Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, February 20, 2025

Súd: Okresný súd Námestovo
Spisová značka: 16C/28/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5824200701
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 02. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Veselá

ECLI: ECLI:SK:OSNO:2025:5824200701.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Námestovo, sudkyňou JUDr. Janou Veselou, v spore žalobcu: A. B. C., D. E. F. G. F. H., nar.

XX.XX.XXXX, bytom XXX XX D. XXX, D. E. D.: F. XXXX/XX, XXX XX I., J.: XX XXX XXX, zastúpeného
spoločnosťou: Advokátska kancelária Kováčik Legal s.r.o., so sídlom 026 01 Dolný Kubín, Radlinského
1729, IČO: 47 238 429, proti žalovaným: 1/ K. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX D. XXX, 2/ J. L.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX D. XXX, 3/ F. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX D. XXX, 4/ L. K.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX D. XXX, žalovaní 1/ až 4/ zastúpení spoločnosťou: Pacalaj, Palla a
partneri, s.r.o., so sídlom 917 01 Trnava, Nám. SNP 3, IČO: 36 857 548, o určenie vlastníckeho práva,
takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalovaní 1/ až 4/ m a j ú voči žalobcovi právo na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1/ Dňa 13.03.2024 bola tunajšiemu súdu doručená žaloba, ktorou sa žalobca - v tom čase F. H., nar.
XX.XX.XXXX (v ďalšom texte aj ako “pôvodný žalobca”) domáhal určenia, že je výlučným vlastníkom
rozostavanej stavby „Rekreačný dom, žumpa, studňa a prípojky na inžinierske siete“ na pozemkoch C-
KN parc. č. XXXX/X B. XXXX/XX v k. ú. M..

2/ Žalobu pôvodný žalobca odôvodnil tým, že vlastníkmi pozemku, na ktorom je stavba postavená a k nej
priľahlých pozemkov sú žalovaní, ktorí o sebe tvrdia, že sú aj vlastníkmi vyššie uvedenej rozostavanej
stavby. Vlastnícke právo k rozostavanej stavbe na nich ale nikdy neprešlo a nikdy jej vlastníkmi neboli.
Vývoj vlastníckeho práva k rozostavanej stavbe bol nasledovný: Žalobca je spoločníkom a konateľom
spoločnosti H. N. D., E. X/XXXX, XXX XX N., J.: XX XXX XXX, ktorá ako dlžník uzatvorila s J. A.
C., nar. XX.XX.XXXX, O. XXX/X, XXX XX P. E. ako veriteľom dňa 09.12.2019 zmluvu o pôžičke, na
základe ktorej J. A. C. poskytol H. N. D. pôžičku vo výške 220.000,- eur s dohodnutým úrokom 4

% ročne. Pohľadávka veriteľa bola zabezpečená dvoma zmluvami: 1. Zmluva o zriadení záložného
práva uzatvorená medzi J. A. C. ako záložným veriteľom a pôvodným žalobcom ako záložcom zo dňa
09.12.2019 k nehnuteľnostiam v tom čase vo výlučnom vlastníctve pôvodného žalobcu, pozemkom
parcelám registra „C“ nachádzajúcim sa v k. ú. M., obec M., okres P. E., a to: parcelné číslo XXXX/
XX trvalý trávny porast o výmere 2064 m2; parcelné číslo XXXX/XX trvalý trávny porast o výmere 285
m2; parcelné číslo XXXX/XX trvalý trávny porast o výmere 253 m2 a parcelné číslo XXXX/X zastavaná
plocha a nádvorie o výmere 173 m2. Vklad záložného práva bol povolený Okresným úradom Dolný

Kubín, katastrálny odbor pod č. XXXX/XX zo dňa 16.12.2019. 2. Zmluva o budúcej zmluve o zriadení
záložného práva uzatvorená medzi J. A. C. ako budúcim záložným veriteľom a pôvodným žalobcom
ako budúcim záložcom zo dňa 09.12.2019 k budúcej stavbe, ktorá bude postavená na pozemkoch
uvedených v predošlom bode a ktorá bude vo výlučnom vlastníctve pôvodného žalobcu ako záložcu.Išlo o stavbu „Rekreačný dom, žumpa, studňa a prípojky na inžinierske siete“ na pozemkoch C-KN
parc. č. XXXX/X B. XXXX/XX v k. ú. M., ktoré boli toho času vo vlastníctve pôvodného žalobcu ako
záložcu. Pôvodný žalobca podal dňa 03.12.2019 na výstavbu tejto stavby na Obec M. (ako príslušný

stavebný úrad) žiadosť o vydanie stavebného povolenia v zlúčenom územnom a stavebnom konaní
vedenom pod číslom XX/XXXX/XXX-XXX/XX. V zmysle tejto zmluvy o budúcej zmluve bol pôvodný
žalobca ako záložca povinný po tom, čo bude stavba vybudovaná do štádia, v ktorom je možné
dosiahnuť zápis tejto stavby ako rozostavanej (vybudovanie základov a zvislých nosných konštrukcií
prvého nadzemného podlažia) vykonať všetky úkony na zápis takejto rozostavanej stavby do katastra

nehnuteľností. Vlastníkom rozostavanej stavby by bol pôvodný žalobca, ktorý bol zároveň v stavebnom
konaní stavebníkom. Po zápise rozostavanej stavby do katastra nehnuteľností by následne pôvodný
žalobca a J. A. C. uzatvorili zmluvu o zriadení záložného práva k tejto nehnuteľnosti vo vlastníctve
pôvodného žalobcu na zabezpečenie pohľadávky J. A. C. voči H. N. D. zo zmluvy o pôžičke. Následne
niekedy v období od decembra 2019 do februára 2022 došlo k prevodu vlastníckeho práva k pozemkom
parc. č. XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX B. XXXX/X z pôvodného žalobcu na J. A. C.. Pôvodný žalobca

nedisponuje dokumentáciou (zmluva, rozhodnutie o povolení vkladu) k tomuto prevodu vlastníckeho
práva a preto navrhol, aby súd tento dôkaz vyžiadal od Okresného úradu Dolný Kubín, katastrálny odbor.
V zmluve, ktorou bolo prevedené vlastnícke právo k pozemkom bude uvedené, že pôvodný žalobca na
J. A. C. prevádza aj vlastníctvo k rozostavanej stavbe „Rekreačný dom, žumpa, studňa a prípojky na
inžinierske siete“ nezapísanej v katastri nehnuteľností, ku ktorej bolo Q. M. ako príslušným stavebným

úradom vydané stavebné povolenie č. XX/XXXX/XXXXX-XXX/XX zo dňa 28.05.2020, ktoré nadobudlo
právoplatnosť dňa 29.05.2020. J. A. C. sa na základe tohto prevodu vlastníckeho práva stal vlastníkom
prevádzaných pozemkov. Ako vlastník bol na základe rozhodnutia o povolení vkladu zapísaný aj do
katastra nehnuteľností. Vlastnícke právo k rozostavanej stavbe na týchto pozemkoch na neho avšak
nikdy neprešlo. V čase prevodu vlastníckeho práva k pozemkom na J. A. C. totiž rozostavaná stavba

„Rekreačný dom, žumpa, studňa a prípojky na inžinierske siete“ bola v zásade kompletne postavená
a nepochybne existovala ako vec v právnom zmysle slova. Stavba sa v zmysle ustálenej judikatúry
stane vecou v právnom zmysle v okamihu, keď je jednoznačným a nezameniteľným spôsobom zjavné
aspoň dispozičné riešenie prvého nadzemného podlažia (viď napríklad rozhodnutie NS ČR, sp. zn.
22Cdo/2534/2000). O stave „rozostavanosti“ stavby v čase prevodu svedčí fotodokumentácia stavby

vyhotovená dňa 10.01.2022, z ktorej nepochybne vyplýva, že stavba v tom čase existovala a bolo
zjavné dispozičné riešenie prvého nadzemného podlažia - bola už de facto dokončená. Táto stavba
avšak do dnešného dňa nie je zapísaná v katastri nehnuteľností ako rozostavaná stavba a nie je ani
skolaudovaná. Existuje ale ako vec v právnom zmysle slova. Na preukázanie toho, že v čase prevodu
vlastníctva k pozemkom na J. A. C. stavba ako vec v právnom zmysle existovala pôvodný žalobca

navrhol vykonaniedôkazujehovýsluchom.StavbabolavčaseprevodunaJ.A.C.tedavecouvprávnom
zmysle slova - bola nehnuteľnosťou, rozostavanou stavbou. Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam sa v
zmysle § 133 ods. 2 Občianskeho zákonníka nadobúda výlučne vkladom do katastra nehnuteľností. Ku
vkladu vlastníckeho práva J. A. C. nedošlo. Nemožno pripustiť výklad, kedy by na prevod vlastníctva k
rozostavanejstavbenezapísanejvkatastrinehnuteľnostíbolapostačujúcazmluvabezpovoleniavkladu.

Podľa § 6 ods. 1 písm. c) bod 3. zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych
a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov, sa v katastri evidujú
stavby spojené so zemou pevným základom, a to prienikom so zemským povrchom alebo priemetom
ich vonkajšieho obvodu na zemský povrch, ktoré sú rozostavanými stavbami v súvislosti so vznikom,
zmenou alebo zánikom práva k nim. Podľa § 46 ods. 3 katastrálneho zákona sa rozostavaná stavba do

katastra zapíše, ak z predloženého znaleckého posudku je zrejmé stavebnotechnické usporiadanie a
funkčné usporiadanie jej prvého nadzemného podlažia. Rozostavaná stavba sa teda eviduje v katastri
nehnuteľností a na účinný prevod jej vlastníctva je potrebné, aby bola v katastri nehnuteľností evidovaná
a aby bol vykonaný vklad vlastníckeho práva nadobúdateľa. V prípade rozostavanej stavby „Rekreačný
dom, žumpa, studňa a prípojky na inžinierske siete“ nezapísanej v katastri nehnuteľností teda nemohlo

dôjsť k prevodu vlastníckeho práva z pôvodného žalobcu na J. A. C.. J. A. C., aj napriek vyššie
uvedenému, následne prevádzal všetky nehnuteľnosti (pozemky a rozostavanú stavbu) ďalej na tretie
osoby. Dňa 24.02.2022 (deň osvedčenia podpisu predávajúceho J. A. C.) uzatvoril J. A. C. a žalovaní
kúpnu zmluvu, ktorej predmetom bol prevod vlastníckeho práva k pozemkom v k. ú. M., parc. č. XXXX/
XX, XXXX/XX, XXXX/XX B. XXXX/X a k rozostavanej stavbe „Rekreačný dom, žumpa, studňa a prípojky

na inžinierske siete“ za kúpnu cenu 125 000,- Eur. V predloženej kúpnej zmluve je uvedené, že pozemky
parc. č. XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX B. XXXX/X nadobúdajú žalovaní, každý v 1/4. Z výpisu z listu
vlastníctva však vyplýva, že žalovaní sú spoluvlastníkmi každý v 1/4 len pozemkov parc. č. XXXX/XX
B. XXXX/X. Pozemok XXXX/XX je vo výlučnom vlastníctve žalovaného 2/ J. L. a pozemok XXXX/XX jevo výlučnom vlastníctve žalovaného 3/ F. I.. Vlastnícke právo bolo vo všetkých prípadoch zavkladované
v jednom vkladovom konaní pod č. R./XXXX, vklad povolený 22.03.2022. Predložená kúpna zmluva
teda nie je pravdepodobne tou zmluvou, ktorá bola žalovanými predložená katastru nehnuteľností

na rozhodnutie o povolení vkladu. Vo verzii zmluvy, ktorá bola predložená Okresnému úradu Dolný
Kubín, katastrálnemu odboru bude uvedené, že do podielového spoluvlastníctva žalovaných, každému
v podiele 1/4 sa prevádzajú iba pozemky XXXX/XX a XXXX/X. Pozemok XXXX/XX sa prevádza
do výlučného vlastníctva žalovaného 2/ a pozemok XXXX/XX sa prevádza do výlučného vlastníctva
žalovaného 3/. Vlastníctvo týchto pozemkov a spôsob ich nadobudnutia sú v predmetnej veci v zásade

bezpredmetné, nakoľko predmetom konania je určenie vlastníctva k rozostavanej stavbe, o ktorej
žalovaní tvrdia, že sú jej spoluvlastníkmi každý v 1/4. Predmetom prevodu v kúpnej zmluve zo dňa
24.02.2022 bola aj rozostavaná stavba „Rekreačný dom, žumpa, studňa a prípojky na inžinierske siete“.
Vlastníctvo k rozostavanej stavbe mali nadobudnúť žalovaní do podielového spoluvlastníctva, každý v
podiele 1/4 k celku. Ako už bolo uvedené vyššie, nakoľko J. A. C. nebol vlastníkom tejto rozostavanej
stavby, nemohol platne previesť vlastnícke právo k nej na žalovaných. K prevodu vlastníckeho práva

nemohlo dôjsť práve s poukazom na právnu zásadu, podľa ktorej nikto nemôže previesť na iného
viac práv, ako sám má (nemo plus iuris ad alium transferre potest quam ipse habet). J. A. C. nebol
vlastníkom rozostavanej stavby, a teda nemohol platne previesť vlastnícke právo k rozostavanej stavbe
na žalovaných (obdobne R 56/2021). Vlastnícke právo k pozemkom parc. č. XXXX/XX, XXXX/XX,
XXXX/XX B. XXXX/X z J. A. C. na žalovaných prevedené bolo. Žalovaní sú do dnešného dňa v

katastri nehnuteľností evidovaní ako vlastníci týchto pozemkov. Rozostavaná stavba „Rekreačný dom,
žumpa, studňa a prípojky na inžinierske siete“ do dnešného dňa nie je a ani nebola zapísaná v katastri
nehnuteľností. O uvedenom svedčí list vlastníctva č. XXXX, k. ú. M., na ktorom sú zapísané pozemky
parc. č. XXXX/XX B. XXXX/X, na ktorých je táto rozostavaná stavba postavená. Nakoľko rozostavaná
stavba nie je zapísaná v katastri nehnuteľností, nemohlo byť ani prevedené vlastnícke právo k nej.

Jej vlastníkom je žalobca. Žalovaní ako prenajímatelia a budúci predávajúci následne dňa 01.06.2022
uzatvorili s pôvodným žalobcom ako nájomcom a budúcim kupujúcim nájomnú zmluvu a zmluvu o
uzavretí budúcej kúpnej zmluvy. V zmluve žalovaní, okrem iného, konštatujú, že:
- žalovaní 1/ až 4/ sú podielovými spoluvlastníkmi, každý v podiele 1/4 pozemkov s parc. č. XXXX/XX
B. XXXX/X;

- žalovaný 3/ F. I. je výlučným vlastníkom pozemku s parc. č. XXXX/XX;
- žalovaný 2/ J. L. je výlučným vlastníkom pozemku s parc. č. XXXX/XX;
- žalovaní 1/ až 4/ sú podielovými spoluvlastníkmi, každý v podiele 1/4 rozostavanej stavby v súčasnosti
nezapísanej v katastri nehnuteľností „Rekreačný dom, žumpa, studňa a prípojky na inžinierske siete“.
Tieto nehnuteľnosti žalovaní prenechali pôvodnému žalobcovi do nájmu za nájomné vo výške 3.852,51

Eur/mesačne. Nájomná zmluva bola dojednaná na dobu určitú, do 30.06.2027. Zmluvné strany sa
ďalej dohodli, že pôvodný žalobca môže do tejto doby vyzvať žalovaných na uzatvorenie kúpnej
zmluvy ku všetkým týmto nehnuteľnostiam za kúpnu cenu vo výške rozdielu sumy 231.150,89 Eur
a súčtu všetkých zaplatených splátok nájomného. Prílohou tejto zmluvy bolo vzorové znenie kúpnej
zmluvy. Listom zo dňa 08.01.2024, označeným ako odstúpenie od nájomnej zmluvy a zmluvy o

uzavretí budúcej kúpnej zmluvy zo dňa 01.06.2022, žalovaní ako prenajímatelia odstúpili od tejto
zmluvy z dôvodu porušenia povinnosti pôvodného žalobcu ako nájomcu platiť riadne a včas dohodnuté
nájomné. List doručili pôvodnému žalobcovi. Žalovaní zároveň začali voči žalobcovi uskutočňovať úkony
smerujúce k vyprataniu z rozostavanej stavby. Ako domnelí vlastníci rozostavanej stavby vymenili
začiatkom roku 2024 na rozostavanej stavbe zámky a snažia sa o vypratanie pôvodného žalobcu z

nehnuteľnosti, ktorému bránia v jej užívaní a neumožňujú mu do nej vstupovať. Na preukázanie
týchto skutočností navrhol pôvodný žalobca svoj výsluch. V reakcii na konanie žalovaných pôvodný
žalobcapodaldňa03.03.2023naOkresnomriaditeľstvePolicajnéhozboruvDolnomKubíne,Obvodnom
oddelení Policajného zboru Dolný Kubín trestné oznámenie o skutočnostiach nasvedčujúcich tomu, že
bol spáchaný trestný čin Neoprávnený zásah do práva k domu, bytu alebo k nebytovému priestoru

podľa § 218 ods. 1 Trestného zákona. Pre úplnosť pôvodný žalobca uvádza, že na základe žiadosti
žalobcu a žalovaných zo dňa 06.05.2022, doručenej obci M. dňa 29.04.2022 bolo rozhodnuté o zmene
stavebníka rozostavanej stavby. Rozhodnutím Obce M. ako príslušného stavebného úradu č. XX/
XXXXX/XXXXX zo dňa 04.05.2022, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 10.05.2022 došlo k povoleniu
zmeny stavebníka rozostavanej stavby „Rekreačný dom, žumpa, studňa a prípojky na inžinierske siete“

na pozemkoch C-KN parc. č. XXXX/X B. XXXX/XX v k. ú. M. z pôvodného žalobcu na žalovaných.
Ostatné podmienky uvedené v stavebnom povolení č. XX/XXXX/XXXXX-XXX/XX zo dňa 28.05.2020,
ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 29.05.2020, ostali nezmenené. Samotné rozhodnutie o zmene
stavebníkov v stavebnom konaní ale nepotvrdzuje aj zmenu vlastníctva k rozostavanej stavbe akotakej. Stavebné povolenie sa vydáva pre stavbu, ktorá bola predmetom žiadosti o stavebné povolenie,
a to podľa projektovej dokumentácie stavby predloženej v stavebnom konaní. Stavebné povolenie
je správnym aktom, teda aktom aplikácie práva orgánmi verejnej moci, ktorý sa viaže výlučne na

stavbu, ktorá je predmetom stavebného povolenia. Postavenie stavebníka určitému subjektu prináleží
tým, že podá žiadosť o vydanie stavebného povolenia. Subjekt sa stavebníkom nestáva rozhodnutím
príslušného správneho orgánu stavebného úradu a takisto stavebný úrad nemôže rozhodovať o vzniku,
zmene, či zániku postavenia stavebníka vo vzťahu k určitému subjektu. Pokiaľ ide o vzťah stavebníka a
vlastníka stavby, nie vždy platí, že ide o identické osoby. Spravidla sa stavebník stáva vlastníkom stavby,

ktorú realizuje, a to či už samostatne alebo dodávateľským spôsobom. Vlastníka stavby je potrebné
chápať ako investora stavby, ktorý ju finančne realizuje s cieľom vlastniť dokončenú stavbu a následne
ju užívať. Pojmy vlastník a investor sa používajú v oblasti stavebného práva synonymicky. Investor ako
budúci vlastník stavby avšak môže uzavrieť dohodu s inou osobou a táto osoba bude stavebníkom.
Predmetom takejto dohody je výkon práv a povinností stavebníka. K zmene v osobe stavebníka môže
dôjsťkedykoľvekvpriebehustavebnéhokonaniaarealizáciestavby,vzávislostiodvôlestavebníka.Keď

dôjde k zmene v osobe stavebníka v čase, keď je stavba už rozostavaná podľa katastrálneho zákona,
v tomto štádiu ide o stavbu v zmysle stavebného práva aj stavbu v zmysle občianskeho práva. Táto
rozostavaná stavba je zapísateľná do katastra nehnuteľností, a teda je vecou nehnuteľnou. Ako vec
nehnuteľná môže byť predmetom kúpnej zmluvy, pričom na kupujúceho prechádza vlastnícke právo
výlučne vkladom do katastra nehnuteľností. Po dokončení stavby v zmysle stavebného povolenia,

pre ktorú ešte nebolo vydané kolaudačné rozhodnutie, je možné previesť práva a povinnosti zo
stavebného povolenia na základe zmluvy o prevode práv a povinností zo stavebného povolenia. V
skutočnosti ide o prevod jediného práva a povinnosti súčasne, a to práva a povinnosti stavebníka podať
návrh na vydanie kolaudačného rozhodnutia pre stavbu (prípadne žiadosť o vydanie rozhodnutia o
povolení dočasného užívania stavby na skúšobnú prevádzku). Oprávnenie aj povinnosť podať návrh na

vydanie kolaudačného rozhodnutia má význam z hľadiska kolaudačného konania, ktorého výsledkom
je kolaudačné rozhodnutie, ktoré obsahuje označenie vlastníka, prípadne aj užívateľa stavby, ak pôjde
o osobu odlišnú od vlastníka stavby. Prevod práv a povinností zo stavebného povolenia je pomerne
často zaužívaným výrazom, ktorý má vyjadriť, že došlo k zmene v osobe stavebníka. Nositeľom práv a
povinnostízostavebnéhopovoleniajestavebník.Stavebníksamôžekedykoľvekrozhodnúťtietoprávaa

povinnosti previesť na tretiu osobu. Uvedené platí bez obmedzenia, no stavebník musí splniť notifikačnú
povinnosť voči stavebnému úradu. Stavebné povolenie je správny akt in rem. Práva alebo povinnosti,
ktoré z takéhoto rozhodnutia vyplývajú sú prenositeľné na inú osobu spolu s vecou, na ktorú sa vzťahujú.
Akty in rem pôsobia voči každej osobe, ktorá sa vo vzťahu k predmetu daného aktu nachádza v totožnej
právnej pozícii ako pôvodný adresát. V predmetnej veci došlo pôvodným žalobcom v pozícii stavebníka

výlučne k prevodu práv a povinností zo stavebného povolenia na žalovaných. Žalobca týmto úkonom
nepreviedol na žalovaných aj vlastníctvo k rozostavanej stavbe. Tak ako to vyplýva z textu uvedeného
vyššie, pri zmene v osobe stavebníka v čase, keď už ide o rozostavanú stavbu, ide o zmenu v štádiu
pred vydaním kolaudačného rozhodnutia. Predmetom prevodu je iba právo a povinnosť stavebníka
podať návrh na vydanie kolaudačného rozhodnutia. V kolaudačnom rozhodnutí, ktoré sa bude konať

na návrh stavebníka - žalovaných bude uvedené označenie vlastníka stavby - pôvodného žalobcu.
Právny poriadok totiž pripúšťa situáciu, kedy sú vlastník stavby a stavebník v zmysle stavebného
poriadku dva rozličné subjekty. Žalovaní v pozícii stavebníkov doposiaľ nepodali návrh na vydanie
kolaudačného rozhodnutia, ani žiadosť o vydanie rozhodnutia o povolení dočasného užívania stavby
na skúšobnú prevádzku. Summa summarum - žalovaní nie sú a ani sa nikdy nemohli stať vlastníkmi

rozostavanej stavby „Rekreačný dom, žumpa, studňa a prípojky na inžinierske siete“ na pozemkoch
C-KN parc. č. XXXX/X B. XXXX/XX v k. ú. M.. Jej vlastníkom je totiž od začiatku pôvodný žalobca.
Rozostavaná stavba nie je zapísaná v katastri nehnuteľností, no aj napriek tomu ide o vec (stavbu) v
právnom zmysle slova. Na účinný prevod vlastníckeho práva k rozostavanej stavbe je potrebný vklad do
katastra nehnuteľností. Žalobca teda nemohol platne previesť vlastnícke právo na J. A. C. iba samotnou

zmluvou, bez rozhodnutia o povolení vkladu príslušným okresným úradom, katastrálnym odborom. V
čase uzatvorenia zmluvy medzi žalobcom a J. A. C. stavba ako vec v právnom zmysle slova existovala.
J. A. C. sa teda nikdy nestal vlastníkom tejto rozostavanej stavby, a teda ani nemohol platne previesť
vlastnícke právo k tejto rozostavanej stavbe na žalovaných. Žalovaní vykonávajú svoje práva v rozpore
zo zákonom. Pôvodný žalobca má naliehavý právny záujem na určení toho či tu je jeho právo týkajúce sa

toho či je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti - rozostavanej stavby alebo nie, nakoľko je toto jeho právo
ohrozené. Vyhovujúcim určovacím rozsudkom možno toto ohrozenie odstrániť. Určovací rozsudok bude
pre pôvodného žalobcu užitočný v tom, že bude zrejmé, že je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti, ktorú
postavil. Vyhovujúcim určovacím rozsudkom bude zhojený, toho času v rozpore so skutočným stavom,stav, kedy si žalovaní nárokujú vlastnícke právo k rozostavanej stavbe na podklade zmlúv, na základe
ktorých nedošlo k účinnému prevodu vlastníckeho práva. Súdne rozhodnutie o určení vlastníckeho
práva k nehnuteľnosti bude podkladom ku kolaudačnému konaniu a následne aj ku vykonaniu zápisu

vlastníckeho práva žalobcu k rozostavanej stavbe v katastri nehnuteľností. Pôvodný žalobca nemá
iný spôsob ochrany svojho ohrozeného práva. Naliehavý právny záujem žalobcu je daný a podložený
skutkovými tvrdeniami uvedenými v tejto žalobe.

3/ Žalovaní 1/ až 4/ sa k žalobe vyjadrili každý samostatným podaním, ale ich vyjadrenia boli obsahovo

totožné. Všetci zhodne uviedli, že so žalobou nesúhlasia a žiadali ju zamietnuť. Na prvom mieste
poukázali na to, že žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal, že sporná stavba mala byť v čase
prevodu na J. A. C. rozostavanou stavbou, t.j., že do 08.06.2020 (deň podpisu kúpnej zmluvy) boli
vybudované jej základy a zvislé nosné konštrukcie prvého nadzemného podlažia a nepreukázal ani
skutočnosť, či na pozemkoch C-KN parc. č. XXXX/XX, S. XXXX/XX, S. XXXX/XX B. S. XXXX/X
boli vykonané aspoň nejaké, napr. základy pre túto nehnuteľnosť alebo boli vystavané nosné piliere

a pod. Ďalej poukázali na to, že k zápisu rozostavanej stavby do katastra nehnuteľností je potrebné
predložiť znalecký posudok o stupni rozostavanosti stavby, ďalej geometrický plán, ktorým dôjde
k zameraniu rozostavanej stavby pre účely jej zakreslenia v katastrálnej mape, právoplatné stavebné
povolenie a návrh na zápis rozostavanej stavby do katastra nehnuteľností (uviesť osobu, ktorá má
byť zapísaná ako vlastník novostavby – totožná osoba ako osoba uvedená v stavebnom povolení).

Žalobca žiadne z uvedených dokumentov nepredložil ako dôkaz pre možnosť preukázania o stupni
rozostavanosti rekreačnej chaty. Žalobca po postúpení práv a povinností zo stavebného oprávnenia
na p. J. C. nebol zapísaný ako vlastník „novostavby“ (rozostavanej stavby), ale uvedené právo by
prislúchalo inej osobe. Súčasne poukazuje na skutočnosť, že v zmysle predloženého stavebného
povolenia (prostredníctvom žalobcu) sa uvádza, že „stavba bude dokončená do 31.12.2023“, a že

„Stavebník je povinný viesť v zmysle § 46 d zák. č. 50/1976 Zb. v znení neskorších predpisov a § 28
vyhlášky č. 453/2000 Z.z. na stavbe stavebný denník. Denné záznamy môžu byť nahradené jedným
záznamom z obdobia siedmych dní“. Žalobca nepredložil žiadny stavebný denník, na základe ktorého
by bolo zrejmé, aké práce boli na rekreačnej chate za obdobie 10 dní vykonané (deň právoplatnosti
stavebného povolenia a deň uzavretia kúpnej zmluvy žalobcu s p. J. C.), resp. celkovo vykonané.

Žalobca neuniesol dôkazné bremeno tvrdenia, že v čase prevodu vlastníckeho práva k pozemkom na p.
J. C. bola rekreačná chata rozostavanou stavbou a bola v zásade komplexne postavená a nepochybne
existovala ako vec v právnom zmysle slova. Zároveň sa žalovaní dopytujú žalobcu, ako je možné, že
dokončenie stavby bolo v stavebnom povolení určené na 31.12.2023 a on požaduje určenie vlastníctva
k rekreačnej chate za 10 dní od právoplatnosti stavebného povolenia do uzavretia kúpnej zmluvy s p.

J. C.? S ohľadom na vyššie uvedené, nie je možné použiť vyjadrenia žalobcu o ustálenej judikatúre
o stavbe ako o veci, nakoľko žalobca nepreukázal, že rekreačná chata bola do uzavretia kúpnej
zmluvy s p. J. C. rozostavanou stavbou a vecou v právnom zmysle slova. Tvrdenia žalobcu nie sú
podložené ani predloženými fotografiami, nakoľko tie mali podľa slov žalobcu vzniknúť začiatkom
roka 2022 (žalovaní neevidujú dátum na fotografiách a tvrdenia žalobcu o čase vyhotovenia fotografií

považujú za irelevantné). Na základe uvedeného, v čase uzavretia kúpnej zmluvy zo dňa 08.06.2020
medzi žalobcom a p. J. C. (ďalej ako kúpna zmluva), neexistovala samostatná vec v právnom zmysle
slova. Žalobca ďalej tvrdí, že nedisponuje dokumentáciou (zmluva, rozhodnutie o povolení vkladu)
k prevodu vlastníckeho práva k pozemkom parc. č. XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/X (ďalej ako
pozemky) a žiada súd o pomoc pri ich vyžiadaní. Na jednej strane nerozporuje nadobudnutie uvedených

pozemkov p. J. C. a následne žalovanými, na druhej strane žiada o dokumenty, ktorých zmluvnou
stranou bol práve žalobca a ktoré podpisoval on. Konanie žalobcu vykazuje znaky zmätočnosti. Nie
je predmetom tohto konania určenie vlastníckeho vzťahu k uvedeným pozemkom, pričom je toho
názoru, že žalobca sa snaží pohltiť konajúci súd zbytočnou a kontraproduktívnou obranou. Súčasne
nerozumie ani obrane žalobcu, ktorá sa zaoberá nadobudnutím pozemku č. XXXX/XX do výlučného

vlastníctva žalovaného 2/, nadobudnutím pozemku č. XXXX/XX do výlučného vlastníctva žalovaného
3/, ale následne v texte uvádza, že nadobudnutie vlastníctva k týmto pozemkom „je v predmetnej veci
zásadne bezpredmetné“. Oni ako žalovaní nadobudli všetky nehnuteľnosti, ako aj rozostavané stavby
v akomkoľvek štádiu rozostavanosti dobromyseľne. Vlastník p. J. C. bol vedený v katastri nehnuteľnosti
ako vlastník pozemkov: parcela registra „C“ parc. č. XXXX/XX, parc. č. XXXX/XX, parc. č. XXXX/XX,

parc. č. XXXX/X a súčasne ich informoval o skutočnosti, že je i vlastník veci, či rozostavaných stavieb
v akomkoľvek štádiu rozostavanosti nachádzajúcich sa na predmetných pozemkoch. F. J. C. jeho ako
i ostatných žalovaných taktiež ubezpečil, že je novým stavebníkom v rámci stavebného konania, nakoľko
je nositeľom postupovaných práv a povinností vyplývajúcich zo stavebného povolenia (účinky prevodupostupovaných práv a povinností zo stavebného povolenia nastali dňom uzavretia zmluvy o postúpení
práv a povinností stavebníka zo dňa 08.06.2020 (ďalej ako „zmluva o postúpení“). V zmysle článku II
zmluvy (práva k pozemkom), bod 2.1 bolo uvedené, že žalobca ako postupca a p. J. C. ako nadobúdateľ

uzatvorili kúpnu zmluvu, ktorou žalobca previedol na p. J. C. pozemky dotknuté realizáciou stavby.
Následne prostredníctvom kúpnej zmluvy zo dňa 24.02.2022 medzi p. J. C. a nimi ako žalovanými došlo
k prevodu pozemkov, ako i rozostavaných stavieb v akomkoľvek štádiu rozostavanosti a následne ako
žalovaní spoločne požiadali Obec M. o povolenie zmeny stavby pred jej dokončením. Následne Q. M.
povolila zmenu stavebníka na nich ako žalovaných. V zmysle katastrálneho zákona nie je povinnosť

rozostavanú stavbu zapísať do katastra nehnuteľností. Uvedené potvrdzuje aj daňový zákon, ktorý
uvádza, že ak sa predáva rozostavaná stavba, ktorá nie je evidovaná v katastri nehnuteľností, potom
sa taký príjem z predaja posudzuje ako príjem z predaja majetku daňovníka a zradzuje sa medzi ostatné
príjmy podľa ustanovenia § 8 zákona o dani z príjmov. Na základe uvedeného, nie je predmetom tohto
konania, ako nakladal s pozemkami a rozostavanými stavbami v akomkoľvek štádiu rozostavanosti p.
J. C., ak žalobca nepreukázal skutočnosť, že rekreačná chata v čase 08.06.2020 mala existovať ako

samostatná vec. Žalobca nikdy nenadobudol vlastnícke právo k rekreačnej chate, nakoľko ako už bolo
vyššie uvedené: v čase prevodu zo strany žalobcu nešlo o samostatnú vec a právna zásada „nemo
plus iuris“ nemôže byť v spojení s ručením, či tu je v prospech žalobcu použitá. Podľa právnej úpravy
účinnej do 01.01.2002 “rozostavané budovy nepodliehali evidencii v katastri nehnuteľnosti. Pritom však
platí, že ak je rozostavaná budova vecou v právnom zmysle, ide vždy o spôsobilý predmet právnych

vzťahov, teda vrátane vzťahov vznikajúcich pri zmluvnom prevode vlastníckeho práva. Inak povedané,
v prípade zmluvy o prevode vlastníctva k rozostavanej stavbe v dobe, kedy nebola predmetom evidencie
v katastri nehnuteľností, sa nadobúdateľ stal vlastníkom takejto nehnuteľnosti dňom účinnosti zmluvy
o prevode nehnuteľnosti, ktorý nastal dňom uzavretia zmluvy, ak účinnosť v nej nebola dohodnutá inak
- neskorším dňom (rozhodnutie NS ČR z 05.12.2007, sp. zn. 29 Cdo 3700/2007).“ Uzavretím kúpnej

zmluvy zo dňa 24.02.2022 došlo k zmene stavebníka na žalovaných (rozhodnutie číslo XX/XXXXX/
XXXXX zo dňa 04.05.2022). V prípade návrhu na zápis rozostavanej stavby do katastra nehnuteľností
sa pre zápis vlastníka novostavby uvádza osoba totožná s osobou uvedenou v stavebnom povolení,
ktorými sú všetci žalovaní. Žalobca v konaní nepreukázal, že by mu malo byť určené právo výlučného
vlastníctva k rekreačnej chate a má za to, že žaloba je v celom rozsahu nedôvodná, tzn. žalobca

neosvedčil existenciu ním tvrdeného vlastníckeho práva. Žalobca v žiadnom prípade neosvedčil, že to
bol práve on, kto postavil stavbu do štádia, keď už bolo nezameniteľným spôsobom viditeľné dispozičné
riešenie aspoň prvého nadzemného podlažia. Na základe uvedeného nemožno ustáliť názor žalobcu,
že v čase prevodu stavby na p. J. C. už išlo o stavbu s viditeľným dispozičným riešením. Žalobca
v rámci konania nepredložil dôkazy na osvedčenie jeho nároku, ktorému má byť poskytnutá ochrana,

avšak tak nevykonal, ba dokonca z tvrdení žalobcu v žalobe sa po prevode pozemkov a rozostavanej
stavby za vlastníka nepovažoval, čo osvedčuje aj tým, že uzavrel s nimi ako žalovanými nájomnú zmluvu
a zmluvu o budúcej zmluve, tzn. na základe uvedených skutočností mu nepatrí žiadne vlastnícke právo.
Žalobca pohlcuje súd rôznymi listinami, ktoré však nepreukazujú jeho vlastnícke právo k rekreačnej
chate. Žalobca taktiež nepreukázal naliehavý právny záujem na určení toho, či tu je žalobcovo právo

týkajúceho sa toho, či je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti – rozostavanej stavby je alebo nie je.
Právo žalobcu nie je ohrozené z dôvodov vyššie uvedených, ani sa jeho právne postavenie nestalo
neistým. Žalobca nepreukázal naliehavý právny záujem na určení toho, či tu je žalobcovo právo
alebo nie je, vychádzajúc i z uznesenia sp. zp. 16C/28/2024 zo dňa 12.04.2024 (právoplatné dňa
01.05.2024) o zamietnutí neodkladného opatrenia. Konajúci súd v zmysle uznesenia mal za to, že

nebol dostatočne osvedčený nárok, ktorému žiada žalobca poskytnúť ochranu a nebola ani preukázaná
potreba bezodkladnej úpravy pomerov. V zmysle rozsudku NS SR zo 06.12.2012, sp. zn. 5Cdo/31/2011
sa uvádza: „Procesná povinnosť preukázať, že v čase rozhodovania súdu je naliehavý právny záujem na
určení právneho vzťahu alebo práva, zaťažuje toho, kto sa tohto určenia domáha. Pokiaľ chce žalobca
osvedčiť svoj naliehavý právny záujem, musí na jednej strane poukázať na určité skutkové okolnosti

prejednávanej veci vedúce k sporu medzi účastníkmi a k potrebe určiť súdom, či tu právny vzťah
alebo právo je alebo nie je, na druhej strane vysvetliť, že práve podaná žaloba je procesne vhodným
nástrojom, ktorý tento spor rieši (odstraňuje neistotu vzťahu účastníkov konania alebo vytvára pevný
základ pre jeho usporiadanie). Žiaden spor medzi žalobcom a žalovanými k potrebe určenia, či tu právny
vzťah alebo právo je alebo nie je, neexistuje a žalobca v žalobe relevantným spôsobom nevysvetlil,

nepreukázal ním tvrdené skutočnosti, že rekreačná chata bola samostatnou vecou v čase uzavretia
kúpnej zmluvy s p. J. C.. Ak žalobca tvrdí naliehavý právny záujem, tak ten v zmysle svojich tvrdení
nijako relevantne a vierohodne nepreukazuje. Žalobca vo svojej žalobe uvádza, že pohľadávka p. J. A.
C. bola zabezpečená dvomi zmluvami (jednou z nich zmluva o budúcej zmluve a zriadení záložnéhopráva zo dňa 09.12.2019 k budúcej stavbe – ďalej ako zmluva o BZZ). Žalobca súčasne uvádza, že
podal dňa 03.12.2019 na výstavbu stavby rekreačný dom, žumpa, studňa a prípojky na inžinierske
siete na pozemkoch C-KN parc. č. XXXX/X B. XXXX/XX žiadosť o vydanie stavebného povolenia.

V zmysle zmluvy o BZZ bol ako budúci záložca povinný po tom, čo bude stavba vybudovaná do štádia,
v ktorom je možné dosiahnuť zápis tejto stavby ako rozostavanej (vybudovanie základov a zvislých
nosných konštrukcií prvého nadzemného podlažia) vykonať všetky úkony na zápis takejto rozostavanej
stavby do katastra nehnuteľností. Žalovaní sa pýtajú žalobcu, že ak tvrdí, že predmetná rozostavaná
stavba existovala ako samostatná vec, tak prečo ju nezapísal ešte do času predaja p. J. A. C. ako

rozostavanú stavbu do katastra nehnuteľností. Naliehavý právny záujem pre určenie, či tu vlastníctvo
v prospech žalobcu je alebo nie je daný i z hľadiska dôvodov a to: A) žalobca ako ručiteľ zmluvy o pôžičke
zo dňa 09.12.2019 uzavretou medzi spoločnosťou H. N. D. a J. A. C. podal dňa 03.12.2019 žiadosť
o vydanie stavebného povolenia, pričom dňa 08.06.2020 žalobca ako predávajúci a výlučný vlastník
nižšie uvedených nehnuteľností uzatvoril kúpnu zmluvu s p. J. A. C. na pozemky: parcela registra „C“
parc. č. XXXX/XX, parc. č. XXXX/XX, parc. č. XXXX/XX, parc. č. XXXX/X (všetky pozemky v kúpnej

zmluve spolu predané za kúpnu cenu vo výške 60.000,- eur), ako i na stavby, ako aj rozostavané
stavby v akomkoľvek štádiu rozostavanosti nachádzajúce sa na pozemkoch, pričom tieto stavby sa
nezapisujú do katastra nehnuteľností, ako aj na rozostavané stavby v akomkoľvek štádiu rozostavanosti
tohto času nezapísaných v katastri nehnuteľností, pričom ide najmä o stavby rekreačný dom, žumpa,
studňa a prípojky na inžinierske siete, ku ktorým bolo na základe žiadosti žalobcu Q. M. ako príslušným

stavebným úradom vydané stavebné povolenie č. XX/XXXX/XXXXX-XXX/XX zo dňa 28.05.2020 a ktoré
nadobudlo právoplatnosť dňa 29.05.2020. V tejto veci ako chce žalobca osvedčiť naliehavý právny
záujem na určení jeho vlastníctva k tohto času rozostavanému, ale neskolaudovanému rekreačnému
domu nezapísanému v katastri nehnuteľností za stavu, že stavebné povolenie na stavbu rekreačného
domu bolo právoplatné dňa 29.05.2020 a žalobca mal uzavrieť kúpnu zmluvu na rozostavané stavby

v akomkoľvek štádiu rozostavanosti dňa 08.06.2020, tzn. má za to, že za 10 dní nestihol vystavať
samostatnú vec v právnom zmysle. Súčasne sa pýtajú žalobcu, aký rozsah rozostavanosti rekreačného
domu mal byť vykonaný zo strany žalobcu za 10 dní, a to odo dňa právoplatnosti stavebného povolenia
do dňa uzavretia kúpnej zmluvy s p. J. A. C.? V prípade, ak má žalobca naliehavý právny záujem na
určení vlastníctva k toho času rozostavanej stavbe, tzn. ak tvrdí, že by mal byť vlastníkom konkrétnej

rozostavanej stavby, mohli by nazerať na nepreukázané tvrdenie žalobcu tak, že žalobca by mal už
v čase od 03.12.2019 do 20.05.2020 konať v rozpore so stavebným zákonom. Skutočnosť rozsahu
rozostavanosti rekreačného domu v Q. M. nebola do tohto času žalobcom preukázaná, tzn. žalobca
nepreukázal, že rozostavaná stavba rekreačný dom existovala v čase prevodu ako samostatná vec.
B) Naliehavý právny záujem v zmysle tvrdení žalobcu nie je zachovaný ani z dôvodu, že žalobca dňa

08.06.2020 uzavrel s p. J. A. C. zmluvu o postúpení práv a povinností zo stavebného povolenia k stavbe
rekreačný dom, žumpa, studňa a prípojky na inžinierske siete v Obci M.. Predmetom zmluvy žalobca
postúpil všetky práva a povinnosti vyplývajúceho zo stavebného povolenia k rekreačnému domu, a to
za účelom umožnenia realizácie stavby rekreačný dom, žumpa, studňa a prípojky na inžinierske siete
v Q. M., zahŕňajúc právo na jej použitie na výstavbu stavby rekreačného domu. Na základe uvedeného

je zrejmé, že rekreačný dom mal byť stavaný. V uvedenom čase (uzavretie kúpnej zmluvy s p. J. C.) nič
nenasvedčuje skutočnosti, že išlo o samostatnú vec – rozostavanú stavbu, ktorá mala byť zapísaná do
katastra nehnuteľností, a ktorá by nasvedčovala skutočnosti, že vlastnícke právo k rekreačnému domu
patrilo žalobcovi. Neobstojí tvrdenie žalobcu, že v čase uzavretia kúpnej zmluvy s p. J. C. nemohol
platne previesť vlastnícke právo na J. A. C. iba samotnou zmluvou, bez rozhodnutia o povolení vkladu

príslušným okresným úradom, katastrálnym odborom. Žalobca nepreukazuje skutočnosť, že mal byť
výlučným vlastníkom rekreačnej chaty. Fotografie o rekreačnej chate (z januára 2022), ktoré žalobca
predkladá, nijako nepreukazujú stav, že rekreačná chata bola v uvedenom rozsahu rozostavania už
v čase, keď žalobca podpísal kúpnu zmluvu s p. J. C. (08.06.2020). Nakoľko žalobca nie je vlastníkom
rekreačnej chaty, nie je ani nositeľom vlastníckych práv a už vôbec nie za stavu užívania rekreačnej

chaty žalobcom, či inými tretími osobami, ak rekreačná chata nebola skolaudovaná. V tejto súvislosti
poukazujú i na snahu žalovaných prostredníctvom výziev o vypratanie hnuteľných vecí, ich príslušenstva
a odovzdanie kľúčov žalobcom žalovaným, od upustenia od protiprávneho konania a nárok na náhradu
škody, ako i na vypratanie zbraní a streliva, či iných podaní na žalobcu. Sám žalobca uvádza skutočnosti
o úkonoch smerujúcich k vyprataniu z rozostavanej stavby na strane 6 žaloby. Žalobcovo oznámenie na

orgány činné v trestnom konaní nenasvedčujú spáchaniu trestného činu zo strany žalovaných a uvedený
dôkaz žalobcu je irelevantný. C. Naliehavý právny záujem nie je daný i pre nesúlad žalobcových
prejavov a na základe jeho nedobromyseľnosti. Žalobca na jednej strane požaduje, aby mu bolo určené
vlastnícke právo k rekreačnému domu, na strane druhej dňa 01.06.2022 uzatvára žalobca spolu sožalovanými nájomnú zmluvu a zmluvu o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy, predmetom ktorej bola úprava
práv a povinností vo vzťahu k nehnuteľnostiam – k pozemkom nachádzajúcim sa v katastrálnom území
M., konkrétne

4/ Pôvodný žalobca v replike poprel tvrdenia žalovaných uvedené v ich vyjadrení k žalobe a predložil
kúpnu zmluvu zo dňa 08.06.2020 v spojení s dodatkom č. 1 zo dňa 02.07.2020 uzatvorenú medzi
ním ako predávajúcim a J. A. C. ako kupujúcim, ktorej predmetom bol prevod vlastníckeho práva
k nehnuteľnostiam v k. ú. M., a to výlučne k pozemkom parc. č. XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/

XX B. XXXX/X. Predmetom dodatku ku kúpnej zmluve bola úprava kúpnej ceny, a teda pre toto
konanie to nie je relevantným. Konanie o povolení vkladu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam bolo
Okresným úradom Dolný Kubín, katastrálnym odborom vedené pod č. R./XXXX. V kúpnej zmluve
zo dňa 08.06.2020 absentuje ustanovenie o tom, že (pôvodný) žalobca na J. A. C. prevádza aj
vlastníctvo k rozostavanej stavbe „Rekreačný dom, žumpa, studňa a prípojky na inžinierske siete“
nezapísanej v katastri nehnuteľností, ku ktorej bolo obcou M. ako príslušným stavebným úradom vydané

stavebné povolenie č. XX/XXXX/XXXXX-XXX/XX zo dňa 28.05.2020, ktoré nadobudlo právoplatnosť
dňa 29.05.2020. (Pôvodný) žalobca teda v tejto časti upravuje svoje skutkové tvrdenia uvedené v
žalobe. Časová os prevodov vlastníckeho práva k pozemkom a neplatných prevodov vlastníckeho práva
k rozostavanej stavbe bola teda nasledovná: - 29.05.2020 – právoplatnosť stavebného povolenia,-
08.06.2020 – kúpna zmluva medzi žalobcom a J. A. C. ku pozemkom, - 02.07.2020 – dodatok č. 1 ku

kúpnej zmluve na pozemky, - 24.02.2022 – kúpna zmluva medzi J. A. C. a žalovanými ku rozostavanej
stavbe a pozemkom. Uvedená zmena skutkových tvrdení len potvrdzuje oprávnenosť žaloby žalobcu o
tom,žejevlastníkomrozostavanejstavby.Naskutkovýchtvrdeniach(pôvodného)žalobcusaničnemení
v tom zmysle, že žalovaní nie sú a ani sa nikdy nemohli stať vlastníkmi rozostavanej stavby „Rekreačný
dom, žumpa, studňa a prípojky na inžinierske siete“ na pozemkoch C-KN parc. č. XXXX/X B. XXXX/XX

v k. ú. M.. Jej vlastníkom je totiž od začiatku (pôvodný) žalobca. Rozostavaná stavba nie je zapísaná v
katastri nehnuteľností, no aj napriek tomu ide o vec (stavbu) v právnom zmysle slova. Na účinný prevod
vlastníckeho práva k rozostavanej stavbe je teda potrebný vklad do katastra nehnuteľností. (Pôvodný)
žalobca nepreviedol vlastnícke právo k rozostavanej stavbe na J. A. C.. Aj napriek uvedenému sa J.
A. C. neoprávnene považoval za jej vlastníka a neplatne previedol vlastnícke právo k rozostavanej

stavbe kúpnou zmluvou zo dňa 24.02.2022 na žalovaných. J. A. C. sa nikdy nestal vlastníkom
tejto rozostavanej stavby, a teda ani nemohol platne previesť vlastnícke právo k tejto rozostavanej
stavbe na žalovaných. Žalovaní nie sú jej vlastníkmi. Pôvodný žalobca nadobudol vlastníctvo k stavbe
originálnym spôsobom, a to vytvorením stavby. Na pôvodnom pozemku C-KN parc. č. XXXX, na
ktorom je teraz postavená rozostavaná stavba bol pôvodne postavený rodinný dom so súp. číslom

XX, ktorý bol vo vlastníctve (pôvodného) žalobcu. Tento rodinný dom (pôvodný) žalobca na základe
rozhodnutia Obce M. č. XX/XXXX/XXX-XXX/XX zo dňa 29.03.2017, ktoré nadobudlo právoplatnosť
dňa 30.03.2017 odstránil. Odstránenie bolo vykonané z dôvodu, že stavba rodinného domu so súp.
číslom XX bola nefunkčná a nevyužívaná a (pôvodný) žalobca na pozemku zamýšľal postaviť nový
rekreačný dom. Po odstránení rodinného domu so súp. číslom XX začal žalobca v roku 2017 s výstavbou

stavby. K tomu pôvodný žalobca predložil snímky stavby zo svojej externej kamery z rokov 2017
a 2018, ktoré preukazujú, že stavba bola v tom čase postavená a existovala ako vec v právnom
zmysle slova. Ide o snímky z kamery z nasledujúcich dátumov: 08.12.2017, 13.12.2017, 08.02.2018,
19.02.2018, 03.03.2018, 25.03.2018, 23.04.2018, 27.04.2018, 14.05.2018, 04.07.2018, 18.08.2018,
30.08.2018, 13.09.2018, 21.09.2018, 31.10.2018 a 19.11.2018. K fotografiám rozostavanej stavby,

ktoré boli vyhotovené 10.01.2022 predloženým v žalobe žalovaní namietajú, že na fotografiách nie je
uvedený dátum ich vyhotovenia. Vzhľadom na uvedené (pôvodný) žalobca predkladá tie isté fotografie
vo formáte .jpg, kde vo vlastnostiach každej fotografie je uvedené, že bola vyhotovená 10.01.2022 (viď
aj predložené printscreeny z fotografií). V žalobe boli tieto fotografie z dôvodu prehľadnosti predložené v
jednom .pdf súbore. Tvrdenia (pôvodného) žalobcu uvedené v žalobe sú teda pravdivé, žalovaní sa len

snažia o navodenie opaku. (Pôvodný) žalobca ďalej predkladá rôzne cenové ponuky a faktúry vystavené
na jeho meno súvisiace s výstavbou stavby. Týmito dôkazmi preukazuje skutočnosť, že to bol práve
on, kto stavbu postavil a jej výstavbu financoval. Ide o nasledovné dôkazy: - 3 x vyúčtovanie prác na
stavbe T. M., - proforma faktúra č. XXXXXXXXXX zo dňa 22.08.2018 od P. N., B. na sprchové kúty
s príslušenstvom vo výške 5 128,02 EUR a potvrdenie o zaplatení zálohy vo výške 3 076,81 EUR, -

faktúra č. XXXXXXXXXX zo dňa 18.09.2018 od P. N., B. na sprchové kúty s príslušenstvom, - faktúra č.
XXXXXXXXXX zo dňa 01.10.2018 od P. N., B. na dlažbu, - faktúra č. XXXXXXXXXX zo dňa 31.10.2018
odP.N.,B.nadlažbu,-e-mailovácenováponukanaWPCterasuzodňa21.09.2018,-cenováponukana
okná od D. R., - cenová ponuka na dvere, - cenová ponuka na kuchynskú linku od K. U., - cenová ponukana nábytok od K. U.. Všetky práce a vyššie uvedené veci boli na základe cenových ponúk aj vykonané.
Žalobca ďalej predkladá rozhodnutie Okresného úradu Dolný Kubín, pozemkový a lesný odbor č. Q./
XXXXXX-XXX zo dňa 13.01.2020, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 11.02.2020 a vykonateľnosť

dňa 12.03.2020, ktorým bolo rozhodnuté o odňatí poľnohospodárskej pôdy na nepoľnohospodárske
účely – pozemok C-KN XXXX/XX, na ktorom je stavba postavená. Rozhodnutie bolo adresované
(pôvodnému) žalobcovi. V rámci procesu vydávania územného rozhodnutia a stavebného povolenia
získal (pôvodný) žalobca dňa 03.05.2017 súhlasné stanovisko od Oravskej vodárenskej spoločnosti,
a. s., ktoré predkladá spolu so žiadosťou o jeho vydanie. V rámci procesu vydávania územného

rozhodnutia a stavebného povolenia získal dňa 04.09.2019 súhlasné stanovisko aj od Okresného úradu
DolnýKubín,odborstarostlivostioživotnéprostredie.Vrámciprocesuvydávaniaúzemnéhorozhodnutia
a stavebného povolenia získal dňa 19.05.2017 súhlasné stanovisko aj od Stredoslovenskej energetiky
– Distribúcie, a.s. a dňa 19.05.2017 aj súhlas k inštalácii elektrického kúrenia a uzatvoril zmluvu o
pripojení zariadenia užívateľa do distribučnej sústavy. Tieto listiny boli adresované spoločnosti P. B. D.,
ktorá pre (pôvodného) žalobcu vykonávala inžiniersku činnosť súvisiacu s výstavbou stavby. Žalovaní vo

svojich vyjadreniach predložili Zmluvu o postúpení práv a povinností zo stavebníka zo dňa 08.06.2020
uzatvorenú medzi žalobcom ako postupcom a J. C. ako nadobúdateľom. Samotné rozhodnutie o zmene
stavebníka v stavebnom konaní ale nepotvrdzuje aj zmenu vlastníctva k rozostavanej stavbe ako takej.
V žalobe žalobca podrobne opísal prečo pri postúpení práv a povinností zo stavebného povolenia
neprechádza automaticky aj vlastnícke právo k nehnuteľnosti. V tomto teda odkazuje na podanú žalobu.

Avšak ďalej uvádza, že aj v tejto zmluve je v článku II, bode 2.1 uvedené, že s J. C. uzatvorili
kúpnu zmluvu, ktorou žalobca previedol na J. C. (iba) pozemky a nie aj samotnú rozostavanú stavbu.
Samotní žalovaní teda predkladajú dôkaz, ktorý je v rozpore s ich tvrdeniami a ktorý potvrdzuje práve
tvrdenia (pôvodného) žalobcu. K námietkam žalovaných o tom, že (pôvodný) žalobca nepodal návrh
na zápis rozostavanej stavby do katastra nehnuteľností, uvádza, že nie je jeho zákonnou povinnosťou

takýto návrh podať a teda v tomto ohľade nepostupoval v rozpore so zákonom. Žalovaní avšak v inej
časti vyjadrení priznávajú, že takýto návrh v zmysle katastrálneho zákona nie je povinnosť podať. Ich
vyjadrenia sú teda zmätočné. Rovnako nie je žalobcovi zrejmá ani paralela s daňovým zákonom, o
ktorú žalovaní opierajú svoju argumentáciu o tom, že nie je povinnosť zapísať rozostavanú stavbu do
katastra nehnuteľností. V tomto konaní nie je relevantná, no v zásade potvrdzuje tvrdenia (pôvodného)

žalobcu, že nebol povinný rozostavanú stavbu do katastra nehnuteľností zapísať. Tvrdenia žalovaných
uvedené v bode 15. vyjadrení do tohto konania rovnako neprináležia, nakoľko v úvode citovaného
rozhodnutia NS ČR sa uvádza, že: „podľa právnej úpravy účinnej do 1.1.2002“. Toto rozhodnutie teda
zjavne nemôže slúžiť ako podklad pre argumentáciu žalovaných, nakoľko rozostavanú stavbu postavil
žalobca neskôr ako v roku 2002. Rovnako tak do tohto konania nie je relevantným ani predloženie

stavebného denníka, ktorého nepredloženie žalovaní namietajú. Rovnako tak nie sú relevantnými ani
námietkyžalovanýchotom,žemedziprávoplatnosťoustavebnéhopovoleniaadňomuzatvoreniakúpnej
zmluvy (na pozemky) medzi žalobcom a J. C. uplynula doba 10 dní. Tieto námietky nie sú relevantnými z
nasledovných dôvodov. To, či (pôvodný) žalobca konal alebo nekonal v rozpore so stavebným zákonom,
nie je otázkou tohto súdneho konania. V civilnom konaní totiž nemožno preskúmavať správne akty

správnych orgánov, na toto slúži jedine správne súdnictvo. Súdy sa môžu v tomto štádiu konania,
samozrejme, zaoberať otázkou nadobudnutia vlastníckeho práva, ale nie otázkou postupu správneho
orgánu v správnom konaní. K právnemu posúdeniu nulitnosti správnych aktov, ako otázky prejudiciálnej,
akoajotázky,kedysúvšeobecnésúdyoprávnenémimorámecsprávnehosúdnictvapreskúmaťsprávne
akty, je potrebné konštatovať, že nulitné sú také rozhodnutia, ktoré boli vydané správnymi orgánmi,

na vydanie ktorých nebol konkrétny správny orgán vybavený právomocou a na ktoré sa pozerá, ako
keby nikdy neboli vydané, tzv. paakty. Len na takéto rozhodnutie je všeobecný súd povinný prihliadať
mimo výkonu správneho súdnictva. „Preskúmavať“ môže správne akty v zásade len so zreteľom k
tomu, či sa jedná o akty nulitné, v ktorých sa neuplatňuje prezumpcia správnosti. U ostatných platí
prezumpcia ich správnosti. Uvedený názor bol prezentovaný v rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky, sp. zn. 1Obdo/25/2021. Žalovaní ďalej argumentujú, že všetky nehnuteľnosti (pozemky aj
rozostavané stavby) nadobudli od J. C. dobromyseľne. Ako už bolo uvedené vyššie, nakoľko J. A. C.
nebol vlastníkom rozostavanej stavby, nemohol platne previesť vlastnícke právo k nej na žalovaných.
K prevodu vlastníckeho práva teda nemohlo dôjsť práve s poukazom na právnu zásadu, podľa ktorej
nikto nemôže previesť na iného viac práv, ako sám má (nemo plus iuris ad alium transferre potest

quam ipse habet). J. A. C. nebol vlastníkom rozostavanej stavby, a teda nemohol platne previesť
vlastnícke právo k rozostavanej stavbe na žalovaných (obdobne R 56/2021). To, že (pôvodný) žalobca
so žalovanými uzatvoril nájomnú zmluvu a zmluvu o budúcej zmluve bolo spôsobené tým, že nemá
právnické vzdelanie, neuvedomoval si, že vlastnícke právo k rozostavanej stavbe nikdy nepreviedol a vpodstate podpísal všetky dokumenty, ktoré mu žalovaní pripravili bez toho, aby toto svoje rozhodnutie
konzultoval s advokátom. Na tejto skutočnosti ale nič nemení fakt, že vlastníctvo k rozostavanej stavbe,
ktorú žalobca postavil a je jej vlastníkom nikdy nepreviedol a je stále jej vlastníkom. (Pôvodný) žalobca

popiera tvrdenia žalovaných o tom, že p. J. C. od neho nadobudol na základe kúpnej zmluvy zo dňa
08.06.2020 vlastnícke právo k rozostavaným stavbám v akomkoľvek štádiu rozostavanosti. Toto má
byť podľa žalovaných uvedené v ustanovení čl. V. bode 5.1 predmetnej kúpnej zmluvy. Toto tvrdenie
je nepravdivé, pretože čl. V. bod 5.1 kúpnej zmluvy, ktorú predložil (pôvodný) žalobca súdu v tomto
vyjadrení znie: Predávajúci prevádza na Kupujúceho aj všetky veci, ktoré sa na predmete prevodu

nachádzajú, tzn. predávajúci prenecháva Predmet prevodu Kupujúcemu ako súbor veci tak ako stojí a
leží. Ustanovenie tohto bodu teda znie inak než to uvádzajú žalovaní a rovnako je iný aj jeho význam
aký mu žalovaní prisudzujú. Úmyslom zmluvných strán použitím tohto ustanovenia (§ 501 Občianskeho
zákonníka) zjavne nebolo previesť vlastníctvo k rozostavanej stavbe. Doložka prenechania veci ako stojí
aležísapoužívaakideovecurčenúúhrnne,napríkladakjepredmetkúpypotrebnévymedziťzapoužitia
údajov určených napríklad miestom, kde sa veci v určitom čase nachádzajú. Formou úhrnného predaja

saprenechávajúnajmähromadnéveci,napr.kúpaskladovýchzásob,vínnejpivnicesosúdmivínaapod.
Úhrnný predaj nastáva podľa platnej judikatúry vtedy, ak sa veci, ktoré tvoria predmet kúpnej zmluvy,
určujú úhrne a nemá význam ich jednotlivo a druhovo určovať, napr. ak sa predáva sad s ovocnými
stromami (predmetom kúpnej zmluvy nemusí byť každý ovocný strom, ktorý sa v sade nachádza). V
takomto prípade je možné predmet kúpy, resp. vymedzené veci vyjadriť úhrne bez rozlíšenia veci na ich

určenie individuálne alebo druhovo. S takto určenými vecami sa zaobchádza ako celkom. V žiadnom
prípade však takýto predmet kúpy nemožno stotožňovať s konkretizáciou (individualizáciou) jednotlivých
predávaných vecí. Ak sa však predáva nehnuteľnosť ako taká, ide o individuálne určenú vec, a preto
by sa v prípade jej odplatného prevodu nemalo aplikovať spomínané ustanovenie § 501 Občianskeho
zákonníka a už tobôž nemožno toto ustanovenie aplikovať na prevod vlastníckeho práva k rozostavanej

stavbe, ktorá nie je zapísaná v katastri nehnuteľností.

5/ Aj dupliku podali žalovaní 1/ až 4/ každý samostatne, ale ich obsah bol totožný. V duplike
poukázali na nepravdivosť tvrdenia (pôvodného) žalobcu, že na J. C. previedol len pozemky C-KN
parc. č. XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX B. XXXX/X, pretože z kúpnej zmluvy a zmluvy o postúpení

práv a povinností stavebníka zo dňa 08.06.2020 (ktoré zároveň s duplikou predložili) vyplýva, že
na základe tejto zmluvy J. C. nadobudol aj vlastníctvo k stavbám nachádzajúcim sa na uvedených
pozemkoch, ako aj k rozostavaným stavbám v akomkoľvek štádiu rozostavanosti, pričom tieto stavby
sa nezapisujú do katastra nehnuteľností a ide najmä o stavby “Rekreačný dom, žumpa, studňa a
prípojky na inžinierske siete”, ku ktorým bolo Obcou M. vydané stavebné povolenie č. XX/XXXX/

XXXXX-XXX/XX dňa 28.05.2020 a ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 29.05.2020. Zároveň sa J. C.
stal stavebníkom tejto stavby a následne tieto nehnuteľnosti od neho nadobudli žalovaní. Žalobca
vnáša do konania zmätočnosť. Predkladá dôkazy, ktoré svojou povahou nepreukazujú skutočnosti
vhodné a potrebné do konania, dôkazy, ktoré nepreukazujú naliehavosť právneho záujmu žalobcu,
dôkazy, ktoré si navzájom rozporujú, resp. poukazujú na skutočnosť, že žalobca mohol stavať (rôzne

povolenia, odňatie poľnohospodárskej pôdy, vyjadrenie životného prostredia) od určitého obdobia, ale
akoby dôkazy žalobcu mali navodiť stav postavenia stavby do dňa už podanej žiadosti o vydanie
stavebného povolenia. Rozhodnutie Obce M. zo dňa 29.03.2017 o odstránení stavby Rodinný dom s č.
XX na parc. č. C KN XXXX v k. ú. M., F., je jedine evidenciou skutočnosti, že na pozemku parc. č.
T. XXXX sa nachádzal nejaký dom, pričom nie je zrejmé, či došlo k úplnému odstráneniu domu (so

základmi),resp.čidošlokponechaniunejakejčastizdomu.Vyjadreniekvydaniuúzemnéhorozhodnutia
a stavebného povolenia zo dňa 04.09.2019 má byť prínosom v ohľade, že žalobca mal prípustnosť
investičného zámeru rekreačná chata odobrený z odboru starostlivosti o životné prostredie, orgán
štátnej správy ochrany prírody a krajiny – uvedené poukazuje na skutočnosť, že žalobca pri realizácii
stavby po právoplatnosti stavebného povolenia má dodržať podmienky s ohľadom na ochranu prírody

a krajiny. Rozhodnutie o trvalom odňatí poľnohospodárskej pôdy zo dňa 13.01.2020, číslo Q./XXXXXX-
XXX z Okresného úradu Dolný Kubín s právoplatnosťou po 11.02.2020 vo veci žiadosti, ktorú podal
žalobca dňa 10.12.2019 bolo rozhodnuté o odňatí poľnohospodárskej pôdy na nepoľnohospodárske
účely natrvalo pre výstavbu rekreačného domu na parc. č. T. XXXX/XX, čo má naznačovať skutočnosti,
že pozemok s uvedeným parc. číslom XXXX/XX mohol byť dobudúcna využitý na účely stavby. Až na

základe rozhodnutého odňatia mohlo dôjsť k pripravenosti pre účely stavby. Rozhodnutie NS SR z r.
2021 sa netýka určenia vlastníckeho práva (určovacia žaloba), ale excidenčnej žaloby – vylúčenia veci
zo súpisu majetku týkajúcej sa bytu, kde derivatívny spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva určuje
zákon o vlastníctve bytov (nedotýka sa úpravy prevodu rozostavanej rekreačnej chaty). Nespochybňujesa platnosť akýchkoľvek scudzovacích zmlúv, ktoré boli uzavreté medzi zmluvnými stranami: žalobca
ap.J.C.,následnep.J.C.ažalovaní.Mábyťzachovanýprincípdobrejviery,ktorýmáchrániťúčastníkov
súkromno-právnych vzťahov pri prejave princípu právnej istoty odvíjajúceho sa od princípu právneho

štátu. List „Vyjadrenie k územnému rozhodnutiu a k stavebnému povoleniu zo dňa 27.04.2017 pod
značkou XXXXXXXXXX od D.- P.“ bol doručený spoločnosti P. B. D., ktorá nie je osobou totožnou ako
žalobca, ale možno predpoklaať, že zastupovala žalobcu, ktorá bola súčasne investorom v určitom
období bez uvedenia dohodnutých podmienok medzi stranami. List – vyjadrenie z Oravskej vodárenskej
spoločnosti je skutočnosťou, ktorá bola potrebná pre stavebné povolenie: stavbu Rekreačnej chaty.

Cenová ponuka č. XXXX-XX/X – Drevenica M. – ponuka 1 zo dňa 16.04.2021 od spoločnosti D. R.
je zaujímavosťou, nakoľko žalobca v prílohe: „Dokument_fotografie_stavby“ uvádza rôzne fotografie,
ako aj fotografiu zo dňa 04.07.2018 (12:50:17), pričom na uvedenej fotografii sú okná, ale cenová
ponuka na okná na rekreačnú chatu v prílohe k svojmu vyjadreniu sú z obdobia roka 2021. Je tu rozpor
rokov a predložené prílohy vzbudzujú dojem zavádzania. Cenová ponuka od K. U., K. V., P. XX, M.
je cenovou ponukou týkajúcou sa kuchynskej linky s príslušenstvom, z ktorej nie je zrejmé do akej

nehnuteľnosti má byť naceňovaná a súčasne pokiaľ ide o Nábytok uvedený v texte cenovej ponuky,
žalobca napísal adresu na koho sa vystaví. Žalovaní nerozumejú dôkazu predloženému žalobcom,
ktorý nepreukazuje žiadnu skutočnosť konečného odberu, či montáže, resp. kto mal byť koncovým
odberateľom nábytku. Cenová ponuka od K. U., K. V., P. XX, M. poukazuje na cenovú ponuku týkajúcu
sa nábytku do nehnuteľností, avšak nepreukazuje žiadne skutočnosti dotýkajúce sa konania. Cenová

ponuka prostredníctvom Nábytku na jednej strane započítava montáž a dopravu komplet nábytku,
pričomnatejistejstranecenovejponukyuvádza,žePonukabezdopravyamontáže–irelevantnýdôkaz.
Žalobca mohol len dopomáhať konkrétnej osobe pri zariaďovaní nehnuteľnosti. Cenová ponuka dvere
niesúdôkazompreukazujúcimakúkoľvekskutočnosť(kúpy,úhradyakémusubjektu?apod.).Kfaktúram
prostredníctvom P. žalovaní uvádzajú, že napr. pri faktúre č. XXXXXXXXXX zo dňa 18.09.2018 sa

dodáva tovar do M. – ústredie/námestie, obecný úrad/ s uvedenou kontaktnou osobou, ktorá je odlišná
od žalobcu, súčasne žalobca predkladá faktúru č. XXXXXXXXXX zo dňa 01.10.2018, ktorá je vystavená
na odberateľa B. D., nie na meno žalobcu, ako i faktúru č. XXXXXXXXXX zo dňa 31.10.2018. Uvedené
dôkazy sú nepoužiteľné a nedokazujú vlastníctvo k veciam. Printscreny fotiek – vlastnosti zo dňa
10.01.2022 nemajú podľa názoru žalovaných význam, nakoľko v uvedenom období bola vlastníkom

pozemkov a rozostavaných stavieb v akomkoľvek štádiu rozostavanosti osoba odlišná od žalobcu.
To, že si žalobca v roku 2022 odfotil rekreačný dom, nenasvedčuje skutočnosti o jeho vlastníctve.
Vyúčtovanie prác – neidentifikovateľné kým bolo vyúčtované, komu hradené, za akú stavbu a iné.
V zmysle stavebného povolenia (právoplatné dňa 29.05.2020) na stavbu rekreačná chata bolo okrem
iných skutočností uvedené, kde bude rekreačná chata umiestnená (pozemok C KN č. XXXX/X a XXXX/

XX, k. ú. M., F.). Obsahom stavebného povolenia boli aj povinnosti žalobcu, ako: termín začatia stavby
v lehote 15 dní odo dňa začatia výstavby písomne príslušnému stavebnému úradu – nepreukázané
žalobcom, vedenie stavebného denníka, ktorý by preukazoval všetky činnosti ohľadne stavby (začatie,
pokračovanie, výkopy, základy a iné) – nepreukázané žalobcom, pričom vedenie stavebného denníka
je imanentná súčasť pri stavbe. Nie je pravdivé tvrdenie žalobcu, že predloženie stavebného denníka

je irelevantné, nakoľko práve v ňom sa majú zaznamenávať všetky postupy stavby, tzn. čo, kedy,
ako bolo vykonané, povinnosti stavebníka po dokončení hrubej stavby požiadať oprávneného geodeta
o zameranie stavby a vyhotovenie geometrického plánu – nepreukázané žalobcom, povinnosť žalobcu
nezačať stavbu, kým stavebné povolenie nenadobudne právoplatnosť – podľa vyjadrení žalobcu malo
dôjsť zo strany žalobcu k porušeniu? Žalobca neustále poukazuje na skutočnosť, že je vlastníkom

rekreačnej chaty v súčasnom stave, avšak zabúda na skutočnosť, že uzavrel s p. J. A. C. kúpnu zmluvu
na pozemky a následne ostatnú kúpnu zmluvu, ktorej súčasťou boli aj rozostavané stavby v akomkoľvek
štádiu rozostavanosti nezapísané v katastri nehnuteľnosti. Obsahom žalobcom predloženej kúpnej
zmluvy zo dňa 08.06.2020 bol prevod pozemkov v katastri nehnuteľností, a to: parcela registra „C“, parc.
č. XXXX/XX, parc. č.XXXX/XX, parc. č. XXXX/XX, parc. č. XXXX/X, ktorým vlastníkom sa stal p. J. C.

a súčasne v uvedený deň sa stal vlastníkom rozostavaných stavieb, ako aj stavieb v akomkoľvek štádiu
rozostavanosti nachádzajúcich sa na predmetných pozemkoch (konkrétne vedené ako stavieb, ako aj,
rozostavaných stavieb v akomkoľvek štádiu rozostavanosti nachádzajúcich sa na pozemkoch parcely
registra „C“ č. XXXX/XX, S. XXXX/XX, S. XXXX/XX, S. XXXX/X, všetko evidované Okresným úradom
Dolný Kubín, katastrálny odbor na LV č. XXXX, okres P. E., obec M., katastrálne územie M., pričom

tieto stavby sa nezapisujú do katastra nehnuteľností, ako aj rozostavané stavby v akomkoľvek štádiu
rozostavanosti v súčasnosti nezapísané v katastri nehnuteľností, pričom ide najmä o stavby „Rekreačný
dom,žumpa,studňaaprípojkynainžinierskesiete“,kuktorýmboloobcouM.,akopríslušnýmstavebným
úradom vydané stavebné povolenie č. XX/XXXX/XXXXX-XXX/XX zo dňa 28.05.2020 a ktoré nadobudloprávoplatnosť dňa 29.05.2020.) Žalobca si bol vedomý predaja aj rozostavaných stavieb v akomkoľvek
štádiu rozostavanosti, ktoré neboli zapásané v katastri nehnuteľností, a ktoré scudzil s pozemkami za
kúpne ceny spolu vo výške 125.000,- EUR. Tvrdenie scudzenia k rozostavaných stavbám v akomkoľvek

štádiu rozostavanosti uvádza žalobca i v žalobe spolu s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia
na strane 3 v znení, cit. „V zmluve, ktorou bolo prevedené vlastnícke právo k pozemkom bude
uvedené, že žalobca na J. A. C. prevádza aj vlastníctvo k rozostavanej stavbe „Rekreačný dom, žumpa,
studňa a prípojky na inžinierske siete“ nezapísanej v katastri nehnuteľností, ku ktorej bolo obcou M.
ako príslušným stavebným úradnom vydané stavebné povolenie č.XX/XXXX/XXXXX-XXX/XX zo dňa

28.05.2020, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 29.05.2020.“ Následne v roku 2022 uzatvára žalobca
so žalovanými nájomnú zmluvu na dočasné užívanie nehnuteľností – pozemkov, ktorých súčasťou sú
rozostavané stavby v akomkoľvek štádiu rozostavanosti nezapísané v katastri nehnuteľnosti (vrátane
Rekreačnej chaty), pričom uvedené nehnuteľnosti – pozemky, ktorých súčasťou sú rozostavané stavby
v akomkoľvek štádiu rozostavanosti nezapísané v katastri nehnuteľnosti (vrátane Rekreačnej chaty),
chcel žalobca kúpiť za cenu, za ktorú ich predal. Nakoľko došlo k odstúpeniu od nájomnej zmluvy

vo vzťahu k žalobcovi zo strany žalovaných, a to v januári 2024, žalobca sa zrazu „ prebudil“ do
stavu, že má byť vlastníkom rekreačnej chaty ako celku (v dokončenom stave pre súčasnosť), a to po
odstúpení od nájomnej zmluvy. Celé konanie žalobcu je zvláštne, nepochopiteľné, mätúce zo strany
žalobcu, nakoľko raz predáva nehnuteľnosti – pozemky, ktorých súčasťou sú rozostavané stavby
v akomkoľvek štádiu rozostavanosti nezapísané v katastri nehnuteľnosti (r. 2020), neskôr (r. 2022)

uzatvára nájomnú zmluvu so zmluvou o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy zo dňa 01.06.2022 k totožným
pozemkom spolu so stavbami v akomkoľvek štádiu v akomkoľvek štádiu rozostavanosti nezapísané
v katastri nehnuteľností (vrátene rekreačnej chaty), a ku koncu žiada určenie vlastníctva k rekreačnej
chate. Nemožno vziať ani v úvahu, že žalobca nemal v čase podpisu nájomnej zmluvy a zmluvy
o budúcej zmluve právnické vzdelanie, nakoľko nejde o okolnosť hodnú osobitného zreteľa (nemal

zníženú schopnosť posúdiť dôsledky svojho konania, resp. nebol obmedzený v spôsobilosti na právne
úhony a iné). Z uvedeného má za to, že takéto konanie žalobcu nemôže od počiatku požívať právnu
ochranu a naďalej má za to, že absurdným konaním žalobcu počas priebehu 4 rokov nemožno dospieť
k záveru, že žalobca má na určení vlastníctva k rozostavanej stavbe naliehavý právny záujem (najprv
pozemky, na ktorých sú rozostavané stavby v akomkoľvek štádiu rozostavanosti nezapísané v katastri

nehnuteľností predáva, v určitom období po podpise nájomnej zmluvy ich chce dočasne užívať ako
nájomca, nie ako vlastník, a následne kúpiť od žalovaných do svojho vlastníctva. Fotografie, ktoré tohto
času preukazuje žalobca ( jpg formáty – odkaz) v žiadnom ohľade nepreukazujú skutočnosť, že žalobca
je výlučným vlastníkom rekreačnej chaty. Na základe uvedeného, v čase uzavretia kúpnej zmluvy zo
dňa 08.06.2020 medzi žalobcom a p. J. C. aj na rozostavané stavby, ktoré boli súčasťou pozemkov

v akomkoľvek štádiu rozostavanosti sa žalobca vzdal svojich práv a prijal plnenie za scudzenie. Stále
nerozumie skutočnosti, prečo žalobca požaduje určenie vlastníctva k rekreačnej chate, ktorá mu nepatrí.
Opätovne uvádza, že v bode 10., 11. vyjadrenia uviedol, že nadobudli všetky nehnuteľnosti, ako aj
rozostavané stavby v akomkoľvek štádiu rozostavanosti dobromyseľne od vlastníka pozemkov parciel
C KN: parc. č. XXXX/XX, par. č. XXXX/XX, parc. č. XXXX/XX, parc. č. XXXX/X – a súčasne ich

informoval o skutočnosti, že je i vlastník vecí (akýchkoľvek), či rozostavaných stavieb v akomkoľvek
štádiu rozostavanosti nachádzajúcich sa na predmetných pozemkoch. K tvrdeniam žalobcu na strane 5
vyjadrenia žalobcu, že nepodal návrh na zápis rozostavanej stavby do katastra nehnuteľností má za to,
že by mohlo ísť o „podvodné konanie žalobcu“ s úmyslom obohatiť sa na úkor aj žalovaných. Žalobca
scudzil kúpnou zmluvou p. J. C. okrem pozemkov aj stavby, ako aj, rozostavané stavby v akomkoľvek

štádiu rozostavanosti nachádzajúcich sa na pozemkoch parcely registra „C“ parc. č. XXXX/XX, parc.
č. XXXX/XX, parc. č. XXXX/XX, parc. č. XXXX/X, ako aj rozostavané stavby v akomkoľvek štádiu
rozostavanosti v súčasnosti nezapísané v katastri nehnuteľností, pričom ide najmä o stavby „Rekreačný
dom, žumpa, studňa a prípojky na inžinierske siete“, ku ktorým bolo Q. M., ako príslušným stavebným
úradom vydané stavebné povolenie č. XX/XXXX/XXXXX-XXX/XX zo dňa 28.05.2020 a ktoré nadobudlo

právoplatnosť dňa 29.05.2020, spolu vo výške 125.000,- EUR. Teraz sa domáha určenia, že žalobca
je výlučným vlastníkom rozostavanej stavby – rekreačnej chaty, následne sa bude domáhať ďalších
stavieb? Celé konanie žalobcu je klamlivé vo vzťahu aj k nim ako žalovaným. V súvislosti s vyššie
uvedeným poukazuje na neférové konanie žalobcu. Žalobca sa chce tohto času vyviniť tvrdením, že
zápis rozostavenej stavby do KN nie je jeho zákonnou povinnosťou, avšak jeho zmluvný prejav vôle vo

vzťahu k p. J. C. bol jasný, určitý, slobodný a zrozumiteľný. Na povinnosť žalobcu dodržiavať zmluvy
(pacta sunt servanda) a zapísať v prípade rozostavanej stavby vybudovanej do štádia, v ktorej je možné
dosiahnuťzápisstavbydoKNsažalobcazaviazalvčlánku2Predmetzmluvyvzmluveobudúcejzmluve
o zriadení záložného práva zo dňa 09.12.2019 k budúcej stavbe. V zmysle uvedenej zmluvy o BZZsa uvádza, cit. „V prípade, ak je na pozemkoch alebo na niektorom z pozemkov postavená akákoľvek
skolaudovaná alebo rozostavaná stavba nezapísaná v katastri nehnuteľností, a ak je takáto stavba
vybudovaná v štádia v ktorom je možné dosiahnuť zápis tejto stavby ako rozostavanej (vybudovanie

základov a zvislých nosných konštrukcií prvého nadzemného podlažia) alebo skolaudovanej stavby do
katastra nehnuteľností, je budúci záložca povinný bezodkladne vykonať všetky úkony potrebné na zápis
takejto stavby do katastra nehnuteľností (vrátane zabezpečenia geometrického plánu na zameranie
stavby). Následne sa ďalej v texte zmluvy o BZZ uvádzajú povinnosti žalobcu podniknúť všetky kroky na
zápis rozostavanej stavby do KN, a preto sa nemôže žalobca zbaviť svojej zodpovednosti tvrdením, že

zákon mu to neprikazuje. Konanie žalobcu je od počiatku špekulatívne. V text zmluvy o BZZ ( rok podpisu
12/2019) sa v preambule (písm. E) uvádza, že žalobca má záujem na pozemkoch postaviť rekreačnú
chatu na základe budúceho právoplatného stavebného povolenia ...“ Podľa podpisov na zmluve o BZZ
(12/2019) bolo v pláne žalobcu ešte len stavať, či žalobca používal nekalé praktiky? Pohľadávka p J.
A. C. bola zabezpečená okrem vyššie spomenutej zmluvy aj zmluvou: Zmluva o zriadení záložného
práva k nehnuteľnosti zo dňa 09.12.2019 (ďalej ako „ZZZP“). V zmysle ZZZP medzi zmluvnými stranami:

p. J. C. a žalobca bolo v preambule vedené (písm. E): Záložca (poznámka: žalobca) má záujem na
pozemkoch parcely registra C KN, parc. č. XXXX/X a parc. č. XXXX/XX postaviť stavbu (rozumej:
rekreačná chata) na základe právoplatného stavebného povolenia, a súhlasí so zriadením záložného
práva k budúcej stavbe na uvedených pozemkoch (podpis ZZZP v 12/2019). Je klamlivé konanie
žalobcu, keď tvrdí, že rekreačná chata bola stavbou (podľa jeho dôkazov by tak malo byť aj v r. 2019),

pričom v ZZZP ju chce ešte len stavať. Žalobca súčasne uvádza, že podal dňa 03.12.2019 na výstavbu
stavby „Rekreačný dom, žumpa, studňa a prípojky na inžinierske siete“ na pozemkoch C-KN parc.
č. XXXX/X B. XXXX/XX v k. ú. M. žiadosť o vydanie stavebného povolenia. V zmysle zmluvy o BZZ
bol ako budúci záložca povinný po tom, čo bude stavba vybudovaná do štádia, v ktorom je možné
dosiahnuť zápis tejto stavby ako rozostavanej (vybudovanie základov a zvislých nosných konštrukcii

prvého nadzemného podlažia) vykonať všetky úkony na zápis takejto rozostavanej stavby do katastra
nehnuteľností. Ak žalobca tvrdí, že predmetná rozostavaná stavba existovala ako samostatná vec, tak
prečo ju nezapísal ešte do času predaja p. J. C. ako rozostavanú stavbu do katastra nehnuteľností (veď
bol stavebníkom)? Podľa argumentácie žalobcu žalovaní nie sú ani pasívne legitimovaní.?! Pokiaľ ide
o poznámku pod čiarou vo vyjadrení, táto znamenala „nadobudnutie vlastníckeho práva k predmetu

prevodu špecifikovanom v bode 1.1 a 1.2 kúpnej zmluvy medzi p. J. C. a žalobcom zo dňa 08.06.2020
dňomúčinnostizmluvy(čl.V.,5.1KZ).Podľažalovanýchžalobcaniejeaktívnelegitimovanýmsubjektom
v konaní, čo vyjadruje aj prostredníctvom svojho konania pred podaním žaloby – kúpna zmluva uzavretá
s p. J. C., následne nájomná zmluva so žalovanými, ktorou preukazuje skutočnosť, že nebol vlastníkom
rekreačnej chaty (vstupoval do nájomného vzťahu ako nájomca, nie ako vlastník), záujmom o kúpu

pozemkov spolu s rekreačnou chatou v zmysle zmluvy o budúcej kúpnej zmluve, prostredníctvom
ktorej chcel nadobudnúť pozemky s rekreačnou chatou. Z uvedeného konania je zrejmé, že sa
žalobca nepovažoval za vlastníka pozemkov spolu s rozostavanými stavbami v akomkoľvek štádiu
rozostavanosti nezapísanými v KN.

6/ Po vykonaní postupu podľa § 167 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len ako
“CSP”), súd vo veci určil termín pojednávania na deň 10.12.2024, ktorý bol následne zrušený, pretože
na pojednávanie bol volaný právny zástupca žalobcu a pred pojednávaním bol na pôvodného žalobcu
vyhlásenýkonkurz, keďuznesenieovyhláseníkonkurzunajehomajetok bolozverejnenévObchodnom
vestníku dňa 24.09.2024 (č.l. 366 spisu). Zároveň s vyhlásením konkurzu bolo rozhodnuté o oddlžení

F. H., nar. XX.XX.XXXX, teda tento bol zbavený všetkých dlhov, ktoré môžu byť uspokojené iba v tomto
konkurze v rozsahu v akom nebudú uspokojení v konkurze a dlhov, ktoré sú vylúčené z uspokojenia.
Taktiež bolo rozhodnuté o začatí insolvenčného konania a bol ustanovený správca konkurznej podstaty
uvedený v záhlaví rozsudku.

7/ Súd tak následne určil nový termín pojednávania na deň 30.01.2025, na ktorý predvolal správcu
konkurznej podstaty uvedeného v záhlaví rozsudku, pretože na neho ex lege, s poukazom na § 167b
zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii prešlo oprávnenie úpadcu konať vo veciach
týkajúcich sa majetku podliehajúcemu konkurzu, teda aj oprávnenie konať v mene a na účet úpadcu v
tomtosporovomkonaní,nakoľkosavňomúpadcadomáhaurčeniavlastníctvaknehnuteľnémumajetku.

8/ Správca konkurznej podstaty uvedený v záhlaví rozsudku sa pojednávania osobne nezúčastnil a na
jeho mieste sa ho zúčastnil jeho právny zástupca, keď išlo o právneho zástupcu pôvodného žalobcu. Aj
žalovaní 1/ až 4/ sa pojednávania zúčastnili len prostredníctvom svojho právneho zástupcu.9/ Nad rámec písomných podaní, právny zástupca žalobcu na pojednávaní uviedol, že minimálne
fotografie, ktoré predložil ku vyjadreniu zo dňa 16.08.2024 a ktoré sú z externých kamier zameraných na

predmetnú stavbu je zrejmé, že stavba bola realizovaná už v r. 2017 a minimálne ku dátumu 08.12.2017
bolavštádiurozostavanosti,ktorýumožňovaljejzápisdokatastra.PôvodnýžalobcaF.H.bolvdomnení,
že došlo k prevodu rozostavanej stavby najskôr na J. C. a z tejto osoby následne na žalovaných, ale
to nebráni tomu, aby po zistení neplatnosti týchto prevodov sa nedomáhal určenia vlastníckeho práva
k tejto stavbe. Takýto výkon práva v žiadnom prípade nemôže byť v rozpore s dobrými mravmi, nakoľko

účastníci z neplatnej zmluvy sú povinní navzájom si vrátiť čo si poskytli a teda na strane žalovaných
by vzniklo bezdôvodné obohatenie. Ak by súd určil, že predmetná stavba bola vo vlastníctve F. H.,
správca konkurznej podstaty by túto musel zapísať do súpisu majetku a žalovaní majú možnosť si
uplatniť pohľadávku z bezdôvodného obohatenia prihláškou do konkurzu. Ako najspornejšia vec sa javí
skutočnosť, že stavebné povolenie na predmetnú stavbu bolo vydané až 28.05.2020. V tomto čase
bola stavba postavená. Nie je zrejmé prečo stavebný úrad nevydal rozhodnutie o dodatočnom povolení

stavby, keďže bola tzv. čiernou stavbou a riešil vec vydaním stavebného povolenia. Vôľa previesť
rozostavanú stavbu na J. C. tu zrejme bola, ale neuskutočnilo sa to právne perfektným spôsobom,
teda k prevodu vlastníckeho práva na J. C. nedošlo. Vypracovanie kúpnej zmluvy s J. C. zabezpečil
J. C., keďže F. H. je osobou bez právneho vzdelania, kúpnu zmluvu podpísal v takom znení ako mu
bola predložená. O neplatnosti tejto zmluvy sa dozvedel až po konzultácii s právnym zástupcom pred

podaním žaloby.

10/Právnyzástupcažalovanýchnapojednávanízdôraznil,žežalovaníboliprinadobúdanínehnuteľnosti
dobromyseľní a podľa judikatúry ústavného súdu by mala byť favorizovaná ochrana dobromyseľného
nadobúdateľa pred nedbalým vlastníkom. Žalobca bol minimálne nedbalý vlastník, keďže odplatne

previedolspornúnehnuteľnosťaaktuálnetvrdí,žeišlooneplatnýprávnyúkonzdôvodu,žestavbu,ktorú
prevádzal, nezapísal do katastra nehnuteľnosti. Na základe týchto skutočnosti by nemal byť žalobcovi
poskytnutá súdna ochrana.

11/ Súd na pojednávaní vykonal dokazovanie listinami a výtlačkami fotografii založenými v spise, ktorých

obsah, resp. vzhľad prítomní právni zástupcovia nerozporovali a nežiadali tieto listiny osobitne čítať,
resp. do výtlačkov fotografii nahliadať. Zo spisu Okresného úradu Dolný Kubín, katastrálneho odboru
sp. zn. R. XXXX/XX súd oboznámil kúpnu zmluvu zo dňa 08.06.2020 a zistil, že sa zhoduje s kópiou
tejto zmluvy, ktorá sa nachádza v spise.

12/ Z navrhovaných dôkazov súd nevykonal výsluch pôvodného žalobcu, ktorý navrhovala žalujúca
strana a ani výsluchy J. C. a žalovaného 4/, ktorých navrhli vypočuť žalovaní, ktorí však následne na
vykonaní týchto výsluchov netrvali.

13/ Súd vykonal dokazovanie a zaoberal sa hmotnoprávnou stránkou veci, keď v rámci svojho

predbežného právneho posúdenia vyhodnotil, že žalobca má na žalobou žiadanom určení naliehavý
právny záujem. Súd vychádzal z toho, že pokiaľ stavba, ktorej sa týka predmet sporu, stále nie je
zapísaná v katastri nehnuteľností (čo potvrdil právny zástupca žalovaných na pojednávaní) a žalovaní
sa považujú za jej (spolu)vlastníkov, pričom za vlastníka stavby sa považuje aj žalobca, tento rozpor
je podaná určovacia žaloba spôsobilá vyriešiť. Práve v odstránení tejto právnej neistoty súd vzhliadol

existenciu naliehavého právneho záujmu.

14/ Pred vyhlásením tohto rozsudku sa však súd musel od tohto svojho predbežného právneho
posúdenia odchýliť, pretože v dôsledku vyhlásenia konkurzu na majetok pôvodného žalobcu vstúpil na
miesto žalobcu správca konkurznej podstaty a táto skutočnosť spôsobila zánik naliehavého právneho

záujmu na požadovanom určení.

15/ Tento právny záver súd opiera o právny názor obchodnoprávneho senátu NS SR vysloveného v
jeho rozhodnutí sp. zn. 4Obdo/21/2018 zo dňa 25.04.2018, ktoré bolo publikované pod R č. 91/2018
a ktorého právna veta znie: “Správca konkurznej podstaty nemá naliehavý právny záujem na žalobe o

určenie vlastníctva úpadcu k nehnuteľnostiam, ak má za to, že k zápisu vlastníckych práv tretej osoby
do katastra nehnuteľností došlo na základe absolútne neplatného právneho úkonu.”16/ V prejednávanej veci to znamená, že ak v súčasnosti žalobca (správca konkurznej podstaty) stále
považuje za vlastníka spornej stavby pôvodného žalobcu (úpadcu) a nie teda žalovaných, nemôže mať
naliehavý právny záujem na požadovanom určení vlastníctva úpadcu, keď v danom prípade ani doposiaľ

nedošlo k zápisu vlastníckeho práva žalovaných k do katastra nehnuteľností. Aj keby medzičasom k
zaevidovanou vlastníckeho práva žalovaných k predmetnej stavbe došlo, keďže žalobca tvrdí, že títo
mali nadobudnúť svoje vlastnícke právo na základe neplatných právnych úkonov, ani za tejto situácie
by naliehavý právny záujem žalobcu na požadovanom určení nebol daný, pretože správca konkurznej
podstaty mal po vyhlásení konkurzu k dispozícii iný právny nástroj, ktorým disponuje výlučne on, a to

zaradenie majetku do súpisu konkurznej podstaty úpadcu.

17/ Odhliadnuc od uvedeného, keďže súd vychádzal pri prejednávaní veci z nesprávneho právneho
názoru o existencii naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení, vecou sa zaoberal aj z
hľadiska jej hmotnoprávneho opodstatnenia, pričom dospel k záveru, že aj v prípade, ak by naliehavý
právny záujem žalobcu na požadovanom určení daný bol, vyhovieť žalobe by aj tak nebolo možné.

18/ Žalujúca strana totiž založila svoj procesný útok na tvrdení, že stavba sporného rekreačného domu
bolavčaseuzavretiakúpnejzmluvysJ.A.C.,t.j.dňa08.06.2020vtakomštádiurozostavanosti,žeužsa
stala vecou v právnom slova zmysle (bolo zjavné dispozičné riešenie jej prvého nadzemného podlažia)
a keďže išlo o nehnuteľnosť, k prevodu vlastníctva bolo potrebné rozhodnutie katastrálneho úradu o

povolení vkladu vlastníckeho práva. Keďže takéto rozhodnutie vydané nebolo, k prevodu vlastníctva
nemohlo dôjsť.

19/ Takto zdôvodnenú žalobu súd považuje za výkon práva v rozpore s dobrými mravmi, ktorý nemôže
v slušnej spoločnosti požívať právnu ochranu.

20/ Je zrejmé, že pôvodný žalobca vstúpil do zmluvného vzťahu s J. A. C., ktorý bol jeho veriteľom, ako
aj veriteľom jeho obchodnej spoločnosti, ktorej požičal sumu 220.000,- eur. Túto pôžičku sa uvedená
spoločnosť zaviazala vrátiť do 31.05.2020. Pôvodný žalobca poskytol uvedenému veriteľovi ručenie
(zmluva o pôžičke na č. l. 9-10 spisu). Je zrejmé, že spoločnosť pôvodného žalobcu a ani pôvodný

žalobca J. A. C. pôžičku v stanovenej lehote nevrátili v celom rozsahu, ale len čo do sumy 78.000,-
eur, zvyšná časť vo výške 142.000,- eur uhradená nebola, čo sa konštatuje na strane 3 kúpnej zmluvy
na č. l. 281 spisu. Na zostatok pôžičky bola započítaná jednak kúpna cena, ktorú by mal J. C. zaplatiť
pôvodnému žalobcovi za pozemky C-KN parc. č. XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX B. XXXX/X vo výške
60.000,- eur a jednak kúpna cena, ktorú by mal J. C. zaplatiť za stavby na uvedených pozemkoch vo

výške spolu 45.000,- eur. V uvedenej zmluve došlo k započítaniu pohľadávky J. C. vo výške 142.000,-
eur a pohľadávok pôvodného žalobcu spolu v sume 105.000,- eur (60.000,- + 45.000,-) v rozsahu, v
akom sa tieto kryjú. Týmto zápočtom tak zanikol dlh pôvodného žalobcu (a jeho spoločnosti) voči J. C. v
rozsahu 105.000,- eur. Kým prevod pozemkov za kúpnu cenu 60.000,- eur žalobca nenapáda, napáda
prevod rekreačného domu na týchto pozemkoch, z ktorého mal finančný benefit vo výške 45.000,- eur.

21/ Dôvod, pre ktorý sa pôvodný žalobca (v súčasnosti úpadca) považuje za vlastníka spornej stavby
nespočíva v tom, že by pôvodný žalobca nemal v úmysle túto vec na J. C. previesť, ani v tom, že
by medzi nimi uzavreté kúpne zmluvy (aj na prevod tohto domu) boli neplatné. Sám žalobca tvrdil a
tvrdí, že v čase keď sa sporná stavba prevádzala na J. C. bola už spôsobilým predmetom právnych

vzťahov. Tento dôvod spočíva v tom, že k tomu, aby došlo k prevodu vlastníckeho práva bolo podľa
žalobcu potrebné, aby bola zmluva predložená katastrálnemu úradu a ten rozhodol o povolení vkladu
vlastníckeho práva k spornej stavbe. Žalobca v podstate namieta to, že neboli splnené podmienky na
to, aby nastali vecnoprávne následky zmluvy (zmena vlastníka).

22/ V slušnej spoločnosti, resp. v slušných spoločenských vzťahoch možno dôvodne očakávať, že ak
niekto predá nejakú vec a dostane za ňu dohodnuté plnenie, tak pokiaľ je ešte potrebné predaj veci
zavŕšiť ďalším aktom napr. u notára, či na katastri, tak to zmluvné strany urobia hneď ako zistia, že je to
potrebné. Inak povedané, ak mal pôvodný žalobca až v roku 2024 zistiť, že prevod vlastníctva stavby sa
mal uskutočniť prostredníctvom zaevidovania kúpnej zmluvy na katastri nehnuteľností a túto povinnosť

si nesplnil, tak to automaticky neznamená, že to mal využiť vo svoj prospech a žalobou žiadať priznanie
práva k veci, ktorú už predal.23/ Slušné a poctivé by bolo také správanie pôvodného žalobcu, ktorý by po zistení, že bol podľa neho
potrebný vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností vykonal kroky potrebné k tomu, aby bol
v katastri nehnuteľností zapísaný ten subjekt, na ktorého J. C. predmetnú stavbu ďalej previedol, t. j.

žalovaných 1/ až 4/.

24/ Súd však na tomto mieste považuje za potrebné uviesť, že neuveril tvrdeniu pôvodného žalobcu
o tom, že nevedel o potrebe zápisov do katastra nehnuteľností, keďže sa v zmluve o budúcej záložnej
zmluve, ktorú uzavrel s J. C. ešte v decembri 2019 zaviazal, že vykoná všetky úkony potrebné k

zápisu rozostavanej stavby do katastra. Pôvodný žalobca tento záväzok nesplnil a nevysvetlil, prečo
tak neurobil, keď podľa jeho procesného útoku mala byť sporná stavba postavená v takom rozsahu,
aby bola schopná zápisu do katastra nehnuteľností už v roku 2018. Pôvodný žalobca (ak by mal
súd uveriť jeho tvrdeniam o postavení stavby v rozsahu umožňujúcom jej zápis do katastra pred
08.06.2020) bez toho, aby si splnil svoj zmluvný záväzok zápisu do katastra stavbu ako rozostavanú
následne J. C. predal a získal za ňu plnenie. Súčasne k tejto stavbe previedol práva a povinnosti zo

stavebného povolenia, ktoré bolo na ňu vydané. Keď J. C. spornú stavbu predal žalovaným 1/ až 4/,
pôvodný žalobca s týmito žalovanými uzavrel nájomnú zmluvu, ktorej predmetom bol nájom spornej
stavby a dokonca so žalovanými uzavrel zmluvu o budúcej kúpnej zmluve, ktorou chcel v budúcnosti
predmetnústavbukúpiť(č.l.55-63spisu).Akonáhlevšakžalovanínájomnývzťahspôvodnýmžalobcom
(pre neplatenie nájomného) ukončili (odstúpením zo dňa 08.01.2024), pôvodný žalobca podal dňa

13.03.2024 prejednávanú žalobu (č. l. 64 -65 spisu).

25/ Za takýchto okolností, podľa názoru súdu, žaloba žalobcu predstavuje výkon práva v rozpore
s dobrými mravmi, ktorý nemôže požívať právnu ochranu (§ 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Pokiaľ
by totiž súd žalobcovi, s poukazom na imperatív v podobe dobrých mravov neodoprel súdnu ochranu a

priznal by mu vlastnícke právo, takýmto rozhodnutím by umožnil žalobcovi profitovať z jeho nečestného
konania. Inak povedané, pôvodný žalobca je ten, kto spôsobil, že sa rozostavaná stavba nezapísala
do katastra nehnuteľností a následne sa potom nepredávala aj vkladom do katastra nehnuteľností (o
ktorom teraz tvrdí, že bol v danej veci potrebný). Je potom neprípustné, aby mu súd na základe takéhoto
jehosprávaniadeklarovalmajetkovéprávonaúkortých,ktorívzniknutýstavnezaviniliaktorýchpôvodný

žalobca akceptoval ako vlastníkov a prenajímateľov predmetnej stavby.

26/ Pri prijatí záveru o výkone v rozpore s dobrými mravmi súd vychádzal aj z právneho názoru
NS SR vysloveného v jeho rozhodnutí sp. zn. 4Cdo 146/2017 z 22.03.2018v ktorom najvyšší súd
uviedol, že “podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z

občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov
iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Podľa ods. 2, fyzické a právnické osoby, štátne orgány
a orgány miestnej samosprávy dbajú na to, aby nedochádzalo k ohrozovaniu a porušovaniu práv z
občianskoprávnych vzťahov a aby sa prípadné rozpory medzi účastníkmi odstránili predovšetkým ich
dohodou. Posudzovanie súladu výkonu práv a povinností s dobrými mravmi je prioritnou otázkou, ktorou

sa musí súd zaoberať. Porušenie povinnosti zaoberať sa súladnosťou s dobrými mravmi v prípade,
že účastník konania namieta ich nesúlad, je vždy porušením práva na súdnu ochranu v zmysle čl. 6
Dohovoruoochraneľudskýchprávazákladnýchslobôd.Dobrýmimravmisúpravidlásprávaniasa,ktoré
sú v prevažnej miere v spoločnosti uznávané a tvoria základ fundamentálneho hodnotového poriadku
(porovnaj rozhodnutie ústavného súdu sp. zn. IV. ÚS 55/2011). V praxi všeobecných súdov sa pojmom

dobré mravy (boni mores) označuje súhrn základných spoločenských, kultúrnych a mravných noriem,
ktoré preukázali počas historického vývoja určitú mieru stálosti (nemennosti), vyjadrujú podstatné
historické tendencie a stotožňuje sa s nimi podstatná časť spoločnosti (por. rozhodnutie najvyššieho
súdu sp. zn. 5 Cdo 151/2009). Dobré mravy sú považované za kritérium, podľa ktorého sa v
najrozmanitejších oblastiach práva posudzuje správanie subjektov práva s tým, že konanie proti dobrým

mravom býva adekvátne sankcionované. I keď pojem dobré mravy nie je v právnom poriadku Slovenskej
republiky definovaný, viaceré zákony obsahujú priamy odkaz na dobré mravy. Vo všeobecnosti ide o
prípad konania v rozpore s dobrými mravmi tiež vtedy, keď konajúci síce navonok postupuje v medziach
svojho práva, ale realizáciou tohto práva sleduje poškodenie druhého účastníka právneho vzťahu. Zo
stranytaktokonajúcehosubjektuidelenformálneovýkonpráva;jehoskutočnýmzámeromatiežúčelom

jeho konania totiž nie je vykonať (svoje) právo, ale poškodiť právo (niekoho iného). V prejednávanej veci
súd prvej inštancie na základe skutkových zistení zadovážených vykonaným dokazovaním s poukazom
na § 80 písm. c/ O.s.p. v spojení s § 3 Občianskeho zákonníka zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa
domáhal určenia vlastníctva k nehnuteľnosti z dôvodu, že žalobca odvodzuje svoje vlastníctvo odneplatnosti právneho úkonu (dohody o vydaní veci), ktorého neplatnosť sám spôsobil. Takéto správanie
vyhodnotil ako správanie v rozpore s dobrými mravmi, nepožívajúce právnu ochranu a preto žalobu
o určenie vlastníctva zamietol... V tomto rozhodnutí najvyšší súd poukázal na to, že je zaužívanou

rozhodovacou praxou dovolacieho súdu postupovať podľa princípu „nemo turpitudinem suam allegare
potest" (nikto nemôže mať prospech zo svojej vlastnej nepoctivosti).

27/ Zhrnúc doteraz uvedené, súd žalobu zamietol pre neexistenciu naliehavého právneho záujmu,
pričom aj keby tento záujem bol daný, žaloba je nedôvodná, pretože predstavuje výkon práva v rozpore

dobrými mravmi.
28/ Vzhľadom na uvedené súd považoval za nadbytočné vykonať výsluch pôvodného žalobcu F. H.
(už v pozícii svedka), pretože tohto žalobca navrhol vypočuť na skutočnosti, kedy bola stavba stavaná
a ako bola stavaná a v akom štádiu rozostavanosti bola ku dňu 08.06.2020, t. j. v čase podpisu kúpnej
zmluvy s J. C.. Na okraj súd uvádza, že takýto dôkaz by nemohol mať potrebnú intenzitu objektívnosti,
pretože možno s pravdepodobnosťou rovnajúcou sa takmer istote predpokladať, že svedok by potvrdil

všetky tvrdenia, ktoré uvádzal ako žalobca počas konania.

29/ Rovnako tak listinné dôkazy, ktoré počas konania pôvodný žalobca predkladal, nemohli jednoznačne
a bez veľkých pochybností preukázať, že stavebné práce, materiál, dvere, okná, nábytok, terasa, atď.
boli použité práve a výlučne v súvislosti s výstavbou spornej stavby (napr. z listu Q. R. D., B. zo dňa

03.05.2017 vyplýva, že táto spoločnosť vydala pre pôvodného žalobcu súhlasné stanovisko k vydaniu
stavebného povolenia na výstavbu rekreačného domu v k.ú. M., avšak nie na pozemku C-KN parc. č.
XXXX (alebo XXXX), ale na pozemkoch parc. C-KN č. XXXX/X,X, XXXX B. XXXX/X,X, a to na základe
žiadosti pôvodného žalobcu, v ktorej sú uvedené plánované stavby práve (a len) na týchto parcelách - č.
l. XXX spisu. Taktiež na vyúčtovaní stavebných prác k 25.09.2018 sa uvádza len “Chata M.”. Podobne

všeobecné je uvedenie miesta prác, a to v množnom čísle, v cenovej ponuke na dodanie dverí a okien
zo dňa 16.04.2021 “Drevenice M.” - č. l. 248-249 spisu).

30/ Napokon pokiaľ pôvodný žalobca k žalobe pripojil fotografie stavu stavby, ohľadne ktorých tvrdil, že
boli vyhotovené 10.01.2022 a k replike pripojil výtlačky vlastností fotografických snímok (č. l. 204 až 210

spisu) a k replike tiež pripojil výtlačky snímok, ohľadne ktorých uviedol, že boli vyhotovené z externej
kamery pôvodného žalobcu v období od 08.12.2017 do 19.11.2018 tvrdiac, že je z nich zrejmé, že stavba
bola realizovaná už v r. 2017 a minimálne ku dátumu 08.12.2017 bola v štádiu rozostavanosti tak, súd
poukazuje na to, že toto tvrdenie je v priamom rozpore s prehlásením pôvodného žalobcu v zmluve o
budúcej záložnej zmluve podpísanej dňa 09.12.2019, kde sa na strane 2/11 (č. l. 18 spisu) uvádza, že

záložca (F. H.) má záujem na pozemku 4 (parcela XXXX/X) a na pozemku 2 (parcela XXXX/XX) p o s t
a v i ť stavbu na základe právoplatného stavebného povolenia a súhlasí so zriadením záložného práva k
budúcejstavbe,ktorábude stáťnapozemku4a2.Zároveňjepotrebnéuviesť,žežiadnesnímky,hocaj
s ich doloženými vlastnosťami, medzi ktoré patrí aj dátum ich nasnímania, nie sú dostatočným dôkazom
o čase ich vyhotovenia, pretože čas vyhotovenia snímky sa dá kedykoľvek upraviť, resp. zmeniť už

priamo v zariadení, ktorým bola snímka vyhotovená (napríklad v mobilnom zariadení možno zmeniť
dátum vyhotovenia fotografie, resp. snímky vyhotoveným týmto mobilným zariadením kedykoľvek a
neobmedzene cez funkciu “Upraviť”).

31/ Nakoľko žalobu súd zamietol v celom rozsahu, právo na náhradu trov konania priznal žalovaným 1/

až 4/ v rozsahu 100%, keď postupoval podľa § 255 ods. 1 CSP. O konkrétnej výške trov konania súd
rozhodne do 60 dní od právoplatnosti konečného rozhodnutia vo veci.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd
Námestovo (§ 362 ods. 1 CSP).

V odvolaní sa musí okrem všeobecných náležitostí podania stanovených v § 127 ods. 1 a 2 CSP
(ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, jeho podpísania a uvedenia
spisovej značky tohto konania) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda,
z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha

(odvolací návrh) – § 363 CSP.Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 CSP)

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
CSP).