Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, February 12, 2025

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 11Co/95/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4421200950
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 02. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Šišková

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2025:4421200950.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šiškovej a členov senátu

JUDr. Dariny Vargovej a Mgr. Mareka Janigloša, v spore žalobkyne: A. B., nar. XX. XX. XXXX, C. D.
XXXX/XX, E., proti žalovanému: F. B., nar. XX. XX. XXXX, C. D. XXXX/XX, E., zastúpený: Advokátska
kanceláriaJUDr.VlastaSuchanová,s.r.o.,Podzámska32,NovéZámky,IČO:53344294,ovyporiadanie
bezpodielového spoluvlastníctva manželov, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Nové
Zámky č. k. 6C/9/2021-555 zo dňa 22. júla 2024, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku IV. a V. p o t v r d z u j e .

II. Žalovanému n e p r i z n á v a voči žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. určil, že do bezpodielového spoluvlastníctva
manželov patrí:

A/ Nehnuteľný majetok: 1. nehnuteľnosť, nachádzajúca sa v obci E., v katastrálnom území G. H., vedená
na liste vlastníctva číslo XX, parcely registra „C“ evidované na katastrálnej mape, parcelné číslo XXX/
X zastavaná plocha a nádvorie o výmere 408 m2, parcelné číslo XXX/X zastavaná plocha a nádvorie
o výmere 101 m2, ktorá je vo výlučnom bezpodielovom spoluvlastníctve manželov strán v pomere 1/1

k celku a 2. nehnuteľnosť, nachádzajúca sa v obci E., v katastrálnom území G. H., vedená na liste
vlastníctva číslo XX, parcely registra „C“ evidované na katastrálnej mape, na pozemku parcelné číslo
XXX/X dom so súpisným číslom XXXX, ktorá je vo výlučnom bezpodielovom spoluvlastníctve manželov
strán v pomere 1/1 k celku, spolu v celkovej hodnote nehnuteľného majetku 98.500,- eur.

B/ Hnuteľný majetok: 3) osobný automobil Škoda FABIA s evidenčným číslom C......hodnota 600,- eur,
zariadenie kuchyne: 4) sporák hodnota 60,- eur, 5) chladnička hodnota 100,- eur, 6) mikrovlnná rúra

nerezová hodnota 10,- eur, 7) mikrovlnná rúra biela hodnota 10,- eur, 8) umývačka riadu hodnota 100,-
eur. Zariadenie obývačky: 9) obývacia stena hodnota 200,- eur, 10) sedačka hodnota 150,-eur, 11)
konferenčný stolík hodnota 0,- eur, 12) televízor zn. Samsung s uhlopriečkou 105 cm hodnota 70,-
eur. Zariadenie spálne: 13) šatníková skriňa hodnota 50,- eur, 14) šatníková skriňa hodnota 65,- eur,
15) komoda hodnota 30,- eur, 16) komoda hodnota 30,- eur, 7) manželská posteľ hodnota 15,- eur, 8)
televízny stolík. hodnota 15,- eur, 19) televízor značky Orava s uhlopriečkou 80cm hodnota 70,- eur.
Zariadenie ostatné: 20) notebook ASUS hodnota 100,- eur, 21) notebook DELL hodnota 115,- eur, 22)

videorekordér hodnota 60,- eur, 23) odvlhčovač vzduchu hodnota 150,- eur. Zariadenie kúpeľne: 24)
pračka Bosch hodnota 0,- eur, 25) pračka Whirlpool hodnota 135,- eur, 26) sprchový kút hodnota 220,-
eur. Zariadenie garáže a dielne: 27) okružná píla hodnota 40,- eur, 28) motorová píla hodnota 60,- eur,
29) búracie kladivo hodnota 10,- eur, 30) brúska hodnota 20,- eur, 31) elektrické nožnice na živý plothodnota45,-eur,32)zváračkanaplastovévodovodnéakúrenársketrubkyhodnota45,-eur,33)kosačka
hodnota 60,- eur, 34) prerezávačka trávy hodnota 60,- eur, 35) regály a kufríky na náradie hodnota 20,-
eur, spolu v celkovej hodnote hnuteľného majetku 2.715,- eur. Spolu hodnota majetku patriaceho do

bezpodielového spoluvlastníctva manželov strán je vo výške 101 215,- eur.

C/ Pasíva: Stavebný úver zo zmluvy číslo 2533455 9 04 uzatvorenej medzi veriteľom Prvá stavebná
sporiteľňa a.s., Bajkalská 30, Bratislava, IČO: 31 335 004 a stranami ako dlžníkom, resp. ďalším
dlžníkom so zostatkom 3.584,77 eur.

2. Súd vyporiadal predmet bezpodielového spoluvlastníctva manželov strán tak, že:
- do výlučného vlastníctva žalobkyne prikázal: nehnuteľný majetok: 1. nehnuteľnosť, nachádzajúca sa v
obci E., v katastrálnom území G. H., vedená na liste vlastníctva číslo XX, parcely registra „C“ evidované
na katastrálnej mape, parcelné číslo XXX/X zastavaná plocha a nádvorie o výmere 408 m2, parcelné
číslo XXX/X zastavaná plocha a nádvorie o výmere 101 m2 a 2. nehnuteľnosť, nachádzajúca sa v obci

E., v katastrálnom území G. H., vedená na liste vlastníctva číslo XX, parcely registra „C“ evidované
na katastrálnej mape, na pozemku parcelné číslo XXX/X dom so súpisným číslom XXXX. Hnuteľný
majetok: zariadenie kuchyne: 4) sporák hodnota 60,- eur, 5) chladnička hodnota 100,- eur, 6) mikrovlnná
rúra nerezová hodnota 10,- eur, 7) mikrovlnná rúra biela hodnota 10,- eur, 8) umývačka riadu hodnota
100,- eur. Zariadenie obývačky: 9) obývacia stena hodnota 200,- eur, 10) sedačka hodnota 150,- eur,

11) konferenčný stolík hodnota 0,- eur. Zariadenie spálne: 13) šatníková skriňa hodnota 50,- eur, 14)
šatníková skriňa hodnota 65,- eur, 15) komoda hodnota 30,- eur, 16) komoda hodnota 30,- eur, 18)
televízny stolík hodnota 15,- eur, 19) televízor značky Orava s uhlopriečkou 80 cm hodnota 70,- eur.
Zariadenie ostatné: 20) notebook ASUS hodnota 100,- eur, 22) videorekordér hodnota 60,- eur, 23)
odvlhčovač vzduchu hodnota 150,- eur. Zariadenie kúpeľne: 25) pračka Whirlpool hodnota 135,- eur,

26) sprchový kút hodnota 220,- eur.
- do výlučného vlastníctva žalovaného prikázal: hnuteľný majetok: 3) osobný automobil Škoda FABIA
s evidenčným číslom C. hodnota 600,- eur. Zariadenie obývačky: 12) televízor zn. Samsung s
uhlopriečkou 105 cm hodnota 70,- eur. Zariadenie spálne: 17) manželská posteľ hodnota 15,- eur.
Zariadenie ostatné: 21) notebook DELL hodnota 115,- eur. Zariadenie kúpeľne: 24) pračka Bosch

hodnota0,-eur.Zariadeniegarážeadielne:27)okružnápílahodnota40,-eur,28)motorovápílahodnota
60,- eur, 29) búracie kladivo hodnota 10,- eur, 30) brúska hodnota 20,- eur, 31) elektrické nožnice na
živý plot hodnota 45,- eur, 32) zváračka na plastové vodovodné a kúrenárske trubky hodnota 45,- eur,
33) kosačka hodnota 60,- eur, 34) prerezávačka trávy hodnota 60,- eur, 35) regály a kufríky na náradie
hodnota 20,- eur.

Stavebný úver zo zmluvy číslo 2533455 9 04 uzatvorenej medzi veriteľom Prvá stavebná sporiteľňa
a.s., a stranami ako dlžníkom, resp. ďalším dlžníkom so zostatkom 3.584,77 eur súd prikázal k úhrade
žalobkyni.

Žalobkyni uložil povinnosť zaplatiť žalovanému titulom úplného vyrovnania hodnoty bezpodielového
spoluvlastníctva manželov sumu 31.600,16 eur do 90 dní po právoplatnosti rozsudku.

Žalobkyňu a žalovaného zaviazal k povinnosti spoločne a nerozdielne zaplatiť na účet súdu súdny
poplatok za vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov v sume 3.036,- eur do 3 dní po

právoplatnosti rozsudku.

Žiadnej zo strán nepriznal nárok na náhradu trov konania.

3. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 143, § 149 ods. 1, 3, § 150 Občianskeho zákonníka a ust.

§ 185 ods.1, 2, § 185 ods. 3 a § 262 ods. 1 k § 255 ods. 2 CSP.

4. Súd prvej inštancie tak rozhodol o návrhu žalobkyne na vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva
strán, ktoré zaniklo rozvodom manželstva, ktoré strany sporu uzatvorili dňa 07. 07. 2001 a ktoré zaniklo
rozvodom manželstva rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky 16P/42/2020-62 zo dňa 14. júla 2020,

ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 10. 08. 2020. Medzi stranami sporu nedošlo k uzavretiu dohody
ohľadom vyporiadania vecí patriacich do BSM.5. Po vykonanom dokazovaní súd prvej inštancie ustálil masu BSM tak, ako je uvedená v bode 1.
rozsudku a vyporiadal spôsobom, ako je uvedené v bode 2. tohto rozsudku. Mal preukázané, že strany
sporu nadobudli počas trvania manželstva nehnuteľnosť nachádzajúcu v obci E., v katastrálnom území

G. H., vedenej na LV č. XX, parcely registra „C“ evidované na katastrálnej mape, parcelné číslo XXX/
X, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 408 m2, parcelné číslo XXX/X zastavaná plocha a nádvorie o
výmere 101 m2, dom súp. č. XXX/X na parc. č. titulom kúpnej zmluvy zo dňa 27. 04. 2005 – V 2176/2005
(LV č. XX, obec E., katastrálne územie G. H.).

6. Žalobkyňa nadobudla do svojho výlučného vlastníctva na základe zmluvy o prevode vlastníctva
bytu zo dňa 30. 01. 2001, V 1431/01 byt č. XX nachádzajúci sa na 5. podlaží, vchod č. X bytového
domu – číslo súpisné XXXX, ktorý je postavený na parcelách číslo XXXX/XX a XXXX/XX, na ul. F. I.
X, v katastrálnom území obce E., a spoluvlastnícky podiel 3814/300407-in na spoločných častiach a
spoločných zariadeniach bytového domu číslo súpisné XXXX, a spoluvlastnícky podiel 3814/300407-
in k pozemku parcele číslo XXXX/XX, XXXX/XX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 461 m2,

zapísaný na LV č. XXXX kat. územie E.. Uvedená nehnuteľnosť bola dňa 02. 04. 2007 žalobkyňou ako
predávajúcou prevedená na základe kúpnej zmluvy na J. G. a manželky A. G., za kúpnu cenu 600.000,-
Sk (slovenských korún), vklad bol povolený 10. 05. 2007 pod číslom V 1935/07. Žalovaný čestným
prehlásením zo dňa 02. 04. 2007 prehlásil, že uznáva osobný finančný vklad žalobkyne vo výške
600.000,- Sk, ktorý vniesla do majetku ich BSM za odpredaj uvedeného bytu, ktorý nadobudla žalobkyňa

do výlučného vlastníctva pred uzavretím ich manželstva. Súčasťou tohto čestného prehlásenia je ďalej
konštatovanie žalovaného, že uvedené finančné prostriedky sa vynaložia na výstavbu ich rodinného
domu v E., časť G. H., C. D. XX.

7. Strany sporu ako predávajúci dňa 02. 11. 2005 previedli kúpnou zmluvou a zmluvou o zriadení

vecného bremena kupujúcemu nehnuteľnosť nachádzajúcu sa v obci E., katastrálne územie G. H.,
vedenej Správou katastra Nové Zámky na LV č. XX ako parcela č. XXX záhrady o výmere 551 m2 za
dohodnutú kúpnu cenu 180.000,- Sk.

8. V dedičskom konaní č. k. 16D 208/2015-16, Dnot. 25/2015 zo dňa 20. 04. 2015, vedenom pred

notárom JUDr. Annou Nagyovou, v dedičskej veci po poručiteľke K. L., nar. XX. XX. XXXX, zomrelej
01. 02. 2015, naposledy bytom E., C. L., M. L. X, žalobkyňa, ako jedna zo šiestich dedičov nadobudla
v spoluvlastníckom podiele 1/6 k celku nehnuteľnosti nachádzajúce sa v obci E., katastrálne územie
C. L., vedené na LV č. XXX, pozemky a stavba rodinný dom so súpisným číslom XXXX C. M. I.
XXX/X. Dedením nadobudnutý spoluvlastnícky podiel žalobkyne k nehnuteľnosti bol (spolu s ďalšími

spoluvlastníckymi podielmi zostávajúcich dedičov) predmetom vkladového konania na Okresnom úrade
Nové Zámky, katastrálny odbor V 4573/15, ktorý svojím rozhodnutím zo dňa 11. 09. 2015 povolil vklad
vlastníckeho práva k nehnuteľnosti v katastrálnom území C. L. vedenej na LV č. XXX v prospech N. J.
O. a N. F. O. v podiele 1/1 v BSM na základe kúpnej zmluvy uzatvorenej s predávajúcimi, medzi ktorými
figurovala aj žalobkyňa. Vklad bol povolený dňa 11. 09. 2015. Ešte predtým, dňa 17. 08. 2015, bolo na

osobný účet žalobkyne poukázaných 5.000,- eur, ktorá suma bola evidovaná ako dedičstvo po rodičoch.

9. Osvedčením o dedičstve 8D 640/2004, Dnot. 239/2005 zo dňa 28. 10. 2005, vydanom J. P. M.,
notárkou so sídlom v Nových Zámkoch, Forgáchova bašta 7 v dedičskej veci po poručiteľovi J. B., nar.
XX. XX. XXXX, zomrelý 23. 07. 1990, naposledy bytom E., G. H. XXX žalovaný nadobudol, ako jeden

zo štyroch dedičov v pomere 1/6 k celku nehnuteľnosti v obci E., katastrálne územie G. H., vedené
na LV č. XXX, pozemky a v pomere 1/18 k celku dom so súpisným číslom XXXX na parcele číslo
XXX, vedený na LV č. XXX, obec E., katastrálne územie G. H.. Táto skutočnosť sa premietla do LV č.
XXXX, obec E., katastrálne územie G. H., v ktorom žalovaný bol zapísaný ako podielový spoluvlastník v
spoluvlastníckom podiele 1/8 k celku a do LV č. XXX, obec E., katastrálne územie G. H., ktorý obsahuje

vlastnícke právo žalovaného v spoluvlastníckom podiele 1/4 k celku.

10.Znaleckýmposudkomč.50/2022N.Q.R.,H.X,E.,znalcapreodborstavebníctvo,odvetviepozemné
stavby a odhad hodnoty nehnuteľností zo dňa 03. 05. 2022 bola určená všeobecná hodnota sporných
nehnuteľností vo výške 98.500,- eur. Táto suma zostala pre obe strany akceptovateľná počas celého

trvania sporu.

11. Žalobkyňa v priebehu konania predložila súdu osvedčenie o evidencii vozidla EČV: C., pri ktorom je
za držiteľa vedený žalovaný od 01. 01. 2003.12. Okrem vyššie uvedených skutočností súd prvej inštancie vzal do úvahy pri svojom rozhodovaní i tú
skutočnosti, že výzvou na úhradu nedoplatkov zo dňa 12. 04. 2007 Všeobecná zdravotná poisťovňa

a.s. oznámila žalovanému, že porušil povinnosť platiteľa poistného uhradiť včas a v správnej výške
preddavky a poistné na zdravotné poistenie, čím bol zistený nedoplatok v celkovej výške 12.405,- Sk za
obdobie od 08. 12. 1997 do 08. 10. 2000. Žalovaný bol zároveň vyzvaný na úhradu tohto dlhu v lehote
14 dní, ako i oznámenie NN Tatry – Sympatia, d.d.s., a.s., o priznaní doplnkového starobného dôchodku
žalobkyni zo dňa 03. 11. 2017 k zmluve č. 10207822553/3Z, že ku dňu 03. 11. 2017, ktorým jej bol

priznaný dôchodok vo výške 2.349,49 eur. Táto suma bola poukázaná na osobný účet žalobkyne dňa
22. 11. 2017.

13. V odôvodnení svojho rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že základnou zásadou vyporiadania
bezpodielovéhospoluvlastníctvamanželovjezásadarovnostipodielov(princípparity).Priuplatnenítejto
zásady sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov na majetku patriacom do ich bezpodielového

spoluvlastníctva sú rovnaké. Platí, že v rovnakom pomere, v akom sa manželia podieľajú na spoločnom
majetku, sa podieľajú aj na spoločných dlhoch. Z tejto zásady však súdna prax i doktrína pripúšťa
výnimky, ktoré umožňujú podiely manželov určiť aj v inom pomere. Uplatnenie takéhoto výnimočného
postupu musí byť vždy odôvodnené individuálnymi okolnosťami konkrétneho prípadu. Pristúpiť k
nerovnomernému určeniu podielov je podľa súdnej praxe možné iba výnimočne v záujme zásady

spravodlivosti a dobrých mravov. Zohľadniť treba vzájomné práva a povinnosti manželov vyplývajúce
z ustanovenia § 18 Zákona o rodine, podľa ktorého majú muž a žena v manželstve rovnaké práva
a povinnosti, sú povinní spolu žiť, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si,
spoločne sa starať o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie. V rámci rozhodovania o vyporiadaní
bezpodielového spoluvlastníctva manželov by v súvislosti s určením veľkosti podielov každého z

manželov mali byť zohľadňované predovšetkým nasledujúce okolnosti: 1. potreby maloletých detí, 2.
zásluhy o nadobudnutie a udržanie spoločného majetku, 3. starostlivosť o rodinu, deti a obstarávanie
spoločnejdomácnosti, 4.negatívneokolnostivmanželstve,5.ďalšieokolnosti.Samotnépríčinyrozvratu
manželstva, pokiaľ zároveň nemali priamy dopad na hospodárenie so spoločným majetkom alebo
na starostlivosť o rodinu, nie sú pre rozhodnutie súdu významné. Podiel na vyporiadaní spoločného

majetku preto nemožno znížiť iba preto, že príčinou rozvratu manželstva bol mimomanželský vzťah
jedného z manželov, alkoholizmus, požívanie návykových látok, gamblerstvo alebo iné nežiaduce javy
v manželstve. Ak sa takéto skutočnosti nepriaznivo neprejavili v hospodárení so spoločným majetkom
alebo v zabezpečovaní starostlivosti o rodinu, samy o sebe nie sú dôvodom k nerovnomernému
stanoveniu podielov. Dôvodom na nerovnomerné určenie podielov by podľa súdnej praxe mohli byť aj

okolnosti, keď sa jeden z manželov väčšou mierou zaslúžil o nadobudnutie spoločného bytu a sám
platil dlhšiu dobu nájomné a ďalšie platby spojené s bývaním, zatiaľ čo druhý manžel opustil spoločnú
domácnosť, neprispieval na úhrady spojené s užívaním bytu a opakovane sa dopúšťal voči členom
rodiny fyzického násilia. Ani samotné oddelené hospodárenie manželov, hoci trvajúce dlhší čas, nie je
dôvodom na stanovenie rozdielnych podielov, ak súčasne nie sú spoľahlivo zistené ďalšie okolnosti, pre

ktorébymalbyťjedenzúčastníkovzvýhodnenýoprotidruhému.PoukázalpritomnarozsudokKrajského
súdu v Bratislave, sp. zn. 4Co/268/2016, zo dňa 14. 12. 2016.

14. V odôvodnení svojho rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že medzi stranami nebolo sporné, že
počas trvania manželstva strany nadobudli do bezpodielového spoluvlastníctva manželov v celosti 1/1 k

celku nehnuteľnosť, nachádzajúcu sa v obci E., v katastrálnom území G. H., vedená na liste vlastníctva
číslo XX, parcely registra „C“ evidované na katastrálnej mape, parcelné číslo XXX/X zastavaná plocha
a nádvorie o výmere 408 m2, parcelné číslo XXX/X zastavaná plocha a nádvorie o výmere 101 m2,
a nehnuteľnosť, nachádzajúcu sa v obci E., v katastrálnom území G. H., vedená na liste vlastníctva
číslo XX, parcely registra „C“ evidované na katastrálnej mape, na pozemku parcelné číslo XXX/X, dom

so súpisným číslom XXXX (ďalej aj nehnuteľnosti, sporné nehnuteľnosti alebo citované nehnuteľnosti).
Pokiaľ ide o stanovenie hodnoty nehnuteľností, súd vychádzal jednak z postoja strán a jednak zo
znaleckého posudku č. 50/2022 Ing. Andrey Tatárovej zo dňa 03. 05. 2022, ktorým bola určená
všeobecná hodnota sporných nehnuteľností vo výške 98.500,- eur.

15. Pokiaľ išlo o hnuteľné veci, tak v priebehu konania sa strany v zásade dohodli na ich vymedzení s
uvedením zostatkových hodnôt, ako aj ich rozdelení tak, ako uviedol vo výrokovej časti svojho rozsudku
s výnimkou položky č. 9 – obývacia stena hodnota 200,- eur. Pri nej žalovaný namietal, že nepatrí do
BSM, no súd na jeho postoj neprihliadol, pretože v rámci vyjadrenia k žalobe, ale aj následnom ústnomprednese voči tejto položke a jej zostatkovej hodnote výhrady nemal, svoj postoj zmenil až dodatočne,
bez bližšieho odôvodnenia. Súd na základe toho vymedzil rozsah hnuteľných vecí uvedeným spôsobom
spolu so zostatkovými hodnotami jednotlivých hnuteľných vecí, ktorých súčet činil 2.715,- eur.

16. Strany počas trvania manželstva, teda v období od 07. 07. 2001 do 10. 08. 2020 uzatvorili s tým istým
veriteľom, ktorým je PSS a.s. Bratislava postupne tri zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom
úvere. Pre úplnosť súd dodal, že v prvom prípade sa jednalo o zmluvu č. 2533455 1 03 zo dňa 29.
12. 2004 s poskytnutím mimoriadneho medziúveru 400.000,- Sk a pri dodržaní zmluvných podmienok

stavebného úveru pod č. 2533455 7 01 vo výške cca 200.000,- Sk. V druhom prípade sa jednalo o
zmluvu č. 2582478 8 03 zo dňa 06. 12. 2007 s poskytnutím mimoriadneho medziúveru 130.000,- Sk a
pri dodržaní zmluvných podmienok stavebného úveru pod č. 2582478 0 02 vo výške cca 78.000,- Sk. V
treťom prípade sa jednalo o zmluvu č. 2533455 6 05 zo dňa 07. 06. 2010 s poskytnutím mimoriadneho
medziúveru 16.300,- Sk a pri dodržaní zmluvných podmienok stavebného úveru pod č. 2533455 9 04
vo výške cca 9.780,- eur. V poradí tretím stavebným úverom bol splatený v poradí prvý stavebný úver,

čo medzi stranami nebolo sporné. Rovnako tak nebolo medzi nimi sporné ani to, že v poradí druhý
stavebný úver síce ku dňu rozvodu manželstva, teda k 10. 08. 2020 ešte splatený nebol, no následne
sa ho podarilo splatiť v mesiaci december 2021. Uvedené malo za následok, že pri vyporiadaní pasív sa
súd nezaoberal v poradí prvým a druhým stavebným úverom, ale len v poradí tretím stavebným úverom
zo zmluvy č. 2533455 9 04, ktorého aktuálny zostatok bol, podľa potvrdenia PSS a.s., 3.584,77 eur.

17. Pred samotným vyporiadaním BSM sa súd zaoberal okrem otázky aktív a pasív aj ďalšími faktormi,
ktorými sú prípadné prínosy a výnosy tej ktorej strany. Žalobkyňa pred uzatvorením manželstva, teda
pred 07. 07. 2001 bola výlučnou vlastníčkou bytu nachádzajúceho sa na V. podlaží F. I. X, E. a ktorý
nadobudla na základe zmluvy o prevode vlastníctva bytu zo dňa 12. 12. 2000. Po uzatvorení manželstva

dňa 02. 04. 2007 na základe kúpnej zmluvy žalobkyňa tento byt predala za kúpnu cenu 600.000,-
Sk/19.916,- eur a ktoré finančné prostriedky v plnom rozsahu použila na citované nehnuteľnosti, čo
potvrdil aj žalovaný nie len v tomto spore, ale aj v čestnom prehlásení zo dňa 02. 04. 2007 (body 6.2,
6.3 odôvodnenia tohto rozsudku). Za nesporné považovali i to, že akonáhle niektorá zo strán získala
mimoriadne určitý finančný obnos, tak tieto prostriedky sa použili na rôzne práce v rodinnom dome. Na

základe toho mal súd prvej inštancie za to, že v prípade žalobkyne sa jedná nielen o sumu 19.916,-
eur z predaja svojho bytu, ale aj o ďalšie prínosy, ktoré pozostávajú z dedičstva po rodičoch vo výške
5.000,- eur a z finančných prostriedkov z doplnkového dôchodkového sporenia 2.200,- eur. Svedok G.
L., brat žalobkyne, sa vo svojej výpovedi priklonil k postoju žalobkyne, ktorá mu potvrdila, že zo zdedenej
sumy po rodičoch 5.000,- eur použila sumu 2.000,- eur až 2.300,- eur na fasádu rodinného domu a

zvyšok 2.700,- eur na dokončovacie práce v podkroví rodinného domu. Tieto dôkazy súd považoval
za presvedčivé a nestotožnil sa s postojom žalovaného, že zo sumy 5.000,- eur mala žalobkyňa časť
finančných prostriedkov použiť na oslavu svojich päťdesiatych narodenín. Súd napokon zohľadnil aj
posledný prínos žalobkyne, a to sú finančné prostriedky vo výške 2.200,- eur, použité na opravu podláh.
Pôvodtýchtofinančnýchprostriedkovjevdoplnkovomstarobnomdôchodkuvovýške2.349,49eur,ktorý

jej bol priznaný NN Tatry – Sympatia, d.d.s., a.s. Na druhej strane sa žalobkyňa domáhala zohľadnenia
ďalšieho prínosu vo výške 4.500,- eur, pozostávajúce z práce jej rodiny na stavbe rodinného domu. Na
tento údajný prínos súd neprihliadol s poukazom na uznesenie Najvyššieho súdu SR 9Cdo205/2020
zo dňa 24. 02. 2021, podľa ktorého práca rodinných príslušníkov pre jedného z manželov nemôže
byť darom, nenapĺňa náležitosti darovacej zmluvy, ale ide o rodinnú úsluhu, ktorá nespôsobuje žiadne

právne následky a nezakladá žiaden právny vzťah. Súčet prínosov žalobkyne je suma 27.116,- eur
(19.916,- eur + 5.000,- eur + 2.200,- eur).

18. Pri žalovanom a jeho prínosoch súd zaujal stanovisko, že počas trvania manželstva žalovaný
nadobudol dedičstvo na základe osvedčenia o dedičstve 8D 640/2004 Dnot. 239/2005 zo dňa 28. 10.

2005, keď medzi stranami nebolo sporné, že dedením počas trvania manželstva žalovaný získal sumy
22.900,- Sk a 11.133,30 Sk, čo je spolu 34.033,30 Sk a po prepočítaní konverzným kurzom 1.130,- eur.
Žalobkyňa mala výhrady, že z tejto finančnej sumy žalovaný použil pri prácach na rodinnom dome len
časť finančných prostriedkov na úrovni 10.000,- Sk a zvyšok si ponechal na vlastnú potrebu, čo zároveň
žalovaný poprel. Súd pritom vychádza z postoja, ktorý zaujal aj pri žalobkyni v tom, že strany počas

celého manželstva mali nedostatok finančných prostriedkov na riadne a rýchle ukončenie výstavby
rodinného domu, a preto každý mimoriadny finančný obnos im prišiel vhod, a teda aby sa mohli vždy
vykonať ďalšie nevyhnutné práce na rodinnom dome. Pri týchto úvahách súd uzatvoril, že finančné
prostriedky žalovaného 1.130,- eur boli použité na práce na spoločnom rodinnom dome. Súd zohľadnil ajďalší finančný prínos žalovaného vo výške 50.000,- Sk/1.659,70 eur. Pri tejto sume sa strany rozchádzali
v tom, komu v skutočnosti mali byť určené. Jednalo sa o finančné prostriedky od matky žalovaného
F. B., ktoré mali byť darované, podľa žalobkyne, obom stranám a podľa žalovaného len žalovanému

ako synovi. Súd oboznámil čestné prehlásenie F. B. zo dňa 15. 11. 2023 a zároveň menovanú vypočul
ako svedkyňu na pojednávaní. F. B., ktorá potvrdila, že čestné prehlásenie podpísala dobrovoľne, že
zodpovedá skutočnosti, a teda, že ku dňu 01. 12. 2005 rušila svoj účet v banke a každému zo svojich
troch detí, vrátane žalovaného, darovala po 50.000,- Sk. Poprela, že by sa darovanie týchto finančných
prostriedkov malo týkať aj žalobkyne. Súčet prínosov žalovaného tvorí suma 84.033,30 Sk (22.900,- Sk

+ 11.133,30 Sk + 50.000,- Sk), čo po prepočítaní konverzným kurzom je 2.789,39 eur. Pri započítaní
prínosov žalobkyne 27.116,- eur a prínosoch žalovaného 2.789,39 eur skonštatoval, že celkový prínos
žalobkyne predstavuje 24.326,61 eur (27.116,- eur – 2.789,39 eur).

19. Súd sa ďalej musel vysporiadať s otázkou výnosov tak pri žalobkyni, ako aj pri žalovanom. Pri
žalobkyni súd nezistil žiadny výnos v jej prospech. Pri žalovanom bol zistený výnos v jeho prospech

vo výške 12.405,- Sk. Jednalo sa o jeho dlh, ktorý mu vznikol za obdobie od 08. 12. 1998 do 08.
12. 2012 titulom neuhradeného poistného vo Všeobecnej zdravotnej poisťovni a.s. Žalovaný pred
súdom potvrdil, že označený dlh bol uhradený z prostriedkov BSM v plnej výške 12.405,- Sk, teda
411,77 eur. Na druhej strane súd neprihliadol na údajný ďalší výnos v prospech žalovaného vo výške
2.750,- Sk. Malo sa jednať o dlh žalovaného, ktorý ňou mal byť uhradený zo spoločných finančných

prostriedkov strán v bližšie neurčenom čase v pohostinstve v E.. V tomto smere bola vypočutá aj
svedkyňa G. S., ktorá je neterou žalobkyne. Svedkyňa dodala, že žalobkyňu mala v bližšie neurčenom
čase doprevádzať do bližšie neoznačeného pohostinstva v E., kde žalobkyňa mala údajne vyplatiť dlh
za žalovaného bližšie nemenovanému výčapníkovi vo výške 2.000,- Sk. Svedkyňa však jednoznačne
nedisponovala informáciami, či žalobkyňa zaplatila dlh za žalovaného a z čoho vlastne mal pozostávať

a aké finančné prostriedky na tento účel mali byť použité. V stručnosti sa súd vyjadril aj k žalobkyňou
uvádzanému údajnému použitiu spoločných finančných prostriedkov v prospech matky žalovaného F.
B. na údajnú opravu jej rodinného domu tak, že na túto skutočnosť súd neprihliadol, pretože nebola
žiadnym hodnoverným spôsobom preukázaná a zostala len v rovine ničím nepodložených tvrdení.

20. S poukazom na ustanovenie § 150 OZ, súd prvej inštancie uviedol, že pri určení veľkosti podielov
musí súd zohľadňovať predovšetkým potreby maloletých detí, zásluhy o nadobudnutie a udržanie
spoločného majetku, starostlivosť o rodinu, deti a obstarávanie spoločnej domácnosti, negatívne
okolnosti v manželstve a ďalšie okolnosti. Už z rozvodového spisu Okresného súdu Nové Zámky sp.
zn. 16P/42/2020, vrátane rozsudku zo dňa 14. júla 2020 vyplýva, že žalovaný mal dlhodobo problémy

s nadmerným požívaním alkoholických nápojov minimálne od roku 2005, čo v rozvodovom konaní
žalovaný uznal. V roku 2015 vyhľadal odbornú pomoc, no bezúspešne a následne z dôvodu požívania
alkoholických nápojov došlo k nevhodnému správania sa žalovaného počas Vianoc 2017 a dňa 18.
11. 2018, čo tiež žalovaný potvrdil. V konaní o vyporiadanie BSM žalobkyňa namietala, že v januári
2017 si žalovaný zriadil svoj účet a v období od 01. 01. 2017 do 01. 07. 2019 jej neposielal žiadne

finančné prostriedky, ani na výživné na dieťa. Finančné prostriedky začal poukazovať až následne v
ďalšom období. Žalovanému sa toto tvrdenie vyvrátiť nepodarilo a pritom aj podľa rozvodového rozsudku
začal posielať finančné prostriedky žalobkyni od apríla 2019 vo výške okolo 350,- eur, z čoho bolo 150,-
eur výživné a zvyšok náklady na bývanie a splátky úverov s tým, že varil a pral sám. Podľa výpisov z
osobnéhoúčtužalobkynezaobdobieod07.09.2016do15.03.2022bolinajejúčetpoukázanévobdobí

medzi 01. 01. 2017 a 01. 07. 2019 od žalovaného finančné prostriedky v štyroch prípadoch. Vždy sa
jednalo o jeho mzdu, a to vo výške 785,73 eur dňa 13. 09. 2016, 787,74 eur dňa 13. 12. 2016, 642,03 eur
dňa 13. 01. 2017 a 775,05 eur dňa 13. 06. 2017. Vo veci bol vypočutý ako svedok aj spoločný syn strán,
maloletý H. B., ktorý žije v rodinnom dome so svojim rodičmi. S matkou vychádza veľmi dobre, rozumejú
si. S otcom je to horšie a od začiatku roku 2023 nekomunikujú spolu, stretávajú sa len náhodne. Svedok

vnímal, že minimálne posledných 6 rokov má žalovaný, ako jeho otec problémy s nadmerným užívaním
alkoholických nápojov, čo je príčinou toho, že vzťahy medzi nimi nie sú dobré. Vzťahy medzi stranami
charakterizoval ako veľmi zlé, vedúce k hádkam a problémom. V nočných hodinách žalovaný spôsobuje
buchot,čoznemožňujesvedkoviajehomatkeriadnyspánok.Vyhodnotenímtýchtoskutkovýchokolností
a prihliadnutím na potreby maloletého dieťaťa, ktorý ako stredoškolský študent nevyhnutne potrebuje

pokojné prostredie na štúdium a rozvoj, čo mu je schopná zabezpečiť matka, teda žalobkyňa, ktorá
zároveň má bezpochyby výrazne vyššie zásluhy o nadobudnutie a udržanie spoločného majetku z
hľadiska jej prínosov. Starostlivosť o rodinu, dieťa a obstarávanie spoločnej domácnosti je v prevažnej
väčšine na strane žalobkyne a negatívne okolnosti v manželstve boli zistené u žalovaného v tom,že dlhodobo má problémy s nadmerným požívaním alkoholických nápojov. Súd nemohol hodnotiť
kladne ani jeho postoj v tom, že v období od 01. 01. 2017 do 01. 07. 2019 sa nepodieľal na chode
domácnosti a dokonca ani na výživnom. V dôsledku toho súd pristúpil k disparite podielov strán tak, že

namiesto rovnakých podielov, teda 50 % a 50 % priznal žalobkyni podiel 55 %, čo je 55/100, čiže 11/20.
Žalovanému bol priznaný zostávajúci podiel 45 %, čo je 45/100, čiže 9/20. Pri číselnom vyjadrení podielu
žalobkyne a žalovaného súd postupoval nasledovným výpočtom. Výška masy BSM, teda nehnuteľností
a hnuteľných vecí je 101.215,- eur, z čoho súd odpočítal celkový prínos žalobkyne 24.326,61 eur,
pripočítal výnos v prospech žalovaného 411,77 eur a odpočítal zostatok stavebného úveru 3.584,77 eur.

Dospel tak k sume 73.715,39 eur, z čoho podiel žalobkyne 55 % je 40.543,46 eur (73.15,39 eur : 100 %
x 55 %) a podiel žalovaného 45 % predstavuje 33.171,93 eur (73.715,39 eur : 100 % x 45 %). Do podielu
žalobkyne je potrebné prirátať jej celkový prínos 24.326,61 eur, čím sa hodnota jej podielu navyšuje
na 64.870,07 eur. Žalovanému sa z hodnoty jeho podielu 33.171,93 eur musí odpočítať výnos v jeho
prospech 411,77 eur na výsledných 32.760,16 eur.

21. Pri rozhodovaní, akým spôsobom je potrebné rozhodnúť o nehnuteľnostiach, súd prihliadol na
ustanovenie § 150 OZ a v rámci toho na kritériá v tomto ustanovení obsiahnuté. Poukázal na kritérium,
že súd pri vyporiadaní prihliada na potreby maloletého dieťaťa a ďalej na to, ako sa každý z manželov
staral o rodinu, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí a podobne. Potreba ešte
maloletého syna strán H. B. je bývať v rodinnom dome strán s matkou, v pokojnom prostredí a bez

toho, aby bol svedkom hádok, nedorozumení medzi stranami a aby sa vylúčil stav, keď maloleté dieťa je
vyrušované zo spánku pre bezdôvodný nočný buchot zo strany otca a vo väčšine prípadov pod vplyvom
alkoholu. Kritérium starostlivosti o rodinu, ako aj zásluhovosti pri nadobudnutí a udržaní nehnuteľností
je jednoznačne z dôvodov uvedených vyššie na strane žalobkyne. Výsledkom toho je, že v rámci
vyporiadania BSM sporné nehnuteľnosti boli prikázané do výlučného vlastníctva žalobkyne, čím získala

hodnotu 98.500,- eur.

22. Pri rozdelení hnuteľných vecí súd prvej inštancie prihliadol na postoje oboch strán, ktoré sa v zásade
zhodli na ich vymedzení, zostatkových hodnotách aj samotnom rozdelení, s výnimkou jedinej položky,
ku ktorej sa už súd vyjadroval v predchádzajúcej časti odôvodnenia. Samotným rozdelením hnuteľných

vecí žalobkyňa získala hodnotu 1.555,- eur a žalovaný získal hodnotu 1.160,- eur.

23. V rámci širšieho vyporiadania BSM súd pristúpil k vyporiadaniu pasív, ktoré pozostávali zo
stavebného úveru, ktorého aktuálna výška je podľa potvrdenia PSS 3.584,77 eur. Tým, že nehnuteľnosti,
vrátane rodinného domu, boli prikázané do výlučného vlastníctva žalobkyne, súd považoval za

spravodlivé a logické, aby aj stavebný úver v uvedenej výške bol ňou splatený a preto jej bol prikázaný
uhradiť.

24. Žalobkyňa pred súdom uvádzala, že v čase od rozvodu manželstva, teda od 10. 08. 2020 platbami
po 39,- eur mesačne splatila v poradí druhý úver v mesiaci december 2021 a okrem toho po rozvode

manželstva sama splácala aktuálny, ešte nesplatený v poradí tretí stavebný úver po 146,84 eur. Pokiaľ
by bolo preukázané, že tieto platby sú od rozvodu manželstva realizované z výlučných finančných
prostriedkov žalobkyne, musel by súd túto skutočnosť zohľadniť a prihliadnuť na ňu. V konečnom
dôsledku na túto otázku má súd rozdielny názor, ako žalobkyňa. Z výpisu osobného účtu žalovanej za
obdobie od 02. 01. 2020 do 15. 01. 2021 totiž žalovaný poukázal na jej účet 17 platieb, pričom vo

väčšine prípadov mesačná platba sa pohybovala na úrovni okolo 350,- eur. Argumentácia žalovanej, že
podľajejnázorutietofinančnéprostriedkyboliurčenénavýživnénadieťaneobstojí,pretožerozvodovým
rozsudkom bolo určené výživné na maloletého H. B. vo výške 200,- eur mesačne a zostávajúci rozdiel
okolo 150,- eur mesačne bolo možné použiť na uhradenie polovice splátky aktuálneho nesplateného
stavebného úveru, teda 73,42 eur, ďalej do decembra 2021 na splácanie polovičnej splátky v poradí

druhého stavebného úveru vo výške 19,50 eur mesačne a zvyšok na mesačné zálohy na bývanie.
Znamená to, že za obdobie po rozvode manželstva neboli súdom zistené platby vykonané žalovanou
nad rámec jej povinnosti a zároveň, ktorými by sa mal žalovaný obohatiť v určitom rozsahu.

25. Rozdiel aktív a pasív BSM tvorí suma 97.630,23 eur (101.215,- eur ako súčet hodnoty nehnuteľností

a hnuteľných vecí – 3.584,77 eur, ako zostatok stavebného úveru). Súčet podielu žalobkyne 64.870,07
eur a podielu žalovaného 32.760,16 eur je opäť suma 97.630,23 eur. Žalobkyni boli prikázané do
výlučného vlastníctva nehnuteľnosti vo výške 98.500,- eur a hnuteľné veci vo výške 1.555,- eur, čo
je spolu 100.055,- eur. Prikázaný jej bol do výlučného vlastníctva nehnuteľný a hnuteľný majetok vhodnote prevyšujúcej jej podiel o 35.184,93 eur (100.055,- eur – 64.870,07 eur). Z tejto sumy je
potrebné odpočítať zvyšok nesplateného úveru 3.584,77 eur, čím sa suma prevyšujúca priznaný podiel
žalobkyne dostala na úroveň 31.600,16 eur. Žalovanému bol priznaný podiel vo výške 32.760,16 eur,

prikázané mu boli do výlučného vlastníctva len hnuteľné veci v sume 1.160,- eur, takže to znamená,
že rozdiel týchto dvoch čiastok (32.760,16 eur – 1.160,- eur) vo výške 31.600,16 eur má povinnosť
žalobkyňa vyplatiť žalovanému titulom úplného vyrovnania hodnoty BSM. Nakoľko neboli pochybnosti o
tom, že žalobkyňa zjavne nedisponuje dostatočným množstvom finančných prostriedkov, aby dokázala
žalovaného finančne vyplatiť. Preto súd vytvoril časový priestor 90 dní, ktorý je podľa jeho názoru

dostatočne dlhý na to, aby si žalobkyňa zabezpečila finančné prostriedky, napr. v niektorom z peňažných
ústavov a zároveň sa nejedná o tak dlhý časový priestor, aby došlo k vážnemu poškodeniu záujmov a
práv žalovaného.

26. K rozhodnutiu o nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie uviedol, že rozhodnutie o trovách
konania má v konaní o vyporiadanie BSM svoje špecifiká, pretože ide o rozhodnutie v podstate v záujme

oboch strán sporu. Nie je možné skonštatovať, že v zmysle § 255 ods. 1 CSP má plný úspech ten, kto
podalžalobunavyporiadanieBSM.Úspechaleboneúspechjeažvtom,akéhopodielusakomudostane,
a v tom smere nezáleží na žalobe, keďže súd postupuje ex offo. Prihliadol na uznesenie Ústavného
súdu Slovenskej republiky, sp. zn. IV. ÚS 34/2021 zo dňa 26. 01. 2021, ktorým bolo vyslovené, že pri
vyporiadaní BSM v súvislosti s priznaním náhrady trov konania je potrebné vychádzať z § 255 CSP a ako

základné pravidlo uplatniť zásadu úspechu vo veci s prihliadnutí aj na postoj strán v sporovom konaní
a konečný spôsob vyporiadania BSM. Pri rešpektovaní týchto názorov súd skonštatoval, že každá zo
strán mala vo veci pomerný úspech. Žalobkyňa pôvodne požadovala nehnuteľný majetok prikázať do
svojho výlučného vlastníctva s jej povinnosťou splatiť zostávajúci stavebný úver a vyplatiť žalovanému
najskôr 5.000,- eur, neskôr 15.000,- eur. Žalovaný v priebehu konania súhlasil s prikázaním sporných

nehnuteľností do výlučného vlastníctva žalobkyne, ďalej s uložením jej povinnosti splatiť posledný
stavebný úver a s uložením jej povinnosti vyplatiť mu odplatu na úrovni 40.000,- eur. V priebehu konania
však svoj postoj zmenil a napokon okrem rozdelenia hnuteľných vec podľa dohody požadoval, aby
nehnuteľný majetok bol prikázaný do podielového spoluvlastníctva strán a rovnako tak aj aby zostatok
stavebného úveru bol prikázaný na úhradu obom stranám. Na základe vyššie uvedeného uzatvoril, že

každá zo strán mala vo veci len čiastočný úspech a preto súd o nároku na náhradu trov konania rozhodol
podľa § 262 ods. 1 CSP k § 255 ods. 2 CSP.

27. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala včas odvolanie žalobkyňa. Namietala, že pri vyporiadaní
BSM s bývalým manželom F. B. dospela k názoru, že zo strany konajúceho súdu nedošlo k náležitému

zohľadneniu celkového stavu hospodárenia, ktoré mali ku dňu právoplatného rozvodu ich manželstva so
žalovaným. Spoukazomnaskutočnosťexistenciekritériíobsiahnutýchv§150Občianskehozákonníka,
na ktoré poukázal v dôvodoch aj konajúci súd, bola toho názoru, že v zmysle názoru súdu ohľadne ním
určenej disparite ich podielov a to v prospech nej 11/20 a v prospech žalovaného 9/20 nepostupoval
správne. Tvrdila to z dôvodu, na ktorý poukazovala počas celého súdneho konania, že žalovaný svojim

nezodpovedným prístupom neprestajne požívajúc alkoholické nápoje, dokonca vo zvýšenej miere aj v
súčasnosti, nielenže nepomáhal zveľaďovaniu ich spoločného majetku žiadnym spôsobom, ale svojim
konaním pod vplyvom alkoholu tento dokonca devastuje až do súčasných dní.

28. Naopak, žalobkyňa zachraňujúc danú situáciu a teda realizujúc možné opravy a všetky práce s tým

spojené za pomoci ich syna, ktorý nesmierne ťažko prežíva otcove správanie, sa snaží o zachovanie ich
majetku v stave, aby mohli riadne a náležíte užívať ich nehnuteľnosť so záhradou a priľahlým okolím.
Poukázala na to, že s tým súvisia aj nemalé finančné výdavky, na ktorých sa žalovaný ani do obdobia
ich právoplatného rozvodu, ale ani potom, vôbec nezúčastňoval a ničím neprispieval.

29. Žalovaný okrem stanoveného výživného sa nejako a ničím nepričinil o výchovu svojho syna a
dokonca ním udávané sporenie pre syna bolo z jeho strany zrušené a sľúbené úspory, ktoré ich syn
mal obdržať pri príležitosti 18. narodenín neobdržal, nakoľko boli vyčerpané žalovaným z daného účtu.
Žalovaný sa dokonca vzdal svojho dedičského podielu po svojom otcovi, a aj tým podľa jej názoru
poškodil práva svojho syna, nakoľko viac detí nemá. Taktiež považovala za dôležité, že syn má záujem

zotrvať aj do budúcnosti v ich domovej nehnuteľnosti, preto sa snaží uchovávať a zveľaďovať ju, aby
v budúcnosti mohla slúžiť synovi a takýmto spôsobom ho zabezpečiť pre jeho budúci život. Podľa jej
názoru, danú skutočnosť, že v podstate musela a do dnešných dní musí nahrádzať aj žalovaného
povinnosti, či do právoplatného rozvodu, ale aj po ňom, konajúci súd nevzal dostatočne do úvahypri rozhodovaní o určení vyššie uvedenej dispariti a určenie ich podielov malo byť v pomere 15/20 v
prospech nej a 5/20 v prospech žalovaného, čo vo finančnom vyjadrení predstavuje čiastku 16.857,08
eur v prospech žalovaného, v zmysle techniky výpočtu konajúceho súdu. Daný pomer odôvodnila

individuálnymi okolnosťami ich konkrétneho prípadu a aj jej možnosťami získať finančné prostriedky
vzhľadom na jej vek a starostlivosť o syna. Preto žiadala odvolací súd o zváženie všetkých ňou
opisovaných skutočností.

30. V ďalšej časti odvolania uviedla, že so žalovaným bývali v jednoizbovom byte, ktorý bol jej osobným

vlastníctvom ešte pred uzavretím manželstva. Tento byt bol ňou kompletne zariadený a vybavený
všetkým, čo domácnosť potrebuje, teda žalovaný nemusel priniesť nič okrem svojho oblečenia. Pokúšali
sa o dieťa a mala mimomaternicové tehotenstvo a teda bola dlhšiu dobu v nemocnici. V tom čase
žalovaný so svojou rodinou riešil pre nich kúpu nejakého staršieho rodinného domu v blízkosti jeho
rodičovského domu. Túto skutočnosť jej oznámil ako hotovú vec, keď ležala v nemocnici a prišla o dieťa.
Začali teda zháňať rodinný dom, ktorý sa im podarilo zohnať na tej istej ulici, na ktorej je rodičovský

dom žalovaného. Kúpili malý, starý rodinný domček so záhradou, ktorý chceli opraviť a poprípade v ňom
aj bývať. Opraviť sa nedal a tak ho museli zbúrať a začali stavať nový. Ibaže na stavbu nového domu
nemali prostriedky. V tom čase im ponúkali výhodný úver na výstavbu rodinného domu. S týmto však
žalovaný nesúhlasil a snažil sa ju presvedčiť, aby predala svoj byt, aj keď sa to dalo riešiť inak a byt im
mohol zostať. Stále viac naliehal a začal byť doslova nepríjemný vždy po príchode od svojej matky a

hlavne pod vplyvom alkoholu. Nakoniec ju presvedčil a byt predali. Za peniaze z predaja bytu postavili
celú hrubú stavbu. Dom zariadili nábytkom z jej bytu a nasťahovali sa už aj s ich jednoročným synom.
Na všetkých prácach na dome pracovali spoločne, nakoľko žalovaný, keď bol sám, neurobil nič, iba
sa opil a spal na stavbe. Všetky plány a povolenia vybavovala sama. Žalovaný nechcel, aby im práce
na vodárenských rozvodoch a kúrení robili odborníci a trval na tom, že to urobí sám. Robil to sám,

tak ako podlahy a všetko pod vplyvom alkoholu, a preto bolo potrebné všetko už opravovať v novom
17-násťročnom dome. Žalovaný síce na stavbe domu pracoval, ale následky jeho práce musí znášať
ona a všetko musí dať opraviť. Nejaké opravy sa už riešili z jej dedičstva po rodičoch a niečo z jej
doplnkového dôchodkového sporenia, avšak ešte je potrebné prerobiť kúrenie. Čo sa týka ich príjmov,
tak príjmy počas manželstva boli približne rovnaké, avšak väčšia časť príjmov žalovaného skončila v

miestnom pohostinstve. V piatok si vypýtal najskôr 5,- eur, potom viac a viac a tak ich počas niektorých
víkendov pripravil aj o 150,- eur. Bol agresívny a ona so synom sa museli zamykať v izbe, aby sa k
nim nedostal. Búchal a poškodil aj niektoré dvere a nábytok. Nakúpili všelijaké náradie, ktoré žalovaný
začal neskôr požičiavať svojím kamarátom za poplatok, ktorý však spolu minuli v pohostinstve alebo
za províziu v podobe domácej pálenky. Stále chodil niekomu pomáhať s prácami na dome alebo na

oprave strojov a vždy sa vrátil pod vplyvom alkoholu. Týmto poukazovala na to, že ich rodinný život,
financovanie domácnosti a práce okolo domu a starostlivosť o ich syna boli v prevažnej miere na jej
pleciach. Nikdy neboli na spoločnej dovolenke a ani na nijakom viacdňovom výlete. Žalovaný počas
manželstva pomáhal viac iným, ako im. Žalovaný nerešpektoval dôstojnosť ich rodiny, nepomáhal im, ale
naopak, stále len zaťažoval, financie potrebné pre spoločnú domácnosť a pre zveľaďovanie rodinného

majetku stále prepil. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti preto žalobkyňa navrhla, aby odvolací
súd po zvážení všetkých ňou uvádzaných skutočností dospel k záveru, že sú v tomto ich individuálnom
prípade dané podmienky na to, aby bol rozsudok zmenený a jej odvolaniu bolo vyhovené.

31. Súd prvej inštancie uznesením zo dňa 21. 08. 2024 vyzval žalobkyňu, aby v lehote 10 dní doplnila

svoje odvolanie o chýbajúce náležitosti, a to najmä, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľka domáha.

32. V doplnení svojho odvolania žalobkyňa upresnila, že napáda výroky IV. a V. rozsudku súdu prvej
inštancie z dôvodov, ktoré uviedla vo svojom odvolaní. Rozhodnutie považuje za nesprávne s poukazom

na ust. § 365 ods. 1/ písm. h/ CSP, nakoľko vykonané dokazovanie vychádza z neprávneho posúdenia
veci. Súd nevzal dostatočne do úvahy pri rozhodovaní o určení ich podielov všetky kritériá obsiahnuté
v ust. § 150 Občianskeho zákonníka a pri určení pomeru v prospech nej 11/20-tín a v prospech
žalovaného 9/20-tín nepostupoval správne. V závere zopakovala, ako žiada rozhodnúť v súlade
s návrhom obsiahnutým v jej odvolaní.

33. Žalovaný vo svojom vyjadrení k podanému odvolaniu žalobkyne uviedol že napadnutý rozsudok
súdu prvej inštancie považuje vo všetkých výrokoch za vecne správny a navrhol ho podľa § 387 ods.
1 CSP potvrdiť. Podanie žalobkyne nie je možné vyhodnotiť v súlade s náležitosťami odvolania podľa§ 363 CSP a § 364 CSP , ktoré citoval. Aj keď podanie žalobkyne je potrebné vyhodnotiť podľa
obsahu (aj keď jej je poskytovaná kvalifikovaná právna pomoc splnomocneným advokátom), nesúhlasil,
že odvolanie žalobkyne, má náležitosti podaného odvolania, keďže v odvolaní absentuje, popri

všeobecných náležitostiach vymedzených v § 127 CSP, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov
považuje žalobkyňa rozhodnutie za nesprávne a čoho sa domáha. Žalobkyňa neargumentuje, z akého
dôvodu nepovažuje rozsudok súdu prvej inštancie za správny, zákonný, v podstate dookola opakuje
len negatívne tvrdenia o jeho osobe, o spôsobe jeho života a účasti na výchove ich spoločného syna.
Z obsahu podaného odvolania vydedukoval, že namieta čiastočne disparitu podielov pri vyporiadaní a

že teda pri určení disparity podielov nepostupoval súd správne, avšak z ďalšieho obsahu podaného
odvolania nie je zrejmé, akým spôsobom má byť napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenené
tak, aby pre žalobkyňu prinieslo želateľný výsledok, teda čoho sa vlastne domáha. Žalobkyňa v podstate
rozsah BSM, ani jednotlivé prínosy nenapáda, v podstate je stotožnená s takto zisteným rozsahom
BSM, avšak vyjadruje sa len k určitej nezrovnalosti ohľadne disparity podielov, ktoré však nie je náležite
odôvodnené, nie je zrejmé, čoho sa žalobkyňa domáha. V prípade, že súd podania žalobkyne vyhodnotí

ako odvolanie s náležitosťami podľa § 363 CSP uviedol, že považuje rozsudok súdu prvej inštancie
za vecne správny vo všetkých výrokoch, súd na základe vykonaného dokazovania zistil skutkový stav,
na základe ktorého ustálil právny názor, ktorým rozhodol tak, ako je uvedené v jeho rozsudku sp. zn.
6C/9/2021-555 zo dňa 22. 07. 2024. Navrhol podľa § 387 CSP rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdiť
a uplatnil si náhradu trov odvolacieho konania.

34. Žalobkyňa k vyjadreniu žalovaného k jej odvolaniu uviedla, že na základe výzvy Okresného súdu v
Nových Zámkoch zo dňa 21. 08. 2024 obsah odvolania z 01. 08. 2024, svojím doplnením zo dňa 04. 09.
2024 vysvetlila. Preto navrhla, vzhľadom na preukázané skutočnosti, aby jej odvolaniu bolo vyhovené a
vyporiadavací podiel na výplatu žalovaného bol v zmysle odvolacieho návrhu znížený.

35. Krajský súd ako súd odvolací, preskúmal vec podľa § 379 a § 380 CSP bez nariadenia odvolacieho
pojednávania podľa § 385 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné ako
vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdiť, pričom v súlade s ust. § 387 ods. 2 CSP odvolací súd
poukazuje na vecne správne odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie, s ktorým sa stotožňuje.

36. Podľa § 387 ods. 1, 2 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP), odvolací súd
rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v
odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne

doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Podľa § 262 ods. 1 prvá veta CSP, odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na
súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje.

Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 373 ods. 1 CSP, ak odvolanie obsahuje odstrániteľné vady, súd prvej inštancie vyzve odvolateľa,

aby chýbajúce náležitosti doplnil, a poučí ho o následkoch neodstránenia vád odvolania. Súd nevyzýva
na doplnenie odvolacích dôvodov.

Podľa § 380 ods. 1 CSP odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný. Na vady, ktoré sa týkajú
procesných podmienok, prihliadne odvolací súd, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené (§ 380

ods. 1 CSP).

Podľa § 217 ods. 1 CSP, pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. Ustanovenia o
sudcovskej koncentrácii konania tým nie sú dotknuté.

37. Vychádzajúc z obsahu spisu, žalobkyňa prevzala rozsudok súdu prvej inštancie dňa 24. 07. 2024
(č. l. 584 spisu). Zákonná lehota na podanie odvolania proti tomuto rozhodnutiu jej preto začala plynúť
nasledujúci deň (25. 07. 2024) a koniec 15-dňovej lehoty na podanie odvolania pripadol na 06. 08. 2024,
utorok, ktorý bol pracovným dňom. Žalobkyňa podala odvolanie dňa 05. 08. 2024 proti rozsudku súduprvej inštancie s odôvodnením, v ktorom neuviedla odvolací dôvod, ani rozsah odvolania, ani to, akým
spôsobom žiada, aby odvolací súd rozhodol (uviedla len, že žiada, aby rozsudok súdu prvej inštancie
bol zmenený). Súd prvej inštancie uznesením zo dňa 21. 08. 2024 vyzval žalobkyňu na doplnenie

odvolania v lehote 10 dní, najmä aby uviedla, v akom rozsahu napáda rozsudok súdu prvej inštancie,
z akých dôvodov považuje rozhodnutie súdu prvej inštancie za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho
sa odvolaním domáha (odvolací návrh). Uznesenie súdu prvej inštancie zo dňa 21. 08. 2024 si prevzala
žalobkyňa 30. 08. 2024. Odvolanie žalobkyňa doplnila dňa 05. 09. 2024, v ktorom, okrem iného uviedla,
že rozhodnutie považuje za neprávne s poukazom na ust. § 365 ods. 1 písm. h/ CSP a tiež, že ním

napáda výroky IV. a V. rozsudku a žiadala rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť a jej odvolaniu vyhovieť.

38. Odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že súd nevyzýva odvolateľa na doplnenie odvolacích
dôvodov odvolania, v ktorom odvolacie dôvody absentujú, a zároveň odvolacie dôvody môže odvolateľ
dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Z uvedeného vyplýva, že odvolanie, v ktorom
úplne absentujú akékoľvek odvolacie dôvody, je možné uviesť (doplniť) o tieto chýbajúce dôvody len do

uplynutia lehoty na podanie odvolania. V ustanovení § 373 ods. 1 CSP je vyslovene uvedený zákonný
príkaz in fine, podľa ktorého platí, že v prípade absencie odvolacích dôvodov v odvolaní súd odvolateľa
na ich doplnenie nevyzýva. Dôvody odvolania tak môže odvolateľ doplniť skutočne len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania. Odstrániteľnými vadami sú obsahové vady odvolania v nadväznosti na §
363 CSP, ktorý vymedzuje náležitosti odvolania. Vady odvolania, s výnimkou odvolacích dôvodov, môže

odvolateľ odstrániť až do vydania uznesenia odvolacieho súdu o odmietnutí odvolania. Vzhľadom na
princíp neúplnej apelácie a koncentráciu odvolacieho konania (§ 364, § 365 ods. 3 CSP) postupuje
súd prvej inštancie podľa osobitných pravidiel vo vzťahu k odvolacím dôvodom, ktoré sú v zmysle §
363 CSP obligatórnou náležitosťou každého odvolania. Odvolacie dôvody zákon taxatívne vymedzuje
v § 365 ods. 1 CSP, pričom sa vzťahujú aj na odvolanie, ktoré odvolateľ odôvodňuje podľa § 365

ods. 2 CSP. Na doplnenie odvolacích dôvodov súd prvej inštancie odvolateľa nikdy nevyzýva. To
platí aj v prípade, ak odvolanie žiaden odvolací dôvod neobsahuje. Samotné odvolacie dôvody môže
pritom odvolateľ meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Pokiaľ odvolanie po
uplynutí odvolacej lehoty neobsahuje riadne vymedzený odvolací dôvod a tento nemožno z obsahu
odvolania vyvodiť, odvolací súd bez ďalšieho odvolanie odmietne podľa § 386 písm. d) CSP, keďže

absencia relevantného odvolacieho dôvodu je vadou odvolania, pre ktorú nemožno v odvolacom konaní
pokračovať. Na prípadné oneskorené doplnenie odvolacieho dôvodu pred rozhodnutím o odmietnutí
odvolania nemôže odvolací súd prihliadnuť vzhľadom na znenie § 365 ods. 3 CSP (pozri aj rozhodnutie
najvyššieho súdu sp. zn. 5Obdo/23/2018, ktoré prešlo testom ústavnosti; viď rozhodnutie ústavného
súdu sp. zn. IV. ÚS 90/2019 o odmietnutí ústavnej sťažnosti ako zjavne neopodstatnenej).

39. Vzhľadom na to, že žalobkyňa uviedla odvolací dôvod, na ktorý jej bola súdom prvej inštancie
nesprávne daná dodatočná lehota, súd má za to, že odvolanie žalobkyne neobsahovalo odvolací dôvod,
nakoľko tento doplnila až po uplynutí 15-dňovej lehoty na podanie odvolania.

40. Z obsahu podaného odvolania vyplýva, že žalobkyňa namietala nesprávne posúdenie parity
podielov strán sporu pri vyporiadaní BSM, k čomu uviedla v podanom odvolaní argumenty, s ktorými
sa, podľa názoru súdu súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí vysporiadal a odvolací súd sa s jeho
názorom stotožňuje. Podľa obsahu podaného odvolania teda je možné ustáliť, že odvolacím dôvodom
malo byť nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie.

41. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s právnym záverom súdu prvej inštancie obsiahnutým
v jeho odôvodnení a v tomto smere si osvojuje dôvody napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie
a v zmysle § 387 ods. 1 a 2 CSP na tieto v celom rozsahu poukazuje. Keďže odvolací súd dospel
k tomu záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je správny, dostatočne odôvodnený, nepovažuje vo

svojom rozhodnutí za nutné v súlade s ustanovením § 387 CSP opakovať tie isté dôvody, ktoré sú
obsiahnuté v prvoinštančnom rozhodnutí, vrátane citácie právnych predpisov vzťahujúcich sa na tento
prípad. Súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam,
na ktoré aplikoval správne ustanovenie právneho predpisu a súčasne vec správne právne posúdil. Súd
prvej inštancie vykonal vo veci dostatočné dokazovanie, vyhodnotil dôkazy v konaní vykonané každý

jednotlivo a všetky vo vzájomnej súvislosti, odôvodnil z akých dôvodov a ktoré tvrdenia strán sporu
mal za preukázané a ktoré nie, uviedol svoje skutkové zistenia, ktoré z dokazovania vyplynuli a na vec
aplikoval správne právne predpisy, ktoré i správne vyložil. Rozhodnutie súdu prvej inštancie zodpovedá
požiadavkám ust. § 220 CSP. Námietky žalobkyne uvedené v podanom odvolaní preto nemohli privodiťzmenunapadnutéhorozsudku.Anivodvolacomkonanínebolipreukázané,anitvrdenétakéskutočnosti,
ktoré by mohli mať za následok odlišné rozhodnutie vo veci. Z tohto dôvodu si odvolací súd osvojil
dôvody napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie a v podrobnostiach na ne v zmysle § 387 ods. 2

CSP poukazuje.

42. Odvolací súd za aplikácie § 380 ods. 2 CSP z úradnej povinnosti predovšetkým posudzoval, či
konaniepredsúdomprvejinštancieniejezaťaženévadou/vadami,ktorá/ktorésatýka/týkajúprocesných
podmienok a tiež, či postupom súdu nedošlo k takému nesprávnemu procesnému postupu, ktorý by

znemožnil stranám uskutočňovať im patriace procesné práva v takej miere, že by došlo k porušeniu
práva na spravodlivý proces, resp. či tu nie je existencia takej vady, ktorá by bola spôsobilou mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 365 ods. 1 písm. b/, d/ CSP).

43. Preskúmaním obsahu odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, odvolací súd nevzhliadol dôvodnosť
uplatnenej odvolacej námietky. Rozhodnutie súdu ako orgánu verejnej moci nemusí byť totožné s

očakávaniami a predstavami tej - ktorej strany sporu, ale z hľadiska odôvodnenia musí spĺňať parametre
zákonného rozhodnutia požiadavkami v zmysle § 220 ods. 2 CSP. Všeobecný súd nemusí dať odpoveď
na všetky otázky nastolené stranou, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam (rozhodnutia
Ústavného súdu Slovenskej republiky vo veciach sp. zn. IV. ÚS 115/03 či sp. zn. III. ÚS 60/04). Túto
požiadavku zvýrazňuje vo svojej judikatúre aj Európsky súd pre ľudské práva (napr. Georgidias v.

Grécko z 29. mája 1997, Recueil III/1997). Európsky súd pre ľudské práva pripomína, že právo na
spravodlivý súdny proces nevyžaduje, aby súd v rozsudku reagoval na každý argument prednesený v
súdnom konaní. Stačí, aby reagoval na ten argument (argumenty), ktorý je z hľadiska výsledku súdneho
rozhodnutia považovaný za rozhodujúci (napr. rozsudok vo veci Ruiz Torija c. Španielsko a Hiro Balani/
Španielsko, oba z 9. decembra 1994, Annuaire, séria A č. 303 A a č. 303 B).

44. V posudzovanej veci súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia dal odpoveď na všetky
podstatné právne a skutkovo relevantné otázky, súvisiace s predmetom súdnej ochrany. Odôvodnenie
rozhodnutia v napadnutej časti obsahuje dostatok skutkových a právnych záverov, spĺňa všetky
vyššie uvedené požiadavky a tvorí dostatočný podklad pre uskutočnenie prieskumu v odvolacom

konaní, pričom odvolací súd nezistil, že by tieto závery boli neodôvodnené. Skutočnosť, že žalobkyňa
sa s názorom súdu prvej inštancie nestotožňuje, nemôže samo o sebe viesť k záveru o zjavnej
neodôvodnenosti, alebo arbitrárnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej inštancie.

45. Postupom súdu prvej inštancie tak nedošlo k takému nesprávnemu procesnému postupu, ktorý by

znemožnil stranám uskutočňovať im patriace procesné práva v takej miere, že by došlo k porušeniu
práva na spravodlivý proces a nebola zistená ani tzv. iná vada konania, spôsobilá viesť k záveru, že jej
následkomdošloknesprávnemurozhodnutiuvoveciaodvolacímprieskumomexoffonebolazistenáani
žiadnavada,týkajúcasaprocesnýchpodmienok,tedanedošlozhľadiskavyššieuplatnenýchodvolacích
námietok k naplneniu odvolacích dôvodov uvedených v ust. § 365 ods. 1 písm. b/ a d/ CSP.

46. Posúdením obsahu odvolania odvolací súd zistil, že odvolacie námietky žalobkyne smerujú proti
tvrdeným nesprávnym právnym záverom súdu prvej inštancie, na ktorých založil svoje rozhodnutie
týkajúce sa parity strán sporu, čo viedlo k naplneniu dôvodov na odvolanie, uvedených v ust. § 365 ods.
1 písm. h/ CSP.

47. Pokiaľ v podaných odvolaniach je súdu prvej inštancie vytýkané nesprávne právne posúdenie veci,
odvolací súd uvádza, že nesprávne právne posúdenie veci je spôsobilým odvolacím dôvodom vtedy, keď
súd pochybí pri aplikácií práva na zistený skutkový stav, teda prípad, kedy bol skutkový stav posúdený
podľa iného právneho predpisu, než ktorý správne mal byť použitý, alebo ak síce bol aplikovaný správne

určený právny predpis, ale súd ho nesprávne interpretoval (nesprávne vyložil podmienky všeobecne
vyjadrené v hypotéze právnej normy a v dôsledku toho nesprávne aplikoval vlastné pravidlo stanovené
dispozíciou právnej normy).

48. Vyššie uvedenú odvolaciu námietku vyhodnotil odvolací súd ako neopodstatnenú, bez opory v

zistenom a ustálenom skutkovom stave a v následnom právnom posúdení veci súdom prvej inštancie.49. Tak, ako odvolací súd už uviedol, stotožňuje sa v celom rozsahu s odôvodnením napadnutého
rozsudku vo veci samej, ako aj vo výroku o trovách konania a konštatuje správnosť jeho dôvodov (§ 387
ods. 2 CSP). Na doplnenie správnosti dôvodov odvolací súd uvádza:

50. Podľa ust. § 148 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zánikom manželstva zanikne aj bezpodielové
spoluvlastníctvo manželov. Ak zanikne BSM tak, ako tomu bolo v danom prípade, vykoná sa
vyporiadanie podľa zásad uvedených v § 150 Občianskeho zákonníka. Vyporiadanie BSM podľa §150
Občianskeho zákonníka pozostáva jednak zo stránky kvalitatívnej, t. j. usporiadania vlastníctva k

jednotlivým veciam patriacim do BSM, jednak zo stránky kvantitatívnej, ktorá sa týka jednotlivých hodnôt
účastníkov - bývalých manželov.

51. V bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo
nadobudol niektorí z manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí získaných dedičstvom alebo
darom,akoajvecí,ktorépodľasvojejpotrebyslúžiaosobnejpotrebealebovýkonupovolanialenjedného

z manželov a vecí vydaných v rámci predpisov v reštitúcii majetku jednému z manželov, ktorý mal vydanú
vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva, alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi
pôvodného vlastníka (§ 143 Občianskeho zákonníka).

52. Predmetom vyporiadania BSM je všetko, čo do tohto spoluvlastníctva patrilo a čo existovalo ku dňu

jeho zániku. Vyporiadanie BSM sa vykonáva ako vyporiadanie v tzv. širšom zmysle, to znamená, že do
úvahy sa berú a vyporiadavajú aj pohľadávky a dlhy vzniknuté za trvania manželstva účastníkov a ich
spoločného hospodárenia.

53. Základnou zásadou pre vykonanie vyporiadania BSM je, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Z

tejto zásady zákon pripúšťa výnimky, ktoré umožňujú podiely určiť aj iným pomerom.

54. Žalobkyňa v podanom odvolaní namietala nesprávnosť použitia výnimky z princípu parity podielov
pri vyporiadaní BSM. Žalobkyňa mala za to, že existujú okolnosti odôvodňujúce výnimočnú aplikáciu
inštitútu disparity veľkosti podielov pri vyporiadaní BSM a mala za to, že disparita podielov 11/20 : 9/20

nie je spravodlivá, domáhala sa určenia ich podielov v pomere 15/20 v jej prospech a 5/20 v prospech
žalovaného.

55. Občiansky zákonník pri vyporiadaní BSM vychádza v zásade z toho, že podiely manželov na
spoločnom majetku sú rovnaké, dáva však súdu možnosť, aby výšku určil aj v inom pomere. Hľadiská, z

ktorýchmajúsúdypriurčovaníveľkostipodieluvychádzať,podrobnejšímspôsobomnevymedzuje.Preto
je vecou úvahy súdu, aby na základe zisteného skutkového stavu, v rámci vymedzenom ustanovením
§ 150 Občianskeho zákonníka určil tiež inú výšku týchto podielov, tzv. disparitu podielov na spoločnom
majetku, samozrejme za predpokladu, ak budú zistené také skutočnosti, ktoré s takýmto záverom z
hľadiska spravodlivého usporiadania vzťahov medzi účastníkmi budú súladné.

56. Súdna prax odklon od princípu rovnosti podielov, tzv. disparitu podielov označuje za postup
mimoriadny a výnimočný a preto je nutné vychádzať z toho, že parita podielov predstavuje východisko
a disparita odklon od východiska parity podielov.

57. Odklon od rovnosti podielov bývalých manželov (disparita) na majetku v bezpodielovom
spoluvlastníctve manželov je akceptovaný súdnou praxou za stavu, keď zvýšené úsilie jedného z
manželov zaistilo nadobudnutie a udržanie majetku značnej hodnoty, pričom však je tiež významným,
ako sa každý z manželov staral o rodinu a ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí.
Môže sa tiež zohľadniť aj negatívne správanie jedného z manželov, spočívajúce napr. vo fyzickom, či

psychickom násilí jedného z manželov počas trvania BSM.

58. Odvolací súd má za to, že dôvody vedúce k disparite v danej veci existujú. Vychádzal tak z
výsledkov vykonaného dokazovania, keď žalobkyňa preukázala okolnosti, ktoré vzhľadom na úvahu
prvoinštančnéhosúduvyústilikodchýleniusaodzásadyrovnostipodielovmanželovnavyporiadavanom

spoločnom BSM. Prvoinštančný súd tieto okolnosti špecifikoval v odôvodnení svojho rozhodnutia,
prihliadol na ne a vyhodnotil ich v súlade s ustálenou súdnou praxou tak, že tieto odôvodňovali jeho
rozhodnutie na zmenu veľkosti podielov pri vyporiadaní BSM v prospech žalovanej 55 % a v prospech
žalovaného 45 %.59. Vzhľadom na to, že prvoinštančný súd úvahou dospel k miere disparity 55 % : 45 %, odvolací súd
skúmalskutkovéokolnosti,ktorésúdprvejinštancietaktovyhodnocovaladospelkzáveru,ženapadnuté

rozhodnutie je odôvodnené dostatočne. Aj podľa ustálenej súdnej praxe výšku podielov môže ovplyvniť
napríklad skutočnosť, že niektorý z manželov sa napriek svojim schopnostiam a možnostiam nestaral o
rodinu, že sa nepričiňoval (hoci mohol) o nadobudnutie a zveľaďovanie spoločných vecí a podobne.

60. Žalobkyňa v danej veci namietala, že žalovaný počas trvania manželstva požíval neprestajne

alkoholické nápoje, nepomáhal zveľaďovaniu ich majetku, okrem stanoveného výživného sa nepričinil
o výchovu svojho syna, sporenie syna zrušil a sľúbené úspory pre syna tento neobdržal pri dosiahnutí
veku 18 rokov, lebo boli vyčerpané žalovaným z účtu, vzdal sa svojho dedičského podielu po svojom
otcovi. Následne uviedla celú genézu ich bývania a poukázala na to, že pôvodne bývali so žalovaným
v jej jednoizbovom byte, ktorý bol kompletne zariadený a vybavený všetkým, čo domácnosť potrebuje.
Tiež poukázala na okolnosti kúpy rodinného domu, ktorý museli zbúrať a postaviť nový a pod vplyvom

týchto okolností a naliehania žalovaného svoj byt musela predať, pričom dom zariaďovali jej nábytkom,
ktorý pochádzal z jej jednoizbového bytu. Uviedla tiež, že ich príjmy boli približne rovnaké, ale žalovaný
časť príjmov minul v miestom pohostinstve. Žalovaný bol agresívny a museli sa zamykať v izbe, búchal
a poškodil aj niektoré dvere a nábytok. Ich rodinný život, financovanie domácnosti a práce okolo domu
a starostlivosť o ich syna boli v prevažnej miere na jej pleciach.

61. Odvolací súd zistil z pripojeného rozvodového spisu Okresného súdu Nové Zámky sp. zn.
16P/42/2020, ktorý súd prvej inštancie pripojil k spisu o vyporiadanie BSM, že žalobkyňa – v konaní
o rozvod manželstva navrhovateľka uviedla, že po svadbe mali obaja stabilné zamestnanie, manžel
– žalovaný pracoval v strojárskej firme v E., bol šikovný a zotrval tam 17 rokov. Uviedla tiež, že

nemali finančné problémy, žalovaný opravoval autá avšak neskôr začal častejšie požívať alkoholické
nápoje. Poukázala na to, že stavali rodinný dom, na ktorom sa finančnej nepodieľal, pracoval na stavbe
a v práci zarábal na bežné výdavky, ona financovala dom z predaja jej bytu. Žalovaný v konaní o rozvod
manželstva priznal, že mal problémy s alkoholom, uviedol, že spoločný účet mali do konca roku 2017,
potom dával žalobkyni sumu 350,- eur, z čoho bolo 150,- eur na výživné na syna a zvyšok na náklady na

bývanie na splátku úveru, varil si sám. Súd prvej inštancie pri rozhodovaní o disparite podielov prihliadol
najmä na tú skutočnosť, že v období od 01. 01. 2017 do 01.07. 2019, čo považoval za preukázané, sa
žalovaný nepodieľal na chode domácnosti a ani na výživnom. Z uvedeného dôvodu pristúpil k disparite
podielov tak, že priznal žalobkyni 55 % a žalovanému podiel 45 %.

62. Odvolací súd po vyhodnotení všetkých okolností veci dospel k záveru, že určenie disparity podielov
strán sporu bolo súdom prvej inštancie vyhodnotené správne a zodpovedá vykonanému dokazovaniu.
Nesporná je skutočnosť, že žalobca za trvania manželstva mal dlhodobejší problém s požívaním
alkoholu, ktorú skutočnosť, okrem výpovede žalobkyne a svedka – syna strán sporu, pripustil aj sám
žalovaný. Aj keď miera zavinenia rozvratu manželstva nie je dôvodom pre modifikáciu výšky podielov pri

vyporiadaní zaniknutého BSM, konanie žalobcu, ktoré mohlo negatívne ovplyvniť spolužitie manželov
(požívaniealkoholickýchnápojov,prevažnástarostlivosťžalobkyneovýchovusyna),môžuviesťkúvahe
o odklone rovnosti podielov, nakoľko aj v danej veci sa významným spôsobom premietli do hospodárenia
sospoločnýmmajetkom,atonajmävobdobíporoku2017,kedyprestalispoločnehospodáriťažalovaný
prispieval len na výživné a náklady spojené s bývaním a splátkou úveru. Je potrebné prisvedčiť tomu

názoru, že o nadobudnutie a udržanie spoločného majetku sa väčšou mierou pričinila žalobkyňa.
Zo skutočností zistených z vykonaného dokazovania súdom prvej inštancie je nutné konštatovať, že
žalovaný počas manželstva nevytváral zdravé rodinné prostredie, nepomáhal dostatočne žalobkyni
so starostlivosťou o rodinu a dieťa. Naproti tomu tvrdenie žalobkyne, že sa žalovaný vzdal svojho
dedičského podielu po svojom otcovi vyvracia v spise založené osvedčenia o dedičstve po por. J. B.,

zomr. XX. XX. XXXX sp. zn. 8D/40/2004, Dnot 2369/2005 zo dňa 28. 10. 2005, z ktorého vyplýva, že
žalovaný ako jeden z dedičov dedil rovnakým dielom, ako jeho súrodenci. Žalobkyňa nijakým spôsobom
neosvedčila existenciu takých skutočností, že jej alebo osobám blízkym žijúcim v predmetnom byte bolo
fyzicky či psychicky ublížené na zdraví žalovaným. Pokiaľ žalobkyňa uviedla, že v súvislosti s rozvratom
manželstva žalovaný zmenil svoje správanie, prestal prejavovať záujem o rodinu, spoločné záležitosti,

že mal problém s alkoholom, čo viedlo k ich odcudzeniu, ide o dôvody, ktoré viedli strany sporu k rozvratu
ich manželstva a tieto samy o sebe nemôžu byť dôvodom pre stanovenie disparity podielov.63. Dôvodom pre disparitu podielov môže byť iba mimoriadna osobná starostlivosť, ktorá sa vymyká
obvyklejstarostlivostiodetiaspoločnúdomácnosť,pričomtátovkonanížalobkyňoupreukázanánebola.
Na túto starostlivosť možno prihliadať iba počas trvania manželstva a neprihliada sa na ňu po zániku

manželstva. Pre úplnosť je potrebné uviesť, že výšku podielov manželov môžu ovplyvniť také okolnosti,
ako je alkoholizmus, užívanie drog, výkon trestu odňatia slobody, bezdôvodné opustenie domácnosti, či
ľahkomyseľné preberanie záväzkov. Z uvedeného bolo u žalovaného preukázané nadmerné požívanie
alkoholických nápojov, a skutočnosť, že v období rokov 2017 do polovice roku 2019 neprispieval na chod
domácnosti, čo však súd prvej inštancie pri svojom rozhodovaní vzal do úvahy. Nie je možné v rámci

určenia disparity podielov prihliadnuť na tú skutočnosť, že výstavba domu sa realizovala najmä z predaja
bytu vo vlastníctve žalobkyne, nakoľko táto skutočnosť bola premietnutá a zohľadnená do jej vnosov do
BSM, a teda nemôže byť započítaná dvakrát.

64. Uvedené skutočnosti musel odvolací súd rovnako ako súd prvej inštancie vziať na zreteľ. Odvolací
súd rovnako ako súd prvej inštancie s prihliadnutím k uvedeným skutočnostiam mal za to, že spravodlivé

bude rozdelenie spoločného majetku strán disparitou podielov tak, že v prospech žalobkyne pripadne
podiel 55 % a v prospech žalovaného podiel 45 %.

65. Rozhodnutie o povinnosti zaplatiť súdny poplatok za vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva
manželov súdom prvej inštancie tak, že žalobkyňa a žalovaný sú povinní zaplatiť spoločne a nerozdielne

súdny poplatok za vyporiadanie v sume 3.036,- eur považoval odvolací súd za vecne správne, keď
súd prvej inštancie správne skonštatoval, že každá zo strán mala vo veci pomerný úspech. Žalobkyňa
podala žiadosť o oslobodenie od súdnych poplatkov až v súvislosti so súdnym poplatkom za podané
odvolanie, k čomu súd prvej inštancie vyhovel, avšak toto rozhodnutie nepôsobí spätne. Súd však na
uvedené oslobodenie prihliadol pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov odvolacieho konania.

66. Z vyššie uvedených dôvodov dospel odvolací súd k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je
vecne správne, preto ho podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

67. Odvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania podľa § 257 CSP, ktorého aplikácia prichádza

do úvahy v prípadoch, keď sú naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania, avšak
súd dospeje k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov konania
celkom alebo sčasti neprizná. Musí však ísť o celkom výnimočný prípad. Výnimočnosť môže spočívať
v okolnostiach danej veci, ale aj v okolnostiach na strane strán sporu. Pri skúmaní existencie dôvodov
hodných osobitného zreteľa prihliada súd jednak k majetkovým, osobným a sociálnym pomerom strán

sporu, ale rovnako je potrebné prihliadať aj k okolnostiam, ktoré viedli k uplatneniu práva na súde a
dôležitým je aj správanie strán sporu pred a po podaní žaloby. Dôvodom spočívajúcim v pomeroch strán
je napríklad skutočnosť, že sa strana, ktorá nemala úspech vo veci, hoci nie v takej závažnej sociálnej
alebo majetkovej situácii, ktorá predstavuje dôvod hodný osobitného zreteľa. Je však nutné prihliadnuť
aj na pomery druhej strany sporu. V prejednávanej veci podala žalobkyňa odvolanie a po vyrubení

poplatku za podané odvolanie podala žiadosť o oslobodenie od súdnych poplatkov, ktorej žiadosti súd
prvej inštancie uznesením č. k 6C/9/2021-673 zo dňa 09. 09. 2024 vyhovel a žalobkyni priznal nárok
na oslobodenie od súdnych poplatkov. Odvolací súd dospel k názoru, že majetkové pomery žalobkyne,
ktoré preukázala k svojej žiadosti o oslobodenie od súdnych poplatkov dostatočne preukazujú, že
priznaním práva na náhradu trov konania by bolo nepriaznivo zasiahnuté do majetkovej sféry žalobkyne.

Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že žalobkyňa preukazovala príjem za posledných 6
mesiacov v sume 877,63 eur, je rozvedená, býva v rodinnom dome s nákladmi na bývanie spolu 234,15
eur, stará sa o syna – stredoškoláka, ktorému uhrádza náklady na stravu, bývanie a ostatné. Okrem toho
súd považuje za potrebné poukázať i na tú skutočnosť, že v rámci vyporiadania BSM (v tomto konaní)
bola zaviazaná na zaplatenie sumy 31.600,16 eur titulom úplného vyrovnania z hodnoty bezpodielového

spoluvlastníctva žalovaného, bolo jej prikázané k úhrade stavebný úver spolu vo výške 3.584,77 eur
a spoločne a nerozdielne zaplatiť súdny poplatok za vyporiadanie BSM v sume 3.036,- eur. Je pravdou,
že naproti tomu jej bola do výlučného vlastníctva prikázaná nehnuteľnosť, v ktorej však býva spolu so
synom a časť hnuteľných vecí. Pri príjme žalobkyne však bude nevyhnutné pre účely splnenia povinnosti
zaplatiť sumu na vyrovnanie podielov v rámci vyporiadania BSM, aby ich zabezpečila čerpaním úveru

a teda jej príjem bude znížený o ďalšiu čiastku, a to splátky úveru. Odvolací súd tak dospel k záveru,
že pri zohľadnení vyššie uvedených kritérií by sa javilo priznanie náhrady trov odvolacieho konania ako
neprimerane tvrdé.68. Toto rozhodnutie bolo prijaté členmi odvolacieho senátu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v
lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).