Uznesenie ,
Zrušené Judgement was issued on Tuesday, February 25, 2025

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 19CoP/81/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8224201250
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 02. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Tobiašová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2025:8224201250.2

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Tobiašovej a členiek
senátu JUDr. Antónie Kandravej a JUDr. Elišky Har Tzvi v právnej veci navrhovateľky: K. V., A.. I., U..
XX.XX.XXXX, F. R. X. G. XXX/X, XXX XX E., zastúpenej JUDr. Ivom Babjakom, advokátom, so sídlom
Sov. Hrdinov 200/33, 089 01 Svidník, IČO: 42 227 534, proti osobe, ktorá je podľa návrhu povinná platiť
výživné (ďalej povinný, odporca): G. V., U.. XX.XX.XXXX, F. R. U. XXX/XX, XXX XX E., zastúpený JUDr.

Michalom Harvišom, advokátom, so sídlom Stropkovská 633/3, 089 01 Svidník, IČO: 36 153 834, o
určenie príspevku na výživu rozvedeného manžela, o odvolaní navrhovateľky proti rozsudku Okresného
súdu Bardejov, č.k. 17Pc/11/2024-48 zo dňa 01.08.2024, takto

r o z h o d o l :

Zrušuje rozsudok a vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

I. Predmet konania

1. Navrhovateľka žiadala súd o určenie príspevku na výživu rozvedeného manžela návrhom zo dňa
02.05.2024. Žiadala, aby povinný platil navrhovateľke výživné v sume 100 eur mesačne počnúc dňom
01.05.2024, tiež žiadala nahradiť trovy konania.

II. Obsah napadnutého rozhodnutia

2. Okresný súd Bardejov ako súd prvej inštancie (ďalej len „súd“ alebo „súd prvej inštancie“) napadnutým
rozsudkom rozhodol tak, že cit.:

„I. Návrh zamieta.

II. Odporcovi nepriznáva proti navrhovateľke náhradu trov konania.“

3. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil poukazom na § 72 ods. 1, 2, § 75 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o
rodine (ďalej len „Zákon o rodine“), § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015
Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“).

4. Súd prvej inštancie na základe zisteného skutkového stavu mal za preukázané, že návrh
navrhovateľky bol podaný na súd bez pokusu o dohodu s povinným (bývalým manželom), je predčasný a
súd z dôvodu nesplnenia tejto hmotnoprávnej podmienky uvedenej v § 72 Zákona o rodine zamietol bez
toho, aby sa zaoberal vecou samou. Tvrdenie právneho zástupcu navrhovateľky, že navrhovateľka sa
pokúšala o uzavretie dohody, sa na pojednávaní nepreukázalo ako pravdivé, ani samotná navrhovateľka
pri výsluchu netvrdila, že sa pokúšala, resp. chcela pokúsiť rozprávať s povinným o platení výživného na

jej osobu. Bolo preukázané, že navrhovateľka sa snažila, aby jej povinný prispieval na mesačný poplatok
za užívanie bytu, ako to bolo do mesiaca marec 2024. Preto súd návrh navrhovateľky zamietol. Zároveňuviedol, že ak by sa zaoberal vecou samou vzhľadom na vykonané dokazovanie a vzhľadom na rozpor
s dobrými mravmi, by takýto návrh zamietol.

5. Nakoľko povinný trovy konania priznať nežiadal, súd mu nepriznal náhradu trov konania v zmysle §
255 ods. 1 CSP.

III. Obsah odvolania navrhovateľky a vyjadrení k odvolaniu

6. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala navrhovateľka v zákonom stanovenej lehote odvolanie. S
názorom súdu prvej inštancie, že podala návrh bez pokusu o dohodu o príspevok na výživu rozvedenej
manželke, nesúhlasí. Poukázala na právny názor vyslovený v rozhodnutí Ústavného súdu SR č.k. II.ÚS
385/2013, z ktorého vyplýva, že za výzvu na určenie príspevku na výživu možno považovať aj návrh na
začatie konania. Zo znenia ustanovenia § 72 ods. 2 Zákona o rodine vyplýva, že ak sa bývalí manželia
nedohodnú, určí rozsah príspevku na výživu na návrh niektorého z nich, súd. Zákon však nepredpisuje

žiadnu formu dohody, takže úkon môže byť urobený aj ústne, a tiež nie je uvedené, že musí byť táto
dohoda urobená pred podaním návrhu na súd. Odporca (povinný) sa na súde zreteľne vyjadril, že on so
žiadnou dohodou na platenie príspevku rozvedenej manželke nesúhlasí, a k dohode by ani nedošlo, ak
by ho navrhovateľka pred podaním návrhu oslovila. Podľa názoru navrhovateľky bol postup súdu príliš
formalistický; v zmysle vyššie uvedeného právneho názoru ústavného súdu bola oprávnená podať návrh

na súd, a súd bol povinný sa jej návrhom zaoberať. Navrhla, aby odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvej
inštancie vo výroku I. a vec vrátil súdu prvej inštancie na nové prejednanie a rozhodnutie vo veci.

7. Povinný sa k odvolaniu navrhovateľky nevyjadril.

IV. Hodnotenie odvolacieho súdu

8. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku, ďalej len CSP) po
zistení, že odvolanie podala včas oprávnená osoba (§ 359 a § 362 ods. 1 CSP a § 7 ods. 1 Civilného
mimosporového poriadku, ďalej len CMP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok

prípustný (§ 355 ods. 1 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez viazanosti dôvodmi odvolania (§
66 CMP ), viazaný jeho rozsahom (§ 65 v spojení s § 155 CMP), s prihliadnutím na prípadné vady
konania iba ak by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ktoré ale nezistil (§ 67 CMP), bez
potreby zopakovania alebo doplnenia dokazovania (§ 68 CMP), postupom bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľky je dôvodné

a napadnutý rozsudok je treba zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

9. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu bolo posúdiť, či súd prvej inštancie rozhodol vecne správne,
keď návrh navrhovateľky na určenie príspevku na výživu rozvedenej manželky v celom rozsahu zamietol
z dôvodu, že bol podaný na súd bez pokusu o dohodu s bývalým manželom, že je predčasný z dôvodu

nesplnenia tejto hmotnoprávnej podmienky. Zároveň súd prvej inštancie vyslovil právny názor, že ak
by sa aj zaoberal vecou samou, vzhľadom na vykonané dokazovanie a vzhľadom na rozpor s dobrými
mravmi, by takýto návrh zamietol.

10. Podľa ustanovenia § 72 ods. 1 Zákona o rodine, rozvedený manžel, ktorý nie je schopný sám sa živiť,

môže žiadať od bývalého manžela, aby mu prispieval na primeranú výživu podľa svojich schopností,
možností a majetkových pomerov; odsek 2/ Ak sa bývalí manželia nedohodnú, určí rozsah príspevku
na výživu na návrh niektorého z nich súd. Prihliadne pritom aj na príčiny, ktoré viedli k rozvratu vzťahov
medzi manželmi; odsek 3/ Príspevok na výživu rozvedeného manžela možno priznať najdlhšie na dobu
piatich rokov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o rozvode. Súd môže výnimočne túto dobu predĺžiť, ak

rozvedený manžel, ktorému súd príspevok priznal, nie je z objektívnych dôvodov schopný sám sa živiť
ani po uplynutí tejto doby, najmä ak ide o toho manžela, ktorému bolo v konaní o rozvod manželstva
zverené do osobnej starostlivosti dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom, alebo o manžela,
ktorý má sám dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav vyžadujúci sústavnú opateru.

11. Účelom a zmyslom právnej úpravy inštitútu príspevku na výživu rozvedeného manžela je ustanoviť
povinnosť bývalého manžela prispievať rozvedenému manželovi, ktorý nie je schopný sám sa živiť na
primeranú výživu, a to vo výške podľa jeho schopností, možností a majetkových pomerov.12. Ustanovenie § 72 ods. 1 Zákona o rodine je formulované tak, že dáva bývalému manželovi
právo žiadať poskytovanie takéhoto príspevku od rozvedeného manžela. V prípade, ak bývalý manžel
príspevok neposkytuje dobrovoľne po tom, čo ho rozvedený manžel, ktorý nie je schopný sám sa

živiť o poskytovanie príspevku žiadal, alebo ho neposkytuje vo výške zodpovedajúcej zákonným
kritériám, určí jeho rozsah na návrh niektorého z nich súd. Konanie o príspevku na výživu rozvedeného
manžela nemožno začať z úradnej moci, jeho začatie je podmienené podaním návrhu na jeho určenie
rozvedeným manželom. Príspevok na výživu rozvedeného manžela možno priznať iba odo dňa začatia
súdneho konania (§ 77 ods. 1 druhá veta Zákona o rodine).

13. „Pokiaľ ustanovenie § 72 ods. 2 zákona o rodine uvádza, že rozsah príspevku na výživu rozvedeného
manžela určuje súd v prípade, ak sa bývalí manželia na poskytovaní príspevku nedohodli, otázka či
k takejto dohode došlo alebo nie, sa posudzuje ku dňu podania návrhu na začatie konania. Pokiaľ
rozvedený manžel doručil súdu návrh na určenie rozsahu príspevku a bývalý manžel v tomto čase
príspevok neposkytuje alebo tento poskytuje v nižšej výške, než akú žiada rozvedený manžel v návrhu,

je úplne zrejmé, že bývalí manželia sa na rozsahu príspevku nedohodli. V takom prípade je povinnosťou
súdu rozsah príspevku určiť rozhodnutím, a to aj v prípade, ak podaniu návrhu na začatie konania
nepredchádzala výzva bývalému manželovi na poskytovanie príspevku.“ (uznesenie Ústavného súdu
SR č.k. II.ÚS 385/2013 zo dňa 10. júla 2013).

14. Z uvedeného vyplýva, že súd prvej inštancie pri aplikácii ustanovenia § 72 ods. 2 Zákona o rodine
vybočil z ústavného rámca jeho výkladu a vyložil dané ustanovenie v rozpore s jeho účelom a zmyslom.
Prvoinštančný súd sa tak dopustil omylu v právnom posúdení pre chybnú interpretáciu citovanej právnej
normy, keď nesprávne vychádzal zo skutočnosti, že navrhovateľka podala súdu návrh na určenie
príspevku na výživu rozvedeného manžela predčasne, bez pokusu o dohodu s bývalým manželom, teda

nebola splnená jedna z hmotnoprávnych podmienok ust.§ 72 Zákona o rodine.

15. Nesprávne právne posúdenie veci (§ 365 ods. 1 písm. h) CSP) je spôsobilým odvolacím dôvodom
vtedy, keď súd prvej inštancie aplikuje na zistený skutkový stav nesprávny právny predpis a tiež vtedy,
keď síce aplikuje správny právny predpis, avšak tento nesprávne interpretuje.

16. Odvolací súd nepovažuje návrh navrhovateľky za predčasne podaný, keďže počas celého konania
bolo jednoznačné, že sa účastníci nedohodli a nedohodnú. Zákon nepredpisuje formu, akou má byť
povinná osoba vyzvaná a tiež s touto formou nespája žiadne dôsledky.

17. Vo vzťahu k obsahu odôvodnenia nálezu č.k. II.ÚS 120/2010-27 zo dňa 12. mája 2010, považuje
odvolací súd za potrebné uviesť, že otázku predčasnosti návrhu na určenie príspevku na výživu
rozvedeného manžela v tejto veci ústavný súd riešil iba marginálne, keď predmetom jeho rozhodovania
boli predovšetkým iné otázky. Ústavný súd v náleze č.k. II.ÚS 120/2010-27 zo dňa 12. mája 2010 časť
odôvodnenia venovanú otázke predčasnosti návrhu sám uviedol tým, že sa touto otázkou zaoberá nad

rámec odôvodnenia svojho rozhodnutia, a bližšie svoje úvahy potom ani nerozviedol.

18. Odvolací súd taktiež nesúhlasí s právnym názorom súdu prvej inštancie, že ak by sa aj súd zaoberal
vecou samou vzhľadom na vykonané dokazovanie a vzhľadom na rozpor s dobrými mravmi by takýto
návrh zamietol.

19.Odvolacísúdzdôrazňuje,žemimosporovékonaniasúovládanévyšetrovacímprincípom(§36CMP),
a preto procesná aktivita súdu má smerovať k vyšetreniu právne relevantných skutočností dôležitých
pre rozhodnutie vo veci. Tento princíp vylučuje (resp. obmedzuje) využitie procesnej zodpovednosti
účastníkov konania za výsledok konania, pričom zodpovednosť za zistenie skutočného stavu zaťažuje

súd. Vyšetrovací princíp smeruje k naplneniu hypotézy § 35 CMP, teda zisteniu skutočného stavu veci.
Z dikcie zákona vyplýva povinnosť súdu vykonať aj také dôkazy, ktoré účastníci konania nenavrhli.
Dôkazné bremeno má teda súd, a to bez ohľadu na skutočnosť, či konanie začal súd ex offo alebo na
návrh, a to aj v prípade obligatórne návrhových konaní, ako je tomu v prejednávanej veci.

20. Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia, odvolacej argumentácie navrhovateľky, ako aj obsahu
spisu, dospel odvolací súd k záveru, že súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia
veci nevykonal dôkazy, ktoré boli potrebné pre náležité zistenie skutočného stavu, ako to dôvodne
namietala navrhovateľka, a jeho rozhodnutie je tak minimálne predčasné.21. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolaciemu súdu neostalo iné, ako napadnutý rozsudok podľa §
389 ods. l písm. b) a písm. c) CSP zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové

rozhodnutie.

22. Povinnosťou súdu prvej inštancie, ktorý je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu podľa §
391 ods. 2 CSP, bude opätovne vec prejednať, vykonať všetky pre vec relevantné dôkazy pre zistenie,
či sú splnené všetky hmotnoprávne podmienky vyplývajúce z ustanovenia § 72 Zákona o rodine, za

ktorých možno priznať príspevok na výživu rozvedeného manžela, alebo splnené nie sú. Na zistený
skutočný stav je následne potrebné aplikovať všetky relevantné hmotnoprávne ustanovenia a vo veci
opätovne rozhodnúť, pričom je povinný svoje rozhodnutie v súlade s ustanovením § 220 ods. 2 CSP
náležitým spôsobom odôvodniť. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie opätovne o náhrade
trov, včítane náhrady trov tohto odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP).

23. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č.
757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov; § 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.

2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Podľa § 376 ods. 1 CMP v spojení s § 370 ods. 1 CMP, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá
vykonateľný exekučný titul, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná
ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu
rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, ktorým bola upravená

vyživovacia povinnosť, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995
Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).