Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, February 13, 2025

Súd: Okresný súd Nové Zámky
Spisová značka: 4C/97/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4424204643
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 02. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Kornélia Harcsová
ECLI: ECLI:SK:OSNZ:2025:4424204643.3

Uznesenie

Okresný súd Nové Zámky sudkyňou Mgr. Kornéliou Harcsovou v spore žalobkýň: 1) A. B. C., nar.
XX.XX.XXXX, bytom D. XX, E., 2) A. F. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XXXX/XX, E., proti žalovaným:
1) H. F. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXX/XX, E., 2) H. F. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. XXX/XX, G.
F., 3) K. I., L. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXX/XX, E., o nariadenie neodkladného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 13.11.2024 z a m i e t a.

II. Žalovaní v 1) až v 3) rade m a j ú nárok na náhradu trov konania voči žalobkyniam v 1) a v 2) rade
v rozsahu 100 %, ktorej rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia ktorým sa konanie
končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyne sa podaným návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 13.11.2024 domáhali nariadenia

neodkladného opatrenia podľa ustanovenia § 325 odsek 2 písmeno e) Civilného sporového poriadku
(ďalej len CSP“) na základe skutočnosti, že matka žalobkýň a žalovaného 1) zomrela dňa XX.XX.XXXX,
ktorá žila v nehnuteľnosti evidovanej na LV č. XXXX kat. územia E., bez právneho dôvodu, bez
akejkoľvek nájomnej alebo inej zmluvy, bez súhlasu žalobkýň ako spoluvlastníčok k nehnuteľnosti, spolu
aj so žalovaným 1) a žalovaná 3) vykonávala opatrovateľku matke žalobkýň a žalovaného 1) a poberala
za to príspevok za opatrovanie z ÚPSVaR, odbor sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky cca vo výške

650,- EUR mesačne.
Žalobkyne v návrhu uviedli, že dňa 02.11.2024 po oznámení o úmrtí ich matky obe cca o 11.00 hod.
v predmetnej nehnuteľnosti, rodinnom dome na D. N. X, E., zabezpečili uzamknutie objektu tromi
zámkaminahlavnejželeznejbráne,tedavstupunapozemokanadvochmenšíchvchodovýchbránkach.
Uvedené konanie žalobkyne konzultovali s Okresným riaditeľstvom PZ Nové Zámky, po telefonáte na
linke č. 158, kde im bol doporučený tento postup. Kľúče, ktoré mali žalobkyne k dispozícii od domovej

nehnuteľnosti, nevedeli použiť a otvoriť nimi hlavný vchod dverí, lebo pôvodný zámok bol vymenený,
a preto hlavný vchod dverí do domu prelepili dvoma páskami a pretreli zámok farbou, aby vedeli zistiť,
či niekto do rodinného domu vstúpil. Žalobkyne do rodinného domu násilím nevstúpili ani nevypáčili
zámok. V ten istý deň v poobedňajších hodinách cca o 16.00 hod. žalobkyne prechádzali okolo svojej
nehnuteľnosti a zistili, že zámky sú na rodinnom dome poškodené, odstránené a vchodová bránka na
pozemkujeotvorená.Následnetútoskutočnosťtelefonickyzahlásilinalinkuč.158aObvodnéoddelenie

PZ Nové Zámky vyslalo policajnú hliadku na miesto samé. Policajti zistili, že bránka je otvorená a na
zemi sa nachádza poškodený zámok, ktorý zaistili. Okrem toho zistili, že poškodené boli aj vchodové
dvere do domu, na ktorých bolo rozbité sklo a prelepované pásky žalobkýň na dverách boli roztrhnuté,
vchodové dvere sa nedali otvoriť, lebo z vonkajšej strany bol čiastočne porušený zámok. Pri týchto
dverách spolu s policajnou hliadkou sa nachádzali žalovaný 1) a žalovaný 2), ktorí žiadali hliadku polície,
aby žalobkyne poslali preč s tým, že tam nemajú čo robiť, lebo žalovaní 1), 2) a 3) bývajú v tomto

dome a z rodinného domu zmizli peniaze v sume 2.500,- EUR určené na pohreb nebohej F. I.. Potom,
ako žalobkyne zistili, že nemajú správne kľúče od vchodových dverí do rodinného domu, ktorého súpodielovými spoluvlastníčkami, žalovaný 2) oznámil policajtovi, že on vymenil so žalovaným 1) zámok
a kľúče od nového zámku podal policajtovi, ktorý dvere z vonkajšej strany nevedel týmito kľúčmi otvoriť,
ale cez rozbité sklo prestrčil ruku dnu a cez rozbité sklo dvere bez problémov otvoril. Žalovaný 1) sa

policajtovi priznal, že vchodové dvere na bráne otvoril on za pomoci suseda O. G., ktorý mu na to požičal
potrebné náradie. Neskôr sa dostavila na miesto samé aj žalovaná 3), ktorá policajtom oznámila, že v
predmetnom rodinnom dome boli dnes všetci traja žalovaní, cca o 10.00 hod., keď tam upratovali a vzali
veci na oblečenie pre mŕtvu F. I.. Dom uzatvorili a odišli a vchodové dvere neboli poškodené. Zhruba o
11.00 hod. žalobkyne na pokyn polície uzatvorili rodinný dom, o čom si urobili 4 fotografie v mobilnom

telefóne s tým, že vchodové dvere neboli poškodené.
Žalobkyne mali za to, že situáciu, ktorá nastala, je potrebné riešiť práve nariadením neodkladného
opatrenia, lebo účel sledovaný žalobou nie je možné dosiahnuť inak, ako zákazom vstupu na
nehnuteľnosť na D. P. N. X, E., a to z dôvodu, že žalobkyne sú podľa LV č XXXX kat. územia E.
podielovými spoluvlastníčkami k predmetným nehnuteľnostiam, ako k rodinnému domu, tak aj záhrady.
Napriek tejto skutočnosti žalovaný 1) býval v tejto domovej nehnuteľnosti spolu s nebohou matkou F. I.

bez súhlasu žalobkýň a bez právneho dôvodu.

2. Žalobkyne k návrhu pripojili: výpis z LV č. XXXX kat. územia E., z ktorého súd zistil, že žalobkyňa
1) je podielovou spoluvlastníčkou k predmetným nehnuteľnostiam v podiele 7/8 k celku a žalobkyňa 2)
v podiele 1/8 k celku. Titulom nadobudnutia je osvedčenie o dedičstve XXX/XXXX/XX, B. XXX/XX zo

dňa 01.11.2006 a Kúpna zmluva o prevode vlastníctva k nehnuteľnostiam zo dňa 25.11.2015 v znení
Dodatku č. 1 zo dňa 31.05.2017 a v znení Dodatku č. 2 zo dňa 19.07.2017, úmrtný list F. I., L. I., nar.
XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX.

3. Súd uznesením zo dňa 13.11.2024 v plnom rozsahu vyhovel podanému návrhu na nariadenie

neodkladného opatrenia, proti tomuto uzneseniu podali žalovaní v zákonnej lehote odvolanie, ktoré
odôvodnilitým,žeuzneseniesúduprvejinštanciebolovydanépredčasne,pretožežalobkyneneosvedčili
dôvodné podozrenie z násilia voči nim a nepredložili žiadne dôkaz, ktorý by osvedčil ich tvrdenia a aspoň
v určitej miere osvedčil nárok na nariadenie neodkladného opatrenia. Ďalej namietal žalovaný v 2)
rade, že v dome nikdy nebýval, ani sa v predmetnej nehnuteľnosti nezdržiaval, iba chodil sporadicky

navštevovať starú mamu. Okrem toho namietali žalovaní, že vo veci rozhodoval nezákonný sudca, a to
zastupujúci sudca zákonnej sudkyne, pričom mala zákonná sudkyňa rozhodnúť do 30 dní od podania
návrhu, nie do 24 hodín. Žalovaní sa nachádzali v nehnuteľnosti iba z dôvodu, že sa starali o neb. F.
I. matku žalobkýň a žalovaného v 1) rade. Ani jeden zo žalovaných nikdy nespáchal priestupok alebo
trestný čin, ktorý by súvisel s násilím, rozhodnutie súdu prvej inštancie bolo arbitrárne a nebolo v súlade

so zákonom a v čase podania odvolania pominul dôvod.

4. Krajský súd v Nitre sp. zn. 5Co/4/2025-86 zo dňa 28.01.2025 zrušil uznesenie súdu prvej inštancie
vo výrokoch I. a III. a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Podľa
názoru odvolacieho súdu je potrebné skúmať, či žalobkyne osvedčili základný predpoklad pre nariadenie

neodkladného opatrenia, a to existenciu násilia zo strany žalovaných voči žalobkyniam, pričom ani jedna
zo žalobkýň v predmetnej domovej nehnuteľnosti nebýva, nehnuteľnosť užívala ich nebohá matka F. I.,
ktorá zomrela XX.XX.XXXX. Nároky žalobkýň je potrebné riešiť v konaní vo veci samej ohľadne podania
žaloby na vypratanie nehnuteľnosti.

5. Podľa § 324 odsek 1, 2 Civilného sporového poriadku, pred začatím konania, počas konania a po
jeho skončení, súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. Na konanie o návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia je príslušný okresný súd.

6. Podľa § 325 odsek 1, 2 písmeno e) Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), neodkladné

opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia
bude ohrozená. Neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby
e) nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne
podozrivá z násilia,

7. Podľa § 328 odsek 2 CSP, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr
do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa §
326. O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 odsek 2 písmeno e) rozhodne súd
do 24 hodín od doručenia návrhu.8. Podľa § 329 odsek 1 veta prvá a odsek 2 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Pre

neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

9. Podľa § 332 odsek 1, 2 CSP, neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením, ak osobitný predpis
neustanovuje inak. Neodkladné opatrenie podľa § 325 odsek 2 písmeno e) je vykonateľné jeho
vyhlásením, ak sa nevyhlasuje, je vykonateľné, len čo bolo vyhotovené.

10. Podľa § 333 CSP, neodkladné opatrenie zanikne, ak uplynul čas, na ktorý bolo nariadené.

11. Podľa § 334 CSP, súd na návrh neodkladné opatrenie zruší, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo
nariadené.

12. Súd pri nariadení neodkladného opatrenia skúma, či sú dané podmienky na nariadenie
neodkladného opatrenia, a to hlavne ak je potrebné, aby boli dočasne upravené pomery strán sporu
alebo ak by bol výkon súdneho rozhodnutia ohrozený. Neodkladné opatrenie je v zásade prípustné iba v
dvoch prípadoch, a to pri potrebe bezodkladne upraviť pomery a pri obave, že exekúcia bude ohrozená.
O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia môže súd rozhodnúť aj bez výsluchu a vyjadrenia strán

a bez nariadenia pojednávania. V konaní o prejednaní návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
na včasné zabezpečenie neodkladnej úpravy nie je nevyhnutné vykonať dôkazy ako v konaní vo veci
samej a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie, čo pre
krátkosť času zvyčajne ani nie je dobre možné. Na ich nariadenie je postačujúce, ak účastník osvedčí
potrebu nevyhnutnej neodkladnej ochrany práv a právom chránených záujmov a tiež je splnená zákonná

podmienka nariadenia neodkladného opatrenia, ak sa osvedčí alebo preukáže aspoň jeden z vyššie
uvedených dôvodov na jeho nariadenie. Pre úspešnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
je nevyhnutné, aby boli aspoň osvedčené (teda nemusia byť nepochybne preukázané) základné
skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná
ochrana, ale i osvedčenie, že je dané nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy. Pre rozhodnutie

súdu o neodkladnom opatrení je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. Ak
to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ktorého obsah by bolo totožný s
výrokomvovecisamej.Uvedenéneodkladnéopatreniasúúčinnýmprostriedkompreventívnehoriešenia
problematiky násilia a patria medzi právne nástroje, ktoré umožňujú rýchlu právnu úpravu situácie, ktorá
smeruje k ochrane osôb, ktoré sa ocitnú v pozícii obetí domáceho násilia. Právo nebyť vystavený násiliu

alebo jeho bezprostrednej hrozbe je základným ľudským právom. Právo každej osoby na ochranu pred
akoukoľvek formou násilia vyplýva nielen z Ústavy Slovenskej republiky, ale aj z medzinárodných zmlúv,
ktorými je Slovenská republika viazaná, napr. Všeobecná deklarácia ľudských práv, Medzinárodný pakt
o občianskych a politických právach, Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd, Deklarácia
OSN o odstránení násilia páchaného na ženách a iné. Z uvedeného dôvodu boli aj sformulované

neodkladné opatrenie v zmysle § 325 ods. 2 písm. e) Civilného sporového poriadku, ktorých účelom
je poskytnúť oprávnenej strane neodkladnú ochranu, prípadne zabrániť ďalšiemu zhoršovaniu jej
postavenia aj za cenu, že skutkový stav veci nie je náležite zistený. Pred nariadením neodkladného
opatrenia podľa ustanovenia § 325 ods. 2 písm. e) Civilného sporového poriadku preto postačuje, ak
je osvedčené dôvodné podozrenie z násilia alebo možnosť ohrozenia telesnej alebo duševnej integrity.

Osvedčenie dôvodného podozrenia z násilia alebo možného ohrozenia telesnej alebo duševnej integrity
znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti
(teda nie všetky rozhodujúce), pričom postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky
okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Dôvodné podozrenie z násilia a možnosť ohrozenia telesnej
alebo duševnej integrity sa v takomto prípade preukazuje predovšetkým listinnými dôkazmi, keďže ide

o konanie z hľadiska procesného maximálne zrýchlené.

13. Neodkladné opatrenie v zmysle ustanovenia § 325 ods. 2 písm. e) CSP slúži ochrane jednotlivých
osôb, ak existujú závažné dôvody domnievať sa, že je ohrozený ich život, telesná, duševná
integrita, osobná sloboda alebo bezpečnosť. Primárnym účelom je zabránenie akejkoľvek forme

rodovo motivovaného násilia alebo násilia v blízkych vzťahoch, ako sú fyzické násilie, obťažovanie,
sexuálne násilie, prenasledovanie alebo zastrašovanie. Zákaz alebo obmedzenie priblíženia sa na určitú
vzdialenosť ako menej závažný zásah do osobných slobôd povinného sú ex lege podmienené tým, že
zakázaným správaním by telesná alebo duševná integrita navrhovateľky mohla byť ohrozená.14. Vo svojom prvom rozhodnutí vo veci, a to uznesením zo dňa 13.11.2024 súd návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia vyhovel. Toto uznesenie však bolo odvolacím súdom zrušené, právny názor

odvolacieho súdu je pre súd prvej inštancie právne záväzný, preto úd v zmysle uznesenia odvolacieho
súdu skúmal, či žalobkyne osvedčili, že sú dané predpoklady na nariadenie neodkladného opatrenia
podľa § 325 ods. 2/ písm. e) CSP a dospel k tomu záveru, že žalobkyne nepredložili žiadny relevantný
dôkaz, na základe ktorého by bolo možné ich návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovieť.
K návrhu priložili len výpis z LV č. XXXX pre kat. úz. E. z ktorého osvedčujú, že sú podielovými

spoluvlastníčkami predmetný ch nehnuteľností a úmrtný list neb. F. I., žiadne iné skutočnosti v konaní
osvedčenéneboli.Jepotrebnékonštatovať,ževkonanítunajšiehosúdusp.zn.XXX/XX/XXXXourčenie
vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, je F. C. D. takisto zákonnou sudkyňou, ako v tomto konaní, ale
ani z obsahu predmetného spisu nie sú konajúcej sudkyni žiadne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali
nariadenie neodkladného opatrenia v zmysle § 325 ods. 2/ písm. e) CSP. Toto zákonne ustanovenie slúži
primárne na ochranu pred domácim násilím, ale v tomto konkrétnom prípade žalobkyne v nehnuteľnosti,

do ktorej mal súd zakázať žalovaným vstup, nebývajú, čo ani nie je a nebolo sporné. V nehnuteľnosti
bývala ich nebohá matka F. I., ktorá dňa XX.XX.XXXX zomrela, preto podľa názoru súdu pominul
dôvod na dočasnú úpravu práv medzi stranami sporu. Žalobkyne sú podielovými spoluvlastníčkami
nehnuteľnosti, žalovaní smrťou opatrovanej osoby (neb. F. I.) stratili titul, na základe ktorého sa mohli
v nehnuteľnosti zdržiavať, žiadny iný titul momentálne neexistuje na užívanie nehnuteľnosti zo strany

žalovaných. V konaní však nebolo preukázané, že by sa malo jednať o nejaké násilné konanie, ak by
žalobkynedisponovalitakýmtodôkazom,malihopredložiťspolusnávrhomnanariadenieneodkladného
opatrenia. V tomto prípade vôbec neobstojí nárok žalobkýň v zmysle § 325 ods. 2/ písm. e) CSP, pretože
aj podľa názoru odvolacieho súdu je potrebné riešiť vzťahy medzi stranami sporu inou žalobou, nebola
v konaní osvedčená dôvodná obava z násilia, nebol predložený žiadny relevantný dôkaz, ktorý by takúto

skutočnosť osvedčoval, žalobkyne v predmetnej nehnuteľnosti nemajú svoje obydlie. Navyše žalovaný
v 2) rade H. F. I., ml. sa v nehnuteľnosti vôbec nezdržiaval, preto voči nemu žalobkyne si nemohli uplatniť
nárok na nariadenie neodkladného opatrenia zákazom vstupu do obydlia, pretože žalovaný v 2) rade
nebol vôbec pasívne legitimovaný v tomto konaní. Z toho dôvodu súd návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia v plnom rozsahu zamietol.

15. Aj keď súd návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nevyhovel, neznamená to, že žalovaní
môžu mať slobodný prístup do nehnuteľnosti, ktorá im vlastnícky nepatrí a aj podľa názoru krajského
súdu došlo vlastne k zániku dôvodov prítomnosti žalovaných v 1) až v 3) rade v týchto nehnuteľnostiach.

16. O trovách konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1/ CSP tak, že v konaní plne úspešným
žalovaným priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 % o výške, ktorej rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Protitomutouzneseniu možnopodaťodvolanievlehote15dníododňajehodoručeniacestoutunajšieho

súdu na Krajský súd v Nitre.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) /§ 363 CSP/.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a/ neboli splnené procesné podmienky,
b/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e/ súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g/ zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo

ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené,h/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej /§ 365 ods. 2 CSP/.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania /§ 365 ods. 3 CSP/.