Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Thursday, January 24, 2024

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 7Cdo/92/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2618201008
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 01. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lubor Šebo
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2024:2618201008.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobkyne K. I., narodenej XX. O. XXXX, N., U. H. XXXX/XX,
zastúpenej advokátom JUDr. Vojtechom Horváthom, Pezinok, Moyzesova 2520/22, proti žalovanému
N. J., narodenému XX. A. XXXX, I., U. XXX/X, zastúpenému advokátskou kanceláriou Podhorsky &
Partners, s.r.o., Bratislava, Ventúrska 1, IČO: 46 962 000, o zaplatenie 15 000 eur s príslušenstvom,
vedenom na Okresnom súde Senica pod sp. zn. 11C/24/2018, o dovolaní žalovaného proti rozsudku

Krajského súdu v Trnave zo dňa 26. augusta 2020 sp. zn. 11Co/231/2019, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Krajského súdu v Trnave z 26. augusta 2020 sp. zn. 11Co/231/2019 z r u š u j e a vec mu
vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Senica (ďalej aj „súd prvej inštancie") rozsudkom z 11. júna 2019 č. k. 11C/24/2018-107
I. výrokom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 15 000 eur spolu s úrokom z omeškania

vo výške 5 % ročne zo sumy 15 000 eur od 16.06.2016 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti
tohto rozsudku a II. výrokom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni náhradu trov konania v
rozsahu 100 %, pričom o výške tejto náhrady bude rozhodnuté samostatným uznesením.
1.1. Súd prvej inštancie zistil, že žalobkyňa dňa 10.01.2013 previedla zo svojho účtu na účet
žalovaného finančné prostriedky v sume 15 000 eur s poznámkou ,,pôžička na rekonštrukciu". Z
dokumentu ,,Prevzatie čiastky 15 000 eur" zo dňa 10.12.2013 vyplynul záväzok žalovaného vrátiť

žalobkyni poskytnuté finančné prostriedky v sume 15 000 eur do 15.06.2016. Na tomto dokumente
bolo razítko s dátumom 10.12.2013 a vlastnoručné podpisy strán sporu. Žalovaný potvrdil, že
podpis na tomto dokumente bol jeho, rozporoval len uvedený dátum. Z podania žalobkyne zo dňa
16.04.2019 ,,sumarizácia požičaných súm" spolu s dokladmi (výpisom z jej účtu) súd prvej inštancie
zistil, že počas vzťahu so žalovaným mu žalobkyňa požičala dňa 08.03.2012 sumu 4 000 eur v hotovosti,
dňa 10.12.2013 sumu 15 000 eur, dňa 29.01.2015 sumu 6 000 eur v hotovosti, 16.02.2015 sumu 1 700

eur, dňa 19.03.2015 sumu 250 eur, 03/2015 čerpanie stavebného úveru od Prvej stavebnej sporiteľne
v sume 41 825 eur (tento spláca žalovaný, t. č. pani K. S. po 66,12 eura mesačne od 03/2015), dňa
05.12.2017 sumu 300 eur, dňa 15.12.2017 sumu 200 eur. Sumu 500 eur (z 12/2017 žalovaný žalobkyni
splatil v splátkach po 50 eur mesačne od 17.03.2018 do 11.12.2018). Od žalovaného žalobkyňa obdržala
platby celkom v sume 5 235,35 eura + 500 eur v splátkach po 50 eur mesačne a tiež žalovaný, resp. pani
S. splácala priamo na účet Prvej stavebnej sporiteľne stavebný úver v sume po 66,12 eura mesačne.

Tieto sumy žalobkyňa nespochybňovala, nejednalo sa však o splátky na pôžičku zo dňa 10.12.2013 v
sume 15 000 eur.
1.2. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že žalovaný nevrátil žalobkyni
finančné prostriedky požičané dňa 10.12.2013 v termíne splatnosti do 15.06.2016. Z uvedeného dôvodu
bol podľa súdu prvej inštancie povinný okrem istiny zaplatiť aj úrok z omeškania a to od nasledujúceho
dňa po splatnosti, t. j. od 16.06.2016. Žalovaný bol toho názoru, že podpis na dokumente ,,Prevzatie

čiastky15000eur",ktorýpredložilavoriginályžalobkyňa,boljeho.Nadokumente(bezuvedeniadátumu)
predloženom žalovaným, bol podpis žalobkyne iným(čiernym) perom, pričom žalobkyňa poprela, žetento podpis je jej. I keď žalobkyňa pripustila možnosť, že k podpisu dokumentu ,,Prevzatie čiastky 15
000 eur", oboma stranami neprišlo práva dňa 10.12.2013 (ako bolo uvedené na pečiatke), žalovaný
nepreukázal, kedy malo podľa neho prísť k jeho podpisu, ani že to bolo až po dátume 15.06.2016.

Súd prvej inštancie v tejto súvislosti zdôraznil, že dôležitá je dohoda strán zmluvného vzťahu na lehote
splatnosti pôžičky. Zo žalobkyňou predložených dokladov bolo podľa neho zrejmé, že okrem pôžičky v
sume 15 000 eur, ktorá je predmetom sporu, si od nej žalovaný požičal ešte celkom sumu 16 632 eur.
Jednotlivé platby od žalovaného doposiaľ zaplatené v prospech žalobkyne tento nešpecifikoval a preto
bolo na žalobkyni, ku ktorým dlžným sumám si tieto priradila.

1.3. Kompenzačnú námietku vznesenú žalovaným v priebehu súdneho sporu, ktorou žiadal započítať
všetky platby realizované v prospech žalobkyne voči uplatnenej pohľadávke, súd prvej inštancie
neakceptoval z nasledovných dôvodov: 1. Žalovaný nešpecifikoval, ktoré platby a v akej konkrétnej
sume navrhuje započítať, neuviedol ani časové obdobie. 2. Túto súd prvej inštancie považoval za právne
bezpredmetnú, keďže započítať možno len započítateľné pohľadávky, pričom hlavným kritériom pre ich
schopnosť započítania podľa § 580 OZ je, že sú nesporné, pričom čo ak i len jedna pohľadávka je úplne

alebo čiastočne sporná, nie je možné akceptovať započítanie.

2. Krajský súd v Trnave (ďalej aj „odvolací súd") na odvolanie žalovaného rozsudkom z 26. augusta
2020 sp. zn. 11Co/231/2019 potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie a priznal žalobkyni voči žalovanému
nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnej výške.

2.1. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj celého obsahu spisového materiálu
dospel záveru, že súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým
zisteniam a vec i správne právne posúdil. V preskúmavanej veci bolo zrejmé, že dňa 10.12.2013
došlo ústnou formou k uzatvoreniu zmluvy o pôžičke, pretože označené zmluvné strany (strany sporu)
určili predmet pôžičky - 15 000 eur, pričom sa žalovaný ako dlžník zaviazal predmet pôžičky vrátiť

- túto skutočnosť žalovaný nepoprel. Uvedeného dňa prišlo súčasne k reálnemu odovzdaniu peňazí
do dispozície žalovaného - z účtu žalobkyne vedeného v Slovenskej sporiteľni na účet žalovaného v
Poštovej banke, podľa odvolacieho súdu bolo teda možné konštatovať naplnenie všetkých zákonných
pojmových znakov zmluvy o pôžičke. Odvolací súd dodal, že na bankovom prevodnom príkaze bolo
uvedené - pôžička na rekonštrukciu. Súd prvej inštancie tak správne ustálil, že medzi zmluvnými

stranami bola dňa 10.12.2013 uzavretá zmluva o pôžičke. K námietke žalovaného, že k dohode
o splatnosti pôžičky nedošlo, odvolací súd uviedol, že je nespochybniteľné, že na listine s názvom
"Prevzatie čiastky 15 000 eur" je uvedený text „Dolupodpísaný N. J. potvrdzujem, že som dňa
10.12.2013 prevzal čiastku 15 000, slovom pätnásťtisíc eur od K. I.. Požičanú sumu sa zaväzujem
splatiť do 15.6.2016." Táto listina je podpísaná žalobkyňou aj žalovaným, pričom žalovaný svoj podpis

nespochybnil. Uvedený text, podpísaný sporovými stranami je jednoznačnou dohodou o splatnosti
pôžičky, bez ohľadu na skutočnosť, či na listine je uvedený dátum alebo nie je. Naviac podľa odvolacieho
súdu bolo nevierohodné a v rozpore s logikou, aby žalovaný podpísal uvedenú listinu s označenou
lehotou splatnosti do 15.6.2016 až po uplynutí tejto lehoty. Bolo pritom nevýznamné, či uvedená
listina bola podpísaná práve 10.12.2013 alebo „niekedy v decembri 2013" ako to uviedla žalobkyňa.

Podstatné je odovzdanie peňazí dňa 10.12.2013, dohoda o tom, že peniaze žalovaný vráti a napokon aj
podľa názoru odvolacieho súdu nespochybniteľný záver o splatnosti pôžičky dňa 15.6.2016. Žalobkyňa
dôkazné bremeno v spore uniesla v celom rozsahu, ako správne konštatoval súd prvej inštancie.
Námietka žalovaného o tom, že splatnosť pôžičky nebola dohodnutá, preto neobstojí a neobstojí tak ani
jeho súvisiace tvrdenie o premlčaní dlhu.

2.2. Ku kompenzačnej námietke žalovaného odvolací súd súhlasne so súdom prvej inštancie uviedol,
že tvrdenia žalovaného o čiastočnom splnení predmetného dlhu sú nekonkrétne, a to najmä v súvislosti
s inými dlhmi, ktoré žalovaný mal voči žalobkyni plniť. Vzhľadom k všeobecným tvrdeniam vzťahujúcim
sa ku kompenzačnej námietke, nebolo túto možné preskúmať.

3. Proti rozsudku odvolacieho súdu podal žalovaný (ďalej aj ,,dovolateľ") dovolanie, ktorého prípustnosť
vyvodzuje z § 420 písm. f) a § 421 ods. 1 písm. a) CSP. Dovolateľ žiadal, aby najvyšší súd rozhodnutie
súdu prvej inštancie v spojení s odvolacím súdom zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.
3.1. Porušenie práva na spravodlivý proces dovolateľ namietal v súvislosti s nedostatočným
odôvodnením a nepreskúmateľnosťou napadnutého rozhodnutia. Napriek špecifikácii pohľadávky

žalovaného a predložením listinných dôkazov sa súdy nižšej inštancie žiadnym spôsobom
nevysporiadali s listinnými dôkazmi predloženými žalovaným a uplatnenou výškou kompenzačnej
námietky. Súdy nižšej inštancie sa taktiež nezaoberali ani písomným vyjadrením žalobkyne zo dňa
16.04.2019, v rámci ktorého potvrdila, že od žalobcu prijala úhradu vo výške 5 735,35 eura, pričomnešpecifikovala titulom akého plnenia predmetné platby prijala. Žalovaný poukázal na to, že napriek
tomu, že v podanom odvolaní uviedol špecifikáciu pohľadávok, ktoré boli predmetom kompenzačnej
námietky s uvedením ich celkovej výšky a odkazom na listinné dôkazy preukazujúce dôvodnosť výšky

kompenzačnej námietky sa odvolací súd uchýlil len k formálnemu záveru, že žalovaný nedostatočným
spôsobom konkretizoval ním uplatnený nárok, a to najmä s odkazom na iné dlhy žalovaného voči
žalobkyni. Pritom podľa žalovaného súdy nižšej inštancie nešpecifikovali čo spadá pod iné dlhy
žalovaného a prečo by existencia iných dlhov mala vylučovať započítací prejav žalovaného.
3.2. Nesprávne právne posúdenie v zmysle dovolacieho dôvodu § 421 ods. 1 písm. a) žalovaný

videl pri riešení otázky kompenzačnej námietky. Podľa neho súdy nižšej inštancie neskúmali charakter
vzájomných pohľadávok strán sporu, a teda že ide o peňažné pohľadávky bez ohľadu na to,
či mali byť pohľadávky tvoriace predmet kompenzačnej námietky plnením z rovnakého právneho
vzťahu, nakoľko právna úprava nevyžaduje ako podmienku započítania aby sa započítania schopné
pohľadávky týkali toho istého záväzkového vzťahu. Rovnako sa súdy nižšej inštancie nezaoberali
tou skutočnosťou, že v zmysle judikatúry nemá na započítanie vplyv súhlasný prejav subjektu, voči

ktorému sa započítava pohľadávka. Žalovaný bol toho názoru, že odvolací súd rozhodol v rozpore s
ustálenou rozhodovacou praxou dovolacieho súdu, keď nesprávne právne posúdil otázku započítacieho
prejavu žalovaného titulom kompenzačnej námietky, keď nezohľadnil špecifikáciu pohľadávok tvoriacich
predmet kompenzačnej námietky vymedzenú žalovaným, ale obmedzil sa len na konštatovanie, že
tvrdenia žalovaného sú nekonkrétne a pre ich všeobecnosť boli nepreskúmateľné. Na podporu svojich

tvrdení žalovaný poukázal aj na judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (3Cdo/6/2017,
5Cdo/66/2010, 7MCdo/15/2011, 2Obo/33/2010, 5Mobdo/5/2012).

4. Žalobkyňa sa k dovolaniu vyjadrila a žiadala, aby dovolací súd odmietol resp. zamietol podané
dovolanie ako nedôvodné a žalobkyni priznal náhradu trov dovolacieho konania v plnom rozsahu.

5. Najvyšší súd SR (ďalej aj „dovolací súd") ako súd dovolací (§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie
podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana zastúpená v súlade so zákonom (§ 429 ods. 1,
2 CSP), skúmal bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP), dospel k záveru, že dovolanie žalovaného
je dôvodné.

Dovolanie podľa § 420 písm. f) CSP

6. Dovolateľ porušenie práva na spravodlivý proces videl v nedostatočnom odôvodnení napadnutého
rozsudku s tým, že sa odvolací súd nedostatočne vysporiadal s odvolacími námietkami žalovaného

ohľadom uplatnenia kompenzačnej námietky.

7. Z hľadiska prípustnosti dovolania v zmysle § 420 písm. f) CSP nie je významný subjektívny názor
dovolateľa tvrdiaceho, že sa súd dopustil vady zmätočnosti v zmysle tohto ustanovenia; rozhodujúce
je výlučne zistenie (záver) dovolacieho súdu, že k tejto procesnej vade skutočne došlo (1Cdo/42/2017,

2Cdo/20/2017, 3Cdo/41/2017, 4Cdo/131/2017, 7Cdo/113/2017, 8Cdo/73/2017). Dovolací súd preto aj
v danom prípade skúmal opodstatnenosť argumentácie dovolateľa, že v konaní došlo k ním tvrdenej
vade zmätočnosti.

8. Hlavnými znakmi, ktoré charakterizujú procesnú vadu uvedenú v § 420 písm. f) CSP, sú a/ zásah

súdu do práva na spravodlivý proces a b/ nesprávny procesný postup súdu znemožňujúci procesnej
strane, aby svojou procesnou aktivitou uskutočňovala jej patriace procesné oprávnenia, a to v takej
miere (intenzite), v dôsledku ktorej došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Podstatou práva
na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na
nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym

poriadkom; integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu zodpovedajúce súdne
konanie. Pod porušením práva na spravodlivý proces v zmysle citovaného ustanovenia treba rozumieť
nesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných
ustanovení, ktoré sa vymyká nielen zo zákonného, ale aj z ústavnoprávneho rámca a ktoré (porušenie)
tak zároveň znamená aj porušenie ústavou zaručených procesných práv spojených so súdnou ochranou

práva. Ide napr. o právo na verejné prejednanie veci za prítomnosti strany sporu, právo vyjadriť sa
ku všetkým vykonávaným dôkazom, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, na predvídateľnosť
rozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán v konaní, na relevantné konanie súdu spojené zo zákazomsvojvoľného postupu a na rozhodnutie o riadne uplatnenom nároku spojené so zákazom denegatio
iustitiae (odmietnutia spravodlivosti).

9. Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

10. Podľa § 387 ods. 3 CSP odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými vyjadreniami

strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení
rozhodnutia súd prvej inštancie. Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s podstatnými
tvrdeniami uvedenými v odvolaní.

11. Odvolací súd obmedzil odôvodnenie potvrdzujúceho napadnutého rozsudku na konštatovanie
správnosti dôvodov uvedených súdom prvej inštancie v zmysle § 387 ods. 2 CSP vzhľadom na

skutočnosť, že krajský súd sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozsudku súdu
prvej inštancie.

12. Ustanovenie § 387 ods. 2 CSP umožňuje odvolaciemu súdu použiť tzv. skrátené odôvodnenie
rozhodnutia v prípade, ak sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia.

V takomto prípade sa môže v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutéhorozhodnutiaaprípadnedoplniťnazdôrazneniesprávnostinapadnutéhorozhodnutiaďalšie
dôvody. Zákon však vyžaduje, aby aj v prípade skráteného odôvodnenia odvolací súd zaujal jasné
stanovisko k podstatným vyjadreniam strán predneseným v konaní na súde prvej inštancie, pokiaľ sa
s nimi nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie. Povinnosťou odvolacieho súdu je

zároveň vysporiadať sa v odôvodnení rozhodnutia s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní. (III.
ÚS 314/2018).

13. Ustanovením § 219 ods. 2 OSP (teraz § 387 ods. 2 CSP) je odvolaciemu súdu daná možnosť
vypracovania tzv. skráteného odôvodnenia rozhodnutia. Možnosť vypracovania takéhoto odôvodnenia

je podmienená tým, že odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožní s dôvodmi rozhodnutia súdu prvého
stupňa, a to po skutkovej, ako aj právnej stránke; ak sa odvolací súd čo i len čiastočne nestotožní
s týmito závermi, neprichádza do úvahy vypracovanie skráteného odôvodnenia. Môže síce doplniť
dôvody uvedené v rozhodnutí súdu prvého stupňa, toto doplnenia však nemôže byť v rozpore so
závermi súdu prvého stupňa, môže ho iba dopĺňať v tom zmysle, že ďalšie závery odvolacieho súdu iba

podporia odôvodnenie súdu prvého stupňa. Odvolací súd prirodzene musí odpovedať na podstatné a
právne významné dôvody odvolania a nemôže sa obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia doplniť ďalšie
dôvody. Inak sa dostane mimo limitov práva na spravodlivý proces, ktoré je chránené nielen čl. 46 ods.
1 ústavy, ale aj čl. 6 ods. 1 Dohovor (5Cdo/204/2011).

14. Dovolací súd má za to, že odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu neobsahuje náležité
vysporiadanie sa so žalovaným uvedenou argumentáciou týkajúcou sa uplatnenia kompenzačnej
námietky. Dovolateľ už v rámci odvolacieho konania poukázal na skutočnosti, ktoré namieta pred
dovolacím súdom a to na špecifikáciu pohľadávok, ktoré boli predmetom kompenzačnej námietky

s uvedením ich celkovej výšky a s odkazom na listinné dôkazy preukazujúce dôvodnosť výšky
kompenzačnej námietky. Avšak v danom prípade sa odvolací súd nedostatočným spôsobom vysporiadal
s jeho argumentáciou, keď len skonštatoval, že tvrdenia žalovaného o čiastočnom splnení predmetného
dlhu sú nekonkrétne a vzhľadom k všeobecným tvrdeniam žalovaného, nie je možné kompenzačnú
námietku preskúmať.

15. Odvolací súd sa napriek výslovnému príkazu obsiahnutému v § 387 ods. 3 CSP, aby sa
v odôvodnení vysporiadal s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní, s takýmito tvrdeniami
uvedenými dovolateľom v odôvodnení napadnutého rozsudku nevysporiadal dostatočným spôsobom,
iba skonštatoval správnosť dôvodov uvedených okresným súdom ako súdom prvej inštancie v zmysle

§ 387 ods. 2 CSP. Dovolateľ pritom v podanom odvolaní uviedol tvrdenia týkajúce sa kompenzačnej
námietky.16. Tento nedostatok odôvodnenia rozsudku odvolacieho súdu v otázke odvolacej argumentácie
dovolateľamázanásledok,ženapadnutérozhodnutienespĺňapožiadavkystanovenésúduvustanovení
§387ods.2a3CSPnariadneodôvodnenierozsudku.Ztohtodôvodujedovolaniežalovanéhoprocesne

prípustné podľa § 420 písm. f) CSP a dovolateľ v ňom dôvodne namietal ním uvádzanú procesnú vadu
zmätočnosti, pretože mu týmto nesprávnym procesným postupom súdu bolo znemožnené realizovať
jeho patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

17. Vzhľadom k zisteniu, že v konaní došlo k procesným vadám podľa § 420 písm. f) CSP, ktorá

skutočnosť je okolnosťou, pre ktorú musí dovolací súd napadnuté rozhodnutie vo vždy zrušiť, pretože
rozhodnutie vydané v konaní postihnutom tak závažnou procesnou vadou, nemôže byť považované za
správne, Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok odvolacieho súdu zrušil (§ 449 ods. 1 CSP) a vec
mu vrátil na ďalšie konanie (§ 450 CSP). S prihliadnutím na dôvod zrušenia napadnutého rozsudku
odvolacieho súdu sa najvyšší súd nezaoberal ďalšími, v dovolaní namietanými vadami.

18. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.