Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, January 21, 2025

Súd: Okresný súd Nové Zámky
Spisová značka: 4C/15/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4424200609
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 01. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Kornélia Harcsová
ECLI: ECLI:SK:OSNZ:2025:4424200609.7

Uznesenie

Okresný súd Nové Zámky sudkyňou Mgr. Kornéliou Harcsovou v spore žalobcu: 1.) A. B., nar.
XX.XX.XXXX, bytom Nové Zámky, S. H. Vajanského 1962/54, 2.) C. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom Nové
Zámky, S. D. E. XXXX/XX, obaja v zastúpení: JUDr. Gergely Pšenák, advokát, so sídlom Nové Zámky,
M. R. Štefánika 30, IČO: 42 369 436, proti žalovanému: F. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom H., I. XXX/XX, v
zastúpení: ProcuRecht Legal s.r.o., so sídlom Bratislava - mestská časť Staré mesto, Železničiarska 22,

IČO: 50 321 137, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, o návrhu na vydanie zabezpečovacieho
opatrenia, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobcovia sa žalobou zo dňa 07.02.2024 domáhali rozhodnutia, ktorým by súd určil, že žalovaný je
výlučným vlastníkom nehnuteľností, a to nachádzajúcich sa v kat. úz. J. K. B., obec J. K. B., L. K. C.,

zapísaných na liste vlastníctva LV č. XXXX, k. ú. J. K. B. ako parcely registra C číslo XXXX/XX o výmere
396 m2, druh pozemku: orná pôda, parcely registra C číslo XXXX/XXX o výmere 42 m2, druh pozemku:
ostatná plocha, parcely registra C číslo XXXX/XXX o výmere 202 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a
nádvoriesrozostavanýmrodinnýmdomom,ktorébolivovýlučnomvlastníctvežalovanéhoaktorébolina
základe kúpnej zmluvy zo dňa 19.03.2023 prevedené na žalobcov. Žalobu odôvodnili tým, že žalobcovia
podaním zo dňa 11.10.2023 odstúpili od kúpnej zmluvy. Zároveň sa domáhali vydania bezdôvodného

obohatenia titulom vrátenia kúpnej ceny nehnuteľnosti vo výške 184000 eur a sumy vo výške 40620,60
eur titulom vydania bezdôvodného obohatenia a náhrady trov konania.

2. Spolu so žalobou žalobcovia podali návrh, ktorým žiadali, aby súd nariadil neodkladné opatrenie,
ktorým by bol žalovaný povinný zdržať sa akéhokoľvek nakladania s nehnuteľnosťami nachádzajúcimi
sa v kat. úz. J. K. B., obec J. K. B., L. K. C., zapísaných na liste vlastníctva LV č. XXXX, k. ú. J. K. B. ako

parcely registra C číslo XXXX/XX o výmere 591 m2, druh pozemku: orná pôda, parcely registra C číslo
XXXX/XX o výmere 410 m2, druh pozemku: orná pôda, parcely registra C číslo XXXX/XX o výmere 638
m2, druh pozemku: orná pôda, parcely registra C číslo XXXX/XX o výmere 636 m2, druh pozemku: orná
pôda, parcely registra C číslo XXXX/XXX o výmere 230 m2, druh pozemku: ostatná plocha, a to vrátane
prevodu ich vlastníckeho práva, zaťaženia nehnuteľnosti v prospech inej osoby, zriadenia akéhokoľvek
práva zodpovedajúcemu vecnému bremenu alebo iného zaťaženia nehnuteľnosti, a to do právoplatného

skončenia konania vo veci samej vedenej na Okresnom súde Nové Zámky.

3. Súd uznesením z 26.02.2024 vyhovel návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, proti uzneseniu
podal žalovaný odvolanie, Krajský súd v Nitre uznesením sp. zn. 26Co/37/2024-195 zo dňa 05.06.2024
zrušil predmetné neodkladné opatrenie s tým, že podľa názoru odvolacieho súdu neboli splnené
predpoklady na nariadenie neodkladného opatrenia a nebolo osvedčené, že žalovaný sa účelovo

zbavuje svojho majetku, ako aj hrozba bezprostrednej a reálnej hroziacej ujmy žalobcom. Jediný nárok,
ktorý žalobcovia voči žalovanému majú, je pohľadávku v tomto konaní, v ktorom ešte nebolo právoplatnerozhodnuté. Zároveň odvolací súd uviedol, že súd prvej inštancie musí v prvom rade skúmať, či v konaní
možno nariadiť zabezpečovacie opatrenie a až v prípade, keď toto nie je možné pristúpiť k nariadeniu
neodkladného opatrenia, ak sú splnené predpoklady na jeho nariadenie. Upriamuje pozornosť súdu na

uznesenie Ústavného súdu sp. zn. III. ÚS 294/2020 zo 04.08.2020, pričom žalobca zabezpečovacím
opatrením zabezpečuje svoju peňažnú pohľadávku v prípade obavy z ohrozenia exekúcie.

4. S poukazom na názor odvolacieho súdu podali žalobcovia dňa 22.08.2024 návrh na nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia, ktorý odôvodnili tým, že žalobcovia mali so žalovaným mimosúdne

rokovania, pričom žalovaný s poukazom na podanie žaloby sa účelovo snaží zbaviť majetku, o čom
svedčí aktivita žalovaného o snahe previesť nehnuteľnosti, ktoré sú v jeho vlastníctve na tretie osoby,
čo je zrejmé z LV č. XXXX kat. úz. J. K. B., ako aj z inzerátov na internetovej stránke M. , a to
prostredníctvom Realitnej kancelárie F. E. G. a v K. C.. Žalovaný svoj postoj vyjadril aj v liste, ktorý zaslal
právnemu zástupcovi žalobcov dňa 03.10.2023, kde uviedol, že žalobcovia v kúpnej zmluve deklarovali,
že im je známy právny a faktický stav nehnuteľnosti a odkazuje v prípade reklamácie, aby sa obrátili na

zhotoviteľa A. G.. Z vyhlásenia N. O. z 12.03.2024 je zrejmé, že v rámci projektu jediným predávajúcim
je žalovaný, ktorý dlhodobo ponúka na predaj novostavby v J. K. B., a to zapísané na LV č. XXXX v
kat. úz. J. K. B..

5. Proti uzneseniu podal žalovaný odvolanie, Krajský súd v Nitre uznesením sp. zn. XXX/XX/XXXX-

XXX zo dňa 28.11.2024 zrušil uznesenie súdu prvej inštancie s tým, že vec vrátil súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Odvolací súd vytkol súdu prvej inštancie, že súd neprihliadol
na zásadu proporcionality a o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia nerozhodol v celom
rozsahu, pretože vo výroku napadnutého uznesenia absentovalo uvedenie pohľadávky, na ktorú sa
zabezpečovacie opatrenia má vzťahovať tak, ako ho vymedzili žalobcovia v návrhu, pričom súd musí

prihliadnuť na tú skutočnosť, že žalovaný je investor, ktorý nehnuteľnosti stavia za účelom ich ďalšieho
predaja, teda ich aj inzeruje, a to ešte skôr, ako začal spor, preto je potrebné zvážiť rozsah nariadenia
zabezpečovacieho nariadenia.

6. Súd vyzval žalobcov, aby v zmysle právneho názoru odvolacieho súdu doplnili návrh na nariadenie

zabezpečovacieho opatrenia, a to uznesením z 18.12.2025.

7. Právny zástupca žalobcov podaním zo dňa 13.01.2025 uviedol, že odvolací súd nekonštatuje, že
neboli predložené relevantné dôkazy, ale len, že predložené skutkové tvrdenia a relevantné dôkazy
neboli správne vyhodnotené, teda len išlo o pochybenie v postupe súdu prvej inštancie a podľa názoru

žalobcov sú splnené všetky podmienky na vydanie zabezpečovacieho opatrenia, pretože existujú reálne
úkony zo strany žalovaného, a to inzercia svojich nehnuteľností, čo je jednoznačne úkon vedúci
k zbavovaniu sa svojho majetku. Pokiaľ by k tomu došlo, tak v rámci prebiehajúceho konania sa
prejednáva pohľadávka, po ktorej priznaní by bez vydania zabezpečovacieho opatrenia mohlo reálne
dôjsť k tomu, že túto priznanú pohľadávku po úspešnej inzercii nehnuteľnosti a ich predaji nebude

možné uspokojiť zo strany žalovaného. Takto žalobcovia konštatovali, že podmienky pre vydania
zabezpečovacieho opatrenia sú splnené, žalobcovia si splnili povinnosť substancovania skutkového
stavu veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, preto trvajú na návrhu na vydanie zabezpečovacieho
opatrenia v plnom rozsahu.

8. Podľa § 343 odsek 1, 2, 3/ CSP, zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo vo
veciach,právachalebonainýchmajetkovýchhodnotáchdlžníka,nazabezpečeniepeňažnejpohľadávky
veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o
zabezpečovacom opatrení. Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra. Výkon záložného
práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím.

9. Podľa § 344 CSP, ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie
opatrenie.

10. Podľa § 324 odsek 1, 3/ CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení, súd môže

na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. Neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak
sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.11. Podľa § 328 odsek 2/ veta prvá, odsek 3/ CSP, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý
spĺňa náležitosti podľa § 326. Uznesenie, ktorým bolo rozhodnuté o návrhu na nariadenie neodkladného

opatrenia, je súd povinný písomne vyhotoviť a odoslať.

12. Podľa § 329 odsek 1/ veta prvá, odsek 2/ CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Pre
neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

13. Súd po vyslovení právneho názoru odvolacieho súdu skúmal, či účel požadovaný v návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia nie je možné zabezpečiť zabezpečovacím opatrením, v tomto
prípade sa jedná o zabezpečenie finančnej pohľadávky, nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je
možné, túto skutočnosť potvrdil aj odvolací súd v bode 17. odôvodnenia uznesenia.

14. Zabezpečovacie opatrenie je novým procesným inštitútom, ktoré má zo zákona prednosť pred
neodkladným opatrením, pričom ním súd môže na návrh zriadiť záložné právo na veciach, právach
alebo iných majetkových hodnotách dlžníka, na zabezpečenie veriteľovej peňažnej pohľadávky v
prípade, ak je predpoklad, že exekúcia bude ohrozená (§ 343 ods. 1 CSP). Toto záložné právo sa
zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení a vzniká zápisom do príslušného registra

(kataster nehnuteľností, Notársky centrálny register záložných práv, register záložných práv Centrálneho
depozitára cenných papierov a pod.). Účelom jeho vydania je predovšetkým zvýšiť finálnu vymožiteľnosť
práv, resp. peňažných pohľadávok veriteľov a reštriktívne obmedziť priestor na špekulatívne zbavenie sa
exekučne a inak postihnuteľného majetku dlžníka. Sudcovské záložné právo, zriadené zabezpečovacím
opatrením, má povahu riadneho záložného práva v zmysle § 151a a nasl. Občianskeho zákonníka, ktoré

v prípade plurality záložných práv garantuje záložnému veriteľovi relevantné poradie. K jeho výkonu
však môže veriteľ pristúpiť až po právoplatnosti súdneho rozhodnutia, ktorým mu bude zabezpečovaná
pohľadávka priznaná. Vo všeobecnosti sa na zabezpečovacie opatrenie primerane použijú ustanovenia
o neodkladnom opatrení.

15. Cieľom zabezpečovacieho opatrenia je posilnenie postavenia veriteľa, a to zriadením záložného
práva na špecifikovaný majetok dlžníka, na zabezpečenie jeho pohľadávky, ktorá by mohla byť
neskôr judikovaná, alebo už bola judikovaná, s cieľom, aby sa zamedzilo alebo zredukovalo možné
nebezpečenstvo uspokojenia pohľadávky veriteľa. Prostredníctvom nariadenia zabezpečovacieho
opatrenia získa veriteľ postavenie záložného veriteľa a bude môcť pristúpiť k výkonu záložného práva

na uspokojenie judikovanej pohľadávky v exekučnom konaní v súlade s § 343 odsek 3/ CSP aj napriek
existencii skoršieho záložného práva. Zabezpečovacie opatrenie nie je možné nariadiť v exekučnom
konaní a nie je možné stotožniť ho s exekučným záložným právom. Zriadením zabezpečovacieho
opatrenia vzniká záložné právo, ktoré má z dôvodu, že sa zriaďuje v súdnom konaní, prívlastok
sudcovské. Zriadením zabezpečovacieho opatrenia z hľadiska jeho charakteru záložného práva

nadobúdajú subjekty zabezpečovacieho opatrenia postavenie účastníkov vzťahu z titulu záložného
práva a v týchto intenciách medzi nimi vznikajú práva a povinnosti. Základnými predpokladmi na
zriadenie zabezpečovacieho opatrenia sú: a) zabezpečovacie opatrenie možno zriadiť len na návrh,
b) spôsobilý predmet záložného práva, ktorým môžu byť veci, práva a iné majetkové hodnoty, c)
zriadenie záložného práva prostredníctvom zabezpečovacieho opatrenia bude zabezpečovať peňažnú

pohľadávku, d) existencia obavy z budúceho zmarenia exekúcie.

16. Žalobcovia sa zabezpečovacím opatrením domáhali zabezpečenia svojej peňažnej pohľadávky,
teda potenciálneho oprávnenia v exekučnom konaní majúc za to, že existuje dôvodná obava, že
exekúcia rozhodnutia bude ohrozená alebo zmarená.

17. Súd po vyhodnotení skutkového stavu, vyplývajúceho z obsahu návrhu na nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia, po oboznámení sa so záväzným právnym názorom odvolacieho súdu,
po dôkladnom zvážení všetkých okolností danej veci dospel k záveru, že nie sú splnené zákonné
predpoklady na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, pretože žalobcovia neosvedčili predpoklady

na nariadenie nimi navrhovaného zabezpečovacieho opatrenia.

18. Po vrátení veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie žalobcovi písomným
podaním zo dňa 13.01.2025 súdu oznámili, že trvajú na podanom návrhu v celom rozsahu. Uviedli,že už v podanom návrhu tvrdili a doloženými listinami osvedčili, že sú splnené podmienky na
nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, pretože preukázali, že žalovaný sa zbavuje svojho majetku.
Na preukázanie tejto skutočnosti predložili inzeráty, ktoré na podnet žalovaného boli uverejnené na

internete, majú za to, že žalobcovia spoľahlivo preukázali, že žalovaný sa zbavuje majetku a tým
existuje obava, že exekúcia bude zmarená. Ďalej uviedli, že existujú reálne úkony zo strany žalovaného,
a to inzercia svojich nehnuteľností, čo je jednoznačne úkon vedúci k zbavovaniu sa svojho majetku,
pokiaľ by k tomu došlo, bez vydania zabezpečovacieho opatrenia mohlo reálne dôjsť k tomu, že
priznanú pohľadávku po úspešnej inzercii nehnuteľností a ich predaji, nebude možné uspokojiť zo strany

žalovaného.

19. Vychádzajúc z návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, predložených listinných dôkazov,
vyjadrení žalobcov a žalovaného a z rozhodnutia odvolacieho súdu, dospel súd k záveru, že návrh
žalobcov je potrebné zamietnuť v celom rozsahu. Ako bolo uvedené, žalobcovia sa domáhali nariadenia
neodkladného opatrenia, ktorým súd zakáže žalovanému nakladať s dotknutými nehnuteľnosťami,

eventuálne nariadenia zabezpečovacieho opatrenia, ktorým súd zriadi záložné právo k dotknutým
nehnuteľnostiam v prospech žalobcov, za účelom zabezpečenia jeho pohľadávky, ktorú uplatnili voči
žalovanému titulom vydania bezdôvodného obohatenia a náhrady škody v tomto súdnom konaní.
Žalobcovia aj po vyslovení záväzného právneho názoru odvolacím súdom tunajšiemu súdu, zotrvali na
podanom návrhu a opätovne uviedli, že je tu dôvodná obava z ohrozenia budúcej exekúcie (v prípade

ak budú úspešní v konaní o vydanie bezdôvodného obohatenia a náhrady škody voči žalovanému) a
táto dôvodná obava je podľa žalobcov daná konkrétnymi okolnosťami, a to tým, že:
- žalovaný inzeruje predaj nehnuteľností,
- pohľadávka žalobcov je v značnej výške a zabezpečiť ju možno len vyššie uvedeným majetkom,
- podanie návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia po vyznačení plomby na listoch

vlastníctva bude bez právneho významu. Ako to vyplýva zo zákonnej úpravy (ustanovenie § 324 ods.
3 CSP) neodkladné opatrenie je možné nariadiť len za predpokladu, že sledovaný účel nemožno
dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Uvedené ustanovenie zákona vyjadruje vzťah medzi dvoma
základnými opatreniami a to tak, že prioritu má zabezpečovacie opatrenie a len subsidiárne sa uplatní
neodkladné opatrenie. V tomto prípade by podľa súdu bolo možné , samozrejme za predpokladu

osvedčenia dôvodnosti, sledovaný účel - t.j. zabezpečenie peňažnej pohľadávky žalobcov, dosiahnuť
navrhovanýmzabezpečovacímopatrením.Vzmysle§344saustanoveniaCSPoneodkladnomopatrení
použijúajnazabezpečovacieopatrenie, podľavyššieuvedenejprávnejúpravyneodkladnéhoopatrenia,
toto slúži na úpravu pomerov účastníkov, avšak len za predpokladu , že takáto úprava je
neodkladná a potreba jeho nariadenia je dostatočne osvedčená. Ako to teda vyplýva zo zákonnej

úpravy navrhovaného zabezpečovacieho opatrenia a ako na to poukázal odvolací súd, jeho cieľom
je posilnenie postavenia veriteľa zriadením záložného práva na určený majetok dlžníka, za účelom
zabezpečenia pohľadávky veriteľa, ktorá by mohla byť neskôr judikovaná, pretože v prípade jeho
nariadenia sa veriteľ dostane do pozície záložného veriteľa a v budúcnosti, za splnenia zákonných
podmienok, bude môcť pristúpiť k výkonu záložného práva na uspokojenie súdom priznanej pohľadávky

v exekučnom konaní podľa § 343 ods. 3 CSP. Pred jeho nariadením nie je potrebné zisťovať všetky
skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia vo veci samej a nie je ani potrebné,
aby bol pri ich zisťovaní dodržaný formálny postup stanovený pre dokazovanie. Pre jeho nariadenie je
však nevyhnutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o potrebe jeho
nariadenia. Preto okrem osvedčenia existencie samotného nároku, musí byť v konaní o nariadenie

zabezpečovacieho opatrenia, zo strany žalobcu osvedčené aj to, že bez nariadenia zabezpečovacieho
opatrenia by bola prípadná budúca exekúcia voči dlžníkovi ohrozená. Samotná obava že exekúcia
bude ohrozená, musí byť reálna a bezprostredná, t. j. musí byť relevantným spôsobom osvedčené,
že prípadný budúci výkon rozhodnutia je skutočne ohrozený. Avšak len existencia dlhu sama
osebe nemôže byť dôvodom pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Ako sa uvádza v rozhodnutí

odvolacieho súdu, medzi skutočnosti, ktoré dostatočne osvedčujú, že budúca exekúcia by bola
ohrozená je predovšetkým také konanie žalovaného, ktorého dôsledkom je znižovanie hodnoty jeho
majetku, ktorý možno v prípadnej exekúcii postihnúť, alebo iné konanie, ktoré podstatnou mierou
nepriaznivo ovplyvňuje jeho majetkové pomery. Ani v tom štádiu tohto konania, ktoré predchádzalo
odvolaciemu konaniu a ani po zrušení odvolaním napadnutého rozhodnutia a po vrátení veci súdu

prvej inštancie na ďalšie konanie žalobcovia žiaden relevantný dôkaz , dostatočne osvedčujúci také
konanie žalovaného, ako je uvedené vyššie súdu nepredložili. Súd preto dospel k záveru, že žalobcovia
dôvodnosť nariadenia zabezpečovacieho a ani neodkladného opatrenia neosvedčili. Aj pre nariadenie
neodkladného opatrenia v navrhovanom znení je totiž nevyhnutné osvedčiť že potreba vydanianeodkladného opatrenia je v súčasnosti nevyhnutná, že dlžník robí úkonu smerujúce k nakladaniu -
zmenšeniu jeho majetku. Žalobcovia síce súdu predložili nejaké listinné dôkazy, ktoré sa však týkajú
najmä preukázania skutočností, že žalobcovia uzavreli so žalovaným kúpnu zmluvu, ktorej predmetom

bola kúpa rodinného domu, od ktorej kúpnej zmluvy žalobcovia následne odstúpili, pretože vytýkali
žalovanému vady diela, ktoré podľa ich názoru robia vec neupotrebiteľnou, t.j. žalobcovia v žalobe
poukazovali najmä na skutočnosti zdôvodňujúce ich nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia a
náhradu škody, ktoré si uplatnili vo veci samej. Žalovaný, ale všetky tieto tvrdenia žalobcov vo svojich
vyjadreniach poprel a spochybnil. Skúmanie dôvodnosti nároku žalobcov na náhradu škody voči

žalovanému bude predmetom skutkového a právneho posudzovania v konaní vo veci samej. Samotná
skutočnosť, že medzi stranami sporu existuje nejaký spor (žalobcovia si voči žalovanému uplatnili nárok
na náhradu škody a vydania bezdôvodného obohatenia), ktorý nárok prejednávaný v rámci konania
vo veci samej a aj za predpokladu úspešnosti žalobcov v predmetnom konaní, však nemôže byť
bez ďalšieho dôvodom na nariadenie navrhovaného zabezpečovacieho opatrenia, pretože, ako bolo
uvedené, len tvrdená existencia pohľadávky (nároku žalobcov na náhradu škody voči žalovanému) a jej

deklarovaná výška zo strany žalobcov, nie je dostatočným osvedčením neodkladnej potreby dočasnej
úpravy pomerov medzi stranami sporu.

20. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto
uznesenia a návrh žalobcov v celom rozsahu zamietol, pretože žalobcovia v konaní dostatočne

neosvedčili naliehavú potrebu nariadenia navrhovaného zabezpečovacieho opatrenia.

21. O trovách konania rozhodne súd v konečnom rozhodnutí.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom

tunajšieho súdu na Krajský súd v Nitre.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) /§ 363 CSP/.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a/ neboli splnené procesné podmienky,
b/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e/ súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g/ zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo

ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené,
h/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania /§ 365 ods. 3 CSP/.