Rozsudok – Zmluva o dielo ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, February 25, 2025

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 42Cob/3/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123307428
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 02. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Kubincová, PhD.

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2025:6123307428.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.

Márie Kubincovej PhD., členiek senátu JUDr. Andrey Gindlovej a JUDr. Ľubice Mojžišovej v právnej veci
žalobcu: KUIŠ s.r.o., so sídlom Alvinczyho 22, 040 01 Košice-Staré Mesto, IČO: 50 335 804, v konaní
zastúpený: JUDr. Milan Žoldoš, advokát, s.r.o., so sídlom Karpatská 11, 058 01 Poprad, IČO: 47 251 506,
proti žalovanému: TAURIS, a.s., so sídlom Potravinárska 6, 979 01 Rimavská Sobota, IČO: 36 773 123,
v konaní zastúpený: Mgr. Marcel Fandák LL.M., advokát so sídlom Kováčska 40, 040 01 Košice, IČO:
42 247 161, o zaplatenie 40 527,08 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného
súdu Banská Bystrica č. k. 68Cb/42/2023-108-163 zo dňa 11. septembra 2023, takto

r o z h o d o l :

I. Rozhodnutie Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 68Cb/42/2023-108-163 zo dňa 11. septembra
2023 potvrdzuje.

II. Žalovanému priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd napadnutým rozhodnutím v prvej výrokovej vete zamietol žalobu a v druhej výrokovej
vete žalovanému priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
2. V odôvodnení rozhodnutia okresný súd uviedol, že žalobca sa podanou žalobou domáha zaplatenia
sumy 40.527,08 Eur s prísl. titulom bezdôvodného obohatenia za použitie tzv. recyklátu žalobcu

žalovaným bez predchádzajúceho súhlasu žalobcu. Žalobca svoj nárok odôvodnil tým, že dňa
28.03.2022 uzavrel so žalovaným zmluvu o dielo, ktorej predmetom bolo vykonanie búracích prác na
stavbe, doprava, skladovanie, odvoz a likvidácia vybúraných stavebných hmôt a stavebného odpadu,
čím žalobca v zmysle zmluvy o dielo prevzal na seba záväzok nakladať s odpadom. Pri spracovaní
stavebného odpadu bol žalobca povinný dodržať hierarchiu odpadového hospodárstva v zmysle ust.
§ 6 ods. 1 zákona č. 79/2015 Z. z. o odpadoch (ďalej „zákon o odpadoch“). V zmysle uvedeného
mal teda žalobca mal povinnosť najskôr odpad zrecyklovať, a až následne, ak by recyklácia nebola

možná, odpad uložiť na skládku. Podľa názoru žalobcu recykláciou vzniká nová vec - výrobok, ku ktorej
nadobudolvlastníckeprávožalobca,nakoľkovlastníckeprávožalovanéhokstavebnémuodpaduzaniklo
prejavom vôle žalovaného zbaviť sa odpadu. Napriek uvedenému žalovaný bez predchádzajúceho
súhlasu žalobcu použil. Nakoľko je recyklát zabudovaný, z objektívnych dôvodov nie je možné ho
vydať, preto sa žalobca domáha od žalovaného zaplatenia peňažnej náhrady vypočítanej ako násobok
celkového objemu recyklátu 10.131,77 ton za sumu 4 Eur na tonu. V rámci upomínacieho konania bol
Okresným súdom Banská Bystrica vydaný platobný rozkaz.

3. Žalovaný v podanom odpore proti platobnému rozkazu namietol, že žalobca nepreukázal
nadobudnutie vlastníckeho práva k recyklátu. Poukázal na to, že zákon o odpadoch nepozná pojem
„likvidácia“ odpadu použitý v zmluve o dielo a pod uvedeným pojmom treba rozumieť aj jeho
transformáciu na recyklát použiteľný pri ďalších stavebných prácach, čo bolo aj od počiatku cieľomžalovaného. Žalovaný namietol nadobudnutie vlastníckeho práva žalobcu k recyklátu, nakoľko žalobca
vykonával recykláciu odpadu na účet žalovaného a v jeho prospech. Poukázal tiež na skutočnosť, že
pokiaľ by sa v rozhodnom čase žalobca cítil vlastníkom recyklátu vzniknutého zo stavebného odpadu,

s týmto by nakladal ako vlastník a minimálne tento recyklát by držal vo svojej moci (žalobca sám
priznáva, že recyklácia odpadu bola vykonávaná na mieste búracích prác). Žalovaný na podporu
svojich tvrdení k odporu predložil dve faktúry vystavené žalobcom, v rámci ktorých bola vyúčtovaná
aj recyklácia stavebného odpadu, z čoho je podľa názoru žalovaného zrejmé, že recyklácia bola
vykonávaná žalobcom pre žalovaného a nie žalobcom na svoj účet za účelom vzniku vlastníckeho práva

k recyklátu.
4. Žalobca v replike označil za spornú otázku vlastníckeho práva k recyklátu. Svoje vlastníctvo odvodil
od prejavenej vôle žalovaného zbaviť sa odpadu, čím mu malo zaniknúť vlastnícke právo ex lege,
a teda žalobca nadobudol vlastnícke právo k recyklátu originárnym spôsobom. Namietol, že zo zmluvy
o dielo nevyplýva, že má žalobca stavebný odpad zrecyklovať v mene a na účet žalovaného, resp. v
jeho prospech. Podľa žalobcu odplata za recykláciu nemá žiaden právne relevantný význam k otázke

vlastníckeho práva. K námietke žalovaného, že vlastnícke právo k recyklátu svedčí žalovanému z
dôvodu, že žalobca vykonával recykláciu in situ žalobca uviedol, že táto je bez významu keďže podľa §
5 ods. 4 písm. c) zákona o odpadoch sa recyklácia musí vykonať spôsobom in situ pokiaľ sa na triedenie
a recykláciu odpadu použije mobilné zariadenie, čo bolo aj v tomto prípade. Súčasne žalobca navrhol
pokračovať v konaní na miestne príslušnom všeobecnom súde podľa ustanovení Civilného sporového

poriadku.
5. Žalovaný v duplike zotrval na svojich predchádzajúcich tvrdeniach. Vyslovil názor, že žalobca
nepreukázal zánik vlastníckeho práva žalobcu. Žalobca naložil so vzniknutým odpadom tak, že ho
zrecykloval práve preto, aby mohol byť následne použitý žalovaným pri ďalších stavebných prácach.
Pokiaľ by na recyklácii odpadu nebola medzi zmluvnými stranami dohoda, žalobca by tak zjavne

postupoval v rozpore s ním tvrdenými skutočnosťami o tom, že s odpadom malo byť podľa zákona o
odpadoch naložené tak, že tento bude premiestnený na skládku. Za uskutočnenie recyklácie pritom
žalovaný žalobcovi riadne zaplatil, teda žalobca túto činnosť - recykláciu odpadu nevykonával za
účelom nadobudnutia vlastníckeho práva k odpadu, ale za účelom umožnenia žalovanému s výsledkom
spracovania odpadu riadne nakladať pre účely následných stavebných prác. Vzhľadom na uvedené

žalovaný navrhol žalobu zamietnuť a uplatnil si nárok na náhradu trov konania.
6. Na pojednávaní sa žalobca vyjadril k predzmluvným rokovaniam so žalovaným, obsahom ktorých
boli dve cenové ponuky. Jedna cenová ponuka, ktorá zahŕňala demoláciu a odvoz odpadu na skládku a
druhá cenová ponuka, ktorá zahŕňala demoláciu a recykláciu odpadu. Rovnako ozrejmoval skutočnosť,
že žalovanému uvádzali, že vzniknutý recyklát vedia použiť na zásypy, ktoré boli potrebné pre výstavbu

nových budov žalovaného. Uvedená časť prác mala byť vykonaná žalobcom. Táto činnosť bola
medzi stranami sporu dohodnutá len predbežne a teda jednalo sa o práce, ktoré zmluva o dielo
nezahŕňala. Uvedené práce však žalobca pre žalovaného nevykonal, pretože ich žalovaný dal vykonať
inému subjektu. Namietol, že by predmetom zmluvy o dielo bola aj recyklácia odpadu. Žalobca sa
na pojednávaní sústredil na objasnenie predzmluvných rokovaní strán sporu, na preukázanie ktorých

navrhol doplniť dokazovanie listinami predloženými na pojednávaní a výsluchom svedka.
7. Žalovaný na pojednávaní uviedol, že pojem „likvidácia“ obsiahnutý v zmluve je potrebné vykladať
v tom zmysle, že obidvom zmluvným stranám bolo jasné, že z búracích prác vznikne sutina, s ktorou sa
má naložiť v zmysle právnej úpravy nakladania so stavebným odpadom. Čo zahŕňalo aj to, že pokiaľ je
niečo možné použiť na výstavbu, žalovaný jasne prejavil svoj úmysel, aby sa to využilo najmä z toho, čo

búracími prácami vzniklo. Vo vzťahu k trom kopám žalovaný vyjadril svoj právny záver, že podľa neho
sa nejedná o odpad v zmysle zákona o odpadoch. Z jeho vyjadrení vyplýva, že je vlastníkom recyklátu
a nikdy neprejavil vôľu zbaviť sa ho, ale chcel ho zhodnotiť. Preto uplatnený nárok na peňažné plnenie
z titulu bezdôvodného obohatenia považuje za nedôvodný.
8. Súd prvej inštancie označil za nespornú skutočnosť, že medzi stranami sporu bola uzavretá zmluva

o dielo, predmetom ktorej boli búracie práce, demontážne práce, doprava, skladovanie, odvoz a
likvidácia vybúraných stavebných hmôt a stavebného odpadu. Strany sporu sa zaviazali, že práce budú
vykonávané v súlade s právnymi predpismi, o vykonaní prác bol žalobca povinný predložiť žalovanému
všetky písomné doklady, ktoré zahŕňali aj doklady o zákonnom spôsobe zlikvidovania odpadu z plnenia
diela. Z búracích prác vznikol stavebný odpad, z ktorého časť bola odvezená na skládku odpadov

a časť bola spracovaná in situ, čiže na mieste stavby u žalovaného. Spracovaním odpadu formou
recyklácie vznikli 3 kopy (v texte aj „recyklát“). Za vykonané práce ktoré boli predmetom zmluvy o
dielo bola dohodnutá cena. Táto bola zo strany žalobcu fakturovaná a zo strany žalovaného uhradená.
Textáciu zmluvy o dielo navrhoval žalobca. Rovnako aj textáciu faktúr si koncipoval žalobca. Vo vzťahu kpredzmluvným zmluvným vzťahom mal súd prvej inštancie preukázané z listinných dôkazov, prednesov
strán sporu a najmä z výsluchu strany sporu - žalobcu, že úmyslom žalovaného bolo zabezpečiť búracie
práce na nehnuteľnostiach žalovaného. Zároveň mal súd prvej inštancie za preukázané, že úmyslom

žalovaného bolo zabezpečiť firmu, ktorá by vedela nakladať so stavebným odpadom. Medzi stranami
nebolo sporné, že medzi nimi prebiehala aj komunikácia ohľadom ďalších prác súvisiacich s ďalšou
výstavbou žalovaného. Tieto však súviseli s prípravou územia na ďalšiu výstavbu, čo nebolo predmetom
zmluvy o dielo uzavretej medzi stranami sporu. Súd prvej inštancie označil za nespornú aj skutočnosť,
že recyklát bol žalovaným spracovaný v rámci následnej výstavby na pozemku u žalovaného.

9. Na základe vykonaného dokazovania súd prvej inštancie konštatoval, že žalovaný chcel, aby
so stavebným odpadom bolo naložené tak, aby ho čo najmenej ekonomicky zaťažil a tak, aby
boli zachované postupy v zmysle zákona o odpadoch. To znamená, že žalovaný prejavil vôľu na
demoláciu stavby a recykláciu tej časti odpadu, ktorá mohla byť následne využitá pre ďalšiu výstavbu.
Uvedený postup vyplýva aj priamo zo zákona o odpadoch, ktorý v ustanovení § 6 určuje hierarchiu
odpadového hospodárstva, tzn. jedná sa o postup ako má subjekt, ktorý s odpadmi nakladá, postupovať.

Pre hierarchiu odpadového hospodárstva je záväzné nasledovné poradie nakladania s odpadmi: a)
predchádzanie vzniku odpadu, b) príprava na opätovné použitie, c) recyklácia, d) iné zhodnocovanie,
napríklad energetické zhodnocovanie, e) zneškodňovanie. Uvedený postup musel byť žalobcovi známy,
keďže sa jedná o spoločnosť, ktorá nakladá so stavebnými odpadmi ako súčasťou búracích prác.
Okresný súd nemal na základe uvedeného pochybnosti o vôli strán pred uzatvorením zmluvy o

dielo, ktorá jednoznačne smerovala k nakladaniu so stavebným odpadom týmto spôsobom. Z konania
nevyplynulo, že by žalovaný dal výslovný príkaz na odvoz celého stavebného odpadu na skládku.
Uvedené je aj nelogické, keďže je nesporné, že na pozemku plánoval ďalšiu výstavbu, kde na
vybudovanie základov potreboval materiál, ktorým boli práve sutiny. Okresný súd vedený týmito úvahami
dospel k záveru, že predmetom zmluvy o dielo boli búracie práce a nakladanie so stavebným odpadom,

postupom v zmysle pravidiel stanovených v rámci odpadového hospodárstva, ktoré priamo určujú
prednosť recyklácie pred jej zneškodnením. Nakladanie so vzniknutým recyklátom nebolo súčasťou
zmluvy o dielo.
10. Výklad pojmu „likvidácia odpadu“ zo strany žalobcu označil súd prvej inštancie za účelovú. Námietku
žalovaného, že výsledkom búracích prác nie je odpad v zmysle zákona o odpadoch, ale že ide o

špecifický odpad, ktorý dosiahol stav konca odpadu (§ 2 ods. 2 písm. b) zákona o odpadoch), označil
súd prvej inštancie za nesprávnu s poukazom na ust. § 77 ods. 1 písm. a) zákona o odpadoch,
v zmysle ktorého bol pôvodcom odpadu práve žalovaný, ktorý nesie zodpovednosť za nakladanie
s odpadmi. V zmysle citovaného ustanovenia bolo práve povinnosťou žalovaného stavebné odpady
a odpady z demolácií prednostne materiálovo zhodnotiť a výstup z recyklácie realizovaný v mieste

vzniku prednostne využiť pri svojej činnosti, ak to technické, ekonomické a organizačné podmienky
dovoľovali. Na zabezpečenie splnenia tejto zákonnej povinnosti si žalovaný zazmluvnil práve žalobcu,
ktorý so stavebným odpadom naložil takým spôsobom, že časť stavebného odpadu odviezol na skládku
(to znamená, tú časť, ktorá sa nedala ďalej využiť) a časť odpadu zrecykloval u žalovaného (in situ)
(ktorá je predmetom tohto konania). Z recyklácie vznikli tri kopy sutín rôznej zrnitosti, ktoré žalovaný

použil pri výstavbe nových budov. Pod pojmom recyklácia sa rozumie každá činnosť zhodnocovania
odpadu, ktorou sa odpad opätovne spracuje na výrobky, materiály alebo látky určené na pôvodný
účel alebo iné účely. Zo skutkových tvrdení a z vykonaných dôkazov mal súd prvej inštancie za
preukázaný prejav vôle žalovaného použiť recyklát pri ďalšej výstavbe, o čom mal žalobca vedomosť
a sám chcel svojou činnosťou participovať za účelom dosiahnutia zisku z takejto činnosti, kedy by

pre žalovaného tento recyklát zapracúval do vzniknutých zásypov. Držiteľom odpadu až do času jeho
zrecyklovania bol pôvodca odpadu, ktorý bol zodpovedný za riadne nakladanie so vzniknutým odpadom
počas celej tejto doby. Na základe zmluvy o dielo teda žalobca vykonával činnosť recyklácie pre
žalovaného a touto činnosťou sa nestal vlastníkom recyklátu. Nakoľko predmetom zmluvy bolo aj
nakladanie s odpadom, ktoré zahŕňa aj proces recyklácie odpadu, pričom z tejto dohody nevyplýva

vôľa žalovaného zbaviť sa recyklátu, nemohol žalobca nadobudnúť vlastnícke právo podľa § 135b
Občianskeho zákonníka originárnym spôsobom spracovaním cudzej veci. V závere okresný súd
konštatoval, že nemal preukázané nadobudnutie vlastníckeho práva žalobcu k recyklátu, a to ani na
základe zmluvy, ani originárnym spôsobom spracovaním cudzej veci, a preto označil nárok žalobcu na
zaplatenie bezdôvodného obohatenia za nedôvodný.

11. Okresný súd nevykonal dokazovanie listinnými dôkazmi označenými žalobcom ako príloha č. 1
k Zmluve o dielo, emailová komunikácia zo dňa 19.11.2021, 09.08.2022 a 11.08.2022, ktoré žalobca
predložil súdu až na pojednávaní, ani výsluchom svedka - p. A., ktorý bol zodpovedný za dojednávanie
kontraktu, ani návrh na vykonanie dokazovania technickou správou a faktúrami z rokov 2019 –2022 s odôvodnením, že tieto neboli uplatnené včas a ich predloženie nevyplynulo z dovtedy
vykonaných skutkových tvrdení strán. Z uvedeného vyplýva, že súd prvej inštancie vychádzal pri
zisťovaní skutkového stavu vyplývajúceho z listinných dôkazov predložených žalobcom a žalovaným

do pojednávania.
12. O náhrade trov konania rozhodol okresný súd podľa § 255 Civilného sporového poriadku tak, že
úspešnému žalovanému priznal plnú náhradu trov konania v rozsahu 100%.
13. Proti rozhodnutiu okresného súdu podal odvolanie žalobca s poukazom na dôvody odvolania podľa
§ 365 ods. 1 písm. d), e), f) a h) CSP. Žalobca namietol, že neboli splnené zákonné podmienky na

aplikáciu sudcovskej koncentrácie, nakoľko súd prvej inštancie zákonným spôsobom nepoučil žalobcu
o následkoch sudcovskej koncentrácie a ani žalobcovi neurčil žiadnu lehotu na uplatnenie prostriedkov
procesného útoku. Tiež namietol, že neexistoval žiadny zákonný dôvod na nepripustenie dôkazov
navrhnutých žalobcom na pojednávaní. Pokiaľ ide zamietnutie návrhu na vykonanie dokazovania
výsluchom svedka A. z dôvodu nehospodárnosti, žalobca namietol, že výsluchom tohoto svedka mal
byť objasnený výklad pojmov obsiahnutých v zmluve o dielo, ktoré sa týkali odpadu recyklovaného aj

odvezeného na skládku.
14. Žalobca namietol, že súd prvej inštancie neoznačil žiaden dôkaz, z ktorého by vyplývalo jeho
tvrdenie, že v rámci predzmluvných vzťahov žalovaný prejavil vôľu na recykláciu odpadu. Súd odkazuje
všeobecne len na skutkové tvrdenia strán. V zmluve nie je uvedená žiadna recyklácia odpadu a už
vôbec nie dojednanie, že by mal žalobca recyklovať odpad v mene a na účet žalovaného. Sám súd

konštatoval, že nakladanie s recyklátom nebolo súčasťou zmluvy, a preto zmluva nemôže byť ani
právnym základom určenia vlastníckeho práva žalovaného k vzniknutému recyklátu. Za nesprávne
označil úvahy súdu o tom, že zo zmluvy nevyplýva výslovný príkaz žalovaného na odvoz celého
stavebného odpadu na skládku, nakoľko žalovaný nie je držiteľom odpadu s oprávnením nakladať
s odpadmi. Žalobca tiež namietol tvrdenie okresného súdu, že žalovaný bol držiteľom odpadu do

času recyklácie, nakoľko odovzdaním odpadu prestáva mať pôvodca odpad v držbe a s odpadom
jediný reálne nakladal žalobca. V konaní nebolo preukázané, že by žalovaný s odpadom akokoľvek
narábal. Podľa žalobcu nemožno vlastnícke právo odvodiť z povinností vyplývajúcich z ust. § 77 zákona
o odpadoch. Splnenie verejnoprávnych povinností pôvodcu odpadu, vrátane povinnosti zabezpečiť
recykláciu a použitie recyklátu na mieste vzniku nevyvoláva bez ďalšieho zachovanie vlastníckeho

práva k odpadu. Žalovaný sa odpadu zbavil, keď umožnil žalobcovi s ním nakladať, preto je záver
súdu v rozpore s ust. § 2 ods. 1 Zákona o odpadoch. Závery súdu o zachovaní vlastníctva žalovaného
k odpadu sú aj v rozpore s ust. § 3 ods. 15 Zákona o odpadoch. Žalobca tiež poukázal na tvrdenie
žalovaného, že pri búracích prácach nevznikol stavebný odpad, ale špecifický odpad, ktorý dosiahol
stav konca odpadu, teda nie je odpadom. Toto tvrdenie potom je potom v priamom rozpore so závermi

súdu o zámere žalovaného recyklovať odpad, a teda dotváranie obsahu vôle žalovaného súdom označil
za neprípustné. V závere ešte žalobca poukázal na to, že odpad bol odvezený na skládku na základe
tých istých ustanovení zmluvy ako odpad recyklovaný na stavbe, pričom neboli vykonané žiadne dôkazy
preukazujúce, že vyvezený odpad nebol spôsobilý na recykláciu (napr. železný šrot).
15. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

16. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací prejednal vec v senáte bez nariadenia pojednávania
podľa § 379, § 380 ods. 1 a § 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.
17. Predmetom tohto konania je žaloba, ktorou sa žalobca voči žalovanému domáha zaplatenia
bezdôvodného obohatenia ako peňažnej náhrady za zapracovanie tzv. recyklátu žalovaným.
18. Odvolací súd bol v zmysle ustanovenia § 383 CSP viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd

prvej inštancie:
19. Dňa 28.03.2022 uzavrel so žalovaným zmluvu o dielo (ďalej len „zmluva o dielo“), predmetom ktorej
bolo vykonanie najmä búracích prác na stavbe, doprava, skladovanie, odvoz a likvidácia vybúraných
stavebných hmôt a stavebného odpadu na stavbe „Centrálny sklad TAURIS Group Košice“ (čl. II. bod 1.).
Návrh zmluvy o dielo pripravil žalobca. Tieto skutočnosti neboli medzi stranami sporné. Žalobca v žalobe

poukázal na Prílohu č. 1 zmluvy, v ktorej malo byť pri jednotlivých stavebných objektoch uvedené, že pri
stavebnom odpade bude vykonaná jeho recyklácia a jeho uloženie na mieste. Túto listinu však žalobca
predložil súdu až na pojednávaní.
20. Recyklát (výsledok recyklácie stavebného odpadu) umiestnený na stavbe žalovaného tento použil
pri realizácii stavebných prác ako stavebný materiál bez súhlasu žalobcu.

21. Výšku bezdôvodného obohatenia v sume 40 527,08 Eur žalobca určil tak, že objem recyklátu
10 131,77 ton násobil sumou 4,-Eur za 1 tonu použitého recyklátu.
22. Žalobcovi bol prostredníctvom právneho zástupcu dňa 14.06.2023 doručený odpor spolu s výzvou,
aby sa v lehote 15 dní od doručenia tejto výzvy vyjadril k podanému odporu a v tej istej lehotenavrhol pokračovanie v konaní na súde príslušnom na prejednanie veci podľa ustanovení CSP.
Zároveň súd žalobcu poučil o následkoch márneho uplynutia lehoty podľa § 14 zákona č. 307/2016
Z.z. o upomínacom konaní. Súd tiež poučil žalobcu podľa § 167 ods. 4 CSP, že v prípade, že sa

vyjadrí k podanému odporu a navrhne pokračovanie v konaní, na neskôr predložené a oznámené
skutočnosti a dôkazy nemusí príslušný súd prihliadnuť. Duplika žalovaného bola žalobcovi doručená
spolu s predvolaním na pojednávanie dňa 23.08.2023 (č.l. 94). V rámci predvolania boli strany konania
poučené o.i. aj podľa § 153 ods.1 a 2 CSP.
23. Podľa ustanovenia § 149 CSP, prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany

sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov,
námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.
24. Podľa ustanovenia Čl. 8 Základných princípov CSP, strany sporu sú povinné označiť skutkové
tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom
hospodárnosti a podľa pokynov súdu.
25. Podľa ustanovenia § 150 ods. 1 CSP, strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a

rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.
26. Podľa ustanovenia § 153 ods. 1 CSP, strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a
prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú
uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť
a hospodárnosť konania.

27. Podľa ustanovenia § 153 ods. 2 CSP, na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej
obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie
ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu.
28. Podľa ustanovenia § 153 ods. 3 CSP, ak súd na prostriedky procesného útoku alebo prostriedky
procesnej obrany neprihliadne, uvedie to v odôvodnení rozhodnutia vo veci samej.

29. Podľa § 125 ods. 3 CSP, podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte
rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby
každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a
príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
30. Podľa § 266 ods. 3 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka v platnom znení (ďalej

„Obchodný zákonník“), pri výklade vôle podľa odsekov 1 a 2 sa vezme náležitý zreteľ na všetky okolnosti
súvisiace s prejavom vôle, včítane rokovania o uzavretí zmluvy a praxe, ktorú strany medzi sebou
zaviedli, ako aj následného správania strán, pokiaľ to pripúšťa povaha vecí.
31. Podľa § 266 ods. 4 Obchodného zákonníka, prejav vôle, ktorý obsahuje výraz pripúšťajúci rôzny
výklad, treba pri pochybnostiach vykladať na ťarchu strany, ktorá ako prvá v konaní tento výraz použila.

32. Podľa § 536 ods. 1 Obchodného zákonníka, zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité
dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie.
33. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 79/2015 Z.z. o odpadoch v platnom znení (ďalej „zákon o odpadoch),
odpad je hnuteľná vec alebo látka, ktorej sa jej držiteľ zbavuje, chce sa jej zbaviť alebo je v súlade s
týmto zákonom alebo osobitnými predpismi povinný sa jej zbaviť.

34. Podľa § 3 ods. 15 zákona o odpadoch, recyklácia je každá činnosť zhodnocovania odpadu, ktorou
sa odpad opätovne spracuje na výrobky, materiály alebo látky určené na pôvodný účel alebo iné
účely, ak § 42 ods. 12, § 52 ods. 18 a 19 a § 60 ods. 15 neustanovuje inak; recyklácia zahŕňa
aj opätovné spracovanie organického materiálu. Recyklácia nezahŕňa energetické zhodnocovanie a
opätovné spracovanie na materiály, ktoré sa majú použiť ako palivo alebo na činnosti spätného

zasypávania.
35. Podľa § 4 ods. 2 zákona o odpadoch, držiteľ odpadu je pôvodca odpadu alebo osoba, ktorá má
odpad v držbe.
36. Podľa § 6 ods. 1 zákona o odpadoch, hierarchia odpadového hospodárstva je záväzné poradie
týchto priorít: a) predchádzanie vzniku odpadu, b) príprava na opätovné použitie, c) recyklácia, d) iné

zhodnocovanie, napríklad energetické zhodnocovanie, e) zneškodňovanie.
37. Podľa § 6 ods. 8 zákona o odpadoch, zhodnocovať odpad recykláciou umožňujúcou získavanie
surovín je prípustné, ak nie je možné alebo účelné predchádzanie jeho vzniku alebo nie je možný a
účelný postup podľa odseku 7.
38. Podľa § 14 ods. 1 zákona o odpadoch, držiteľ odpadu je povinný

a) správne zaradiť odpad alebo zabezpečiť správnosť zaradenia odpadu podľa Katalógu odpadov,
b) zhromažďovať odpady vytriedené podľa druhov odpadov a zabezpečiť ich pred znehodnotením,
odcudzením alebo iným nežiaducim únikom,c) zhromažďovať oddelene nebezpečné odpady podľa ich druhov, označovať ich určeným spôsobom a
nakladať s nimi v súlade s týmto zákonom a osobitnými predpismi,23)
d) zabezpečiť spracovanie odpadu v zmysle hierarchie odpadového hospodárstva, a to jeho

1. prípravou na opätovné použitie v rámci svojej činnosti; odpad takto nevyužitý ponúknuť na prípravu
na opätovné použitie inému,
2.recykláciouvrámcisvojejčinnosti,akniejemožnéaleboúčelnézabezpečiťjehoprípravunaopätovné
použitie; odpad takto nevyužitý ponúknuť na recykláciu inému,
3. zhodnotením v rámci svojej činnosti, ak nie je možné alebo účelné zabezpečiť jeho recykláciu; odpad

takto nevyužitý ponúknuť na zhodnotenie inému,
4. zneškodnením, ak nie je možné alebo účelné zabezpečiť jeho recykláciu alebo iné zhodnotenie,
e) odovzdať odpady len osobe oprávnenej nakladať s odpadmi podľa tohto zákona, ak nie je v odseku 5,
§ 38 ods. 1 písm. a) a d), § 49 písm. a) a b), § 72 a § 135h ods. 4 a 5 ustanovené inak a ak nezabezpečuje
ich zhodnotenie alebo zneškodnenie sám,
f) viesť a uchovávať evidenciu o druhoch a množstve odpadov a o nakladaní s nimi,

g) ohlasovať údaje z evidencie príslušnému orgánu štátnej správy odpadového hospodárstva a
uchovávať ohlásené údaje,
h) predložiť na vyžiadanie predchádzajúceho držiteľa odpadu doklady s úplnými a pravdivými
informáciami preukazujúce spôsob nakladania s odpadom, a to najneskôr do 30 dní odo dňa doručenia
písomnej žiadosti; na základe žiadosti predchádzajúceho držiteľa poskytnúť aj kópie dokladov,

i) skladovať odpad najdlhšie jeden rok alebo zhromažďovať odpad najdlhšie jeden rok pred jeho
zneškodnením alebo najdlhšie tri roky pred jeho zhodnotením,
j) zabezpečiť odpad pred prístupom medveďa hnedého (Ursus arctos) v ustanovených oblastiach [§ 105
ods. 3 písm. q)],
k) umožniť orgánom štátneho dozoru v odpadovom hospodárstve prístup na pozemky, do stavieb,

priestorov a zariadení, odoberanie vzoriek odpadov a na ich vyžiadanie predložiť dokumentáciu a
poskytnúť pravdivé a úplné informácie súvisiace s odpadovým hospodárstvom; ustanovenia osobitného
predpisu týmto nie sú dotknuté,24)
l) vykonať opatrenia na nápravu uložené orgánom štátneho dozoru v odpadovom hospodárstve (§ 116
ods. 3),

m) zabezpečiť na základe vyjadrenia príslušného orgánu štátnej správy odpadového hospodárstva
zhodnotenie odpadov, ktoré vznikli pri spracovateľskej operácii v colnom režime aktívny zušľachťovací
styk,25) alebo ich vývoz podľa tohto zákona,
n) na žiadosť orgánov štátnej správy odpadového hospodárstva alebo nimi poverenej osoby bezplatne
poskytnúť informácie potrebné na vypracovanie a aktualizáciu programu alebo programu predchádzania

vzniku odpadu.
39. Podľa § 77 ods. 1 písm. a) zákona o odpadoch, na účely tohto zákona stavebné odpady a odpady
z demolácií sú odpady, ktoré vznikajú v dôsledku uskutočňovania stavebných prác, zabezpečovacích
prác, ako aj prác vykonávaných pri údržbe stavieb, pri úprave stavieb alebo odstraňovaní stavieb (ďalej
len „stavebné a demolačné práce“).

40. Podľa § 77 ods. 2 zákona o odpadoch, pôvodcom odpadu, ak ide o odpady vznikajúce pri stavebných
a demolačných prácach, vykonávaných v sídle alebo mieste podnikania, organizačnej zložke alebo v
inom mieste pôsobenia právnickej osoby alebo fyzickej osoby - podnikateľa, je právnická osoba alebo
fyzická osoba - podnikateľ, ktorej bolo vydané povolenie podľa osobitného predpisu; pri vykonávaní
obdobných prác pre fyzické osoby je pôvodcom odpadu ten, kto uvedené práce vykonáva.

41. Podľa § 77 ods. 3 písm. a)-d) zákona o odpadoch pôvodca odpadu podľa odseku 2 zodpovedá za
nakladanie s odpadmi podľa tohto zákona a okrem povinností podľa § 14 ods. 1 je povinný,
a) zabezpečiť zhodnotenie a recykláciu stavebného odpadu a odpadu z demolácie vrátane spätného
zasypávania ako náhrady za iné materiály najmenej vo výške záväzných cieľov a limitov zhodnocovania
a recyklácie ustanovených v prílohe č. 3 časti VI druhom bode pri stavbách nad 300 m2 zastavanej

plochy,22a)
b) vykonávať selektívnu demoláciu postupmi ustanovenými vykonávacím predpisom pre nakladanie
s odstránenými stavebnými materiálmi určenými na opätovné použitie, vedľajšími produktami a
stavebnými a demolačnými odpadmi tak, aby bolo zaistené ich maximálne opätovné využitie a
recyklácia,

c) stavebné odpady a odpady z demolácií prednostne materiálovo zhodnotiť a výstup z recyklácie
realizovaný v mieste vzniku prednostne využiť pri svojej činnosti, ak to technické, ekonomické a
organizačné podmienky dovoľujú,d) zabezpečiť pred vznikom odpadov odovzdávaných podľa § 14 ods. 1 písm. e) preukázateľný zmluvný
vzťah o fyzickom nakladaní s nimi, uzatvorený minimálne v rozsahu určenom vykonávacím predpisom,
Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný

plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho
dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

42. Podľa § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka, musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným
obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa

poskytnúť peňažná náhrada.
43. Odvolací súd po zhodnotení skutočností zistených z predloženého spisu konštatuje, že medzi
stranami sporu nebola sporná otázka uzatvorenia zmluvy o dielo, ani použitie recyklátu žalovaným bez
súhlasu žalobcu. Sporný bol obsah zmluvy o dielo, konkrétne medzi zmluvnými stranami vznikol spor
o to, kto je vlastníkom recyklátu vzniknutého z búracích prác vykonaných žalobcom ako zhotoviteľom
pre žalovaného ako objednávateľa. Tento spor sa odvíja od spornej otázky, či pojem likvidácia odpadu

používaný v zmluve o dielo, zahŕňa aj recykláciu odpadu v zmysle zákona o odpadoch.
44. Vzhľadom na odvolateľom namietnuté porušenie jeho procesných práv neprihliadnutím súdu prvej
inštancie na tvrdenia a listiny predložené na pojednávaní sa odvolací súd primárne zaoberal touto
otázkou.
45. Žalobca namietol, že neboli splnené procesné podmienky pre aplikáciu zásady sudcovskej

koncentrácie, pretože žalobcovi nebola uložená lehota na uplatnenie prostriedkov procesného útoku,
pričom bolo nesprávne aplikované ust. § 167 ods. 4 CSP, ktoré sa vzťahuje len na žalovaného.
K uvedenému odvolací súd uvádza, že aplikácia ust. § 167 CSP vychádza z princípu rovnosti zbraní,
ktorý je jedným zo základných pilierov práva na spravodlivý proces. Pri posudzovaní tejto odvolacej
námietky odvolací súd dospel k záveru, že v danom prípade princíp rovnosti zbraní dodržaný bol.

46. Sporové konanie vyvolané návrhom na vydanie platobného rozkazu je špecifické v tom, že
fáza sporového konania podľa ustanovení Civilného sporového poriadku je reakciou na odpor proti
platobnému rozkazu, čo je úkon žalovaného, nie žalobcu. Žalobca následne na to v zmysle ust. §14
zákona o upomínacom konaní môže navrhnúť pokračovanie v konaní na príslušnom na prejednanie
sporu podľa Civilného sporového poriadku. Koná tak na výzvu súdu, ktorá mu je doručované spolu

s podaným odporom. Táto výzva je z pohľadu účinkov, resp. postupu podľa § 167 CSP, výzvou
na vyjadrenie, ktorá je v sporovom konaní vyvolanom žalobou podanou v zmysle ustanovení CSP,
výzvou zasielanou žalovanému pred pojednávaním. Na základe uvedeného má odvolací súd za to,
že žalobcovi bolo procesným postupom súdu zachované jeho procesné právo na dve vyjadrenia
pred pojednávaním, pričom jedným je návrh na vydanie platobného rozkazu (v konaní podľa CSP

žaloba), a druhým vyjadrenie k odporu s tým, že pred pojednávaním mu bolo doručené aj vyjadrenie
žalovaného k vyjadreniu žalobcu k odporu s poučením podľa § 153 CSP. Odvolací súd tiež poukazuje
na to, že žalobca bol od momentu začatia konania právne zastúpený advokátom, preto sa námietka
spochybňujúca správnosť poučovacej povinnosti súdu a aplikácie sudcovskej koncentrácie javí ako
účelová. S ohľadom na to odvolací súd vyhodnotil túto námietku ako nedôvodnú.

47. Vo vzťahu k odvolacím námietkam žalovaného týkajúcim sa nevykonania navrhnutých dôkazov
odvolací súd konštatuje, že okresný súd nemusel vykonať dôkazy navrhnuté, či predložené stranou
sporu po uplynutí koncentračnej lehoty a mohol skutkový stav ustáliť z dôkazov predložených
a navrhnutých do uplynutia lehoty podľa § 167 CSP, čo v danom prípade súd prvej inštancie urobil
s poukazom na účel koncentračnej zásady, ako aj predchádzajúci priebeh konania, z ktorého vyplýva,

že iniciátorom konania bol žalobca, ktorý mal zvážiť podanie žaloby v prípade, že nie je schopný
predložiťsúduvšetkypotrebnélistinypreukazujúcejehotvrdenia.Zodôvodneniarozhodnutiaokresného
súdu sú jednoznačne zrejmé dôvody neprihliadnutia na predložené dôkazy. Z uvedeného dôvodu
ani odvolací súd nevzhliadol, že by bolo porušené právo žalobcu na spravodlivé súdne konanie, či
právo na uplatnenie prostriedkov procesného útoku. Postup súdu prvej inštancie považuje odvolací

súd za súladný so zákonom, a to aj so zreteľom na základné princípy, na ktorých je postavené civilné
sporové konanie. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobcovi bolo predvolanie na pojednávanie doručené
takmer tri týždne pred pojednávaním. Nič nenasvedčuje tomu, že by žalobca listinami predloženými na
pojednávaní nedisponoval a tým, že ich nepredložil skôr, sa sám vystavil riziku, že súd na tieto listiny
nemusí prihliadnuť. Okresný súd teda konal v medziach zákona, keď aplikoval sudcovskú koncentráciu.

48. Pre úplnosť považuje odvolací súd za nutné uviesť aj to, že žalobca nielenže neuplatnil prostriedky
procesnej obrany včas, ale dôkazy nepredložil ani v predpísanej forme, ani v požadovanom počte
rovnopisov.49. Odvolací súd konštatuje, že žalobca, resp. jeho právny zástupca v rozpore s platnou a účinnou
právnou úpravou nerešpektoval pokyny súdu, čím došlo k účinkom sudcovskej koncentrácie konania, v
dôsledku čoho zaniklo jeho oprávnenie predkladať súdu tvrdenia a dôkazy, ktoré bolo možné predložiť

v skoršom štádiu konania na základe záväznej výzvy súdu prvej inštancie. Žalobca sa podaným
odvolaním snaží preniesť zodpovednosť za svoju pasivitu v spore na súd prvej inštancie, procesný
postup ktorého bol v súlade so zákonom, čo je neprípustné. Odvolací súd poukazuje na ustálenú
judikatúru Najvyššieho súdu SR (napr. 4Obdo/50/202, 3Obdo/20/2020), z ktorej vyplýva, že ustanovenia
o sudcovskej koncentrácii konania predstavujú efektívny nástroj pre civilné sporové konanie s cieľom

prispieť k zrýchleniu konania, ktorý má zamedziť tomu, aby strany sporu (resp. ich právni zástupcovia)
predkladali jednotlivé dôkazy a argumentáciu postupne (priebežne) počas celého konania na súde
prvej inštancie, čo by malo za následok odročovanie jednotlivých pojednávaní a zbytočné predlžovanie
konania,akotomubolozapredchádzajúcejprávnejúpravyúčinnejdo30.júna2016.Obraznepovedané,
v súčasnosti sú strany sporu povinné vyložiť na stôl všetky karty už na začiatku konania, aby súd mal
k dispozícii (v zásade) všetky potrebné podklady pre rozhodnutie v spore už pred prvým pojednávaním

vo veci.
50. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje aj na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn.
3Obdo/43/2018 zo dňa 26. februára 2019, ktorý skonštatoval, že „podľa čl. 8 Základných princípov
Civilného sporového poriadku sú strany sporu povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre
rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa

pokynov súdu. Z čl. 10 ods. 1 Základných princípov Civilného sporového poriadku vyplýva stranám
povinnosť postupovať v konaní v súlade so zákonom a podľa pokynov súdu. Súd môže určiť stranám
záväzné procesné lehoty na niektoré procesné úkony (čl. 10 ods. 3 Základných princípov Civilného
sporového poriadku). S týmito zásadami je spojená aj povinnosť strán sporu uplatniť prostriedky
procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a procesnej

obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom
na rýchlosť a hospodárnosť konania (§ 153 ods. 1 C. s. p.). Vychádzajúc z uvedeného sú strany
sporu povinné rešpektovať pokyny súdu smerujúce k prejednaniu sporu, pričom zákon umožňuje súdu
určiť stranám záväznú lehotu na predloženie vyjadrení obsahujúcich skutkové tvrdenia, prípadne na
predloženie návrhov na vykonanie dôkazov s tým, že v prípade nedodržania predmetnej lehoty súd

nemusí na neskôr predložené tvrdenia alebo návrhy prihliadnuť, čo predstavuje procesnú preklúziu
práva. Účelom sudcovskej koncentrácie konania bolo zabezpečiť rýchlosť a hospodárnosť súdneho
konania a zamedziť tak špekulatívnemu postupu strán (napr. v podobe oneskorene predkladaných
vyjadrení obsahujúcich nové skutkové tvrdenia alebo nové návrhy na vykonanie dokazovania, ktoré
bolo možné predložiť v skoršom štádiu konania) smerujúcemu k zbytočnému predlžovaniu konania (a k

vzniku prieťahov v konaní), a zabezpečiť tak, aby poskytnutie súdnej ochrany bolo rýchle a účinné. Táto
skutočnosť je o to výraznejšia, ak je strana sporu zastúpená advokátom, ktorý by mal chápať význam a
dôsledky sudcovskej koncentrácie konania, a ktorý by mal mať dostatočné vedomosti na to, aby posúdil,
že nerešpektovanie výzvy súdu spojenej so sudcovskou koncentráciou môže mať za následok stratu
sporu na strane svojho klienta.“

51. V druhej časti odvolania žalobca vytýkal okresnému súdu, že neidentifikoval žiaden dôkaz, na
základe ktorého dospel k záveru, že v rámci predzmluvných vzťahov žalovaný prejavil vôľu na recykláciu
tej časti odpadu, ktorá mohla byť následne použitá na výstavbu, keď zároveň konštatoval, že predmetom
zmluvy boli búracie práce a nakladanie so stavebným odpadom v zmysle pravidiel odpadového
hospodárstva. Dôvodil, že predzmluvné vzťahy možno použiť iba ako interpretačné pravidlo, nie ako

samostatné zmluvné dojednanie, ktoré je v rozpore so znením zmluvy. V tejto súvislosti poukázal
na to, že pojem recyklácia v zmluve nebol použitý rovnako ako absentuje dojednanie o recyklácii
vykonávanej žalobcom v prospech a na účet žalovaného. Vo vzťahu k uvedeným hmotnoprávnym
odvolacím námietkam žalobcu odvolací súd uvádza, že z obsahu zmluvy o dielo odvolací súd zistil, že
v zmysle čl. II ods. 1 zmluvy o dielo sa zhotoviteľ zaviazal pri vykonávaní diela vykonať najmä búracie

a demontážne práce v rozsahu podľa prílohy č. 1, ktorá nie je obsahom spisu a dopravu, skladovanie,
odvoz a likvidáciu vybúraných stavebných hmôt a stavebného odpadu. Z takto vymedzeného predmetu
zmluvy jasne vyplýva, že žalobca bol povinný vybúrané stavebné hmoty a stavebný odpad v zmysle
zmluvy odviezť a zlikvidovať.
52. V konaní bolo sporné vlastnícke právo k odpadu, resp. vzniknutému recyklátu, čo sa odvíja od

spornosti výkladu pojmu „likvidácia odpadu“. K správnemu výkladu tohto pojmu je možné dospieť
jeho gramatickým a logickým výkladom, ale aj s ohľadom na vôľu zmluvných strán. Podľa pravidiel
záväzkového práva vyplývajúcich z ustanovení Obchodného zákonníka je však potrebné prihliadať aj
na rokovania strán o uzavretí zmluvy.53. Odvolací súd súhlasí so záverom okresného súdu o tom, že žalobca vedel o vôli žalovaného použiť
pri ďalších stavebných prácach, o vykonávanie ktorých prejavil sám žalobca záujem, tú časť stavebného
odpadu, ktorú je možné následne použiť. Okresný súd správne konštatoval, že táto skutočnosť vyvstala

z predzmluvných rokovaní zmluvných strán, obsahom ktorých boli podľa tvrdenia žalobcu aj dve cenové
ponuky na cenu diela, konkrétne na spôsob spracovania, resp. nakladania so stavebným odpadom,
ktorý bude možné následne použiť. Odvolací súd tiež považuje za potrebné poukázať aj na to, že pojem
likvidácia odpadu použil v zmluve ako prvý žalobca, ktorý pripravil návrh zmluvy, preto tento pojem musí
byť vykladaný na jeho ťarchu aj vzhľadom na to, že ako sám uviedol, je osobou oprávnenou nakladať

s odpadom, preto by mu mala byť terminológia odpadového hospodárstva jasná.
54. Z obsahu zmluvy tiež jasne vyplýva povinnosť žalobcu vybúrané stavebné hmoty a stavebný odpad
odviezť a zlikvidovať, čo však neurobil. Táto skutočnosť spochybňuje tvrdenie žalobcu o nadobudnutí
vlastníckeho práva k odpadu. Pokiaľ žalobca fakturoval žalovanému náklady na recykláciu, nie likvidáciu
odpadu, nemožno tieto dva samostatné pojmy stotožňovať, zvlášť pokiaľ tieto pojmy používa tá istá
osoba. Z vykonaného dokazovania, konkrétne vyjadrenia obidvoch strán sporu, ako aj z predložených

listín sa javí odvolaciemu súdu logické, že pokiaľ žalobca fakturoval žalovanému náklady na recykláciu,
teda materiálové zhodnotenie, stavebného odpadu, recyklát ako transformovaný stavebný odpad
zostáva vo vlastníctve žalovaného. Pojem „likvidácia odpadu“ je tiež potrebné vykladať v intenciách
zákona o odpadoch, konkrétne ust. § 77, ktorý je špecifickou úpravou pôvodcu odpadu zakotvenou
v ust. § 4, na ktorý nesprávne odkazuje žalobca. Tento výklad podporuje aj skutočnosť, že v rámci

zmluvných rokovaní sporových strán bola predbežne riešená aj otázka následného využitia recyklátu
žalovaným, za ktorým účelom bol recyklát ponechaný na pozemku žalovaného, kde sa pôvodne
nachádzali zbúrané nehnuteľnosti. Z logiky veci tiež vyplýva, že pokiaľ sa zmluvné strany nedohodli na
likvidácii stavebného odpadu recykláciou, čo žalovanému ako pôvodcovi vyplýva priamo z hierarchie
odpadového hospodárstva, žalobca by v zmysle zmluvy o dielo celý odpad odviezol a zlikvidoval. V

takom prípade by odpad patril žalobcovi ako celok, a teda by ho triedil, recykloval a likvidoval sám na
vlastnénáklady.Odvolacísúdnevylučuje,žezmluvnéstranysadohodliinak,žalobcavšaksvojetvrdenia
nepreukázal.
55. Neobstojí ani námietka žalobcu, že zmluva o dielo nemôže predstavovať právny základ pre určenie
vlastníckeho práva žalovaného k recyklátu. Odvolací súd poukazuje na to, že bezdôvodným obohatením

je aj majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu. Žalobca však tvrdil, že žalovaný
neoprávnene zasiahol do majetku žalobcu. Pre posúdenie, či žalovaný skutočne nemal právny dôvod
na použitie recyklátu, je podstatné, aby žalobca preukázal, že nadobudol vlastnícke právo k recyklátu.
Žalobca nespochybnil, že žalovaný bol vlastníkom búraných nehnuteľností, a preto v zmysle ust. § 77
zákona o odpadoch je ako osoba, pre ktorú žalovaný vykonával búracie práce, aj pôvodcom odpadu,

ktorý zodpovedá za nakladanie s odpadmi podľa zákona o odpadoch a plní povinnosti podľa § 14 zákona
o odpadoch. Inak povedané, o nakladanie so stavebným odpadom sa musí „postarať“ pôvodca odpadu.
Ibavprípadedemolačnýchprácvykonávanýchprefyzickúosobuzákonstanovuje,žepôvodcomodpadu
je ten, kto tieto práce vykonáva. V pôvodnej zákonnej úprave (zákon č. 223/2001 Z.z. v znení účinnom
do 31.12.2015) bol za triedenie a materiálové zhodnotenie odpadov zodpovedný držiteľ, nie pôvodca

odpadov. V zmysle ust. § 77 ods. 2 zákona o odpadoch je však povinnosťou pôvodcu odpadu o.i.
zabezpečiť spracovanie odpadu v zmysle hierarchie odpadového hospodárstva od prípravy na opätovné
použitie, cez zhodnocovanie a až po poslednú možnosť, ktorou je zneškodnenie odpadu. Zo zmluvy
o dielo vyplýva, že žalovaný, ako pôvodca odpadu sa na likvidácii odpadu dohodol so žalobcom, ktorý
vykonával demolačné práce na stavbe žalovaného. Hierarchia odpadového hospodárstva vyplýva z ust.

§ 14 ods. 1 písm. d) upravujúceho postupnosť pri nakladaní s odpadmi. Jednotlivé body postupnosti je
možné aplikovať len tak, že každý z nasledujúcich spôsobov nakladania s odpadmi je možné aplikovať
až po tom, čo nie je možné alebo účelné naložiť s odpadom podľa predchádzajúceho spôsobu. Žalovaný
vykonal likvidáciu stavebného odpadu jeho recykláciou pre žalovaného a na jeho účet, čo vyplýva
z predložených faktúr. Vzhľadom na uvedené považuje odvolací súd za irelevantnú argumentáciu

žalobcu, že žalovaný nemal oprávnenie nakladať s odpadmi.
56.Žalobcatiežnamietol,žežalovanýboldržiteľomodpadulendojehorecyklácie,pretožepoodovzdaní
odpadu na recykláciu prešiel odpad do držby žalobcu, ktorý ako jediná osoba s odpadom nakladal.
Odovzdaním odpadu na recykláciu sa žalovaný odpadu zbavil, a preto splnenie povinnosti zabezpečiť
recykláciu odpadu nemohlo vyvolať bez ďalšieho zachovanie vlastníckeho práva k odpadu. Odvolací

súd však vo vzťahu k uvedenej námietke žalobcu uvádza, že žalovaný ako pôvodca odpadu má
rovnaké povinnosti ako držiteľ odpadu podľa § 14 zákona o odpadoch. Skutočnosť, že žalobca vykonal
recykláciu stavebného odpadu žalovaného sama o sebe nezakladá stratu vlastníckeho práva žalobcu
ani k stavebnému odpadu, ani k jeho recyklátu. Naopak žalovaný nemusí preukazovať zachovaniesvojho vlastníckeho práva, je práve na žalobcovi, ktorý sa domáha vydania bezdôvodného obohatenia,
aby preukázal, že mu svedčí právo, v tomto prípade vlastnícke právo k recyklátu. Z obsahu spisu však
nevyplynula žiadna skutočnosť preukazujúca nadobudnutie vlastníckeho práva žalobcu k recyklátu.

Z obsahu zmluvy jednoznačne vyplýva, že žalobca si na búracie práce a likvidáciu odpadu objednal
žalobcu, pričom v predmetnej zmluve o dielo je opakovane kladený dôraz na nakladanie s odpadom
v súlade so zákonom a rozhodnutím príslušného orgánu štátnej správy. Naopak zo zmluvy o dielo,
ani z iných dôkazov v konaní nevyplynula skutočnosť, že by žalovaný ponúkol, či predal odpad na
použitie, recykláciu, či zhodnotenie inému subjektu, ani priamo žalovanému. Z uvedeného dôvodu preto

nemožno pojem „zbaviť sa“ odpadu upravený v § 2 zákona o odpadoch stotožňovať s pojmom opustenie
veci v zmysle Občianskeho zákonníka. Pojem „zbaviť sa“ treba vykladať z hľadiska subjektívneho
vymedzenia pojmu odpad, s ktorým je pôvodca rovnako ako držiteľ povinný nakladať v súlade so
zákonom. V tomto duchu je potom potrebné vykladať aj pojem „likvidácia“ použitý v zmluve o dielo.
V súvislosti s držbou stavebného odpadu ešte považuje odvolací súd za nevyhnutné poukázať na tú
skutočnosť, že tzv. recyklát bol ponechaný na stavbe žalovaného práve na jeho ďalšie využitie, čo

potvrdil sám žalobca, keď poukázal na to, že v danom prípade bolo na recykláciu použité recyklačné
zariadenie,ktoréslúžinazhodnotenie,niezneškodneniestavebnéhoodpadu.Akoužsúduviedolvyššie,
bolo by proti logike veci, aby žalovaný zaplatil za likvidáciu odpadu, ktorú bol povinný vykonať sám
v zmysle hierarchie odpadového hospodárstva a následne aby opätovne vykupoval odpad z vlastnej
nehnuteľnosti ako recyklát. Aj keď odvolací súd túto alternatívnu nevylučuje, zdôrazňuje, že vykonaným

dokazovaním takáto dohoda preukázaná nebola.
57. Včasným a úplným uplatnením dôkazných prostriedkov mal žalobca možnosť preukázať, že
nadobudol vlastnícke právo k recyklátu. Treba zdôrazniť, že žalobca nielenže neuniesol dôkazné
bremeno ohľadom nadobudnutia vlastníckeho práva k recyklátu, ale žalovaný spochybnil aj jeho objem,
od ktorého sa následne odvíjala žalovaná suma, k čomu sa však žalobca vôbec nevyjadril, čím táto

otázka zostala spornou. Žalobca tak neuniesol dôkazné bremeno ani vo vzťahu k objemu recyklátu,
a teda k výške uplatneného nároku.
58. Z vyššie uvedených dôvodov dospel odvolací súd k záveru, že rozhodnutie okresného súdu je vecne
správne, preto ho podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
59. Odvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania podľa § 396, § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1

CSP tak, že nárok na ich náhradu priznal žalovanému voči žalobcovi, ktorý nebol v odvolacom konaní
úspešný. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne v súlade s § 262 ods. 2 CSP súd prvej
inštancie.
60. Rozhodnutie bolo odvolacím senátom prijaté pomerom hlasov 3: 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh ) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).