Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Tuesday, October 8, 2024

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6Co/74/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7714203354
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 10. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Koščová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2024:7714203354.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Koščovej a sudcov

JUDr. Jozefa Maruščáka a JUDr. Viktórie Midovej v spore žalobcu: A. B., narodený XX.XX.XXXX, bytom
B. XX-X/XX, C., D., zastúpeného JUDr. Františkom Svatuškom, advokátom, so sídlom v Humennom,
Námestie Slobody č. 25, proti žalovaným: 1/ SVB a NP Chemik, so sídlom v Strážskom, Obchodná
253, IČO: 35 560 592, v zastúpení správcu DOMSPRÁV s.r.o. byty, teplo a iné služby, so sídlom
v Michalovciach, Štefánikova 44, IČO: 31 645 541, 2/ Profesionálna dražobná spoločnosť, s.r.o. so
sídlomvKošiciach,Masarykovač.21,IČO:36583936,zastúpenáJUDr.JánomMikuľakom,advokátom,
so sídlom v Košiciach, Františkánska 5, 3/ A. E., narodený XX.XX.XXXX, bytom v F., G. H. XXX,

zastúpený verita, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Miletičova č. 5B, IČO: 35 940 875, v spore určenie
neplatnosti dobrovoľnej dražby, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Michalovce zo dňa
31. októbra 2018 sp. zn. 7C/38/2014

r o z h o d o l :

M e n í rozsudok Okresného súdu Michalovce zo dňa 31. októbra 2018 č.k. 7C/38/2014-199 tak, že
určuje,žedobrovoľnádražbakonanádňa06.12.2013naNotárskomúradeI.J.K.vStrážskom,Námestie
A. Dubčeka 269, ktorej priebeh bol spísaný do notárskej zápisnice L. XXX/XXXX, L. XXXXX/XXXX,
L. XXXXX/XXXX notárkou I. J. K., dražobníkom Profesionálna dražobná spoločnosť, s.r.o. so sídlom

v Košiciach, Masarykova 21, na návrh navrhovateľa dražby Vlastníci bytov a nebytových priestorov
bytového domu č. súp. 253 na ulici Obchodnej v Strážskom, v zastúpení správcom na základe zmluvy
o výkone správy – DOMSPRÁV s.r.o. byty, teplo a iné služby, so sídlom v B., M. XX, predmetom ktorej
boli nehnuteľnosti - byt č. 48 na 7. poschodí bytového domu súp. č. XXX, vchod č. 253, ulici G. XXX
A. F., zapísaný na LV č. XXXX, postavený na parcele č. 523/3 o výmere 520 m2, podiel priestoru na
spoločných častiach a spoločných zariadeniach a spoluvlastnícky podiel k pozemku 4420/237100, druh
pozemku zastavané plochy a nádvoria, k.ú. F., obec F., G. B., je neplatná.

Žalobca má proti žalovaným 1/, 2/ a 3/ nárok na náhradu trov konania (prvoinštančného a odvolacieho)
v plnom rozsahu.

Žalobca má proti žalovaným 1/, 2/ a 3/ nárok na náhradu trov dovolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Michalovce (ďalej len súd prvej inštancie alebo súd) v poradí druhým rozsudkom zo
dňa 31. októbra 2018 č.k. 7C/38/2014-199 žalobu zamietol (výrok I.), žalovanému 1/ nepriznal nárok
na náhradu trov konania voči žalobcovi (výrok II.) a žalovanému 2/ a 3/ priznal nárok na náhradu trov

konania voči žalobcovi (výrok III.).

2. Rozhodol tak o žalobe žalobcu, ktorou sa domáhal určenia neplatnosti dobrovoľnej dražby dražobníka
žalovaného 2/ navrhovateľa dražby žalovaného 1/, predmetom ktorej boli nehnuteľnosti - byt č. XX,na 7. poschodí bytového domu súp. č. XXX, vchod č. XXX, ulica G. H. XXX A. F., zapísaný na LV
č. XXXX, postavený na parc. č. 523/3 o výmere 521 m2 - podiel priestor na spoločných častiach a
spoločných zariadeniach a spoluvlastnícky podiel pozemku 4420/237100, druh pozemku zastavané

plochy a nádvoria, kat. úz. F., obec F., G. B., kat. odbor.

3. Po vykonanom dokazovaní právne vec posúdil podľa ust. § 7 ods. 1,2,3,4, § 12 ods. 1, 2, 3, § 16
ods. 2, 3, 4, 10, § 33 ods. 2, § 21 ods. 2, § 22 ods. 1 zák. č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách
(ďalej aj ZoDD), § 8b ods. 1 písm. i/, § 14 ods. 2, § 15 ods. 1, 2 zák. č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve

bytov a nebytových priestorov.

4. Súd prvej inštancie mal za to, že žaloba žalobcu nie je dôvodná.

5. Konštatoval, že žalobca poukázal na pochybenia žalovaného 1/ v jeho postupe podľa § 8b ods.
2 písm. i/, § 14 ods. 2 a § 15 zákona č. 182/1993 Zb. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov,

v dôsledku čoho žalovaný 1/ nemal právo uzavrieť so žalovaným 2/ zmluvu o výkone dražby podľa
§ 16 - Zákona o dobrovoľných dražbách ( tiež „ZoDD"). Súd odkázal na rozsudok Krajského súdu
v Košiciach, sp. zn. 3Co/194/2017, v zmysle ktorého za výšku a pravosť pohľadávky zodpovedá
navrhovateľ dražby (v danom prípade žalovaný 1/), čo vyplýva z § 43 ods. 2 ZoDD (správne § 33 ods.
2 ZoDD poznámka odvolacieho súdu). Neoprávnené navrhnutie dražby je zásahom do práv vlastníka

draženého predmetu a zákon určuje, ktorý subjekt je zodpovedný za to, že predmet dražby je spôsobilý
na vydraženie navrhovateľa dražby. Ide pri tom o objektívnu zodpovednosť, ktorej sa navrhovateľ dražby
nemôže zbaviť a aj prípadné nesprávne vyhlásenie navrhovateľa dražby nespôsobuje jej neplatnosť,
ale zakladá osobitný právny vzťah zodpovednosti za prípadnú škodu. Súd prvej inštancie považoval
za bezpredmetné, aby skúmal, či žalovaný 1/ porušil svoje povinnosti navrhovateľa dražby podľa § 7

ods. 2 ZoDD, prípadná existencia takýchto porušení by nemala vplyv na priebeh a výsledok dražby, ale
zakladala by iba skôr uvedenú zodpovednosť navrhovateľa dražby podľa § 33 ods. 2 ZoDD.

6. Súd prvej inštancie ďalej skúmal, či žalovaný 2/ ako dražobník postupoval pri výkone dobrovoľnej
dražby 06. decembra 2013 v súlade s ustanoveniami zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách,

a to, či jednotlivé listiny v súvislosti so zákonom o dobrovoľných dražbách boli žalobcovi doručované v
súladesozákonom.Vdanomprípadenebolosporné,abydražobníknezasielalvôbeczásielkyžalobcovi,
bolo preukázané, že tento zasielal zásielky jednak na adresu žalobcu do Medzilaboriec, ako aj na adresu
samotného predmetu dražby. Sporným bola skutočnosť, že žalobcovi nikdy neboli doručené písomnosti
do vlastných rúk a z tohoto dôvodu nebolo možné podľa tvrdenia žalobcu vychádzať z fikcie doručenia,

nakoľkožalobcasanaúzemíSlovenskejrepubliky,anivMedzilaborciachvtomčasenezdržiaval.Okrem
toho zmluva o vykonaní dražby podľa žalobcu trpí vadou nedostatku formálnych náležitostí, lebo u
žalobcu nie je uvedený správny trvalý pobyt, žalobca ako cudzinec mal povolený (iba) pobyt na území
Slovenskej republiky.

7. Súd prvej inštancie sa stotožnil s právnou argumentáciou žalovaného 2/, že v zmysle § 70 ods. 1
zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľnosti a o zápise vlastníctve iných práv k nehnuteľnostiam,
údaje katastra uvedené v § 7 - vrátane trvalého pobytu vlastníka sú hodnoverné, ak sa nepreukáže
opak, pričom samotný vlastník je podľa § 19 ods. 1 písm. a/ katastrálneho zákona povinný ohlásiť
každú zmenu okresnému úradu do 30-tich dní odo dňa vzniku zmeny alebo zániku rozhodujúcej

skutočnosti. S poukazom na uvedené nebolo povinnosťou žalovaného 2/ overovať pravdivosť tohoto
zápisu, pričom v zmysle § 12 ods. 4, § 17 ods. 5, § 22 ods. 4, § 24 ods. 7 ZoDD, písomnosti týkajúce
sa dobrovoľnej dražby je dražobník povinný zaslať, nie doručiť, čo žalovaný 2/ vykonal a riadne si splnil
aj túto povinnosť, a to nielen na adresu trvalého bydliska žalobcu evidovaného na liste vlastníctva,
ale aj na adresu samotného predmetu dražby. V danom prípade bolo v záujme žalobcu, aby sám

alebo prostredníctvom splnomocnenej osoby zabezpečil preberanie prípadných zásielok a to najmä s
poukazom na tú skutočnosť, že vedel o podlžnostiach, ktoré mal v súvislosti s úhradami spojenými s
užívanímbytu,čopotvrdilasvedkyňaN.G.ajsamotnýžalobca,apretotakétosprávaniežalobcunemôže
požívať ochranu.

8. V zmysle § 12 ods. 1 ZoDD súd mal za to, že žalovaný 2/ si riadne splnil povinnosti v súvislosti s
určením hodnoty predmetu dražby a to na základe znaleckého posudku č. 77/2013 znalca N. B. O.,
ktorý bol spracovaný na základe miestnej obhliadky spojenej s miestnym šetrením vykonaným za účasti
nájomníčky bytu B. P. dňa 16. októbra 2013. Z rozsudku Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3Cdo/233/2010 jezrejmé, že určenie výšky ceny draženej nehnuteľnosti nemá za následok neplatnosť dražby, čo namietol
žalobca, a to z dôvodu, že porovnateľné byty v tom mieste sa ponúkali na predaj za cenu cca. 15.000 €.

9. S poukazom na uvedené súd prvej inštancie nepovažoval za potrebné vykonať výsluch vlastníkov
v súvislosti s uplatnením záložného práva na predaj nehnuteľnosti, ako aj výsluch znalca N. B. O. a
nepovažoval za potrebné opakovane vyzývať spoločnosť Domspráv o predloženie spisového materiálu
týkajúceho sa žalobcu, nakoľko samotná zamestnankyňa, a to svedkyňa N. G. vo svojej výpovedi pred
súdom uviedla, že mali vedomosť o tom, že žalobca je ukrajinským občanom. Súd prvej inštancie preto

konštatoval, že v danom prípade nedošlo k porušeniu zákona o dobrovoľných dražbách, a preto žalobu
zamietol.

10. O trovách konania rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 CSP a v spore úspešným žalovaným 2/ a 3/
priznal plnú náhradu trov konania, žalovanému 1/ ich náhradu nepriznal, lebo si ich neuplatnil.

11. Proti tomuto rozsudku vo výroku I. a III. podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca
z dôvodov podľa ust. § 365 ods. 1 písm. d/, f/, h/ CSP a navrhol, aby odvolací súd zmenil napadnuté
rozhodnutie a žalobe v celom rozsahu vyhovel prípadne rozhodnutie zrušil a vec vrátil súdu na ďalšie
konanie a rozhodnutie.

12.1 Krajský súd v Košiciach uznesením z 25. marca 2020 sp. zn. 5Co/132/2019 odvolanie žalobcu proti
rozsudku súdu prvej inštancie odmietol a stranám nepriznal náhradu trov odvolacieho konania.
12.2 Odvolací súd posúdením obsahu odvolania žalobcu dospel k záveru, že toto neobsahuje dôvody
odvolania. Žalobca totiž v celom odvolaní, podľa názoru odvolacieho súdu, neuviedol ani zmienku o
tom, z akého dôvodu považuje rozhodnutie súdu prvej inštancie za nesprávne. Vo svojom odvolaní

opakuje iba náležitosti a dôvody svojej žaloby. S týmito dôvodmi sa súd prvej inštancie v dôvodoch
svojho rozsudku vyporiadal a aj odôvodnil, z akého dôvodu žalobu zamietol. Žalobca však vo svojom
odvolaní na tieto dôvody rozsudku súdu prvej inštancie nereagoval. Z uvedeného odvolací súd vyvodil
záver o tom, že odvolaniu žalobcu chýba podstatná náležitosť, a to vymedzenie odvolacích dôvodov.

13.1 Na základe dovolania podaného žalobcom, Najvyšší súd SR uznesením zo dňa 19. júla 2023 sp.
zn. 9Cdo/204/2021 uznesenie Krajského súdu v Košiciach z 25. marca 2020 sp. zn. 5Co/132/2019 zrušil
a vec vrátil tomuto súdu na ďalšie konanie.
13.2Dovolacísúdsaprioritnezaoberaltým,čipostupodvolaciehosúdupriodmietnutíodvolaniažalobcu
voči rozsudku súdu prvej inštancie (nie)je v súlade s procesnou úpravou. Odvolací súd svoj postup pri

odmietnutí odvolania zdôvodnil tým, že odvolateľ do lehoty na podanie odvolania v odvolaní označil
odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. d/, f/ a h/ CSP) tieto nevymedzil, lebo len zopakoval právnu a
skutkovú argumentáciu použitú v žalobe; odvolateľ vôbec nereagoval na dôvody rozsudku súdu prvej
inštancie. V dôsledku týchto nedostatkov odvolania nebolo možné pokračovať v odvolacom konaní,
preto odvolací súd odvolanie odmietol.

13.3 Dovolací súd v bode 17.2. konštatoval, že „odvolateľ v odvolaní uviedol odvolacie dôvody
označením ustanovenia § 365 ods. 1 písm. d/, f/ a h/ CSP (teda, že konanie má inú vadu, ktorá mohla
mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci) bez ich obsahového vymedzenia opakujúc skutkovú a právnu argumentáciu

uvedenú v žalobe. Pokiaľ odvolací súd za tejto situácie pristúpil po oboznámení sa s obsahom odvolania
k záveru, že v odvolaní chýba akékoľvek vymedzenie odvolacích dôvodov, lebo sa ním nevytýka žiadna
nesprávnosť rozsudku súdu prvej inštancie, potom odvolací súd dáva jasne najavo, že tu ide o chýbajúci
nedostatok podstatnej (esenciálnej) osobitnej náležitosti odvolania - v zmysle § 363 CSP - chýbajúci
odvolací dôvod. Za takej procesnej situácie sa prezumuje, pred predložením veci odvolaciemu súdu,

postup súdu prvého stupňa v zmysle § 373 ods. 1 vety prvej CSP (výzvou s poučením odvolateľa), aby
odvolateľ chýbajúci nedostatok v neuplatnení odvolacieho dôvodu v jeho vadnom odvolaní odstránil pod
následkami odmietnutia odvolania. Obsah súdneho spisu však neprezrádza, aby súd prvého stupňa
(prípadne odvolací súd) sa uvedeným spôsobom pokúsil odstrániť nedostatok podstatnej (osobitnej)
obsahovej náležitosti odvolania (chýbajúci odvolací dôvod). Za takej procesnej situácie je potrebné

považovať rozhodnutie odvolacieho súdu o odmietnutí odvolania za predčasné a teda nesprávne.14. Po vrátení veci dovolacím súdom, Krajský súd v Košiciach (sp. zn. 6Co/156/2023) vrátil vec súdu
prvej inštancie na vykonanie úkonov spočívajúcich v odstránení vád odvolania v zmysle § 373 ods. 1
vety prvej CSP.

15.1 Odvolateľ podaním doručeným súdu dňa 12.02.2024 doplnil odvolacie dôvody nasledovne:
odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. d/ CSP vidí v tom, že súd nevykonal návrhy na
doplnenie dokazovania a to výsluchom vlastníkov v súvislosti s uplatnením záložného práva na predaj
nehnuteľnosti, ako aj výsluchom znalca N. B. O., čo navrhol aj v konaní pred súdom prvej inštancie, čím

mu súd odňal možnosť preukázať jeho tvrdenia. Súd riadne a zákonne neodôvodnil, prečo nepokladal
za potrebné opakovane vyzývať spoločnosť Domspráv na predloženie spisového materiálu týkajúceho
sa žalobcu. Namietal, že žalovaný 2/ si riadne nesplnil povinnosti s určením hodnoty predmetu dražby,
namietalurčeniehodnotypredmetudražbyvznaleckomposudkuakoajto,žeznaleckýposudoknespĺňa
zákonné náležitosti a pri vypracovaní posudku bola znalcom nesprávne zvolená metóda a postup
vypracovania znaleckého posudku.

15.2 K odvolaciemu dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f/ CSP uviedol, že súd nesprávne
vyhodnotil postup žalovaného 2/ pri výkone dobrovoľnej dražby, súd v rozhodnutí nezdôvodnil, prečo
mal preukázaný súladný postup žalovaného 2/ so zák. č. 527/2002 Z.z., a teda, že súd nepoukázal
na konkrétne ustanovenia cit. zákona. Veľmi okrajovo a všeobecne odôvodnil, prečo mal za zákonne
doručované všetky listiny vo vzťahu k žalobcovi, keď to žalobca v spore namietal. Zotrval na tom, že

zmluva o vykonaní dražby trpí vadou nedostatku formálnych náležitostí, a to v tom, že uvádza nesprávny
údaj o trvalom pobyte žalobcu, nakoľko ako cudzinec mal iba povolený pobyt na území SR.
15.3 K odvolaciemu dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h/ CSP uviedol, že súd sa bez poukázania
na zákonné ustanovenia priklonil k nesprávnej argumentácii žalovaného 2/ týkajúcej sa pobytu žalobcu.
Žalovaný 2/ nepostupoval s odbornou starostlivosťou a žalobcovi doručoval písomnosti len formálne

s vedomím, že písomnosti sa nikdy nedostanú do dispozičnej sféry žalobcu a tak mu účelovo odňal
možnosť riadne sa oboznamovať s ich obsahom a zákonne sa brániť.

16. Žalovaný 2/ sa vo vyjadrení k odvolaniu v celom rozsahu stotožnil so závermi a zisteniami súdu
prvej inštancie, má za to, že súd sa v dostatočnej miere vysporiadal s argumentáciou ako aj s dôkazmi

navrhnutými žalobcom. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie potvrdil.

17. Žalovaný 1/ a žalovaný 3/ sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrili. Vyjadrenie žalovaného 2/ k odvolaniu
žalobcu bolo žalobcovi prostredníctvom jeho právneho zástupcu doručené dňa 19.04.2024, ďalšie
vyjadrenia v spore doručené neboli.

18. Krajský súd v Košiciach pred rozhodnutím o odvolaní vyzval strany sporu, aby sa vyjadrili k použitiu
ust. § 6 ods. 1,3, § 7c ods. 1, § 7c ods. 2 piata veta písm. i/, § 7c ods. 9 písm. l/, § 14 ods. 5 prvá
veta zák. č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení účinnom do 30.09.2014
(ďalej len zák. č. 182/1993 Z.z.), § 16 ods. 1, § 10 ods. 1, § 33 ods. 2 a § 12 ods. 4 zák. č. 527/2002 Z.z.

o dobrovoľných dražbách v znení účinnom do 31.05.2014 (ďalej len ZoDD), § 47 ods. 1,2 O.s.p., ktoré
sa vzťahujú na prejednávanú vec a ktoré neboli súdom prvej inštancie aplikované.

19. Žalobca vo vyjadrení k výzve uviedol, že súhlasí s aplikáciou daných ustanovení na prejednávanú
vec. Poznamenal, že bytový dom môže byť spravovaný buď spoločenstvom vlastníkov bytov

a nebytových priestorov alebo správcom na základe zmluvy o výkone správa. Nie je možný stav, aby
spoločenstvo vlastníkov bytov a NP, v prípade, ak existuje zmluva o výkone správy medzi vlastníkmi
bytov a NP a správcom, bolo zastúpené správcom. Zotrval na dôvodoch odvolania.

20. Žalovaný 1/ vo vyjadrení k výzve doručenom súdu 14.08.2024 uviedol, že pri správe predmetného

bytového domu nebol porušený zákon a predložil kópiu mandátnej zmluvy. V ďalšom vyjadrení
doručenom súdu 02.09.2024 uviedol, že dražba bola realizovaná v súlade s uzavretou zmluvou
o vykonaní dražby podpísanou konateľom správcu na základe mandátnej zmluvy zo dňa 31.05.2004,
s vykonaním dražby súhlasila nadpolovičná väčšina vlastníkov bytov a NP. Oznámenie o začatí výkonu
záložného práva bolo žalobcovi doručované na adresu trvalého bydliska zapísanú na LV ako aj adresu

draženej nehnuteľnosti, adresu v zahraničí im žalobca neoznámil. Povinnosť podľa § 7 ods. 2 ZoDD
bola zo strany navrhovateľa dražby splnená. V predmetnom bytovom dome je 51 bytov a 8 nebytových
priestorov, s predajom bytu súhlasilo 27 vlastníkov bytov a 8 vlastníkov NP. Súhlasil s použitím
ustanovení špecifikovaných vo výzve odvolacieho súdu.21. Žalovaný 2/ vo vyjadrení k výzve uviedol, že žalovaný vykonával dražbu v súlade s uzavretou
zmluvou o vykonaní dražby, pričom nie je v jeho kompetencii skúmať vzťah medzi vlastníkmi bytov

a správcom, ako ani správnosť postupu schválenia výkonu záložného práva. Zastáva názor, že zmluva
o vykonaní dražby spĺňa všetky podmienky podľa § 16 ZoDD. Pri doručovaní vychádzal z adresy
uvedenej v katastri nehnuteľností a doručoval zásielky na obe známe adresy žalobcu. Žalovaný 2/
vykonal dražbu podľa ZoDD na pohľadávku v zmysle vyhlásenia navrhovateľa dražby zo dňa 20.09.2013
(vyhlásenie o pravosti, výške a splatnosti pohľadávky), za ktorého správnosť zodpovedá navrhovateľ

dražby. Ohodnotenie predmetu dražby bolo vykonané znalcom N. O. za prítomnosti nájomníčky bytu –
p. P.. V súvislosti s písomnosťami týkajúcimi sa dobrovoľnej dražby poukázal na to, že ZoDD ukladá
dražobníkovi povinnosť tieto zaslať a nie doručiť. Ustanovením znalca si splnil svoju povinnosť v zmysle
§ 12 ods. 1 ZoDD.

22. Žalovaný 3/ sa k výzve odvolacieho súdu nevyjadril.

23. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 Civilného sporového poriadku, ďalej len CSP)
prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je
odvolanie prípustné, na nariadenom pojednávaní v zmysle ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu
vyplývajúcom z ust. § 379 a § 380 CSP a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov (§ 365 ods.1 písm.

d/, f/, h/ CSP), zopakoval a doplnil dokazovanie listinnými dôkazmi, ktoré sú súčasťou spisu a dospel
k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné.

24. Súd prvej inštancie v spore rozhodol (prvýkrát) rozsudkom č.k. 7C/38/2014-81 zo dňa 21. januára
2015, ktorým žalobu zamietol, dôvodiac, že na strane žalovaného 1/ nie je daná pasívna legitimácia.

Uznesením Krajského súdu v Košiciach č.k. 1Co/345/2015-99 zo dňa 05. októbra 2016 súd zrušil
rozsudok a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Zároveň uložil súdu
prvej inštancie v ďalšom konaní vyzvať žalobcu na doplnenie jeho žaloby resp. odstránenie jeho vád
a zároveň ho poučiť ako ho je treba doplniť alebo opraviť.

25. Podľa ust. § 390 CSP, odvolací súd sám rozhodne vo veci, ak a) rozhodnutie súdu prvej inštancie
bolo už raz odvolacím súdom zrušené, vec bola vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie a b)
odvolací súd koná a rozhoduje o odvolaní proti novému rozhodnutiu súdu prvej inštancie.

26. V prejednávanom spore neboli splnené podmienky ani na potvrdenie rozsudku, ani na jeho zrušenie,

preto odvolací súd rozsudok zmenil tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia (§ 388 CSP).

27. Žalobca namietal odvolacie dôvody podľa ustanovenia ust. § 365 ods. 1 písm. d/, f/, h/ CSP, t.j.
konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (d/), súd prvej
inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (f/), rozhodnutie

súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (h/).

28. Odvolací súd dospel k záveru, že vo vzťahu k žalobcom uplatnenému nároku sú naplnené odvolacie
dôvody podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f/, h/ CSP.

29. Odvolací súd mal za to, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam a zároveň vec nesprávne právne posúdil ak dospel k záveru, že žalovaný 2/
postupoval pri doručovaní zásielok týkajúcich sa dražby žalobcovi v súlade s ust. § 10 ZoDD. Zároveň
je jeho rozhodnutie predčasné, keďže nevenoval žiadnu pozornosť platnosti zmluvy o vykonaní dražby,
napriek tomu, že táto neplatnosť bola žalobcom namietaná jednak pre nedostatok formálnych náležitostí

ako aj nedostatok vyplývajúci z ust. § 8b ods. 2 písm. i/ zák. č. 182/1993 Z.z. (chýbajúci súhlas vlastníkov
s výkonom dobrovoľnej dražby), v dôsledku čoho dospel k predčasnému a teda nesprávnemu právnemu
záveru o platnosti zmluvy o vykonaní dobrovoľnej dražby, a k záveru o platnosti dražby a žalobu žalobcu
zamietol.

30.1 Žalobca sa žalobou domáhal určenia neplatnosti dobrovoľnej dražby dražobníka - žalovaného 2/
navrhovateľa dražby - žalovaného 1/, predmetom ktorej boli nehnuteľnosti - byt č. XX, na X. poschodí
bytového domu súp. č. XXX, vchod č. 253, ulica G. H. XXX A. F., zapísaný na LV č. XXXX, postavený
na parc. č. 523/3 o výmere 521 m2 - podiel priestor na spoločných častiach a spoločných zariadeniacha spoluvlastnícky podiel pozemku 4420/237100, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, kat. úz.
F., obec F., G. B., kat. odbor.
30.2 Ako dôvody neplatnosti dobrovoľnej dražby uvádzal:

- porušenie ust. § 7 ods. 2 zák. č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách (ZoDD), t. j.
nepreskúmateľnosť vyhlásenia navrhovateľa dražby vo vzťahu k sume uvedenej vo vyhlásení, keď suma
nezodpovedá podľa žalobcu reálnej výške jeho pohľadávky, nie je z nej zrejmé, aká je výška istiny a aká
výška príslušenstva, ako aj to, že jednotlivé upomienky mu neboli nikdy doručené,
- porušenie ust. § 8b ods. 2 písm. i/ a § 14 ods. 2 zák. č. 182/1993 Zb. – v práve žalovaného 1/ uzavrieť

zmluvu o vykonaní dražby v zmysle § 16 ZoDD, dôvodiac, že nebol daný súhlas potrebného počtu
vlastníkov na vykonanie dobrovoľnej dražby,
- porušenie § 10 ZoDD, keď žiadne listiny týkajúce sa dobrovoľnej dražby mu doručené neboli. Dôvodil,
že je občanom Ukrajiny a má tam aj trvalý pobyt, na území SR sa zdržiaval iba krátkodobo a povolený
pobyt mu zanikol k 03.01.2012, následne na územie SR chodil iba niekoľkokrát do roka na základe
udeleného víza,

- porušenie § 12 ods. 1 ZoDD v spôsobe ohodnotenia predmetu dražby a najmä v hodnote predmetu
dražby, zároveň namietal, že znalecký posudok mu ani nebol doručený,
- porušenie § 16 ods. 2 ZoDD – keď namietal nedostatky vo formálnych náležitostiach zmluvy (neplatné
vyhlásenie navrhovateľa dražby o pravosti, výške a splatnosti pohľadávky, a nesprávne uvedený trvalý
pobyt vlastníka predmetu dražby).

30.3 Ako prostriedky procesného útoku predložil:
- oznámenie o výsledku dobrovoľnej dražby PDS č. 176/7-2013 zo dňa 06.12.2013 (čl. 10),
- čiastočný výpis LV č. XXXX, k.ú. F. (H. XX),
- upomienky (čl. 12-16),
- prehľad úhrad (čl. 17),

- oznámenie o začatí výkonu záložného práva z 06.06.2013 s kópiou poštovej zásielky (čl.18),
- vyhlásenie navrhovateľa dražby zo dňa 20.09.2013 (čl. 19),
- súhlas vlastníkov s uplatnením záložného práva (čl. 20),
- zmluvu o vykonaní dražby z 20.09.2013 (čl. 21-23),
- kópiu povolenia na pobyt platného do 03.01.2012 (čl. 24),

- kópiu povolenia na pobyt platného do 18.2.2011 (čl. 25),
- protokolácia súdu po nazretí do pasu žalobcu, kedy bol v roku 2013 na území SR (čl. 58),
- kópiu pasu s pečiatkami o vstupe na územie (čl. 63a).

31.1 Žalovaný 2/ vo vyjadrení k žalobe okrem iného uviedol, že nemal pri vynaložení primeranej odbornej

starostlivosti možnosť overiť, kde a kedy sa žalobca v istom časovom momente zdržiava, alebo sa
plánuje zdržiavať, aby tam mohol písomnosti adresovať. Nakoľko byt na adrese, kde boli žalobcovi
písomnostidoručované bolužívanýnájomcami,dokoncaakosámžalobcauvádzal,malosobupoverenú
riešením otázok týkajúcich sa tohto bytu a je nepochybné, že existovali viaceré objektívne možnosti ako
sa o doručovaní zásielok mohol žalobca dozvedieť a úložná doba 18 dní bola primeraná na prevzatie

takýchto zásielok. Ustanovenia OSP aj v prípade doručovania do vlastných rúk pripúšťajú, aby nastali
účinky doručenia na základe zákonnej fikcie, preto nie je možné súhlasiť s tvrdením žalobcu o vylúčení
fikcie doručenia pre tento prípad. Pokiaľ ide o námietku žalobcu ohľadom určenia výšky ceny predmetu
dražby, táto cena bola určená znalcom v zmysle znaleckého posudku, ktorý si splnil zákonnú povinnosť
uloženú mu podľa § 12 ods. 1 ZoDD. Poukázal na obsah notárskej zápisnice zo dňa 06.12.2013, z ktorej

je zrejmé, že najnižšie podanie bolo určené vo výške všeobecnej hodnoty určenej v znaleckom posudku.
Z uvedeného dôvodu navrhol žalobu zamietnuť a priznať náhradu trov konania.
31.2 Ako prostriedky procesnej obrany predložil:
- notársku zápisnicu o osvedčení vykonania dobrovoľnej dražby z 06.12.2013 (čl. 35),
- výpis z registra MV SR – spoločenstvá vlastníkov bytov a nebytových priestorov SVB a NP Chemik

(čl. 38),
- znalecký posudok 77/2013 N. B. O. (čl. 163).

32.1 Žalovaný 1/ sa k žalobe nevyjadril.
32.2 Ako prostriedky procesnej obrany predložil:

- mandátnu zmluvu z 31.05.2004 uzavretú s SVB a NO Chemik (čl. 42),
- prehľad platieb za obdobie od 01/2012 do 12/2013 a upomienky (čl. 180-183).33. Za nesporné považoval odvolací súd to, že žalobca bol vlastníkom bytu č. XX L. D. G. H. XXX F., a
že dňa 06.12.2013 sa uskutočnila dražba predmetného bytu ako aj to, že vydražiteľom sa stal žalovaný
3/. Za sporné skutkové tvrdenia považoval súd náležitosti zmluvy o vykonaní dražby, existenciu dlhu

a jeho výšku, udelenie súhlasu vlastníkmi bytov a NP na vykonanie dražby bytu žalobcu a doručovanie
v súlade s ust. § 10 ZoDD.

34. Odvolací súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah súdneho spisu, a zistil tento
skutkový stav:

34.1 Z oznámenia o výsledku dobrovoľnej dražby PDS č. 176/7-2013 z 6.12.2013 súd zistil, že dražobník
(žalovaný 2/) dňa 06.12.2013 vykonal dražbu bytu č. XX na X.posch. bytového domu na ul. G. XXX A. F.
vo vlastníctve žalobcu na návrh navrhovateľa dražby: Vlastníci bytov a nebytových priestorov bytového
domu číslo 253 na ul. Obchodnej v Strážskom v zastúpení správcom DOMSPRÁV s.r.o. byty, teplo
a iné služby; predmet dražby bol ohodnotený znaleckým posudkom N. B. O. č. 77/2013 na sumu 6.100
€, najnižšie podanie 6.100 €, minimálne prihodenie 200 €, výška dražobnej zábezpeky 1.000 €, cena

dosiahnutá vydražením 5.600 €.
34.2 Z čiastočného výpisu LV č. XXXX k.ú. F. vyplynulo, že ako účastník právneho vzťahu k draženému
bytu pod bodom 48 je evidovaný žalobca.
34.3 Z úplného LV č. XXXX k.ú. F. vyplynulo, že v bytovom dome je 51 bytov a 8 nebytových priestorov.
34.4 Z upomienok vyplynulo, že k 31.3.2013 bol nedoplatok žalobcu 1.412,94 € (poplatok z omeškania

0), k 31.12.2012 vo výške 2.773,18 € (poplatok z omeškania 0), k 31.08.2012 vo výške 2.573,50 €
(poplatok z omeškania 0), k 31.12.2011 vo výške 826,51 € (poplatok z omeškania 0), k 31.12.2010 vo
výške 228,09 € (poplatok z omeškania 0). Z prehľadu úhrad za rok 2012 a 2013 vyplynul dlh žalobcu
k 31.03.2013 vo výške 1.412,9 €.
34.5 Listom zo dňa 06.06.2013 bolo žalobcovi zo strany Spoločenstva vlastníkov bytov a nebytových

priestorov Chemik zast. správcom oznámené začatie výkonu záložného práva z dôvodu, že žalobca
dlhuje ku dňu 31.05.2013 sumu 2.236,11 €. Zásielka bola žalobcovi zasielaná na adresu B. XXX/X,
B., neúspešne doručovaná dňa 10.06.2013, opakované doručenie a deň uloženia zásielky 11.06.2013,
dátum vrátenia zásielky 01.07.2013, zásielka neprevzatá v odbernej lehote.
34.6 Listom zo dňa 20.09.2013 Vlastníci bytov a nebytových priestorov bytového domu číslo 253 na ul.

Obchodnej v Strážskom v zastúpení správcom vyhlásili, že predmet dražby je možné dražiť (§ 7 ods. 2
ZoDD) a pravosť, výšku a splatnosť pohľadávky (§ 7 ods. 2 ZoDD) vo výške 3.414,27 € k 31.08.2013.
34.7 Na čl. 20 listina (originál na čl. 399) – vlastníci bytov obytného domu súhlasia s uplatnením
záložného práva na predaj nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX súp. H. XXX, Q. H. XX L. X. K.,
A. F., ktorého vlastníkom je žalobca. Na listine je zoznam 51 vlastníkov bytov s podpisom pri vlastníkovi

v počte 27 a 8 vlastníkov nebytových priestorov s podpisom pri vlastníkoch v počte 8. Spolu súhlas 35
vlastníkov bytov a nebytových priestorov.
34.8Zozmluvy vykonanídražbyPDSč.176/1-2013zodňa20.09.2013súdzistil,žebolauzavretámedzi
žalovaným 2/ ako dražobníkom a Vlastníkmi bytov a nebytových priestorov bytového domu č. súp. 253
na ul. Obchodnej v Strážskom v zastúpení správcom na základe zmluvy o výkone správy DOMSPRÁV

s.r.o. byty, teplo a iné služby, na vykonanie dražby bytu č. 48 na 7. posch. bytového domu č. 253, D. G.
XXX, A. F. zapísaný na LV č. XXXX, k. ú. F. ktorého vlastníkom je A. B., narodený XX.XX.XXXX, bytom
B. XXX/X, B. v podiele 1/1.
34.9Zpovolenianapobytnačl.24súdzistil,žežalobcovibolpovolenýpobytdo03.01.2012, zpovolenia
na pobyt na čl. 25 súd zistil, že žalobcovi bol povolený pobyt do 18.2.2011.

34.10 Z pasu žalobcu bolo zistené súdom na pojednávaní dňa 26.11.2014 (čl. 58), že sa v roku
2013 na území SR zdržiaval v dňoch 09.01.2013 až 11.01.2013, 20.03.2013 až 22.03.2013,
06.06.2013-07.06.2013, a 08.12.2013-11.12.2013.
34.11 Z kópie víza na čl. 63a súd zistil, že 23.11.2013 a 25.11.2013 je evidovaný prechod cez Lubeck
Blankensee, 11.12.13 a 08.12.13 prechod cez C. a C..

34.12 Notárskou zápisnicou napísanou dňa 06.12.2013 I. J. K., notárom so sídlom v Strážskom bola
osvedčená dobrovoľná dražba na základe zmluvy o vykonaní dražby uzavretej dňa 20.09.2013, na
základe ktorej bol navrhovateľom dražby: Vlastníci bytov a nebytových priestorov bytového domu číslo
súp. 253 na ul. Obchodnej v Strážskom v zastúpení správcom DOMSPRÁV s.r.o. byty, teplo a iné služby,
predmetom ktorej bol byt č. 48 na 7. posch. bytového domu na ul. G. H. XXX A. F. vo vlastníctve žalobcu.

34.13 Z výpisu z registra spoločenstiev vlastníkov bytov vedeného MV SR súd zistil, že je evidované
spoločenstvo SVB a NP Chemik so sídlom G. XXX, F., SR, IČO: 35 560 592, dátum vzniku 19.04.2004;
osoby oprávnené konať v mene spoločenstva: M. N. od 19.04.2004 do, orgány spoločenstva:zhromaždenie vlastníkov bytov a nebytových priestorov, dozorná rada, predseda spoločenstva
a podpredseda spoločenstva všetky od 19.04.2004 do neuvedené.
34.14 Z mandátnej zmluvy zo dňa 31.05.2004 súd zistil, že bola uzavretá medzi SVB a NP Chemik

so sídlom Obchodná 253, Strážske ako mandantom a DOMSPRÁV s.r.o. byty, teplo a iné služby,
ako mandatárom, na základe ktorej bol mandatár poverený zabezpečením prevádzky, údržby a opráv
spoločných častí a spoločných zariadení bytového domu na ul. G. H. XXX A. F., zabezpečovaním plnení
spojených s užívaním bytov a ďalších služieb za podmienok dojednaných touto zmluvou. (čl. I bod
1 zmluvy). V zmysle čl. II bod 2 zmluvy správca zabezpečuje správu osobitného účtu v bankovom

ústave, ktorý na svoje meno zriaďuje spoločenstvo. Príjmovou časťou účtu sú platby vlastníkov bytov za
užívanie bytu – FOaU, služby a správa. Výdavkovou časťou účtu sú platby za služby pre dodávateľské
organizácie – teplo, voda, elektrická energia, výťahy a ostatné dohodnuté služby, náklady na opravu
a údržbu spoločných častí a zariadení domu a poplatky pre správcu za výkon správy. V zmysle čl. II bod
3 písm. e/ na splnenie svojho záväzku je správca povinný uplatniť záložné právo na byt pri nedoplatku
nad 15tis. Sk so súhlasom spoločenstva. V zmysle čl. VII. bod 1 spoločenstvo splnomocnilo správcu na

právne úkony v jeho mene na zabezpečenie povinností podľa čl. II bod 2 tejto zmluvy. Z týchto úkonov
je zaviazané priamo spoločenstvo.
34.15 Z doručeniek dražobníka predložených v rámci odvolacieho konania na čl. 387 súd zistil, že
dražobník zasielal znalecký posudok žalobcovi na adresy do Medzilaboriec a Strážskeho, v oboch
prípadoch nebola zásielka prevzatá v odbernej lehote. Zásielka do Medzilaboriec: neúspešný pokus

odoručeniedňa04.11.2013,opakovanédoručenie05.11.2013,deňuloženiazásielky05.11.2013,dátum
vrátenia 25.11.2013, zásielka do Strážskeho: neúspešný pokus o doručenie dňa 31.10.2013, opakované
doručenie 04.11.2013, deň uloženia zásielky 04.11.2013, dátum vrátenia 26.11.2013.

35. Zistený skutkový stav odvolací súd právne posúdil nasledovne:

36. V prvom rade odvolací súd skúmal platnosť zmluvy o vykonaní dražby PDS č. 176/1-2013 zo dňa
20.09.2013 (čl. 21).

37. Podľa § 6 ods. 1 zák. č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení účinnom do

30.09.2014 (ďalej len zák. č. 182/1993 Z.z.), na správu domu sa zriaďuje spoločenstvo vlastníkov bytov
a nebytových priestorov v dome (ďalej len "spoločenstvo"), ak vlastníci bytov a nebytových priestorov
neuzavrú zmluvu o výkone správy s inou právnickou osobou alebo fyzickou osobou (ďalej len "správca"),
najmä s bytovým družstvom.

38. Podľa § 6 ods. 3 zák. č. 182/1993 Z.z., na správu domu nesmú byť dohodnuté súčasne viaceré
formy správy domu. Na správu v jednom dome môže byť uzavretá zmluva len s jedným správcom alebo
len jedna zmluva o spoločenstve.

39. Podľa § 7c ods. 1 zák. č. 182/1993 Z.z., orgánmi spoločenstva sú a) predseda, b) rada, c)

zhromaždenie, d) iný orgán, ak tak ustanoví zmluva o spoločenstve.

40. Podľa § 7c ods. 2 piata veta písm. i/ zák. č. 182/1993 Z.z., predseda navrhuje po prerokovaní v rade
zhromaždeniu na schválenie vykonanie dobrovoľnej dražby bytu alebo nebytového priestoru v dome na
uspokojenie pohľadávok podľa § 15.

41. Podľa § 7c ods. 9 písm. l/ zák. č. 182/1993 Z.z., zhromaždenie tvoria všetci vlastníci bytov a
nebytových priestorov v dome. Zhromaždenie zvoláva rada podľa potreby, najmenej raz za rok, alebo
keď o to požiada predseda alebo najmenej štvrtina vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome.
Zhromaždenie rozhoduje o ďalších skutočnostiach, o ktorých podľa tohto zákona nerozhoduje iný orgán.

42. Podľa ust. § 14 ods. 2 zák. č. 182/1993 Z.z., pri hlasovaní na schôdzi vlastníkov sa rozhoduje
nadpolovičnou väčšinou hlasov všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, ak tento
zákon neustanovuje inak. Ak počet zúčastnených vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome
neumožňuje hodinu po začatí schôdze vlastníkov právoplatné hlasovanie, rozhoduje sa nadpolovičnou

väčšinou zúčastnených; to neplatí, ak ide o hlasovanie podľa odseku 3, § 7a ods. 1, § 7c ods. 2 písm.
i) a ods. 3, § 8a ods. 1 a 6, § 8b ods. 2 písm. i), § 10 ods. 1 a § 16 ods. 3 a 4.43. Podľa ust. § 14 ods. 5 prvá veta zák. č. 182/1993 Z.z., za každý byt a nebytový priestor v dome má
vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome alebo spoluvlastníci jeden hlas pripadajúci na ich byt
alebo nebytový priestor v dome.

44. Vykonaným dokazovaním bolo zistené, že vlastníci bytov a nebytových priestorov bytového domu
súp. č. XXX na G. D. A. F. na správu bytov a nebytových priestorov si založili spoločenstvo vlastníkov
bytov a nebytových priestorov v dome s názvom SVB a NP Chemik s dátumom vzniku 19.04.2004 (ďalej
len spoločenstvo). Spoločenstvo následne zabezpečením prevádzky, údržby a opráv spoločných častí

a spoločných zariadení bytového domu poverilo na základe mandátnej zmluvy spoločnosť DOMSPRÁV
s.r.o. byty, teplo a iné služby (ďalej aj správca).

45. Povinnosti správcu domu boli špecifikované v mandátnej zmluve uzavretej dňa 31.05.2004 so
spoločenstvom.

46. Správca bol oprávnený na vykonávanie správy v rozsahu vymedzenom v čl. II mandátnej zmluvy.
Medzi jeho práva a povinnosti patrilo okrem iných aj povinnosť uplatniť záložné právo na byt pri
nedoplatku nad 15 tis. Sk (497 €) so súhlasom spoločenstva (čl. II bod 3 písm. e/ zmluvy).

47. Samotná realizácia právnych úkonov vyplývajúcich z uplatnenia záložného práva podľa § 15

zák. č. 182/1993 bola upravená iba voči tým záložným dlžníkom domu, o ktorých rozhodli vlastníci
nadpolovičnou väčšinou hlasov všetkých vlastníkov v dome. Teda predpokladom výkonu právnych
úkonov v zmysle čl. II bod 3 písm. e/ mandátnej zmluvy bolo podľa názoru súdu schválenie nadpolovičnej
väčšiny hlasov všetkých vlastníkov (spoločenstva).

48. Žalovaný 1/ súdu nepredložil zápisnicu zo schôdze vlastníkov bytov a nebytových priestorov, na
ktorej došlo ku schváleniu návrhu na vykonanie dobrovoľnej dražby.

49. Súdu bola predložená iba listina na čl. 20 (čl. 399) z ktorej vyplynulo, že vlastníci bytov obytného
domu súhlasia s uplatnením záložného práva na predaj bytu žalobcu. Z listiny vyplynul súhlas 27

vlastníkov bytov a 8 vlastníkov nebytových priestorov, spolu 35, čo predstavuje nadpolovičnú väčšinu
hlasov všetkých vlastníkov (29,5 hlasov).

50. Z listiny na čl. 20 (čl. 399) však nevyplýva, kedy sa konalo zhromaždenie vlastníkov bytov
a nebytových priestorov v súlade s ust. § 7c ods. 2 piata veta písm. i/, § 7c ods. 9 písm. l/ a § 14

ods. 2 zák. č. 182/1993 Z.z., ako ani to, či predseda spoločenstva návrh na vykonanie dobrovoľnej
dražby pred predložením zhromaždeniu tento návrh vopred prerokoval v rade spoločenstva. Z listiny
rovnakonevyplývapočetoprávnenýchvlastníkovbytovanebytovýchpriestorovvdomeakoanivýsledok
hlasovania, nakoľko predložená listina nemá náležitosti zápisnice zo zhromaždenia spoločenstva.

51. Z LV č. XXXX, k.ú. F. vyplynul počet bytov 51, počet vlastníkov 55 a počet nebytových priestorov 8.

52. Vychádzajúc z ust. § 14 ods. 5 prvá veta zák. č. 182/1993 Z.z., celkový počet hlasov vlastníkov bytov
a nebytových priestorov v dome predstavoval 59 hlasov (51 za byty a 8 za nebytový priestor), z čoho
nadpolovičná väčšina je 29,5 hlasov.

53.Nakoľkonaschválenievykonaniadobrovoľnejdražbybytubolpotrebnýsúhlasnadpolovičnejväčšiny
hlasov všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome (min. 30 hlasov) a z listiny na čl.
20 ( čl. 399) vyplýva 35 podpisov na súhlas s uplatnením záložného práva možno vyvodiť záver, že
vlastníci bytov a nebytových priestorov síce súhlasili s vykonaním dobrovoľnej dražby na byt žalobcu na

uspokojenie pohľadávok podľa § 15, avšak nevedno, kedy a či vôbec sa zhromaždenie spoločenstva
vlastníkov konalo.

54. Podľa názoru súdu podpisom mandátnej zmluvy bolo zo strany spoločenstva dané všeobecné
splnomocnenie pre správcu na vykonávanie právnych úkonov v mene spoločenstva. Pri podaní návrhu

na vykonanie dobrovoľnej dražby podľa názoru súdu nestačilo iba takéto všeobecné splnomocnenie
dané podpisom mandátnej zmluvy, ale bolo nevyhnutné schválenie takéhoto úkonu nadpolovičnou
väčšinou hlasov všetkých vlastníkov v dome na každý jeden konkrétny prípad dobrovoľnej dražby
v súlade s ust. § 7c ods. 2 piata veta písm. i/, § 7c ods. 9 písm. l/ a § 14 ods. 2 zák. č. 182/1993 Z.z..55. V predmetnom prípade nebolo preukázané, že podaniu návrhu na vykonanie dobrovoľnej dražby
predchádzalo zhromaždenie spoločenstva, na ktorom by bolo podanie takéhoto návrhu schválené

nadpolovičnou väčšinou hlasov všetkých vlastníkov, ako ani to, že predseda spoločenstva návrh na
vykonanie dobrovoľnej dražby pred predložením zhromaždeniu tento návrh vopred prerokoval v rade
spoločenstva. Z uvedeného dôvodu mal súd za to, že správca ako zástupca žalovaného 1/ (ako
spoločenstva) nemohol podať návrh na vykonanie dobrovoľnej dražby, nakoľko nebol na takýto úkon
oprávnený a teda ani nebol aktívne legitimovaný ako navrhovateľ dražby. Samotná listina obsahujúca

súhlas vlastníkov nie je zápisnicou z konania zhromaždenia vlastníkov bytov a nebytových priestorov
v dome.

56. Správca ako zástupca spoločenstva v nadväznosti na vyššie uvedené podľa názoru odvolacieho
súdu nebol oprávnený na uzavretie zmluvy o vykonaní dražby na byt žalobcu, keďže vlastníci bytov
a nebytových priestorov na zhromaždení neschválili vykonanie dobrovoľnej dražby.

57. Podľa ust. § 16 ods. 1 zák. č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách v znení účinnom do 31.05.2014
(ďalej len ZoDD), dražbu je možné vykonať len na základe písomnej zmluvy o vykonaní dražby, ktorú
uzavrie navrhovateľ dražby s dražobníkom; to neplatí, ak ide o majetok štátu, ak je dražobníkom orgán
štátnejsprávy,aleboakideomajetokúzemnéhosamosprávnehocelku,akjedražobníkomtentoúzemný

samosprávny celok alebo ak je dražobníkom navrhovateľ dražby.

58. Podľa ust. § 16 ods. 2 ZoDD, zmluva o vykonaní dražby musí obsahovať označenie navrhovateľa
dražby,dražobníka,predmetudražby,najnižšiepodanie,predpokladanénákladydražbyavýškuodmeny
dražobníka alebo spôsob jej určenia alebo dohodu o tom, že dražba bude vykonaná bezplatne. Prílohou

zmluvy je aj písomné vyhlásenie navrhovateľa dražby, že predmet dražby je možné dražiť (§ 7 ods. 2).

59. Podľa ust. § 16 ods. 10 ZoDD, ak zmluva uzavretá medzi navrhovateľom dražby a dražobníkom
neobsahuje náležitosti ustanovené týmto zákonom, je neplatná.

60. V zmluve o vykonaní dražby z 20.09.2013 bol ako navrhovateľ dražby uvedený: Vlastníci bytov
a nebytových priestorov bytového domu číslo súpisné 253 na ul. Obchodnej v Strážskom v zastúpení
správcom na základe zmluvy o výkone správy.

61. Odvolací súd dospel k záveru, že v zmluve o vykonaní dražby absentuje správne označenie

navrhovateľa dražby z dôvodu, že
1/ vlastníci bytov a nebytových priestorov, ktorí inak na správu mali zriadené spoločenstvo a teda
nevystupovali ako „vlastníci bytov a nebytových priestorov bytového domu číslo súp. 253 na ul.
ObchodnejvStrážskom“nikdynazhromaždeníneschválilivykonaniedobrovoľnejdražbynabytžalobcu,
2/ správca nikdy nezastupoval vlastníkov bytov a nebytových priestorov bytového domu na základe

zmluvy o výkone správy, nakoľko jej prípadné uzavretie by bolo v rozpore s ust. § 6 ods. 3 zák. č.
182/1993 Z.z. keďže na správu mali vlastníci vytvorené spoločenstvo (mali uzavretú iba mandátnu
zmluvu),
3/ vlastníci bytov a nebytových priestorov nemohli vystupovať ako navrhovateľ dražby, keďže mali na
správu vytvorené spoločenstvo, iba to mohlo vystupovať na strane navrhovateľa dražby.

62. Vychádzajúc z absencie správneho údaju o navrhovateľovi dražby v zmluve o vykonaní dražby zo
dňa 20.09.2013, odvolací súd mal za to, že zmluva o vykonaní dražby z 20.09.2013 je s poukazom na
ust. § 16 ods. 10 ZoDD neplatná.

63. Odvolací súd mal za to, že odvolacia námietka žalobcu týkajúca sa nesprávneho postupu dražobníka
v rozpore s ust. § 10 ZoDD (doručovanie) je dôvodná.

64. Podľa ust. § 10 ods. 1 ZoDD, písomnosti sa doručujú poštou formou listovej zásielky do vlastných
rúk, a ak to nie je možné alebo účelné, doručujú sa iným preukázateľným spôsobom do vlastných rúk

osobe, ktorej sú určené. Na doručovanie sa primerane použijú ustanovenia osobitného predpisu.

65.Podľa§47ods.1,2O.s.p.,dovlastnýchrúkbolotrebadoručiťpísomnosti,priktorýchtakustanovoval
zákon, a iné písomnosti, ak to nariadil súd. Ak nebol adresát písomnosti, ktorá sa mala doručiť dovlastných rúk zastihnutý, hoci sa v mieste doručenia zdržiaval, doručovateľ ho vhodným spôsobom
upovedomil, že mu zásielku príde doručiť znovu v deň a hodinu uvedenú v oznámení. Ak zostal i
nový pokus o doručenie bezvýsledným, uložil doručovateľ písomnosť na pošte alebo na orgáne obce a

adresáta o tom vhodným spôsobom upovedomil. Ak si adresát zásielku počas jej uloženia nevyzdvihol,
považoval sa deň, keď bola zásielka vrátená súdu, za deň doručenia, i keď sa adresát o tom nedozvedel.

66. Pri posúdení otázky doručovania v priebehu dobrovoľnej dražby súd prvej inštancie dospel k záveru,
že doručovanie prebehlo v súlade s ust. § 10 ZoDD poukazujúc na argumentáciu žalovaného 2/, že

nebolo povinnosťou žalovaného 2/ overovať pravdivosť zápisu bydliska na LV, pričom v zmysle § 12
ods. 4, § 17 ods. 5, § 22 ods. 4, § 24 ods. 7 ZoDD, písomnosti týkajúce sa dobrovoľnej dražby je
dražobník povinný zaslať, nie doručiť, čo žalovaný 2/ vykonal a riadne si splnil aj túto povinnosť, a to
nielen na adresu trvalého bydliska evidovaného na LV, ale aj na adresu samotného predmetu dražby. V
danomprípadebolovzáujmežalobcu,abysámaleboprostredníctvomsplnomocnenejosobyzabezpečil
preberanie prípadných zásielok, a to najmä s poukazom na tú skutočnosť, že vedel o podlžnostiach,

ktoré mal v súvislosti s úhradami spojenými s užívaním bytu, čo potvrdila svedkyňa N. G. aj samotný
žalobca, a preto takéto správanie žalobcu nemôže požívať ochranu.

67. Odvolací súd sa s uvedeným právnym názorom nestotožňuje.

68. Z kópie zásielky, ktorou bolo zasielané oznámenie o začatí výkonu záložného práva zo dňa
06.06.2013 vyplynulo, že bola žalobcovi zasielaná na adresu B. XXX/X, B.. Uvedená adresa žalobcu
vyplynula z LV č. XXXX, k.ú. F.. Zásielku zasielal správca v zmysle ust. § 151l ods. 1 OZ.

69. V spise sa nenachádza listinný dôkaz o tom, že by bol dražobník zasielal žalobcovi listiny týkajúce sa

výkonu dobrovoľnej dražby (oznámenie o dražbe § 17 ods. 5, výzvu na umožnenie ohliadky § 12 ods. 2
ZoDD a pod.). Žalovaný 2/ (dražobník) predložil odvolaciemu súdu kópie nedoručených zásielok, ktorými
doručoval žalobcovi dňa 04.11.2013 resp. 31.10.2013 znalecký posudok podľa § 12 ods. 4 ZoDD, a to
na adresy žalobcu do Strážskeho a Medzilaboriec, pričom v oboch prípadoch boli zásielky neprevzaté
v odbernej lehote.

70. Vo svojom písomnom vyjadrení žalovaný 2/ uviedol, že bolo jeho povinnosťou písomnosti žalobcovi
iba zaslať a nie doručiť, pričom písomnosti zasielal na adresu vyplývajúcu z LV (Medzilaborce) ako aj na
adresu predmetu dražby (Strážske). Dôvodil, že nemal pri vynaložení primeranej odbornej starostlivosti
možnosť overiť, kde a kedy sa žalobca v istom časovom momente zdržiava alebo plánuje zdržiavať, aby

tam mohol písomnosti adresovať, nakoľko bolo zrejmé, že žalobca je občanom Ukrajiny a byt na adrese,
kde boli písomnosti zasielané bol užívaný nájomcami. Pokiaľ mal žalobca vedomosť, že sa dlhodobo
na území SR zdržiavať nebude, bol povinný informovať minimálne správcu bytov, aby mu bolo možné
zásielky riadne doručovať v súvislosti so správou bytu, ktorý mal vo vlastníctve.

71. Právna otázka týkajúca sa predpokladu uplatnenia tzv. fikcie doručenia podľa § 47 ods. 2 OSP
(dražba bola vykonaná za účinnosti OSP- poznámka odvolacieho súdu) je v rozhodovacej praxi
dovolacieho súdu ustálená.

72. Najvyšší súd SR v rozsudku sp. zn. 8Cdo/178/2018 zo dňa 27. marca 2019 zhrnul rozhodovaciu prax

dovolacieho súdu a uviedol, že „ 35. Ustanovenie § 10 zákona č. 527/2002 Z. z. reguluje osobitnú úpravu
doručovania v procese realizácie dobrovoľnej dražby. Na daný všeobecný režim zákonodarca vztiahol
primerané použitie ustanovení osobitného predpisu, ktorými boli v súlade s odkazom a poznámkou
pod čiarou ust. § 45 až 50 OSP. Z dôvodu nadobudnutia účinnosti Civilného sporového poriadku
uvedený odkaz už nie je aktuálny a správne by mal byť nahradený odkazom na § 105 až 114 CSP,

avšak v posudzovanej veci dobrovoľná dražba prebehla ešte za účinnosti OSP (a teda subsidiárne
použitie Občianskeho súdneho poriadku tak bolo do 30. júna 2016 aktuálne). 36. V prípade náhradného
doručovania podľa § 47 ods. 2 OSP bola uvedeným ustanovením konštruovaná právna fikcia, že účinky
doručenia písomností nastali ex lege po uplynutí stanovenej doby aj voči tomu, kto písomnosť fakticky
neprevzal. Právna fikcia bol právno-technický postup, pomocou ktorého sa považovala za existujúcu

situácia, ktorá bola zjavne v rozpore s realitou a ktorá dovoľovala, aby z nej boli vyvodené odlišné právne
dôsledky než tie, ktoré by plynuli iba z konštatovania faktu. Účelom fikcie v práve je posilniť právnu istotu.
Právna fikcia ako nástroj odmietnutia reality právom je nástrojom výnimočným, striktne určeným na
naplnenie tohto jedného z hlavných ústavných postulátov právneho poriadku v podmienkach právnehoštátu. Aby mohla právna fikcia svoj účel naplniť (dosiahnutie právnej istoty), musela rešpektovať všetky
náležitosti, ktoré s ňou zákon spájal. Ak neboli všetky právne náležitosti splnené, súd nebol oprávnený
naplnenie fikcie konštatovať (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 119/07). 37.

Zásielka súdu, doručovaná účastníkom konania poštou, sa považovala za doručenú uplynutím tretieho
dňa od jej uloženia pri dodržaní postupu predpokladaného v § 47 ods. 2 OSP len vtedy, ak sa adresát
zásielky v čase plynutia trojdňovej úložnej lehoty v mieste doručovania zdržiaval a zároveň mal reálnu
možnosť si písomnosť v tejto lehote vyzdvihnúť (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.
zn. 2 Cdo 33/2005). Zákonná konštrukcia umožňujúca náhradné doručenie vychádzala z toho, že

adresát sa v čase doručenia (v určitý konkrétny deň) fakticky zdržiaval v mieste doručenia a mal z
tohto dôvodu možnosť si doručovanú zásielku bezprostredne po náhradnom doručení prevziať alebo
vyzdvihnúť. Gramatický výklad slov „hoci sa v mieste doručenia zdržuje" nemohol byť iný len ten,
že zákon vyžadoval a predpokladal, že adresát sa v dobe doručovania v mieste doručenia skutočne
zdržiaval, a že len nebol zastihnutý tam, kde mal doručovateľ písomnosť doručiť. Zdržovanie sa v
mieste doručenia v podstate teda znamenalo, že sa adresát každodenne vracal do svojho bytu, čo

by bolo vylúčené, ak by bol v čase doručovania v nemocnici, na dovolenke, keby sa vracal do svojho
bytu len na soboty a nedele, pretože sa inak zdržiaval na inom mieste a pod. Obsah slov „hoci sa
v mieste doručenia zdržuje" bol teda vecou konkrétneho prípadu. (k tomu pozri uznesenie NS SR
sp. zn. 5Cdo/179/2010). Miesto, deň a spôsob doručenia zásielky sa preukazoval doručenkou, ktorú
pošta vracala späť odosielajúcemu súdu. Príslušnou poštou vystavená doručenka zachytávajúca postup

pri doručení, vrátane údajov vyžadovaných ustanovením § 47 ods. 2 OSP, osvedčovala pravdivosť
toho, čo bolo v nej uvedené, ak nebol preukázaný opak. Doručenka vrátená súdu osvedčovala súdu
vykonanie doručenia a čas doručenia, kým nebol preukázaný opak. (uznesenie NS SR z 20. júla 1992
sp. zn. 1 Cdo 37/92). Tento dôsledok však mohol nastať len vo vzťahu k tomu, čo bolo na doručenke
uvedené. Pokiaľ doručenka neobsahovala údaj, že sa adresát v mieste doručenia zdržoval, nebolo

osvedčené, či táto podmienka náhradného doručenia bola splnená. V takomto prípade bolo povinnosťou
súdu vykonať šetrenie na zistenie jej splnenia, pričom nebolo povinnosťou účastníka (strany), ktorému
bolo doručované poštou, navrhnúť dôkazy na preukázanie svojho prípadného tvrdenia, že sa v čase
doručovania v mieste doručenia nezdržoval z dôvodu, že účastník konania (strana) nemal povinnosť
preukazovať opak toho, nebolo osvedčené. Preto záver súdu o účinnom náhradnom doručení bol možný

len vtedy, ak bude zistené, že adresát sa v mieste doručenia v čase doručovania zdržoval (k tomu pozri
rozhodnutia NS SR sp. zn. 6 Cdo 239/2011, 6 Cdo 109/2011, 3 Cdo 30/2010, 3 Cdo 212/2004, 5 Cdo
94/2000).“

73. V danej veci žalovaný 1/ pred začatím dražby a žalovaný 2/ v priebehu dražby doručovali žalobcovi

viacero relevantných písomností týkajúcich sa dražby jeho nehnuteľnosti, ktoré v zmysle § 10 ods.
1 zákona č. 527/2002 Z. z. mu museli byť doručené do vlastných rúk postupom upraveným v §
47 ods. 2 OSP. Pre vznik fikcie doručenia zakotvenej v cit. ustanovení ("... považuje sa posledný
deň lehoty za deň doručenia...") bolo predpísané súčasné splnenie nasledovných podmienok: a)
možnosť náhradného doručenia nebola zákonom vylúčená, b) adresát písomnosti nebol pri doručovaní

zastihnutý, c) adresát sa zdržiaval v mieste doručovania, d) doručovateľ nezastihnutého adresáta
vhodným spôsobom upovedomil, kedy príde písomnosť doručiť znova (s uvedením dňa a hodiny), e)
druhý pokus o doručenie zostal taktiež bezvýsledný, f) adresát písomnosti bol vhodným spôsobom
upovedomený o uložení písomnosti na pošte alebo orgáne obce, g) adresát si zásielku do 3 dní od
uloženia nevyzdvihol. Tieto podmienky boli stanovené kumulatívne, preto ak z nich nebola splnená čo i

len jedna, neuplatnila sa fikcia doručenia v zmysle § 47 ods. 2 OSP. Zákonná konštrukcia umožňujúca
náhradné doručenie vychádzala teda z toho, že adresát sa v čase doručovania (t. j. v konkrétny
deň) skutočne zdržiaval v mieste doručenia a mal tak možnosť si doručovanú zásielku bezprostredne
po náhradnom doručení prevziať či vyzdvihnúť. Táto skutočnosť (zdržiavanie sa účastníka v mieste
doručenia)bolajednýmzpredpokladovazákonnoupodmienkoupreuplatnenieprávnejfikciedoručenia,

pričom nebolo rozhodujúce miesto trvalého bydliska, ale okolnosť zdržiavania sa na adrese, kam bola
zásielka určená do vlastných rúk doručovaná (k tomu pozri i uznesenie NS SR sp. zn. 3 Cdo 233/2010).

74. V preskúmavanej veci je z doručenky o doručovaní oznámenia o začatí výkonu záložného práva (čl.
18 rub) zrejmé, že obsahuje len údaje o tom, že neúspešný pokus o doručenie s výzvou o opakované

doručenie bol vykonaný, kedy bola zásielka uložená na pošte a že adresát zásielku neprevzal v odbernej
lehote. Okolnosť, že adresát sa v mieste doručenia v deň, kedy bola zásielka doručovaná zdržiaval,
doručenka nepotvrdzuje (neosvedčuje), pretože žiaden takýto údaj na nej uvedený nie je (doručenka
neobsahuje predtlač so slovami "hoci sa v mieste doručenia zdržuje").75. Z vyjadrenia žalovaného 2/ vyplynulo, že písomnosti týkajúce sa dražby žalobcovi zasielal na adresu
pobytu vyplývajúcu z LV a na adresu predmetu dražby. V priebehu sporu boli súdu predložené iba

dôkazy o doručovaní znaleckého posudku žalobcovi v dňoch 31.10.2013 resp. 04.11.2013, iné dôkazy
preukazujúce doručovanie iných písomností týkajúcich sa dražby žalobcovi súdu predložené neboli.

76. V danej veci však nebolo sporným, že žalobca je občanom Ukrajiny, na území SR sa zdržiaval
iba na základe povolenia k pobytu, ktorého platnosť uplynula 03.01.2012 (čl. 24), následne prichádzal

na územie SR iba na základe udeleného víza, a z pasu žalobcu bolo zistené súdom (čl. 58), že sa
v roku 2013 na území SR zdržiaval v dňoch 09.01.2013 až 11.01.2013, 20.03.2013 až 22.03.2013,
06.06.2013-07.06.2013, a 08.12.2013-11.12.2013, teda v čase doručovania zásielok sa nezdržiaval na
adrese evidovanej v LV – B. XXX/X, B. ani na adrese predmetu dražby G. XXX, F., ale na adrese pobytu
na Ukrajine.

77. Pokiaľ teda súd založil svoje rozhodnutie na závere, že všetky písomnosti súvisiace s dražbou boli
žalobcovi účinne doručené v zmysle § 10 ods. 1 zákona č. 527/2002 Z. z. náhradným spôsobom v súlade
s § 47 ods. 2 OSP, nie je jeho rozhodnutie správne a súladné s ustálenou praxou dovolacieho súdu v
tejto otázke.

78. Odvolací súd poznamenáva, že okolnosť, že žalovaný 2/ nemal pri doručovaní písomností o
skutočnombydliskužalobcuvedomosťalebookolnosť,žezásielky,ktorébolizasielanénaznámuadresu
žalobcu sa vracali len ako nevyzdvihnuté v odbernej lehote, bez toho, aby boli známe okolnosti, že v
skutočnosti sa adresát na tejto adrese nezdržiava, nemajú v tomto kontexte právny význam.

79. Ako dovolací súd vo vyššie citovanom rozhodnutí uviedol, „ nemožno tiež súhlasiť s právnym
názorom vysloveným v dovolaní žalovaného 2/ v tom zmysle, že písomnosti je potrebné iba zasielať
a nie doručovať, pretože, ako správne konštatuje súd prvej inštancie (i odvolací súd), pre doručovanie
písomnosti sa použijú ustanovenia osobitného predpisu, teda v danom prípade Občianskeho súdneho
poriadku (k tomu pozri i rozsudok Krajského súdu v Prešove zo 17. júla 2013, sp. zn. 1 Co/102/2013).

Tento vo svojom ustanovení § 47 ods. 2 OSP považoval skutočnosť (zdržiavanie sa účastníka v mieste
doručenia) za jeden z predpokladov a zákonnú podmienku pre uplatnenie právnej fikcie doručenia,
pričom nebolo rozhodujúce miesto trvalého bydliska (evidované v registri obyvateľov SR), ale okolnosť
zdržiavania sa na adrese, kam bola zásielka určená do vlastných rúk doručovaná. Týmto nebolo
dotknuté právo poškodenej osoby na prípadnú náhradu škody spôsobenej jej porušením povinností

žalobcami, vyplývajúcim im z osobitného predpisu, ktorým je zákon č. 253/1998 Z. z. o hlásení pobytu
občanov SR. S porušením tejto povinnosti však ust. § 47 ods. 2 OSP nespájalo účinky účinného
uplatnenia tzv. fikcie doručenia písomnosti. Bolo preto povinnosťou dražobníka (žalovaného 1/), aby
vykonal všetky potrebné opatrenia s cieľom zistiť miesto pobytu žalobcov, ktorým doručoval písomnosti
(bolo napr. na dražobníkovi, aby lege artis využil právne prostriedky doručovania do vlastných rúk, a to

iným preukázateľným spôsobom, založeným na osobnom kontakte, dopytovaním sa na obci, u susedov
a pod.)“.

80. Tento záver dovolacieho súdu je plne aplikovateľný aj v prejednávanej veci, keď bolo povinnosťou
ako žalovaného 1/ tak aj žalovaného 2/ ako dražobníka vykonať všetky potrebné opatrenia s cieľom

zistiť miesto pobytu žalobcu, na ktoré sa mu budú účinne doručovať písomnosti, majúc vedomosť o tom,
že nie je občanom SR a má trvalý pobyt mimo územia SR, kde sa aj zdržiava.

81. Odvolací súd sa nestotožnil s odvolacou námietkou žalobcu o neplatnosti dobrovoľnej dražby
z dôvodu porušenia ust. § 7 ods. 2 zák. č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách (ZoDD), t. j. pre

nepreskúmateľnosť vyhlásenia navrhovateľa dražby vo vzťahu k sume uvedenej vo vyhlásení, keď suma
nezodpovedá podľa žalobcu reálnej výške jeho pohľadávky, nie je z nej zrejmé, aká je výška istiny a aká
výška príslušenstva, ako aj to, že jednotlivé upomienky mu neboli nikdy doručené.

82. Podľa ust. § 7 ods. 2 ZoDD, navrhovateľ dražby je povinný písomne vyhlásiť, že predmet dražby je

možné dražiť. Ak je navrhovateľom dražby záložný veriteľ, je povinný písomne vyhlásiť aj pravosť, výšku
a splatnosť pohľadávky, pre ktorú sa navrhuje výkon záložného práva podľa tohto zákona (§ 16 ods. 3).83. Aj napriek tej skutočnosti, že je možné súhlasiť so žalobcom v tom smere, že z vyhlásenia
navrhovateľa dražby nie je zrejmé, ako dospel k sume uvedenej vo vyhlásení, a nie je zrejmé, aká
je výška istiny a či uvedenú dlžnú sumu tvorí aj príslušenstvo, táto nepreskúmateľnosť vyhlásenia

navrhovateľa dražby nezakladá dôvod na vyslovenie neplatnosti dražby.

84. V zmysle ust. § 33 ods. 2 ZoDD, navrhovateľ dražby zodpovedá sa správnosť vyhlásenia o tom, že
predmet dražby je možné dražiť (§ 7 ods. 2). Záložný veriteľ zodpovedá za pravosť, výšku a splatnosť
pohľadávky, pre ktorú sa navrhuje výkon záložného práva. Zodpovednosti za škodu, ktorá vznikne

porušením povinnosti podľa tohto odseku, sa nemožno zbaviť.

85. Odvolaciemu súdu je známe rozhodnutie NS SR zo dňa 23. februára 2022, sp. zn. 4Cdo/149/2020
(R 75/2023), ktorého právna veta znie: „Ak záložný veriteľ vo vyhlásení podľa § 7 ods. 2 zákona
č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách uplatní pohľadávku, ktorej pravosť je spochybňovaná
existenciou neprijateľných zmluvných podmienok s ňou súvisiacich, súd je povinný tieto v konaní o

určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby skúmať“.

86. Odvolací súd však poznamenáva, že v prejednávanom spore žalobca nespochybňoval pravosť,
výšku a splatnosť pohľadávky, pre ktorú sa navrhuje výkon záložného práva podľa zákona
o dobrovoľných dražbách z dôvodu existencie neprijateľných zmluvných podmienok súvisiacich

s pohľadávkou, ale namietal nepreskúmateľnosť daného vyhlásenia vo vzťahu k sume uvedenej vo
vyhlásení (suma nezodpovedá podľa žalobcu reálnej výške jeho pohľadávky, nie je z nej zrejmé, aká je
výška istiny a aká výška príslušenstva), z ktorého dôvodu odvolací súd nepreskúmaval správnosť výšky
pohľadávky resp. jej titul, nakoľko za pravosť, výšku a splatnosť pohľadávky, pre ktorú sa navrhuje výkon
záložného práva, zodpovedá záložný veriteľ, ktorý bol v prejednávanom prípade zároveň navrhovateľom

dražby.

87. Odvolací súd sa nestotožnil ani s odvolacou námietkou žalobcu o neplatnosti dobrovoľnej dražby
z dôvodu porušenia ust. § 12 ods. 1 ZoDD v spôsobe ohodnotenia predmetu dražby a najmä v hodnote
predmetu dražby.

88. Podľa ust. § 12 ods. 1 ZoDD, dražobník zaistí ohodnotenie predmetu dražby podľa ceny obvyklej
v mieste a čase konania dražby. Ak ide o nehnuteľnosť, podnik, jeho časť alebo o kultúrnu pamiatku
alebo ak je vlastníkom predmetu dražby územný samosprávny celok alebo orgán štátnej správy, musí
byť cena predmetu dražby určená znaleckým posudkom, ktorý nesmie byť v deň konania dražby starší

ako šesť mesiacov. Znalec ohodnotí aj závady, ktoré v dôsledku prechodu vlastníctva alebo iného práva
nezaniknú, a upraví príslušným spôsobom odhad ceny.

89. Podľa ust. § 12 ods. 2 ZoDD, vlastník predmetu dražby, ako aj osoba, ktorá má predmet
dražby v držbe, alebo nájomca sú povinní po predchádzajúcej výzve v čase určenom v tejto výzve

umožniť vykonanie ohodnotenia, ako aj obhliadku predmetu dražby. Doba obhliadky musí byť vo výzve
ustanovená s prihliadnutím na charakter draženej veci, pri nehnuteľnosti spravidla tri týždne po odoslaní
výzvy.

90. Podľa ust. § 12 ods. 4 ZoDD, ak je navrhovateľom dražby záložný veriteľ, dražobník zašle vlastníkovi

predmetu dražby znalecký posudok, a to najneskôr 30 dní pred dňom konania dražby.

91. Aj napriek tej skutočnosti, že nedoručenie znaleckého posudku vlastníkovi predmetu dražby
je sankcionované možnosťou vysloviť neplatnosť dobrovoľnej dražby, samotný nesúhlas vlastníka
predmetu dražby s cenou ustálenou v znaleckom posudku nie je dôvodom pre vyslovenie neplatnosti

dražby.

92. Dražobník si splní svoju povinnosť v zmysle ust. § 12 ods. 1 ZoDD zabezpečením znalca, ktorého
poverí vyhotovením znaleckého posudku. Súdna prax sa ustálila na názore, že za prípadné vady
znaleckého posudku dražobník ani navrhovateľ dražby nezodpovedá a nemôžu byť dôvodom pre

vyslovenie neplatnosti dobrovoľnej dražby.93. Aj NS SR v rozhodnutí sp. zn. 3Cdo/233/2010 zo dňa 03. októbra 2013 vyslovil právny názor,
že „dovolací súd považuje za správny záver odvolacieho súdu, že určenie výšky ceny draženej
nehnuteľnosti nemá za následok neplatnosť dražby“.

94. Pokiaľ odvolateľ namietal, že znalecký posudok nespĺňa zákonné náležitosti a pri vypracovaní
znaleckého posudku bola znalcom nesprávne zvolená metóda a postup vypracovania znaleckého
posudku, tieto skutočnosti nemožno posudzovať v samotnom konaní o neplatnosť dobrovoľnej dražby.

95. Aj keď možnosť vlastníka predmetu dražby vzniesť námietky proti ohodnoteniu predmetu dražby
a prípadne žiadať vyhotoviť znalecký posudok iným znalcom bola do ZoDD zavedená až s účinnosťou
od 01.06.2014 (dražba konaná 06.12.2013 – poznámka odvolacieho súdu), zodpovednosť za samotný
obsah znaleckého posudku nesie znalec a nesprávnosť záverov znaleckého posudku nezakladá dôvod
na vyslovenie neplatnosti dobrovoľnej dražby.

96. Písomné námietky proti ohodnoteniu predmetu dražby boli zákonodarcom zavedené ako v poradí
ďalší inštitút ochrany práva osoby povinnej z dražby, v tomto prípade voči doručenému znaleckému
posudku. Zákonodarca reagoval na rozšírenú zneužívajúcu prax doručenia znaleckého posudku, ktorým
došlo k podhodnoteniu predmetu dražby bez možnosti akejkoľvek reakcie zo strany vlastníka predmetu
dražby.

97. Všeobecne platí, že za podanie znaleckého posudku a znalecký posudok ako taký nemôže
zodpovedať dražobník. Dražobník však plne zodpovedá za výber znalca a už pri jeho výbere by mal
postupovať transparentne a vybrať osobu, u ktorej nebudú pochybnosti o nestrannosti a odbornosti.
Dražobník je zodpovedný aj za výber znalca z príslušného odboru a odvetvia znaleckej činnosti. Za

znalecký posudok a jeho podanie je zodpovedný znalec, ktorý podlieha tak súkromnoprávnemu, ako aj
verejnoprávnemu režimu zodpovednosti za svoju činnosť a jej výsledky.

98. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok v zmysle ust. § 388 CSP
zmenil tak, ako je uvedené vo výroku tohoto rozhodnutia.

99. Odvolací súd nevykonal dokazovanie výsluchom vlastníkov v súvislosti s uplatnením záložného
práva na predaj nehnuteľnosti, výsluchom znalca N. B. O. ani nevyzýval správcu žalovaného 1/ na
predloženie spisového materiálu týkajúceho sa žalobcu, nakoľko skutočnosti, ktoré mali byť zistené
predmetným dokazovaním mal za preukázané inými dôkazmi. Vykonanie žalobcom navrhnutého

dokazovania by preto nebolo hospodárne.

100. O nároku na náhradu trov celého konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1,2 CSP v spojení s
ust. § 255 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1 CSP. Žalobca bol po rozhodnutí odvolacieho súdu v konaní plne
úspešný, preto mu odvolací súd priznal plnú náhradu trov konania (na súde prvej inštancie a náhradu

trov odvolacieho konania) proti neúspešným žalovaným 1/, 2/, 3/. O výške tejto náhrady rozhodne súd
prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§
262 ods. 2 CSP), zohľadňujúc ust. § 251 CSP.

101. O trovách dovolacieho konania (sp.zn. 9Cdo/204/2021) rozhodol odvolací súd v zmysle § 453 ods.

1, 3 CSP v spojení s ust. § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1, 2 CSP. Žalobca bol v dovolacom konaní úspešný,
mápretoprotižalovaným1/,2/,3/nároknanáhradutrovdovolaciehokonania.Odvolacísúdpretopriznal
žalobcovi proti v dovolacom konaní neúspešným žalovaným nárok na náhradu trov dovolacieho konania
v plnom rozsahu, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia v
zmysle ust. § 262 ods. 2 CSP.

102. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2
posledná veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427

ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).