Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Tuesday, February 11, 2025

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 68Ek/959/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123326016
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 02. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lukáš Hric
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2025:6123326016.2

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnom konaní oprávneného: BENCONT COLLECTION, a. s., so
sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava-Nové Mesto, IČO: 47 967 692, práv. zast.: KOVAL & spol.,
advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Komenského 3, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 648 892,
proti povinnému: A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom C. XXX/X, XXX XX D., o vymoženie 334,71 Eur s
príslušenstvom, vedenej u súdneho exekútora: JUDr. Miroslav Zahorjan, so sídlom Hlavná 6, 04001

Košice, IČO: 35 546 956 pod zn. 246EX 471/23, o námietkach oprávneného voči Upovedomeniu o
zastavení exekúcie zn. 246EX 471/23 zo dňa 30. 09. 2024, takto

r o z h o d o l :

I. Súd námietkam oprávneného proti upovedomeniu o zastavení exekúcie a výzve na úhradu
trov súdneho exekútora zn. 246EX 471/23 zo dňa 30. 09. 2024, v časti výzvy na úhradu trov súdneho
exekútora podľa § 61n ods. 4 exekučného poriadku v y h o v u j e.
II. Súd v r a c i a výzvu na úhradu trov exekútora zn. 246EX 471/23 zo dňa 30. 09. 2024 súdnemu

exekútorovi na prepracovanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie podaným na Okresný súd Banská Bystrica dňa 28.
05. 2023 domáhal od povinného vymoženia sumy vo výške 334,71 Eur s príslušenstvom na základe
exekučného titulu – platobný rozkaz Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 18Up/1175/2018 zo dňa
21.1.2019.

2. Poverením zo dňa 22. 06. 2023 Okresný súd Banská Bystrica poveril vykonaním predmetnej exekúcie
súdneho exekútora: JUDr. Miroslav Zahorjan, so sídlom Hlavná 6, 04001 Košice, IČO: 35 546 956, ktorý
ju vedie pod zn. 246EX 471/23.
3. Poverený súdny exekútor vydal dňa 30. 09. 2024 Upovedomenie o zastavení exekúcie 246EX 471/23.
Dňa 03. 10. 2024 boli súdnemu exekútorovi zo strany oprávneného doručené námietky oprávneného
voči upovedomeniu o zastavení exekúcie a výzve na úhradu trov exekúcie ( ďalej len „Námietky“).

Oprávnený v námietkach uviedol, že : „Dňa 1.10.2024 bolo oprávnenému doručené Upovedomenie o
zastaveníexekúcieavýzvanaúhradutrovexekúcie246EX471/23.Upovedomenieozastaveníexekúcie
a výzva na úhradu trov exekúcie sú dva procesné úkony. V zmysle uvedeného podávame námietku
proti výzve na úhradu trov a to z dôvodu, že môže byť nesprávne určená výška trov exekútora alebo
skutočnosť, že výzva na úhradu trov v danom prípade nemala byť vydaná. Uznesením Mestského
súdu Košice sp. zn. 72OdK/42/2024 bol na majetok povinného vyhlásený konkurz. Súdny exekútor

správne v zmysle ustanovenia § 61n ods. 3 Exekučného exekúciu voči povinnému zastavil v celosti. V
predmetnom konaní bol oprávnenému ku dňu podania námietok zaslaný výťažok z exekúcie vo výške
vo výške 83,60 EUR. Je teda nespochybniteľne, že v rámci prebiehajúcej exekúcie súdny exekútor
od povinného vymohol časť pohľadávky, z ktorej si ponechal trovy exekútora a táto suma trov sa
započítava do náhrady výdavkov podľa § 61n a 198 ods. 2 Exekučného poriadku a tak na náhradu
výdavkov v plnej výške 72,- EUR už v danom prípade voči oprávnenému nemá nárok. Vzhľadom na

vyššie uvedené, máme za to, že pri čiastočnom uspokojení exekúcie totiž patria exekútorovi trovy, ktoré
si uplatnil v súlade s § 60 Exekučného poriadku. Ak takto uplatnené trovy exekútora ale prevyšujúsumu náhrady výdavkov v danom konaní, exekútor nemá nárok na náhradu výdavkov voči účastníkovi
konania. Týmto si dovoľujeme poukázať aj na Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica, spisová
značka 12Ek/304/2017, E.:F.:G.:XXXX:XXXXXXXXXX.X, dátum vydania rozhodnutia 12.06.2023. Súd

uvádza, že: „nárok na náhradu paušálnych výdavkov má súdny exekútor pri zastavení exekúcie vždy
(odhliadnuc od výnimočných, zákonom vopred nepredvídateľných situácií (napr. zánik oprávneného a
povinného), avšak tieto majú byť pokryté (uhradené) najskôr z prípadne čiastočne vymoženej odmeny.
V prípade, ak je čiastočne vymožená odmena vyššia ako paušálne výdavky, môže si ju súdny exekútor
v súlade s § 198 ods. 2 Exekučného poriadku ponechať. Ak je čiastočne vymožená odmena súdnym

exekútorom nižšia ako určená náhrada paušálnych výdavkov, má od oprávneného nárok iba na úhradu
rozdielu medzi vymoženou odmenou a vyhláškou určenou výškou náhrady paušálnych výdavkov.
Nemožno však zo žiadneho ustanovenia vyvodiť, že by súdny exekútor mal nárok ponechať si pri
zastavení exekúcie čiastočne vymoženú odmenu (od povinného) a popri nej aj nárok na vyhláškou
určenú náhradu paušálnych výdavkov (od oprávneného). Súd sa v danom prípade stotožnil s názorom
oprávneného, že pokiaľ v rámci prebiehajúcej exekúcie súdny exekútor od povinného vymohol časť

pohľadávky a súdny exekútor si takúto sumu ponechal ako trovy exekútora táto suma sa započítava
do náhrady výdavkov podľa § 61n a 198 ods. 2 Exekučného poriadku a tak na náhradu výdavkov
už v danom prípade nemá nárok. Pri čiastočnom uspokojení exekúcie totiž patria exekútorovi trovy,
ktoré si uplatnil v súlade s § 60 Exekučného poriadku. Ak takto uplatnené trovy exekútora prevyšujú
sumu náhrady výdavkov v danom konaní, exekútor nemá nárok na náhradu výdavkov voči účastníkovi

konania. Z uvedeného vyplýva, že plnenia prijaté v prospech trov exekútora sa uplatňujú prednostne na
náhradu výdavkov a exekútor má nárok na ich náhradu len v rozsahu, v ktorom neboli skôr uspokojené.“
Poukazujeme aj na Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica spisová značka 48Ek/1393/2021 zo
dňa 29.1.2024 a to bod 19. „19. Pravidlo výpočtu odmeny súdneho exekútora obsiahnuté v ustanovení
§ 198 ods. 2 Exekučného poriadku vymedzuje vo svojej podstate rozličné scenáre, ktoré prichádzajú

do úvahy v prípade, ak súdny exekútor vymohol to-ktoré plnenie v čase pred zastavením exekúcie.
Podľa tohto ustanovenia prináleží poverenému súdnemu exekútorovi náhrada výdavkov, ktoré znáša
účastník konania, ktorý je povinný tieto trovy platiť. Suma zodpovedajúca náhrade paušálnych výdavkov
je určená osobitným, vykonávacím právnym predpisom, ktorý určuje náhradu paušálnych výdavkov
vo výške 60,00 Eur, pričom, ak je poverený súdny exekútor platcom DPH, je táto suma navýšená o

20 % DPH. Druhá veta tohto ustanovenia upravuje prípad, kedy poverený súdny exekútor má nárok
aj na odmenu z plnenia, ktoré vymohol v čase pred zastavením exekúcie, avšak len vtedy, ak táto
suma prevyšuje náhradu výdavkov vo výške 60,00 Eur (+ DPH). Výška odmeny z prijatého plnenia
je v zmysle ustanovenia § 60 ods. 2 Exekučného poriadku najviac 24%. Vzhľadom na uvedené, platí
v danej veci nasledovný stav. Poverený súdny exekútor v čase pred zastavením exekúcie vymohol

výťažok v celkovej výške 47,15 Eur, ktorý bol následne prerozdelený tým spôsobom, že v prospech
oprávneného súdny exekútor vymohol sumu 35,85 Eur, pričom zostávajúcu časť si započítal na svoju
odmenu vo výške 11,30 Eur. To znamená, že poverenému súdnemu exekútorovi síce prináleží náhrada
paušálnych výdavkov vo výške 60,00 Eur + DPH, t.j. suma 72,00 Eur, avšak táto suma má byť podľa
pravidla vymedzeného v ustanovení § 198 ods. 2 veta druhá Exekučného poriadku ponížená o tie

trovy, ktoré exekútor vymohol pred zastavením exekúcie, t.j. v uvedenom prípade má poverený súdny
exekútor nárok na trovy vo výške 60,70 Eur (náhrada paušálnych výdavkov vo výške 60,00 Eur + DPH =
72,00 Eur - 11,30 Eur ako odmena z výšky vymoženého plnenia = konečná suma 60,70 Eur).“ Zároveň
poukazujeme na Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica spisová značka 46Ek/2512/2022 zo dňa
7.2.2024, ktorým sudca zamietol sťažnosť súdneho exekútora proti uzneseniu Okresného súdu Banská

Bystrica sp. zn. 46Ek/2512/2022 zo dňa 17.01.2024, teda proti uzneseniu vydanom vyšším súdnym
úradníkom, ktorý vyhovel námietkam oprávneného proti výzve na úhradu trov súdneho exekútora zo dňa
28.12.2023 (výrok I.) a vrátil výzvu na úhradu trov exekútora sp. zn. 12EX 897/22 zo dňa 28.12.2023.
Poukazujeme najmä na bod 28.: „Keďže v predmetnej veci si súdny exekútor v zmysle § 60 Exekučného
poriadku ponechal sumu vo výške 129,60 Eur, s poukazom na ust. § 198 ods. 2 Exekučného poriadku

preto nemôže byť sporné, že súdny exekútor v posudzovanej veci nemá nárok na náhradu paušálnych
výdavkov, keďže suma, ktorú si už súdny exekútor pred zastavením exekúcie ponechal, prevyšuje
sumu paušálnych výdavkov (teda sumu 72 Eur). Inak povedané, ak ponechaná suma prevyšuje celkový
nárok súdneho exekútora na sumu paušálnych výdavkov, oprávnený s poukazom na ust. § 198 ods. 2
Exekučného poriadku nemá povinnosť zaplatiť súdnemu exekútorovi sumu 72 Eur titulom trov exekúcie,

na ktorých zaplatenie bol oprávnený vyzvaný v rámci upovedomenia súdneho exekútora o zastavení
exekúcie. Uvedené znamená, že ak exekútor do zastavenia exekúcie vymohol trovy, na ktoré má podľa
§ 60 Exekučného poriadku nárok a ak táto suma je vyššia ako náhrada paušálnych výdavkov, exekútor
nemá nárok na náhradu paušálnych výdavkov podľa ust. § 22 ods. 1 vyhlášky. Vzhľadom na vyššieuvedené sa potom súdu vidí ako jednoznačný záver o tom, že sumu 36 Eur, ktorá prevyšuje paušálne
výdavky (teda je rozdielom medzi trovami exekútora vo výške 129,60 Eur a paušálnymi výdavkami),
si súdny exekútor v zmysle § 60 Exekučného poriadku môže ponechať.“ Na závere poukazujeme

aj na stanovisko exekučného súdu: „Na zdôraznenie správnosti súd, uvedomujúc si svoje osobitné
postavenie v exekučných veciach od 01. 04. 2017 a tiež skutočnosti, že súčasťou princípu právnej
istoty, vyplývajúceho z čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky je aj požiadavka, aby sa na určitú
právne relevantnú otázku pri opakovaní v rovnakých podmienkach, dala rovnaká odpoveď uvádza, že
na uvedenú problematiku reagoval zákonom predvídaným spôsobom. Na zasadnutí exekučného grémia

Okresného súdu Banská Bystrica dňa 11. 12. 2019 bol jednohlasne prijatý záver, že v prípade, ak
súdny exekútor zastaví exekúciu, pričom v rámci exekúcie došlo k vymoženiu časti nároku, má súdny
exekútor nárok na trovy exekúcie len v rozsahu 60 eur +DPH (§ 198 ods. 2 Exekučného poriadku), do
ktorých sa započítava aj vymožená odmena. Rovnako tak na zasadnutí exekučného grémia Okresného
súdu Banská Bystrica dňa 20. 06. 2023 bol jednohlasne prijatý záver, že ak vymožená suma, ktorú
so exekútor ponechá na svoje trovy prevyšuje minimálny zákonný nárok (60 Eur + DPH), nemá nárok

na ďalšiu náhradu. Uvedený záver akceptoval aj Ústavný súd Slovenskej republiky, ktorý v obdobnej
veci, v uznesení sp. zn. II. ÚS 315/2023 zo dňa 14.06.2023 uviedol, že nezistil, že by okresným súdom
aplikovaný postup pri výpočte trov súdneho exekútora mohol zakladať dôvod na zásah ústavného
súdu do napadnutého uznesenia, keď nezistil, že by posudzované rozhodnutie bolo svojvoľné, alebo
v zjavnom vzájomnom rozpore, či urobené v zrejmom omyle v nesúlade s platnou právnou úpravou,

či nedostatočne odôvodnené.“ Vzhľadom na vyššie uvedený skutkový a právny stav veci navrhujeme,
aby súd námietkam oprávneného proti výzve na úhradu trov exekúcie s poukazom na § 61n ods. 4
Exekučného poriadku vyhovel a vrátil upovedomenie o zastavení exekúcie sp. zn. 246EX471/23 zo dňa
30.9.2024 v časti výzvy na úhradu trov exekútora súdnemu exekútorovi na prepracovanie.“
4. Súdny exekútor vo vyjadrení k námietkam oprávneného uviedol, že: „- na základe námietok

oprávnenéhovočivýšketrovexekútoravyznačenýchvupovedomeníozast.exekúciepodľaustanovenia
§ 61n, ods. 1,písm.g) zákona NR SR číslo 233/1995 Z.z. zo dňa 30.09.2024 by som rád upresnil tvrdenia
oprávneného a to nasledovne : - vymožená suma v predmetnom konaní celkom – 110,00 € - zasl.
oprávnenému – 83,60 € - exekútor – 26,40 € - ku zvyšku podania (námietok) oprávneného sa neviem
vyjadriť.“

5. Poverený súdny exekútor zastavil exekúciu podľa ustanovenia § 61n ods. 1 písm. g) zákona č.
233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) o zmene a doplnení
ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“) z dôvodu, že uznesením
Mestského súdu Košice bol vyhlásený konkurz na majetok dlžníka pod sp. zn. 72OdK/42/2024.
6. Podľa § 61n ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku, exekútor vydá upovedomenie o zastavení

exekúcie, ak z osobitného predpisu vyplýva, že tu je dôvod na zastavenie exekúcie.
7. Podľa § 61n ods. 3 Exekučného poriadku, ak je dôvod na zastavenie exekúcie v celosti, v
upovedomení o zastavení exekúcie podľa odseku 1 exekútor vyzve oprávneného na zaplatenie náhrady
výdavkov (§ 198 ods. 2). Upovedomenie o zastavení exekúcie spolu s výzvou na zaplatenie náhrady
výdavkov doručí exekútor účastníkom konania.

8. Podľa § 61n ods. 4 Exekučného poriadku, ak ide o dôvod zastavenia exekúcie podľa odseku 1 písm.
c) až e) a g), môže účastník konania do 15 dní od doručenia upovedomenia o zastavení exekúcie podať
u exekútora námietky proti upovedomeniu o zastavení exekúcie a výzve na úhradu trov exekútora.
Námietky spolu s napadnutým upovedomením o zastavení exekúcie a výzvou na úhradu trov exekútora
predloží exekútor bezodkladne súdu na rozhodnutie. Nedôvodné námietky súd uznesením zamietne. Ak

súd námietkam vyhovie, uznesením upovedomenie o zastavení exekúcie zruší alebo výzvu na úhradu
trov exekútora vráti exekútorovi na prepracovanie. Ak námietky neboli podané alebo nie sú prípustné,
doručí exekútor upovedomenie o zastavení exekúcie súdu.
9. V prvom rade je potrebné uviesť, že upovedomenie o zastavení exekúcie a výzva na úhradu trov
exekútora sú dva procesné úkony. V zmysle uvedeného nie je dôvod na to, aby oprávnený nemohol

napadnúť len jeden z úkonov. Ak oprávnený podáva námietky proti výzve na úhradu trov, dôvodom
námietok môže byť nesprávne určená výška trov exekútora alebo skutočnosť, že výzva na úhradu
trov v danom prípade nemala byť vydaná. V zmysle § 61n ods. 4 tretia veta, ak súd námietkam
vyhovie, uznesením upovedomenie o zastavení exekúcie zruší alebo výzvu na úhradu trov exekútora
vráti exekútorovi na prepracovanie. Práve možnosť vrátenia výzvy na prepracovanie dokazuje, že

upovedomenie o zastavení exekúcie a výzva na úhradu trov exekútora sú dva samostatné úkony, a z
uvedeného dôvodu môže oprávnený napadnúť námietkami ktorýkoľvek z týchto úkonov.
10. Súd sa v danom prípade stotožnil s názorom oprávneného, že pokiaľ v rámci prebiehajúcej exekúcie
súdny exekútor od povinného vymohol sumu 110,- Eur a súdny exekútor si ponechal ako trovy exekútorasumu 26,40 Eur, táto suma sa započítava do náhrady výdavkov podľa § 61n a 198 ods. 2 Exekučného
poriadku, preto náhrada výdavkov by v tomto prípade mala byť uplatňovaná v sume rozdielu, teda 45,6
Eur s DPH. Pri čiastočnom uspokojení exekúcie totiž patria exekútorovi trovy, ktoré si uplatnil v súlade

s § 60 Exekučného poriadku. Ak takto uplatnené trovy exekútora prevyšujú sumu náhrady výdavkov
v danom konaní, exekútor nemá nárok na náhradu výdavkov voči účastníkovi konania. Z uvedeného
vyplýva, že plnenia prijaté v prospech trov exekútora sa uplatňujú prednostne na náhradu výdavkov a
exekútor má nárok na ich náhradu len v rozsahu, v ktorom neboli skôr uspokojené.
11. Vzhľadom na vyššie uvedený skutkový a právny stav veci súd námietkam oprávneného proti výzve

na úhradu trov s poukazom na § 61n ods. 4 Exekučného poriadku vyhovel a vracia výzvu na úhradu
trov exekútora súdnemu exekútorovi na prepracovanie. V zmysle vyššie uvedeného je exekútor povinný
prepracovať výzvu na úhradu trov exekútora (časť Upovedomenia) a vyzvať oprávneného na zaplatenie
náhrady trov exekúcie vo výške 45,6 Eur vrátane DPH (72,- Eur – 26,40 Eur = 45,6 Eur). Po vykonaní
procesných úkonov je povinný exekútor postupovať v zmysle § 61n ods. 4 veta posledná Exekučného
poriadku.

12. Z dôvodov uvedených v odseku 4. odôvodnenia tohto uznesenia sa súd nestotožnil s argumentáciou
súdneho exekútora vo vyjadrení k námietkam oprávneného. Nárok na náhradu paušálnych výdavkov
má súdny exekútor pri zastavení exekúcie vždy (odhliadnuc od výnimočných, zákonom vopred
nepredvídateľných situácií (napr. zánik oprávneného a povinného)), tieto majú byť ale pokryté
(uhradené) najprv z prípadne čiastočne vymoženej odmeny. V prípade, ak je čiastočne vymožená

odmena vyššia ako paušálne výdavky, môže si súdny exekútor v súlade s § 198 ods. 2 Exekučného
poriadku ponechať. Ak je čiastočne vymožená odmena súdnym exekútorom nižšia ako určená náhrada
paušálnych výdavkov, má od oprávneného nárok iba na úhradu rozdielu medzi vymoženou odmenou
a vyhláškou určenou výškou náhrady paušálnych výdavkov. Nemožno však zo žiadneho ustanovenia
vyvodiť, že by súdny exekútor mal nárok ponechať si pri zastavení exekúcie čiastočne vymoženú

odmenu (od povinného) a popri nej aj nárok na vyhláškou určenú náhradu paušálnych výdavkov (od
oprávneného).
12. Vzhľadom na vyššie uvedený skutkový a právny stav veci súd námietkam oprávneného proti výzve
na úhradu trov s poukazom na § 61n ods. 4 Exekučného poriadku vyhovel a vracia upovedomenie o
zastavení exekúcie v časti výzvy na úhradu trov exekútora súdnemu exekútorovi na prepracovanie.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na
Okresnom súde Banská Bystrica.

Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.

Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje,
v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho

sa sťažovateľ domáha.

V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu
možné a účelné.