Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, January 16, 2025

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 2C/82/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124453059
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 01. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Stanislava Padúchová
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2025:6124453059.1

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica, pracovisko Brezno v právnej veci žalobkyne A. B., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom B., X. XXXX XXXX/XX zast. JUDr. Martinom Dolinajom, advokátom, Trnava, Helenárska
412/7 proti žalovanému C. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia, takto

r o z h o d o l :

I. Súd u k l a d á žalovanému zákaz vstupovať do nehnuteľností nachádzajúcich sa v k.ú.

B., obec B., D. B., ktorá sú evidované D. E. B., katastrálnym odborom, na LV č. XXXX, a to do vchodu
č. XX bytového domu so súpisným číslom XXXX, postaveného na pozemku parcela C-KN č.
XXXX/XX až pozemku parcela C-KN č. XXXX/XX a taktiež do bytu č. X F. X. poschodí vo
vchode č. XX bytového domu.

II. Súd u k l a d á žalovanému zákaz vedomého priblíženia sa k žalobkyni na vzdialenosť menšiu

ako 10 metrov s výnimkou prípadov nevyhnutnej potreby súbežnej účasti žalobkyne a žalovaného na
procesných úkonoch orgánov verejnej moci v nevyhnutnom rozsahu.

III. Vo zvyšku návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a.

IV. Toto neodkladné opatrenie t r v á do právoplatného skončenia trestnej veci žalovaného C. B., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom B., ktorá je vedená Okresným riaditeľstvom Policajného zboru v Brezne,
odborom kriminálnej polície pod ČVS: ORP-198/1-VYS-BR-2024.

V. Žalobkyni sa p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa podaným návrhom domáha nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd

žalovanému uložil povinnosť, aby nevstupoval do nehnuteľností nachádzajúcich sa v k.ú.
B., obec B., D. B., ktoré sú evidované D. E. B., katastrálnym odborom, na LV č. XXXX, a to do vchodu
č. XX bytového domu so súpisným číslom XXXX, postaveného na pozemku parcela C-KN č. XXXX/XX
až pozemku parcela C-KN č. XXXX/XX a taktiež do bytu č. X F. X. poschodí vo vchode
č. XX bytového domu, ktorého je podľa výpisu z LV č. XXXX zo dňa 28.11.2024 výlučnou vlastníčkou
žalobkyňa. Podaným návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia sa žalobkyňa taktiež domáha,

aby súd uložil žalovanému, aby sa vedome nepribližoval k žalobkyni na vzdialenosť menšiu ako 50
metrov. Návrh odôvodnila najmä tým, že má X deti, medzi inými aj syna C. B. (žalovaného). Žalovaný
pracoval v zahraničí v G. H. odkiaľ sa vrátil späť na Slovensko cca v roku XXXX, a to v zúboženom stave
a čím sa jej uľútostilo a prichýlila ho vo svojom byte na adrese B., X. XXXX XXXX/XX. Ďalej uviedla, že
žalovaný je komplikovanej povahy a počas doby kedy žil s ňou a s jej manželom C. (jeho
otcom) v ich domácnosti sa prejavoval agresívne a pár krát dokonca fyzicky napadol aj manžela

žalobkyne. So žalovaným boli prakticky počas celého obdobia ako býval u nich problémy z dôvodu, že je
prchkej povahy, pričom doma nadával žalobkyni a aj jej manželovi. Nevedel si nájsť prácu a mal probléms alkoholom. Manžel žalobkyne dňa XX.XX.XXXX zomrel. Po jeho smrti jej syn často pod vplyvom
alkoholu v denných, ale aj v nočných hodinách, dva až tri krát do týždňa spôsoboval fyzické a
psychické utrpenie, a to tak, že sa jej vyhrážal, že ju zabije, že s ňou urobí poriadky, pričom jej nadával

slovami, že je „C. I. A. J., G.“. Často ju ponižoval a hovoril jej, že je hlúpa a stará. Ďalej uviedla, že ju
aj viackrát fyzicky napadol, pričom jej dal buď facku alebo ju zhodil na zem, na brucho a prikľakol ju,
pričom jej vravel, že je ,,vražedkyňa“. Búchal jej na dvere spálne, kde sa pred ním zo strachu
zamykala, a nadával jej pri tom. Taktiež si od nej pýtal peniaze na alkohol, bála sa chodiť aj
von z bytu zo strachu, že čo bude, keď sa vráti. Chodievala preto iba na nákupy. Správanie žalovaného

sa stupňovalo. Dňa XX.XX.XXXX K. G. L. I. XX.XX hod ju fyzicky napadol, a nadával jej, že je vrahyňa,
vtedy v prítomnosti susedy M. N. jej vykrúcal ruky, udieral ju päsťami po hlave, po tvári, do
rúk z boku a do čela a aj po chrbte, v čom sa mu suseda snažila zabrániť. Následne žalovaný
(syn) odišiel do izby a vrátil sa s nožom, kýval na ňu a povedal jej, že ju zabije a zabije aj
seba a to tak, že vyskočí z okna. V dôsledku uvedeného sa žalobkyni zhoršilo fyzické a aj psychické
zdravie, pričom nemôže ani poriadne spávať. Toho istého dňa t.j. dňa XX.XX.XXXX žalobkyňa zavolala

políciu, ktorá prišla a žalovaného eskortovala na protialkoholické liečenie, na ktoré žalovaný dobrovoľne
nastúpil, pričom toto je v poradí 4. protialkoholické liečenie. Predchádzajúce liečenia nepriniesli prakticky
žiaden efekt. V súčasnej dobe podľa jej informácií žalovaný podstupuje túto liečbu v zariadení F. – H.,
Zvolen, Kráľová 540, IČO 359 80 788. Žalobkyňa sa žalovaného neustále
bojí, má strach z toho, že by ho mala čo i len stretnúť na ulici. Po všetkom, čo jej syn

spôsobil, sa cíti veľmi zle a začala to riešiť aj so psychologičkou p. O. P. v B.. Žalovaný jej v
minulosti spôsobil aj fyzické poranenia, ktoré si síce nevyžiadali ošetrenie lekára, ale má
ich odfotené a aspoň pre ,,ilustráciu“ ich predložila do návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
napr. krvné podliatiny, ktoré jej syn spôsobil na ruke a medzi hánkami ruky. Žalovaného správanie voči
žalobkyni je v súčasnosti riešené aj v trestnom konaní, a to na ORPZ Brezno, ČVS: ORP-198/1-VYS-

BR-2024, pričom v súčasnej dobe má žalovaný vznesené obvinenie za zločin týrania blízkej osoby a
zverenej osoby, a to uznesením vyšetrovateľa zo dňa 20.08.2024. V závere uviedla, že žalovaný bol
v minulosti (domnieva sa) asi dvakrát právoplatne odsúdený za napadnutie manžela žalobkyne (svojho
otca). S poukazom na vyššie uvedené, ako aj s ohľadom na konanie žalovaného, ktoré zasahovalo do
psychickej a aj fyzickej integrity žalobkyne, a taktiež s ohľadom na jej strach z neho sa touto cestou

domáha o ochranu súdu pred ďalším konaním žalovaného, a to v podobe uloženia
zákazu priblíženia v zmysle § 325 ods. 2 písm. h) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového
poriadku (ďalej ako ,,CSP“) a zákazu vstupu do obydlia (bytu) v zmysle § 325 ods. 2 písm. f) CSP.

2. Ako dôkazy označila LV č. XXXX zo dňa 28.11.2024, uznesenie o začatí trestného stíhania

a vznesenia obvinenia ČVS: ORP-198/1-VYS-BR-2024 zo dňa 20.08.2024, Tlačivo pre dokladovanie
pomerovstranykonania,ktoránavrhuje,abyjejbolopriznanéoslobodenieodsúdnychpoplatkov,Čestné
vyhlásenia A. P., Q. B., K. B..

3. Podľa § 324 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), pred začatím konania, počas

konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

4. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

5. Podľa § 325 ods. 2 písm. f) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby
nevstupovala alebo iba obmedzene vstupovala do domu alebo bytu, na pracovisko alebo iné miesto,
kde býva, zdržiava sa alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorej telesnú integritu alebo duševnú
integritu svojím konaním ohrozuje.

6. Podľa § 325 ods. 2 písm. h) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby sa na
určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita
alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.

7. Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa

popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich
potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností
hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť
z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.8. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú
splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

9. Podľa § 329 ods. 1, 2 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj
bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci
stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

10. Neodkladné opatrenie je právnym inštitútom, účelom ktorého je rýchla úprava faktických a právnych
pomerov medzi stranami sporu. Predpokladom pre vydanie neodkladného opatrenia je, aby bolo
aspoň osvedčené, že tu existuje určité právo, resp. právny vzťah medzi stranami, že toto právo je
porušované alebo ohrozené a na jeho ochranu je práve potrebné nariadiť neodkladné opatrenie.
Podmienkou pre vydanie neodkladného opatrenia teda je, aby boli osvedčené základné skutočnosti
umožňujúce súdu prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana

ako i osvedčenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy, t. j. že bez okamžitej úpravy pomerov
strán by bolo právo strany ohrozené. Ako vyplýva z účelu neodkladného opatrenia, súd pred jeho
nariadením nemusí zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia
vo veci samej. Pre nariadenie neodkladného opatrenia je potrebné, aby mal súd osvedčené (mohol
považovať so zreteľom na všetky okolnosti prípadu za nanajvýš pravdepodobné) všetky predpoklady na

nariadenie neodkladného opatrenia. Neodkladné opatrenie môže súd nariadiť v prípade, ak je potrebná
bezodkladná úprava pomerov. Súd sa v rámci konania o nariadenie neodkladného opatrenia vyrovná
len s tými okolnosťami, ktoré vyplývajú z návrhu a z použiteľného, spravidla hmotného práva, čo súvisí
aj tým, že účastníci nemusia byť vypočutí a súd nie je povinný vykonávať žiadne
iné dokazovanie. Neodkladné opatrenie je zabezpečovacím prostriedkom, ktorým sa upravujú pomery

účastníkov v prípade stavu, ktorý neznesie odklad. Pri jeho nariaďovaní prevláda požiadavka rýchlosti
a jeho účelom je rýchle a pružné riešenie situácie, ktorá vyžaduje okamžitý zásah súdu.

11. Obsah neodkladného opatrenia v zmysle § 325 ods. 2 písm. f) a h) CSP upravuje zdržanie sa
určitého konania v súvislosti s ochranou integrity ohrozenej osoby. Ide o opatrenie vydané v záujme

ochrany jednotlivých osôb, ak existujú závažné dôvody domnievať sa, že je ohrozený ich život, integrita,
osobná sloboda alebo bezpečnosť. Právo nebyť vystavený násiliu alebo jeho bezprostrednej hrozbe
je základným ľudským právom. Právo každej osoby na ochranu pred akoukoľvek formou násilia
vyplýva nielen z Ústavy Slovenskej republiky, ale aj z medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská
republika viazaná, medzi ktoré patrí najmä Všeobecná deklarácia ľudských práv, Medzinárodný pakt o

občianskych a politických právach, Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd, Deklarácia
OSN o odstránení násilia páchaného na ženách a iné. Za násilie je pritom potrebné považovať akýkoľvek
útok vedený voči fyzickej osobe alebo aj psychickej integrite človeka, ktoré spôsobuje tejto osobe ujmu.

12. Pred nariadením takéhoto neodkladného opatrenia postačuje, ak je osvedčené dôvodné podozrenie

z násilia alebo možnosť ohrozenia telesnej alebo duševnej integrity. Osvedčenie dôvodného
podozrenia z násilia alebo možného ohrozenia telesnej alebo duševnej integrity znamená, že súd
pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky
rozhodujúce), pričom postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí
ako nanajvýš pravdepodobná. Dôvodné podozrenie z násilia a možnosť ohrozenia telesnej

alebo duševnej integrity sa v takomto prípade preukazuje predovšetkým listinnými dôkazmi, keďže ide
o konanie z hľadiska procesného maximálne zrýchlené.

13. Násilie možno vo všeobecnosti definovať ako úmyselné použitie fyzickej sily alebo moci proti
osobe alebo proti určitej skupine, ktoré má za následok prípadne vysokú pravdepodobnosť následku

poranenia, psychickej škody a pod. Násilie znamená najčastejšie označenie jednorazového fyzického
ataku resp. postupu, pri ktorom človek spôsobuje ujmu druhému človeku. Iná charakteristika násilia
hovoríoakýchkoľvekatakochvrátanezanedbávania,ktoréovplyvňujúživot,fyzickúapsychickúintegritu
alebo slobodu jednotlivca, alebo poškodzujú rozvoj jeho osobnosti. Násilie nemusí obsahovať fyzický
kontakt s obeťou, pretože zastrašovanie, slovné vyhrážky a psychické násilie môžu mať rovnako silné

následky. Psychické násilie je každé správanie, ktoré priamo narúša slobodnú vôľu a sebaúctu iného
človeka.Nezanechávasícežiadneviditeľnéporanenia,napriektomumôžebyťnajhoršouformounásilia.
Je zvlášť účinné, ak sa spája s fyzickým násilím.14. Z predloženého uznesenia OR PZ v Brezne, odbor kriminálnej polície je zrejmé, že pod ČVS:
ORP-198/1-VYS-BR-2024 vyšetrovateľ uznesením zo dňa 20.08.2024 začal trestné stíhanie a súčasne
podľa § 206 ods. 1 Trestného poriadku vzniesol voči žalovanému obvinenie za zločin podľa § 208 ods. 1

písm. a), ods. 3 písm. d) Trestného poriadku, a to za zločin týrania blízkej osoby a zverenej
osoby s poukazom na ustanovenie § 138 písm. b) Trestného zákona.

15. Žalobkyňa svoju požiadavku na neodkladnú úpravu pomerov odvodzuje z tvrdenej okolnosti
existencie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy spočívajúcej v dopúšťaní sa psychického a

fyzického násilia voči nej žalovaným, pričom má ísť o dlhotrvajúci stav.Vo veciach domáceho násilia
vrátane možného ohrozenia telesnej a duševnej integrity pritom možno spravidla vychádzať iba z tvrdení
žalobkyne a záznamu polície.

16. Súd dospel k záveru, že žalobkyňa v dostatočnej miere preukázala dôvodnosť potreby bezodkladne
upraviť pomery medzi stranami konania a dôvodnosť nariadenia neodkladného opatrenia, keď prevláda

požiadavka rýchlosti konania pred požiadavkou úplného preukázania oprávnenosti a dôvodnosti
uplatneného nároku. Nariadené neodkladné opatrenie nepredstavuje ani neprimeraný a bezdôvodný
zásah do výkonu práv žalovaného, požiadavka vyváženosti bezodkladnej úpravy pomerov strán tak
zostáva zachovaná.

17. Súd však vo vzťahu k uloženému zákazu priblíženia považoval za primeranú vzdialenosť 10 metrov
a nie navrhovanú vzdialenosť 50 metrov, tak ako sa domáhala žalobkyňa v návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia. Uvedená vzdialenosť 10 metrov je podľa súdu primeraná aj v súvislosti s
okolnosťami bežného života a možno ju považovať za primeranú a dostatočne ochraňujúcu vzdialenosť.
Uvedené obmedzenie sa nevzťahuje na situácie popísané vo výrokovej časti tohto uznesenia, keď v

dôsledku úkonov napr. v trestnom konaní sa môže žalobkyňa a žalovaný ocitnúť spolu v budove súdu
alebo iného orgánu verejnej moci. Pokiaľ žalobkyňa navrhovala uložiť povinnosť nepribližovania sa na
vzdialenosť 50 metrov súd v tejto časti (teda vo zvyšku) návrh žalobkyne ako nedôvodný zamietol.

18. V predmetnej veci súd neuložil žalobkyni povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo

veci samej (§ 336 ods. 1 CSP), pretože nariadením tohto neodkladného opatrenia sa dosiahla trvalá
úpravapomerovmedzistranami.Podľanázorusúdutotoneodkladnéopatreniepostačujenaposkytnutie
plnohodnotnej súdnej ochrany v rozsahu vymedzeným samotným účelom tohto neodkladného opatrenia
a v podstate procesne konzumuje vec samu. Súd však časovo ohraničil trvanie nariadeného
neodkladného opatrenia tak, že toto bude trvať do právoplatného skončenia trestnej veci žalovaného C.

B., ktorá je vedená Okresným riaditeľstvom Policajného zboru v Brezne, odborom kriminálnej polície pod
ČVS: ORP-198/1-VYS-BR-2024, kedy bude jednoznačne preukázané, či sa žalovaný dopustil skutkov
vočižalobkyni,prektorémubolovznesenéobvinenieaktorýmžalobkyňaodôvodňujeobavuzohrozenia
jej telesnej a duševnej integrity.

19. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a v konaní úspešnej
žalobkynipriznalnároknanáhradutrovkonaniavočižalovanémuvplnomrozsahu,keďnávrhužalobkyni
nebolo vyhovené len v časti týkajúcej sa požadovanej vzdialenosti 50 metrov, čo nemožno považovať
za neúspech žalobkyni v konaní. O výške náhrady účelne vynaložených trov konania bude rozhodnuté
podľa § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto uznesenia samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu j e p r í p u s t n é odvolanie v lehote 15 dní
odo dňa jeho doručenia na tunajší súd (§ 362 ods. 1, 2 CSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá právoplatné a vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže

podať návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995
Z.z. (Exekučný poriadok).