Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, December 10, 2024

Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 9C/77/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6424202569
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 12. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Igor Valent

ECLI: ECLI:SK:OSZH:2024:6424202569.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žiar nad Hronom v konaní pred sudcom JUDr. Igorom Valentom v spore žalobcu: A. B.,

C. B., nar. X.XX.XXXX, trvale bytom D. E. F. XXX, XXX XX D. E., proti žalovanému: A. E., C. E., nar.
XX.X.XXXX, trvale bytom G. D. E., adresa pre doručovanie D. E. F. XXX, XXX XX D. E., o žalobe žalobcu
na vypratanie nehnuteľnosti, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je p o v i n n ý vypratať nehnuteľnosti evidované Okresným úradom Žarnovica, katastrálny
odbor pre katastrálne územie D. E. zapísané na LV č. XXX ako CKN parc. č. XXX – zastavaná plocha
a nádvorie o výmere 528 m2, CKN parc. č. XXX/X – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 266 m2,
CKN parc. č. XXX/X – záhrada o výmere 202 m2 a rodinný dom číslo súpisné 728 nachádzajúci sa na

CKN parc. č. XXX – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 528 m2 v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti
tohto rozhodnutia.

Súd žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %
trov konania, ktoré je žalovaný povinný zaplatiť v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti uznesenia súdu,
ktorým rozhodne o výške trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca žalobou, ktorú podal na tunajší súd dňa 3.9.2024 sa domáhal voči žalovanému vypratania
nehnuteľností, ktoré sú evidované Okresným úradom Žarnovica, katastrálny odbor pre Obec Tekovská

Breznica, katastrálne územie D. E., zapísané na LV č. XXX ako CKN parc. č. XXX – zastavaná plocha
a nádvorie o výmere 528 m2, CKN parc. č. XXX/X – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 266 m2,
CKN parc. č. XXX/X – záhrada o výmere 202 m2 a rodinného domu číslo súpisné 728 nachádzajúceho
sa na CKN parc. č. XXX – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 528 m2 s tým, že žalobca je výlučný
vlastník predmetných nehnuteľností, ktoré žalovaný užíva bez akéhokoľvek právneho dôvodu a na výzvy
zaslané pred podaním žaloby na súd na ich vypratanie nereaguje.
Žalobca k žalobe pripojil listinné dôkazy osvedčujúce jeho skutkové tvrdenia o tom, že je výlučným

vlastníkom predmetných nehnuteľností, ako i listinné dôkazy preukazujúce skutkové tvrdenia o tom, že
predmetné nehnuteľnosti žalovaný užíva.

2. Žalobu spolu s prílohami ako boli predložené žalobcom súdu a tiež s uznesením v zmysle ustanovenia
§ 167 ods. 2 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) zo dňa 19.9.2024 súd riadnym spôsobom
doručil žalovanému, ktorý sa k žalobe nevyjadril.

3. Súd vo veci určil termín pojednávania na deň 10.12.2024, na ktoré pojednávanie včas riadne predvolal
strany sporu, predvolanie pre žalovaného bolo doručené dňa 5.11.2024. Pojednávania sa žalovaný
nezúčastnil a preto s využitím ustanovenia § 180 CSP súd vykonal pojednávanie v neprítomnosti
žalovaného.V rámci dokazovania súd vypočul žalobcu, oboznámil sa s predloženými listinnými dôkazmi zo strany
žalobcu, a to výpisom LV č. XXX pre katastrálne územie D. E., potvrdením vydaným Okresným
riaditeľstvom policajného zboru Žiar nad Hronom zo dňa 13.8.2024 o podaní trestného oznámenia

žalobcom pre prečin neoprávneného zásahu do práv k domu, k bytu alebo k nebytovému priestoru,
oznámením o zrušení trvalého pobytu žalovaného na adrese D. E. F. XXX, žiadosťou Okresného
riaditeľstva policajného zboru Žiar nad Hronom o zaslanie informácií o stave konania vedenom pred
tunajším súdom v konaní 9C/77/2024 a zistil nasledovný skutkový stav veci:
Žalobca v žalobe a i na pojednávaní vo svojom výsluchu uviedol, že nehnuteľnosti, ktorých vypratania

sa domáha (viď výrok rozsudku) nadobudol kúpnou zmluvou v roku 2019 a je výlučným vlastníkom
nehnuteľností. Súdu ozrejmil, že predmetné nehnuteľnosti dočasne umožnil užívať svojej matke, ktorá
v minulosti bola manželkou žalovaného, pričom manželstvo matky žalobcu H. E. a žalovaného A.
E. bolo rozsudkom Okresného súdu v Žiari nad Hronom dňa 29.5.2024 právoplatne rozvedené ku
dňu 26.7.2024. Žalobca predložil súdu o takýchto skutkových tvrdeniach listinný dôkaz – rozsudok
Okresného súdu Žiar nad Hronom 22Pc/7/2024. Súčasne uviedol, že po rozvode manželstva

nehnuteľnosti, ktorých vypratania sa domáha, matka prestala užívať, tieto opustila. Nehnuteľnosti bez
akéhokoľvek právneho dôvodu po rozvode manželstva jeho matky a žalovaného užíval žalovaný.
Žalobca prehlásil, že pred podaním žaloby na súd vyzval žalovaného na vypratanie nehnuteľností, na
ktoré výzvy nereagoval. Z tohto dôvodu zrušil žalovanému trvalý pobyt v predmetných nehnuteľnostiach
a súčasne podal na príslušnom OO PZ SR Nová Baňa trestné oznámenie pre prečin neoprávneného

zásahu do práva k domu, k bytu alebo k nebytovému priestoru v zmysle § 218 Trestného zákona
a predložil potvrdenie polície zo dňa 13.8.2024. V konaní žalobca zdôrazňoval, že žalovaný bez
akéhokoľvek právneho dôvodu nehnuteľnosti, ktorých vypratania sa domáha, užíva, čím zasahuje do
vlastníckych práv žalobcu.

4. Súd vec právne posúdil:
Podľa článku 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, má každý právo vlastniť majetok. Toto právo
rovnako ako aj ostatné požíva ochranu. Vlastnícke právo, ako je vyjadrené v § 123 Občianskeho
zákonníka (ďalej len OZ) umožňuje vlastníkovi veci nakladať s ňou podľa vlastného uváženia, najmä ju
držať, užívať, brať z nej plody a scudziť ju.

Podľa § 126 ods. 1 OZ, vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva
neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto ju neprávom zadržuje.

5. S poukazom na vyššie citované ustanovenie § 126 ods. 1 OZ je zrejmé, že vlastník má právo na súdnu

ochranu. V predmetnom konaní sa domáhal žalobca vypratania nehnuteľností (viď výrok rozsudku),
ktorú žalobu podal voči žalovanému, a to z dôvodu, že nehnuteľnosti, ktoré sú vo výlučnom vlastníctve
žalobcu, užíva žalovaný bez akéhokoľvek právneho dôvodu.
Žaloba na vydanie veci, resp. vypratanie nehnuteľností (reivindikačná žaloba) chráni obsah vlastníckeho
práva, t. j. právo vlastníka vec držať, užívať a požívať jej plody a úžitky, vrátane oprávnenia nakladať

svecouvprípade,žeináosobaneoprávnenezadržiavavecpatriacuvlastníkoviasúčasnemujuodmieta
vydať. Primárnym predpokladom úspešnosti reivindikačnej žaloby je existencia žalobcovho vlastníckeho
práva k veci, ktorú skutočnosť i v prejednávanej veci žalobca riadnym spôsobom súdu preukázal, pokiaľ
predložil listinný dôkaz, a to výpis LV č. XXX pre katastrálne územie D. E., z ktorého pre súd vyplynula
skutočnosť, že žalobca je výlučným vlastníkom nehnuteľností, ktorých vypratania sa domáha a tieto

nadobudol kúpnou zmluvou v roku 2019.
Žalobca súčasne preukázal a žalovaný v konaní ani žiadnym spôsobom nespochybnil (k žalobe sa
nevyjadril, pojednávania sa nezúčastnil), že nehnuteľnosti, ktorých vypratania sa žalobca domáha,
užíva, a to bez právneho dôvodu. Žalobca v konaní predložil potvrdenie zo dňa 13.8.2024 od OR PZ
ZH, ktorým preukazoval podanie trestného oznámenia vo veci z podozrenia prečinu neoprávneného

zásahu do práva k bytu a domu alebo k nebytovému priestoru práve z dôvodov, pre ktoré sa domáhal
i vypratania nehnuteľností v konaní.
Keďže ďalším predpokladom úspešnosti žaloby je skutočnosť, že ten voči komu žaloba smeruje,
zadržuje vec, či už hnuteľnú alebo nehnuteľnú, a to bez právneho dôvodu neoprávnene, súd konštatuje,
že i takéto skutkové tvrdenia v konaní žalobca preukázal.

6. Z dokazovania mal súd potom jednoznačne za to, že žaloba žalobcu je dôvodná, a to v celom rozsahu,
pretože ochrana vlastníckeho práva je prioritne zaručovaná jednak samotnou Ústavou Slovenskej
republiky, ako i tiež článkom 1 Dodatkového protokolu k Európskemu dohovoru o ochrane ľudských práva základných slobôd, v zmysle ktorého každá fyzická alebo právnická osoba má právo pokojne užívať
svoj majetok. Nikoho nemožno zbaviť jeho majetku s výnimkou verejného záujmu, a to za podmienok,
ktoré ustanovuje zákon a všeobecné zásady medzinárodného práva. Obmedzenie vlastníckeho práva

je možné len v nevyhnutnej miere a v medziach zákona a s poukazom i na ustanovenie § 126 ods.
1 Občianskeho zákonníka má vlastník právo na ochranu proti tomu kto do jeho vlastníckeho práva
neoprávnene zasahuje.
Keďže žalovaný v konaní ani len nespochybnil, nepoprel skutkové tvrdenia žalobcu o tom, že
nehnuteľnosti, ktorých vypratania sa žalobca v konaní domáha, užíva, a to bez akéhokoľvek právneho

dôvodu, súd žalobe žalobcu vyhovel.

7. V zmysle ustanovenia § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania súd rozhodne aj bez
návrhu v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
Žalobca bol v konaní úspešný v celom rozsahu, a preto súd žalobcovi priznal voči žalovanému nárok

na náhradu trov konania v rozsahu 100 % trov konania (§ 255 ods. 1 CSP) a súčasne určil, že o výške
náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie do šesťdesiatich dní po právoplatnosti rozhodnutia,
ktorým sa konanie končí, a to samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Žiar

nad Hronom, písomne v dvoch vyhotoveniach (§ 362 ods. 1 CSP).

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). Odvolanie
len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).

Podľa § 363 CSP sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Ak zákon na podanie
nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci
sa týka a čo sa ním sleduje a musí byť podpísané. Náležitosťou odvolania je aj uvedenie spisovej

značkytohtokonania(§127CSP).Podanietrebapredložiťspotrebnýmpočtomrovnopisovasprílohami
tak, aby jeden rovnopis s prílohami zostal na súde a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s
prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy
toho, kto podanie urobil (§ 125 ods. 3 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 CSP).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že:

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 CSP).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších
predpisov).

Ak žalovaný z ospravedlniteľného dôvodu zmeškal pojednávanie vo veci, na ktorom bol vyhlásený
rozsudok pre zmeškanie, súd na návrh žalovaného tento rozsudok uznesením zruší a nariadi nové
pojednávanie. Návrh na zrušenie rozsudku pre zmeškanie môže žalovaný podať do 15-tich dní odo dňa,
kedy sa o rozsudku pre zmeškanie dozvedel.