Rozsudok ,
Potvrdzujúce, Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, February 26, 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 13CoP/123/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1223204077
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 02. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Táňa Šefčíková

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:1223204077.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Táne Šefčíkovej a sudcov

JUDr. Janky Benkovičovej a JUDr. Daniela Ilavského, vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti: A. B.,
narodená XX.XX.XXXX a C. B., narodený XX.XX.XXXX, v striedavej starostlivosti rodičov, zastúpené
kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, deti matky: D. C. B., narodená
XX.XX.XXXX, bytom E. XXXXX/XXX, F., zastúpená splnomocnencom: JUDr. Ladislav Ščury, PhD.,
so sídlom Mierová 1725, Čadca, a otca: F. G. B., narodený XX.XX.XXXX, bytom E. XXXXX/XXX, F.,
zastúpený splnomocnencom: JUDr. Michal Ellinger, so sídlom Wolkrova 41, Bratislava, o návrhu matky
na zmenu úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom, o odvolaní matky proti

rozsudku Mestského súdu Bratislava II č. k. 5P/78/2023 - 272 zo dňa 26.02.2024 v spojení s opravným
uznesením č. k. 5P/78/2023 – 277 zo dňa 03.04.2024, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I. v časti zamietnutia návrhu matky na zmenu výkonu
rodičovských práv a povinností k maloletým deťom p o t v r d z u j e .

II. Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I. v časti zamietnutia návrhu matky na zvýšenie vyživovacej
povinnosti otca a v závislom výroku III. z r u š u j e a vec v tomto rozsahu v r a c i a súdu prvej

inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie rozsudkom návrh matky na zmenu výkonu rodičovských práv a povinností k
maloletým deťom a návrh na zvýšenie výživného na maloleté deti zamietol (výrok I.), návrh otca na
zmenu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom zamietol (výrok II.). O trovách konania
rozhodol tak, že žiadnemu z účastníkov ich náhradu nepriznal (výrok III.).

2. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil aplikáciou článku 5 písm. g), § 24 ods. 3, ods. 5, § 26, § 36
ods. 1, § 62 ods. 2 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej

len „ZoR“), článkom 8 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, vecne tým, že nedošlo k zmene pomerov,
ktorá by odôvodňovala zmenu zverenia maloletých detí zo striedavej starostlivosti rodičov do osobnej
starostlivosti toho ktorého rodiča, ani k zmene odôvodňujúcej zvýšenie vyživovacej povinnosti otca na
maloleté deti.

3. Zistil, že naposledy vo veci úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom
rozhodol Okresný súd Bratislava III rozsudkom č. k. 39P 34/2020-640 zo dňa 16.12.2021, ktorým

manželstvo rodičov rozviedol a maloleté deti boli schválením rodičovskej dohody zverené do striedavej
osobnej starostlivosti oboch rodičov tak, že budú v osobnej starostlivosti u matky 9 dní a u otca 5
dní s odovzdávaním o 18:00 hod. v mieste bydliska odovzdávajúceho rodiča, spravovať majetok a
zastupovaťmaloletédetibudúobajarodičia,otecsazaviazalprispievaťnavýživumaloletýchdetívsume230,- eur mesačne na maloletú A. a 170,- eur na maloletého C.. Striedavá starostlivosť sa aj realizovala,
až na zmeny v prípade sviatkov a prázdnin, ktoré si rodičia striedajú po roku a tomu sa prispôsobuje aj
starostlivosť. Matka sa návrhom doručeným dňa 09.10.2023 domáhala zverenia maloletých detí do jej

osobnej starostlivosti, ktorá ich bude zastupovať a spravovať ich majetok. Navrhla, aby súd zaviazal otca
prispievať na výživu maloletej A. sumou 450,- eur mesačne na výživu maloletého C. sumou 350,- eur
mesačne a upravil styk otca s maloletými deťmi. Podľa matky majú rodičia rozdielny prístup k výchove,
keďže otec často starostlivosť o maloleté deti z dôvodu neprítomnosti pre plnenie pracovných povinností
(je športový reprezentant) nevykonáva. Otec nesúhlasil s návrhom matky a navrhol zveriť maloleté deti

do jeho osobnej starostlivosti, upraviť styk matky s maloletými deťmi, určiť matke povinnosť prispievať
na výživu 100,- eur na každé z maloletých detí s tým, že obaja rodičia budú maloleté deti zastupovať
a spravovať ich majetok. Matke sa snaží vychádzať v ústrety, k nestabilnému prostrediu pripisuje najmä
vulgárne správanie matkinho priateľa a skutočnosť, že matka má toho času tretie maloleté dieťa, o
ktoré sa musí starať. Otec sa vie maloletým deťom venovať, dôraz kladie aj na ich vzdelanie, nikdy
neodmietol zobrať ich k sebe, otec je rád, keď ich má v opatere čo najviac. Mal za to, že má vytvorené

lepšie predpoklady na vykonávanie osobnej starostlivosti ako matka. Kolízny opatrovník sa vyjadril tak,
že v záujme maloletých detí je, aby boli v starostlivosti oboch rodičov, keďže žiadne skutočnosti, ktoré
by odôvodňovali zmenu úpravy výkonu rodičovských práv a povinností neboli zistené. Z výsluchov
maloletých detí zistil, že maloletá A. sa má dobre, striedavá starostlivosť jej vyhovuje, nechce nič meniť.
Matka je dobrá vo všetkom, otec je v pohode, je spokojná so svojimi rodičmi. Maloletý C. uviedol, že by

muviacvyhovovalo,abybolastarostlivosťumatkyajotcavyrovnaná(7dnía7dní).Márádobochsvojich
rodičov. Z výsluchu partnera matky nezistil také závažné skutočnosti, ktoré by odôvodňovali zmenu
rozhodnutia o výkone rodičovských práv a povinností. Namietal pracovnú vyťaženosť otca maloletých,
čím dochádza k nedodržiavaniu dohodnutých termínov odovzdávania maloletých detí.

4. Dospel k záveru, že návrhy oboch rodičov sú nedôvodné. Maloleté deti sú na striedavú starostlivosť
s intervalom striedania u matky 9 dní a u otca 5 dní zvyknuté, v škole prospievajú, majú záujmové
krúžky, udržiavajú pozitívny vzťah s oboma rodičmi. Z výsluchov maloletých detí jednoznačne vyplýva,
že súčasné prostredie im vyhovuje, v škole sa im darí, majú radi aj nových partnerov svojich
rodičov, rešpektujú výchovné metódy oboch rodičov. Z namietanej povahy práce otca nevyplýva, že by

dochádzalo k vylúčeniu otca z osobnej starostlivosti o maloleté deti, navyše povaha práce ani nemôže
byť daným kritériom pre vylúčenie rodiča zo striedavej osobnej starostlivosti. V danom prípade sa
nejedná o rodičovský konflikt, ale konflikt medzi bývalými partnermi. Zhoršená úroveň komunikácie
medzi matkou a otcom tiež nemôže viesť sama osebe k vylúčeniu striedavej starostlivosti, pretože by
sa jednalo o ústupok vzájomnej rivalite rodičov a otváral by sa priestor k zneužitiu postavenia rodiča,

ktorý mal doposiaľ dieťa v starostlivosti (I. ÚS 3065/21). Zdôraznil, že pre každé konanie, v ktorom
súd rozhoduje o maloletom dieťati je prioritným a rozhodujúcim hľadiskom pri rozhodovaní najlepší
záujem maloletého dieťaťa, ktorému musia ustúpiť a podriadiť sa, ak je to potrebné, aj záujmy jeho
rodičov. Je potrebné, aby rodičia začali spolupracovať, aby zmenili svoj prístup a komunikáciu. Znalecké
dokazovanie nevykonal, keďže zo zisťovania názoru maloletých detí ani v priebehu konania nezistil

žiadne patologické dôvody pre jeho nariadenie. Preto oba návrhy rodičov na zmenu zverenia zamietol.
V nadväznosti na zamietajúce výroky, zamietol aj návrh matky na zvýšenie vyživovacej povinnosti otca
s odôvodnením, že už určené výživné pokrýva oprávnené výdavky maloletých detí a prihliada aj na
rozsah starostlivosti oboch rodičov. O trovách konania rozhodol podľa § 52 zákona č. 161/2015 Z.z.
Civilný mimosporový poriadok; ďalej len ,,CMP“).

5. Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie matka, a to voči výroku I. rozsudku
z dôvodu, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom jej znemožnil, aby uskutočňovala
jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 365 ods.
1 písm. b) zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok; ďalej len ,,CSP“), nevykonal navrhnuté

dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 365 ods. 1 písm. e) CSP) a rozhodnutie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h) CSP). Namietala, že nebol
zistený skutočný názor maloletých detí, keďže návrh na zmenu zverenia podala z ich podnetu a pred
súdom vypovedali tak ako vypovedali, pretože mali z otca strach, resp. ním boli zmanipulované. Zároveň
boli pod vplyvom liekov. Z uvedeného dôvodu bolo vhodné nariadiť znalecké dokazovanie znalcom

z odboru pedopsychiatria. Keďže nemieni vylúčiť otca z osobnej starostlivosti navrhla upraviť jeho styk
s maloletými deťmi v širšom rozsahu. Z dôvodu narušenej komunikácie rodičov mal skúmať splnenie
podmienok pre výkon striedavej osobnej starostlivosti. V tejto súvislosti dala do pozornosti rozsudok
Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 17CoP/4/2017 zo dňa 21.06.2017. Ďalej namietala, že súdprvej inštancie nevenoval akúkoľvek pozornosť jej návrhu na zvýšenie vyživovacej povinnosti otca a v
tejto časti nevykoval žiadne dokazovanie. Poukázala na odsek 23 rozsudku, že všeobecný súd nemusí
dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len tie, ktoré majú pre vec podstatný

význam, pričom otázka určenia výživného takouto otázkou podľa matky je. Odôvodnenie v odseku 21
rozsudku považuje za nedostatočné a rozhodnutie preto za nepreskúmateľné. Navrhla, aby odvolací
súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie v zmysle jej návrhu.

6. K odvolaniu matky sa vyjadril otec tak, že matka maloletých detí už v konaní o rozvod manželstva

použila v podstate rovnaké argumenty. Nekoná v záujme maloletých detí. Nechce si pripustiť, že deti
vypovedali pred súdom pravdivo, majú s ním krásny vzťah a to, že spolu trávia čas, im vyhovuje.
K námietke, že sú „pohadzované“ v rámci rodiny otca uviedol, že je v ich záujme rozvíjať vzťahy aj
s blízkymi osobami, teda starými rodičmi, sestrou otca či ďalšími rodinnými príslušníkmi. Je racionálne
a prirodzené, že v čase, keď sú deti v jeho starostlivosti, on rozhoduje, ako tento čas a s kým budú
tráviť. Aj podľa rozsudku, na ktorý poukázala matka, isté rozdiely v názoroch rodičov na výchovu

dieťaťa nie sú zásadnou prekážkou striedavej starostlivosti, ale táto je príležitosťou ku komunikácii
a k vzájomnému obohateniu sa o rozdielne pohľady a aspekty života. Je to matka, ktorá ohrozuje život
a zdravie maloletých detí, čím sú splnené podmienky pre obmedzenie styku matky, ktorý ale z dôvodu
emočných pút nežiada. Rozsudok v časti výživného považuje za odôvodnený s odkazom na odsek 9
rozsudku. Mal za to, že nedošlo k zmene pomerov odôvodňujúcej zvýšenie jeho vyživovacej povinnosti.

Navrhol rozsudok ako vecne správny potvrdiť.

7. V následných vyjadreniach rodičia zotrvali na svojich tvrdeniach. Matka najmä na námietke, že
otec nevykonáva osobnú starostlivosť z dôvodu účasti na športových turnajoch a deti sú takmer počas
celého obdobia, kedy majú byť u otca, v starostlivosti starých rodičov, resp. iných rodinných príslušníkov

otca. Nenavštevuje s deťmi lekára, nechodí na stretnutia v škole, neprispieva na mimoriadne výdavky.
Zdôraznila rozdiel medzi upraveným stykom rodiča a striedavou osobnou starostlivosťou, ktorá vyžaduje
reálny osobný výkon starostlivosti. Z dôvodu sťaženej komunikácie by navrhovala upraviť styk počas
prázdnin a sviatkov. Nesúhlasila s otcom, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie vo vzťahu k jej
návrhu na zvýšenie vyživovacej povinnosti. Navrhla, aby odvolací súd rozsudok alternatívne zrušil. Otec

trval na tom, že je daný dôvod pre potvrdenie rozsudku z dôvodu jeho vecnej správnosti. Je na súde,
ktorý z dôkazov vykoná a akým spôsobom. Tento vyplýva zo zápisnice z pojednávania, pričom matka
mala možnosť žiadať jej opravu.

8. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 3 ods. 5 písm. b) CMP), po zistení, že odvolanie bolo podané

včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - účastníkom, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie
vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§
355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a
že odvolateľka použila zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 CSP v spojení s § 62 ods. 1
CMP), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez viazanosti rozsahom (§ 65 CMP) a dôvodmi odvolania (§

66 CMP), s prihliadnutím na prípadné vady konania iba ak by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo
veci, ktoré ale nezistil (§ 67 CMP), bez potreby zopakovania alebo doplnenia dokazovania (§ 68 CMP),
postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), keď miesto a čas
verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na verejnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne
5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP), a dospel k záveru, že odvolanie matky je z časti dôvodné.

9. Predmetom odvolacieho konania bolo preskúmať, či odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie je vecne správny, a teda či súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel
k správnym skutkovým zisteniam a vec správne právne posúdil, keď zamietol návrh matky na zmenu
zverenia maloletých detí zo striedavej osobnej starostlivosti rodičov do osobnej starostlivosti matky, ako

aj jej návrh na zvýšenie vyživovacej povinnosti otca.

10. Vlastnosťou právoplatných meritórnych súdnych rozhodnutí je ich zásadná nezmeniteľnosť, ktorá je
imanentnou súčasťou záruky právneho štátu. Ak súd o veci raz rozhodol a toto rozhodnutie nadobudlo
právoplatnosť, nemôže ju prejednávať znova. Z tejto zásady je výnimka uvedená v § 121 CMP (§ 26

ZoR), v zmysle ktorej zmenu tam uvedených rozhodnutí (rozsudkov o úprave výkonu rodičovských
práv a povinností a o výžive maloletých a o priznaní, obmedzení alebo pozbavení rodičovských
práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu) možno dosiahnuť novým konaním v tej istej veci.Hmotnoprávnou podmienkou je, že sa zmenia pomery oproti času, keď súd rozhodoval v pôvodnom
konaní.

11. Naposledy vo veci úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom rozhodol
Okresný súd Bratislava III rozsudkom č. k. 39P/34/2020-640 zo dňa 16.12.2021, ktorým manželstvo
rodičov rozviedol a maloleté deti boli schválením rodičovskej dohody zverené do striedavej osobnej
starostlivosti oboch rodičov tak, že budú v osobnej starostlivosti u matky 9 dní a u otca 5 dní
s odovzdávaním o 18:00 hod. v mieste bydliska odovzdávajúceho rodiča, spravovať majetok a

zastupovať maloleté deti budú obaja rodičia, otec sa zaviazal prispievať na výživu maloletých detí v
sume 230,- eur mesačne na maloletú A. a 170,- eur na maloletého C.. Striedavá osobná starostlivosť
o deti sa realizovala podľa rozsudku, až na zmeny v prípade sviatkov a prázdnin.

12.Matkazazmenupomerovvovzťahukstarostlivostipovažovalaskutočnosť,žestriedavástarostlivosť
nie je v záujme maloletých detí, keď rodičia spolu nevedia komunikovať. Výchova zo strany otca je podľa

matky nekonzistentná, pretože sa o deti počas obdobia, kedy majú byť v jeho starostlivosti, osobne
nestará a starostlivosť o ne zveruje svojim rodičom, resp. iným rodinným príslušníkom. Naviac, maloleté
deti vyjadrili matke prianie byť zverené do jej výlučnej osobnej starostlivosti. Zisťovanie ich názoru bolo
podľa matky ovplyvnené manipuláciou zo strany otca, resp. strachom z neho. Maloleté deti boli zároveň
pod vplyvom liekov.

13. Odvolací súd, v zhode so súdom prvej inštancie nezistil podstatnú zmenu pomerov, ktorá by
odôvodňovala autoritatívny zásah súdu do práv maloletých detí a ich otca, a to zúžením podielu
otca na výchove maloletých detí oproti poslednej úprave. Preto, preberajúc stav zistený súdom prvej
inštancie, ktorý dospel k správnym zisteniam, pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre meritórne

rozhodnutie vo vzťahu k posúdeniu návrhu matky na zmenu zverenia maloletých detí zo striedavej
osobnej starostlivosti rodičov do osobnej starostlivosti matky dospel k záveru, že odvolanie matky je
v tejto časti nedôvodné. Odvolací súd zdieľa i právne závery súdu prvej inštancie v tejto časti, ktorý na
vec aplikoval správne zákonné ustanovenia a tieto v súvislosti s danou vecou i správne vyložil, a to aj
poukazom na ustálenú judikatúru. Odvolací súd ani s prihliadnutím na odvolacie námietky matky preto

nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov súdu prvej inštancie odchýliť, pretože rozhodnutie
súdu prvej inštancie v tejto časti považuje za vecne správne. K odvolacím námietkam matky je potrebné
uviesť nasledovné:

14. V zmysle čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri

akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami
sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.

15. Podľa článku 5 ZoR záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých
veciach,ktorésahotýkajú.Priurčovaníaposudzovanízáujmumaloletéhodieťaťasazohľadnianajmäa)

úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa
zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti,
ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie
vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a
citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na

rozvoj schopností vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému
pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvoma rodičmi, súrodencami a
s inými blízkymi osobami i využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa,
ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.

16. Podľa článku 24 ods. 2 a 3 Charty základných práv Európskej únie pri všetkých opatreniach prijatých
orgánmi verejnej moci alebo súkromnými inštitúciami, ktoré sa týkajú detí, sa musia v prvom rade brať
do úvahy najlepšie záujmy dieťaťa. Každé dieťa má právo na pravidelné udržiavanie osobných vzťahov
a priamych stykov s obidvoma svojimi rodičmi, ak to nie je v rozpore s jeho záujmom.

17. V článku 18 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa je zakotvená zásada, že obaja rodičia majú spoločnú
zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa.18. Podľa § 28 ods. 1 písm. a) a § 28 ods. 2 ZoR súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä
sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa.
Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého

dieťaťa.

19. Podľa § 24 ods. 3 ZoR ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú
starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej
starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto zaistené potreby dieťaťa. Ak

so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či
bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.

20. Podľa § 24 ods. 5 ZoR súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo
pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k
obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové

potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a
starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu
a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie
pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

21. Obsahom rodičovských práv a povinností je predovšetkým právo vychovávať maloleté deti. V danom
prípade boli maloleté deti zverené (schválením rodičovskej dohody) do nerovnomernej striedavej
starostlivosti v pomere 9 dní v starostlivosti matky a 5 dní v starostlivosti otca. Matka navrhla zverenie
maloletých detí do svojej výlučnej starostlivosti s tzv. širšou úpravou styku, a to v každý nepárny týždeň
od piatka do nedele a v každý párny týždeň v stredu s osobitnou úpravou styku otca s maloletými

deťmi počas prázdnin a sviatkov. Zároveň poukazovala na rozdiely medzi osobnou starostlivosťou
a starostlivosťou počas upraveného styku s dieťaťom. Odvolací súd takýto rozdiel nevzhliadol. Najširšie
chápaniepojmu„výchova“vychádzaztoho,žeprivýchoveideostarostlivosťokomplexnýrozvojdieťaťa
– duševný, telesný, mravný, citový, zdravotný aj rozumový. Do takto široko koncipovaného pojmu možno
zahrnúť všetky čiastkové oprávnenia rodiča, vyskytujúce sa pri výchovnom pôsobení na dieťa: právo

mať dieťa pri sebe, právo usmerňovať konanie dieťaťa, riadiť ho, zabezpečovať osobnú starostlivosť
oň, právo rozhodovať o dieťati a pod. (skrátene Pavelková, B. Zákon o rodine. Komentár. 2 vydanie.
Bratislava : C. H. Beck, 2013, 169 s.) Je preto nepochybné, že takéto práva rodič realizuje rovnako tak
počas výkonu osobnej starostlivosti, či počas upraveného styku, pričom rozsah osobnej starostlivosti,
či styku, resp. pomenovanie (starostlivosť, styk) nemajú vplyv na obsah uvedených rodičovských práv

a povinností.

22. V prípade rozhodovania o zverení maloletého dieťaťa do striedavej výchovy rodičov (pozn. súdu
resp. o zmene tejto formy starostlivosti) je potrebné vychádzať z premisy, že záujmom dieťaťa je, aby
bolo predovšetkým v starostlivosti oboch rodičov. Z toho plynie, že pokiaľ sú obaja rodičia spôsobilí dieťa

vychovávať, pokiaľ obaja majú o jeho výchovu záujem a pokiaľ obaja dbali okrem riadnej starostlivosti
o jeho výchovu po stránke citovej, rozumovej a mravnej, zverenie dieťaťa do striedavej starostlivosti by
malo byť pravidlom, zatiaľ čo iné riešenie je výnimkou, ktorá vyžaduje preukázanie, prečo je v záujmu
dieťaťa práve toto iné riešenie. Všeobecné súdy tak nemôžu striedavú starostlivosť vylúčiť z dôvodu, že
stakýmtospôsobomvýchovyjedenzrodičovnesúhlasí,pretožechcemaťdieťavovýlučnejstarostlivosti

(pozri nález ÚS ČR I. ÚS 2482/13)

23. Rovnako tak všeobecný súd nemôže záver o nevhodnosti striedavej starostlivosti odôvodniť
všeobecným odkazom (či už samostatne alebo kumulovane) okrem iného na (ne)stabilitu výchovného
prostredia, komunikačné problémy rodičov, či pracovnú vyťaženosť rodiča a pomoc príbuzných, ktoré

matka práve žiadala zohľadniť (pozri nález ÚS ČR I. ÚS 3065/21).

24. V konaní bolo zistené, že striedavá starostlivosť o maloleté deti v zmysle rozsudku prebieha.
Okrem všeobecného konštatovania matky ohľadne narušenej komunikácie, ani z odvolania nie je
zrejmé, akým spôsobom zasahuje narušená komunikácia do realizácie aktuálnej formy starostlivosti (v

pomere 9 dní u matky a 5 dní u otca) a v čom sa z uvedeného dôvodu zverenie maloletých detí do
osobnej starostlivosti matky a úprava širšieho styku otca s deťmi javí podľa matky ako vhodnejšia forma
starostlivosti o deti z pohľadu ich najlepšieho záujmu. Podľa matky, v prípadoch, kedy chýba aktívna
komunikácia a spolupráca medzi rodičmi sa stáva, že rodičia napríklad neodovzdajú druhému rodičovipodstatné informácie, napríklad o zdravotnom stave dieťaťa, o školských či iných povinnostiach, a to
má potom samozrejme negatívny dopad práve na dieťa. Poukázala teda na hypotetické problémy, ktoré
môžu vzniknúť pri narušenej komunikácii rodičov, avšak ani v odvolacom konaní nepreukázala, resp.

nepredložila žiaden relevantný dôkaz svedčiaci o takýchto problémoch v jej konkrétnom vzťahu s otcom
maloletýchdetí.Jesamozrejmé,žeurčitáúroveňkomunikácieaspoluprácemedzirodičmijenevyhnutná
pri akejkoľvek forme starostlivosti. Nemožno preto očakávať, že tento problém sa vyrieši obmedzením
podielu otca na výchove maloletých detí, ktorý by mal v konečnom dôsledku negatívnejší dopad na
celkový vývin maloletých detí ako priemerný konflikt rodičov. Navyše, zodpovednosť za konflikt rodičov

nemožno pripísať iba jednému z rodičov, a to takým spôsobom, ktorý zasiahne predovšetkým do práv
detí na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov, ako aj do práva rodiča (v danom prípade
otca) vychovávať svoje deti.

25. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky II. ÚS
361/2016 zo dňa 03.08.2017: „Pokiaľ ide o úroveň vzájomných vzťahov rodičov a schopnosť ich

vzájomnej komunikácie – ide aj podľa názoru ústavného súdu o dôležitý faktor pri realizácii príslušnej
úpravy výkonu rodičovských práv a povinností – vrátane realizácie striedavej osobnej starostlivosti.
Uvedené však nemožno interpretovať tak, že podmienkou striedavej osobnej starostlivosti sú ideálne
a harmonické vzťahy medzi rodičmi maloletého dieťaťa. Vo väčšine prípadov je prirodzené, že medzi
rodičmi maloletého pretrvá určitá miera napätia, nezhody a antipatie, ktorá by však nemala prekročiť

rozumnú mieru, negatívne ovplyvňujúcu fyzický a psychický vývoj maloletého. Uvedená skutočnosť
však sama osebe nepredstavuje prekážku pre zverenie maloletého dieťaťa do striedavej osobnej
starostlivosti.“ Ústavný súd poukázal na nález Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. I. ÚS 1554/14
z 30.12.2014, v ktorom tento uviedol: "Samotnej problematike komunikácie medzi rodičmi sa Ústavný
súd vo svojej judikatúre už venoval [porovnaj nález sp. zn. III. ÚS 1206/09 zo dňa 23.02.2010..., nález

sp. zn. I. ÚS 2661/10 zo dňa 02.11.2010...].“

26. S poukazom na vyššie uvedené teoretické východiská a okolnosti konkrétneho prípadu, ani odvolací
súd nezistil, že by úroveň komunikácie medzi rodičmi vylučovala aktuálnu formu starostlivosti o deti,
preto je námietka matky v tomto smere nedôvodná. Samozrejme, na riešenie komunikačných problémov

by rodičia nemali rezignovať a v súlade s odporúčaním kolízneho opatrovníka v záverečnej reči na
pojednávaní dňa 26.02.2024 aj odvolací súd povzbudzuje rodičov, aby aktívne a vo vzájomnej súčinnosti
vyhľadali psychologickú pomoc. V prípade, že nedospejú k vzájomnej dohode, môže ktorýkoľvek
z rodičov za týmto účelom podať návrh na súd na uloženie výchovného opatrenia obom rodičom
spočívajúcom v povinnosti takéto psychologické poradenstvo absolvovať.

27. Ďalej matka namietala, že otec z dôvodu svojej neprítomnosti pre plnenie pracovných povinností
športového reprezentanta nevykonáva osobnú starostlivosť o maloleté deti a tieto zveruje svojim
rodičom, resp. iným rodinným príslušníkom. Otec poprel, že by podstatnú mieru osobnej starostlivosti
o deti nevykonával on sám. Tvrdil, že si vie svoje pracovné záležitosti zariadiť tak, aby čo najviac času

trávil s deťmi.

28. Podstatu práva na slobodnú voľbu a nerušený výkon zvoleného povolania v zmysle článku 26 ods.
1 Listiny základných práv a slobôd je potrebné chápať ako možnosť každého zvoliť si v akej oblasti
ľudských činností sa pokúsi realizovať a tomu zodpovedajúca povinnosť štátu túto voľbu rešpektovať,

resp. do nej iracionálne nezasahovať. Pomoc ďalších osôb so starostlivosťou o deti s ohľadom na
pracovné či iné záväzky rodiča, pokiaľ nespochybňuje svojim rozsahom a významom vlastné rodičovské
kompetencie rodiča sa o dieťa postarať je bežnou záležitosťou, vo funkčných rodinách praktikovanou
bez obťažností. (k tomuto pozri nález ÚS ČR I.ÚS 847/22)

29. Z obsahu spisu nemá ani odvolací súd za preukázané, že by otec počas celej doby, kedy má
mať maloleté deti vo svojej starostlivosti, zveroval starostlivosť o ne svojim rodinným príslušníkom.
Aj z vyjadrenia matky doručenom súdu prvej inštancie dňa 01.02.2024, kde príkladmo poukázala na
kolíziu termínov starostlivosti otca podľa rozsudku a jednotlivé turnaje, vyplýva, že účasť na jednotlivých
turnajoch nezasahuje do celého obdobia, kedy má mať otec deti vo svojej starostlivosti. Charakter práce

otca (aktívny športovec) by ho nemala vylučovať z modelu aktuálne nastavenej striedavej starostlivosti,
pokiaľ vie zabezpečiť riadnu starostlivosť o deti v čase svojej neprítomnosti. Keďže matka nespochybnila
samotnú starostlivosť o maloleté deti počas neprítomnosti otca pre plnenie jeho pracovných povinnostía namietala len skutočnosť, že túto otec nerealizuje sám v celom rozsahu, tak aj uvedená námietka
matky je neopodstatnená.

30. Otec nepoprel, že charakter jeho práce vyžaduje určitú mieru flexibility zo strany oboch rodičov.
Z obsahu spisu nevyplýva, že by sa rodičia nevedeli dohodnúť na úprave styku s maloletými deťmi počas
prázdnin a sviatkov. V prípade, že sa rodičia nedohodnú, dĺžka starostlivosti zo strany matky v rozsahu
9 dní jej umožňuje tráviť plnohodnotný čas s deťmi aj počas dovolenkového obdobia. Podporujúc
rodičovskú zodpovednosť, s poukazom na skutočnosť, že rodičia sa na úprave styku počas sviatkov

a prázdnin doteraz vedeli dohodnúť, nebol daný dôvod pre autoritatívny zásah zo strany súdu ani
vo vzťahu k návrhu matky na takúto osobitnú úpravu. Odvolací súd samozrejme nemieni zľahčovať
námietky matky, u ktorej sa vyžaduje z pohľadu práce otca vyššia miera ústupkov, ale nemožno súhlasiť
s tým, že otec priorizuje svoje aktivity, keď vykonáva prácu s cieľom zabezpečiť svoju rodinu. Záujem
maloletých detí si preto vyžaduje zohľadnenie špecifík práce otca, a to vyššiu mieru flexibility a snahu
o dosiahnutie dohody rodičov ohľadne sviatkov i prázdnin, ktoré by mali obaja rodičia tráviť s maloletými

deťmi rovnomerne.

31. Ani tvrdenie matky, že nebol zistený skutočný názor maloletých detí neobstojí.

32. V článku 12 Dohovoru o právach dieťaťa je garantované právo dieťaťa, ktoré je schopné formulovať

svoje vlastné názory, právo tieto názory slobodne vyjadrovať vo všetkých záležitostiach, ktoré sa ho
dotýkajú, pričom sa názorom dieťaťa musí venovať patričná pozornosť zodpovedajúca jeho veku a
úrovni. Za tým účelom sa dieťaťu poskytuje najmä možnosť, aby sa vypočulo v každom súdnom konaní.

33. Podľa § 43 ods. 1 ZoR maloleté dieťa má právo vyjadriť samostatne a slobodne svoj názor

vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. V konaniach, v ktorých sa rozhoduje o veciach týkajúcich
sa maloletého dieťaťa, má maloleté dieťa právo byť vypočuté. Názoru maloletého dieťaťa musí byť
venovaná náležitá pozornosť zodpovedajúca jeho veku a rozumovej vyspelosti.

34. Podľa § 38 ods. 1 a 2 CMP ak je účastníkom maloletý, ktorý je schopný vyjadriť samostatne svoj

názor, súd na jeho názor prihliadne. Názor maloletého zisťuje súd spôsobom zodpovedajúcim jeho veku
a vyspelosti. Podľa povahy veci zisťuje súd názor maloletého bez prítomnosti iných osôb.

35. Právo maloletých detí vyjadriť slobodne svoj názor vo veciach, ktoré sa ich týkajú (v rozsahu jeho
schopností a rozumovej vyspelosti s ohľadom na jeho vek ), je ich nepopierateľným právom, avšak v

konečnom dôsledku posúdenie záujmu detí prináleží súdu. Jeho úlohou je korigovať predstavy a názory
maloletých detí o tom, čo je pre nich za danej situácie vhodné a čo nie. Nemožno totiž pripustiť, aby
bol v konaní zohľadnený výhradne názor maloletých detí bez zreteľa na všetky zistené skutočnosti a v
súlade s takto vysloveným názorom, aby došlo k vyhláseniu autoritatívneho rozhodnutia súdu.

36.Súdprvejinštancienariadilzisťovanienázorumaloletýchdetínapojednávanídňa09.01.2024formou
pohovoru na deň 22.02.2024 o 13:00 hod. v osobitnej miestnosti v prítomnosti kolízneho opatrovníka
a psychologičky. Rodičom uložil povinnosť zabezpečiť prítomnosť maloletých detí. Na pojednávaní dňa
26.02.2024 oboznámil rodičov o vykonanom pohovore s maloletými deťmi, ktorý poňal do rozsudku
v odseku 12. Matka v záverečnej reči nespochybnila obsah zisťovania názoru maloletých detí, ale

skutočnosť, že tento mohol byť ovplyvnený liekmi. Kolízny opatrovník, ktorý bol prítomný pri zisťovaní
názoru maloletých reagoval v rámci záverečnej reči na túto konkrétnu námietku tak, že ak aj boli pod
liečbou, vedeli čo hovoria, deti sa na to nesťažovali. Ani jedno z detí nepovedalo, že by im nevyhovovala
striedavá osobná starostlivosť, naopak maloletý C. povedal, že by mu vyhovoval rovnaký počet dní
u matky a rovnaký počet dní u otca. Problém videl iba v komunikácii rodičov, zakorenenej v starších

konfliktoch. Tak ako je uvedené vyššie, odporučil rodičom aktívne vyhľadať psychologickú pomoc za
účelom riešenia problémov v komunikácii.

37. Odvolací súd nemá dôvod spochybňovať obsah vyjadrení maloletých detí, keď kolízny opatrovník
zastupujúci ich záujmy v konaní nevzhliadol, že by ich vyjadrenia boli ovplyvnené liekmi. Rovnako

tak nepodložené tvrdenie matky o manipulácii zo strany otca z dôvodu, že pred ňou maloleté deti
prezentovali iný názor, nie je dôvodom pre nariadenie znaleckého dokazovania.

38. Podľa § 35 CMP súd je povinný zistiť skutočný stav veci (aj článok 6 CMP).39. Podľa § 36 CMP súd je povinný vykonať aj iné dôkazy, ako navrhli účastníci, ak je to potrebné na
zistenie skutočného stavu veci.

40. Podľa § 207 ods. 1 a 2 CSP ak rozhodnutie závisí od posúdenia skutočností, na ktoré treba
vedecké poznatky, a pre zložitosť posudzovaných otázok nepostačuje postup podľa § 206, súd na návrh
nariadi znalecké dokazovanie a ustanoví znalca. Ak súd ustanovil viacerých znalcov, môžu vypracovať
spoločný posudok. V písomnom znaleckom posudku znalec odpovie na položené otázky; nevyjadruje

sa k právnemu posúdeniu veci.

41. V zhode so súdom prvej inštancie ani odvolací súd nezistil žiadne dôvody pre nariadenie znaleckého
dokazovanie za účelom zodpovedania odborných otázok. Samotné tvrdenie matky o manipulácii zo
strany otca nezodpovedá názoru maloletých detí, keď bolo nesporné, že majú tak k otcovi i matke
pozitívny vzťah. Nesúhlas matky s obsahom vyjadrení maloletých detí, ktoré nekorešponduje s tým, čo

mali vyjadriť pred ňou nie je dostatočným dôvodom pre predlžovanie konania a zaťažovanie účastníkov
konania, najmä maloletých detí (článok 12 CMP). Súčasťou spisu nie sú žiadne dôkazy o patologických
javoch v živote maloletých detí, ktoré by naznačovali negatívny výchovný vplyv zo strany ich otca. Vyššie
uvádzané námietky matky nesvedčia tomu, že by mal otec horšie predpoklady na výkon starostlivosti
o maloleté deti ako matka, čím tiež zdôvodňovala potrebu nariadiť znalecké dokazovanie. Z uvedených

dôvodov aj odvolací súd považuje nariadenie znaleckého dokazovania za nadbytočné a nehospodárne,
preto súhlasí so zvoleným postupom súdu prvej inštancie, ktorý tento dôkaz nevykonal.

42. Návrh matky na zmenu v zastupovaní a spravovaní majetku maloletých detí ničím neodôvodnila
a ani odvolací súd nevzhliadol žiadne okolnosti, pre ktoré by mal byť otec vylúčený z týchto práv, preto

správne súd prvej inštancie aj tento návrh matky zamietol.

43. Na základe uvedeného, s poukazom na vyššie citované právne normy, najmä na článok 3 ods. 1
Dohovoru o právach dieťaťa a článok 5 ZoR odvolací súd rozsudok v časti zamietnutia návrhu matky
na zmenu zverenia maloletých detí zo striedavej osobnej starostlivosti rodičov do osobnej starostlivosti

matky podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.

44. Pokiaľ ide o odvolaciu námietku matky, že súd prvej inštancie v rozhodnutí nevenoval dostatočnú
pozornosť jej návrhu na zvýšenie vyživovacej povinnosti otca a rozhodnutie je v tejto časti
nepreskúmateľné, táto je dôvodná.

45. Podľa § 62 ods. 1 až 6 ZoR plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť,
ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich
detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej
úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný

plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima
na nezaopatrené neplnoleté dieťaťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení
rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne
stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť
pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného

rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Ak je maloleté
dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku
striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania
striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje.

46. Podľa § 75 ods. 1 ZoR pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného,
ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové
pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho
zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká,
ktoré povinný na seba berie.

47. Podľa § 78 ods. 3 ZoR pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.48. Podľa § 77 ods. 1 ZoR právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia
súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo
dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

49. Ako vyplýva z § 111 a nasl. CMP konanie o zmene výživného patrí medzi mimosporové nenávrhové
konania patriace do oblasti starostlivosti súdu o maloleté dieťa. V zmysle ustanovenia § 78 ZoR v
spojení s ustanovením 121 CMP predstavuje práve zmena pomerov hmotno-právnu podmienku pre
zmenu predchádzajúceho súdneho rozhodnutia o výživnom. Zmena pomerov musí byť podstatná a musí

sa týkať okolností, ktoré odôvodňujú zmenu výživného za podmienky, že sa závažnejším spôsobom
prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase predchádzajúceho rozhodnutia.
Zmena pomerov pritom môže byť odôvodnená buď subjektívne, a to okolnosťami na strane povinného,
resp. na strane oprávneného, alebo objektívne, vývojom životných nákladov.

50. S poukazom na § 220 ods. 2 CSP v konaní o návrhu na zvýšenie vyživovacej povinnosti by

z odôvodnenia rozsudku malo byť zrejmé, čoho sa navrhovateľ domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké
dôkazyoznačil,akosakvecivyjadriliostatníúčastnícikonania.Súdbymaljasneavýstižnevysvetliť,ako
posúdil podstatné tvrdenia a právne argumenty účastníkov, ktoré skutočnosti považoval za preukázané
a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal
ďalšie navrhnuté dôkazy a ako posúdil tvrdenú zmenu pomerov. Súd pritom dbá o to, aby odôvodnenie

rozsudku bolo presvedčivé.

51. Právo účastníka a povinnosť súdu na náležité odôvodnenie súdneho rozhodnutia vyplýva z potreby
transparentnosti služby spravodlivosti, ktorá je esenciálnou náležitosťou každého rozhodnutia. Citované
zákonné ustanovenie sa totiž chápe aj z hľadiska práv účastníka na súdnu ochranu podľa článku 46

ods. 1 Ústavy SR, ktorého imanentnou súčasťou je aj právo na súdne konania spĺňajúce garancie
spravodlivosti a toto ustanovenie treba vykladať a uplatňoval aj s ohľadom na príslušnú judikatúru
európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len ESĽP, porovnaj napr. rozsudok Garcia Ruiz v. Španielsko
z 21.1.1999) tak, že rozhodnutie súdu musí uviesť presvedčivé a dostatočné dôvody, na základe ktorých
je založené, rozsah tejto povinnosti sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia a musí sa posúdiť vo

svetle okolností každej veci. Judikatúra ESĽP teda nevyžaduje, aby na každý argument účastníka bola
daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia, ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci,
vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Georiadis c. Grécko z 29.5.1997, Hikgins c.
Francúzsko z 19.2.1998). Ústavný súd Slovenskej republiky opakovane vyslovil, že súčasťou obsahu
základného práva na spravodlivé konanie podľa článku 45 ods. 1 Ústavy a článku 36 ods. 1 Listiny je aj

právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva
odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j.
s uplatnením nárokov a obranou proti takémuto uplatneniu.

52. Za znemožnenie strane uskutočňovať jej patriace procesné práva v takej miere, že dochádza

k porušeniu práva na spravodlivý proces treba preto považovať aj taký nedostatok rozhodnutia súdu,
keď rozhodnutie neobsahuje žiadne dôvody, alebo ak v ňom absentuje zásadné vysvetlenie dôvodov
podstatných pre rozhodnutie vo veci prípadne ak argumentácia obsiahnutá v odôvodnení rozhodnutia
je natoľko vnútorne rozporná, že rozhodnutie ako celok je nepresvedčivé. (uznesenie Najvyššieho súdu
SR z 31.01.2019 sp. zn. 6Cdo/98/2017).

53. Súd prvej inštancie odôvodnil zamietnutie návrhu matky na zvýšenie vyživovacej povinnosti v odseku
21 tak, že tento návrh zamietol v nadväznosti na zamietnutie návrhu matky na zmenu zverenia.
Pokiaľ ale matka navrhla vyššie výživné na každé z maloletých detí, súd, ktorý nie je vo veciach
starostlivosti súdu o maloletých viazaný návrhom, mal skúmať, či aj napriek zamietnutiu návrhu matky na

zmenu zverenia, nenastala zmena pomerov odôvodňujúca zvýšenie vyživovacej povinnosti otca. Preto
záver o tom, že určené výživné pokrýva oprávnené výdavky maloletých detí a prihliada aj na rozsah
starostlivosti oboch rodičov je predčasný, keďže z odôvodnenia rozsudku nevyplývajú žiadne zistenia
súdu prvej inštancie ohľadne výdavkov maloletých detí, pomerov rodičov a ich porovnanie s pomermi
v čase posledného rozhodovania súdu o výške vyživovacej povinnosti otca. Nemožno opomenúť, že

súčasťou spisu sú početné dôkazy produkované rodičmi o ich finančných a majetkových pomeroch,
ktoré súd prvej inštancie nijak nehodnotil. Odôvodnenie rozhodnutia v časti zamietnutia návrhu matky na
zvýšenie výživného tak nezodpovedá požiadavke náležitého odôvodnenia rozsudku. Takéto rozhodnutie
je nepreskúmateľné a upiera účastníkom právo dozvedieť sa, z akých dôvodov rozhodol súd právezvoleným spôsobom, čím zároveň znemožnil matke uskutočňovať jej patriace procesné práva v takej
miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

54. Vedený týmito úvahami odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil v časti zamietnutia návrhu
matky na zvýšenie vyživovacej povinnosti otca a v závislom výroku o náhrade trov konania podľa § 389
ods. 1 písm. b) a c) CSP a vrátil mu vec v zrušenom rozsahu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Po
vrátení veci tak povinnosťou súdu prvej inštancie bude v ďalšom konaní postupovať tak, aby ochrana
práv bola rýchla a účinná. Súd prvej inštancie bude postupovať v súčinnosti s účastníkmi konania s

cieľom zistiť skutočný stav veci.

55. Preto súd prvej inštancie po vrátení veci prihliadne ku všetkým okolnostiam, ktoré majú podstatný
vplyv na posúdenie návrhu matky na zvýšenie vyživovacej povinnosti otca, a ktoré sa závažnejším
spôsobom prejavili v pomeroch účastníkov konania v porovnaní s ich pomermi v čase poslednej úpravy.
Dokazovanie súdu sa musí starostlivo orientovať na to, či vôbec, a ak áno, v čom konkrétne došlo

k zmene pomerov, t. j. musia byť spoľahlivo zistené okolnosti rozhodujúce pre pôvodne stanovené
výživné a okolnosti rozhodujúce pre stanovenie výživného v čase, keď sa rozhoduje o novej úprave.
Aby súd mohol dospieť k záveru buď o podstatnej zmene pomerov, prípadne k záveru, že k zmene
pomerov nedošlo, povinnosťou súdu v konaní teda predovšetkým bude porovnať jednak odôvodnené
potreby maloletých detí ako aj pomery na strane povinných osôb, z ktorých vychádzalo predchádzajúce

rozhodnutie súdu, s odôvodnenými potrebami maloletých detí a pomermi na strane povinných od
podania návrhu do súčasnosti. Súd prvej inštancie svoje nové rozhodnutie odôvodní v súlade s
ustanovením § 220 CSP tak, aby právne závery, ku ktorým dospeje, mali oporu vo vykonanom
dokazovaní a aby úvahy súdu k týmto záverom vedúce, boli logické a presvedčivé. V novom rozhodnutí
súd rozhodne aj o náhrade trov odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP).

56. Ďalšie odvolacie argumenty odvolateľky odvolací súd považoval pre rozhodnutie vo veci samej
za nerozhodné, bez potreby sa nimi osobitne vysporiadavať. I podľa už konštantnej judikatúry tak
národných,akoajnadnárodnýchsúdov,súdnemusídaťodpoveďnavšetkyotázkynastolenéúčastníkmi
konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a

právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi
konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku
účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné
argumenty účastníkov konania (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR II. ÚS 251/04, III. ÚS 209/04, II.
ÚS 200/09 a podobne).

57. Tento rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (§ 3 ods. 9 posledná veta zákona
č. 757/2004 Z.z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je podľa § 421 C.s.p. prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri, ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase

začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné

spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo, ak do konania vstúpil (§
426 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C.s.p.).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435
C.s.p.).