Uznesenie – Ostatné ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, January 24, 2025

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6Co/185/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7123222363
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 01. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Koščová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2025:7123222363.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Koščovej a sudcov
JUDr. Jozefa Maruščáka a JUDr. Viktórie Midovej v spore žalobcu: A. B., narodený XX.XX.XXXX, bytom
v B., B. XX, zastúpeného JUDr. Martinom Fabiánom, advokátom, so sídlom v Košiciach, Štúrova 20
proti žalovanej: C. D., narodená XX.XX.XXXX, bytom v B., E. X, v konaní o zaplatenie 31.791,82 € s
príslušenstvom, o odvolaniach žalovanej proti rozsudku Mestského súdu Košice zo dňa 21. mája 2024

sp. zn. 59C/21/2023 a proti uzneseniu Mestského súdu Košice zo dňa 30. júla 2024 sp. zn. 59C/21/2023

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie Mestského súdu Košice zo dňa 30. júla 2024 č.k. 59C/21/2023-117.

O d m i e t a odvolanie proti rozsudku Mestského súdu Košice zo dňa 21. mája 2024 č.k. zn.
59C/21/2023-78.

Žalobca má proti žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Mestský súd Košice (ďalej len súd prvej inštancie alebo súd) rozsudkom zo dňa 21. mája 2024
uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi 31.791,82 € s 5 % ročným úrokom z omeškania zo sumy
31.791,82 € od 29.03.2023 do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobcovi proti žalovanej
priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

2. Rozhodol tak o žalobe žalobcu, ktorou žiadal zaviazať žalovanú na zaplatenie uvedenej sumy
titulom bezdôvodného obohatenia, ktoré vzniklo na strane žalovanej zhodnotením bytu v jej výlučnom
vlastníctvefinančnýmiinvestíciamižalobcudorekonštrukcietohtobytu,ktorémužalovanánapriekvýzve
doposiaľ nevrátila.

3. Uznesením z 26.03.2024 súd uložil žalovanej písomne sa vyjadriť k žalobe v lehote 15 dní odo dňa
doručenia uznesenia a ak uplatnený nárok neuznáva, uviesť rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu,
pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva a označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Zároveň bola
poučená, že ak bez vážneho dôvodu nesplní povinnosť uloženú jej vo výroku uznesenia, môže súd aj
bez nariadenia pojednávania rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie, ktorým žalobe vyhovie. Predmetné
uznesenie bolo spolu so žalobou a prílohami žalovanej doručené do vlastných rúk 17.04.2024. Žalovaná

sa k žalobe v stanovenej lehote (a ani do rozhodnutia súdu) písomne nevyjadrila. Súd preto vo veci
rozhodol bez nariadenia pojednávania rozsudkom pre zmeškanie, nakoľko mal za to, že pre rozhodnutie
týmto spôsobom boli splnené všetky zákonné podmienky podľa § 273 CSP.

4. O trovách konania rozhodol podľa § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP a úspešnému žalobcovi priznal
nárok na ich náhradu v plnom rozsahu.5.1 Proti tomuto rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaná z dôvodov podľa
§ 356 písm. b/ CSP.
5.2 Mala za to, že neboli splnené podmienky pre vydanie takéhoto rozhodnutia. Ako dôvody uviedla, že

v prípade § 273 CSP sa jedná o fakultatívne ustanovenie, ktoré je v priamom rozpore s obligatórnym
ustanovením, napríklad § 274 CSP. Bez najmenších pochybností je teda zrejmé, že súd má podľa § 273
CSP právo, nie však povinnosť rozhodnúť kontumačným rozsudkom. Z uvedeného vyplýva, že aby súd
mohol rozhodnúť týmto spôsobom, musela by ho k takémuto postupu viesť nejaká vnútorná úvaha. Túto
úvahu súd musí odôvodniť, čo v prípade obligatórneho ustanovenia § 274 CSP potrebné nie je, resp.

ako odôvodnenie by stačilo, že súd je viazaný tým, že mu to zákon stanovuje. Pri ustanovení § 273 CSP
však súd viazaný nie je. V napadnutom rozsudku akékoľvek, čo i len náznakové zdôvodnenie absentuje.
Súdy majú povinnosť svoje rozhodnutia odôvodňovať a odôvodnenie, ktoré sa ako jediné v tomto
prípade ponúka je, že súd takto konať mohol. Takéto odôvodnenie je však absolútne nepostačujúce
a takýto rozsudok tak potom logicky vyznieva arbitrárne. Vyslovene zvláštne však takýto rozsudok
vyznieva po zistení, že sa javí byť precedensom, nakoľko ustálená justičná prax neeviduje v SR podobné

kontumačné rozhodnutia na základe § 273 CSP. V neposlednom rade je potrebné zohľadniť skutočnosť,
že je právo žalovaného nevyjadriť sa, resp. vyjadriť sa až na pojednávaní, čo samozrejme môže viesť
k neprihliadnutiu na takéto vyjadrenie zo strany súdu v zmysle zásady sudcovskej koncentrácie. Toto
právo nevyjadriť sa tu však jednoznačne je, a práve z toho dôvodu je ustanovenie § 274 CSP obligatórne
a ustanovenie § 273 CSP fakultatívne. Z uvedeného vyplýva, že ak súd nevytýčil pojednávanie a svoje

rozhodnutie ani nijako neodôvodnil, hoci takto konať nemusel, javí sa tento postup prinajmenšom
zvláštne. Nie je teda vôbec jasné, prečo pasivita žalovanej bez zistenia dostatočného dôvodu práve
v tomto prípade vytvárala prekážku konania, a prečo podľa súdu spĺňa podmienky na vydanie rozsudku
pre zmeškanie. Z uvedených dôvodov navrhla, aby odvolaniu vyhovel v celom rozsahu a napadnutý
rozsudok tamojšieho súdu zrušil a vo veci začal opäť konať.

6. V deň doručenia odvolania proti rozsudku pre zmeškanie (20.06.2024) bol doručený súdu aj návrh
na zrušenie rozsudku pre zmeškanie, ktorý žalovaná odôvodnila tým, že od začiatku roku 2024 trpela
a dodnes trpí vážnymi psychickými problémami spôsobenými niekoľkoročným vzťahom s bývalým
partnerom. Poukázala na psychické problémy, na to, že ju partner týral, ponižoval, fyzicky napádal

a psychicky deptal. Uvedené stavy prežívala už so žalobcom 8 rokov, a vo vzťahu nasledujúcom
dochádzalo k podobným excesom, v dôsledku čoho sa totálne zrútila a dôkazy o psychickom stave
predložila v prílohe daného podania.

7. Uznesením zo dňa 30. júla 2024 č.k. 59C 21/2023-117 súd návrh žalovanej na zrušenie rozsudku pre

zmeškanie Mestského súdu Košice z 21. mája 2024 č.k. 59C 21/2023-78 zamietol.

8. Súd poukázal na svoj postup podľa § 167 a nasl. CSP, na doručenie uznesenia na vyjadrenie spolu so
žalobou a prílohami a s procesnými poučeniami, a na to, že bol vo veci vydaný rozsudok pre zmeškanie.

9. Po citácii dôvodov návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie a konštatácii o obsahu jednotlivých
príloh daného podania súd uviedol, že zo spisu zistil, že žalovaná dňa 03.06.2024 udelila plnú moc
na zastupovanie v tomto konaní advokátskej kancelárii, ktorú 14.06.2024 odvolala. Po citácii § 277
ods. 1, 3 CSP súd konštatoval, že rozsudok pre zmeškanie je možné zrušiť iba v prípade, ak žalovaný
z ospravedlniteľného dôvodu zmeškal lehotu na splnenie povinnosti písomne sa vyjadriť k žalobe podľa

§ 273 písm. a/ CSP a zároveň s týmto návrhom si splní aj predmetnú povinnosť.

10. Rozsudok pre zmeškanie bol žalovanej doručený 05.06.2024. Žalovaná návrh na zrušenie rozsudku
pre zmeškanie podala 19.06.2024, t. j. v zákonnej lehote na podanie návrhu na zrušenie rozsudku
pre zmeškanie podľa § 277 ods. 3 CSP. V rámci vyjadrenia k žalobe doručenom súdu 03.06.2024

prostredníctvom právneho zástupcu uviedla, že uplatnený nárok žalobcu neuznáva a uviedla dôvody
na ozrejmenie jej postoja k uplatnenému nároku. Oneskorené vyjadrenie k žalobe právny zástupca
žalovanej ospravedlnil zahraničnou cestou. Vzhľadom na uvedené mal súd za to, že žalovaná spolu s
návrhom na zrušenie rozsudku podala aj vyjadrenie k žalobe.

11. Pri skúmaní existencie ospravedlniteľného dôvodu bolo podstatné, či žalovanou tvrdený dôvod,
pre ktorý zmeškala procesný úkon – jej zlý zdravotný stav bol spôsobilý na vylúčenie žalovanej
z jeho vykonania. Súd konštatoval, že tvrdené zdravotné problémy musia byť takého charakteru, že
účastníka zo zmeškaného úkonu úplne vylučujú, teda účastník sa musí nachádzať v takom stave,ktorý mu objektívne neumožňuje úkon vykonať včas. Zdravotné problémy, ktoré negatívne ovplyvňujú
sústredenosť, koncentráciu a orientáciu v probléme sami o sebe nie sú dôvodom pre zmeškanie lehoty.
Spravidla sú to skutočnosti objektívnej povahy, ktoré nastanú v priebehu lehoty na vykonanie úkonu

napríklad náhla choroba alebo úraz, po ktorých odpadnutí je účastník schopný zmeškaný úkon vykonať.
Trvale nepriaznivý zdravotný stav popisovaný žalovanou, ktorý sa ani v priebehu plynutia lehoty zásadne
nezmenil, však nie je dôvodom pre odpustenie zmeškania lehoty.

12. Súd nespochybnil, že žalovanou deklarovaný zhoršený psychický stav počnúc januárom 2024

ovplyvnil, resp. mohol ovplyvniť správanie žalovanej v jej bežnom živote. Žalovaná ale netvrdila,
že by v rozhodnom čase bola pre svoj zdravotný stav práceneschopná, prípadne pre akútny stav
hospitalizovaná, tzn., že bola v takom stave, ktorý by ju z tohto úkonu vylučoval. Okolnosti, ktoré by
žalovanej bránili vo vykonaní zmeškaného úkonu nevyplynuli ani z lekárskej správy z 19.06.2024.
Podľa nej je žalovaná zamestnaná, pracuje v banke a stará sa o maloletú dcéru a nebolo zrejmé,
že by ju tam popisovaný zdravotný stav a jej pocity v jednotlivých činnostiach zásadne obmedzovali

v období po doručení žaloby a počas plynutia lehoty na vyjadrenie k nej. Takému stavu na rozdiel
napríklad od stavu bezvedomia, hospitalizácie s rozsiahlymi poraneniami, náhleho šoku atď., ktorý by
bol objektívne spôsobilý znemožniť včas podať vyjadrenie, resp. včas si zvoliť zástupcu za účelom jeho
podania nenasvedčuje ani posledné psychoterapeutické sedenie z 21.03.2024, či prehľad vydaných
liekov v rozhodnom období. Žalovanej tiež nič nebránilo, aby v prípade jej tvrdenej neschopnosti

relevantne na žalobu reagovať požiadala súd o predĺženie lehoty na vyjadrenie k žalobe. Súd mal za to,
že dôvody uvádzané žalovanou nie sú takými dôvodmi, ktoré by predstavovali ospravedlniteľný dôvod
pre úspešné rozhodnutie o návrhu žalovanej na zrušenie predmetného rozsudku pre zmeškanie. Na
základe uvedeného preto jej návrh zamietol.

13.1 Proti tomuto uzneseniu podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaná z dôvodov podľa
§ 365 ods. 1 písm. f/ CSP a navrhla, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vrátil vec súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie.
13.2 Žalovaná namietala konštatáciu súdu, že zákon výslovne neupravuje, aké dôvody treba považovať
za ospravedlniteľné, a preto je vyhodnotenie takýchto dôvodov ponechané výlučne na úvahu súdu

v kolerácii s konkrétnou situáciou. Z rozhodnutia vyplýva, že súd nepristupoval k dôvodom žalobkyne
individuálne tak, ako to uviedol v bode 13. svojho rozhodnutia, nakoľko sám uviedol, čo za
ospravedlniteľný dôvod sa všeobecne považuje, pričom tieto dôvody vymenoval. Mestský súd sa
nezaoberal skutočnosťami, ktoré žalovaná uviedla, taktiež sa nezaoberal jej zdravotným stavom, pre
ktorý nebola schopná konať a vyjadrovať sa v konaní. Mestský súd si osvojil všeobecné podmienky,

podľa ktorých rozhodol. V danom prípade došlo zo strany súdu jednoznačne týmto rozhodnutím
k porušeniu základných práv žalovanej. Z uvedeného dôvodu je zrejmé, že žalovaná sa v danom
prípade nemôže domôcť svojich práv, a aby bolo v danej veci spravodlivo prejednaná vec, čím jej
mestský súd bráni v jej ústavných právach. Žalovaná poukázala aj na skutočnosť extrémne rýchleho
konania mestského súdu, ktoré je až zvláštne a podozrivé, keďže žaloba bola podaná dňa 21.12.2023

a rozsudok pre zmeškanie bol vydaný dňa 21.05.2024, čo je lehota 5 mesiacov od doručenia žaloby.
V danom prípade žalovaná poukázala na to, že z jej strany tým, že sa nevyjadrovala a nekonala,
nedochádzalo ani k prieťahom v konaní ani k úmyselnému mareniu konania. Žalovaná v danej veci mala
opodstatnené dôvody, prečo sa nemohla vyjadrovať a prečo nekonala. Súd v danej veci konal direktívne
a neobjektívne, pričom svojim rozhodnutím bráni žalovanej, aby sa mohla spravodlivo brániť. Mestský

súd tiež nebral do úvahy skutočnosť, že žalovaná je samoživiteľka s maloletým dieťaťom, nehovoriac
o skutočnosti, že žalovaná je pracujúca osoba a samotný súdny spor je o zaplatenie sumy 31.791,82 €,
ktorý ak sa nebude môcť brániť, bude likvidačný tak pre ňu, ako aj pre jej maloleté dieťa.

14.1 Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovanej proti rozsudku súdu prvej inštancie uviedol, že tvrdenia

uvádzané žalovanou považuje za účelové a právne irelevantné, pričom odvolaním napadnutý rozsudok
súdu pre zmeškanie žalovanej, ktorým v celom rozsahu vyhovel, považuje za vecne správny a správne
odôvodnený. Procesný postup súdu prvej inštancie považuje za správny, pričom skutočnosti uvádzané
žalovanouvodvolanípovažujezaúčelové,vkonečnomdôsledkuanisamotnépredmetnéúdajnédôvody
odvolania nespochybňujú zákonnosť a správnosť postupu súdu prvej inštancie. Žalovaná neuvádza

žiadne relevantné dôvody, v dôsledku existencie ktorých nemal byť predmetný rozsudok pre zmeškanie
vydaný, ako ani neuvádza žiadne dôvody, v dôsledku existencie ktorých by mal byť predmetný rozsudok
zrušený. Súd v odôvodnení uviedol jasné a presvedčivé dôvody, v dôsledku existencie ktorých pristúpil
k vydaniu predmetného rozsudku pre zmeškanie žalovanej a existenciu ktorých dôvodov žalovanávo svojom odvolaní žiadnym spôsobom doposiaľ nespochybnila. Žalovaná neuvádza žiadne dôvody
preukazujúce nesplnenie zákonom stanovených podmienok na vydanie takéhoto rozhodnutia, ktoré sú
v danom prípade jediným prípustným odvolacím dôvodom a uvádza len akési jej úvahy o fakultatívnosti

alebo obligatórnosti právnych predpisov, čo považuje z hľadiska predmetu tohto súdneho konania, ako
aj odvolaním napadnutého rozhodnutia za bezpredmetné a právne irelevantné. Pre úplnosť poukázal
v tejto súvislosti aj na skutočnosť, že žalovaná v obsahu predmetného ňou podaného odvolania ani
neuvádza žiadne relevantné dôvody, ktorými by akýmkoľvek spôsobom spochybnila dôvodnosť podanej
žaloby, na podklade ktorej je vedené toto súdne konanie. Z uvedených dôvodov navrhol odvolaním

napadnutý rozsudok súdu ako vecne správny potvrdiť a priznať mu nárok na náhradu trov odvolacieho
konania.
14.2 Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovanej proti uzneseniu súdu uviedol, že tvrdenia žalovanej
považuje za účelové a navrhol, aby odvolanie žalovanej bolo vyhodnotené ako nedôvodné, napadnuté
uznesenie odvolací súd potvrdil ako vecne správne a priznal mu nárok na náhradu trov konania. Žalobca
uviedol,žezavecnesprávnypovažujepostupsúduprvejinštancie,ktorýmdošlokzamietnutiunávrhuna

zrušenie rozsudku pre zmeškanie, ako aj samotný procesný postup súdu. Poukázal na to, že žalovaná
v obsahu predmetného odvolania neuvádza žiadne relevantné dôvody, v dôsledku existencie ktorých
by malo byť predmetné odvolaním napadnuté uznesenie o zamietnutí návrhu žalovanej na zrušenie
rozsudku pre zmeškanie zrušené. Súd uviedol v odôvodnení jasné a presvedčivé dôvody, ktoré žalovaná
žiadnym spôsobom nespochybnila. Žalovaná ani v dôvodoch odvolania neuvádza žiadne právne

relevantné dôvody, ktoré by akýmkoľvek spôsobom spochybňovali dôvodnosť a správnosť napadnutého
uznesenia. V súvislosti s údajným nepriaznivým zdravotným stavom, na ktorý poukázala žalovaná,
uviedol, že sú to dôvody podľa účelových tvrdení žalovanej, ktoré majú predstavovať dostatočné
a ospravedlniteľné dôvody. Tieto sa však nezakladajú na pravde. Uviedol, že z obsahu predmetného
návrhu nie je úplne zjavné, ktorého bývalého partnera má žalovaná na mysli, pokiaľ uvádza, že ju bývalý

partner opakovane týral, ponižoval, fyzicky napádal, avšak, pokiaľ by žalovaná vo vzťahu k predmetným
vyjadreniam mala na mysli práve žalobcu, uviedol, že predmetné tvrdenia o tom, že ju mal údajne počas
spolužitia opakovane týrať, ponižovať, fyzicky napádať a deptať psychicky sa nezakladajú na pravde
a jedná sa výlučne o účelové a ničím nepodložené tvrdenia žalovanej, ktoré zároveň ani nevyplývajú zo
žiadneho žalovanou predloženého dôkazu. K údajnému nepriaznivému zdravotnému stavu žalovanej

v čase od začiatku roka 2024 uviedol, že sa nezakladajú na pravde, nie je pravda, že žalovaná mala
stavy totálnej apatie a nezáujmu o reálny svet, ako aj, že žalovaná mala byť v uvedenom období údajne
spravidla zavretá doma. Zo sociálnych sietí žalovanej, ktoré sú prístupné totiž možno zistiť životný štýl
a správanie žalovanej v uvedenom ňou opisovanom období, t.j. od začiatku roka 2024. Koncom mesiaca
január 2024 sa žalovaná zúčastnila na výlete spojenom s koncertom F. G., pričom podľa zúčastnených

pôsobila žalovaná na koncerte zjavne spokojná a šťastná. Začiatkom mesiaca apríl 2024 žalovaná
absolvovala výlet do Ríma, pričom na fotkách z uvedeného výletu pôsobí žalovaná rovnako spokojne
a vyrovnane. Koncom mesiaca apríl 2024 žalovaná absolvovala cca dva až trojtýždňový pobyt v H.
I., pričom rovnako na fotografiách z uvedeného výletu pôsobí spokojne a vyrovnane. Koncom mája
2024 výlet Zakopané, Poľsko, pričom rovnako na fotografiách vyzerá spokojne a vyrovnane. Na žiadnej

z fotografií, na ktorej je žalovaná, týkajúcich sa vyššie uvedených voľnočasových aktivít žalovanej,
nebadať na žalovanej akékoľvek ňou uvádzané stopy totálnej apatie a už vôbec nezáujmu o reálny
svet. Zároveň vzhľadom na vyššie uvedené nie je v žiadnom prípade pravdivé tvrdenie žalovanej, že
v uvedenom období nemala žalovaná v dôsledku svojho údajného nepriaznivého zdravotného stavu ani
vychádzať z domu. S poukazom na uvedené má za to, že zo strany žalovanej neboli doposiaľ, a to ani na

základe skutočností uvádzaných v návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie ani v podanom odvolaní
preukázané žiadne relevantné dôvody, ktoré by bolo možné považovať za ospravedlniteľné dôvody,
v dôsledku ktorých by malo byť odvolaním napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie o zamietnutí
návrhu žalovanej na zrušenie rozsudku pre zmeškanie odvolacím súdom zrušené.

15.Žalovanávovyjadrení(vodvolacejreplike)kvyjadreniužalobcuuviedla,žezotrvávavcelomrozsahu
na podanom odvolaní. Uviedla, že po traumách, ktoré prežila, bola v ťažkých depresiách, úzkostiach,
nedokázala ani jesť a spať a musela užívať tlmiace lieky a vyhľadať odbornú pomoc. Vzhľadom k tomu,
že sa pokúšala vyrovnať s traumami a väčšinu času sa triasla alebo plakala, absolútne nebola schopná
fyzicky a psychicky sa venovať žalobe a chápať v tomto stave význam konania, kde poukazuje mimo

toho, že v danom čase bola pre ňu žaloba nepochopiteľná a myslela si pri danom stave, v akom sa
nachádzala, že to žalobca ani nemyslí vážne. V ďalšom poukázala na to, že ňou uvádzané týranie bolo
zo strany bývalého partnera, avšak aj v čase, keď žila so žalobcom, ju žalobca fyzicky a psychicky
týral a mal veľké problémy s alkoholom. Uviedla, že žalobca, ako aj právny zástupca nemajú odbornúznalosť a dostatok informácií, aby sa mohli relevantne vyjadriť k jej zdravotnému stavu. Neprináleží im
posudzovať otázku jej stavu a zvlášť z fotiek a podobných zdrojov táto otázka prináleží a na ňu sa môže
vyjadriťibaznaleczodborupsychiatrieapsychológieaajtonazákladevyšetrenia.Následnesavyjadrila

k jednotlivým žalobcom špecifikovaným výletom. Uzavrela, že týmito výletmi sa zotavila v zahraničí, po
návrate sa začala žalobou zaoberať, ale žiaľ v extrémne krátkom čase bol vydaný rozsudok, dokonca
bez toho, aby bola predvolaná a mala možnosť sa vyjadriť na súde a mať spravodlivý proces. Bolo jej
odobraté ústavné právo, ako aj právo garantované Európskym dohovorom o ľudských právach, a to čl. 6
Právo na spravodlivé súdne konanie. Navrhla preto, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu zrušil

a vrátil vec na ďalšie konanie.

16. Odvolacia replika žalovanej bola žalobcovi prostredníctvom právneho zástupcu doručená dňa
06.12.2024. Ďalšie vyjadrenia v spore doručené neboli.

17. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“)

prejednal odvolanie žalovanej proti uzneseniu Mestského súdu Košice zo dňa 30. júla 2024 č.k.
59C/21/2023-117 ako podané včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie
prípustné, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu
vyplývajúcom z ustanovení § 379 a § 380 CSP a dospel k záveru, že odvolaniu žalovanej nemožno
vyhovieť.

18. Uznesenie zo dňa 30. júla 2024 č.k. 59C/21/2023-117, ktorým súd návrh žalovanej na zrušenie
rozsudku pre zmeškanie zamietol, je vo výroku vecne správne, preto ho odvolací súd v zmysle ust. §
387 ods. 1 CSP potvrdil.

19. Správne a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody napadnutého uznesenia, s ktorými sa odvolací súd
stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP).

20. Civilný sporový poriadok upravuje podmienky rozhodnutia rozsudkom pre zmeškanie v ust. § 273
až § 277 CSP.

21. Podľa ust. § 273 CSP, súd môže aj bez nariadenia pojednávania rozhodnúť o žalobe podľa § 137
písm. a/ rozsudkom pre zmeškanie, ktorým žalobe vyhovie, ak
a) uznesením uložil žalovanému povinnosť v určenej lehote písomne vyjadriť sa k žalobe a v tomto
svojom vyjadrení uviesť rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva, a

označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení a žalovaný túto povinnosť bez vážneho dôvodu nesplnil,
b) v uznesení podľa písmena a) poučil žalovaného o následkoch nesplnenia takto uloženej povinnosti
vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie a
c) doručil uznesenie podľa písmena a) žalovanému do vlastných rúk.

22. Podľa § 277 ods. 1 CSP, ak žalovaný z ospravedlniteľných dôvodov zmeškal lehotu na podanie
vyjadrenia podľa § 273 písm. a/, môže podať návrh na zrušenie rozsudku pre zmeškanie spolu s
vyjadrením. Ak súd, ktorý rozsudok pre zmeškanie vydal, návrhu vyhovie, rozsudok pre zmeškanie
uznesením zruší a začne vo veci opäť konať.

23. Podľa § 277 ods. 3 CSP, návrh podľa odsekov 1 a 2 môže žalovaný podať do 15 dní odkedy sa o
rozsudku pre zmeškanie dozvedel; o tom žalovaného v rozsudku pre zmeškanie súd poučí.

24. Rozsudok pre zmeškanie žalovaného - kontumačný rozsudok predstavuje procesnú sankciu za
pasivitu žalovaného v spore. Úprava rozlišuje medzi rozsudkom pre zmeškanie žalovaného pred

nariadením pojednávania (§ 273 CSP) a po nariadení pojednávania (§ 274 CSP). Rozhodnutie
rozsudkom pre zmeškanie žalovaného pred pojednávaním je fakultatívne a nie je viazané na návrh
žalobcu. Naproti tomu, rozhodnutie sporu rozsudkom pre zmeškanie žalovaného na pojednávaní je
obligatórne, za splnenia podmienky, že tu existuje výslovný návrh žalobcu na túto formu rozhodnutia.

25. Kontumačný rozsudok pred nariadením pojednávania predstavuje sankciu za absenciu povinnosti
tvrdiť a dôkaznú povinnosť a kontumačný rozsudok po nariadení pojednávania predstavuje sankciu za
nedostavenie sa na už nariadené pojednávanie. Rozsudok pre zmeškanie sa nevydáva po štandardnom
vykonaní dokazovania ani po právnom posúdení veci, preto odôvodnenie tohto rozsudku obsahuje lenstručnú identifikáciu procesného nároku a právny dôvod vydania rozsudku pre zmeškanie. Súd teda v
odôvodnení uvedie, čoho sa žalobca svojou žalobou domáhal, a uvedie splnenie predpokladov podľa
§ 273 CSP alebo § 274 CSP.

26. Predpokladom pre rozhodnutie rozsudkom pre zmeškanie žalovaného pred pojednávaním je to, že
súd riadne doručil žalovanému žalobu do vlastných rúk spolu s uznesením, v ktorom mu uložil povinnosť
v určenej lehote (ide o sudcovskú lehotu) písomne sa vyjadriť k žalobe a v tomto svojom vyjadrení uviesť
rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva, a označiť dôkazy na

preukázanie svojich tvrdení, a zároveň ho poučil o tom, že v prípade, ak sa v určenej lehote k žalobe
nevyjadrí, súd môže aj bez nariadenia pojednávania rozhodnúť vo veci rozsudkom pre zmeškanie,
ktorým žalobe vyhovie; a žalovaný sa v súdom určenej lehote k žalobe bez vážneho dôvodu nevyjadril.

27. CSP pripúšťa možnosť zrušenia rozsudku pre zmeškanie, pričom zrušenie je viazané na podanie
návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie, ktorý musí byť podaný do 15 dní, odkedy sa žalovaný

o rozsudku pre zmeškanie dozvedel. Ak ide o rozsudok pre zmeškanie žalovaného vydaný pred
pojednávaním, môže žalovaný podať tento návrh len vtedy, ak z ospravedlniteľných dôvodov zmeškal
lehotu na podanie vyjadrenia k žalobe. Tieto dôvody je povinný v návrhu na zrušenie rozsudku uviesť
a preukázať.

28. Z obsahu spisu vyplýva, že súd prvej inštancie dňa 17.04.2024 doručil žalovanej žalobu s prílohami a
uznesenie obsahujúce procesné poučenia, ktorými žalovanej uložil písomne vyjadriť sa k žalobe v lehote
15 dní pod následkom rozhodnutia rozsudkom pre zmeškanie podľa § 273 CSP.

29. Žalovaná sa k žalobe nevyjadrila, rozsudok pre zmeškanie bol vyhlásený dňa 21.05.2024. Dňa

03.06.2024 bolo súdu prvej inštancie doručené vyjadrenie žalovanej k žalobe prostredníctvom právneho
zástupcu, ktorý oneskorené vyjadrenie k žalobe ospravedlnil (iba) jeho zahraničnou cestou, pričom
odvolací súd poznamenáva, že ani táto skutočnosť preukázaná nebola. Vo vyjadrení žalovaná uplatnený
nárok žalobcu poprela, dňa 17.06.2024 bolo súdu doručené podanie právneho zástupcu žalovanej –
oznámenie o skončení právneho zastupovania žalovanej.

30. Podaním doručeným súdu dňa 20.06.2024 (v rovnaký deň ako odvolanie proti rozsudku pre
zmeškanie – poznámka odvolacieho súdu) žalovaná doručila súdu návrh na zrušenie rozsudku pre
zmeškanie, v ktorom ako dôvod, pre ktorý sa k žalobe nevyjadrila, uviedla zhoršený zdravotný stav,
v dôsledku ktorého nebola schopná reagovať na zásielku súdu.

31. Súd prvej inštancie preto správne skúmal, či dôvody uvádzané žalovanou, v dôsledku ktorých sa
nevyjadrila k žalobe, možno považovať za ospravedlniteľný dôvod, v dôsledku ktorého možno zrušiť
kontumačný rozsudok.

32. Zákon taxatívne nevymenováva, čo je možné považovať na ospravedlniteľné dôvody, avšak súdna
praxustálilaichcharakterpodľatoho,čisajednáokontumačnýrozsudokvyhlásenýzdôvoduzmeškania
pojednávania (§ 277 ods. 2 CSP) alebo z dôvodu zmeškania lehoty na podanie vyjadrenia podľa § 273
písm. a/ CSP (§ 277 ods. 1 CSP).

33. Za ospravedlniteľný dôvod neúčasti na nariadenom pojednávaní, resp. za vážnu okolnosť
neúčasti na nariadenom pojednávaní, možno považovať okolnosť objektívnej povahy, ktorá je
náhla, neočakávaná, nepredvídaná, brániaca v možnosti účasti na nariadenom pojednávaní. Za
ospravedlniteľný dôvod, resp. za vážnu okolnosť neprítomnosti na pojednávaní možno považovať
len závažné prekážky, ktoré sú preukázané a ktoré bránia žalovanému sa dostaviť na nariadené

pojednávanie. Existenciu takejto vážnej okolnosti je pritom povinný tvrdiť a preukázať žalovaný, resp.
jeho právny zástupca.

34. Odvolací súd ďalej uvádza, že pokiaľ aj nie je zákonnou úpravou vymedzené, čo sa považuje za
ospravedlniteľný dôvod a nie sú dané ani kritériá pre takýto ospravedlniteľný dôvod, tento by mal byť

vyvodzovaný zo skutočnosti, ktorá je vo vzťahu k prebiehajúcemu súdnemu konaniu a nariadenému
pojednávaniu so zreteľom na všetky okolnosti vážna, svojou povahou znemožňujúca sa sporovej strane
zúčastniť nariadeného pojednávania, t.j. svojou povahou znemožňujúca každej sporovej strane za
rovnakých okolností sa zúčastniť pojednávania, je súčasne ospravedlniteľná (všeobecne prijímanáako odpustiteľná), nepredvídateľná (nepredvídaná alebo neočakávaná), neodvrátiteľná (neumožňujúca
sporovej strane prijať opatrenia prekonávajúce príčinu nemožnosti zúčastniť sa pojednávania) a náhla,
vzhľadom k časovej súvislosti nedovoľujúca sporovej strane, v danom prípade žalovanému, resp.

právnemu zástupcovi žalovaného uskutočniť kroky vedúce k tomu, aby sa zúčastnil pojednávania (NS
SR sp. zn. 3Cdo 181/2008).

35. Z účelu a povahy tohto procesného inštitútu možno vyvodiť, že ospravedlniteľným dôvodom sú len
také okolnosti, ktoré na strane žalovaného nastali neočakávane (neboli mu vopred známe), boli príčinou,

že sa nemohol na pojednávanie dostaviť, prípadne svoju neúčasť vopred riadne ospravedlniť, a ktoré
za danej situácie možno považovať za dôvod ospravedlňujúci zmeškané konanie (NS SR z 30. júna
2010 sp. zn. 4 Cdo 84/2009).

36. Súdna prax a teória za ospravedlniteľné dôvody zmeškania lehoty na podanie vyjadrenia podľa §
273 písm. a/ CSP považuje napr. pobyt v nemocnici, dlhodobý pracovný pobyt v zahraničí, takýmto

dôvodom by prípadne mohla byť nejaká technická závada, brániaca žalovanému v prístupe do jeho
elektronickej schránky a pod., nič také však žalovaný netvrdil. Žalovaný tak nepreukázal relevantné
dôvody (t. j. ospravedlniteľné dôvody) na zrušenie rozsudku pre zmeškanie v zmysle § 277 ods. 1 CSP
(NS SR sp. zn. 2Cdo/102/2023 z 29. apríla 2024).

37. Odvolací súd v zhode so závermi súdu prvej inštancie konštatuje, že na strane žalovanej nebol
tvrdený a preukázaný ospravedlniteľný dôvod, pre ktorý žalovaná zmeškala lehotu na vyjadrenie sa
k žalobe.

38. Aj keď žalovaná poukázala na svoje psychické problémy trvajúce od začiatku roku 2024 spôsobené

niekoľkoročným vzťahom s bývalým partnerom, v dôsledku ktorých užívala počas dňa aj v noci tlmiace
lieky, tieto podľa názoru odvolacieho súdu neboli takou prekážkou, ktorá by bránila žalovanej vyjadriť
sa k žalobe. Z vyjadrenia žalovanej ako aj priloženej lekárskej správy totiž vyplynulo, že uvedené
problémyzačalažalovanáriešiťvmesiacijanuár2024,pričomsedeniavambulanciiklinickejpsychológie
absolvovala do mesiaca marec 2024 (21.03.2024) s tým, že ďalší termín stretnutia nebol dohodnutý.

39. Uznesenie na vyjadrenie spolu so žalobou bolo žalovanej doručené dňa 17.04.2024, teda v lehote
na vyjadrenie sa k žalobe (15 dní od 17.04.2024) okolnosti brániace žalovanej vyjadriť sa k žalobe
nemali ani charakter náhlej, neočakávanej, nepredvídanej prekážky, ktorá by jej reálne bránila zaujať
stanovisko (podať písomné vyjadrenie) k žalobe žalobcu v súdom stanovenej 15-dňovej lehote ale ani

charakter, ktorý by si vyžadoval jej práceneschopnosť, pobyt v nemocnici resp. hospitalizáciu pre akútny
stav v rozhodnom období, teda ktorý by ju úplne vylúčil z vykonania zmeškaného úkonu.

40. Tieto zdravotné problémy nevznikli u žalovanej v čase doručenia žaloby na vyjadrenie, nebolo
to pre ňu niečo nové, náhle, čo musela v čase určenom na vyjadrenie k žalobe riešiť a čo by bolo

možné považovať za ospravedlniteľný dôvod. Z lekárskej správy zo dňa 19.06.2024 nevyplynulo, že
sa stav žalovanej od posledného sedenia nejako zhoršil a vyžadoval si napr. práceneschopnosť alebo
hospitalizáciu, naopak, správa bola žiadaná zo strany žalovanej iba ako vypracovanie súhrnu z týchto
sedení pre vlastné potreby. Napriek názoru lekára uvedeného v správe, že je potrebný dlhodobý
psychoterapeutický proces, od 21.03.2024 do 19.06.2024 sa stretnutie v ambulancii neuskutočnilo (aj to

dňa 19.06.2024 iba za účelom vypracovania danej správy, nie sedenia – poznámka odvolacieho súdu).
Z lekárskej správy rovnako nevyplynulo, že by zdravotný stav žalovanej, aj keď trvajúci dlhodobo od
januára 2024, bol takého charakteru, ktorý by bránil žalovanej vyjadriť sa k žalobe resp. splnomocniť
právneho zástupcu na vypracovanie vyjadrenia k žalobe, prípadne požiadať súd o predĺženie lehoty na
vyjadrenie sa k žalobe. Napokon, žalovaná dňa 03.06.2024 splnomocnila na zastupovanie advokátsku

kanceláriu, ktorá v jej mene doručila vyjadrenie k žalobe, avšak 17.06.2024 bola zo strany právneho
zástupcu súdu doručená dohoda o skončení zmluvy o právnom zastúpení a odvolanie plnomocenstva
k 14.06.2024.

41. Odvolací súd teda konštatuje, že žalovaná nepreukázala taký ospravedlniteľný dôvod, ktorý by mal

za následok zrušenie rozsudku pre zmeškanie.

42. Odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že rozsudok pre zmeškanie predstavuje osobitný
druh súdneho rozhodnutia ako následok procesnej pasivity žalovaného v civilnom sporovom konaní.Procesná pasivita žalovaného sa prejavuje tým, že si neplní povinnosti strany konania tak, aby konanie
mohlo byť rýchlo a efektívne skončené. Odvolací súd pripomína zásadu, že práva patria bdelým,
ktorá zásada zdôrazňuje aj vlastné pričinenie sa na ochranu svojich práv a vyžaduje, aby aj strana v

konaní sledovala svoje subjektívne práva a robila také kroky, v dôsledku ktorých by nedochádzalo k ich
ohrozeniuapoškodzovaniu.Predpokladásapritom,žestranamusívyužiťprostriedky,ktoréjejposkytuje
zákon a následne vykonať prípadné potrebné opatrenia, aby nedošlo k porušeniu jej práv. Bola to pritom
práve nečinnosť žalovanej, ktorá sa nevyjadrila k doručenej žalobe, hoci bola poučená o následkoch
nevyjadrenia sa k žalobe možným rozhodnutím rozsudkom pre zmeškanie, preto sa nemožno stotožniť

s tvrdením žalovanej, že jej súd uprel právo spravodlivo sa brániť v konaní.

43. Pokiaľ žalovaná poukázala na skutočnosť extrémne rýchleho konania mestského súdu (ktoré je
zvláštne a podozrivé), odvolací súd poznamenáva, že práve zrýchlenie súdnych konaní bolo cieľom
súdnej reformy, (Z dlhodobého hľadiska možno od novej súdnej mapy očakávať nielen zrýchlenie
súdneho konania a funkčný mechanizmus náhodného výberu sudcov, ale aj zlepšenie kvality súdnych

rozhodnutí – reforma súdnej mapy r. 2021 – 2022, web stránka MS SR), pričom práve Mestský súd
Košice bol jedným z tých súdov, ktorého sa súdna reforma dotkla výrazne.

44. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie Mestského súdu Košice
zo dňa 30. júla 2024 č.k. 59C/21/2023-117 v zmysle ustanovenia § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne

potvrdil.

45. Následne Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP) skôr, než pristúpil k vecnému
preskúmaniu napadnutého rozsudku Mestského súdu Košice zo dňa 21. mája 2024 č.k. zn.
59C/21/2023-78, zaoberal sa otázkou, či proti tomuto rozsudku je odvolanie prípustné a dospel k záveru,

že tomu tak nie je.

46. Podľa § 355 ods. 1 CSP, proti rozsudku súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon
nevylučuje.

47. Podľa § 356 písm. b/ CSP, odvolanie nie je prípustné proti rozsudku pre zmeškanie, okrem prípadov
odvolania podaného z dôvodu, že neboli splnené podmienky na vydanie takéhoto rozhodnutia.

48. Podľa § 386 písm. c/ CSP, odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti
ktorému nie je odvolanie prípustné.

49. Citované ustanovenie § 356 písm. b/ CSP je jednou z výnimiek zo zásady prípustnosti odvolania
proti rozsudku súdu prvej inštancie. V zmysle tohto ustanovenia nie je prípustné podanie odvolania voči
rozsudku vydanému osobitným procesným postupom, a to rozsudkom pre zmeškanie. Táto výnimka
však nie je absolútna, lebo proti rozsudku vydanému takýmto osobitným procesným postupom je

odvolanie prípustné z dôvodu, že neboli splnené podmienky na vydanie takéhoto rozhodnutia.

50. Prípustnosť odvolania proti rozsudku pre zmeškanie teda zakladajú len nesplnené predpoklady
na vydanie takéhoto rozhodnutia, pričom stačí nesplnenie jedného zo zákonných predpokladov
stanoveného zákonom.

51. Podmienky pre vydanie rozsudku pre zmeškanie žalovaného bez nariadenia pojednávania, sú
zakotvené v § 273 CSP.

52. Z uvedeného dôvodu odvolací súd ako prvé skúmal, či v danom prípade boli splnené zákonom

stanovené podmienky na rozhodnutie rozsudkom pre zmeškanie podľa § 273 CSP.

53. Po preskúmaní veci odvolací súd dospel k záveru, že v danom prípade boli splnené podmienky pre
vydanie rozsudku pre zmeškanie podľa § 273 CSP.

54. Vychádzajúc z obsahu odvolania odvolací súd sa zaoberal skúmaním (ne)splnenia všetkých
zákonných podmienok v zmysle vyššie citovaného ust. § 273 CSP (viď bod 21 rozhodnutia) a z obsahu
spisu zistil, že v danom prípade boli splnené všetky tieto podmienky pre rozhodnutie rozsudkom pre
zmeškanie.55. V danom prípade z obsahu spisu vyplýva, že sa jedná o žalobu na plnenie, keďže jej predmetom je
zaplatenie sumy 31.791,82 € s príslušenstvom. Súd uznesením z 26. marca 2024 č. k. 59C/21/2023 -

61 uložil žalovanej písomne sa vyjadriť k žalobe v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia. V odôvodnení
uznesenia bola žalovaná poučená, že ak bez vážneho dôvodu nesplní povinnosť uloženú vo výroku
uznesenia, môže súd aj bez nariadenia pojednávania rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie, ktorým
žalobe vyhovie. Toto uznesenie bolo žalovanej doručené 17.04.2024, pričom žalovaná sa k žalobe
písomne nevyjadrila.

56. Aj v prípade, ak súd rozhoduje rozsudkom pre zmeškanie bez nariadenia pojednávania, je v zmysle
§ 219 CSP povinný rozsudok vždy verejne vyhlásiť. V takom prípade súd postupuje podľa § 219 ods.
3 CSP.

57. Žalovaná sa v prejednávanom spore nevyjadrila ani do termínu verejného vyhlásenia rozsudku

(21.05.2024), pričom oznámenie o verejnom vyhlásení rozsudku bolo na úradnej tabuli súdu a webovej
stránke súdu zverejnené 14.05.2024.

58. Žalovaná v odvolaní uvádza iba všeobecné úvahy o fakultatívnej možnosti súdu rozhodnúť v spore
týmto spôsobom, neuvádza žiadne konkrétne tvrdenia, ktoré by svedčili o tom, že neboli splnené

podmienky pre rozhodnutie súdu uvedeným spôsobom.

59. Odvolací súd sa nestotožnil ani s tvrdením žalovanej, že rozhodnutie týmto spôsobom sa javí byť
precedensom, nakoľko ustálená justičná prax neeviduje v SR podobné kontumačné rozhodnutia na
základe § 273 CSP.

60. Odvolaciemu súdu sú známe mnohé rozhodnutia súdov prvej inštancie, odvolacích súdov a aj NS
SR, ktoré sa týkali rozhodovania podľa ust. § 273 CSP, avšak nie je dôvod na ich špecifikáciu na danom
mieste, nakoľko táto by nemala žiaden vplyv na vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia.

61. Odvolací súd poznamenáva, že ak CSP dáva súdom možnosť rozhodnúť v spore bez nariadenia
pojednávania spôsobom podľa § 273 CSP a sú na to splnené zákonné podmienky, nie je dôvodné
považovať takéto rozhodnutie v konkrétnej veci za „vyslovene zvláštne“, ako sa domnieva žalovaná.

62. Odvolací súd sa nestotožnil ani s názorom odvolateľky, že na to, aby súd mohol rozhodnúť týmto

spôsobom, musela by ho k takémuto postupu viesť nejaká vnútorná úvaha, ktorú je povinný odôvodniť.

63. Jedinou úvahou súdu vedúcou k rozhodnutiu týmto spôsobom je výlučne splnenie podmienok pre
rozhodnutie týmto spôsobom, čo v prejednávanom spore bolo splnené ako aj náležite odôvodnené.

64. Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností odvolací súd dospel k záveru, že v predmetnom spore
žalovaná nedôvodne namieta nesplnenie zákonných podmienok pre vydanie rozsudku pre zmeškanie
podľa § 273 CSP, čo má za následok, že napadnutý rozsudok treba v zmysle § 356 písm. c/ CSP
považovať za rozsudok, proti ktorému odvolanie nie je prípustné. Prípustnosť odvolania totiž zakladá len
absencia predpokladov pre vydanie kontumačného rozsudku, a v tomto smere nepostačuje len tvrdenie

žalovanej, že predpoklady pre tento spôsob rozhodnutia neboli splnené.

65. So zreteľom na uvedené závery odvolací súd odvolanie žalovanej proti rozsudku Mestského súdu
Košice zo dňa 21. mája 2024 č.k. zn. 59C/21/2023-78 v zmysle ust. § 386 písm. c/ CSP odmietol ako
smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.

66. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ust. § 396 ods. 1 CSP
v spojení s ustanovením § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1, 2 CSP tak, že žalobcovi, ktorý mal v odvolacom
konaní plný úspech, priznal proti neúspešnej žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v
plnom rozsahu.

67. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP).Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné

spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou aak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).