Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Wednesday, January 30, 2025

Súd: Najvyšší správny súd SR
Spisová značka: 1Sfk/33/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6021200307
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 01. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marián Fečík

ECLI: ECLI:SK:NSSSR:2025:6021200307.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána Fečíka

(sudca spravodajca) a členiek senátu JUDr. Jany Hatalovej, PhD., LL.M. a JUDr. Kataríny Cangárovej,
PhD., LL.M, v právnej veci žalobcu (sťažovateľa): H.M.H. - Drevovýroba Kociha, s.r.o., Kociha 106,
980 52 Kociha, IČO: 36 464 937, právne zastúpený AK Pekár s.r.o., so sídlom Kukučínova 24, 974
01 Banská Bystrica, IČO: 47 233 940, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so
sídlom Lazovná č. 63, 974 01 Banská Bystrica, v konaní o správnej žalobe na preskúmanie zákonnosti
rozhodnutiažalovanéhoč.100843985/2021zodňa17.mája2021,konajúcokasačnejsťažnostižalobcu
proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 74S/27/2021 - 78 zo dňa 20. júla 2022, takto

r o z h o d o l :

I. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť z a m i e t a.
II. Účastníkom konania právo na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

I. Konanie pred orgánmi finančnej správy
1. Daňový úrad Banská Bystrica, pobočka Rimavská Sobota (ďalej aj „správca dane“) vykonal u žalobcu
daňovú kontrolu na dani z pridanej hodnoty (ďalej aj „DPH“ alebo „daň“) za zdaňovacie obdobie január
2012 až december 2012, o výsledku ktorej vyhotovil protokol č. 100675030/2017 zo dňa 21. apríla 2017
(ďalej aj „protokol“).
2. Správca dane podľa § 68 ods. 6 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene

a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj „Daňový poriadok“) rozhodnutím č. 100145961/2021 zo dňa 28.
januára 2021 (ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie“) určil žalobcovi rozdiel v sume nadmerného odpočtu
vo výške 2.198,05 eur na DPH za zdaňovacie obdobie november 2012. Správca dane znížil nadmerný
odpočet na DPH za zdaňovacie obdobie november 2012 zo sumy 22.336,20 eur na sumu 20.138,15 eur.
3. Žalobca v zdaňovacom období november 2012 deklaroval dodanie tovaru - rezivo, hranoly, foršne,
dosky na základe faktúry č. Z20120215 z 28.11.2012 odberateľovi MÁRTON HOLZ KERESKEDELMI
ÉS SZOLGÁLTATÓ KOTLÁTOLT, 1157 BUDAPEST, NYÍRPALOTA ÚT 5. FSZ 2, IČ DPH: HU23767506

(ďalej aj „MÁRTON HOLZ Kft.“). Tovar mal byť prepravený prepravcom Ladislav Czene, Cestárska
44, Rimavská Sobota, motorovým vozidlom s evidenčným číslom Q.K.W.XC.U.. Žalobca v rozhodnom
zdaňovacom období ďalej deklaroval dodanie tovaru pre odberateľa MIREA TRANZ FUVAROZÓ ÉS
SZOLGÁLTATÓ KOTLÁTOLT, 1084 BUDAPEST, BÉRKOCSIS UTCA 18, IČ DPH: HU22927745 (ďalej
aj „MIREA TRANZ Kft.“), a to na základe faktúr č. Z20120199 z 05.11.2012 a č. Z20120200 zo dňa
06.11.2012 za dodanie šalovacích dosiek. Tovar mal byť prepravený odberateľom MIREA TRANZ Kft.
motorovým vozidlom s evidenčným číslom T.XXX.

4. Správca dane po vykonanom dokazovaní a vyhodnotení všetkých zistení a dôkazov dospel k záveru,
že žalobca nesplnil podmienky oslobodenia od DPH v zmysle § 43 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z
pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej aj „zákon o DPH“). Konštatoval, že sa nepotvrdilo
dodanie tovaru u maďarských odberateľov a tiež preprava tovaru do iného členského štátu. Nepotvrdilasa preprava tovaru k deklarovanému odberateľovi MÁRTON HOLZ Kft. prepravcom F. L. a taktiež sa
nepotvrdila preprava, ktorú mal zabezpečiť samotný odberateľ spoločnosť MIREA TRANS, Kft..
5. Vo vzťahu k odberateľovi MÁRTON HOLZ Kft. správca dane uviedol, že nebolo jednoznačne

potvrdené dodanie tovaru zo Slovenska do Maďarska, nakoľko spoločnosť MÁRTON HOLZ Kft. je
zmiznutým obchodníkom, spoločnosť je predaná, sídlo spoločnosti je fiktívne a terajší konateľ je
bezdomovec. Daňové číslo bolo zrušené, bývalý konateľ je nekontaktný a spoločnosť nepredložila
žiadne doklady preukazujúce nadobudnutie tovaru od žalobcu. Spoločnosť v daňovom priznaní za 1.
štvrťrok2012priznalaintrakomunitárnenadobudnutia,alemaďarskádaňovásprávanepotvrdiladodanie

od žalobcu, nakoľko neboli predložené žiadne doklady. K deklarovanej preprave správca dane uviedol,
že túto mal vykonať F. L., ktorý sa vyjadril tak, že vykonal len jednu prepravu z Kocihy do Maďarska cez
Jesenské, Fiľakovo a Šiatorskú Bukovinku. V roku 2012 jazdili pre iného odberateľa služby do Plešivca.
Správca dane z predložených dokladov od Národnej diaľničnej spoločnosti, a.s. (ďalej aj „NDS“) zistil, že
deklarovaný prepravca dňa 28.11.2012 vykonal prepravu do Plešivca, pričom sa nepotvrdila preprava
deklarovaná na CMR doklade vozidlom evidenčné číslo Q. dodávky tovaru pre spoločnosť MÁRTON

HOLZ Kft. zo Slovenska do Maďarska. Z podkladov zaslaných NDS sa nepotvrdila preprava, nakoľko
vozidlo s evidenčným číslom Q. nemá dňa 28.11.2012 mýtny záznam a záznam o pohybe vozidla v
smere z Kocihy do Maďarska. Ďalej správca dane poukázal na to, že na predloženom CMR doklade je
akomiestovykládkyuvedenéSiofókMaďarskoanamiestevyhradenompreodberateľaniejepotvrdenie
prevzatia tovaru. Nikto zo spoločnosti žalobcu nikdy nebol u deklarovaného odberateľa MÁRTON HOLZ

Kft., nepoznal ho a nevedel potvrdiť, kto konkrétne tovar prevzal a ako bola nakládka realizovaná.
Ďalej správca dane poukázal na výpoveď zástupkyne konateľa žalobcu p. Z.. P. S., podľa ktorej nikto v
spoločnosti žalobcu nevedel po maďarsky, preto bol potrebný sprostredkovateľ, zahraničné firmy mali
mať zástupcov pre komunikáciu so žalobcom, pričom splnomocnenia splnomocňujúce na zastupovanie
správcovi dane neboli predložené. Tiež uviedla, že objednávky mali byť realizované telefonicky alebo e-

mailom, pričom svedkyňa nevedela uviesť mená objednávateľov. Konateľ žalobcu p. Miroslav Maďar sa
vyjadril,ževroku2012bolabežnápraxslovenskýchpíltaká,žekeďspoločnostichcelidovážaťrezivodo
Maďarska prebiehalo to tak, že obchodníci sami chodili po pílach a nakupovali drevo. Správca dane ďalej
skonštatoval, že objednávka a úhrada za dodávku tovaru realizovaná v hotovosti prostredníctvom tretej
osoby nenaznačuje priame obchodné vzťahy medzi žalobcom a deklarovaným odberateľom MÁRTON

HOLZ Kft.
6. Vo vzťahu k spoločnosti MIREA TRANS, Kft. správca dane poukázal na skutočnosti oznámené
maďarskou daňovou správou, konkrétne, že táto je zmiznutým obchodníkom, bola predaná, sídlo
spoločnosti je fiktívne a terajší konateľ na sídle nikdy nebol. Daňové číslo bolo zrušené, bývalý konateľ
p. Miklós Mirea (30.08.2010 až 10.04.2014) je nekontaktný, spoločnosť nepredložila žiadne doklady

preukazujúce nadobudnutie tovaru od žalobcu. Na základe bankových účtov nebolo preukázané,
že by spoločnosť MIREA TRANS, Kft. bola v kontakte so spoločnosťou žalobcu a maďarský
správca dane uviedol, že nezistil žiadne skutočnosti, ktoré by dosvedčovali, že by tento daňovník
vykonával skutočnú ekonomickú aktivitu. Nebolo preukázané, že preverované ekonomické transakcie
sa uskutočnili. Preprava mala byť zabezpečená samotným odberateľom MIREA TRANS, Kft. jeho

nákladným motorovým vozidlom s evidenčným číslom T., pričom správcovi dane nebol predložený
žiadny dôkaz, ktorý by preukazoval reálne uskutočnenie prepravy. Správca dane zistil, že motorové
vozidlo s evidenčným číslom T. nebolo zaregistrované v elektronickom mýtnom systéme v roku 2012,
neexistuje mýtny záznam a záznam o pohybe tohto vozidla po vymedzených úsekoch ciest po inej trase
ako je uvedená na CMR v deň prepravy tovaru. Na prepravných dokladoch je ako miesto vyloženia

tovaru uvedené Budapest Hungary a na mieste vyhradenom pre odberateľa sa nachádza odtlačok
pečiatky maďarskej spoločnosti MIREA TRANS, Kft. bez podpisu. Hoci sa jednalo o maďarského
prepravcu, k faktúram sú predložené slovenské tlačivá CMR, čo tiež podľa správcu dane svedčí o
tom, že prepravu nemohlo vykonať nákladné motorové vozidlo maďarského odberateľa s evidenčným
číslom T.. Správca dane tiež poukázal na to, že nikto zo spoločnosti žalobcu nebol u deklarovaného

odberateľa MIREA TRANS, Kft., nepoznal ho a nevedel potvrdiť, kto konkrétne prevzal tovar a kde
mala byť vykládka realizovaná. Aj vo vzťahu k objednávkam tovaru správca dane poukázal na výpoveď
zástupkyne konateľa žalobcu p. Z.. P. S., ktorá uviedla, že nikto u žalobcu nevedel po maďarsky,
bol potrebný sprostredkovateľ, avšak žiadne splnomocnenia na zastupovanie maďarských spoločností
neboli predložené a objednávky mali byť realizované telefonicky alebo e-mailom, pričom svedkyňa

nevedela uviesť mená objednávateľov. Aj v tomto prípade mali byť úhrady za tovar realizované v
hotovosti prostredníctvom tretej osoby, čo podľa správcu dane nenaznačovalo priame obchodné vzťahy
medzi žalobcom a deklarovaným odberateľom MIREA TRANS, Kft.7.Protiprvostupňovémurozhodnutiusprávcudanepodalžalobcaodvolanie,oktoromrozhodolžalovaný
rozhodnutím č. 100843985/2021 zo dňa 17. mája 2021 (ďalej aj „rozhodnutie žalovaného“ alebo
„napadnuté rozhodnutie“), a to tak, že prvostupňové rozhodnutie správcu dane podľa § 74 ods. 4

Daňového poriadku potvrdil.
8. Žalovaný uviedol, že žalobca považuje za rozhodujúce dôkazy pre uplatnené oslobodenie plnenia
od dane len predložené doklady, t. j. faktúry, doklady CMR a výpovede svedkov, pričom žalobca
nerozporoval výsledky MVI (odpovede na žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií), ani zistenia
správcu dane v elektronickom mýtnom systéme NDS.

9. Skutočnosti zistené na ústnych pojednávaniach podľa žalovaného preukazovali, že žalobca konal
na základe pokynov inej osoby, tovar pripravil na základe pokynov kontaktnej osoby alebo vodiča,
nedisponoval dokladmi, platil v hotovosti, deklarovaných odberateľov nepoznal, nedisponoval žiadnou
obchodnou dokumentáciou.
10. Žalobca len všeobecne uviedol, že pred uskutočnením zdaniteľných obchodov si overil, či partneri sú
registrovaní pre IČ DPH, či je na nich vyhlásený konkurz alebo sú v likvidácii. Skutočnosť, že tovar nebol

reklamovaný a bol zaplatený, považoval žalobca za istotu, že tovar skončil u maďarských odberateľov.
Podľa žalovaného takéto vyjadrenie potvrdzuje, že konateľ žalobcu nevykonával svoju funkciu tak, ako
to ustanovuje Obchodný zákonník. Poukázal pritom na § 135a Obchodného zákonníka a na závery
rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „Najvyšší súd SR“) sp. zn. 5Sžf/97/2009.
11. Žalovaný poukázal na to, že žalobca nedisponoval bežnou obchodnou korešpondenciou, konkrétne

obchodnými zmluvami, objednávkami, bezhotovostnými úhradami, zápismi z porád atď. Nikto zo
spoločnosti žalobcu nebol nikdy u odberateľa, nepoznal ho a nevedel potvrdiť, kto konkrétne prevzal
tovar, kde bola realizovaná vykládka. Žaloba ako aj jeho zamestnanci vyslovili len domnienky o tom,
že tovar skončil u odberateľa, pre ktorého boli vystavené faktúry. Dodávky boli vyfakturované pre
maďarského odberateľa, ktorého žalobcovi určil sprostredkovateľ (bez predloženia splnomocnenia na

jednanie za maďarskú spoločnosť). Žalobca komunikoval so šoférmi, faktúry uhrádzal v hotovosti
šoférom. Podľa žalovaného išlo o neobozretné obchodné správanie, čo potvrdili aj výsledky MVI.
MaďarskíodberateliauvedenínaspornýchfaktúrachnepriznalivdaňovompriznaníkDPHnadobudnutie
tovaru z iného členského štátu, neodviedli DPH a nevykazujú ani ekonomickú činnosť.
12. Žalovaný vyhodnotil výpovede zamestnancov p. Z.. P. S., p. P. E., p. C. Z., ako aj výpoveď konateľa

žalobcu p. Miroslava Maďara, ako všeobecné a nekonkrétne, nepreukazujúce, že fakturovaný tovar bol
dodaný maďarským odberateľom. Z výpovedi podľa žalovaného bolo zrejmé, že žalobca s maďarskými
odberateľminekomunikoval,nepoznalich,nevedelktoprevzaltovar.Zvýpovedísvedkovbolozrejmélen
to, že tovar bol vyvezený z píly, avšak nebolo preukázané, že fakturovaný tovar bol dodaný konkrétnemu
deklarovanému odberateľovi.

13. Pokiaľ žalobca poukazoval na výpoveď svedka p. F. U., tak žalovaný uviedol, že z výpovede tohto
svedka vyplýva, že tento svedok bol vodič, bez akejkoľvek zmluvy a že vozil tovar do Maďarska. P. Mirea
Miklós v čestnom prehlásení z 19.05.2017 uviedol, že je konateľom spoločnosti MIREA TRANS a že
tovar od žalobcu prepravil. Maďarská daňová správa však v odpovedi na žiadosť o MVI doručenú dňa
18.03.2015 uviedla, že na základe bankových účtov spoločnosti nemôže byť preukázané, že spoločnosť

bola v kontakte so žalobcom a že nenašla žiadne okolnosti, ktoré by dosvedčovali, že tento daňovník
vykonával skutočnú ekonomickú činnosť. Nebolo preukázané, že preverované ekonomické transakcie
sa uskutočnili a p. Miklós Mirea nepredložil správcovi dane žiadnu dokumentáciu, ani sa nevyjadril.
Výpovede vodičov preukazujú netransparentné obchodné praktiky na oboch stranách, t. j. u dodávateľa
i odberateľa.

14. Žalovaný tiež zdôraznil, že v tomto prípade nebola preukázaná preprava. NDS neeviduje žiadne
záznamy o preprave, o pohybe vozidiel, ktoré sú uvedené na CMR tvoriacich prílohu sporných faktúr.
Preprava fakturovaného tovaru do Maďarska tak podľa žalovaného nebola uskutočnená, čo dokazujú
mýtne záznamy, ktoré neevidujú pohyb vozidiel po vymedzených úsekoch ciest v smere z Kocihy do
Maďarska, hraničný prechod Kráľ alebo Šiatorská Bukovinka.

15. Žalobca nepreukázal, že fakturovaný tovar skutočne nadobudli maďarskí odberatelia uvedení na
sporných faktúrach. Spoločnosť MÁRTON HOLZ Kft. bola nedostupná a nepreložila doklady, spoločnosť
MIREA TRANS, Kft. nepredložila doklady a nevykonávala skutočnú ekonomickú činnosť. Tieto závery
podľa žalovaného vyplývajú z odpovedí maďarského správcu dane.
16. Žalovaný uzavrel, že žalobca si nesplnil dôkaznú povinnosť vyplývajúcu z § 24 ods. 1 a § 45 ods. 2

písm. e) Daňového poriadku, nepreukázal skutočnosti uvedené v daňovom priznaní, t. j. nepreukázal,
že oslobodenie od dane si uplatnil v súlade s § 43 ods. 1 zákona o DPH a nepodložil relevantnými
dôkazmi tvrdenia o dodaní tovaru deklarovaným maďarským odberateľom a o preprave tohto tovaru zo
Slovenskej republiky do Maďarska. Žalovaný na záver podotkol, že správca dane nezaložil odôvodnenieprvostupňového rozhodnutia na skutočnosti, že žalobca konal podvodne, preto žalobcom uvádzané
citácie z rozsudkov Súdneho dvora EÚ považoval za neopodstatnené.
II. Konanie pred krajským súdom

17. Proti rozhodnutiu žalovaného podal žalobca v zákonnej lehote správnu žalobu doručenú Krajskému
súdu v Banskej Bystrici (ďalej aj „krajský súd“ alebo „správny súd“), ktorou sa domáhal zrušenia
rozhodnutia žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím správcu dane a vrátenia veci správcovi
dane na ďalšie konanie. Zároveň žalobca podal návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe.
18. Krajský súd uznesením č. k. 74S/27/2021 - 55 zo dňa 06. októbra 2021 zamietol návrh žalobcu

na priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Následne krajský súd rozsudkom č. k. 74S/27/2021
- 78 zo dňa 20. júla 2022 (ďalej aj „napadnutý rozsudok“) postupom podľa §190 Správneho súdneho
poriadku (ďalej aj „SSP“) správnu žalobu ako nedôvodnú zamietol.
19. Krajský súd sa stotožnil so záverom žalovaného o tom, že žalobca nepreukázal intrakomunitárne
dodanie tovaru pre deklarovaných odberateľov spoločnosti MÁRTON HOLZ Kft. a MIREA TRANSZ Kft..
Krajský súd konštatoval, že z § 43 zákona o DPH vyplýva, že žalobca ako platiteľ DPH je povinný

preukázať dodanie tovaru do iného členského štátu nadobúdateľovi/odberateľovi, ktorým je osoba
identifikovaná pre daň v inom členskom štáte. Za týmto účelom je platiteľ DPH povinný predložiť faktúry
a aj doklady o tom, že tovar bol odoslaný alebo dodaný do iného členského štátu. Daňové orgány sú
oprávnené aj povinné overiť splnenie podmienok pre oslobodené dodanie, čo aj v tejto veci uskutočnili.
20. Krajský súd uviedol, že daňové orgány preverili dodanie tovaru maďarskému odberateľovi žiadosťou

o MVI a maďarskou daňovou správou bolo oznámené, že deklarovaný maďarský odberateľ MÁRTON
HOLZ Kft. je nekontaktný, nedostavil sa pred správcu dane, maďarský správca dane nemal k dispozícii
žiadnu dokumentáciu, spoločnosť už bola v procese likvidácie. Spoločnosť v daňovom priznaní za
1., 2. a 3. štvrťrok 2012 priznala intrakomunitárne nadobudnutia, ale nepredložila žiadne doklady. Vo
vzťahu k deklarovanému odberateľovi MIREA TRANS Kft. (od 21.05.2014 obchodné meno IMPORT

EXPORT TRANS Kft.) bolo maďarskou daňovou správou oznámené, že daňové identifikačné číslo
bolo pozastavené od 10.12.2014 a zrušené od 29.01.2015. Generálnym riaditeľom spoločnosti počas
preverovaného obdobia bol p. Miklós Mirea, ktorý nepredložil správcovi dane žiadnu dokumentáciu,
ani sa nevyjadril. Na základe bankových účtov spoločnosti nebolo preukázané, že deklarovaný
odberateľ bol v kontakte so žalobcom. Maďarský správca dane uviedol, že neboli zistené žiadne

skutočnostidosvedčujúceekonomickúčinnosťdaňovéhosubjektuanebolopreukázané,žepreverované
ekonomické transakcie sa uskutočnili.
21. Krajský súd poukázal aj na odpoveď NDS, na základe ktorej daňové orgány zistili, že v dňoch,
ktoré mali zodpovedať dodaniu tovaru deklarovanému odberateľovi podľa vystavených faktúr, nebol
zaznamenaný pohyb vozidiel na trasách deklarovaných v CMR dokladoch. CMR doklady neboli úplné

- v kolónke identifikujúcej miesto, kde mal byť tovar dodaný, je uvedené len: Budapest, Maďarsko
alebo Kapošvár, Maďarsko, bez konkrétnej adresy, na ktorej mal byť tovar vyložený. CMR doklady
tak neobsahovali všetky požadované náležitosti, navyše na CMR dokladoch v jednom prípade nie je
ani potvrdenie prijatia tovaru odberateľom a v ďalších dvoch dokladoch je len pečiatka bez podpisu.
Žalobca nebol v priamom kontakte s deklarovanými odberateľmi, nikoho zo spoločnosti deklarovaných

odberateľov nepoznal. Nebolo preukázané, že by deklarovaný odberateľ zasielal objednávky priamo
žalobcovi, neboli preukázané úhrady priamo žalobcovi, zamestnanci žalobcu neuviedli žiadne konkrétne
skutočnosti o deklarovanom dodaní tovaru. Žalobca predkladal čestné vyhlásenia, ktoré sú v daňovej
kontrole a vyrubovacom konaní nepoužiteľnými dôkazmi, pričom krajský súd poukázal na rozsudok
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžf/40/2011, a podľa krajského súdu sa obsah predložených čestných

vyhlásení ani nepreukázal. Z uvedených dôvodov, najmä pre neúplnosť CMR dokladov, považoval preto
krajskýsúdprejednávanúveczavecodlišnúodveci,naktorúpoukazovalžalobca(sp.zn.23S/48/2019).
V prejednávanej veci podľa krajského súdu daňové orgány spochybnili doklady predložené žalobcom
relevantným spôsobom. Podstatné pre spochybnenie žalobcom deklarovaného dodania tovaru pritom
bolo, že ani doklady o preprave - CMR nie sú vypísané úplne, teda neobsahujú všetky požadované

náležitosti a preprava deklarovaná na CMR dokladoch sa nepotvrdila ani preverením v elektronickom
mýtnom systéme.
22. Krajský súd konštatoval, že žalobca proti záverom správcu dane a žalovaného nič konkrétne
nenamieta, teda neuvádza konkrétne žalobné námietky so skutkovou a právnou argumentáciou, prečo
by závery daňových orgánov nemohli obstáť. Závery preskúmavaných rozhodnutí krajský súd považoval

v medziach žalobných bodov za logické, preskúmateľné a správne. Daňové orgány spochybnili
žalobcom predložené dôkazy, preto sa dôkazná povinnosť presunula na žalobcu. Žalobca opäť predložil
dôkazy - čestné vyhlásenia a návrhy na vykonanie výsluchov svedkov. Následne správca dane vykonala vyhodnotil aj tieto dôkazy so záverom, že ani týmito dôkazmi žalobca nepreukázal splnenie podmienok
pre oslobodené dodanie a nevyvrátil pochybnosti správcu dane.
23. Krajský súd zároveň zdôraznil, že daňové orgány nezaložili svoje rozhodnutia na tom, že žalobca

vedel alebo mal vedieť o podvodnom konaní svojho odberateľa alebo že došlo k zneužitiu práva, ale
na tom, že nebolo preukázané splnenie podmienok pre oslobodenie dane, preto dôkazné bremeno
nezaťažovalo daňové orgány ale prioritne žalobcu ako daňový subjekt.
24. Krajský súd ďalej poukázal na to, že v prípade dodania tovaru deklarovanému odberateľovi MIREA
TRANS Kft. mala táto spoločnosť sama vykonať aj prepravu, preto v zmysle § 43 ods. 5 písm. c) zákona

o DPH by malo byť dokladom preukazujúcim dodanie tovaru potvrdenie o prijatí tovaru odberateľom
alebo osobou ním poverenou. Tiež poukázal na to, že CMR doklad je dokladom potvrdzujúcim uzavretie
zmluvy o preprave v medzinárodnej nákladnej doprave, ktorá ale v prípade, že samotný odberateľ tovaru
je aj prepravcom, nie je uzavretá. Ak by aj CMR doklad mal nahradiť uvedené potvrdenie o dodaní
tovaru, nebol ani z hľadiska náležitostí tohto dokladu vymedzených v § 43 ods. 5 písm. c) zákona o DPH
úplný. Navyše podľa krajského súdu správca dane správne poukázal na to, že v danom prípade nie je

zrejmé, prečo bol formulár CMR dokladu v slovenčine, keď prepravcom aj odberateľom bola maďarská
spoločnosť a že ani žalobcom predložené dodacie listy neobsahujú všetky náležitosti v zmysle § 43 ods.
5 písm. c) zákona o DPH.
25. Vo vzťahu k výpovediam svedkov krajský súd uviedol, že z obsahu výpovedí zamestnancov
žalobcu je zrejmé, že títo neuviedli žiadne konkrétne skutočnosti o deklarovanom dodaní tovaru v

mesiaci november 2012, ich výpovede boli nekonkrétne, keď len všeobecne popísali ako prebiehalo
nakladanie tovaru v spoločnosti žalobcu, ale nič konkrétne neuviedli ani o deklarovanom odberateľovi
a ani o prepravných spoločnostiach, nevedeli kde a komu mal byť v tomto zdaňovacom období tovar
dodaný, nikdy sa nezúčastňovali vykladania tovaru. Podľa krajského súdu nie je preto zrejmé, z čoho
žalobca vyvodzuje, že výpoveďami týchto svedkov bolo preukázané deklarované dodanie tovaru pre

deklarovaných odberateľov.
26. Pokiaľ ide o výpoveď konateľa žalobcu p. Miroslava Maďara, krajský súd predovšetkým poukázal
na to, že ide o osobu priamo zainteresovanú na deklarovanom dodaní tovaru, preto nejde o svedeckú
výpoveď v pravom slova zmysle. P. Maďar uviedol, že odberateľov zabezpečil Gergö Hajdu (konateľ
spoločnosti 19th-WOOD, s.r.o., ktorá mala zabezpečovať prepravu pre žalobcu v iných zdaňovacích

obdobiach), predstavil ho T. M., ktorý tiež obchoduje s drevom, u žalobcu si mysleli, že tovar potrebuje
Gergö Hajdu pre svoju firmu v Maďarsku, tovar bol zaplatený v hotovosti, reklamácie zo strany
deklarovaných odberateľov neboli, len drobné rozdiely, v čase uskutočnenia obchodov nebolo žiadne
podozrenie, že odberateľ nemá sklad alebo sa mu tovar nedovezie, v roku 2012 bola bežná prax,
že obchodníci sami chodili po pílach a našli si dodávateľov. Podľa krajského súdu ani z uvedenej

výpovede konateľa žalobcu nevyplývajú žiadne skutočnosti o konkrétnom deklarovanom dodaní tovaru
v zdaňovacom období november 2012, ktoré by dosvedčovali deklarované dodanie tovaru. Žalobca
nebol v priamom kontakte s deklarovanými odberateľmi, nepredložil zmluvy ani akúkoľvek inú formu
komunikácie, nepredložil objednávky ani doklady o úhradách za tovar, nepotvrdila sa deklarovaná
preprava, samotný konateľ žalobcu uviedol, že si mysleli, že tovar bol dodávaný pre firmu p. Hajdu v

Maďarsku, čo potvrdzuje, že žiadne konkrétne informácie o deklarovaných odberateľoch nemal a nebol
s nimi v priamom kontakte.
27. Krajský súd tiež poukázal na odpovede NDS, z ktorých vyplýva, že sa nepotvrdila preprava vozidlom
s evidenčným číslom Q. na úsekoch ciest cez hraničný priechod Kráľ alebo Šiatorská Bukovinka v
deklarovaný deň dodania tovaru pre odberateľa MÁRTÓN HOLZ Kft. Pri deklarovanom dodaní tovaru

pre odberateľa MIREA TRANS Kft. mal byť tovar dodaný motorovým vozidlom s evidenčným číslom T.,
pričom z odpovedí NDS vyplýva, že motorové vozidlo s týmto evidenčným číslom nemá vôbec mýtny
záznam v elektronickom mýtnom systéme. Správca dane ešte uviedol, že spoločnosť nezaevidovala toto
svoje motorové vozidlo v elektronickom mýtnom systéme, čo dosvedčuje, že nemala ani v úmysle jazdiť
s týmto motorovým vozidlom po cestách na Slovensku. Krajský súd podotkol, že zo žalobnej námietky

nie je zrejmé, prečo by vyhodnotenie odpovedí od NDS - vyvodenie skutkových zistení z odpovede
(konkrétne z predloženého CD nosiča so záznamami) a ich vyhodnotenie vo vzťahu k deklarovanému
dodaniu tovaru, nemalo obstáť.
28. Pokiaľ žalobca poukazuje na čestné vyhlásenie konateľa spoločnosti MIREA TRANS, Kft. p. Mirea
Miklós zo dňa 19.05.2017, k tomu krajský súd uviedol, že čestné vyhlásenia sú v daňovom konaní

nepoužiteľnými dôkazmi, pričom poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžf/40/2011.
Navyše z obsahu predmetného čestného vyhlásenia vyplýva, že p. Mirea Miklós nepotvrdzuje, že tovar
od žalobcu nakúpil a ani neuvádza, kde a ako mal byť tovar vyložený (na akú adresu, akým motorovým
vozidlom a pod.).29. Pokiaľ žalobca poukazoval na výpoveď svedka p. F. U., krajský súd uviedol, že uvedená výpoveď
svedka nie je konkrétna, vo vzťahu k deklarovanému dodaniu tovaru a je aj nesúrodá. Svedok
nevedel presne uviesť, kedy mal vykonávať prepravu pre MIREA TRANS Kft., deklarovaná preprava sa

preverením v elektronickom mýtnom systéme nepotvrdila, svedok nevypovedal nič konkrétne vo vzťahu
k deklarovanému dodaniu tovaru v mesiaci november 2012 a jeho odpovede si na viacerých miestach
odporujú. Napríklad na otázku správcu dane, či svedok bol pri úhrade faktúr, pri odovzdávaní peňazí v
hotovosti, uviedol, že faktúry mali byť hradené prevodným príkazom. Na otázku zástupcu žalobcu kto,
kedy akde platil za tovar v roku 2012 za MIREATRANS Kft. uviedol, že si nepamätá. Na otázku zástupcu

žalobcu, kde mala spoločnosť MIREA TRANS Kft. sklady svedok uviedol, že Patya a Sopron, pričom na
CMR dokladoch je ako miesto vyloženia tovaru uvedené Budapest, Hungary.
30. Pokiaľ ide o úhradu kúpnej ceny za tovar krajský súd poukázal na to, že v prejednávanej veci
podľa výpovedí zainteresovaných osôb mali byť platby za tovar realizované prostredníctvom vodičov
prepravnej spoločnosti v hotovosti. Úhrada za tovar ale nebola preukázaná žiadnymi listinnými dôkazmi,
len všeobecnými a nekonkrétnymi výpoveďami zainteresovaných osôb. Svedok p. U. uviedol aj to,

že úhrady mali byť realizované prevodom, že peniaze v hotovosti nepreberal, ale ani tieto tvrdenia
neboli preukázané žiadnymi listinnými dôkazmi. Maďarská daňová správa oznámila, že sa nepotvrdila
spolupráca spoločnosti MIREA TRANS Kft. so žalobcom ani na základe bankových výpisov.
31. Krajský súd ďalej poukázal na to, že správca dane prepravu spochybnil jednak tým, že CMR doklady
neboli úplne vypísané (nebola uvedená konkrétna adresa pri mieste dodania/vyloženia tovaru ale len

názov mesta, na jednom CMR doklade nebolo ani potvrdenie prevzatia tovaru, zvyšné dva doklady mali
v mieste potvrdenia prevzatia tovaru len pečiatku) a deklarovaná preprava sa nepotvrdila ani výpismi
z elektronického mýtneho systému. Tieto zistené skutočnosti relevantným spôsobom deklarovanú
prepravu a tým aj deklarované dodanie tovaru spochybnili a žalobca toto spochybnenie správcu dane
neprelomil žiadnymi ďalšími dôkazmi. Pokiaľ sa žalobca opieral o svedeckú výpoveď p. F. L. zo dňa

13.03.2017, krajský súd uviedol, že výpoveď tohto svedka bola taktiež nekonkrétna a všeobecná,
nevedel uviesť ani ako mala byť u neho preprava objednaná, kto ju objednal a kde mal byť tovar dodaný.
V CMR doklade v kolónke miesto dodania tovaru je uvedený len názov mesta, preto nie je zrejmé, ako
mal svedok vedieť, kde konkrétne mal byť tovar do Maďarska dodaný. Navyše CMR doklad neobsahuje
v časti potvrdenia prevzatia tovaru podpis potvrdzujúci prevzatie tovaru, len pečiatku.

32. Krajský súd sa nestotožnil ani s názorom žalobcu, že výpis z mýtneho záznamu považujú daňové
orgány za akýsi superdôkaz a ostatné dôkazy, svedčiace v prospech žalobcu, považovali za podružné
a irelevantné. Žalobca deklaroval dodanie tovaru do Maďarska, na preukázanie prepravy predložil
CMR doklady, ktoré neobsahovali všetky požadované náležitosti. Navyše v prípade odberateľa MIREA
TRANS Kft. malo byť predložené potvrdenie o prevzatí tovaru a nie CMR doklad. Za účelom preverenia

deklarovanej prepravy správca dane požiadal NDS o predloženie výpisu z mýtnych záznamov, ktoré
by deklarovanú prepravu potvrdzovali. Tým, že z mýtnych záznamov na predloženom CD nosiči
správca dane nezistil konkrétny záznam na deklarovaných trasách v dňoch, ktoré sa viazali na
deklarované dodanie tovaru (preukazované predloženými faktúrami), spochybnil deklarovanú prepravu
a aj deklarované dodanie tovaru. Žalobca neuvádza, ktoré konkrétne „všetky ostatné dôkazy“ mali

svedčiť v jeho prospech a ktorými dôkazmi by aj takéto spochybnenie deklarovanej prepravy správcom
dane bolo vyvrátené, resp. akým dôkazom by žalobca jednoznačne deklarovanú prepravu preukázal.
Výpovede svedkov a predložené účtovné doklady prepravu nepotvrdili.
33. Krajský súd na záver konštatoval, že z vykonaných a vyhodnotených dôkazov nevyplýva, že by
žalobca preukázal, že tovar dodal do iného členského štátu osobe identifikovanej pre daň. Žalobca

deklarovaných odberateľov nepoznal, nepredložil zmluvy ani objednávky na tovar, nepredložil doklady
o úhradách, spoľahol sa na inú osobu a myslel si, že tovar je dodávaný pre jej spoločnosť v Maďarsku,
nepreukázal jednoznačne, že obchody dohodol cez splnomocneného sprostredkovateľa, CMR doklady
neboli úplne vypísané (nemali všetky náležitosti), deklarovaná preprava bola spochybnená výpismi
z elektronického mýtneho systému, zamestnanci žalobcu neuviedli žiadne konkrétne skutočnosti o

deklarovanom dodaní tovaru, deklarovaní odberatelia boli nekontaktní a nespolupracovali s maďarským
správcom dane.
34. V súvislosti s predložením a vyhodnotením CMR dokladov krajský súd poukázal aj na rozhodnutie
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžf/7/2015 zo dňa 26.01.2017, v zmysle záverov ktorého nestačí len
predloženie faktúry a prepravného dokladu, ale je potrebné preukázať obsah skutočností uvedených

v týchto listinách s tým, že daňové orgány sú oprávnené a zároveň povinné preverovať vierohodnosť
a pravdivosť údajov uvedených v týchto predkladaných dôkazoch. Ďalej zo záverov tohto rozhodnutia
vyplýva, že ak vzniknú pochybnosti o prepravných dokladoch (napr. z dôvodu ich neúplného vypísania
alebo uvedenia rozporných údajov), správca dane je oprávnený nepovažovať tieto dôkazy za relevantnýdôkaz o deklarovanom dodaní tovaru a o uskutočnenej preprave a pristúpiť k overovaniu dodania tovaru
cestou podporných dôkazov, napríklad predložením objednávok, mailovej komunikácie a podobne.
III. Kasačná sťažnosť, stanovisko žalovaného

35. Žalobca (ďalej aj „sťažovateľ“) podal proti rozsudku krajského súdu č. k. 74S/27/2021 - 78 zo dňa 20.
júla 2022 kasačnú sťažnosť, z dôvodov podľa § 440 ods. 1 písm. f), g) a h) SSP. Sťažovateľ v kasačnej
sťažnosti navrhol, aby kasačný súd napadnutý rozsudok krajského súdu zmenil tak, že zruší napadnuté
rozhodnutie žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím správcu dane a vec vráti správcovi
dane na ďalšie konanie.

36. Sťažovateľ namietal, že krajský súd aplikoval v prejedávanej veci nesprávnu právnu normu, a to
ustanovenie § 43 ods. 1 zákona o DPH v znení platnom a účinnom v čase vyhlásenia rozsudku, a nie v
čase uskutočnenia intrakomunitárneho dodania tovaru (november 2012). Uvedené je podľa sťažovateľa
zrejmé z ods. 50 odôvodnenia napadnutého rozsudku. Napadnutý rozsudok je podľa sťažovateľa v
dôsledku aplikácie nesprávnej právnej normy zmätočný a nepreskúmateľný, čím došlo k porušeniu
práva sťažovateľa na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia. V tejto súvislosti sťažovateľ poukázal

na rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 6Sžfk/68/2020 zo dňa 18. novembra 2021.
37. Sťažovateľ namietal, že správny súd neaplikoval právnu úpravu účinnú v čase uskutočnenia
intrakomunitárneho dodania tovaru, t. j. v novembri 2012 ale aplikoval na prejednávanú vec § 43 ods. 1
zákona o DPH v znení platnom a účinnom v čase vyhlásenia rozsudku. Uvedeným pochybením došlo
podľa sťažovateľa k porušeniu zákazu retroaktivity právnych noriem.

38. Sťažovateľ ďalej uviedol, že krajský súd napriek doloženiu dokladov o uskutočnení
intrakomunitárneho dodania tovaru sťažovateľom v zdaňovacom období november 2012, mal za to,
že neboli splnené podmienky, aby bolo sťažovateľovi priznané oslobodenie od DPH v zmysle § 43
ods. 1 zákona o DPH, hoci žalovaný, ani správca dane nepreukázali zneužitie práva na oslobodenie
od DPH zo strany sťažovateľa, či účasť sťažovateľa na daňovom podvode. Nesprávnosť právneho

posúdenia podľa sťažovateľa spočíva v tom, že v prípade ak daňový subjekt predloží doklady podľa
§ 43 ods. 5 zákona o DPH, unesenie svoje dôkazné bremeno v otázke vzniku nároku na oslobodenie
od DPH pri intrakomunitárnom dodaní tovaru podľa § 43 ods. 1 zákona o DPH. V takomto prípade
dochádza k prenosu dôkazného bremena na správcu dane, ktorý je povinný preukázať zneužitie práva
daňového subjektu na oslobodenie od DPH, resp., že žalobca vedel alebo mal vedieť o existencii

daňového podvodu na strane iného účastníka obchodného reťazca. Uvedený záver podľa sťažovateľa
vyplýva aj z ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, resp. Najvyššieho súdu SR (3Sžfk/23/2020,
4Sžfk/24/2020, 5Sžfk/25/2020).
39. Sťažovateľ poukázal aj na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Sžfk/40/2018
zo dňa 3. septembra 2019 a mal za to, že krajský súd postupoval v rozpore s citovaným rozsudkom,

keďže správcom dane resp. žalovaným neboli v daňovom konaní zabezpečené a vykonané dôkazy,
ktoré by spochybnili nárok žalobcu na oslobodenie od DPH podľa § 43 ods. 1 zákona o DPH a ktoré
by zároveň mali minimálne rovnakú výpovednú schopnosť, závažnosť a vierohodnosť ako dôkazy
predložené sťažovateľom.
40. Zdôraznil povinnosť správcu dane preukázať, že daňový subjekt vedel, alebo mal vedieť o

podvodnomkonaníinýchčlenovobchodnéhoreťazcavyplývazjudikatúrySúdnehodvoraEÚ,Rozsudok
Súdneho dvora EÚ vo veciach C-277/14, C-324/11 a v spojených veciach C- 80/11 a C - 142/11.
41. Na záver sťažovateľ predniesol názor, že nakoľko uniesol svoje dôkazné bremeno k uskutočneniu
zdaniteľných obchodov je napadnuté rozhodnutie žalovaného o neuznaní nároku na oslobodenie od
dane nezákonné.

42. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti uviedol, že sa stotožňuje so závermi krajského súdu
v napadnutom rozsudku.
IV. Právne posúdenie veci kasačným súdom
43. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (§ 438 ods. 2 SSP), po zistení, že
kasačná sťažnosť sťažovateľa bola podaná včas (§ 443 ods. 2 písm. a/ SSP v znení účinnom do

30. júna 2023 ), oprávnenou osobou (§ 442 ods. 1 SSP), je prípustná (§ 439 ods. 1 SSP) a má
predpísané náležitosti (§ 57 SSP a § 445 SSP), preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu v
medziach sťažnostných bodov uplatnených sťažovateľom (§ 445 ods. 1 písm. c), ods. 2, § 453 ods.
2 SSP) spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a dospel k záveru, že kasačná sťažnosť
sťažovateľa nie je dôvodná. Deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na

úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho správneho súdu SR www.nssud.sk podľa § 137
ods. 4 SSP v spojení s § 452 ods. 1 SSP.
44. Kľúčovými právnymi otázkami v predmetnej veci boli otázky, (i) či krajský súd na vec aplikoval
ustanovenia § 43 ods. 1 zákona o DPH v účinnom a správnom znení a (ii) či sťažovateľ v predmetnejveci uniesol svoje dôkazné bremeno a preukázal podmienky uplatneného práva na oslobodenie dodania
od DPH pri intrakomunitárnom dodaní tovaru podľa § 43 ods. 1 zákona o DPH.
V. Vybrané ustanovenia, z ktorých kasačný súd vychádzal

45. Podľa § 43 ods. 1 zákona o DPH [v znení účinnom od 01.10.2012 do 31.12.2012]: „Oslobodené
od dane je dodanie tovaru, ktorý je odoslaný alebo prepravený z tuzemska do iného členského štátu
predávajúcim alebo nadobúdateľom tovaru alebo na ich účet, ak nadobúdateľ je osobou identifikovanou
pre daň v inom členskom štáte.“
46. Podľa § 43 ods. 5 zákona o DPH [v znení účinnom od 01.10.2012 do 31.12.2012]: „Platiteľ je povinný

preukázať, že sú splnené podmienky oslobodenia od dane podľa odsekov 1 až 4
a) kópiou faktúry,
b)dokladom o odoslaní tovaru, ak prepravu tovaru zabezpečí dodávateľ alebo odberateľ poštovým
podnikom, alebo kópiou dokladu o preprave tovaru, v ktorom je potvrdené odberateľom alebo osobou
ním poverenou prevzatie tovaru v inom členskom štáte, ak prepravu tovaru zabezpečí dodávateľ alebo
odberateľ osobou inou ako poštovým podnikom; ak platiteľ takú kópiu dokladu o preprave tovaru nemá,

prevzatie tovaru v inom členskom štáte je povinný preukázať iným dokladom,
c)potvrdením o prijatí tovaru odberateľom alebo osobou ním poverenou, ak prepravu tovaru vykoná
dodávateľ alebo odberateľ; toto potvrdenie musí obsahovať
1.meno a priezvisko odberateľa alebo názov odberateľa a adresu jeho sídla, miesta podnikania,
prevádzkarne, bydliska alebo adresu miesta, kde sa obvykle zdržiava,

2.množstvo a druh tovaru,
3.adresu miesta a dátum prevzatia tovaru v inom členskom štáte, ak prepravu tovaru vykoná dodávateľ,
alebo adresu miesta a dátum skončenia prepravy, ak prepravu tovaru vykoná odberateľ,
4.meno a priezvisko vodiča pozemného motorového vozidla uvedené paličkovým písmom a jeho podpis,
5.evidenčné číslo pozemného motorového vozidla, ktorým sa uskutočnila preprava tovaru, a d) inými

dokladmi, najmä zmluvou o dodaní tovaru, dodacím listom, dokladom o prijatí platby za tovar, dokladom
o platbe za prepravu tovaru.“
VI. Posúdenie námietok kasačnej sťažnosti
K námietke aplikácie neúčinnej normy krajským súdom
47. Podľa § 43 ods. 1 zákona o DPH v znení účinnom od 01.10.2012 do 31.12.2012 (v znení účinnom v

čase uskutočnenia zdaniteľných obchodov): „Oslobodené od dane je dodanie tovaru, ktorý je odoslaný
aleboprepravenýztuzemskadoinéhočlenskéhoštátupredávajúcimalebonadobúdateľomtovarualebo
na ich účet, ak nadobúdateľ je osobou identifikovanou pre daň v inom členskom štáte.“
48. Podľa § 43 ods. 1 zákona o DPH v znení účinnom od 01.07.2022 do 31.12.2022 (v znení účinnom
v čase vydania napadnutého rozsudku): „Oslobodené od dane je dodanie tovaru, ktorý je odoslaný

alebo prepravený z tuzemska do iného členského štátu predávajúcim alebo nadobúdateľom alebo treťou
osobou na účet predávajúceho alebo na účet nadobúdateľa, ak
a) nadobúdateľom je zdaniteľná osoba, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby v inom členskom štáte,
alebo právnická osoba, ktorá nie je zdaniteľnou osobou, a
b) nadobúdateľ podľa písmena a) je identifikovaný pre daň v inom členskom štáte a oznámil svoje

identifikačné číslo pre daň pridelené v inom členskom štáte dodávateľovi.“
49. Sťažovateľ vo svojej kasačnej sťažnosti primárne namietal nesprávne uvedenie a aplikáciu § 43
ods. 1 zákona o DPH v znení účinnom v čase vydania napadnutého rozsudku, nie v čase uskutočnenia
intrakomunitárneho dodania tovaru (november 2012). Uvedeným pochybením došlo podľa sťažovateľa
k porušeniu zákazu retroaktivity právnych noriem. S odkazom na rozhodnutie Najvyššieho správneho

súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Sžfk/68/2020 zo dňa 18. novembra 2021 sťažovateľ argumentoval,
že ide o dôvod pre zrušenie napadnutého rozsudku.
50. Kasačný súd si je vedomý rozhodnutia Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
6Sžfk/68/2020 zo dňa 18. novembra 2021 a jeho argumentácie týkajúcej sa významu vady nesprávnej
citácie právneho predpisu v rozsudkoch správneho súdu, o ktorý sa sťažovateľ opiera. Na druhej strane

však dáva do pozornosti, že neskoršia rozhodovacia činnosť Najvyššieho správneho súdu Slovenskej
republiky tento právny názor upresnila a ustálila sa na názore, že „nesprávna citácia právneho predpisu,
resp. normatívnej právnej vety je dôvodom na zrušenie rozsudku správneho súdu len vtedy, ak (i) je
jednou z?okolností zakladajúcich celkovú nepreskúmateľnosť odôvodnenia rozsudku správneho súdu
v?mierezasahujúcejdoprávaúčastníkakonanianaspravodlivýproces(§440ods.1písm.f)SSP)alebo

v?situácii, (ii) ak z?celého odôvodnenia a?výroku rozsudku správneho súdu je zrejmé, že správny súd
nepochybil len pri citácií právnych predpisov, ale vec aj rozhodol podľa právnej normy (na vec aplikoval),
ktorá sa na prípad nevzťahovala (napr. z?dôvodu neúčinnosti)“ (rozhodnutie Najvyššieho správneho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8Sžfk/101/2020 zo dňa 27. septembra 2023, bod 82; obdobne tiežrozhodnutia Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sfk/33/2021 zo dňa 25. júla
2023,bod79čisp.zn.4Sfk/10/2021zodňa21.septembra2022,bod62).Vintenciáchvyššieuvedeného
kasačný súd pristúpil k posudzovaniu prednesenej sťažnostnej námietky.

51. Kasačný súd konštatuje, že v napadnutom rozsudku, konkrétne v bode 50, sa krajský súd skutočne
dopustil citácie nesprávnej normy. Na vec bol totiž aplikovateľný § 43 ods. 1 zákona o DPH v znení
účinnom do 31.12.2012, pričom krajský súd odcitoval § 43 ods. 1 v znení účinnom do 31.12.2022 (teda
v čase vyhlásenia napadnutého rozsudku). Kasačný súd preto ďalej skúmal, či ide len o chybu v písaní
alebo o vadu s potenciálom na zrušenie napadnutého rozsudku.

52. Z hľadiska § 43 ods. 1 zákona o DPH kasačný súd konštatuje, že toto obsahuje vymedzenie
podmienok oslobodenia od dane pri intrakomunitárnom dodaní. V porovnaní § 43 ods. 1 zákona o DPH
v znení účinnom do 31.12.2012 s § 43 ods. 1 zákona o DPH v znení účinnom do 31.12.2022 došlo k
zmene len v časti podmienky statusu nadobúdateľa tovaru v zahraničí. Zatiaľ čo z pohľadu § 43 ods.
1 zákona o DPH v znení účinnom do 31.12.2012 bolo podstatné, či nadobúdateľ tovaru v zahraničí je
„osobou identifikovanou pre daň v inom členskom štáte“ v prípade § 43 ods. 1 písm. a) a b) zákona

o DPH v znení účinnom do 31.12.2022 bolo podstatné, či nadobúdateľom je zdaniteľná osoba alebo
právnická osoba, ktorá nie je zdaniteľnou osobou, pričom je identifikovaný pre daň v inom členskom
štáte a oznámil svoje identifikačné číslo pre daň pridelené v inom členskom štáte dodávateľovi.
53. Kasačný súd dáva do pozornosti, že hoci krajský súd v bode 50 nesprávne odcitoval § 43 ods. 1
zákona o DPH, v bode 57 napadnutého rozsudku (v časti, ktorej odôvodňuje aplikáciu § 43 zákona

o DPH na prípad sťažovateľa) uviedol: „Z ust. § 43 zákona o DPH vyplýva, že platiteľ DPH (v tomto
prípade žalobca) je povinný preukázať dodanie tovaru do iného členského štátu nadobúdateľovi/
odberateľovi, ktorým je osoba identifikovaná pre daň v inom členskom štáte...“ Napriek nesprávnej
citácii v bode 50 napadnutého rozsudku krajský súd ďalej v napadnutom rozsudku posudzoval
splnenie podmienky nadobudnutia tovaru osobou identifikovanou pre daň v inom členskom štáte podľa

podmienok ustanovenia § 43 ods. 1 zákona o DPH v znení účinnom do 31.12.2012 (teda v správnom
znení). Túto podmienku pritom krajský súd spochybňoval práve na fakticky spochybnenej identite
nadobúdateľa. V argumentácii krajského súdu nemožno nájsť ani zmienku o tom, že by sťažovateľovi
vyčítal niektorú zo zmien, ktoré nastali v § 43 ods. 1 zákona o DPH v znení účinnom do 31.12.2022
(oznámenie identifikačného čísla, špecifické postavenie zdaniteľných/nezdaniteľných osôb a pod.).

54. Navyše kasačný súd zdôrazňuje, že pre rozhodnutie krajského súdu a aj kasačného súdu (body
59. a nasl. tohto rozsudku) sa v predmetnej veci stalo kľúčové spochybnenie podmienky fyzickej
prepravy/odoslania tovaru do zahraničia pri intrakomunitárnom dodaní (vyvrátenie údajov obsiahnutých
na CMR dokladoch sťažovateľa na základe dokazovania vykonaného správcom dane a žalovaným).
Táto podmienka je pritom v § 43 ods. 1 zákona o DPH v oboch zneniach v podstatnom rovnaká.

55. Kasačný súd preto po zohľadnení vyššie uvedeného konštatuje, že v napadnutom rozsudku nejde o
prípad aplikácie právneho predpisu v neúčinnom znení (nesprávneho právneho posúdenia veci), keďže
z celkového odôvodnenia krajského súdu je zrejmé, že tento pracoval (na prípad aplikoval) s právnou
normou v správnom znení a voči sťažovateľovi nevyvodzoval nepriaznivé následky z neskorších zmien
§ 43 ods. 1 zákona o DPH. Napadnutý rozsudok sa kvôli predmetnej vade zároveň ani nestáva celkovo

nepreskúmateľný či nezrozumiteľný.
56. Kasačný súd na dôvažok uvádza, že nepovažuje za účelné zrušovať napadnutý rozsudok krajského
súdu len z dôvodu, aby sa v ďalšom konaní upresnila formulácia citácie právneho predpisu bez vplyvu
na samotné posúdenie predmetnej veci a bez možnosti zmeniť konečný výsledok súdneho konania.
57. S ohľadom na vyššie uvedené preto kasačný súd konštatuje, že sťažnostná námietka sťažovateľa o

aplikácii neúčinnej normy krajským súdom v predmetnej veci nie je dôvodná. V tejto súvislosti kasačný
súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sfk/32/2023 zo
dňa 25. apríla 2024, v rámci ktorého sa kasačný súd vysporiadal s identickou námietkou sťažovateľa
obdobne.
K námietke (ne)unesenia dôkazného bremena v daňovom konaní

58. V súvislosti s nastolenou otázkou dáva kasačný súd do pozornosti, že v rámci daňového konania je
potrebné rozlišovať medzi požiadavkou na preukázanie (i) hmotnoprávnych podmienok oslobodenia od
dane, (ii) formálnych podmienok priznania oslobodenia od dane, (iii) odopretím nároku na oslobodenie
od dane z dôvodu daňového podvodu a (iv) odopretím nároku na oslobodenie od dane z dôvodu
zneužitia práva.

59. Hmotnoprávnymi podmienkami pre priznanie oslobodenia od dane pri intrakomunitárnom dodaní
podľa čl. 138 ods. 1 a čl. 139 ods. 1 je, že (i) právo nakladať s tovarom ako vlastník bolo prevedené
na nadobúdateľa, (ii) dodávateľ preukázal, že tovar bol odoslaný alebo prepravený (predávajúcim,
nadobúdateľom alebo na ich účet) do iného členského štátu a ten istý tovar v dôsledku odoslaniaalebo prepravy fyzicky opustil územie členského štátu začatia odoslania alebo prepravy, (iii) dodanie
nebolo vykonané pre zdaniteľnú osobu alebo nezdaniteľnú právnickú osobu, ktorých nadobudnutia
tovaru v rámci spoločenstva nepodliehajú DPH podľa čl. 3 ods. 1 Smernice (rozhodnutie Súdneho dvora

Európskej únie vo veci B2 Energy s.r.o., C-676/22 zo dňa 29. februára 2024, body 18 a 19). Ide teda o
podmienky (i) statusu - postavenia zdaniteľných osôb, (ii) prechodu práva nakladať s vecou ako vlastník
a (iii) fyzického premiestnenia tovaru z jedného do druhého členského štátu, ktoré nemožno rozširovať
(rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie vo veci B2 Energy s.r.o., C-676/22 zo dňa 29. februára
2024, bod 20). Tieto východiská a materiálne podmienky sú následne premietnuté vnútroštátnym

zákonodarcom v ustanovení § 43 ods. 1 zákona o DPH v znení účinnom do 31. decembra 2012. Zatiaľ
čo medzi materiálne podmienky patrí postavenie (status) zdaniteľných osôb, identita nadobúdateľa,
resp. jeho správne uvedenie na faktúre patrí medzi podmienky formálne (rozhodnutia Súdneho dvora
Európskej únie vo veci B2 Energy s.r.o., C-676/22 zo dňa 29. februára 2024, bod 24; obdobne pri
odpočítaní DPH vo veci Kemwater ProChemie s. r. o., C-154/20 zo dňa 9. decembra 2021, bod 25; vo
veci Ferimet SL, C-281/20 zo dňa 11. novembra 2021, body 26, 27).

60. Platí pritom, že zatiaľ čo nepreukázanie hmotnoprávnej (materiálnej) podmienky pre priznanie práva
na odpočet dane (oslobodenie od dane) je dôvodom pre odopretie tohto práva, v prípade nezrovnalostí
vo faktúre (ako formálnej podmienky) tomu tak bez ďalšieho nie je (obdobne v prípade odpočítania DPH
rozhodnutia Súdneho dvora EÚ vo veci Paper Consult z 19. októbra 2017, C-101/16, bod 41; vo veci
Ferimet, bod 33; vo veci Senatex, bod 38; vo veci Kemwater ProChemie, bod 29). Právo na oslobodenie

od dane pri intrakomunitárnom dodaní však možno odoprieť vtedy, ak porušenie formálnych požiadaviek
malo za následok nemožnosť predloženia jasného dôkazu o tom, že hmotnoprávne podmienky boli
splnené (rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie vo veci B2 Energy s.r.o., C-676/22 zo dňa 29.
februára 2024, bod 28; obdobne v prípade odpočítania DPH vo veci SC Paper Consult SRL, C-101/16
zo dňa 19. októbra 2017, bod 42; vo veci Ferimet SL, C-281/20 zo dňa 11. novembra 2021, bod 36; vo

veci Kemwater ProChemie s. r. o., C-154/20 zo dňa 9. decembra 2021, bod 31) a splnenie materiálnych
podmienok nevyplýva ani z dokazovania vykonaného správcom dane (rozhodnutia Súdneho dvora
Európskej únie vo veci B2 Energy s.r.o., C-676/22 zo dňa 29. februára 2024, body 28, 36 a 37; obdobne
v prípade odpočítania DPH vo veci Ferimet SL, C-281/20 zo dňa 11. novembra 2021, body 34,
43; vo veci Kemwater ProChemie s. r. o., C-154/20 zo dňa 9. decembra 2021, bod 38). Ak je v

daňovom konaní riadne zistené splnenie hmotnoprávnych podmienok v intenciách Smernice, nemôže
vnútroštátna právna úprava daňovníkovi ukladať dodatočné podmienky, ktoré by mohli mať taký účinok,
žepredmetnéprávoniejemožnéuplatniť(rozhodnutieSúdnehodvoraEurópskejúnie voveciKemwater
ProChemie s. r. o., C-154/20 zo dňa 9. decembra 2021, bod 30).
61. Kasačný súd na tomto mieste zdôrazňuje, že správcom dane a žalovaným deklarovaným dôvodom

pre nepriznanie práva na oslobodenie od dane podľa § 43 ods. 1 zákona o DPH v znení účinnom
do 31. decembra 2012 bolo neunesenie dôkazného bremena sťažovateľa vo vzťahu k preukázaniu
(i) odoslania/prepravy tovaru do iného členského štátu a jeho fyzického opustenia územia Slovenskej
republiky a (ii) identity nadobúdateľa/odberateľa deklarovaných tovarov. Kasačný súd konštatuje, že
pokiaľ správca dane a žalovaný argumentovali, že sťažovateľ nepreukázal, že jeho tovary boli dodané

deklarovanému nadobúdateľovi/odberateľovi v inom členskom štáte (resp. dodanie od deklarovaného
dodávateľa bolo spochybnené), spochybnili práve splnenie materiálnej/hmotnoprávnej podmienky práva
na oslobodenie od dane - dodanie tovaru osobe so statusom zdaniteľnej osoby v zahraničí, resp.
nezdaniteľnej právnickej osobe, ktorých nadobudnutia tovaru v rámci spoločenstva podliehajú DPH.
62. Ľahká zneužiteľnosť práva na oslobodenie od dane pri intrakomunitárnom dodaní podľa § 43 ods. 1

zákonaoDPHviedlaajvnútroštátnehozákonodarcuktomu,žeprioritnezaťažildôkaznýmbremenomna
preukázanie splnenia hmotnoprávnych podmienok oslobodenia od dane práve daňový subjekt, ktorý si
toto právo uplatňuje (§ 24 ods. 1 Daňového poriadku; rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky
sp. zn. IV. ÚS 555/2023 zo dňa 18. marca 2024, bod 31, ako aj obdobne rozhodnutia Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sžf/10/2015 zo dňa 3. februára 2016, sp. zn. 6Sžfk/7/2016 zo

dňa 27. septembra 2018, sp. zn. 5Sžfk/15/2018 zo dňa 30. apríla 2019 a iné). Obchodné transakcie
pritom nepostačuje deklarovať len po formálnej stránke (vystavenou faktúrou, zmluvou), predložené
doklady musia byť odrazom reálneho plnenia, ktoré v prípade vzniku pochybností preukazuje daňový
subjekt. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže,
nemôže byť nárok - daňové oprávnenie uznané (rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.

zn. 9Sžfk/1/2019 zo dňa 21. apríla 2020, bod 40, publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky a rozhodnutí súdov pod R 26/2021; sp. zn. 6Sžfk/20/2018 zo dňa 11. júna 2019,
body 49 a 50, publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a rozhodnutí
súdov pod R 6/2020).63. Vyššie uvedené však neznamená, že dôkazné bremeno daňového subjektu je bezvýhradné, resp.
neobmedzené (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Sžfk/40/2018 zo dňa 3.
septembra 2019, bod 54). Dokazovanie v daňovom konaní a aj prenos dôkazného bremena medzi

daňovým subjektom a správcom dane má svoje pravidlá. „Daňový subjekt má v daňovom konaní
dve základné povinnosti: povinnosť tvrdiť a povinnosť svoje tvrdenia dokázať. Formálne sa obe tieto
povinnosti realizujú tak, že daňový subjekt podá riadne vyplnené daňové priznanie (povinnosť tvrdiť),
pričom spolu s ním predloží správcovi dane písomné doklady, ktoré je podľa právnych predpisov
povinný viesť (dôkazná povinnosť). Takto si daňový subjekt splní svoje povinnosti v daňovom konaní,

teda aj povinnosť dôkaznú. Ak však správca dane pri preverovaní uvedených písomných podkladov
preukázateľne spochybní vierohodnosť, pravdivosť alebo úplnosť dôkazov predložených daňovým
subjektom, potom možno konštatovať, že správca dane splnil svoju dôkaznú povinnosť a v takom
prípade je opäť len na daňovom subjekte, či predložením alebo navrhnutím ďalších dôkazov vyvráti
spochybnenie jeho pôvodných dôkazov správcom dane. Týmto spôsobom dochádza v procese
dokazovania v daňovom konaní k presúvaniu dôkazného bremena medzi správcom dane a daňovým

subjektom, čo predstavuje praktické vyjadrenie kombinácie uplatňovania zásady vyhľadávacej a zásady
prejednacej“ (rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 377/2018 zo dňa 14.
novembra 2018, bod 21; obdobne sp. zn. III. ÚS 401/09 zo dňa 16. decembra 2009).
64.Zákonodarcavovzťahukpreukazovaniusplneniapodmienokoslobodeniaoddaneustanovujeokruh
dôkazov identifikovaných v § 43 ods. 5 zákona o DPH v znení účinnom do 31. decembra 2012 „Ich

preukázanímplatiteľdaneunesiedôkaznébremenotýkajúcesatvrdeniaoreálnomuskutočnenídodania
tovaru z tuzemska do iného členského štátu... Keď daňový subjekt svoje dôkazné bremeno vyčerpal,
dôkazné bremeno sa presúva na správcu dane. Vykonaným dokazovaním musí správca dane vyvrátiť
daňovým subjektom predkladané dôkazy o splnení zákonom stanovených podmienok na oslobodenie
od dane alebo ... musí správca dane preukázať, že posudzovaná transakcia bola súčasťou reťazca

zaťaženého daňovým podvodom, o ktorom žalobca vedel alebo musel vedieť“ (rozhodnutie Ústavného
súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 555/2023 zo dňa 18. marca 2024, bod 31).
65. Inými slovami, nepostačuje predložiť faktúru či dodacie listy, ak správca dane nadobudne na základe
vykonaných dôkazov dôvodnú pochybnosť o uskutočnení deklarovaného zdaniteľného plnenia, vyzýva
daňový subjekt na predloženie ďalších dôkazov (§ 46 ods. 5 Daňového poriadku) a týmto naň prenáša

dôkazné bremeno za účelom rozptýlenia identifikovaných pochybností správcu dane (rozhodnutie
Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 705/2017 zo dňa 15. novembra 2017, publikované
v ZNaUÚS pod č. 71/2017 rovnako aj sp. zn. IV. ÚS 555/2023 zo dňa 18. marca 2024, bod 46).
66. Dôvodom na prenos dôkazného bremena opäť na daňový subjekt nie je preto akákoľvek pochybnosť
správcu dane o pravdivosti a hodnovernosti predložených listinných dokladov, ale len pochybnosť

dôvodná.Takoujepochybnosťsprávcudane,ktorámáoporuvsprávcomdanezistenýchskutočnostiach
obsiahnutých v administratívnom spise a je naozaj spôsobilá objektívne vyvolať pochybnosti o splnení
podmienok pre priznanie oslobodenia od dane podľa § 43 ods. 1 zákona o DPH v znení účinnom
do 31. decembra 2012 (mutatis mutandis rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
6Sžfk/40/2018 zo dňa 3. septembra 2019, rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I.

ÚS 259/2022 zo dňa 12. októbra 2022, sp. zn. IV. ÚS 86/2022 zo dňa 15. februára 2022, či sp. zn. IV.
ÚS 555/2023 zo dňa 18. marca 2024, bod 47).
67. Hoci je to práve správca dane, ktorý vedie dokazovanie v daňovom konaní, pričom hodnotenie
získaných dôkazov podlieha jeho voľnej úvahe (zásada voľného hodnotenia dôkazov), neznamená to,
že môže jednotlivé dôkazy vyhodnocovať svojvoľne. Práve naopak, musí posudzovať získané dôkazy

jednotlivo ako aj vo vzájomných súvislostiach, pričom je povinný aj prihliadať na všetko, čo pri správe
daní vyšlo najavo, aj v prospech daňového subjektu (§ 3 ods. 1 a 3 Daňového poriadku).
68. Je potrebné dodať, že „určiť presnú hranicu, po ktorú je dôkazná povinnosť na daňovom
subjekte a hranicu, od ktorej ho už dôkazné bremeno nezaťažuje, býva častokrát náročné a pomerne
nejednoznačné. V zásade je však treba pripomenúť, že daňový subjekt ako podnikateľ koná vo

vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť. Ak má teda preukázať zodpovedný prístup, mal by sa
snažiť vo vlastnom záujme, v reálnom čase uskutočňovania obchodu získavať dôkazy o tom, že bol
uskutočnený“(rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Sžf/66/2016 zo dňa 31. mája
2018, bod 77).
69. Aplikujúc vyššie uvedené na prejednávanú vec kasačný súd poukazuje na to, že sťažovateľ

nepredložilsprávcovidanevšetkydokladyvyžadované§43ods.5zákonaoDPHvzneníúčinnomdo31.
decembra 2012 za účelom preukázania uplatneného práva na oslobodenie intrakomunitárnych dodaní
preodberateľovMÁRTONHOLZKft.aMIREATRANZKft.(Maďarsko)oddanepodľa§43ods.1zákona
o DPH v znení účinnom do 31. decembra 2012. Pokiaľ ide o predložené CMR doklady tieto neobsahovalivšetky požadované náležitosti - v kolónke identifikujúcej miesto, kde mal byť tovar dodaný, je uvedené
len: Budapest, Maďarsko alebo Kapošvár, Maďarsko, bez konkrétnej adresy, na ktorej mal byť tovar
vyložený. Taktiež v jednom prípade absentuje potvrdenie prijatia tovaru odberateľom a v ďalších dvoch

dokladochsanachádzalenpečiatkaodberateľabezpodpisu.Pokiaľkrajskýsúdvnapadnutomrozsudku
konštatoval neúplnosť sťažovateľom predložených CMR dokladov z dôvodu absencie uvedenia presnej
adresy miesta dodania (bolo všeobecne uvedené len mesto), resp. konkrétnej adresy vyloženia tovaru,
kasačný súd uvedené potvrdzuje. Ide o neúplnosť, ktorá vyplýva priamo z § 43 ods. 5 zákona o DPH
v znení účinnom do 31.12.2012 a uvedená neúplnosť má dopad na posudzovanie hodnovernosti CMR

dokladu.
70. Správca dane, žalovaný a ani krajský súd však svoje rozhodnutia nepostavili len na neúplnosti
CMR dokladov predložených sťažovateľom. Správca dane vykonal rozsiahle dokazovanie v snahe
preveriť korektnosť údajov uvedených v predložených CMR dokladoch. V tomto smere je podstatné,
že predložené CMR doklady obsahovali okrem dátumu uskutočnenia prepravy tiež údaje o prepravcovi
a údaje o motorových vozidlách, ktorými mala byť preprava uskutočňovaná (EČV: Q. a T.). Za účelom

preverenia údajov deklarovaných sťažovateľom správca dane požiadal NDS o preverenie pohybu
predmetných vozidiel v relevantnom období prostredníctvom elektronického mýtneho systému. Kasačný
súd sa oboznámil s doručenými odpoveďami a ich prílohami (CD-nosičmi s dátami k prejazdom), pričom
sa stotožnil s krajským súdom v tom, že tieto dôkazy vyvracajú pravdivosť (neúplných) CMR dokladov
predložených sťažovateľom. Vo vzťahu k deklarovaným dodávkam pre odberateľa MÁRTON HOLZ

Kft. mal prepravu vykonať prepravca F. L.. Z predložených dokladov od NDS vyplýva, že deklarovaný
prepravca dňa 28.11.2012 vykonal prepravu do Plešivca, pričom sa nepotvrdila preprava deklarovaná
na CMR doklade vozidlom evidenčné číslo Q. pre spoločnosť MÁRTON HOLZ Kft. zo Slovenska
do Maďarska; vozidlo s evidenčným číslom Q. nemá dňa 28.11.2012 mýtny záznam a záznam o
pohybe vozidla v smere z Kocihy do Maďarska. Z odpovede NDS, tak vyplýva, že sa nepotvrdila

preprava vozidlom s evidenčným číslom Q. na úsekoch ciest cez hraničný priechod Kráľ alebo Šiatorská
Bukovinka v deklarovaný deň dodania tovaru pre odberateľa MÁRTÓN HOLZ Kft. Pri deklarovanom
dodaní tovaru pre odberateľa MIREA TRANS Kft. mal prepravu vykonať samotný odberateľ, tovar
mal byť dodaný motorovým vozidlom s evidenčným číslom T.. Z odpovedí NDS vyplýva, že motorové
vozidlo s evidenčným číslom T. nemá žiadny mýtny záznam v elektronickom mýtnom systéme. Kasačný

súd v zhode s krajským súdom konštatuje, že tým, že spoločnosť MIREA TRANS Kft. nezaevidovala
predmetné motorové vozidlo v elektronickom mýtnom systéme, dosvedčuje tomu, že nemala ani v
úmysle jazdiť motorovým vozidlom s evidenčným číslom T. po cestách na Slovensku. Navyše sťažovateľ
tieto zistenia žiadnym spôsobom nerozporuje, a to ani v žalobe, ani v kasačnej sťažnosti.
71. Vyššie uvedené skutočnosti, ktoré majú oporu v dokazovaní vykonanom správcom dane,

súčasne predstavujú dôvodnú pochybnosť o splnení jednej z kumulatívnych materiálnych podmienok
uplatneného práva na oslobodenie od dane pri intrakomunitárnom dodaní podľa § 43 ods. 1 zákona
o DPH v znení účinnom do 31. decembra 2012, a to o odoslaní/preprave tovaru do iného členského
štátu a o jeho opustení územia Slovenskej republiky; teda o podmienke fyzického premiestnenia tovaru
z jedného do druhého členského štátu Európskej únie.

72. Takto pomenovanú pochybnosť sa nepodarilo sťažovateľovi rozptýliť ďalším dokazovaním. Prepravu
v zdaňovacom období november 2012 mali vykonávať podľa predložených CMR dokladov prepravca F.
L. a samotný deklarovaný odberateľ MIREA TRANZ Kft. Čo sa týka pána F. L. ten síce potvrdil vykonanie
prepravy pre sťažovateľa na vozidle Q., avšak neuvádzal žiadne bližšie údaje o preprave (kedy, ako,
na akých úsekoch, miesto-konkrétna adresa dodania, resp. vykládky tovaru) a ani žiadnym spôsobom

neobjasnil skutočnosti, ktoré správca dane zistil prostredníctvom NDS. Rovnako tak spoločnosť MIREA
TRANZ Kft. síce formálne potvrdil vykonanie prepravy, ale taktiež nemal konkrétne údaje o uskutočnení
prepravy (ako, kedy, na akých úsekoch, miesto - konkrétna adresa dodania, resp. vykládky).
73. Vo vzťahu k predneseným sťažnostným námietkam kasačný súd konštatuje, že sťažovateľ v
rámci kasačnej sťažnosti iba vo všeobecnosti konštatuje, že splnil hmotnoprávne podmienky na

priznanie nároku na oslobodenie od dane za zdaňovacie obdobie november 2012 bez toho, aby
poukázal na konkrétne skutočnosti, ktoré tieto tvrdenia preukazujú. Kasačný súd zdôrazňuje, že z
preskúmavaných rozhodnutí je zrejmé, aké dôkazy boli vykonané, aké skutkové zistenia vyvodili daňové
orgány z vykonaných dôkazov, ako vyhodnotili vykonané dôkazy a na základe akých úvah dospeli k
záveru, že neboli splnené podmienky pre oslobodené dodanie tovaru do iného členského štátu. Tieto

závery sťažovateľ sťažnostnými námietkami konkrétne nerozporuje, pretože sťažnostná argumentácia
neobsahuje skutkovú a právnu argumentáciu, v ktorej by sťažovateľ konkrétne namietal nesprávnosť
a nezákonnosť záverov daňových orgánov (aké dôkazy boli nesprávne vyhodnotené, z akého dôkazuvyplýva iné zistenie ako vyvodili daňové orgány, ktorý z dôkazov a prečo bol nesprávne vyhodnotený
a pod.).
74. Za tohto dôkazného stavu sa kasačný súd zhoduje s krajským súdom, žalovaným a správcom dane,

že sťažovateľ v daňovom konaní neuniesol svoje dôkazné bremeno, nevyvrátil relevantné pochybnosti
správcu dane a nepreukázal splnenie podmienky fyzického premiestnenia (prepravenia) tovaru zo
Slovenska do Maďarska v označených dňoch. Nepreukázal teda splnenie podmienok pre oslobodenie
od dane podľa § 43 ods. 1 zákona o DPH v znení účinnom do 31. decembra 2012 pri sporných dodaniach
v zdaňovacom období november 2012 pre deklarovaných maďarských odberateľov - spoločnosti

MÁRTON HOLZ Kft. a MIREA TRANZ Kft.. Správca dane a žalovaný na druhej strane vykonaným
dokazovaným dôvodne spochybnili (vyvrátili) pravdivosť údajov na predložených (neúplných) CMR. Z
dôvodu, že správca dane a žalovaný vykonaným dokazovaním vyvrátili pravdivosť údajov obsiahnutých
na predložených CMR dokladoch, nemožno na predmetnú vec aplikovať ani rozhodovaciu činnosť
kasačného súdu týkajúcu sa dôkaznej sily náležite nevyvrátených (nespochybnených) CMR dokladov,
ktorej sa sťažovateľ dovolával.

VII. Záverečné zhodnotenie a odôvodnenie rozsudku v časti trov
75. Sumarizujúc vyššie uvedené skutočnosti kasačný súd uzatvára, že nezistil dôvodnosť kasačných
námietok sťažovateľa. Rozsudok krajského súdu považuje za v podstatnej časti preskúmateľný a
vychádzajúci zo správneho právneho posúdenia veci, nezistil ani odklon krajského súdu od ustálenej
rozhodovacej činnosti kasačného súdu. Preto kasačnú sťažnosť sťažovateľa podľa § 461 SSP ako

nedôvodnú zamietol.
76. O náhrade trov kasačného konania rozhodol kasačný súd tak, že ju žiadnemu z účastníkov nepriznal,
keďže sťažovateľ nemal úspech v kasačnom konaní a u procesne úspešného žalovaného nezistil
výnimočné dôvody, pre ktoré by mohol spravodlivo požadovať náhradu trov konania (§ 467 ods. 1 v
spojení s § 167 ods. 1 a § 168 SSP).

77. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0
(§ 463 SSP v spojení s § 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.