Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, January 28, 2025

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 15CoP/87/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7123218866
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 01. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Morozová Nemcová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2025:7123218866.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Morozovej Nemcovej

a členov senátu JUDr. Zuzany Biščákovej a Mgr. Miloša Koleka v právnej veci starostlivosti súdu o
maloletého R. M., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom u otca, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom
práce,sociálnychvecíarodinyI.,sosídlomA.I.,O.C..X,dieťarodičovmatkyY.V.,nar.XX.XX.XXXX,D.
S. M. XX, XXX XX I. a otca B. M., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom I. - S. XXX, právne zastúpeného JUDr.
Petrom Konvičným, advokátska kancelária so sídlom v Košiciach, Rázusova 1, 040 01 Košice, v konaní
o zmenu úpravy výkonu rodičovských práv a povinností, o odvolaní otca proti rozsudku Mestského súdu
Košice - okolie č. k. 82P/25/2023 - 208 zo dňa 26.02.2024 v spojení s dopĺňacím rozsudkom Mestského

súdu Košice - okolie č. k. 82P/25/2023 - 215 zo dňa 12.03.2024, takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok vo výrokoch II., III., IV. v spojení s dopĺňacím rozsudkom.

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

I. Predmet konania

1. Otec podaným návrhom doručeným súdu prvej inštancie 06.11.2023 sa domáhal zmeny úpravy
rodičovských práv a povinností k maloletému R. M., nar. XX.XX.XXXX, pričom žiadal, aby súd zveril

maloletého do striedavej starostlivosti oboch rodičov v dvojtýždňových intervaloch, resp. do osobnej
starostlivosti otca s úpravou styku matky s maloletým a zaviazať matku na vyživovaciu povinnosť 120
eur mesačne s tým, že daňový bonus a prídavky na dieťa bude poberať otec.
Návrh odôvodnil poukazom na to, že rozsudkom Okresného súdu Košice II. sp. zn. 17P/144/2020 z
31.05.2021, že napriek rozsudku sa rodičia dohodli na inej forme starostlivosti o maloletého, pričom
dohoda schválená súdom sa doteraz v zásade nerealizovala.
K návrhu sa vyjadrila matka, ako aj kolízny opatrovník.

II. Obsah napadnutého rozhodnutia

2. Mestský súd Košice - okolie ako súd prvej inštancie rozsudkom zo dňa 26.02.2024 pod č. k.
82P/25/2023 - 208 rozhodol tak, že:

I. S c h v a ľ u j e dohodu rodičov o úprave rodičovských práv a povinností k maloletému nasledovne:

Maloletý R. M., nar. XX.X.XXXX sa z v e r u j e do osobnej starostlivosti otca.Styk matky s maloletým dieťaťom bude nasledovný:

Každý utorok a štvrtok od 15,00 hod. do 18,00 hod. a každý párny týždeň v sobotu od 9,00 hod. do

18,00 hod.

Styk matky s maloletým dieťaťom počas prázdnin a sviatkov bude podľa dohody rodičov.

V utorky a štvrtky si matka preberie maloletého v školskom zariadení alebo v mieste bydliska otca, kde

maloletého po ukončení styku aj odovzdá.

V sobotu si matka prevezme maloletého v mieste bydliska otca a po ukončení styku si otec prevezme
maloletého v mieste bydliska matky.

Otec je povinný maloleté dieťa na styk s matkou riadne a včas pripraviť a odovzdať maloletého matke.

II. Matka je p o v i n n á prispievať na výživu maloletého R. M., nar. XX.X.XXXX sumou 50 € mesačne,
vždy do 15. dňa v mesiaci vopred do rúk otca od 1.1.2024 do budúcna.

Dlžné výživné na maloletého R. M. za obdobie od 1.1.2024 do 29.2.2024 spolu v sume 70 € je matka

povinná zaplatiť otcovi do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

III. Týmto sa mení rozsudok Okresného súdu Košice II sp. zn. K2-17P/144/2020 z 31.5.2021.

IV. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

3. Zároveň dopĺňacím rozsudkom pod č. k. 82P/25/2023 - 215 dňa 12.03.2024 rozhodol Mestský súd
Košice-okolieakosúdprvejinštancietak,žedopĺňarozsudokMestskéhosúduKošiceč.k.82P/25/2023
- 208 zo dňa 26.02.2024 o nasledovný výrok: Návrhy otca v prevyšujúcej časti zamieta.

4. Súd prvej inštancie odôvodnil svoje rozhodnutia právne s poukazom na príslušné ustanovenia Zákona
o rodine, konkrétne ustanovenia § 36 ods. 1, § 26, § 24 ods. 1, § 25 ods. 2, § 78 ods. 1, 3, § 62 ods. 1, 2,
4, 5, § 75 ods. 1, ako aj ustanovenia § 52CMP, podľa ktorého rozhodol o trovách konania. Dopĺňajúcim
rozsudkom takisto citoval príslušné ustanovenie § 225 ods. 1 až 3 CSP, podľa ktorého doplnil výrok

rozhodnutia tak, ako je uvedené vo výrokovej časti dopĺňacieho rozsudku, že návrhy otca v prevyšujúcej
časti zamietol.

5. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania mal za preukázané, že po vykonaní výsluchu
otca, matky, stanoviska kolízneho opatrovníka, ako aj oboznámením listinných dôkazov a pripojeného

spisu, z ktorého vyplýva, že rozsudkom Okresného súdu Košice II. sp. zn. 17P/144/2020 z 31.05.2021
súd schválil dohodu rodičov o úprave rodičovských práv a povinností k maloletému R. M. tak, ako je
uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku, pričom obidvaja rodičia sú oprávnení zastupovať maloletého
a spravovať jeho majetok, pričom maloletý bol zverený do osobnej starostlivosti matky. Otec bol
zaviazaný na výživu maloletého R. prispievať sumou 100 eur. Zároveň bol upravený aj styk maloletého

s otcom.

6. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie na základe podaného návrhu otca o zverenie maloletého
do striedavej starostlivosti, resp. do jeho osobnej starostlivosti potom ako na pojednávaní otec uviedol,
že dva a pol roka fungovala striedavá starostlivosť na základe dohody rodičov, on pracoval v S.. Potom

ako zostal na PN, staral sa vyslovene o maloletého on. Otec je zamestnaný vo firme O. s priemerným
príjmom 1 200 eur, poberá daňový bonus, keďže on pracuje a matka nie, iný príjem nemá. Býva u rodičov
spolu so sestrou a prispieva rodičom na bývanie 150 eur. Výživné 250 eur od matky žiada z dôvodu, že
syn pôjde do školy v septembri a treba mu zakúpiť potrebné veci. Zároveň poukázal na to, že prostredie
u matky, ktorá žije so svojím druhom nie je vhodné pre maloletého, a preto podal návrh na zverenie do

jeho osobnej starostlivosti.

7. Matka vo svojej výpovedi na pojednávaní uviedla, že maloletý R. s novým partnerom vychádza
úžasne, má dobrý vzťah, všetko sa pokazilo potom ako prišli z dovolenky z D., syn ju prestalarešpektovať, začal jej rozprávať, že ho neľúbi, že je nenormálna. Je toho názoru, že všetky tieto
skutočnosti počul maloletý syn v rodine bývalého manžela. R. si začal sám ubližovať, pričom opisoval,
že mu ubližuje jej manžel, bol agresívny voči matke, aj voči jej manželovi. Bola s ním aj u psychologičky,

pričom syn je veľmi ovplyvňovaný podľa nej zo strany rodiny otca, ako aj otca. Súhlasila s úpravou
styku so synom každý utorok, štvrtok poobede a počas soboty bez prespania s tým, že návrhu otca na
zverenie maloletého do jeho osobnej starostlivosti žiadala vyhovieť. V súčasnej dobe argumentovala, že
je vydatá za pána V., s ktorým čaká druhé dieťa a na základe uvedeného navrhla výživné na maloletého
vo výške 50 eur, resp. ponechala výšku na úpravu súdu vzhľadom k tomu, že jej príjem je iba rodičovský

príspevok vo výške 239 eur, resp. 246,90 eur mesačne.
Čo sa týka potvrdenia zamestnávateľa otca, jeho celkový príjem za rok 2023 aj s náhradou za nemoc
bol 9 175eur, čo predstavuje čistý mesačný príjem 1 340,08 eur. Zároveň súd prvej inštancie poukázal
na vyjadrenie kolíznej opatrovníčky, ktorá na pojednávaní uviedla, že vzhľadom na aktuálnu situáciu
maloleté dieťa odmieta nového manžela matky navrhla po predložení správy od psychologičky B.. T. T.
z XX.XX.XXXX na základe vyšetrenia na podnet otca zveriť maloletého do osobnej starostlivosti otca a

určiť výživné zo strany matky, ako aj určiť styk matky s maloletým.

8. Súd prvej inštancie zároveň argumentoval v odôvodnení rozhodnutia tým, že ak sa preukáže, že
došlo k zmene pomerov, súd môže zmeniť predchádzajúce rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských
práv a povinností. Nakoľko bol maloletý predchádzajúcim rozsudkom zverený do osobnej starostlivosti

matky,zmenilsúdprvejinštancieuvedenérozhodnutieapopodanomnávrhuotcaavyjadreníúčastníkov
konania, ako aj kolízneho opatrovníka rozhodol tak, že zveril maloletého do osobnej starostlivosti otca.
Čo sa týka výšky vyživovacej povinnosti, posudzoval možnosti rodičov a odôvodnené potreby dieťaťa.
Zistil, že na maloletého sú vynakladané bežné výdavky, navštevuje materskú škôlku. Otec v návrhu
uviedol, že výdavky na maloletého činia 278 eur mesačne, pričom matka poberá tehotenskú dávku vo

výške 239,90 eur, resp. 246,90 eur a otec má príjem zo zamestnania 1 340 eur s daňovým bonusom.
Matka bola v čase rozhodnutia v ôsmom mesiaci tehotenstva. Pri určovaní výšky výživného vychádzal
súd z toho, aká suma mesačne je potrebná na úhradu odôvodnených potrieb dieťaťa, preto rozhodol a
určil výživné zo strany matky vo výške 50 eur od 01.01.2024 do budúcna. Zároveň ako už odvolací súd
uviedol, rozhodol súd prvej inštancie aj o trovách konania v zmysle ustanovenia § 52 CMP.

III. Obsah odvolania otca a vyjadrenie k odvolaniu

9. Prostredníctvom právneho zástupcu podal otec maloletého odvolanie voči rozhodnutiu súdu prvej

inštanciezodňa02.04.2024vsúladesustanovením§355ods.1a§362aCivilnéhosporovéhoporiadku
a navrhuje odvolaciemu súdu zmeniť rozsudok z 26.02.2024 v spojení s dopĺňacím rozsudkom, a to tak,
že matka je povinná prispievať na výživu maloletého R. M., nar. XX.XX.XXXX sumu 150 eur mesiac
mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred do rúk otca od 01.01.2024 do budúcna. Dlžné výživné na
maloletému R. za obdobie od 01.01.2024 do 29.02.2024 spolu v sume 270 eur je matka povinná zaplatiť

otcovidotrochdníodprávoplatnostirozsudku,resp.napadnutérozsudkyvovýrokochzrušiťavrátiťsúdu
prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie. Otec maloletého dôvodil tým, že v konaní ide o vadu,
ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci s poukazom na ustanovenie § 365 ods. 1
písm. d) CSP a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia v súlade
s ustanovením § 365 ods. 1 písm. h) CSP, ako aj na základe vykonaných dôkazov dospel súd prvej

inštancie k nesprávnym skutkovým zisteniam s poukazom na ustanovenie § 365 ods. 1 písm. f) CSP.
V dôvodoch odvolania poukázal na článok 5 Zákona o rodine, ako aj na bod 1 článku 3 Dohovoru
a argumentoval tým, že v konaniach týkajúcich sa maloletých detí musí konajúci súd postupovať a
rozhodnúť primárne v najlepšom záujme maloletého dieťaťa. Podľa otca maloletého súd prvej inštancie
nielenže sa dôsledne nezaoberal schopnosťami, možnosťami a majetkovými pomermi, t.j. životnou

úrovňou matky, ale vonkoncom sa nezaoberal predloženými dôkazmi, nevykonal ďalšie dôkazy, ktoré
by mohli napomôcť k podstatným skutkovým zistenia, ako aj k zabezpečeniu výpisu z bankového
účtu matky, ako aj manžela matky a takisto potrebami maloletého dieťaťa, resp. k nim pristupoval
pomerne laxným spôsobom. Otec maloletého v odvolaní uviedol, že dosahuje príjem, z ktorého dokáže
zásadne pokryť nielen svoje výdavky, ale zároveň i uspokojiť potreby maloletého dieťaťa, čo však

neznamená automaticky, že súd prvej inštancie je oprávnený vyživovaciu povinnosť matky znížiť na
úkor otca. Poukázal opätovne na to, že neboli zisťované schopnosti, možnosti a majetkové pomery
matky. Zároveň upozornil, že súd prvej inštancie sa náležite nezaoberal mierou životnej úrovne matky,
nezisťoval, či matkou uvádzané príjmy sú jediným jej príjmom, resp. neoveroval existenciu výdavkov,ktoré matka uvádzala v konaní a nezaoberal sa ani tvrdeniami a dôkazmi prezentovanými otcom.
Podľa otca maloletého z vykonaného dokazovania vyplýva, že súd prvej inštancie nepožadoval od
matky predložiť úplný výpis z jej bankového účtu, ani z bankového účtu jej manžela, z ktorých by

bolo jednoznačne zrejmé nielen preukázané príjmy matky a jej manžela, ale taktiež všetky skutočné
náklady, ktoré matka v súvislosti so životom má. Taktiež súd prvej inštancie nezabezpečil výpis z
bankového účtu v prípade konaní o určení vyživovacej povinnosti, čo je podľa otca maloletého bežnou
praxou. Podľa neho je príjem jedného z manželov zároveň príjmom spoločným, teda vlastníctvom toho
druhého manžela, a preto uvedené mal súd prvej inštancie bezpochyby zabezpečiť. Z odôvodnenia

rozsudku podľa otca maloletého sa súd prvej inštancie bližšie nezaoberal nákladmi matky, ktoré vo
svojom podaní z 13.02.2024 uviedla. Za posledné mesiace od decembra 2023 matka žiadne výdavky
s maloletým dieťaťom nemala, a preto predmetné výdavky nasvedčujú o jej miere životnej úrovne,
pričom je nepochopiteľné podľa otca maloletého, že matka dokáže minúť mesačne na mobilný telefón a
hygienu spolu 125 eur, pričom na maloletého dokáže prispievať len sumou 50 eur. Opätovne poukázal
v obsiahlom odvolaní na to, že neboli zrejmé výdavky a ani preukázané výdavky matky, ktoré

podľa otca nie sú opodstatnené. Všetky ostatné výdavky matky nemajú prednosť pred výživným,
ktoré má platiť maloletému dieťaťu. Súd prvej inštancie pri zisťovaní majetkových pomerov matky
nepostupoval správne, nezisťoval reálnu mieru životnej úrovne matky, nepostupoval tak, aby zistil
celkové hospodárenie matky. V závere odvolania argumentoval tým, že súd prvej inštancie nepostupoval
správne pri určení výšky výživného na maloleté dieťa a nebral do úvahy životnú úroveň matky,

nezohľadňoval príjmy jej manžela a nebral do úvahy výdavky matky a ich opodstatnenosť. Na základe
dôvodov rozhodnutia súd prvej inštancie mal za to, že otcom požadované výživné je vysoké, ale nič
nebránilo súdu prvej inštancie určiť výživné vo výške napr. 150 eur. V rozsudku podľa otca maloletého
dieťaťa absentujú súvislosti s určením vyživovacej povinnosti matky aj náležité odôvodnenie. V dôsledku
uvedenej skutočnosti považuje rozsudok za arbitrárny. S poukazom na obsah rozsudku je nesporné,

že súd prvej inštancie náležite neodôvodnil to, z akého dôvodu by matke mala byť určená vyživovacia
povinnosť voči maloletému len vo výške 50 eur. Poukázal pritom na ustanovenie § 220 ods. 2 Civilného
sporového poriadku a uviedol čo má byť v odôvodnení rozsudku. S poukazom na uvedené je zrejmé, že
súd prvej inštancie vonkoncom nepostupoval zákonným spôsobom a navrhol rozhodnúť tak, ako uviedol
v počiatku odvolania, teda zmeniť rozsudok, resp. zrušiť rozhodnutie a vec vrátiť súdu prvej inštancie

na nové konanie.

10. K podanému odvolaniu sa vyjadril kolízny opatrovník podaním zo dňa 03.05.2024, v ktorom
uviedol, že rozsudkom Mestského súdu Košice pod sp. zn. 82P/25/2023 súd schválil dohodu rodičov o
úpraverodičovskýchprávapovinnostíkmaloletémusobsahom,ktorýjeuvedenývsamotnomrozsudku.

Kolízny opatrovník trvá na doterajších písomných a ústnych podaniach adresovaných súdu k danej
spisovej značke.

11. Zo spisového materiálu, ktorý je súčasťou samotného odvolania je aj podnet, ktorý podal otec
maloletého prostredníctvom právneho zástupcu na Daňový úrad I. dňa XX.XX.XXXX, ktorým oslovil

Daňový úrad I. s tým, aby v rámci súdneho konania vykonal, resp. zistil pre účely určenia výšky
výživného zo strany matky príjmy jej manžela D. V., nar. XX.XX.XXXX za rok 2022. Právny zástupca
navrhol vykonanie daňovej kontroly k daňovému subjektu D. V., nakoľko existuje dôvodné podozrenie,
že predmetný daňový subjekt si neplní riadne svoje daňové povinnosti, t.j. nepriznáva svoje príjmy v
celom rozsahu a následne si neplní ani daňovú povinnosť. Na základe vyjadrenia Daňového úradu I. zo

dňa 09.05.2024 bolo právnemu zástupcovi otca maloletého oznámené, že o výsledku šetrenia nemôže
daňový úrad informovať tak právneho zástupcu, ako aj otca maloletého, pretože nie je oprávnenou
osobou oboznamovať sa s daňovým tajomstvom a ich sprístupnenie by bolo zo strany Daňového úradu
Košice porušením všeobecne záväzných právnych predpisov.

12. K odvolaniu sa ďalej písomným podaním zo dňa 26.06.2024 vyjadrila matka maloletého, ktorá
uviedla, že styk s maloletým a záujem o maloletého z jej strany ako matky bol vždy aj mimo toho, že
bude mať druhé dieťa. Poukázala na to, že z dôvodu, že otec maloletého a jeho rodina ju zakaždým,
keď prišla pre syna alebo priniesla syna späť otcovi ústne napádali, pričom 25.04.2024 ju znova ústne
aj fyzicky napadli podala oznámenie na políciu. Posledný styk s maloletým dieťaťom bol 18.06.2024,

keď maloletý syn sa vyjadril, že už nemá matka pre neho chodiť, že jej bude robiť zle nadávať, kričať,
nerešpektovať matku, a to všetko bezdôvodne z jej strany. Správanie, psychický nátlak zo strany rodiny
otca maloletého dopadá na jej rodinu. Čo sa týka vyživovacej povinnosti viac ako 50 eur vzhľadom
na to, že momentálne sa jej narodilo druhé dieťa a poberá iba rodičovský príspevok, nemá z čohozaplatiť. Nie je relevantné, aby otec maloletého žiadal od nej vyššie výživné iba z dôvodu, že on sám
je práceneschopný, je to jeho osobný život a jeho problém. Taktiež nie je normálne, aby žiadal od jej
manžela prispievať na výživu dieťaťa, ktoré nie je jeho a nemá ani voči nemu vyživovaciu povinnosť.

Nie je adekvátne, aby ona svoje druhé dieťa oberala o financie, ktoré patria jemu, len preto, aby otec
maloletého dosiahol to, čo žiada na výživu svojho vlastného dieťaťa, pričom suma prevyšujúca mesačné
výdavky na dieťa, ako aj schopnosti platiť vyššie výživné jej to nedovoľujú. Navrhla, aby súd nariadil
psychiatrické vyšetrenie otca maloletého dieťaťa.

13. K vyjadreniu matky podal prostredníctvom právneho zástupcu obsiahle vyjadrenie otec maloletého,
pričom opakoval znovu skutočnosti, ktoré už uviedol v odvolaní a napriek tomu, že predmetom
odvolaciehokonaniajerozsahvýživnéhonamaloletého,odvolacísúdsanebudevosvojomrozhodovaní
zaoberať tak starostlivosťou o maloleté dieťa, ako ani stykom matky a maloletého, otec považuje za
nevyhnutné zaujať stanovisko k nepravdivým a predovšetkým účelovým očierňovaniam matky, ktoré
prezentuje nielen voči otcovi, jeho rodičom, ale aj dokonca voči maloletému dieťaťu. Matka podľa otca

nebola nikdy zo strany otca ani zo strany jeho rodičov fyzicky napadnutá. Otec nepopiera, že dňa
25.04.2024 došlo medzi ním a matkou pri odovzdávaní maloletého k istému incidentu, však vonkoncom
sa to neodohralo tak, ako to matka prezentovala vo svojej výpovedi. Zároveň nie je pravdou, že by jeho
rodičia urážali matku alebo akokoľvek ju ústne nenapádali a tiež nie je pravdou, že by dňa 18.06.2024
maloleté dieťa uviedlo matke, že pre neho už nemá chodiť, ani to, že by maloleté dieťa na matku

kričalo, nadávalo jej, resp. jej robilo zle. Otec maloletého sa snaží matke odporučiť, aby s maloletým
dieťaťom trávila viac času. Okrem uvedeného považuje otec za potrebné zaujať stanovisko aj k výpovedi
matky pred OO PZ I. - H., ktorú považuje za účelovú a za akt pomsty. Poukazuje nato, že v prípade
fyzického ubližovania maloletému zo strany manžela matky maloletého bolo vydané rozhodnutie zo
strany okresného prokurátora, ktorý nariadil vo veci ublíženia na zdraví, resp. týrania blízkej osoby a

zverenej osoby pokračovať. V prípade tvrdení, ktorými sa matka snaží zdôvodniť, že vyššie výživné
nemôže uhradiť, uviedol otec vo vyjadrení, že v rozsudku súdu prvej inštancie už bolo zohľadnené,
že matke vznikla druhá vyživovacia povinnosť, poukazuje matka na výdavky na druhé dieťa, pričom
tvrdí, že im bolo navýšené nájomné ako rodine. V priebehu dokazovania pred súdom prvej inštancie
sama matka uviedla, že náklady s bývaním nehradí výlučne len jej manžel. Zároveň poukázal na to,

že matka ničím nepreukázala, že sa navýšili náklady na jej rodinu, a preto podľa neho dokáže platiť
výživné viac ako 50 eur a vzhľadom na skutočnosti prezentované matkou v priebehu konania ako aj
tvrdenia otca, resp. výsledky dokazovania je nesporne zrejmé, že matka má síce pomerne štandardnú
životnú úroveň, avšak snaží sa prezentovať pred konajúcim súdom ako osoba, ktorá údajne nedokáže
prispievať na maloleté dieťa viac ako 50 eur. Matka svoju životnú úroveň a štandard, ktorý má, evidentne

uprednostňuje pred výživou maloletého dieťaťa a výdavky matky na jej život, resp. na zabezpečenie jej
životnejúrovnenemôžumaťprednosťpredvyživovacoupovinnosťouvočimaloletémudieťaťu.Zobsahu
podania matky podľa otca z 26.06.2024 je zrejmé, že matka sa vôbec nevyjadrila k jednotlivým tvrdeniam
otca prezentovaným v odvolaní. Nenamietala skutkové tvrdenia otca. Návrh matky a jej manžela na
vykonanie psychiatrického vyšetrenia je nutné považovať nielen za neopodstatnené, ale nedôvodné.

Otec v plnom otec rozsahu zotrváva na dôvodoch odvolania.

14. K vyjadreniu otca sa replike vyjadrila matka podaním doručeným súdu prvej inštancie 20.08.2024, v
ktorom opätovne argumentovala tým, že záujem o maloleté dieťa prejavuje minimálne aj z toho dôvodu,
že otec maloletého a jeho rodičia ju napádali ako tehotnú, urážali, vyhrážali sa jej psychicky, fyzicky. V

žiadnom prípade ju otec maloletého nekontaktoval, nevravel, aby s maloletým trávila viacej času, práve
naopak, bráni jej v styku s maloletým. To, čo uvádza otec vo vyjadrení je zavádzaním súdu. Výpoveď,
ktorú podala na OO PZ ešte v čase tehotenstva je pravdou. Otec aj s jeho rodičmi ju napadli a to
len preto, že otca maloletého upozornila, aby nehádzal s jej vecami a výpoveď, ktorú v deň uviedla
na OO PZ je pravdivá, nie je klamlivá a taktiež bude riešená priestupkovom konaní. V minulosti ju

otec maloletého fyzicky napadol, čo je doložené aj fotkami v spise. Nie je pravdou, že ju starí rodičia
maloletého nenapádali, taktiež poukázala na incident z 18.06.2024. Nikdy sa otec maloletého nesnažil
riešiť situáciu, aby s dieťaťom mohla tráviť viac času ako určil súd. Z jej strany ohľadom výpovede na OO
PZ I. nejde o žiadny akt pomsty za to, že otec maloletého podal na manžela trestné oznámenie, pretože
aj v tomto poukazuje na to, že otec maloletého klame a neustále ústne, ako aj psychickým nátlakom

obťažuje jej rodinu. Výdavky na jej druhé dieťa sú reálne, preto sa vyjadrila, že na maloletého R. nemôže
viac uhrádzať výživné ako 50 eur s poukazom na to, že jej príjem nie je dostatočne vysoký. Nežije na
vysoké úrovni a bývajú v jednoizbovom byte, kde si platia nájom. Jej príjem je iba rodičovský príspevok,ktorý je na obživu jej druhého dieťaťa, ako aj na platenie výživného. Otec maloletého sa vyjadruje, že
jej manžel nie je účastník konania, tak potom nevidí dôvod, prečo ničí a poškodzuje meno jej manžela.

15. K podanému vyjadreniu sa vyjadril v replike prostredníctvom právneho zástupcu otec maloletého
zo dňa 26.09.2024, ktorom uviedol, že matka naďalej v konaní prezentuje nepravdivé, účelové a ničím
nepreukázané tvrdenia. Pre otca je absolútne zarážajúce, že ako matka dokáže pred súdom klamať,
zavádzať. Skutočnosť, že matka uvádza nepravdivé tvrdenia vyplýva dokonca aj priamo z obsahu jej
vyjadrenia. Na jednej strane uvádza, že otec údajne nemá umožňovať kontakt s maloletým dieťaťom, na

druhej strane cituje tvrdenia maloletého dieťaťa, ktoré maloletý povedal. Tvrdenia matky prezentované v
podaní z 20.08.2024 považuje otec za osočovanie jeho osoby, ako aj rodičov. Naďalej trvá na tom, aby
konajúci súd požiadal finančnú správu o poskytnutie informácie týkajúce sa výsledkov daňovej kontroly,
ktorá má byť vykonaná u manžela matky. V súvislosti s vyživovacou povinnosťou matky voči maloletému
odkazuje na svoje doterajšie tvrdenia a návrhy v odvolaní.

IV. Hodnotenie odvolacieho súdu

16. Krajský súd Prešove (ďalej len odvolací súd) po zistení, že odvolanie otca bolo podané včas v zmysle
§ 355 ods. 1 CSP a v zmysle ustanovenia § 362 ods. 1 CSP ako oprávneným subjektom - účastníkom
konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané podľa § 359 CSP, proti rozhodnutiu súdu prvej

inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa s poukazom na ustanovenie § 355 ods. 1 CSP po
skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti v súlade s § 127 a § 363 CSP a že
odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody, preskúmal napadnuté rozhodnutie bez viazanosti
rozsahom s poukazom na § 65 CMP a dôvodmi odvolania s poukazom na § 66 CMP, bez nariadenia
odvolacieho pojednávania v súlade s § 329 ods. 1 CSP, keď deň vyhlásenia rozsudku bol zverejnený

minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a v elektronickej podobe na webovej stránke súdu v ten
istý deň ako sa vyvesil na úradnej tabuli a dospel k záveru, že boli splnené podmienky pre potvrdenie
rozsudku v jeho napadnutých výrokoch podľa ustanovenia § 387 ods. 1 CSP v spojení s ustanovením
§ 2 ods. 1 CMP.

17. V zmysle ustanovenia § 387 ods. 1 a 2 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak
jevovýrokuvecnesprávne.Aksaodvolacísúdvcelomrozsahustotožňujesodôvodnenímnapadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia svoje dôvody.

18. Odvolací súd sa plne stotožnil s rozhodnutím súdu prvej inštancie, pretože jeho argumentácia
bola vecne správna, objektívna a presvedčivá. Má za to, že všetky dôvody, ktoré odvolateľ uviedol
v odvolaní vyriešil už súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku v spojení s dopĺňacím rozsudkom,
pričom rozhodnutia prvoinštančného a odvolacieho súdu nie je možné posudzovať izolovane, pretože
tvoria jeden celok. Odvolací súd preberá súdom prvej inštancie zistený skutočný stav veci a nenašiel

dôvod, pre ktorý by sa mal od týchto záverov odchýliť. Napadnutý rozsudok, ako aj dopĺňací rozsudok
považuje odvolací súd za vecne správne, a na zdôraznenie správnosti napadnutých rozhodnutí pridáva
tieto argumenty.

19. Podľa ustanovenia § 62 ods. 2 zákona č. 62/2005 Z. z. zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na

výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať
sa na životnej úrovni rodičov.

20. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu s poukazom na obsah preskúmavaného rozsudku i
dopĺňacieho rozsudku, ako aj odvolacie argumenty predostrené odvolateľom v odvolacom konaní bolo

potrebné posúdiť, či sú splnené zákonné podmienky za daných skutkových okolností na zmenu rozsahu
a výšky výživného na maloletého R., resp. na zrušenie rozhodnutia tak, ako to navrhoval v odvolaní
odvolateľ.

21. Odvolací súd argumentuje tým, že aj napriek schválenej dohode rodičov o úprave rodičovských

práv a povinností k maloletému R. odvolateľ nesúhlasí s odôvodnením a vyneseným výrokom rozsudku
súdu prvej inštancie, ktorým bola určená vyživovacia povinnosť zo strany matky voči maloletému R..
Odvolateľ ako už uviedol v podanom návrhu najskôr žiadal výživné vo výške 120 eur. Pri argumentácii
počas konania už prostredníctvom právneho zástupcu žiadal výživné vo výške 250 eur, resp. v odvolaníargumentoval tým, že matka vzhľadom na jej vysokú životnú úroveň, ako aj na príjmy jej manžela, s
ktorým žije v spoločnej domácnosti, má povinnosť platiť 150 eur výživné na maloletého R. s tým, že
uvedené výživné mal bezpochyby súd prvej inštancie v prospech maloletého zo strany matky v tomto

rozsahu určiť.

22. Odvolací súd argumentuje v nadväznosti na uplatnené odvolacie námietky otca a uvádza, že za
situácie súdom zisteného skutočného stavu možno konštatovať, že zvýšenie výživného tak, ako to
navrhuje otec maloletého nezodpovedá odôvodneným potrebám maloletého R. a nezodpovedá ani

možnostiam a schopnostiam povinnej matky ako povinnej z platenia výživného.

23. Odvolací súd zároveň vyslovil, že súd prvej inštancie zároveň dopĺňacím rozsudkom správne
zamietol návrh v prevyšujúcej časti, nakoľko zo strany otca na pojednávaní bol prednesený návrh na
výživné vo výške 250 eur, ktoré považuje aj odvolací súd za príliš vysoké s poukazom na oprávnené
potreby maloletého R., ale predovšetkým na možnosti a schopnosti matky, ktorá je v súčasnej dobe

na materskom príspevku a poberá maximálne 239,90 eur, resp. 249,90 eur mesačne. Odvolací súd
zároveň argumentuje tým, že dôvody, na ktoré poukázal otec maloletého R. nevzal v úvahu ani odvolací
súd, nakoľko tak ako konštatoval súd prvej inštancie, vyživovacia povinnosť voči maloletému R. je
vyživovacou povinnosťou jeho rodičov, tzn. otca maloletého B. M. a matky maloletého Y. V.. V žiadnom
prípade nejde o vyživovaciu povinnosť manžela matky maloletého R. voči R. M., ktorý nie je jednak jeho

synom a nemá voči nemu žiadnu vyživovaciu povinnosť. Zo strany otca maloletého R. sú kroky voči
manželovimatkymaloletéhoR.,ktorévžiadnomprípadenevedúksprávnemuriešeniuotcadobudúcna.

24. Odvolací súd v tejto súvislosti poukázal na vyjadrenia matky, ktorá uvádza, že pokiaľ otec bude
takýmto spôsobom ovplyvňovať maloletého R. a bude postupovať takýmto spôsobom voči jej manželovi,

vlastne ohrozuje ju, ako aj jej rodinu. Poukaz na to, že súčasný manžel matky maloletého sa mal
voči maloletému R. dopustiť nejakých fyzických útokov, resp. nejakého fyzického násilia je predmetom
skúmania orgánov činných v trestnom konaní a pod dozorom prokurátora prebiehajú ďalšie úkony,
či k takémuto konaniu zo strany manžela matky maloletého došlo alebo nie. Je preto na orgánoch
činných v trestnom konaní, aby správne a dôsledne zistili, či maloletý R. v čase, keď bol na vyšetrení

u psychologičky B.. T. hovoril skutočne pravdu, či si uvedené skutočnosti nevymýšľal alebo či na
tieto skutočnosti v konečnom dôsledku ho nenaviedol sám otec maloletého. To sú všetko domnienky,
ktoré nielen vyslovila matka maloletého, ale týmito závermi sa zaoberá aj odvolací súd, nakoľko otec
maloletého podľa názoru súdu robí všetko preto, aby znemožnil stretávanie sa maloletého jednak s
matkou, ale v prvom rade aby dosiahol zvýšené výživné na maloletého na úkor matky. Odvolaciemu

súdu je jasné, že maloletý postupom času, keď nastúpi do základnej školy a bude sa zvyšovať jeho vek,
bude mať aj zvýšené náklady. Avšak takouto cestou, akú si zvolil otec v danom konaní k správnemu
záveru vo vzťahu k maloletému R. nedochádza, práve naopak, takýmto postupom marí samotný vzťah
matky s maloletým R.. Samotné rozprávanie, vyjadrovanie sa maloletého nabáda súd k tomu, aby
dostatočným spôsobom bol zistený dôvod samotného správania sa maloletého voči matke a otcovi

vykonaním znaleckého dokazovania osoby maloletého ohľadom správania sa a vyjadrení zo strany otca
maloletého a matky maloletého v predmetnom konaní.
Podľa aktuálneho stavu vo veci 4Pv/274/2024 vedenej na Okresnej prokuratúre I. II stále prebieha
konanie pod dozorom prokurátora, v ktorom sa vykonávajú potrebné úkony a doposiaľ nebolo manželovi
matky maloletého R. vznesené obvinenie pre zločin týrania blízkej a zverenej osoby podľa § 208 ods.

1 písm. a) Trestného zákona.

25. Odvolací súd takisto poukazuje na ustanovenie § 121 CMP, podľa ktorého rozsudky o úprave
výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení
rodičovskýchprávapovinnostíaleboopozastaveníichvýkonumožnozmeniťalebozrušiťajbeznávrhu,

ak sa zmenia pomery. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že v prípade, že sa pomery u
maloletého R. zmenia, je možné, aby zo strany otca bol podaný návrh na zvýšenie výživného, resp. na
úprave výkonu rodičovských práv a povinností. V tomto konaní však musí súd v prvom rade prihliadať na
oprávnené potreby maloletého, ale predovšetkým na možnosti, schopnosti a dané možnosti samotnej
matky. Pri rozhodovaní o zmene výživného na účely zisťovania pomerov je potrebné porovnať okolnosti

v čase vydania predchádzajúceho rozhodnutia s okolnosťami v čase nového rozhodnutia, pričom
predpokladom takejto zmeny je výrazná a trvalá zmena pomerov, či už na strane maloletých detí alebo
na strane povinného rodiča. Touto zmenou je predovšetkým vyšší vek dieťaťa, zmena čo sa týka jeho
študijných potrieb, ale aj zvýšené náklady vzhľadom na vyšší vek, ako aj zmena výživy a zdravotnéhostavu maloletého dieťaťa. V takomto prípade teda súd musí zisťovať všetky okolnosti, ktoré nasvedčujú
tejto zmene. Odvolací súd dáva v tejto súvislosti do pozornosti dohodu, ktorá bola schválená súdom
31.05.2021,kedybolmaloletýzverenýdoosobnejstarostlivostimatkyaotecbolzaviazaný platiťvýživné

vo výške 100 eur na maloletého R..
Odvolací súd predpokladá, že jeho vtedajší príjem bol určite vyšší ako 300 eur.

26. Odvolací súd však prvom rade v danom konaní poukazuje na to, že rozsudkom súdu prvej inštancie
došlo k schváleniu dohody rodičov o úprave rodičovských práv a povinností k maloletému, ktorá

bola schválená po súhlase tak matky, ako aj otca maloletého. Preto odvolací súd jednoznačne nie je
presvedčený o dôvodoch, ktoré viedli otca k podaniu odvolania voči výške výživného, keď na jednej
strane so stanoveným výživným vo februári 2024 súhlasil a už v apríli 2024 podal odvolanie voči
samotnému rozhodnutiu a dopĺňaciemu rozsudku voči výroku o výživnom.

27. Súd prvej inštancie podľa odvolacieho súdu správne vyhodnotil existenciu dôvodov na zmenu

úpravy práv a výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému R., keď zveril maloletého do
osobnej starostlivosti otca. Zároveň s úpravou styku upravil aj výšku výživného a upravil aj samotné
stretávanie sa počas prázdnin a počas sviatkov maloletého R. s matkou. Týmto zmenil pôvodný
rozsudok z 31.05.2021. Čo sa týka výšky výživného k tomuto už odvolací súd sa vyjadril vyššie, nebude
sa opakovať, avšak s poukazom na existenciu podstatných dôvodov na zmenu samotnej osobnej

starostlivosti rozhodol súd prvej inštancie aj o výživnom, ktoré predtým bolo určené zo strany otca v
prospech maloletého vo výške 100 eur. Je potrebné zo strany odvolacieho súdu zdôrazniť, že výška
príjmu u otca bola oveľa vyššia, ako je tomu teraz na strane matky, tak ako nato poukázal v bode 25.
tohto rozsudku odvolací súd.

28. S poukazom na ustanovenie § 62 a § 75 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov
voči deťom je zákonnou povinnosťou rodičov. Žiadny účinný zákon v Slovenskej republike nezakotvuje
povinnosť pracovať, avšak pri určení výšky vyživovacej povinnosti nie je vôbec smerodajné, koľko si
rodič prácou, resp. podnikaním zarobí alebo či vôbec pracuje. Oveľa väčšiu výpovednú hodnotu má
zistenie toho, akým spôsobom sa chce podieľať na životnej úrovni svojho dieťaťa. S poukazom na to,

že otec má riadny príjem a matka je na rodičovskom príspevku, súd prvej inštancie vyhodnotil uvedené
možnosti, schopnosti rodičov a určil výživné vo výške 50 eur mesačne zo strany matky ako povinnej z
platenia výživného v prospech maloletého R..

29. Zákonná prednosť výživného pred ostatnými výdavkami povinného rodiča má za cieľ zvyšovať

plynule mieru rodičovskej zodpovednosti tým, že potreby rodiča môžu byť uspokojované až následne,
keď rodič si splní svoju vyživovaciu povinnosť a prispieva primerane nielen na potreby dieťaťa. Z
vykonaného dokazovania súdu prvej inštancie bezpochyby vyplýva, že matka vzhľadom na príjem, ktorý
v súčasnej dobe má maximálne vo výške 249,90 eur je schopná platiť výživné vo výške 50 eur, tak ako
to určil súd prvej inštancie.

30. Odvolací súd zároveň poukázal na to, že Zákon o rodine pri rozhodovaní o výške výživného, resp.
o jeho znížení alebo zvýšení výživného vymedzuje kritériá ako určitý návod pre súd, kombináciou
ktorých sa má určiť konkrétna výška výživného. Na strane oprávneného maloletého sú to relevantne
odôvodnené potreby, na strane povinného sú to schopnosti, možnosti a majetkové pomery. Schopnosti

predstavujúsubjektívnekritériumurčovaniarozsahuvyživovacejpovinnostiarozumejúsanimivlastnosti
dané telesnými a duševnými schopnosťami konkrétnej osoby povinného, jeho zdravotným stavom,
vlohami, nadaním a získanými skúsenosťami. Odvolací súd opätovne poukazuje na to, že súd prvej
inštancie správne poukázal a vyhodnotil pri posudzovaní schopností a možností povinného rodiča -
matky, ktorá je v súčasnej dobe na rodičovskom príspevku, že výživné z jej strany je možné uhrádzať

vo výške, ktorú sám určil. S uvedenou sumou, podotýka odvolací súd, sám otec maloletého pri vydaní
rozsudku vo februári 2024 súhlasil.

31. Odvolací súd zdôrazňuje, že súd prvej inštancie dal do popredia vo svojom rozhodovaní ustanovenia
Zákona o rodine, predovšetkým § 62 Zákona o rodine, podľa ktorého je možné prihliadať na skutočné

odôvodnené potreby maloletého dieťaťa, ako aj na možnosti, schopnosti a majetkové pomery povinnej
matky. Opätovne odvolací súd poukazuje na to, že aj keď majetok manžela matky je súčasťou
bezpodielového spoluvlastníctva manželov, nie je príjmom, ktorý by bol vyhodnocovaný v rámci určenia
vyživovacej povinnosti na strane matky ako súčasť jej príjmov pri určení výživného na maloletého R..32. Podľa názoru odvolacieho súdu všetky odvolacie námietky otca ako odvolateľa vyhodnotil odvolací
súd ako nedôvodné, pretože sa nezakladajú na skutočnostiach, ktoré boli v konaní aj následne

dostatočne overené a považované za dôvodné. Súd prvej inštancie správne pri hodnotení oprávnených
nárokov maloletého R., ako aj povinnej matky z platenia výživného spolu s vyhodnotením jej možností,
schopností a majetkových pomerov rozhodol správne na základe dostatočne zisteného skutkového
stavudospelksprávnemuprávnemuzáveruarozhodolovýživnomvovýške50eurvsúladesoZákonom
o rodine, ako aj v súlade s platnou judikatúrou, ktorá je smerodajná pre súdy na území O..

33. Rovnakého názoru ako je súd prvej inštancie je aj odvolací súd, preto s poukazom na ustanovenie
§ 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s dopĺňacím rozsudkom ako
vecne správne a zákonné v spojení s § 2 ods. 1 CMP potvrdil.

34. Odvolací súd zároveň rozhodol o trovách konania v zmysle ustanovenia § 52 CMP, podľa ktorého

žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

35. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere 3 : 0 hlasov (§ 393 ods. 2 CMP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné

doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Podľa § 376 ods. 1 CMP v spojení s § 370 ods. 1 CMP ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá
vykonateľný exekučný titul, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná
ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu
rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, ktorým bola upravená
vyživovacia povinnosť, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995
Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).