Uznesenie – Ostatné ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, September 28, 2023

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 10CoCsp/8/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6122284587
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 09. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erik Varga
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2023:6122284587.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Erika Vargu a
členov senátu - sudcov JUDr. Martiny Mochnáčovej a JUDr. Róberta Urbana, v spore žalobcu: EOS
KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, právne zastúpeného
spoločnosťou Remedium Legal, s.r.o., so sídlom E. 5, Y., proti žalovanému: G. H., nar. XX.X.XXXX,
bytom Y. XXX/XX, X. X., o zaplatenie 9.482,89 eur s príslušenstvom, na základe odvolania žalovaného

proti rozsudku Okresného súdu Martin č.k. 10Csp/59/2022-123 zo dňa 20.10.2022 takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1.Napadnutým rozsudkom okresný súd (ďalej v texte aj ako súd prvej inštancie) uložil žalovanému
povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 9.482,89 eur titulom istiny, čiastku 1.269,36 eur titulom úroku, sumu
168,63 eur titulom úroku z omeškania a 5 % úrok z omeškania ročne zo súm špecifikovaných vo

výrokovej časti, všetko do troch mesiacov od právoplatnosti rozsudku.

2.Okresný súd s poukazom na aplikáciu ustanovenia § 92 ods. 8 zák. č. 483/2001 Z.z. o bankách
v spojení s § 52 ods. 2, § 517 ods. 2, § 565 Občianskeho zákonníka a § 497, § 502 ods. 1, 2
Obchodného zákonníka (všetky ustanovenia citované v napadnutom rozsudku) východiskovo uviedol,
že H. sporiteľňa a.s., a žalovaný ako dlžník uzavreli dňa XX.X.XXXX zmluvu o splátkovom úvere vo

výške 9.800 eur. Výška úrokovej sadzby bola fixná do splatnosti úveru 10,90 % ročne, pričom banka
poskytovalaajzľavuzúrokovejsadzbyvovýškeazapodmienokvedenýchvzverejnení.Výslednávýška
úrokovej sadzby po zohľadnení zľavy predstavovala 8,90 % ročne v deň uzavretia zmluvy. Úver bol
poskytnutý jednorazovo na účet žalovaného uvedený v úverovej zmluve. Žalovaný bol povinný splácať
úver splátkami v sume 153,91 eur mesačne, pričom splátky boli zročné vždy k 15. dňu v kalendárnom
mesiaci. Prvá splátka bola zročná 15.11.2019, počet dohodnutých splátok bol 96 a konečná splatnosť

úveru bola stanovená k 15.10.2027. Ročná percentuálna miera nákladov bola stanovená na 11,36 %
a predpoklady pre jej výpočet podľa úverovej zmluvy vychádzali zo skutočnosti, že úver bol poskytnutý
23.9.2019 a v plnej výške. Dohodnutý typ a výška úrokovej sadzby mali platiť do skončenia úverového
vzťahu za predpokladu, že žalovaný si bude počas celého obdobia trvania úverového vzťahu plniť
povinnosti a spĺňať podmienky pre poskytnutie zľavy z úrokovej sadzby. Celková čiastka spojená s
úverom predstavovala 14.774,36 eur. Podľa zmluvy bol poplatok za poistenie úveru 9,39 eur mesačne,

avšak ručenie, alebo poistenie úveru sa nevyžadovalo, poplatok za poistenie úveru bol splatný v termíne
a periodicite splátky. Úver mal byť použitý na vyplatenie záväzku a to spotrebného úveru obchodnej
spoločnosti N. B. a.s., ktorého aktuálny zostatok predstavoval sumu 1.911 eur.
3.V časti II. - Ostatné ustanovenia pod bodom 4 boli podľa okresného súdu presne stanovené
predpoklady pre poskytnutie zľavy z úrokovej sadzby a to vo výške 2 % ročne za podmienky
poukazovania pravidelného mesačného príjmu zo závislej činnosti na účet dlžníka v banke a za splnenia

podmienky, že úverom sa vypláca záväzok voči inému veriteľovi podľa zákona o spotrebiteľských
úveroch a to vo výške minimálne 1.000 eur a výška takého úveru je maximálne dvojnásobok sumyvyplácaných záväzkov s tým, že banka prehodnocovala splnenie podmienok pre priznanie zľavy každý
kalendárny mesiac počas celého obdobia trvania úverového vzťahu, zmenu výšky úrokovej sadzby z
dôvodu splnenia, alebo nesplnenia podmienok pre poskytnutie zľavy, pričom obdobie, odkedy je zmena

účinná, banka dlžníkovi oznámi oznámením v listinnej podobe, alebo na inom trvalom médiu, vždy
najmenej dva mesiace pred nadobudnutím účinnosti tejto zmeny, rovnako zmenenú výšku úrokovej
sadzby, deň účinnosti zmeny a tiež aj novú výšku splátky, počet splátok, alebo frekvenciu splátok, pokiaľ
zmena úrokovej sadzby má za následok zmenu výšky splátok, ich počet, alebo frekvenciu.

4.Podľa názoru súdu prvej inštancie išlo o korektnú zmluvu o spotrebiteľskom úvere, ktorá mala všetky
náležitosti vyžadované ustanovenia vtedy platného § 9 zákona č. 129/2010 Z.z.. Z obsahu štandardných
európskych informácií o spotrebiteľskom úvere bolo preukázané, že žalovanému bola poskytnutá zľava
z úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru a preto bolo potrebné uzavrieť poistenie na zabezpečenie
spotrebiteľského úveru s tým, že tento poplatok za poistenie k úveru vo výške 9,39 eur mesačne
je uvádzaný medzi nákladmi vyplývajúcimi zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a bol ako predpoklad

získania úveru daného typu, teda s danou úrokovou sadzbou, zahrnutý do nákladov spojených so
spotrebiteľským úverom. Nakoniec táto skutočnosť vyplynula aj z prepočtu ročnej percentuálnej miery
nákladov, ktorý k svojmu podaniu z 5.10.2022 pripojil žalobca a z ktorého je zrejmé, akým spôsobom
banka vypočítala RPMN úveru vo výške 11,36 %, ktorý údaj je uvedený v úverovej zmluve. Z tohto
výpočtu je zrejmé, že banka operovala s údajmi o výške úveru 9.800 eur, dátumom čerpania úveru k

23.9.2022, dátumom prvej a poslednej splátky tak, ako bolo uvedené vyššie, počtom splátok a výškou
splátky 153,91 eur, pričom do splátky bolo zahrnuté aj povinné poistenie schopnosti splácať úver vo
výške 9,39 eur mesačne.
5.Z výpisu úverového účtu, ktorý banka predložila, bolo potom zrejmé, že splátka úveru bez poplatku za
poistenie predstavovala sumu 144,52 eur a spolu s poplatkom za poistenie úveru vo výške 9,39 eur činila

čiastku 153,91 eur, teda sumu uvedenú ako výška splátky v samotnej úverovej zmluve. Keďže poistenie
úveru bolo podmienkou poskytnutia úveru za podmienok uvedených v úverovej zmluvy, predovšetkým
pokiaľ ide o výšku výslednej úrokovej sadzby, správne boli poplatky za toto poistenie zahrnuté medzi
náklady spotrebiteľského úveru a boli zahrnuté aj do výpočtu RPMN. Námietky žalovaného v tomto
smere teda vyhodnotil okresný súd ako nedôvodné.

6.Náležite podľa súdu prvej inštancie banka skúmala aj bonitu žalovaného pred poskytnutím úveru,
predovšetkým mala o žalovanom prehľad, keďže žalovaný sám priznal, že mal poskytnutý úver v
samotnej banke a to hypotekárny úver, ktorý riadne splácal, t.j. banke už z vlastnej skúsenosti bola
známa platobná disciplína a platobná schopnosť žalovaného. Naviac banka preukázala, že dopytom na

Sociálnupoisťovňubankapreverilapríjemžalovanéhoaexistujúcezáväzky.Splátkaposkytnutéhoúveru
bola nižšia ako disponibilný zostatok žalovaného (174 eur) po odpočítaní splátok poskytnutých úverov.

7.Nadväzne okresný súd za nesporné vyhodnotil, že v roku 2020 už žalovaný úver riadne nesplácal a
k 30.1.2021 tak, ako to vyplynulo z upomienky banky z tohto dňa, dlhoval na splátkach sumu 1.692,97

eur, čo je súčin 10 celých splátok po 153,91 eur a nezaplatená časť 11. splátky. Žalobca preukázal, že
túto výzvu poslal žalovanému ako doporučenú zásielku, ktorá bola doručená podľa evidencie pošty dňa
4.2.2021. V tomto liste žalovaný bol poučený, že v prípade, ak dlžnú sumu do 15 dní od doručenia výzvy
nezaplatí, banka je oprávnená vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru.
8.Keďže žalovaný dlžnú sumu nezaplatil, banka listom z 4.3.2021, ktorý žalovaný prevzal 10.3.2021,

vyhlásilaokamžitúsplatnosťúveru.Listomz18.3.2021,prevzatýmžalovaným24.3.2021bankasúčasne
žalovaného vyzvala, aby jej celkovú pohľadávku v sume 10.667,38 eur zaplatil okamžite.
9.Dňa 22.6.2021 banka zmluvou postúpila pohľadávku z úverovej zmluvy vo vzťahu k žalovanému na
žalobcu, čím sa žalobca stal vecne legitimovaným veriteľom vo vzťahu k žalovanému.

10.Súd prvej inštancie argumentoval, že právo banky na vyhlásenie okamžitej splatnosti úveru bolo
dohodnuté v časti II. ods. 8 úverovej zmluvy a bolo vykonané v súlade s ust. § 53 ods. 9 Obč. zákonníka
v spojení s ust. § 565 Obč. zákonníka.
11.Potom, čo žalovaný prevzal dňa 10.3.2021 oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru, bol do
postúpenia pohľadávky dňa 22.6.2021 viac ako 90 dní v omeškaní s úhradou zosplatnenej pohľadávky

banky vo výške 10.667,38 eur, čím bola splnená podmienka vyžadovaná vtedy platným ust. § 92 ods.
8 Zákona o bankách.12.O trovách konania okresný súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 CSP a úspešnému žalobcovi proti
neúspešnému žalovanému priznal právo na ich náhradu v plnom rozsahu.

13.Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalovaný a domáhal sa zmeny v podobe zamietnutia žaloby
v celom rozsahu, alternatívne zrušenia a vrátenia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie.
14.Právny názor súdu prvej inštancie podľa neho nie je v súlade so zákonom, je nesprávny,
neodôvodnený a nepreskúmateľný. Zdôraznil, že požiadal o základný súbor poistenia. V zmluve o

splátkovom úvere je v bode I. uvedené, že bankou požadované ručenie alebo poistenie sa nevyžaduje.
Žalobca podmienenie uzatvorenia úverovej zmluvy za dohodnutých podmienok uzatvorením poistnej
zmluvynepreukázal.Pretovzmluveosplátkovomúverenákladyspojenéspoistenímschopnostisplácať
uver 9,39 eur/mesiac, nemôžu byť započítané do celkových nákladov spojených so spotrebiteľským
úverom, nakoľko ide o dobrovoľnú službu, a tým pádom nemôže byť zohľadnený ani pri výpočte RPMN.
15.Ďalej odvolateľ argumentoval, že zákon č.129/2010 Z. z o spotrebiteľských úveroch je transpozíciou

Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23.04.2008, ktorou sa v Čl. 8 uložilo členským
štátom zabezpečiť, aby veriteľ pred uzavretím zmluvy o úvere posúdil úverovú bonitu spotrebiteľa na
základe dostatočných informácií získaných, ak je to vhodné, od spotrebiteľa a v prípade potreby na
základe nahliadnutia do príslušnej databázy. Zmyslom úpravy je predovšetkým ochrana spotrebiteľa,
vychádzajúc z cieľov smernice sa touto úpravou ale sleduje aj širšia spoločenská ochrana. Povinnosť

veriteľa posúdiť pred uzavretím zmluvy bonitu spotrebiteľa predstavuje pre spotrebiteľa aj určitú záruku,
že veriteľ bude pri poskytovaní úveru postupovať tak, aby ho do určitej miery chránil pred neschopnosťou
splácať. Primárnym chráneným záujmom je tu ochrana spotrebiteľa pred nezodpovedným poskytnutím
úveru, ktoré by viedlo k jeho insolvencii so všetkými negatívnymi následkami, a to ako ekonomickými
v podobe straty majetku, tak spoločenskými v podobe spoločenskej stigmatizácie. Sekundárne sa

ochranou spotrebiteľa dosiahne aj ochrana veriteľa a docieli sa tým želaný stav zodpovedného
úverovania. Súdny dvor Európskej únie v rozsudku vo veci C-449/13, CA Consumer Finance/Ingrid
Bakkaus et all z 18.12.2014 uviedol, vykladajúc ČI. 8 Smernice 2008/48/ES okrem iného to, že
poskytovateľ úveru musí v každom jednotlivom prípade s prihliadnutím ku konkrétnym okolnostiam
zvážiť, či sa jedná o príslušné informácie a či sú tieto informácie dostatočné pre posúdenie úveru

schopnosti spotrebiteľa. V tomto ohľade sa dostatočnosť uvedených informácií môže líšiť podľa
okolností, za ktorých dôjde k uzavretiu úverovej zmluvy podľa osobnej situácie spotrebiteľa alebo podľa
čiastky úveru uvedenej v tejto zmluve.
16.Veriteľom, ktorý poskytol žalovanému peňažné prostriedky ako úver na základe zmluvy o splátkovom
úvere zo dňa 23.09.2019 bola banka, ktorej zo zákona okrem posúdenia príjmu spotrebiteľa (§ 7 ods.

1 zákona) vyplýva aj povinnosť s vynaložením odbornej starostlivosti získať a účelne využiť údaje o
spotrebiteľských úveroch tak, aby boli splnené podmienky, teda okrem povinnosti posúdiť schopnosti
z údajov získaných z jedného alebo viacerých registrov, do ktorých poskytujú údaje veritelia zákonom
definovaní. Žalobca súdu predložil písomnosť, ktorá má nasvedčovať realizácii dopytu veriteľa do
úverového registra, ale nepredložil žiadnu písomnosť preukazujúcu overenie príjmu a skúmania výdajov

spotrebiteľa ako to vyplýva z§ 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. Z uvedeného tak nevyplýva iné ako
hodnoverné nepreukázanie toho, že veriteľ zo zmluvy konal s odbornou starostlivosťou, dôsledkom
čoho je absencia oprávnenia vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru.
Nakoľko konečná splatnosť spotrebiteľského úveru bola dojednaná ku dňu 15.10.2027, postúpenie práv
vyplývajúcich zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere na základe zmluvy o postúpení pohľadávok, ktorá

bola uzatvorená medzi žalobcom a Slovenskou sporiteľňou, a. s. 22.06.2021, bolo neplatným právnym
úkonom v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka, nakoľko sa prieči § 17 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z.
17.Odvolateľ uzavrel, že nakoľko v prejednávanej veci k platnému predčasnému zosplatneniu úveru
nedošlo, právny predchodca žalobcu v rozpore s ustanovením § 17 ods. 1 písm. b/ ZoSÚ postúpil na
žalobcu pohľadávku, ktorá nebola po konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského úveru (15.04.2026)

a taktiež sa nejednalo ani o pohľadávku, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti
spotrebiteľského úveru, preto postúpenie pohľadávky bolo neplatné pre rozpor so zákonom v zmysle
ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka a teda (bolo) dôvodom na zamietnutie žaloby bol nedostatok
aktívnej legitimácie žalobcu. Pre hrubé porušenie povinnosti veriteľa skúmať s odbornou starostlivosťou
schopnosť spotrebiteľa splácať úver, sa poskytnutý spotrebiteľský úver považuje za bezúročný a bez

poplatkov (§ 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy). Právny
predchodca žalobcu H. sporiteľňa, a. s., zároveň nebol oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa ani
jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru.18.V písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu žalobca oznámil, že odvolanie neobsahuje skutočnosti
a neboli predložené dôkazy, ktoré by spochybňovali nárok žalobcu na zaplatenie dlžnej sumy. Z tohto
dôvodu zotrval na svojich doterajších tvrdeniach a stotožnil sa s rozhodnutím súdu prvej inštancie.

19.Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie podala subjektívne legitimovaná
(neúspešná) strana sporu (§ 359 CSP), v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), vec preskúmal
podľa § 379 a § 380 ods. 1 CSP a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a
contrario za použitia § 219 ods. 3 v spojení s 378 ods. 1 CSP) rozsudok okresného súdu zrušil podľa §

389 ods. 1 písm. c/ CSP a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie podľa § 391 ods. 1 CSP.

20.Už vnútorná protichodnosť v záveroch okresného súdu - ktorý na jednej strane uvádza, že „poistenie
úveru sa nevyžadovalo“ (bod 24 odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie), následne však (bod
29 toho istého odôvodnia) argumentuje, že „poistenie úveru bolo podmienkou poskytnutia úveru
za podmienok uvedených v úverovej zmluve“ - naznačuje dôvodnosť odvolacej námietky týkajúcej

sa predmetnej okolnosti, majúcej určujúci dopad/vplyv na otázku bezúročnosti (a bezpoplatkovosti)
posudzovaného úveru, ktorú (otázku) súd prvej inštancie posúdil v neprospech spotrebiteľa.

21.V danej spojitosti nadväzne platí, že zatiaľ čo prvý z konštatovaných záverov okresného súdu, t.j.
že poistenie sa nevyžaduje (a teda náklady naň nemajú byť súčasťou celkových nákladov na úver, ako

dôvodí odvolateľ), explicitne vyplýva zo základných podmienok uzavretej zmluvy - čl. I. bod 1 (č.l. 22 a
nasl.spisu),zatiaľčodruhýúsudokokresnéhosúdu,t.j.,žepoisteniebolopodmienkouposkytnutiaúveru
(čo je následne základom pre konečné rozhodnutie okresného súdu zahŕňajúce náklady na poistenie do
celkových nákladov) jednoznačne v relevantných zmluvných dojednaniach absentuje (v časti II - Ostatné
dojedania - na ktoré odkazuje okresný súd niet zmienky o povinnosti poistenia).

22.Takýmtokvalifikovanýmdojednaním(poisteniaakopodmienky)rozhodnenieje(akotomylne uvádza
okresný súd) poznámka obsiahnutá v rámci listiny „Štandardné európske informácie o spotrebiteľskom
úvere“ (ktorá listina ani len formálne nie je v zmluve o úvere označená ako jej súčasť), v zmysle ktorej
(poznámky - č.l. 25 a nasl. spisu) podmienkou pre získanie zľavy z úrokovej sadzby bolo/je poistenie
úveru. Predmetná listina je totiž svojim charakterom (ako to vyplýva už z jej názvu) „len“ jednoduchým/

púhym súhrnom informácií pre spotrebiteľa o poskytnutom úvere (resp. o uzavretej zmluve). V žiadnom
prípade sa nejedná o výsledok kontraktačného procesu zakladajúci záväzky, tie už boli založené
zmluvou, o ktorej táto listina len „poskytuje“ vysvetlenia/informácie. Inými slovami, predmetná listina nie
priestorom na formulovanie tak významných náležitostí úverovej zmluvy, akou sú podmienky pre výšku
úroku. Tieto preto musia byť esenciálnou náležitosťou textu základnej zmluvy.

23.Identický záver sa vzťahuje na čl. III. - Záverečné ustanovenia - zmluvy, ktorého bod 1 písm. d.
obsahuje odkaz v podobe linku na podmienky určené „Zverejnením pre Program Výhodný súčet -
Lepši úroky“, na príslušnej webovej stránke, majúce zrejme obsahovať predpoklady pre zvýhodnenú
úrokovú sadzbu (a medzi nimi zrejme i poistenie). Odhliadnuc od skutočnosti, že konkrétny obsah tohto
Zverejnenia nebol doteraz predmetom dokazovania, je nepochybné, že ani takýto odkaz (v záverečných

ustanoveniach) nemôže nahradiť relevantné dojednanie zmluvných podmienok v texte zmluvy.

24.Odvolací súd tu pripomína, že z právnej úpravy ochrany spotrebiteľa vyplýva požiadavka
individuálneho (§ 52 a nasl. OZ) a písomného (§ 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov)

dojedania zásadných zmluvných ustanovení, medzi ktoré nepochybne úprava úrokovej sadzby patrí.
25.Z konštatovaného vo svojom súhrne vyplýva, že jeden z určujúcich záverov okresného súdu a to
týkajúci sa bezoplatkovosti/bezúročnosti spotrebiteľského úveru nebol správny. Len táto skutočnosť
však v konkrétnostiach súdenej veci neumožňovala konanie meritórne ukončiť odvolacím súdom
už v jeho aktuálnom štádiu. V prejednávanom prípade sa totiž jedná o spor s ochranou slabšej

strany - spotrebiteľa, v ktorých konaniach súd nie je striktne viazaný inak štandardnými zásadami
sporového konania (možnosť vykonať dokazovanie, ktoré spotrebiteľ nenavrhol; ak je to nevyhnutné
pre rozhodnutie - § 295 CSP), čo v posudzovanej veci to platí o to viac, že zo strany žalovaného
boli voči uplatnenému nároku vznesené i ďalšie námietky predovšetkým vo vzťahu k nedostatočnému
preskúmaniu jeho bonity, ktoré okresný súd zatiaľ v plnom rozsahu nezodpovedal, ktoré však môžu mať

význam na posúdenie otázky predčasného zosplatnenia, a následného postupovania pohľadávky (t.j.
aktívnej vecne legitimácie v spore).

26.Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním senátu v pomere hlasov 3:0.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu dovolanie n i e j e prípustné.