného bremena. Nie je pravdou, že by bola kanalizácia vybudovaná vo
verejnom záujme, ale v záujme niekoľkých občanov, ktorých pozemky sa zhodnotili, zatiaľ čo pozemok
žalobcov sa znehodnotil. Žalobcovia kúpili pozemok od obce v roku 2002, pričom v kúpnej zmluve
nie je ani zmienka o spočívajúcom vecnom bremene. Naliehavý právny záujem bol preukázaný tým,

že ako vlastníci zaťaženej nehnuteľnosti nemôžu riadne užívať svoje vlastníctvo. Kanál kontaminuje
pôdu žalobcov, žalovaná nemá na jej prevádzku oprávnenie a v rozpore so zákonom č. 138/1991
Zb. neusporiadala vecné práva s katastrom nehnuteľností. Vyhovením žalobe by sa otvorila cesta ku
kompromisu, obec by však mala rešpektovať dohodu z roku 2002 a kanalizáciu preložiť.

10. Žalovaná reagovala na repliku duplikou, v ktorej zotrvala na svojich podstatných tvrdeniach. Uviedla,
že pokiaľ by došlo k vyhoveniu žalobe, došlo by do značnej miery k právnemu zmätku, nakoľko v konaní
sp. zn. 7C/325/2015 súd zamietol žalobu, ktorou sa žalobcovia domáhali odstránenia kanalizácie, teda
konštatoval že kanalizácia je vedená cez pozemky žalobcov oprávnene. Zároveň súd konštatoval, že
na týchto nehnuteľnostiach spočíva vecné bremeno. V tomto konaní by súd v prípade vyhovenia žalobe

vyššie uvedené závery v podstate poprel. Existovali by tak dva rôzne rozsudky, s rôznymi závermi v tej
istej veci, čo je neakceptovateľné. Vyhovenie žalobe by smerovalo k tomu, že žalobcovia by žalovanú
vyzvali na odstránenie kanalizácie, avšak o povinnosti odstrániť kanalizáciu už raz právoplatne bolo
rozhodnuté. Pokiaľ by teda došlo k vyhoveniu žalobe v tomto konaní, výsledkom by bol nový spor,
ktorý by bol založený na tom istom skutkovom základe ako konanie sp. zn. 7C/325/2015. Žalobcovia

nepreukázali existenciu naliehavého právneho záujmu. Vyhovením žalobe by nedošlo k odstráneniu
sporného kanála a tento by naďalej ostal na svojom mieste, teda by nemohlo dôjsť ani k zmene v užívaní
predmetného pozemku zo strany žalobcov, ich postavenie by sa tak nijakým spôsobom nezmenilo.

11. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona

č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“), vzhľadom na včas podané odvolanie
preskúmal rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z § 379 a
nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia
rozhodnutia oznámil na úradnej tabuli Krajského súdu v Prešove a na jeho webovej stránke, najmenej
5 dní vopred a dospel k záveru, že odvolanie žalobcov nie je dôvodné.

12. Odvolací súd úvodom pripomína, že pri svojom rozhodovaní je viazaný odvolacími dôvodmi (§ 380
ods. 1 CSP), čo znamená, že je oprávnený posudzovať len tie odvolateľom uplatnené odvolacie dôvody,
vo vzťahu ku ktorým uviedol odvolaciu argumentáciu. Odvolací súd sa preto zaoberal len tými odvolacími
námietkami a argumentmi žalobcov, ktoré boli pre rozhodnutie o odvolaní relevantné (napr. uznesenie

Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo/238/2008 zo dňa 30.11.2009).

13. Podľa § 387 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutéhorozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody
(odsek 2); odvolací súd sa však v odôvodnení musí zaoberať podstatnými vyjadreniami strán
prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia

súd prvej inštancie a rovnako sa odvolací súd musí vysporiadať s podstatnými tvrdeniami uvedenými
v odvolaní (odsek 3).

14. S poukazom na ustanovenie § 387 ods. 2 CSP, odvolací súd považuje napadnutý rozsudok

súdu prvej inštancie za vecne správny, pričom sa v celom rozsahu stotožnil s jeho odôvodnením. V
súdenej veci odvolací súd nezistil žiadne okolnosti, ktoré by spochybňovali správnosť rozhodnutia
súdu prvej inštancie. Prvoinštančný súd venoval náležitú pozornosť zisteniu a posúdeniu všetkých
rozhodných skutočností, dostatočne zistil skutkový stav a mal dostatočné podklady pre rozhodnutie vo
veci. Dôvody, pre ktoré tak rozhodol správne, podrobne uviedol v odôvodnení rozhodnutia, s týmito
dôvodmi sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a v podrobnostiach na ne odkazuje.

15. Na doplnenie správnych a zákonných úvah súdu prvej inštancie odvolací súd považuje za potrebné
uviesť iba nasledovné:

16. Z obsahu tvrdení žalobcov v priebehu celého súdneho konania, ako aj z ich odvolacej argumentácie

nesporne vyplýva, že dôvodom, pre ktorý žiadali vysloviť, že vecné bremeno u žalovanej nevzniklo,
bol ich právny názor o nulite predošlého rozsudku, ktorá mala byť spôsobená formálnym nedostatkom
geometrického plánu č. XX/XXXX vyhotoveného geodetom A. E. spočívajúcim v absencii úradného
overenia tohto geometrického plánu. Súd prvej inštancie vo výroku č. II. rozsudku č. k. 7C/325/2015-205
zo dňa 23.2.2018 na tento geometrický plán výslovne odkázal pri vymedzení vecného bremena

v prospech žalovanej. Žalobcovia sa v petite svojej žaloby domáhali vyslovenia, že žalovaná
nenadobudla vecné bremeno tak ako je určené rozsudkom č. k. 7C/325/2015-205 zo dňa 23.2.2018.
Odvolací súd v tejto súvislosti zdôrazňuje (tak, ako na túto skutočnosť poukázal už dovolací súd
v rozhodnutí sp. zn. 4Cdo/260/2019 zo dňa 29.7.2020, ktorým odmietol dovolanie žalobcov v pôvodnej
právnej veci), že v danom prípade nebolo vecné bremeno zriadené rozsudkom súdu, ale vydržaním,

teda priamo ex lege naplnením zákonných podmienok pre vydržanie a rozhodnutím súdu bola iba
deklarovaná jeho existencia. Keďže rozsudok č. k. 7C/325/2015-205 zo dňa 23.2.2018 zo dňa
nadobudol v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. 23Co/62/2018 zo dňa 27.2.2019
právoplatnosť dňa 3.4.2019, a tento rozsudok nebol zákonom predpokladaným spôsobom revidovaný
vyššími súdnymi inštanciami, nemohol súd prvej inštancie žalobe vyhovieť. Argumentácia žalobcov,

ako aj formulácia žalobného petitu totiž nepochybne smerujú k spochybneniu skoršieho právoplatného
rozsudku z hľadiska jeho záveru o vzniku vecného bremena v prospech žalovanej titulom vydržania.
Žalobcovia tu mylne vychádzajú z predpokladu, že aj pre vznik vecného bremena vydržaním je
nevyhnutné z hľadiska jeho vecnoprávnych účinkov vykonanie zápisu do katastra nehnuteľností. To
však nie je pravda. Podľa § 5 ods. 2, § 34 Zákona o katastri nehnuteľností práva k nehnuteľnostiam

vzniknuté zo zákona, ako to je aj v prípade vecného bremena žalovanej, sa zapisujú do katastra
formou záznamu. Záznam plní iba evidenčné funkcie, ktoré nemajú vplyv na vznik, zmenu alebo zánik
práv k nehnuteľnostiam. Uvedenému svedčí aj názor právnej doktríny, podľa ktorého „...aj prípadné
zrušenie záznamu na základe protestu prokurátora alebo na základe rozhodnutia o oprave chyby v
katastrálnom operáte, prípadne na základe rozhodnutia správneho súdu má „len“ evidenčné účinky.

Zrušeniezáznamutedataktiežzásadnenemáprávotvorné(konštitutívne)účinkyanespôsobujúcevznik,
zmenu ani zánik práv k nehnuteľnostiam. (Fečík, M., Jakubáč, R. Katastrálny zákon. Komentár. 1.
vydanie. Bratislava: C. H. Beck, 2021, s. 140)

17. Keďže v danom prípade nebolo vecné bremeno zriadené súdom, súd iba konštatoval jeho vznik

naplnením zákonných podmienok vydržania, súd prvej inštancie nemal právomoc vo vzťahu k rozsudku,
ktorý nadobudol právoplatnosť a bol aprobovaný aj vyššími súdnymi inštanciami konštatovať opačný
právny stav. Takýto postup by bol v príkrom rozpore s princípom právnej istoty.

18. Otázkou judikatórnej záväznosti skoršieho rozsudku upravujúceho právne vzťahy medzi totožnými

stranami sporu sa už opakovane zaoberal aj dovolací súd, pričom jeho rozhodnutie sp. zn.
1Cdo/44/2010 (R 40/2013) je už treba považovať za súčasť ustálenej rozhodovacej praxe.19. Podľa § 226 CSP právoplatnosť je vlastnosť súdneho rozhodnutia, ktorá spôsobuje záväznosť
a zásadnú nezmeniteľnosť rozhodnutia. Podľa § 227 ods. 1 CSP doručený rozsudok, ktorý
nemožno napadnúť odvolaním, je právoplatný. Podľa § 228 ods. 1 CSP výrok právoplatného rozsudku

je záväzný pre strany a pre tých, ktorí sa stali právnymi nástupcami strán po právoplatnosti
rozsudku, ak nie je ustanovené inak. Podľa § 230 CSP, ak sa o veci právoplatne rozhodlo,
nemôže sa prejednávať a rozhodovať znova.

20. Právoplatným rozsudkom súdu, ktorým sa ukladá povinnosť, sa adresátom účinkov záväznosti tohto

rozhodnutia označeným v ustanovení § 228 ods. 1 CSP zakladá prekážka právoplatne rozhodnutej veci
(§230CSP).Účinkytohtoprávoplatnéhorozhodnutiasavzťahujúnastranysporu(účastníkovkonania),v
ktorom bolo vydané; jeho výrok je záväzný pre súdy a iné štátne orgány, a to aj vtedy, ak ako predbežnú
otázku posudzujú právny vzťah medzi týmito účastníkmi, ktorý sa vyriešil uvedeným právoplatným
súdnym rozhodnutím (pozri aj Števček, Ficová a kol. Občiansky súdny poriadok. Komentár, Praha 209,
s. 425).

21. Najvyšší súd v rozhodnutí sp. zn. 1Cdo/44/2010 (R 40/2013) v súvislosti s viazanosťou súdu
posúdením hmotnoprávneho vzťahu strán sporu v inom súdnom konaní v nadväznosti na ustanovenie§
230 CSP, resp. vtedy platného § 159 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) uviedol,
že pokiaľ ide o iný (nie ten istý) nárok (predmet konania), zásadne platí, že ak v skončenom konaní

účastníkov došlo právoplatným súdnym rozsudkom k vyriešeniu hmotnoprávneho vzťahu, z ktorého sa
aj tento (nový) nárok (neidentický s predmetom skončeného konania) odvodzuje, je súd v tomto ďalšom
(novom) občianskom súdnom konaní pri zodpovedaní predbežnej otázky (ktorá právoplatným súdnym
výrokom sa už vyriešila ako vec sama) týmto vyriešením viazaný. (...) Súd preto nesmie vychádzať
z iného záveru o (ne)existencii uloženej povinnosti medzi tými istými účastníkmi, než ako o tomto ich

právnom vzťahu už bolo právoplatne rozhodnuté.

22. Keďže súd nemôže ako predbežnú otázku znovu riešiť to, o čom už bolo právoplatne rozhodnuté
v osobitnom spore účastníkov, nie je rozhodujúce, či súd v právoplatne skončenom konaní vec
správne alebo nesprávne právne posúdil. So zreteľom na právoplatnosť a z toho plynúcu záväznosť

a nezmeniteľnosť právoplatného rozhodnutia nesmie byť táto otázka položená a akékoľvek jej „nové“
právne posudzovanie v inom (ďalšom) konaní tých istých účastníkov je neprípustné. Iné riešenie by
znamenalo, že súd môže porušiť viazanosť uloženú mu zákonom v § 228 ods. 1 CSP. Pokiaľ súd
spomenutý prejudiciálny účinok ignoruje (nevezme za základ pre svoje rozhodnutie prejudikovaný
hmotnoprávny vzťah a rozhodne v rozpore s prejudikovaným hmotnoprávnym vzťahom), nerešpektuje

záväzné súdne rozhodnutie a koná v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“),
v zmysle ktorej môžu štátne orgány konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a
spôsobom, ktorý ustanoví zákon (čl. 2 ústavy). Zásada právnej istoty je integrálnou súčasťou práva
na spravodlivý proces. Popretie prejudiciálnej záväznosti právoplatného súdneho rozhodnutia znamená
zásah do stability práva a právnych vzťahov ako aj do riadneho výkonu spravodlivosti. Aj Európsky súd

pre ľudské práva vo svojej judikatúre venuje ochrane právnej istoty ako základnému aspektu právneho
štátu náležitú pozornosť (viď najmä rozsudky vo veci Brumărescu proti Rumunsku z 28. októbra 1999a
vo veci Ryabykh proti Rusku z 24. júla 2003).

23. Otázkou prejudiciálneho účinku právoplatného rozhodnutia sa zaoberala nielen judikatúra

najvyššieho súdu, ale aj judikatúra Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“).
Ústavný súd v náleze II.ÚS 349/09-36 z 20. januára 2010 rozhodol o porušení základného práva na
súdnu ochranu podľa Čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa Čl. 6 ods. 1
prvej vety Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“), zdôrazniac, že
vzhľadom na zásadu prejudiciality vyplývajúcu z ustanovenia § 135 ods. 2 O.s.p. (teraz § 194 ods. 1, 2

CSP), ako aj na zásadu viazanosti súdu právoplatnými rozhodnutiami vydanými v inom konaní podľa§
159 ods. 2 O.s.p. (teraz § 228 ods. 1 CSP) všeobecný súd nemá možnosť výberu v otázke, či bude
rešpektovať právoplatné rozhodnutie vydané v inom konaní, ktoré rieši otázku javiacu sa prejudiciálnou v
súvislosti s riešením daného prípadu. V uznesení I.ÚS/170/2015-15 z 1. apríla 2015 ústavný súd uviedol,
že ani samotná skutočnosť, že napriek veci už právoplatne meritórne rozhodnutej môže existovať aj iný

pohľad na túto identickú vec, nie je dostatočným dôvodom na nové rozhodnutie o tejto veci, pretože aj
tento iný pohľad na tú istú záležitosť mal byť a mohol byť predmetom prieskumu v rámci už právoplatne
skončeného konania.24. Okresný súd Stará Ľubovňa právoplatným rozsudkom č. k. 7C/325/2015-205 zo dňa 23.2.2018
posúdil hmotnoprávny vzťah medzi totožnými sporovými stranami tak, že konštatoval vznik vecného
bremena vydržaním v prospech žalovanej. Na tomto právnom závere, ktorý bol pre súd prvej inštancie

záväzný aj v tomto novom, súvisiacom súdnom konaní, nič nemení ani skutočnosť, že rozsah
vecného bremena nebolo možné do katastra nehnuteľnosti zapísať nekonštitutívnym záznamom podľa
geometrického plánu č. 13/2014, ani výhrady žalobcov smerujúce voči dokazovaniu, hodnoteniu
dôkazov a právnym záverom produkovaným v pôvodnom súdnom konaní. Žalobcovia sami v rámci
upravovaného petitu žaloby vymedzili predmet súdneho konania, pričom s poukazom na vyššie uvedené

nebolo možné ich žalobe o určenie „nenadobudnutia“ vecného bremena v tejto podobe vyhovieť, keďže
predmetom sporu nebolo určenie rozsahu vecného bremena.

25. Uvedené závery zároveň, spolu so skutočnosťami uvádzanými v bodoch 16. – 18. odôvodnenia
rozsudku súdu prvej inštancie vylučujú danosť naliehavého právneho záujmu žalobcov na nimi
navrhovanom určení (ne)existencie práva vecného bremena na strane žalovanej.

26. K dôkazom predloženým žalobcami v rámci odvolacieho konania, ako aj k ich novým tvrdeniam
(podanie na č. l. 183 súdneho spisu) odvolací súd poukazuje na ustálené závery súdnej praxe
týkajúce sa predkladania nových dôkazov v odvolacom konaní, sumarizované napr. aj v rozhodnutí
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Cdo/213/2022 z 29.5.2024: „Prostriedky procesného

útoku a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa
dokazovanie končí (§ 154 CSP). V sporovom konaní sa uplatňuje zásada koncentrácie konania, ktorá
znamená, že prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany sú koncentrované vo fáze
konania pred súdom prvej inštancie, ktoré s odvolacím konaním predstavuje jeden celok. V materiálnom
zmysle zákonná koncentrácia konania znamená, že vyhlásenie dokazovania za skončené pred súdom

prvej inštancie predstavuje moment v dokazovaní, po ktorom už na účely ďalšieho čiže odvolacieho
konania nebudú v zásade nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany prípustné.
Zákonná koncentrácia konania je totožná s princípom neúplnej apelácie, ktorý platí pre odvolacie
sporové konanie. Na druhej strane, odvolací súd je aj počas odvolacieho konania povinný prihliadať
na prostriedky procesného útoku a procesnej obrany, ktoré doteraz neboli použité, ale len vtedy, ak

sa týkajú procesných podmienok, vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, má byť nimi
preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
alebo ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 CSP).
Právo tzv. novôt v odvolacom konaní je v systéme neúplnej apelácie nastavené reštriktívne ako výnimka
z pravidla, že v odvolacom konaní spravidla nie sú prípustné tie prostriedky procesného útoku alebo

obrany, ktoré neboli procesnou stranou uplatnené pred súdom prvej inštancie (I.ÚS 10/2017). Zároveň
z povahy predmetných ustanovení vyplýva, že ak odvolateľ v odvolaní vymedzí odvolacie dôvody
podľa § 365 ods. 1 písm. b), e) až h) CSP, právo na uvedenie prípadných novôt bude podmienené
nezavinením doterajšieho nepoužitia týchto skutočností a dôkazov. Bude teda úlohou odvolateľa v
odvolaní a protistrany vo vyjadrení k odvolaniu dokázať, že nové prostriedky procesného útoku a nové

prostriedky procesnej obrany, ktoré uvádzajú „až teraz“, nemohli v doterajšom priebehu konania použiť
bezsvojejviny.Aktentopredpokladúspešnenesplnia,nanovotynebudemôcťodvolacísúdprihliadnuť.“

27. Uznesenie, ktorým sa skončilo dokazovanie súd prvej inštancie vyhlásil na pojednávaní dňa
12.2.2024, ako to nepochybne vyplýva z obsahu zápisnice z pojednávania na č. l. 137. Žalobcovia

v rámci odvolania, ani v sprievodnom vyjadrení k uvádzaným novým skutkovým tvrdeniam neuviedli
žiaden z dôvodov podľa § 366 CSP, pre ktorý nové dôkazy a tvrdenia nemohli uviesť v konaní pred
súdom prvej inštancie, a ktorý by tak odôvodňoval prípustnosť použitia týchto prostriedkov procesného
útoku v odvolacom konaní. S ohľadom na prezentované interpretačné východiská bolo povinnosťou
žalobcov v postavení odvolateľov riadne odôvodniť, z akého dôvodu nemohli nové skutkové tvrdenia

resp. dôkazy predkladané v súvislosti s ich odvolaním predniesť už v konaní na súde prvej inštancie.
Keďže takáto argumentácia v odvolaní absentovala, je namieste záver, že predmetné skutkové tvrdenia
nemajú charakter prípustnej novoty v odvolacom konaní špecifikovanej v § 366 CSP, a preto nebolo
možné na ne v odvolacom konaní prihliadať.

28. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods.
1 CSP a v odvolacom konaní úspešnej žalovanej priznal trovy odvolacieho konania v celom rozsahu
voči žalobcom.29. Uvedené rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 posledná
veta CSP a § 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.

2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).