Uznesenie ,
Potvrdzujúce, Zmeňujúce Judgement was issued on Thursday, February 19, 2025

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 12CoP/22/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5124212227
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 02. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Silvia Tisová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2025:5124212227.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Silvie Tisovej a
členov senátu JUDr. Táne Rapčanovej a Mgr. Petra Straku, vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti:
A. B., nar. XX.XX.XXXX,
C. B., nar. XX.XX.XXXX,
zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina, pracovisko Kysucké

Nové Mesto, deti rodičov:
matka D. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom E. XXXX/XX, F. A. C., prechodne pobytom G. XXXX/
X H. - I., a
otec J. C. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom E. XXXX/XX, F. A. C.,
zastúpený: JUDr. Lenka Špiriaková, PhD., advokátka so sídlom J. Milca 11, Žilina,
o návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia,

o odvolaní matky proti uzneseniu Okresného súdu Žilina č. k. 21P/139/2024 - 104 zo dňa 25.11.2024,
takto

r o z h o d o l :

I. Uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku Ia) p o t v r d z u j e .

II. Uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku Ib) m e n í tak, že matka je p o v i n n á platiť

výživné na maloletú A. vo výške 60 eur a na maloletého C. vo výške 40 eur mesačne, vždy do 20. dňa
v mesiaci vopred k rukám otca, a to počnúc 01.03.2025.

III. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením Okresný súd Žilina (ďalej len „súd prvej inštancie“) na základe návrhu otca
nariadil neodkladné opatrenie, ktorým:

Ia) maloleté („mal.“) deti dočasne zveril do osobnej starostlivosti otca,
Ib) matke určil povinnosť prispievať na výživu mal. A. sumou 80 eur a mal. C. sumou 40 eur mesačne
vždy do 20. dňa v mesiaci vopred k rukám otca,
Ic) udelil otcovi súhlas za matku na prijatie mal. C. na Základnú školu E. XXX/X, F. A. C. (ďalej len „ZŠ
v F.“).
II. Vo zvyšnej časti návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia o určenie výživného zamietol.

III. Súčasne uložil otcovi, aby v lehote 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia o neodkladnom opatrení
podalvočimatkenávrhnazačatiekonanieozmenuvýkonurodičovskýchprávapovinnostíkmal.deťom.
IV. Rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia súd prvej inštancie právne posúdil a rozhodol o ňom podľa
ust. § 2 ods. 1, čl. 2 ods. 1 a čl. 11 ods. 2 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku
(ďalej „CMP“), § 325 ods. 1, § 326 ods. 1, § 329 ods. 1 a 2, § 331 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z.

Civilného sporového poriadku (ďalej „CSP“), ako aj ust. § 28 ods. 1 a 2 a § 36 ods. 1 zákona č. 36/2005
Z. z. o rodine (ďalej „Zákon o rodine“).2. Rozhodnutie odôvodnil tým, že rodičia boli rozsudkom súdu prvej inštancie č. k. 21P/35/2020-75
zo dňa 10.08.2021 rozvedení a mal. deti boli na čas po rozvode zverené do osobnej starostlivosti

matky, pričom súčasne bola upravená vyživovacia povinnosť otca a jeho styk s maloletými. Pri
svojom rozhodnutí prihliadol na zvukovú nahrávku vyhotovenú maloletým, podľa vyjadrenia otca dňa
28.09. - 29.09.2024 v byte matky, ktorá zachytáva vyhrotenú situáciu medzi matkou, jej partnerom
a maloletým, pričom je z nej zrejmé neprimerané správanie partnera matky k mal. C.. Podľa názoru súdu
prvej inštancie sa partner matky k maloletému správal neadekvátne, miestami až hostilne, vulgárnym

a neprimeraným spôsobom útočil na neho, rovnakým spôsobom spomínal maloletú a otca maloletých,
ktorí v tom čase neboli prítomní. Konštatoval, že hoci matka bola preukázateľne prítomná počas celého
verbálneho ataku na svojho syna, nijakým spôsobom si ho nezastala, nevýrazne apelovala na svojho
partnera, aby v prítomnosti maloletého nenadával, ba sa aj v určitom čase postavila na jeho stranu. Súd
prvej inštancie vyvodil, že partner matky nepripúšťal konštruktívny dialóg, vytváral násilný verbálny až
zastrašujúci tlak na matku, ale najmä na maloletého, ktorý bol sprevádzaný vulgarizmami a s najväčšou

pravdepodobnosťou vyústil aj do fyzického ataku voči maloletému.
Súd prvej inštancie, napriek pravdepodobne nezákonne vyhotovenej nahrávke, pripustil túto ako dôkaz
s poukazom na čl. 11 ods. 2 a čl. 2 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku vychádzajúc z názoru,
podľa ktorého porušenie práva nezákonne získaným dôkazom je slabšie než právo toho, na úkor koho
sa vykonáva. Sledoval tým predovšetkým najlepší záujem dieťaťa, ochranu jeho zdravia, života a právo

nazdravývývoj,ktorýprevyšujezáujemnaochraneosobnýchúdajov.Konštatovalsúčasne,ževprípade
takéhoto dôkazu existuje len malá miera pravdepodobnosti jeho vyhotovenia v súlade so zákonom,
a teda so súhlasom osoby, ktorá sa vo vzťahu k maloletému a pri participácií na jeho výchove opakovane
dopúšťa excesov a vulgárneho vyjadrovania k maloletému a jemu blízkych osôb; takto vykonaný dôkaz
podľa jeho názoru nie je ani možné zákonne vyhotoviť, keďže ide o zastrašovanie, vyhrážky, nadávky

a psychický nátlak.

Súd prvej inštancie dospel k záveru o potrebe dočasného zverenia mal. detí do osobnej starostlivosti
otca, nakoľko v rodinnom prostredí u matky existujú dôvodné obavy o ich ďalší zdravý fyzický,

psychický a sociálny vývoj, konštatujúc, že schopnosti matky ako rodiča zabezpečovať deťom zdravé
a podnetné prostredie sú toho času do značnej miery oslabené a pod vplyvom jej partnera, ktorého
vulgárne až násilnícke správanie predstavuje pre maloletých negatívny vzorec správania, ktorý,
ak nebude pretrhnutý, môže mať na budúcnosť detí fatálne následky. Považoval za neprijateľné
a poľutovaniahodné, že matka tolerovala vulgárne a násilnícke správanie partnera voči jej mal. deťom

a vyvolala v nich pocit menejcennosti oproti partnerovi, ako aj pocit strachu pred prípadným fyzickým
násilím z jeho strany. V tomto smere poukázal aj na závery obsiahnuté v Správe z poradensko-
psychologického procesu zo dňa 21.10.2022 (v konaní sp. zn. 21P/66/2022), podľa ktorej matka viac
inklinuje osvojovať si názory partnera, ako prihliadať na názory a pocity mal. detí.
Súd prvej inštancie poukázal na to, že kolízny opatrovník so zverením detí do osobnej starostlivosti

otca, u ktorého prešetril rodinné prostredie, vyslovil súhlas, pričom vykonal aj pohovor s mal. deťmi.
Napriek tomu, že pri nariadení neodkladného opatrenia nemohol použiť kompletné vyjadrenie detí
k aktuálnej situácii a pomerom vzhľadom na ich žiadosť, aby ich názor nebol sprístupnený, vyšiel zo
správy kolízneho opatrovníka, podľa ktorej deti majú vytvorený dobrý vzťah k obom rodičom, avšak
nemajú vytvorený vzťah k partnerovi matky a odmietajú s ním zdieľať spoločnú domácnosť, bývať v H.,

pričom chcú byť zverení otcovi a mal. C. chce navštevovať pôvodnú ZŠ v F.. Mal za to, že otec osvedčil
dôvodnosť podaného návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.
O povinnosti matky platiť výživné rozhodol v súlade s ust. § 366 CMP, majúc za to, že tieto sumy nie sú
pre matku likvidačné, zodpovedajú jej schopnostiam a možnostiam, nakoľko je od 09/2024 zamestnaná
a je aj poberateľkou rodinných prídavkov na obe deti. Otcom navrhované sumy 230 eur a 180 eur, podľa

názoru súdu prvej inštancie, prekračovali platenie výživného v nevyhnutnej miere, a preto v tejto časti
návrh otca zamietol.
Súčasne mal súd prvej inštancie osvedčené, že existuje potreba nahradenia súhlasu matky so žiadosťou
o prijatie do ZŠ v F., keďže maloletý sa toho času preukázateľne zdržiava v mieste svojho trvalého
bydliska v F. A. C., avšak je prihlásený na základné vzdelávanie v Základnej škole v H.. Dočasným

zverením do osobnej starostlivosti otca podľa jeho názoru vznikne na strane maloletého pri plnení
si povinnej školskej dochádzky v H. ťažko prekonateľná prekážka, ktorú možno sanovať nahradením
súhlasu matky s plnením si primárneho vzdelávania v ZŠ v F., na základe čoho bude maloletý do tejto
prijatý, pričom podporne poukázal na to, že maloletý už uvedenú základnú školu navštevoval, pomerya spôsob výučby sú mu dobre známe a má tu aj kamarátske väzby. Považoval preto za potrebné
zabezpečiť povinnú školskú dochádzku a účinný zápis maloletého na ZŠ v F..
Zdôraznil, že na preukázanie tvrdených skutočností v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia sa

nevykonáva plnohodnotné dokazovanie, ktoré by malo byť predmetom konania vo veci samej, a preto
uložil otcovi povinnosť podať návrh na začatie konania o zmenu výkonu rodičovských práv a povinností
do 30 dní od právoplatnosti napadnutého rozhodnutia, inak bude neodkladné opatrenie podľa § 336
ods. 3 CSP zrušené.
O trovách konania rozhodol podľa § 52 CMP.

3.Protitomutouzneseniu,čodovýrokovIa)aIb)podalavzákonnejlehoteodvolaniematkaodôvodňujúc
ho ust. § 365 ods. 1 písm. d), f) a h) CSP.
Poukázala na to, že sa o svoje deti vždy riadne starala, podporovala ich a zabezpečovala ich životné
potreby, pričom za správanie svojho partnera nemôže, avšak ho vyhodnotila ako neprijateľné, rozišla
sa s ním a vrátila sa späť do F. A. C..

4. Podľa matky tak odpadli akékoľvek obavy o vystavovaní detí negatívnym vplyvom, psychickej záťaži
alebo verbálnemu násiliu zo strany jej partnera. Tvrdila, že má právo žiť v uvedenom byte, nakoľko tento
je stále v bezpodielovom spoluvlastníctve oboch rodičov.
Matka sa domnievala, že súd prvej inštancie nariadil neodkladné opatrenie bez oboznámenia sa so
správou kolízneho opatrovníka z prešetrenia pomerov v H. a bez akéhokoľvek stanoviska matky k celej

záležitosti. Namietala, že jej predvolanie na pracovisko Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny do
Kysuckého Nového Mesta bolo doručené až 2 dni po naplánovanom termíne stretnutia, čo považovala
za neakceptovateľné.
Namietala tiež, že mal. deti boli zverené do osobnej starostlivosti otca, ktorý pracuje v I. H., z bytu
odchádza v skorých ranných hodinách a vracia sa až neskoro večer, teda keby sa matka nebola bývala

vrátila, maloletý by celé dni trávil sám, bez dohľadu otca, čo považovala za nežiadúce.
Poukázala na to, že bola nútená podať návrh na vykonanie exekúcie voči otcovi pre neplatenie
výživného.
Ohľadne určenia dočasného výživného poukázala na to, že sa nemôže zamestnať, nakoľko sa sama
osobne stará o dieťa do troch rokov veku mal. K. C., vo vzťahu ku ktorej sa v inom súdnom

konaní domáha určenia výživného voči jej otcovi, ktorý si ju neplní. Tvrdila, že jej jediným príjmom je
rodičovský príspevok vo výške 473,30 eur a prídavok na jedno dieťa; pokiaľ sa od 09/2024 zamestnala
s vymeriavacím základom vo výške 548,02 eur, tento pracovný pomer ukončila v skúšobnej dobe,
nakoľko jasle pre mal. K. stáli viac ako čistý príjem z čiastočného pracovného úväzku matky. Vzhľadom
k tomu považovala bežné výživné vo výške 100 eur na A. a 80 eur na C. za likvidačné. Podotkla, že už

nepoberá prídavky na mal. deti, a preto jej ich nemožno zarátať do príjmu. Podľa jej názoru môže súd
nariadiť platiť výživné len v nevyhnutnej miere, čo sa v prejednávanej veci nestalo.
Matkaďalejuviedla,žejejoteczabraňujevstykusmal.deťmi,akjedoma,hocižijúvjednombyte,pričom
jej vyhradil jednu miestnosť, z ktorej si on urobil skladisko, vyhodnotiac jeho správanie ako v rozpore
s najlepším záujmom detí.

Vzhľadom k uvedenému navrhla uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia zrušiť, nakoľko odpadli
dôvody, pre ktoré bolo nariadené. V prípade, ak by návrhu matky nebolo vyhovené, navrhla zmeniť
uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia v časti úpravy výživného na sumu 37,53 eur mesačne
na každé dieťa.

5. Kolízny opatrovník k odvolaniu matky uviedol, že súhlasí s výrokmi napadnutého rozhodnutia v časti
Ia) a Ic), pričom výšku výživného ponechal na úvahu odvolacieho súdu.

6.Otecsakodvolaniumatkyvyjadriltak,žepostojmatkyksprávaniupartnerajealibistickýmzbavovaním
sa vlastnej zodpovednosti a bolo by ho možné do určitej miery akceptovať, ak by sa matka o správaní

svojho partnera k deťom nemohla dozvedieť, pretože by sa tak dialo v jej neprítomnosti, pričom v danom
prípadematkavyhodnotilasprávaniepartneraakoneprijateľnéažpopodanínávrhuotcomnanariadenie
neodkladného opatrenia. Poukázal pritom, že nahrávka bola vyhotovená počas víkendu 28. - 29.9.2024
a matka odišla od partnera až 27.11.2024, keď si dňa 25.11.2024 prevzala návrh otca na nariadenie
neodkladného opatrenia. Vzhľadom k tomu vyhodnotil opustenie spoločnej domácnosti a presťahovanie

sa matky s mal. K. (ktorej otcom je partner matky) do spoločného bytu rodičov ako vynútený krok,
ktorým sa matka snaží sanovať situáciu. Podľa názoru otca sa z rodinných dôvodov javí matka ako
rizikovejší rodič. Poukázal na to, že matka bola vyzvaná súdom prvej inštancie na vyjadrenie sa k návrhu
neodkladného opatrenia, pričom o jeho podaní bola aj skôr informovaná samotným otcom pri prevzatímal.C.dňa15.11.2024,hocisisamotnéneodkladnéopatrenieneprevzala,kópiujejposkytolpopríchode
do bytu.
Podľa jeho názoru aj správa z prešetrenia pomerov v H. obsahuje dôvody, pre ktoré je v záujme ochrany

detí odňať ich z matkinej starostlivosti, nakoľko s matkiným partnerom majú narušené vzťahy, v byte je
namontovaná kamera a sú tam aj zbrane, ktoré patria partnerovi matky, ktorý zrejme nadmerne požíva
alkoholické nápoje.
Otec poukázal na to, že do práce v I. H. odchádzal ráno o 6. hod. a vracal sa o 16:30, neskôr bol
práceneschopný, k 31.12.2024 pracovný pomer ukončil dohodou a od 3.2.2025 nastúpi do nového

zamestnania v závode KIA Motors Teplička nad Váhom. Ponechanie C. samotného v byte podľa názoru
otca nepredstavuje žiadne riziko. K vzniku dlhu na zameškanom výživnom uviedol, že to bolo kvôli
odmietnutiu jeho odvolania voči rozsudku sp. zn. 21P/66/2022 zo dňa 20.10.2023, v dôsledku čoho
nemal peňažné prostriedky na úhradu zameškaného výživného. Poznamenal, že matka má snahu svoje
znížené zárobkové možnosti z dôvodu starostlivosti o mal. K. kompenzovať požadovaním výživného od
otca, pričom od otca K. sa tohto v adekvátnej výške nedožaduje. Poukázal na to, že od 15.11.2024 matka

na potreby detí okrem neodkladným opatrením určeného výživného neprispievala, hoci jej ešte v mesiaci
december2024oteczaslalvýživnénadetivovýške410eur,podotknúc,žezlepšeniumajetkovejsituácie
oboch rodičov matka bráni obštrukciami pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva. Tvrdil, že
matka sa po prisťahovaní usadila v spálni a otec obýva obývaciu izbu, pričom nikdy nezakazoval deťom
ju navštevovať, pričom nebude brániť tomu, aby matka s deťmi išla aj von. V tejto súvislosti poukázal

na to, že matka z domu odchádza ráno a vracia sa podvečer.
Navrhol odvolanie odmietnuť.

7. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 2 ods. 1 CMP v spojení s § 34 ods. 1 CSP a § 3 ods. 5 písm. a/
CMP), preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie nielen v rozsahu odvolania z dôvodov

vymedzených v odvolaní (ust. § 65 a § 66 CMP) a postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania
podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario odvolaním napadnuté uznesenie podľa ust. § 387 ods. 1 CSP ako
vecne správne potvrdil čo do napadnutého výroku Ia) a podľa ust. § 388 CSP zmenil v napadnutom
výroku Ib).

8. Preskúmaním napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie, odvolania matky, vyjadrenia otca a
obsahu spisu dospel odvolací súd k záveru, podľa ktorého uznesenie súdu prvej inštancie v časti
zverenia mal. detí do osobnej starostlivosti otca je vecne správne a odvolanie nie je dôvodné.
Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, podľa ktorého je
v záujme mal. detí dočasne ich zveriť do osobnej starostlivosti otca, v tomto smere poukazuje na

vyčerpávajúce odôvodnenie napadnutého rozhodnutia, a to vrátane zdôvodnenia použitia nahrávky
vyhotovenej maloletým ako dôkazu osvedčujúceho nevhodné výchovné prostredie, ktoré matka vytvorila
presťahovaním detí k partnerovi do H.. Odvolací súd považoval za osvedčené, že otec deťom aktuálne
dokáže poskytnúť lepšie výchovné prostredie, ktoré navyše dôverne poznajú, pretože v byte v F. A. C.
žili pred rozvodom manželstva rodičov. Naproti tomu považuje presťahovanie matky naspäť do tohto

bytu za účelové, v snahe zvrátiť následky nariadeného neodkladného opatrenia ako aj neprípustného
správania partnera matky. V nemalej miere vzhľadom na ich vek, mentálnu a morálnu zrelosť odvolací
súd prihliadol aj k vyjadrenému názoru maloletých, s ktorým sa dôsledne oboznámil.

9. Osobitne odvolací súd zdôrazňuje, že osobnosť rodičov, ich rodičovskú spôsobilosť, ako aj schopnosť

poskytnúť zdravé výchovné prostredie pre deti bude predmetom skúmania v konaní vo veci samej
o zmenu úpravy výkonu rodičovských práv a povinností, v rámci ktorého sa súd prvej inštancie
vysporiada so všetkými tvrdeniami a dôkazmi, ktoré rodičia v konaní predložia, prípadne si ich súd prvej
inštancie zabezpečí i sám.
10. Ako čiastočne dôvodné, vzhľadom na zmenené skutkové okolnosti oproti času, kedy rozhodoval súd

prvej inštancie, odvolací súd vyhodnotil odvolanie matky ohľadne dočasne určenej výšky jej vyživovacej
povinnosti, keď namietala, že pri rozhodovaní o výške výživného súd prvej inštancie vychádzal z jej
príjmu zo zamestnania a započítal do neho aj rodinné prídavky na tri mal. deti. Keďže matka sa
aktuálne celodenne stará o dieťa do 3 rokov veku (mal. K.), dosahuje príjem len v podobe rodičovského
príspevku vo výške 473,30 eur a prídavku na jedno dieťa, podľa odvolacieho súdu dočasné výživné

určené napadnutým rozhodnutím nezodpovedá ust. § 366 CMP, ktorým možno nariadiť platiť výživné
neodkladným opatrením len v nevyhnutnej miere. Za primerané dočasné výživné považuje 60 eur na
staršiuA.a40eurnamladšiehoC.,pričomvýrokIb)odvolacísúdzmenilpočnúcmesiacomnasledujúcim
po rozhodnutí odvolacieho súdu, t. j. od marca 2025.11. Pre úplnosť odvolací súd dodáva, že výroky Ic), II., III. a IV., ktoré neboli odvolaním napadnuté,
zostávajú týmto rozhodnutím nedotknuté.

12. O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 52 CMP.

13. Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 (za) : 0 (proti).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu, na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii.
Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v

rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).