Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Friday, November 29, 2024

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 45Ek/3396/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6121544589
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 11. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dominika Šáli
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2024:6121544589.2

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnom konaní oprávneného: Inkasáreň s. r. o., so sídlom Pribinova
25, 811 09 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO 35 777 974, právne zastúpený Mgr. Zuzanou
Bírovou, advokátkou so sídlom Americká 2, 831 02 Bratislava - mestská časť Nové Mesto, proti
povinnému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXXX/XX, XXX XX D., o vymoženie pohľadávky
vo výške 70,70 Eur s prísl., vedenom súdnym exekútorom Mgr. Martinom Kostkom, Exekútorský úrad

Bratislava so sídlom Šustekova 51, 851 04 Bratislava, pod sp. zn. XXXXX XXX/XX, o námietkach
oprávneného voči výzve na náhradu výdavkov exekútora, takto

r o z h o d o l :

Námietkam oprávneného voči výzve na úhradu trov exekútora v y h o v u j e a vracia na prepracovanie
súdnemuexekútorovivýzvunaúhradutrovexekútorasp.zn.XXXXXXXX/XXzodňa26.03.2024vydanú
súdnym exekútorom Mgr. Martinom Kostkom, Exekútorský úrad Bratislava so sídlom Šustekova 51, 851
04 Bratislava.

o d ô v o d n e n i e :

1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručenom súdu dňa 16.11.2021 domáhal od
povinného vymoženia pohľadávky vo výške 70,70 Eur s prísl., na základe exekučných titulov - rozsudku
Okresného súdu Bratislava II č. E.XXXXX/XX/XXXX zo dňa 19.08.2021 a uznesenia Okresného súdu
Bratislava II č. E. XXXXX/XX/XXXX zo dňa 08.07.2021. Okresný súd Banská Bystrica vydal dňa
26.11.2021 poverenie na vykonanie exekúcie pod sp. F. XXXX/XXXX/XXXX, ktorým poveril súdneho

exekútora vykonaním exekúcie vo veci hore uvedených účastníkov. Súdny exekútor dňa 26.03.2024
vydal upovedomenie o zastavení exekúcie v zmysle ust. § 61n ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku,
a teda z dôvodu, že uznesením Mestského súdu Bratislava III sp. F. XXXXX/XX/XXXX zo dňa
13.03.2024, ktoré bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. XX/XXXX pod č. E. dňa 25.03.2024, bol
vyhlásený konkurz na majetok povinného. Súdny exekútor predmetným upovedomením zároveň vyzval
oprávneného na zaplatenie náhrady výdavkov (§ 198 ods. 2 EP) vo výške 12,68 Eur vrátane DPH.

2. Súdny exekútor dňa 09.04.2024 doručil súdu námietky oprávneného voči výzve na náhradu výdavkov
súdneho exekútora, v odôvodnení ktorých oprávnený uviedol, že podľa exekučného príkazu povinný
uhradil súdnemu exekútorovi celkovo sumu 327,22 Eur. Pre oprávneného bola od súdneho exekútora
vymožená suma 215,70 Eur. Z uvedeného vyplýva, že aj súdny exekútor si vymohol trovy vo výške
111,52 Eur. Podľa § 198 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. zákon Národnej rady Slovenskej republiky o

súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov
(ďalej len "Exekučný poriadok"), ak došlo k zastaveniu exekúcie, patrí exekútorovi náhrada výdavkov,
ktorú znáša účastník konania povinný platiť trovy exekútora podľa tohto zákona. Ak exekútor pred
zastavením exekúcie sčasti vymohol alebo prijal plnenie na uspokojenie vymáhaného nároku, patria mu
aj trovy, ktoré si ponechal v súlade s § 60, a to v rozsahu, v akom prevyšujú náhradu výdavkov podľa
prvej vety. V zásade platí, že pri zastavení exekúcie patrí exekútorovi na trovách čo do výšky len náhrada

výdavkov (72,00 Eur). Ak však exekútor do zastavenia exekúcie vymohol trovy v rozsahu, ktoré si bol
oprávnený ponechať v súlade s § 60 Exekučného poriadku, patria mu tieto trovy, ak presahujú sumunáhrady výdavkov podľa prvej vety. Ak by suma podľa druhej vety bola nižšia ako náhrada výdavkov,
ktoráexekútorovipatrípodľaprvejvety,máexekútornároklennarozdielmedzitýmitodvomahodnotami.
Z uvedeného vyplýva, že súdny exekútor si na trovy exekúcie vymohol sumu 111,52 Eur. Oprávnený

preto nesúhlasí s tým, aby bol zaviazaný na náhradu výdavkov vo výške 72,00 Eur. Vzhľadom na
vyššie uvedené oprávnený navrhuje, aby súd podaným námietkam oprávneného vyhovel a vydané
upovedomenie o zastavení exekúcie s výzvou na úhradu trov exekútora XXXXX XXX/XX zo dňa
26.03.2024 zrušil v celom rozsahu.

3. Súdny exekútor vo vyjadrení k námietkam oprávneného uviedol, že podľa ust. § 61n ods. 3
Exekučného poriadku je exekútor povinný vydať upovedomenie o zastavení exekúcie a vyzvať
oprávneného na zaplatenie náhrady výdavkov (§ 198 ods. 2). Z uvedeného nepochybne vyplýva, že
trovy pri zastavení exekúcie znáša oprávnený (podobne ako v základnom konaní riziko neúspechu
znáša žalobca). Taktiež z uvedeného vyplýva, že výzva na zaplatenie náhrady výdavkov je obligatórnou
obsahovou náležitosťou upovedomenia. Zákonodarca teda mal jednoznačný záujem toto riziko previesť

na oprávneného. Citujúc ust. § 197 ods. 1 súdny exekútor ďalej uviedol, že zákonodarca citovaným
ustanovením zaviedol princíp zásluhovosti, kedy má exekútor nárok na odmenu za výkon exekučnej
činnosti (a následne aj náhradu paušalizovaných hotových výdavkov), pričom tieto trovy znáša povinný
(§ 199c ods. 4 Exekučného poriadku). Uplatňovanie trov exekútora je založené na nasledovnom:
trovy exekútora pozostávajú z dvoch zložiek, z ktorých každá má iný právny základ uplatnenia a

iný spôsob uplatnenia - spoločným menovateľom je však výkon exekučnej činnosti podľa ust. § 197
ods. 1 Exekučného poriadku, za ktorý patrí exekútorovi odmena a náhrada paušálnych výdavkov a
nevyhnutných výdavkov spojených s vedením konania. Z uvedeného je zrejmé, že exekútor má nárok
vždy na odmenu a vždy na náhradu výdavkov (paušálnych prípadne aj nevyhnutných výdavkov).
Odmena má kryť kapitálové, personálne výdavky exekútora a jeho príjem na rozdiel od náhrady

výdavkov, ktoré vo vzťahu ku konkrétnej veci nahrádzajú náklady v podobe poštovného, cestovných
náhrad, odmeny za znaleckú činnosť a iné. Ich paušalizovanie len zjednodušuje ich uplatňovanie,
nevylučuje však nárok na odmenu exekútora, ktorá má iné určenie a základ spočívajúci vo výsledku
činnosti exekútora. Exekučný poriadok stanovuje len dva prípady, kedy exekútor nemá nárok na odmenu
a náhradu výdavkov, a to podľa ust. § 198 ods. 1 Exekučného poriadku len v prípade zmeny alebo

vylúčenia exekútora. Strata nároku na trovy je v daných prípadoch daná pochybením exekútora, ktoré
muselo predchádzať zmene exekútora alebo nemožnosťou konania exekútora pri dôvode vylúčenia.
Exekútor nie je odmeňovaný za nečinnosť resp. chybné konanie. Argumentum a contrario v súdom
posudzovanom prípade má exekútor nárok na odmenu a zároveň na náhradu výdavkov. Platí teda,
ako bolo vyššie uvedené, že trovy exekútora platí povinný (§ 199c ods. 4 Exekučného poriadku) v

prípadoch, kedy nedochádza k zastaveniu exekúcie. Trovy podľa ust. § 198 ods. 2 (náhradu paušálnych
výdavkov a nevyhnutných výdavkov) platí oprávnený vždy, ak sa exekúcia ukončila z iného dôvodu ako
pre vymoženie alebo splnenie vymáhaného nároku.

4. Súdny exekútor v ďalšej časti vyjadrenia uviedol, že oprávnený pri úvahe o iniciovaní exekúcie si

musí byť vedomý skutočnosti, že v zásade vždy zodpovedá za náhradu výdavkov s výnimkou prípadu
úplného uspokojenia vymáhaného nároku. Predmetné vyplýva zo skutočnosti, že jeho dispozičným
úkonom sa začína exekučné konanie a exekútor predmetné nemá možnosť ovplyvniť, ale má povinnosť
realizovať exekúciu v každom prípade. Zákonodarca novou úpravou mení pravidlá v tejto oblasti,
ktoré za istých okolností v minulosti umožňovali preniesť riziko na exekútora. Exekútor, na rozdiel od

právnej úpravy obsiahnutej § 5 ods. 2 písm. g) ZoUNEK, nemá možnosť voľby medzi uplatnením a
neuplatnením náhrady trov. Ako orgán verenej moci musí konať čo mu zákon výslovne prostredníctvom
procesnej normy ukladá - v tomto prípade vyzvať oprávneného na zaplatenie náhrady výdavkov (§
61n ods. 3 Exekučného poriadku). Exekútor vo vykonávacom konaní rovnako ako súd v základom
konaní požaduje náhradu od účastníka konania, ktorý inicioval konanie s tým rozdielom, že činnosť

exekútora sa na rozdiel od platby súdneho poplatku za istých okolností prenáša priamo na protistranu.
Povinnosť oprávneného je len odložená v závislosti od výsledku konania. Exekučný poriadok priorizuje
uplatňovanie odmeny exekútora pred úhradou výdavkov, nakoľko pri vymožení (alebo prijatí) plnenia
exekútor aplikuje postup podľa § 60 Exekučného poriadku. Plnenie sa rozdelí v pomere 24% v
prospech trov exekútora (vrátane prislúchajúcej DPH) a 76% v prospech nároku oprávneného v podobe

istiny vymáhanej pohľadávky a následne ostatných nárokov oprávneného. Rozsah uplatnenia trov
exekútora zodpovedá zákonnej odmene exekútora. Zákonodarcom určený pomer 24% prijatého plnenia
zodpovedá 20% odmene (§ 7 ods. 1 vyhl. č. 68/2017 Z. z.) a z nej uplatnenej 20% DPH (spolu teda 24%).
Exekútor uspokojuje trovy exekútora priebežne a logicky teda započítava prijaté plnenie na trovy najskôrna odmenu, čím napĺňa princíp zásluhovosti a pomerne odmeňuje výsledky činnosti exekútora. Náhradu
výdavkov si uplatňuje až na konci uspokojovania svojich nárokov a pri dôvode zastavenia exekúcie
posudzuje, či už nebola čiastočne uspokojená z vymoženého nároku, aby neuplatnil voči oprávnenému

náhradu v časti ktorá bola už refundovaná povinným. Účelom úpravy obsiahnutej v ust. § 198 ods.
2 Exekučného poriadku bolo posilniť istotu v tom zmysle, že exekútor má nárok na skôr uplatnené
trovy exekútora. Záujmom zákonodarcu teda nebolo zhoršenie postavenia súdneho exekútora, nakoľko
podľa aktuálne platných predpisov exekútor nemá nárok na minimálnu odmenu a je odmeňovaný iba v
závislosti na vymožení pohľadávky. Opačný výklad by viedol k absurdnej teórii, že náhrada výdavkov

je odmena exekútora (čo nemá žiadnu oporu v zákone) a podporoval by tak tézu, že či exekútor koná
alebo nekoná, je „odmeňovaný“ rovnako, resp. by to popieralo princíp zásluhovosti, nakoľko výsledkom
aktívnej činnosti by bola len refundácia náhrady výdavkov. Ust. § 198 ods. 2 Exekučného poriadku tak
len podčiarkuje vyššie uvedené. V prípade, ak v niektorom momente vykonávanej exekúcie nastane
dôvod na zastavenie exekúcie v celosti, aplikuje sa ust. § 61n ods. 3 Exekučného poriadku a až
týmto momentom exekútor skúma, v akom štádiu má vymožené svoje nároky, resp. v akej výške bude

uplatňovať výzvu voči oprávnenému, nakoľko náhradu výdavkov si uplatňuje až na konci uspokojovania
svojich nárokov. Pomerné uspokojovanie (§ 60 Exekučného poriadku) nie je možné za predpokladu
preferencie náhrady hotových výdavkov pred odmenou. Ako už uviedol, cieľom zákonodarcu nebolo
zhoršenie postavenia súdneho exekútora z pohľadu odmeňovania v kontexte predchádzajúcej právnej
úpravy, kedy súdy rozhodovali o trovách exekútora a priznávali nárok na odmenu z vymoženého plnenia

a zároveň náhradu výdavkov. Z pohľadu paušalizácie náhrady výdavkov tak odpadol dôvod na strane
súdu rozhodovať o výdavkoch, avšak odmena exekútora nemôže trpieť týmto nedostatkom, preto ust.
§ 198 ods. 2 rieši iba nárok súdneho exekútora, ktorý prevyšuje nepokryté trovy tým spôsobom, že
mu priznáva nárok na ich ponechanie si. Pri zastavení exekúcie tak nie je dôvod ex post revidovať
už prijaté a započítané plnenie a jeho zmenu smerom k tomu, že exekútor si má zrazu započítať

prijaté plnenie iným spôsobom ako pomerným, uspokojiť si náhradu výdavkov a oprávnený by tak nebol
povinný na ich úhradu. Na základe vyššieho uvedeného by vyhovenie námietkam oprávneného malo za
následok popretie princípu zásluhovosti, priebežného a pomerného uspokojovania odmeny exekútora z
vymoženého plnenia a došlo by k zásahu do práva exekútora na odmenu za jeho činnosť. Predmetné by
predstavovalo neprípustný prenos rizika viesť exekúciu z oprávneného na exekútora. Náhrada výdavkov

má iné určenie a nekryje osobné nároky exekútora, ale len paušálne uspokojuje iné vecne vynaložené
náklady. Ustanovenia o výzve na úhradu výdavkov by boli nadbytočné a nečinnosť exekútora by bola
súdom preferovaná pred jeho činnosťou, čo nemôže požívať súdnu ochranu. Na základe uvedených
skutočností súdny exekútor navrhuje exekučnému súdu námietky oprávneného proti upovedomeniu o
zastavení exekúcie a výzve na zaplatenie náhrady výdavkov zamietnuť.

5. Podľa § 61n ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku, exekútor vydá upovedomenie o zastavení
exekúcie, ak z osobitného predpisu vyplýva, že tu je dôvod na zastavenie exekúcie.

6. Podľa § 61n ods. 3 Exekučného poriadku, ak je dôvod na zastavenie exekúcie v celosti, v

upovedomení o zastavení exekúcie podľa odseku 1 exekútor vyzve oprávneného na zaplatenie náhrady
výdavkov (§ 198 ods. 2). Upovedomenie o zastavení exekúcie spolu s výzvou na zaplatenie náhrady
výdavkov doručí exekútor účastníkom konania.

7. Podľa § 61n ods. 4 Exekučného poriadku, ak ide o dôvod zastavenia exekúcie podľa odseku 1 písm.

c) až e) a g), môže účastník konania do 15 dní od doručenia upovedomenia o zastavení exekúcie podať
u exekútora námietky proti upovedomeniu o zastavení exekúcie a výzve na úhradu trov exekútora.
Námietky spolu s napadnutým upovedomením o zastavení exekúcie a výzvou na úhradu trov exekútora
predloží exekútor bezodkladne súdu na rozhodnutie. Nedôvodné námietky súd uznesením zamietne. Ak
súd námietkam vyhovie, uznesením upovedomenie o zastavení exekúcie zruší alebo výzvu na úhradu

trov exekútora vráti exekútorovi na prepracovanie. Ak námietky neboli podané alebo nie sú prípustné,
doručí exekútor upovedomenie o zastavení exekúcie súdu.

8. Podľa § 61n ods. 5 písm. b) Exekučného poriadku, exekučné konanie sa končí, ak námietky boli
podané, právoplatnosťou uznesenia o zamietnutí námietok.

9. Podľa § 196 Exekučného poriadku, trovami exekútora sú odmena exekútora a náhrada výdavkov
ustanovených týmto zákonom.10. Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí
exekútorovi odmena a náhrada paušálnych výdavkov a nevyhnutných výdavkov spojených s vedením
konania, ktoré nie sú kryté paušálnymi výdavkami. Výška odmeny exekútora pri exekúcii na vymoženie

práva na peňažné plnenie sa určí ako percento z vymoženého plnenia a nemôže presiahnuť výšku
vymáhaného nároku podľa stavu ku dňu vydania poverenia na vykonanie exekúcie.

11. Podľa § 197 ods. 2 Exekučného poriadku, ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa
osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrada výdavkov o daň z pridanej hodnoty.

12. Podľa § 198 ods. 2 Exekučného poriadku, ak došlo k zastaveniu exekúcie, patrí exekútorovi náhrada
výdavkov, ktorú znáša účastník konania povinný platiť trovy exekútora podľa tohto zákona. Ak exekútor
predzastavenímexekúciesčastivymoholaleboprijalplnenienauspokojenievymáhanéhonároku,patria
mu aj trovy, ktoré si ponechal v súlade s § 60, a to v rozsahu, v akom prevyšujú náhradu výdavkov
podľa prvej vety.

13. Podľa § 199 Exekučného poriadku, výšku odmeny exekútora, náhrady výdavkov, preddavku na trovy
exekútora a spôsob ich určenia ustanoví ministerstvo všeobecne záväzným právnym predpisom.

14. Podľa § 21 ods. 1 vyhlášky č. 68/2017 Z. z. ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „vyhláška“), exekútorovi patrí
popri odmene za výkon exekučnej činnosti aj náhrada paušálnych výdavkov a náhrada nevyhnutných
výdavkov spojených s vedením konania.

15. Podľa § 21 ods. 2 vyhlášky, náhrada paušálnych výdavkov patrí exekútorovi pri zastavení exekúcie
alebo jej ukončení iným spôsobom ako zastavením exekúcie. Náhrada paušálnych výdavkov zahŕňa
najmä a) náklady na vedenie spisu, b) náklady na cestovné, poštovné a za služby elektronických
komunikácií, c) náklady na šetrenie majetkových pomerov povinného v informačných systémoch, d)
náklady spojené s podávaním správ exekútora o zisťovaní majetku povinného zaslaných elektronickými

prostriedkami, e) iné administratívne náklady.

16. Podľa § 22 ods. 1 vyhlášky, exekútorovi patrí náhrada paušálnych výdavkov vo výške 60 eur.

17. Podľa § 30b vyhlášky, v znení účinnom od 01.01.2024 v exekučnom konaní začatom od 1. apríla

2017 do 31. decembra 2023, ktoré sa právoplatne neskončilo do 31. decembra 2023, patrí exekútorovi
odmena a náhrada výdavkov podľa predpisov účinných do 31. decembra 2023.

18. Podľa § 60 ods. 1 Exekučného poriadku, plnenia prijaté alebo vymožené z majetku povinného sa na
úhradu vymáhanej povinnosti použijú v tomto poradí: a) trovy exekútora, a to vrátane prislúchajúcej dane

z pridanej hodnoty, b) istina vymáhanej pohľadávky, c) príslušenstvo vymáhanej pohľadávky priznané
exekučným titulom, d) trovy oprávneného.

19. Podľa § 60 ods. 2 Exekučného poriadku, z prijatého plnenia sa na nárok podľa odseku 1 písm. a)
použije vždy najviac 24 % plnenia, zvyšok prijatého plnenia sa použije na nárok podľa odseku 1 písm. b);

na nárok podľa odseku 1 písm. c) a d) sa prijaté plnenia použijú až po zániku pohľadávky podľa odseku
1 písm. b). Ak niektorý z nárokov podľa odseku 1 už skôr zanikol, použije sa prijaté plnenie v pomere
podľa predchádzajúcej vety na nároky, ktoré v čase prijatia plnenia nie sú uspokojené. Ak nie je možné
uplatniť pomer podľa prvej vety z dôvodu, že ostatné nároky zanikli, použije sa celé prijaté plnenie na v
poradí posledný neuspokojený nárok, a to až do okamihu jeho zániku.

20. V rámci exekúcie súdny exekútor od povinného vymohol sumu vo výške 327,22 Eur, z ktorej bolo
na nárok oprávneného poukázaná suma vo výške 215,70 Eur a na trovy exekúcie si súdny exekútor
ponechal sumu vo výške 111,52 Eur s DPH.

21. Pokiaľ súdny exekútor vo vyjadrení k námietkam oprávneného proti upovedomeniu o zastavení
exekúcie poukazuje na skutočnosť, že exekútor má nárok vždy na odmenu a vždy na náhradu výdavkov,
pričom tieto trovy platí oprávnený vždy, ak sa exekúcia ukončila z iného dôvodu ako pre vymoženie alebo
splnenie vymáhaného nároku, exekučný súd s týmto súhlasí, nakoľko za výkon exekučnej činnosti patríexekútorovi odmena a náhrada paušálnych výdavkov a nevyhnutných výdavkov spojených s vedením
konania za predpokladu, že tieto neboli kryté paušálnymi výdavkami. Nárok exekútora na paušálnu
náhraduhotovýchvýdavkov(náhradupaušálnychvýdavkov)vznikázačatímexekúcie,atedadoručením

poverenia na vykonanie exekúcie, pričom nárok na odmenu vzniká postupne, a to v závislosti od
vymoženéhonárokuoprávneného.Vexekučnomkonanísavsúvislostisotázkouplateniatrovexekútora
uplatňuje základné pravidlo, podľa ktorého tieto trovy platí povinný. Z uvedeného pravidla existuje
výnimka, v zmysle ktorej platí trovy exekútora oprávnený v prípadoch, ak sa exekučné konanie končí
inak, ako uspokojením pohľadávky oprávneného. V tejto súvislosti možno hovoriť o tých prípadoch, ak

o zastavení exekúcie rozhodne exekučný súd podľa § 61k Exekučného poriadku a zároveň dôjde k
naplneniu ďalšieho zákonného predpokladu, že dôvod zastavenia je možné pričítať práve oprávnenému
a o prípadoch, ak súdnemu exekútorovi prináleží vydať v konaní upovedomenie o zastavení exekúcie z
dôvodov uvedených v § 61n Exekučného poriadku. Je však v tejto súvislosti potrebné poukázať na ust.
§ 198 ods. 2 Exekučného poriadku, ktoré upravuje postup súdneho exekútora v súvislosti s vyčíslením
paušálnych výdavkov pri zastavení exekúcie za predpokladu, že v jej priebehu došlo k čiastočnému

vymoženiu trov súdneho exekútora.

22. Vo väzbe na uvedené exekučný súd musí konštatovať, že pokiaľ súdny exekútor exekúciu zastavil
a vyzval oprávneného na náhradu trov vo výške 12,68 Eur, tak nepostupoval pri ich vyčíslení správne, a
to s poukazom na ust. § 198 ods. 2 Exekučného poriadku. V zmysle uvedeného ustanovenia v prípade

zastavenej exekúcie má exekútor v prípadoch, že pred jej zastavením došlo k čiastočnému vymoženiu
(prijatia plnenia) nároku, nárok aj na trovy, ktoré si ponechal v súlade s ust. § 60, a to v rozsahu,
v akom prevyšujú náhradu výdavkov podľa prvej vety. Inak povedané, nárok na náhradu paušálnych
výdavkovmásúdnyexekútorprizastaveníexekúcievzásadevždy,tietoalemajúbyťpokryté(uhradené)
najprv z čiastočne vymoženého plnenia podľa § 60 Exekučného poriadku, ktorý upravuje poradie a

rozsah uspokojenia vymáhaných nárokov. V zmysle § 60 ods. 1 Exekučného poriadku sa ako prvé z
prijatéhoplneniauspokojujútrovysúdnehoexekútora,pričomv§60ods.2Exekučnéhoporiadkujeďalej
upravený maximálny rozsah, ktorý možno na trovy exekútora použiť, t. j. maximálne 24 % plnenia. Zo
znenia uvedeného ustanovenia nemožno prijať iný záver než ten, že súdny exekútor má nárok najviac
na 24 % prijatého, resp. vymoženého plnenia, čo znamená, že súdny exekútor môže na svoje trovy

započítať aj menej, pričom je bezvýznamné, či prislúchajúcu časť z uvedeného plnenia exekútor použije
na svoju odmenu alebo náhradu hotových výdavkov.

23. Súd sa v danom prípade stotožnil s názorom oprávneného, že pokiaľ v rámci prebiehajúcej exekúcie
súdny exekútor od povinného vymohol sumu 327,22 Eur, z ktorej zaslal oprávnenému sumu 215,70 Eur

a súdny exekútor si ponechal ako trovy exekútora sumu 111,52 Eur s DPH, táto suma sa započítava do
náhrady výdavkov podľa § 61n a 198 ods. 2 Exekučného poriadku. Pri čiastočnom uspokojení exekúcie
totiž patria exekútorovi trovy, ktoré si uplatnil v súlade s § 60 Exekučného poriadku. Ak takto uplatnené
trovy exekútora prevyšujú sumu náhrady výdavkov v danom konaní, exekútor nemá nárok na náhradu
výdavkov voči účastníkovi konania, ale ak vymohol nejakú časť plnenia pre seba, tak mu patrí už

len rozdiel medzi vymoženým plnením od povinného a náhradou paušálnych výdavkov. Z uvedeného
vyplýva, že plnenia prijaté v prospech trov exekútora sa uplatňujú prednostne na náhradu výdavkov a
exekútor má nárok na ich náhradu len v rozsahu, v ktorom neboli skôr uspokojené.

24. Podstatou námietky oprávneného je právne posúdenie skutkového stavu, pri ktorom počas vedenia

exekúcie súdny exekútor čiastočne vymohol aj odmenu súdneho exekútora vypočítanú podľa § 6 a §
7 vyhlášky a následne došlo k zastaveniu exekúcie. Súdny exekútor vydaním upovedomenia spolu
s výzvou na náhradu trov exekútora zastáva názor, že mu popri už vymoženej odmene prináleží aj
náhrada paušálnych výdavkov podľa § 22 vyhlášky. Súd sa nestotožňuje s právnym posúdením veci
súdnym exekútorom a poukazuje na znenie druhej vety § 198 ods. 2 Exekučného poriadku podľa ktorej,

„ak exekútor pred zastavením exekúcie sčasti vymohol alebo prijal plnenie na uspokojenie vymáhaného
nároku, patria mu aj trovy, ktoré si ponechal v súlade s § 60, a to v rozsahu, v akom prevyšujú náhradu
výdavkov podľa prvej vety.“ Podľa uvedenej právnej normy, ktorá dopadá na skutkový stav veci, je
nepochybné,ževprípadečiastočnéhovymoženiaodmenysúdnymexekútorompočasvedeniaexekúcie
(podľa § 60 Exekučného poriadku a § 6 a § 7 vyhlášky), má byť táto pri následnom zastavení exekúcie

použitá na úhradu „náhrady výdavkov, ktoré znáša účastník konania“, a teda na úhradu „náhrady
paušálnych výdavkov“ podľa § 22 vyhlášky.25. Z uvedených dôvodov sa súd nestotožnil s nárokom súdneho exekútora vo výzve na úhradu trov
exekútora. Súdny exekútor nemá pri zastavení exekúcie nárok na odmenu z čiastočne vymoženého
plnenia a tiež mimo toho (popri odmene) aj nárok na náhradu paušálnych výdavkov. Nárok na náhradu

paušálnych výdavkov má súdny exekútor pri zastavení exekúcie vždy (odhliadnuc od výnimočných,
zákonom vopred nepredvídateľných situácií (napr. zánik oprávneného a povinného), tieto majú byť
ale pokryté (uhradené) najprv z prípadne čiastočne vymoženej odmeny. V prípade, ak je čiastočne
vymožená odmena vyššia ako paušálne výdavky, môže si ju súdny exekútor v súlade s § 198 ods.
2 Exekučného poriadku ponechať. Ak je čiastočne vymožená odmena súdnym exekútorom nižšia

ako určená náhrada paušálnych výdavkov, má od oprávneného nárok iba na úhradu rozdielu medzi
vymoženou odmenou a vyhláškou určenou výškou náhrady paušálnych výdavkov. Nemožno však zo
žiadneho ustanovenia vyvodiť, že by súdny exekútor mal nárok ponechať si pri zastavení exekúcie
čiastočne vymoženú odmenu (od povinného) a popri nej aj nárok na vyhláškou určenú náhradu
paušálnych výdavkov (od oprávneného).

26. Vzhľadom na vyššie uvedený skutkový a právny stav veci súd námietkam oprávneného proti výzve
na úhradu trov s poukazom na § 61n ods. 4 Exekučného poriadku vyhovel a vracia výzvu na úhradu
trov exekútora č. XXXXX XXX/XX zo dňa 26.03.2024 súdnemu exekútorovi na prepracovanie. V zmysle
vyššie uvedeného je exekútor povinný prepracovať výzvu na úhradu trov exekútora tak, že nebude
oprávneného vyzývať na zaplatenie paušálnych výdavkov vo výške 12,68 Eur, nakoľko na ne nemá

nárok. Po vykonaní procesných úkonov je povinný exekútor postupovať v zmysle § 61n ods. 4 veta
posledná Exekučného poriadku.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na
Okresnom súde Banská Bystrica.

Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.

Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje,
v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa sťažovateľ domáha.

V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu

možné a účelné.