Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, June 25, 2024

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 20C/68/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2222203429
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 06. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Desana Janíčková Rusnáková

ECLI: ECLI:SK:OSDS:2024:2222203429.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda sudkyňou Mgr. Desanou Janíčkovou Rusnákovou v spore žalobcov 1/ O.

D., R.. XX.X.XXXX, D. A. I., R.. Á. C. XX/XX, 2/ O. J., R.. XX.X.XXXX, D. A. Š., J. P. XXX/X, zastúpených
KESZEGH & PUSKÁS, so sídlom v Komárne, Jókaiho ul. 24, proti žalovanej O. I., R.. X.XX.XXXX, D.
N., K. X, zastúpenej JUDr. Jurajom Czirfuszom, advokátom so sídlom v Dunajskej Strede, Hlavná 48,
o určenie neplatnosti závetu a listiny o vydedení takto

r o z h o d o l :

I. Určuje, že
a/ listina o vydedení spísaná dňa 17.12.2021 poručiteľom O.A. J., R.. XX.XX.XXXX, R. D. N. - N. XXX,
U.. XX.XX.XXXX, vo forme notárskej zápisnice na Notárskom úrade K.. O. P., notára so sídlom v A. I.

pod sp. zn. R. XXX/XXXX, R. XXXXX/XXXX, R. XXXX/XXXX, R. XXXXX/XXXX, je neplatná,
b/závetspísanýdňa17.12.2021poručiteľomO.J.,R..XX.XX.XXXX,R.D.N.-N.XXX,U..XX.XX.XXXX,
vo forme notárskej zápisnice na Notárskom úrade K.. O. P., notára so sídlom v A. I. pod sp. zn. R. XXX/
XXXX, R. XXXXX/XXXX, R. XXXX/XXXX, R. XXXXX/XXXX, je neplatný v tej časti, v ktorej sa žalobkyni
1/ nedostáva jedna polovica jej dedičského podielu zo zákona a v tej časti, v ktorej sa žalobcovi 2/
nedostáva jedna polovica jeho dedičského podielu zo zákona.

II. Žalobcovia majú nárok na náhradu trov konania voči žalovanej v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou súdu 12.10.2022 sa žalobcovia domáhali určenia neplatnosti listiny o vydedení
a časti závetu, špeficikovaných vo výroku. Žalobu odôvodnili tým, že sú deťmi po O. J., R.. X.X.XXXX
O. U.. XX.X.XXXX (ďalej aj len „poručiteľ“ alebo „otec“), po ktorom sa na tunajšom súde vedie dedičské
konanie (sp. zn. 7D/11/2022). Súdom poverený notár uznesením z 12.9.2022 dedičské konanie prerušil
a žalobcov odkázal na podanie tejto žaloby z dôvodu, že ich dedičské právo (ako zákonných dedičov)
sa javí ako menej pravdepodobné (§ 194 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku; C.m.p.).
2. Poručiteľ zomrel rozvedený, pričom mal dve deti - žalobcov, ktorí tak prichádzajú do úvahy ako dedičia

v prvej dedičskej skupine. Podľa zistenia notára v konaní o dedičstve však poručiteľ zanechal závet a
listinu o vydedení, spísané 17.12.2021 vo forme notárskej zápisnice, pričom všetok svoj majetok odkázal
svojej družke - žalovanej, a zároveň vydedil žalobcov z dôvodu, že mu v rozpore s dobrými mravmi
neposkytovali potrebnú pomoc v chorobe ani v iných závažných prípadoch a od r. XXXX oň trvalo
neprejavovali opravdivý záujem. Tiež určil, že dôsledky vydedenia sa majú vzťahovať aj na potomkov
žalobcov.
3. Podľa názoru žalobcov dôvody vydedenia, uvedené v listine o vydedení, neexistujú. Rodičia žalobcov

sa v r. XXXX rozviedli na návrh matky, ktorý podala z dôvodu, že otec bol voči nej agresívny a niekedy
ubližoval i žalobcom, pričom iným spôsobom sa o nich nezaujímal. V čase rozvodu mali žalobcovia 10
a 9 rokov, ich styk s otcom v rozsudku upravený nebol. Po rozvode žalobcovia žili s matkou a ich život
bol poznačený nedostatkom finančných prostriedkov a častým sťahovaním. Otec, ktorý naopak žil vdostatku, okrem platenia výživného nikdy iným spôsobom na potreby žalobcov neprispel a ani sa o nich
nezaujímal, nenavštevoval ich a neobdaroval ani na Vianoce či ich sviatky. Nenavštívil ani svoju vnučku
(dcéru žalobkyne 1/), ktorý sa narodila v r. XXXX, hoci o jej narodení vedel. Syna (žalobcu 2/) na ulici

opakovane obišiel. Jeho nezáujem preukazuje i skutočnosť, že v závete a listine o vydedení nevedel sni
správne uviesť súčasné priezvisko žalobkyne 1/ (uviedol „D.“).
4. Pre vydedenie Občiansky zákonník (OZ) určuje tak materiálne, ako aj formálne podmienky.
Materiálnou podmienkou je uvedenie konkrétneho dôvodu vydedenia v zmysle § 469a ods. 1 OZ, pričom
podľa ustálenej judikatúry treba dôvody uvedené pod písm. a/ a b/ cit. ustanovenia posudzovať vždy so

zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu, najmä však na skutočnosť, či pomoc od svojho potomka alebo
prejavy záujmu z jeho strany neodmietal sám poručiteľ. V danom prípade poručiteľ vôbec neuviedol
konkrétne dôvody vydedenia, čo sa z hľadiska praxe tiež javí ako potrebné, resp. vhodné.
5. Je pravdou, že žalobcovia neboli s poručiteľom v kontakte od rozvodu manželstva rodičov v r. XXXX.
Tento kontakt však prerušil on sám, keď sa s nimi ešte ako s maloletými prestal stýkať, pričom ani po
dovŕšení dospelosti ich sám nevyhľadal, a na pokus žalobcu 2/ o kontakt reagoval odmietavo. Žalobkyňa

1/ sama kontakt v dospelosti neiniciovala, nakoľko v nej pretrvával strach z poručiteľa ešte z detstva,
on však nemal záujem stretnúť sa ani s jej dcérou, ktorá bola jeho jedinou vnučkou. Za týchto okolností
žalobcovia nemali ani príležitosť prejavovať o poručiteľa záujem, prípadne mu poskytnúť pomoc, ak by
ju potreboval.
6. Vzhľadom na uvedené sú žalobcovia presvedčení o tom, že dôvody pre ich vydedenie nie sú dané,

čo tvrdili aj v dedičskom konaní, preto im bola uložená povinnosť podať túto žalobu.
7. Na pojednávaní 11.6.2024 žalobcovia doplnili žalobu o odôvodnenie naliehavého právneho záujmu
na požadovanom určení. Uviedli, že bez neho je ich právne postavenie neisté, nakoľko t.č. nie je zrejmé,
či žalobcovia sú alebo nie sú účastníkmi dedičského konania po poručiteľovi. Naliehavý právny záujem
vyplýva aj z uznesenia z 12.9.2022 sp. zn. 7D/11/2022, v ktorom sa uvádza, že žalobcovia môžu byť

účastníkmi dedičského konania len v prípade podania tejto určovacej žaloby a úspechu v konaní.

8. Žalovaná vo svojom vyjadrení k žalobe zo 7.11.2022, doplnenom 3.1.2024, tvrdenia žalobcov poprela.
Uviedla, že skutočným dôvodom rozvodu manželstva rodičov žalobcov bola nevera ich matky. Žalovaná
žila s poručiteľom 16 rokov, počas ktorých žiadnu agresivitu z jeho strany voči sebe ani jeho okoliu

nespozorovala. Poručiteľ bol v prostredí, kde žil a pracoval, považovaný za dobrého človeka, s ostatnými
ľuďmi udržiaval dobré vzťahy.
9. Pokiaľ ide o jeho vzťah k žalobcom, poručiteľ sa po rozvode snažil s nimi stýkať, oni ho však
odmietali, prevezmúc postoj svojej matky, čo poručiteľa trápilo až do konca jeho života. V čase rozvodu
už žalobcovia boli dostatočne rozumovo vyspelí na to, aby dokázali prejaviť svoju vôľu stýkať sa s

otcom, ale neurobili tak. Nepozvali ho ani na oslavy, slávnosti spojené s ukončením školy či svadbu; aj
o narodení vnučky sa dozvedel sprostredkovane. Keď ochorel, ani raz ho nenavštívili, nezatelefonovali
mu, neponúkli pomoc, hoci o jeho chorobe vedeli. Po celý čas sa o neho starala žalovaná, ktorej pri tom,
a ani pri vybavovaní pohrebu, neposkytli žiadnu súčinnosť. Pohrebu sa ani nezúčastnili.
10. Vzhľadom na to mal poručiteľ plné právo žalobcov vydediť, nakoľko podmienky podľa § 469a ods.

1 písm. a/ a b/ OZ boli ich správaním splnené.

11. Ďalšie písomné vyjadrenia strany nepredložili.

12. Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom strán, svedkov a listinnými dôkazmi - spis tunajšieho

súdu zn. 10C/82/1997, notárska zápisnica zo 17.12.2021 sp. zn. R. XXX/XXXX, R. XXXXX/XXXX, R.
XXXX/XXXX, R. XXXXX/XXXX obsahujúca závet poručiteľa a listinu o vydedení, uznesenie tunajšieho
súdu v dedičskom konaní z 12.9.2022 sp. zn. 7D/11/2022, rodný list dcéry žalobkyne 1/, zistil tento
skutkový stav:
13. Žalobkyňa 1/ pojednávaní uviedla, že v detstve boli s bratom zo strany otca týraní počas dlhých

rokov. Po rozvode sa s matkou nasťahovali k jej rodičom, pričom otec mal možnosť ich kedykoľvek
vyhľadať, no už sa na nich „ani nepozrel,“ hoci do jej 15-tich rokov žili v rovnakej obci. Ak sa náhodou
stretli, prešiel okolo nich bez toho, aby nadviazal rozhovor. Ona sa ho pokúšala kontaktovať telefonicky,
ale otec telefón nezdvihol.
14. Žalobcovia otca nikdy neobťažovali, rešpektovali ho, nič zlé mu nespôsobili. O jeho chorobe sa

žalobkyňa 1/ dozvedela až po jeho smrti od spoločného lekára, ktorý jej aj povedal, že otec zanedbával
liečbu; otec ani jeho družka im chorobu neoznámili a nepožiadali o žiadnu pomoc. O otcovom úmrtí
žalobcov informovali ľudia z obce. Nikto im nedal vedieť ani o pohrebe, všetko bolo naplánované a udialo
sa bez ich prítomnosti.15. Na otázky svojej právnej zástupkyne žalobkyňa 1/ uviedla, že počas manželstva jej rodičov otec
matke často fyzicky ubližoval. Raz ho spolu s bratom pri návrate zo školy pristihli pri pokuse vtlačiť matke
tvár do nádoby s horúcim olejom.

16.Naotázkyprávnehozástupcužalovanejžalobkyňa1/uviedla,žesprávanieotcavnímalaakovýraznú
psychickú záťaž, čo je podľa nej týraním. Aj na nich so žalobcom 2/ otec mieril vzduchovkou. Žalobkyňa
1/ nemala vedomosť o tom, že by sa ich otec pokúšal ešte ako maloletých kontaktovať, a nevyhľadal
ich ako dospelých. Oni ho už potom tiež nekontaktovali ani nenavštívili, nakoľko sa domnievali, že si
to tak želá, a trochu sa ho ešte stále báli. Časom nadobudli pocit, že pre otca nie sú dôležití, preto ho

neinformovali ani o významných udalostiach vo svojom živote ako ukončenie školy, svadba či narodenie
dieťaťa (podľa predloženého rodného listu sa žalobkyni 1/ dňa 12.6.2007 narodila dcéra).
17. Žalobca 2/ sa k výpovedi žalobkyne 1/ pripojil. Doplnil, že ako prvák alebo druhák na strednej škole
sa s otcom stretol na autobusovej stanici. Otec mu na seba nenechal ani telefónne číslo, len nastúpil
do autobusu a odišiel. Nedalo sa s ním hovoriť.
18. Na otázky svojej právnej zástupkyne žalobca 2/ uviedol, že od rozvodu rodičov otec nikdy žalobcov

nenavštívil ani im nedal žiadny darček. Žalobca 2/ sa s ním rozprával iba raz, keď sa náhodne stretli.
19. Na otázky právneho zástupcu žalovanej žalobca 2/ uviedol, že z obce Pataš sa žalobcovia s matkou
odsťahovali, keď mal asi 16 rokov. Potom už v obci nikoho nenavštevovali, a o otcovi mali informácie len
z náhodných stretnutí s niekým z obce. Vedeli, že s niekým žije, ale nevedeli presne, s kým. O otcovej
chorobe sa dozvedeli v čase, keď ešte žil, ale nemali presné informácie, v akom stave je. Po jeho smrti

žalovanú nevyhľadali; jednako nevedeli, o koho ide, a žalobca 2/ nemal dôvod vybavovať pohreb, keď
s otcom nebol v kontakte 25 rokov.

20. Žalovaná uviedla, že poručiteľ mal v čase začiatkov ich vzťahu záujem o kontakt so žalobcami, no
bránili mu v ňom ich matka a jej rodičia, ktorí maloletých zatajovali. Informácie o maloletých získaval

iba sprostredkovane od známych, ktorí ich stretávali, resp. poznali. Tvrdenie žalobkyne o nezdvihnutí
jej telefónu poručiteľom označila za nepravdivé, nakoľko ten nadobudol mobilný telefón až po tom, ako
začal žiť so žalovanou; dovtedy hovorieval, že ak od neho niekto niečo chce, tak ho nájde doma. Nie
je ani pravdou, že by sa neliečil na svoju chorobu. Išlo o rakovinu, ktorú mu diagnostikovali v decembri
2017, a od januára nasledujúceho roka chodil na ožarovanie i chemoterapie v maximálnom možnom

rozsahu. O jeho smrti žalobcovia museli vedieť, nakoľko ich matka mala túto informáciu vo svojom profile
na sociálnej sieti. Poručiteľ zomrel v sobotu, pohreb bol nasledujúci utorok.
21. Žalovaná bola vo vzťahu s poručiteľom 16 rokov a nikdy nespozorovala správanie, aké opísali
žalobcovia.
22.Naotázkysvojhoprávnehozástupcužalovanáuviedla,žeporučiteľjejmalpovedať,žeprináhodnom

stretnutí v obci to boli práve žalobcovia, ktorí od neho „odvracali hlavu.“ Žalobkyňa 1/ niekedy na jeseň
2018 poručiteľa navštívila, prišla si vypýtať peniaze a aj ich dostala. V domácnosti poručiteľa bola dva
dni po sebe, žalovaná ju prvý deň aj osobne stretla.
23. Na otázky právnej zástupkyne žalobcov žalovaná uviedla, že o snahe poručiteľa kontaktovať
žalobcov ako maloletých má vedomosť od neho samotného. Prečo nepodal návrh na súdnu úpravu

styku s nimi, nevedela. Záležitosti okolo vydedenia žalobcov u notára poručiteľ zariaďoval sám v čase,
keď už bol „zmierený s osudom,“ dovtedy zrejme čakal, že žalobcovia za ním prídu. Bol ešte plne pri
zmysloch, k notárovi šiel autom. Liečil sa do roku 2020, potom chodil na kontroly, v r. 2021 mu zistili
metastázy na pečeni. Počas posledného roku života sa cítil lepšie, aj niečo málo pribral.

24. Svedkyňa O. P., R.. XXXX, bývalá manželka poručiteľa a matka žalobcov vo svojej výpovedi uviedla,
že manželstvo s ním uzavrela z lásky v r. XXXX, no už po krátkom čase zistila, že manžel si niektoré
veci vynucuje. Po narodení žalobcu 2/ dostala rodina byt v N. a už v tom čase ju manžel začať biť, a
to aj kvôli drobnostiam ako bežný neporiadok v byte. „Záchvaty agresivity“ mal raz za dva až tri týždne
a odôvodňoval ich problémami v práci. Svedkyňu bil tak, aby stopy nebolo vidieť, pred cudzími ľuďmi

sa tváril ako vzorný manžel a otec. Svedkyňa znášala jeho správanie 11 rokov kvôli deťom, no jeho
agresivita sa stupňovala, a keď na ňu namieril zbraň, rozhodla sa rozviesť.
25. Od rozvodu poručiteľ navštívil svoje deti raz, na Mikuláša. Priniesol im vrece plné obnoseného
oblečenia. Viac ich nenavštívil, ani im nezavolal. Na prosbu žalobcu 2/ o požičanie auta reagoval
odmietavo, a pri ich osobnom stretnutí po zistení, že žalobca 2/ si robí druhú maturitu, mal uviesť, že

už mu nebude musieť posielať výživné. Svojich detí sa ani v náročných životných situáciách nezastal,
nikdy sa na neho nemohli spoľahnúť.26. Na otázky právneho zástupcu žalovanej svedkyňa uviedla, že žalobcom ako maloletým v styku s
otcom nebránila. Žalobca 2/ asi ako 9-ročný otca navštívil, no ten s ním škaredo hovoril a po dedine
potom rozprával, že ho svedkyňa poslala pre peniaze. Potom už žalobcovia k otcovi ísť nechceli.

27. Svedok S. D., R.. XXXX, vo svojej výpovedi uviedol, že s poručiteľom boli susedia i kolegovia, takmer
4 roky sa stretávali v podstate denne, boli traktoristi. V r. 1989 každý z nich prešiel na inú pozíciu a potom
už sa stretávali menej. Jeho manželku poznal svedok z videnia, sú z rovnakej obce. Rodiny svedka a
poručiteľa sa nestretávali, len ich deti sa spolu hrávali. Poručiteľ o svojej rodine nehovoril, ale svedok si

myslí, že deti mal rád, rodina pôsobila normálnym dojmom.
28. Na otázky právneho zástupcu žalovanej svedok uviedol, že poručiteľ nemal veľa priateľov. Do krčmy
nechodil, lebo po práci chodil ešte do Kľúčovca, kde rodina chovala ošípané. So svedkom sa občas
pohádali, tak ako chlapi bežne. Žiadne známky agresivity u poručiteľa neboli, kým si jeho manželka
nenašla známosť, čo bolo v r. 1995, onedlho sa aj rozviedli. Keď svedok s poručiteľom hovoril už „po
operácii,“ poručiteľ mu povedal, že „deti nič“ a že veci, ktoré po nich zostali, opatruje pre vnúčatá.

29. Na otázky právnej zástupkyne žalobcov svedok uviedol, že s poručiteľom boli susedmi od r. 1986,
z bytového domu sa on a jeho rodina odsťahovali v r. 2003. Z bytu poručiteľa bolo počuť hádky po tom,
ako si jeho manželka našla známosť. O tejto skutočnosti sa mal prerieknuť spoločný kamarát v práci,
ktorý mal informáciu sprostredkovane.

30. Na základe výpovede svedka D. právna zástupkyňa žalobcov navrhla doplniť výpoveď svedkyne P.;
na jej otázku, či svedkyňa bola počas manželstva poručiteľovi neverná, táto odpovedala jednoznačne
záporne.

31. Na základe výpovedí oboch svedkov aj právny zástupca žalovanej žiadal doplniť výsluch svojej

klientky; na jeho otázky žalovaná uviedla, že nemala vedomosť o tom, že by poručiteľ mal zbraň, ona
nikdy žiadnu nevidela. Určite na ňu nemal povolenie. Agresívne sa voči nej ani nikomu inému nikdy
nesprával. Žalobcovi 2/ odmietol požičať auto z dôvodu, že bolo úplne nové, na čo on reagoval vulgárne.
Žalovaná tiež spochybnila tvrdenie svedkyne o jej vernosti počas manželstva s poručiteľom.

32. Zo spisu tunajšieho súdu zn. 10C/82/1997 vyplýva, že dňa 16.6.1997 podala matka žalobcov návrh
na rozvod manželstva s ich otcom a na úpravu práv a povinností k vtedy maloletým žalobcom na čas
po rozvode. Návrh odôvodnila panovačnou povahou manžela a jeho agresivitou, čo sa prejavovalo tým,
že ona už 10 rokov nemôže pracovať a je vystavovaná fyzickým útokom. Maloletých žiadala zveriť do
svojej starostlivosti, nakoľko manžel sa o nich nestará. Agresivitu manžela ako príčinu rozvratu vzťahov

uviedla aj zamestnankyni kolízneho opatrovníka maloletých pri šetrení pomerov v domácnosti, a na
pojednávaní 3.7.1997 uviedla, že manžel ju niekoľkokrát zbil aj pred maloletými, čo on nepoprel. Manžel
(otec žalobcov) spočiatku s rozvodom manželstva nesúhlasil, svoje správanie prisľúbil zmeniť. Priznal,
že je nervóznej povahy a manželku viackrát zbil. S rozvodom napokon súhlasil, ohľadne úpravy práv k
vtedy maloletým žalobcom rodičia uzavreli dohodu, ktorú súd schválil. Dohoda nezahŕňala úpravu styku

otca s maloletými a ani súd o jej úprave nerozhodol. Rozsudok nadobudol právoplatnosť 21.8.1997.

33. Dňa 17.12.2001 notár K.. O. P. na žiadosť poručiteľa spísal notársku zápisnicu sp. zn. R. XXX/XXXX,
R. XXXXX/XXXX, R. XXXX/XXXX, R. XXXXX/XXXX obsahujúcu závet poručiteľa a listinu o vydedení;
poručiteľ nimi pre prípad svojej smrti vydedil žalobcov a za jedinú dedičku svojho majetku určil žalovanú.

Ako dôvody vydedenia uviedol znenie § 469a ods. 1 písm. a/ a b/ Občianskeho zákonníka; konkrétne
skutočnosti, v ktorých by malo naplnenie týchto dôvodov spočívať, v zápisnici uvedené nie sú.

34. Dňa XX.X.XXXX poručiteľ zomrel; na tunajšom súde sa po ňom vedie dedičské konanie pod sp.
zn. 7D/11/2022. Súdom poverený notár uznesením z 12.9.2022 dedičské konanie prerušil a žalobcov

odkázal na podanie žaloby o určenie neplatnosti závetu a listiny o vydedení v lehote 1 mesiaca od
právoplatnosti uznesenia z dôvodu, že ich dedičské právo (ako zákonných dedičov) sa javí ako menej
pravdepodobné (§ 194 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku; C.m.p.). Uznesenie nadobudlo
právoplatnosť 12.10.2022, žaloba bola súdu doručená v rovnaký deň.

35. V záverečnom návrhu právna zástupkyňa žalobcov poukázala na nesplnenie materiálnych
podmienok vydedenia žalobcov. Uviedla, že títo síce od rozvodu rodičov nemali s poručiteľom kontakt,
ten však prerušil on sám, keď sa o úpravu styku s nimi nezaujímal ani po rozvode v čase ich maloletosti,
a ani po dovŕšení ich dospelosti. V konaní nebolo preukázané, že by poručiteľ potreboval počas svojejchoroby, o ktorej sa žalobcovia navyše dozvedeli od cudzích osôb, pomoc, keď z výpovede samotnej
žalovanej vyplynulo, že sa ku koncu svojho života cítil dobre, dokonca bol schopný sám vybaviť u notára
vydedenie žalobcov.

36. Žalobkyňa 1/ nikdy nevyhľadala poručiteľa kvôli peniazom a ani od neho žiadne neprevzala.
Žalobcovia v detstve zažívali náročné situácie, no žiadnej pomoci od poručiteľa sa im neodstalo. V
dospelosti zase oni nedostali možnosť prejaviť o neho záujem, resp. mu ponúknuť či poskytnúť pomoc.
Za týchto okolností nemôžu byť dané dôvody ich vydedenia, preto im v zmysle § 479 Občianskeho
zákonníka patrí z dedičstva najmenej 1/2 ich podielu zo zákona. Žalobe navrhla vyhovieť.

37. Právny zástupca žalovanej v záverečnom návrhu zotrval na tvrdeniach o neúspešnej snahe
poručiteľa nadviazať kontakt so žalobcami. Poukázal na to, že sami žalobcovia v konaní uviedli, že
nemali o kontakt s poručiteľom záujem, a ak sa tak stalo, išlo len o snahu získať od neho finančné
prostriedky, čo sa žalobkyni 1/ aj podarilo. Skutočný záujem žalobcovia o poručiteľa neprejavovali,
nezúčastnili sa ani jeho pohrebu, preto mal poručiteľ plné právo ich vydediť. Žalobu navrhol zamietnuť.

38. Podľa § 137 písm. zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (C.s.p.) žalobou možno
požadovať, aby sa rozhodlo najmä o a/ splnení povinnosti, b/ nároku na usporiadanie práv a povinností
strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu, c/ určení, či
tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné

preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, d/ určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného
predpisu.

39. Podľa § 194 ods. 1, 2 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku (C.m.p.) ak
rozhodnutie o dedičskom práve závisí od zistenia sporných skutočností, odkáže súd uznesením po

márnom pokuse o zmier toho z dedičov, ktorého dedičské právo sa javí ako menej pravdepodobné, aby
určenie spornej skutočnosti uplatnil žalobou. Na podanie žaloby určí lehotu, ktorá nesmie byť kratšia
ako jeden mesiac. Súd pokračuje v konaní s účastníkmi podľa výsledku sporu.

40. Podľa § 461 ods. 1 Občianskeho zákonníka (OZ) dedí sa zo zákona, zo závetu alebo z oboch týchto

dôvodov.
41. Dedenie zo zákona má svoje miesto len vtedy, keď poručiteľ zomrie bez zanechania závetu, alebo
keď závet, ktorý zanechal, je neplatný, alebo keď závetom povolaný dedič z nejakého dôvodu dedičstvo
nenadobudne. Závet je prísne formálny, jednostranný, kedykoľvek odvolateľný alebo zmeniteľný prejav
vôle rýdzo osobnej povahy, ktorý o svojom majetku pre prípad smrti zostavuje jediná fyzická osoba.

Je výslovným prejavom vôle, nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo chcel poručiteľ v závete prejaviť.
Závet je rýdzo osobným právom poručiteľa. Vzťahujú sa naň všeobecné náležitosti, potrebné na platnosť
právneho úkonu.
42. Pokiaľ ide o všeobecné náležitosti, tie sa týkajú osoby poručiteľa (§ 8 ods. 1 OZ), náležitosti vôle (§
37 ods. 1 OZ) a jej prejavu (§ 35 OZ), listiny, na ktorej je obsah závetu zachytený a náležitosti predmetu

závetu (§ 37 ods. 2 a § 39 OZ). Okrem toho s ohľadom na zvláštnu povahu tohto právneho úkonu jeho
platnosť závisí i na zachovaní zvláštnych formálnych, ale aj obsahových náležitostí (§ 476 až § 479 OZ).
Má sa tak zabrániť prípadnému podvrhu či inému spôsobu sfalšovania prejavu vôle, ako i prípadným
pochybnostiam o skutočnej vôli poručiteľa. Do doby poručiteľovej smrti nevznikajú zo závetu nikomu
práva ani povinnosti, jeho samého v tomto smere nevynímajúc, t. j. k účinnosti tohto úkonu dochádza

až v dobe, kedy jeho pôvodca nie je nažive.
43. Každý, kto je spôsobilý zriadiť závet, môže prejaviť svoju poslednú vôľu do notárskej zápisnice.
Poručiteľ prejaví svoju poslednú vôľu ústne do zápisnice pred notárom. Notársku zápisnicu spíše na jeho
žiadosť hociktorý notár na území Slovenskej republiky, postupujúc pritom podľa Notárskeho poriadku.

44. Pri dedení zo závetu sa podľa § 479 OZ maloletým potomkom musí dostať aspoň toľko, koľko
robí ich dedičský podiel zo zákona, a plnoletým potomkom aspoň toľko, koľko robí jedna polovica ich
dedičského podielu zo zákona. Pokiaľ tomu závet odporuje, je v tejto časti neplatný, ak nedošlo k
vydedeniu uvedených potomkov.

45. Podľa § 469a ods. 1 OZ poručiteľ môže vydediť potomka, ak
a/ v rozpore s dobrými mravmi neposkytol poručiteľovi potrebnú pomoc v chorobe, v starobe alebo v
iných závažných prípadoch,
b/ o poručiteľa trvalo neprejavuje opravdivý záujem, ktorý by ako potomok mal prejavovať,c/ bol odsúdený pre úmyselný trestný čin na trest odňatia slobody v trvaní najmenej jedného roka,
d/ trvalo vedie neusporiadaný život.
46. Podľa § 469a ods. 2 OZ pokiaľ to poručiteľ v listine o vydedení výslovne určí, vzťahujú sa

dôsledky vydedenia aj na osoby uvedené v § 473 ods. 2 (deti vydedených potomkov a ich potomkovia).
47. Podľa § 469a ods. 2 OZ o náležitostiach listiny o vydedení a o jej zrušení platia obdobne ustanovenia
§ 476 a 480 ; v listine však musí byť uvedený dôvod vydedenia.

48. Vydedenie ako jednostranný právny úkon poručiteľa musí spĺňať určité materiálne a formálne
náležitosti. Materiálnou náležitosťou vydedenia je (okrem všeobecných požiadaviek pre platnosť
právnych úkonov) existencia konkrétneho dôvodu vydedenia uvedeného v zákone (§ 469a ods. 1 OZ).
Dôvody vydedenia musia byť uvedené v listine o vydedení, a to konkrétnym skutkovým opisom. Iba
odkaz na niektoré ustanovenie zákona môže spôsobiť dôkaznú núdzu. Pre formálne náležitosti listiny o
vydedení platia ustanovenia § 476 a 480 OZ, ktoré upravujú formálne a obsahové náležitosti jednotlivých

druhov závetu. Listina o vydedení môže byť napísaná a podpísaná vlastnou rukou (§ 476a OZ). Možno ju
zriadiť aj v inej písomnej forme za účasti svedkov (§ 476b a 476c OZ) alebo vo forme notárskej zápisnice
(§ 476d ods. 1 OZ). Listina o vydedení musí obsahovať náležitosti uvedené v ustanovení § 576 ods. 2
OZ. Listina o vydedení môže byť spísaná samostatne alebo spolu so závetom v jednej listine.

49. Podľa § 40a OZ ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa ustanovení § 49a
, 140 ,§145ods.1, § 479 ,
§ 589 a § 701 ods. 1 ,považujesaprávnyúkonzaplatný,pokiaľ
sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá. Neplatnosti sa nemôže
dovolávať ten, kto ju sám spôsobil. To isté platí, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje
dohoda účastníkov (§ 40 ). Ak je
právny úkon v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom o cenách, je neplatný iba v rozsahu,

v ktorom odporuje tomuto predpisu, ak sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti dovolá.

50. V danom prípade poručiteľ odôvodnil vydedenie žalobcov ustanoveniami § 469a ods. 1 písm. a/ a
b/ OZ, pričom ale neuviedol konkrétne skutky, v ktorých by malo naplnenie týchto dôvodov spočívať.
51. Skutková podstata prvého uvedeného dôvodu predpokladá neposkytnutie pomoci poručiteľovi v

chorobe, v starobe alebo v iných závažných prípadoch, potrebnosť takejto pomoci a zároveň rozpor
takéhoto správania potomka (spočívajúceho v neposkytnutí potrebnej pomoci) s dobrými mravmi
(porovnaj napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo/109/2010); teda rozpor s etickými
a kultúrnymi pravidlami všeobecne uznávanými v spoločnosti, v ktorej sa uplatňuje a presadzuje
vzájomná slušnosť, ohľaduplnosť a vzájomné rešpektovanie. Tieto predpoklady sa musia posudzovať

so zreteľom na všetky zistené okolnosti konkrétneho prípadu. Musí sa vziať do úvahy nielen to, či
pre toho, kto bol poručiteľom vydedený, bolo objektívne možné pomoc v danom čase poručiteľovi
poskytnúť (napr. nemoc, invalidita, pobyt dediča vo väzení) a či potrebnú pomoc poručiteľ potreboval,
pretože bez cudzej pomoci si svoje základné životné potreby nemohol zabezpečiť. Súčasne musí
ísť o situáciu, keď o uvedené potreby poručiteľa nie je postarané inak, a keď poručiteľ potomkom

ponúknutú pomoc bezdôvodne neodmietne. Treba však prihliadnuť aj na to, aký bol vzťah poručiteľa
a vydedeného potomka od jeho vzniku, t. j. od narodenia potomka. Pod iný závažný prípad možno
podradiť napríklad prípady stavu núdze, teda prípady, v ktorých sa poručiteľ nečakane ocitol. Sem patrí
napríkladnedostatokfinančnýchprostriedkovnazabezpečeniezákladnýchpotriebporučiteľavdôsledku
veku či choroby alebo problémy spôsobené inými okolnosťami (napr. prírodnou katastrofou, požiarom,

povodňou), kedy si poručiteľ nie je schopný sám, bez cudzej pomoci, obstarať svoje základné životné
potreby (zdravotné, hygienické a iné).
52. Skutočnosti odôvodňujúce záver, že potomok o poručiteľa trvale neprejavuje opravdivý záujem,
ktorý by ako potomok prejavovať mal (druhý dôvod vydedenia), môžu spočívať v nezáujme potomka
o poručiteľa (je obvyklé, že potomkovia po tom, ako sa osamostatnia, udržujú so svojimi rodičmi

úzke vzťahy, vzájomne sa navštevujú, zaujímajú sa o ich zdravotný stav a ich problémy), ale aj v
správaní, ktorým potomok síce o poručiteľa záujem prejavuje, avšak spôsobom nezodpovedajúcom
náležitému správaniu potomka k rodičovi (napr. spôsobom trvale prekračujúcim zásady spoločenskej
slušnosti). Súdna prax vyžaduje, aby neprejavenie opravdivého záujmu bolo potomkom zavinené,nestačí len samotná existencia takého stavu (porovnaj napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn.
5Cdo/239/2009); za neprejavenie opravdivého záujmu o poručiteľa sa nepovažuje prípad, ak nezáujem
potomka bol v značnej miere vyvolaný samotným poručiteľom (napr. že vzájomný vzťah medzi otcom a

dieťaťom nemal povahu štandardného vzťahu rodiča a dieťaťa, že otec sa o dieťa nezaujímal, nebudoval
si k nemu vzťah od detstva). Poručiteľ sa za svojho života môže dovolávať pomoci a opravdivého záujmu
od svojho potomka len vtedy, ak sám nevyvolal stav, ktorý by potomkovi bránil pomôcť poručiteľovi a
prejavovať o neho záujem.

53. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že v danej veci dôvody pre vydedenie
žalobcov poručiteľom (ich otcom) neboli dané.
54. Podľa obsahu spisu tunajšieho súdu zn. 10C/82/1997 poručiteľ už v júni 1997 pri rozvode manželstva
s matkou žalobcov sám pred súdom priznal, že je nervóznej povahy a manželku viackrát zbil, a keďže
„záchvaty agresivity“ mal podľa matky žalobcov (svedkyňa P.) každé dva až tri týždne, je zrejmé, že to
muselo mať vplyv na celkovú atmosféru v rodine, čo citlivo vnímali aj vtedy 10 a 9-roční žalobcovia,

ktorí boli opakovane aj svedkami násilia voči matke; žalobkyňa 1/ vo svojej výpovedi uviedla, že sa
otca „trochu báli“ aj po dovŕšení plnoletosti. Zároveň z obsahu návrhu na rozvod manželstva vyplýva,
že poručiteľ sa o vtedy maloletých žalobcov osobne nestaral. Pokiaľ ide o dôvod rozvratu manželstva
spočívajúci v prípadnej nevere matky žalobcov, na ktorú poukazovala žalovaná a tvrdil ju i svedok
D., táto mohla byť skutočnosťou podstatnou v konaní o rozvode manželstva (kde o nej ale nie je ani

zmienka), avšak pre toto konanie nemá absolútne žiadny význam, pretože správanie otca voči svojim
deťom nemôže byť podmieňované správaním ich matky či ďalších osôb voči otcovi.
55. V konaní nebolo preukázané, že by poručiteľ po rozvode manželstva vyvinul snahu o pravidelný
kontaktsožalobcamizaúčelombudovaniaichvzájomnéhovzťahu.Akbyajmatkabolaichstykubránila,
poručiteľ mal možnosť podať návrh na úpravu styku súdom, čo neurobil. Podľa matky maloletý žalobca

2/ absolvoval u poručiteľa jednu návštevu, z ktorej sa vrátil sklamaný s tým, že už sa s ním stretnúť
nechcel; dôvodom bolo správanie poručiteľa. Ak poručiteľ mal skutočný záujem o kontakt so žalobcami,
bolo na ňom, aby ako rodič prekonal prekážky s tým spojené, vrátane prípadného počiatočného
odporu maloletých, ktorý mohol byť spôsobený jeho dovtedajším správaním. Ani po dovŕšení plnoletosti
žalobcov nemohol poručiteľ očakávať automatický „obrat“ vzájomných vzťahov, keď ich nielenže sám

nekontaktoval, ale ani pri náhodných stretnutiach neprejavil o nich skutočný záujem - neopýtal sa na ich
osobný život, nepozval ich na návštevu a pod.
56. Poručiteľ po rozvode nadviazal vzťah so žalovanou, s ktorou žil v spoločnej domácnosti a ktorá sa
starala o jeho potreby. Keďže žalobcov nekontaktoval a pri náhodných stretnutiach im o svojej osobnej
situácii nič nepovedal, títo sa o jeho chorobe dozvedeli len sprostredkovane od cudzích osôb (čo uviedli

obaja žalobcovia, aj keď ich výpovede sa nezhodujú v spôsobe oboznámenia sa s touto informáciou),
a preto ani nemali možnosť osobne mu ponúknuť akúkoľvek pomoc. Ani sám poručiteľ či jeho družka
žalobcov nikdy o pomoc nepožiadali. Od žalobcov, zvyknutých na neprístupné a odťažité správanie
poručiteľa od čias svojho detstva, nebolo preto dôvodné očakávať, že sami aktívne vyhľadajú poručiteľa
a prípadne mu ponúknu pomoc; toto ich konanie však nemožno kvalifikovať ako rozporné s dobrými

mravmi, pretože len naďalej udržiavali stav, aký poručiteľ sám pred rokmi nastolil.
57. Rovnako treba posudzovať aj prejavovanie nezáujmu žalobcov o osobu poručiteľa. Keďže sám
poručiteľ kontakt so žalobcami aktívne nevyhľadával, nemohol dôvodne predpokladať, že v neskoršom
období (napr. v jeho starobe) budú oni vyhľadávať kontakt s ním. Úprimné prejavovanie záujmu totiž
predpokladá určitý stupeň kvality vzájomných vzťahov (ich „vrúcnosti“), ktorá je však dôsledkom ich

budovania a rozvíjania od detstva. V danom prípade neboli vzťahy medzi poručiteľom a žalobcami
budované od počiatku (od detstva žalobcov), čomu zodpovedala aj ich kvalita. Nasvedčuje tomu
i výpoveď svedka D., podľa ktorého poručiteľ o svojej rodine nehovoril (svedok vyslovil iba svoje
presvedčenie, že mal svoje deti rád). Vinu za tento stav však nemožno pričítať žalobcom. Je vždy na
rodičovi,abyakodospeláosobasvojímkonanímbudovalvzťahsosvojímmaloletýmdieťaťom,o.i.preto,

že rodič je pre maloleté dieťa prirodzeným vzorom a dieťa automaticky nasleduje jeho príklad.

58. Za uvedených okolností nemožno správanie žalobcov voči poručiteľovi kvalifikovať ako zakladajúce
dôvody vydedenia podľa § 469a ods. 1 písm. a/ a b/ OZ. Aj keď sa totiž žalobcovia o poručiteľa dlhodobo
nezaujímali, ich postoj nemožno považovať za úmyselný ani nimi zavinený; išlo len o prirodzený

dôsledok dlhodobo „podvyživených“ vzájomných vzťahov (žalobcovia sa aj v dospelosti domnievali,
že pre poručiteľa nie sú dôležití; viď výpoveď žalobkyne 1/), ktorý stav zavinil sám poručiteľ ešte v
čase ich detstva. Vydedenie žalobcov tak vychádza len zo subjektívneho presvedčenia poručiteľa, nie z
existencie objektívnych, zákonom ustanovených dôvodov. Žalobe preto súd v celom rozsahu vyhovel.59. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 262 ods. 1 C.s.p. v spojení
s § 255 ods. 1 C.s.p. s ohľadom na plný úspech žalobcov v spore.

60. O výške náhrady trov konania sa rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku uznesením, ktoré vydá
vyšší súdny úradník (§ 262 ods. 2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie.

Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu
smeruje.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a/ neboli splnené procesné podmienky,
b/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e/ súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g/ zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh
na súdny výkon rozhodnutia, resp. na vykonanie exekúcie.