Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, January 30, 2024

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 4C/93/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5623216030
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 01. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr., LL.M. Zuzana Bajlová

ECLI: ECLI:SK:OSLM:2024:5623216030.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš sudkyňou JUDr. Zuzanou Bajlovou, LL.M. v právnej veci žalobcu:

Pozemkové spoločenstvo bývalých urbarialistov obce Liptovská Kokava, so sídlom Liptovská Kokava
376, IČO: 30 233 291, právne zastúpený JUDr. Jiřím Martausom, advokátom Advokátskej kancelárie so
sídlom Ul. 1. mája 113/19, Liptovský Mikuláš, IČO: 37 908 022, proti žalovanej: A. B., C. D., nar. XX. XX.
XXXX, bytom D. XXX/XX, E. F., zastúpená splnomocneným zástupcom G. H. D., nar. XX. XX. XXXX,
bytom D. XXX/XX, E. F., v spore o zaplatenie 60 eur s príslušenstvom, t a k t o

r o z h o d o l :

I. Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 60 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku,
spolu s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne od 01. 01. 2023 do zaplatenia.

II. Žalobcovi sa voči žalovanej p r i z n á v a náhrada trov konania v plnom rozsahu.
III. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté súdom prvej inštancie po právoplatnosti tohto
rozhodnutia samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou podanou na súd prvej inštancie dňa 10. 10. 2023 sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal
žalovanú zaplatiť mu 60 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne od 01. 01. 2023
do zaplatenia. Žalobu odôvodnil tým, že žalovaná je výlučnou vlastníčkou rekreačnej chaty súp. č.
1181 zapísanej na LV č. XXXX, k. ú. I., postavenej na pozemku parcele č. E-KN 10375 – lesný
pozemok o výmere 40706 m2. Tento pozemok je zapísaný na LV č. XXXX, k. ú. I. a je v podielovom

spoluvlastníctve členov pozemkového spoločenstva žalobcu. Spoluvlastnícky podiel žalovanej ako
členky pozemkového spoločenstva žalobcu je zapísaný na LV č. XXXX pod poradovým číslom 1210
a je o veľkosti 1620/11403264-in v pomere k celku, čo v percentuálnom vyjadrení predstavuje 0,0142
%. Žalobca v zmysle zákona č. 97/2013 Z. z. spravuje majetok členov jeho spoločenstva, sám je
spoluvlastníkom predmetného pozemku pod poradovým číslom 101, 848, 1022 a 1061. Časť pozemku
parcelyč.E-KN10375,k.ú.I.užívavýlučnežalovanátým,žemánaňompostavenúchatubezexistencie
akéhokoľvek zmluvného vzťahu, ktorý by ju oprávňoval výlučne užívať túto časť pozemku zriadením

stavby na ňom. Predmetný pozemok zastavený rekreačnou chatou užívala v roku 2022 a doposiaľ, nad
rámec spoluvlastníckeho podielu, bez súhlasu ostatných spoluvlastníkov, čím na jej strane dochádza
k vzniku bezdôvodného obohatenia. Žalobca preto faktúrou č. 2V0168 zo dňa 12. 10. 2022 vyzval
žalovanú na zaplatenie bezdôvodného obohatenia vo výške 60 eur, ktoré vzniklo v roku 2022. Výška
bezdôvodnéhoobohateniabolavypočítanánazákladeuzneseniazoZhromaždeniavlastníkovspoločnej
nehnuteľnosti Pozemkového spoločenstva bývalých urbarialistov obce Liptovská Kokava konaného dňa
25. 03. 2017, pričom ide len o odplatu za zastavanú plochu a nie aj za časť pozemku v jej bezprostrednej

blízkosti, ktorý žalovaná tiež užíva. Ostatní členovia pozemkového spoločenstva, ktorí sú tiež vlastníkmi
rekreačných chát a ktorí užívajú pozemok pod nimi, na základe písomného zmluvného vzťahu so
žalobcom pritom platia odmenu nielen za zastavanú plochu, ale aj za nimi užívanú plochu v jej okolí,
ktorej výmera a hranice boli vzájomne odsúhlasené.2. Žalovaná vo svojom vyjadrení k podanej žalobe (č. l. 41 spisu) žiadala žalobu v celom rozsahu
zamietnuť. Uviedla, že nesúhlasí s právnou kvalifikáciou jej povinnosti, ani so spôsobom určenia

výšky náhrady. Kvalifikovanie nároku ako vydanie bezdôvodného obohatenia je v rozpore so
zákonom. Žalobca za predmet spoluvlastníctva vydáva len pozemok parc. č. E-KN 10375. Predmetom
spoluvlastníctva je však celá spoločná nehnuteľnosť pozostávajúca z rôznych pozemkov ako jeden
nedeliteľný celok a nielen tento samotný pozemok na ktorom je postavená chata. Do výpočtu rozsahu
spoluvlastníckeho podielu vyjadreného plochou sa musí zahrnúť celý predmet spoluvlastníctva a nielen

jeho časť. Nie je pritom rozhodujúce, aký podiel má spoluvlastník zapísaný na LV toho ktorého
pozemku, ale rozhodujúca je súhrnná výmera pozemkov pripadajúca na jeho zapísané podiely všetkých
pozemkov tvoriacich spoločnú nehnuteľnosť. Chatou zabratá plocha predstavuje cca 100 m2, avšak
podiel žalovanej na spoločnej nehnuteľnosti s rozlohou 29.802.910 m2 má podľa kúpnej zmluvy rozlohu
2.329 m2 (0,0078 %), čo sa rozhodne nedá označiť ako užívanie predmetu spoluvlastníctva nad
rámec spoluvlastníckeho podielu. Atribútom spoluvlastníctva sú všetky práva a povinnosti vyplývajúce

z vlastníctva ako sú definované v § 123 Občianskeho zákonníka. Predmet spoluvlastníctva môže byť
každým spoluvlastníkom užívaný všetkými spôsobmi bez toho, aby bol na to potrebný súhlas ostatných
spoluvlastníkov. Spoluvlastník nemôže byť žiadnou dohodou inými spoluvlastníkmi absolútne vylúčený
z užívania predmetu spoluvlastníctva a nakladania s nim. Pokiaľ spoluvlastník nakladá s predmetom
spoluvlastníctva odlišne od dohody alebo väčšinového rozhodnutia spoluvlastníkov o hospodárení

s vecou, nekoná bez právneho dôvodu – právnym dôvodom je samotné vlastníctvo, avšak rozporným
konaním znáša dôsledky z rozdielov v hospodárení, ktoré vznikli týmto odlišným nakladaním. Ak
v prípade lesa je nepochybne základom hospodárenia pestovanie drevnej hmoty, v prvom rade je
potrebné skúmať, aký je vplyv odlišného nakladania s lesom uskutočňovaného týmto spoluvlastníkom,
navýnosyzpestovaniadrevnejhmoty.Akbynímdošlokzníženiuvýnosov,ostatníspoluvlastnícisimôžu

nárokovať len náhradu za zníženie výnosov ako škodu, ktorou im tento spoluvlastník týmto konaním
spôsobil. Zavádzajúce sú aj vyjadrenia žalobcu vo výzvach na vydanie bezdôvodného obohatenia
spochybňujúce legálnosť stavby predmetnej chaty. Rekreačná chata bolo postavená rodičmi žalovanej
v 70-tych rokoch minulého storočia na základe riadneho stavebného povolenia ako dočasná stavba na
lesnom pozemku na 99 rokov, podobne ako mnohé ďalšie chaty na predmetnej spoločnej nehnuteľnosti.

Ideostavbulegálnu.Pocelýčasexistenciechatyjejmajiteliariadneplatilisprávcovipozemkudohodnutý
nájom za užívanú plochu. Takto to robila aj žalovaná do doby, keď jej súčasný správca spoločnej
nehnuteľnosti dňa 10. 10. 2018 bez udania dôvodu vypovedal poslednú nájomnú zmluvu. Na užívanie
tejto plochy žalovaná nepotrebuje naďalej nájomnú zmluvu so správcom spoločnej nehnuteľnosti
a vzniká jej len povinnosť uhradiť škodu, ktorú ostatným spoluvlastníkom užívaním plochy spôsobuje.

V tomto spore skôr ako o samotnú čiastku im ide o výklad práva, na základe ktorého je táto čiastka
požadovaná a ktorý má dosah aj ďalšie aspekty vzťahov medzi chatárom - spoluvlastníkom spoločnej
nehnuteľnosti a správcom spoločnej nehnuteľnosti.

3. Pretože žalobca nevyužil svoje procesné oprávnenie na podanie repliky, vo veci bolo nariadené

pojednávanie.

4. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní trval na podanej žalobe. Uviedol, že skutkový stav medzi
stranami sporu nie je sporný, jedná sa o právne posúdenie veci. Žalovaná má možnosť užívať celú
spoločnú nehnuteľnosť s tým, že tam môže chodiť na huby, môže tam chodiť autom. Pokiaľ sa týka

obvyklej výšky nájomného, pokiaľ jednotliví podieloví spoluvlastníci, ktorí sú vlastníkmi rekreačných
chát, tieto nevyužívajú na podnikateľské účely, platia 1 eur za m2 zastavanej plochy, tí, ktorí rekreačnú
chatu prenajímajú, platia 4 eurá za m2. Žiadny zo spoluvlastníkov si nemôže pozemok vykolíkovať
a obmedzovať ďalších vyše 500 ostatných podielových spoluvlastníkov.

5. Splnomocnený zástupca žalovanej uviedol, že v čase, keď bola vypovedaná nájomná zmluva,
žalovaná nebola podielovou spoluvlastníčkou spoločnej nehnuteľnosti. Po tom, ako sa ňou stala, sa
im zdalo absurdné, aby platila za nájom niečo, čoho je podielovou spoluvlastníčkou. Rovnaké atribúty
platia aj pre spoluvlastníctvo. Majú za to, že spoločenstvu vzniká škoda zabratím priestoru žalovanou,
na ktorom potom spoločenstvo nemôže obvykle hospodáriť. Ak jeden vlastník vytesňuje ostatných, tak

tam vzniká škoda. Právnym dôvodom užívania zastavanej plochy je jej vlastníctvo. Valné zhromaždenie
rozhoduje o hospodárení len s tým, čo sa dá zaúčtovať, nemôže obmedzovať práva spoluvlastníka.
Právnym dôvodom žalovanej je jej vlastníctvo, nie nejaký súhlas, ani rozhodnutie o hospodárení. Majúinformáciu, že keďže sa jedná o lesné pozemky, tak tam nemohli byť stavby trvalé, iba dočasné na 99
rokov. Na predmetnom pozemku je viac takýchto rekreačných chát.

6. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom listín založených v spise, a to
s výpisom z LV č. XXXX, k. ú. I. (č. l. 5 spisu), s výpisom z LV č. XXXX, k. ú. I. (č. l. 6 a nasl. spisu),
s faktúrou č. 2V0168 (č. l. 17 spisu), so zápisnicou zo Zhromaždenia vlastníkov spoločnej nehnuteľnosti
Pozemkového spoločenstva bývalých urbarialistov obce Liptovská Kokava konaného dňa 25. 03. 2017
(č. l. 18 spisu), s predžalobnou výzvou zo dňa 25. 05. 2023 (č. l. 19 spisu), s odpoveďou žalovanej (č.

l. 24 spisu), s rozhodnutím ONV Liptovský Mikuláš o prípustnosti stavby zo dňa 29. 12. 1970 (č. l. 44
spisu), s Výpoveďou zmluvy o nájme nehnuteľnosti zo dňa 10. 10. 2018 (č. l. 48 spisu).

7. Zhodnotiac vykonané dôkazy jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti s prihliadnutím na všetko, čo v konaní
vyšlo najavo, súd zistil tento skutkový a právny stav:

8. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že žalovaná je vlastníčkou rekreačnej chaty súpisné
číslo XXXX, postavenej na parcele č. 10375/9 zapísanej na LV č. XXXX, k. ú. I.. Stavba rekreačnej
chaty bola povolená rozhodnutím ONV – odbor výstavby v Liptovskom Mikuláši zo dňa 29. 12. 1970
o prípustnosti stavby. Listom zo dňa 10. 10. 2018 žalobca vypovedal zmluvu o nájme nehnuteľnosti
(pozemkov) v celkovej výmere 615 m2 z pozemku parcely č. E-KN 10375, k. ú I., a to časť parcely ako

bola zakreslená v situačnom pláne vyhotovenom dňa 29. 07. 2017 A. J. s tým, že nájomný vzťah zaniká
uplynutím trojmesačnej výpovednej lehoty, ktorá začne plynúť prvým dňom kalendárneho mesiaca
nasledujúceho po doručení tejto výpovede. Súd mal ďalej preukázané, že žalovaná je podielovou
spoluvlastníčkou spoločnej nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX, k. ú. I., pod poradovým číslom
1210 v spoluvlastníckom podiele 1620/11403264-in a rovnako podielovým spoluvlastníkom spoločnej

nehnuteľnosti je aj žalobca, ktorý je súčasne aj pozemkovým spoločenstvom s právnou subjektivitou
založeným podľa zákona č. 98/2013 Z. z. o pozemkových spoločenstvách, ktorému vlastníci spoločne
obhospodarovanej nehnuteľnosti zverili túto nehnuteľnosť na účely spoločného obhospodarovania
a užívania.

9. Podľa § 136 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vec môže byť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov.

10. Podľa § 137 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú
na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci.

11. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať.

12. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech
získanýplnenímbezprávnehodôvodu,plnenímzneplatnéhoprávnehoúkonualeboplnenímzprávneho

dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

13. Podľa § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v
omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo
od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj

len jednotlivých plnení. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

14. Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia

Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná
úroková sadzba K. L. M. platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

15. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej alebo pasívnej je imanentnou súčasťou súdneho
konania. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že niekto, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom

hmotnéhooprávnenia,vskutočnostiniejenositeľomtohtooprávnenia,oktorévkonaníide;onedostatok
pasívnej vecnej legitimácie ide vtedy, ak ten, o kom žalobca tvrdí, že je nositeľom hmotnoprávnej
povinnosti (žalovaný), nie je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, o ktorú v konaní ide. V konaniach, kde
je stranou sporu pozemkové spoločenstvo, je potrebné rozlišovať, či sa predmet súdneho konania týkaspoločenstva ako takého alebo jeho jednotlivých členov, ktorá diferenciácia má výzvam okrem iného aj
z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie strán sporu.

16. Postavenie pozemkových spoločenstiev upravuje zákon č. 97/2013 Z. z. o pozemkových
spoločenstvách v znení neskorších predpisov (ďalej len ZoPS). V zmysle § 3 ZoPS sú pozemkové
spoločenstvá právnickými osobami. Účelom pozemkového spoločenstva je v súlade so ZoPS racionálne
hospodáriť na spoločnej nehnuteľnosti alebo na spoločne obhospodarovaných nehnuteľnostiach
a obstarávať spoločné veci vyplývajúce zo spoluvlastníctva k nej (§ 19 ods. 1).

17. V súdnom spore, predmetom ktorého je nárok na zaplatenie peňažného plnenia, ide o obstarávanie
spoločných vecí vyplývajúcich z vlastníctva k nim, ktoré hospodárenie spoločenstva v zmysle § 19
ods. 1 ZoPS vykonáva pozemkové spoločenstvo. V tejto súvislosti súd poukazuje na právny názor
vyslovený v uznesení Krajského súdu v Žiline z 24. 02. 2021, sp. zn. 7Co/132/2020 v obdobnej veci:
Zákon č. 97/2013 Z. z. neobsahuje ustanovenie, ktoré by definovalo majetok spoločenstva, ako to bolo

v predchádzajúcich právnej norme zák. č. 181/1995 Z. z. (§ 13 ods. 1, v zmysle ktorého majetkom
spoločenstva sa rozumie súhrn majetkových hodnôt, ktoré spoločenstvo vlastní a ktoré sú určené na
plnenie úloh spoločenstva, slúžia mu a vznikli v súvislosti s užívaním a hospodárením na spoločnej
nehnuteľnosti). Ústavný súd Slovenskej republiky v Náleze č. k. II. ÚS 348/08-42 zo dňa 06. 10. 2010,
(predmetom ktorého bolo posúdenie, či závery krajského súdu o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie

sťažovateľa - pozemkové spoločenstvo s právnou subjektivitou podľa zák. č. 181/1995 Z. z. - na
podanie určovacej vlastníckej žaloby sú z ústavného hľadiska akceptovateľné a udržateľné), okrem
iného sa zaoberal otázkou, čo je to majetok spoločenstva, pričom konštatoval, že jeho nadobudnutie je
závislé od nakladania alebo od hospodárenia so spoločnou vecou (výnosy), pričom len tento majetok
je vo vlastníctve spoločenstva, avšak „spoločná nehnuteľnosť pozemkov spoločenstva“ ako taká nie je

vlastníctvom spoločenstva, ale ostáva vo vlastníctve jednotlivých členov pozemkového spoločenstva,
ktorí ju majú v nedeliteľnom podielovom spoluvlastníctve. Odvolací súd je toho názoru, že vyslovené
právne závery týkajúce sa majetku spoločenstva možné priamo aplikovať aj za účinnosti zák. č. 97/2013
Z. z., odvolací súd nezistil žiadny dôvod pre odklonenie sa od uvedeného záveru, a preto naň v
celom rozsahu odkazuje. V zmysle vyššie uvedeného odvolací súd sa stotožňuje s názorom žalobcu

(odvolateľa), že výnosy z hospodárenia so spoločnosťou nehnuteľnosťou sú majetkom spoločenstva do
momentu kým, nie sú vyplatené jednotlivým členom spoločenstva podľa výšky ich spoluvlastníckeho
podielu. Teda v prípade ak žalobca preukáže svoje tvrdenia, že omylom bez právneho dôvodu zaslal
finančné prostriedky na účet žalovanej, táto sa bezdôvodne obohatila na úkor žalobcu. Žalobcovi (ako
pozemkovému spoločenstvu hospodáriacemu so spoločnosťou nehnuteľnosťou) po rozhodnutí valného

zhromaždenia ako budú rozdelené výnosy, naďalej zostal záväzok vyplatiť finančné prostriedky všetkým
členom podľa výšky ich podielu, napriek tomu, že zo svojho bankového účtu omylom zaslal finančné
prostriedky niekomu, kto na to nemal právny dôvod.

18. Žalobca sa žalovaného nároku domáhal právnym dôvodom vydania bezdôvodného obohatenia,

ktoré malo vzniknúť na strane žalovanej užívaním časti spoločného pozemku zastavaného rekreačnou
chatou žalovanej nad rámec jej spoluvlastníckeho podielu. Podanou žalobou sa žalobca domáhal
zaplateniabezdôvodnéhoobohateniavovýškeobvykléhonájomného,t.j.1eurozajedenm2zastavanej
plochy. Medzi stranami sporu bolo sporné, o aký právny titul sa jedná, či ide o bezdôvodné obohatenie
alebo sa jedná o náhradu škody.

19. Podstatou spoluvlastníctva je nárok každého spoluvlastníka užívať vec v rozsahu svojho podielu.
Podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo
spoluvlastníctva k spoločnej veci. Podiel nepredstavuje určitú konkrétnu časť spoločnej veci (napr. určitú
konkrétnu, presne vymedzenú časť pozemku), ani neoprávňuje spoluvlastníka užívať len určitú reálnu

časť veci. Podiel určuje rozsah, akým sa spoluvlastníci podieľajú na právach a povinnostiach, ktoré pre
nich vyplývajú zo spoluvlastníctva spoločnej veci, akou mierou sa podieľajú na užívaní spoločnej veci, na
jej úžitkoch a prírastkoch, ako prispievajú na náklady vynaložené na vec. Pre podielové spoluvlastníctvo
je charakteristické to, že jednotliví spoluvlastníci majú na konkrétnej veci určitý podiel, ktorý vyjadruje
mieru ich účasti na právach a povinnostiach k spoločnej veci; tento podiel je ideálny a nie reálny. Každý

zo spoluvlastníkov má právo užívať nehnuteľnosť v takej miere, aká je veľkosť jeho spoluvlastníckeho
podielu k celku.20. Ak spoluvlastník neužíva alebo nemôže užívať spoločnú vec v rozsahu zodpovedajúcom jeho
spoluvlastníckemu podielu bez toho, že by medzi ním a druhým spoluvlastníkom bola uzavretá
nájomná, či iná zmluva, spočíva obohatenie druhého spoluvlastníka v užívaní väčšieho rozsahu

predmetu spoluvlastníctva, než ktorý zodpovedá jeho spoluvlastníckemu podielu bez platenia úhrady
za užívanie tohto podielu. Vzhľadom na to, že spoluvlastník, ktorý takto užíva vec nad rozsah svojho
spoluvlastníckeho podielu, nie je schopný takto spotrebované plnenie v podobe výkonu práva nájmu
vrátiť, musí poskytnúť peňažnú náhradu ako ekonomickú protihodnotu toho, čo nemôže byť vydané
(pozri rozhodnutie NS ČR sp. zn. 25Cdo/2616/1999 z 22. 02. 2001). V prípade, že fakticky existujúce

pomeryneumožňujúniektorémuzpodielovýchspoluvlastníkovplnúrealizáciuprávaužívaťspoločnúvec
vrozsahuurčenomjehopodielom,mánároknaposkytnutietomuzodpovedajúcejnáhrady.Podielovému
spoluvlastníkovi, ktorý užíva spoločnú vec nad rozsah svojho spoluvlastníckeho podielu bez platenia
úhrady za takéto používanie, vzniká bezdôvodné obohatenie, pokiaľ z dohody spoluvlastníkov, hoci
uzavretej konkludentne, vyplýva niečo iné, napríklad že si za užívanie nad rámec zodpovedajúci
spoluvlastníckemu podielu nebudú nič hradiť (pozri rozhodnutie NS ČR sp. zn. 33Odo/772/2005 z 30.

10.2007).Akokolnostikonkrétnehoprípadutedaneumožňujúniektorémuzpodielovýchspoluvlastníkov
užívať spoločnú vec v rozsahu, ktorý zodpovedá veľkosti jeho spoluvlastníckeho podielu, má tento
spoluvlastník nárok na poskytnutie tomu zodpovedajúcej náhrady. Ide tak o náhradu za obmedzenie
spoluvlastníckeho práva.

21. Súd sa stotožnil so skutkovým tvrdením žalovanej, že táto je podielovou spoluvlastníčkou celej
spoločnej nehnuteľnosti, nielen parcely č. E-KN 10375. V zmysle ustanovenia § 8 ods. 1 ZoPS,
spoločnou nehnuteľnosťou na účely tohto zákona sa rozumie jedna nehnuteľná vec, ktorá môže
pozostávať z viacerých pozemkov. Ako však bolo uvedené v bode 19. odôvodnenia tohto rozsudku,
spoluvlastnícky podiel neznamená, že podielový spoluvlastník má právo užívať konkrétne určenú časť

spoločnej veci v rozsahu jeho podielu, pretože spoluvlastnícky podiel je ideálny. Podielový spoluvlastník
sa nemôže rozhodnúť, že bude užívať konkrétnu časť spoločnej veci, ani keby zodpovedala výške jeho
spoluvlastníckeho podielu.

22. V súdenej veci nebola sporná skutočnosť, že rekreačná chata vo výlučnom vlastníctve žalovanej

je stavba postavená na lesnom pozemku (spoločnej nehnuteľnosti) na základe dlhodobej nájomnej
zmluvy, ktorá bola vypovedaná zo strany prenajímateľa. Bolo preukázané, že predmetnú časť spoločnej
nehnuteľnostiužívavýlučnežalovanáaostatnípodielovíspoluvlastnícisútakzjejužívaniavylúčení.Súd
sa priklonil k názoru, že sú splnené zákonné predpoklady podľa § 451 Občianskeho zákonníka pre vznik
bezdôvodného obohatenia získaného plnením z dôvodu, ktorý odpadol. Prospech žalovanej spočíval

v tom, že táto užíva zastavanú časť spoločnej nehnuteľnosti, hoci nájomná zmluva bola vypovedaná
a túto užíva bez toho, aby ostatným spoluvlastníkom poskytla primerané protiplnenie.

23. Súd sa nestotožňuje s obranou žalovanej, že právnym titulom užívania zastavanej časti je
jej vlastníctvo, pretože spoluvlastnícky podiel žalovanej na spoločných nehnuteľnostiach je ideálny.

Žalovaná ako členka pozemkového spoločenstva je oprávnená užívať celú spoločnú nehnuteľnosť,
napr. na účely rekreácie, turistiky, zber plodov, rovnako má právo na podiel na zisku určeného podľa
pomeru účasti člena spoločenstva na výkone práv a povinností. Ziskom spoločenstva môže byť kúpna
cena za predaj drevnej hmoty, keďže v súdenom prípade sa jedná o lesné pozemky, ale ziskom je aj
nájomné za plochy zastavané ostatnými rekreačnými chatami. Žalovaná sa tak podieľa na rozdelení

zisku spoločenstva, hoci protihodnotu za ňou zastavanú plochou odmieta uhradiť. Inak povedané, aj
keby podiel žalovanej na spoločnej nehnuteľnosti presahoval výmeru ňou zastavanej plochy, nezbavuje
ju to povinnosti poskytnúť ostatným spoluvlastníkom peňažnú náhradu, rovnako ako ostatní podieloví
spoluvlastníci poskytujú protihodnotu vo forme nájomného (alebo bezdôvodného obohatenia) za časti
spoločnej nehnuteľnosti, z užívania ktorých je vylúčená samotná žalovaná.

24. Možno prisvedčiť žalovanej, že judikatúra vo veciach nadužívania spoluvlastníckeho podielu sa
rôzni. V súdnej praxi sa vyskytujú aj názory, že v prípade nadužívania spoluvlastníckeho práva
nejde o bezdôvodné obohatenie, ale ide o samostatný nárok vyplývajúci z ustanovenia § 137 ods. 1
Občianskeho zákonníka (napr. rozsudok NS SR sp. zn. 6Cdo/184/2010). Slovenská súdna prax sa

pokúsila túto nejednotnosť vyriešiť návrhom stanoviska občianskoprávneho kolégia NS SR v roku 2010
s tým, že sa prikláňajú k názoru, že v prípade užívanie veci podielovým spoluvlastníkom nad rámec
jeho spoluvlastníckeho podielu vzniká na úkor ostatných spoluvlastníkov bezdôvodné obohatenie. Toto
stanovisko však nebolo prijaté. Dôvod, pre ktorý sa súd priklonil k právnemu názoru o bezdôvodnomobohatení je uvedený v bode 22. odôvodnenia tohto rozsudku. Je nepochybné, že užívanie veci nad
mieru spoluvlastníckeho podielu bez poskytnutia primeranej náhrady je neprípustným obmedzením
vlastníckeho práva. Za každé neprípustné obmedzenie vlastníckeho práva potom ostatným podielovým

spoluvlastníkom patrí náhrada. Pretože táto nie je upravená žiadnym právnym predpisom, použijú sa
ustanovenia svojou povahou najbližšie, teda ustanovenia § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka.

25. Súd ďalej dospel k názoru, že v danom prípade sa nejedná o nárok na náhradu škody, pretože neboli
splnené zákonné predpoklady pre vznik zodpovednosti za škodu. Predpokladom vzniku zodpovednosti

za škodu podľa § 420 Občianskeho zákonníka je porušenie právnej povinnosti, vznik škody, príčinná
súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a vznikom škody a zavinenie. Protiprávnosť úkonu
spočíva v porušení právnej povinnosti, t. j. úkon je v rozpore s objektívnym právom. Súd je toho názoru,
že zo strany žalovanej nedošlo k porušeniu žiadnej právnej povinnosti. K realizácii výstavby rekreačnej
chaty právnymi predchodcami žalovanej došlo na základe právoplatného rozhodnutia o prípustnosti
stavby zo dňa 29. 12. 1970. Ide o stavbu oprávnenú a zriadenú na spoločnej nehnuteľnosti na základe

časovo obmedzeného práva.

26. Majetkovým vyjadrením nadužívania ako prospechu je peňažná suma, ktorá zodpovedá sumám
vynakladaným obvykle v danom mieste a čase na užívanie veci aj s prihliadnutím na druh právneho
vzťahu, ktorým sa spravidla právo užívania veci vzhľadom na jeho rozsah a spôsob zakladá; najčastejšie

ide o nájomnú zmluvu, keď sa výška náhrady meria s obvyklou hladinou nájomného, ktoré by bol
nájomca za normálnych okolností povinný plniť, ak by užíval vec na základe platnej nájomnej zmluvy
(rozhodnutie NS ČR sp. zn. 30Cdo/2194/2009). V prípade užívania nehnuteľnosti sa výška prospechu
spravidla určí na základe obvyklej výšky nájomného v danom mieste a čase.

27. Vzhľadom na vyššie uvedené, súd dospel k záveru, že žalobca uniesol dôkazné bremeno ohľadom
preukázania výšky bezdôvodného obohatenia, keď vychádzal z ceny nájmov v danej lokalite za obdobné
plochy zastavané ďalšími rekreačnými chatami, pričom výška nájomného bola stanovená najvyšším
orgánom spoločenstva. Ide tak o cenu obvyklú v danom mieste a čase a za rovnaký spôsob užívania
zastavanej plochy (rekreácia). Pretože podanou žalobou si žalobca uplatnil 60 eur (1 euro/1m2), hoci

medzi stranami sporu nebolo sporné, že žalovaná užíva viac, v sporovom konaní je súd žalobou viazaný,
túto nemôže prekročiť a priznať viac. Súd preto uložil žalovanej zaplatiť žalobcovi 60 eur v lehote do
troch dní od právoplatnosti rozsudku podľa § 232 ods. 3 CSP.

28. Zároveň súd priznal žalobcovi uplatnené úroky z omeškania vo výške 8 % ročne zo súdom priznanej

sumy od 01. 01. 2023, ktorých výška zodpovedá vyššie uvedeným občianskoprávnym predpisom. Výzva
na zaplatenie sumy 60 eur bola žalovanej vo forme faktúry č. 2V0168 zo dňa 28. 09. 2022 preukázateľne
doručená, pretože na výzvu žalovaná reagovala emailom zo dňa 28. 12. 2022, že nárok neuznáva,
pretože má za to, že je v rozpore s právnym poriadkom SR. Žalovaná bola preto povinná plniť dňom
nasledujúcim po dni, keď ju žalobca vyzval na vydanie bezdôvodného obohatenia. Do omeškania sa

tak dostala od 30. 12. 2022, žalobca si však úroky z omeškania uplatnil od 01. 01. 2023 a aj v tomto
prípade je súd viazaný žalobným návrhom.

29. O trovách konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že priznal žalobcovi ako úspešnej
strane sporu, plnú náhradu trov konania. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté súdom prvej

inštancie podľa § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré
vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať v lehote 15 dní od jeho doručenia odvolanie na Okresnom
súde Liptovský Mikuláš. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

O odvolaní rozhodne Krajský súd v Žiline.

Podľa § 363 Civilného sporového poriadku, sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania
uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).Podľa § 364 CSP, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
v znení neskorších predpisov.