Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, December 4, 2023

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 21C/45/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5622202375
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 12. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniel Marcián

ECLI: ECLI:SK:OSLM:2023:5622202375.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš sudcom JUDr. Danielom Marciánom v spore žalobcu : A. B. C., nar. XX.

XX. XXXX, trvale bytom D. E. XX, zastúpenému JUDr. Jaroslavom Kiapešom, advokátom, so sídlom
Štúrova 4330/1, Liptovský Mikuláš proti žalovanému : F. A. E. G., nar. X. X. XXXX, trvale bytom D. E.
XX, zastúpenému JUDr. Petrom Schmidlom, advokátom, so sídlom Borský Svätý Jur 774, o ochranu
osobnosti, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný j e p o v i n n ý v lehote 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku odoslať na poštovú prepravu
na Obec Liptovská Sielnica list, v ktorom uvedie nasledovný text :

„Ja, F. A. E. G., ospravedlňujem sa A. B. C., ktorý bol hlavným kontrolórom obce, za to, že som o ňom
uviedol v liste zo dňa 3. 5. 2022 nepravdivé údaje, že je klamár, že je to pre obec veľká hanba, ale
aj veľké riziko ho vo funkcii ponechať, nakoľko na základe kompetencií, ktoré má, nám môže spôsobiť
veľké a nenapraviteľné škody, že je intrigán alebo človek, ako sa hovorí bez chrbtovej kosti, ktorého
hlavným pracovným prostriedkom je klamstvo, človek, ktorý pozerá len na vlastný prospech alebo na
prospech určitej skupiny ľudí, na úkor ostatných obyvateľov obce. Tieto tvrdenia sú nepravdivé a za to

sa A. B. C. ospravedlňujem.“

II. Vo zvyšnom rozsahu žalobu z a m i e t a .

III. Žiadna zo strán sporu n e m á n á r o k na náhradu trov tohto konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou z 9. 8. 2022, doručenou na tunajší súd 10. 8. 2022 sa žalobca v žalobnom petite domáhal, aby
súduložilžalovanémupovinnosťospravedlniťsažalobcovi,atotak,žedoručíObciLiptovskáSielnicado
15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku list, v ktorom uverejní ospravedlnenie v nasledovnom znení : „Ja

F. A. E. G. ospravedlňujem sa A. B. C., ktorý bol hlavným kontrolórom obce za to, že som o ňom uviedol
v liste zo dňa 03. 05. 2022 nepravdivé údaje, že je klamár, ktorý si neváži dohody a ani ústretovosť
iných ľudí, je nedôveryhodný človek, že nemôže robiť hlavného kontrolóra našej obce, že je to pre obec
veľká hanba, ale aj veľké riziko ho vo funkcii ponechať, nakoľko na základe kompetencií, ktoré má nám
môže spôsobiť veľké a nenapraviteľné škody, by nemal byť intrigán alebo človek, ako sa hovorí, bez
chrbtovej kosti, ktorého hlavným pracovným nástrojom je klamstvo, človek ktorý pozerá len na vlastný
prospech alebo na prospech určitej skupiny ľudí na úkor ostatných obyvateľov obce. Tieto tvrdenia sú

nepravdivé a za to sa A. B. C. ospravedlňujem.“ Tento žalobný návrh žalobca odôvodnil tým, že žalovaný
3. 5. 2022 poslal obci D. E. list označený ako : „Návrh na bezodkladné odvolanie A. B. C. z funkcie
hlavnéhokontrolóranašejobceLiptovskáSielnica“,ktorýbolObciLiptovskáSielnicadoručený4.5.2022
a bol aj prečítaný na obecnom zastupiteľstve a prítomní poslanci boli oboznámení s tým, prečo nie jehlavný kontrolór obce prítomný na zasadnutí. Uvedeným listom žalovaný zasiahol do práva na ochranu
osobnosti žalobcu, keď v tomto liste (okrem iného) uviedol : „Žalobca je klamár, ktorý si neváži dohody
a ani ústretovosť iných ľudí, je nedôveryhodný človek a ako taký nemôže podľa mňa vykonávať funkciu

hlavného kontrolóra našej obce Liptovská Sielnica. Žalobca nemôže robiť hlavného kontrolóra našej
obec, že je to pre obec nielen veľká hanba ale aj veľké riziko ho vo funkcii ponechať, nakoľko na základe
kompetencií ktoré má nám môže spôsobiť veľké a nenapraviteľné škody. Nie je podľa mňa vylúčené,
že mohol klamať aj pri vykonávaní svojej funkcie hlavného kontrolóra a tým poškodiť nás, ostatných
obyvateľov obce Liptovská Sielnica. Hlavný kontrolór obce by mal byť v prvom rade dôveryhodný

odborník s vysokým morálnym kreditom, nemal by to byť intrigán alebo človek, ako sa hovorí, bez
chrbtovej kosti, ktorého hlavným pracovným nástrojom je klamstvo, človek ktorý pozerá len na vlastný
prospech alebo na prospech určitej skupiny ľudí na úkor ostatných obyvateľov obce.“ Tieto tvrdenia
žalovaného o žalobcovi sú nepravdivé, pretože žalobca je slušný a čestný človek a funkciu hlavného
kontrolóravykonávalriadneavsúladesozákonom.Uvedenýmprotiprávnymkonanímžalovanéhodošlo
k zásahu do práva na ochranu osobnosti žalobcu, a to konkrétne do jej zložky - cti žalobcu, bolo však

poškodené aj dobré meno žalobcu, ako občana obce a aj ako hlavného kontrolóra. Žalobca pritom
poukázal na § 13 Občianskeho zákonníka z ktorého vyplýva, že pokiaľ dôjde k zásahu do osobnostných
práv určitej fyzickej osoby, môže sa táto domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov a aby boli
odstránené následky takýchto zásahov. Žalovaný sa do dnešného dňa žalobcovi za uvedené tvrdenia
v liste neospravedlnil.

2. Vo vyjadrení k žalobe z 19. 9. 2022, doručenom na tunajší súd 20. 9. 2022 žalovaný uviedol, že
so žalobou v celom rozsahu nesúhlasí. Uplatnený nárok považuje za nedôvodný, pretože žalobca
nepreukázal samotný zásah do jeho práva na ochranu osobnosti, a to ani z hľadiska intenzity, ani
z hľadiska spôsobu, akým malo dôjsť k zásahu do jeho práva na ochranu osobnosti. Žalobca pritom

účelovo opomenul uviesť viaceré podstatné skutočnosti a viaceré veci zámerne vytrhol z kontextu za
účelom odôvodniť svoj uplatnený nárok. Následne žalovaný potvrdil, že zaslal obci D. E. list označený
ako : „Návrh na bezodkladné odvolanie A. B. C. z funkcie hlavného kontrolóra našej obce Liptovská
Sielnica“, a že tento list bol doručený obci 4. 5. 2022. Žalovaný však poprel tvrdenie žalobcu, že
predmetný list bol prečítaný na obecnom zastupiteľstve a že poslanci boli oboznámení s tým, prečo sa

hlavný kontrolór nenachádza na rokovaní obecného zastupiteľstva. Od doručenia listu sa uskutočnili
tri rokovania obecného zastupiteľstva, z ktorých sú sprístupnené zápisnice, a to rokovanie č. 4/2022
z 26. 5. 2022, č. 5/2022 z 30. 6. 2022 a č. 6/2022 zo 4. 7. 2022. Na rokovaní č. 4/2022 nebol ako bod
programu žiadny list žalovaného a ani nedošlo k prečítaniu takého listu, ako to aj vyplýva zo zápisnice.
Pod bodom programu č. 5 je síce uvedená „informácia o vzdaní sa funkcie hlavného kontrolóra obce",

avšak zo zápisnice vyplynulo len toľko, že obecné zastupiteľstvo berie na vedomie oznámenie A. B. C.
o vzdaní sa funkcie zo dňa 6. 5. 2022. Žalobca pritom nebol na uvedenom rokovaní prítomný. Žalobca
však bol prítomný na rokovaní č. 5/2022, kde sám navrhoval čítanie predmetného listu, a to návrhom
na doplnenie bodu rokovania, na čo mu bolo uvedené, že takýto návrh môže urobiť len starosta obce.
Starosta obce aj podal návrh na doplnenie programu o bod, ktorý by spočíval v prečítaní predmetného

listu, avšak hlasovanie o tomto doplnení programu skončilo zamietnutím tohto návrhu a list sa tak
nečítal. Nepravdivé, resp. neúplné sú aj výroky, podľa ktorých mal žalovaný zasiahnuť do práva na
ochranu osobnosti žalobcu, pretože celý výrok sa začína vetou : „Podľa môjho názoru a na základe
tejto skutočnosti A. B. C. (ďalej len „žalobca“) je klamár, ktorý si neváži dohody a ani ústretovosť iných
ľudí, je nedôveryhodný človek a ako taký nemôže podľa mňa naďalej vykonávať funkciu hlavného

kontrolóra našej obce D. E..“ Žalobca tak účelovo vynechal odkaz na odôvodnenie jeho názoru, ktoré
bolo v liste opísané vyššie. V danom prípade totiž išlo o spor žalobcu a žalovaného, resp. spoločnosti
ADASTA,s.r.o.,sosídlomLiptovskáSielnica90,IČO:45633282,ktorejježalovanýjedinýmspoločníkom
a konateľom, ktorý spor sa týkal vypratania nehnuteľnosti vo vlastníctve spoločnosti ADASTA, s.r.o. od
drobných stavieb vo vlastníctve žalobcu, ktoré tento nechcel odstrániť ani na písomnú výzvu spoločnosti

ADASTA, s.r.o., ani po ústnej dohode medzi žalobcom a žalovaným. Žalobca nebol jedinou osobou,
ktorá mala na pozemku spoločnosti ADASTA, s.r.o. svoje drobné stavby, avšak so všetkými ostatnými
sa ústne dohodla a tieto dohody boli rešpektované. O existencii dohody a existencii sporu vie aj starosta
A. H., ktorý bol prítomný pri viacerých pokusoch o vyriešenie tohto sporu a tiež Ing. Svetlana Havalcová
ako orgán štátneho stavebného dohľadu, ktorá bola aj na vykonaní štátneho stavebného dohľadu 23.

8. 2022, pričom o tomto bola spísaná aj zápisnica. Aj tam je uvedené, že stavby z pozemku žalobcu
zasahujú do pozemku spoločnosti ADASTA, s.r.o. Ďalším dôkazom preukazujúcim existenciu dohody je
aj SMS komunikácia medzi žalovaným a synom žalobcu - F. C., bytom D. E. XX, kde sa uvádza, že podľa
jeho názoru dohoda platí a on je pripravený prísť otcovi pomôcť. Z uvedených dôkazov tak vyplýva,že žalovaný mal uzatvorenú dohodu so žalobcom, ktorú preukázateľne nerešpektoval, a teda klamal
žalovanému, čo len preukazuje pravdivosť tvrdenia žalovaného o tom, že žalobca je klamár. Pokiaľ
žalobca ďalej tvrdil, že mu bolo do jeho práva na ochranu osobnosti zasiahnuté výrokom žalovaného,

že : „Hlavný kontrolór obce by mal byť v prvom rade dôveryhodný odborník s vysokým morálnym
kreditom, nemal by to byť intrigán alebo človek, ako sa hovorí bez chrbtovej kosti, ktorého hlavným
pracovným nástrojom je klamstvo, človek ktorý pozerá len na vlastný prospech alebo na prospech určitej
skupiny ľudí na úkor ostatných obyvateľov obce.“, tak toto tvrdenie je podľa žalovaného len všeobecným
konštatovaním o kvalitách, ktoré by mal spĺňať každý hlavný kontrolór, pričom z jeho textu nevyplýva,

že by sa malo vzťahovať na nejakú konkrétnu osobu. Skutočnosť, že žalobca tento výrok vzťahuje na
seba nebol úmyslom žalovaného. Tieto výroky neboli spôsobilé zasiahnuť do práva žalobcu, a to pre
viaceré skutočnosti. Za prvé, ide o pravdivé tvrdenie, resp. pravdivý názor žalovaného na žalobcu, ktorý
vychádza z reálnych skúseností a skutočností. Žalovaný v dobe keď koncipoval predmetný list mal daný
hodnotiaci úsudok o žalobcovi, ktorý vychádzal z určitých skutočností a skúseností žalovaného, pričom
ten ho v čase koncipovania považoval za pravdivý. Išlo de facto o formu kritiky žalobcu, ktorá sa opierala

o konkrétne skutočnosti, ktoré navyše žalovaný aj uviedol v predmetnom liste, čím svoj hodnotiaci
úsudok aj dostatočne odôvodnil. Za druhé, žalobca bol v čase, keď žalovaný doručil predmetný list
obci hlavným kontrolórom obce, čiže bol verejným činiteľom, a to znamená, že musel počítať s istou
formou kritiky na svoju osobu a každý domnelý zásah do jeho práv by mal byť posudzovaný miernejšie
z pohľadu pôvodcu zásahu, čo vyplýva z povahy funkcie verejne činných osôb, spravujúcich verejné

záležitosti,ktorésúpodväčšímdrobnohľadomverejnostiatýkajúsaichurčitéobmedzeniaajvoblastiich
súkromného života. Uvedené podľa žalovaného potvrdzuje aj judikatúra ESĽP, ktorá pripúšťa, že hranice
prijateľnej kritiky sú výrazne širšie v prípade politikov a iných verejne činných osôb než u súkromných
osôb. Kritika žalobcu zo strany žalovaného bola navyše v podobe hodnotiaceho úsudku, čo preukazuje
aj formulácia „podľa môjho názoru a na základe tejto skutočnosti“. Okrem toho hodnotiaci úsudok

žalovaného o žalobcovi, že je klamárom, a z tohto dôvodu nie je vhodným kandidátom na funkciu
hlavného kontrolóra vychádzal z preukázaných skutočností a skúseností žalovaného. V takom prípade
niejemožnéhovoriťozásahudoprávanaochranujehoosobnosti.Predpokladomúspešnéhouplatnenia
práva na ochranu osobnosti je existencia neoprávneného zásahu do osobnostných práv, objektívna
spôsobilosť uvedeného zásahu vyvolať ohrozenie alebo ujmu na osobnostných právach a príčinná

súvislosť medzi neoprávneným zásahom a obmedzením, resp. ujmou na osobnostných právach. Tieto
predpoklady musia byť splnené kumulatívne. Žalobca však nepreukázal, že by konaním žalovaného
došlo k zásahu do jeho osobnostných práv. Žalobca ani nepreukázal neoprávnenosť ním tvrdeného
zásahu do svojich práv. Žalovaný pritom len využil svoje právo verejnej kontroly orgánov verejnej moci -
hlavného kontrolóra a za použitia svojho hodnotiaceho úsudku a kritiky navrhol jeho odvolanie. Žalovaný

v tejto súvislosti poukázal na § 3 ods. 2 písm. d) zákona o obecnom zriadení, že obyvatelia obce sa
zúčastňujú na samospráve obce, pričom obyvateľ obce má právo najmä obracať sa so svojimi podnetmi
a sťažnosťami na orgány obce. Konanie žalovaného bol len výkon uvedeného práva. Výkon práva
však vylučuje existenciu neoprávneného zásahu do práva na ochranu osobnosti. Vzhľadom na uvedené
žalovaný navrhol žalobu zamietnuť.

3. V replike z 12. 10. 2022, doručenej na tunajší súd 17. 10. 2022 žalobca uviedol, že jeho činnosť na
obecnom úrade ako hlavného kontrolóra je oprávnený hodnotiť predovšetkým starosta obce a poslanci
obecného zastupiteľstva. Počas činnosti žalobcu neboli vznesené zo strany starosta obce A. H.
žiadne pripomienky alebo napomenutia, či upozornenia na nesprávne alebo nevhodné konanie. So

všetkými poslancami žalobca vychádza korektne. Poukázal tiež na to, že spĺňa kvalifikačné predpoklady
pre výkon funkcie hlavného kontrolóra, je vysokoškolsky vzdelaný, poukázal na svoju vysokú školu,
ktorú absolvoval a tiež svoju doterajšiu prax. Žalobca ďalej uviedol, že bol podriadený obecnému
zastupiteľstvu a zamestnancom obce, podľa zákona o výkone práce vo verejnom záujme podliehal
starostovi obce a mal postavenie poradného hlasu na zasadnutí obecného zastupiteľstva. Následne

žalobcadoplnil,žeakobývalýhlavnýkontrolórnemaloprávnenienakladaťsfinanciamialebodisponovať
inými kompetenciami, ktoré by mohli obci spôsobiť nenapraviteľné škody, preto to, čo uviedol žalovaný
je neznalosť problematiky a krivé obvinenie hlavného kontrolóra obce. List, v ktorom ho žalovaný ako
majiteľ pozemku žiadal o odstránenie stavby prevzal do vlastných rúk a v snahe predísť konfliktom
žalobca začal pracovať na odstraňovaní, a to odstránení plotu a niektorých drevín, čiže nie je pravda,

že žalobca nič neurobil. K tomu, prečo ďalej nepokračoval vo vypratávaní pozemku ako dôvod uviedol,
že pracovníkmi realitných kancelárií bol utvrdený, že v každej kúpnej zmluve by mala byť zahrnutá
klauzula o tom, že kupujúci kupuje pozemok v stave, v akom sa nachádza. Konkrétny problém medzi
žalobcom a žalovaným súvisiaci s odstraňovaním nežiaducich stavieb bol predmetom kontroly orgánuštátneho stavebného dohľadu v Liptovskom Mikuláši 23. 8. 2022. Žalobca označil list žalovaného,
ktorým tento žiadal o jeho uvoľnenie z funkcie hlavného kontrolóra za zásah do jeho práv, a to aj
tým, že mu neumožňoval byť zamestnaný. Tvrdenie, že žalobca je klamár mu nebolo v zamestnaní

dokázané a svoju funkciu a prácu riadne vykonával v súlade so zákonmi. Žalobca mal za to, že zo
strany žalovaného išlo o jednoznačnú diskreditáciu jeho osoby v zamestnaní, na obecnom úrade, a to
preto, že žalovanému úplne nevyhovel v susedskom spore. Keďže žalobca v deň konania zastupiteľstva
č. 4/2022 z 26. 5. 2022 bol už v období po vzdaní sa funkcie hlavného kontrolóra, bol tak účastný
na zasadnutí obecného zastupiteľstva ako občan a nie ako hlavný kontrolór, a teda žalobca mohol

predkladať návrh na doplnenie programu. Tvrdenia žalovaného, že žalobca je klamár a tiež ohľadne
jeho neschopností a klamaní v práci musia byť žalovaným preukázané, teda na jeho strane je dôkazné
bremeno. Žalobca ďalej poukázal na to, že predmetom uvedeného sporu bol pozemok na parcele č.
1940 a č. 1941, ktoré parcely sú uvedené na liste vlastníctva č. XXXX, k. ú. D. E.. Predloženú SMS
komunikáciu medzi žalovaným a F. C. žalobca označil ako irelevantnú, pretože uvádzaná osoba s týmto
prípadom nemá nič spoločné. Žalovaný síce mohol vzniesť návrh na odvolanie hlavného kontrolóra

z funkcie, ale z preukázaných dôvodov, na základe riadne overených skutočností a nie založených na
súkromných dohadoch, ako to urobil v danom prípade žalovaný. Výroky žalovaného v predmetnom liste
nie sú pravdivé. Keby ich poslal žalobcovi domov, tak o nich môžu diskutovať, ale žalovaný ich poslal na
obecný úrad s úmyslom obviniť žalobcu z klamstva, najmä vo vzťahu k plneniu žalobcových povinností
k obecnému úradu. Tvrdenia žalovaného v predmetnom liste nie je možné považovať za kritiku, ale ide

o jasné obvinenie z klamstva, ktoré nie je preukázané hodnoverným dôkazom. Bez toho, aby žalobca
upieral žalovanému ako každému občanovi právo obracať sa so svojimi podnetmi a sťažnosťami na
orgány obce, uviedol, že obvinenia žalobcu z klamstva a hodnotenie jeho práce musia byť podopreté
hodnovernými dôkazmi, čo však žalovaný nesplnil, iba jednoducho krivo obvinil žalobcu, čím zasiahol
do jeho osobnostných práv. Vzhľadom na uvedené žalobca zotrval na žalobe v plnom rozsahu.

4. V duplike zo 14. 11. 2022, doručenej na tunajší súd 14. 11. 2022 žalovaný uviedol, že so žalobou,
ako aj s replikou žalobcu nesúhlasí, pričom k argumentu žalobcu, že žalovaný ho nemá právo hodnotiť
ako hlavného kontrolóra, a že toto oprávnenie má starosta obce a obecné zastupiteľstvo, uviedol, že
tento je nesprávny a hraničí s obmedzením práva verejnosti na kontrolu orgánov verejnej moci. Aj občan

obce, vrátane žalovaného môže vysloviť kritiku na orgán obce, a nie je pritom podstatné, či hlavný
kontrolór mal alebo nemal možnosť nakladať s financiami. Funkcia hlavného kontrolóra má spôsobilosť
aj bez možnosti nakladania s financiami ovplyvniť hospodárenie obce. Podľa žalovaného žalobca
nevyvrátil jeho tvrdenie, že predmetný list nebol prečítaný na obecnom zastupiteľstve a poslanci neboli
oboznámení s tým, prečo sa hlavný kontrolór nenachádza na rokovaní obecného zastupiteľstva, a preto

toto tvrdenie považuje za nesporné. Ku sporu týkajúceho sa vypratania nehnuteľnosti vo vlastníctve
spoločnosti ADASTA, s.r.o. od drobných stavieb vo vlastníctve žalobcu, ktoré tento nechcel odstrániť
ani na písomnú výzvu spoločnosti ADASTA, s.r.o. ani po ústnej dohode medzi žalobcom a žalovaným,
žalovaný uviedol, že jeho tvrdenie o nutnosti zasielať výzvu na vypratanie s doručenkou je scestné
a nesprávne. Navyše, sám žalobca potvrdil vo svojom vyjadrení, že predmetnú výzvu obdržal. Dokonca

jej sčasti aj vyhovel. Z SMS komunikácie medzi žalovaným a synom žalobcu F. C. vyplýva, že žalovaný
mal uzatvorenú dohodu so žalobcom, ktorú preukázateľne nerešpektoval, a teda klamal žalovanému,
apretotátokomunikáciajepretotokonaniedôležitá.Naopakzairelevantnépovažovalžalovanýtvrdenie
žalobcu týkajúce sa poukazu na nedoručenie výsledku kontroly orgánu štátneho stavebného dohľadu.
Žalovaný tiež odmietol tvrdenie žalobcu, že mu list žalovaného bráni v práve byť zamestnaný a poukázal

na to, že žalobca toto tvrdenie nepreukázal. Nebolo predložené žiadne potvrdenie od potencionálneho
zamestnávateľa žalobcu, ktorý by ho odmietol na základe listu žalovaného. Podľa žalovaného žalobca
len poukazoval na nedokázanie klamstva obcou D. E., avšak žalovaný ani nikdy nespomínal, že by mu
to obec mala dokázať. Išlo o podnet občana, ktorý pomocou oprávnenej kritiky poukázal na možnosť,
že v tom čase hlavný kontrolór obce nemusí spĺňať všetky požadované kvality, a to najmä vzhľadom na

jeho osobnú integritu. Oprávnenosť kritiky žalovaného bola podložená viacerými skutočnosťami, z nich
väčšinu žalobca dokonca vo svojich písomných podaniach uznal. Priznal existenciu sporu, dokonca
priznal, že začal vypratávať svoj majetok z pozemku žalovaného, pričom toto prerušil až po porade
s advokátom, ktorý mu mal dať právnu radu, že žalovaný, resp. spoločnosť ADASTA, s.r.o. mala
nadobudnúť vlastníctvo k nehnuteľnosti v stave, v akom sa tieto nachádzali pri uzatvorení zmluvy.

Takýto názor je však nesprávny, pretože hoci nadobúdateľ nadobudne pozemok v stave, v akom sa
nachádza, nebráni to povinnosti vlastníka hnuteľných a nehnuteľných vecí tieto odstrániť. V prípade,
že tieto sa nachádzajú na cudzej nehnuteľnosti bez povolenia. Už len skutočnosť, že žalobca začal
odstraňovať niektoré svoje veci z nehnuteľnosti spoločne ADASTA, svedčí o uzatvorení dohody medzižalobcom a žalovaným, ktorá bola následne nerešpektovaná pri zmene názoru žalobcu. Táto skutočnosť
preukazuje oprávnenosť kritiky žalovaného na adresu žalobcu ako orgánu verejnej moci, ktorým hlavný
kontrolór je. Vo zvyšnom rozsahu žalovaný len zopakoval svoje predchádzajúce argumenty a tvrdenia

obsiahnuté v jeho vyjadrení k žalobe. Na záver dupliky žalovaný navrhol žalobu zamietnuť v celom
rozsahu.

5. Na pojednávaní konanom na tunajšom súde 11. 5. 2023 žalobca uviedol, že v plnom rozsahu
trvá na podanej žalobe z 9. 8. 2022, ako aj na svojom následnom písomnom vyjadrení z 12. 10.

2022, kde uviedol, že listom, ktorý žalovaný zaslal na obecné zastupiteľstvo zasiahol do osobnosti
žalobcu z dôvodov opísaných v týchto písomných podaniach, a preto navrhol vyhovieť žalobe v zmysle
žalobného petitu z 9. 8. 2022. Žalobca ďalej na pojednávaní uviedol, že v deň keď malo byť zasadnutie
obecného zastupiteľstva, prišiel do práce na úrad, pričom starosta mu ukázal list z 3. 5. 2022, na
čo žalobca odišiel domov a napísal žiadosť o rozviazanie služobného pomeru a vrátil sa na obecný
úrad. K zásahu do jeho cti došlo nielen pre tvrdenie žalovaného, že je klamár, ale aj z dôvodov

ďalšíchnepodloženýchtvrdení,žejenedôveryhodnýčlovek,človekbezchrbtovejkosti,ktoréhohlavným
pracovným nástrojom je klamstvo, človek ktorý sa pozerá len na vlastný prospech a na prospech
určitej skupiny ľudí na úkor ostatných obyvateľov obce. Žalobca na tomto pojednávaní odmietol ako
nepravdivé tvrdenie žalovaného z listu z 3. 5. 2022, ako aj uvedené v rámci tohto konania, že 28. 4.
2022 v prítomnosti starostu obce A. H. a A. E. I., pracovníčky stavebného úradu Mesta Liptovský Mikuláš

priamo na predmetných pozemkoch poprel akúkoľvek dohodu žalobcu a žalovaného, a to aj len v ústnej
podobe. Následne žalobca dodal, že keby nebol súhlasil s tým, že treba odstrániť tie veci, tak by ich ani
nebol začal odstraňovať, ale potom, pri tej kontrole zo štátneho stavebného dohľadu, keď zistil, že nie je
povinný ich odstraňovať, tak na základe toho uviedol, že s odstraňovaním končí až do doby, kým bude
mať jasno v tom, či je v tej kúpnej zmluve uvedená tá klauzulka, že kupuje pozemok v stave v akom sa

nachádza alebo tam tá klauzulka nie je. S tým, že ak tam tá klauzulka uvedená je, tak v takom prípade
je to podľa neho „pasé“ a je to problém „obžalovaného“. Potom žalobca navrhol, aby žalovaný svoje
tvrdenia preukázal hodnovernými údajmi a dokázal, že je intrigán bez chrbtovej kosti, jeho hlavným
pracovným nástrojom je klamstvo, že sa jedná o človeka, ktorý pozerá len na vlastný prospech alebo
na prospech určenej skupiny ľudí na úkor ostatných obyvateľov obce.

6. Na pojednávaní konanom na tunajšom súde 11. 5. 2023 žalovaný uviedol, že sa v plnom rozsahu
pridržiava vyjadrení obsiahnutých v jeho predchádzajúcich písomných podaniach, teda v žalobe
a duplike, a naďalej má za to, že žaloba je nedôvodná, pretože konaním žalovaného nemohlo dôjsť,
a ani nedošlo k zásahom do jeho práva na ochranu osobnosti. Išlo totiž o list adresovaný obecnému

zastupiteľstvu a starostovi obce týkajúci sa hlavného kontrolóra obce, teda nie súkromnej osoby a hlavný
kontrolór ako verejne činná osoba musí zniesť väčšie množstvo kritiky na svoju osobu ako bežný občan.
Žalobca podľa neho doposiaľ nepreukázal, že by išlo o takú vážnu alebo o takú neprimeranú kritiku, aby
dokázala porušiť tieto zákonom a judikatúrou ustálené mantinely týkajúce sa kritiky verejných činiteľov.
Žalovaný pritom poukázal na judikatúru ESĽP, kde sa konštatuje, že v diskusiách vo veciach verejného

záujmu možno používať aj silnejšie výrazy. Za prípustné považuje ESĽP dokonca aj preháňanie, či
provokáciu. Preto kritika obsiahnutá v jeho liste z 3. 5. 2022 bola oprávnená, odôvodnená a smerovala
voči verejnej osobe (hlavnému kontrolórovi obce), a ten bol túto kritiku povinný znášať, preto nemohla
zasiahnuť do jeho práva na ochranu osobnosti. List videlo iba obecné zastupiteľstvo, starosta a bol to
dokonca žalobca, ktorý skrz poslanca obecného zastupiteľstva navrhoval čítanie tohto listu, v čom mu

však nebolo vyhovené. Ak by sa žalobca sám cítil poškodený takýmto listom, predsa by ho nenavrhoval
čítať pred ďalšími ľuďmi na verejnom obecnom zastupiteľstve, na ktorom boli prítomní aj ďalší občania
obce. List žalovaného z 3. 5. 2022 bol doručený Obecnému úradu Liptovská Sielnica s tým, že ho videl
starosta obce a minimálne niekoľkí poslanci obecného zastupiteľstva, avšak nebol čítaný na obecnom
zastupiteľstve. Na zasadnutí č. 4/2022 žalobca nebol prítomný, hoci bol do programu ako jeden jeho bod

zaradenáčítaniejeholistu,nakoniecvšakktomunedošloažalobcaprišielnazasadnutieažomesiac(na
zasadnutie č. 5/2022), kde sa neúspešne domáhal prečítania tohto listu. Žalovaný súhlasil s pôvodným
zámerom zúžiť predmet konania iba na časť tvrdení uvedených v žalobnom petite s poukazom na to,
že išlo len o označenia všeobecných predpokladov na funkciu hlavného kontrolóra, tak ako ich vidí
žalovaný, a teda že nejde o žiadne konkrétne tvrdenie voči žalobcovi. Naďalej však zotrval v názore,

že išlo o konanie žalovaného, ktorý vykonával právo na verejnú kontrolu správy veci verejných, resp.
vykonával právo na podávanie podnetov obecnému zastupiteľstvu pri správe vecí verejných a takýmto
spôsobom nemohlo dôjsť k zásahu do ochrany osobnosti. Tieto tvrdenia neboli spôsobilé zasiahnuť do
práva na ochranu osobnosti žalobcu, pretože boli iba hodnotiacim úsudkom žalovaného o žalobcovi, ato na základe reálnych skúseností s ním. Nesúhlasil s tým, aby bolo zúžené dokazovanie len ohľadne
dokazovania, či bola žalobcom popretá alebo nepopretá dohoda o vyprataní pozemku z 28. 4. , pretože
žalovaný svoj hodnotiaci úsudok formuloval vychádzajúc aj z iných skutočností, ako uvedených v tomto

liste, čo uviedol aj vo svojom vyjadrení k žalobe, resp. v duplike, a preto je potrebné preukazovať celý
kontext, všetky relevantné skutočnosti, ktoré súvisia so vzťahom medzi žalobcom a žalovaným, pričom
poukázal jednak na štátny stavebný dohľad a jednak aj na samotné konanie žalobcu pri odstraňovaní
stavby a jeho postup pri odstraňovaní. Žalobca najprv sľúbil odstrániť všetko, potom odstraňovať časť
a postupne odkladal každé odstraňovanie s rôznymi výhovorkami. Na základe toho bolo potrebné

vyhodnotiť, že či mohol žalovaný považovať žalobcu za klamára alebo nie. Je nepochybné, že žalobca
nemal žiaden záujem rešpektovať akékoľvek dohody, a preto pôvodne uzatvorené dohody poprel svojim
konaním, okrem toho, že to poprel výslovne 28. 4. 2022. Žalobca jasne poprel akúkoľvek dohodu, z čoho
mohol žalovaný jasne nadobudnúť pocit, že tým pádom o dohode klamal, resp. o existencii dohody
klamal. Následne žalovaný nesúhlasil s prenesením dôkazného bremena na stranu žalovaného v otázke
konkrétnych dôvodov, pre ktoré mal napísať všeobecné tvrdenie o tom, že hlavný kontrolór obce by

mal byť v prvom rade odborník, atď., ktoré uvádza v liste z 3. 5. 2022. Ide totiž o všeobecné tvrdenia,
neosobné konštatovania všeobecných požiadaviek na výkon funkcie hlavného kontrolóra, tak ako si ich
predstavuje žalovaný.

7. Dňa 17. 8. 2023 doručil žalovaný (z vlastnej iniciatívy, teda bez výzvy súdu) na tunajší súd ďalšie

písomné podanie (zo 17. 8. 2023), v ktorom uviedol, že žaloba je v plnom rozsahu nedôvodná, a preto
ju žiada zamietnuť. Poukázal na to, že už pri stretnutí v apríli 2022 bolo preukázané, že žalobca poprel
akékoľvek dohody medzi žalobcom a žalovaným, čím vyvolal nedôveru u žalovaného. Z vyjadrení
žalovaného a zápisnice o zasadnutí je evidentné, že či už starosta alebo zastupiteľstvo uvedenému listu
neprikladali žiadnu vážnosť a tento považovali za nedôvodný, pokým sám žalobca účelovo nepožiadal

o prejednanie tohto listu. List sám o sebe nijako nepoškodil žalobcovo meno, nijako nevyvodil akékoľvek
následky, neovplyvnil názory u ľudí, ktorí s ním boli oboznámení, navyše žalobca sám odstúpil z funkcie,
teda list neprispel k tomu, aby ho z funkcie odvolali. Žalobca nepreukázal, že by výrok mohol akokoľvek
poškodiť jeho meno, resp. jeho právo na ochranu osobnosti. I keď žalovaný v liste opisoval, aký by
mal byť (podľa neho) hlavný kontrolór, resp. aký by nemal byť, išlo o všeobecnú charakteristiku, teda

názor žalovaného, aké predpoklady by osoba hlavného kontrolóra mala spĺňať. Znovu poukázal na to, že
v osobe žalobcu išlo o verejnú osobu a na judikatúru ESĽP s tým súvisiacu, podľa ktorej sa predpokladá
väčšia tolerancia ku kritickým výrokom verejnosti a médií vo vzťahu ku verejne činným osobám pokiaľ ide
o výkon ich funkcie. Hranice kritiky verejne činných osôb sú širšie ako v prípade bežných ľudí. V danom
listesanenachádzajúžiadneexpresívne,čihanlivévýrazy,ktorébyosobužalobcuajehomenopoškodili

a žalobca tiež nepreukázal, ako by ho mal list poškodiť na dobrom mene. Vzhľadom na uvedené zotrval
na návrhu žalobu zamietnuť v celom rozsahu.

8. Na pojednávaní konanom na tunajšom súde 7. 9. 2023 žalobca (v súvislosti s predbežným právnym
posúdením súdu) uviedol, že opravuje formuláciu časti žalobného petitu zo žaloby z 9. 8. 2022, tak, že

sa domáha výroku rozhodnutia, ktorým by bolo uložené žalovanému ospravedlniť sa mu za to, že o ňom
v liste z 3. 5. uviedol aj nepravdivý údaj, že je intrigán alebo človek ako sa hovorí bez chrbtovej kosti,
ktorého hlavným nástrojom je klamstvo, človek, ktorý pozerá len na vlastný prospech alebo na prospech
určitej skupiny ľudí na úkor ostatných obyvateľov obce.

9. Žalovaný na pojednávaní konanom na tunajšom súde 7. 9. 2023 sa k veci samej nijako nevyjadril,
vyjadroval sa len k procesným otázkam.

10. Na pojednávaní konanom na tunajšom súde 7. 11. 2023 žalobca vzhľadom na nové predbežné
právne posúdenie súdu navrhol, aby súd pripustil ďalšiu zmenu petitu, kde v petite navrhuje vypustiť

označenie „nepravdivé“, čiže bude petit potom znieť : „Ja, F. A. E. G., ospravedlňujem sa A. B. C.,
ktorý bol hlavným kontrolórom obce, za to, že som o ňom uviedol v liste zo dňa 3. 5. 2022 údaje, že ...
ostatné zostáva v plnom rozsahu, len sa uvedie slovíčko „neoprávnené“. Následne navrhol tiež upraviť
v rovnakom zmysle, teda vypustiť slovo „nepravdivé“ aj v poslednej vete žalobného petitu a nahradiť
ho slovom „neoprávnené“. Následne uviedol, že vykonaným dokazovaním bola preukázaná dôvodnosť

žaloby, pričom nesúhlasí s predbežným právnym posúdením súdu Ani starosta obca ani svedkyňa I. sa
nevedeli jednoznačne vyjadriť, či existovala dohoda o vyprataní medzi žalobcom a žalovaným, a teda
žalovaný v tomto smere neuniesol dôkazné bremeno. Starosta obce, čo sa týka výkonu funkcie žalobcu,
uviedol, že ho pozná dlhé roky a nikdy zo strany občanov alebo iných fyzických alebo právnickýchosôb neboli na jeho výkon funkcie žiadne ťažnosti, práve naopak, obec bola s výkonom funkcie žalobcu
spokojná. Žalobca preto navrhol žalobe vyhovieť v zmysle upraveného petitu. Žalobca ďalej uviedol,
že neplnenie si predmetnej ústnej dohody je už za nami, pretože pozemok je už dva týždne vyprataný

pred dvomi týždňami, z čoho vyplýva, že dohodu dodržal. Nepovažoval to za nedodržanie, len odsunutie
riešenia problému. Avšak do toho vstúpil tento nešťastný list zo strany žalovaného. Zákon o obecnom
zriadení vo vzťahu k funkcii hlavného kontrolóra hovorí jednoznačne, hlavný kontrolór nemá právomoc
rozhodovaciu, má povinnosť kontrolovať všetkých na úrade, preto nemohol sklamať, oklamať, zle
rozhodnúť, pretože on nerozhoduje ako hlavný kontrolór. Vykonávanie jeho zamestnania vo funkcii

hlavného kontrolóra nemá nič spoločné s vyjadrením sa k odstraňovaniu stavebných častí na pozemku.
Hlavný kontrolór má hlas len poradný, pre obecné zastupiteľstvo aj pre starostu obce. Ak boli návrhy, aby
saniečokúpiloalebourobilo,onsavždypredhlasovanímpýtal,činatomajúvrozpočte,aaknemalibolo
to podľa neho pasé. A toto bola jeho pracovná náplň, resp. jedna časť tej pracovnej náplne. Dohliadal
na to, aby si obec neurobila problém. Porovnávať prácu na úrade a porovnávať súkromný vzťah sa
nedá, to je ako jablká a hrušky. Bol v niektorých prípadoch nepríjemný, nebol som u všetkých poslancov

obľúbený, pretože oni chceli byť, ako poslanci, dobrí pred občanmi, ktorí im vo všetkom vyhovejú, a on
bol ten, ktorý povedal na zastupiteľstve alebo starostovi nie, toto sa nedá. Tú dohodu, o ktorej hovorí
žalovaný, to nebola dohoda, bolo to „veď ja to dakedy urobím“, a to nie dohoda, dohoda musí mať
náležitú formu. Ak si to tak povedali, tak si to povedali všetci na tej ulici, a všetci pristúpili k tomu, že to
už niekto odstráni a niektorí to budú musieť odstrániť. Bolo mu povedané „ty len vyrývaš, ty vždy hľadáš,

kde je problém“, ale za to on bol platený, preto v tomto prípade treba rozlišovať dve veci, jedna vec je
výkon funkcie hlavného kontrolóra a druhá vec je súkromný vzťah, dohoda o vyprataní pozemku. Spolu
nesúvisia, ani právne, ani gramaticky, ani ľudsky.

11. Na pojednávaní konanom na tunajšom súde 7. 11. 2023 žalovaný namietol postup súdu pri formulácii

predbežného právneho posúdenia, pričom poukázal na to, že žalobca má právneho zástupcu a nie
je slabšou stranou v konaní, a preto súd nemá povinnosť vykonávať nejakú manudukčnú povinnosť
vo vzťahu k žalobnému výroku. Súd už na predchádzajúcom pojednávaní vyzval žalobcu, aby svoj
žalobný petit upravil, tento to vykonal, a preto nevidí dôvod, aby pred vyrieknutím záverečných rečí
sa súd znovu poučoval žalobcu, kde urobil vo svojom žalobnom výroku chybu tak, aby tento bol

nakoniec prípustný. Žalovaný následne vyhlásil, že sa pridržiava svojich doterajšícch písomných aj
ústnych prednesov a dodal, že žalobca doteraz neuniesol dôkazné bremeno, pretože nepreukázal, že
by konaním žalovaného došlo k zásahu do jeho osobnostných práv. Okrem toho žalobca nepreukázal
neoprávnenosť ním tvrdeného zásahu do práv. Žalovaný len využil svoje právo obrátiť sa so svojimi
podnetmi a sťažnosťami na orgány obce a v podstate len využil ústavou priznané právo na slobodu

prejavu a vyjadrenie kritiky voči hlavnému kontrolórovi obce. Podľa judikatúry ESĽP v zmysle článku 10
ods. 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd je sloboda prejavu aplikovateľná nielen
na informácie a myšlienky, ktoré sa prijímajú priaznivo alebo sa považujú za neutrálne, ale aj na tie,
ktoré urážajú, šokujú a obťažujú. Také sú požiadavky pluralizmu, tolerancie a slobodomyseľnosti, bez
ktorých by demokratická spoločnosť nemohla existovať. Aj názory, vyjadrené silným alebo prehnaným

jazykom sú chránené. Rozsah ochrany závisí od kontextu a cieľa kritiky. Vo veciach verejných polemík
a rozporov alebo verejného záujmu, počas politickej diskusie a pod. silné slová a tvrdá a neľútostná
kritika sa dá očakávať a bude v širokej mieste tolerovaná Európskym súdom pre ľudské práva.
K vzniku občianskoprávnej zodpovednosti spôsobenej zásahom do osobnosti fyzickej osoby musia
byť splnené zákonné predpoklady, ktorými sú existencia zásahu, ktorý je objektívne spôsobilý vyvolať

nemajetkovú ujmu a ktorý spočíva v porušení, alebo ohrození osobnosti fyzickej osoby, k jej fyzickej
a morálnej integrite, musí ísť o zásah neoprávnený a musí byť daná príčinná súvislosť medzi oboma
uvedenými predpokladmi. Takýto zásah však musí nastať objektívne, to znamená, že musí byť vylúčená
negatívna individualistická psychická reakcia dotknutej fyzickej osoby. V zmysle komentovaných
právnych predpisov a ustálenej judikatúry je preto pre úspech žaloby absolútne bezpredmetným, či

tvrdenia voči žalobcovi sú pravdivými alebo nie, nakoľko neoprávneným zásahom môže byť aj pravdivé
tvrdenie, ktoré sa dotýka a hrubo zasahuje do intímnej sféry života občana. Čo je však nesporné, žalobca
v konaní niekoľkokrát klamal a skresľoval skutočnosti, a to už v samotnej žalobe, keď sa vyjadril, že
list zaslaný žalovaným, nazvaný ako Bávrh na bezodkladné odvolanie A. B. C. z funkcie hlavného
kontrolóra našej obce D. E. bol prečítaný na stretnutí obecného zastupiteľstva, čo sa nakoniec v konaní

doloženým listinným dôkazom, teda zápisnicami č. 4/2022 a č. 5/2022 ukázalo ako klamstvo, a preto
už táto skutočnosť je dôvodom na stratu sporu. Na prvom zasadnutí obecného zastupiteľstva, ktoré
sa konalo 26. 5. 2022, teda 20 dní po dobrovoľnom odstúpení hlavného kontrolóra, tento list nebol ani
len spomenutý, nieto ešte prečítaný. Na nasledujúcom zasadnutí 30. 6. 2022 uvedená žiadosť, zaslanážalovanýmrovnakonebolabodomprogramu,dokýmjunenavrholsamotnýžalobca.Uvedenýnávrhvšak
nakoniec do programu neprešiel, pretože nebol poslancami schválený, čo len preukazuje skutočnosť, že
títo uvedenému listu nepripisovali žiadnu váhu. Žalovaný následne poukázal na rozsudok Najvyššieho

súduSRsp.zn.:4Cdo/15/2003,podľaktoréhopokiaľideovyjadreniemiery,akoubolazásahomznížená
dôstojnosť alebo vážnosť osoby v spoločnosti, treba vychádzať z následnej reakcie, ktorú zásah vyvolal
v rodinnom, pracovnom, či inom prostredí fyzickej osoby. Potom, žalobca uvádzal nepravdy na prvom
pojednávaní, kedy sa sám vyjadril, že v deň doručenia listu šiel okamžite domov a vzápätí sa vrátil
a doručil starostovi písomné odstúpenie z funkcie, pričom k tomuto odstúpeniu došlo až o dva dni neskôr.

Zároveň uviedol, že ten večer sa zúčastnil zasadnutia obecného zastupiteľstva, pričom v daný deň sa
žiadne zasadnutie nekonalo a žalobca sa nezúčastnil osobne ani najbližšieho obecného zastupiteľstva
26. 5. 2022. Rovnako žalobca vo svojej žalobe úmyselne opomenul uviesť, že pred vyjadrením „A. B.
C. je klamár, ktorý si neváži dohody a ani ústretovosť iných ľudí, je nedôveryhodný človek a ako taký
nemôže podľa mňa vykonávať funkciu hlavného kontrolóra našej obce Liptovská Sielnica“ sa nachádza
návetie : „Podľa môjho názoru a na základe tejto skutočnosti“. Touto skutočnosťou bolo myslené

dohadovanie sa so žalobcom, že odstráni z jeho pozemku všetky hnuteľné i nehnuteľné veci tak, ako
mu opakovane prisľúbil, k čomu však zo strany žalovaného neprišlo a tento svoje negatívne stanovisko
k odprataniu hnojiska sám potvrdil i na prvom pojednávaní. Žalovaný mal za to, že výkon tak dôležitej
verejnej funkcie kladie na osobu žalobcu zvýšené morálne nároky. V žalobe sa rovnako nachádza
vyjadrenie „žalobca nemal v úmysle vyvolať na základe tvrdení žalovaného súdny spor a listom zo dňa

1. 6. 2022 ho požiadal o ospravedlnenie“, je potom podľa žalovaného otáznym, prečo by na obecnom
zasadnutí 30. 6. 2022 tak veľmi a z vlastnej iniciatívy trval na prečítaní predmetnej žiadosti, ktorá bola
zaslaná obci. Logicky vyznieva jedine skutočnosť, že zo strany žalobcu išlo o účelové konanie, kde sa
snažil, aby tento list umelo nabral na intenzite akéhosi zásahu do jeho osobnostných práv. V opačnom
prípade, ak by nebolo zo strany žalobcu úmyslom vyvolať súdny spor, tento by súhlasil s návrhom

žalovaného z 13. 6. 2022, ktorý sa opätovne snažil ukončiť vec dohodou, kde by žalobca odstránil
hnojisko a žalovaný zaslal obci ospravedlňujúci list. Žalobca viackrát odložil prisľúbené vypratanie
pozemku vo vlastníctve žalovaného, ktorý užíval bez právneho dôvodu a v konečnom dôsledku toto
ani neurobil, až teraz, dva týždne pred pojednávaním a odvolal sa na to, že nemusí. Uvedené konanie
žalovaného objektívne mohlo spôsobiť, že sa hodnotiaci úsudok žalovaného voči osobe žalobcu uberal

tým smerom, že sa jedná o nedôveryhodnú osobu a klamára s ohľadom na zásadu, že dohody sa
majú dodržiavať a poukazujem na to, či už písomné alebo ústne. S poukazom na špekulácie, že
sa jedná o odstúpenie od zmluvy, či zmenu názoru žalobcu, žalovaný uviedol, že v zmysle slovníka
slovenského jazyka klamstvom je vedome neúprimné zavádzajúce konanie predstieraním niečoho,
s cieľom získať vlastný prospech alebo poškodiť druhého. Čo sa týka výpovedí svedkov, títo žiadnym

spôsobom neosvedčili, že by list žalovaného a vyjadrenia v ňom uvedené objektívne zasiahli, príp.
ohrozili osobnostné právo žalobcu. Čo sa týka dôveryhodnosti svedka, starostu, ponechal ju žalovaný,
vzhľadom na výsluch, na zváženie súdu, no dodal, že je možné v nej badať, že predmetný list nijakým
spôsobom neovplyvnil jeho mienku na žalobcu, a teda nezasiahol do osobnostného práva žalobcu.
Nakoľko nie je úlohou žalovaného v tomto konaní, aby za každú cenu dokázal, či je pravdou, že žaloba

je klamár, ale je len na žalobcovi, aby dokázal, že sa jednalo o neoprávnený zásah do osobnostných
práv, ktorý bol objektívne spôsobilým žalobcovi spôsobiť ujmu tým, že by poškodili alebo ohrozili jeho
osobnú česť, mal žalovaný za to, že tento neuniesol dôkazné bremeno a je potrebné žalobu zamietnuť.
Následne žalobca uviedol, že sa so žalobcom dohodli už v októbri 2021, ústne, že odstráni svoje veci
z predmetného pozemku. Žalovaný chcel, aby tak žalobca urobil do konca októbra, aby mohol dané

pozemky využívať. Keďže ho však žalobca požiadal, že to nestíha, že či by mu mohol tento termín
predĺžiť do konca roka, tak on súhlasil, aj keď to bolo pre neho nevýhodné, nakoľko ten pozemok chcel
využívať na poľnohospodárske účely, a preto s tým súhlasil v rámci dodržania dobrých vzťahov, a preto
muprvýkrátposunultermíndokoncaroka.Dokoncarokavšakžalobcaneodstránilveciztohtopozemku,
a to napriek tomu, že sme sa viackrát o tom bavili. On sa stále vyhováral, že mu nemá s tým kto pomôcť

a že proste majú veľa roboty, či už syn alebo zať alebo aj vnuci, tak mu žalovaný predĺžil termín prvýkrát
do konca roka. Do konca roka to neurobil, a preto sa znova dohodli, teda už druhýkrát, že mu predĺži
termín do začiatku jari. Takisto do začiatku jari žalobca nedodržal túto dohodu, hoci to už bolo druhé
posunutie termínu a vedel o tom aj pán starosta, nakoľko sa o tom bavili na obecnom úrade všetci
traja, ako aj o tom, že mu posunul ten termín. Dňa 28. 4. 2022 bol štátny stavebný dohľad na pozemku

firmy žalovaného, avšak nie týkajúci sa pána C., ale pána I.. Keď išli z tohto štátneho stavebného
dohľadu prišiel tam pán Proč, aj s jeho synom F. C.. Zvítal sa s pani I., podali si ruky, pobozkali sa na
líce, porozprávali sa ako sa kto má,a bolo tak zjavné, že sú bývalí kolegovia mestského úradu, že sa
poznajú a že je medzi nimi kamarátsky vzťah. Po tomto, ako pán Proč a jeho syn prišli na pozemokjeho spoločnosti, pričom tí neboli nikým pozvaní, svojvoľne tam prišli, lebo vtedy sa nejednalo o spore
medzi ním a žalovaným, sa ho spýtal žalovaný, že teda keď už začal odstraňovať to pletivo, že kedy
dodrží ich dohodu a dokončí do odstraňovanie svojho majetku z pozemku jeho spoločnosti, na čo sa

pán Proč rozkričal a povedal : „žiadna dohoda nebola, nič odstraňovať nebudem, máš to na papieri?“.
Týmto jasne poprel ich dohodu, a žalovaný sa vtedy obrátil na starostu, ktorý bol prítomný s tým, že
predsa aj on vie, že taká dohoda bola a starosta mu na to povedal akurát to, že : „aspoň sa naučíš, že
máš mať všetko na papier“. Toto jeho popretie dohody žalobcom bola už posledná kvapka, na základe
ktorej si urobil hodnotiaci úsudok a svoj názor vyjadril v uvedenom liste.

12. K zisteniu pre rozhodnutie relevantného skutkového stavu súd dospel nasledovným spôsobom.
13. Za nesporné (relevantné) skutkové tvrdenia strán sporu v tomto konaní (pre nepopretie protistranou
podľa § 151 Civilného sporového poriadku, resp. pre výslovnú zhodnosť tvrdení strán sporu podľa §
186 ods. 2, prvej vety CSP), ktoré preto neboli predmetom dokazovania (zásada hospodárnosti konania
- čl. 17 CSP) a súd si ich osvojil ako súčasť zisteného skutkového stavu, bolo možné mať skutkové

tvrdenie, že list žalovaného z 3. 5. 2022 bol adresovaný a 4. 5. 2023 doručený Obci Liptovská Sielnica,
ako aj skutkové tvrdenie, že žalobca a žalovaný v tom čase mali medzi sebou spor, ktorý sa týkal
vypratania pozemku patriaceho spoločnosti ADASTA, s.r.o. (v ktorej bol žalovaný jediným spoločníkom
a konateľom) od drobných stavieb, plotu a iných vecí patriacich žalobcovi, pričom napriek pôvodne ústne
uzavretej dohode medzi žalobcom a spoločnosťou žalovaného, že žalobca tento pozemok vyprace,

žalobca (potom ako najprv začal vypratávať tento pozemok, keď odstránil plot a niektoré dreviny),
neskôr túto dohodu prestal rešpektovať (zastavil vypratávanie), pretože zmenil svoj právny názor na
nevyhnutnosť vypratania tohto pozemku (mal ešte vypratať betónovú platňu a hnojisko.)
14. V tejto súvislosti súd považuje za potrebné vysvetliť, že hoci žalobca v záverečnom vyjadrení
prednesenom na pojednávaní 7. 11. 2023 odrazu prišiel s novou skutkovou verziou, že on neprestal

rešpektovať dohodu o vyprataní, tak súd s poukazom na § 186 ods. 2, druhej vety CSP, podľa
ktorého na zmeny v skutkových tvrdeniach o skutočnostiach, na ktorých sa strany dohodli (zhodli),
súd neprihliada, už nemohol na túto zmenu v skutkových tvrdeniach žalobcu prihliadať, keďže išlo
o zhodné skutkové tvrdenie strán sporu, a to žalovaného vo vyjadrení k žalobe a následne žalobcu
v replike (podľa § 186 ods. 2, prvej vety CSP), a preto mal súd naďalej za nesporné (podľa § 186 ods.

2, prvej vety CSP) zhodné skutkové tvrdenie strán sporu, že napriek pôvodne ústne uzavretej dohode
medzi žalobcom a spoločnosťou žalovaného, že žalobca tento pozemok vyprace, žalobca (potom ako
najprv začal vypratávať tento pozemok), neskôr túto dohodu prestal rešpektovať (zastavil vypratávanie),
pretože zmenil svoj právny názor na nevyhnutnosť vypratania tohto pozemku. Z uvedeného dôvodu tak
nebolo možné po tejto zmene skutkového tvrdenia žalobcu v záverečnej reči otvoriť dokazovanie na

preukázanie tejto novej skutkovej verzie.
15. Za sporné (relevantné) skutkové tvrdenia strán sporu v tomto konaní, ktoré preto museli byť
v konaní predmetom dokazovania, bolo možné považovať skutkové tvrdenia týkajúce sa časti obsahu
listu žalovaného z 3. 5. 2022, ktoré predchádzali, resp. súviseli s problematickým (v žalobnom petite
uvedenými, a teda žalovanými) vyjadreniami, ďalej sporné bolo skutkové tvrdenie žalovaného, že

žalobca 28. 4. 2022 pred starostom obce Liptovská Sielnica - A. H. a A. E. I., pracovníčkou stavebného
úradu mesta Liptovský Mikuláš na pozemku, ktorý sa mal podľa žalovaného vypratať, poprel existenciu
dohody medzi žalobcom a firmou žalovaného, uzavretú predtým v ústnej podobe o vyprataní tohto
pozemku, a nakoniec sporná bola aj (objektívna) nespôsobilosť týchto problematických (žalobcom
žalovaných) vyjadrení z listu z 3. 5. 2022 spôsobiť žalobcovi nemajetkovú ujmu spočívajúcu v porušení

alebo ohrození jeho občianskej cti, resp. inej zložky jeho osobnosti.
16. Na preukázanie týchto sporných skutkových tvrdení súd vykonal nasledovné dokazovanie.
17. Z obsahu listu žalovaného z 3. 5. 2023, označeného ako : „Návrh na bezodkladné odvolanie A. B.
C. z funkcie hlavného kontrolóra našej obce Liptovská Sielnica“, adresovaného Obci Liptovská Sielnica
súd zistil jeho nasledovný obsah : „Ja, F. A. E. G., BSBA obyvateľ obce Liptovská Sielnica, žiadam

zastupiteľstvo našej obec Liptovská Sielnica, aby bezodkladne odvolalo A. B. C. z funkcie hlavného
kontrolóra našej obce. Odôvodnenie mojej žiadosti : So spomínaným pánom A. B. C., tiež obyvateľom
našej obce a mojim susedom, som sa ešte v októbri minulého roku ústne dohodol na tom, že odstráni
všetok svoj majetok z pozemkov parc. č. KN-E 1940 a 1941 vedené na LV č. XXXX obec D. E., k.ú. D.
E., ktoré vlastní moja spoločnosť ADASTA s.r.o., a umožní nám tak jeho využívanie. A. B. C. ma vtedy

požiadal, aby som mu svoju žiadosť o odstránenie jeho majetku dal aj písomne, čo som následne aj
začiatkom novembra urobil a dal som mu moju písomnú žiadosť osobne do ruky ( žiadosť, vid. Príloha
č. 1). V žiadosti stálo, že požadujeme aby svoj všetok majetok odstránil do 31. 12. 2021. Následne ma
A. B. C. požiadal o predĺženie termínu odstránenie všetkého svojho majetku do začiatku jari 2022, t.j. do20.03.2022 s čím som v rámci zachovania dobrých susedských vzťahov a ako prejav mojej dobrej vôle
aajnapriektomu,žetobolopremňanevýhodnésúhlasil.DodnešnéhodňaA.B.C.nielenženeodstránil
všetok svoj majetok ( ilegálne betónové hnojisko a betónovú platňu ) z pozemku mojej spoločnosti

ale dňa 28. 04. 2022 v prítomnosti starostu našej obce A. H. a aj A. E. I., pracovníčky stavebného
úradumestaLiptovskýMikuláš,priamonaspomínanýchpozemkochmojejspoločnosti,poprelakúkoľvek
našu dohodu a to či už ústnu, ako aj to že som mu písomnoú žiadosť na odstránenie všetkého jeho
majetku z pozemkov mojej firmy dal osobne do rúk. Úmyselne tak klamal, aby ma poškodil. Podľa
môjho názoru a na základe tejto skutočnosti A. B. C. je klamár, ktorý si neváži dohody a ani ústretovosť

iných ľudí, je nedôveryhodný človek a ako taký nemôže podľa mňa naďalej vykonávať funkciu hlavného
kontrolóra našej obce Liptovská Sielnica. Samozrejme existenciu našej spomínanej dohody môžem
dokázať a taktiež o nej vedel aj starosta našej obce A. H., nakoľko sme o nej rozprávali s A. B. C. aj
na obecnom úrade našej obce Liptovská Sielnica, kde bol starosta osobne prítomný. Ako obyvateľ obce
Liptovská Sielnica si myslím, že A. B. C. nemôže robiť hlavného kontrolóra našej obce, že je to pre
obec nie len veľká hanba ale aj veľké riziko ho vo funkcii ponechať, nakoľko na základe kompetencií

ktoré má nám môže spôsobiť veľké a nenapraviteľné škody a preto by ho naše zastupiteľstvo, ak mu
naozaj záleží na tom ako sa v našej obce hospodári, malo čo najskôr a bezodkladne odvolať z jeho
funkcie. Taktiež chcem navrhnúť zastupiteľstvu našej obce, aby bola prevedená kompletná kontrola
hospodárenia našej obce na ktorú mal A. B. C. počas pôsobenia vo svojej funkcii dosah, lebo nie je podľa
mňa vylúčené, že mohol klamať aj pri vykonávaní svojej funkcie hlavného kontrolóra a tým poškodiť

nás, ostatných obyvateľov obce Liptovská Sielnica. Hlavný kontrolór obce by mal byť v prvom rade
dôveryhodný odborník s vysokým morálnym kreditom, nemal by to byť intrigán alebo človek, ako sa
hovorí, bez chrbtovej kosti, ktorého hlavným pracovným nástrojom je klamstvo, človek ktorý pozerá
len na vlastný prospech alebo na prospech určitej skupiny ľudí na úkor ostatných obyvateľov obce.
Žiadam týmto vedenie našej obce, aby som bol prizvaný na obecné zastupiteľstvo na ktorom sa bude

prejednávať môj návrh, poprípade aby tak bolo učinené aj ak sa tak bude diať na stretnutí našich
poslancov mimo plánovaného zastupiteľstva. Verím, že zastupiteľstvo našej obce, tak ako mne, záleží
na tom aby naša obec prosperovala a aby v jej vedení a kontrolných funkciách boli ľudia, ktorí si to naozaj
zaslúžia.Spoliehamsananestrannosťnašichposlancovaverímžebudúposudzovaťmôjnávrhtak,ako
by sa jednalo o ich majetok na ktorom by mal niekto postavené nelegálne stavby a namiesto dodržania

dohody o ich odstránení by túto dohodu popieral, spôsoboval im tak škodu a úmyselne zabraňoval
využívaniu ich pozemkov a uplatneniu ich vlastníckych práv. Taktiež verím, že si poslanci uvedomujú
dôležitosť funkcie hlavného kontrolóra obce a nepodcenia môj návrh, že sú si vedomí, že darmo sa oni
budú snažiť robiť pre našu obec len to najlepšie ak ten kto má na všetko dozerať je nedôveryhodný
človek. S pozdravom, F. A. E. G., BSBA Liptovská Sielnica 03.máj 2022“.

18. Žalovaným navrhnutými výsluchmi svedkov A. E. I. a A. H. nebolo preukázané skutkové tvrdenie
žalovaného, že žalobca 28. 4. 2022 pred starostom obce Liptovská Sielnica - A. H. a A. E. I.,
pracovníčkou stavebného úradu mesta Liptovský Mikuláš na pozemku, ktorý sa mal vypratať, poprel
existenciu dohody medzi žalobcom a firmou žalovaného, uzavretú predtým v ústnej podobe o vyprataní
tohto pozemku žalobcom.

19. Žiadnym z vykonaných dôkazov nebola preukázaná objektívna nespôsobilosť (ďalej uvedených
žalobcom napadnutých a súčasne aj neoprávnených) vyjadrení žalovaného z predmetného listu
spôsobiť žalobcovi nemajetkovú ujmu spočívajúcu v porušení alebo ohrození jeho osobnosti.
20. Takto (na základe nespornosti a dokazovaním) zistený relevantný skutkový stav súd právne posúdil,
a to najmä podľa nasledovných hmotnoprávnych ustanovení.

21. Podľa § 11 zákona č. 40/1964 Zb. - Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej
len „OZ“) fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a
ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.
22. Podľa § 13 ods. 1 OZ fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených
zásahov do práva na ochranu jej osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby jej bolo

dané primerané zadosťučinenie.
23. Pri právnom posúdení zisteného skutkového stavu sa súd spravoval nasledovnými úvahami.
24. Žalobca sa v pôvodnom žalobnom petite z 9. 8. 2023 domáhal rozhodnutia, ktorým by súd uložil
žalovanému povinnosť ospravedlniť sa žalobcovi, a to tak, že doručí Obci Liptovská Sielnica list v
nasledovnom znení : „Ja F. A. E. G. ospravedlňujem sa A. B. C., ktorý bol hlavným kontrolórom obce

za to, že som o ňom uviedol v liste zo dňa 03.05. 2022 nepravdivé údaje, že je klamár, ktorý si neváži
dohody a ani ústretovosť iných ľudí, je nedôveryhodný človek, že nemôže robiť hlavného kontrolóra
našej obce, že je to pre obec veľká hanba, ale aj veľké riziko ho vo funkcii ponechať, nakoľko na základe
kompetencií, ktoré má nám môže spôsobiť veľké a nenapraviteľné škody, by nemal byť intrigán alebočlovek, ako sa hovorí, bez chrbtovej kosti, ktorého hlavným pracovným nástrojom je klamstvo, človek
ktorýpozerálennavlastnýprospechalebonaprospechurčitejskupinyľudínaúkorostatnýchobyvateľov
obce. Tieto tvrdenia sú nepravdivé a za to sa A. B. C. ospravedlňujem.“

25. Na pojednávaní 7. 11. 2023 súd uznesením pripustil zmenu žaloby navrhnutú žalobcom ešte na
pojednávaní konanom 7. 9. 2023, na základe čoho pozmenený žalobný petit potom znel tak, že žalobca
sa domáhal rozhodnutia, ktorým by súd uložil žalovanému povinnosť ospravedlniť sa žalobcovi, a to tak,
že doručí Obci Liptovská Sielnica list v nasledovnom znení : „Ja, F. A. E. G., ospravedlňujem sa A. B. C.,
ktorý bol hlavným kontrolórom obce, za to, že som o ňom uviedol v liste zo dňa 3. 5. 2022 nepravdivé

údaje, že je klamár, ktorý si neváži dohody a ani ústretovosť iných ľudí, je nedôveryhodný človek, že
nemôže robiť hlavného kontrolóra, že je to pre obec veľká hanba, ale aj veľké riziko ho vo funkcii
ponechať, nakoľko na základe kompetencií, ktoré má, nám môže spôsobiť veľké a nenapraviteľné škody,
že je intrigán alebo človek, ako sa hovorí bez chrbtovej kosti, ktorého hlavným pracovným prostriedkom
je klamstvo, človek, ktorý pozerá len na vlastný prospech alebo na prospech určitej skupiny ľudí, na úkor
ostatných obyvateľov obce. Tieto tvrdenia sú nepravdivé a za to sa A. B. C. ospravedlňujem.“

26. Na pojednávaní 7. 11. 2023 súd uznesením pripustil tiež zmenu žaloby navrhnutú žalobcom na
pojednávaní 7. 11. 2023, na základe čoho pozmenený žalobný petit znel tak, že žalobca sa domáhal
rozhodnutia, ktorým by súd uložil žalovanému povinnosť ospravedlniť sa žalobcovi, a to tak, že doručí
Obci Liptovská Sielnica list v nasledovnom znení : „Ja, F. A. E. G., ospravedlňujem sa A. B. C., ktorý bol
hlavný kontrolór obce za to, že som o ňom uviedol v liste zo dňa 3. 5. 2022 neoprávnené údaje, že je

klamár, ktorý si neváži dohody a ani ústretovosť iných ľudí, je nedôveryhodný človek, že nemôže robiť
hlavného kontrolóra, že je to pre obec veľká hanba ale aj veľké riziko ho vo funkcii ponechať, nakoľko
na základe kompetencií, ktoré má, nám môže spôsobiť veľké a nenapraviteľné škody, že je intrigán
alebo človek, ako sa hovorí bez chrbtovej kosti, ktorého hlavným pracovným prostriedkom je klamstvo,
človek, ktorý pozerá len na vlastný prospech alebo na prospech určitej skupiny ľudí na úrok ostatných

obyvateľov obce. Tieto tvrdenia sú neoprávnené a za to sa A. B. C. ospravedlňujem.“
27. Majúc takto definitívne ustálený predmet konania, súd v rámci právneho posúdenia uvádza, že medzi
predpoklady zodpovednosti podľa § 13 OZ, konkrétne pri uplatňovaní si nároku na morálnu satisfakciu
(ospravedlnenie), ako tomu bolo aj v tomto prípade, patria : existencia zásahu, objektívna spôsobilosť
zásahu vyvolať nemajetkovú ujmu a neoprávnenosť takého zásahu.

28. Pokiaľ ide o predpoklad existencie zásahu, tak dôkazné bremeno ohľadne existencie zásahu,
t.j. v tomto prípade problematických (žalobným petitom napadnutých - viď žalobný petit v znení jeho
pripustených úprav) vyjadrení z listu žalovaného z 3. 5. 2022, zaťažovalo žalobcu, ktorý sa na základe
neho domáhal morálnej satisfakcie. Z vykonaného dokazovania prečítaním obsahu listu z 3. 5. 2022
(vrátane problematických - žalovaných vyjadrení) vyplynulo, že žalobca toto dôkazné bremeno uniesol,

teda že skutočne existoval list žalovaného z 3. 5. 2022 s takýmto žalovaným obsahom.
29. Pokiaľ ide o predpoklad objektívne spôsobilosti takého zásahu vyvolať nemajetkovú ujmu (porušenie
alebo ohrozenie osobnosti inej fyzickej osoby v niektorej jej zložke), tak platí, že sa nevyžaduje
spôsobenie tejto nemajetkovej ujmy, a preto boli irelevantné vyjadrenia strán sporu, ktoré smerovali
k tomu, aby žalobca preukázal, že mu nejaká nemajetková ujma vznikla alebo keď sa tento fakt

žalobca snažil preukázať, a preto súd v tomto smere odmietol vykonávať akékoľvek dokazovanie. Pritom
dôkazné bremeno ohľadne toho, že zásah nebol spôsobilý zasiahnuť do práv dotknutej osoby (žalobcu),
zaťažuje žalovaného (viď aj Občiansky zákonník pre prax - komentár, I. diel, EUROUNION, 2015,
Jaroslav Krajčo, str. 215.) Žalovaný však neuniesol toto dôkazné bremeno, keďže nepreukázal, že
v žalobnom petite (v znení jeho pripustených úprav) uvedené problematické vyjadrenia neboli objektívne

spôsobilé vyvolať takúto nemajetkovú ujmu u žalobcu.
30. Vo vzťahu k predpokladu neoprávnenosti (rozporu s právnym poriadkom) zásahu, súd považuje za
potrebné najprv vysvetliť, že (vo všeobecnosti) v rámci obsahu zásahu treba rozlišovať medzi uvedením
skutkových okolností (skutkovými vyjadreniami), pri ktorých má zmysel uvažovať o ich pravdivosti alebo
nepravdivosti, a v tomto smere aj vykonávať dokazovanie (pritom uvedenie nepravdivej informácie

o inej osobe je vždy neoprávnený zásah), od uvedenia tzv. hodnotiacich úsudkov, ktoré predstavujú
subjektívny názor, ktorý ich autor zaujíma k týmto skutkovým vyjadreniam (okolnostiam), resp. ktorý
z nich vyvodzuje, pričom vo vzťahu k týmto hodnotiacim úsudkom nemožno uvažovať o ich pravdivosti
alebo nepravdivosti, a teda ani vykonávať dokazovanie, ale je možné skúmať len ich oprávnenosť,
resp. neoprávnenosť, pričom záver ohľadne oprávnenosti hodnotiaceho úsudku je determinovaný tým,

či sa hodnotiaci úsudok zakladá na pravdivej informácii (skutkovom vyjadrení), či forma jeho verejného
prednesenia je primeraná, a či jeho primárnym cieľom je hanobenie alebo zneuctenie iného.
31. V rámci problematických (žalobným petitom v znení jeho pripustených úprav napadnutých) vyjadrení
žalovaného v liste z 3. 5. 2022 však nie sú žiadne skutkové okolnosti (skutkové vyjadrenia), sú tamuvedené len hodnotiace úsudky, ktoré sú vyvodzované z dvoch skutkových vyjadrení, tiež uvedených
v liste žalovaného z 3. 5. 2022 (žalobca však tieto skutkové vyjadrenia nezaradil medzi problematické =
žalované vyjadrenia.) Ide o nasledovné dve skutkové vyjadrenia : 1.) napriek pôvodne ústne uzavretej

dohode medzi žalobcom a spoločnosťou ADASTA, s.r.o. (v ktorej bol žalovaný jediným spoločníkom
a konateľom), že žalobca vyprace pozemok patriaci tejto spoločnosti od svojich vecí na ňom sa
nachádzajúcich, žalobca (potom ako začal vypratávať tento pozemok), túto dohodu prestal rešpektovať
a zastavil vypratávanie), nakoľko zmenil svoj právny názor na nevyhnutnosť vypratávania tohto pozemku
(mal ešte vypratať betónovú platňu a hnojisko), a 2.) žalobca 28. 4. 2022 pred starostom obce Liptovská

Sielnica - A. H. a A. E. I., pracovníčkou stavebného úradu mesta Liptovský Mikuláš na pozemku, ktorý sa
mal podľa žalovaného vypratať poprel existenciu dohody medzi žalobcom a firmou žalovaného, uzavretú
čo i len v ústnej forme o vyprataní tohto pozemku. Tieto dva skutkové vyjadrenia (okolnosti) mali teda
význam len potiaľ (a bolo potrebné ich dokazovať len preto), že (tiež) od ich pravdivosti závisí posúdenie
oprávnenosti (žalobou napádaných) hodnotiacich úsudkov žalovaného.
32. V rámci problematických (v žalobnom petite v znení jeho pripustených úprav napadnutých) vyjadrení

v liste žalovaného z 3. 5. 2022 sú teda všetky vyjadrenia len hodnotiacimi úsudkami, pričom ide
o nasledovné hodnotiace úsudky : 1.) žalobca je klamár, ktorý si neváži dohody a ani ústretovosť ľudí,
2.) žalobca je nedôveryhodný človek, 3.) (preto) nemôže robiť hlavného kontrolóra ich obce, 4.) je to
pre obec veľká hanba, ale aj veľké riziko ho vo funkcii ponechať, nakoľko na základe kompetencií, ktoré
má môže obci spôsobiť veľké nenapraviteľné škody, a 5.) žalobca je intrigán, resp. človek bez chrbtovej

kosti, ktorého hlavným pracovným nástrojom je klamstvo, človek, ktorý pozerá len na vlastný prospech
alebo prospech určitej skupiny ľudí na úkor ostatných obyvateľov obce.
33. Na to, aby bol určitý hodnotiaci úsudok považovaný za neoprávnený postačuje, ak je splnená
aspoň jedna z nasledovných troch podmienok : 1.) hodnotiaci úsudok vychádza z nepravdivých
skutkových vyjadrení (okolností), forma verejného prednesenia hodnotiaceho úsudku je neprimeraná,

a 3.) primárnym cieľom bolo hanobenie a zneuctenie inej osoby.
34. Pokiaľ ide o prvú podmienku, teda či hodnotiaci úsudok vychádza z nepravdivých skutkových
vyjadrení (okolností), tak pri posudzovaní jej naplnenia v tejto veci súd zisťoval pravdivosť dvoch (vyššie
uvedených) skutkových tvrdení (taktiež obsiahnutých v liste žalovaného z 3. 5. 2022), od ktorých sa
odvíjali všetky žalobou napadnuté hodnotiace úsudky žalovaného uvedené v liste z 3. 5. 2022, pričom

súd v tomto smere dospel k nasledovným zisteniam. Prvé skutkové vyjadrenie, že : „Napriek pôvodne
ústne uzavretej dohode medzi žalobcom a spoločnosťou ADASTA, s.r.o. (v ktorej bol žalovaný jediným
spoločníkom a konateľom), že žalobca vyprace pozemok patriaci tejto spoločnosti od svojich vecí na
ňom sa nachádzajúcich, žalobca (potom ako začal vypratávať tento pozemok), túto dohodu prestal
rešpektovať a zastavil vypratávanie), nakoľko zmenil svoj právny názor na nevyhnutnosť vypratávania

tohto pozemku (mal ešte vypratať betónovú platňu a hnojisko.)“ je pravdivé, pretože (ako už bolo
bližšie vysvetlené, v rámci časti odôvodnenia týkajúcej sa skutkových zistení) toto skutkové tvrdenie
sa považovalo v konaní za nesporné, bez potreby vykonávania akéhokoľvek dokazovania. Pokiaľ ide
druhé relevantné skutkové vyjadrenie, že : „Žalobca 28. 4. 2022 pred starostom obce Liptovská Sielnica
- A. H. a A. E. I., pracovníčkou stavebného úradu mesta Liptovský Mikuláš na pozemku, ktorý sa mal

podľa žalovaného vypratať poprel existenciu dohody medzi žalobcom a firmou žalovaného, uzavretú
čo i len v ústnej forme o vyprataní tohto pozemku.“, tak vychádzajúc zo skutkových tvrdení strán
sporu toto už bolo možné mať (v tomto konaní) za sporné, a teda to, či je toto skutkové vyjadrenie
pravdivé muselo byť predmetom dokazovania. Dôkazné bremeno ohľadne pravdivosti tohto skutkového
vyjadrenia však zaťažovalo žalovaného (viď aj V Cdo 6/1994 – Najvyššieho súdu SR.) Žalobca ho teda

dokazovať nemusel (hoci sa o to tiež snažil), a preto súd odmietol vykonať dôkazy navrhnuté žalobcom
v tomto smere (zásada hospodárnosti konania podľa čl. 17 CSP.) Žalovaný pritom nakoniec neuniesol
v tomto smere dôkazné bremeno, teda ohľadne pravdivosti tohto druhého skutkového tvrdenia, pretože
popretie dohody žalobcom nepotvrdili ani (žalovaným navrhnutí) svedkovia A. E. I. a A. H., ani žiaden iný
žalovaným navrhnutý dôkaz, na základe čoho súd mal za to, že toto skutkové tvrdenie nie je pravdivé.

35. Pokiaľ ide o podmienku, aby forma verejného prednesenia hodnotiaceho úsudku bola neprimeraná,
tak súd v tejto súvislosti v prejednávanej veci prihliadal na to, že žalobca bol v čase spísania listu
žalovaného z 3. 5. 2023 verejne činnou osobou (hlavným kontrolórom ako orgánom obce), ktorá
bola povinná zniesť v rámci kritiky viac než súkromná osoba (hranice kritiky verených osôb sú oproti
súkromným osobám posunuté, čo však neznamená že neexistujú), a súd dospel k záveru, že na forme

listu občana adresovaného obci s cieľom navrhnúť odvolanie hlavného kontrolóra ako takej, pritom
nemožnoničspochybňovať,tedaprižiadnomznapádanýchhodnotiacichúsudkovžalovanéhonemožno
uvažovať o neprimeranej forme ich prednesenia.36. Vo vzťahu k podmienke, aby primárnym cieľom bolo hanobenie a zneuctenie inej osoby, súd uvádza,
že dôkazné bremeno, že hodnotiaci úsudok nebol vyslovený v dobrej viere, resp. že nešlo o „fair“ kritiku
zaťažuje dotknutú osobu (viď aj Občiansky zákonník pre prax - komentár, I. diel, EUROUNION, 2015,

Jaroslav Krajčo, str. 269), teda v tomto prípade dôkazné bremeno zaťažovalo žalobcu, a pritom žalobca
nepreukázal, že dôvodom napísania listu z 3. 5. 2022 bola (primárne) snaha žalovaného zhanobiť
(zdiskreditovať) jeho osobu z dôvodu ich predchádzajúceho sporu, teda že išlo o akúsi pomstu za to
(ako to žalobca tvrdil v tomto konaní.)
37. Len na okraj súd na vysvetlenie uvádza, že zavinenie na strane osoby, ktorá zasiahla do

osobnostných práv inej osoby medzi predpoklady vzniku tejto zodpovednosti podľa § 13 OZ nepatrí, ide
o objektívnu zodpovednosť)
38. Vychádzajúc (z vyššie uvedeného výkladu), ako aj vrátane tohto, že len prvé vyššie uvedené
skutkové vyjadrenie (okolnosť) bolo zistené ako pravdivé, pričom pravdivosť druhého skutkového
vyjadrenia (okolnosti) nebola preukázaná, ako aj z toho, že forma prednesu (všetkých napádaných)
hodnotiacich úsudkov bola primeraná, a že primárny cieľ žalovaného v podobe zhanobenia a zneuctenia

žalobcu (ani pri jednom z napádaných hodnotiacich úsudkov) nebol zistený, tak potom mohol súd dôjsť
len k záveru o oprávnenosti hodnotiacich úsudkov, že žalobca si neváži dohody a ani ústretovosť ľudí,
je nedôveryhodný človek, a (preto) nemôže robiť hlavného kontrolóra obce.
39. Podľa § 40 ods. 1 OZ totiž odstúpiť od zmluvy možno len v zmluve stanovenom prípade alebo
v zákonom ustanovených prípadoch, k čomu však v prípade žalobcu pri odstúpení od ústnej dohody

s firmou žalovaného nedošlo, a teda bolo možné mať za to, že žalobca odstúpil od tejto ústnej
dohody svojvoľne, bez právom akceptovaného dôvodu (lebo sa dodatočne zmenil jeho právny názor
na vypratanie veci), ktorá pravdivá (zistená) skutočnosť, potom oprávňovala žalovaného na vyvodenie
takýchto hodnotiacich úsudkov o žalobcovi, ktoré keďže súčasne boli prednesené primeranou formou
a nebol pri nich preukázaný primárny cieľ zhanobiť alebo zneuctiť žalobcu, tak bolo možné hodnotiť ako

oprávnené hodnotiace úsudky, čím tak v súvislosti s nimi nebola naplnená podmienka zodpovednosti
podľa § 13 OZ (na morálnu satisfakciu - ospravedlnenie) spočívajúca v neoprávnenosti zásahu (v tejto
časti listu žalovaného z 3. 5. 2022), a preto v tejto časti súd žalobu zamietol.
40. Vo zvyšnej časti však súd žalobe vyhovel, pretože hodnotiace úsudky žalovaného z listu z 3. 5.
2022, spočívajúce vo vyjadreniach, že žalobca je klamár, a že klamstvo je jeho hlavný pracovný nástroj,

už súd vyhodnotil ako neoprávnené, keďže žalovaný nepreukázal ani jeden prípad klamstva žalobcu
(a to ani v prípade udalosti z 28. 4. 2022, kedy mal podľa žalovaného žalobca pred A. H. a A. E.
I. poprieť existenciu ich dohody o vyprataní), a hodnotiace úsudky (kritika), ani vo vzťahu k osobám
verejne činným, sa nemôžu zakladať na nepravdivých skutkových okolnostiach (viď aj rozhodnutie
NajvyššiehosúduČRsp.zn.:30Cdo1174/2007-R29/2009.)Hocisúhranicekritikyvočiverejnečinným

osobám oproti súkromným osobám posunuté, tieto hranice existujú, a hodnotiace úsudky založené
na nepravdivých tvrdeniach, resp. tvrdeniach, ktoré neboli preukázané ako pravdivé sú prekročením
týchto hraníc prípustnej kritiky, čo je aj v súlade s judikatúrou ESĽP, na ktorú poukazoval žalovaný.
Pokiaľ žalovaný argumentoval, že odvodzoval svoj hodnotiaci úsudok o osobe žalobcu ako klamárovi,
a tom, že klamstvo je jeho pracovný nástroj, od nespornej (zistenej) skutkovej okolnosti, že žalobca

nedodržal ich ústne uzatvorenú dohodu o vypratávaní (bez právneho akceptovaného dôvodu), tak
súd takúto argumentáciu, resp. logiku nemohol akceptovať, pretože klamstvom sa rozumie „vedomé
uvedenie nepravdy“, za čo však nedodržanie dohody bez právneho dôvodu nemožno považovať, ide tu
(ako už bolo vyššie uvedené) o základ pre vyslovenie hodnotiaceho úsudku o nedodržiavaní dohôd, o
nedôveryhodnosti takej osoby, či hodnotiaceho úsudku o (z tohto vyplývajúcej) nespôsobilosti pre výkon

funkcie hlavného kontrolóra.
41. Pokiaľ ide o zvyšné problematické (žalované) hodnotiace úsudky žalovaného z listu z 3. 5. 2022,
teda že je to pre obec veľká hanba, ale aj veľké riziko ho vo funkcii ponechať, nakoľko na základe
kompetencií, ktoré má nám môže spôsobiť veľké a nenapraviteľné škody, že je intrigán alebo človek,
ako sa hovorí, bez chrbtovej kosti, človek ktorý pozerá len na vlastný prospech alebo na prospech

určitej skupiny ľudí na úkor ostatných obyvateľov obce, tak súd aj tieto hodnotiace úsudky vyhodnotil ako
neoprávnené, keďže taktiež nebolo preukázané, že by sa zakladali pravdivých skutkových okolnostiach.
Skutočnosť, že tieto hodnotiace úsudky aj boli prednesené primeranou verejnou formou a nebol pri
nich zistený primárny cieľ zhanobiť, či zneuctiť osobu žalobcu, ešte sami o sebe neumožňovali dospieť
k záveru o ich oprávnenosti, pretože na to by bolo potrebné splniť ešte aj podmienku, že vychádzajú

z nejakých pravdivých skutkových okolností. Jediná zistená skutková okolnosť (nedodržanie ústnej
dohody žalobcom bez právneho dôvodu) samozrejme nemohla byť skutkovým podkladom ani pre
tieto hodnotiace úsudky žalovaného. Vzhľadom na uvedené, preto súd vyhovel žalobe aj v časti
korešpondujúcej týmto neoprávneným hodnotiacim úsudkom.42. V tejto súvislosti súd dodáva, že pokiaľ ide o formu, v ktorej sa žalobca domáhal ospravedlnenia,
teda doručením ospravedlňujúceho listu (žalovaného) obci D. E., tak tejto nemožno nič vytknúť, keďže
korešponduje forme, v akej došlo (v určenom rozsahu) k zásahu do práva na ochranu osobnosti žalobcu

(doručením listu z 3. 5. 2023 Obci D. E..) Vzhľadom na uvedené bolo preto tiež irelevantné (a v tomto
smere aj nehospodárne) dokazovanie v tej časti, ktorá sa týkala zistenia, ktoré všetky osoby sa v rámci
orgánov obecnej samosprávy reálne oboznámili s obsahom listu z 3. 5. 2022, vrátane zistenia toho,
či bol alebo nebol čítaný na obecnom zastupiteľstve. K zásahu (vo vyššie vymedzenom rozsahu)
došlo už doručením tohto listu Obci Liptovská Sielnica ako verejnoprávneho subjektu. Žalobca sa

nedomáhal prečítania ospravedlňujúceho listu na obecnom zastupiteľstve, ani pred určitými konkrétnymi
zamestnancami, či predstaviteľmi obce, iba doručenia tejto obci.
43. Vo vzťahu k obrane žalovaného, keď tento namietal, že v časti hodnotiacich úsudkov išlo len
o neosobné (bez vzťahu k osobe žalobcu) vyslovené konštatovanie o tom, aké charakteristiky by vo
všeobecnosti nemal mať hlavný kontrolór, súd uvádza, že s touto argumentáciou sa nemohol stotožniť,
pretože kontext, v akom boli vyslovené bol zrejmý, z kontextu listu z 3. 5. 2022 bolo zrejmé, že sa

týkali žalobcu. V každom prípade však (ako už bolo vyššie uvedené) dôkazné bremeno o objektívnej
nespôsobilosti (aj) týchto vyjadrení žalovaného spôsobiť nemajetkovú ujmu žalobcovi zaťažovalo
žalovaného, a ten ho neuniesol.
44. K námietke žalovaného, že žalobca mal klamať aj v priebehu tohto konania súd uvádza, že
relevantným pre toto konanie bolo len (eventuálne) klamanie žalobcu, ktoré by bolo uskutočnené v čase

pred napísaním listu žalovaného z 3. 5. 2022, obsahujúcim (okrem iného) hodnotiaci úsudok o žalobcovi
ako klamárovi a klamstve ako jeho pracovnom nástroji a pod., pretože predmetom tohto konania je len
to, či listom z 3. 5. 2022 došlo ku neoprávnenému zásahu do práva na ochranu osobnosti.
45. Súd nepriznal relevanciu ani argumentácii žalovaného, že tým, že sa mal žalobca na júnovom
zasadnutí zastupiteľstva domáhať prečítania tohto listu, sám umelo rozdúchaval problém, aby vyvolal

tento súdny spor, pretože ako už bolo uvedené podľa názoru súdu k zásahu do práva na ochranu
osobnosti žalobcu (vo vyššie vymedzenom rozsahu) došlo už doručením takéhoto listu na Obec
Liptovská Sielnica ako verejnoprávny subjekt.
46. Súd tiež považuje za potrebné uviesť, že pokiaľ sa žalobca pokúšal prostredníctvom písomného
záznamu zamestnankyne stavebného úradu mesta Liptovský Mikuláš A. I. z 28. 4. 2022 (v časti jej

rukou písaných poznámok na konci tohto záznamu) v spojení s jej výsluchom tejto osoby ako svedkyne
preukázať, že pri ohliadke uvedeného dňa pred prítomnými neklamal, že dohoda o vyprataní neexistuje,
teda, že ju nepoprel, tak k tomuto súd uvádza, že za prvé (ako už bolo vyššie uvedené), on nemusel
preukazovať skutkové vyjadrenie o jeho popretí, resp. nepopretí dohody o vyprataní, pretože dôkazné
bremeno v tomto smere zaťažovalo žalovaného, a za druhé, z uvedenej poznámky zamestnankyne

stavebného úradu nevyplynulo popretie dohody o vyprataní zo strany žalobcu, vyplynulo z nej len
to, že žalobca mal pred ňou uviesť, že nechce predmetný pozemok vypratať, to však ešte nie je
možné vyhodnotiť ako popretie predchádzajúceho uzavretia dohody o vyprataní, keďže v konaní bolo
nesporné,žežalobcasfirmoužalovanéhopôvodneústnudohoduovyprataníuzatvorilapotomjuprestal
rešpektovať (nechcel pozemok už vypratávať), o čom (neochote vypratávať na strane žalobcu) hovorí aj

táto rukou písaná poznámka, a teda súdu nie je zrejmé, čo poukazom na túto poznámku chcel žalobca
povedať. A pokiaľ sa aj v tomto písomnom zázname (v časti rukou písaných poznámok, na ktoré sa
poukazovalo) nachádza vyjadrenie, že mal žalobca uviesť, že hnojisko a betónovú stavbu (ktorú ešte
zostávalo z toho pozemku vypratať) nerealizoval, tak z uvedeného tiež ešte nemožno vyvodiť žiadne
klamstvo žalobcu, ktoré by oprávňovalo žalovaného na hodnotiaci úsudok o tom, že je klamár, pretože

v tomto konaní sa (ako z nespornej skutočnosti) už vychádzalo z toho, že hnojisko a betónová platňa
patrí žalobcovi a (je rozdiel medzi tým, kto realizuje stavbu a kto je jej vlastníctvom), a 28. 4. 2022
žalobca (podľa tohto záznamu) nepoprel, že mu hnojisko a betónová platňa patrí, len uviedol, že ich
nezrealizoval (nepostavil.)
47. V čase medzi vyhlásením dokazovania za skončené na pojednávaní konanom 7. 11. 2023

a vyhlásením rozsudku na pojednávaní konanom 4. 12. 2023, došlo 10. 11. 2023 na tunajší súd podanie
žalovaného z 8. 11. 2023, označené ako : „Námietka zaujatosti sudcu Okresného súdu v Liptovskom
Mikuláši JUDr. Daniela Marciána“, v ktorom žalovaný uviedol, že vzhľadom na to, že zákonný sudca
žalobcu vyzval ešte pred pojednávaním, ktoré sa konalo 7. 11. 2023 k oprave žalobného petitu, nakoľko
ako taký je nevykonateľný a žalobu by bolo nutné zamietnuť, žalobca zaslal súdu zmenu žalobného

petitu, ktorú súd pripustil hneď úvodom pojednávania 7. 11. 2023. V závere tohto pojednávania sudca
vyslovil svoje právne posúdenie, kedy opätovne vyzval žalobcu na úpravu žalobného petitu, pričom
ho upozornil, že v opačnom prípade bude povinný žalobu zamietnuť a žalobca prehrá spor. V rámci
výzvy uviedol žalobcovi, čo sa javí v žalobnom petite ako prekážka vykonateľnosti a ponechal žalobcovipriestor na zmenu žaloby. Žalobca na základe tejto výzvy vykonal zmenu žalobného petitu, na čo ho
sudca následne znova upozornil, že i po tejto zmene by sa ešte jednalo o nevykonateľný petit, z dôvodu,
že síce upravil úvodnú časť, ale ešte stále neuviedol zmenu v záverečnej časti petitu, na ktorú ho súd

priamoupozornil.Žalobcamalznovupriestornazmenužalobnéhopetitu,kedymunáslednesúdpotvrdil,
že takto upravený petit je už vykonateľný. Žalovaný obratom namietal takýto postup, keď poukazoval na
to, že takáto poučovacia povinnosť súdu, ako má žalobca formulovať petit je neprípustná, obzvlášť keď
žalobca nie je slabšou stranou v spore a je zastúpená advokátom. Na uvedenú námietku sudca reagoval
vyjadrením, že takéto poučenie je skôr žiadaným a v súlade so zákonom, resp. judikatúrou. Žalovaný

zdôraznil, že povinnosť vyzvať tohto, kto podanie vo veci samej urobil na zmenu, prípadne opravu
vyplýva z § 129 CSP a nie z predbežného právneho posúdenia veci, avšak ani toto ustanovenie nedáva
súduoprávnenie,abypoučovalžalobcuakonaformulovaťžalobnýpetit.Uvedenévyplývaajzkomentára
k CSP z roku 2016, C.H. BECK, Števček a kol., na str. 465, kde sa uvádza, že súd nemôže poučiť
žalobcu o tom, akým spôsobom by mal formulovať žalobný návrh, aby mohol byť v konaní úspešný.
Na záver žalovaný dodal, že tento postup súdu spochybňuje aj preto, že tak sudca urobil nie raz, ale

niekoľkokrát. Vzhľadom na uvedené žalovaný dospel k záveru, že možno mať oprávnenú pochybnosť
onezaujatostianestrannostisudcuprepomerksporuastranám,nakoľkouvedenýmkonanímznemožnil
strane žalovaného úspech v spore, zamietnutím žaloby, čím porušil zásadu rovnosti strán a právo na
spravodlivý proces, čo je dôvodom, aby bol z prerokovávania a rozhodovania vyššie uvedenej veci
vylúčený.

48. K uvedenému podaniu žalovaného považuje súd v prvom rade za potrebné uviesť, že vzhľadom na
to, že táto námietka zaujatosti sa týkala len okolností, ktoré spočívali v procesnom postupe sudcu, resp.
v jeho rozhodovacej činnosti, tunajší súd na túto námietku zaujatosti (podľa § 53 ods. 3 CSP) neprihliadal
a vec nadriadenému súdu (z tohto dôvodu) nepredkladal. Avšak vzhľadom na to, že išlo o argumentáciu
žalovaného týkajúcu sa správnosti procesného postupu súdu v tomto konaní, súd považoval za potrebné

vysporiadať sa s ňou v rámci odôvodnenia tohto rozsudku, ako s obranou žalovaného, a to nasledovným
spôsobom. Podľa § 181 ods. 2 Trestného poriadku platí, že po úkonoch podľa ods. 1, súd (okrem
iného) uvedie (aj) svoje predbežné právne posúdenie veci. Na jeho základe musí byť stranám a ich
zástupcom dostatočne zrejmé, aký výrok rozhodnutia vo veci samej možno očakávať. Predbežné
právne posúdenie má umožniť objektívnu predvídateľnosť súdneho rozhodnutia a vytvoriť priestor na

prehodnotenie vlastnej procesnej pozície sporových strán, ich vecnú a efektívnu právnu argumentáciu,
riadne substancovanie skutkových tvrdení a dôkazných návrhov a pod. Ide o zásadný inštitút, ktorého
účelom je prevencia tzv. prekvapivých súdnych rozhodnutí. V prípade predbežného právneho posúdenia
veci pritom súd nie je takto formulovaným záverom striktne viazaný a môže sa od neho neskôr odkloniť
(viď aj komentár k CSP, C.H.BECK, 2016, Števček a kol. str. 672.) V prípade že, zo strany súdu

dôjde neskôr, v priebehu konania k zmene už raz (v zmysle § 181 ods. 2 CSP) prezentovaného
predbežného právneho posúdenia súdu, teda ak súd dospeje k odlišnému právnemu posúdeniu veci, tak
v záujme predídenia prekvapivosti svojho rozhodnutia (ktorá je teda nežiadúca), musí svoje pozmenené
predbežné právne posúdenie veci znovu prezentovať stranám, resp. ich zástupcom, aby mali možnosť
potrebnýmspôsobomprehodnotiťsvojuprocesnúpozíciu,vecnúprávnuargumentáciu,uplatniťdôkazné

návrhy a pod. (viď aj ods. 24 odôvodnenia uznesenia tunajšieho odvolacieho súdu sp. zn. : 7Co/96/2022
z 19. 10. 2022, ktoré rozhodnutie je tunajšiemu súdu známe z jeho úradnej činnosti, keďže na základe
tejto argumentácie bol tunajšiemu súdu zrušený rozsudok v inej jeho veci, a ktoré odôvodnenie si však
tunajší súd následne osvojil.) Vychádzajúc z týchto právnych názorov potom súd v tejto veci, po každej
zmene svojho už raz stranám na pojednávaní prezentovaného právneho posúdenia (právny názor súdu

na vec sa v priebehu konania z rôznych dôvodov vyvíjal), vždy dôsledne každé pozmenené predbežné
právne posúdenie znovu prezentoval sporovým stranám. Vzhľadom na uvedený účel takéhoto postupu
(zamedzenie prekvapivosti rozhodnutia vo veci samej) nemohla okolnosť, že ho súd zopakoval hoci aj
niekoľkokrát po sebe, zohrať žiadnu rolu, v zmysle nejakého (bez opory v zákone) určeného pravidla
typujedenkrátadosť,čidvakrátadosť.Uvedenýpostupsúdupritomvskutočnostinepredstavovalvýzvu

pre žalobcu na úpravu žalobného petitu (v zmysle § 129 CSP) a ani nebol (neprípustnou) realizáciou
poučovacej povinnosti (ako to vyhodnotil žalovaný), ale šlo vždy len o konštatovanie (aktuálneho,
pozmeneného) predbežného právneho posúdenia veci, v rámci ktorého objektívne súd musel uviesť
ako sa mu aktuálne javí dôvodnosť žaloby, a prečo, a v rámci toho tak aj musel uviesť, že žalobe (by
zatiaľ) sčasti alebo úplne nemohol vyhovieť, a prečo, teda napr. že je pre jeho aktuálnu formuláciu je

z právneho hľadiska nevykonateľný, a v čom konkrétne spočíva problém tejto formulácie, pretože to
je proste nevyhnutná súčasť právneho posúdenia, inak by išlo o neúplne právne posúdenie veci, ktoré
by potom v podstate nemalo zmysel. Ak však aj toto predbežné právne posúdenie malo (objektívne)
účinky poučenia, išlo o neoddeliteľný efekt predbežného právneho posúdenia, ktorý inštitút bol zavedenýzákonodarcom do nového procesného kódexu od 1. 7. 2016. Navyše, treba dodať že, z obsahu
(odôvodnenia) žaloby bolo zrejmé, že žalobca sa domáhal, aby boli konkrétne určené vyjadrenia
žalovaného z listu z 3. 5. 2022 súdom vyhodnotené ako (obsahovo) neprípustné (v najširšom slova

zmysle), teda hoci aj v žalobnom petite žalobca sporné hodnotiace úsudky nesprávne formuloval tak,
že sa majú označiť ako „nepravdivé“, a nie správne ako „neoprávnené“ (keďže išlo o hodnotiace úsudky
a nie skutkové tvrdenia), dalo by sa tak uvažovať, že súd v prejednávanej veci ani nemusel dávať (z
týchto dôvodov) nové predbežné právne posúdenie, ale rovno sám správne naformulovať žalobný petit
a pokračovať ďalej v konaní bez akejkoľvek aktivity žalobcu. Súd totiž napriek nesprávnej formulácii

petitumôževkonanípokračovať,akjezobsahužalobyzrejmé,čohosatýkaačosaňousleduje,pretože
súd je viazaný obsahom žalobného petitu a nie jeho formuláciou, pričom v okolnostiach konkrétneho
prípadu je možný aj taký postup, že súd žalobný petit preformuluje (viď aj komentár k CSP, C.H.BECK,
2016, Števček a kol. str. 505.) Obdobný záver pritom treba vzťahovať aj na prvú pripustenú zmenu
žaloby, kde žalobný petit nebol v jednej časti celkom jasne formulovaný, keďže nebolo, vychádzajúc len
z formulácie žalobného petitu (hoci z obsahu žaloby to bolo nepochybné), či chce žalobca od žalovaného

ospravedlnenie za to, že o ňom povedal, že je intrigán alebo človek, ako sa hovorí, bez chrbtovej kosti,
ktorého hlavným pracovným prostriedkom je klamstvo, človek ktorý pozerá len na vlastný prospech
alebo na prospech určitej skupiny ľudí na úkor ostatných obyvateľov obce alebo ako to (formalisticky
vzaté)vlastnemyslí.Zvyššieuvedenéhotakvplýva,žerozhodnutiesúdupostupovaťtakýmtospôsobom
(uvádzať vždy aktuálne predbežné právne posúdenie) bolo len dôsledkom podrobne odôvodneného

právneho názoru súdu, ktorý aj ak by bol eventuálne neskoršie vyššími inštanciami vyhodnotený ako
nesprávny, nemohol by preto vzbudiť ani len objektívne pochybnosti o jeho nestrannosti, a to ani keby
vo výsledku predstavoval porušenie rovnosti účastníkov konania.
49. Porovnajúc rozsah žalobným petitom uplatňovaného nároku, v rámci ktorého sa žalobca domáhal
od žalovaného písomného ospravedlnenia za päť (toto číslo vyplynulo z počtu odrážiek, ktorými ich

žalobca vyjadril v žalobnom petite) hodnotiacich úsudkov žalovaného (že : 1.) žalobca je klamár, ktorý
si neváži dohody a ani ústretovosť ľudí, 2.) žalobca je nedôveryhodný človek, 3.) (preto) nemôže robiť
hlavného kontrolóra ich obce, 4.) je to pre obec veľká hanba, ale aj veľké riziko ho vo funkcii ponechať,
nakoľko na základe kompetencií, ktoré má môže obci spôsobiť veľké nenapraviteľné škody, a 5.) žalobca
je intrigán, resp. človek bez chrbtovej kosti, ktorého hlavným pracovným nástrojom je klamstvo, človek,

ktorý pozerá len na vlastný prospech alebo prospech určitej skupiny ľudí na úkor ostatných obyvateľov
obce),avýrokovoučasťoutohtorozsudku,vrámciktorejmubolovyhovenélenvovzťahu k2apoltýchto
hodnotiacich úsudkov, bolo tak možné mať za to, že žalobca a žalovaný boli v tomto konaní rovnako
úspešní (50 % : 50%), a preto súd podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 Civilného sporového
poriadku nepriznal žiadnej zo strán nárok na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom
súde Liptovský Mikuláš písomne v dvoch vyhotoveniach, o ktorom odvolaní bude rozhodovať Krajský
súd v Žiline.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že :

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku,

ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b)
sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní
došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez
svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučného poriadku) v znení neskorších predpisov.