Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, February 6, 2025

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 36C/59/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4124206417
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 02. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Moravčíková

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2025:4124206417.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra, sudkyňou JUDr. Katarínou Moravčíkovou, v spore žalobcov: 1) A. B. C., nar.

XX.XX.XXXX, trvale bytom D. E. XXX/X, XXX XX F., 2) C. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom H. C.
XX, XXX XX F., obaja žalobcovia v zastúpení: Advokátska kancelária Kerestešová & Švarná, so sídlom
Coboriho 2, 949 01 Nitra, IČO: 44 140 045, proti žalovanému: neznámy (nezistený) právny nástupca
ostatného vlastníka s názvom Všeobecne prospešné družstvo župy Tekovsko-Hontianskej v zastúpení:
Slovenský pozemkový fond IČO: 17 335 345 so sídlom Búdkova 36, 817 15 Bratislava, o určenie
vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, takto

r o z h o d o l :

I.Súdurčuje,žežalobcoviav 1.a 2.radesúpodielovýmispoluvlastníkminehnuteľností,nachádzajúcich

sa v kat. úz. B., obec: B., okres: H., ktoré sú zapísané na LV č. XXXX ako pozemky parcely registra E

- parc. č. 5717/3 orná pôda o výmere 2 002 m2,
- parc. č. 5718/3 orná pôda o výmere 7 998 m2,

a to každý zo žalobcov vo veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/2 v pomere k celku.

II. Žalobcom v 1. a 2. rade nepriznáva nárok na náhradu trov konania voči žalovanému.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobcovia v 1. a 2. rade (ďalej aj ako žalobcovia) sa domáhali určenia vlastníckeho práva k
nehnuteľnostiam, nachádzajúcich sa v kat. úz. B., obec: B., okres: H., ktoré sú zapísané na LV č.
XXXX ako pozemky parcela registra E parc. č. 5717/3 orná pôda o výmere 2002 m2
a parc. č. 5718/3 orná pôda o výmere 7998 m2, a to každý zo žalobcov o veľkosti
spoluvlastníckeho podielu 1/2 v pomere k celku (ďalej aj ako nehnuteľnosti). Uviedli, že sú podielovými
spoluvlastníkmi nehnuteľností, pričom na príslušnom liste vlastníctva je zároveň vyznačená poznámka
o tom, že hodnovernosť údajov katastra o práve k týmto nehnuteľnostiam bola spochybnená podľa

§ 39 odsek 2 zákona o katastri nehnuteľností č. 162/1995 Z. z. v znení neskorších predpisov, a to z
dôvodu duplicity so žalovaným ako výlučným vlastníkom týchto nehnuteľností v podiele 1/1 v pomere
k celku. Vzhľadom k existencii duplicity vlastníckeho práva strán k daným pozemkom je preto sporné,
kto je ich vlastníkom, za ktorej situácie je právne postavenie žalobcov s prihliadnutím na význam zápisu
vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností a k jeho právnym účinkom, ktorými sú hodnovernosť a
záväznosť údajov katastra nehnuteľností, neisté. Podľa žalobcov je daný ich naliehavý právny záujem
na podanej žalobe, keď sa ňou má odstrániť práve stav právnej neistoty už zapísaného vlastníckeho

práva žalobcov, keďže ich vlastnícke právo je spochybnené duplicitným zápisom vlastníckeho práva i
v prospech žalovaného. Na základe pozitívnej určovacej žaloby, pokiaľ by jej bolo vyhovené, by bolo
možné dosiahnuť opravu zápisu evidovaných údajov o vlastníkovi, a teda odstránenie duplicity, resp.
výmaz žalovaného ako výlučného vlastníka z listu vlastníctva Okresným úradom Nitra, katastrálnymodborom. Rozhodnutím Konfiškačnej komisie číslo: 48a-1946 zo dňa 27.08.1946, bol poľnohospodársky
majetok vrátane pozemkov, ktoré sú predmetom žalobného nároku žalobcov, s účinnosťou ku dňu
01.03.1945 skonfiškovaný ich pôvodnému vlastníkovi I. I., a následne bol tento majetok prerozdeľovaný

Povereníctvom pôdohospodárstva a pozemkovej reformy v Bratislave (PPPR) jednotlivým prídelcom.
Jednými z prídelcov po bývalom vlastníkovi I. I. boli aj právni predchodcovia (rodičia) žalobcov: J. C.
a D. C., K. L., ktorí nadobudli vlastnícke právo ku skonfiškovaným pozemkom na základe Výmeru o
vlastníctve pôdy, číslo: 573/48-III/B zo dňa 01.03.1948 (ďalej „Výmer o vlastníctve pôdy“) a Prídelovej
listiny, číslo: 15532/48-II/B zo dňa 13.03.1948 (ďalej „Prídelová listina“), vydanými Povereníctvom

pôdohospodárstva a pozemkovej reformy v Bratislave. Výmerom o vlastníctve pôdy boli do vlastníctva
J. C. a jeho manželky D. C. ako právnych predchodcov žalobcov, každému v spoluvlastníckom podiele
1/2 k celku, pridelené pôdohospodárske nehnuteľnosti v kat. úz. B. o celkovej výmere 1 ha, vl. č. XXX,
a to parcely označené v prídelovom pláne pod parc. č. 1210/11 a parc. č. 1210/3. Z
Výmeru o vlastníctve pôdy vyplýva, že tento výmer je verejnou listinou, dokazujúcou vlastnícke právo
prídelcu k pridelenej pôdohospodárskej nehnuteľnosti, na základe ktorej príslušný knihovný súd

urobí záznam vlastníckeho práva v prospech prídelcu bez podmienky dodatočného ospravedlnenia. V
prospech právnych predchodcov žalobcov bolo zapísané vlastnícke právo, každý v podiele 1/2, a to na
prídel označený 8/roľa vo výmere asi 1,0000 ha. Uznesením Okresného súdu vo Vrábľoch čd. 45/49
zo dňa 29.01.1949 knihovný súd podľa Prídelovej listiny povolil v pozemkovej knihe kat. úz.
B. zriadenie novej vložky č. 2506 a v tejto vložke vklad vlastníckeho práva pre právnych predchodcov

žalobcov, pre každého v podiele 1/2 k celku, k prídelu – roľa o výmere 1,0000 ha. Napriek
tomu, že do pozemkovoknižnej vložky č. XXXX bola knihovným súdom zapísaná v prospech právnych
predchodcov žalobcov len výmera 10 000 m2 bez parcelného čísla, podľa Grafického plánu
na rozdelenie pozemkov v kat. úz. B. zo skonfiškovaného majetku býv. maj. I. D. a spol. vo Vrábľoch,
a Výkazu plôch pozemkov, zo skonfiškovaného majetku bývalých majiteľov: D. I. a M. N. K. L., ktorý

dňa 30.10.1947 vypracovala Poľná pracovná skupina P-5/II. Kat. meračského úradu v Leviciach, bola
prídelová parcela č. 1210/11 roľa o výmere 0,2002 ha identifikovaná na parcelu registra „E“ parc.č.
5717/3 roľa o výmere 2002 m2 a prídelová parcela č. 1210/3 roľa o výmere 0,7998 ha bola identifikovaná
na parcelu registra „E“ parc. č. 5718/3 roľa o výmere 7998 m2. Z predmetného výkazu
plôch pozemkov vyplýva, že prídelové parcely boli vytvorené z pôvodnej pozemkovoknižnej parcely

č. 1210 roľa, evidovanej pôvodne vo vložke č. 346 pre kat. úz. B.. Právni predchodcovia žalobcov
užívali sporné pozemky od 01.10.1947, od ktorého dňa znášajú všetky verejné dane a
poplatky, pričom podpisom predmetnej zápisnice im tieto pozemky boli oficiálne odovzdané do držby
a úžitku. Po vydaní Výmeru o vlastníctve pôdy a Prídelovej listiny neboli sporné pozemky právnym
predchodcom žalobcov žiadnym ďalším autoritatívnym rozhodnutím odňaté, resp. znárodnené. Právni

predchodcovia žalobcov odo dňa 17.11.1947, kedy im boli dotknuté pozemky odovzdané do držby s
tým, že užívali tieto pozemky už 01.10.1947, najneskôr však od pridelenia dotknutých pozemkov dňa
13.03.1948, kedy bola vydaná Prídelová listina, tieto pozemky užívali, skutočne obhospodarovali, mali
ich vo faktickej držbe, a to v dobrej viere, že ich právny titul nadobudnutia vlastníckeho práva existuje a
že sa stali vlastníkmi pridelených pozemkov, ktoré ich presvedčenie (dobromyselnosť) bolo potvrdené

aj zápisom ich vlastníckeho práva do pozemkovej knihy do vložky č. 2506. Spoluvlastnícky podiel J.
C. o veľkosti 1/2 k celku k dotknutým prideleným pozemkom parc. č. 1210/11 a 1210/3 nadobudla
jeho manželka D. C., čím sa stala v podiele 1/1 k celku ich výlučnou vlastníčkou. Titulom dedenia po
právnej predchodkyni žalobcov, D. C., zomr. dňa 29.04.2001, nadobudli vlastnícke právo k sporným
pozemkom, každý v 1/2 k celku, žalobcovia. Od vstupu právnych predchodcov žalobcov do užívania

sporných pozemkov, ani od ich prevzatia do držby a ani od samotného pridelenia týchto pozemkov
do vlastníctva v roku 1948, v užívaní a v držbe pozemkov právnych predchodcov žalobcov a po smrti
D. C. v roku 2001 ani žalobcov ako jej dedičov nik nerušil, sporné pozemky mali vo faktickej držbe,
nakladali s nimi ako ich vlastníci v presvedčení, že im vlastnícke právo k nim patrí,
ani ich vlastnícke právo nebolo spochybnené, a to až do momentu, keď na základe rozhodnutia SK

Nitra o schválení ROEP C 108/2015 bol v kat. úz. B. založený list vlastníctva č. XXXX
na sporné pozemky, t.j. na parcely registra E parc. č. 5717/3 a parc. č. 5718/3, ktorým zodpovedajú
prídelové parcely č. 1210/11 a 1210/3, a to v prospech žalovaného v podiele 1/1 k celku, titulom
nadobudnutia uznesením súdu č.j. No 475/51, č.j. 867/51 a zároveň v prospech
žalobcov ako podielových spoluvlastníkov každý v podiele 1/2 k celku, titulom Osvedčenia o dedičstve

D 1157/01, spolu s poznámkou, že hodnovernosť údajov v katastri nehnuteľností je spochybnená.
Žalovaný sám, ani jeho právny nástupca, sa v rokoch 1951 až 2015 k sporným pozemkom ako
vlastník neprihlásil, v držbe a užívaní sporných pozemkov právnym predchodcom žalobcov, nijakým
spôsobom nebránil, ani ich nerušil, a to ani po zápise jeho vlastníckeho práva k sporným pozemkomv zmysle rozhodnutia o schválení ROEP v roku 2015. Podľa žalobcov rozhodujúcim nadobúdacím
titulom vlastníckeho práva k sporným pozemkom v prípade právnych predchodcov
žalobcov je Výkaz o vlastníctve pôdy a Prídelová listina. Výmer o vlastníctve pôdy aj Prídelová listina

boli vydané orgánom na to oprávneným (Povereníctvom pôdohospodárstva a pozemkovej reformy v
Bratislave) a obsahujú všetky ostatné právnymi predpismi požadované náležitosti.
Skutočnosť, že ide/išlo o právne perfektné listiny, preukazuje aj vykonanie vkladu vlastníckeho práva
v prospech právnych predchodcov žalobcov do pozemkovej knihy na podklade prídelovej listiny, čím
bola splnená aj podmienka intabulácie. Na území Slovenska platilo do 31.12.1950 uhorské obyčajové

právo, v ktorom bol pre zápis vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam zakotvený obligatórny intabulačný
princíp, teda vlastníctvo k nehnuteľnostiam sa nadobúdalo v súlade s Pozemnoknižným
poriadkom z roku 1885, upravujúcim pozemkové knihy, až zápisom do pozemkovej knihy, ktorý zápis
mal konštitutívne účinky. Podľa v tom čase platného a účinného Všeobecného občianskeho
zákonníka č. 946/1811 Sb. platilo, že ako náhle sa listina o vlastníckom práve vloží do verejnej knihy,
vstupuje nový vlastník do poriadnej držby a podľa § 444 Všeobecného občianskeho zákonníka takéto

vlastnícke právo zaniká len výmazom z verejnej knihy. V prejednávanej veci bolo na základe Prídelovej
listiny vložené vlastnícke právo k dotknutým pozemkom v prospech právnych predchodcov žalobcov
do pozemkovej knihy kat. úz. B., do pozemkovoknižnej vložky č. XXXX, vyššie uvedeným uznesením
Okresného súdu vo Vrábľoch, odd. pozemkových kníh, zo dňa 29.01.1949, pričom treba zdôrazniť, že
k výmazu vlastníckeho práva v nasledujúcich rokoch nikdy nedošlo. Nadobúdacím titulom vlastníckeho

práva žalobcov po smrti ich právnych predchodcov bolo Osvedčenie o dedičstve, číslo: 1157/01, Dnot
138/01, ktorým žalobcovia preukazujú svoje vlastnícke právo k sporným pozemkom. Zároveň uviedli,
že ak by bol v konaní na základe procesnej obrany žalovaného bezpečne preukázaný právne perfektný
nadobúdací titul žalovaného k sporným pozemkom alebo zo strany žalovaného predložený iný dôkaz,
ktorý by bol spôsobilý vyvrátiť nadobudnutie vlastníckeho práva právnych predchodcov žalobcov na

základe Prídelovej listiny v spojení s Výmerom o vlastníctve pôdy, sú žalobcovia toho názoru, že právni
predchodcovia žalobcov nadobudli vlastnícke právo aj vydržaním sporných pozemkov. K uchopeniu
držby sporných pozemkov zo strany právnych predchodcov žalobcov došlo dňa 17.11.1947, kedy im
boli sporné pozemky odovzdané do držby s tým, že tieto pozemky užívali od 01.10.1947, najneskôr
však od pridelenia dotknutých pozemkov dňa 13.03.1948, kedy bola vydaná Prídelová listina. Držbu

sporných nehnuteľností právnych predchodcov žalobcov je potrebné vyhodnotiť vzhľadom k skutkovým
okolnostiam ich vstupu do držby za dobromyseľnú a poctivú, keď právnym titulom vstupu právnych
predchodcovžalobcovdodržbybolaPrídeloválistinaspolusVýmeromovlastníctvepôdy vspojení
s tým, že pridelené sporné pozemky im boli aj oficiálne zápisnične odovzdané do držby dňa 17.11.1947.
Ich dobromyseľnosť podporuje aj skutočnosť, že vzhľadom k uplatňovaniu tzv. intabulačného

princípupodľauhorskéhoobyčajovéhoprávaboloichvlastníckeprávokpridelenýmspornýmpozemkom
vložené do pozemkovej knihy kat. úz. B., do pozemkovoknižnej vložky č. XXXX, uznesením Okresného
súdu vo Vrábľoch zo dňa 29.01.1949. Vydržacia doba podľa uhorského obyčajového práva platného
na Slovensku v tom čase v trvaní 32 rokov by u právnych predchodcov žalobcov uplynula 17.11.1979;
v dôsledku ustanovenia § 566 odsek 1 a 2 v spojení s § 116 odsek 1 stredného Občianskeho zákonníka

všakuplynulauždňa01.01.1961.Právnipredchodcoviažalobcovtedakudňusvojejsmrtipreukázateľne
vlastnili sporné pozemky, pričom po smrti J. C. sporné pozemky mala v držbe a užívaní v celosti
jeho manželka, D. C., ako ich výlučná vlastníčka až do svojej smrti, keď následne titulom dedenia
prešlo vlastnícke právo k sporným pozemkom na žalobcov. Možno v súvislosti s posudzovaním otázky
nadobudnutia vlastníckeho práva k sporným pozemkom vydržaním právnymi predchodcami žalobcov

ešte uviesť, že podmienky pre vydržanie vlastníckeho práva v zmysle § 134 odsek 1 v spojení s
§ 130 Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb. spĺňajú aj samotní žalobcovia, ktorí mali sporné pozemky
v oprávnenej držbe po dobu 10 rokov, počítanej najskôr odo dňa smrti D. C., t.j. od 29.04.2001,
najneskôrodprávoplatnostidedičskéhorozhodnutia,t.j.od12.12.2001,ktorávydržaciadobaimuplynula
najskôr dňom 29.01.2011, najneskôr dňom 12.12.2011, keď titulom, na základe ktorého vstúpili do držby

sporných pozemkov, bolo práve dedičské rozhodnutie - Osvedčenie o dedičstve, číslo: 1157/01, Dnot
138/01 zo dňa 27.11.2001, vydané notárkou JUDr. Helenou Rozborovou, ktoré rozhodnutie nadobudlo
právoplatnosť dňa 12.12.2001.

2. Žalovaný sa vyjadril k žalobe, pričom uplatnený nárok neuznal v celom rozsahu, nesúhlasil s ním

a výslovne ho poprel. Rozhodnutím Konfiškačnej komisie vo Vrábľoch bolo určené, že Karola Kóšu
(dátum narodenia - neznámy, adresa bydliska - neznáma) treba považovať podľa ust. 1 ods. 1 písm.
c) nar. č. 104/1945 Sb.n. SNR a nar. č. 64/1946 Sb.n. SNR za zradcu a nepriateľa slovenského
národa a Československej republiky, z dôvodu ktorého sa pôdohospodársky majetok jemu patriaci nacelom území Slovenska považuje za skonfiškovaný ku dňu 01.03.1945. Výmerom o vlastníctve pôdy
Povereníctva pôdohospodárstva a pozemkovej reformy v Bratislave č. 573/48-III/B. zo dňa 01.03.1948
mali byť žalované pozemky z PKV č. 346, pôvodne patriace I. I., pridelené právnym predchodcom

žalobcov. V čiastočnom výpise z PKV č. 346 pre kat. úz. B. ale nie je ako vlastník evidovaný I. I., a nie
sú tu evidované ani pôvodné pozemkovoknižné parc. č. 5717 a parc. č. 5718, z ktorých mali
byť vytvorené pridelené pozemky. V prídelovej listine Povereníctva pôdohospodárstva a pozemkovej
reformy v Bratislave č. 15532/48-II/B zo dňa 13.03.1948 sa neuvádza číslo PKV, ani číslo parcely, z
dôvodu ktorého ju možno považovať za neurčitú a nejasnú listinu. Podľa Uznesenia Okresného súdu

vo Vrábľoch, odd. pozemkových kníh zo dňa 29.01.1949, čd. 45/49, sa povolil vklad vlastníckeho práva
pre právnych predchodcov žalobcov do novej PKV č. 2506, ktorú ale žalobcovia nepredložili. V
Rozhodnutí Štátneho notárstva v Nitre zo dňa 16.03.1990, č. k. D 410/90-26 po J. C., ako aj v Osvedčení
o dedičstve notárky JUDr. Heleny Rozborovej zo dňa 27.11.2001 č. k. D 1157/01, Dnot 138/01 po D.
C., sa uvádza, že nehnuteľnosti v kat. úz. B., ktoré mali byť nadobudnuté prídelovou listinou, sú bez
parcelného čísla, neidentické a neidentifikovateľné. Všetky vyššie uvádzané listiny nasvedčujú tomu, že

tvrdené pridelenie pozemkov neprebehlo štandardne, bez akýchkoľvek pochybností, keď z listín
nie je zrejmé, po ktorom pôvodnom vlastníkovi mali byť pridelené (v žalobe je uvedené po I. I., na inom
mieste po D. I., resp. po iných vlastníkoch, pričom konfiškačné rozhodnutie bolo vydané len na meno I. I.)
s akým parcelným číslom, v akých výmerách. Už len skutočnosti uvádzané v dedičských rozhodnutiach
o tom, že sa jedná o pozemky bez parcelného čísla, neidentické a neidentifikovateľné,

poručitelia neboli zapísaní do PKV č. XXXX ako vlastníci pozemkov, museli objektívne v žalobcoch,
resp. u ich právnych predchodcoch, vzbudiť odôvodnené pochybnosti o ich údajnom vlastníckom
práve k žalovaným pozemkom, a preto nemožno súhlasiť s tvrdením, že ich držba bola po celú dobu
oprávnená a dobromyseľná. Nie sú tak splnené zákonom stanovené podmienky pre nadobudnutie
vlastníckeho práva vydržaním. SPF sporné pozemky dlhodobo prenajíma na základe nájomnej zmluvy

Poľnohospodárskemu družstvu vo Vrábľoch, preto neobstojí ani skutkové tvrdenie, že ich po celú dobu
fakticky užívajú a obhospodarujú žalobcovia, resp. ich právni predchodcovia. Základnou podmienkou
vydržania je oprávnenosť držby, ktorá musí mať charakter držania veci so zámerom (úmyslom) mať ju
pre seba. Za oprávnenú držbu sa považuje nakladanie s vecou ako so svojou, ak držiteľ je so zreteľom
na všetky okolnosti (t. j. aj okolnosti nadobudnutia a trvania držby) dobromyseľný v tom, že mu vec

patrí ako vlastníkovi. Posúdenie toho, či je držiteľ s prihliadnutím na všetky okolnosti v
dobrej viere, že mu vec alebo právo patrí, nemôže vychádzať len z hodnotenia subjektívnych predstáv
držiteľa. Otázka existencie dobrej viery sa posudzuje z objektívneho hľadiska, teda podľa toho, či držiteľ
pri bežnej opatrnosti, ktorú možno od každého požadovať, nemal a nemohol mať pochybnosti o tom, že
mu právo patrí. Žalovaný bol zapísaný do PKV č. 346 ako vlastník pozemku parc. č. 1210, odpísanej

z PKV č. 2179, titulom Uznesenia súdu zo dňa 22.08.1951, č. j. No 475/1951, s poznámkou, že jeho
vlastnícke právo sa obnovuje. Žalovaný považoval žalobcami uplatnený nárok zatiaľ za neoprávnený a
nepreukázaný, preto žiadal žalobu voči nemu zamietnuť.

3. V rámci repliky žalobcovia prostredníctvom právnej zástupkyne uviedli, že žalovaný vo vyjadrení

netvrdí vôbec žiadne skutkové okolnosti, z ktorých si vlastníctvo k sporným pozemkom uplatňuje,
ani doposiaľ nepreukázal jemu svedčiaci právny titul nadobudnutia vlastníckeho práva k dotknutým
nehnuteľnostiam, ktorým má byť zrejme uznesenie súdu zo dňa 22.08.1951, hoci naň vo vyjadrení
odkazuje. Zameriava sa v podstate iba na to, aby spochybnil nadobúdací titul právnych predchodcov
žalobcov, keď podľa neho „tvrdené pridelenie pozemkov neprebehlo štandardne, bez akýchkoľvek

pochybností, keď z listín nie je zrejmé, po ktorom pôvodnom vlastníkovi mali byť pridelené, s akým
parcelným číslom, v akých výmerách“, ako aj nadobudnutie vlastníckeho práva žalobcami, keď
tvrdí, že „už len skutočnosti uvádzané v dedičských rozhodnutiach o tom, že sa jedná o pozemky bez
parcelného čísla, neidentické a neidentifikovateľné, a poručitelia neboli zapísaní do PKV č. XXXX
ako vlastníci, museli objektívne v žalobcoch, resp. u ich právnych predchodcov, vzbudiť odôvodnené

pochybnosti o ich údajnom vlastníckom práve k žalovaným pozemkom“, s ktorými tvrdeniami žalobcovia
nesúhlasili a tieto popreli. V súvislosti so žalovaným spochybňovanou prídelovou listinou a výmerom
o vlastníctve pôdy žalobcovia dôrazne poukázali na to, že v zmysle ustálenej rozhodovacej praxe
súdov je súd viazaný rozhodnutím správneho orgánu o prídele nehnuteľnosti potiaľ, že je povinný
vychádzať z jeho účinkov, ktoré sa prejavujú v tom, že právnym titulom nadobudnutia vlastníckeho

práva je rozhodnutie o ich prídele, a to s poukazom na § 194 odsek 2 CSP. V žalobcami predloženom
výmere o vlastníctve pôdy zo dňa 01.03.1948 sú pritom určito označené nehnuteľnosti,
ktoré sa právnym predchodcom pridelili do vlastníctva, ako poľnohospodárske nehnuteľnosti v kat. úz.
B. o celkovej výmere 1,0000 ha, s tým, že tento výmer odkazuje priamo na prídelový plán, v ktorom sútieto nehnuteľnosti označené pod parcelným číslom 1210/11 roľa o výmere 0,2002 ha a pod parcelným
číslom 1210/3 roľa o výmere 0,7998 ha. Výmer o vlastníctve pôdy je pritom verejnou listinou vydanou
príslušným štátnym orgánom, ktorej správnosť sa prezumuje so zdôraznením toho, že predmetný výmer

o vlastníctve pôdy spĺňa tak po formálnej, ako aj po obsahovej stránke všetky zákonné podmienky a
náležitosti. V spojitosti s uvedeným preto žalobcovia zotrvali na svojom tvrdení, že právni
predchodcovia žalobcov sa stali vlastníkmi dotknutých pozemkov titulom ich nadobudnutia na základe
Výmeru o vlastníctve pôdy zo dňa 01.03.1948, pričom v ďalšom období toto vlastnícke
právo nestratili. K tvrdeniu žalovaného, že skutočnosti uvádzané v dedičských rozhodnutiach o tom, že

sa jedná o pozemky bez parcelného čísla, neidentické a neidentifikovateľné, museli vzbudiť objektívne
v žalobcoch, resp. u ich právnych predchodcoch odôvodnené pochybnosti o ich vlastníckom práve,
žalobcovia uviedli, že do držby sporných pozemkov vstúpili právni predchodcovia žalobcov odo dňa
17.11.1947, kedy im boli dotknuté pozemky odovzdané do držby s tým, že užívali tieto pozemky už odo
dňa 01.10.1947, ako vyplýva zo zápisnice zo dňa 17.11.1947, predloženej žalobcami, pričom až do dňa
ich smrti ich vlastnícke právo nebolo spochybňované, pričom na základe Výmeru o vlastníctve pôdy

mali vedomosť o tom, že im pridelená poľnohospodárska pôda je identifikovaná na parcely č. 1210/11
a 1210/3. Ich držbu tak treba považovať za oprávnenú. Treba podotknúť, že aj v osvedčení o dedičstve
po matke žalobcov, D. C., zo dňa 27.11.2001, sú sporné pozemky síce identifikované odkazom na pkn.
vložku č. 2506, v majetkovej podstate ktorej je uvedená roľa o výmere 10 000 m2 bez parcelného čísla,
avšak súčasne je identifikácia týchto pozemkov doplnená tiež odkazom na výmer o vlastníctve pôdy č.

PPPR č. 573/48-III/B zo dňa 01.03.1948 ako parcely s parcelným číslom 1210/11 a 1210/3. Rovnako
aj v dedičskom rozhodnutí po otcovi žalobcov, J. C., zo dňa 16.03.1990, sa v rámci odôvodnenia tohto
rozhodnutia poukazuje na to, že poručiteľ spolu s matkou žalobcov dostal prídelovou listinou PPPR
Bratislava č. 573/48-III/B zo dňa 01.03.1948 parcely č. 1210/11 a 1210/3 vo výmere 1 ha,
každý po polovici. Týmto „prídelovým“ parcelám pritom zodpovedajú v celej ich výmere v súčasnosti

práve žalované pozemky, ku ktorým bol v rámci katastra nehnuteľností založený list vlastníctva č. XXXX
na základe rozhodnutia o schválení ROEP v roku 2015. K tvrdeniu žalovaného, že „SPF pozemky
dlhodobo prenajíma na základe nájomnej zmluvy Poľnohospodárskemu družstvu vo Vrábľoch, preto
neobstojí ani skutkové tvrdenie, že ich po celú dobu fakticky užívajú a obhospodarujú žalobcovia,
resp. ich právni predchodcovia“, žalobcovia uviedli, že žalovaným predložená nájomná zmluva je až z

roku 2021 (zo zmluvy nie je zrejmý dátum jej uzavretia, resp. nadobudnutia jej účinnosti), netýka sa
žalovaných pozemkov ako pozemkov E registra, a už vôbec nie je spôsobilá vyvrátiť ani spochybniť
tvrdenie o faktickom užívaní sporných pozemkov právnymi predchodcami žalobcov, ktorí ich užívali od
roku 1947. Odhliadnuc od uvedeného, žalované pozemky dlhodobo prenajímali Poľnohospodárskemu
družstvu vo Vrábľoch práve žalobcovia, keď práve v nadväznosti na existenciu duplicity vlastníckeho

práva Poľnohospodárske družstvo vo Vrábľoch doručilo žalobcom listom zo dňa 30.07.2024 dohodu
o ukončení nájomného vzťahu, vzhľadom k uzavretiu nájomnej zmluvy so SPF. Poukázali tiež na
rozhodnutie súdu v obdobnom právnom spore o určenie vlastníckeho práva k pozemkom, na základe
obdobného skutkového a právneho stavu, vedenému proti rovnakému žalovanému, ako v
tomto konaní, konkrétne na Rozsudok Okresného súdu Nitra č. k. 7C/41/2018-127 zo dňa 06.03.2019,

právoplatný dňa 26.04.2019, ktorého závery sú podľa žalobcov aplikovateľné aj v tejto právnej veci.

4. V rámci dupliky zástupca žalovaného zotrval na svojich vyjadreniach a uviedol, že v
konaní,ktorébolovedenénaOkresnomsúdeNitrapodsp.zn.7C/41/2018,bolizadováženéinédôkazné
prostriedky, ako v tomto konaní. SPF predložil k sporu aktuálne platnú nájomnú zmluvu uzatvorenú s

Poľnohospodárskym družstvom vo Vrábľoch dňa 03.05.2022, účinnú od 04.05.2022, pričom SPF mal aj
pred týmto obdobím uzatvorenú s uvedeným nájomcom nájomnú zmluvu č. 4-0543-05 z roku
2005. Predmetom platnej nájomnej zmluvy sú pozemky v stave registra „C“ KN, špecifikované v Prílohe
č. 1 zmluvy, v ktorých sú obsiahnuté aj sporom dotknuté pozemky ako parcely registra „E“ KN.

5. Súd vo veci nariadil pojednávanie, v rámci ktorého právna zástupkyňa žalobcov zotrvala na podanej
žalobe. Uviedla, že žalobcovia si odvodzujú vlastnícke právo titulom dedenia po svojej matke, ktorá
nadobudla polovicu pozemkov pôvodne v zmysle výmeru a druhú polovicu zdedila po svojom
manželovi, ktorý zomrel skôr ako ona. Mala za to, že nie je sporné vytvorenie pozemkov z časti parc. č.
1210, ktorá bola pôvodne evidovaná v pkn. vl. č. 346 vo výmere 113 834 m2 . Po skonfiškovaní došlo

k prerozdeleniu pozemkov prídelcom, medzi ktorými boli aj rodičia žalobcov. Pozemky im boli pridelené
výmerom o vlastníctve pôdy, podľa prídelovej listiny. Z týchto listín vyplýva, že nadobudli parc. č. 1210/3
a 1210/11 o celkovej výmere 1 ha. Mala za to, že súčasné parcely E sú identifikované a je zrejmé,
že parcely z výmeru sú totožné s tými, ktoré sú evidované na LV č. XXXX. Žalobcovia nikdy nemalipochybnosť o tom, o ktoré parcely sa konkrétne jedná, pretože tak oni, ako aj právni predchodcovia,
vedeli, kde sa v teréne nachádzajú, keďže boli v teréne označené a vykolíkované.
Poukázala na to, že výmer o vlastníctve pôdy je verejnou listinou ako aj prídelová listina a obe sú

vkladu schopnými listinami. Vlastnícke právo právnych predchodcov žalobcov nebolo nikdy zrušené, ani
odňaté a ich parcely boli evidované v pkn. vl. č. 2506. Od vstupu do ich užívania ich mali v pokojnom
užívaní, neskôr ich prenechali do užívania JRD Vráble, ktoré vzniklo. Následne pozemky právnych
predchodcov žalobcov boli dedené a v súčasnosti sú žalobcovia ich podielovými spoluvlastníkmi. Ak
by mal súd pochybnosti o uvedenom spôsobe nadobudnutia vlastníckeho práva žalobcami titulom

dedenia, bola toho názoru, že tak právni predchodcovia žalobcov ako aj samotní žalobcovia splnili
podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva vydržaním. O tom, že existuje duplicitné vlastníctvo, sa
žalobcovia dozvedeli zo strany družstva Vráble. Odkázala na rozhodnutie veľkého senátu NS SR č.
1VCdo 1/2024 z 13.05.2024, ktoré sa zaoberá otázkou vydržania a podľa neho je treba potrebné
posudzovať okolnosti, či dané osoby nadobudli do držby nehnuteľnosti poctivým spôsobom. V tomto
prípade je jasné, že právni predchodcovia žalobcov boli poctiví, čestní, dobromyseľní a nikým neboli pri

užívaní pozemkov rušení. Pokiaľ ide o neznámeho vlastníka, ktorý je evidovaný ako vlastník sporných
pozemkov, mala za to, že tento ich nikdy neužíval a žiadne nároky si neuplatnil ohľadne pozemkov voči
žalobcom. Ohľadne užívania sporných pozemkov predložila súdu dohody, z ktorých vyplýva, že ešte
matka žalobcov prenechala pozemky do užívania od r. 1997 až do svojej smrti a následne
tak urobili aj žalobcovia. Na základe toho navrhla žalobe vyhovieť. O duplicite vlastníckeho práva sa

dozvedeli žalobcovia minulý rok, keď im družstvo Vráble doručilo list, ktorým vypovedalo ich zmluvu.
Ohľadne identifikácie parciel evidovaných na LV č. XXXX poukázala na výkaz plôch ako aj grafický
plán, ktorý zobrazuje rozdelenie pozemkov práve po skonfiškovaní majetku bývalého majiteľa. Z neho
vyplýva, že parc. č. 1210/11 je práve parcelou 5717/3 a prac. č. 1210/3 je parcelou 5718/3. Prideľovanie
pozemkov sa v dotknutom období realizovalo za zásluhy počas II. svetovej vojny.

6. Zástupkyňa žalovaného uviedla, že SPF spravuje veľké množstvo pozemkov a preto pri doručení
žaloby nemá ani nemôže mať vedomosť o nadobúdacích tituloch vlastníckeho práva zo strany žalobcov.
Pridržiavala sa všetkých písomných podaní a uviedla, že pkn. vl. č. XXX a XXXX k. ú. B. sú
v maďarskom jazyku, teda ich prevažná väčšina. Vyplýva z nich, že ako bola vytvorená

parc. č. 1210. V pkn. vl. č. XXX je evidovaný v r. 1944 zápis, podľa ktorého nadobudol vlastnícke právo
k pozemku žalovaný, ale následne bol zapísaný do vložky 2179. Vo vl. č. XXX je zápis z r. 1951, kde
sporná parc. č. 1210 bola opätovne zapísaná do vl. č. XXX, pričom týmto uznesením sa rieši len otázka
výmazu záložného práva. Mala za to, že žalovaný v období od r. 1944 do 1951 nestratil vlastnícke
právo. V tomto smere poukázala na § 1 ods.1 nariadenia SNR č. 104/1945 Zb., ktorý vymedzuje osoby,

ktorým možno konfiškovať majetok. Žalovaný pod túto kategóriu ale nespadal. Ak aj žalobcovia predložili
konfiškované rozhodnutie po I. I., on nikdy nebol evidovaný vo vl. č. 346. Sporná parcela podľa
pkn. vl. nebola predmetom konfiškácie a žalovaný bol len dočasne evidovaný v inej pkn. vl. Z listín
vyplýva, že žalovaný od r. 1944 až do súčasnosti je evidovaný ako vlastník sporných nehnuteľností,
a to odkazom na pkn. vl. ako aj zápis ROEP. Ak by mal súd pochybnosti o uvádzaných tvrdeniach,

navrhla a nechala na zvážení súdu, aby bol zabezpečený úradný preklad pkn. vl. č. 346 a 2179. Sporné
parcely neboli predmetom konfiškácie, z dôvodu čoho všetky listiny predložené žalobcami, tj. výmery a
pod., sú neplatnými právnymi úkonmi. Pokiaľ ide o užívanie nehnuteľností SPF, ten prenajíma pozemky
neznámych vlastníkov, čo je aj tento prípad už od r. 1993. V pôvodných zmluvách sa neuvádzali čísla
parciel, bola v nich uvedená len výmera. Až v súčasnosti sa uzatvárajú zmluvy, z ktorých je zrejmé, ktoré

pozemkysakonkrétneprenajímajú,tedasúšpecifikovanétak,akosúevidovanévkatastrinehnuteľností.
Mala za to, že žalovaný bol dobromyseľný v tom, že mu patrí a svedčí vlastnícke právo, jeho
vlastnícke právo nebolo zrušené žiadnym spôsobom. Práve z tohto dôvodu bol zapísaný ako vlastník
pozemkov aj podľa ROEP a jeho vlastnícke právo zostalo zachované. Čo sa týka zápisu žalovaného
pkn. vl. č. 346, tak zápis pod č. 33 hovorí o odpísaní žalovaného ako vlastníka z tejto vložky do vl. č.

2179 a následne zápis čl. 36 hovorí o opätovnom zapísaní žalovaného do vložky č. 346.

7. Ďalej právna zástupkyňa žalobcov bola toho názoru, že prípadný preklad pkn. vl. nedá odpoveď na
to, ako žalovaný mal nadobudnúť vlastnícke právo k dotknutým nehnuteľnostiam. Podľa LV č. XXXX je
titulom nadobudnutia u žalovaného uznesenie súdu č. No 475/51 z 22.08.1951, pričom toto

uznesenie nepredstavuje právny titul nadobudnutia vlastníckeho práva. Samotný zástupca žalovaného
uviedol, že predmetné rozhodnutie sa týka otázky výmazu záložného práva. Pokiaľ ide o tvrdenie, že
žalovaný v období od r. 1944 do r. 1951 nestratil žiadnym spôsobom vlastnícke právo, mala za to,
žeideonovéskutkovétvrdenia.Žalovanýresp.jehozástupcapodľanejnepreukázalnadobúdacítitulzr.1944 a to neumožní ani prípadný preklad v pkn. vl. K tomu, že p. I. nebol evidovaný pkn. vl. 346, uviedla,
že jeho majetok bol skonfiškovaný. Z výkazu plôch ako aj zápisnice z r. 1946 vyplýva, že sa hovorí o
skupine vlastníkov, medzi ktorými sa okrem p. I., uvádza aj p. M. N., rodená Schik. Práve ona je

evidovaná pkn. vl. 346 (p. č. 27,28,29). Mala za to, že žalovaný je neznámy právny nástupca družstva a v
r. 1947, keď sa pripravoval prídelový plán, bolo tesne po II. sv. vojne. Podľa nej neexistuje dôkaz, ktorý by
preukázal,žežalovanývtomčaseskutočneexistovalapôsobil.Malazato,žepoprerozdelenípozemkov
prídelcom sa nikdy žalovaný k vlastníckemu právu neprihlásil. Pokiaľ aj bol spracovaný register ROEP,
tak komisia u predložených listín len vyčítala uznesenie z r. 1951 a zaevidovala žalovaného ako

vlastníka, pričom je jasné, že predmetné uznesenie nie je nadobúdacím titulom jeho vlastníckeho práva.
Zástupca žalovaného si mohol zabezpečiť požadovaný preklad listín už skôr po vlastnej línii. Ak by aj
súd dospel k záveru, že prípadne predložené prídelové listiny nie sú platnými právnymi úkonmi ako ani
nadobúdacím právnym titulom vlastníckeho práva, mala za to, že aj tak tieto listiny objektívne svedčia
o tom, že právni predchodcovia žalobcov nadobudli vlastnícke právo a svedčalo im až do ich smrti.
Opätovne poukázala na to, že treba prihliadnuť na poctivé konanie právnych predchodcov žalobcov,

ktorí vstúpili do držby pozemkov, tieto užívali a nikdy neboli rušení pri výkone svojich práv. Ak by sa
porovnávali skutkové tvrdenia sporových strán, tak situácia na strane žalobcov je lepšia, pretože súdu
predložili a preukázali hodnoverne listiny, ktoré dosvedčujú spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva v
ich prospech. Žalovaný dodnes nepreukázal titul nadobudnutia vlastníckeho práva. Ak SPF prenajímalo
pozemky, tak v posledných zmluvách boli uvedené len parcely registra C bez tých parciel registra E,

ktoré sú sporné. Právni predchodcovia žalobcov nemali dôvod nahliadať do vl. č. XXX, pretože im bolo
zaevidované vlastníctvo do samostatnej vložky 2506 v r. 1949. Navrhla, aby súd neprihliadal na tvrdenia
žalovaného, že neznámy vlastník nadobudol vlastnícke právo už v r. 1944, pretože túto skutočnosť
uviedol prvý krát až na pojednávaní a mal o nej vedomosť už hneď po doručení žaloby.

8. Podľa zástupkyne žalovaného každý vlastník má rovnakú ochranu na svoj majetok. To, že žalovaný
je neznámy vlastník, nemôže byť na jeho ujmu. Nemá to týmto menšiu váhu ako keby bol známym
vlastníkom.Zápisyvovložkáchpreukazujú,žežalovanýbolvlastníkomparcely1210užodr.1944anikto
ho neskôr nezbavil jeho vlastníckeho práva. Čo sa týka osôb I. I. a spol., tak títo v čase konfiškácie neboli
vlastníkmi pozemku. Potom, čo bola doručená žaloba, od začiatku tvrdili, že žalovaný je vlastníkom

parcely a ak aj komisia v rámci ROEP uviedla titul nadobudnutia uznesenie z r. 1951, zistilo sa, že
v skutočnosti neznámy vlastník nadobudol vlastníctvo už v r. 1944. Už v pozemkovej knihe sa pri
jednotlivých zápisoch uvádzal titul nadobudnutia a tento sa tam aj priamo zapisoval. Je zrejmé, že
žalovaný bol evidovaný ako vlastník parc. č. 1210, a to od r. 1944 až do súčasnosti. Žalobcovia sa mali
možnosť presvedčiť o tom, že vlastnícke právo svedčí žalovanému, z dôvodu čoho nemohli

byť v dobrej viere, že im vlastnícke právo patrí.

9. Žalobca v rámci pojednávanie uviedol, že jeho otec pôsobil v prvom armádnom zbore pod vedením
G. L.. Bojoval na Dukle aj na Troch duboch. Neskôr po vojne bol aj na stretnutí s G. L. a pozvali ho
aj na 20. výročie SNP. Pozemky mu boli pridelené ako zásluha za to, že 4 roky bojoval vo vojne. Boli

tam siedmi, ktorým pozemky pridelili a tí sú aj na listinách. Asi ako 8 ročný chlapec chodieval na pole s
mamou. Keď založili družstvo, mama vstúpila do družstva, ale otec bol štátny zamestnanec. Pozemky
po otcovi im boli pridelené v dedičskom konaní a po smrti matky prešli pozemky na nich ako dedičov.
S družstvom mali uzatvorené zmluvy do r. 2024 a to, že sú dvaja majitelia, nikto nikdy nehovoril. Nedalo
mu to, nechcel u prísť o pozemky, ktoré otec dostal za zásluhy vo vojne. Boli viacerí, ktorí takto dopadli,

ale jemu sa podarilo dohľadať všetky listiny a preto si to uplatnil na súde. Nesúhlasil s výpoveďou zmlúv
od družstva. Niektorí nemajú žiadne papiere od svojich pozemkov a preto si to zatiaľ neuplatňujú.

10. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so súdnym spisom, súčasťou ktorého sú listiny,
predložené stranami sporu, dokladmi od Okresného úradu Nitra, katastrálny odbor, výsluchom žalobcu,

vyjadreniami strán sporu a zistil nasledovný skutkový a právny stav.

11. Podľa informatívneho výpisu z LV č. XXXX, k. ú. B., sú evidovaní žalobcovia, každý v podiele 1/2, ako
podieloví spoluvlastníci nehnuteľností, evidovaných ako parc. EKN č. 5717/3 orná pôda vo výmere 2 002
m2 a parc. č. 5718/3 orná pôda vo výmere 7 998 m2. Titulom nadobudnutia je osvedčenie o dedičstve

D 1157/01 a ROEP Vráble Z 8488/2015. Zároveň je i žalovaný evidovaný ako výlučný vlastník týchto
nehnuteľností, titul nadobudnutia: uznesenie súdu č. No 475/51 čd. 867/1951 (PKV pod B36), ROEP
Vráble Z 8488/2015. Na liste vlastníctve je evidovaná poznámka, že hodnovernosť údajov katastrao práve k nehnuteľnosti parc. reg. E č. 5717/3 a 5718/3 bola spochybnená podľa § 39 ods. 2 zák. č.
162/1995 Z. z., duplicita s vlastníkmi č. 1, 2 (žalobcovia).

12. V pozemnoknižnej vložky (aj ako pkn. vl.) č. XXX pre k. ú. B., (Verebély) parc. č. 1210, je
uvedené v časti B vlastníctvo, že podľa uznesenia tohoto súdu žalovaný uvádzaný pod č. XX, zápis
1.okt. 1951, čd. 867; podľa uznesenia tohto súdu zo dňa 22.aug. 1951, čj No 475/51, zapisuje sa sem
nehnuteľnosť pzk. čís. 1210, odpísané z vl. č. 2179 tejto knihy a toto vl. sa za tým účelom obnovuje,
a vkladá sa vlastnícke právo pre doterajšieho vlastníka – žalovaného. Pod č. 27 v tejto pkn. vl. uvádza,

že sa 13.08.1927 zapísalo vlastníctvo v prospech M. N., K. L.. V časti C ťarchy zápis pod č. 49 hovorí
o tom, že sa vkladá výmaz vkladu výmazu zástavního práva Hypoteční banky České, filiálky v Bratislave,
pre pohľadávku v sume 40 000 Kčs s prísl., vloženého podľa č. 47 a obnovuje sa pôvodný vklad práva
zástanního Hypoteční banky České, filiálky v Bratislave, pre pohľadávku v sume 40 000 Kčs s prísl.,
vloženého podľa č. 44 so všetkými zápismi k tomuto vkladu sa vzťahujúcimi.

13. V pkn. vl. č. 2179 pre k. ú. B. bola evidovaná parc. č. 1210 (č. 15) s tým, že vo vl. sa uvádza, že
„konfiškované podľa nar. č. 107/1946 Sb, čd. 2364/47.“ Pod zápisom č. 4 v časti B sa uvádza, že podľa
uznesenietohtosúduzodňa22.aug.1951,čj.No475/51,odpisujesanemovitosťparc.č.1210,zapísaná
pod A + r. č. 15 bez závad do vl. č. 346 tejto knihy, ktoré sa za tým účelom obnovuje, zápis 1. okt. 1951.

14. Rozhodnutím Konfiškačnej komisie zriadenej podľa nariadenia Slovenskej národnej rady č. 64/1946
Sb. vo Vrábľoch, číslo: 48a-1946 zo dňa 27.08.1946, bol s účinnosťou ku dňu 01.03.1945 skonfiškovaný
pôdohospodársky majetok pôvodnému vlastníkovi I. I..

15. Povereníctvom pôdohospodárstva a pozemkovej reformy v Bratislave bol vydaný výmer o vlastníctve

pôdy č. 573/48-III/B zo dňa 01.03.1948, býv. vlastník I. I., prídelca: J. C. a manž. D., K. L., podľa ktorého
na základe prídelového plánu, vypracovaného miestnou roľníckou komisiou vo Vrábľoch, potvrdeného
a schváleného PPPR dňa 18.02.1948, boli pridelené nehnuteľnosti o celkovej výmere 1,0000 ha,
označené ako vl. č. XXX, parc. č. 1210/11 roľa o výmere 0,2002 ha, č. 1210/3 roľa o výmere 0,7998
ha, podiel 1 + 1.

16. Povereníctvom pôdohospodárstva a pozemkovej reformy v Bratislave bola prídelovou listinou č.
15532/48-II/B, Čd 45/49, zo dňa 13.03.1948, pridelená do vlastníctva prídelcom – J. C. a manželka D.,
K. L., na polovicu, nehnuteľnosť v k. ú. B., vo výmere 1,0000 ha, prídel označený 8/roľa. Zapísané podľa
uznesenia Okresného súdu vo Vrábľoch, zo dňa 29.01.1949, čd. 45/49, vo vložkách č. 2506, k. ú. B..

17.Vovýkazeplôchpozemkovpridelenýchpozemkovoureformouvk.ú.B.,zoskonfiškovanéhomajetku
bývalých majiteľov: D. I. a M. N. K. L., ktorý dňa 30.10.1947 vypracovala Poľná pracovná skupina P-5/II.
Kat. meračského úradu v Leviciach, bola prídelová parcela č. 1210/11 roľa o výmere 0,2002
ha identifikovaná na parcelu registra „E“ parc. č. 5717/3 roľa o výmere 2 002 m2 a prídelová parcela č.

1210/3 roľa o výmere 0,7998 ha bola identifikovaná na parcelu registra „E“ parc. č. 5718/3 roľa o výmere
7 998 m2. Podľa predmetného výkazu plôch pozemkov prídelové parcely boli vytvorené z
pôvodnej pozemkovoknižnej parcely č. 1210 roľa, evidovanej pôvodne vo vložke č. 346 pre kat. úz. B.
(ako parc. č. 5717 a 5718). Na grafickom pláne je zobrazená poloha pozemkov.

18. Uznesením Okresného súdu vo Vrábľoch, čd. 45/49 zo dňa 29.01.1949 knihovný súd podľa
Prídelovej listiny povolil v pozemkovej knihe kat. úz. B. zriadenie novej vložky č. 2506 a v tejto
vložke vklad vlastníckeho práva pre právnych predchodcov žalobcov, pre každého v podiele 1/2 k celku,
k prídelu – roľa o výmere 1,0000 ha.

19. Podľa pkn. vl. č. 2506 pre k. ú. B., roľa vo výmere 1 ha pod poradovým číslom 1 bola evidovaná na
J. C. a manž. Albína, zápis 31.01.1949, čd 45, podľa § 22 zák. č. 90/1947 Sb, sa podľa prídelovej
listiny PPPR, sekcie „B“ v Bratislave zo dňa 13.03-1948, č. 15532/48-II/B, vložilo vlastnícke právo na
týchto manželov, a to na polovicu. Tiež sa poznamenalo obmedzenie vlastníckeho práva prídelcov a ich
právnych nástupcov podľa zák. č. 90/1947 Sb.

20. Podľa zápisnice Pracovnej komisie pre pozemkovú reformu v Leviciach, napísanej dňa 17.11.1947
vo Vrábľoch z príležitosti odovzdania nehnuteľností bývalého vlastníka I. I., J. I., N. L. a M. N. do držby
a úžitku prídelcom, právni predchodcovia žalobcov užívali sporné pozemky od 01.10.1947, od ktoréhodňa znášali všetky verejné dane a poplatky, pričom podpisom predmetnej zápisnice im tieto pozemky
boli oficiálne odovzdané do držby a úžitku. Prídelci prehlásili, že nehnuteľnosti poznajú a v prírode im
boli vykolíkované. J. C. a manž. Albína, boli uvedení pod č. 8.

21. Rozhodnutím Štátneho notárstva v Nitre zo dňa 16.03.1990, D 410/90-26, právoplatnosť dňa
16.03.1990, v dedičskej po poručiteľovi J. C., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, prevzala
nehnuteľnosti – parc. č. 1210/11, 1210/3 v polovici nadobudnuté prídelovou listinou PPPR č. 573/48-III/
B zo dňa 01.03.1948, ktorá bola vedená vo vl. 346 a na SG je v súčasnosti neidentická a v pozemkovej

knihe vo vl. č. 2506 bez parcelného čísla, D. C., nar. XX.XX.XXXX, voči ustupujúcim dedičom A. B. C.
a C. C. bez povinnosti výplaty.

22. Osvedčením o dedičstve, vydaným notárom JUDr. Helena Rozborová dňa 27.11.2001, D 1157/01,
Dnot 138/01, právoplatnosť dňa 12.12.2001, v dedičskej veci po poručiteľke D. C., nar. XX.XX.XXXX,
zomr. XX.XX.XXXX, nadobudli nehnuteľnosti – PK vl. č. 2506 bez parcely, roľa o výmere 10 000

m2, neidentifikovateľné, nadobudnuté prídelovou listinou PPPR č. 573/48-III/B zo dňa 01.03.1948 ako
parc. č. 1210/11 a 1210/3, v celosti (1/2 nadobudli po J. C. podľa D 410/90), žalobcovia, každý z nich
v podiele 1.

23. Podľa nájomnej zmluvy č. 01940/2021-PZN-P40465/21.00 zo dňa 03.05.2022 SPF ako prenajímateľ

prenajal Poľnohospodárskemu družstvu vo Vrábľoch pozemky v ich správe ako parc. CKN 4815 a 4825
(parc. EKN 5718/3 a 5717/3) do 31.10.2036. Okrem toho bola medzi nimi uzatvorená nájomná zmluva
č. 4-0543-05 zo dňa 18.03.2005, s nájmom do 31.12.2019 (v tejto zmluve neboli uvedené konkrétne
parcely, len celková prenajatá výmera).

24. Podľa dohody o náhrade za dočasné užívanie pozemkov zo dňa 24.09.1997 D. C. ako prenajímateľ
prenajala Poľnohospodárskemu družstvu vo Vrábľoch pôdu o výmere 1 ha do 31.12.2006, bolo jej
uhradené nájomné. Podľa dohody o náhrade za dočasné užívanie pozemkov zo dňa 28.05.2004 žalobca
v 1. rade ako prenajímateľ prenajal Poľnohospodárskemu družstvu vo Vrábľoch pôdu o výmere 0,50
ha, od 01.01.2004 do 31.12.2013. V zmysle dodatku č. 1 k tejto dohode žalobca v 1. rade prenajal

nájomcovi túto pôdu evidovanú v pkn. vl. č. 2506 od 01.01.2014 do 31.12.2023. Nájomné mu uhradené
bolo. Poslednú zmluvu z 31.12.2021 uzatvoril žalobca v 1. rade s tým istým nájomcom od 01.01.2022
do 31.12.2031, výmera 5000 m2, v nej sú už uvedené parc. č. EKN 5718/3 a 5717/3.

25. Poľnohospodárske družstvo vo Vrábľoch listom zo dňa 30.07.2024 oznámilo žalobcovi v 1. rade,

že má okrem neho uzatvorenú zmluvu o nájme aj s SPF, pričom predmetom sú tie isté spoluvlastnícke
podielyduplicitnezapísanévkatastrinehnuteľností.Zdôvoduduplicityposlaližalobcoviv1.radedohodu
o zrušení zmluvy a v prípade, ak nedôjde k jej uzatvoreniu, budú musieť stav riešiť jednostranne.

26. Podľa č. 1 ods. 1 písm. c) nariadenia SNR č. 104/1945 Sb. v znení nar. č. 64/1946 Sb. o konfiškovaní

a urýchlenom rozdelení pôdohospodárskeho majetku Nemcov, Maďarov, ako aj zradcov a nepriateľov
slovenského národa, s okamžitou platnosťou a bez náhrady konfiškuje sa pre účely pozemkovej
reformy pôdohospodársky majetok na území Slovenska, ktorý je vo vlastníctve: zradcov a nepriateľov
slovenského a českého národa a Československej republiky akejkoľvek národnosti
a štátnej príslušnosti. Podľa ods. 7 tohto ustanovenia, o tom, ktoré osoby treba považovať za osoby

nemeckej či maďarskej národnosti (ods. 5) alebo za zradcov alebo nepriateľov slovenského a českého
národa a Československej republiky (ods. 6), o tom, či účastinné a iné spoločnosti a právnické osoby
spadajú pod ustanovenia ods. 1 písm. d) alebo e), ako aj o tom, či možno pripustiť výnimky podľa ods.
3 alebo 4, rozhodne najneskôr do konca roku 1946 konfiškačná komisia (v ďalšom texte - Komisia).

27. Podľa § 22 ods. 1 zák. č. 90/1947 Sb. o provedení knihovního pořádku stran konfiskovaného
nepřátelského majetku a o úpravě některých právních poměrů vztahujících se na přidělený majetek
(ďalej len zák. č. 90/1947 Sb.), je-li v katastrálním území převážná část nemovitostí přidělena většímu
počtu přídělců, pro které se musí zřizovat nové vložky, a je-li obava, že měřické práce (§ 12) potřebné pro
provedení knihovního pořádku nebudou provedeny v dohledné době, může fond na základě přídělové

listiny, vytýkající stručně předmět přídělu, žádati, aby bylo vloženo vlastnické právo k přidělenému
majetku ve vložce, která se za tím účelem předběžně zřídí.28. Podľa § 22 ods. 2 zák. č. 90/1947 Sb., jinak se v předběžné vložce zapíše na list statkové podstaty
jen označení přídělu v nadpisu listu A (v zemích České a Moravskoslezské v nadpisu jeho prvního
oddělení), a to zpravidla popisným číslem přidělené usedlosti, obytného stavení nebo podobně, na listu

břemen (C) jen obmezení vlastnického práva, plynoucí ze zákona (§§ 23, 24).

29. Podľa § 115 zák. 141/1950 Zb., vydržaním možno nadobudnúť vlastnícke právo, ak nejde o
nescudziteľné veci, ktoré sú v socialistickom vlastníctve.

30. Podľa § 116 ods. 1 zák. 141/1950 Zb., vlastnícke právo k hnuteľnej veci nadobudne, kto ju drží
oprávnene(§145)anepretržitetriroky;akideonehnuteľnúvec,jepotrebnávydržaciadobadesaťročná.

31. Podľa § 145 ods. 1, 2 zák. 141/1950 Zb., ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný
v tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. V pochybnostiach sa
predpokladá, že držba je oprávnená.

32. Podľa § 566 ods. 1, 2 zák. 141/1950 Zb., lehota, ktorá začala bežať pred 1.januárom 1951, sa
skončí, ak tento zákon určuje kratšiu lehotu, najneskoršie uplynutím tejto kratšej lehoty, počítanej odo
dňa 1.januára 1951; ak určuje dlhšiu lehotu, uplynutím tejto dlhšej lehoty, počítanej odo dňa, keď lehota
začala bežať. To isté platí o vydržacej a premlčacej dobe.

33. Podľa § 460 zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa.

34. Podľa § 134 ods. 1 zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, oprávnený držiteľ sa stáva
vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať

rokov, ak ide o nehnuteľnosť.

35. V prvom rade sa súd musel vyporiadať s otázkou, či majú žalobcovia naliehavý právny záujem
na podanej žalobe tak, ako to predpokladá § 137 písm. c) CSP. Súd dospel k názoru, že na strane
žalobcov je daný naliehavý právny záujem, pretože z listu vlastníctva č. XXXX, k. ú. B. vyplýva, že

pri vlastníkoch pod por. č. 1, 2 a 3 je evidovaná poznámka o duplicite vlastníctva. Odstránenie tohto
rozporu je možné jedine dohodou podľa § 36a ods. 1 zák. č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností;
inak len podaním žaloby o určenie práva k nehnuteľnosti. Žalobcovia sa podľa dedičských
rozhodnutí domáhajú, aby nehnuteľnosti, evidované v LV č. XXXX, k. ú. B., patrili do ich podielového
spoluvlastníctva, každému v podiele 1, resp. toho, že ich nadobudli vydržaním. Z uvedeného dôvodu

je daný naliehavý právny záujem na žalobe, ich povinnosťou bolo uplatniť žalobu voči vlastníkovi,
evidovanému tiež na liste vlastníctva. Žalobcovia sú v spore aj aktívne vecne legitimovanými, žalovaný
je pasívne vecne legitimovaný subjekt, pričom v jeho mene ako tzv. neznámeho vlastníka koná zákonný
zástupca Slovenský pozemkový fond (SPF).

36. Spornou zostala otázka, či právni predchodcovia žalobcov nadobudli vlastnícke právo k pozemkom
nazákladevýkazuovlastníctvepôdyaprídelovejlistinyažalobcoviatitulomdedeniaposvojichrodičoch,
resp. či nadobúdacím titulom vlastníckeho práva je vydržanie sporných pozemkov.

37. Na základe vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že právni predchodcovia žalobcov

nadobudli vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam podľa výmeru o vlastníctve pôdy z 01.03.1948,
kedy im boli pridelené pozemky v k. ú. B. o celkovej výmere 1,0000 ha, označené ako vl. č. XXX, parc.
č. 1210/11 roľa o výmere 0,2002 ha a parc. č. 1210/3 roľa o výmere 0,7998 ha., podiel 1 + 1. Tiež bolo
preukázané, že dňa 13.03.1948 bola vydaná prídelová listina, v ktorej bol prídel manželov Maďarových
označený ako „8/roľa“ vo výmere 1,0000 ha. Obe listiny sú aj v súčasnosti dokladmi o vlastníctve

prídelcovkprídeluasúvkladuschopnýmilistinami.Zvýkazuplôchzodňa30.10.1947,ktorýbolnásledne
premietnutý aj do výmeru o vlastníctve pôdy vyplýva, že právni predchodcovia nadobudli do vlastníctva
parc. č. 1210/11 a 1210/3, pričom tieto boli evidované v pkn. vl. 346 ako parc. č. katastr.
5717 a 5718, konkrétne pri manželoch Maďarových išlo o č. 5717/3 a 5718/3, celkovo o výmere 1 ha.
Práve výkaz plôch hovorí o konfiškovanom majetku majiteľov, medzi ktorými boli okrem p. I. aj p. M.

N., K. L., ktorej meno je uvedené v pkn. vl. 346 pri č. 27,28, 29. Pre zápis vlastníckeho práva bol
podľa uhorského obyčajového práva zakotvený obligatórny intabulačný princíp, ktorý bol v tomto prípade
preukázaný rozhodnutím Okresného súdu vo Vrábľoch z 29.01.1949. Vlastnícke právo bolo vložené na
základe prídelovej listiny, vydanej po vydaní výmeru, s tým, že pozemky boli zapísané v pozemkovejknihe do pkn. vl. 2506. Súd nemal pochybnosti o identifikácii pozemkov, pretože ak v prídelovej listine
bola uvedená výmera 1 ha ako 8/roľa, tak v zápisnici zo dňa 17.11.1947 sú manželia Maďaroví a ich
pozemky vymedzené pod č. 8 a taktiež uznesenie Okresného súdu vo Vrábľoch z 29.01.1949 uvádza

tie isté údaje pod č. 8 vo výroku 1 (obe listiny majú uvedené rovnaké poradie prídelcov).

38. Nariadenie č. 104/1946 Sb.n. SNR o vydávaní výmerov o vlastníctve pôdy, pridelenej podľa
nariadenia č. 104/1945 Sb.n. SNR v znení nariadenia č. 64/1946 Sb.n. SNR (ďalej len nariadenie)
upravovalo, ako to vyplýva z jeho názvu, vydávanie výmerov o vlastníctve pôdy pridelenej podľa

nariadenia č. 104/1945 Sb.n. SNR. Podľa § 1 ods. 1 nariadenia vydávať prídelcom výmery o vlastníctve
pôdy bolo oprávnené Povereníctvo pôdohospodárstva a pozemkovej reformy. Výmer definuje ako
verejnú listinu dokazujúcu vlastnícke právo prídelcu k pridelenej pôdohospodárskej nehnuteľnosti,
na základe ktorej príslušný knihovný súd urobí záznam vlastníckeho práva v prospech prídelcu bez
podmienky dodatočného ospravedlnenia (§ 1 ods. 2 nariadenia). Z uvedeného je zrejmé, že ak výmer
bol vydaný k tomu oprávneným subjektom a obsahuje všetky podstatné náležitosti, má povahu verejnej

listiny so všetkými z toho vyplývajúcimi právnymi dôsledkami. Ak výmer nevydal kompetentný orgán,
prípadne v ňom chýbajú zákonom požadované podstatné náležitosti, nejde o listinu verejnú. Právnym
následkom vady takejto listiny je skutočnosť, že listina povahu verejnej listiny nemá a teda, že nie je
spôsobilá vyvolať účinky predpokladané v ustanovení § 1 ods. 2 nariadenia. Podľa § 68 ods. 3 vládneho
nariadenia č. 8/1928 Sb. o konaniach vo veciach patriacich do pôsobnosti politických

úradov (správne konanie), v písomnom rozhodnutí má byť označený úrad, ktorý ich vydáva, uvedený
dátum a pripojený podpis úradného orgánu k tomu oprávneného. Je potrebné uviesť, že právne predpisy
a právny poriadok doby minulej je nutné považovať za platné, teda sú platné aj úkony v súlade s týmto
právnym poriadkom urobené.

39. Súd poukazuje pri riešení tejto veci práve na závery rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
sp. zn. 4Cdo/123/2003, v zmysle ktorých, „Výmery a prídelové listiny ako verejné listiny boli a aj sú
v súčasnosti dokladmi o vlastníctve prídelcov k prideleným nehnuteľnostiam a sú vkladuschopnými
listinami, spôsobilými pre zápis vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Mimo rámec správneho
súdnictva všeobecný súd nie je oprávnený skúmať vecnú správnosť správneho aktu; môže ho

preskúmavať len so zreteľom na to, či ide o akt nulitný (ničotný). Nulitným aktom je správny akt,
vydaný tzv. absolútne vecne nepríslušným správnym orgánom, z ktorého nevznikajú žiadne právne
následky, na rozdiel od aktu neplatného, pri ktorom sa uplatní prezumpcia jeho správnosti až do doby
zrušenia jeho účinkov (zrušením alebo zmenením). Súd je viazaný rozhodnutím správneho orgánu
o prídele nehnuteľnosti potiaľ, že je povinný vychádzať z jeho účinkov, ktoré sa prejavujú v tom, že

právnym titulom nadobudnutia vlastníckeho práva je rozhodnutie o ich prídele.“ V zmysle posudzovania
ochrany vlastníckeho práva k prideleným nehnuteľnostiam, na základe právnych predpisov spred roka
1948, je potom súd podľa § 194 ods. 2 CSP viazaný rozhodnutím príslušného správneho orgánu o
tom, že pre určitú osobu je právnym titulom nadobudnutia vlastníckeho práva rozhodnutie o prídele
nehnuteľností, že prídelca získal vlastníctvo k nehnuteľnostiam v prídele označeným. Povaha účinkov

správnych rozhodnutí (aktov) závisí od rozlišovania chybných (vadných) a nulitných správnych aktov,
hlavne s dôrazom na dôvody vedúce k nulite a na zásadu prezumpcie správnosti správneho
aktu. Pokiaľ pôjde o akt nulitný, nevznikajú z neho žiadne právne následky, na rozdiel od neplatného
aktu, pri ktorom sa uplatní prezumpcia jeho správnosti, až do doby zrušenia jeho účinkov.

40. Z uvedených dôvodov mal súd za to, že Výmer o vlastníctve z 01.03.1948 bol vydaný orgánom,
ktorý mal na to, podľa ustanovenia § 1 odsek 1 nariadenia č. 104/1946 Zb., právomoc. Uvedený akt
nebolo možné považovať za akt nulitný. Súd potom nemal právomoc skúmať jeho prípadnú vadnosť a
preto nepovažoval za dôvodnú námietku zástupcu žalovaného ohľadne konfiškácie sporných pozemkov.
Výmer o vlastníctve je verejnou listinou vydanou príslušným štátnym orgánom, ktorej správnosť sa

prezumuje. Nešlo o zmluvný vzťah medzi dvoma súkromnými osobami, ktorým sa
prevádzalo vlastnícke právo k nehnuteľnosti, ale išlo o akt mocenskej autority, ktorý už sám o sebe
v zmysle ustanovenia § 1 odsek 2 nariadenia č. 104/1946 Zb. preukazoval vlastnícke právo prídelcu
k pridelenému pozemku (§ 1 ods. 2 nariadenia č. 104/1946 Zb.). Preto záznam vlastníckeho práva
vykonaný knihovým súdom, nemal v danom prípade konštitutívne, ale iba deklaratórne účinky. V

prípade nadobúdania vlastníckeho práva na základe Výmerov o vlastníctve pôdy sa tak intabulačný
princíp ani nemusel uplatňovať (napr. aj uzn. NS SR 6Cdo/169/2020).41. V posudzovanej veci Výmer o vlastníctve pôdy spĺňal tak po formálnej, ako aj po obsahovej stránke
všetky zákonné podmienky a náležitosti. Je v ňom uvedené, kto ho vydal, označenie právneho predpisu,
podľa ktorého sa vydáva, akej veci sa týka, je datovaný, opatrený odtlačkom okrúhlej pečiatky a

podpisom povereníka, obsahuje mená a priezviská bývalých vlastníkov, označenie osôb, v prospech
ktorých sa vydáva, presné označenie nehnuteľností, ktorých sa týka a ďalšie podmienky, za ktorých sa
uskutočňuje pridelenie k tam uvedeným nehnuteľnostiam. Ide preto nepochybne o prídelovú
listinu, ktorú treba považovať za „perfektnú“ a ktorá má povahu verejnej listiny spôsobilej vlastnícke
právo prídelcov k nehnuteľnostiam tam označeným, tj. tých, ktoré sú predmetom sporu, preukázať.

42. Právni predchodcovia žalobcov od pridelenia sporných pozemkov v zmysle zápisnice zo 17.11.1947
tieto skutočne obhospodarovali, mali ich vo faktickej držbe. Skutočnosť, že ich odovzdali neskôr do
užívania JRD, neznamenalo, že ich už nemali vo faktickej držbe. Užívanie pozemkov ako aj skutočnosti
ohľadne ich následného užívania družstvom, mal súd preukázané výpoveďou žalobcu v 1. rade, ktorý
na pozemky chodieval. Sporné pozemky neboli právnym predchodcom žalobcov nikdy skonfiškované,

odobraté, resp. znárodnené, títo sa stali ich vlastníkmi na základe Výmeru o vlastníctve pozemkov, po
vydaní ktorého im pozemky neboli odňaté žiadnym ďalším autoritatívnym rozhodnutím. Preto žalobcovia
ako dedičia po svojich predchodcoch boli oprávnení podať žalobu o určenie vlastníckeho práva k
nim.

43. S poukazom na to, že súd dospel k záveru, že právni predchodcovia nadobudli vlastnícke právo
k sporným pozemkom podľa výmeru o vlastníctve pôdy (tento predchádzal prídelovej listine). Na základe
toho súd vyhovel žalobe žalobcom a určil, že sú podielovými spoluvlastníkmi dotknutých nehnuteľností,
v podiele 1, a to titulom dedenia. Práve týmto rozhodnutím súdu sa odstráni duplicitné vlastníctvo
k sporným nehnuteľnostiam.

44. Súd považuje za vhodné sa vyjadriť aj k otázke vydržania vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam,
nakoľko to uviedol i v rámci svojho predbežného posúdenia a aj strany sporu sa vyjadrovali k možnosti
vydržania vlastníckeho práva.

45.Vydržanievlastníckehoprávajejehonadobudnutievdôsledkukvalifikovanejdržbyveci,vykonávanej
po zákonom stanovenú dobu. Funkciou vydržania je umožniť nadobudnutie vlastníctva držiteľovi,
ktorý vec dlhodobo ovláda v dobrej viere (je dobromyseľný), že je jej vlastníkom so zreteľom na
všetky okolnosti. Súd vychádzal zo zistenia, že právni predchodcovia žalobcov užívali pozemky od
01.10.1947, čo mal súd preukázané zápisnicou zo dňa 17.11.1947, resp. od marca 1948 (vtedy bol

vydaný výmer a prídelová listina). Právnych predchodcov v užívaní nikto nerušil a len z dôvodu, že
pozemky boli vložené do družstva, nebolo možné konštatovať, že by právni predchodcovia žalobcov
neboli dobromyseľní, prípadne, že došlo k prerušeniu vydržacej lehoty, keďže z ust. § 145 cit. zákona
vyplýva, že v pochybnostiach je držba oprávnená.

46. Naviac bolo v konaní preukázané, že od vstupu do užívania sporných nehnuteľností, od ich prevzatia
do držby a ani od samotného pridelenia týchto pozemkov do vlastníctva, v užívaní a v
držbenehnuteľnostíprávnychpredchodcovžalobcuaaniposmrtirodičovžalobcov,žalobcovniknerušil,
sporné nehnuteľnosti užívali pre seba a ich vlastnícke právo nebolo nikým spochybnené, a to až do
vyznačenia poznámky, že hodnovernosť údajov u sporných parciel je spochybnená pre

duplicitu vlastníckeho práva žalobcov.

47. Z dokazovania nevyplynula pochybnosť, že by držba právnych predchodcov žalobcov nebola
všeobecne rešpektovaná obyvateľstvom, títo ako aj ostatní prídelcovia na pozemkoch riadne a nerušene
hospodárili, teda právni predchodcovia žalobcov vstúpili do dobromyseľnej držby pozemkov. Vydržacia

doba podľa uhorského obyčajového práva platného na Slovensku v tom čase v trvaní 32 rokov by
uplynula v auguste 1976; v dôsledku ustanovenia § 566 ods. 1 a 2 v spojení s § 116 ods. 1 stredného
Občianskeho zákonníka však uplynula už dňa 1. januára 1961, t. j. najneskôr
uplynutím kratšej vydržacej doby stanovenej tzv. stredným Občianskym zákonníkom počítanej od 1.
januára 1951. Ku dňu 1. januára 1961 teda došlo k vydržaniu vlastníckeho práva zo strany

právnych predchodcov žalobcov, pričom nebolo sporné, že bola splnená aj podmienka spôsobilého
predmetu vydržania podľa tzv. stredného Občianskeho zákonníka, pretože pozemky nepatrili medzi tzv.
nescudziteľné veci v socialistickom vlastníctve.48. Nerušené užívania trvalo až dovtedy, pokiaľ sa žalobcovia nedozvedeli o duplicitnom vlastníctve
so žalovaným, ktoré im oznámil nájomca pôdy – Poľnohospodárske družstvo vo Vrábľoch v roku 2024.
Žalobcovia sa inak mohli o duplicite vlastníckeho práva dozvedieť až v rámci ROEP, ktorý je evidovaný

v katastri nehnuteľností v roku 2015 – č. Z8488/2015.

49. Súd dodáva, že nielen vlastnícke právo žalobcu, ale aj vlastnícke právo žalovaného požíva ústavnú
a zákonnú ochranu, pričom predpokladom poskytnutia takejto ochrany takýmto osobám s pozitívnym
výsledkom je však v prvom rade existencia a povaha nadobúdacieho titulu vlastníckeho práva tvrdeného

takýmito osobami. Zástupca žalovaného odvodzoval vlastnícke právo žalovaného od uznesenia súdu
č.j. No 475/51 a č.j. 867/51, na základe ktorých mal žalovaný nadobudnúť vlastnícke právo k sporným
nehnuteľnostiam (uznesenie Okresného súdu vo Vrábľoch zo dňa 22.08.1951 č.j. No 475/51). Súd
dospel k záveru, že žalovaný v konaní nepreukázal existenciu nadobúdacieho vlastníckeho
titulu. Za uvedený právny titul nemožno považovať rozhodnutie č.j. No 475/51, od ktorého odvodzuje
vlastnícke právo žalovaný. Žalovaný v konaní nepreukázal nadobúdací titul ako ani to, kedy mal

nadobudnúť sporné nehnuteľnosti a či a kedy tieto nehnuteľnosti užíval. V tomto smere tak neuniesol
dôkazné bremeno, pričom pokiaľ sa žalovaný bráni proti žalobe tvrdením svojho vlastníckeho práva,
musí tvrdiť svoj nadobúdací titul a o svojom tvrdení ponúknuť dôkazy. Ide o rozdelenie bremena tvrdenia
a dôkazného bremena medzi stranami sporu v závislosti na tom, ako vymedzuje právna norma
práva a povinnosti strán sporu. Obvykle platí, že skutočnosti navodzujúce žalované právo musí tvrdiť

žalobca, zatiaľ čo okolnosti toto právo vylučujúce (teda aj rovnaké právo žalovaného) sú záležitosťou
žalovaného. Preto v spore o určenie vlastníckeho práva nemožno od žalobcu požadovať,
aby preukazoval neexistenciu nadobúdacieho titulu žalovaného, keďže preukázanie takéhoto titulu
svedčiacemu žalovanému je na prospech žalovaného; je teda na ňom, aby ho tvrdil a
preukazoval.

50. Pokiaľ aj žalovaný poukazoval na evidenciu vlastníckeho práva žalovaného od roku 1944, súd
neprihliadol na námietky zástupcu žalovaného, a to s poukazom na to, že si vyhodnotil ako titul
vlastníckeho práva výmer o vlastníctve pôdy v prospech právnych predchodcov žalobcov. Okrem toho
žalovaný sa nikdy k vlastníctvu pozemkov nehlásil, nedomáhal sa ich užívania, obhospodarovania.

Práve tieto skutočnosti nezáujmu žalovaného dosvedčujú, že právni predchodcovia žalobcov boli
dobromyseľní a poctiví pri užívaní pozemkov, pričom neboli nikým a ničím rušení. To nasvedčuje tomu,
že ak by aj súd nevyhodnotil ako právny titul nadobudnutia vlastníckeho práva právnych predchodcov
na základe výmeru, svedčalo by im vlastnícke právo titulom vydržania.

51. Čo sa týka predložených nájomných zmlúv zo strany žalovaného, súd na ne neprihliadal, pretože
nepreukazovali vlastnícke právo žalovaného k pozemkom. Súd zamietol návrh zástupcu žalovaného na
doplnenie dokazovania prekladom pkn. vl., a to z dôvodu hospodárnosti konania ako aj preto, že súd
mal z vykonaného dokazovania preukázanú dôvodnosť žaloby titulom nadobudnutia vlastníckeho práva
podľa výmeru o vlastníctve pôdy.

52. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

53. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

54. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote
do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

55. Podľa článku 17 CSP, súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a
rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného
zaťažovania strán sporu a iných osôb.

56. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobcovia boli v konaní úspešní v celom rozsahu, patril by im nárok

na náhradu trov konania voči žalovanému. S poukazom na to, že si tento v spore výslovne neuplatnili,
súd rozhodol tak, že žalobcom tento nárok na náhradu trov konania voči žalovanému nepriznal, a to
s poukazom na čl. 17 základných princípov CSP.Poučenie:

Proti rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Nitra.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie (§ 127 CSP), proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len
tým, že ( § 365 ods. 1 CSP)

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšieprostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).