Rozsudok – Spotrebiteľské zmluvy ,
Zmenené Judgement was issued on Wednesday, February 27, 2025

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 1CoCsp/18/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8122201374
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Angelovič

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2025:8122201374.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Angeloviča a sudcov JUDr.

Mareka Kohúta a JUDr. Mareka Košča, v sporovej veci žalobcov: 1/ A. B., C. D., nar. XX.X.XXXX, bytom
E. X, XXX XX F. a 2/ F. B., nar. XX.X.XXXX, bytom G. XXXX/X, XXX XX F., oboch zastúpených: JUDr.
Igor Šafranko, advokát, so sídlom Sovietskych hrdinov 163/66, 089 01 Svidník, IČO: 31954448, proti
žalovanému: Slovenská sporiteľňa, a.s., so sídlom Tomášikova 48, 832 37 Bratislava, IČO: 00 151 653,
zastúpenému: Advokátska kancelária Mária Grochová a partneri s.r.o., so sídlom Bočná 10, 040 01
Košice - mestská časť Staré Mesto, IČO: 36 863 017, o určenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru,
o vydanie bezdôvodného obohatenia a určenie neprijateľnosti zmluvných podmienok, o odvolaní oboch

sporových strán proti rozsudku Okresného súdu Prešov, č. k. 11Csp/20/2022-336 z 26.4.2023, takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok vo výroku o určení neprijateľnosti zmluvnej podmienky.

Mení rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby o určenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru tak, že
určuje, že úver poskytnutý na základe zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX z 29.10.2014 je
bezúročný a bez poplatkov.

Žalovanýjepovinnývydaťžalobcombezdôvodnéobohatenievovýške264,95eursúrokomzomeškania
vo výške 5 % od 18.2.2022 do zaplatenia, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalobcovia majú nárok na náhradu trov konania proti žalovanému v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu o určenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti
predmetného úveru a vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 264,95 eur s prísl. zamietol. Určil,
že zmluvná podmienka uvedená v zmluve o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX z 29.10.2014 v časti
I., článok III. Záverečné ustanovenia, bod 7., v znení – Zmluvné strany sa dohodli, že ich vzájomné

právne vzťahy sa budú podľa § 262 Obchodného zákonníka spravovať podľa príslušných ustanovení
Obchodného zákonníka je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Určil, že za konanie o bezúročnosti
a bezpoplatkovosti úveru a vydanie bezdôvodného obohatenia má žalovaný voči žalobcom nárok na
náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Určil, že za konanie o neprijateľnej zmluvnej podmienke majú
žalobcovia voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. Vychádzal zo zistenia, že právne posúdenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky sa sústreďuje na

objektívne posúdenie zmluvnej podmienky vo vzťahu k spotrebiteľovi, a teda je bezvýznamné, či
dodávateľ ju použije alebo nie, nakoľko rozhodujúce je to, či je objektívne spôsobilá vyvolať stav hrubej
nerovnováhy bez ohľadu na pôsobenie tejto klauzuly v skutkových okolnostiach konkrétneho prípadu.
V tejto súvislosti súd poukazuje na článok 6 ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS, ktorá nie je o výhodnostiprávnych následkov neprijateľnej zmluvnej podmienky pre spotrebiteľa, ale o objektivizácii jeho ochrany,
ktorá je vyjadrená pozitívnym príkazom, podľa ktorého členské štáty a ich orgány zabezpečia, aby
spotrebiteľ nebol viazaný neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

3. K zmluvnej podmienke týkajúcej sa aplikácie Obchodného zákonníka súd uvádza, že ide o zmluvné
ustanovenie, ktoré je v rozpore s aktuálnou právnou úpravou - § 52 ods. 2 vetou treťou Občianskeho
zákonníka, ktorý bol doplnený o túto vetu zákonom č. 102/2014 Z. z. s účinnosťou od 1.4.2015. Ide
o zmluvnú podmienku, ktorá nepochybne spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach

účastníkov zmluvy v neprospech spotrebiteľa, keďže vylučuje použitie Občianskeho zákonníka, ktorého
úprava v zásade je pre spotrebiteľa výhodnejšia ako úprava v Obchodnom zákonníku, napr. v
ustanoveniach o odstúpení od zmluvy, premlčaní alebo úrokoch z omeškania. Súd v tejto súvislosti
poukazuje aj na právny záver vyplývajúci z rozsudku Najvyššieho súdu SR 3MCdo/14/2014 z 21.4.2015,
podľa ktorého vzhľadom na to, že zákon č. 102/2014 Z. z. neobsahuje prechodné ustanovenie k § 52
ods. 2 vete tretej, toto ustanovenie sa vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred dňom účinnosti danej

právnej normy. Zároveň však súd poukazuje aj na už citovaný § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka a
preto táto zmluvná podmienka je v rozpore s citovaným ustanovením. Ňou bolo upravené, že všetky
vzťahy bez výnimky medzi účastníkmi zmluvy sa budú riadiť Obchodným zákonníkom, hoci nepochybne
uzavreli spotrebiteľskú zmluvu, ktorá sa posudzuje v zmysle noriem občianskeho práva. Obchodný
zákonník pritom neobsahoval úpravu neprijateľných zmluvných podmienok, a teda možno dospieť k

záveru, že cieľom dojednania tejto zmluvnej podmienky zo strany žalovanej, ktorá ju predformulovala,
bolo znemožnenie aplikácie právnych predpisov zameraných na ochranu spotrebiteľa. Nepochybne
preto aj táto zmluvná podmienka, ktorá je navyše v rozpore s aktuálnou právnou úpravou napĺňa
všetky atribúty neprijateľnosti v zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, a preto aj v tejto časti súd
žalobe vyhovel. Tú istú zmluvnú podmienku voči žalovanej súdy už určili právoplatnými rozsudkami

za neprijateľnú. Ide o rozsudok Okresného súdu Prešov 32Csp/136/2019-85 z 31.3.2021, ktorý bol
potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Prešove 5CoCsp/22/2021 z 20.1.2022, rozsudok Okresného
súdu Prešov 20Csp/171/2019-65 z 17.8.2020 potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Prešove
7CoCsp/55/2020 z 24.6.2021, rozsudok Okresného súdu Svidník 1Csp/38/2019 z 2.12.2019 potvrdený
rozsudkom Krajského súdu v Prešove 5CoCsp/14/2020 zo dňa 15.7.2021, rozsudok Okresného súdu

Prešov29Csp/135/2019z8.4.2020,potvrdenýrozsudkomKrajskéhosúduvPrešove7CoCsp/5/2021zo
dňa 29.4.2021. Navyše aj túto zmluvnú podmienku SOI taktiež vyhodnotila ako neprijateľnú v rozhodnutí
ÚI SOI č. SK/0207/99/2014 z 24.3.2014. Toto rozhodnutie bolo síce zrušené rozsudkom Krajského súdu
v Bratislave 6S 91/2014-213 z 29.4.2016 a konanie bolo zastavené z dôvodu nedostatku právomoci SOI
konať v preskúmavanom konaní, keďže orgánom dohľadu vo veciach ochrany spotrebiteľa pri výkone

bankových činnosti je NBS. Táto skutočnosť však neznamená, že súd v tomto spore si nemôže osvojiť
argumentáciu ÚI SOI použitú pri zdôvodnení záveru o neprijateľnosti zmluvných podmienok. SOI je
totiž orgánom, ktorý má v právomoci posudzovanie neprijateľných zmluvných podmienok vo všetkých
spotrebiteľskýchzmluváchokremzmlúvuzatvorenýchsbankami,atedamástoutoagendouskúsenosti.
ÚI SOI v tejto súvislosti uviedol, že neexistuje žiadny ekonomický dôvod, ktorý by nútil spotrebiteľa, ktorý

nemá možnosť ovplyvniť zmluvné podmienky, aby svoj vzťah s dodávateľom podriadil pod ustanovenia
Obchodného zákonníka, ktorý prioritne upravuje vzťahy medzi podnikateľmi. Taktiež dospel k záveru,
že favorizovanie Obchodného zákonníka neprimerane znevýhodňuje spotrebiteľa.

4. K argumentácii žalovanej, ktorou odkazovala na rozsudok Najvyššieho súdu SR 7Cdo/294/2019 z

28.2.2022 súd uvádza, že v spomínanom spore, ktorým sa spotrebiteľ domáhal určenia bezúročnosti a
bezpoplatkovosti úveru a neprijateľnosti viacerých zmluvných podmienok vrátane aplikácie Obchodného
zákonníka súd prvej inštancie žalobu zamietol a vo vzťahu k neprijateľným zmluvným podmienkam
vyslovil názor o jej procesnej neprípustnosti v individuálnom spotrebiteľskom spore. Z odôvodnenia
rozsudku Najvyššieho súdu SR však nevyplýva, že by odvolací súd, ale aj dovolací súd sa stotožnil s

touto argumentáciou. Odvolací súd sa vôbec nezaoberal posúdením neprijateľnej zmluvnej podmienky
ohľadom aplikácie Obchodného zákonníka, to urobil až dovolací súd, ktorý uviedol len to, že ak
spotrebiteľská zmluva odkazuje na aplikáciu Obchodného zákonníka, tento sa bude aplikovať v prípade,
ak bude mať za následok priaznivejšie podmienky pre spotrebiteľa, ako je napr. premlčacia doba pri
uznaní záväzku, ktorá podľa Obchodného zákonníka je len 4 roky a podľa Občianskeho zákonníka až 10

rokov. S týmto názorom však nie je možné sa stotožniť, keďže daný výklad nezodpovedá obsahu spornej
zmluvnej podmienky. Tá totiž nedáva stranám, či iným subjektom možnosť výberu občianskoprávnej
alebo obchodnoprávnej úpravy posúdenia právneho vzťahu strán, ale upravuje výlučnú aplikáciu
Obchodného zákonníka, čím si spotrebiteľ zhoršuje svoje zmluvné postavenie, keďže touto zmluvnoupodmienkou stráca oprávnenie domáhať sa ochrany aj pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami,
ktoré sú upravené len v Občianskom zákonníku a to je v rozpore s § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka
a tiež s už citovaným § 52 ods. 2 vetou treťou Občianskeho zákonníka. Opäť súd zdôrazňuje, že

nie je rozhodujúce, či a v akom rozsahu dodávateľ túto zmluvnú podmienku použije, ale dôležité je
to, či objektívne táto zmluvná podmienka môže zásadne zhoršiť právne postavenie spotrebiteľa, a to
nepochybne naplnené je, keďže právna úprava v Obchodnom zákonníku je v celku nevýhodnejšia pre
spotrebiteľa ako v Občianskom zákonníku.

5. Pokiaľ ide o žalobu o určenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru žalobcovia v odvolaní
nespochybnili názor súdu prvej inštancie v predchádzajúcom rozsudku o nedôvodnosti ich tvrdenia
ohľadomnesprávnejvýškypriemernejRPMN,alenamietalilennesprávnynázorsúduopopretíabsencie
povinných náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere uvedených v § 9 ods. 2 písm. f), j) zákona č.
129/2010 Z. z. V zmysle pokynu súdu druhej inštancie má súd prvej inštancie sa oboznámiť s úplným
znením úverovej zmluvy a zaujať stanovisko k námietkam žalobcov ohľadom absencie doby trvania

zmluvyatermínukonečnejsplatnostiúveruaknámietkamtúkajúcichsaabsencieRPMNapredpokladov
na jej určenie.

6. K povinnej náležitosti zmluvy uvedenej v § 9 ods. 2 písm. f) zákona č. 129/2010 Z. z. súd znovu
poukazuje na záver vyplývajúci z už citovaného uznesenia Najvyššieho súdu SR 1Cdo 167/2021

zo dňa 27.4.2022, že pre údaj o dobe či dĺžke trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere postačuje,
ak v zmluve je uvedený počet mesačných splátok, splatnosť prvej splátky a ako termín konečnej
splatnosti je uvedený len mesiac a rok, a teda podľa najvyššieho súdu v zmluve nemusí byť explicitne
uvedený údaj o dobe trvania zmluvy (t. j. počet mesiacov). Najvyšší súd pritom uviedol, že z vyššie
uvedených údajov je zrejmé, že zmluva primeraným a zrozumiteľným spôsobom nepripúšťajúcim

pochybnosti aj z perspektívy tzv. priemerného spotrebiteľa obsahovala informáciu o dobe trvania zmluvy
vo svetle eurokomformného výkladu článku 10 ods. 2 písm. c) smernice Rady 2008/48/ES o zmluvách
o spotrebiteľských úveroch zo dňa 23.4.2008. Súd dodáva, že v spomínanej smernici sa ako povinná
náležitosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere v článku 10 ods. 2 písm. c) uvádza dĺžka trvania zmluvy, nikdy
teda v tejto smernici nebol uvedený termín konečnej splatnosti úveru na rozdiel od našej právnej úpravy

v minulosti, ktorá však v súčasnosti sa už prispôsobila spomínanej smernici a teda v súčasnosti nie je
už povinnou náležitosťou uvedenie konečného termínu splatnosti úveru.

7. Problematikou tejto povinnej náležitosti zmluvy sa zaoberal Najvyšší súd SR aj v uznesení
2Cdo/69/2020 zo dňa 30.11.2021, v ktorom uviedol, že súdy prvej a druhej inštancie v danom spore

dospeli k záveru o chýbajúcej povinnej náležitosti predstavujúcej dobu trvania zmluvy a termín konečnej
splatnosti úveru. Pritom v príslušnej zmluve bola uvedená splatnosť mesačnej splátky (15. deň v
kalendárnom mesiaci) s tým, že prvá splátka bude splatná po mesiaci od dátumu poskytnutia úveru
a termín konečnej splatnosti bol uvedený ako 78 mesiacov po poskytnutí úveru a to do 15. dňa v
poslednom mesiaci. Najvyšší súd považoval tieto údaje za dostatočné pre prijatie záveru o naplnení

náležitosti zmluvy uvedenej v § 9 ods. 2 písm. f) zákona č. 129/2010 Z. z. a uviedol, že je potrebné prijať
eurokomformnývýkladtohtoustanoveniavsúladesčlánkom10ods.2písm.c)užspomínanejsmernice,
v zmysle ktorého nie je potrebné v zmluvách o spotrebiteľskom úvere v znení účinnom do 30.4.2018
uvádzať presný termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, ale len dĺžku či dobu trvania zmluvy.
Uvedené rozhodnutie bolo dokonca publikované aj v Zbierke rozhodnutí a stanovísk Najvyššieho súdu

SR.

8. Vyššie uvedený názor bol prijatý aj v ďalšom uznesení Najvyššieho súdu SR 7Cdo/277/2021 z
21.4.2022. Ním sa posudzovala zmluva o spotrebiteľskom úvere, v ktorej bol uvedený termín splatnosti
prvej splátky ako aj to, že klient úver aj s príslušenstvom uhradí do 120 mesiacov od podpisu úverovej

zmluvy a poslednú splátku vykoná v 11. deň posledného mesiaca tejto lehoty. Aj v tomto prípade najvyšší
súd dospel k záveru, že daná zmluva obsahuje náležitosť uvedenú v § 9 ods. 2 písm. f) zákona č.
129/2010 Z. z.

9. Pokiaľ teda najvyšší súd v spomínaných vyššie uvedených troch rozhodnutiach mal za to, že sporná

náležitosť zmluvy je v nej obsiahnutá, o to viac tento záver je potrebné prijať v prípade zmluvy, ktorá
je predmetom tohto sporu a v ktorej je jednoznačne uvedený presný dátum splatnosti prvej splátky,
poslednej splátky, ako aj počet mesiacov. K posúdeniu náležitosti zmluvy predstavujúcej dobu trvania
zmluvy a termín konečnej splatnosti úveru teda existujú 3 rozhodnutia Najvyššieho súdu SR citovanévyššie, ktoré možno už považovať za ustálenú rozhodovaciu prax dovolacieho súdu v zmysle judikátu
R71/2018 a preto súdy nižšieho stupňa sú nimi viazané s poukazom či už na článok 2 ods. 2 CSP
alebo aj s poukazom na § 421 ods. 1 CSP. V danom prípade v zmluve bolo jasne a zrozumiteľne

uvedený termín prvej mesačnej splátky (20.12.2014) a poslednej (20.11.2023) a tiež počet mesačných
splátok - 108. Navyše v predmetnej zmluve v časti I článok III bod 12 je uvedené aj to, že zmluva sa
uzatvára na dobu určitú, a to až do vysporiadania všetkých vzťahov súvisiacich s úverom. Všetky tieto
údaje sú postačujúce pre priemerného spotrebiteľa pre jeho informáciu o dobe trvania zmluvy v súlade s
eurokomformným výkladom článku 10 ods. 2 písm. c) smernice a iný výklad súd považuje za absolútne

neprijateľný a rozporný aj so zdravým úsudkom.

10. K náležitosti týkajúcej sa uvedenia predpokladov použitých pre výpočet RPMN treba uviesť, že
postráda súvislosť s § 19 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z., ktorý len konkretizuje, ktoré náklady
spotrebiteľa sa nezahŕňajú do výpočtu RPMN. Zákonodarca pri tom v ustanovení § 9 ods. 2 písm.
j) zákona č. 129/2010 Z. z. nevysvetlil, a to ani v iných ustanoveniach, čo je potrebné považovať za

tieto predpoklady. Žalovaný pritom zmluve uviedol predpoklady použité na výpočet RPMN a to tým
spôsobom, že za tieto predpoklady považoval to, že úver bude poskytnutý okamžite a v plnej výške a
že si dlžník bude plniť svoje povinnosti za podmienok a v lehotách uvedených v zmluve za predpokladu,
že výška úrokovej sadzby bude platiť až do skončenia úverového vzťahu. Súdy však prijali názor, že
týmito predpokladmi sú vlastne údaje, ktoré sú relevantné pre výpočet RPMN podľa vzorca uvedeného

v prílohe č. 2 zákona č. 129/2010 Z. z., teda konkrétne, že je to výška úveru, výška mesačnej splátky,
počet splátok, ich interval, prípadne náklady na poistenie alebo iné poplatky vyplývajúce zo zmluvy.
Rozhodne nie je potrebné uvádzať matematický výpočet RPMN. To napokon jasne uviedol Najvyšší súd
SR v uznesení 7Cdo/183/2020 zo dňa 24.2.2021, pričom súd prvej inštancie nezdieľa názor odvolacieho
súdu,žetotorozhodnutiesatýkalentoho,ženiejenutnéuvádzaťvzmluvevýpočetRPMN.Najvyššísúd

totiž v ňom uviedol aj to, že zákon nevyžaduje uviesť vyššie uvedené predpoklady v zmluve špeciálne
s označením ako „predpoklady pre výpočet RPMN“ a že postačuje, ak tieto predpoklady, t. j. výška
úveru, výška splátky, interval splácania, počet splátok, prípadne poplatky uvedené v zmluve a náklady
na poistenie sú v úverovej zmluve uvedené. V zmluve, ktorá je predmetom tohto sporu, boli všetky tieto
údajne jasne uvedené, hoci ako iné náležitosti zmluvy.

11. Nie je možné ignorovať závery, hoci aj jedného rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, čo by bolo v
rozpore so spomínaným princípom právnej istoty, čo napokon uviedol aj Ústavný súd SR vo svojich
viacerých rozhodnutiach. Ide napríklad o rozhodnutia IV. ÚS 499/11 z 22.11.2011, ako aj IV.ÚS
92/09, I. ÚS 87/93, PL.ÚS 16/95, II.ÚS 80/99, III. ÚS 356/06, IV. ÚS 209/2010, PL.ÚS 6/04, III.ÚS

328/05, ktoré zdôraznili, že obsahom princípu právneho štátu je vytvorenie právnej istoty, že na
určitú právne relevantnú otázku sa pri opakovaní v rovnakých podmienkach dáva rovnaká odpoveď.
Diametrálne odlišná rozhodovacia činnosť všeobecného súdu o tej istej právnej otázke za rovnakej
alebo analogickej skutkovej situácie, pokiaľ ju nemožno objektívne a rozumne odôvodniť je ústavne
neudržateľná. Aj keď právne závery všeobecných súdov obsiahnuté v ich rozhodnutiach nemajú v

právnom poriadku Slovenskej republiky charakter precedensu, ktorý by ostatných sudcov rozhodujúcich
vobdobnýchsporochzaväzovalrozhodnúťidenticky,napriektomuprotichodnéprávnezáveryvyslovené
v analogických prípadoch neprispievajú k naplneniu hlavného účelu princípu právnej istoty, ani k dôvere
v spravodlivé súdne konanie.

12. Súd prvej inštancie preto akceptujúc závery vyplývajúce z citovaného uznesenia Najvyššieho súdu
SR mal za to, že v spornej zmluve neabsentuje ani povinná náležitosť zmluvy uvedená v § 9 ods. 2 písm.
j) zákona č. 129/2010 Z. z., teda predpoklady použité pre výpočet RPMN a preto súd žalobu o určenie
bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru znovu zamietol. Pre úplnosť súd dodáva, že totožný právny záver
v súvislosti s posúdením vyššie uvedených náležitostí zmluvy prijal Krajský súd v Prešove v rozsudku

9CoCsp/50/2022-190 zo dňa 23.2.2023.

13. Súd sa teda nestotožnil s názorom žalobcov o absencii vyššie uvedených povinných náležitostí
zmluvy o spotrebiteľskom úvere, navyše nezistil ani to, že by nastal iný zákonný dôvod pre fikciu o
bezúročnostiabezpoplatkovostiúveruvzmysle§11ods.1,2zákonač.129/2010Z.z.,apretožalovanej

plnenímžalobcovnadistinuúverunevznikložiadnebezdôvodnéobohatenie,išlototižoplneniežalobcov
na základe platnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Súd preto ich žalobu o určenie bezúročnosti a
bezpoplatkovosti úveru, ako aj vydanie bezdôvodného obohatenia ako neopodstatnenú zamietol. Súdpripomína, že ustanovenia o sudcovskej koncentrácii (§ 153 CSP) platia aj v prípade, ak je spotrebiteľ
zastúpený advokátom (§ 291 CSP).

14. Výrok o trovách konania odôvodnil ust. § 255 ods. 1 CSP s tým, že v konaní o určenie
neprijateľnosti zmluvných podmienok boli plne úspešní žalobcovia, ktorí majú nárok na plnú náhradu
trov prvoinštančného konania voči žalovanému a naopak boli žalobcovia neúspešní v konaní o určenie
bezúročnosti a bezpoplatkovosti predmetného úveru a vydanie bezdôvodného obohatenia, preto v tejto
časti konania má nárok na plnú náhradu trov žalovaný ako úspešná sporová strana.

15. Proti rozsudku v zákonnej lehote podali odvolanie obe sporové strany.

16. Žalobcovia podali odvolanie proti výroku, ktorým bola žaloba o určenie bezúročnosti
abezpoplatkovostiúveruaovydaniebezdôvodnéhoobohateniazamietnutávrátanesúvisiacemuvýroku
o náhrade trov za túto časť konania.

17. Odvolanie odôvodnili ust. § 365 ods. 1 písm. f) CSP, t. j., že súd prvej inštancie dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a ust. § 365 ods. 1 písm. h) CSP, t. j., že
rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

18. Poukázali na to, že vyjadrenia doby trvania zmluvy a predpokladov použitých na výpočet RPMN
nie sú v zmluve zrozumiteľne a transparentne uvedené, nakoľko sú obsahovo nekonkrétne a neurčité,
čo má ten istý následok, ako keby neboli uvedené vôbec. Súd prvej inštancie vychádza z koncepcie,
že doba trvania zmluvy vyplýva z presného dátumu prvej a poslednej splátky, ako aj počtu mesiacov.
Neuvádza počet mesiacov čoho, lebo ak by to uviedol, bolo by zrejmé, že ide o počet mesačných splátok

a nie počet mesiacov trvania zmluvy, pričom by bolo jasné, že splatnosť úveru stotožňuje s dobou trvania
zmluvy. Ide o mylnú koncepciu určenia doby trvania zmluvy.

19. Ak by doba trvania zmluvy mala trvať od prvej splátky, splatnej 20.12.2014, tak to by znamenalo,
že od 29.10.2014, kedy bola zmluva uzavretá do prvej splátky 20.12.2014, by zmluva netrvala. Ak

by súd prvej inštancie považoval počet splátok 108 od 20.12.2014 do 20.11.2023 za dobu trvania
zmluvy 108 mesiacov, tak niektorý rok by musel obsahovať len 11 mesiacov, nakoľko 108 mesiacov od
splatnosti prvej splátky 20.12.2014 by neuplynulo 20.11.2023, ale 20.12.2023, a to by platilo, len ak by
doba trvania zmluvy začala plynúť podľa nesprávneho názoru od splatnosti prvej splátky 20.12.2014
a nie od skutočného začiatku doby trvania zmluvy od jej uzatvorenia 29.10.2014. Doba trvania zmluvy

v prejednávanej veci je od uzatvorenia zmluvy 29.10.2014 do 20.12.2023, teda 9 rokov, jeden mesiac
a 22 dní.

20. Čo sa týka predpokladov použitých na výpočet RPMN, aj keby spotrebiteľ zisťoval predpoklady z
textu zmluvy, nakoľko nie sú uvedené explicitne v zmluve, tak by nemohol vedieť, či tie isté predpoklady,

ktoré by považoval za správne spotrebiteľ, považoval za správne aj veriteľ pri výpočte RPMN. Najprv
musí byť obligatórna náležitosť zmluvy v zmluve uvedená, a až z obsahu takéhoto výslovného uvedenia
náležitosti zmluvy, sa dá zistiť správnosť jej obsahu. Plynutie času je všeobecne uplatňovanou právnou
skutočnosťou a vyjadruje určitý časový úsek, vyjadrením konkrétneho počtu dní, týždňov, mesiacov
alebo rokov. Doba je takýmto časovým úsekom, ktorý začína plynúť prvým dňom a končí posledným

dňom časového obdobia.

21. Zásadnou otázkou zostáva, čo v praxi znamená požiadavka čl. 10 ods. 2 písm. c) smernice
Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES, v zmluve o úvere zrozumiteľne a stručne uvádzať dĺžku
trvania zmluvy o úvere, alebo požiadavka § 9 ods. 2 písm. f) zákona č. 129/2010 Z. z., že zmluva o

spotrebiteľskom úvere musí obsahovať dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

22. Pojem „obsahovať“ použitý ZoSÚ, treba vykladať v zhode s pojmom „uvádzať“ smernice. Zmluva
teda musí dobu trvania zmluvy obsahovať tak, že ju musí uvádzať.

23. Na túto zásadnú otázku však súd prvej inštancie zrozumiteľnú a jednoznačnú odpoveď doposiaľ
nedal, nakoľko doposiaľ konkrétnu dobu trvania úveru nikde neuviedol a treba dodať, že ani vo veciach
Najvyššieho súdu SR, na ktoré sa súd prvej inštancie odvoláva, dobu trvania zmluvy, ako konkrétny
údaj, neuviedol.24. Spotrebiteľ má mať možnosť porovnať spotrebiteľské úvery od rôznych veriteľov aj podľa dĺžky
trvania úveru, v kontexte s ďalšími obsahovými náležitosťami zmluvy. Ak Smernica určuje, ktoré

informácie musí zmluva obsahovať, nemožno tvrdiť, že požiadavky smernice sú splnené, ak zmluva
obsahuje jednu skupinu predpísaných náležitostí, z údajov ktorých je možné odvodiť aj obsah ďalšej
predpísanej náležitosti, v zmluve explicitne neuvedenej, a že by to malo spĺňať požiadavku smernice,
že zmluva obsahuje aj túto explicitne neuvedenú náležitosť zmluvy.

25. Ak vnútroštátne právo v súlade s právom úniovým vyžaduje ako samostatnú náležitosť uvádzať dobu
trvania zmluvy a ako samostatnú náležitosť uvádzať výšku, počet a frekvenciu splátok, nemožno tvrdiť,
že ak zmluva obsahuje jednu skupinu predpísaných náležitosti, z ktorej sa dá vyvodiť, alebo vypočítať
aj obsah a hodnota ďalšej náležitosti, v zmluve explicitne neuvedenej, tak že to má mať ten istý význam,
ako keby explicitne nevyjadrenú obligatórnu náležitosť zmluva obsahovala.

26. Čo sa týka predpokladov použitých na výpočet RPMN, táto argumentácia platí obdobne a platí pre
všetky obligatórne náležitosti spotrebiteľských úverových zmlúv.

27. Z rozsudku Súdneho dvora Európskej únie, sp. zn. C-448/17 vyplýva že nestačí uviesť len
matematický vzorec výpočtu RPMN, ale tento vzorec musí byť doplnený predpokladmi nevyhnutnými na

uskutočnenie tohto výpočtu, teda musia byť uvedené všetky predpoklady použité pre výpočet RPMN.

28. Treba dodať, že predmetná zmluva síce pojmy doba trvania zmluvy a predpoklady použité pre
výpočet RPMN obsahuje, ale bez akejkoľvek informačnej hodnoty, čo má ten istý význam, ako keby tieto
náležitosti neobsahovala vôbec. Uvádzanie obligatórnych náležitosti úverovej zmluvy iba všeobecným,

netransparentným, spôsobom je konaním veriteľa v rozpore s jeho povinnosťou konať s odbornou
starostlivosťou a môže predstavovať aj nekalú obchodnú praktiku.

29. V závislosti od toho žalobcovia navrhli, aby odvolací súd rozsudok v napadnutej časti zmenil a ich
žalobe o určenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru a o vydanie bezdôvodného obohatenia vyhovel.

30. Žalovaný podal odvolanie proti výroku, ktorým súd prvej inštancie určil neprijateľnosť zmluvnej
podmienky, ako aj proti súvisiacemu výroku o trovách konania a navrhol, aby odvolací súd rozsudok
zmenil a žalobu v napadnutej časti zamietol.

31. Odvolanie odôvodnil ust. § 365 ods. 1 písm. b) CSP, t. j., že súd nesprávnym procesným postupom
znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu
práva na spravodlivý proces, ust. § 365 ods. 1 písm. d) CSP, t. j., že konanie malo inú vadu, ktorá mohla
mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, došlo k porušeniu článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd, ust. § 365 ods. 1 písm. f) CSP, t. j., že súd prvej inštancie dospel

na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a ust. § 365 ods. 1 písm. h) CSP,
t. j., že rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

32. Poukázal na to, že odôvodnenie napadnutého rozhodnutia nevyhovuje kritériám, ktoré sú kladené
právnou úpravou a ustáleným výkladom zo strany najvyšších súdnych autorít. Súd nereflektoval

významné zložky sporovej obrany, či už vo všeobecnosti k podmienkam súdneho prieskumu
neprijateľnosti, alebo partikulárne vo vzťahu k dotknutej zmluvnej klauzule. Definičným znakom
žalobnéhoprávajenielensamotnýpozitívnyzáväzokštátuposkytnúťpetitórnuochranu,aleajexistencie
ohrozeného alebo porušeného subjektívneho práva, ktorého by sa také ochrana mala týkať. Pri
určovacích žalobách samotná dôvodnosť skutkových a právnych tvrdení žalobcu ešte neznamená, že

prípadný vyhovujúci určovací rozsudok bude mať pre žalobcu právny význam, teda, či bude sporové
súdne konanie užitočné alebo naopak zbytočné. Každá žaloba musí slúžiť potrebám praktického života.
Nie je možné sa dovolávať činnosti súdu len kvôli rozhodnutiu otázok akademických, alebo kvôli
uspokojení záujmu, ktorý právny poriadok neuznáva.

33. Súd prvej inštancie sa otázkou užitočnosti a praktickej potrebnosti žalobného návrhu na určenie
neprijateľnosti zmluvnej podmienky vôbec nezaoberal. Nejde tu o podmienku naliehavého právneho
záujmu ako jeden zo znakov procesnoprávnej normy v ust. § 137 písm. c) CSP, ale o širšiu otázku, či
majú žalobcovia vôbec akýkoľvek právny záujem na požadovanom určení, ktorý je podmienkou každejžaloby. Žalobcovia neprodukovali žiadne tvrdenie, ako sa napadnuté zmluvné podmienky negatívne
prejavujú do ich právneho postavenia. Už samotná okolnosť, že žalobcovia nepredniesli žiadne tvrdenie
na splnenie esenciálnej podmienky praktickej potrebnosti určovacieho návrhu, bola plne postačujúca

pre jeho zamietnutie. Žalobcov zaťažovali procesné bremená ohľadom okolnosti, že príslušný určovací
návrh mal predstavovať vhodný procesný nástroj na ochranu ich ohrozeného alebo porušeného práva.
Pasivita žalobcov však neprekážala súdu, ani z nej nevyvodil žiadne procesné dôsledky. Súd z vlastnej
iniciatívy nevykonal žiadne šetrenie za účelom zistenia skutočných pohnútok vedúcich k podaniu žaloby.
Súd teda nepreskúmal vec zo všetkých hľadísk.

34. Argumentácia súdu prvej inštancie je vnútorne neudržateľná, pokiaľ sa odvolal na rozhodnutie
senátu 6Cdo Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, podľa ktorého má žaloba o určenie neprijateľnosti
zmluvnej podmienky predstavovať osobitný druh žaloby patriacej spotrebiteľovi, avšak na inom mieste
ju podriadil pod ust. § 137 písm. b) CSP. Ide o konflikt dvoch úplne odlišných procesných režimov. Je
potrebné namietnuť absenciu akéhokoľvek odôvodnenia ako sa súd vyrovnal s obranou žalovaného

v príslušnej otázke a prečo ju nijako nereflektoval. Vo vzťahu k § 53a ods. 1 Občianskeho zákonníka
žalovanýargumentoval,žejenímnormovanápovinnosťdodávateľagenerálne–vzmluváchsovšetkými
spotrebiteľmi – zdržať sa používania neprijateľnej podmienky. Jeho aplikácia neprichádza do úvahy
v individuálnych spotrebiteľských sporoch, ktorých výsledky sú striktne limitované na sporové strany.
Ust. § 3 ods. 5 prvá veta zákona č. 250/2007 Z. z. je len všeobecnou deklaráciou práva spotrebiteľa na

súdnu ochranu, ktorá mu nepridáva žiadnu osobitnú kvalitu nad rámec ústavnej garancie podľa článku
46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Procesná prípustnosť príslušného návrhu nemôže byť daná ani
ust. § 298 CSP. Odporuje výslovnému a jednoznačnému zneniu § 137 písm. b) CSP, ktoré vyžaduje
existenciu osobitného predpisu, čo CSP nie je. Ust. § 298 CSP zreteľne sleduje úplne iný cieľ, ktorým
je implementácia záväzku Slovenskej republiky z úniovej regulácie ochrany spotrebiteľa, a to založenie

právomoci súdu zhodnotiť neprijateľné zmluvné podmienky z úradnej povinnosti. Ide teda o oprávnenie
súdu, nie spotrebiteľa.

35. Súd prvej inštancie arbitrárne uzavrel, že prípustnosť návrhu na určenie neprijateľnosti zmluvnej
podmienkymábyťdanáust.§53ods.1a5a§53aObčianskehozákonníka,akoajust.§3ods.5zákona

č. 250/2007 Z. z. a § 298 CSP. Obranu žalovaného v tomto smere však súd prvej inštancie neuznal.

36. Ak súd opomenie odôvodniť splnenie niektorej z podmienok obsiahnutých v hypotéze právnej normy,
ktoré musia byť splnené súčasne, ide o nedostatočne vyloženú a zdôvodnenú právnu argumentáciu,
alebo nedostatočne odôvodnenú subsumpciu skutkového stavu pod právnu normu.

37. Ak otázka, ktorá je významná pre rozhodnutie už bola riešená v rozhodovacej praxi Súdneho
dvora Európskej únie, je bezpodmienečnou povinnosťou vnútroštátneho súdu vyporiadať sa s takou
judikatúrou a objasniť, ako ju premietol do svojich úvah a hodnotení. Ak sa tak nestane, vrátane prípadu,
ak z jeho odôvodnenia nemožno zistiť, či vôbec a v akej kvalite tak urobil, aj tu musí platiť, že také

rozhodnutie súdu nemožno považovať za vyhovujúce nárokom právnej istoty a predvídateľnosti.

38. Základné znaky hypotézy a relevantnej právnej normy pre posúdenie prijateľnosti zmluvných
podmienok, najmä značná nerovnováha a požiadavka dôvery, boli podrobne vysvetlené viacerými
všeobecne uznávanými rozhodnutiami Súdneho dvora Európskej únie. Ich význam spočíva

v zadefinovaní záväzných objektívnych kritérií pre hodnotenie obsahu zmluvného vzťahu medzi
podnikateľom a spotrebiteľom. Ide o mimoriadne významný faktor, ktorý má zabrániť svojvôli pri
posudzovaní zmluvy a zaručiť, aby tento proces bol čo najviac nestranný a objektívny.

39. Pojem značná nerovnováha k škode spotrebiteľa treba posúdiť na základe analýzy vnútroštátnych

právnych predpisov uplatňovaných v prípade absencie dohody medzi zmluvnými stranami s cieľom
posúdiť, či a prípadne v akej miere, je právne postavenie spotrebiteľa vyplývajúce zo zmluvy
nevýhodnejšie než právne postavenie zakotvené v platnom vnútroštátnom práve. Existencia značnej
nerovnováhy môže vyplývať už zo samotnej skutočnosti dostatočne závažného narušenia právneho
postavenia, v ktorom sa spotrebiteľ ako zmluvná strana nachádza na základe platných vnútroštátnych

predpisov. Teda preskúmanie týchto okolností sa musí vykonať z hľadiska vnútroštátnych pravidiel,
ktoré sa majú uplatniť pri neexistencii dohody medzi stranami, prostriedkov, ktoré má spotrebiteľ podľa
vnútroštátnej právnej úpravy k dispozícií na zabránenie uplatňovania takého druhu podmienok, povahytovaru a služieb, na ktoré bola dotknutá zmluva uzatvorená, ako aj na všetky okolností súvisiace s jej
uzatvorením.

40.Zodôvodnenianapadnutéhorozhodnutiavšakniejezrejmé,akobolazmluvnáúpravakonfrontovaná
s právnym postavením, ktoré by spotrebiteľom vyplývalo zo všeobecne záväzných právnych predpisov
a v komparácií, s ktorým by ich zmluvná pozícia mala byť nevýhodnejšia. Súd rezignoval na zapojenie
obligatórnych kritérií zavedených článkom 4 ods. 1 smernice 93/13 a nemožno zistiť, ako boli vytknuté
zmluvné podmienky posudzované v kontexte povahy finančnej služby, ktorá bola predmetom uzavretej

zmluvy, a už vôbec nie aké bolo ich pôsobenie v rámci celého obsahu záväzkového vzťahu. Taktiež
sa z odôvodnenia napadnutého rozsudku nemožno dozvedieť prečo by nebolo možné, na ktorékoľvek
z napadnutých dojednaní, pomýšľať pri individuálnej negociácii so spotrebiteľom.

41. Z toho vyplýva, že relevantné právne normy, najmä § 53 ods. 1 a 10 OZ a článok 4 ods. 1
smernice 93/13 v skutočnosti vôbec neboli aplikované. Nestačí totiž akákoľvek nerovnováha v právnom

(zmluvnom) postavení subjektov záväzkového vzťahu, ale musí ísť o nerovnováhu intenzívnu, čomu
musí úplne prirodzene zodpovedať aj odôvodnenie súdneho rozhodnutia konštatujúceho neprijateľnosť.
Ak splnenie podmienok značnej nerovnováhy a posúdenia celého obsahu a všetkých okolností
záväzkového vzťahu nebolo v napadnutom rozsudku presvedčivo zdôvodnené, nemôže nijako obstať
záver o riadnej aplikácii práva.

42. Pokiaľ ide o zmluvnú podmienku aplikácie Obchodného zákonníka, ukázalo sa, že súd vôbec
nebol ochotný podrobiť ju ktorémukoľvek testu prijateľnosti, ako ich záväzne zadefinovala únijná
judikatúra. Ide najmä o test spočívajúci v porovnaní zmluvnej podmienky s pravidlami vnútroštátneho
práva, ktoré by sa aplikovali v prípade absencie zmluvnej podmienky. Vykonanie tohto porovnania

pritom vedie k nepopierateľnému výsledku, že ak sa zo zmluvy so žalobcami odstráni dojednanie
o aplikácií Obchodného zákonníka, v plnom rozsahu sa aplikuje ust. § 261 ods. 6 písm. d) Obchodného
zákonníka a zneplatnenie dohody zmluvných strán nič nezmení na charaktere právneho vzťahu zo
zmluvy o úvere ako tzv. absolútneho obchodu, na ktorý sa už len z tohto dôvodu vždy aplikujú aj
ustanovenia Obchodného zákonníka.

43. Len zo samotného faktu, že určitý právny vzťah je posudzovaný ako obchodnoprávny, nemožno
nijako vyvodzovať, že nepodlieha úprave občianskoprávnej, alebo, že by len z tohto dôvodu mal byť
vyňatý spod pôsobnosti osobitných právnych noriem zavedených na úseku ochrany spotrebiteľa. Súd
si neuvedomil, že samotný Obchodný zákonník na viacerých miestach reflektuje, že ním regulované

vzťahy môžu byť vybavené spotrebiteľským atribútom.

44. Neexistuje žiadna obhájiteľná právna metodológia, pri zapojení ktorej by bolo možné dospieť
k záveru, že zmluvná podmienka o aplikácií Obchodného zákonníka vylučuje použitie noriem
občianskeho práva a obzvlášť ust. § 52 ods. 2 posledná veta Občianskeho zákonníka o preferencií

ustanovení Občianskeho zákonníka v prípade konfliktu občianskoprávnej a obchodnoprávnej regulácie.
V skutočnosti je tomu presne naopak, pretože predmetné zákonné ustanovenie výslovne uznáva,
že existujú aj spotrebiteľské právne vzťahy, ktoré sú zároveň vzťahmi obchodnoprávnymi. Atribút
obchodnoprávnejpovahyzáväzkovéhovzťahutedanevylučujeatribútjehospotrebiteľskejpovahy,práve
naopak, môžu koexistovať popri sebe. Z toho vyplýva, že zmluvná podmienka o voľbe obchodného

zákonníka vôbec nevylučuje použitie ust. § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka a už vôbec nie
Občianskeho zákonníka ako takého, jej účinkom je výlučne založenie obchodného záväzkového vzťahu,
ktorý by aj v prípade jej absencie vznikol priamo zo zákona v zmysle § 261 ods. 6 písm. d) Obchodného
zákonníka a na ktorý sa následne všade tam, kde by došlo ku konfliktu noriem obchodného práva
a občianskeho práva, použijú normy práva občianskeho. Ust. § 262 ods. 1 Obchodného zákonníka

výslovne umožňuje dohodu zmluvných strán, že ich záväzkový vzťah sa bude spravovať Obchodným
zákonníkom a táto možnosť nie je vylúčená ani pre oblasť záväzkových vzťahov, ktorých subjektom je
spotrebiteľ. Žiadne zákonné ustanovenie, ktoré by vo vzťahu so spotrebiteľom zakazovalo dohodu podľa
§ 262 ods. 1 Obchodného zákonníka, neexistuje.

45. Vnáslednýchvzájomnýchvyjadreniach(§374ods.1,2,3CSP)zotrvalistranynasvojichdoterajších
stanoviskách, navrhli odvolaniu v rozsahu, v ktorom toto podali, vyhovieť a naopak nevyhovieť návrhu
protistrany a touto napadnutú časť rozsudku ako vecne správnu potvrdiť.46. Uznesením č. k. 1CoCsp/18/2023-422 z 12.10.2023 odvolací súd podľa § 162 ods. 1 písm. c) CSP
konanie v prejednávanej veci prerušil a predložil vec Súdnemu dvoru Európskej únie na zodpovedanie
otázok:

A.1 Má sa článok 10 ods. 2 písm. c) Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla
2008, o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení Smernice Rady 87/102/EHS (Ú. v. EÚ L 133,
2008, s. 66) (ďalej aj „Smernica 2008/48“) vykladať v tom zmysle, že zrozumiteľnej a stručnej zmluvnej
podmienke o dĺžke trvania zmluvy o úvere
- zodpovedá explicitné vymedzenie časového úseku trvania zmluvy o úvere akým je napríklad dátumové

ohraničenie vzniku a zániku zmluvy (od... do...), prípadne kalendárnymi časovými údajmi ako sú
napríklad mesiace alebo roky (napríklad na dobu jedného roka), alebo
- postačí, ak spotrebiteľ si dĺžku trvania zmluvy vypočíta alebo inak odvodí z ustanovení zmluvy ako
napríklad z počtu mesačných splátok alebo okamihu úplného vrátenia úveru?

A.2 Má sa článok 10 ods. 2 písm. c) Smernice 2008/48/ES vykladať v tom zmysle, že údaj v úverovej

zmluve o dĺžke trvania zmluvy o úvere vymedzuje obdobie „počas transakcie“ na účely článku 3 ods.
1 Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2005/29/ES z 11. mája 2005 o nekalých obchodných
praktikách podnikateľov voči spotrebiteľom na vnútornom trhu, ktorou sa mení a dopĺňa Smernica rady
83/450/EHS, Smernica Európskeho parlamentu a Rady 97/7/ES, 98/27/ES a 2002/65/ES a nariadenie
Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2006/2004 (v ďalšom texte aj „Smernica 2005/29“ alebo

„Smernica o nekalých obchodných praktikách“)?

B Či článok 10 ods. 2 písm. g) Smernice 2008/48/ES v časti „zrozumiteľne a stručne“ a „všetky
predpoklady použité na výpočet tejto miery“ sa má vykladať tak, že predpoklad na výpočet ročnej
percentuálnej miery nákladov (RPMN)

- musia byť v zmluve explicitne označené ako predpoklady použité na výpočet RPMN, alebo
- spotrebiteľ si má príslušný predpoklad na výpočet RPMN v zmluvných podmienkach sám identifikovať?

47. Súdny dvor Európskej únie na základe tohto uznesenia odvolacieho súdu rozhodol v prejednávanej
veci rozsudkom sp. zn. C-677/23 z 23.1.2025 tak, že určil, že článok 10 ods. 2 písm. c) Smernice

Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008, o zmluvách o spotrebiteľskom úvere
a o zrušení Smernice Rady 87/102/EHS, zmenenou Smernice komisie 2011/90/EÚ zo 14. novembra
2011 sa má vykladať v tom zmysle, že zmluva o úvere nemusí nevyhnutne výslovne uvádzať dĺžku
trvania zmluvy pokiaľ podmienky tejto zmluvy umožňujú spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou určiť
túto dĺžku. Článok 10 ods. 2 písm. g) Smernice 2008/48 zmenenej Smernicou 2011/90 sa má vykladať

v tom zmysle, že predpoklady použité na výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov (RPMN) musia
byť výslovne uvedené v zmluve o úvere a v tejto súvislosti nestačí, aby ich spotrebiteľ mohol sám
identifikovať preskúmaním podmienok tejto zmluvy.

48. V závislosti od toho odvolací súd prejednal vec podľa § 378 ods. 1 CSP a nasl., a to bez nariadenia

odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a zistil, že odvolanie žalobcov je dôvodné,
zatiaľ čo odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

49. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu, na základe ktorého správne
zistil skutkový stav, avšak jeho rozhodnutie je len čiastočne správne.

50. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, každý spotrebiteľ má právo na
ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.

51. Podľa § 3 ods. 5 vety prvej citovaného zákona, proti porušeniu práv a povinností ustanovených

zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany
svojho práva.

52. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

53. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky
iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to
na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorýchobsahomaleboúčelomjeobchádzanietohtoustanovenia,súneplatné.Navšetkyprávnevzťahy,ktorých
účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by
sa inak mali použiť normy obchodného práva.

54. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

55. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení

spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.

56. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú

hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne
a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

57. Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa
nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol

ovplyvniť ich obsah.

58. Podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia
dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

59. Podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej
zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré
a)
má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy,
b)

dovoľujú dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa bez súhlasu
spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky
spotrebiteľa,
c)
vylučujú alebo obmedzujú zodpovednosť dodávateľa za konanie alebo opomenutie, ktorým sa

spotrebiteľovi spôsobila smrť alebo ujma na zdraví,
d)
vylučujú alebo obmedzujú práva spotrebiteľa pri uplatnení zodpovednosti za vady alebo zodpovednosti
za škodu,
e)

umožňujú dodávateľovi, aby spotrebiteľovi nevydal ním poskytnuté plnenie aj v prípade, ak spotrebiteľ
neuzavrie s dodávateľom zmluvu alebo od nej odstúpi,
f)
umožňujú dodávateľovi odstúpiť od zmluvy bez zmluvného alebo zákonného dôvodu a spotrebiteľovi
to neumožňujú,

g)
oprávňujú dodávateľa, aby bez dôvodov hodných osobitného zreteľa vypovedal zmluvu uzavretú na
dobu neurčitú bez primeranej výpovednej lehoty,
h)
prikazujú spotrebiteľovi, aby splnil všetky záväzky aj vtedy, ak dodávateľ nesplnil záväzky, ktoré vznikli,

i)
umožňujú dodávateľovi jednostranne zmeniť zmluvné podmienky bez dôvodu dohodnutého v zmluve,
j)
určujú, že cena tovaru alebo služieb bude určená v čase ich splnenia, alebo dodávateľa oprávňujú na
zvýšenie ceny tovaru alebo služieb bez toho, aby spotrebiteľ mal právo odstúpiť od zmluvy, ak cena

dohodnutá v čase uzavretia zmluvy je podstatne prekročená v čase splnenia,
k)
požadujúodspotrebiteľa,ktorýnesplnilsvojzáväzok,abyzaplatilneprimeranevysokúsumuakosankciu
spojenú s nesplnením jeho záväzku,l)
obmedzujú prístup k dôkazom alebo ukladajú spotrebiteľovi povinnosti niesť dôkazné bremeno, ktoré
by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, mala niesť iná zmluvná strana,

m)
v prípade čiastočného alebo úplného nesplnenia záväzku zo strany dodávateľa neprimerane obmedzujú
alebo vylučujú možnosť spotrebiteľa domáhať sa svojich práv voči dodávateľovi vrátane práva
spotrebiteľa započítať pohľadávku voči dodávateľovi,
n)

spôsobujú, že platnosť zmluvy uzatvorenej na dobu určitú sa po uplynutí obdobia, na ktorú bola zmluva
uzavretá, predĺži, pričom spotrebiteľovi priznávajú neprimerane krátke obdobie na prejavenie súhlasu
s predĺžením platnosti zmluvy,
o)
oprávňujú dodávateľa rozhodnúť o tom, že jeho plnenie je v súlade so zmluvou, alebo ktoré priznávajú
právo zmluvu vykladať iba dodávateľovi,

p)
obmedzujú zodpovednosť dodávateľa, ak bola zmluva uzavretá sprostredkovateľom, alebo vyžadujú
uzavretie zmluvy prostredníctvom sprostredkovateľa v osobitnej forme,
r)
umožňujú, aby bol spor medzi stranami riešený v rozhodcovskom konaní bez splnenia podmienok

ustanovených osobitným zákonom,
s)
požadujú, aby spotrebiteľ poskytol zabezpečenie splnenia svojho záväzku v hodnote neprimerane
vyššej, ako je výška jeho záväzku vyplývajúca zo spotrebiteľskej zmluvy v čase uzavretia dohody o
zabezpečení splnenia záväzku spotrebiteľa,

t)
požadujú od spotrebiteľa plnenie za službu, ktorej poskytnutie dodávateľom v prevažnej miere nesleduje
záujmy spotrebiteľa,
u)
požadujú od spotrebiteľa, aby bol neprimerane dlho viazaný zmluvou aj keď pri uzavieraní zmluvy bolo

zrejmé, že predmet zmluvy možno dosiahnuť v podstatne kratšom čase,
v)
požadujú od spotrebiteľa uhradenie plnení, o ktorých spotrebiteľ nebol pred uzavretím zmluvy
preukázateľne informovaný, ktorých úhrada nebola upravená v zmluve alebo za ktoré spotrebiteľ
nedostáva dohodnuté protiplnenie,

w)
požadujú, aby spotrebiteľ poskytoval alebo poukazoval tretej osobe alebo v prospech tretej osoby
akékoľvek plnenie plynúce zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiace so spotrebiteľskou zmluvou, ktoré
v prevažnej miere nesleduje jeho záujmy, alebo aby plnil v súvislosti s týmto plnením akékoľvek záväzky
tretej osobe.

60. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

61. Podľa § 53a ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v

spotrebiteľskej zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah
zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za
neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu
takejto podmienky, dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s
rovnakým významom v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy,

ak mu na základe takejto podmienky súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť
škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca
dodávateľa.

62. Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou

sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred
vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú,
alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.63. Podľa § 298 ods. 1 CSP, súd môže v rozsudku, ktorý sa týka spotrebiteľského sporu, aj bez návrhu
vysloviť, že určitá zmluvná podmienka používaná dodávateľom v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných
zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou je neprijateľná; v takom prípade súd

uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky, ako bolo dohodnuté v spotrebiteľskej
zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou.

64. Podľa § 298 ods. 2 CSP, ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve
alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou za neplatnú z dôvodu

neprijateľnosti takej zmluvnej podmienky, nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takej zmluvnej
podmienky alebo mu na základe takej zmluvnej podmienky uložil povinnosť vydať spotrebiteľovi
bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie, súd aj bez
návrhu výslovne uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky, ako bolo dohodnuté v
spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou.

65. Podľa § 9 ods. 2 citovaného zákona, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí
podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:
a)
druh spotrebiteľského úveru,
b)

obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,
miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu;
ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom
finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u
veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu,

c)
adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
d)
meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,
e)

identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa okamihom
odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto
tovaru alebo službe spotrebiteľom,
f)
dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,

g)
celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
h)
opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo
služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo

ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere,
i)
úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo
referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,
ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,

podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové
sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových
sadzbách spotrebiteľského úveru,
j)
ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané

na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,
k)
výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa
budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami

spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,
l)právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa
amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek
počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

m)
súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a
nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny,
n)
prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú platobné

transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie platobných
prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy o
spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť,
o)
úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej
úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

p)
upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,
q)
veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,
r)

výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe,
s)
informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia,
t)
právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení

spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred
lehotou splatnosti podľa § 16,
u)
spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
v)

informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
w)
právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo uplatniť,
a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť čerpanú istinu
a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej výpočtu,

x)
názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23,
y)
priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu
podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;

platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver
pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej
hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota
ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny
štvrťrok.

66. Podľa § 11 ods. 1 citovaného zákona, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a
bez poplatkov, ak
a)
zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1,

b)
zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y),
c)
zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie
alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 alebo

d)
v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v
neprospech spotrebiteľa,
e)veriteľ spotrebiteľský úver poskytne finančnými prostriedkami v hotovosti.

67. V prejednávanej veci bolo nepochybne preukázané, že žalobcovia uzavreli so žalovaným písomnú

zmluvu o splátkovom úvere pod č. XXXXXXXXXX, ktorou im bol poskytnutý úver vo výške 3.000,- eur
s konkretizovaním podmienok bližšie špecifikovaných v tejto zmluve tak, ako to správne zistil súd prvej
inštancie s tým, že išlo o spotrebný úver „Na čokoľvek“.

68. Pokiaľ ide o predmetnú zmluvnú podmienku týkajúcu sa časti I, článok III Záverečné ustanovenia,

bod 7, o tom, že vzájomné právne vzťahy účastníkov zmluvy a sporových strán v tomto konaní sa budú
podľa § 262 Obchodného zákonníka spravovať podľa príslušných ustanovení Obchodného zákonníka,
súd prvej inštancie správne uzavrel, že ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku, pričom ust. § 54 ods. 1
Občianskeho zákonníka v nadväznosti na ust. § 298 ods. 1, 2 CSP plne odôvodňujú takýto postup súdu
prvej inštancie s tým, že ide o zmluvnú podmienku, ktorá nepochybne spôsobuje značnú nerovnováhu
v právach a povinnostiach účastníkov zmluvy, a to v neprospech spotrebiteľov.

69. Pokiaľ ide o odvolacie námietky žalovaného o nemožnosti určenia neprijateľnosti a teda neplatnosti
predmetných zmluvných podmienok z dôvodu procesnej neprípustnosti takejto žaloby, tieto námietky
vyhodnotil odvolací súd ako nedôvodné. Ako správne konštatoval súd prvej inštancie, Najvyšší súd SR
vyslovil, že v prípade žaloby spotrebiteľa o určenie/vyslovenie neprijateľnosti alebo neplatnosti zmluvnej

podmienky nie je potrebné tvrdiť a preukazovať naliehavý právny záujem Ide o osobitný druh žaloby
patriacej spotrebiteľovi s cieľom domáhať sa proti porušiteľovi ochrany svojho práva pred neprijateľnými
podmienkami na súde, ktorá má podklad v osobitných predpisoch (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.
zn. 6Cdo 27/2018 z 28.3.2019).

70. Občiansky zákonník v ust. § 53 ods. 1 priamo uvádza, že spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). S akoukoľvek neprijateľnou podmienkou
upravenou v spotrebiteľskej zmluve sa spája sankcia neplatnosti, čo priamo vyplýva z ust.§ 53 ods. 5
Občianskeho zákonníka.

71. Ust. § 3 ods. 5 veta prvá zákona č. 250/2007 Z. z. v znení neskorších predpisov priamo umožňuje
spotrebiteľovi proti porušeniu práv a povinnosti ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa
domáhať sa ochrany svojho práva proti porušiteľovi na súde.

72. Možnosť určenia niektorej zmluvnej podmienky v spotrebiteľskej zmluve za neprijateľnú, a teda
neplatnú, priamo vyplýva aj z ust. § 53a Občianskeho zákonníka. Vychádzajúc z tohto ustanovenia, ak
súdurčilniektorúzmluvnúpodmienkuvspotrebiteľskejzmluve,ktorásauzatváravoviacerýchprípadoch
a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje alebo vo všeobecných
obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takej podmienky alebo nepriznal plnenie

dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky, dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto podmienky
alebo podmienky s rovnakým významom v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú
povinnosť aj vtedy, ak mu na základe takejto podmienky súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné
obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má
aj právny nástupca dodávateľa.

73. Ak žalovaný vo svojom odvolaní poukazuje na § 137 CSP, ktorý uvádza obsah žaloby, teda
čo možno žalobou požadovať, tak tam uvedený výpočet žalôb je len príkladmý, čo vyplýva z
uvodzovacej vety „Žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o“. Nie sú teda vylúčené ani
iné druhy žalôb. Samotný procesný kódex - Civilný sporový poriadok potom v § 298 ods. 1 CSP

uvádza, že súd môže v rozsudku, ktorý sa týka spotrebiteľského sporu, aj bez návrhu vysloviť, že
určitá zmluvná podmienka používaná dodávateľom v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných
dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou je neprijateľná; v takom prípade súd uvedie vo
výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky, ako bolo dohodnuté v spotrebiteľskej zmluve alebo v
iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou. Žaloba o určenie neprijateľnosti

zmluvnej podmienky v spotrebiteľskej zmluve je teda procesne prípustná.

74. Najvyšší súd SR v uznesení z 30.5.2019, sp. zn. 2Co/1/2018 uviedol.: „Odvolací súd v nadväznosti
uvádza, že zmyslom konania o abstraktnej kontrole v spotrebiteľských veciach je vysloviť neprijateľnosťzmluvných podmienok v spotrebiteľských zmluvách alebo určiť obchodnú praktiku za nekalú mimo
rámca všeobecného sporu medzi spotrebiteľom a dodávateľom. Zároveň však treba dodať, že možnosť
súdu vysloviť neúčinnosť zmluvnej podmienky aj v individuálnom prípade a s účinkami inter partes

zostáva zachovaná aj v režime spotrebiteľského sporu (pozri § 298 CSP). Abstraktná kontrola
neprijateľnosti zmluvných podmienok však prebieha mimo rámca konkrétneho konania, na podnet
špecifickylegitimovanýchsubjektov(§302CSP)asošpecifickýmiúčinkamitohtorozsudku(§306CSP).

75. Odvolací súd pripomína, že podľa ustálenej judikatúry je vnútroštátny súd povinný ex offo

posúdiť nekalú povahu zmluvnej podmienky patriacej do pôsobnosti Smernice 93/13, a tým odstrániť
nerovnováhu existujúcu medzi spotrebiteľom a predajcom alebo dodávateľom, a to hneď ako je
oboznámený s právnymi a so skutkovými okolnosťami potrebnými na tento účel (rozsudok z 11.
marca 2020, Lintner, C-511/17, EU:C:2020:188, bod 26 a citovaná judikatúra). V prípade neexistencie
uvedených právnych a skutkových okolností musí mať vnútroštátny súd rozhodujúci v spore medzi
spotrebiteľom a predajcom alebo dodávateľom možnosť ex offo nariadiť vykonávanie dôkazov s cieľom

zistiť, či ustanovenie nachádzajúce sa v zmluve, ktorá je predmetom sporu, patrí do pôsobnosti tejto
smernice (pozri v tomto zmysle rozsudok z 11. marca 2020, Lintner, C-511/17, EU:C:2020:188, body 36
a 37 a citovanú judikatúru).

76. V tomto kontexte Súdny dvor už viackrát zdôraznil, že vnútroštátny súd má ex offo posúdiť nekalú

povahu zmluvnej podmienky patriacej do pôsobnosti Smernice 93/13, a tým odstrániť nerovnováhu
medzi spotrebiteľom a predajcom alebo dodávateľom, hneď ako je oboznámený s právnymi a so
skutkovými okolnosťami potrebnými na tento účel (rozsudky zo 14. marca 2013, Aziz, C-415/11,
EU:C:2013:164, bod 46 a citovaná judikatúra; z 21. decembra 2016, Gutiérrez Naranjo a i., C-154/15,
C-307/15 a C-308/15, EU:C:2016:980, bod 58, ako aj z 26. januára 2017, Banco Primus, C-421/14,

EU:C:2017:60, bod 43). Okrem toho Smernica 93/13, ako vyplýva z jej článku 7 ods. 1 v spojení s
jej dvadsiatym štvrtým odôvodnením, ukladá členským štátom povinnosť stanoviť primerané a účinné
prostriedky, ktoré by zabránili ďalšiemu uplatňovaniu nekalých podmienok v zmluvách uzatváraných so
spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo dodávateľov (rozsudok z 26. júna 2019, Addiko Bank, C-407/18,
EU:C:2019:537, bod 44 a citovaná judikatúra).

77. Aj keď Súdny dvor už opakovane a vzhľadom na požiadavky článku 6 ods. 1, ako aj článku 7
ods. 1 smernice 93/13 vymedzil spôsob, akým má vnútroštátny súd zabezpečiť ochranu práv, ktoré
spotrebiteľom vyplývajú z tejto smernice, nič to nemení na skutočnosti, že právo Únie v zásade
neharmonizuje konania uplatniteľné na skúmanie údajne nekalej povahy zmluvnej podmienky a že tieto

konania teda patria do vnútroštátneho právneho poriadku členských štátov, avšak pod podmienkou,
že nesmú byť menej výhodné ako tie, ktorými sa spravujú podobné situácie vo vnútroštátnom práve
(zásada ekvivalencie), a nesmú v praxi znemožňovať alebo príliš sťažovať výkon práv poskytnutých
spotrebiteľom právom únie (zásada efektivity) (pozri najmä rozsudok z 26. júna 2019, Addiko Bank,
C-407/18, EU:C:2019:537, body 45 a 46, ako aj citovanú judikatúru)

78. Článok 6 ods. 1 a článok 7 ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa majú vykladať v tom zmysle, že bránia vnútroštátnej
právnej úprave, ktorá neumožňuje, aby súd rozhodujúci o nariadení výkonu rozhodnutia, na ktorý bola
podaná námietka proti exekúcii, posúdil ex offo alebo na návrh spotrebiteľa nekalú povahu podmienok

zmluvy uzavretej medzi spotrebiteľom a predajcom alebo dodávateľom, ktorá je exekučným titulom,
pokiaľ súd rozhodujúci vo veci samej, na ktorý môže byť podaná samostatná žaloba podľa všeobecného
práva na účely preskúmania potenciálne nekalej povahy podmienok takejto zmluvy, je oprávnený
prerušiť exekučné konanie dovtedy, kým nerozhodne vo veci samej, len vtedy, ak je zložená zábezpeka,
ktorej výška môže odradiť spotrebiteľa od toho, aby takúto žalobu podal a zotrval na nej (pozri v ďalšom

rozsudok Súdneho dvora (veľká komora) zo dňa 17. mája 2022 vo veci C-725/19).

79. Odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie o neprijateľnosti zmluvnej úpravy
o voľbe Obchodného zákonníka. Podľa dojednania obsiahnutého v zmluve v časti I., článok III
Záverečné ustanovenia, bod 7., vzájomné právne vzťahy sa mali v súlade s ust. § 262 OZ spravovať

podľa príslušných ustanovení Obchodného zákonníka. Je teda nepochybné, že ustanoveniami
Obchodného zákonníka sa mali riadiť všetky vzťahy medzi žalobcami a žalovaným bez akýchkoľvek
výnimiek. Obchodný zákonník pritom úpravu neprijateľných zmluvných podmienok neobsahoval.
Cieľom dojednania o výlučnej aplikácii ustanovení Obchodného zákonníka zo strany žalovaného boloznemožnenie aplikácie právnych predpisov zameraných na ochranu spotrebiteľa na vzniknutý právny
vzťah.

80. Správne súd prvej inštancie poukázal na novelu Občianskeho zákonníka účinnej od 1.4.2015, ktorá
doplnila ustanovenie § 52 ods. 2 o tretiu vetu, podľa ktorej na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak
mali použiť normy obchodného práva. Právny predpis, ktorého súčasťou je toto ustanovenie, nemá
prechodné ustanovenia, čo znamená, že sa vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred účinnosťou

tohto právneho predpisu. Tento záver priamo vyplýva nielen z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky zo dňa 21.4.2015 vydaného vo veci 3MCdo 14/2014, ale aj z rozsudku Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky zo dňa 28.5.2015 vydaného vo veci 8MCdo 13/2014.

81. Podľa ust. § 54 ods. 1 OZ, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu
odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich

práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú alebo si inak
zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V ust. § 54 ods. 1 OZ je obsiahnuté všeobecné pravidlo, podľa
ktorého v prípade uzatvárania spotrebiteľských zmlúv treba dodržiavať právnu úpravu spotrebiteľských
zmlúv. Toto pravidlo má pôsobiť aj preventívne, teda slúži na vyjadrenie toho, v akom zmysle má
dodávateľ pripravovať podmienky spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sú v zákone zakotvené pre uzatváranie

konkrétnych spotrebiteľských zmlúv. Týchto zákonom ustanovených podmienok sa spotrebiteľ nemôže
vopred vzdať. Preto by bolo neplatné aj také dojednanie v spotrebiteľskej zmluve, v ktorej by spotrebiteľ
dal súhlas na neakceptovanie zákonom ustanovenej podmienky, či obchádzanie niektorej neprijateľnej
podmienky. To by v konečnom dôsledku zhoršilo jeho zmluvné postavenie. Podmienky spotrebiteľských
zmlúv upravené v zákone sú vo vzťahu k spotrebiteľovi kogentné, keďže nepripúšťajú odchýlnu úpravu,

ktorou by sa zhoršilo postavenie spotrebiteľa. Dojednanie použitia ustanovení Obchodného zákonníka
na právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, za situácie, ak v súlade s ust. § 52 ods. 2 OZ, na
tieto právne vzťahy sa vždy musia prednostne použiť ustanovenia Občianskeho zákonníka, predstavuje
neprijateľnú zmluvnú podmienku. Súd prvej inštancie preto správne postupoval, ak takúto zmluvnú
podmienku vyhlásil za neprijateľnú.

82. K námietke porušenia práva na spravodlivý proces odvolací súd poznamenáva, že nezávislosť
rozhodovania súdov sa musí uskutočňovať v ústavnom a v zákonnom procesnoprávnom a
hmotnoprávnom rámci. Procesnoprávny rámec predstavujú predovšetkým princípy riadneho a
spravodlivého procesu, ako vyplývajú z čl. 46 ods. 1 a násl. Ústavy SR a z čl. 6 ods. 1 Dohovoru.

Jednýmztýchtoprincípov,predstavujúcimsúčasťprávanaspravodlivýprocesavylučujúcimľubovôľupri
rozhodovaní, je aj povinnosť súdu svoje rozhodnutie odôvodniť, a to spôsobom zakotveným v ust. § 220
ods. 2 CSP, ktoré stanovuje základné obsahové náležitosti a kvalitatívne požiadavky na odôvodnenie
rozsudku a jeho záväznú logickú štruktúru. Odvolací súd uvádza, že táto odvolacia námietka nebola
naplnená.

83. Za týchto okolností nemožno súhlasiť s odvolacou argumentáciou žalovaného spočívajúcou v tom,
že súd prvej inštancie nevykonal dostatočným spôsobom test existencie značnej nerovnováhy na škodu
spotrebiteľa, a to na základe analýzy vnútroštátnych predpisov.

84. Súd prvej inštancie totiž predovšetkým v bode 38. napadnutého rozsudku sa týmito okolnosťami
zaoberal, poukázal na rozpor tejto zmluvnej podmienky s aktuálnou právnou úpravou a konštatoval, že
táto podmienka napĺňa všetky atribúty neprijateľnosti v zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
Je tomu tak preto, že všetky vzťahy bez výnimky podľa tohto zmluvného dojednania by sa mali riadiť
Obchodným zákonníkom, a to napriek tomu, že ide o spotrebiteľskú zmluvu, ktorá sa posudzuje podľa

noriem Občianskeho práva.

85. Z toho vyplýva, že predmetná značná nerovnováha je daná na škodu spotrebiteľov (žalobcov),
pričom nemožno súhlasiť s odvolacou argumentáciou žalobcu spočívajúcou o možnosti paralelnej voľby
Obchodného zákonníka ako základného právneho predpisu, ktorým sa budú riadiť vzťahy účastníkov

predmetnej úverovej zmluvy a zároveň použitia Občianskeho zákonníka v prípade konfliktu noriem
obchodného práva a občianskeho práva. Takýto záver je len konštrukciou žalovaného, uvedenou
v jeho odvolaní, avšak nevyplýva z textu predmetnej zmluvnej podmienky,treba konštatovať, že súd
prvej inštancie správne postupoval, pokiaľ túto zmluvnú podmienku v zmysle bodu II. napadnutéhorozsudku určil za neprijateľnú zmluvnú podmienku, a preto postupom podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací
súd rozsudok v časti o určenie neprijateľnosti predmetnej neprijateľnej podmienky ako vecne správny
potvrdil.

86. So zreteľom na citovaný rozsudok Súdneho dvora Európskej únie sp. zn. C-677/23 z 23.1.2025
je však potrebné konštatovať, že súd prvej inštancie nepostupoval správne pokiaľ zamietol žalobu
o určenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti predmetného úveru a o vydanie bezdôvodného obohatenia.

87. Treba súhlasiť so závermi súdu prvej inštancie uvedenými v bode 50. napadnutého rozsudku,
z ktorých vyplýva, že dobu trvania zmluvy a termín konečnej splatnosti úveru je možné v prejednávanej
veci si vyvodiť z textu samotnej zmluvy. Z tejto zmluvy totiž vyplýva, že prvá splátka bude splatná
po mesiaci od dátumu poskytnutia úveru a termín konečnej splatnosti bol uvedený na 78 mesiacov
po poskytnutí úveru, a to do 15. dňa v poslednom mesiaci. Za týchto okolností v kontexte so
závermi Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-677/23 možno konštatovať, že dĺžku trvania zmluvy

v prejednávanej veci si môžu spotrebitelia bez ťažkosti a s istotou určiť na základe vyššie uvedených
okolností, teda na základe splatnosti prvej splátky, ako aj celkového počtu splátok, na ktorého je
táto úverová zmluva viazaná. Vo svetle tohto rozsudku Súdneho dvora Európskej únie teda túto
argumentáciu žalobcov uvedenú v ich odvolaní nemožno akceptovať.

88. Na druhej strane je však odvolací súd toho názoru, že boli splnené podmienky pre určenie
bezúročnosti a bezpoplatkovosti predmetného úveru na základe toho, že predmetná úverová zmluva
neobsahuje náležite informácie o všetkých predpokladoch použitých na výpočet ročnej percentuálnej
miery nákladov (RPMN), ktorá sa na predmetnú úverovú zmluvu vzťahuje.

89. V tomto smere treba vychádzať z článku 19 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES
z 23.4.2008, podľa ktorého (ods. 1) ročná percentuálna miera nákladov, ktorá sa na ročnom základe
rovná aktuálnej hodnote všetkých záväzkov (čerpania, splátky a poplatky), budúcich alebo súčasných,
na ktorých sa dohodli veriteľ a spotrebiteľ, sa vypočíta na základe matematického vzorca uvedeného
v prílohe I., časti I. Podľa ods. 2 článku 19 tejto smernice, na účel výpočtu ročnej percentuálnej miery

nákladov sa určia celkové náklady spotrebiteľa spojené s úverom s výnimkou poplatkov, ktoré musí
spotrebiteľ zaplatiť za nedodržanie akýchkoľvek záväzkov ustanovených v zmluve o úvere a iných
poplatkov, okrem kúpnej ceny, ktorú je povinný zaplatiť za kúpu tovaru alebo služieb bez ohľadu na to, či
sa transakcia vykoná v hotovosti alebo na úver. Náklady na vedenie účtu, na ktorom sa zaznamenávajú
platobné transakcie a čerpanie, náklady na používanie platobných prostriedkov na platobné transakcie

a čerpanie a ostatné náklady.

90. Pokiaľ ide o slovenské právo, treba konštatovať, že predpoklady pre výpočet RPMN sú súčasťou
údajov, ktoré sa komponujú do vzorca pre výpočet RPMN a tento vzorec – tzv. základná rovnica
vyjadrujúca rovnosť poskytnutého spotrebiteľského úveru na jednej strane a splátok a poplatkov na

strane druhej, je uvedená v prílohe č. 2 zákona č. 129/2010 Z. z.

91. Vychádzajúc z týchto zdrojov treba konštatovať, že do výpočtu RPMN sú zahrnuté všetky
náklady spojené s úverom, teda výška úveru, ktorý poskytne, doba splácania úveru, náklady spojené
s poskytnutím úveru (ako napríklad spracovateľský poplatok, poistenie), výška mesačných splátok,

úroková sadzba, ako aj poplatky spojené s úverom, a to buď jednorazové poplatky, ktoré spotrebiteľ musí
zaplatiť na začiatku alebo v priebehu úverového vzťahu, alebo pravidelné poplatky, ktoré spotrebiteľ platí
mesačne spolu so splátkou úveru alebo v akejkoľvek inej periodicite, teda napríklad poistenie úveru.

92. Tieto údaje však predmetná zmluva o úvere, ktorá bola medzi sporovými stranami uzavretá,

neobsahuje v pre spotrebiteľa zrozumiteľnej, transparentnej a jasne označenej podobe, pričom v časti I,
I. Základné podmienky – predpoklady použité na výpočet RPMN, o ktorú sa oprel pri odôvodnení svojho
rozhodnutia súd prvej inštancie, uvádza zmluva len všeobecné rámcové okolnosti týkajúce sa toho, že
dlžník bude plniť svoje povinnosti za podmienok a v lehotách uvedených v úverovej zmluve, pričom
dohodnutý typ a výška úrokovej sadzby platí až do skončenia úverového vzťahu za predpokladu, že

dlžníkpočasceléhoobdobiatrvaniaúverovéhovzťahuspĺňapodmienkypreposkytnutiezľavyzúrokovej
sadzby uvedené vo zverejnení.93. Tieto údaje však v zmysle vyššie uvedeného nie sú skutočnými predpokladmi pre výpočet RPMN,
ale sú len všeobecným rámcom, ktorý sa používa pri výpočte ročnej percentuálnej miery nákladov.

94. Za týchto okolností treba konštatovať, že predmetná spotrebiteľská zmluva nespĺňa požiadavky vo
vzťahu k povinnosti zakotvenej v § 9 ods. 2 písm. j) ZoSÚ v znení platnom ku dňu zavretia predmetnej
úverovej zmluvy, a to v podobe uvedenia všetkých predpokladov použitých pre výpočet tejto ročnej
percentuálnejmierynákladov.Takátoabsenciašpecifikácievšetkýchpredpokladovpoužitýchnavýpočet
RPMN nekorešponduje s rozsudkom Súdneho dvora Európskej únie aplikovateľným v tejto veci sp.

zn. C-677/23 z 23.1.2025, z ktorého vyplýva (v zmysle vyššie uvedeného), že predpoklady použité na
výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov (RPMN) musia byť výslovne uvedené v zmluve o úvere
a v tejto súvislosti nestačí, aby ich spotrebiteľ mohol sám identifikovať preskúmaním podmienok tejto
zmluvy. Z tohto rozhodnutia Súdneho dvora i z citovaného slovenského právneho predpisu taktiež
vyplýva, že uvedenie len samotnej percentuálnej sadzby RPMN (v prejednávanej veci 17,93 %) nestačí.

95. Táto absencia špecifikácie predpokladov použitých pre výpočet RPMN má potom dôsledok uvedený
v § 11 ods. 1 písm. b) ZoSÚ, teda pre nedodržanie ust. § 9 ods. 2 písm. j) ZoSÚ sa predmetný
spotrebiteľský úver považuje za bezúročný a bez poplatkov.

96. Za týchto okolností, ako bolo zistené dokazovaním na súde prvej inštancie, žalobcovia preplatili

predmetný úver o sumu, ktorá je predmetom tohto konania, t. j. 264,95 eur a so zreteľom na bezúročnosť
a bezpoplatkovosť predmetného úveru vzniklo žalovanému v tejto výške bezdôvodné obohatenie.

97. Preto postupom podľa § 388 CSP odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie a vyhovel
žalobe o určenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru, ako aj o vydanie bezdôvodného obohatenia

(výrok I. napadnutého rozsudku), pričom zaviazal žalovaného na zaplatenie bezdôvodného obohatenia
vo výške 264,95 eur, a to vrátane úroku z omeškania.

98. Úrok z omeškania je v zmysle žaloby počítaný od druhého dňa po doručení žaloby žalovanému
(žaloba doručená 16.2.2022, č.l. 93 spisu), a preto úrok z omeškania možno počítať od 18.2.2022,

nakoľko po doručení žaloby 17.2.2022 mal možnosť žalovaný plniť.

99. Tento úrok z omeškania vychádza z ust. § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. v znení platnom
a účinnom ku prvému dňu omeškania žalovaného, predstavuje 5 % a vychádza z toho, že ide o úrok o 5
percentuálnych bodov vyšší ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky, platná k prvému

dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. V čase začiatku omeškania žalovaného s plnením, ktoré je
predmetom tohto konania, bola úroková sadzba ECB pre hlavné finančné operácie 0,00 %, a preto úrok
z omeškania predstavuje výšku 5 %.

100. V závislosti od toho, že odvolací súd postupom podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil rozsudok

vo výroku o určení neprijateľnosti zmluvnej podmienky a zmenil výrok rozsudku súd prvej inštancie
o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru, ako aj o vydaní bezdôvodného obohatenia, treba konštatovať,
že žalobcovia mali takto v konaní plný úspech (aj vzhľadom na predchádzajúce rozhodnutia v tejto veci
– rozsudok súdu prvej inštancie č. k. 11Csp/20/2022-196 z 25.5.2022 a rozsudok odvolacieho súdu č.
k. 1CoCsp/24/2022-311 z 28.3.2022, ktorými boli ako neprijateľné určené iné dve zmluvné podmienky

predmetnej úverovej zmluvy, a to o poplatkoch za upomienku a o oboznámení sa so všetkými súčasťami
zmluvy), a preto postupom podľa § 396 ods. 2 CSP odvolací súd priznal žalobcom, ako úspešnej
sporovej strane, plný nárok na náhradu trov konania proti žalovanému, ktorý vo veci úspech nemal.

101. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu

treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).