Rozsudok – Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, February 27, 2025

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 9Co/6/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4121210889
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Andrea Szombathová Poláková

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2025:4121210889.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej

a členiek senátu Mgr. Ingrid Vallovej a JUDr. Denisy Šaligovej, v spore žalobcov: 1. A. B. B., nar. XX.
XX. XXXX, bytom C., D. XXX/XX, 2. B. E. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom C., D. XXX/XX, obaja zastúpení
JUDr. Ivanou Kochanskou, advokátkou, so sídlom Nitra, Farská 33, proti žalovanej: A. F. G., nar. XX. XX.
XXXX, bytom H., I. H. XXX/XX, zastúpená Mgr. Renátou Mészárosovou, advokátkou, so sídlom Levice,
Nám. hrdinov 7-8, o určenie vlastníckeho práva, o odvolaní žalobcov proti rozsudku Okresného súdu
Nitra zo dňa 29. novembra 2023 č. k. 12C/47/2021-258 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovanej vo vzťahu k žalobcom v 1. a 2. rade priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania
v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1.1. Napadnutým rozsudkom (druhým v poradí) súd prvej inštancie rozhodol tak, že žalobu zamietol
(I.) a žalovanej priznal náhradu trov konania v plnej výške, ktorú sú povinní zaplatiť žalobcovia v l. a v
2. rade spoločne a nerozdielne s tým, že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie
samostatným uznesením (II). Rozhodnutie po právnej stránke odôvodnil ustanoveniami § 137 CSP, §
123, § 124, § 126 ods. 1, § 129 ods. 1, § 130 ods. 1, 3, § 132 ods. 1 a § 134 ods. 1 Občianskeho

zákonníka. Uviedol, že žalobcovia sa podanou žalobou domáhali, aby súd určil, že každý z nich je
podielovým spoluvlastníkom nehnuteľností zapísaných v katastri nehnuteľností vedenom Okresným
úrad Nitra, katastrálny odbor, okres C., obec H., nachádzajúcich sa v katastrálnom území D. H., na LV
č. XXXX, ako pozemok parcela registra "C" parcelné číslo 1261 - záhrada o výmere 511 m2 a zároveň
nehnuteľnosti - vinohradníckeho domu na nej stojaceho, a to o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/2.
Uznesením č. k. 12C/47/2021-87 zo dňa 30. 03. 2022 súd prvej inštancie pripustil zmenu žaloby v
nasledovnom znení: Určuje sa, že žalobkyňa v 1. rade - A. B. B., J. B., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom

D. XXX/XX, XXX XX C. a žalobca v 2. rade - B. E. B., J. B., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom D. XXX/
XX, XXX XX C., sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností nachádzajúcich sa v katastrálnom území
D. H., obec H., okres C., zapísaných na LV č. XXXX vedenom katastrálnym odborom Okresného úradu
Nitra, ako pozemky - parcela registra "C" č. 1260/4 - záhrada o výmere 444 m2 a parcela registra "C" č.
1260/5 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 67 m2, vrátane stavby vinohradníckeho domu stojacej
na parcele registra "C" č. 1260/5, toho času nezapísanej v katastri nehnuteľností, so spoluvlastníckym
podielom žalobkyne v 1. rade o veľkosti 1/2 a so spoluvlastníckym podielom žalobcu v 2. rade o veľkosti

1/2. Podanú žalobu žalobcovia odôvodnili tým, že nadobudli pozemky na základe darovacej zmluvy zo
dňa 22. 12. 1999 od K. G., vrátane parcely č. 1261. V roku 2010 bol v obci Vinodol vykonaný ROEP, kedy
parcela č. 1261 bola vyhodnotená ako nevysporiadaná po nebohej K. G. a zapísaná bola na LV č. XXXX.
Vlastníčkou tejto parcely sa stala matka žalovanej na základe dedičského konania po K. G. a následneju darovala žalovanej. Žalobcovia spolu so svojimi rodičmi užívali spornú parcelu, aj vinohradnícky dom,
doopatrovali K. G.. Žalovaná, ani jej matka nikdy predmetné nehnuteľnosti neužívali.

1.2. Súd prvej inštancie v rámci zisteného skutkového stavu uviedol, že v PKV č. 583, kat. úz. H. bol ako
vlastník nehnuteľností parc. č. 667 - lúka o výmere 4597 m2, parc. č. 1260 - vinica o výmere 4521 m2,
parc.č.1261-záhradaovýmere511m2,parc.č.1319-vinicaovýmere896m2aparc.č.1322-záhrada
o výmere 140 m2 zapísaný I. G. - manžel K. G.. Nehnuteľnosti nadobudol dedením č. j. D 27/1956 zo
dňa 31. 01. 1956, Čd. 380/1958. Nehnuteľnosti po I. G., zomr. XX. XX. XXXX nadobudla dedením K. G.,

ako vyplýva z rozhodnutia Okresného súdu Nitra sp. zn. D 584/92, Dnot 129/93 zo dňa 15. 04. 1993.
Okrem iných aj nehnuteľnosti v PKV č. 583 parc. č. 667, 1260, 1261, 1322, 1319. Žalobcovia v 1.a 2.
rade ako obdarovaní na základe Darovacej zmluvy zo dňa 22. 12. 1999 nadobudli od darcu K. G., J. L.,
nar. XX. XX. XXXX nehnuteľnosti špecifikované v bode I. darovacej zmluvy. Okrem iných v darovacej
zmluve boli uvedené nehnuteľnosti zapísané v PKV č. 583 parc. č. 667 - lúka o výmere 4597 m2, parc.
č. 1260 - vinica o výmere 4521 m2, parc. č. 1319 - vinica o výmere 896 m2 a parc. č. 1322 - záhrada o

výmere 140 m2. Z darovacej zmluvy zo dňa 22. 12. 1999 vyplýva, že parc. č. 1261 nebola predmetnom
darovacej zmluvy, hoci v PKV č. 583 zapísaná bola. Žalobcovia 1, 2 sú zapísaní na LV č. XXXX, okres C.,
obec H., katastrálne územie D. H. ako podieloví spoluvlastníci, každý z nich v podiele 1/2 nehnuteľností
parcely registra "E" parc. č. 667 - trvalý trávnatý porast o výmere 4596 m2, parc. č. 1260 - vinica o
výmere 2695 m2, parc. č. 1319 - vinica o výmere 896 m2. Z LV č. XXXX z 15. 01. 2020, okres C.,

obec H., katastrálne územie D. H. vyplýva, že ako vlastník parcely registra "E" parc .č. 1261 - záhrada o
výmere 511 m2 bola zapísaná K. G., nar. XX. XX. XXXX po ROEP. Uznesením Okresného súdu Nitra č.
k. 19D/168/2018-24, Dnot 45/19 zo dňa 14. 10. 2020 parcelu č. 1261 - záhradu o výmere 511 m2 vedenú
na LV č. XXXX nadobudla ako jediná dedička po poručiteľke K. G., matka žalovanej M. G., do svojho
výlučného vlastníctva. Z LV č. XXXX z 02. 06. 2021, okres C., obec H., katastrálne územie D. H. vyplýva,

že ako vlastník parcely registra "E" parc. č. 1261 - záhrada o výmere 511 m2 je zapísaná žalovaná,
ako titul nadobudnutia je uvedená darovacia zmluva V 11695/20-17/21. Z identifikácie parciel vyplýva,
že parc. č. 1261 bola zapísaná v stave A. podľa pozemkovej knihy ako záhrada o výmere 511 m2. Otec
žalobcov K. B. požiadal Okresný úrad Nitra o vydanie potvrdenia o BPEJ, medzi inými parcelami je v
jeho žiadosti uvedená aj parc. č. 1261 a Okresný úrad v Nitre mu potvrdenie dňa 23. 11. 1999 vydal /

slúžilo pre účel výpočtu poplatkov/. V operáte katastra nehnuteľností v katastrálnom území D. H. bola
vykonaná oprava na liste vlastníctva č. XXXX výmera parcely registra E č. 1260 - vinica z výmery 2695
m2 na výmeru 4521 m2. V odpovedi Okresného úradu Nitra, katastrálny odbor je uvedené, že parcely
1260 a 1261, zapísané v PKV č. 583 boli identické s parc. č. 1260/2 a 1260/3, pod ktorými sa nachádzala
celá pozemkovoknižná parcela 1261 a časť pozemkovoknižnej parcely 1260, zvyšok parcely 1260 o

výmere 2695 m2 bola zapísaný do registra E ako parc. č. 1260 o výmere 2695 m2. Z identifikácie parciel
vyplýva, že pozemkovoknižné parcely 1260 a 1261 sú zlúčené do parciel registra C 1260/2 a 1260/3
a zbytok vo výmere 2695 m2 je združený do parcely 1339/1. Parcela 1261 nie je uvedená v časti B
identifikácie parciel, nakoľko sa nachádzala pod parcelou registra C 1260/2.

1.3. Súd prvej inštancie konštatoval, že žalobcovia majú naliehavý právny záujem na podanej
žalobe, pretože ich právne postavenie je neisté a má ňou byť riešená otázka vlastníckeho práva k
nehnuteľnostiam, ktorých určenia vlastníctva sa domáhajú a ktorých ako vlastník je na liste vlastníctva
zapísanážalovaná.Súdprvejinštancieďalejuviedol,žez darovacejzmluvyzodňa22.12.1999vyplýva,
že parc. č. 1261, ani viničný domček, neboli predmetnom darovacej zmluvy. Sporné nehnuteľnosti

nemohli žalobcovia nadobudnúť darovacou zmluvou, pretože v prípade nehnuteľností musí mať zmluva
písomnú formu, inak je právny úkon absolútne neplatný. Nepostačujúca je argumentácia, že taká
bola vôľa darkyne darovať aj parc .č. 1261 s viničným domčekom. Potom tak prichádza do úvahy
nadobudnutie vlastníckeho práva na základe iných právnych skutočností ustanovených zákonom a
takouto inou právnou skutočnosťou je nadobudnutie vlastníctva vydržaním s poukazom na ustanovenie

§ 134 Občianskeho zákonníka.

1.4. Žalobcovia tak mohli vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam nadobudnúť vydržaním
za preukázania, že splnili všetky podmienky vydržania, ktoré musia byť splnené súčasne a ktorými
sú nasledovné podmienky: 1. musí ísť o spôsobilý predmet vydržania, táto podmienka by splnená

bola, pretože sa jedná o záhradu a viničný domček, a to je predmet spôsobilý vydržania, 2. držba
musí byť oprávnená, preukázaný musí byť titul nadobudnutia a dobromyseľnosť, 3. držba musí byť
nepretržitá počas celej zákonom ustanovenej doby 10 rokov, čo splnené bolo, pretože nehnuteľnosti
žalobcovia užívajú viac ako 10 rokov. Žalobcom sa však v konaní nepodarilo preukázať dobromyseľnosťa titul nadobudnutia ako jednu z podmienok vydržania. Súd prvej inštancie je viazaný právnym
názorom vysloveným odvolacím súdom a odvolací súd vo svojom rozhodnutí uviedol, že dobrá viera je
presvedčením nadobúdateľa, že nekoná bezprávne, keď si prisvojuje určitú vec. Iba samotná detencia

k vydržaniu nestačí. Okolnosti, ktoré svedčia záveru o existencii dobrej viery, sú okolnosti týkajúce sa
tiež právneho dôvodu nadobudnutia (titulu) - teda okolnosti svedčiace o poctivosti tohto nadobúdacieho
titulu. Posúdenie toho, či držiteľ je so zreteľom ku všetkým okolnostiam v dobrej viere, že mu vec patrí,
je nutné posudzovať nielen zo subjektívnych predstáv držiteľa, ale i z objektívnych hľadísk viažucich sa
k právnemu dôvodu (titulu), z ktorého sa odvodzuje vznik práva. Za dobromyseľného držiteľa možno

teda považovať takého držiteľa nehnuteľnosti, ktorý sa domnieva, že mu nehnuteľnosť patrí, teda, že
je jej vlastníkom, pričom uvedené presvedčenie držiteľa nehnuteľnosti o tom, že je vlastníkom tejto
nehnuteľnosti však musí mať nejaký právny základ, teda musí z niečoho vyplývať. Týmto právnym
základom je práve nadobúdací titul. Z hľadiska dobromyseľnosti držby ako podmienky nadobudnutia
vlastníctva veci vydržaním je právne relevantnou len tá skutočnosť, ktorá má objektívne znaky titulu
(prípadne aj len domnelého) nadobudnutia vlastníctva. Žalobcovia v konaní nepreukázali, na základe

akého konkrétneho právneho dôvodu - titulu je ich možné považovať za dobromyseľných držiteľov.
Pokiaľ týmto titulom mala byť darovacia zmluva zo dňa 22. 12. 1999, tak sporná parcela. č. 1261
nebola jej súčasťou, a to ani pod uvedeným parcelným číslom a ani ako parcela združená v iných
parcelách, takže sa nemôže jednať o domnelý právny titul, a čo sa týka viničného domčeka, tak ten
sa v darovacej zmluve nespomínal vôbec, a teda nie je zrejmé, akým titulom nadobudnutia mala byť

založená dobrá viera žalobcov ako dobromyseľných držiteľov, tieto skutočnosti nevyplývajú zo zisteného
skutkového stavu veci a nič na tom nezmenilo ani vyjadrenie žalobcov zo dňa 24. 11. 2023, jedná sa len o
subjektívne pocity žalobcov a aj v prípade vypočutých svedkov sa jedná len o subjektívne názory ďalších
osôb, ktoré na objektivizáciu existencie nadobúdacieho titulu nemajú žiadny vplyv. Sporný pozemok
má výmeru 511 m2, čo nie je zanedbateľná výmera, ktorá by umožňovala žalobcom užívať pozemok

v omyle, že je súčasťou pozemkov, ktoré nadobudli darovacou zmluvou a je špecifický tým, že sa na
ňom nachádza viničný domček. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že pred podpisom darovacej
zmluvy právny predchodca žalobcov pripravil podklady pre prevod, a pokiaľ predmetom darovacej
zmluvy mala byť aj parcela č. 1261 a táto následne nebola súčasťou darovacej zmluvy, či už pod
pôvodným parcelným číslom alebo ako združená parcela, pre súd nie je zrejmé, z akého objektívneho

hľadiska vo vzťahu k nadobúdaciemu dôvodu mohla prameniť dobrá viera žalobcov o nadobudnutí
aj tejto nehnuteľnosti, nehovoriac o stavbe - viničnom domčeku, ktorý ako akákoľvek stavba (prípade
akokoľvek označená tak, aby mohla vzbudiť presvedčenie o jeho nadobudnutí) absentuje v darovacej
zmluve. Či je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, musí byť zhodnotené objektívne,
ak dôjde k sporu, nestačí preto zamerať dokazovanie len na zisťovanie subjektívnych predstáv držiteľa.

Z obsahu listinných dôkazov - z obsahu darovacej zmluvy jasne vyplýva, že predmetom darovania
sporná parcela s viničným domčekom neboli, pričom žalobcovia v konaní netvrdili a ani nepreukázali
nejaký ďalší iný právny titul /iný než vlastnícky/, resp. domnelý právny titul nadobudnutia vlastníckeho
práva vydržaním a potom ich držbu spornej nehnuteľnosti je potrebné považovať za neoprávnenú,
založenú na neospravedlniteľnom skutkovom omyle, ku ktorému došlo z dôvodu, že nepostupovali

s obvyklou mierou opatrnosti, ktorú bolo možné za daných okolností od nich požadovať a mohli sa
mu pri normálnej, obvyklej opatrnosti posudzovanej z objektívneho hľadiska vyhnúť. Nadobúdacím
titulom (právnym dôvodom) je len právny úkon, ktorým sa vec prevádza na iného vlastníka, napr. kúpna
zmluva, darovacia zmluva, rozhodnutie štátneho orgánu a pod. Samotné prípadné užívanie sporných
nehnuteľností žalobcami bez súvisiaceho právneho úkonu, ktorým by došlo k prevodu vlastníckeho

práva na žalobcov a vyvodzovanie dobromyseľnosti žalobcov len s poukazom na dlhodobé nerušené
užívanie sporných častí nehnuteľností bez akéhokoľvek právneho titulu, je v rozpore s platnou právnou
úpravou upravujúcou inštitút vydržania. Sporné nehnuteľnosti síce žalobcovia užívali spolu so svojimi
rodičmi od roku 1999, od roku 2000 platia daň z nehnuteľností, aj za viničný domček. V roku 2002
žalobcovia spolu so svojimi rodičmi viničný domček rekonštruovali, uvedené skutočnosti však nesvedčia

o chýbajúcom nadobúdacom titule, a preto súd žalobu žalobcov zamietol. O trovách konania súd
rozhodol s poukazom na § 255 ods. 1 CSP tak, že žalovanej súd náhradu trov konania priznal v plnej
výške. V konaní neboli zistené výnimočné dôvody hodné osobitného zreteľa ani v okolnostiach danej
veci, ani na strane žalovanej, a to s poukazom na ustanovenie § 257 CSP.

2. Proti tomuto rozsudku podali v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobcovia v 1. a 2. rade,
namietajúc, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, konanie má inú
vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie nevykonalnavrhnutédôkazy,potrebnénazistenierozhodujúcichskutočností,súdprvejinštanciedospelnazáklade
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú
prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli

uplatnené a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Vecné
odôvodnenie napadnutého rozsudku sa nachádza len v bode 24., ktoré taktiež obsahuje doslovnú citáciu
z bodov 7. až 11. uznesenia odvolacieho súdu. Nemožno súhlasiť s konštatovaním súdu prvej inštancie,
že nemohli nadobudnúť sporné nehnuteľnosti darovacou zmluvou, pretože v nej neboli uvedené. Je
pravdou, že vychádzajúc len z obsahu samotnej darovacej zmluvy bez oboznámenia sa s obsahom

ďalších súvisiacich listín (najmä podkladov slúžiacich pre účely spísania predmetnej darovacej zmluvy)
sporné nehnuteľnosti nie sú expressis verbis uvedené v darovacej zmluve, avšak ako to vyplýva aj
z predložených dôkazov, je možné dospieť k záveru, že predmetnou darovacou zmluvou nadobudli
aj sporné nehnuteľnosti. Podkladom pre spísanie darovacej zmluvy bola Identifikácia parciel č. j. 30
035/99 zo dňa 08. 10. 1999. Ručne dopísaný dovetok na Identifikácii - „K prevodu“, pritom len potvrdzuje
tvrdenie, že táto Identifikácia mala slúžiť pre účely prevodu vlastníckeho práva. V čase uzatvárania

darovacej zmluvy sa pri identifikácii predmetu prevodu vychádzalo z časti B tejto Identifikácie parciel,
t. j. podľa stavu v pozemkovom katastri, pretože už nebolo možné vykonávať zápisy do pozemno-
knižnej vložky, a teda vychádzať z identifikácie parciel podľa časti A tejto Identifikácie, t. j. podľa stavu v
pozemkovej knihe, a zároveň nebolo možné definovať predmet prevodu podľa časti C tejto Identifikácie,
t. j. podľa stavu v katastri nehnuteľností, nakoľko k prevádzaným pozemkom nebol v tom čase ešte

založený list vlastníctva. Uvedené malo za následok, že parcely zapísané v časti A tejto Identifikácie pod
parcelným číslom 1260 a 1261 sa v časti B prejavili už len zápisom parcely č. 1260 s upravenou výmerou
2695 m2, pričom zo zápisu v časti C tejto Identifikácie, t.j. stav v katastri nehnuteľností nepochybne
vyplýva, že v zmysle tam uvedeného spojovníka sú parcely č. 1260 a č. 1261 uvedené v časti A
Identifikácie spolu o výmere 5032 m2 zlúčené (pozn. v časti C Identifikácie je doslovne uvedené, že ide

o zlúčenie) do parciel uvedených v časti C Identifikácie, t. j. podľa stavu v katastri nehnuteľností, a teda
ide o pozemok parcelné číslo 1260/2 o výmere 704 m2, č. 1260/3 o výmere 1633 m2, a zvyšok o výmere
2695 m2 združený do p. č. 1339/1 (ako súčasť väčšieho celku), ktoré spoločne majú výmeru 5032 m2,
t. j. rovnakú výmeru ako spolu parcely č. 1260 a č. 1261 zapísané v časti A tejto Identifikácie parciel.
Zo zápisu v časti C Identifikácie vyplýva, že parcela č. 1260, ktorá je uvedená v časti B Identifikácie

(resp. parcela č. 1260 a č. 1261 uvedené v časti A Identifikácie), je v časti C Identifikácie, t. j. podľa
stavu v katastri nehnuteľnosti vedená ako viaceré parcely, konkrétne parcela č. 1260/2 o výmere 704
m2, parcela č. 1260/3 o výmere 1633 m2, a zvyšok o výmere 2695 m2 združený do väčšieho celku (p.
č. 1339/1) s jasne uvedenou poznámkou, že: „Parcely sú prevoditeľné len ako celok“. Z tejto poznámky
tak jednoznačne vyplýva, že darovacou zmluvou nebolo možné prevádzať parcely zapísané v časti C

Identifikácie samostatne, ale len ako celok, t. j. ako parcelu č. 1260 zapísanú v časti B Identifikácie, a
keďže parcela č. 1260 tak v sebe zahŕňala všetky parcely uvedené v časti C Identifikácie (t. j. parcelu č.
1260/2 o výmere 704 m2, parcelu č. 1260/3 o výmere 1633 m2, a zvyšok o výmere 2695 m2 združený do
parcely č. 1339/1, ktoré parcely ale neboli v tom čase zapísané na žiadnom liste vlastníctva, keďže k nim
nebol ani založený list vlastníctva), tak prevodom parcely č. 1260 zapísanej v časti B Identifikácie došlo

k prevodu parciel uvedených v časti C Identifikácie, a zároveň aj k prevodu parcely č. 1261 uvedenej
v časti A Identifikácie, ktorá sa stala súčasťou parcely č. 1260 zapísanej v časti B Identifikácie, pričom
parcela č. 1261 ako samostatná parcela tým zanikla, pretože spolu s parcelou č. 1260 boli prekryté
parcelami uvedenými v časti C Identifikácie, t. j. p. č. 1260/2, 1260/3 a zvyšok o výmere 2695 m2 spolu
o celkovej výmere 5032 m2. Parcela č. 1260/2 s výmerou 704 m2 uvedená v časti C Identifikácie, ktorú

žalobcovia nadobudli darovacou zmluvou ako súčasť prevádzanej parcely č. 1260 podľa stavu v časti
B Identifikácie, prekrýva a prekrývala parcelu č. 1261 uvedenú v časti A Identifikácie parciel v celom
jej rozsahu. Uvedený záver potvrdzuje aj informácia z katastrálneho odboru Okresného úradu Nitra
zo dňa 16. 05. 2022, v ktorej kataster na otázku, prečo sa v časti B Identifikácie parciel nenachádza
žiadne vyjadrenie o parcele E-KN č. 1261, resp. prečo tam nie je parcela E-KN č. 1261 spomenutá,

uviedol, že parcela č. 1261 nie je uvedená v časti B Identifikácie parciel, nakoľko sa v čase vyhotovenia
tejto identifikácie parciel nachádzala pod parcelou č. 1260/2. Historicky existovala len parcela č. 1260,
keďže aj novo zamerané parcely na pôvodnej parcele č. 1261 majú označenie 1260/4 a 1260/5, čo len
potvrdzuje, že vznikli z prekrytia parcely č. 1261 parcelou č. 1260/2 uvedenou v časti C Identifikácie.
Zhotoviteľ ROEP-u sa dopustil chyby, keď namiesto toho, aby vykázal parcelu č. 1261 ako zaniknutú, z

dôvodu, že bola prekrytá parcelou C-KN č. 1260/2, ktorú nadobudli žalobcovia ako súčasť prevádzanej
parcely č. 1260 podľa časti B Identifikácie, tak túto parcelu č. 1261 obnovil so zápisom vlastníctva K.
G.. Parcela č. 1261 nemohla byť uvedená v časti B Identifikácie parciel, z ktorej sa vychádzalo pri
definovaní predmetu prevodu v čase uzatvárania darovacej zmluvy, a preto ani nemohla byť samostatneako predmet prevodu uvedená v darovacej zmluve. Inak povedané, v darovacej zmluve v čase jej
uzatvorenia nebolo možné uviesť ako predmet prevodu parcelu č. 1261, pretože ju prekrývala parcela
č. 1260/2, ktorá bola spolu s parcelou č. 1260/3 a zvyškom o výmere 2695 m2 združeným do p. č.

1339/1 súčasťou parcely č. 1260 uvedenej v časti B Identifikácie parciel, a teda k prevodu parcely č.
1261 došlo v rámci prevodu parcely č. 1260. Pokiaľ teda súd prvej inštancie uviedol, že žalobcovia
nemohli nadobudnúť sporné nehnuteľnosti (parcelu č. 1261 s viničným domčekom) darovacou zmluvou
zo dňa 22. 12. 1999, pretože tieto nehnuteľnosti neboli v darovacej zmluve uvedené, a preto ani
nemohli byť predmetom darovania, takéto tvrdenie je v príkrom rozpore s uvedenými skutočnosťami

a vyvstáva z neho otázka, na ktorú už súd prvej inštancie neodpovedal, ako teda mala pani K. G.
darovať parcelu č. 1261 žalobcom, keď túto jednak nebolo možné ako parcelu č. 1261 definovať ako
predmet prevodu, keďže zápisy z PKV v čase vyhotovenia darovacej zmluvy nebolo možné použiť na
právne účely a kataster by nevedel povoliť vklad vlastníckeho práva k parcele č. 1261, keďže bola
prekrytá parcelou č. 1260/2, a jednak, keď táto parcela v zmysle vypracovanej Identifikácie zanikla,
keďže ju prekrývala parcela č. 1260/2, ktorá spolu s parcelou č. 1260/3 a zvyškom o výmere 2695 m2

združeným do p. č. 1339/1 boli súčasťou parcely č. 1260 uvedenej v časti B Identifikácie parciel, ktorá
bolapredmetomprevodunazákladedarovacejzmluvy.Žalobcoviatakmajúzato,žedarovacouzmluvou
zo dňa 22. 12. 1999 nadobudli aj parcelu č. 1261, hoci táto parcela nie je expressis verbis uvedená
v darovacej zmluve, avšak s poukazom na uvedené skutočnosti a predložené listinné dôkazy možno
jednoznačne konštatovať, že v danom prípade došlo darovaním parcely č. 1260 (ktorú podľa časti C

Identifikácie parciel tvorili parcely č. 1260/2, č. 1260/3 a zvyšok parcely č. 1260) aj k darovaniu parcely
č. 1261. Súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku ignoroval celú uvedenú argumentáciu žalobcov a
žiadnym spôsobom sa s ňou nevyporiadal. Súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam a napadnutý rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci, keď konštatoval, že sa žalobcom nepodarilo preukázať dobromyseľnosť a titul nadobudnutia ako

jednu z podmienok vydržania, pretože nepreukázali, na základe akého konkrétneho právneho dôvodu
je ich možné považovať za dobromyseľných držiteľov. Žalobcovia s uvedeným záverom súdu prvej
inštancie nesúhlasia, pričom majú za to, že v konaní pred súdom prvej inštancie riadne preukázali
splnenie všetkých zákonných podmienok vydržania. Pokiaľ ide o konkrétny právny titul, resp. domnelý
právny titul nadobudnutia vlastníctva sporných nehnuteľností vydržaním, od začiatku konania tvrdia, že

oprávnenosť a dobromyseľnosť ich držby sporných nehnuteľností (t.j. parcely č. 1261 s vinohradníckym
domom)odvodzujúodprávnehotitulu,ktorýmjedarovaciazmluvazodňa22.12.1999,nazákladektorej
vstúpili do oprávnenej a nerušenej držby parcely č. 1261 a vinohradníckemu domu, ktorá trvala počas
zákonom stanovenej vydržacej doby. Trvajú na tom, že touto darovacou zmluvou bola založená ich
dobrá viera ako dobromyseľných držiteľov sporných nehnuteľností o tom, že predmetné nehnuteľnosti

nadobudli. S ohľadom na všetky skutočnosti a okolnosti danej veci nemožno akceptovať záver súdu
prvej inštancie, že nakoľko v darovacej zmluve nie je parcela č. 1261 a vinohradnícky dom expressis
verbis uvedená, tak sa nemôže jednať o domnelý titul. Takýto záver je v rozpore s podstatou vydržania,
pretože, ak by bola táto parcela pod uvedeným parcelným číslom uvedená v darovacej zmluve, prípadne
ako združená v iných parcelách, potom by zrejme nič nebránilo tomu, aby nadobudli predmetnú parcelu

aj s vinohradníckym domom práve prevodom vlastníckeho práva na základe tejto darovacej zmluvy
ako samostatného právneho titulu nadobudnutia vlastníctva. Z dôvodu pochybenia zhotoviteľa ROEP-
u v roku 2010 a obnovenia zápisu parcely č. 1261 ako vlastníctva pani K. G. po vyše 10-tich rokoch
od uzatvorenia darovacej zmluvy a od vstupu žalobcov do držby pozemku pôvodne označeného ako
parcela č. 1261, prekrytého v tom čase parcelou č. 1260/2, ktorá bola prevedená na žalobcov spolu s

ďalšími parcelami ako celok v podobe parcely č. 1260, došlo k nezákonnému narušeniu právnej istoty
žalobcov v otázke ich vlastníckeho práva parcely č. 1261, o čom sa žalobcovia dozvedeli až dňa 26.
04. 2021, kedy matka žalovanej oznámila matke žalobcov, že predmetnú parcelu č. 1261 nadobudla
na základe dodatočného dedičského konania a darovala ju svojej dcére – žalovanej. Stav právnej
neistoty je možné v tomto prípade odstrániť len určením vlastníckeho práva žalobcov k parcele č. 1261,

resp. k parcelám z nej následne vytvorených ako parcely registra „C“ č. 1260/4 a č. 1260/5. Majú
za to, že predmetná darovacia zmluva je spôsobilým a dostatočným domnelým titulom nadobudnutia
vlastníckeho práva žalobcov k pozemku parcele č. 1261 vydržaním ako samostatným spôsobom
nadobudnutia vlastníckeho práva k veci. V tomto prípade predmetná darovacia zmluva spĺňa všetky
kritériá domnelého titulu, keďže má znaky nadobúdacieho titulu, avšak práve pre možno nie celkom

určité a zrozumiteľné vyjadrenie vo vzťahu k parcele č. 1261, je v tejto časti neplatnou, avšak ako
taká je spôsobilá byť domnelým (putatívnym) titulom pre nadobudnutie vlastníckeho práva žalobcov
k parcele č. 1261 vrátane vinohradníckeho domu vydržaním. Súd prvej inštancie síce pri právnom
posúdení predmetnej veci vychádzal z právneho názoru vysloveného odvolacím súdom v uzneseníodvolacieho súdu, avšak tento považujú za nesúladný a nezohľadňujúci aktuálnu judikatúru Najvyššieho
súdu SR a Ústavného súdu SR, pričom poukázali na rozsudok NS SR sp. zn. 7Cdo/108/2022, uznesenie
NS SR sp. zn. 4Cdo/120/2019, nález ÚS SR sp. zn. II. ÚS 484/2015. Čo sa týka existencie okolností

svedeiacich o poctivosti žalobcov ako nadobúdate3ov sporných nehnute3ností pre účely posúdenia ich
dobromyseľnosti, ale aj okolností preukazujúcich, že v danom prípade postupovali s obvyklou mierou
opatrnosti, ktorú bolo možné od nich požadovať pre účely posúdenia existencie ospravedlniteľného
omylu žalobcov vo vzťahu k nadobúdaciemu titulu, za tieto je možné v danom prípade považova?
jednak okolnosti súvisiace s vypracovaním darovacej zmluvy prostredníctvom advokátskej kancelárie a

oprávnenom spoliehaní sa žalobcov, resp. ich otca na odbornú spôsobilosť advokátky, ako aj dôverujúc
v správnosť údajov poskytnutých katastrom vo vydanej Identifikácii parciel. Taktiež vôľa pani K. G., s
ktorou boli uzrozumení aj žalobcovia, smerovala k darovaniu celého majetku, ktorý pani K. G. zdedila
po svojom manželovi I. G.. Dôkazom uvedeného je skutočnosť, že pani K. G. zomrela ako nemajetná
(t.j. dedičské konanie po nej bolo zastavené pre nemajetnosť), a taktiež formulácia článku I darovacej
zmluvy, kde sa uvádza, že: Darujúca ja na základe právoplatného dedičského rozhodnutia D 584/92 zo

dňa 15. apríla 1993 po neb. I. G. podielovou spoluvlastníckou nehnuteľností vedených na Okresnom
úrade v Nitre – katastrálnom odbore pre kat. úz. D. H.“, pričom ďalej boli v súpise týchto nehnuteľností
uvedené tie, ktoré sa v zmysle zabezpečených identifikácií parciel nachádzali v zápise v časti B, t.j.
podľa stavu v pozemkovom katastri, kde parcela č. 1261 nebola uvedená, a tak nemohla byť ani v
darovacej zmluve spomenutá. Viničný domček nachádzajúci sa na parcele č. 1261 a výhrada súdu

prvej inštancie, že táto stavba sa v žiadnom ohľade pod akýmkoľvek označením nespomína v darovacej
zmluve,apretovovzťahuknejabsentujenadobúdacítitul,kuvedenémuuviedli,žetátostavbaviničného
domčeka (označovaná ako hajloch) stála na parcele č. 1261 od nepamäti, a to ešte z čias, kedy parcela
č. 1261 ani neexistovala a stavba viničného domčeka sa nachádzala na pozemku parcela č. 1260. Po
I. G. nadobudla parcelu č. 1260 a č. 1261 vrátane viničného domčeku pani K. G., v ktorom dedičskom

rozhodnutí síce nebola stavba viničného domčeka uvedená, ale nesporne existovala na parcele č. 1260
a neskôr na parcele č. 1261 vyčlenenej z parcely č. 1260, keďže jej existenciu potvrdzuje závet K. G. z
roku 1955. Viničný domček (hajloch) je stavba, ktorá v čase výstavby nepodliehala žiadnym stavebným
povoleniam a následne ani nikdy nebola ako stavba evidovaná v katastri nehnute3ností, eo neznamená,
žetátostavbaneexistovala,anienebránitomu,abyjužalobcoviataktiežnadobudlivydržaním,keďžeide

o spôsobilý predmet vydržania a rovnako ako parcelu č. 1261 pod týmto domčekom, tak aj tento domeek
žalobcovia nerušene až do roku 2021 užívali, keiže mali za to, že aj tento domeek nadobudli darovaním
ako vec nachádzajúcu sa na pozemku parcele e. 1261. Skutočnosť, že o tejto stavbe nie je v darovacej
zmluve zmienka, nemožno považovať za prekážku dobromyseľnosti žalobcov, že im táto stavba stojaca
na pozemku č. 1261 patrí. Okrem toho, existenciu tejto stavby viničného domčeka a jej užívanie

žalobcami potvrdili aj vo veci vypočutí svedkovia. Sporná parcela e. 1261 spolu s vinieným domeekom
tvorila a tvorí s parcelou e. 1260, ktorej bola v minulosti súeas?ou jeden funkený celok. Neexistuje
žiadne logické vysvetlenie, preeo by pani K. G. darovala žalobcom parcelu e. 1260 – vinicu o výmere
2695 m2 (po oprave 4521 m2) a nedarovala by im parcelu e. 1261 o výmere 511 m2 vrátane vinieného
domeeka na nej postavenom, kei historicky bola parcela e. 1261 súeas?ou parcely e. 1260 spolu s

vinieným domeekom a aj v súeasnosti spolu tvoria jeden funkený celok. Žalobcov za vlastníkov sporných
nehnute3ností považovali aj vo veci vypoeutí svedkovia, a teda aj na základe subjektívnych tvrdení
svedkov je možné objektivizova? dobromyse3nos? žalobcov. Neakceptovaním svedeckých výpovedí,
z ktorých vyplýva, že aj vypočutí svedkovia považovali žalobcov za vlastníkov sporných nehnuteľností,
je možné považovať za zásadné porušenie procesných práv žalobcov a postihnutie konania vadou,

ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. V tomto prípade výpovede svedkov,
ktorí uviedli, že žalobcov považovali za vlastníkov sporných nehnuteľností, napomáhajú k objektivizácii
dobromyseľnostižalobcov,žesúdobromyseľnýmidržiteľmispornýchnehnuteľností.Aktedažalobcovza
vlastníkov sporných nehnuteľností považovali aj iné nestranné osoby, tak takéto presvedčenie žalobcov
nie je len ich subjektívnym presvedčením, ale je dané objektívne, tzn. že sa to tak každému javí. Z

porovnania výmery darovaných pozemkov a spornej parcely č. 1261 tiež vyplýva, že výmera parcely
č. 1261 je jednoznačne výmerou zanedbateľnou, a to tak vo vzťahu k susedným pozemkom, ktoré
žalobcovia nadobudli darovacou zmluvou, ako aj vo vzťahu k celkovej výmere všetkých darovaných
pozemkov. Darovacou zmluvou nadobudli pozemky s celkovou výmerou vyše päť hektárov (50.000 m2),
pričom vo vzťahu k bezprostrednému susedstvu parcely č. 1261 nadobudli parcelu E-KN č. 1260 o

výmere (po oprave) 4521 m2 a parcely E-KN č. 1264, č. 1265, č. 1266, č. 1267 a č. 1268 spolu o
výmere 8883 m2, a teda v susedstve parcely č. 1261 darovacou zmluvou nadobudli pozemky o výmere
13.404 m2, z čoho výmera 511 m2 parcely č. 1261 predstavuje necelé 3,8% z celkovej výmery týchto
parciel, a teda v prípade parcely č. 1261 je možné hovoriť o zanedbateľnej výmere, pokiaľ by súdnazeral a vyhodnocoval vec aj z tohto pohľadu. Z pohľadu celkovej výmery darovaných pozemkov,
ktorá predstavuje vyše 50.000 m2 je parcela č. 1261 o výmere 511 m2, ktorá predstavuje cca 1%
z celkovej výmery darovaných pozemkov, pozemok nepochybne zanedbateľnej výmery. Nemohli tak

mať žiadne pochybností, že pokiaľ by aj predmetom darovacej zmluvy bola len parcela č. 1260, že
darovacou zmluvou vstúpili aj do oprávnenej a dobromyseľnej držby parcely č. 1261, ktorá je s parcelou
č. 1260 nerozlučne spätá, a niet absolútne žiadnych logických dôvodov, preeo by im darkyoa pani K. G.
nedarovala aj tento pozemok, ktorý je funkene aj priestorovo spojený s parcelou e. 1260. Majú tak za
to, že v konaní pred súdom prvej inštancie riadne preukázali splnenie všetkých zákonných podmienok

vydržania vrátane podmienky dobromyseľnosti. Nepochybne preukázali, že pri nadobúdaní sporných
nehnute3ností zachovali nielen obvyklú a náležitú mieru opatrnosti, ale v podstate maximálnu možnú
opatrnos?, akú bolo možné od nich za daných okolností (skutkového a právneho stavu tejto veci)
požadova?. Záver súdu prvej inštancie, ktorý im svojím rozhodnutím upiera priznať, resp. potvrdiť ich
vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam, ktoré nadobudli vydržaním, je nielenže nesprávny, ale aj
ústavne nekomfortný a nesúladný s aktuálnou judikatúrou nielen Ústavného súdu SR, ale aj Najvyššieho

súdu SR. Nie je im zrejmé, ako mali podľa názoru súdu postupovať, a aká teda mala byť ich obvyklá
mieraopatrnosti,abysavyhliúdajnémusúdomkonštatovanémuneospravedlniteľnémuomyluvovzťahu
k oprávnenosti ich držby spornej nehnuteľnosti. Tiež im nie je zrejmé, čo mali vykonať, aby zistili, že
darovacou zmluvou nenadobudnú sporné nehnuteľností, resp. že minimálne nevstúpia do oprávnenej
držby sporných nehnuteľností, keď v súlade s prejavenou vôľou darkyne K. G. sa obrátili na zákonom

povolanú a odborne spôsobilú osobu – advokátku, ktorá na základe vyžiadaných pokladov vypracovala
darovaciu zmluvu tak, aby ňou bola naplnená vôľa darkyne pani K. G. darovať všetky nehnuteľnosti,
ktoré zdedila po svojom manželovi I. G.. Ak aj boli podľa názoru súdu v nejakom omyle ohľadom
vstupu do držby sporných nehnuteľností, tak tento omyl bol s poukazom na uvedené skutočnosti úplne
ospravedlniteľný, vyhovujúci kritériám ospravedlniteľného omylu stanovených judikatúrou. Záverom

zostáva preto otázkou, ak teda podľa názoru súdu prvej inštancie nesplnili podmienky vydržania a konali
v neospravedlniteľnom skutkovom omyle vo vzťahu k nadobúdaciemu titulu, na aký účel a pre aké
prípady je potom určený inštitút vydržania ako spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva k veci, ak ho
nie je možné aplikovať na daný prípad. Záverom uviedli, že súd prvej inštancie napadnutý rozsudok
nedostatoene zdôvodnil tak, ako mu táto povinnosť vyplýva z ustanovenia § 220 ods. 2 CSP, čo má

za následok, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil žalobcom uskutočňovať im patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu ich práva na spravodlivý proces, keď sa žalobcom
ako strane sporu postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom. Napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie považujú za nesprávny a navrhli, aby Krajský súd v Nitre ako odvolací súd pod3a § 389 CSP
zrušil napadnutý rozsudok v celom jeho rozsahu a pod3a § 390 CSP rozhodol vo veci sám, resp. aby

pod3a § 388 CSP zmenil napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie a žalobe v zmysle pripustenej zmeny
žaloby v celom rozsahu vyhovel.

3. Žalovaná v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcov v 1. a 2. rade uviedla, že podané odvolanie,
napriek jeho rozsiahlosti, neobsahuje žiadne relevantné tvrdenia, okrem tých, ktoré už boli viackrát zo

strany žalobcov 1 a 2 prezentované poeas súdneho konania. Zo strany žalobcov 1. a 2. nemohlo dôjs? k
nadobudnutiu vlastníckeho práva k sporným nehnute3nostiam vydržaním, nako3ko na to neboli splnené
zákonné podmienky. Rozsudok súdu prvej inštancie zo doa 29. 11. 2023 považuje za správny a jediný
možný. Navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.

4. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP), viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania
žalobcov (§ 379 a § 380 ods. 1 CSP), prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania, s
verejným vyhlásením rozsudku a po prejednaní veci dospel k záveru, že odvolanie žalobcov nie je
dôvodné a napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné pod3a § 387 ods. 1 CSP ako vecne
správny potvrdi?.

5. Pod3a § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

6. Pod3a § 387 ods. 3 CSP odvolací súd sa v odôvodnení musí zaobera? aj podstatnými vyjadreniami

strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení
rozhodnutia súd prvej inštancie. Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiada? s podstatnými
tvrdeniami uvedenými v odvolaní.7. Pod3a § 379 CSP odvolací súd je rozsahom odvolania viazaný okrem prípadov, ak
a/ od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol dotknutý
b/ ide o nerozluené spoloeenstvo pod3a § 77 a odvolanie podal len niektorý zo subjektov

c/ ureitý spôsob usporiadania vz?ahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu

8. Pod3a § 380 ods. 1 CSP odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný.

9. Prieskumná einnos? odvolacieho súdu zahaoa ako hmotnoprávnu, tak aj procesnoprávnu oblas?.

Odvolací súd musí preto preskúma? nielen zákonnos? rozhodnutia so zrete3om k hmotnému právu,
ale tiež zákonnos? konania, z ktorého napadnuté konanie vzišlo. Pri rozhodovaní odvolacieho súdu o
odvolaní proti napadnutému rozsudku je odvolací súd viazaný ako rozsahom odvolania (okrem prípadov
uvedených v ustanovení § 379 CSP), tak aj dôvodmi podaného odvolania. Odvolate3 v podanom
odvolaní fakticky svojím dispozieným úkonom vymedzuje nielen rozsah, ale aj dôvody preskúmavacej
einnosti odvolacieho súdu.

10. Žalobcovia v 1. a 2. rade sa v tomto konaní domáhali určenia, že každý z nich je v podiele 1 k celku
vlastníkom prejednávaných nehnuteľností v katastrálnom území D. H., a to na tom skutkovom základe,
že sa stali podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností vedených na Okresnom úrade Nitra - katastrálnom
odbore pre katastrálne územie D. H. na základe Darovacej zmluvy V-1717/2000-6 zo dňa 22. 12. 1999

od darujúcej K. G., J. L., nar. XX. XX. XXXX. Žalobcovia teda nadobudli pozemky na základe darovacej
zmluvy zo dňa 22. 12. 1999, vrátane parcely č. 1261. Podkladmi k darovacej zmluve boli pozemkovo-
knižné vložky, identifikácie parciel a potvrdenie Okresného úradu Nitra zo dňa 23. 11. 1999 o zatriedení
parciel do bonitovanej pôdnoekologickej jednotky, na ktorom je ocenená aj predmetná parcela č. 1261.
V zmysle zákonov platných v čase darovania boli parcely prevádzané podľa časti identifikácie: B Stav

v pozemkovom katastri, avšak v tejto časti parcela č. 1261 už uvedená nebola, v dôsledku čoho nebola
ani predmetom prevodu. Na žalobcov tak boli prevedené len parcela č. 667, parcela č. 1260 a parcela
č. 1319, ktoré sú ďalej uvedené aj na L V č. XXXX. Na identifikácií parciel v časti C Stav v katastri
nehnuteľností boli parcely č. 1260 a č. 1261 združené do parciel č. 1260/2, č. 1260/3 a č. 1339/1 s tým,
že výmery spolu - 5032 m2 sú zhodné. Taktiež na snímke z pozemkovej mapy zo dňa 19. 11. 1975 sú

zakreslené združenéparcely č. 1260/2 a č. 1260/3, pričom parcela č. 1260/2 o výmere 704 m2 prekrýva
parceluč.1261ovýmere511m2.Vroku2010bolvobciVinodolvykonanýRegisterobnovenejevidencie
pozemkov, kedy bola parcela č. 1261 vyhodnotená ako “nevysporiadaná“ po nebohej K. G. a zapísaná
na LV č. XXXX, pričom na základe dedičského konania po K. G. sa stala vlastníčkou parcely č. 1261 M.
G., nar. XX. XX.XXXX. Následne pani G. túto parcelu darovala žalovanej, ktorá je v súčasnosti zapísaná

v liste vlastníctva č. XXXX ako vlastníčka predmetnej parcely. Vzhľadom k uvedenému a skutočnosti,
že žalovaná ani jej matka (dedička po nebohej K. G.) nikdy predmetné nehnuteľnosti - parcelu č. 1261 a
vinohradníckydomneužívali,otietosaaninikdynestaralinarozdielodžalobcov,ktorýmnavyšebolitieto
darované darovacou zmluvou zo dňa 22. 12. 1999 od K. G. ešte za jej života, majú za to, že je potrebné
napraviť chybu, ku ktorej došlo a určiť ako podielových spoluvlastníkov parcely č. 1261 zapísanej na

LV č. XXXX (v dôsledku pripustenej zmeny žaloby parcely reg. „C“ 1260/4 záhrada o výmere 444 m2
a parcely reg. „C“ č. 1260/5 zastavaná plocha a nádvorie o výmere 67 m2) a zároveň nehnuteľnosti -
vinohradníckeho domu na nej stojaceho žalobcov v 1. a 2. rade.

11. Vychádzajúc z dôvodov podaného odvolania, tak ako tieto vymedzili žalobcovia v podanom

odvolaní, ktorými dôvodmi odvolania je odvolací súd viazaný, z hľadiska prejednania odvolania žalobcov
odvolací súd posudzoval správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie len s ohľadom na takto vymedzené
odvolacie dôvody.

12. Žalobcovia namietali, že súd prvej inštancie sa vo svojom rozhodnutí vôbec nevysporiadal s celou

ich argumentáciou prezentovanou v konaní na súde prvej inštancie a táto argumentácia tvorí i ťažiskové
body ich odvolania. K uvedenému odvolací súd udáva, že i keď žalobcovia bližšie nevymedzili, ku ktorým
zásadným tvrdeniam sa súd prvej inštancie nevyjadril, tak z obsahu ich písomných podaní, na ktoré
v tejto súvislosti v odvolaní poukázali, ako i z obsahu odvolania ako takého je zrejmé, že sa jedná
predovšetkým o argumentáciu vo vzťahu k tvrdeniu, že prevodom parcely č. 1260 došlo aj k prevodu

parcely č. 1261. Pretože súd prvej inštancie sa týmito vyjadreniami žalobcov prednesenými v konaní
na súde prvej inštancie vo svojom rozhodnutí nezaoberal, v zmysle § 387 ods. 3 CSP a zásady, že
prvoinštančné a odvolacie konanie z hľadiska predmetu konania tvoria jeden celok, sa s ním vysporiadalodvolací súd. Podľa názoru odvolacieho súdu však vytýkané pochybenie súdu prvej inštancie nemá
vplyv na vecnú správnosť napadnutého rozsudku, a to z dôvodov uvedených nižšie.

13. Na doplnenie dôvodov napadnutého rozhodnutia, s ohľadom na odvolaciu argumentáciu žalobcov,
odvolací súd udáva, že pokiaľ žalobcovia argumentovali, že k prevodu parcely č. 1261 došlo v rámci
prevodu parcely č. 1260 a žalobcovia tak parcelu č. 1261 nadobudli darovacou zmluvou ako súčasť
parcely č. 1260, s argumentáciou žalobcov odvolací súd nesúhlasí.

14. Z obsahu darovacej zmluvy zo dňa 22. 12. 1999, z jej článku I. je zrejmé, že v tomto článku
sú nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom darovania darkyňou K. G. charakterizované jednak ako
nehnuteľnosti pôvodne vedené v príslušných pozemno-knižných vložkách a súčasne ako nehnuteľnosti
podľa stavu v pozemkovom katastri. Rovnako je to tak vo vzťahu k parcelám č. 667, č. 1260 a č. 1319,
ktoré boli zapísané v pozemno-knižnej vložke č. XXX, pričom podľa stavu v pozemkovom katastri je
výmera parcely č. 1260 zmenená na výmeru 2695 m2 a súčasne v zmysle čl. VI. zmluvy vo vzťahu

k parcele č. 1260 mal byť prevedený zápis do novozaloženého LV s výmerou tejto parcely 2695 m2.
Z identifikácie parciel zo dňa 08. 10. 1999, ktorá mala slúžiť ako podklad k prevodu nehnuteľností
vyplýva, že parcela č. 1261 o výmere 511 m2 uvedená v časti A identifikácie podľa stavu pozemkovej
knihy, sa v časti B identifikácie podľa stavu v pozemkovom katastri nenachádza, ale nachádza sa v časti
C podľa stavu v katastri nehnuteľností ako parcela zlúčená spolu s parcelou č. 1260 do parciel č.

1260/2 o výmere 704 m2 a parc. č. 1260/3 o výmere 1633 m2, pričom zbytok vo výmere 2695 m2 je
podľa stavu v katastri nehnuteľností zlúčený do parcely č. 1339/1. Zo správy z Okresného úradu Nitra
katastrálny odbor predloženej súdu prvej inštancie tiež vyplýva, že parcela č. 1261 nie je uvedená v časti
B identifikácie zo dňa 08. 10. 1999, nakoľko v čase vyhotovenia tejto identifikácie sa nachádzala pod
parcelou registra „C“ č. 1260/2. Zároveň časť parcely č. 1260/2 zahŕňala aj časť pôvodnej pozemno-

knižnej parcely č. 1260. Časť pozemno-knižnej parcely č. 1260 bola tiež súčasťou parcely č. 1260/3
a zbytok pozemno-knižnej parcely č. 1260 bol identifikovaný ako parcela registra „E“ č. 1260 o výmere
2695 m2.

15. Podľa názoru odvolacieho súdu, z uvedeného nemožno prijať také úvahy, aké prezentovali

žalobcovia, či už v konaní pred súdom prvej inštancie, resp. v podanom odvolaní, a síce, že parcela
č. 1261 bola predmetom prevodu v zmysle darovacej zmluvy ako súčasť parcely č. 1260. S tvrdeniami
žalobcov, že sa tak stalo preto, že parcelu č. 1261 prekrývala parcela č. 1260/2, ktorá bola spolu
sparcelouč.1260/3azvyškomovýmere2695m2súčasťouparcely1260uvedenejvčastiBidentifikácie
sa odvolací súd nestotožňuje a podľa jeho názoru k takýmto záverom nemožno dospieť ani z uvedenej

identifikácie, a síce, že parcela č. 1261 bola predmetom prevodu ako súčasť parcely č. 1260. Parcela
č. 1260/2 mala v časti C identifikácie uvedenú výmeru 704 m2 a parcela č. 1260/3 výmeru 1633 m2, čo
spolu predstavuje výmeru 2337 m2 ako výmeru tvorenú celou výmerou pozemno-knižnej parcely č. 1261
a z časti tvorenou výmerou pozemno-knižnej parcely č. 1260. Pokiaľ mala parcela 1260 ako parcela
podľa stavu pozemkovej knihy výmeru 4521 m2 a ako parcela registra „E“ (podľa stavu v pozemkovom

katastri) v zmysle identifikácie výmeru 2695 m2 a táto výmera predstavuje len zvyšok pozemno-knižnej
parcely č. 1260 identifikovanej ako parc. registra „E“, za jej súčasť nemožno považovať pozemno-
knižnú parcelu č. 1261 s jej výmerou 511 m2. Parcela č. 1261 sa v časti B identifikácie podľa stavu
v pozemkovom katastri síce nenachádza, a to z dôvodu jej zlúčenia do parcely č. 1260/2, avšak
z uvedeného nemožno uzavrieť, že táto bola súčasťou prevodu ako súčasť parcely č. 1260, keď v časti

B identifikácie parciel je uvedená parcela č. 1260 ako parcela „E“ predstavujúca zvyšok tejto parcely
vo výmere 2695 m2, ktorý nebol zlúčený do parciel č. 1260/2 a č. 1260/3. Nemožno prijať takú úvahu
prezentovanú žalobcami, že prevodom parcely č. 1260 zapísanej v časti B identifikácie došlo k prevodu
parcely č. 1260/2 v celom jej rozsahu, pretože táto prekrývala parcelu č. 1260 len čiastočne, a tak ani
nemožno prijať úvahu, že pokiaľ parcela č. 1260/2 prekrývala celú parcelu č. 1261, bola by v celom

rozsahu súčasťou parcely č. 1260 uvedenej v časti B identifikácie parciel a že by parcela č. 1260
zapísaná v časti B identifikácie v sebe zahŕňala všetky parcely uvedené v časti C identifikácie. Práve
zápis parcely č. 1260 o výmere 2695 m2 v časti B identifikácie predstavuje len zvyšok tejto parcely, ktorý
nebolsúčasťouparcielč.1260/2ač.1260/3.Skutočnosť,ževyhotovenáidentifikáciaparcielobsahovala
poznámku, že parcely sú prevoditeľné ako celok nemá za následok to, že by na parcelu č. 1260 zapísanú

v časti B identifikácie bolo možné nahliadať ako na parcelu, ktorá v sebe zahŕňa všetky parcely uvedené
v časti C identifikácie (t. j. parcelu č. 1260/2 o výmere 704 m2, parcelu č. 1260/3 o výmere 1633 m2
a zvyšok o výmere 2695 m2), tak ako tvrdili žalobcovia. Tiež argument žalobcov, že historicky existovala
len parcela č. 1260, nemá pre toto konanie podstatný význam, pretože už z pozemno-knižnej vložkyč. XXX pre katastrálne územie D. H., založenej v spise, vyplýva, že v tejto boli zapísané samostatné
parcely č. 1261 a č. 1260, a to už v čase, keď ich vlastnil manžel darkyne I. G..

16. Odvolací súd sa tak nestotožňuje s tvrdením žalobcov, že parcela č. 1261 spolu s viničným
domčekom bola predmetom prevodu v zmysle darovacej zmluvy, a to ako súčasť parcely č. 1260.
Minimálne, bez ohľadu na vyššie uvedené, tomuto nezodpovedá prevádzaná výmera parcely č. 1260,
vo vzťahu ku ktorej nie je výmera parcely č. 1261 v rozsahu 511 m2 výmerou zanedbateľnou. I keď
je potrebné súhlasiť s tvrdením žalobcov, že v pomere výmery parcely č. 1261 a výmery všetkých

prevádzaných nehnuteľností v zmysle darovacej zmluvy v rozsahu vyše 5 hektárov je dôvodné hovoriť
o výmere parcely č. 1261 ako zanedbateľnej, avšak v kontexte okolností prejednávanej veci, keď
žalobcovia tvrdia, že parcela č. 1261 bola predmetom prevodu v rámci parcely č. 1260 je namieste
pomerovať výmeru parcely č. 1261 práve k výmere parcely č. 1260, a nie k výmere všetkých
prevádzaných nehnuteľností, ktorých prevod z hľadiska vyriešenia nadobudnutia vlastníckeho práva
k parcele č. 1261 je nepodstatný a nemá žiadny vplyv na posúdenie nadobudnutia vlastníctva žalobcami

k parcele č. 1261, s ohľadom na to, čo je žalobcami v tomto konaní tvrdené a čo tvorí nosné sporné
právne otázky tejto veci. Taktiež argumentácia žalobcov vo vzťahu k viničnému domčeku na parcele č.
1261, a to v smere, že tento stál na parcele od nepamäti a jeho stavba v čase výstavby nepodliehala
žiadnym stavebným povoleniam, pričom však ide zároveň o spôsobilý predmet vydržania, nie je
spôsobilá privodiť pre žalobcov prijatie záveru o ich dobrej viere ako dobromyseľných držiteľov.

17. Pokiaľ si potom žalobcovia v podanom odvolaní kladú otázku, ako im teda mala K. G. darovať
parcelu č. 1261, ako i otázku, na aký účel a pre aké prípady je potom určený inštitút vydržania, ak ho
nie je možné aplikovať na daný prípad, odvolací súd udáva, že s ohľadom na okolnosti prejednávanej
veci, pokiaľ by darkyňa v darovacej zmluve akokoľvek označila parcelu č. 1261, i ako parcelu pozemno-

knižnú (keď aj takto sú označené i ostatné prevádzané parcely) a rovnako označila i stavbu - viničný
domček, o ktorom v zmluve nie je absolútne žiadna zmienka, a to prípadne len tak, že ide o viničný
domček na danej parcele, práve v takomto nazeraní na vec by nastala situácia (pri splnení ďalších
zákonných podmienok), kedy by bolo možné, v stave, že by na základe darovacej zmluvy nedošlo
k zápisu vlastníctva k prejednávaným nehnuteľnostiam, konštatovať, že právnym dôvodom dobrej

viery držiteľov, že im vec patrí, je práve darovacia zmluva, čo by súčasne viedlo k prijatiu záveru, že
žalobcovia preukázali, že konali poctivo a preukázateľne išlo o dar zo strany darkyne K. G.. Odvolací súd
nesúhlasí s argumentáciou žalobcov, že prijaté rozhodnutie súdu prvej inštancie je v rozpore s aktuálnou
judikatúrou najvyšších súdnych autorít, práve naopak, podľa názoru odvolacieho súdu je súladné
i s rozhodnutím NS SR sp. zn. 1VCdo/1/2024, v ktorom Veľký senát NS SR uzavrel, že pri ústavne

konformnom výklade dobromyseľnosti držby treba skúmať, či držiteľ mohol byť objektívne presvedčený
o tom, že držanú vec poctivým spôsobom nadobudol. Rozhodujúcim vždy bude, či držiteľ konal poctivo,
teda napr. či za držanú vec zaplatil dohodnutú cenu, prípadne poskytol iné dohodnuté plnenie alebo
preukázateľne išlo o dar ako bezodplatné plnenie. Je treba uviesť, že v zmysle prijatých záverov NS SR
(ako i skôr prijatých záverov ÚS SR) nie je vylúčený ani predaj, resp. darovanie na základe ústnej kúpnej/

darovacej zmluvy, kde práve v takomto prípade o poctivom nadobudnutí svedčí zaplatenie kúpnej ceny,
resp. preukázanie toho, že išlo o dar, to však nie je prípad prejednávanej veci, pretože z okolností tejto
veci je jednoznačné, že žalobcovia odvodzujú vlastnícke právo k nehnuteľnostiam na základe písomne
uzatvorenej darovacej zmluvy, ktorá však podľa názoru odvolacieho súdu, zhodného so súdom prvej
inštancie, v prípade sporných nehnuteľností nie je dôvodom toho, že žalobcovia mohli byť objektívne

presvedčení, že držanú vec nadobudli. Táto darovacia zmluva je platným právnym úkonom, na základe
ktorého žalobcovia nadobudli vlastnícke právo k nehnuteľnostiam, ktoré boli predmetom darovania,
v zmluve špecifikovaných, pričom úvahy o tom, že pre nie celkom určité, resp. zrozumiteľné vyjadrenie
vo vzťahu k parcele č. 1261 je zmluva v tejto časti neplatnou a spĺňa všetky znaky domnelého titulu,
odvolací súd nepovažuje za správne, keď z obsahu zmluvy vôbec nevyplýva akékoľvek vyjadrenie

prevodu parcely č. 1261 a viničného domčeka a ich zahrnutie do rozsahu prevodu, nejedná sa o žiadne
neurčité, resp. nezrozumiteľné vyjadrenie a darovaciu zmluvu vo vzťahu k parcele č. 1261 nemožno
v žiadnom prípade považovať za neplatnú, a teda za putatívny titul nadobudnutia spornej nehnuteľnosti.

18. Vo vzťahu k preukázaniu toho, že žalobcovia ako držitelia mohli byť objektívne presvedčení o tom,

že im držaná vec patrí, odvolací súd zotrváva na svojom skoršom stanovisku vyjadrenom v zrušujúcom
uznesení zo dňa 28. septembra 2023, a to v tom ohľade, že pokiaľ v konaní vypočutí svedkovia sa
vyjadrili tak, že si mysleli, že žalobcovia sú vlastníkmi nehnuteľností, tieto ich vyjadrenia vo vzťahu
k právnemu dôvodu nadobudnutia nehnuteľností sú vyjadreniami subjektívnymi, vychádzajúcimi z ichvlastného vnímania a pocitov danej situácie držby nehnuteľností a len skutočnosť, že sa aj iným
osobám javilo, že žalobcovia sú vlastníkmi nehnuteľností, ešte nemožno vyhodnotiť tak, že by tieto
názory a postoje objektivizovali dobromyseľnosť žalobcov tak, že by bolo preukázané, že títo mohli

byť objektívne presvedčení, že im vec patrí. Uvedené odvolací súd udáva bez toho, že by akýmkoľvek
spôsobom mal záujem v tejto veci ako takej neprihliadať na výpovede svedkov, ktorí každopádne
prispeli k zisteniu skutkového stavu z hľadiska užívania spornej nehnuteľnosti, avšak nemožno súhlasiť
s názorom žalobcov, že na základe subjektívnych tvrdení svedkov o tom, koho považovali za vlastníkov
nehnuteľností, tak na žalobcov možno nazerať ako na osoby, ktoré mohli byť objektívne presvedčené,

že im vec patrí. Skutočnosť užívania nehnuteľností v kontexte súčasného nepreukázania dobrej viery
žalobcov, ktorá by objektívne vyplývala z nejakého právneho základu, a teda sa vzťahovala k právnemu
titulu, nepostačuje na preukázanie naplnenia podmienok vydržania vlastníckeho práva. Na uvedenom
nič nemení ani fakt, že sa žalobcovia obrátili na osobu právne znalú a spoliehali sa na odbornú
spôsobilosť advokátky, keď treba konštatovať, že pri bežnej miere opatrnosti, ktorú možno od nič
očakávať, mohli zistiť, že parcela č. 1261 spolu s viničným domčekom predmetom prevodu nie je, a to

či už jej uvedením v zmluve pod jej pôvodným parcelným číslom alebo ako parcely združenej, ako
i uvedením stavby na nej stojacej. Odvolací súd tak nesúhlasí s tvrdením žalobcov, že pokiaľ boli v omyle
pri vstupe do držby nehnuteľností, tak tento ich omyl bol omylom ospravedlniteľným.

19. V kontexte vyššie uvedeného mal odvolací súd za to, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový

stav veci a vyvodil z neho aj správne právne závery. Odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu
prvej inštancie je vecne správne, preto ho v zmysle ustanovenia § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

20. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP a
v odvolacom konaní úspešnej žalovanej priznal vo vzťahu k žalobcom v 1. a 2. rade nárok na náhradu

trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

Toto rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§

419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu
na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od
doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).