Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Wednesday, January 30, 2025

Súd: Najvyšší správny súd SR
Spisová značka: 1Sfk/5/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8021200323
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 01. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Hatalová

ECLI: ECLI:SK:NSSSR:2025:8021200323.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany

Hatalovej, PhD., LL.M. (sudca spravodajca) a členov senátu JUDr. Mariána Fečíka a JUDr. Kataríny
Cangárovej, PhD., LL.M. v právnej veci žalobcu (sťažovateľa): DIAMON, s.r.o., so sídlom Scherffelova
53/3017, Poprad, IČO: 36 478 628, právne zastúpený: ŠTELLMACHOVÁ & PARTNERS s. r. o., so
sídlom Hurbanova 1243/18, Liptovský Mikuláš, IČO: 36 861 251, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo
Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100527988/2021 zo dňa 06. apríla 2021, v konaní o kasačnej
sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Prešove č. k. 2S/35/2021 - 170 zo dňa 22. septembra

2022, ECLI:SK:KSPO:2022:8021200323.3, takto

r o z h o d o l :

I. Kasačná sťažnosť sa z a m i e t a.

II. Návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku sa z a m i e t a.

II. Účastníkom konania sa právo na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

I. Konanie pred orgánmi finančnej správy

1. Daňový úrad Prešov, pobočka Poprad (ďalej aj ,,správca dane“) vykonal u žalobcu daňovú kontrolu na
dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január, február, marec, apríl, jún a september roku 2017,
o výsledkoch ktorej vyhotovil protokol č. 100807085/2020 z 24.04.2020 (ďalej len „protokol“). Na základe
výsledkov daňovej kontroly a následného vyrubovacieho konania vydal správca dane rozhodnutie č.
101963625/2020 z 11.12.2020, (ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie“ alebo „rozhodnutie správcu dane“),
ktorým podľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní v znení neskorších predpisov (ďalej
aj „Daňový poriadok“) vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume 54 066,62 eur na dani z pridanej hodnoty

za zdaňovacie obdobie január 2017.
2. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím
č. 100527988/2021 zo dňa 06.04.2021 (ďalej aj „preskúmavané rozhodnutie“ alebo „rozhodnutie
žalovaného“) tak, že podľa § 74 Daňového poriadku rozhodnutie správcu dane potvrdil.
3. Správca dane a žalovaný (spolu ďalej aj „orgány finančnej správy“ alebo „daňové orgány“) neuznali
žalobcovi právo na odpočítanie DPH z faktúr od deklarovaného dodávateľa - spoločnosti JJ & BETROM,
s.r.o. (ďalej aj „deklarovaný dodávateľ“) za dodanie tovaru (čerstvé mäso a mäsové výrobky). Správca

dane neuznal žalobcovi odpočítanie dane z pridanej hodnoty z dôvodu účasti na transakciách,
vykazujúcich znaky podvodného konania, keď žalobca neprijal všetky potrebné opatrenia, ktoré možno
od neho rozumne požadovať, aby sa uistil, že uskutočnené plnenie nebude viesť k jeho účasti na
podvode. Správca dane identifikoval fakturačný reťazec: Zakłady Mięsne Silesia S.A. (Poľsko) - T-FLEXs.r.o. (Slovenská republika) - deklarovaný dodávateľ JJ & BETROM s.r.o - žalobca, pričom dospel k
záveru, že spoločnosť T-FLEX s.r.o. a ani deklarovaný dodávateľ JJ & BETROM s.r.o. neboli nikdy
skutočnými príjemcami tovaru a nenadobudli tak právo nakladať s tovarom ako vlastník a dodávať tento

tovar ďalej žalobcovi.
4. Správca dane definoval predmetné konanie ako daňový podvod, spočívajúci v nastrčení „zmiznutého
obchodníka“ - T-FLEX s.r.o., ako prvého pri nadobudnutí tovaru z iného členského štátu a „nárazníka“
- JJ & BETROM s.r.o., ako ďalšieho v reťazci dodávok za účelom uplatnenia odpočítania dane
žalobcom, s.r.o, pričom žalobca neprijal všetky potrebné opatrenia, ktoré od neho možno rozumne

požadovať, aby sa uistil, že uskutočnené plnenie nebude viesť k jeho účasti na podvode. Správca
dane zároveň zistil, že v spoločnosti T-FLEX, s.r.o. došlo k daňovému úniku, keď táto spoločnosť si
nesplnila svoju daňovú povinnosť a neodviedla vybranú daň, ktorú si posledný odberateľ - žalobca
započítal, čím si umelo ponížil svoj vzťah k štátnemu rozpočtu. Daňové orgány preto dospeli k záveru o
vedomej a aktívnej účasti žalobcu na transakciách, ktoré boli súčasťou podvodu na DPH typu „zmiznutý
obchodník“ (subdodávateľ) a „nárazník“ (deklarovaný dodávateľ).

II. Konanie pred krajským súdom

5. Proti rozhodnutiu žalovaného podal žalobca v zákonnej lehote na Krajský súd v Prešove (ďalej ako
„krajský súd“ alebo aj ako „správny súd“) správnu žalobu, ktorou sa domáhal priznania odkladného

účinku správnej žalobe, preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného ako i prvostupňového
rozhodnutia, ich zrušenia, vrátenia veci správcovi dane na ďalšie konanie a priznania práva na náhradu
trov konania. Žalobca mal za to, že rozhodnutia orgánov finančnej správy vychádzajú z nesprávneho
právneho posúdenia veci, sú nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov s tým, že
zistenie skutkového stavu bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci.

6. Uznesením sp. zn. 2S/35/2021 - 157 zo dňa 13.09.2022 krajský súd návrh žalobcu na priznanie
odkladného účinku správnej žalobe zamietol.

7. Krajský súd rozsudkom č. k. 2S/35/2021 - 170 zo dňa 22. septembra 2022 (ďalej ako „napadnutý

rozsudok“) podľa § 190 SSP žalobu zamietol a účastníkom náhradu trov konania nepriznal.

8. Vychádzajúc z rozhodnutí daňových orgánov a obsahu administratívneho spisu mal správny súd
za preukázané, že žalobcovi správca dane nárok na odpočítanie DPH za zdaňovacie obdobie január
2017 z faktúr vystavených dodávateľom JJ & BETROM s.r.o. nepriznal z dôvodu, že žalobca nesplnil

hmotnoprávne podmienky uvedené v ustanovení § 49 ods. 1, 2 písm. a/ v nadväznosti na § 51 ods. 1
písm. a/ zákona č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov (ďalej aj „zákon o DPH“), keď rozsiahle
dokazovanie bezpochyby preukázalo, že žalobca bol zapojený do podvodného reťazca, do ktorého
boli umelo vsadené spoločnosti T-FLEX s.r.o. a JJ & BETROM s.r.o. Správny súd stotožňujúc sa s
právnym posúdením a zisteným skutkovým stavom, v zmysle ktorého nedošlo reálne k dodaniu tovaru

deklarovaným dodávateľom, ale tovar bol dodávaný priamo poľským dodávateľom do skladov žalobcu,
vyzdvihol argumentačnú líniu správcu dane, ktorý podporil svoje závery judikatúrou Súdneho dvora EÚ
v spojených veciach Axel Kittel a Recolta Recycling C-439/04 a C-440/04.

9. V odôvodnení napadnutého rozsudku krajský súd uviedol najmä to, že daňové orgány dostatočne

preukázali, že žalobca vedel o svojej účasti na dodávateľskom reťazci majúcom znaky podvodného
konania, a preto mu správne bolo odmietnuté právo na odpočet DPH. Poukázal pritom na zistené
skutočnosti že žalobca prijímal tovar vo svojich skladoch priamo od poľskej obchodnej spoločnosti
Základy Miesne SILESIA, S. A., a nie od deklarovaného dodávateľa či subdodávateľa, ktorý je
neaktívnou spoločnosťou bez reálneho sídla a materiálneho či personálneho vybavenia, ktorého

konateľom je bulharský občan bez informácií o obchodovaní jeho spoločnosti. Obdobne poukázal
na deklarovaného dodávateľa, ktorý nemal nijaký majetok, správcovi dane nepredložil nijaké účtovné
doklady a na tovare v kontrolovanom obchodnom reťazci nemal nijakú maržu, z čoho vyplýva
ekonomická neopodstatnenosť kontrolovaných obchodov. Správny súd poukázal tiež na zistenia,
že deklarovaný dodávateľ ani subdodávateľ neboli registrovaní v súvislosti s ich povinnosťami pri

obchodovaní s mäsom podľa osobitných potravinárskych predpisov.

10. Vedomosť žalobcu o priebehu transakcií preukazovali podľa správneho súdu viaceré skutočnosti, a
to okrem Dohody o vyplňovacom práve k zmenke a Zmluvy o ručení zo dňa 01.04.2016, uzatvorenýmimedzi veriteľom Zakłady Mięsne Silesia S.A., dlžníkom T-FLEX s.r.o. a žalobcom i to, že sám
žalobca pravidelne ohlasoval príchod zásielok, produktov živočíšneho pôvodu z iných členských štátov
regionálnej veterinárnej a potravinovej správe za nadobúdateľa T- FLEX s.r.o.

11. K argumentácii žalobcu, že pri nadobudnutí tovaru priamo od poľského dodávateľa by bola jeho
daňová povinnosť nulová a nulová bola, aj keď odobral tovar od slovenského dodávateľa, správny
súd argumentuje logickým výkladom, prečo potom neodoberal tovar priamo od poľského dodávateľa
aj listinne, ale do obchodu boli umelo vložené dve spoločnosti, teda spoločnosť T-FLEX s.r.o. a JJ &

BETROMs.r.o.Pritomajsprávnysúddospelkzáveru,žedaňovápovinnosťbynebolavobochprípadoch
rovnaká. Správny súd poukázal na to, že v spoločnosti T-FLEX s.r.o. došlo k daňovému úniku tým, že
nepodala daňové priznanie, neodviedla daň, ktorú si v tomto prípade „posledný odberateľ" spoločnosť
DIAMON, s.r.o. započítal a tým umelo ponížil svoju povinnosť voči ŠR.

12. Námietka žalobcu, že nekonal podvodne a nárok mu vznikol preto, že zaplatil platbu aj spolu

s DPH podľa správneho súdu neobstojí, pretože zásada daňovej neutrality v tomto prípade nemá
opodstatnenie, keďže nárok na odpočítanie dane vzniká, ak vznikla daňová povinnosť, ktorá vzniká
reálnym dodaním tovaru. Správny súd pritom poukázal na to, že spoločnosť JJ & BETROM s.r.o.,
sa nestala nadobúdateľom, ani vlastníkom predmetného tovaru, ktorý bol dodaný do skladov žalobcu
spoločnosti DIAMON, s.r.o. a preto jej nevznikol nárok na uplatnenie DPH. Ako nedôvodnú vyhodnotil

správny súd tiež žalobnú námietku, že správca dane konštatuje účasť na daňovom podvode, ale
neuvádzakonkrétnytrestnýčinvzmysleTrestnéhozákona,ktoréhosamalžalobcadopustiť.Vsúvislosti
s daňovým podvodom správny súd argumentoval tým, že nejde o daňový podvod v zmysle noriem
trestného práva, pretože uvedené spadá do kompetencií orgánov činných v trestnom konaní, nie
daňového úradu.

13. K správnymi orgánmi vytýkanému nesplneniu si povinnosti subdodávateľov registrovať sa ako
prevádzkovatelia potravinárskych podnikov správny súd uviedol, že ide o skutočnosť, ktorá bola v
rámcivykonanejdaňovejkontrolybezpochybypreukázaná,pričomsubdodávateliaakoprevádzkovatelia
potravinárskych a krmivárskych podnikov musia byť schopní identifikovať akúkoľvek osobu, dodávajúcu

im potraviny a krmivo. Námietku nezákonne preneseného dôkazného bremena vyhodnotil správny súd
taktiež ako nedôvodnú s tým, že nebolo úlohou žalobcu v konaní dokazovať, že nevedel o účasti
na daňovom podvode, ale povinnosťou správcu dane túto vedomosť preukázať, čo sa mu v konaní
rozsiahlym dokazovaním aj podarilo. Rovnako vyhodnotil aj námietku prekročenia dĺžky daňovej kontroly
a vyrubovacieho konania, pričom dal žalobcovi do pozornosti, že to bol práve žalobca, kto požiadal o

prerušenie daňového konania 30.06.2020 z dôvodu šírenia choroby COVID-19. Okrem iného správny
súd poukázal aj na prerušené konanie z dôvodu vyžiadania MVI z Poľska a Bulharska v čase od
19.11.2018 do 21.06.2019.

14. Z dôvodov bližšie špecifikovaných v napadnutom rozsudku správny súd uzavrel, že je v súlade

s judikatúrou Súdneho dvora Európskej únie od žalobcu vyžadovať, aby bol primerane obozretný
a aby prijal opatrenia na zabránenie svojej účasti na podvodnom obchodnom reťazci, čo žalobca
v zmysle vykonaného dokazovania nesplnil. Podľa správneho súdu nie je ani povinnosťou správcu
dane daňovému subjektu uviesť, aké konkrétne opatrenia mal prijať a aké dôkazy predložiť na to, aby
sa daňový subjekt vyvinil. Vedomostnú stránku mal správny súd za preukázanú najmä z dohody o

vyplňovacom práve odkazujúcu na zmluvu o ručení medzi žalobcom (ako ručiteľom) a spoločnosťou
Základy Miesne SILESIA, S. A. za pohľadávky voči subdodávateľovi. Uvedené zmluvy preukazujú
vedomosť žalobcu o celom obchode ako aj pochybnosti a opatrnosť na strane poľskej spoločnosti. Z
vyššie uvedených dôvodov sa správny súd stotožnil s právnym posúdením veci zo strany daňových
orgánov.

III. Kasačná sťažnosť, stanoviská účastníkov konania

15. Proti napadnutému rozsudku správneho súdu podal žalobca (ďalej ako „sťažovateľ“) včas kasačnú

sťažnosť, ktorú odôvodnil tak, že napadnutý rozsudok je zaťažený vadami konania tým, že správny súd
(i) nesprávnym procesným postupom znemožnil sťažovateľovi, aby uskutočnil jemu patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 440 ods. 1 písm. f/ SSP), (ii)
rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 440 ods. 1 písm. g/ SSP) a (iii) odklonil saod ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu (§ 440 ods. 1 písm. h/ SSP). Sťažnostným návrhom
sa sťažovateľ domáhal, aby Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej ako „kasačný súd“ alebo aj
ako „Najvyšší správny súd SR“) napadnutý rozsudok zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie alternatívne

zmeny napadnutého rozsudku tak, že kasačný súd správnej žalobe v celom rozsahu vyhovie.

16. V rámci vymedzených sťažnostných dôvodov sťažovateľ najmä namietal, že v konaní pred orgánmi
finančnej správy nebol sťažovateľovi preukázaný profit ani vypočítaná výška benefitu, ktorý mal podľa
správcu dane získať účasťou na preverovanom podvodnom obchodnom reťazci. Pokiaľ správny súd

argumentuje, že sťažovateľ profitoval z neodvedenej dane subdodávateľom, sťažovateľ uviedol, že
o neodvedení dane nevedel, preto z nej nemohol ani profitovať. V tejto súvislosti žalobca tvrdil, že
jeho daňová povinnosť voči štátu by bola rovnaká, či nakupoval od deklarovaného dodávateľa alebo
by nakupoval priamo od dodávateľa z Poľska a že správny súd opačné tvrdenia nijako neodôvodnil.
Žalobcazopakoval,žeDPHriadnezaplatildeklarovanémudodávateľoviaženepriznanímodpočtudošlo
k narušeniu princípu neutrality.

17. Sťažovateľ ďalej namietal, že v konaní nebola preukázaná vedomá a aktívna účasť sťažovateľa
na podvode na DPH a rozhodnutia daňových orgánov ako aj napadnutý rozsudok správneho súdu
sú zmätočné v tom, že sťažovateľ nepozná dôvod odmietnutia odpočtu DPH. Podľa sťažovateľa z
rozhodnutí nie je zrejmé, či mu bol odmietnutý odpočet z dôvodu účasti na podvodnom reťazci, alebo z

dôvodu, že si nepreveril svojich obchodných partnerov, dokonca nie je zrejmé ani to, aké opatrenia mal
prijať na zabránenie svojej účasti na podvodnom reťazci.

18. Podľa sťažovateľa v konaní nebolo preukázané ani riadne odôvodnené naplnenie všetkých znakov
skutkovej podstaty trestného činu daňového podvodu. Sťažovateľ nesúhlasil s tým, že by sa vedome

zúčastnil na akomkoľvek podvodnom konaní, naopak, tvrdil, že konal v dobrej viere a daňové orgány
neuniesli dôkazné bremeno preukazujúce opak. Vo vzťahu k odôvodneniu rozhodnutí daňových
orgánov sťažovateľ poukázal na ich nedostatočnosť a nepreskúmateľnosť, najmä na absenciu uvedenia
správnych úvah a vyhodnotenia dôkazov - napríklad výsluchu svedkyne P.. Q..

19. Správny súd podľa sťažovateľa rozhodol v rozpore s rozsudkami Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 7Sžf/41/2013 zo dňa 28.05.2015 a sp. zn. 3Sžf/1/2010 zo dňa 19.08.2010, v zmysle
ktorých dôkazné bremeno preukázania účasti na daňovom podvode zaťažuje správcu dane.

20. Sťažovateľ namieta, že mu nemôže byť na ťarchu, že prijal ponuku deklarovaného dodávateľa,

ktorý mu ponúkol dlhšiu splatnosť faktúr a o cene, za ktorú nakupoval deklarovaný dodávateľ tovar od
subdodávateľa a ten od spoločnosti Základy Miesne SILESIA, S. A., informácie nemal.

21. Záverom kasačnej sťažnosti sťažovateľ navrhol priznať kasačnej sťažnosti odkladný účinok, a to
podľa § 447 ods. 1 SSP argumentujúc tým, že výkonom napadnutého rozsudku hrozí sťažovateľovi vznik

závažnej ujmy (zmenšenie jeho majetku), ktorá je reálna s tým, že priznanie odkladného účinku nie je
v rozpore s verejným záujmom.

22. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti sťažovateľa uviedol, že správny súd dospel k
správnemu právnemu záveru, s ktorým sa žalovaný v plnom rozsahu stotožnil. Mal za to, že krajský

súd sa dostatočným spôsobom a dôsledne vysporiadal so všetkými podstatnými žalobnými námietkami
sťažovateľa, ktoré sú v mnohom identické s námietkami uvádzanými v kasačnej sťažnosti. K návrhu na
priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti uviedol, že sťažovateľ bol vedome a aktívne účastný
na obchodnom reťazci poznačenom daňovým podvodom. Považujúc námietky uvedené v kasačnej
sťažnosti za nedôvodné, žalovaný navrhol kasačnú sťažnosť sťažovateľa zamietnuť.

IV. Konanie na kasačnom súde

23. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej ako „Najvyšší správny súd SR“) konajúci ako
kasačný súd (ďalej aj „kasačný súd“) preskúmal napadnutý rozsudok správneho súdu v medziach

sťažnostných bodov, pričom po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná oprávnenou osobou v
zákonnej lehote a že ide o rozhodnutie, proti ktorému je kasačná sťažnosť prípustná, vo veci v zmysle
§ 455 SSP nenariadil pojednávanie a po neverejnej porade senátu jednomyseľne dospel k záveru, že
kasačná sťažnosť sťažovateľa nie je dôvodná. Deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho správneho súdu SR www.nssud.sk
podľa § 137 ods. 4 SSP v spojení s § 452 ods. 1 SSP.

24. Po preskúmaní napadnutého rozsudku a kasačnej sťažnosti, ako aj podkladového materiálu,
kasačný súd dospel k záverom, ktoré odôvodňuje v nasledovnom texte.

V. Vybrané ustanovenia, z ktorých kasačný súd vychádzal

25. Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH: „Právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi
v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.“

26. Podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH: „Platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť,
daňztovarovaslužieb,ktorépoužijenadodávkytovarovaslužiebakoplatiteľsvýnimkoupodľaodsekov

3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov
a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.“

27. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH: „Právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ
uplatniť,akpriodpočítanídanepodľa§49ods.2písm.a)máfaktúruodplatiteľavyhotovenúpodľa§71.“

28. Podľa § 24 ods. 1 Daňového poriadku: „Daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú
vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných
podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie
bol vyzvaný správcom dane pri správe daní, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov,

ktoré je povinný viesť.“

29. Podľa § 464 ods. 1 SSP: „Ak kasačný súd rozhoduje o kasačnej sťažnosti v obdobnej veci, ktorá už
bola predmetom konania pred kasačným súdom, môže v odôvodnení svojho rozhodnutia poukázať už
len na obdobné rozhodnutie, ktorého prevzatú časť v odôvodnení uvedie.“

VI. Posúdenie námietok kasačnej sťažnosti

30.Predmetomkasačnéhokonaniajenapadnutýrozsudok,ktorýmsprávnysúdzamietolakonedôvodnú
správnu žalobu sťažovateľa, ktorou sa domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutí daňových orgánov
o vyrubení rozdielu dane sťažovateľovi na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január 2017

z dôvodu účasti sťažovateľa na daňovom podvode.

31. Kasačný súd zistil, že predmetom konania pred kasačným súdom už v minulosti boli skutkovo aj
právne obdobné veci identických účastníkov konania. Obdobnými kasačnými sťažnosťami sťažovateľa
s obdobnými námietkami sa kasačný súd vo svojej rozhodovacej činnosti už stretol opakovane a v tomto

smere poukazuje na rozhodnutia Najvyššieho správneho súdu SR, sp. zn. 2Sfk/17/2023 z 26.06.2024,
sp. zn. 2Sfk/4/2023 z 26.06.2024, sp. zn. 3Sfk/5/2023 z 28.03.2024, sp. zn. 4Sfk/5/2023 z 27.03.2024,
sp. zn. 4Sfk/4/2023 z 27.03.2024 a 5Sfk/20/2023 z 25.09.2024.

32. Kasačný súd preto postupom v zmysle § 464 ods. 1 SSP odkazuje na závery rozsudku Najvyššieho

správneho súdu SR sp. zn. 3Sfk/5/2023 zo dňa 28.03.2024 vydaného v obdobnej skutkovej a právnej
situácii, kedy kasačný súd vyhodnotil kasačné námietky sťažovateľa ako nedôvodné a kasačnú sťažnosť
postupom podľa § 461 SSP zamietol. Zohľadniac uvedené skutočnosti kasačný súd poukazuje na
odôvodnenie tohto rozsudku, s ktorým sa konajúci kasačný súd stotožňuje, na toto rozhodnutie
poukazuje a v príslušnom rozsahu ho uvádza s prípadnými úpravami či doplneniami textu v hranatých

zátvorkách. Odseky odôvodnenia citovaného rozsudku sú v záujme prehľadnosti číslované v kontinuite
s predchádzajúcimi odsekmi odôvodnenia tohto rozsudku.

33. „Vychádzajúc z administratívneho spisu možno uzavrieť, že v predmetnej veci správca dane
ako aj žalovaný pri nepriznaní práva sťažovateľky na odpočítanie dane zo sporných obchodov

argumentovali, že sťažovateľka sa spornými obchodmi či už vedome alebo v dôsledku zanedbania
primeranej obozretnosti zúčastnila na plnení poznačenom daňovým podvodom. Keby túto obozretnosť
dodržala, mala a mohla vedieť, že sa zúčastňuje obchodu poznačeného daňovým podvodom. Najmä
tento záver žalovaného aj sťažovateľka vo svojej správnej žalobe a kasačnej sťažnosti spochybňuje.Takto žalovaným a správcom dane vymedzeným dôvodom nepriznania práva na odpočítanie dane zo
sporných obchodov bol tak správny súd ako aj kasačný súd viazaný.

34. Pokiaľ teda správny súd v napadnutom rozsudku poukazuje na skutočnosť, že dôvodom nepriznania
uplatneného daňového oprávnenia v predmetnej veci bolo aj nepreukázanie jeho materiálnych
podmienok zo strany sťažovateľky, ide o zmätočnú argumentáciu, prekračujúcu rámec a obsah tak
žalobných bodov ako aj rozhodnutia žalovaného a správcu dane. Kasačný súd na túto zmätočnú
argumentáciu správneho súdu neprihliadal a (sťažovateľka ani nenamietala nedostatočné odôvodnenie

napadnutého rozsudku v tomto smere) v medziach sťažnostných bodov ďalej posudzoval správnosť
nosnej a relevantnej časti odôvodnenia napadnutého rozsudku vo vzťahu k žalovaným a správcom dane
deklarovanej účasti sťažovateľky na obchodnom reťazci poznačenom daňovým podvodom.

35. Kasačný súd konštatuje, že v predmetnej veci (s ohľadom na argumentáciu sťažovateľky) nie je
medzi účastníkmi sporné, že v obchodnom reťazci týkajúcom sa obchodovania s mäsom a mäsovými

výrobkami došlo k daňovému úniku (na strane subdodávateľa - spoločnosti T-FLEX s.r.o.). Toto zistenie
správcu dane a žalovaného sťažovateľka žiadnym spôsobom nenamietla. Rovnako nie je sporné, že k
daňovému úniku došlo v dôsledku daňového podvodu, ktorý mal byť spáchaný v nadväznosti na činnosť
predmetnej spoločnosti.

36. Správca dane a žalovaný aj podľa názoru kasačného súdu riadne objasnili mechanizmus daňového
podvodu v predmetnej veci [...]. Podstatou tohto podvodu bolo, že poľská spoločnosť Zaklady Miesne
SILESIA Spolka Akcyjna hoci fakticky prepravovala tovar pre sťažovateľku a do jej skladov, fakturačne
tovar predala s oslobodením od dane pri intrakomunitárnom dodaní (pozri režim podľa § 43 a nasl.
zákona o DPH) spoločnosti T-FLEX s.r.o. Spoločnosť T-FLEX s.r.o. preto mala tovar dodaný na

územie Slovenskej republiky zdaniť (§ 11 ods. 1, 2 a nasl. zákona o DPH). Spoločnosť T-FLEX s.r.o.
však takto nepostupovala, nepriznala súvisiace intrakomunitárne dodania od poľského dodávateľa a
tieto na území Slovenskej republiky nezdanila [...]. Tým vznikol aj daňový únik na DPH podvodného
charakteru a narušenie princípu neutrality DPH (daň nebola do štátneho rozpočtu odvedená, hoci
mala byť). Rovnako nesporná je aj skutočnosť, že obchody sťažovateľky boli s podvodným konaním

spoločnosti T-FLEX s.r.o. spojené. Je tomu tak preto, že sporný tovar bol ďalej fakturačne prevedený
na spoločnosť JJ & BETROM s.r.o. a následne na sťažovateľku, tejto bol aj fakticky doručený priamo
poľským subdodávateľom, pričom sťažovateľka si v nadväznosti na obchodný reťazec, v ktorom došlo k
daňovému úniku a narušeniu princípu neutrality dane, uplatnila právo na odpočítanie dane zo sporných
obchodov (§ 49 ods. 1 a nasl. zákona o DPH). Kasačný súd v zhode so správnym súdom považuje

vyššie uvedené skutočnosti za riadne preukázané.

37. Kasačný súd tiež dáva do pozornosti sťažovateľky, že vo svojej rozhodovacej činnosti už uviedol, že
účasť na daňovom podvode, resp. daňový podvod ako dôvod pre nepriznanie práva na odpočítanie dane
v podstatnej časti kreovaný judikatúrou Súdneho dvora Európskej únie je pojmom odlišným od daňového

podvodu podľa trestného práva Slovenskej republiky (napr. rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 1 Sžfk 16/2019 zo dňa 28. februára 2022, bod 32). Právnym ustanovením
umožňujúcim jeho aplikáciu v právnom poriadku Slovenskej republiky je § 3 ods. 6 Daňového poriadku,
v dôsledku ktorého sa na právne úkony (obchodné vzťahy) poznačené daňovým podvodom na daňové
účely neprihliada, a preto ani nemožno z takýchto právnych úkonov (obchodov) priznať uplatnené

oprávnenia podľa § 49 ods. 1 a 2 zákona o DPH. Výklad a podmienky uplatnenia § 3 ods. 6 Daňového
poriadku, či už z pohľadu tzv. daňového podvodu alebo zneužitia práva, je potrebné vykladať v súlade s
príslušnou judikatúrou Súdneho dvora Európskej únie, princípmi, zásadami a mantinelmi, ktoré aplikácii
§ 3 ods. 6 Daňového poriadku nastavuje. Argumentácia sťažovateľky v smere, v ktorom namietala (i)
nepriliehavé použitie slovného spojenia daňový podvod, (ii) skutočnosť, že nebol preukázaný trestný čin

daňového podvodu orgánmi činnými v trestnom konaní, (iii) že neboli naplnené podmienky skutkovej
podstaty trestného činu daňového podvodu či to, že (iv) nie je zrejmé, aké ustanovenie zakladá
sankcionovateľnosť daňového podvodu v právnom poriadku Slovenskej republiky na úseku správy daní,
je preto v prejednávanej veci irelevantná. [...]

38. Pre úplnosť kasačný súd k tejto námietke sťažovateľky dodáva, že z rozhodnutia žalovaného
je zrejmé, že tento sťažovateľke vyčíta najmä zanedbanie primeranej obozretnosti a starostlivosti
daňového subjektu, resp. neprijatie dostatočného množstva opatrení pre uistenie, že pri realizácii
sporného obchodu sa nebude zúčastňovať plnenia poznačeného daňovým podvodom. Inými slovami,správcadaneažalovanýtaksťažovateľkevyčítajú(napodkladezistenýchskutočností),žesavdôsledku
svojej neodôvodnenej neopatrnosti a zanedbania prevencie dostala do podvodného obchodného
reťazca. Vyplýva z toho, že ak by sťažovateľka postupovala náležite, tak pri zistenom skutkovom stave

mala a mohla vedieť, že môže participovať na obchodnom reťazci poznačenom daňovým podvodom.

39. V nadväznosti na skúmanie a dokazovanie primeranej obozretnosti priemerného zodpovedného
podnikateľa, teda toho, či daňový subjekt mohol alebo mal vedieť, že sa zúčastňuje na obchodnom
reťazci poznačenom daňovým podvodom (nedbanlivostná účasť na daňovom podvode z hľadiska

daňového práva), dáva kasačný súd do pozornosti, že relevantné sú najmä dva aspekty. Prvým
aspektom je skúmanie vykonania úkonov, ktoré možno od priemerného zodpovedného podnikateľa
očakávať pred uskutočnením zdaniteľného obchodu a zohľadňovanie informácií, ktoré z týchto úkonov
v relevantnom čase vyplývali. Druhým aspektom je vedomosť daňového subjektu o konkrétnych
okolnostiach a podmienkach obchodu či obchodnej spolupráce, ktoré u neho mohli vyvolať podozrenie,
že obchodné plnenie, ktorého sa zúčastňuje, môže byť poznačené daňovým podvodom (mutatis

mutandis rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sfk/131/2022 zo dňa
21. novembra 2023, body 58 a 59).

40. Pri vyhodnocovaní nedbanlivostnej účasti na obchodnom reťazci poznačenom daňovým podvodom
je pritom potrebné brať do úvahy aj prípadné preukázané, osobitné opatrenia/protiopatrenia/garancie,

ktoré daňový subjekt prijal, aby predchádzal jeho zapojeniu do podvodného obchodného reťazca.

41. Kasačný súd zastáva názor, že správca dane a žalovaný v predmetnej veci postupovali správne
a preukázali, že s ohľadom na zistené podozrivé okolnosti samotných obchodov a obchodných
vzťahov sťažovateľky s poľským dodávateľom a spoločnosťou JJ & BETROM s.r.o., mala a mohla

sťažovateľka vedieť, že sa uskutočneným obchodom zúčastní obchodného reťazca poznačeného
daňovým podvodom.

42. Kasačný súd má z administratívneho spisu za preukázané, že sťažovateľka bola dlhodobým
partnerom poľského dodávateľa, pričom podľa vlastných vyjadrení, obsiahnutých v správnej žalobe a

v kasačnej sťažnosti, musela túto spoluprácu ukončiť z dôvodu vyššej ceny dodávaných produktov
[...]. Rovnako má kasačný súd z administratívneho spisu (zo zmenky vystavenej sťažovateľkou pre
poľského odberateľa v prospech spoločnosti T-FLEX s.r.o. a dokumentov - dohôd s ňou súvisiacich)
[...] za preukázané, že sťažovateľka mala vedomosť o celom obchodnom reťazci (teda o všetkých
subdodávateľoch, vrátane poľského dodávateľa) a tento obchodný reťazec sama zabezpečila zmenkou

- ručila teda za jeho priebeh a riadne zaplatenie ceny tovarov poľskému dodávateľovi. Správca dane a
žalovaný tiež preukázali priebeh obchodu, keď obchod s tovarom bol spojený len s jednou prepravou,
ktorásmerovalaodpoľskéhosubdodávateľapriamodoskladovsťažovateľky,atobezingerencieďalších
deklarovaných dodávateľov - spoločností JJ & BETROM s.r.o. a T-FLEX s.r.o. [...].

43. Práve tieto skutočnosti považoval kasačný súd za kľúčové z pohľadu preukázania vedomostnej
stránky účasti sťažovateľky na obchodnom reťazci poznačenom daňovým podvodom v predmetnej
veci. Kasačný súd konštatuje, že pokiaľ sťažovateľka (i) mala vedomosť (z predchádzajúcich priamych
obchodných vzťahov) o cenových reláciách tovarov dodávaných poľským dodávateľom a jeho
platobných požiadavkách v priamom obchodnom styku a (ii) zároveň mala vedomosť o celom novom

obchodnom reťazci ako aj o tom, že jej noví dodávatelia a subdodávatelia (spoločnosti JJ & BETROM
s.r.o. a T-FLEX s.r.o.) jej dokážu od toho istého pôvodného poľského dodávateľa dodať rovnaké tovary
za lepších cenových či platobných podmienok, malo jej vzniknúť minimálne podozrenie, aký benefit z
takéhoto obchodu môžu mať jej dodávatelia, čo bolo ich úlohou v obchodnom vzťahu, a to osobitne v
kontexte skutočnosti, že išlo o intrakomunitárne dodanie a tovar putoval priamo od poľského dodávateľa

do skladov sťažovateľky.

44. Primeranú obozretnosť sťažovateľky mala nepochybne aktivovať aj samotnou sťažovateľkou
konštatovaná požiadavka poľského dodávateľa na zabezpečenie obchodného reťazca zmenkou od
konečného odberateľa - sťažovateľky [...]. Kasačný súd zastáva názor, že požadovanie zabezpečenia

obchodného reťazca zmenkou od posledného odberateľa je nezvyčajnou požiadavkou, ktorá indikuje
nedôveru obchodného partnera - poľského dodávateľa k obchodnému reťazcu, s ktorým obchodovala
sťažovateľka. Takáto nedôvera zo strany prvotného poľského subdodávateľa mala byť dostatočným
podnetom a impulzom pre aktivovanie primeranej obozretnosti sťažovateľky v predmetnom obchodnomvzťahu. Správca dane a žalovaný pritom nezistili (a ani sťažovateľka nepreukázala), že by bol takýto typ
zabezpečenia či jeho požadovanie typický pre daný sektor obchodovania, obchodovanie sťažovateľky
vo všeobecnosti či pre jej ďalšie obchodné spolupráce s inými obchodnými partnermi.

45. Pokiaľ sťažovateľka namieta, že nemohla vedieť o cenách tovarov dohodnutých medzi jej
dodávateľmi (spoločnosťami JJ & BETROM s.r.o. a T-FLEX s.r.o.) a poľským subdodávateľom, kasačný
súd kontruje vyjadreniami samotnej sťažovateľky, že (i) priamu spoluprácu s poľským dodávateľom
ukončila z dôvodu nevyhovujúcich cien tovarov a (ii) obchodný reťazec cez spoločnosť JJ & BETROM

s.r.o. využila z dôvodu výhodnejších platobných podmienok, ako jej vedel poskytnúť poľský dodávateľ.
Už z týchto tvrdení sťažovateľky je zrejmé, že musela mať predstavu o cenových reláciách tovarov
od poľského dodávateľa a o jeho platobných podmienkach, napriek tomu sa rozhodla pre výhodnejšiu
alternatívu - tovar od toho istého pôvodného dodávateľa cez dvoch slovenských subdodávateľov, ktorý
navyše zabezpečila zmenkou. Pričom nebolo zrejmé, aký iný ako daňový benefit z takéhoto obchodu
mohli dvaja ďalší slovenskí dodávatelia získať. Takéto vysvetlenie neposkytli ani bývalí konatelia

spoločností JJ & BETROM s.r.o. a T-FLEX s.r.o. v čase uskutočnenia zdaniteľných obchodov. Navyše
sama sťažovateľka svojím obchodným postupom vyvrátila svoje tvrdenia o výhodnejšej spolupráci so
svojimi slovenskými obchodnými partnermi (subdodávateľmi), za ktorých sa priamo zaručila zmenkou
a za obchod platila úhrady skôr, ako prvý dodávateľ na území Slovenskej republiky (T-FLEX, s.r.o.)
realizoval úhrady poľskému dodávateľovi tovaru.

46. V predmetnom prípade ide tak o obchod sťažovateľky s jej dlhoročným obchodným partnerom
v Poľsku (s ktorým ukončila spoluprácu z dôvodu nevyhovujúcej ceny a platobných podmienok),
ktorý bol realizovaný cez ďalších slovenských subdodávateľov, pričom za podmienok, ktoré mali byť
pre sťažovateľku cenovo a platobnými podmienkami výhodnejšie ako priama spolupráca s poľským

obchodným partnerom, bez akejkoľvek faktickej účasti deklarovaných slovenských subdodávateľov na
obchode a za súčasného zabezpečenia celého obchodného vzťahu v obchodnom reťazci zmenkou
sťažovateľky na požiadavku poľského partnera. Kasačný súd v zhode so správnym súdom, žalovaným
a správcom dane zastáva názor, že vyššie uvedené preukázané okolnosti obchodného vzťahu v
predmetnej veci sú samé o sebe pochybné a spôsobilé vyvolať podozrenie u primerane svedomitého

obchodníka, že môže participovať na obchodnom reťazci poznačenom daňovým podvodom. Rovnako
kasačnýsúddodáva,žeideookolnosti,ktorénastalipriamovdispozičnejsféresťažovateľky,ktorésama
uvádzala či z vykonaného dokazovania vyplýva objektívna vedomosť sťažovateľky o nich. Ide teda o
skutočnosti, o ktorých sťažovateľka mala a mohla vedieť. [...]

47. Napriek už vyššie uvedeným a pomenovaným pochybnostiam o samotnom obchode a jeho
korektnosti, sťažovateľka neprijala žiadne osobitné opatrenia, nevykazovala bližší záujem o svojich
obchodných partnerov a ich záujmy v rámci obchodného vzťahu, o kroky poľského dodávateľa a jeho
požiadavky na garancie a zabezpečenie celého obchodného reťazca od sťažovateľky a podobne.
Kasačný súd dodáva, že nie je jeho úlohou a ani úlohou žalovaného vymedzovať, aké opatrenia mala

sťažovateľka prijať, avšak z toho, čo bolo v daňovom konaní preukázané, nemožno konštatovať, že by
sťažovateľka konala v dobrej viere.

48.Zhrňujúcvyššieuvedenékasačnýsúdkonštatuje,žeobchodnývzťahsťažovateľkysospoločnosťami
JJ & BETROM s.r.o. a T-FLEX s.r.o. bol sám o sebe pochybný a podozrivý. Kasačný súd nespochybňuje

právo sťažovateľky napriek týmto pochybnostiam uzavrieť obchodný vzťah. Ak však podnikateľský
subjekt, aj za takto pochybných podmienok a bez ďalších relevantných opatrení, uskutoční obchodnú
transakciu, preberá na seba riziko, že jeho plnenie môže byť spojené s daňovým podvodom a z tohto
dôvodu mu nemusí byť uznané právo na odpočítanie dane z uskutočneného obchodu. Práve k tomu
došlo aj v prípade sťažovateľky.

49. Pokiaľ sťažovateľka poukazuje na to, že správca dane a žalovaný jej nepreukázali, aký neoprávnený
benefit získala z daňového podvodu, kasačný súd konštatuje, že táto skutočnosť (aj v súlade s
judikatúrou Súdneho dvora Európskej únie) nezohráva pri dokazovaní účasti daňového subjektu na
obchodnom reťazci poznačenom daňovým podvodom, ako dôvode neuznania uplatneného práva na

odpočítanie dane, žiadnu rolu [...].

50. Ak sťažovateľka namietala, že za tovar zaplatila sumu, v ktorej bola zahrnutá DPH a nepriznaním
odpočítania dane došlo k narušeniu princípu neutrality DPH, kasačný súd sa s touto námietkounestotožnil. Je potrebné uviesť, že v prípade účasti na obchodnom reťazci poznačenom daňovým
podvodom dochádza k narušeniu princípu neutrality dane v širšom kontexte na iných častiach
obchodného reťazca (v predmetnom prípade u spoločnosti T-FLEX s.r.o.), a to riadnym nesplnením

daňovej povinnosti - neodvedením dane. Deklarovaná - formálna neutralita na ďalších parciálnych
úsekoch obchodného reťazca (spoločnosť JJ & BETROM s.r.o. a sťažovateľka) je v tomto celkovom
kontexte a s ohľadom na povahu DPH irelevantná. [...]

51. Z pohľadu kasačného súdu na vyššie uvedených záveroch nič nemení ani výpoveď účtovníčky

spoločnosti JJ & BETROM s.r.o. a T-FLEX s.r.o. P.. Ing. Q. vykonávala zaúčtovanie dokladov, ktoré
jej boli odovzdané osobami konajúcimi za spoločnosti JJ & BETROM s.r.o. a T-FLEX s.r.o. Na druhej
strane však nebola prítomná pri obchodných jednaniach, nebola prítomná pri dodávkach tovaru, nemala
vedomosti o zmluvných a iných právnych vzťahoch medzi všetkými zainteresovanými subjektami či
dôvodoch, prečo spoločnosť T-FLEX s.r.o. nepriznala a neodviedla daň pri intrakomunitárnom dodaní.
Preto jej hodnotenie, či v predmetnom obchodnom reťazci došlo alebo nedošlo k daňovému podvodu a

či o ňom sťažovateľka vedela alebo nie, je len subjektívnym hodnotením, ktoré nie je schopné prevážiť
nad skutočnosťami zistenými správcom dane a žalovaným.

52. Kasačný súd s ohľadom na vyššie uvedené uzatvára, že správcovi dane a žalovanému sa podarilo
preukázať, že sťažovateľka prehliadla pochybnosti týkajúce sa uskutočňovaného obchodného vzťahu,

neprijala dostatočné preventívne opatrenia a tým sa vystavila riziku, že sa stane súčasťou obchodného
reťazca poznačeného daňovým podvodom. Inými slovami nepostupovala primerane obozretne, pričom
s ohľadom na všetky už uvedené skutočnosti bolo preukázané, že objektívne mohla vedieť, že svojím
plnením sa zúčastní obchodného reťazca poznačeného daňovým podvodom. Závery kasačného súdu
v spojení so závermi správneho súdu, žalovaného a správcu dane sú pritom postavené na zisteniach

a dôkazoch predložených správcom dane. Nemožno preto konštatovať, že by sťažovateľka bola
neprimerane zaťažená dôkazným bremenom, práve naopak, sú to orgány finančnej správy, na ktorých
ležalo v predmetnej veci dôkazné bremeno, pričom toto svoje dôkazné bremeno uniesli.

53. Pre úplnosť kasačný súd konštatuje, že nezistil odchýlenie sa správneho súdu od ustálenej

rozhodovacej činnosti kasačného súdu. Rozhodnutie žalovaného považuje aj kasačný súd za
dostatočne odôvodnené a preskúmateľné. Poskytuje odpovede na všetky podstatné otázky
predmetného prípadu. Pochybnosti ohľadom povinnosti registrácie deklarovaných dodávateľov na
účely obchodovania s mäsom a mäsovými výrobkami nepovažoval kasačný súd v predmetnej veci za
významné pre rozhodnutie orgánov finančnej správy, správneho a ani kasačného súdu.“

VII. Záverečné zhodnotenie a odôvodnenie rozsudku v časti trov

54. Vzhľadom na vyššie uvedené kasačný súd konštatuje, že námietky sťažovateľa uvedené v kasačnej
sťažnosti neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku krajského súdu, ktorý

bol v namietanej časti dostatočne odôvodnený, vychádzajúci zo správneho právneho posúdenia veci a
súladný s ustálenou rozhodovacou činnosťou kasačného súdu. Z tohto dôvodu kasačný súd kasačnú
sťažnosť sťažovateľa podľa § 461 SSP ako nedôvodnú zamietol.

55. Návrh sťažovateľa na priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti podľa § 447 ods. 1 SSP

kasačný súd zamietol. Urobil tak preto, lebo kasačnej sťažnosti sťažovateľa prislúchal odkladný účinok
už priamo zo zákona (§ 446 ods. 2 písm. a/ SSP), nebolo ho potrebné duplicitne a osobitne priznávať
aj rozhodnutím kasačného súdu.

56. O trovách kasačného konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. 1 SSP v spojení s § 167

ods. 1 SSP. Sťažovateľ (žalobca) v kasačnom konaní úspech nemal, pričom žalovanému náhrada trov
kasačného konania prislúcha len v prípade, ak to možno spravodlivo požadovať a po splnení zákonom
stanovených podmienok len výnimočne (§ 168 SSP), ktoré v danom prípade nenastali, a preto kasačný
súd účastníkom konania nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznal.
57. Podľa § 3 ods. 3 písm. c) zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení

niektorých zákonov v účinnom znení výkon súdnictva v predmetnej veci prešiel od 1. júna 2023 zo
správneho súdu na Správny súd v Košiciach. Z tohto dôvodu bude aj tento rozsudok doručovaný cestou
Správneho súdu v Košiciach.58. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0
(§ 463 SSP v spojení s § 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu opravný prostriedok nie je prípustný.