Uznesenie Judgement was issued on Tuesday, February 25, 2025

Súd: Mestský súd Košice
Spisová značka: 78P/133/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7124217515
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 02. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Agáta Burkušová
ECLI: ECLI:SK:MSKE:2025:7124217515.2

Uznesenie

Mestský súd Košice v právnej veci navrhovateľky: A. B. C., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom D. E. XX, XXX
XX D., C. XXX F. F., XX B. G., B. XXX, H., I. práv. zast. J. K. L., advokátkou so sídlom v L., B. M. E.
XX, za účasti manžela: A. C., nar. XX.XXXX, bytom X J. D., I. I., A., N. XXX O. L., v konaní o rozvod
manželstva a úpravu rodičovských práv a povinností k mal. deťom: P. J. C., nar. XX.XX.XXXX a N. A.
C., nar. XX.X.XXXX, bytom u matky, zast. kolíznym opatrovníkom Q. M., B. R. I. G. L., B. S. E. X, L.,

na čas po rozvode takto

r o z h o d o l :

I. V y h l a s u j e, že A. B. L. n e m á p r á v o m o c konať v časti úpravy výkonu rodičovských
práv a povinností k maloletým deťom : P. J. C., nar. XX.XX.XXXX a N. A. C., nar. XX.X.XXXX, na čas
po rozvode manželstva.

II. Konanie v časti úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom: P. J. C., nar.

XX.XX.XXXX a N. A. C., nar. XX.X.XXXX, na čas po rozvode manželstva z a s t a v u j e.

o d ô v o d n e n i e :

1. Písomným podaním doručeným súdu dňa XX.X.XXXX manželka prostredníctvom svojej právnej
zástupkyne žiadala, aby súd manželstvo účastníkov konania uzavreté dňa XX.XX.XXXX v L. rozviedol
a maloleté deti na čas po rozvode manželstva zveril do výlučnej osobnej starostlivosti matky, otca
zaviazal platiť výživné na mal. deti a upravil styk otca s maloletými. Uviedla, že otec mal. detí má trvalý

pobyt v I. na adrese 1 J. D., I. I., A., N. XXX a ona má trvalý pobyt na Slovensku na adrese D. E. XX,
XXX XX D..

2. Uznesením zo dňa X.XX.XXXX č.k. XXX/XXX/XXXX-XX súd ustanovil mal. deťom P. J. C., nar.
XX.XX.XXXX a N. A. C., nar. XX.X.XXXX kolízneho opatrovníka Q. M., B. R. I. G. L., B. S. E. X, L..

3. Kolízny opatrovník vo svojej správe o prešetrení pomerov v rodine zo dňa XX.XX.XXXX o.i. uviedol,
že matka toho času býva s mal. deťmi na adrese XXX F. F., XX B. G., B. XXX, H. R. I.. Úrad s matkou
maloletých detí vykonal telefonický rozhovor dňa XX.XX.XXXX. Matka uviedla, že pracuje ako učiteľka
v materskej škole v prípravnom ročníku, jej čistý mesačný príjem je vo výške XXXX libier, matka
poberá z úrovne úradu v I. prídavky na 2 maloleté deti vo výške XXX libier. Matka počas rozhovoru
uviedla, že maloletý P. J. nechodí v škole na obedy, školné matka neuhrádza, maloletý N. A. navštevuje

materskú školu, kde matka pracuje. Matka uviedla, že trvá na danom návrhu o rozvod manželstva, avšak
uviedla, že úprava práv a povinností voči maloletým deťom je v štádiu riešenia v I., nakoľko tam rodičia
maloletých detí navštevujú mediátora za účelom dohody. Telefonický rozhovor s otcom sa uskutočnil
dňa XX.XX.XXXX. Otec počas rozhovoru uviedol, že nesúhlasí s tým, aby bolo pojednávanie ohľadom
rozvodu manželstva na Slovensku, nakoľko, ako otec uviedol, obaja žijú už XX rokov v I., maloleté deti
sú občanmi I.. Nerozumie kroku manželky podať návrh na rozvod manželstva na Slovensku, nakoľko

ako uviedol, obaja majú v I. svojich právnych zástupcov a navštevujú pravidelne mediátora za účelom
vytvorenia dohody rodičom ohľadom maloletých detí.4. Podľa čl. 11 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len CMP) súd
postupujearozhodujevsúladesplatnýmiaúčinnýmiprávnymipredpismiprizohľadneníichvzájomného

vzťahu a v súlade so základnými princípmi tohto zákona.

5. Podľa § 1 CMP podľa tohto zákona súdy prejednávajú a rozhodujú veci ustanovené v tomto zákone.

6. Podľa § 2 ods. 1 a 2 ďalej len CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného

sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Na účely tohto zákona sa pojmy žaloba, strana
a spor vykladajú ako návrh na začatie konania, účastník konania (ďalej len "účastník") a konanie podľa
tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak.

7. Podľa ust. § 9 Zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP), ak spor alebo vec
nepatrí do právomoci súdu Slovenskej republiky, súd konanie bezodkladne zastaví.

8.Podľa§161ods.1a2CSPaktentozákonneustanovujeinak,súdkedykoľvekpočaskonaniaprihliada
na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“).
Ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.

9. Podľa § 22 ods. 1 zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom v znení
neskorších predpisov zrušenie manželstva rozvodom sa spravuje právnym poriadkom štátu, občanmi
ktorého sú manželia v čase začatia konania. Ak sú manželia príslušníkmi rôznych štátov, spravuje sa
zrušenie manželstva rozvodom právnym poriadkom slovenským.

10. Podľa § 22 ods. 1 zákona č. 97/1963 Zb. vzťahy medzi rodičmi a deťmi vrátene vzniku alebo zániku
práv a povinností rodičov sa spravujú právom štátu, na ktorého území má dieťa obvyklý pobyt. Ak si to
vyžiada ochrana osoby alebo majetku dieťaťa, súd môže pri rozhodovaní výnimočne prihliadnuť aj na
právo iného štátu, s ktorým má vec podstatnú väzbu.

11. Podľa § 38 ods. 1 zákona č. 97/1963 Zb. v manželských veciach (konanie o zrušenie manželstva
rozvodom, o neplatnosť manželstva a o určenie, či tu manželstvo je alebo nie je) je právomoc
slovenských súdov daná, ak aspoň jeden z manželov je slovenským občanom.

12. Podľa § 39 ods. 1 zákona č. 97/1963 právomoc slovenských súdov vo veciach starostlivosti

o maloletých je daná, ak má maloletý na území Slovenskej republiky svoj obvyklý pobyt alebo jeho
obvyklý pobyt nemožno určiť.

13. Podľa § 39 ods. 4 zákona č. 97/1963 Zb. slovenský súd má v konaní o rozvode manželstva,
neplatnosti manželstva alebo o určení, či tu manželstvo je alebo nie je, právomoc upraviť aj práva

a povinnosti rodičov k ich spoločnému dieťaťu, ak
a. dieťa má na území Slovenskej republiky obvyklý pobyt, alebo
b. aspoň jeden z rodičov má rodičovské práva a povinnosti k tomuto dieťaťu, manželia sa výslovne
podrobili právomoci súdu a výkon tejto právomoci je v najlepšom záujme dieťaťa.

14. Podľa článku 5 a 10 Dohovoru o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone a spolupráci
v oblasti rodičovských práv a povinností a opatrení na ochranu dieťaťa zo dňa 19.10.1996 (oznámenie
č. 344/2002 Z.z. v znení 305/2012 Z.z.) právomoc prijímať opatrenia na ochranu dieťaťa alebo jeho
majetku majú justičné alebo správne orgány zmluvného štátu, kde má dieťa svoj obvyklý pobyt. Bez
ohľadu na články 5 až 9 môžu orgány zmluvného štátu pri výkone svojej právomoci na rozhodovanie

o rozvode, rozluke alebo anulovaní manželstva rodičov dieťaťa, ktoré má obvyklý pobyt na území iného
zmluvného štátu, ak to upravuje právny poriadok ich štátu prijať aj opatrenia na ochranu osoby alebo
majetku tohto dieťaťa,
15. ak v čase začatia konania má jeden z rodičov dieťaťa obvyklý pobyt na území tohto štátu a ak jeden
z nich má rodičovské práva a povinnosti k tomuto dieťaťu a

16. ak rodičia, ako aj každá iná osoba, ktorá má rodičovské práva a povinnosti k tomuto dieťaťu prijali
právomoc týchto orgánov na prijatie ochranných opatrení a ak je výkon tejto právomoci v najlepšom
záujme dieťaťa.17. Vychádzajúc z vyššie citovaných právnych predpisov súd skúmal podmienky konania. Jednou
z procesných podmienok je právomoc súdov Slovenskej republiky, ktorej splnenie súd skúma z úradnej
moci v každom štádiu konania, pričom jej nedostatok predstavuje neodstrániteľnú vadu, ktorá zásadne

vedie k zastaveniu konania. Na základe vyššie uvedeného je nevyhnutné konštatovať, že v časti konania
o rozvod manželstva je daná právomoc slovenských súdov vo veci konať, nakoľko obaja manželia sú
občanmi Slovenskej republiky. Odlišná situácia nastáva v časti konania o úprave rodičovských práv
a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode manželstva. Vychádzajúc z vyššie citovaných
ustanovení je nevyhnutné konštatovať, že nie je daná právomoc slovenských súdov na konanie vo

veci úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode manželstva.
Rozhodujúcim kritériom pre posúdenie je v zmysle uvedeného miesto obvyklého pobytu dieťaťa. V tomto
konkrétnom prípade z obsahu správy kolízneho opatrovníka zo dňa XX.XX.XXXX jednoznačne vyplýva,
že krajinou obvyklého pobytu maloletých detí ako aj oboch rodičov je R. T.. Právomoc súdov Slovenskej
republiky by teda bola daná iba v prípade, ak by došlo ku kumulatívnemu splneniu podmienok v zmysle
vyššie citovaných ustanovení a bolo by to bolo v najlepšom záujme maloletých detí. Vychádzajúc

z obsahu spisu uvedené podmienky neboli splnené. Nakoľko maloleté deti majú obvyklý pobyt vo R. T.
súd dospel k záveru, že nie je v najlepšom záujme detí, aby v predmetnej veci konal tunajší súd, ktorý
nemá dostatočné možnosti prešetriť skutočné pomery v rodine maloletých detí. Naopak, štát obvyklého
pobytu detí má v tejto otázke väčší priestor na vykonanie dokazovania a vydanie rozhodnutia, ktoré bude
v prvom rade zohľadňovať najlepší záujem maloletých detí.

18.Nazákladevyššieuvedenéhosúdkonanievčastiúpravyrodičovskýchprávapovinnostíkmaloletým
deťom pochádzajúcich z manželstva na čas po rozvode manželstva v súlade s § 9 CMP zastavil. V časti
konania o návrhu na rozvod manželstva súd bude v konaní pokračovať.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti ktorého
rozhodnutiu smeruje v troch vyhotoveniach.

Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 127 CSP, ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis. Ak ide o podanie urobené v
prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.

Podľa § 365 odsek 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 62 odsek 1, odsek 2 CMP, odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne
alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia

o odvolaní.

Podľa§63CMP,vodvolacomkonanímožnouvádzaťnovéskutkovétvrdeniaapredkladaťnovédôkazné
návrhy.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby

sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jedenrovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania
na trovy toho, kto podanie urobil.