Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, January 30, 2025

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 8CoP/1/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8119204599
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 01. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eduard Valenčin

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2025:8119204599.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Eduarda Valenčina a členov

senátu JUDr. Jany Burešovej a JUDr. Mariana Hoffmanna, PhD., v spore navrhovateľky: A. B. C., nar.
XX.XX.XXXX, bytom D. XXX, právne zastúpená: Mgr. Peter Troščák, advokát so sídlom, Hlavná 50,
080 01 Prešov, proti odporcovi: E. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom Wendelsteinstr. 11, 833 71 Stein an
der Traun, Spolková republika Nemecko, právne zastúpený: JUDr. Jolana Fuchsová, PhD., advokátka
so sídlom, Štúrova 20, 040 01 Košice, o určenie vyživovacej povinnosti medzi manželmi, o odvolaní
žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Prešov, č.k. 29Pc/23/2019 - 885 zo dňa 18.01.2024, takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok.

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) odvolaním napadnutým rozsudkom zamietol
návrh navrhovateľky na určenie manželského výživného (I. výrok) a vyslovil, že žiaden z účastníkov
nemá právo na náhradu trov konania (II. výrok). V rámci odôvodnenia svojho rozhodnutia uviedol, že
návrhom zo dňa 07.03.2019 navrhla navrhovateľka, aby súd uložil odporcovi povinnosť prispievať jej na
výživu sumou 2.000 eur mesačne odo dňa podania návrhu, so splatnosťou vždy do 15. dňa v mesiaci.
Navrhovateľka svoj návrh odôvodnila tým, že Okresným súdom Prešov je pod sp. zn. 30P/140/2018

vedené konanie o rozvod manželstva, a že dňa 28.06.2018 uzatvorila s odporcom dohodu, na základe
ktorej sa manžel zaviazal uhrádzať jej sumu 2.000 eur, počnúc od augusta roku 2018 do mesiaca, v
ktorom nadobudne právoplatnosť rozsudok o rozvode manželstva. Navrhovateľka uviedla, že manžel
túto dohodu neplní od februára roku 2019.

2. Súd prvej inštancie poukázal na to, že odporca s návrhom nesúhlasil, žiadal ho zamietnuť. K dohode
zo dňa 28.06.2018 uviedol, že túto považuje za absolútne neplatnú, nakoľko ju nepodpísal slobodne,

ale pod tlakom manželky a pri podpise bola zneužitá jeho nedostatočná znalosť slovenského jazyka.
Navrhovateľka mu znemožňuje stretávať sa s ich maloletým synom, ktorý ho odmieta v dôsledku
ovplyvňovania matkou. Od 08/2018 do 01/ 2019 posielal na účet matky mesačne sumu 2.000 eur,
v čom bolo zahrnuté výživné pre maloletého vo výške 500 eur. Odporca spochybnil navrhovateľkou
opísanú finančnú situáciu, keďže na syna prispieval 500 eur mesačne a navrhovateľka má dostatok
finančných prostriedkov na účte, kam jej odporca počas manželstva posielal mesačne nemalé finančné
prostriedky, ako aj sumu 150.000 eur za predaj bytu a chalupy, teda navrhovateľka má dostatok

finančných prostriedkov z BSM. Odporca tiež uviedol, že z Nemecka mu prestali vyplácať prídavky na
dieťa a tieto nemalé prostriedky pravdepodobne poberá navrhovateľka. Navrhovateľka ho k podpisu
dohody nútila pod tlakom toho, že nepodpíše spoločné daňové priznanie, ktoré bolo nevyhnutné podať
v Nemecku, čo by viedlo k nárastu dane približne o 9.000 eur. Podľa povinného je predmetná dohodaneplatnáajprerozporshmotnýmprávom,rovnakotakprerozporsdobrýmimravmi,akoajpreneurčitosť
a nezrozumiteľnosť. Navrhovateľka je vzdelaním právnička, vypracovala dohodu, ktorá ho stavia do
nevýhodného postavenia, jedná sa o dohodu v ktorej sa vopred vzdáva práv, ktoré mu vzniknú v

budúcnosti, dohodu ktorou sa vyporiadava BSM v čase trvania manželstva, a to spôsobom, že všetko
nadobúda navrhovateľka, bez akejkoľvek výplatnej povinnosti voči nemu.

3. Súd prvej inštancie v predmetnej veci prvýkrát rozhodol rozsudkom zo dňa 27.05.2021 tak, že
návrh navrhovateľky zamietol. Na základe odvolania navrhovateľky odvolací súd uznesením zo dňa

15.03.2022 tento rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
Odvolací súd konštatoval, že s poukazom na zásadu materiálnej pravdy je nevyhnutné predmetnej
veci vypočuť odporcu a zároveň aj dopočuť navrhovateľkou, hlavne ku skutočnostiam, ktoré sú v
tomto konaní sporné. Súd prvej inštancie po vrátení veci doplnil dokazovanie podrobným výsluchom
účastníkov, písomnými vyjadreniami účastníkov, oboznámením sa s obsahom spisu Okresného súdu
Prešov, sp.zn. 28P/34/218, a spisov OR PZ Poprad č.k. F.- XXX/X-XXX-XX-XXXX, F./X -G.- H. -XXXX,

Okresného úradu Prešov č.k. F./XXXXXX, oboznámením správ Psychosociálneho centra s.r.o. Prešov,
výpismi z účtov navrhovateľky, výplatnými páskami odporcu, ako aj ďalším spisovým materiálom.

4.Súdprvejinštanciezistil,žeúčastnícibolimanželiaod18.12.2004do02.07.2020,kedyichmanželstvo
bolo rozvedené. Rozsudok v tejto časti nadobudol právoplatnosť dňa 11.08.2020. Pokiaľ by nárok

navrhovateľky bol dôvodný, tak len od podania návrhu, teda od 07.03.2019 do 11.08.2020. Rozsudok, v
časti úpravy pomerov k maloletému, okrem osobnej starostlivosti, bol zrušený a vec bola vrátená súdu
prvého stupňa na nové rozhodnutie.
V konaní vedenom Okresným súdom Prešov pod sp.zn. 28P/34/2018 bol dňa 8.11.2023 vyhlásený
rozsudok, ktorým súd rodičovskú dohodu zo dňa 28.06.2018 neschválil, konanie o zverenie maloletého

A. zastavil, rozhodol, že obaja rodičia sú oprávnení a povinní maloletého zastupovať a spravovať jeho
majetok, určil otcovi povinnosť platiť výživné vo výške 500 Eur mesačne, ktoré má poukazovať k rukám
matky vždy do 15. dňa v mesiaci, počnúc 01.04.2018 do 11.08.2020, dlžné výživné za obdobie od
01.04.2018 do 11.08.2020 neurčil, v prevyšujúcej časti návrh matky na výživné zamietol. Vo veci bolo
podané odvolanie.

5. Z výpisu z účtu navrhovateľky zistil, že navrhovateľka má v Tatra banke a. s. vedený účet pod číslom
IBAN C. XX XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX a sporiaci systém IBAN C. XX XXXX XXXX XXXX XXXX
XXXX. Odporca na účet navrhovateľky v roku 2017 zasielal mesačne 4.000 eur.
Odporca predložil vyúčtovanie nákladov, ročných a mesačných, ktorý mu zaslala navrhovateľka v roku

2017, z ktorého je zrejme, že jej mesačné výdavky sú asi 2.300 eur už aj so splátkou hypotéky.
V roku 2018 navrhovateľka z tohto účtu previedla na svoj účet v januári sumu 14.000 eur, 31.3. vybrala
v hotovosti 3.000 eur, 21.04. previedla zo sporiaceho systému na svoj účet 4.000 eur a celkovo v apríli z
bankomatu alebo v hotovosti vybrala 6.150 eur, v máji vybrala v hotovosti alebo z bankomatu 10.600 eur,
okrem toho dňa 30.05. previedla zo sporiaceho systému späť na účet 10.400 eur a následne vybrala

v hotovosti 10.000 Eur. Celkovo tak navrhovateľka od januára 2018 do mája 2018 okrem platieb, ktoré
uskutočňovala bezhotovostne vybrala z účtu takmer 30.000 eur.
Z výpisov z účtov odporcu súd zistil, že v júli 2018 zaslal na účet navrhovateľky sumu 2.000 eur, rovnako
aj v septembri, októbri, novembri, decembri 2018 a januári 2019. Od februára 2019 zasielal po 500 eur,
ako výživné pre maloletého A..

Do apríla 2018 navrhovateľka uskutočnila úplné prečerpanie účtu vo výške 10.947 eur. Finančné
prostriedky použila na vlastné účely, vzniknutý debet uhradil odporca.

6. Zo záznamu Okresného riaditeľstva policajného zboru Prešove, odbor poriadkovej polície, obvodné
oddelenie PZ Veľký Šariš, zo dňa 29.04.2020 súd zistil, že dňa 29.04.2020 doložila oznamovateľka B.

C. CD nosič, na ktorom je audiovizuálny záznam o dĺžke 2 min 24 sekúnd a je na ňom zachytený jej
manžel E. C. I., stojaci pravdepodobne vo vchodových dverách do domu, držiaci pred sebou mobilný
telefón. Na tomto zázname dochádza k výmene názorov medzi manželmi. E. C. I. tu B. C. povie, že
jej nikdy nič neurobil zle, že je psychopatka, odporúča manželke, aby vyhľadala pomoc, že klame bez
hraníc, že mala traumatický zážitok. Je treba uviesť, že manžel hovorí ticho a pokojne, hlavne tú časť o

znásilnení, zvýšeným hlasom práve hovorí oznamovateľka B. C., ktorá sa ho opakovane pýta na dôvod
jej traumy a znásilnenie. Vyzýva ho aby to proti nej „použil”. Ďalej sa ho manželka pýta na peniaze, čo
s nimi robí a dopovedá vety za manžela, ktorý nedopovie, to čo chcel povedať. Padnú tam ešte slová
o rozvode a pod.Poverený príslušník na tomto zázname nezaznamenal žiadne protiprávne konanie. Zo záznamu nie je
možné určiť, či sú v blízkosti iné osoby, či je to na verejnosti prístupnom mieste, taktiež nie je možné
zistiť, či manžel má zapnutý mobilný telefón, či si to nahráva a apod.

7. Zo správy F. J. H., odbor všeobecnej vnútornej správy, oddelenie priestupkov, zo dňa 13.06.2022 súd
zistil, že v zmysle § 76 ods. 2 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov
(ďalej len zákon o priestupkoch) v priestupkovej veci vedenej pod č. k: F./XXXXXX, bolo dňa 13.06.2022
vydané rozhodnutie o zastavení konania v zmysle § 76 ods. 1 písm. f) zákona o priestupkoch. Išlo o

konanie o priestupku, ktorého sa mal dopustiť odporca sa voči navrhovateľke v marci 2018.

8. Súd prvej inštancie zároveň zistil, že pani C. K., ktorá pracuje u zamestnávateľa odporcu v SRN,
zaslalaodporcovie-mail,ktoréhoprekladsúdoboznámilavktoromsauvádza:„Vašamanželka,sktorou
sa zjavne nachádzate v rozvodovom konaní, v posledných týždňoch niekoľkokrát volala na Centrálne
pracovisko pre zahraničné školy. Účelom týchto telefonátov bolo, zdiskreditovať Vás nielen ako človeka,

ale najmä ako vedúceho nemecky hovoriaceho oddelenia. Viackrát sa vyjadrila, že takýto jeden "úradník
ako Vy by nikdy nemal smieť vyučovať ako bavorský úradník v školstve na Slovensku". Spomenula
najmä to, že je voči Vám v Bavorsku zahájené trestné konanie na základe zatajenia a sprenevery peňazí
ako aj chýbajúcich platieb a sprenevery výživného na Vášho syna. Vaša manželka ma aj informovala, že
bude v tom smere písať aj "pani A.", pretože Vy by ste viac nemali smieť pracovať ako nemecký úradník.

Celkovo spravila Vaša manželka veľmi napätý a vysoko emocionálny dojem. Na vecné argumenty
veľmi nereagovala. Chcela by som Vás požiadať, aby ste na Vašu pani zapôsobili v tom smere, aby s
týmito telefonátmi do budúcna skončila. Opakovane som Vašej manželke oznámila, že zo strany dozoru
školstva neexistujú voči Vám žiadne námietky a že ako vedúci nemeckého oddelenia a hovorca regiónu
škôl s nemeckým profilom si Vaše úlohy plníte vzorne.“

9. Súd prvej inštancie sa v predmetnej veci relatívne rozsiahlo venoval citácii rozhodnutí ktoré riešili
úpravu styku odporcu so synom účastníkov resp. úpravy výživného. Odvolací súd, vzhľadom na predmet
konania, poukazuje v tejto súvislosti iba na nižšie uvedené zistenia súdu prvej inštancie.
Zo správ Psychosociálneho centra s.r.o. Prešov zo dňa 7.8.2018 a 18.1.2019 (č. l. 175, 176) súd zistil, že

matka so synom toto centrum vyhľadali kvôli ťažkostiam súvisiacim s rozvodom. Objektívne pri vyšetrení
maloletéhobolozistené,žekontaktsnímbolľahkonadviazateľný,vinterakciispontánny,komunikatívny,
odvážny. Koncentrácia pozornosti kolísavá. Opakovanie a spontánne, bez otázok od psychológa sa
vracia k téme otca, hovorí o tom, že s ním nemá žiaden vzťah, že sa s ním nechce stretávať. Keby ho
mal otec rád, tak by sa nedomáhal vzťahu so mnou, otec je sviňa, myslí len na seba, na svoj žalúdok

a telku. Jemu nikdy nešlo o mňa, išlo mu o peniaze a chcel nahnevať mamku. Aj keby urobil čokoľvek,
tak ho už nikdy nebudem mať rád. Test rodinných vzťahov poukázal na silne negatívne emócie dieťaťa
k otcovi, k matke má až idealizujú žijúce tendencie, je zdrojom lásky, otec objektom nepriateľstva.
Celým vyšetrením sa výrazne nesie téma otca, ktorou je dieťa pravdepodobne až neprimerane sýtené v
domácom prostredí. V závere sa konštatuje, že dieťa má výrazne negatívne prežívanie smerom k otcovi,

v prežívaní dominuje emócia hnevu, zachytené pocity smútku. Psychológovia odporúčajú regulovať
prísun informácií o vzťahu matky a otca smerom k dieťaťu, informácie podávať pravdivo, no primerane
veku, nezahlcovať.
Na základe odporúčania súdu, vzhľadom na predchádzajúcu spoluprácu s Psychosociálnym centrom sa
mali v danom centre uskutočniť stretnutia rodičov a maloletého. Matka prišla na stretnutie 17.12.2018

pred plánovaným stretnutím (19.12.2018), ktoré malo prebehnúť za účasti oboch rodičov, pričom sa
vyjadrila, že sa stretnutia nezúčastní, pokiaľ bude prítomný jej manžel. Neznesie s ním byť v jednej
miestnosti a taktiež sa s ním nestretne ani syn. Vyjadrila sa, že syn má z neho strach, obáva sa, že
otec matku zabije a podobne. Dňa 18.12.2012 zatelefonovala, že je spolu so synom veľmi chorá a že
z tohto dôvodu sa stretnutia nezúčastnia. Na dané stretnutie 19.12.2018 už matka so synom neprišla,

dostavil sa iba otec.

10. Súd prvej inštancie ďalej citoval z nálezu Ústavného súdu SR, sp. zn. IV. ÚS 47/2023 zo dňa
12.4.2023, v konaní o rozvod manželstva, sp. zn. 30P/140/2018, kde je okrem iného uvedené: “
Nad rámec už uvedeného ako obiter dictum ústavný súd už len pre úplnosť vyhodnocuje konkrétnu

argumentáciu sťažovateľky, ktorú prezentovala v replike a ktorou atakuje postup pôvodnej zákonnej
sudkyne pri oslovovaní sťažovateľky jej priezviskom a pri odôvodňovaní meritórneho rozhodnutia,
uvedením citácie z knihy Prorok, ako irelevantnú pre posúdenie existencie zbytočných prieťahov, no
dostatočne relevantnú pre možnosť zhodnotenia animozity samotnej sťažovateľky k pôvodnej zákonnejsudkyni. V tomto ohľade ústavný súd ďalej zdôrazňuje, že zohľadňovanie najlepšieho záujmu dieťaťa
v snahe zaistiť jeho zdravý psychický a fyzický vývin, by malo byť leitmotívom nielen v postupe
všeobecných súdov rozhodujúcich vo veciach starostlivosti o maloletých, ale (primárne a kľúčovo) aj v

postupe rodičov, ktorí sa sami na starostlivosti a výchove maloletého podieľajú, resp. ktorí by sa mali na
tejto starostlivosti a výchove podieľať. Rodina ako komplexná a osobitá inštitúcia má pre vývoj ľudskej
bytosti nenahraditeľný význam. Aj z tohto dôvodu je v záujme dieťaťa mať kontakt s oboma rodičmi,
pokiaľ sú riadne výchovne spôsobilí, lebo aj rešpekt k právam iných je jedným z predpokladov riadnej
výchovy. V tomto smere preto vyznieva paradoxne konštatovanie sťažovateľky o zľahčení postupu

okresného súdu v napadnutom konaní z dôvodu, že otec už ani nežiada upraviť styk. Uvedený stav
nie je dôsledkom ničoho iného ako uvedomenia si otca vážnosti situácie, s ohľadom na pretrvávajúci
odmietavý postoj sťažovateľky k celkom prirodzenej požiadavke zabezpečenia styku s maloletým, ktorý
napokon vyústil v odcudzenie sa maloletého k otcovi a spôsobil ťažko napraviteľný stav, ktorý sa okresný
súd snažil sanovať nariadenými výchovnými opatreniami, ktoré však, ako už bolo zdôraznené (body 12
a 31 tohto nálezu), len ťažko plnia svoj účel. Úprava vzájomných vzťahov medzi rodičmi a deťmi nie je

ohraničenávýlučneexistujúcimplatnýmprávnymrámcom.Jedeterminovanávovzťahochmedzirodičmi
navzájom a rodičmi a deťmi aj všeobecne akceptovateľnými morálnymi pravidlami, z ktorých napokon
právnepravidlávmnohomčerpajú.Pokiaľpretozákonnýsudcavtakomtokonaníprirozhodovanívoveci
nad rámec záväzného odôvodnenia poukáže na zdôraznenie správnosti svojich záverov aj na citácie z
knihy Prorok, takémuto postupu nemožno nič vyčítať. Zvlášť v situácii, v ktorej je viac ako zrejmé, že

jeden z rodičov si najlepší záujem dieťaťa stotožňuje so svojím vlastným záujmom.”.

11. Súd prvej inštancie správne citoval, že za výkon práva v rozpore s dobrými mravmi možno považovať
len také konanie, ktorého cieľom nie je dosiahnutie účelu a zmyslu sledovaného právnou normou, ale
ktoré je v rozpore s ustálenými dobrými mravmi vedené priamym úmyslom spôsobiť inému účastníkovi

ujmu (rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa 12.11.2014 sp. zn. 31Cdo/3931/2013).
Rozporsdobrýmimravmividelsúdprvejinštancievchovanísanavrhovateľkyspočívajúcomvdlhodobej
manipuláciimal.A.protiotcovi,čospôsobilo,žemaloletýúplneodmietaotca,čímnavrhovateľkazasiahla
do rodičovských práv a osobnostných práv otca a oddelila otca od syna. Konanie navrhovateľky, ktorého
dôsledkom je zničenie vzťahu otca a syna je takým konaním, ktoré je nepochybne možné označiť za

rozporné s dobrými mravmi a ktoré postihlo priamo odporcu ako otca a bolo smerované proti nemu a
jeho dôsledky ho hlboko zasiahli. Stav, ktorý vytvorila navrhovateľka, teda, že syn odmieta otca, musí
nájsť svoj odraz v práve. Len ťažko si možno predstaviť v živote človeka významnejší a zásadnejší vzťah
ako vzťah rodič - dieťa. Úmyselné, systematické deštruovanie tohto vzťahu cieleným ovplyvňovaním
dieťaťa proti druhému rodičovi, je nepochybne jedným z najodsúdeniahodnejších chovaní, akého sa

druhý rodič (prípadne tretia osoba) môže dopustiť. Uvedený stav spôsobila navrhovateľka svojim vysoko
nemorálnym chovaním, spočívajúcim v manipulácii, programovaní a ovplyvňovaní syna a preto je to
ona, kto má byť za jeho vznik postihnutá nepriznaním manželského výživného.

12. Súd prvej inštancie zároveň poukázal na to, že navrhovateľka podala na odporcu trestné oznámenie

pre neplnenie si vyživovacej povinnosti, hoci mala vedomosť, že finančné prostriedky z jeho strany na
jej účet za obdobie kedy tvrdila, že výživné platené nebolo, uhrádzané boli. Za konanie v rozpore s
dobrými mravmi je potrebné považovať aj nepravdivé uvedenie skutočností, v snahe privodiť osobe
trestné stíhanie.
Navrhovateľka až do podania trestného oznámenia z 21.2.2019 a vo vzťahu k súdu až do podania

z marca 2019, ktorým sa domáhala nariadenia NO, v konaní pred súdom nespochybňovala platenie
výživného na syna. V danom období (máj 2018 - január 2019) nikdy ani neuviedla, aby odporca neplatil
výživné na syna. V konaní o rozvod manželstva navrhovateľka súdu predložila komunikáciu z mesiacov
september až október 2018, pričom v tejto nie je ani len zmienka o tom, že výživné na A. nie je platené.
Je nepochybné, že ak by navrhovateľka bola mala za to, že jej odporca na výživu syna neprispieva, bola

by túto skutočnosť jednak oznámila ÚPSVaR a jednak by sa domáhala vydania neodkladného opatrenia.

13. Navrhovateľka sa taktiež snažila zdiskreditovať odporcu a dosiahnuť jeho čo najskorší odchod zo
Slovenska aj tým, že opakovane telefonovala jeho zamestnávateľovi a uvádzala naňho nepravdivé
informácie. Svedčí o tom email nadriadenej odporcu pani K. C. z 19.02.2020, z ktorého vyplýva,

že navrhovateľka v posledných týždňoch niekoľkokrát volala na centrálne pracovisko pre zahraničné
školy. Účelom týchto telefonátov bolo zdiskreditovať odporcu nielen ako človeka, ale najmä ako
vedúceho nemecky hovoriaceho oddelenia. Navrhovateľka sa viackrát vyjadrila, že takýto úradník ako
je odporca, by nikdy nemal vyučovať ako bavorský úradník v školstve na Slovensku. Spomenulanajmä to, že je voči odporcovi v Bavorsku zahájené trestné konanie na základe zatajenia a sprenevery
peňazí, ako aj chýbajúcich platieb a sprenevery výživného na syna odporcu. Tento email dokazuje,
že osočujúce konanie navrhovateľky voči odporcovi sa udialo v období, za ktoré požaduje manželské

výživné a nesmerovalo voči odporcovi, len ako otcovi, ale aj ako človeku a zamestnancovi, pričom
v žiadnom z konaní iniciovaných navrhovateľkou nebolo preukázané konanie otca - odporcu vo vzťahu
k navrhovateľke a maloletému, ktoré by mohlo byť kvalifikované ako priestupok alebo trestný čin.

14. Súd prvej inštancie poukázal na to, že všetky vyššie uvedené skutočnosti svedčia o hlboko

negatívnom postoji navrhovateľky k otcovi maloletého, na ktorý síce má právo, avšak tento negatívny
postoj ju neoprávňuje, hoci aj zákonnými spôsobmi vytvoriť stav, keď je otec maloletého prakticky
vymazaný zo života syna. Súd takéto konanie navrhovateľky vníma ako hrubé porušenie základných
povinností manželky, matky a vyhodnotil ho ako hrubé porušenie dobrých mravov. Za takejto situácie
tu potom chýba základ nároku pre priznanie akejkoľvek sumy výživného zo strany odporcu a je až
zarážajúce, že navrhovateľka v súčasnosti obviňuje odporcu, že sa o maloletého nezaujíma, nemá s

ním kontakt alebo nemá o ňom informácie, keďže takýto stav navodila svojím konaním navrhovateľka,
čo identifikoval aj Ústavný súd.

15. Súd prvej inštancie taktiež poukázal na potencionalitu navrhovateľky, ktorá uviedla, že jej bola v
minulosti a aj v súčasnosti ponúknutá práca zodpovedajúca jej vysokej kvalifikácii a schopnostiam (ako

uviedla, je až prekvalifikovaná), avšak bolo by nutné sa jednak presťahovať (Bratislava, Košice), ako
aj veľa cestovať, čo navrhovateľka odmietla kvôli starostlivosti o maloletého. Navrhovateľka je vysoko
kvalifikovaná, a to tak po odbornej stránke (právo a ekonómia), ako aj po stránke jazykovej (hovorí
výborne nemecky a anglicky, vrátane odbornej terminológie). Súd sa stotožnil s názorom odporcu, že
navrhovateľka sa bez vážneho dôvodu vzdala výhodnejšieho príjmu. Potencionalita navrhovateľky jej

umožňovala a naďalej umožňuje dosahovať niekoľkonásobne vyšší príjem, ktorým by sa vyrovnala
príjmu odporcu. Skutočnosť, že navrhovateľka svoj potenciál nevyužíva, nemôže byť pričítaná na úkor
odporcu.

16. Súd prvej inštancie zároveň poukázal na skutočnosť, že navrhovateľka disponovala s účtom, na

ktorý jej odporca zasielal dlhodobo sumu 4.000 eur mesačne, pričom túto sumu nespotrebovala ani po
zaplatení všetkých výdavkov. Z výpisu z účtu je zrejmé, že len v mesiacoch 1-5/2018 navrhovateľka z
tohto účtu vybrala takmer 30.000 eur, a tiež užívala a naďalej užíva prakticky celý majetok hnuteľný aj
nehnuteľný, ktorý nadobudli účastníci za trvania manželstva, hlavne kompletne zariadený rodinný dom.
Životná úroveň navrhovateľky bola teda podľa názoru súdu prvej inštancie porovnateľná so životnou

úrovňou odporcu.

17. Ohľadom dohody na ktorú sa odvoláva navrhovateľka, súd prvej inštancie konštatoval, že vychádza
z toho, že ustanovenia § 71 ods. 1, § 75 ods. 1, 2 zákona o rodine, súdu vymedzujú rámec na základe,
ktorého, môže priznať alebo nepriznať manželské výživné. Na rozpor s dobrými mravmi súd prihliada ex

offo.Dohodaúčastníkovjesícemožná,alepresúdnezáväzná,keďžesúd jeprirozhodovaníovýživnom
viazaný zákonnými podmienkami. Pokiaľ sa účastníci dohodou riadia, je to ich slobodná vôľa, rovnako
ako pokiaľ sa ňou prestanú riadiť. Automaticky to ale neznamená, že tu nastupuje povinnosť súdu
prevziať túto dohodu, jej obsah, alebo skúmať, či je alebo nie je platná. Táto dohoda je z pohľadu konania
o priznanie manželského výživného a jeho výšky pre súd irelevantná. Súd nemá povinnosť skúmať či je v

záujme oprávneného manžela, tak ako skúma či dohoda rodičov o úprave práv a povinností k maloletým
deťom je v záujme týchto detí. Táto povinnosť a prípadné následné schválenie je však upravené v
zákone o rodine. Nič obdobné však pri priznaní manželského výživného nie je zákonom upravené, súd
vychádza iba z ustanovenia § 71 a nasl. zákona o rodine. Súd prvej inštancie preto, dohodu uzatvorenú
dňa 28.06.2018 medzi účastníkmi nebral vôbec do úvahy.

18. Vzhľadom na súdom prvej inštancie zistené skutočnosti, návrh navrhovateľky na určenie
manželského výživného zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 52 Civilného mimosporového
poriadku (ďalej len CMP), podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak
tento zákon neustanovuje inak.

19. Proti tomuto rozsudku podala odvolanie navrhovateľka. Poukázala na to, že napadnutý rozsudok
je vo výroku I., z pohľadu jeho odôvodnenia, zjavným excesom, pretože namiesto vykonania
relevantného dokazovania a zhodnotenia vo veci vykonaných dôkazov, si súd prvej inštancie opätovne„zjednodušil“ prácu a uchýlil sa k tomu, že na odôvodnenie svojho rozhodnutia použil odôvodnenia
iných súdnych rozhodnutí z iných vecí týkajúcich sa účastníkov konania. Navrhovateľka považuje
rozsudok za neodôvodnený, nepreskúmateľný, zjavne svojvoľný. Navrhovateľa navrhovateľka v tejto

súvislosti citovala množstvo rozhodnutí Ústavného súdu SR týkajúcich sa kvality odôvodnenia súdneho
rozhodnutia s poukazom na porušenie práva na spravodlivé súdne konanie, ktoré spočíva, okrem iného
aj, v nedostatočnom odôvodnení súdneho rozhodnutia, čo má za následok jeho nepreskúmateľnosť.
Navrhovateľkapoukázalanato,žesúdprvejinštanciezaložilsvojerozhodnutienatom,ženavrhovateľka
konala, takže porušovala dobré mravy (údajné manipulovanie syna a narúšala jeho vzťahu s otcom),

a že na dohodu odporcu a navrhovateľky zo dňa 28.06.2008 neprihliada, pretože je irelevantná.
Osobitne zvýraznila, že súd prvej inštancie svoju argumentáciu najmä vo vzťahu k rozporu s dobrými
mravmi nepodporil poukazom na konštantnú rozhodovaciu prax vyšších súdov v skutkovo obdobných
veciach, obzvlášť Krajského súdu v Prešove, preto je napadnutý rozsudok zjavne nepresvedčivý a
vôbec nepotvrdzuje, že by bol v súlade s konštantnou rozhodovacou praxou súdov SR. Je potrebné
priamo uviesť, že súd prvej inštancie nepriznanie manželského výživného potrestal navrhovateľka za

to, že maloletý A. odmieta osobný kontakt s odporcom. Následne navrhovateľka citovala z rozhodnutí
Krajského súdu v Prešove týkajúcich sa manželského výživného.
V súvislosti s dohodou rodičov zo dňa 28.06.2018, ktorá bola uzatvorená až po tom čo boli nariadenia
neodkladné opatrenia o zverení a úprave styku s maloletým, navrhovateľka uviedla, že po nariadení
týchto neodkladných opatrení obaja rodičia napriek existujúcim názorovým rozdielom zodpovedne

pristúpili k uzavretiu dohody vo všetkých potrebných oblastiach, čím jasne vyjadrili svoj postoj, že svoje
záležitosti chcú riešiť vzájomnou dohodou, a nie prostredníctvom a autoritatívnych rozhodnutí súdu. So
zreteľom na uvedené je teda zrejmé, že dohoda rodičov je platná, účinná a zaväzuje oboch rodičov aj
súčasnosti.
V súvislosti s konštatovaním súdu prvej inštancie, že matka znemožňuje odporcovi kontakt s maloletými

A., navrhovateľka uviedla, že v konaní o výkon rozhodnutia vedenom Okresným súdom Prešov pod
sp.zn.29Em/1/2019nikdynedošloktomu,abybolozistené,žematkazámerneznemožňujetentostyk,a
preto ani nikdy nebolo vydané uznesenie o nariadení výkonu rozhodnutia, po ktorom je možné používať
opatrenie proti rodičovi. Je preto zrejmé, že neexistuje žiadne právne relevantné rozhodnutie, ktoré by
preukazovalo, že navrhovateľka marila styk odporcu maloletým A..

Navrhovateľka zároveň poukázala na to, že pri určení vyživovacej povinnosti medzi manželmi sa
nevyžaduje splnenie podmienky odkázanosti na výživu. V dôsledku toho možno o uplatnení výživného
medzi manželmi hovoriť aj v situáciách, keď sú napr. obaja manželia zárobkovo činní, schopní
zabezpečiť svoje potreby, avšak ich oddeleným hospodárením vznikol rozdiel v ich životnej úrovni. Pri
rozhodovaní o rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliadne na starostlivosť o domácnosť. Súd pri

určení výživného taktiež prihliada na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti možnosti
a majetkové pomery povinného.
Navrhovateľka navrhla, aby odvolací súd pred rozhodnutím o odvolaní vykonal dokazovanie pripojením
a oboznámením spisov vedených Okresným súdom Prešov sp.zn. 28P/34/2018, 30P/140/2018,
29Em/1/2019 a 28P/96/2019, najmä podaní navrhovateľky, ňou predložených lekárskych správ a

zároveň vykonal dokazovanie aj prehratím zvukovo-obrazových záznamov predložených zo strany
navrhovateľky v týchto spisoch.
Vzhľadom na uvedené navrhovateľka navrhla, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok tak že
návrhu vyhovie a uloží odporcovi prispievať na jej výživu sumou 2.000 eur mesačne odo dňa podania
návrhu do rozvodu manželstva s tým, že celé dlžné výživné bude odporca povinný uhradiť v lehote 30 dní

od právoplatnosti rozsudku. Zároveň navrhla, aby súd zaviazal odporcu nahradiť navrhovateľke všetky
trovy prvoinštančného a odvolacieho konania.

20. Krajský súd v Prešove (ďalej aj len „odvolací súd“) v rámci kompetencií vyplývajúcich z § 2 ods. 1
zákonač.161/2015Z.z.-Civilnýmimosporovýporiadok(CMP)vspojenís§34zákonač.160/2015Z.z.-

Civilný sporový poriadok (CSP), preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo,
v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia § 62 CMP a bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1
CSP a contrario) dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľky nie je dôvodné a rozhodnutie súdu prvej
inštancie je vecne správne.
Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov, to, či súd prvej

inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne
svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť
daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú
rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II.ÚS 78/05).Rozhodnutie súdu prvej inštancie považuje odvolací súd za konzistentné a logické, pričom konštatuje
správnosť dôvodov napadnutého rozhodnutia a na zdôraznenie jeho správnosti uvádza nasledovné (§
382 ods. 2 CSP):

21. Navrhovateľka v odvolaní namietala to, že súd prvej inštancie si „zjednodušil“ odôvodnenie
tohto rozhodnutia tým, že prebral odôvodnenia súdnych rozhodnutí týkajúcich sa úpravy styku, resp.
výživného k maloletému synovi účastníkov a jeho rozsudok je neodôvodnený, nepreskúmateľný a
zjavne svojvoľný. Odvolací súd sa s týmto záverom navrhovateľky nestotožňuje, aj keď pripúšťa, že súd

prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia venoval až nadmernú pozornosť konaniam týkajúcim
sa maloletého, avšak okolnosti vyplývajúce z týchto konaní sú dôležité aj pre konanie v tejto veci,
teda určenie, resp. neurčenie manželského výživného. Preto aj keby súd odvolací súd pripustil, že v
odôvodnení rozhodnutia sú navyše uvedené určité skutočnosti ktoré nemuseli byť uvedené až v takomto
rozsahu, tak tieto skutočnosti iba dotvárajú celkovú situáciu týkajúcu sa účastníkov tohto konania
a uplatneného návrhu. Odvolací súd zároveň poznamenáva že aj, keď navrhovateľka vyčítala súdu

prvej inštancie, že sa v tejto veci rozsiahlo venoval iným okolnostiam týkajúcim sa úpravy styku, resp.
výživného vo vzťahu k maloletému, tak aj ona sama sa v odvolaní týmto okolnostiam rozsiahlo venuje.

22. Za podstatné je ale potrebné považovať ďalšie skutočnosti, ktoré súd prvej inštancie v odôvodnení
svojho rozhodnutia uviedol, a to, že okrem negatívnej manipulácie maloletého navrhovateľkou vo vzťahu

k odporcovi, čo vyplýva napr. aj zo správy psychosociálneho centra, resp. vyššie citovaného rozhodnutia
Ústavného súdu SR, bolo v konaní preukázané, že navrhovateľka z účtov odporcu vybrala spolu sumu
cca 30.000 eur, napriek tomu, že odporca jej v minulosti prispieval povinnosti sumou 4.000 eur mesačne,
čo prevyšovalo jej bežné mesačné náklady. Taktiež bolo preukázané, že navrhovateľka viacnásobne
volala zamestnávateľovi odporcu, aby ho zdiskreditovala. Vo vzťahu k odporcovi podala viacero podaní

(trestné oznámenia, oznámenia o priestupku) aj z dôvodu údajného neplatenia výživného, pričom ani
v jednom prípade nebolo preukázané, aby sa odporca dopustil trestného činu, resp. priestupku, teda
neboli preukázané tvrdenia navrhovateľky vo vzťahu k odporcovi. Odvolací súd zdôrazňuje, že práve
tieto, všetky vyššie uvedené skutočnosti, aj podľa názoru odvolacieho súdu zakladajú nepochybne
rozporprípadnéhourčeniamanželskéhovýživnéhosdobrýmimravmi,ztohtodôvodusúdprvejinštancie

správne návrh na určenie manželského výživného zamietol.

23. Navrhovateľka v konaní pred súdom prvej inštancie dňa 18.01.2024 po doplnení dokazovania
uviedla, že nemá ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania. V odvolacom konaní navrhla
pripojenie súdnych spisov, lekárskych správ, prehratie zvukovo-obrazových záznamov predložených

navrhovateľkou, pričom ale konkrétne neuviedla z akých dôvodov navrhuje vykonanie, resp.
zopakovania dokazovania v tomto rozsahu. Odvolací súd k tomu uvádza, že v predmetnej veci bolo
vykonané rozsiahle dokazovanie, pričom rozhodnutia týkajúce sa, v odvolaní označených, súdnych
konaní sú súčasťou tohto spisu a odvolací súd nevidel žiaden relevantný dôvod na prípadné vytýčenie
pojednávania v tejto veci, resp. doplnenie dokazovania, nakoľko závery vyplývajúce z dokazovania súdu

prvej inštancie, aj podľa názoru odvolacieho súdu, nepochybne zakladajú dôvodný rozpor pre určenie
manželského výživného s dobrými mravmi. Odvolací súd v tejto súvislosti taktiež poukazuje na to, že
navrhovateľka skutočnosti zhrnuté v bode 22. tohto odôvodnenia ani žiadnym relevantným spôsobom
nerozporovala.

24. Ohľadom dohody zo dňa 28.06.2018, odvolací súd v celom rozsahu odkazuje na správne a náležité
odôvodnenie súdu prvej inštancie, tak ako je to uvedené v bode 17. odôvodnenia tohto rozhodnutia, a
teda že súd prvej inštancie správne nebral do úvahy túto dohodu. Navyše aj keď navrhovateľka tvrdila,
že strany tejto dohody sa nej zodpovedne dohodli, tak z vyjadrenia odporcu vyplýva práve opak, pričom
odporca sa vyjadril, že k jej podpisu bol donútený a jej obsahu ani nerozumel.

25. Vzhľadom na vyššie uvedené, odvolací súd poukazuje na to, že v prejednávanej veci nezistil
naplnenie žiadneho z odvolacích dôvodov, a preto rozhodnutie súdu prvej inštancie na základe § 387
ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil.

26. O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa § 52 CMP a vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá
nárok na náhradu trov konania, keďže tento zákon neustanovuje inak.

27. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu Prešov pomerom hlasov 3:0.Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu

treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 CSP v dovolacom konaní zastúpený
advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).