Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, February 19, 2025

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 16Ek/1137/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124310668
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 02. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Maroš Penťa
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2025:6124310668.2

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Slovenská konsolidačná, a.s., so
sídlom Cintorínska 21, 814 99 Bratislava-Staré Mesto, IČO: 35776005, proti povinnému: A. B., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom C. D. XXX/XX, XXX XX A., právne zast. JUDr. Lucia Boráková, advokátka,
so sídlom M. R. Štefánika 7, 010 01 Žilina, IČO: 53213726, o vymoženie 4484,20 EUR, vedenej
súdnym exekútorom: JUDr. Andrea Farkašová, so sídlom exekútorského úradu Drieňová 34, 821 04

Bratislava, IČO: 31803113, pod sp. zn. 35EX 169/24, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie zo
dňa 15.07.2024, takto

r o z h o d o l :

I. Súd exekúciu v časti vymoženia istiny vo výške 3637,31 EUR podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného
poriadku z a s t a v u j e.

II.Súdnávrhpovinnéhonazastavenieexekúcievozvyšnejčastipodľa§61lods.3Exekučnéhoporiadku

z a m i e t a.

III. Oprávnený j e p o v i n n ý nahradiť povinnému trovy exekučného konania vo výške 417,33 EUR
na účet právneho zástupcu povinného do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie, ktorý bol doručený súdu dňa 30.05.2024, domáhal

od povinného vymoženia 25221,02 EUR na základe exekučného titulu – výkazu nedoplatkov Daňového
úradu Bratislava č. 101629045/2021 zo dňa 03.09.2021, ktorý nadobudol vykonateľnosť dňa 03.09.2021
(ďalej ako „exekučný titul“).

2. Okresný súd Banská Bystrica po preskúmaní návrhu na vykonanie exekúcie a príloh k nemu vydal
dňa 03.06.2024 poverenie na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi: JUDr. Andrea Farkašová, so

sídlom exekútorského úradu Drieňová 34, 821 04 Bratislava, IČO: 31803113 (ďalej len ako „súdny
exekútor“), ktorý vedie exekúciu pod sp. zn. 35EX 169/24. Poverenie na vykonanie exekúcie bolo
doručené súdnemu exekútorovi dňa 03.06.2024. Doručením poverenia na vykonanie exekúcie súdnemu
exekútorovi sa začala exekúcia.

3. Súdny exekútor na základe podania zo dňa 26.08.2024 predložil súdu Návrh povinného na zastavenie

exekúcie zo dňa 15.07.2024, spolu s jeho prílohami a to: Splnomocnenie zo dňa 04.07.2024, ďalej
aj Vyjadrenie oprávneného zo dňa 22.08.2024, spolu s jeho prílohami a to: Výzva Daňového úradu
Bratislava č. 21354522/2015 zo dňa 01.12.2015, Výzva Daňového úradu Bratislava č. 21040928/2015
zo dňa 20.10.2015, rozhodnutie Daňového úradu Bratislava č. 100075613/2021 zo dňa 18.01.2021,
Výzva Daňového úradu Bratislava č. 101831131/2020 zo dňa 25.11.2020, ďalej aj upovedomenie
o začatí exekúcie spolu s potvrdením o doručení povinnému, Výzvu súdneho exekútora adresovanú

oprávnenému na predloženie vyjadrenia zo dňa 15.07.2024. Súd v exekučnom konaní pri rozhodovanío návrhu na zastavenie exekúcie vychádzal z dovtedajšieho spisového materiálu, z uvedených príloh
predložených v ich elektronickej podobe.

4. Upovedomenie o začatí exekúcie sp. zn. 35EX 169/24 zo dňa 04.06.2024 bolo doručené povinnému
do vlastných rúk dňa 01.07.2024. Návrh povinného na zastavenie exekúcie zo dňa 15.07.2024 bol
podaný a doručený súdnemu exekútorovi elektronicky dňa 15.07.2024. Súd v tomto bode konštatuje,
že návrh na zastavenie exekúcie bol podaný v zákonnej lehote podľa § 61k ods. 2 zákona č. 233/1995
Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších

zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“).

5. Povinný navrhol zastaviť exekúciu v celom rozsahu v zmysle § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného
poriadku z nasledovných dôvodov. Pohľadávka deklarovaná exekučným titulom vznikla titulom
jednotlivých rozhodnutí správcu dane, ktorým bol Daňový úrad Bratislava, pobočka Malacky, vydaných
v priebehu rokov 2001 až 2010 so splatnosťou najstaršieho ku dňu 12.11.2001 a najnovšieho ku dňu

04.10.2010. Výkaz daňových nedoplatkov nemá charakter rozhodnutia ani aktu verejnej moci, ktorým by
došlo k vyrubeniu dane alebo určeniu nedoplatku na dani. Takýmto rozhodnutím, resp. rozhodnutiami sú
len a výlučne rozhodnutia správcu dane. S poukazom na § 89 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe
daní (daňový poriadok) a zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Daňový poriadok“) správca
dane zostavuje výkaz nedoplatkov z evidencie daní, pričom jednou z náležitostí výkazu nedoplatkov

je označenie pôvodnej splatnosti dane. Z uvedeného vyplýva, že výkaz nedoplatkov sa vzťahuje
na daňovú povinnosť, ktorá vznikla pred jeho zostavením a zároveň sa pred jeho zostavením stala
splatnou. Exekučný titul nemá konštitutívne účinky, nezakladá povinnosť platiť daň a nespôsobuje
vznik daňovej povinnosti na strane daňovníka, ktorým je povinný. Exekučný titul má len deklaratórny
charakter reflektujúci údaje z evidencie daní. V prípade ak je takáto evidencia, údaje uvedené vo výkaze

nedoplatkov, nesprávna alebo iná ako je tomu v skutočnosti, potom to má nepochybne vplyv na výšku
vymáhanej pohľadávky, práve v prebiehajúcom exekučnom konaní. Evidencia nedoplatku na dani a
príslušenstve a označenie jednotlivých rozhodnutí v exekučnom titule je pritom rozhodujúca z pohľadu
zániku práva vymáhať daňový nedoplatok a tiež z pohľadu premlčania. S poukazom na úpravu § 85
ods. 4 Daňového poriadku časť nedoplatkov na dani, z ktorých bol zostavený exekučný titul, boli vydané

a stali sa právoplatné pred viac ako 20 rokmi, a preto tieto dotknuté pohľadávky po uplynutí tejto doby
zanikli a nemožno ich vymáhať v exekučnom konaní. Na zánik práva vymáhať daňový nedoplatok je
pritom nutné prihliadať ex offo, teda z úradnej povinnosti a ide o lehotu prekluzívnu, ktorej uplynutím na
rozdiel od premlčania právo na vymoženie v celom rozsahu zaniká, bez ohľadu na to či začalo alebo
je vedené exekučné konanie. Exekučný titul pozostáva z nasledovných daňových nedoplatkov: Daňový

nedoplatok na dani z pridanej hodnoty v zmysle daňového priznania zo dňa 24.09.2002 za ZO 1. štvrťrok
2002 – splatnosť dane 25.04.2002 – výška nedoplatku 1408,31 EUR, Daňový nedoplatok na dani z
pridanej hodnoty v zmysle daňového priznania zo dňa 19.08.2004 za ZO 3. štvrťrok 2002 – splatnosť
dane 25.10.2002 – výška nedoplatku 1148,44 EUR, Daňový nedoplatok na dani z pridanej hodnoty v
zmysle rozhodnutia č. 60035/2003 zo dňa 02.09.2003– splatnosť dane 09.10.2003 – výška nedoplatku

1051,18 EUR, Daňový nedoplatok na dani z pridanej hodnoty v zmysle rozhodnutia č. 49775/2001
zo dňa 05.10.2001– splatnosť dane 12.11.2001– výška nedoplatku 66,38 EUR, Daňový nedoplatok
na dani z pridanej hodnoty v zmysle rozhodnutia č. 49776/2001 zo dňa 05.10.2001 – splatnosť dane
12.11.2001 – výška nedoplatku 66,38 EUR, Daňový nedoplatok na dani z pridanej hodnoty v zmysle
rozhodnutia č. 67164/2002 zo dňa 01.10.2002– splatnosť dane 11.11.2002 – výška nedoplatku 66,38

EUR, Daňový nedoplatok na dani z pridanej hodnoty v zmysle rozhodnutia č. 60053/2003 zo dňa
02.09.2003 – splatnosť dane 09.10.2003 – výška nedoplatku 1 121,48 EUR, Daňový nedoplatok na
dani z pridanej hodnoty v zmysle rozhodnutia č. 66564/2002 zo dňa 25.09.2002 – splatnosť dane
04.11.2002 – výška nedoplatku 66,38 EUR, Daňový nedoplatok na dani z pridanej hodnoty v zmysle
rozhodnutia č. 66582/2002 zo dňa 25.09.2002 – splatnosť dane 04.11.2002 – výška nedoplatku 66,38

EUR, Daňový nedoplatok na dani z pridanej hodnoty v zmysle rozhodnutia č. 60029/2003 zo dňa
02.09.2003 – splatnosť dane 09.10.2003 – výška nedoplatku 691,79 EUR, Daňový nedoplatok na
dani z pridanej hodnoty v zmysle rozhodnutia č. 60032/2003 zo dňa 02.09.2003– splatnosť dane
09.10.2003 – výška nedoplatku 1 722,93 EUR, Daňový nedoplatok na dani z pridanej hodnoty v zmysle
rozhodnutia č. 60041/2003 zo dňa 02.9.02003– splatnosť dane 09.10.2003 – výška nedoplatku 2520,21

EUR, Daňový nedoplatok na dani z pridanej hodnoty v zmysle rozhodnutia č. 67163/2002 zo dňa
01.10.2002– splatnosť dane 11.11.2002– výška nedoplatku 66,38 EUR. Povinný poukázal skutočnosť,
že ak došlo k zániku pohľadávky, teda nároku práva vymáhať daňový nedoplatok, nemožno z takéhoto
daňového nedoplatku požadovať ani úroky z omeškania. Úrok z omeškania je peňažné plnenie viazanéna nezaplatenie alebo neodvedenie dane v ustanovenej výške alebo v lehote alebo vo výške určenej v
rozhodnutí správcu dane. Ak teda vyššie označené pohľadávky správcu dane zanikli, z dôvodu uplynutia
prekluzívnej lehoty, úrok z omeškania z nich plynúci nie je možné vymáhať. Súčasne ak na podklade

jednotlivých rozhodnutí správcu dane tak, ako sú uvedené v exekučnom titulu je zrejmé, že splatnosť
dane u jednotlivých nedoplatkov nastala v rokoch 2001, 2002, 2003 a nasledujúce, z takto vzniknutého
nedoplatku nemožno po 5-tich rokoch vyrubovať úrok z omeškania. Povinný zároveň v súvislosti s
úrokom z omeškania a zmluvnou pokutou, ktorá tvorí súčasť vymáhanej istiny oprávneného v tomto
exekučnom konaní poukazuje na právnu úpravu účinnú do roku 2004 a to § 45 ods. 1 zákona o dani

z pridanej hodnoty č. 289/1995 Z. z. v znení neskorších predpisov (platný do 30.04.2004), § 35b ods. 1
písm. d) zákona o správe daní a poplatkov č. 511/1992 Zb., §110c ods. 5 a § 110e zákona o správe daní
a poplatkov. Inštitút sankčného úroku bol zavedený novelou zákona o správe daní a poplatkov účinnou
od 01.01.2004, ktorou zákonodarca stanovil (prechodné ustanovenie § 110c ods. 5), že do nadobudnutia
platnosti zmluvy o pristúpení SR k EÚ sa ustanovenia § 35b ods. 1 až 9 uplatnia na všetky dane s
výnimkou DPH a spotrebných daní. To znamená, že účinok § 35b mohol byť vo vzťahu k dani z pridanej

hodnoty uplatnený až s účinnosťou od 01.05.2004, túto formu sankcie nie je možné aplikovať vo vzťahu
k dani a nedoplatku na dani pred dňom 01.05.2004, a to s poukazom na § 110c ods. 5 ZSD (prechodné
ustanovenie k úpravám účinným k 01.01.2004). Ak správca dane uložil povinnému okrem povinnosti
uhradiť daň tiež povinnosť platiť sankčný úrok z omeškania z dane splatnej a neuhradenej v období pred
dňom 01.05.2004, kedy takýto inštitút právny predpis neupravoval, ide o porušenie ústavného práva

zakotveného v čl. 13 ods. 1 písm. a) Ústavy SR, podľa ktorého povinnosti možno ukladať zákonom
alebo na základe zákona, v jeho medziach a pri zachovaní základných práv a slobôd. A preto exekučný
titul, ktorý bol zostavený z daňových nedoplatkov na základe nasledovných rozhodnutí: Rozhodnutie č.
47427/2006 zo dňa 22.09.2006 na sumu 1868,22 EUR, za 1.štvrťrok 2002, Rozhodnutie č. 52532/2005
zo dňa 23.11.2005 na sumu 915,78 EUR, za 2. štvrťrok 2001, Rozhodnutie č. 52622/2005 zo dňa

23.11.2005 na sumu 2826,49 EUR, za 3. štvrťrok 2001, Rozhodnutie č. 45860/2010 zo dňa 09.08.2010
na sumu 433,00 EUR, za 1. štvrťrok 2004, Rozhodnutie č. 41696/2008 zo dňa 03.09.2008 na sumu
910,74 EUR, za 4. štvrťrok 2002, Rozhodnutie č. 53807/2006 zo dňa 06.11.2006 na sumu 1515,93 EUR,
za 3. štvrťrok 2002, sú rozhodnutiami o uložení sankčného úroku za zdaňovacie obdobie 1. štvrťrok
2002, 2. štvrťrok 2001, 3. štvrťrok 2001, 1.štvrťrok 2004, 4. štvrťrok 2002 a 3. štvrťrok 2002, pričom

takto uložený sankčný úrok je nezákonný. Exekučný titul bol zložený aj z daňových nedoplatkov na
základe nasledovných rozhodnutí a to: Rozhodnutie č. 45115/2006 zo dňa 08.09.2006 – suma 81,19
EUR, Rozhodnutie č. 45130/2006 zo dňa 08.09.2006 – suma 39,93 EUR, Rozhodnutie č. 45132/2006
zo dňa 08.09.2006 – suma 56,42 EUR, Rozhodnutie č. 48408/2006 zo dňa 29.09.2006 – suma 331,93
EUR, Rozhodnutie č. 12143/2005 zo dňa 11.04.2005 – suma 331,93 EUR, Rozhodnutie č. 12782/2005

zo dňa 15.04.2005 – suma 331,93 EUR, Rozhodnutie č. 43041/2005 zo dňa 09.09.2005 – suma 66,38
EUR, Rozhodnutie č. 22486/2010 zo dňa 20.05.2010 – suma 33,19 EUR, Rozhodnutie č. 37906/2007
zo dňa 20.07.2007 – suma 66,38 EUR, Rozhodnutie č. 50750/2006 zo dňa 16.10.2006 – suma 98,64
EUR, Rozhodnutie č. 43076/2005 zo dňa 09.09.2005 - suma 114,81 EUR, Rozhodnutie č. 12121/2005
zo dňa 11.04.2005 – suma 331,93 EUR, Rozhodnutie č. 12135/2005 zo dňa 11.04.2005 – suma 331,93

EUR, Rozhodnutie č. 22053/2006 zo dňa 17.05.2006 – suma 331,93 EUR, Rozhodnutie č. 47562/2005
zo dňa 14.10.2005 – suma 88,52 EUR, Rozhodnutie č. 27/2008 zo dňa 02.01.2008 – suma 33,19
EUR. Tieto rozhodnutia, ktorými správca dane uložil povinnému, ako daňovému subjektu, pokutu za
neuhradenie dane po lehote splatnosti sú ku dňu ich vymáhania premlčané. Povinný s poukazom na §
35 ods. 17, a § 35b ods. 9 zákona o správe daní a poplatkov účinného od 01.01.2005 do 31.08.2007

uviedol, že v čase uloženia pokút a vyrubenia sankčných úrokov v rokoch 2005 a 2006, podľa vyššie
uvedených paragrafov sa právo vybrať a vymáhať pokutu a právo vybrať a vymáhať sankčný úrok podľa
zákona o správe daní a poplatkov premlčalo po šiestich rokoch po skončení roka, v ktorom bola uložená
pokuta alebo vyrubený sankčný úrok. Uvedené premlčanie práva vymáhať sankčný úrok platí aj na
v exekučnom titule označené rozhodnutie č. 53807/2006 zo dňa 06.11.2006 – suma 1515,93 EUR,

sankčný úrok za 3. štvrťrok 2002. Na základe uvedených okolností povinný považoval za nesporné, že
exekučný titul je nesprávny a nevykonateľný a obsahuje v časti istinu, ktorú nie je možné vymáhať z
dôvodu uplynutia prekluzívnej lehoty a tiež z dôvodu uplynutia premlčania. Exekúciu je tak nutné v celom
rozsahu zastaviť a táto môže byť vedená len na podklade exekučného titulu, ktorý je vykonateľný čo do
výšky pohľadávky. Povinný dodal, že z upovedomenia o začatí exekúcie vyplýva, že táto je vedená na

vymoženie pohľadávky, ktorá vznikla z titulu neodvedenia dane, nezaplatenia dane a jej príslušenstva,
osobou povinnou k úhrade dane, úrokov z omeškania a pokút, ktorým je daňový subjekt: A. B., IČO:
37027204, DIČ:XXXXXXXXXX, IČ DPH: C., ktorý vykonával podnikanie na základe živnostenského
oprávnenia, a ktorý bol ako podnikateľ registrovaný ako platca DPH. Avšak exekúcia je vedená vočipovinnému, ktorým je fyzická osoba, teda nie podnikateľ, tak ako je uvedené v exekučnom titule, a preto
v upovedomení o začatí exekúcie je osoba povinného nesprávne identifikovaná ako fyzická osoba, ktorá
nebola povinná platiť daň a ani nebola registrovaná k DPH. Označenie povinného je tak v rozpore s §

48 Exekučného poriadku. Na základe uvedených dôvodov povinný navrhol súdu, aby exekúciu v celom
rozsahu zastavil a priznal mu nárok na náhradu trov exekučného konania od oprávneného.

6. Oprávnený vo svojom podaní vyjadril súhlas so zastavením exekúcie v časti vymoženia istiny vo
výške 20736,82 EUR, avšak vo zvyšnej časti zodpovedajúcej sume vo výške 4484,20 EUR vyslovil

nesúhlas so zastavením exekúcie a to všetko v zmysle nasledovných dôvodov. Povinný navrhol zastaviť
exekúciu z dôvodu, že exekučný titul je nesprávny a nevykonateľný a obsahuje v časti istinu, ktorú nie
je možné vymáhať z dôvodu uplynutia prekluzívnej lehoty a tiež z dôvodu uplynutia premlčania (podľa
vyjadrenia oprávneného len čo do sumy 21203,01 EUR. Oprávnený uviedol, že nasledovné daňové
nedoplatky a to: Daňový nedoplatok na dani z pridanej hodnoty v zmysle rozhodnutia č. 49775/2001
zo dňa 05.10.2001– splatnosť dane 12.11.2001– výška nedoplatku 66,38 EUR, Daňový nedoplatok

na dani z pridanej hodnoty v zmysle rozhodnutia č. 49776/2001 zo dňa 05.10.2001 – splatnosť dane
12.11.2001 – výška nedoplatku 66,38 EUR, Daňový nedoplatok na dani z pridanej hodnoty v zmysle
daňového priznania zo dňa 24.09.2002 za ZO 1. štvrťrok 2002 – splatnosť dane 25.4.2002 – výška
nedoplatku 1408,31 EUR, Daňový nedoplatok na dani z pridanej hodnoty v zmysle daňového priznania
zo dňa 19.08.2004 za ZO 3. štvrťrok 2002 – splatnosť dane 25.10.2002 – výška nedoplatku 1148,44

EUR, Daňový nedoplatok na dani z pridanej hodnoty v zmysle rozhodnutia č. 66564/2002 zo dňa
25.09.2002 – splatnosť dane 04.11.2002 – výška nedoplatku 66,38 EUR, Daňový nedoplatok na
dani z pridanej hodnoty v zmysle rozhodnutia č. 66582/2002 zo dňa 25.09.2002 – splatnosť dane
04.11.2002 – výška nedoplatku 66,38 EUR, Daňový nedoplatok na dani z pridanej hodnoty v zmysle
rozhodnutia č. 67164/2002 zo dňa 01.10.2002– splatnosť dane 11.11.2002 – výška nedoplatku 66,38

EUR, Daňový nedoplatok na dani z pridanej hodnoty v zmysle rozhodnutia č. 67163/2002 zo dňa
01.10.2002– splatnosť dane 11.11.2002– výška nedoplatku 66,38 EUR, Daňový nedoplatok na dani z
pridanej hodnoty v zmysle rozhodnutia č. 60035/2003 zo dňa 02.09.2003– splatnosť dane 09.10.2003
– výška nedoplatku 1051,18 EUR, Daňový nedoplatok na dani z pridanej hodnoty v zmysle rozhodnutia
č. 60053/2003 zo dňa 02.09.2003 – splatnosť dane 09.10.2003 – výška nedoplatku 1121,48 EUR,

Daňový nedoplatok na dani z pridanej hodnoty v zmysle rozhodnutia č. 60029/2003 zo dňa 02.09.2003
– splatnosť dane 09.10.2003 – výška nedoplatku 691,79 EUR, Daňový nedoplatok na dani z pridanej
hodnoty v zmysle rozhodnutia č. 60032/2003 zo dňa 02.09.2003– splatnosť dane 09.10.2003 – výška
nedoplatku 1722,93 EUR, Daňový nedoplatok na dani z pridanej hodnoty v zmysle rozhodnutia č.
60041/2003 zo dňa 02.09.2003– splatnosť dane 09.10.2003 – výška nedoplatku 2520,21 EUR zanikli, z

dôvodu uplynutia prekluzívnej lehoty v zmysle § 85 ods. 4 Daňového poriadku. Oprávnený poukázal aj
na to že, jednotlivé rozhodnutia označené v exekučnom titule ako: Rozhodnutie č. 52532/2005 zo dňa
23.11.2005 na sumu 915,78 EUR, za 2. štvrťrok 2001, Rozhodnutie č. 52622/2005 zo dňa 23.11.2005
na sumu 2826,49 EUR, za 3. štvrťrok 2001, Rozhodnutie č. 47427/2006 zo dňa 22.09.2006 na sumu
1868,22 EUR, za 1.štvrťrok 2002, Rozhodnutie č. 53807/2006 zo dňa 06.11.2006 na sumu 1515,93

EUR, za 3. štvrťrok 2002, Rozhodnutie č. 41696/2008 zo dňa 03.09.2008 na sumu 910,74 EUR, za 4.
štvrťrok 2002, Rozhodnutie č. 45860/2010 zo dňa 09.08.2010 na sumu 433,00 EUR, za 1. štvrťrok 2004,
sú rozhodnutiami o uložení sankčného úroku, ktorý je nezákonný. Oprávnený dodal, že ak došlo k zániku
pohľadávky, teda nároku práva vymáhať daňový nedoplatok, nemožno z takéhoto daňového nedoplatku
požadovať ani úroky z omeškania. V uvedenom prípade ak daň určená rozhodnutím správcu dane alebo

daň splatná na podklade podaného daňového priznania uhradená nebola a súčasne takáto pohľadávky
správcu dane zanikla s poukazom na ustanovenie 85 ods. 4 Daňového poriadku zaniká aj úrok na istinu
priamo viazaný. A preto ak teda vyššie označené pohľadávky správcu dane zanikli, z dôvodu uplynutia
prekluzívnej lehoty, úrok z omeškania z nich plynúci nie je možné vymáhať. Oprávnený k ďalším
daňovým nedoplatkom, z ktorých bol zostavený exekučný titul uviedol, že rozhodnutia o uložení pokuty

správcom dane a to: Rozhodnutie č. 12143/2005 zo dňa 11.04.2005 – suma 331,93 EUR, Rozhodnutie
č. 12121/2005 zo dňa 11.04.2005 – suma 331,93 EUR, Rozhodnutie č. 12135/2005 zo dňa 11.04.2005
– suma 331,93 EUR, Rozhodnutie č. 12782/2005 zo dňa 15.04.2005 – suma 331,93 EUR, Rozhodnutie
č. 43041/2005 zo dňa 09.09.2005 – suma 66,38 EUR, Rozhodnutie č. 43076/2005 zo dňa 09.09.2005
- suma 114,81 Eur Rozhodnutie č. 47562/2005 zo dňa 14.10.2005 – suma 88,52 EUR, Rozhodnutie č.

22053/2006 zo dňa 17.05.2006 – suma 331,93 EUR, Rozhodnutie č. 45115/2006 zo dňa 08.09.2006
– suma 81,19 EUR, Rozhodnutie č. 45130/2006 zo dňa 08.09.2006 – suma 39,93 Eur, Rozhodnutie č.
45132/2006 zo dňa 08.09.2006 – suma 56,42 EUR, Rozhodnutie č. 48408/2006 zo dňa 29.09.2006 –
suma 331,93 EUR, Rozhodnutie č. 50750/2006 zo dňa 16.10.2006 – suma 98,64 EUR, Rozhodnutieč. 37906/2007 zo dňa 20.07.2007 – suma 66,38 EUR, Rozhodnutie č. 27/2008 zo dňa 02.01.2008 –
suma 33,19, EUR, Rozhodnutie č. 22486/2010 zo dňa 20.05.2010 – suma 33,19 EUR, a Rozhodnutie
č. 53807/2006 zo dňa 06.11.2006 – suma 1515,93 EUR, sankčný úrok za 3. štvrťrok 2002 sú premlčané

podľa zákona o správe daní a poplatkov v zneniach účinných od 01.01.2005 do 31.08.2007. Oprávnený
poukázal na úpravu ust. § 35 ods. 17, § 35b ods. 9 zákona o správe daní a poplatkov v znení účinnom od
01.01.2005 do 31.08.2007, a § 85 ods. 1, ods. 4 Daňového poriadku, a ust. § 9 zákona č. 67/2020 Z. z. o
niektorých mimoriadnych opatreniach vo finančnej oblasti v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej
ľudskej choroby COVID-19, podľa ktorého sa počas obdobia pandémie prerušuje plynutie lehoty na

zánik práva vyrubiť daň, plynutie lehoty, v ktorej sa premlčuje právo na vymáhanie daňového nedoplatku
a plynutie lehoty na zánik práva vymáhať daňový nedoplatok, t. j. počas vymedzeného obdobia od
12.03.2020 do 30.09.2020 premlčacia lehota neplynula, čím o 203 dní došlo k predĺženiu tejto lehoty.
Na základe vyššie uvedených zákonných ustanovení a po preverení prístupnej daňovej dokumentácie
oprávnený uznal oprávnenosť námietky preklúzie a premlčania vznesenú povinným v časti jednotlivých
vyššie uvedených daňových nedoplatkov (okrem výnimky špecifikovanej nižšie), z ktorých bol zostavený

exekučný titul, a to zodpovedajúc sume v celkovej výške 20736,82 EUR. Oprávnený neuznal dôvodnosť
námietokvznesenýchpovinnýmvčastinedoplatkupodľaRozhodnutiač.45860/2010zodňa09.08.2010
na sumu 433,00 EUR, za 1. štvrťrok 2004, a Rozhodnutia č. 22486/2010 zo dňa 20.05.2010 – suma
33,19 EUR, t. j. v celkovej sume 466,19 EUR. Oprávnený mal za to, že uvedené rozhodnutia boli vydané
v súlade so zákonom platným a účinným v čase ich vydania a nevzťahuje sa na ne ani obmedzenie

premlčacej lehoty vyplývajúce z ust. § 35 ods. 17 a ust. § 35b ods. 9 zákona o správe daní a poplatkov v
znení účinnom od 01.01.2005 do 31.08.2007, ale ust. § 85 ods. 1 Daňového poriadku. A preto v prípade
rozhodnutia č. 45860/2010 zo dňa 09.08.2010 na sumu 433,00 EUR a rozhodnutia č. 22486/2010 zo
dňa 20.05.2010 na sumu 33,19 EUR 6-ročná premlčacia lehota začala plynúť 01.01.2011 a uplynula
by dňom 31.12.2015. Daňový úrad Bratislava, pobočka Malacky výzvou č. 21354522/2015 zo dňa

01.12.2015 a výzvou č. 21040928/2019 zo dňa 20.10.2015, ktoré boli doručené povinnému uložením
dňa 28.12.2015 a uložením dňa 11.11.2015 ako vyplýva z rozhodnutia Daňového úradu Bratislava,
pobočka Malacky č. 100075613/2021 zo dňa 18.01.2021 o námietke premlčania vznesenej povinným
ako daňovým subjektom, vyzval povinného na plnenie daňového nedoplatku, pričom podľa § 80 ods.
1 Daňového poriadku začala plynúť nová premlčacia lehota po skončení kalendárneho roku, v ktorom

bola výzva doručená povinnému, t. j. 01.01.2016 a uplynula by - pri zohľadnení prerušenia plynutia
lehoty po 203 dní v zmysle ust. § 9 zákona č. 67/2020 Z. z.. (COVID) - dňa 24.07.2022. Daňový úrad
Bratislava opätovne vyzval povinného na plnenie, a to výzvou č.. 101831131/2020 zo dňa 25.11.2020,
doručenou povinnému dňa 17.12.2020 a od 01.01.2021 tak začala plynúť nová premlčacia lehota, ktorá
by uplynula 31.12.2026, t. j. po podaní návrhu na vykonanie exekúcie. V prípade sankcií vyplývajúcich

zo zákona, pri ktorých je stanovený samostatný právny režim, oprávnený zastal názor, že ich vyčíslením
a vyrubením, napr. daňovým úradom, v samostatnom rozhodnutí za presne určené obdobie (od – do)
sa stáva (sankcia) samostatnou pohľadávkou, s vlastným právnym osudom a plynutím lehôt a z dôvodu
zániku pohľadávky (istiny) uplynutím zákonnej lehoty na jej vymáhanie, nedochádza automaticky aj k
zániku úrokov, ktoré boli vyrubené samostatným rozhodnutím a plynutie lehôt sa počíta samostatne.

Záverom oprávnený konštatoval, že návrh povinného na zastavenie exekúcie je dôvodný v časti istiny
vo výške 20736,82 EUR, a preto oprávnený súhlasil so zastavením exekúcie v sume 20736,82 EUR.
Oprávnený mal za to, že návrh povinného na zastavenie exekúcie nie je dôvodný v časti 466,19 EUR,
a preto oprávnený nesúhlasil so zastavením exekúcie v tejto časti a trval na pokračovaní exekúcie
v celkovej sume 4484,20 EUR.

7. Podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak
a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku,
b) exekučný titul bol zrušený,
c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu

neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť,
d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu,
e) jepredpoklad,žeinápovinnosťuloženáexekučnýmtitulom,najmäpovinnosťniečohosazdržaťalebo
niečo strpieť, ktorú okrem povinného nemôžu vykonať iné osoby, bude dobrovoľne a riadne plnená aj
bez vedenia exekučného konania; predpokladá sa, že iná povinnosť je dobrovoľne a riadne plnená, ak

od posledného porušenia tejto inej povinnosti uplynulo najmenej 6 mesiacov.

8. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15
dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenieexekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku
dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.

9. Podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku ak je tu dôvod na zastavenie exekúcie, súd exekúciu
zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne. Ak súd návrh na
zastavenie exekúcie zamietol z dôvodu, že návrh bol podaný oneskorene, i keď tu dôvod na zastavenie
exekúcie je, povinný má právo domáhať sa vrátenia plnenia žalobou podanou voči oprávnenému.

10. Podľa § 45 ods. 2 písm. g) Exekučného poriadku exekučným titulom na účely tohto zákona je aj
platobný výmer, výkaz nedoplatkov vo veciach daní a poplatkov, ako aj zmier schválený príslušným
orgánom.

11. Podľa § 89 ods. 1 písm. b) Daňového poriadku exekučným titulom je vykonateľný výkaz daňových
nedoplatkov.

12. Podľa § 89 ods. 3 Daňového poriadku deň vyhotovenia výkazu daňových nedoplatkov je dňom jeho
vykonateľnosti. Daňový dlžník sa neupovedomuje o zostavení výkazu daňových nedoplatkov ani o jeho
vykonateľnosti.

13. Podľa § 85 ods. 1 Daňového poriadku právo na vymáhanie daňového nedoplatku je premlčané po
šiestichrokochposkončeníkalendárnehoroku,vktoromdaňovýnedoplatokvznikol,akosobitnýpredpis
neustanovuje inak. Ak správca dane v lehote podľa prvej vety doručí daňovému subjektu výzvu podľa 80,
začína plynúť nová premlčacia lehota po skončení kalendárneho roku, v ktorom bola výzva doručená.

14. Podľa § 85 ods. 4 Daňového poriadku právo na vymáhanie daňového nedoplatku zaniká po 20
rokoch po skončení kalendárneho roku, v ktorom daňový nedoplatok vznikol.

15. Podľa 165 ods. 1 Daňového poriadku právne úkony a ich účinky pri správe daní, ktoré nastali do
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

16. Podľa § 69 ods. 1 zákona o správe daní a poplatkov v znení účinnom do 31.12.2011 právo vybrať
daňový nedoplatok je premlčané po šiestich rokoch po skončení roka, v ktorom vznikol.

17. Podľa § 69 ods. 2 zákona o správe daní a poplatkov v znení účinnom do 31.12.2011 ak správca

danevykonáúkonnavybratiedaňovéhonedoplatku,premlčacialehotazačínaplynúťznovuposkončení
kalendárneho roku, v ktorom bol daňový dlžník o tomto úkone upovedomený; daňový nedoplatok je však
možné vybrať najneskôr do 20 rokov po skončení roka, v ktorom daňový nedoplatok vznikol. Úkonom
vykonaným na vybratie daňového nedoplatku je doručenie výzvy podľa § 58a, proti ktorej daňový dlžník
nepodal námietku alebo doručenie rozhodnutia, ktorým správca dane nevyhovie námietke daňového

subjektu proti výzve.

18. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 67/2020 Z. z. o niektorých mimoriadnych opatreniach vo finančnej
oblasti v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 (ďalej len „zákon č.
67/2020 Z. z.“) opatrenia podľa tohto zákona sa uplatňujú počas obdobia od 12. marca 2020, keď

vláda Slovenskej republiky (ďalej len „vláda“) vyhlásila mimoriadnu situáciu podľa osobitného predpisu v
súvislosti s ohrozením verejného zdravia II. stupňa z dôvodu ochorenia COVID-19 spôsobeným korona
vírusom SARS-CoV-2 na území Slovenskej republiky do konca kalendárneho mesiaca, v ktorom vláda
mimoriadnu situáciu odvolá, ak odsek 3 neustanovuje inak (ďalej len „obdobie pandémie“) a až do
uplynutia najneskoršej lehoty podľa tohto zákona.

19. Podľa § 2 ods. 3 zákona č. 67/2020 Z. z. na účely opatrení podľa § 3 a 4, § 6, § 8 až 12, § 16 až
18a, § 20 až 24a, § 24c až 24h, § 24j, § 24n a 24o, § 33, 34 § 36 ods. 1 a 3, § 36a a § 36c ods. 1 a 2 sa
obdobie pandémie považuje za skončené 30. septembra 2020 a na účely opatrení podľa § 7, 24i a 31
sa obdobie pandémie považuje za skončené 31. decembra 2020.

20. Podľa § 9 zákona č. 67/2020 Z. z. počas obdobia pandémie sa prerušuje plynutie lehoty na zánik
práva vyrubiť daň, plynutie lehoty, v ktorej sa premlčuje právo na vymáhanie daňového nedoplatku, a
plynutie lehoty na zánik práva vymáhať daňový nedoplatok.21. Súd v tomto bode poukazuje na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV.
ÚS 104/2019 zo dňa 05.11.2019, podľa ktorého: „Rozsah prieskumnej činnosti exekučného súdu pri

prieskume exekučného titulu je obmedzený na to, či je exekučný titul vydaný orgánom oprávneným na
jeho vydanie, či je exekučný titul materiálne a formálne vykonateľný a či sú oprávnený a povinný hmotno-
právne legitimovaní z exekučného titulu. V exekučnom konaní sa súd zaoberá takými okolnosťami,
ktoré nastali po vzniku exekučného titulu, ktoré by mohli spôsobiť jeho nevykonateľnosť, bránili by
jeho vymáhateľnosti, prípadne, pre ktoré by bola exekúcia neprípustná. Ak by tieto jestvovali pred

vznikom exekučného titulu, zásadne ich nemožno uplatniť, pretože ich relevancia sa skončila vydaním
vykonateľného rozhodnutia, ktoré sa stalo podkladom pre exekúciu. Exekučný súd skúma iba to, či došlo
k zániku judikovaného práva, t. j. práva vyplývajúceho z exekučného titulu.“

22. Návrh na zastavenie exekúcie predstavuje inštitút procesnej obrany povinného proti neprípustnej
exekúcii, ktorej účelom je zastavenie v prípadoch vymedzených Exekučným poriadkom. Procesne

legitimovaným na podanie návrhu na zastavenie exekúcie súdom je povinný. Exekučný súd v konaní o
návrhu na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie. Dôkazné bremeno
ohľadom tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý návrh
na zastavenie exekúcie podal. V zmysle § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, musí byť návrh na
zastavenie exekúcie odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže

ku dňu podania návrhu uplatniť. Inštitút návrhu na zastavenie exekúcie nie je opravným prostriedkom
proti exekučnému titulu. Návrh na zastavenie exekúcie je podaním vo veci samej a okrem všeobecných
náležitostí, musí obsahovať aj vymedzenie dôvodov, pre ktoré má byť podľa povinného exekúcia
zastavená. Je vhodné aby návrh na zastavenie exekúcie obsahoval aj návrhy na vykonanie dôkazov na
preukázanietvrdenýchskutočností.Súdvexekučnomkonaníjeviazanýexekučnýmtitulom,napodklade

ktorého je vedené exekučné konanie a exekúcia v ňom prebiehajúca.

23. Súd po zistení, že návrh povinného na zastavenie exekúcie bol podaný v lehote podľa § 61k
ods. 2 Exekučného poriadku, v čoho dôsledku má odkladný účinok, bol podaný oprávnenou osobou
- účastníkom konania, preskúmal predmetné podanie povinného a dospel k právnemu záveru, že je

čiastočne dôvodné.

24. Povinný navrhol zastaviť exekúciu z dôvodu vznesenia námietky uplynutia prekluzívnej a premlčacej
doby všetkých jednotlivých daňových nedoplatkov, z ktorých bol zostavený výkaz daňových nedoplatkov,
ktorý je exekučným titulom, na podklade ktorého prebieha výkon exekúcie s poukazom na dôvody

špecifikované v 5. bode odôvodnenia tohto uznesenia.

25. Súd v exekučnom konaní v nasledovných bodoch preskúmal formálnu a materiálnu vykonateľnosť
exekučného titulu s prihliadnutím na § 45 ods. 2 písm. g) Exekučného poriadku. Taktiež je na mieste
vopred zdôrazniť, že súd v exekučnom konaní je povinný preskúmať zákonnosť zostavenia výkazu

daňových nedoplatkov s prihliadnutím na povinným vznesenú námietku preklúzie a premlčania vo
vzťahu k jednotlivým položkám, z ktorých bol zostavený výkaz daňových nedoplatkov

26. Exekúcia v tomto exekučnom konaní prebieha na podklade exekučného titulu, ktorým je výkaz
daňových nedoplatkov Daňového úradu Bratislava č. 101629045/2021 zo dňa 03.09.2021, ktorým bola

povinnému uložená povinnosť uhradiť daňové nedoplatky v celkovej výške 25221,02 EUR. Exekučný
titul na podklade ktorého prebieha exekúcia, je výkaz daňových nedoplatkov, ktorý bol vydaný podľa §
89 ods. 2 Daňového poriadku. Výkaz daňových nedoplatkov príslušný správca dane zostavil z údajov
evidencie daní. Deň vyhotovenia sa podľa tohto osobitného predpisu považuje za deň nadobudnutia ich
vykonateľnosti. V zmysle § 89 ods. 3 Daňového poriadku povinný ako daňový dlžník sa neupovedomuje

o zostavení výkazu daňových nedoplatkov a ani o jeho vykonateľnosti. Základným materiálnym
predpokladom exekúcie je vykonateľné rozhodnutie (exekučný titul), nakoľko len takéto rozhodnutie
pripúšťa vykonávanie exekúcie. Za týmto účelom súd opätovne preskúmal exekučný titul.

27.Súdvsúvislostisuplynutímčasu,akoobjektívnejprávnejskutočnosti,jepovinnýzúradnejpovinnosti

prihliadať na preklúziu. Preklúziu možno charakterizovať ako právny inštitút, v rámci ktorého ak nedôjde
v zákonom ustanovenej lehote k uplatneniu práva, toto právo zaniká. Na to, aby bolo možné prijať
záver o tom, že došlo k zániku subjektívneho práva musia nastať dve právne skutočnosti súčasne,
a to jednak uplynutie prekluzívnej lehoty a opomenutie uplatnenia práva v tejto lehote. Prekludovanéprávo zaniká ex lege, teda priamo zo zákona, pričom je irelevantné, z akého dôvodu veriteľ svoje
právo v rámci prekluzívnej lehoty neuplatnil. Vzhľadom na uvedené a na skutočnosť, že právnym
následkom márneho uplynutia prekluzívnej lehoty počas ktorej nebolo právo uplatnené, je zánik tohto

subjektívneho práva veriteľa, a teda zaniká aj nárok veriteľa na jeho vymoženie, súd sa musel zaoberať
aj otázkou, či sa oprávnený návrhom na vykonanie exekúcie nedomáhal práva na vymoženie nároku,
ktoré zaniklo z dôvodu preklúzie a teda ide o právo prekludované. Daňový nedoplatok zanikne dňom
nasledujúcim po dni zániku práva vymáhať daňový nedoplatok. Pre určenie dňa zániku daňového
nedoplatku je rozhodujúce určenie dňa, v ktorom došlo k zániku práva vymáhať daňový nedoplatok.

Právo na vymáhanie daňového nedoplatku zaniká po 20 rokoch po skončení kalendárneho roku, v
ktorom daňový nedoplatok vznikol. Lehota určená podľa rokov končí uplynutím toho dňa, ktorý sa svojím
označením zhoduje s dňom, keď došlo k skutočnosti určujúcej jej začiatok. Svojím charakterom je to
lehota prekluzívna, na plynutie ktorej súd prihliada z úradnej povinnosti. Súd tak prihliada na zánik
práva ex offo, aj keď to dlžník nenamietne. Táto prekluzívna lehota plynie aj počas konania o výkon
rozhodnutia a exekučného konania. Po jej uplynutí stráca exekučný titul vlastnosť vykonateľnosti, teda

nie je možné na jeho základe ďalej vykonávať exekúciu. Preklúziu možno charakterizovať ako právny
inštitút, v rámci ktorého ak nedôjde v zákonom ustanovenej lehote k uplatneniu práva, toto právo zaniká.
Na to, aby bolo možné prijať záver o tom, že došlo k zániku subjektívneho práva musia nastať dve
právne skutočnosti súčasne, a to jednak uplynutie prekluzívnej lehoty a opomenutie uplatnenia práva v
tejto lehote. Prekludované právo zaniká ex lege, teda priamo zo zákona, pričom je irelevantné, z akého

dôvodu veriteľ svoje právo v rámci prekluzívnej lehoty neuplatnil. Vzhľadom na uvedené súd zdôrazňuje,
že právnym následkom márneho uplynutia prekluzívnej lehoty, počas ktorej nebolo právo uplatnené, je
zánik subjektívneho práva veriteľa, a teda aj nároku veriteľa na jeho vymoženie.

28. Na druhej strane otázka premlčania práva je spojená s uplynutím času stanoveného v zákone na

vykonanie práva, ktorý uplynul bez toho, aby bolo právo uplatnené na súde alebo inom príslušnom
orgáne, v čoho dôsledku sa dlžník môže úspešne brániť vymáhaniu práva uplatnením námietky
premlčania. Následkom premlčania vzniká právo na námietku premlčania pre povinného, ktorý ju môže,
ale nemusí uplatniť. V dôsledku premlčania právo nezaniká, naďalej trvá, ale oslabuje sa jeho úspešné
uplatnenie. Účelom tohto inštitútu je jednak stimulácia veriteľa (oprávneného) k včasnému uplatneniu

jeho práv a na strane druhej ide o obranu dlžníka (povinného) proti tomu, že veriteľ si uplatní svoje
právo až po neúmerne dlhej dobe. S poukazom na uvedené sa tak premlčaním rozumie oslabenie práva,
ktoré spočíva v tom, že po uplynutí premlčacej lehoty, v ktorej sa právo neuplatnilo, súd nemôže priznať
veriteľovi premlčané právo, ak dlžník vznesie námietku premlčania. Súd tak prihliadne na premlčanie,
len ak bola vznesená námietka premlčania účastníka konania, a sú splnené zákonné podmienky, v

opačnom prípade jeho plnenie nie je bezdôvodným obohatením. Relevantnosť námietky premlčania
vyžaduje splnenie troch náležitostí: 1. uplynutie právnym predpisom vymedzeného času (premlčacej
doby), 2. oprávnený nevykonal právo v rámci premlčacej doby, a 3. povinný vzniesol v súdnom konaní
o uplatnenom práve námietku premlčania. Podanie včasného návrhu na vykonanie exekúcie vo vzťahu
k premlčacej dobe má za následok jej spočívanie. Vo všeobecnosti možno uviesť, že plynutie premlčacej

doby prebieha neprerušene od začiatku jej plynutia až do jej skončenia. Inak povedané podaním návrhu
na vykonanie exekúcie sa plynutie premlčacej doby zastavuje (prerušuje), a to po celý čas trvania
exekúcie. V zmysle § 85 ods. 1 Daňového poriadku právo na vymáhanie daňového nedoplatku je
premlčané po šiestich rokoch po skončení kalendárneho roku, v ktorom daňový nedoplatok vznikol,
ak osobitný predpis neustanovuje inak. Ak správca dane v lehote podľa prvej vety doručí daňovému

subjektu výzvu podľa § 80 Daňového poriadku, začína plynúť nová premlčacia lehota po skončení
kalendárneho roku, v ktorom bola výzva doručená. Súd v tomto bode poukazuje na ust. 165 ods.
1 Daňového poriadku v zmysle ktorého právne úkony a ich účinky pri správe daní, ktoré nastali do
účinnosti Daňového poriadku, zostávajú zachované, v čoho dôsledku do nadobudnutia účinnosti nového
Daňovéhoporiadku,jepotrebnéprihliadnuťajnaplynutiepremlčacíchlehôtvzmyslezákonač.511/1992

Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení účinnom do
31.12.2011 (ďalej len „zákon o správe daní“) zákona o správe daní účinného do 31.12.2011. V zmysle
§ 69 ods. 1 zákona o správe daní právo vybrať daňový nedoplatok je premlčané po šiestich rokoch po
skončení roka, v ktorom vznikol.

29. Výkaz daňových nedoplatkov Daňového úradu Bratislava č. 101629045/2021 zo dňa 03.09.2021
pozostáva (okrem uvedených v nižších bodoch) aj z týchto daňových nedoplatkov podľa príslušných
rozhodnutí a to: 1. daňového nedoplatku vo výške 66,38 EUR podľa rozhodnutia č. 49775/2001 zo
dňa 05.10.2001 s dátumom pôvodnej splatnosti dane ku dňu 12.11.2001, 2. daňového nedoplatku vovýške 66,38 EUR podľa rozhodnutia č. 49776/2001 zo dňa 05.10.2001 s dátumom pôvodnej splatnosti
dane ku dňu 12.11.2001, 3. daňového nedoplatku vo výške 1408,31 EUR podľa rozhodnutia o daňovom
priznaní zo dňa 24.09.2002 za ZO 1. štvrťrok 2002 s dátumom pôvodnej splatnosti dane ku dňu

25.04.2002, 4. daňového nedoplatku vo výške 1148,44 EUR podľa rozhodnutia o daňovom priznaní
zo dňa 19.08.2004 za ZO 3. štvrťrok 2002 s dátumom pôvodnej splatnosti dane ku dňu 25.04.2002,
5. daňového nedoplatku vo výške 66,38 EUR podľa rozhodnutia č. 66564/2002 zo dňa 25.09.2002
s dátumom pôvodnej splatnosti dane ku dňu 04.11.2002, 6. daňového nedoplatku vo výške 66,38 EUR
podľa rozhodnutia č. 66582/2002 zo dňa 25.09.2002 s dátumom pôvodnej splatnosti dane ku dňu

04.11.2002, 7. daňového nedoplatku vo výške 66,38 EUR podľa rozhodnutia č. 67164/2002 zo dňa
01.10.2002 s dátumom pôvodnej splatnosti dane ku dňu 11.11.2002, 8. daňového nedoplatku vo výške
66,38 EUR podľa rozhodnutia č. 67163/2002 zo dňa 01.10.2002 s dátumom pôvodnej splatnosti dane
ku dňu 11.11.2002, 9. daňového nedoplatku vo výške 1051,18 EUR podľa rozhodnutia č. 60035/2003
zo dňa 02.09.2003 s dátumom pôvodnej splatnosti dane ku dňu 09.10.2003, 10. daňového nedoplatku
vo výške 1121,48 EUR podľa rozhodnutia č. 60035/2003 zo dňa 02.09.2003 s dátumom pôvodnej

splatnosti dane ku dňu 09.10.2003, 11. daňového nedoplatku vo výške 691,79 EUR podľa rozhodnutia
č. 60029/2003 zo dňa 02.09.2003 s dátumom pôvodnej splatnosti dane ku dňu 09.10.2003, 12.
daňového nedoplatku vo výške 1722,93 EUR podľa rozhodnutia č. 60032/2003 zo dňa 02.09.2003
s dátumom pôvodnej splatnosti dane ku dňu 09.10.2003, 13. daňového nedoplatku vo výške 2520,21
EUR podľa rozhodnutia č. 60041/2003 zo dňa 02.09.2003 s dátumom pôvodnej splatnosti dane ku

dňu 09.10.2003, 14. daňového nedoplatku vo výške 915,78 EUR podľa rozhodnutia č. 52532/2005 zo
dňa 23.11.2005 s dátumom pôvodnej splatnosti dane ku dňu 17.01.2006, 15. daňového nedoplatku
vo výške 2826,49 EUR podľa rozhodnutia č. 52622/2005 zo dňa 23.11.2005 s dátumom pôvodnej
splatnosti dane ku dňu 17.01.2006, 16. daňového nedoplatku vo výške 1868,22 EUR podľa rozhodnutia
č. 47427/2006 zo dňa 22.09.2006 s dátumom pôvodnej splatnosti dane ku dňu 21.11.2006, 17.

daňového nedoplatku vo výške 1515,93 EUR podľa rozhodnutia č. 53807/2006 zo dňa 06.11.2006
s dátumom pôvodnej splatnosti dane ku dňu 04.01.2007, 18. daňového nedoplatku vo výške 910,74
EUR podľa rozhodnutia č. 41696/2008 zo dňa 03.09.2008 s dátumom pôvodnej splatnosti dane ku dňu
29.10.2008, 19. daňového nedoplatku vo výške 331,93 EUR podľa rozhodnutia č. 12143/2005 zo dňa
11.04.2005 s dátumom pôvodnej splatnosti dane ku dňu 19.05.2005, 20. daňového nedoplatku vo výške

331,93 EUR podľa rozhodnutia č. 12121/2005 zo dňa 11.04.2005 s dátumom pôvodnej splatnosti dane
ku dňu 19.05.2005, 21. daňového nedoplatku vo výške 331,93 EUR podľa rozhodnutia č. 12135/2005
zo dňa 11.04.2005 s dátumom pôvodnej splatnosti dane ku dňu 19.05.2005, 22. daňového nedoplatku
vo výške 331,93 EUR podľa rozhodnutia č. 12782/2005 zo dňa 15.04.2005 s dátumom pôvodnej
splatnosti dane ku dňu 20.05.2005, 23. daňového nedoplatku vo výške 66,38 EUR podľa rozhodnutia

č. 43041/2005 zo dňa 09.09.2005 s dátumom pôvodnej splatnosti dane ku dňu 31.10.2005, 24.
daňového nedoplatku vo výške 114,81 EUR podľa rozhodnutia č. 43076/2005 zo dňa 09.09.2005
s dátumom pôvodnej splatnosti dane ku dňu 31.10.2005, 25. daňového nedoplatku vo výške 88,52
EUR podľa rozhodnutia č. 47562/2005 zo dňa 14.10.2005 s dátumom pôvodnej splatnosti dane ku dňu
12.12.2005, 26. daňového nedoplatku vo výške 331,93 EUR podľa rozhodnutia č. 22053/2006 zo dňa

17.05.2006 s dátumom pôvodnej splatnosti dane ku dňu 10.07.2006, 27. daňového nedoplatku vo výške
81,19 EUR podľa rozhodnutia č. 45115/2006 zo dňa 08.09.2006 s dátumom pôvodnej splatnosti dane ku
dňu 06.11.2006, 28. daňového nedoplatku vo výške 39,93 EUR podľa rozhodnutia č. 45130/2006 zo dňa
08.09.2006 s dátumom pôvodnej splatnosti dane ku dňu 06.11.2006, 29. daňového nedoplatku vo výške
56,42 EUR podľa rozhodnutia č. 45132/2006 zo dňa 08.09.2006 s dátumom pôvodnej splatnosti dane

ku dňu 03.11.2006, 30. daňového nedoplatku vo výške 331,93 EUR podľa rozhodnutia č. 48408/2006
zo dňa 29.09.2006 s dátumom pôvodnej splatnosti dane ku dňu 28.11.2006, 31. daňového nedoplatku
vo výške 98,64 EUR podľa rozhodnutia č. 50750/2006 zo dňa 16.10.2006 s dátumom pôvodnej
splatnosti dane ku dňu 08.12.2006, 32. daňového nedoplatku vo výške 66,38 EUR podľa rozhodnutia č.
37906/2007 zo dňa 20.07.2007 s dátumom pôvodnej splatnosti dane ku dňu 08.12.2006, 33. daňového

nedoplatku vo výške 33,19 EUR podľa rozhodnutia č. 27/2008 zo dňa 02.01.2008 s dátumom pôvodnej
splatnosti dane ku dňu 06.03.2008.

30. Tieto v predchádzajúcom bode špecifikované daňové nedoplatky predstavujú sumu v celkovej výške
20736,82 EUR. V danom rozsahu dôvod na zastavenie exekúcie vyslovil okrem povinného aj oprávnený,

a to pre uplynutie prekluzívnej doby daňových nedoplatkov a s tým ich spojeného zániku (daňové
nedoplatky evidované pod č. 1. až 13.), pre nezákonnosť daňových nedoplatkov (daňové nedoplatky
evidované pod č. 14. až 18), pre uplynutie premlčacej doby (daňové nedoplatky evidované pod č. 19. až
33.). Oprávnený s prihliadnutím na dôvody ním konkretizované vyslovil súhlas so zastavením exekúciev dotknutej časti pre uznanie povinným namietanej nedôvodnosti vymáhania tohto nároku, ktorý bol
deklarovaný exekučným titulom. Predmetný súhlas predstavuje návrh oprávneného na zastavenie
exekúcie, v dôsledku ktorého súdny exekútor podľa § 61n ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku v spojení

s § 61n ods. 2 Exekučného poriadku dňa 26.08.2024 vydal upovedomenie o zastavení exekúcie v časti
vymoženia sumy vo výške 20736,82 EUR. Predmetom ďalšieho výkonu po vydaní tohto upovedomenia
zostala suma istiny vo výške 4484,20 EUR, a trov súdneho exekútora. Predmetné upovedomenie
bolo doručené súdu dňa 27.08.2024. Daná skutočnosť predstavuje nespornú skutočnosť, o ktorej
bolo rozhodnuté stanoveným spôsobom podľa § 61n ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku v spojení

s § 61n ods. 2 Exekučného poriadku, v čoho dôsledku súd o tejto nespornej skutočnosti opätovne
nerozhoduje podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku uznesením. Avšak bolo možné zo strany
súdu v exekučnom konaní konštatovať záver, že v dotknutom a preukázanom rozsahu (vymedzenom
najmä oprávneným) exekúcia nezačala dôvodne, keďže dôvody, ktoré bránili vymáhateľnosti nároku
deklarovaného exekučným titulom, existovali už v čase pred začatím tohto exekučného konania.

31. Exekučný titul bol zostavený aj z 34. daňového nedoplatku vo výške 161,32 EUR podľa rozhodnutia
o daňovom priznaní za obdobie 1. štvrťroku 2005 na dani z pridanej hodnoty, s dátumom pôvodnej
splatnosti dane ku dňu 25.04.2005, 35. daňového nedoplatku vo výške 149,07 EUR podľa rozhodnutia
o daňovom priznaní za obdobie 2. štvrťroku 2005 na dani z pridanej hodnoty, s dátumom pôvodnej
splatnosti dane ku dňu 25.07.2005, 36. daňového nedoplatku vo výške 1264,95 EUR podľa rozhodnutia

o dodatočnom daňovom priznaní zo dňa 19.08.2004 za obdobie 4. štvrťroku 2002 na dani z pridanej
hodnoty, s dátumom pôvodnej splatnosti dane ku dňu 25.07.2005. Prekluzívna 20-ročná lehota týchto
daňových nedoplatkov podľa § 69 ods. 2 zákona o správe daní (resp. aj podľa § 85 ods. 4 Daňového
poriadku) začala plynúť od 01.01.2006 a jej koniec pripadá na deň 31.12.2025. V súvislosti s plynutím
prekluzívnej lehoty však nemožno opomenúť ust. § 9 zákona č. 67/2020 Z. z., v dôsledku ktorého sa jej

plynutieprerušilopočasobdobiapandémieCOVID.Spoukazomna§2ods.1a3zákonač.67/2020Z.z.
na účely opatrenia uvedeného v § 9 citovaného zákona, bolo obdobie pandémie vymedzené na obdobie
od 12.03.2020 do 30.09.2020, t. j. 203 dní, teda o túto dobu sa predĺžilo plynutie prekluzívnej lehoty
uvedenej v ust. § 69 ods. 2 zákona o správe daní a poplatkov. Lehota v zmysle uvedeného ustanovenia,
ktorá by v prípade neexistencie opatrení počas pandémie Covid-19, uplynula už dňom 31.12.2025,

bola predĺžená o dobu jej neplynutia v zmysle vyššie uvedeného, a preto táto však uplynie až dňom
22.07.2026. Ažnasledovnýmdňomzanikáprávonavymáhaniedotknutýchdaňovýchnedoplatkov.Teda
právo na vymáhanie dotknutých daňových nedoplatkov momentálne ešte nezaniklo z dôvodu uplynutia
prekluzívnejlehoty.Premlčacia6-ročnálehotapodľa§69ods.1zákonaosprávedaníapoplatkov(resp.
aj podľa § 85 ods. 1 Daňového poriadku) týchto daňových nedoplatkov začala plynúť od 01.01.2006

a jej koniec pripadol na deň 31.12.2011. Uplynutím tohto dňa sa považujú nároky z týchto daňových
nedoplatkov za premlčané podľa príslušných ustanovení zákona o správe daní a poplatkov (ako aj
Daňového poriadku) a to len za predpokladu ak príslušný správca dane pred uplynutím tejto lehoty
nedoručil povinnému ako daňovému subjektu výzvu, ktorou by začala plynúť nová premlčacia doba.
Preskúmaním spisového materiálu mal súd za preukázané, že oprávnený spolu s návrhom na vykonanie

exekúcie alebo vyjadrením k návrhu na zastavenie exekúcie nepredložil súdu výzvy príslušného správcu
dane realizovaných podľa § 58a zákona o správe daní a poplatkov, resp. aj podľa § 80 Daňového
poriadku. Predložené výzvy správcu dane sa nevzťahujú na vyššie uvedené daňového pohľadávky
a zároveň v druhom rade ju nerealizoval príslušný správca dane. Oprávnený v rámci tohto exekučného
konanianepredložilsúduvýzvupríslušnéhosprávcudanepodľa§58azákonaosprávedaníapoplatkov,

resp. aj podľa § 80 Daňového poriadku alebo iné relevantné listinné dokumenty, ktorými by preukázal, že
by v rámci plynutia premlčacích lehôt týchto jednotlivých daňových nedoplatkov, z ktorých bol zostavený
dotknutý exekučný titul, dochádzalo k zakladaniu nových premlčacích lehôt, teda aby nedošlo k ich
právnemu následku ich premlčania podľa § 69 ods. 2 zákona o správe daní a poplatkov, resp. aj podľa
§ 85 ods. 1 Daňového poriadku. A preto súd v exekučnom konaní považoval tieto čiastkové nedoplatky

za premlčané, a preto po úspešnom vznesení námietky premlčania nemôžu byť predmetnom ďalšieho
výkonu exekúcie, čím je daný dôvod na zastavenie exekúcie v ich časti podľa § 61k ods. 1 písm. d)
Exekučného poriadku.

32. Exekučný titul bol zostavený aj z 37. daňového nedoplatku vo výške 470,39 EUR podľa rozhodnutia

č. 21209/2006 zo dňa 16.05.2006, s dátumom pôvodnej splatnosti ku dňu 04.07.2006, 38. daňového
nedoplatku vo výške 676,65 EUR podľa rozhodnutia č. 21210/2006 zo dňa 16.05.2006, s dátumom
pôvodnej splatnosti ku dňu 04.07.2006, 39. daňového nedoplatku vo výške 333,03 EUR podľa
rozhodnutia č. 21212/2006 zo dňa 16.05.2006, s dátumom pôvodnej splatnosti ku dňu 04.07.2006.Prekluzívna 20-ročná lehota týchto daňových nedoplatkov podľa § 69 ods. 2 zákona o správe daní
(resp. aj podľa § 85 ods. 4 Daňového poriadku) začala plynúť od 01.01.2007 a jej koniec pripadá na
deň 31.12.2026. V súvislosti s plynutím prekluzívnej lehoty však nemožno opomenúť ust. § 9 zákona

č. 67/2020 Z. z., v dôsledku ktorého sa jej plynutie prerušilo počas obdobia pandémie COVID. S
poukazom na § 2 ods. 1 a 3 zákona č. 67/2020 Z. z. na účely opatrenia uvedeného v § 9 citovaného
zákona, bolo obdobie pandémie vymedzené na obdobie od 12.03.2020 do 30.09.2020, t. j. 203 dní,
teda o túto dobu sa predĺžilo plynutie prekluzívnej lehoty uvedenej v ust. § 69 ods. 2 zákona o správe
daní a poplatkov. Lehota v zmysle uvedeného ustanovenia, ktorá by v prípade neexistencie opatrení

počas pandémie Covid-19, uplynula už dňom 31.12.2026, bola predĺžená o dobu jej neplynutia v
zmysle vyššie uvedeného, a preto táto však uplynie až dňom 22.07.2026. Až nasledovným dňom
zaniká právo na vymáhanie dotknutých daňových nedoplatkov. Teda právo na vymáhanie dotknutých
daňových nedoplatkov momentálne ešte nezaniklo z dôvodu uplynutia prekluzívnej lehoty. Premlčacia
6- ročná lehota podľa § 69 ods. 1 zákona o správe daní a poplatkov (resp. aj podľa § 85 ods. 1
Daňového poriadku) týchto daňových nedoplatkov začala plynúť od 01.01.2007 a jej koniec pripadol

na deň 31.12.2012. Týmto dňom sa považujú nároky z týchto daňových nedoplatkov za premlčané
podľa príslušných ustanovení zákona o správe daní a poplatkov (ako aj Daňového poriadku) a to len za
predpokladu ak príslušný správca dane pred uplynutím tejto lehoty nedoručil povinnému ako daňovému
subjektu výzvu, ktorou by začala plynúť nová premlčacia doba. Preskúmaním spisového materiálu
mal súd za preukázané, že oprávnený spolu s návrhom na vykonanie exekúcie alebo vyjadrením

k návrhu na zastavenie exekúcie nepredložil súdu výzvy príslušného správcu dane realizovaných podľa
§ 58a zákona o správe daní a poplatkov, resp. aj podľa § 80 Daňového poriadku. Predložené výzvy
správcu dane sa nevzťahujú na vyššie uvedené daňového pohľadávky a zároveň v druhom rade ju
nerealizoval príslušný správca dane. Oprávnený v rámci tohto exekučného konania nepredložil súdu
výzvu príslušného správcu dane podľa § 58a zákona o správe daní a poplatkov, resp. aj podľa § 80

Daňového poriadku alebo iné relevantné listinné dokumenty, ktorými by preukázal, že by v rámci plynutia
premlčacích lehôt týchto jednotlivých daňových nedoplatkov, z ktorých bol zostavený dotknutý exekučný
titul, dochádzalo k zakladaniu nových premlčacích lehôt, teda aby nedošlo k ich právnemu následku ich
premlčania podľa § 69 ods. 2 zákona o správe daní a poplatkov, resp. aj podľa § 85 ods. 1 Daňového
poriadku. A preto súd v exekučnom konaní považoval tieto čiastkové nedoplatky za premlčané, a preto

po úspešnom vznesení námietky premlčania nemôžu byť predmetnom ďalšieho výkonu exekúcie, čím
je daný dôvod na zastavenie exekúcie v ich časti podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku.

33. Exekučný titul bol zostavený aj z 40. daňového nedoplatku vo výške 77,40 EUR podľa rozhodnutia
č. 41744/2009 zo dňa 02.09.2009, s dátumom pôvodnej splatnosti ku dňu 26.10.2009, 41. daňového

nedoplatku vo výške 71,50 EUR podľa rozhodnutia č. 41803/2009 zo dňa 02.09.2009, s dátumom
pôvodnej splatnosti ku dňu 26.10.2009. Prekluzívna 20-ročná lehota týchto daňových nedoplatkov podľa
§ 69 ods. 2 zákona o správe daní (resp. aj podľa § 85 ods. 4 Daňového poriadku) začala plynúť od
01.01.2010 a jej koniec pripadá na deň 31.12.2029. V súvislosti s plynutím prekluzívnej lehoty však
nemožno opomenúť ust. § 9 zákona č. 67/2020 Z. z., v dôsledku ktorého sa jej plynutie prerušilo

počas obdobia pandémie COVID. S poukazom na § 2 ods. 1 a 3 zákona č. 67/2020 Z. z. na účely
opatrenia uvedeného v § 9 citovaného zákona, bolo obdobie pandémie vymedzené na obdobie od
12.03.2020 do 30.09.2020, t. j. 203 dní, teda o túto dobu sa predĺžilo plynutie prekluzívnej lehoty
uvedenej v ust. § 69 ods. 2 zákona o správe daní a poplatkov. Lehota v zmysle uvedeného ustanovenia,
ktorá by v prípade neexistencie opatrení počas pandémie Covid-19, uplynula už dňom 31.12.2029,

bola predĺžená o dobu jej neplynutia v zmysle vyššie uvedeného, a preto táto však uplynie až dňom
22.07.2029. Až nasledovným dňom zaniká právo na vymáhanie dotknutých daňových nedoplatkov. Teda
právo na vymáhanie dotknutých daňových nedoplatkov momentálne ešte nezaniklo z dôvodu uplynutia
prekluzívnejlehoty.Premlčacia6-ročnálehotapodľa§69ods.1zákonaosprávedaníapoplatkov(resp.
aj podľa § 85 ods. 1 Daňového poriadku) týchto daňových nedoplatkov začala plynúť od 01.01.2010

a jej koniec pripadol na deň 31.12.2015. Uplynutím tohto dňa sa považujú nároky z týchto daňových
nedoplatkov za premlčané podľa príslušných ustanovení zákona o správe daní a poplatkov (ako aj
Daňového poriadku) a to len za predpokladu ak príslušný správca dane pred uplynutím tejto lehoty
nedoručil povinnému ako daňovému subjektu výzvu, ktorou by začala plynúť nová premlčacia doba.
Preskúmaním spisového materiálu mal súd za preukázané, že oprávnený spolu s návrhom na vykonanie

exekúcie alebo vyjadrením k návrhu na zastavenie exekúcie nepredložil súdu výzvy príslušného správcu
dane realizovaných podľa § 58a zákona o správe daní a poplatkov, resp. aj podľa § 80 Daňového
poriadku. Predložené výzvy správcu dane sa nevzťahujú na vyššie uvedené daňového pohľadávky
a zároveň v druhom rade ju nerealizoval príslušný správca dane. Oprávnený v rámci tohto exekučnéhokonanianepredložilsúduvýzvupríslušnéhosprávcudanepodľa§58azákonaosprávedaníapoplatkov,
resp. aj podľa § 80 Daňového poriadku alebo iné relevantné listinné dokumenty, ktorými by preukázal, že
by v rámci plynutia premlčacích lehôt týchto jednotlivých daňových nedoplatkov, z ktorých bol zostavený

dotknutý exekučný titul, dochádzalo k zakladaniu nových premlčacích lehôt, teda aby nedošlo k ich
právnemu následku ich premlčania podľa § 69 ods. 2 zákona o správe daní a poplatkov, resp. aj podľa
§ 85 ods. 1 Daňového poriadku. A preto súd v exekučnom konaní považoval tieto čiastkové nedoplatky
za premlčané, a preto po úspešnom vznesení námietky premlčania nemôžu byť predmetnom ďalšieho
výkonu exekúcie, čím je daný dôvod na zastavenie exekúcie v ich časti podľa § 61k ods. 1 písm. d)

Exekučného poriadku.

34. Exekučný titul bol zostavený aj z 42. daňového nedoplatku vo výške 299,60 EUR podľa rozhodnutia
č. 46808/2010 zo dňa 17.08.2010, s dátumom pôvodnej splatnosti ku dňu 07.10.2010, 43. daňového
nedoplatku vo výške 213,10 EUR podľa rozhodnutia č. 45651/2010 zo dňa 05.08.2010, s dátumom
pôvodnej splatnosti ku dňu 04.10.2010, 44. daňového nedoplatku vo výške 301 EUR podľa rozhodnutia

č. 45870/2010 zo dňa 09.08.2010, s dátumom pôvodnej splatnosti ku dňu 04.10.2010, 45. daňového
nedoplatku vo výške 33,19 EUR podľa rozhodnutia č. 22486/2010 zo dňa 13.07.2010, s dátumom
pôvodnej splatnosti ku dňu 13.07.2010. Prekluzívna 20-ročná lehota týchto daňových nedoplatkov podľa
§ 69 ods. 2 zákona o správe daní (resp. aj podľa § 85 ods. 4 Daňového poriadku) začala plynúť od
01.01.2011 a jej koniec pripadá na deň 31.12.2030. V súvislosti s plynutím prekluzívnej lehoty však

nemožno opomenúť ust. § 9 zákona č. 67/2020 Z. z., v dôsledku ktorého sa jej plynutie prerušilo
počas obdobia pandémie COVID. S poukazom na § 2 ods. 1 a 3 zákona č. 67/2020 Z. z. na účely
opatrenia uvedeného v § 9 citovaného zákona, bolo obdobie pandémie vymedzené na obdobie od
12.03.2020 do 30.09.2020, t. j. 203 dní, teda o túto dobu sa predĺžilo plynutie prekluzívnej lehoty
uvedenej v ust. § 69 ods. 2 zákona o správe daní a poplatkov. Lehota v zmysle uvedeného ustanovenia,

ktorá by v prípade neexistencie opatrení počas pandémie Covid-19, uplynula už dňom 31.12.2030,
bola predĺžená o dobu jej neplynutia v zmysle vyššie uvedeného, a preto táto však uplynie až dňom
22.07.2030. Až nasledovným dňom zaniká právo na vymáhanie dotknutých daňových nedoplatkov.
Teda právo na vymáhanie dotknutých daňových nedoplatkov momentálne ešte nezaniklo z dôvodu
uplynutia prekluzívnej lehoty. Premlčacia 6-ročná lehota podľa § 69 ods. 1 zákona o správe daní

a poplatkov (resp. aj podľa § 85 ods. 1 Daňového poriadku) týchto daňových nedoplatkov začala plynúť
od 01.01.2011 a jej koniec pripadol na deň 31.12.2016. Uplynutím tohto dňa sa považujú nároky z týchto
daňových nedoplatkov za premlčané podľa príslušných ustanovení Daňového poriadku a to len za
predpokladu ak príslušný správca dane pred uplynutím tejto lehoty nedoručil povinnému ako daňovému
subjektu výzvu, ktorou by začala plynúť nová premlčacia doba. Preskúmaním spisového materiálu

mal súd za preukázané, že oprávnený spolu s vyjadrením k návrhu na zastavenie exekúcie predložil
súdu výzvy príslušného správcu dane realizovaných § 80 Daňového poriadku, a to výzvu Daňového
úradu Bratislava č. 21354522/2015 zo dňa 01.12.2015 pre vyššie špecifikované nedoplatky evidované
pod č. 42., 43., 44. , a výzvu Daňového úradu Bratislava č. 21040928/2015 zo dňa 20.10.2015 pre
vyššie špecifikovaný nedoplatky evidované pod č. 45. Podľa predloženého rozhodnutia Daňového úradu

Bratislava č. 100075613/2021 zo dňa 18.01.2021 výzva Daňového úradu Bratislava č. 21354522/2015
zo dňa 01.12.2015 bolo povinnému doručená dňa 28.12.2015, a výzva Daňového úradu Bratislava č.
21040928/2015 zo dňa 20.10.2015 bola povinnému doručená dňa 11.11.2015. V dôsledku vykázania
doručenia týchto výziev nastal účinok predpokladaný podľa § 85 ods. 1 druhá veta Daňového poriadku
v podobe začatia plynutia novej premlčacej lehoty po skončení kalendárneho roka, v ktorom boli tieto

výzvy povinnému doručené. Nová premlčacia 6-ročná lehota týchto daňových nedoplatkov začala plynúť
od 01.01.2016 a jej koniec pripadol na deň 31.12.2021. Uplynutím tohto dňa sa považujú nároky
z týchto daňových nedoplatkov za premlčané podľa príslušných ustanovení Daňového poriadku a to
len za predpokladu ak príslušný správca dane pred uplynutím tejto lehoty nedoručil povinnému ako
daňovému subjektu výzvu, ktorou by začala plynúť nová premlčacia doba. Preskúmaním spisového

materiálu mal súd za preukázané, že oprávnený spolu s vyjadrením k návrhu na zastavenie exekúcie
predložil súdu výzvu Daňového úradu Bratislava č. 21354522/2015 zo dňa 01.12.2015 pre vyššie
špecifikované nedoplatky evidované pod č. 42., 43., 44. , a výzvu Daňového úradu Bratislava č.
101831131/2020 zo dňa 25.11.2020 pre vyššie špecifikované nedoplatky evidované pod č. 42. až
45., a táto výzva bola povinnému doručená dňa 17.12.2020. V dôsledku vykázania doručenia tejto

výzvy nastal účinok predpokladaný podľa § 85 ods. 1 druhá veta Daňového poriadku v podobe začatia
plynutia novej premlčacej lehoty po skončení kalendárneho roka, v ktorom bola táto výzva povinnému
doručená. Nová premlčacia 6-ročná lehota týchto daňových nedoplatkov začala plynúť od 01.01.2021
a jej koniec pripadol na deň 31.12.2026. Uplynutím tohto dňa sa považujú nároky z týchto daňovýchnedoplatkov za premlčané podľa príslušných ustanovení Daňového poriadku. Exekučné konanie začalo
dňa 30.05.2024. A preto je zrejmé, že exekučné konanie v rozsahu týchto daňových nedoplatkov bolo
iniciované v čase pred uplynutím premlčacej doby stanovenej osobitným právnym predpisov, v čoho

dôsledku v ich rozsahu nie je daný dôvod na zastavenie exekúcie.

35. Exekučný titul bol zostavený aj z 46. daňového nedoplatku vo výške 433 EUR podľa rozhodnutia
(DPH) č. 45860/2010 zo dňa 09.08.2010, s dátumom pôvodnej splatnosti ku dňu 04.10.2010.
Oprávnenýzaúčelompreukázanianepremlčaniatohtonárokupredložilvýzvy,ktorésúindividualizované

v predchádzajúcom bode odôvodnenia tohto uznesenia. Avšak súd v tomto bode poukazuje na
vyjadrenie oprávneného, ktorý v ňom vyslovil záver, že nárok podľa rozhodnutia č. 45860/2010 zo dňa
09.08.2010 na sumu 433,00 EUR, za 1. štvrťrok 2004, je rozhodnutím o uložení sankčného úroku,
ktorý je nezákonný. Tento nedoplatok bol zaradený oprávneným v rámci skupinu rozhodnutí (daňové
nedoplatky, ktoré súd uviedol pod č. 14. až 18), ako rozhodnutie nezákonné pre zánik sankčného úroku
v prípade zániku istiny, na ktorú je naviazaný, a pre nemožnosť jeho vyrubenia v prípade uplynutia

stanovenej lehoty, a pre aplikáciu prechodného ustanovenia § 110c ods. 5 zákona o správe daní
a poplatkov (do nadobudnutia platnosti zmluvy o pristúpení SR k EÚ sa ustanovenia § 35b ods. 1 až
9 uplatní na všetky dane s výnimkou DPH a spotrebných daní (účinok § 35b mohol byť vo vzťahu k
dani z pridanej hodnoty uplatnený až s účinnosťou od 01.05.2004, a preto túto formu sankcie nebolo
možné aplikovať vo vzťahu k dani a nedoplatku na dani pred dňom 01.05.2004. Na tieto dôvody, ktoré

oprávnený prezentoval súdu týkajúce sa nezákonnosti dotknutého daňového nedoplatku (sankčný úrok
na dani z pridanej hodnoty za 1. štvrťrok roka 2004), nemohol súd v exekučnom konaní neprihliadnuť,
a preto tento nezákonne vydaný daňový nedoplatok nemohol byť predmetom jeho sumarizácie
v rámci zostavenia výkazu nedoplatkov. Otázka premlčania daňového nedoplatku vyrubeného v rozpore
s osobitným právnym predpisom nie je právne relevantná. A preto súd v exekučnom konaní považoval

tento čiastkový nedoplatok za nezákonný, ktorý nemôže byť predmetnom ďalšieho výkonu exekúcie,
čím je daný dôvod na zastavenie exekúcie v jeho časti podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku.

36. Povinný návrhom na zastavenie exekúcie vzniesol námietku aj proti nesprávnemu označeniu
osoby povinnej, ktorá podľa exekučného titulu je samostatne zárobkovo činná osoba vykonávajúca

podnikateľskú činnosť na podklade živnostenského oprávnenia, a ktorá bola registrovaná aj ako platca
DPH, oproti jeho označeniu ako fyzickej osoby nepodnikateľa.

37. Predmetnú námietku súd v exekučnom konaní vyhodnotil ako nedôvodnú. Povinný ako fyzická
osoba, ktorá vykonáva podnikateľskú činnosť na podklade živnostenského oprávnenia do zodpovedá

za výkon tejto činnosti celým svojom majetok a to tak z toho čo slúži na podnikanie ako aj to čo na ten
účel neslúži (§ 2 zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní). Na uvedenom pravidle nemení
nič skutočnosť, že exekučný titul určil povinnosť fyzickej osobe podnikateľovi a exekučné konanie bolo
iniciované proti tej istej fyzickej osoby avšak s využitím označenia pre nepodnikateľské subjekty. Povinný
subjektzostalnezmenený.Exekúciumožnovykonaťnanávrhtoho,ktojeoprávnenýpožadovaťsplnenie

nároku z exekučného titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá, teda
vykonanie exekúcie prichádza do úvahy len proti tomu, kto je označený ako povinný v exekučnom titule
(pasívna vecná legitimácia), a iba v prospech toho, kto má podľa exekučného titulu právo na plnenie
(aktívna vecná legitimácia). V tomto exekučnom konaní je daná aktívna vecná legitimácia oprávneného,
ako aj pasívna vecná legitimácia povinného, je zrejmý a určitý aj rozsah vymáhaného nároku.

38. Súd vychádzal z listinných dokumentov, ktoré sú uvedené v tomto uznesení, a dospel k právnemu
záveru, že návrh povinného na zastavenie exekúcie je z časti dôvodný. Upovedomením o zastavení
exekúcie bola exekúcia dôvodne zastavená v časti vymoženia istiny vo výške 20736,82 EUR. Súd
po preskúmaní spisového materiálu konštatoval, že v danej časti nezačala dôvodne, keďže dôvod na

zastavenie exekúcie bol prítomný aj pred jej začatím. Po opätovnom preskúmaní spisového materiálu
súd dospel k záveru, že exekúciu je potrebné zastaviť aj v rámci vymoženia istiny vo výške 3637,31
EUR (premlčanie nároku a nezákonnosť daňového nedoplatku). V danom rozsahu exekúcia nezačala
dôvodne. A preto súd exekúciu v časti vymoženia istiny vo výške 3637,31 EUR podľa § 61k ods. 1 písm.
d) Exekučného poriadku zastavil, tak ako je uvedené v I. výroku tohto uznesenia.

39. Exekúcia v rozsahu vymáhaného nároku vo výške 846,89 EUR začala dôvodne, keďže v danom
rozsahu jednotlivé daňový nedoplatky, z ktorých bol exekučný titul zostavený, neboli ku dňu začatia
exekúciu premlčané podľa osobitného právneho predpisu (v danej časti exekučný titul je stále formálnea materiálne vykonateľným exekučným titulom), a preto súd vo zvyšnej časti návrh povinného na
zastavenie exekúcie ako nedôvodný podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol, tak ako je
uvedené v II. výroku tohto uznesenia.

40. Podľa § 199a ods. 2 Exekučného poriadku trovami povinného sú výdavky na zastupovanie v
exekučnom konaní v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie.

41. Podľa § 199b Exekučného poriadku oprávnený a povinný v exekučnom konaní platia trovy, ktoré im

v konaní vzniknú a trovy svojho zástupcu.

42. Podľa § 199d ods. 2 Exekučného poriadku povinný má voči oprávnenému nárok na náhradu účelne
vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, ak mu súd na jeho návrh priznal ich náhradu v
súvislosti s rozhodnutím o zastavení exekúcie z dôvodu, ktorý možno oprávnenému pričítať.

43. Podľa § 199e Exekučného poriadku ak je zástupcom oprávneného alebo povinného advokát,
odmena za právne zastúpenie sa nahrádza podľa ustanovení o tarifnej odmene. Do začatia exekúcie
má oprávnený nárok na náhradu trov právneho zastúpenia najviac vo výške odmeny za dva úkony
právnej služby; a ak ide o exekúciu na vymoženie práva na peňažné plnenie, patrí mu náhrada týchto
trov právneho zastúpenia najviac vo výške vymáhaného nároku podľa stavu ku dňu vydania poverenia

na vykonanie exekúcie.

44. Podľa § 200 Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného
sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku,
prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.

45. Podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „Civilný sporový
poriadok“) súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

46. Podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku ak mala strana vo veci úspech len čiastočný,

súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov
konania právo.

47. Vo všeobecnosti platí, že náhradu nákladov konania ovláda zásada úspechu vo veci, ktorá je
doplnená zásadou zavinenia. Zmyslom využitia zásady zavinenia je sankčná náhrada nákladov konania,

uloženározhodnutímsúdutomu,ktoichvznikzavinil,aktorébypririadnompriebehukonania.Prinávrhu
na zastavenie exekúcie je potom pre vyriešenie otázky náhrady nákladov konania kľúčové zistenie, či a
pokiaľ áno, ktorý z účastníkov z procesného hľadiska mal úspech. Ustanovenie o náhrade trov konania,
nie je obmedzené len na určité konania. Platí preto pre každé konanie.

48. Súd v tomto bode poukazuje na § 199d ods. 2 Exekučného poriadku, v zmysle ktorého povinný má
voči oprávnenému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, ak mu
súd na jeho návrh priznal ich náhradu v súvislosti s rozhodnutím o zastavení exekúcie z dôvodu, ktorý
možno oprávnenému pričítať. Povinný si uplatnil nárok na náhradu trov konania v súvislosti s podaním
návrhu na zastavenie exekúcie za právne zastupovanie bez jeho vyčíslenia.

49.VokolnostiachvecisanemusíjaviťsvojvoľnýmvýkladomustanoveníExekučnéhoporiadkuotrovách
konania taký výklad, podľa ktorého oprávnenému je možné pričítať procesné zavinenie zastavenia
exekúcie ak podal návrh na vykonanie exekúcie napriek tomu, že nebol splnený základný materiálny
predpoklad exekúcie, ktorým je vykonateľné rozhodnutie, v situácii, keď na rozhodnutí súdu bola

vyznačená doložka právoplatnosti a vykonateľnosti. (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 13. mája 2014,
sp. zn. IV. ÚS 278/2014-10)

50. S prihliadnutím na skutočnosť, že povinný bol v časti exekučného konania o návrhu na zastavenie
exekúcie v časti úspešný, v čoho dôsledku súd mu vypočítal rozsah pomerného úspechu v konaní.

Hodnota vymáhaného nároku v čase začatia exekúcie (ako aj v čase realizácie úkonov právnej služby
v rámci právneho zastupovania povinného) predstavovala sumu vo výške 25221,02 EUR. Exekúcia
bola v časti vymoženia 24374,13 EUR zastavená (24374,13: 25221,02 = 0,96642), t. j. 96,64 %
predstavuje rozsah pomerného úspechu povinného v tomto exekučnom konaní. Oproti uvedenémuúspechu povinného vystupuje pomerný úspech oprávneného v exekučnom konaní vo výške 3,36 %
(846,89 : 25221,02 = 0,03357, t. j. 3,357, zaokrúhlene 3,36 %). Čistý pomerný úspech povinného v tomto
exekučnom konaní predstavuje hodnotu vo výške 93,28 % (96,64 % - 3,36 % = 93,28 %), ktorú súd

priznalpovinnémuodoprávnenéhovrámcičastiexekučnéhokonaniaonávrhupovinnéhonazastavenie
exekúcie.

51. V tejto fáze exekučného konania predstavuje základ pre určenie tarifnej odmeny vymáhaná suma vo
výške 25221,02 EUR. Hodnota jedného úkonu právnej služby v základnom konaní predstavuje sumu vo

výške 419,94 EUR, a hodnota jedného úkonu právnej služby v exekučnom konaní v zmysle § 10 ods. 1,
a § 13a ods. 2 písm. c) Vyhlášky o odmenách a náhradách advokátov predstavuje sumu vo výške 209,97
EUR. V tomto exekučnom konaní povinný má nárok na náhradu trov exekučného konania a to trov za
právne zastúpenie za dva úkony právnej služby – prevzatie právneho zastúpenia a písomné podanie
na súdu, ku ktorému sa pripočíta hodnota dvoch režijných paušálov za rok 2024. Právny zástupca
povinného nie je platcom dane z pridanej hodnoty, a preto sa náhrada trov nenavyšuje o danú hodnotu.

Hodnota náhrady trov povinného v exekučnom konaní pri 100 % úspechu vo veci na strane povinného
by predstavovala sumu vo výške 447,40 EUR (2 x 209,97 EUR + 2 x režijný paušál za rok 2024 vo
celkovej výške 27,46 EUR).

52. Súd dospel k záveru, že povinnému v tomto exekučnom konaní vznikol dôvodný nárok na náhradu

pomernej časti trov exekučného konania v pomernej výške 93,28 %, a preto súd po vyčíslení priznal
povinnému náhradu trov exekučného konania od oprávneného v celkovej výške 417,33 EUR (93,28 %
zo sumy 447,40 EUR), ktorú oprávnený je povinný zaplatiť povinnému na účet jeho právneho zástupcu
v lehote do troch dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto uznesenia, tak ako je uvedené v III. výroku
tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na
Okresnom súde Banská Bystrica.

Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.

Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje,
v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho

sa sťažovateľ domáha.

V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu
možné a účelné.