Rozsudok – Neplatnosť právnych úkonov… ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, February 26, 2025

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 17Co/3/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6424200678
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 02. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Šabla

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2025:6424200678.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľubomíra

Šablu a sudcov JUDr. Zity Nagypálovej a JUDr. Dušana Ďuriana ako členov senátu, v spore žalobkyne:
Obec Horná Ždaňa, Obecný úrad so sídlom č. 167, 966 04 Horná Ždaňa, právne zastúpená JUDr. Vierou
Salonnáš Novákovou, advokátkou, Advokátska kancelária so sídlom Skuteckého 33, 974 01 Banská
Bystrica, proti žalovanému: Project Ždaňa, so sídlom č. 135, 966 04 Horná Ždaňa, IČO: 42 186 978,
zastúpený splnomocneným zástupcom A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XXX/X, XXX XX E. F.
E., o vypratanie nehnuteľností, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom
č. k. 5C/22/2024 - 106 zo dňa 02. októbra 2024 ako súdu prvej inštancie, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

II. Žalovaný j e p o v i n n ý nahradiť žalobkyni trovy odvolacieho konania v rozsahu 100% do troch
dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o výške náhrady trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Odvolaním napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť vypratať
nehnuteľnosti evidované Okresným úradom Žiar nad Hronom, katastrálny odbor na liste vlastníctva č.
XXX pre katastrálne územie E. G., a to parcelu CKN č. XXX – zastavaná plocha a nádvorie o výmere
1094m2,č.XXX/X–záhradaovýmere3330m2astavbu–budovubývaléhoMNVsúp.č.XXpostavenú

na parcele č. XXX (ďalej aj „nehnuteľnosti“) v lehote 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia (prvý výrok)
a priznal žalobkyni voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% s tým, že žalovaný
je povinný zaplatiť ich v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o ich výške
(druhý výrok).

2. Žalobkyňa sa žalobou domáhala vypratania nehnuteľností žalovaným z dôvodu absolútnej neplatnosti
nájomnej zmluvy zo dňa 24.11.2022 ako aj jej uzavretiu predchádzajúceho uznesenia prijatého na

obecnom zastupiteľstve obce Horná Ždaňa dňa 18.11. 2022, ktoré bolo podkladom pre jej uzavretie.

3. Z nesporných skutkových tvrdení strán sporu a z vykonaného dokazovania súd prvej inštancie ustálil
nasledovný skutkový stav:

4. Žalobkyňa je vlastníčkou nehnuteľností, ktorých vypratania sa žalobou domáha. Uvedené
nehnuteľnosti užíva žalovaný. Obecné zastupiteľstvo na svojom zasadnutí konanom dňa 30.09.2022

neschválilo zámer prenajať uvedené nehnuteľnosti žalovanému z dôvodu hodného osobitného zreteľa.
Napriek tomu bol tento zámer zverejnený na úradnej tabuli a webovej stránke obce dňa 04.11.2022. Dňa
16.11.2022 bola zverejnená pozvánka (s návrhom programu) na zasadnutie obecného zastupiteľstva,
ktoré sa konalo dňa 18.11.2022. Podľa súdu prvej inštancie nebolo medzi stranami sporu sporné, ženebola dodržaná lehota 3 dní na zverejnenie (návrhu) programu rokovania obecného zastupiteľstva pred
jeho zasadnutím a ani lehota 15 dní na zverejnenie zámeru prenajať uvedené nehnuteľnosti žalovanému
z dôvodu hodného osobitného zreteľa. Navyše žalobca o termínoch zverejnenia predložil potvrdenia. Na

obecnomzastupiteľstvekonanomdňa18.11.2022boloprijatéuznesenienasledovnéhoznenia:„Obecné
zastupiteľstvo obce Horná Ždaňa vo veci nájmu majetku obce:
a) schvaľuje
v súlade s ustanoveniami zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí v znení neskorších predpisov a v
súlade s ustanoveniami Zásad hospodárenia a nakladania s majetkom obce zámer nájmu majetku obce,

presne vymedzeného v písmene b) tohto uznesenia spôsobom z dôvodu hodného osobitného zreteľa;
b) rozhoduje trojpätinovou väčšinou všetkých poslancov obecného zastupiteľstva, že nájom majetku
obce:
nehnuteľnosti zapísané na liste vlastníctva č. XXX vedenom katastrálnym odborom Okresného úradu
Žiar nad Hronom pre okres Žiar nad Hronom, obec E. G., katastrálne územie E. G., a to:
• stavba, súpisné číslo XX, popis stavby: Budova bývalého MNV, stojaca na pozemku parcela CKN č.

XXX;
• pozemok parcela CKN č. XXX o celkovej výmere 1 094 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a
nádvorie;
• pozemok parcela CKN č. XXX/X o celkovej výmere 3 330 m2, druh pozemku: záhrada;
svýnimkouplochyovýmere140m2naparceliachCKNč.XXXC.XXX/X,využívanejpreúčelyobecného

skladu;
za nájomné vo výške: 500 € ročne;
v prospech nájomcu: H. I. D. G. so sídlom E. G. J. XXX, XXX XX E. G., K.: XX XXX XXX,
Registrácia: MV SR - č. spisu VVS/1-900/90-344 36,
Štatutárny orgán: K. A. L., predseda

je v súlade s ustanovením §9a odsek 9 písmeno c) zákona č.138/1991 Zb. o majetku obcí v znení
neskorších predpisov dôvodom hodným osobitného zreteľa, ktorý spočíva v tom, že žiadateľ v rokoch
2017 až 2022 z vlastných prostriedkov zhodnotil v texte identifikovanú stavbu a revitalizoval v texte
označené pozemky, a to v celkovej sume vo výške 1 000 eur a súčasne prispel na kultúrno-spoločenské
podujatia uskutočnené v obci vo výške 3 000 eur; Žiadateľ bude prevádzkovať kultúrne a spoločenské

centrum výlučne na vlastne náklady v prospech obyvateľov obce, pričom obec zariadenie typu
kultúrneho a spoločenského centra potrebuje, ale nie je v jej ekonomických a personálnych možnostiach
zabezpečiť jeho prevádzkovanie.“

5. Dňa 24.11.2022 žalobkyňa v zastúpení vtedajšou starostkou obce uzavrela so žalovaným nájomnú

zmluvu o prenájme majetku obce - uvedených nehnuteľností z dôvodu hodného osobitného zreteľa
žalovanému.

6. Žalovaný nedodržanie vyššie uvedenej 3-dňovej a 15-dňovej lehoty o 1 deň nepovažoval za
taký nedostatok, ktorý by bol porušením zákona s dôsledkom neplatnosti právneho úkonu. V konaní

prezentoval výklad obsahu uznesenia zo dňa 18.11.2022, v zmysle ktorého došlo uvedeným uznesením
k schváleniu nájmu, resp. nájomnej zmluvy ako takej. Schvaľovanie nájmu v bode programu „rôzne“,
z čoho vyplýva, že nebolo uvedené v návrhu programu zasadnutia obecného zastupiteľstva, ktoré sa
konalo dňa 18.11.2022, nepovažoval za (závažné) porušenie zákona spôsobujúce absolútnu neplatnosť
nájomnej zmluvy.

7. Na základe takto zisteného skutkového stavu s poukazom na ust. § 1 ods. 1 a 2, § 9a ods. 9 písm. c)
zákona č. 138/1991Zb. o majetku obcí v znení účinnom do 31.10.2023 (ďalej aj „zákon o majetku obcí“
alebo „zákon č. 138/1991 Zb.“), § 1 ods. 1, § 8 ods. 1, § 11 ods. 4, § 12 ods. 4, § 13 ods. 4 zákona č.
369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení účinnom do 30.06.2023 (ďalej aj „zákon o obecnom zriadení“

alebo „zákon č. 369/1990 Zb.“), § 39 a § 126 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v platnom
a účinnom znení (ďalej aj „OZ“) súd prvej inštancie dospel k nasledovným záverom:

8. Súd prvej inštancie bol názoru, že v prvom rade bolo povinnosťou obecného zastupiteľstva schváliť
zámer a spôsob prevodu nehnuteľností z dôvodu hodného osobitného zreteľa (súd prvej inštancie

mal zrejme na mysli schváliť zámer prenajať obecný majetok z dôvodu hodného osobitného zreteľa)
s jasným odôvodnením výhodnosti tohto riešenia a tento zámer zverejniť minimálne 15 dní pred
konaním (ďalšieho) obecného zastupiteľstva na úradnej tabuli obce a na jej webovej stránke. Keďžezverejneniu zámeru prenajať majetok nepredchádzalo jeho schválenie obecným zastupiteľstvom, došlo
podľa názoru súdu prvej inštancie takýmto konaním k pochybeniu obecného zastupiteľstva.

9. Súd prvej inštancie mal ďalej za to, že následne došlo zo strany obce k ďalšiemu pochybeniu
a nerešpektovaniu zákona, keď nesplnila povinnosť zverejniť návrh programu rokovania obecného
zastupiteľstva aspoň 3 dni pred zasadnutím obecného zastupiteľstva. Pozvánka na zasadnutie
obecného zastupiteľstva spolu s návrhom programu rokovania, ktoré sa konalo dňa 18.11.2022, bola
totiž zverejnená na úradnej tabuli obce a na jej webovej stránke dňa 16.11.2022, čo žalobkyňa

preukázala potvrdením o zverejnení dokumentu. Súd prvej inštancie uviedol, že skutočnosť, že 3-dňová
lehotaneboladodržanážalovanýnerozporoval.Súdprvejinštancienesúhlasilsnázoromžalovaného,že
nedodržanie lehoty o 1 deň neznamená také podstatné obmedzenie informovanosti občana, aby sa tým
zasiahlo do podstaty jeho práva na informácie alebo do podstaty jeho práva zúčastňovať sa na správe
verejných vecí. Súd prvej inštancie mal za to, že nie je podstatným, či lehota nebola dodržaná o 1 alebo
2 dni, podstatným je, že povinnosť zverejniť návrh programu zasadnutia obecného zastupiteľstva aspoň

3 dni pred zasadnutím je obligatórnou povinnosťou. Obecné zastupiteľstvo sa teda nemohlo konať v
stanovenom termíne 18.11.2022. Toto pochybenie samo o sebe podľa súdu prvej inštancie spôsobuje
nezákonnosť akéhokoľvek rozhodnutia (aj formou uznesenia) prijatého na danom zasadnutí obecného
zastupiteľstva.

10. Súd prvej inštancie ďalej poukázal na to, že nebola dodržaná ani 15-dňová lehota na zverejnenie
zámeru obce prenajať obecný majetok na úradnej tabuli obce a na jej webovej stránke pred konaním
zasadnutia obecného zastupiteľstva, nakoľko tento zámer prenajať majetok obce z dôvodu hodného
osobitného zreteľa bol zverejnený dňa 04.11.2022 (o čom svedčí žalobcom predložené potvrdenie
o zverejnení dokumentu), pričom zasadnutie obecného zastupiteľstva sa konalo dňa 18.11.2022. Súd

opätovne nesúhlasil s tvrdením žalovaného, že nedodržaním 15-dňovej lehoty o 1 deň nedošlo k tak
závažnému protiprávnemu zásahu do možnosti občana zúčastňovať sa na správe vecí verejných a
nedošlo k porušeniu Ústavy Slovenskej republiky. Súd prvej inštancie konštatoval, že nedodržanie
uvedenej lehoty na zverejnenie zámeru je postupom, ktorý je v rozpore so zákonom.

11. Napokon súd prvej inštancie nesúhlasil ani so žalovaným prezentovaným výkladom obsahu
uznesenia obecného zastupiteľstva prijatého na jeho zasadnutí dňa 18.11.2022, ktoré malo byť
podkladom pre uzatvorenie nájomnej zmluvy zo dňa 24.11.2022. Z obsahu uznesenia č. 245/27/2022
poňatého do zápisnice z 27. zasadnutia obecného zastupiteľstva konaného dňa 18.11.2022, podľa
názoru súdu prvej inštancie vyplýva, že obecné zastupiteľstvo schválilo len zámer nájmu majetku

obce z dôvodu hodného osobitného zreteľa a to, že nájom majetku obce tam špecifikovaný je v
súlade s ustanovením § 9a ods. 9 písm. c) zákona o majetku obcí, v uznesení bol zdôvodnený dôvod
hodný osobitného zreteľa. O tomto rozhodlo zastupiteľstvo trojpätinovou väčšinou všetkých poslancov
obecného zastupiteľstva. Podľa názoru súdu prvej inštancie zo znenia daného uznesenia nie je možné
vyvodiť záver, že by obecné zastupiteľstvo rozhodovalo (aj) o schválení nájmu so žalovaným, zopakoval,

že bol schválený len zámer prenajať majetok obce z dôvodu hodného osobitného zreteľa a že je to v
súlade so zákonom. Obecné zastupiteľstvo teda uznesením č. 245/27/2022 neschválilo nájom, o nájme
aninerozhodovalo.Ajzuvedenéhodôvodunebolastarostkaobceoprávnenávmeneobcesožalovaným
uzatvoriť dňa 24.11.2022 nájomnú zmluvu.

12. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov súd prvej inštancie považoval nájomnú zmluvu uzavretú
dňa 24.11.2022 sa absolútne neplatný právny úkon pre rozpor procesu predchádzajúceho jej uzavretiu
so zákonom o majetku obcí, ako aj so zákonom o obecnom zriadení. Preto nepovažoval za potrebné
zaoberať sa ďalšími skutočnosťami uvádzanými stranami sporu.

13. Súd prvej inštancie zo záveru, že nájomná zmluva je absolútne neplatným právnym úkonom,
následne vyvodil záver, že žalovaný užíva predmetné nehnuteľnosti bez právneho dôvodu. Preto je
dôvodná žaloba žalobkyne, ktorou sa v zmysle § 126 OZ domáha ochrany svojho vlastníctva uložením
povinnosti žalovanému predmetné nehnuteľnosti vypratať, preto jej súd prvej inštancie vyhovel.

14.Súdprvejinštancienepovažovalzapotrebnévsporevykonaťdôkazvýsluchomsvedkovnavrhnutých
žalovaným, nakoľko mal za to, že ich výpoveď by na vyššie uvedené právne posúdenie veci súdom prvej
inštancie nemala žiadny vplyv.15. O nároku žalobkyne na náhradu trov konania voči žalovanému rozhodol súd prvej inštancie v zmysle
§ 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku v platnom znení (ďalej aj „CSP“)
vzhľadom na plný úspech žalobkyne v konaní. Dodal, že v zmysle § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov

konania rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením,
ktoré vydá súdny úradník.

16. Proti rozsudku súdu prvej inštancie v celom rozsahu podal v zákonnej lehote prostredníctvom svojho
splnomocneného zástupcu odvolanie žalovaný. Rozhodnutie súdu prvej inštancie označil za nesprávne

z dôvodov uvedených v § 365 ods. 1 písm. e), f) a h) CSP, t.j. z dôvodov, že súd prvej inštancie nevykonal
navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; súd prvej inštancie dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci.

17. Žalovaný v odvolaní poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo/284/2006 zo

dňa 29.01.2008, odobrené nálezom Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 389/2008 zo dňa 01.04.2009,
v zmysle ktorého je potrebné odlišovať vykonávanie právnych úkonov obce od rozhodovania o týchto
úkonoch. Rozhodovanie znamená vytváranie vôle vo vnútri, v rámci organizačnej štruktúry obce o tom,
či právny úkon vôbec urobí (vykoná), právne konanie je prejavom už takto vytvorenej vôle navonok
voči tretej osobe s cieľom založiť, zmeniť alebo zrušiť právny vzťah. Oprávnenie rozhodovať o právnych

úkonochjezozákonarozdelenémedziobecnúradu,štatutárnyorgán(starostu)aobecnézastupiteľstvo.
Zdôrazňuje sa priorita verejného záujmu, kedy sa okrem ochrany tretích osôb musí zohľadniť aj verejný
záujem, rozdelenie kompetencií verejných volených orgánov, pričom tento záujem môže (ale nemusí)
prevážiť nad ochranou právnej istoty tretích osôb a ich dôvery v platnosť právnych úkonov. Podľa
žalovanéhobolovkonanípredsúdomprvejinštancienadakúkoľvekpochybnosťpreukázané,žeobecné

zastupiteľstvožalobcuprejavilovôľuuzavrieťpredmetnúnájomnúzmluvusožalovaným,atedaschválilo
nájom, starostka obce túto vôľu vykonala, t.j. urobila právny úkon.

18. Poukázal na skutočnosť, že predmetná nájomná zmluva bola v súlade so zákonom č. 211/2000
Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode

informácií) v znení účinnom v rozhodnej dobe zverejnená a v zmysle ust. § 47a OZ nadobudla účinnosť.
Žiaden z poslancov obecného zastupiteľstva, ktorý sa zúčastnil na vytváraní vôle obce (hlasoval o
danom uznesení č. 245/27/2022 dňa 18.11.2022 na zasadnutí obecného zastupiteľstva) nespochybnil,
že obecné zastupiteľstvo svojím rozhodnutím schválilo okrem iného i predmetný nájom tak, ako to
vyžaduje ust. § 9a ods. 9 písm. c) zákona o majetku obcí. Starostka obce ako štatutárny orgán bola

povinná túto vôľu vykonať (nakoľko nevyužila svoje sistačné právo) a túto vôľu aj vykonala tým, že
uzatvorila so žalovaným predmetnú nájomnú zmluvu. Žalovaný mal za to, že nájomná zmluva je po
obsahovej stránke v súlade s predmetným uznesením obecného zastupiteľstva, ako aj v súlade so
Zásadami hospodárenia a nakladania s majetkom obce Horná Ždaňa, čo nespochybnil ani žalobca, ani
prvoinštančný súd.

19. Žalovaný nesúhlasil ani so záverom súdu prvej inštancie, že na úradnej tabuli a webovej
stránke obce bol zverejnený neschválený zámer prenajať majetok obce z dôvodu hodného osobitného
zreteľa. Poukázal na znenie ust. § 9a ods. 9 písm. c) zákona o majetku obcí, z ktorého je podľa
žalovaného zrejmé, že zákonodarca vyžaduje zverejnenie zámeru prenajať majetok obce z dôvodu

hodného osobitného zreteľa najmenej 15 dní pred schvaľovaním nájmu obecným zastupiteľstvom,
ale zákonodarca nevyžaduje, aby bol tento zámer pred jeho zverejnením schválený obecným
zastupiteľstvom. Podľa názoru žalovaného, ak by zákonodarca chcel ustanoviť povinnosť zverejňovať
schválený zámer, tak by to výslovne v texte predpisu vyjadril.

20. K záveru súdu prvej inštancie, že neboli dodržané zákonné lehoty na zverejnenie návrhu programu
zasadnutia obecného zastupiteľstva a na zverejnenie zámeru prenajať majetok obce z dôvodu hodného
osobitného zreteľa žalovaný uviedol, že pri ustálení tohto záveru súd prvej inštancie nevykonal ním
navrhnuté dôkazy – výsluchy zamestnancov žalobkyne a bývalej starostky obce potrebné na zistenie,
či k nedodržaniu predmetných lehôt vôbec došlo. Nesúhlasil s ustálením skutkového zistenia súdom

prvej inštancie o tom, tieto lehoty neboli dodržané ako nesporného. Považoval za nedôveryhodné, že
k nedodržaniu predmetných zákonných lehôt došlo len v tomto konkrétnom prípade (o žiadnom inom
nemá vedomosť), keďže zamestnanci obce Horná Ždaňa zodpovední za zverejňovanie listín na úradnej
tabuli a na webovom sídle obce sú už niekoľko rokov tie isté fyzické osoby. To platí i o súdobej panistarostke. Celkom prirodzene a odôvodnene preto podľa neho vyvstávajú otázky, či v danom prípade
išlo o náhodu (výnimku potvrdzujúcu pravidlo), alebo išlo o úmyselné nedodržanie lehôt s vedomým
úmyslom pokúsiť sa anulovať rozhodnutia prijaté obecným zastupiteľstvom na danom zasadnutí, alebo

či neboli ex post pozmenené dátumy zverejnenia predmetných listín tak, aby neboli predmetné lehoty
dodržané.

21. Podporne žalovaný trval na svojej argumentácii z konania pred súdom prvej inštancie, že aj keby
sa v konaní preukázalo, že predmetné lehoty neboli dodržané, nemá to bez ďalšieho právny následok

absolútnej neplatnosti nájomnej zmluvy. Nespochybňoval síce, že predmetné lehoty majú podporiť
politické právo na informácie obsiahnuté v článku 26 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a tak chrániť
občana pred kabinetným výkonom verejnej moci, ako i podporiť právo občanov zúčastňovať sa na
správe vecí verejných obsiahnuté v článku 30 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, avšak nedodržanie
predmetných lehôt samo o sebe nemá za právny následok absolútnu neplatnosť nájomnej zmluvy.
Poukázal na to, že predmetné uznesenie obecného zastupiteľstva je individuálnym právnym aktom,

ide teda o rozhodnutie v tomto konkrétnom prípade, na rozdiel od uznesenia o prijatí všeobecne
záväzného nariadenia obce, ktoré je normatívnym právnym aktom upravujúcim pravidlá správania sa
na území obce pre individuálne neurčitý okruh subjektov. Keďže uznesenie obecného zastupiteľstva
zo dňa 18.11.2022 má povahu individuálneho právneho aktu, nedáva fyzickým osobám možnosť
ovplyvniť obsah schvaľovaného uznesenia tak, ako je tomu pri schvaľovaní uznesení, ktoré majú

povahu normatívneho právneho aktu. Pri schvaľovaní všeobecne záväzného nariadenia z ust. § 6
ods. 3 až 6 zákona o obecnom zriadení vyplýva, že návrh všeobecne záväzného nariadenia musí byť
zverejnený najmenej 15 dní pred rokovaním obecného zastupiteľstva o tomto návrhu (obdobne ako
je tomu ohľadne zverejňovania zámeru pred schvaľovaním nájmu), ale súčasne vzhľadom na povahu
uznesenia o schválení všeobecne záväzného nariadenia ako normatívneho právneho aktu majú fyzické

osoby a právnické osoby k dispozícii minimálne 10-dňovú lehotu na uplatnenie pripomienok k návrhu
všeobecne záväzného nariadenia, pričom na tieto pripomienky (pokiaľ je zrejmé, kto ich predkladá) musí
obec prihliadať (obec musí nevyhovenie pripomienke zdôvodniť). Vo vzťahu k zverejnenému zámeru
zákonodarca nepriznáva fyzickým a/alebo právnickým osobám právo podávať pripomienky, ktoré by
musela obec (starosta, obecné zastupiteľstvo, komisie obecného zastupiteľstva) vyhodnocovať a na

ktoré by musela prihliadať. To isté platí aj vo vzťahu ku schvaľovaniu nájmu. Žalovaný poukázal na to, že
predmetný zámer bol zverejnený tak na úradnej tabuli obce, ako aj na webovom sídle obce, hoci údajne
kratšiu dobu ako 15 dní pred schvaľovaním nájmu. Ďalej poukázal na to, že za predmetné uznesenie
hlasovala zákonom o majetku obcí vyžadovaná trojpätinová väčšina poslancov spomedzi všetkých
poslancov, pani starostka nevyužila sistačné právo a riadne podpísala nájomnú zmluvu. Nedodržanie

zákonnej 15-dňovej lehoty, počas ktorej mal byť zverejnený zámer pred schvaľovaním nájmu, preto
nepovažoval za závažný protiprávny zásah do ústavného práva občana zúčastňovať sa správy vecí
verejných, či do ústavného práva občana na informácie. Preto považoval nájomnú zmluvu za platný a
účinný dvojstranný právny úkon.

22. Obdobne mal žalovaný za to, že ani nedodržanie trojdňovej lehoty na zverejnenie návrhu programu
zasadnutia obecného zastupiteľstva neznamenalo podstatné obmedzenie informovanosti občana,
zásah do jeho práva na informácie a práva zúčastňovať sa na správe verejných vecí aj s poukazom
na to, že obyvateľovi obce môže, ale nemusí byť na zasadnutí obecného zastupiteľstva v zmysle
§ 12 ods. 9 zákona o obecnom zriadení udelené slovo a taktiež ust. § 12 ods. 5 daného zákona

oprávňuje obecné zastupiteľstvo na zmenu navrhnutého a vopred zverejneného programu zasadnutia
obecného zastupiteľstva aj počas konania samotného zasadnutia. Zasadnutie obecného zastupiteľstva
sa uskutočnilo v obci, v ktorej bolo zvolané podľa ust. § 12 ods. 1 veta posledná zákona o obecnom
zriadení a bolo verejné v zmysle ust. § 12 ods. 8 veta prvá daného zákona. Mal za to, že právny
poriadokplatnýaúčinnývrozhodnejdobeneobsahovalvýslovnéustanovenie,vzmyslektoréhobysana

akékoľvek uznesenia prijaté obecným zastupiteľstvom a realizované starostom obce malo nahliadať ako
na ničotné v prípade, ak nebola dodržaná trojdňová lehota na zverejnenie návrhu programu zasadnutia
obecného zastupiteľstva.

23. Žalovaný uzavrel, že uznesenie č. 245/27/2022 zo dňa 18.11.2022 bolo obecným zastupiteľstvom

obce Horná Ždaňa prijaté a nájomná zmluva zo dňa 24.11.2022 uzavretá v súlade s platným a účinným
právnym poriadkom, prípadné nedodržanie vyššie uvedených zákonných lehôt nekontaminovalo postup
a konanie orgánov žalobkyne natoľko, aby to malo za následok absolútnu neplatnosť nájomnej zmluvy.24. Žalovaný preto navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu
vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, alternatívne aby napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie
zmenil a žalobu v celom rozsahu zamietol.

25. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhla napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie
ako vecne správny potvrdiť. Poukázala na to, že žalovaný vo svojich písomných vyjadreniach nepopieral
jej tvrdenia o nedodržaní zákonných lehôt pred konaním zasadnutia obecného zastupiteľstva, preto súd
správne považoval tieto tvrdenia za nesporné. Súd prvej inštancie sa správne vysporiadal s obranou

žalovaného, že nedodržanie týchto lehôt nespôsobuje ničotnosť uznesenia obecného zastupiteľstva v
bodoch 23 a 25 odôvodnenia napadnutého rozhodnutia. Žalobkyňa poukázala na svoje písomné a ústne
vyjadrenia ohľadne povinnosti zverejniť návrh programu rokovania obecného zastupiteľstva na úradnej
tabuli obce ako povinnosti obligatórnej, t.j. táto podmienka musí byť nevyhnutne splnená, nemožno ju v
žiadnom prípade opomenúť, nakoľko v prípade nesplnenia takejto podmienky sa zasadnutie obecného
zastupiteľstva nemôže konať v stanovenom termíne. Poukázala na odbornú literatúru, podľa ktorej je

prijatie akéhokoľvek rozhodnutia obecného zastupiteľstva či už formou uznesenia alebo všeobecne
záväzného nariadenia na takomto zasadnutí obecného zastupiteľstva nezákonným a zakladá dôvod na
uplatnenie prostriedkov prokurátorského dozoru (Hoffman, M., Tekeli, J.: Zákon o obecnom zriadení –
komentár. Bratislava : Wolters Kluwer s. r. o., 2014, s. 776). Obligatórnou povinnosťou je aj povinnosť
zverejniť zámer najmenej 15 dní pred termínom schvaľovania, pričom tento zámer musí byť zverejnený

počas celej tejto doby. Zákon o majetku obcí neupravuje nijaké výnimky z týchto povinností v prípade,
že ide o prenechanie majetku obce do nájmu z dôvodu hodného osobitného zreteľa. Tieto zákonné
podmienky musia byť pri nakladaní s majetkom obce bezvýnimočne dodržané.

26. Podľa žalobkyne sa súd prvej inštancie dostatočným spôsobom vysporiadal aj s obranou

žalovaného, že nájomná zmluva je platná a účinná, pretože postup a konanie orgánov obce Horná
Ždaňa neboli nedodržaním lehôt kontaminované natoľko, aby to spôsobilo neplatnosť nájomnej zmluvy,
a to v bodoch 26, 27 a 28 odôvodnenia napadnutého rozsudku. Žalobkyňa trvala na tom, že uznesenie
obecného zastupiteľstva č. 245/27/2022 zo dňa 18.11.2022, ktoré bolo podkladom pre uzavretie
nájomnej zmluvy, bolo nezákonné, nakoľko pri jeho prijímaní nepostupovalo obecné zastupiteľstvo v

súlade so zákonom. Okrem toho kategoricky poprela, že by z obsahu predmetného uznesenia vyplývalo
aj samotné schválenie nájomnej zmluvy, podľa nej z jeho obsahu vyplýva len schválenie zámeru uzavrieť
nájomnú zmluvu. Keďže nebol dodržaný zákonný postup pri prenechaní majetku obce do nájmu z
dôvodu hodného osobitného zreteľa a starostka obce napriek tomu nájomnú zmluvu uzavrela, táto
je neplatným právnym úkonom v zmysle ust. § 39 OZ. Platí zásada „z otráveného stromu pochádza

otrávené ovocie“. Pokiaľ je teda proces prijímania uznesenia, ktoré malo byť podkladom pre uzavretie
zmluvy v rozpore so zákonom (otrávený strom), potom aj zmluva (ovocie otráveného stromu) ako
výsledok tohto procesu je v rozpore so zákonom.

27. Žalobkyňa taktiež poukázala na skutočnosť, že predmetné uznesenie bolo na základe protestu

prokurátora č. k.: Pd 77/23/6613-6 zo dňa 20.09.2023 zrušené uznesením obecného zastupiteľstva č.
71/8/2023 zo dňa 24.10.2023, a to práve z dôvodu rozporu predmetného uznesenia s ust. § 9a ods. 9
písm. c) zákona o majetku obcí a ust. § 12 ods. 4 zákona o obecnom zriadení.

28. Žalobkyňa na záver svojho vyjadrenia považovala napadnutý rozsudok za vecne správny,

spočívajúci na dostatočne vykonanom dokazovaní, z ktorého súd prvej inštancie vyvodil správne
skutkové zistenia a vec správne právne posúdil. Podľa žalobkyne súd prvej inštancie dodržal všetky
procesnoprávne predpisy, vysporiadal sa s celou obranou žalovaného, ktorú žalovaný preniesol aj do
svojho odvolania.

29. Žalovaný sa v odvolacej replike ohradil voči tvrdeniu žalobkyne, že nenamietal voči jej tvrdeniam
o nedodržaní 3-dňovej lehoty na zverejnenie návrhu programu zasadnutia obecného zastupiteľstva
a o nedodržaní 15-dňovej lehoty na zverejnenie zámeru prenajať majetok obce z dôvodu hodného
osobitného zreteľa pred konaním zasadnutia obecného zastupiteľstva dňa 18.11.2022. Uviedol, že
tieto tvrdenia žalobkyne spochybňoval nepretržite od začiatku konania, o čom svedčia jeho podania

adresované súdu, vrátane jeho vyjadrenia k žalobe zo dňa 12.04.2024, konkrétne článku III, na strane 6,
prvýodsek.Právezdôvoduvážnychpochybnostíopravdivostitýchtotvrdenížalobkyne,ktoréodôvodnil,
navrhol vykonať dôkaz výsluchom pani C. M., v rozhodnej dobe starostky obce E. G., výsluchom pani C.
N. a pani C. O., zamestnankýň obce E. G. v rozhodnej dobe. Preto zotrval na svojom odvolacom návrhu.30. Ďalšie vyjadrenia v odvolacom konaní podané neboli.

31. Krajský súd funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní žalovaného podľa § 34 ods. 1 CSP po
prejednaní veci bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP, len v rozsahu
odvolania podľa § 379 CSP, z dôvodov vymedzených v odvolaní podľa § 380 ods. 1 CSP a mimo nich
v rozsahu vád týkajúcich sa procesných podmienok podľa § 380 ods. 2 CSP, ktoré vady nezistil, dospel
k názoru, že rozsudok súdu prvej inštancie je v prvom aj druhom výroku vecne správny a je potrebné

ho podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdiť.

32. Odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

33. V prvom rade má odvolací súd za to, že je v kompetencii obecného zastupiteľstva obce Horná Ždaňa
schvaľovať aj zámer prenájmu majetku obce. Podľa odvolacieho súdu to vyplýva zo zákona o obecnom

zriadení, zákona o majetku obcí v spojení so Zásadami hospodárenia a nakladania s majetkom obce
Horná Ždaňa. Slová zákona o majetku obcí, že obecné zastupiteľstvo rozhoduje pri nájme majetku
obce z dôvodu hodného osobitného zreteľa trojpätinovou väčšinou (§ 9a ods. 9 písm. c) zákona
o majetku obcí) odvolací súd chápe ako rozhodovanie obecného zastupiteľstva ohľadne celého procesu
schvaľovania prenájmu, teda nielen rozhodovanie o jeho konečnej fáze, o samotnom nájme, ale od

počiatku tohto procesu, t.j. aj rozhodovanie o schválení zámeru prenájmu majetku obce z dôvodu
hodného osobitného zreteľa. Táto kompetencia obecného zastupiteľstva vyplýva aj z ust. § 11 ods.
4 písm. a) zákona o obecnom zriadení, podľa ktorého obecné zastupiteľstvo rozhoduje o základných
otázkach života obce, najmä je mu vyhradené určovať zásady hospodárenia a nakladania s majetkom
obce a s majetkom štátu, ktorý užíva, schvaľovať najdôležitejšie úkony týkajúce sa tohto majetku a

kontrolovať hospodárenie s ním. Za takýto úkon odvolací súd považuje aj schvaľovanie zámeru prenajať
majetok obce z dôvodu hodného osobitného zreteľa.

34. Kompetenciu obecného zastupiteľstva schvaľovať zámer prenájmu majetku obce z dôvodu hodného
osobitného zreteľa podľa odvolacieho súdu možno vyvodiť aj zo zásad hospodárenia a nakladania

s majetkom obce, a to konkrétne z článku 4 ods. 2 písm. h), podľa ktorého obecné zastupiteľstvo v
súlade s ustanoveniami zákona o majetku obcí uznesením schvaľuje dôvody osobitného zreteľa pri
prevode a prenájme majetku. Z ustanovenia § 9a ods. 9 písm. c) zákona o majetku obcí pritom vyplýva,
že dôvod hodný osobitného zreteľa musí byť zdôvodnený; zámer prenajať majetok týmto spôsobom
je obec povinná zverejniť najmenej 15 dní pred schvaľovaním nájmu obecným zastupiteľstvom na

svojej úradnej tabuli a na svojej internetovej stránke, ak ju má obec zriadenú, pričom tento zámer
musí byť zverejnený počas celej tejto doby. Z toho možno vyvodiť, že tento dôvod hodný osobitného
zreteľa musí byť uvedený už v zámere prenájmu majetku obce a keďže tento dôvod hodný osobitného
zreteľa schvaľuje uznesením obecné zastupiteľstvo, musí schváliť aj zámer prenájmu majetku obce z
dôvodu hodného osobitného zreteľa zdôvodneného v predmetnom zámere. V tomto duchu odvolací

súd poníma aj ustanovenie článku 12 ods. 4 predposledná veta zásad hospodárenia a nakladania s
majetkom obce, podľa ktorého dôvod hodný osobitného zreteľa musí byť presne určený, špecifikovaný
a zdôvodnený v uznesení obecného zastupiteľstva, ktorým schvaľuje konkrétny prenájom vlastníctva.
Slová "schvaľuje konkrétny prenájom vlastníctva" poníma opätovne odvolací súd ako schvaľovanie
celého procesu prenájmu vrátane zámeru prenajať majetok obce. Inak by uvedené ustanovenie zásad

hospodárenia a nakladania s majetkom obce bolo v rozpore s ustanovením § 9a ods. 9 písm. c) zákona o
majetkuobcí.Taktiežzust.článku12ods.4poslednávetazásadhospodáreniaanakladaniasmajetkom
obce vyplýva, že v prípadoch hodných osobitného zreteľa určí výšku nájomného obecné zastupiteľstvo.
Táto výška nájomného by mala byť opäť známa už v zámere prenajať majetok obce z dôvodu hodného
osobitného zreteľa. Už zo samotného zámeru teda musí vyplývať dôvod hodný osobitného zreteľa

schválenýuznesenímobecnéhozastupiteľstva,abysakzámeruprenajaťmajetokobcetýmtospôsobom
(zdôvoduhodnéhoosobitnéhozreteľa) vminimálne15-dňovejlehote,počasktorejmusíbyťtentozámer
zverejnený mohli obyvatelia obce vyjadriť napríklad formou podnetov podľa § 3 ods. 2 písm. d) zákona
o obecnom zriadení. Minimálna 15-dňová lehota na zverejnenie zámeru totiž nie je samoúčelná, neslúži
len na informovanie obyvateľov obce o zámere prenajať majetok obce z dôvodu hodného osobitného

zreteľa, ale aj na to, aby sa obyvatelia obce podieľali na správe vecí verejných napr. vo forme písomných
podnetov na obecné zastupiteľstvo, či starostovi obce, ako aj vo forme účasti na zasadnutí obecného
zastupiteľstva.35. Podľa § 9 ods. 1 písm. c) zákona o majetku obcí zásady hospodárenia s majetkom obce, ktoré
určí obecné zastupiteľstvo, upravia najmä postup prenechávania majetku do užívania. Z článku 4 ods.
3 písm. c) a d) a contrario zásad hospodárenia a nakladania s majetkom obce vyplýva kompetencia

obecného zastupiteľstva schvaľovať zámer prenájmu majetku obce z dôvodu hodného osobitného
zreteľa, nakoľko starostovi obce prináleží rozhodovať len o krátkodobom nájme nehnuteľného majetku
obce, ktorého trvanie s tým istým nájomcom neprekročí desať dní v kalendárnom mesiaci a o nájme
hnuteľných vecí vo vlastníctve obce, ktorých zostatková hodnota je nižšia ako 3 500 eur. Rovnako
z článku 13 zásad hospodárenia a nakladania s majetkom obce označeného marginálnou rubrikou

„vymedzenie kompetencií orgánov obce“ vyplýva, že obecné zastupiteľstvo uznesením schvaľuje nájom
majetku, ktorého trvanie s tým istým nájomcom prekročí 10 dní v kalendárnom mesiaci (t.j. aj nájom
majetku z dôvodu hodného osobitného zreteľa) a nájom hnuteľnej veci, ktorej zostatková cena je vyššia
ako 3 500 eur a starosta obce rozhoduje o krátkodobom nájme nehnuteľného majetku obce, ktorého
trvanie s tým istým nájomcom neprekročí 10 dní v kalendárnom mesiaci (krátkodobým nájmom je aj
príležitostnýprenájompriestorovnaspoločenské,kultúrne,predajné,schôdzkové,rodinnépodujatia)ao

nájme hnuteľných vecí vo vlastníctve obce, ktorých zostatková cena je nižšia ako 3 500 eur. Z uvedených
článkov opätovne vyplýva, že sú tam vymedzené kompetencie orgánov obce ohľadne celého procesu
nájmu, nielen konečnej fázy schvaľovania uznesenia o nájme majetku obce po zverejnení zámeru.

36. K názoru žalovaného, že z legislatívneho textu ust. § 9a ods. 9 písm. c) zákona o majetku

obcí je zrejmé, že zákonodarca vyžaduje zverejnenie zámeru prenajať majetok obce z dôvodu
hodného osobitného zreteľa najmenej 15 dní pred schvaľovaním nájmu obecným zastupiteľstvom, ale
nevyžaduje, aby bol tento zámer pred jeho zverejnením schválený obecným zastupiteľstvom, nakoľko,
ak by zákonodarca chcel ustanoviť povinnosť zverejňovať schválený zámer, tak by v texte predpis
výslovne vyjadril slovným spojením „schválený zámer“, odvolací súd uvádza, že zo súhrnu vyššie

uvedených ustanovení zákona o majetku obcí, zákona o obecnom zriadení a zásad hospodárenia a
nakladania s majetkom obce Horná Ždaňa vyplýva, že sa musí jednať o zámer schválený obecným
zastupiteľstvom. V tejto súvislosti poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
5Obdo 45/2013 zo dňa 08.01.2015, uverejnený v časopise Zo súdnej praxe pod č. 15/2016, z ktorého
vyplýva, že určitá kompetencia obecného zastupiteľstva nemusí byť v zákona vyjadrená expressis

verbis, ak ju možno z účelu zákona, povahy a logiky veci vyvodiť. Dovolateľ v konaní obdobne namietal,
že žiadne ustanovenie zákona č. 369/1990 Zb., zákona č. 138/1991 Zb., ako ani zásad nakladania a
hospodárenia s majetkom obce L. explicitne neuvádza, ako postupovať pri výpovedi nájomnej zmluvy,
preto konanie starostu považuje za konanie v súlade s ustanovením § 13 ods. 4 písm. e) zákona č.
369/1990 Zb. V danom rozhodnutí sa o. i. uvádza: „Podľa ustanovenia § 9 ods. 1 zákona č. 138/1991

Zb. zásady hospodárenia s majetkom obce, ktoré určí obecné zastupiteľstvo, upravia najmä : a/ práva a
povinnosti organizácií, ktoré obec založila alebo zriadila pri správe majetku obce, b/ podmienky odňatia
majetku organizáciám, ktoré obec založila alebo zriadila, c/ postup prenechávania majetku do užívania,
nakladanie s cennými papiermi, e/ ktoré úkony organizácií podliehajú schváleniu orgánmi obce.

Podľa článku 1 bodu 4 písm. e/ Zásad hospodárenia a nakladania s majetkom obce, sa zásady vzťahujú
aj na majetok, ktorý je v prenájme alebo vo výpožičke.
Podľa článku 5 bodu 1 Zásad hospodárenia a nakladania s majetkom obce (ďalej len Zásad), obec môže
nehnuteľný majetok, ktorý dočasne nepotrebuje na plnenie svojich úloh, (neupotrebiteľný a prebytočný
majetok) prenechať nájomnou zmluvou inej právnickej alebo fyzickej osobe, a to zásadne odplatne. O

zmluvnom prenájme nehnuteľného majetku obce na základe písomnej žiadosti záujemcu rozhoduje:
a/ starosta obce do výmery 50 m2 ,
b/ obecné zastupiteľstvo, ak výmera presahuje 50 m2 .

Príspevkové a rozpočtové organizácie obce a obchodné spoločnosti s obchodným podielom obce, môžu

uzatvárať nájomné zmluvy na majetok obce prostredníctvom štatutárneho zástupcu na dobu určitú, na
dobu dlhšiu ako 5 rokov, na platnosť takejto zmluvy sa vyžaduje schválenie obecným zastupiteľstvom
(čl. 5 bod 3.Zásad).

Z citovaných ustanovení vyplýva, že rozhodnutie o uzavretí nájomnej zmluvy s obchodnou spoločnosťou

s obchodným podielom obce, predmetom ktorej je nehnuteľný majetok obce o výmere väčšej ako
50 m2 a na dobu určitú dlhšiu ako 5 rokov, patrí do kompetencie obecného zastupiteľstva. Ak by
tento úkon za obec urobil len starosta obce, bez predchádzajúceho platného rozhodnutia obecného
zastupiteľstva, nezaväzoval by obec, pretože by chýbal prejav vôle obce. Starosta obce nemôže urobiťbez prejavu vôle obce majetkoprávny úkon, ku ktorému sa vyžaduje predchádzajúce rozhodnutie
obecného zastupiteľstva a zaviazať ním obec, pretože mu k tomuto úkonu zákon o majetku obce a
Zásady nedávajú oprávnenie. Takýto právny úkon by nevyvolal právne účinky. Rozhodnutie obecného

zastupiteľstva o majetkoprávnom úkone, ktorým sa individuálny právny vzťah nielen zakladá, ale aj mení
alebo ruší, je prejavom vôle obce... Úkon výpovede, urobený len starostom obce, bez predchádzajúceho
platného rozhodnutia obecného zastupiteľstva, nie je platným právnym úkonom. Neplatnosť výpovede
nájomnej zmluvy nemôže konvalidovať ani dodatočné schválenie na zasadnutí obecného zastupiteľstva
23. júna 2012, uznesením číslo 37/06/2012. Podľa článku 5 bod 1 Zásad, starosta obce nemohol

vytvárať vôľu obce sám, mohol ju len navonok prejavovať, pretože oprávnenie rozhodovať o majetkovom
právnom úkone, akým je výpoveď, patrí obecnému zastupiteľstvu, keďže nielen pre vznik, zmenu, ale aj
pre zánik majetkového právneho vzťahu bolo nevyhnutné, aby právny úkon spĺňal formálne a meritórne
náležitosti.

Odvolací súd sa nestotožnil s právnym posúdením veci súdom prvého stupňa, vo svojom rozhodnutí

uviedol relevantné a preskúmateľné dôvody, prečo považoval rozhodnutie súdu prvého stupňa za
nesprávne. Podrobne vec právne posúdil a odôvodnil, prečo žalobu považuje za nedôvodnú. S právnym
názorom odvolacieho súdu sa v celom rozsahu stotožnil dovolací súd.“

37. Odvolací súd považuje konanie bývalej starostky obce Horná Ždaňa a výklad zásad hospodárenia

a nakladania s majetkom obce za špekulatívne, nakoľko návrh uznesenia o schválení zámeru prenajať
majetok obce z dôvodu hodného osobitného zreteľa (bod a) uznesenia) a deklarácia o súlade takéhoto
prenájmu majetku obce so zákonom o majetku obcí (bod b) uznesenia) bol starostkou obce predložený
na schválenie obecnému zastupiteľstvu už na predchádzajúcom zasadnutí obecného zastupiteľstva
konanom dňa 30.09.2022 (viď bod 12. zápisnice na rube č. l. 31 a na č. l. 32 spisu), návrh uznesenia

však nebol schválený zákonom požadovanou trojpätinovou väčšinou všetkých poslancov obecného
zastupiteľstva. Napriek tomu (obecným zastupiteľstvom neschválený) zámer prenajať majetok obce
z dôvodu hodného osobitného zreteľa bol následne (dňa 04.11.2022) zverejnený na úradnej tabuli obce
a na webovej stránke obce. Prinajmenšom zvláštne potom vyznieva postoj bývalej starostky obce na
ďalšom zasadnutí obecného zastupiteľstva konanom dňa 18.11.2022, keď na pripomienku jedného

z poslancov obecného zastupiteľstva, že zámer prenájmu sa neschvaľoval na rokovaní obecného
zastupiteľstva odpovedala, že v zmysle schválených zásad hospodárenia a nakladania s majetkom obce
sa zverejňuje zámer bez predchádzajúceho schvaľovania v obecnom zastupiteľstve. Je potom otázne,
na čo vôbec na predchádzajúcom zasadnutí obecného zastupiteľstva navrhla obecnému zastupiteľstvu
na schválenie uznesenie, v ktorého bode a) obecné zastupiteľstvo schvaľuje zámer prenájmu majetku

obce z dôvodu hodného osobitného zreteľa žalovanému a opätovne návrh uznesenia identického znenia
ako na predchádzajúcom zasadnutí obecného zastupiteľstva konanom dňa 30.09.2022 (teda vrátane
bodu a) ohľadne schválenia zámeru prenajať majetok obce z dôvodu hodného osobitného zreteľa)
dávala na schválenie poslancom obecného zastupiteľstva na jeho zasadnutí konanom dňa 18.11.2022,
pričom tento krát bol už návrh uznesenia (identického znenia ako na predchádzajúcom zasadnutí

obecnéhozastupiteľstva)trojpätinovouväčšinouvšetkýchposlancovobecnéhozastupiteľstvaschválený
(viď bod 12. zápisnice na č. l. 39 a 40 spisu).

38. Nadväzujúc na vyššie uvedené úvahy a závery pred schválením zámeru uznesením obecného
zastupiteľstva nemohlo dôjsť k jeho zverejneniu. Zámer bol schválený (aj to možno neplatne vzhľadom

na úvahy uvedené nižšie) až uznesením č. 245/27/2022 prijatým na zasadnutí obecného zastupiteľstva
dňa 18.11.2022. Nemožno pritom jedným a tým istým uznesením schváliť aj zámer aj samotný prenájom
majetku obce z dôvodu hodného osobitného zreteľa, nakoľko musí byť dodržaná minimálna zákonná
15-dňová lehota na zverejnenie zámeru a až po jej uplynutí môže obecné zastupiteľstvo (platne) schváliť
samotný prenájom. Už z tohto dôvodu je rozsudok súdu prvej inštancie v prvom výroku založenom o. i.

nazávere,žekprípadnémuschváleniuzámerudošloažnazasadnutíobecnéhozastupiteľstvakonanom
dňa 18.11.2022 vecne správny, a preto ho bolo potrebné potvrdiť. Vzhľadom na uvedené považuje
odvolací súd za nadbytočné vykonávať výsluch svedkov navrhovaných žalovaným v konaní pred súdom
prvej inštancie ohľadne ustálenia dátumu zverejnenia obecným zastupiteľstvom neschváleného zámeru.

39. Názoru, že zámer prenajať majetok obce z dôvodu hodného osobitného zreteľa musí byť najprv
schválený uznesením obecného zastupiteľstva, až následne môže byť zverejnený a od jeho zverejnenia
musí uplynúť minimálne 15-dňová lehota na to, aby obecné zastupiteľstvo mohlo schváliť samotný
prenájom majetku bol aj prokurátor Okresnej prokuratúry Žiar nad Hronom v proteste proti uzneseniuobecného zastupiteľstva obce Horná Ždaňa č. 245/27/2022 zo dňa 18.11.2022. V odôvodnení tohto
protestu uvádza, že toto uznesenie je v rozpore s § 9a ods. 9 písm. c) zákona o majetku obcí a §
12 ods. 4 zákona o obecnom zriadení, a preto ho navrhol obci zrušiť. Ak obec Horná Ždaňa chcela

pri prenechaní svojho majetku do nájmu postupovať podľa ustanovenia § 9 a ods. 9 písm. c) zákona
o majetku obcí, mala postupovať tak, že obecné zastupiteľstvo malo najskôr rozhodnúť trojpätinovou
väčšinou všetkých poslancov o tom, že obec má zámer prenajať uvedenú nehnuteľnosť z dôvodu
hodného osobitného zreteľa, ktorý mal byť zdôvodnený a následne mala obec tento zámer prenajať svoj
majetok týmto spôsobom zverejniť najmenej 15 dní pred schvaľovaním nájmu obecným zastupiteľstvom

na svojej úradnej tabuli a na svojej internetovej stránke. Až následne mohlo obecné zastupiteľstvo
schváliť prenájom majetku obce a uzatvoriť nájomnú zmluvu...Pre úplnosť veci je potrebné uviesť,
že k samotnému schváleniu nájmu majetku obce zo strany obecného zastupiteľstva vôbec nedošlo,
schválený bol len samotný zámer prenajať majetok obce z dôvodu hodného osobitného zreteľa. Pokiaľ
obecné zastupiteľstvo o majetkovoprávnom úkone nerozhodlo a prijaté uznesenie nie je súčasťou
zápisnice o priebehu zasadnutia obecného zastupiteľstva, nevznikol prejav vôle spôsobilý založiť vznik,

zmenu alebo zánik právneho vzťahu. Starosta obce preto nemôže urobiť bez prejavu vôle obce
majetkovoprávny úkon, ku ktorému sa vyžaduje predchádzajúce rozhodnutie obecného zastupiteľstva
a zaviazať ním obec, pretože mu k tomu zákon o majetku obcí nedáva oprávnenie. Obec Horná Ždaňa
sa dôsledne neriadila ustanoveniami zákona o majetku obcí pri prenechávaní majetku obce do nájmu,
nakoľko z predložených písomností vyplýva, že pre zverejnenie zámeru prenechať majetok obce do

nájmu z dôvodu hodného osobitného zreteľa nebola dodržaná stanovená minimálna lehota, tento zámer
bol zverejnený ešte pred jeho schválením obecným zastupiteľstvom a nie až po jeho schválení a
pred samotným schvaľovaním nájmu obecným zastupiteľstvom, o ktorom obecné zastupiteľstvo vôbec
nerokovalo ani ho neschválilo, napriek tomu došlo k uzatvoreniu nájomnej zmluvy starostom obce.

40. Je bez právneho významu námietka žalovaného, že nájomná zmluva zo dňa 24.11.2022 bola
v súlade so zákonom č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v platnom znení v rozhodnej dobe zverejnená a v zmysle ust. § 47a Občianskeho
zákonníka nadobudla účinnosť. Predpokladom nadobudnutia účinnosti zmluvy je jej platnosť. Ak je
zmluva absolútne neplatná, nemôže ani nadobudnúť účinnosť. Na tom nič nemení skutočnosť, že takáto

zmluva (za domnienky jej platnosti) bola zverejnená.

41. Taktiež bezpredmetná je námietka žalovaného, že žiaden z poslancov obecného zastupiteľstva, ktorí
sazúčastnilinavytváranívôleobcenazasadnutíobecnéhozastupiteľstvadňa18.11.2022nespochybnil,
že obecné zastupiteľstvo svojim rozhodnutím schválilo okrem iného aj predmetný nájom tak, ako to

vyžaduje ustanovenie § 9a ods. 9 písm. c) zákona o majetku obcí. Súd totiž sám posudzuje a vykladá
obsah právneho úkonu, aktu a skúma aj absolútnu neplatnosť právneho úkonu z úradnej povinnosti
(ex offo), absolútnu neplatnosť právneho úkonu netreba namietať, táto buď od počiatku je alebo nie je
daná. Ako už bolo uvedené vyššie, nemohli byť tým istým uznesením v ten istý deň schválené aj zámer
prenájmu majetku obce aj samotný prenájom.

42. Nie je relevantná ani námietka žalovaného, že nájomná zmluva je po obsahovej stránke v súlade s
uznesenímobecnéhozastupiteľstvač.245/27/2022zodňa18.11.2022.Zdôvodovuvedenýchvyššienie
je (nakoľko uznesením podľa jeho obsahu nebol schválený samotný prenájom, ale len zámer prenajať
majetok obce a bola prijatá deklarácia o súlade prenájmu so zákonom). Navyše ak je neplatné uznesenie

obecného zastupiteľstva pre nedodržanie zákonom predpísaného postupu pre jeho schválenie, chýba
prejav vôle obce uzatvoriť právny úkon. Starosta obce len navonok realizuje prejavenú vôľu obce. Preto
pre jej absenciu nemôže dôjsť k platnému uzatvoreniu právneho úkonu (nájomnej zmluvy).

43. Vzhľadom na vyššie uvedený záver o tom, že tým istým uznesením v ten istý deň nemožno

schváliť aj zámer prenajať majetok obce z dôvodu hodného osobitného zreteľa a aj samotný prenájom
odvolací súd len pre úplnosť k námietke žalovaného, že striktné dodržanie lehôt na zverejnenie
návrhu programu obecného zastupiteľstva a na schválenie samotného prenájmu majetku obce od
zverejnenia takéhoto zámeru nie je potrebné, pretože obyvatelia obce nemôžu k návrhom uznesení ako
individuálnych právnych aktov vrátane procesu prenájmu majetku obce podávať pripomienky (ako je

tomu pri uzneseniach o návrhoch všeobecne záväzných nariadení), uvádza, že vzhľadom na závažnosť
všeobecne záväzného nariadenia z hľadiska jeho právnych účinkov ako normatívneho právneho aktu
zákonodarca stanovil prísnejšie podmienky pre proces jeho schvaľovania, v rámci ktorého sa stanovila
povinnosť obce vysporiadať sa s pripomienkami, vyhodnotiť ich, či sa im vyhovelo alebo nie a z akýchdôvodov. To však neznamená, že by obyvatelia obce nemali právo byť informovaní a namietať voči
iným návrhom uznesení, ktoré sa plánujú na zasadnutí obecného zastupiteľstva schvaľovať. V zmysle
§ 3 ods. 2 písm. c) a d) zákona o obecnom zriadení obyvateľ obce sa zúčastňuje na samospráve

obce. Má právo najmä zúčastňovať sa na zasadnutiach obecného zastupiteľstva, obracať sa so svojimi
podnetmi a sťažnosťami na orgány obce. Práve zo zámeru prenajať majetok obce z dôvodu hodného
osobitného zreteľa konkrétnemu nájomcovi sa dozvedá, že obec plánuje prenajať svoj majetok, o aký
majetok sa jedná, z akého dôvodu hodného osobitného zreteľa sa plánuje majetok obec prenajať
konkrétnemu nájomcovi, nerealizuje sa teda prenájom napr. na základe obchodnej verejnej súťaže

alebo priamym prenájmom a o cene plánovaného prenájmu. Obyvateľ obce má právo vyjadrovať sa
(neformálnymi podnetmi či sťažnosťami) k plánovanému zámeru prenajať majetok obce, taktiež má
právo zúčastniť sa na zasadnutí obecného zastupiteľstva, kde sa má rozhodovať o konečnom schválení
nájmu, na ktorom mu síce nemusí, ale môže byť udelené slovo, nemusí s prenájmom súhlasiť. Zákon
stanovujeminimálnu15-dňovúlehotunazverejneniezámeruaminimálnu3-dňovúlehotunazverejnenie
programu zasadnutia obecného zastupiteľstva, teda môžu byť aj dlhšie, avšak minimálne lehoty musia

byť dodržané, najmä ak zámer prenájmu majetku obce z dôvodu hodného osobitného zreteľa musí
byť zverejnený počas celej doby min. 15 dní. V tejto súvislosti zhodne so žalobkyňou odvolací súd
poukazuje na odbornú literatúru, kde sa uvádza: „Povinnosť zverejniť návrh programu rokovania
obecného zastupiteľstva na úradnej tabuli v obci aspoň 3 dni pred zasadnutím obecného zastupiteľstva
je obligatórnou povinnosťou. Táto podmienka musí byť nevyhnutne splnená, pričom v žiadnom prípade

nemožno opomenúť. V prípade nesplnenia tejto podmienky sa zasadnutí obecného zastupiteľstva
nemôže konať v stanovenom termíne. Prijatie akéhokoľvek rozhodnutia obecného zastupiteľstva či už
formou uznesenia alebo VZN na takomto zasadnutí obecného zastupiteľstva je nezákonným a zakladá
dôvod na uplatnenie prostriedkov prokurátorského dozoru.“ (Hoffman, M., Tekeli, J.: Zákon o obecnom
zriadení - komentár, Bratislava: Wolters Kluwer s.r.o., 2014, s. 776).

44. Netreba tiež opomínať skutočnosť (ku ktorej sa žalovaný nijako nevyjadril), že uznesenie obecného
zastupiteľstva obce Horná Ždaňa č. 245/27/2020 zo dňa 18.11.2022, na podklade ktorého bola
nájomná zmluva zo dňa 24.11.2022 uzavretá, bolo pre rozpor so zákonom na protest prokurátora
zrušené uznesením obecného zastupiteľstva žalobcu č. 71/8/2023 zo dňa 24.10.2023, čím nájomná

zmluva stratila podklad, na základe ktorého bola bývalou starostkou obce uzavretá so žalovaným.
V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn.
15Co/344/2014 zo dňa 10.06.2015, podľa ktorého pokiaľ došlo k zrušeniu uznesenia prijatého na
zasadnutí obecného zastupiteľstva na základe protestu prokurátora, došlo k zániku zákonnej podmienky
(schválenie obecným zastupiteľstvom a prijatie rozhodnutia), ktorá je predpokladom prevodu majetku

obce.

45. Uvedený záver možno podľa názoru odvolacieho súdu analogicky aplikovať aj na prenájom majetku
obce.

46. Odvolací súd v zmysle § 379 písm. a) CSP preskúmal aj od prvého výroku vo veci samej závislý
druhý výrok rozsudku súdu prvej inštancie o nároku na náhradu trov prvoinštančného konania. Súd
prvej inštancie rozhodol v rozsudku o nároku žalobkyne na náhradu trov konania podľa pomeru
úspechu vo veci (§ 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 CSP) vykonateľným výrokom, v ktorom uložil
žalovanému povinnosť nahradiť žalobkyni trovy konania a stanovil lehotu na ich náhradu (viď napr.

uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Cdo/222/2016 zo dňa 23.03.2017, sp. zn.
6Cdo/196/2016 zo dňa 22.06.2017 a sp. zn. 7Cdo/123/2016 zo dňa 04.04.2017). Preto odvolací súd aj
tento výrok ako vecne správny potvrdil.

47. O nároku žalobkyne na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods.

1, § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP a ako plne úspešnej v odvolacom konaní jej priznal nárok na
náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému. Z dôvodu vykonateľnosti rozhodnutia o trovách
konania formuloval odvolací súd aj výrok o nároku na náhradu trov odvolacieho konania do povinnosti
ich náhrady. Aj o samotnej výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny

úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

48. Rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v § 421 ods.u 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP); na určenie výšky
minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v ods.u 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej
inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné

spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods.
1 CSP); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,

c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje a
e) podpis
(§ 127 ods. 1 CSP).

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky
tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

Strany sporu majú možnosť zvoliť si advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej pomoci so žiadosťou
o poskytnutie právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo zmeškania
lehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej pomoci (§ 11

ods. 1 zákona č. 327/2005 Z.z.).

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom;dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP); povinnosť podľa ods.u 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Ak neboli splnené podmienky podľa § 429 CSP, resp. dovolanie má vady podľa § 429 CSP napriek
riadnemu poučeniu dovolateľa o povinnosti podľa § 429 CSP v odvolacom konaní, resp. napriek

výzve súdu prvej inštancie adresovanej dovolateľovi na odstránenie vád a jeho poučení o následkoch
neodstránenia vád dovolania, dovolací súd dovolanie odmietne (§ 447 písm. e) CSP v spojení s § 436
ods. 1 CSP).