Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Wednesday, April 4, 2024

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 15C/42/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3123205780
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 04. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Gabriela Chudovská

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2024:3123205780.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

15C/42/2023

- 16 -
Okresný súd Trenčín v konaní pred sudkyňou Mgr. Gabrielou Chudovskou v právnej veci žalobcu: A.
B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. E. XXX, právne zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Andrej
Opet, s.r.o., so sídlom Hroznová 2318, Trenčín, IČO: 53905831, proti žalovaným: 1/ F. G., H. G., nar.
XX.XX.XXXX, bytom: C. D. E. XX, 2/ A. I., H. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom: C. D. E. XXX, 3/ K. B.,

nar. XX.XX.XXXX, bytom : C. D. E. XXX, žalovaní 1/ až 3/ právne zastúpení: JUDr. Ján Gálik, advokát,
so sídlom Fraňa Kráľa 18, Bratislava – Staré Mesto, IČO: 42258731, o určenie neplatnosti darovacích
zmlúv, takto

r o z h o d o l :

15C/42/2023

- 1 -

I. Súd u r č u j e , že darovacia zmluva zo dňa 07.11.2022 uzatvorená medzi žalovanou 1/ ako darkyňou
a žalovanou 2/ ako obdarovanou, predmetom ktorej je darovanie spoluvlastníckeho podielu o veľkosti
X/XX na nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v katastrálnom území C. D., obec C. D., okres L., zapísanej
na liste vlastníctva č. XXXX, a to parcele registra „C“ parc. č. XXXX, orná pôda, vo výmere XXX m2 a
ktorej vklad do katastra nehnuteľností bol Okresným úradom Trenčín, katastrálnym odborom povolený
pod č. V XXXX/XXXX, j e n e p l a t n á.

II. Súd u r č u j e, že darovacia zmluva zo dňa 11.05.2022 uzatvorená medzi žalovaným 3/ ako darcom a

žalovanou 2/ ako obdarovanou, predmetom ktorej je darovanie spoluvlastníckeho podielu o veľkosti X/
XX a spoluvlastníckeho podielu o veľkosti XX/XXXX na nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v katastrálnom
území C. D., obec C. D., okres L., zapísanej na liste vlastníctva č. XXXX, a to parcele registra „C“ parc.
č. XXXX, orná pôda, vo výmere XXX m2 a ktorej vklad do katastra nehnuteľností bol Okresným úradom
Trenčín, katastrálnym odborom povolený pod č. V XXXX/XXXX, j e n e p l a t n á.

III. Žalobca má proti žalovaným 1/ až 3/ spoločne a nerozdielne nárok na náhradu trov konania v rozsahu

100%.

o d ô v o d n e n i e :

15C/42/2023- 13 -
1.Žalobou doručenou súdu dňa 20.07.2023 sa žalobca domáhal, aby súd určil, že darovacia zmluva
uzatvorená medzi žalovanou 1/ ako darkyňou a žalovanou 2/ ako obdarovanou dňa 07.11.2022 a

darovacia zmluva uzatvorená medzi žalovaným 3/ ako darcom a žalovanou 2/ ako obdarovanou dňa
11.05.2022 sú neplatné.

2. Žalobu skutkovo odôvodnil tým, že žalobca je podielovým spoluvlastníkom nehnuteľnosti
nachádzajúcej sa v katastrálnom území C. D., obec C. D., okres L., zapísanej na liste vlastníctva č.

XXXX, a to parcele registra „C“ č. XXXX, vo výmere XXX m2, druh pozemku: orná pôda, a to pod
poradovým č. XXX vo veľkosti podielu X/XXXX, pod poradovým č. XXX vo veľkosti podielu X/XXXX, a
pod poradovým č. XXX spolu s manželkou vo veľkosti podielu XXXXXXX/XXXXXXX. Žalovaná 1/ a
žalovaný 3/ boli podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti. Na základe darovacej zmluvy uzatvorenej
dňa 07.11.2022 medzi žalovanou 1/ ako darkyňou a žalovanou 2/ ako obdarovanou darovala žalovaná
1/ žalovanej 2/ spoluvlastnícky podiel X/XX v tejto nehnuteľnosti (V XXXX/XXXX, vklad povolený dňa

08.12.2022). Nazákladedarovacejzmluvyuzatvorenejdňa11.05.2022medzižalovaným3/akodarcom
a žalovanou 2/ ako obdarovanou daroval žalovaný 3/ žalovanej 2/ spoluvlastnícky podiel XX/XXXX a
spoluvlastnícky podiel X/XX v tejto nehnuteľnosti ( V XXXX/XXXX, vklad povolený dňa 21.10.2022).
Žalobca tvrdil, že žalovaná 1/ a žalovaná 2/, a rovnako žalovaný 3/ a žalovaná 2/ nie sú blízke osoby.
Žalovaná 1/ a žalovaný 3/ v súvislosti s darovaním ich spoluvlastníckych podielov v nehnuteľnosti

neponúkli svoje spoluvlastnícke podiely ostatným vlastníkom podielov, čím porušili povinnosť podľa ust.
§ 140 a nasl. Občianskeho zákonníka. Žalobca sa dovolal relatívnej neplatnosti oboch darovacích zmlúv
písomne, pričom listy boli zo strany žalovaných riadne prevzaté, a to žalovanou 1/ dňa 20.03.2023 a
žalovanou 2/ dňa 10.03.2023 vo vzťahu k darovacej zmluve uzatvorenej medzi nimi a žalovaným 3/
dňa 16.03.2023 a žalovanou 2/ dňa 10.03.2023 vo vzťahu k darovacej zmluve uzatvorenej medzi nimi.

Žalobca mal za to, že v dôsledku porušenia predkupného práva sú obe darovacie zmluvy relatívne
neplatnéadôvodil,žežalobaourčenieneplatnostizmluvypreporušeniepredkupnéhoprávajeprocesne
prípustnou žalobou.

3. Žalovaní žiadali žalobu zamietnuť. Potvrdili, že žalobca a žalovaná 2/ sú podielovými spoluvlastníkmi

na spornej nehnuteľnosti. Tvrdili, že sporná parcela je súčasťou dvora žalovanej 2/ a slúži ako prístupová
cesta k jej rodinnému domu. Tvrdili, že žalobca od roku 2021 začal na tejto nehnuteľnosti skupovať
podiely od spoluvlastníkov, pričom pri týchto prevodoch sa nerešpektovalo predkupné právo ostatných
spoluvlastníkov.Malizato,žedarovaciuzmluvumožnonapadnúťlenzozákonomstanovenýchdôvodov.
Z dôvodu toho, že vklad vlastníckeho práva podľa darovacej zmluvy bol rozhodnutím príslušného

katastra nehnuteľností povolený, nie je možné darovaciu zmluvu napadnúť pre jej neplatnosť. Ak by
vedel žalobca dokázať, že pri podpisovaní darovacej zmluvy nebola darovacia zmluva zo strany darcu
podpísaná slobodne a vážne, táto darovacia zmluva by bola neplatná, avšak, takéto niečo sa nestalo.
Nie je pravdou, že by žalovaná 2/ vyvíjala na darcov nátlak. Žalovaný 3/ pozná žalovanú 2/ od detstva, je
to jeho sesternica a majú medzi sebou vybudovaný nadštandardný vzťah, považujú sa za blízke osoby,

pričom ujmu, ktorú by utrpela jedna z nich, by druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu. Žalovaným
1/ a 3/ nikdy nevznikla ponuková povinnosť voči ostatným spoluvlastníkom, lebo išlo o prevod na blízku
osobu. Žalobu žalobcu považovali za rozpornú s dobrými mravmi a za zneužitie práva. V ďalšom konaní
žalovaní tvrdili, že žalovaný 3/ ako bratranec žalovanej 2/ bol na birmovke za birmovného otca jej
prvorodenému synovi a je tiež krstným otcom jeho troch dcér- vnučiek žalovanej 2/. Tiež je krstným

otcom jej druhorodeného syna. Žalované 1/ a 2/ sú dlhoročné kamarátky od detstva, kolegyne, trávia
spolu voľný čas, aj sa navštevujú, sú si oporou navzájom. Poukazovali na to, že žalobca mal žalovaného
3/ uviesť do omylu, pretože keď ho navštívil za účelom dohody o kúpe podielu na spornej nehnuteľnosti,
žalobca mu ukázal na mape úplne inú parcelu (za domom) a nie túto spornú parcelu. Žalovaný 3/
žalobcovi dôveroval, nepreveril si to a až keď kataster zamietol návrh na vklad zistil, o ktorú parcelu

išlo. V tomto videli žalovaní rozpor nároku žalobcu s dobrými mravmi. Ak by žalovaný 3/ totiž vedel od
počiatku, o ktorú parcelu ide, že ide o parcelu pri rodinnom dome žalovanej 2/, nikdy by kúpnu zmluvu
žalobcovi nepodpísal, pretože podiely na nej sľúbil ešte počas dedičského konania po M. J. žalovanej 2/.
Žalobca mu ani nezaplatil kúpnu cenu. Žalobca sa snažil spoluvlastníkov dotlačiť k podpisu, a to aj tak,
že vyhlasoval, že ak zmluvu nepodpíšu, pozemky získa súdom. Ak by aj bol žalobca úspešný v tomto

spore, žalovaní 1/ a 3/ mu však vzhľadom na vzťahy medzi nimi podiely aj tak neprevedú. Okrem toho
produkovali žalovaní námietky spochybňujúce vierohodnosť svedkov navrhovaných žalobcom. Darcovia
boli vo vzťahu k obdarovanej v intenzívnom vzťahu, kvalita ich vzťahov bola vysoká, sú medzi nimi
majetkové prepojenia a odkázanosť na vzájomnú pomoc.4. V ďalšom konaní žalobca trval na tom, že predkupné právo sa uplatňuje aj pri bezodplatnom prevode,
a preto je možné žalovať o neplatnosť darovacej zmluvy. Mal za to, že žalovaná 2/ nie je vo vzťahu k

darcom príbuznou v priamom rade a súčasne podľa žalobcu žalovaní nepreukázali, že by ujmu, ktorú
utrpí jeden z nich, druhý pociťoval ako svoju vlastnú ujmu. Mal za to, že medzi žalovaným 3/ a žalovanou
2/ nie je žiaden hlbší citový vzťah, ani sa nenavštevujú. Rovnako tak mal za to, že žalované 1/ a 2/ nie
sú blízke osoby, nie sú ani v žiadnom príbuzenskom vzťahu. Uvádzal, že medzi žalobcom, žalovanou
1/ a žalovaným 3/ prebehli jednania, na základe ktorých došlo k vzájomnej dohode, na základe ktorej

uvedení žalovaní súhlasili s tým, aby ich podiely na dotknutej nehnuteľnosti budú odkúpené žalobcom
a jeho manželkou. Za týmto účelom žalovaní 1/ a 3/ splnomocnili dcéru žalobcu N. B.. Z dôvodov, že
jeden z viacerých splnomocniteľov zomrel (plnomocenstiev bolo udelených viac aj inými osobami) k
povoleniu vkladu napokon nedošlo, hoci predmetná kúpna zmluva bola uzatvorená. Po tom, ako bol
návrh na vklad Okresným úradom Trenčín, katastrálnym odborom zamietnutý, žalovaná 1/ a žalovaný
3/ svoje podiely darovali žalovanej 2/ na základe darovacích zmlúv, ktoré žalobca napáda. Nie on, ale

sú to práve žalovaní, ktorých konanie nie je morálne a etické. To, že je žalovaný 3/ birmovný či krstný
otec deťom a vnučkám žalovanej 2/ podľa neho ešte nezakladá status blízkej osoby medzi nimi. Ani to,
že sa sporadicky navštevujú ešte nepreukazuje blízky emocionálny vzťah medzi nimi. Odmietol tvrdenia
o tom, že mal žalovaného 3/ uviesť do omylu, keď mu riadne vysvetlil, o akú parcelu ide a ukázal mu ju na
mape. Vzťah medzi žalovanými 1/ a 2/ nepokladal vôbec za vzťah blízkych osôb, keďže ide o kamarátky

a neboli preukázané intenzívne emočné väzby medzi nimi. Žalobca produkoval námietky spochybňujúce
vierohodnosť svedkov navrhovaných žalovanými.
5. Súd vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu, navrhnutých svedkov, oboznámením listín a zistil
nasledovný skutkový stav:

6. Medzi stranami nebolo sporné, že žalobca a žalovaná 2/ sú (spolu s ďalšími subjektmi) podielovými
spoluvlastníkmi pozemku – parcely reg. C, parc.č. XXXX, orná pôda o výmere XXX m2 zapísanej na
LV č. XXXX pre k.ú. C. D.. Pozemok nie je podľa zápisu na LV spoločnou nehnuteľnosťou. Žalobca
vlastní podiel pod poradovým č. XXX vo veľkosti X/XXXX, pod poradovým č. XXX, vo veľkosti X/XXXX,
a pod poradovým č. XXX spolu s manželkou vo veľkosti XXXXXXX/XXXXXXX. Žalovaná 2/ nadobudla

spoluvlastnícky podiel o veľkosti XXX/XXXX, a to podiel o veľkosti 1/96 darovacou zmluvou (K.)
uzatvorenou medzi žalovanou 1/ ako darkyňou a žalovanou 2/ ako obdarovanou dňa 07.11.2022 a podiel
o veľkosti X/XX (tento podiel získal žalovaný 3/ dedením po M. J. v zmysle predloženého osvedčenia
odedičstve15D/750/2015-226)apodieloveľkostiXX/XXXXdarovacouzmluvou(K.)uzatvorenoumedzi
žalovaným 3/ ako darcom a žalovanou 2/ ako obdarovanou dňa 11.05.2022. Ďalej bolo preukázané

a nebolo sporné, že žalobca listom adresovaným žalovanej 1/ zo dňa 08.03.2023, listom adresovanej
žalovanej 2/ zo dňa 08.03.2023 a listom adresovaným žalovanému 3/ zo dňa 08.03.2023 sa dovolal
relatívnejneplatnostiobochtýchtodarovacíchzmlúv,keďspoukazomnapríslušnézákonnéustanovenia
namietal porušenie predkupného práva, keďže nedošlo k ponúknutiu prevádzaných spoluvlastníckych
podielov ostatným spoluvlastníkom. Podľa doručeniek si zásielku prevzala žalovaná 1/ dňa 20.03.2023,

žalovaná 2/ dňa 10.03.2023 a žalovaný 3/ dňa 16.03.2023.

7. Zákonné ustanovenia:

Podľa § 140 Občianskeho zákonníka, Ak sa spoluvlastnícky podiel prevádza, majú spoluvlastníci

predkupnéprávo,ibažeideoprevodblízkejosobe(§116,117).Aksaspoluvlastnícinedohodnúovýkone
predkupného práva, majú právo vykúpiť podiel pomerne podľa veľkosti podielov.

Podľa § 40a Občianskeho zákonníka, Ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa ustanovení §
49a, 140, § 145 ods. 1, § 479, § 589 a § 701 ods. 1, považuje sa právny úkon za platný, pokiaľ sa ten,

kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá. Neplatnosti sa nemôže dovolávať
ten, kto ju sám spôsobil. To isté platí, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje dohoda
účastníkov (§ 40). Ak je právny úkon v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom o cenách,
je neplatný iba v rozsahu, v ktorom odporuje tomuto predpisu, ak sa ten, kto je takým úkonom dotknutý,
neplatnosti dovolá.

Podľa § 853 ods. 1 Občianskeho zákonníka, Občianskoprávne vzťahy, pokiaľ nie sú osobitne upravené
ani týmto ani iným zákonom, sa spravujú ustanoveniami tohto zákona, ktoré upravujú vzťahy obsahom
aj účelom im najbližšie.Podľa § 603 ods.1 až ods.3 Občianskeho zákonníka, predkupné právo ukladá povinnosť iba tomu, kto
sľúbil vec ponúknuť na predaj. Predkupné právo možno dohodnúť aj ako vecné právo, ktoré pôsobí

aj voči nástupcom kupujúceho. Zmluva sa musí uzavrieť písomne a predkupné právo sa nadobúda
vkladom do katastra nehnuteľností. Ak predávajúci nekúpil vec ponúknutú kupujúcim, zostáva mu
zachovanépredkupnéprávoajvočijehoprávnemunástupcovi.Aksapredkupnéprávoporušilo,môžesa
oprávnený buď od nadobúdateľa domáhať, aby mu vec ponúkol na predaj, alebo mu zostane predkupné
právo zachované.

Podľa § 34 ods. 2 zákona č. 162/1995 Z.z. – katastrálneho zákona,
Ak súd rozhodol o neplatnosti právneho úkonu alebo neplatnosti dobrovoľnej dražby, okresný úrad
vyznačí stav pred týmto právnym úkonom alebo pred dobrovoľnou dražbou; to platí aj vtedy, ak právo
k nehnuteľnosti bolo dotknuté ďalšou právnou zmenou a ak je rozhodnutie súdu záväzné pre osoby,
ktorých sa táto právna zmena týka.

Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, Výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych
vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť
v rozpore s dobrými mravmi.

Podľa § 116 Občianskeho zákonníka, Blízkou osobou je príbuzný v priamom rade, súrodenec a manžel;
iné osoby v pomere rodinnom alebo obdobnom sa pokladajú za osoby sebe navzájom blízke, ak by
ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu.

Podľa § 628 ods. 1 Občianskeho zákonníka, Darovacou zmluvou darca niečo bezplatne prenecháva

alebo sľubuje obdarovanému a ten dar alebo sľub prijíma.

Podľa § 137 Civilného sporového poriadku (CSP), žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o
a) splnení povinnosti, b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania
vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu, c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom

naliehavýprávnyzáujem;naliehavýprávnyzáujemniejepotrebnépreukazovať,akvyplývazosobitného
predpisu, alebo d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

8. Podanou žalobou sa žalobca domáha určenia tzv. relatívnej neplatnosti darovacích zmlúv
podľa § 40a Občianskeho zákonníka, ktoré uzatvorili žalovaná 1/ ako darkyňa a žalovaná 2/ ako

obdarovaná a žalovaný 3/ ako darca a žalovaná 2/ ako obdarovaná. Žalobca bol v čase uzatvorenia
oboch darovacích zmlúv ako aj v čase rozhodovania súdu podielovým spoluvlastníkom predmetnej
nehnuteľnosti. Žalobca ako podielový spoluvlastník tvrdí, že jeho predkupné právo bolo porušené, a
preto sú obe darovacie zmluvy neplatné.

9. Podradiac žalobu pod § 137 CSP súd konštatuje, že určenie neplatnosti právneho úkonu sa považuje
za určenie právnej skutočnosti. Podľa citovaného ustanovenia § 137 písm. d/ Civilného sporového
poriadku, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo o určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z
osobitného predpisu. Osobitným predpisom je v danom prípade § 40a Občianskeho zákonníka, ktorý
oprávňuje toho, kto je neplatným právnym úkonom dotknutý, dovolať sa neplatnosti právneho úkonu.

V praxi bol prijatý záver, že žaloba o určenie neplatnosti právneho úkonu pre porušenie predkupného
práva (§ 40a OZ) v zásade môže obstáť z pohľadu naliehavého právneho záujmu (podľa vtedajšieho ust.
§ 80 písm. c/ OSP) i vtedy, ak už došlo k porušeniu predkupného práva (uznesenie Najvyššieho súdu SR
zo 14. mája 2014, sp. zn. 7 Cdo 46/2013). Súd nevidí dôvod nenadviazať na túto prax, ktorá dlhoročne
zhľadiskaposudzovaniasplneniaprocesnýchpodmienoknameritórneprejednanietýchtožalôbnerobila

väčší problém. Takáto žaloba nie je zbytočná a bez významu (pričom cieľom § 137 CSP bolo práve
eliminovanie všetkých zbytočných žalôb, akou podľa súdu v tejto veci podaná žaloba nie je), pretože
cieľom, ktorý žalobca takouto žalobou sleduje, je realizácia jeho práva ako oprávneného podielového
spoluvlastníka na reparáciu protiprávneho stavu do právneho stavu, aký tu bol pred porušením jeho
predkupného práva. Pre prípad vyhovenia tejto žaloby navyše aj za účinnosti CSP sa takto zamýšľaný

cieľ dosiahne, pretože za súčasnej právnej úpravy katastrálny odbor príslušného okresného úradu
v zmysle § 34 ods. 2 katastrálneho zákona zapíše aj na základe takto formulovaného výroku súdu stav
pred porušením práva. Je zrejmé, že podľa uvedeného ustanovenia § 34 ods. 2, prvá časť vety pred
bodkočiarkou katastrálneho zákona môže žalobca na základe rozhodnutia súdu o neplatnosti zmluvydosiahnuť vyznačenie stavu pred touto zmluvou, teda obnovu vlastníckych pomerov pred napadnutými
darovacími zmluvami. Uvedené ustanovenie katastrálneho zákona je tiež tak tým osobitným predpisom,
z ktorého vyplýva procesná prípustnosť žalobcom požadovaného určenia neplatnosti darovacej zmluvy

v zmysle § 137 písm. d) CSP. Súd preto žalobu meritórne prejednal.

10. Žalovaní sa bránili tým, že nie je možné sa domáhať určenia relatívnej neplatnosti darovacej zmluvy.
Najskôr súd uvádza, že žalovaní vo vyjadreniach k žalobe venovali svoju pozornosť určeniu neplatnosti
darovacej zmluvy z dôvodov, ktoré by mohli zakladať jej absolútnu neplatnosť (§ 37 a 39 Občianskeho

zákonníka), spomínali vady vôle, či nátlak. Tu treba ale uviesť, že tieto dôvody neplatnosti žalobca
ani netvrdil, nimi neplatnosť zmlúv neodôvodňoval, keď sa ani nedovolával absolútnej neplatnosti
darovacích zmlúv, ale ich relatívnej neplatnosti výlučne z dôvodu porušenia jeho predkupného práva.
Žiaden dôvod, pre ktorý by mali byť darovacie zmluvy absolútne neplatné, strany netvrdili a ani
v konaní nevyšiel žiaden takýto dôvod najavo. Argumentácia žalovaných týmto smerom tak nebola
celkom priliehavá meritu veci. Rovnako tak, ak žalovaní tvrdili, že nie je možné sa dovolávať relatívnej

neplatnosti darovacej zmluvy po tom, čo bol jej vklad povolený príslušným katastrálnym úradom, takáto
argumentácia neobstojí, nakoľko orgán povoľujúci vklad nevykonáva dokazovanie za týmto účelom, aby
mal postavené naisto, či mala alebo nemala prevodu spoluvlastníckeho podielu predchádzať ponuková
povinnosť. Samotná skutočnosť, že vklad vlastníckeho práva na základe určitého právneho úkonu bol
povolený, neindikuje automaticky zaručenú platnosť scudzovacej zmluvy, zvlášť v prípade, ak na to, aby

sa darovacia zmluva mohla považovať za neplatnú pre porušenie predkupného práva, sa vyžaduje úkon
dotknutého spoluvlastníka, a teda bez dovolania sa relatívnej neplatnosti z jeho strany nie je správny
orgán ani oprávnený sám zo svojej iniciatívy skúmať či vysloviť relatívnu neplatnosť zmluvy, ktorej vklad
sa navrhuje.

11. Občiansky zákonník v § 603 ods. 3 stanovuje pri porušení predkupného práva primárne (všeobecné)
pravidlo, ktorým je oprávnenému daná možnosť na nadobúdateľovi domáhať sa buď ponúknutia veci
na kúpu alebo toho, aby mu zostalo predkupné právo zachované. Právna teória i prax je jednotná v
názore, že následky ustanovenia § 603 ods. 3 OZ sa uplatnia v prípade porušenia vecného predkupného
práva. Sekundárnym (špeciálnym) oprávnením z porušenia predkupného práva je právo oprávneného

na reparáciu protiprávneho stavu do právneho stavu, aký tu bol pred jeho porušením - t. j. navrátením
do pôvodného stavu, k čomu môže slúžiť inštitút dovolania sa relatívnej neplatnosti (§ 40a OZ). V
prípade, ak povinný spoluvlastník nerešpektoval zákonné predkupné právo a svoj podiel previedol na
inú než blízku osobu bez toho, aby ho predtým ponúkol ostatným spoluvlastníkom, právny úkon, na
základe ktorého došlo k prevodu spoluvlastníckeho podielu, zákon považuje za neplatný, v prípade,

ak sa oprávnení spoluvlastníci jeho neplatnosti dovolajú(§ 40a OZ). Právnym dôvodom dovolania sa
tejto neplatnosti je reparácia porušenia právnej povinnosti (náprava protiprávneho stavu) v podobe
možnosti oprávneného subjektu v zákonných medziach realizovať predkupné právo, už ako subjektívne
oprávnenie voči povinnému. Pokiaľ sa oprávnený v zmysle § 603 ods. 3 OZ bude domáhať toho, aby
mu bola vec ponúknutá na kúpu, má možnosť podať žalobu o nahradenie vôle povinného. Situácia, v

ktorej bolo predkupné právo porušené, avšak oprávnený z akýchkoľvek dôvodov nežiada bezprostredne
nadobudnutie podielu na veci, je realizáciou druhej alternatívy § 603 ods. 3 OZ, ktorou oprávnenému
zostáva zachované predkupné právo voči nadobúdateľovi (novému spoluvlastníkovi) v prípade, že tento
sa rozhodne v budúcnosti vec predať. Prostriedkom na zabezpečenie tohto oprávnenia je samotný text
zákona (viď § 603 ods. 3 OZ), preto zo strany oprávneného nie je potrebné voči nadobúdateľovi iniciovať

súdne konanie. Všeobecné nároky vyplývajúce z porušenia predkupného práva uvedené v § 603 ods.
3 OZ ešte dopĺňa špeciálna úprava nároku vyplývajúceho z ustanovenia § 40a v spojení s § 140 OZ
- možnosť domáhať sa neplatnosti právneho úkonu podľa § 40a OZ. Uvedené nároky (všeobecné a
špeciálny) sa vzájomne vylučujú, čo znamená, že oprávnený sa musí rozhodnúť, ktorý z nich uplatňuje.
Z povahy týchto nárokov je vylúčené, aby oprávnený zároveň uplatňoval neplatnosť právneho úkonu

(§40a OZ) a tiež niektorý z nárokov vyplývajúci z § 603 ods. 3 OZ (napr. žiadať o nahradenie prejavu
jeho vôle nadobúdateľa, alebo si ponechať predkupné právo voči nemu). Najvyšším súdom Slovenskej
republiky bolo judikované (3 Cdo 262/2009, 4 Cdo334/2009, 5 Cdo 211/2009, 6 Cdo 115/2011 a pod.),
že z hľadiska obsahu, účinkov a výkonu treba aj na predkupné právo vyplývajúce z § 140 Občianskeho
zákonníka aplikovať (uplatnením analógie legis - § 853 OZ) všeobecnú úpravu o predkupnom práve

zaradenú do ôsmej časti druhej hlavy druhého oddielu Občianskeho zákonníka (§ 602 až § 606).

12. Súd dospel k záveru, že v zmysle aktuálnej judikatúry je možné dovolať sa aj relatívnej neplatnosti
darovacej zmluvy, teda bezodplatnej scudzovacej zmluvy. Najvyšší súdu SR v rozhodnutí sp.zn. 1 Cdo102/2005 (R 58/2005) vyslovil názor, že predkupné právo podielového spoluvlastníka sa uplatňuje aj
pri prevode spoluvlastníckeho podielu na základe darovacej zmluvy. Argumentácia je založená na
gramatickom výklade, t.j. na obsahu pojmu „prevod“ (všetky formy scudzenia – predaj, darovanie,

zámena) a na účele ustanovenia, ktorým má byť uprednostnenie doterajších spoluvlastníkov pred
tretími osobami. Aj Ústavný súd SR vo svojom rozhodnutí sp.zn. II. ÚS 186/2012 z 21.06.2012 odobril
ako ústavne konformný ten záver, podľa ktorého systematickému, gramatickému a logickému výkladu
ustanovenia § 140 Občianskeho zákonníka zodpovedá, aby pojem „prevod spoluvlastníckeho podielu“
zahŕňal tak odplatný, ako aj bezodplatný prevod, pričom rozhodnutie v tomto smere nepovažoval za

zásah do právnej istoty. Súd aj s poukazom na vyššie uvedenú existujúcu rozhodovaciu prax najvyššieho
súdu má za to, že je možné domáhať sa neplatnosti aj darovacej zmluvy, pokiaľ predkupné právo
niektorého podielového spoluvlastníka bolo bezodplatným prevodom podielu porušené.

13. Žalovaní sa bránili tým, že uplatnenie nároku žalobcom je v rozpore s dobrými mravmi, pričom
tento rozpor odôvodňovali tým, že to bol žalobca, ktorý nadobudol podiely na totožnej nehnuteľnosti za

porušenia predkupného práva ostatných spoluvlastníkov a tiež tým, že skôr, než boli podiely prevedené
napadnutými darovacími zmluvami na žalovanú 2/, so žalobcom žalovaní 1/ a 3/ podpísali kúpnu zmluvu
na prevod svojich podielov na totožnej nehnuteľnosti na žalobcu, ktorý prevod sa síce nakoniec z dôvodu
vád nezrealizoval, ale tvrdili, že ich žalobca mal uviesť do omylu, keďže oni nevedeli, že mu prevádzajú
podiely na tejto spornej parcele a boli v domnení, že mu prevádzajú podiely na inej parcele. Tieto

okolnosti však súd nevzhliadol ako dôvody, pre ktoré by nemal priznať uplatnenému nároku žalobcu
právnu ochranu pre tvrdený rozpor s dobrými mravmi, keď ani jedno opisované konanie žalobcu, ak by
aj teoreticky bolo preukázané, podľa názoru súdu nepredstavuje také zavrhnutiahodné konanie, ktoré by
bolo možné posúdiť ako dôvod, pre ktorý by sa súd ani nemal meritórne zaoberať žalobcovou žalobou.
Ani jedno z opisovaných konaní navyše nemá bezprostredný vzťah k prejednávanej veci, keď opisované

správanie žalobcu súvisí s inými skoršími vzťahmi medzi stranami sporu. Navyše, ak mali žalovaní za
to, že žalobca už skôr porušil ich predkupné právo, mali rovnako, ako má aj žalobca, dostupné právne
inštitúty nápravy, ktoré celkom zjavne nevyužili, hoci argumentujú že boli na svojich právach konaním
žalobcu poškodení. Podľa LV č. XXXX pre k.ú. C. D. žalobca nadobudol dva podiely dedením (kde
porušenie predkupného práva zvyšných podielových spoluvlastníkov do úvahy neprichádza) a spolu

s manželkou pod č. XXX nadobudli kúpou aj podiel XXXXXX/XXXXXXX, a to postupne štyrmi kúpnymi
zmluvami (dve z roku z roku 2021 a dve z roku 2023). Nie je pritom jasné, z akého dôvodu, ak sa žalovaní
cítili, resp. cítia byť poškodení konaním žalobcu, nevyužili dostupné prostriedky nápravy. Otázne je
po tom i to, či uvedené konanie sami subjektívne vnímajú ako natoľko závažné, ako ho v tomto spore
prezentujú. Pokiaľ títo majú k dispozícii právne prostriedky nápravy, ale tieto nevyužijú a následne

dôvodia porušenie svojich práv (nápravu ktorého relevantne nepožadujú) aj to v súvislosti s iným
nárokom uplatneným žalobcom voči nim, súdu sa nejaví uvedené ako relevantný dôvod, pre ktorý by
mal žalobcovi odoprieť právo na ochranu jeho právneho postavenia. Súd nevzhliadol rozpor s dobrými
mravmi ani v tom, ako prebiehalo medzi žalovanými a žalobcom skoršie dojednávanie kúpy podielov
na spornom pozemku. V konaní bolo preukázané, že k samotnej kúpe žalobcom a jeho manželkou

napokon ani nedošlo, keď síce žalovaní 1/ a 3/ udelili za účelom podpisu kúpnej zmluvy plnomocenstvo
splnomocnencovi (dcére žalobcu), aj bola vyhotovená kúpna zmluva vo forme notárskej zápisnice
N 234/2021 z 30.08.2021, kde predmetom kúpy mali byť aj podiely žalovaných 1/ a 3/ na spornej
parcele, ale napokon nedošlo k zavŕšeniu kúpy, keďže návrh na vklad vlastníckeho práva v prospech
žalobcu a jeho manželky bol rozhodnutím zo dňa 14.09.2022 zamietnutý pre objektívne prekážky (úmrtie

účastníčkyzmluvy)anedostatky,ktoréneboliodstránené,čopovoleniuvkladubránilo.Zatakejtosituácie
preto nedošlo na strane žalovaných 1/ a 3/ k žiadnej ujme na ich vlastníckych právach, ktorú by spôsobil
výlučne či úmyselne žalobca, keď napokon práve to, že žalobcovi neboli tieto podiely prevedené,
umožnilo ich prevod na žalovanú 2/ napadnutými darovacími zmluvami. V danom prípade ani nebolo
preukázané jednoznačne, že by skutočne mal žalobca v úmysle zavádzať, že tak robil vedome, ale

najdôležitejšie je, že ak by aj takéto konanie žalobca vyvinul, i tak to neviedlo k ujme na právach
žalovaných 1/ a 3/. Napokon, v situácii, kedy je verejne dostupná evidencia nehnuteľností, vrátane listov
vlastníctvačikatastrálnychmáp,ajžalovaní1/a3/malimožnosťsamisioveriť,akúparceluakdeležiacu
vlastne žalobca od nich chce kúpiť a ani nepreukázali, že by si sami počínali dostatočne obozretne
a v tomto smere vyvinuli takú snahu o stotožnenie predmetu zamýšľaného prevodu, akú je možné

od potenciálneho predávajúceho očakávať. Preto v tomto konaní žiadne zavrhnutia hodné konanie
žalobcu súd nevidel. Ak žalovaní poukazovali na to, že žalobca im mal hovoriť, že podiely na pozemku
získa súdom, ak mu ich nepredajú, v takomto vyjadrení súd takisto nevidel žiaden rozpor s dobrými
mravmi. Toto vyjadrenie je samo osebe nepostačujúce na konštatovanie nemorálneho správania sažalobcu voči žalovaným, a to najmä za situácie, keď zo samotnej kúpy aj tak zišlo, nikto na žalobcu
podiely nepreviedol, a teda ani takýmto vyjadrením (ak by ho bol aj žalobca vyslovil) žalobca nedosiahol
nadobudnutie podielov, rovnako, ako ho nedosiahne ani v prípade úspechu s touto žalobou, keď jej

výsledkom bude „len“ navrátenie do stavu pred uzatvorením darovacích zmlúv, nie však nadobudnutie
podielov žalobcom do jeho vlastníctva. Je pritom zrejmé, že vzťahy medzi žalobcom a žalovanými sú
naštrbené, avšak nie ideálne susedské vzťahy a prípadná konfliktnosť vzťahov medzi stranami sporu
(ktorá je často pravidlom sporových konaní) nie sú dôvodom pre to, aby súd nárok ani len riadne
meritórne neposúdil. Súd preto žiaden rozpor s dobrými mravmi nevidel.

14. Ak žalovaní predkladali zápisnicu spísanú pred MNV D. z 12.05. 19 (zvyšok roku nečitateľný),
ktorou chceli podľa svojich slov preukázať, že už v minulosti bola na strane predchodcov žalovaných
snaha o usporiadanie práv k spornej nehnuteľnosti, uvedená listina je vo vzťahu k meritu veci celkom
bezpredmetná, pretože pre posúdenie toho, či došlo k porušeniu predkupného práva alebo nie, sú snahy
o vyporiadanie parcely staré niekoľko desiatok rokov irelevantné. Táto listina nemôže privodiť úspech

žalovaných v spore, ktorý stojí prioritne na posúdení toho, či šlo o darovanie medzi blízkymi osobami
alebo nie. Spôsob, akým sa nakladalo so spornou nehnuteľnosťou v minulosti je bezpredmetné, najmä
ak v konaní nebola sporná existencia podielového spoluvlastníctva k parcele ani veľkosť podielov.

15. Ako už bolo uvedené, bolo potrebné predovšetkým posúdiť kvalitu vzťahu medzi obdarovanou

- žalovanou 2/ a darcami – žalovanou 1/ a žalovaným 3/, teda či sa jednalo medzi obdarovanou
a darcami o vzťah blízkych osôb alebo nie. Ako vyplýva zo znenia ust. § 140 Občianskeho zákonníka
je totiž povinnosťou prevádzajúceho spoluvlastníka ponúknuť svoj spoluvlastnícky podiel v prvom rade
ostatným spoluvlastníkom, okrem prípadu prevodu spoluvlastníckeho podielu blízkej osobe. Občiansky
zákonník v otázke blízkych osôb v ustanovení § 116 vymedzuje prioritne subjekty, ktoré bez akéhokoľvek

ďalšieho skúmania, resp. bez akejkoľvek ďalšej podmienky majú status blízkej osoby. Ide o osoby
nachádzajúce sa v najužších rodinných väzbách (predkovia - potomkovia, súrodenci a manželia).
O takýto vzťah medzi žalovanými 1/ a 3/ vo vzťahu k žalovanej 2/ nejde, čo ani nebolo sporné.
Zároveň v časti za bodkočiarkou definuje (v podstate neohraničenú) skupinu, ktorá na status blízkej
osoby potrebuje predovšetkým splniť podmienku, aby ujmu jednej z dotknutých osôb druhá dôvodne

pociťovala ako ujmu vlastnú. Jednoznačne ide o pomer, ktorý vychádza zo subjektívneho vnútorného
emocionálneho vzťahu a v zásade niet žiadnych bezprostredne merateľných a paušálnych kritérií/
veličín, ktoré by presne vymedzovali, kedy už medzi dotknutými osobami ide o vzťah osôb blízkych, a
kedy ešte nie. Uvedené, samozrejme, nie je v rozpore s tým, že na preukázanie existencie takéhoto
vnútorného pocitu/vzťahu musia byť dané určité v konkrétnostiach prípadu navonok sa prejavujúce

individualizované okolnosti. Zákon v ustanovení § 116 veta za bodkočiarkou Občianskeho zákonníka
nedáva priamu odpoveď na túto otázku a nestanovuje žiadne presné kritériá, z ktorých by záver o
tom, že ide o osobu blízku, vyplýval. Je tomu tak preto, že každý jeden prípad je individuálny a
každý jeden vzťah medzi osobami jedinečný, založený na rôznych väzbách a okolnostiach. Aby tak
rozhodnutie o existencii blízkosti osôb bolo správne, zákonné a spravodlivé, nie je možné určiť presné

hranice, kedy vzťah týchto osôb už naberá charakter vzťahu blízkej osoby. Citované ustanovenie je totiž
jednou z právnych noriem, ktoré právna teória nazýva právnou normou s relatívne neurčitou hypotézou,
t.j. normou, ktorých hypotéza nie je stanovená právnym predpisom a ktorá tak prenecháva súdu na
zvážení v každom jednotlivom prípade, aby sám vymedzil hypotézu právnej normy zo širokého, vopred
neobmedzeného okruhu okolností. Napriek tomu je možné aspoň všeobecne uviesť, že pri prijímaní

záveru súdu budú podstatné napr. také okolnosti, aký druh vzájomného vzťahu je medzi osobami, či
žijú v spoločnej domácnosti (i keď tento znak nemusí byť ešte sám osebe určujúci), aké sú vzájomné
pomery v takejto domácnosti, či si osoby navzájom pomáhajú, zaujímajú sa o seba nielen z pohľadu
majetkových aspektov alebo ak ide o rozvedených manželov nielen z pohľadu starostlivosti o spoločné
deti, či takéto osoby prejavujú o seba záujem v závažných prípadoch, v chorobe, starobe a v núdzi (pozri

uznesenie NS SR sp. zn. 5Cdo/32/2017).

16. Čo sa týka vzťahu medzi žalovanou 1/ ako darkyňou a žalovanou 2/ ako obdarovanou, žalované
tvrdili a aj z výsluchu žalovaných 1/ a 2/ vyplynulo, že ide o osoby, ktoré nie sú v žiadnom pokrvnom,
príbuzenskom vzťahu. Žalované 1/ a 2/ sa vzájomne definovali ako priateľky od detstva, dlhoročné

kolegyne z kúpeľov v Trenčianskych Tepliciach, ktoré si vzájomne pomáhajú, požičiavajú si v prípade
potreby peniaze, sú si oporou v ťažkých chvíľach, spoločne trávia čas vyšívaním či prechádzkami
v prírode, alebo účasťou na kultúrnych podujatiach, gratulujú si k sviatkom a občasne sa navštevujú.
Aj ich deti sa vzájomne poznajú. Žalované medzi sebou nemali nikdy spory, stretávajú sa aj v kostole.Žalovaná 2/ opísala žalovanú 1/ ako najlepšiu kamarátku či ako staršiu sestru, pričom ich zomkli tragické
okolnosti (úmrtie syna a zaťa žalovanej 1/), kedy sa jej žalovaná 2/ snažila byť oporou. Súd však po
vyhodnotenítýchtoskutočnostídospelkzáveru,žežalovanýmitaktoopisovanákvalitavzťahunemátakú

intenzitu, aby bolo možné o nich dvoch hovoriť ako blízkych osobách podľa § 116 OZ. Ide o kamarátsky
vzťah, ktorý, hoci pretrváva dlhodobo až dodnes, z opísaných skutočností sa nijakým spôsobom
nevymykábežnýmpriateľskýmvzťahommedzidvomiosobamipribližnevrovnakomveku.Nejdeoosoby
žijúcevspoločnejdomácnosti,ktorýchbyspájalispoločnédeti,majetok,prípadnestarostlivosťorovnakú
osobu, rovnako tak tieto vzťahy nevykazujú ani znaky odkázanosti jednej na druhú. Každá z nich má

totiž svoju rodinu, vybudované svoje najbližšie rodinné väzby, nejde o osoby osamotené, ktoré by boli
na seba natoľko odkázané pomocou, blízkosťou, starostlivosťou či vyživovaním, že by bolo možné ich
vzájomné vzťahy hodnotiť ako rovnajúce sa vzťahom budovaným s najbližšími príbuznými, ako vzťahy
intenzívne, kvalitatívne porovnateľné so vzťahmi so svojimi najbližšími rodinnými príslušníkmi. Žalovaná
1/ uvádzala, že má manžela, deti, rovnako tak žalovaná 2/ má partnera a deti, a teda nejde o osoby,
ktoré by boli odkázané na vytvorenie silného vzťahu s inou osobou – kamarátkou. V prípade osamelých

osôb by bol predpoklad, že si týmito priateľskými väzbami nahrádzajú iné chýbajúce vzťahy, a teda
aj predpoklad hlbšieho ponorenia sa a prežívania týchto vzťahov a prípadnej ujmy navzájom. Práve
naopak, u oboch žalovaných ide o osoby, ktoré bezprostredné a najbližšie faktické vzťahy budovali
a budujú so svojimi najbližšími rodinnými príslušníkmi, pričom nebolo tvrdené, že by vzťahy s najbližšou
rodinou(deti,manžel,partner)uniektorej,prípadneuobochžalovanýchbolinaštrbené,čobymohloskôr

svedčiť tomu, že si takto neusporiadané vzťahy s najbližšou rodinnou budú nahrádzať vzťahmi s inými
osobami zo širšieho okruhu príbuzných či známych. Súd si vie predstaviť, že aj vzťah dvoch kamarátok
by bolo možné považovať za vzťah blízkych osôb, avšak zrejme len v situácii, kedy si tieto významnou
mierou až život zachraňujúco navzájom pomáhajú, či keď takýto vzťah supluje ostatné chýbajúce vzťahy
s bližšou rodinou. Takáto situácia však v konaní nebola preukázaná. Ak žalovaná 2/ opisovala, že

žalovanú 1/ vnímala vždy ako svoju sestru, ostatné opisované okolnosti tomu nie celkom svedčia, keď
vzťahy sa nejavia byť intenzívnymi ako medzi súrodencami majúcimi dobré vzťahy, vzhľadom na to, že
žalované spolu nežijú, pochádzajú len z jednej dediny, dokonca nežijú ani v bezprostrednom susedstve,
stretávajú sa len príležitostne (naposledy na Vianoce roku 2023), prípadne náhodne, ak sa stretnú na
kultúrnompodujatíalebovkostole,pričomto,žeichspájaspoločnázáľubavovyšívaní,niejedostatočná

na konštatovanie veľmi blízkeho vzťahu, keď sa ani nestretávajú denne, ale skôr sporadicky. Navyše
absencii výnimočnej blízkosti vzťahu nasvedčuje aj fakt, že navzájom ani jedna žalovaná nevedela
uviesť dátumy narodením druhej priateľky, čo pri tak intenzívnom vzťahu, aký žalované opisovali, by bolo
možné považovať za celkom samozrejmú vedomosť. To, že spolu obe pracovali v kúpeľoch, ( žalovaná
1/ od roku 1986 do roku 2004 a žalovaná 2/ od roku 1988 do roku 1994 a potom od roku 2000 do

roku 2022) samo osebe nevytvára vzťah blízkych osôb, keď budovanie usporiadaných kolegiálnych
vzťahov na pracovisku je štandardným javom. Na to, aby sa o kolegoch dalo povedať, že sú si vzájomne
blízkymi osobami s intenzívnymi väzbami, len spoločné zamestnanie nepostačuje, a to najmä za stavu,
ak žalovaná 2/ uvádzala, že má aj iné dobré priateľky – bývalé kolegyne, čo by skôr svedčalo tomu, že
dobré pracovné vzťahy u žalovanej 2/ s inými neboli výnimočné. Žalovaná 1/ pracovala na rovnakom

pracovisku ako žalovaná 2/ len do roku 2004, teda kolegialita bola ukončená takmer 20 rokov pred
podpisom darovacej zmluvy. Skúma sa pritom vzťah v čase jej uzatvorenia. Z vykonaného dokazovania
ale nevyplynulo, že by v čase uzatvorenia darovacej zmluvy vzťah medzi nimi bol skutočne intenzívny
až takmer sesterský, ako ho prezentovali, keď len náhodné alebo sporadické stretnutia, či občasné
trávenie času pri vyšívaní, alebo na prechádzke na jeho potvrdenie nestačia. Vzájomná výpomoc

napríklad v podobe požičania peňazí je tiež bežnou súčasťou kamarátskych vzťahov, navyše žalovaná
2/ uvádzala, že o pomoc s peniazmi zvykla žalovanú 1/ žiadať v malých sumách v čase, keď vychovávala
deti ako samoživiteľka, čo teda nepochybne nebolo tiež v čase uzatvorenia zmluvy, vzhľadom na to, že
deti žalovanej 2/ sú dospelé (aj vzhľadom na vek žalovanej 2/ a na to, že syn bol svedok v tomto spore,
ide o dospelého muža v produktívnom veku), a teda ani táto okolnosť nič nenapovedá o kvalite vzťahu

v čase uzatvorenia darovacej zmluvy. Z výpovedí svedkov pritom vyplynulo, že žalovaná 2/ si občasne
požičiavalapeniazeajodinýchosôb(napr.ajodmanželkyžalobcu,čožalovaná2/nepoprela).Napokon,
to že by sa vzťahy medzi žalovanými 1/ a 2/ vymykali sa svojou významnosťou a intenzitou bežnému
rámcu kamarátskych vzťahov, nemožno vyvodiť ani z toho, že by žalovanej 2/ žalovaná 1/ poskytovala
v ťažkých chvíľach nevyhnutnú pomoc, keď žalovaná 2/ sama uvádzala, že v čase, keď ešte bolo treba

sastaraťodetiabolahospitalizovaná,takstarostlivosťodetizverilamatkežalovaného3/aniežalovanej
1/. Ani toto rozhodnutie žalovanej 2/ neznačí, že by sa na žalovanú 1/ obrátila ako na svoju veľmi blízku
osobu, ktorej by bezvýhradne dôverovala v takej vážnej situácii, akou je zverenie jej detí do dočasnej
opatery. To, že žalovaná 2/ sa snažila byť žalovanej 1/ v ťažkej situácii pri úmrtí syna a zaťa podporou,súd nemá dôvod spochybňovať. Avšak ide o situácie, ktoré sa udiali pred niekoľkými desiatkami rokov
(22 rokov od smrti zaťa, 10 rokov od smrti syna), čo taktiež opäť nespadá do obdobia, ktoré je pre
skúmanie vzťahov v tomto spore relevantné. Vzťahy sú pritom dynamické, a to, že pred desiatkami rokov

boliväzbyprípadnedočasneintenzívnejšieešteneznamená,žetakýmiostaliaždosúčasnosti,najmäak
sa žalované len príležitostne navštevujú a skôr si len telefonujú, alebo si len občasne vytvoria spoločný
program. Navyše žalované ani netvrdili žiadne konkrétne skutočnosti, z ktorých by sa dalo jednoznačne
určiť, ako intenzívne a ako dlho táto pomoc žalovanej 1/ pretrvávala a v čom zvykla spočívať. Ak
žalovaná 2/ uvádzala, že v čase úmrtia syna a zaťa žalovanej 1/ ani nespávala a prežívala aj ona zle

túto situáciu, uvedené by síce mohlo svedčiť o psychickom pohnutí zo straty, ujmy aj na strane žalovanej
2/. Avšak nestačí, ak pociťuje dôvodne ujmu jednej z nich druhá, bez toho, aby tomu tak bolo aj naopak.
V konaní nebola preukázaná žiadna taká skutočnosť, z ktorej by sa dalo vyvodiť, že aj žalovaná 1/ bola
či mohla byť v situácii, že by akúkoľvek významnú ujmu na strane žalovanej 2/ subjektívne intenzívne
negatívne vnímala a že by sa jej takáto negatívna situácia v živote žalovanej 2/ tiež významne emočne
dotkla, keď žiadnu takúto životnú situáciu neopisovala. Tiež v konaní vyplynulo, že minimálne žalovaná

2/ udržiava aj iné kamarátske väzby, keď spomínala ako kamarátky bývalé kolegyne, či dobrú kamarátku
A. B.. Žalovaná 2/ teda celkom zrejme udržiava čulé vzťahy aj s inými osobami, pričom žalovaná 2/
nepreukázala žiadnu takú okolnosť, ktorá by svedčala tomu, že by práve a len vzťah so žalovanou 1/bol
tým najhlbším a najdôveryhodnejším putom líšiacim sa od ostatných ňou nadviazaných kamarátstiev.

17. Ani výsluch svedka A. C. – syna žalovanej 2/ nepreukázal výnimočnosť intenzity kamarátskeho
vzťahu medzi žalovanými 1/ a 2/. Potvrdil len to, že občasne sa navštevujú, že občas chodia do Teplíc
na podujatie a že si v minulosti vymieňali časopisy a strihy. Potvrdil, že sa stretnú aj v nedeľu v kostole,
telefonujú si a že žalovaná 2/ bola podporou žalovanej 1/, keď jej zomrel syn. To sú všetko okolnosti,
s ktorými sa súd už vyššie vyporiadal, ktoré ale nesvedčia podľa názoru súdu tomu, že by v čase

uzatvorenia zmluvy vzťah medzi nimi dvomi vykazoval známky skutočne fakticky blízkeho vzťahu, keď
vzťah medzi nimi nie je možné považovať za rodinný, ale za vzťah kamarátsky, ktorý nebol založený
na tak intenzívnom spojení, ktoré by zakladalo dôvodnosť pociťovania ujmy ako vlastnej vo vzájomnom
vzťahu týchto žalovaných. K vierohodnosti tohto svedka súd výhrady nemá, keď považuje za relevantné,
že sa k otázke vzťahov svojho rodiča k iným osobám vyjadruje rodinný príslušník- dieťa, pretože na

objasnenie takejto situácie sa naopak logicky vyžaduje istá miera blízkosti vzťahu (cudzí človek by
asi ťažko vedel povedať o vzťahoch matky), pričom príbuzenský vzťah svedka a strany sporu svedka
automaticky nediskvalifikuje. Svedok A. J. sa k vzťahu žalovaných 1/ a 2/ nijako konkrétne nevyjadril,
len uvádzal, že sú kamarátky, pričom ak aj svedok uviedol (sám bez vyzvania) doslovnú zákonnú
citáciu pojmu blízka osoba, pod ktorú podradil vzťah žalovaných 1/ a 2/, súd má skutočne odôvodnené

pochybnosti o tom, že by svedok bez právnického vzdelania spontánne a sám vedel legálnu definíciu
blízkych osôb bez toho, aby bol podrobnejšie oboznámený s okolnosťami, ku ktorým sa má vyjadriť.
Napokon ale treba dodať, že nie svedok je ten, kto má vyhodnotiť, či vzťah žalovaných 1/ a 2/ atribúty
pojmu blízkej osoby spĺňa alebo nie, ale je to súd, ktorý by mal na základe skutočností uvádzaných
svedkom takéto vyhodnotenie vykonať. To, ako uvedený vzťah podradí svedok pod zákonnú definíciu

je absolútne irelevantné. Svedok A. J. však k vzťahu žalovaných 1/ a 2/ neuviedol nič okrem toho, že sú
kamarátky, čo samo osebe na potvrdenie existencie blízkeho vzťahu ani nepostačuje. Z jeho výpovede
sa tak súd o kvalite vzťahu medzi nimi dvomi prakticky nič nedozvedel, keď žiadne konkrétnosti ich
vzťahu svedok ani neuviedol. Rovnako tak sa o tomto vzťahu súd nedozvedel nič z výpovede svedka
A. J.- brata žalovanej 2/, ktorý sa vyjadril tak, že o vzťahu medzi nimi nevie nič a že žalovanú 1/

u žalovanej 2/ ani nevidel a o vzájomných vzťahoch podľa jeho slov ani nevie nič povedať. Ani svedkyňa
O. I. sa k tomuto vzťahu prakticky nijako nevyjadrila, keď uviedla, že žalovanú 1/ videla len raz v živote,
a teda tento svedok nijako tiež neprispel k objasneniu vzťahov medzi nimi. Vierohodnosť svedkyne P.
Q. bola spochybnená jej vlastnými vyjadreniami, nakoľko prezradila, že pred výsluchom čítala zápisnicu
zpredošléhopojednávania,vedela,čopresnestranynapojednávaníuvádzali,čojecelkomneprípustné.

Napokon sama povedala, že o vzájomných vzťahoch medzi žalovanými vie len toľko, čo sa dozvedela zo
zápisnice z pojednávania, a preto z jej výpovede ani nebol dôvod vychádzať, pokiaľ sama žiadnu svoju
vlastnú vedomosť o vzťahoch medzi žalovanými nemala a nemá. Rovnako tak vzťah medzi žalovanými
1/ a 2/ neobjasnila ani svedkyňa K. B. – manželka žalobcu, ktorá sa vyjadrila tak, že nevie, aké vzťahy
medzi sebou majú a že ich u žalovanej 2/ spolu ani nevidela. O nič lepšiu vedomosť o vzájomných

vzťahoch nemal ani syn žalobcu A. B.. Tieto výpovede tak nijakým spôsobom k objasneniu vzťahov
medzi žalovanými 1/ a 2/ relevantne neprispeli. Súd však dodáva, že na žalovaných 1/ a 2/ ležalo
dôkazné bremeno, ak tvrdili, že sú vo vzťahu blízkych osôb, a teda ich úlohou bolo preukázať, že
tento vzťah v takejto kvalite medzi nimi naozaj existuje. Navrhli pritom len svedkov – A. C. a A. J.,s výpoveďou ktorých sa súd vysporiadal vyššie. Preto sa mýlili žalovaní ak v záverečnej reči uvádzali,
že žalobca nepreukázal, že tu nie je medzi nimi vzťah blízkych osôb, keďže neexistencia niečoho sa
zásadne nedokazuje. Súd vyhodnotiac všetko vyššie uvedené dospel k záveru, že medzi žalovanou 1/

ako darkyňou a žalovanou 2/ ako obdarovanou nebola preukázaná taká kvalita a intenzita vzájomných
vzťahov v čase uzatvorenia zmluvy, ktorá by napĺňala znaky uvedené v § 116 vety za bodkočiarkou
Občianskeho zákonníka. Súd z vykonaného dokazovania nevzhliadol takú emočnú zainteresovanosť
žalovaných 1/ a 2/ do ich kamarátskeho vzťahu navzájom, ktorá by svedčala o existencii intenzívnych
blízkych vzťahoch.

18. Čo sa týka vzťahu žalovanej 2/ ako obdarovanej a darcu – žalovaného 3/, nebolo sporné, že sú
sesternica a bratranec. Sú teda v rodinnom pomere, ale nespĺňajú definíciu podľa § 116 vety prvej
Občianskeho zákonníka (nie sú príbuzní v priamom rade, súrodenec a manžel). Aj vo vzťahu k nim je tak
nutné skúmať, či navzájom by ujmu, ktorú by utrpel jeden z nich, druhý dôvodne pociťoval ako vlastnú
ujmu. Pri výsluchu žalovaní opisovali svoje vzťahy navzájom ako družné, kedy žalovaný 3/ je birmovný

a krstný otec synom žalovanej 2/ a krstný otec jej trom vnučkám, požičiaval žalovanej 2/ peniaze, keď sa
samastaralaodeti.Srodinoužalovaného3/sipomáhali–nachalupesostavbouaopravami,schytaním
dreva, na roli - seno hrabať a mlátiť, žalovaný 3/ chodil rodine žalovanej 2/ orať, nemali medzi sebou
problémy, nechala na neho aj vybavenie dedičstva po spoločnom právnom predchodcovi. Žalovaný 3/
vychádza dobre aj s jej synmi, ktorým bol aj na svadbe. Ako deti sa so žalovanou 2/ hrávali a pásli kravy.

Stretávajú sa len sporadicky, naposledy v lete 2023, kedy ale žalovaný 3/ riešil skôr nejaké veci s jej
synom A.. Vyhodnotiac zistené skutočnosti súd dospel k záveru, že ani vzťah žalovanej 2/ a žalovaného
3/ nie je vzťahom tak intenzívnym a blízkym, aby naplnil znaky ust. § 116 Občianskeho zákonníka.
Aj o nich dvoch platí, že majú vybudované svoje najbližšie vzťahy, majú založené svoje rodiny, deti,
partnerov, a teda nie sú odkázaní na to, aby takéto bližšie vzťahy suplovali vzťahmi so vzdialenejšími

príbuznými. Bolo preukázané aj výpoveďou žalovaných a svedkov, že vzájomný vzťah medzi žalovanou
2/ a žalovaným 3/ spočíval vždy najmä vo fyzickej rodinnej výpomoci- na stavbe, na roli, s prácami
v záhrade. Tak to opísali obaja títo žalovaní. Nebolo preukázané, že by do budovania týchto vzťahov
žalovaní vkladali energiu aj v súčasnosti, resp. v čase uzavretia zmluvy a že by tieto vzťahy boli aj
teraz utužované a čulé. Aj sám žalovaný 3/ uviedol, že sa veľmi so žalovanou 2/ už nenavštevujú, ani

na sviatky, Vianoce, keď naposledy bol u nej v lete 2023 aj to skôr z dôvodu prejednať záležitosti s jej
synom. Nebolo preukázané, že by žalovaní 2/ a 3/ vyhľadávali svoju blízkosť, trávili spolu čas, nebola
preukázaná žiadna aktivita, ktorá by ich spájala a pre ktorú by sa stretávali a svoje vzťahy udržiavali
alebo ďalej rozvíjali. Nebolo zistené, že by sa pravidelne o seba zaujímali, že by prípadne komunikovali
na báze určitej pravidelnosti aspoň na diaľku (telefón, sociálne siete), že by spoločne zdieľali zážitky,

smutné či veselé rodinné udalosti, že by sa navzájom informovali o tom čo je nové v ich životoch alebo
životoch ich najbližších a že by takto zdieľali to, čo je možné očakávať medzi osobami, ktoré sa vzájomne
tešia z úspechu iného príbuzného, alebo hlboko a úprimne smútia, ak sa mu stane niečo nepríjemné.
Takéto tvrdenia produkované ani preukázané neboli. Súd má za to, že opisované vzťahy založené na
báze občasnej fyzickej pomoci sa nevymykajú rámcu vzťahov v širšom rodinnom spoločenstve, keď

žiadna okolnosť, ktorá by zakladala výnimočnosť tohto puta, preukázaná nebola. Ak sa poukazovalo
na to, ako si rodiny žalovaných 2/ a 3/ v minulosti pomáhali (stavba, oranie, mlátenie, drevo), jedná sa
o roky minulé a nie súčasné, kedy sa žalovaní stretávajú podľa vlastných slov len príležitostne. To isté
súd konštatuje aj vo vzťahu k tvrdenej výpomoci s požičaním peňazí, keď uvedené spadá podľa tvrdení
samotnej žalovanej 2/ ešte do obdobia, keď sama vychovávala deti, nespomínala sa však či obdobná

výpomoc trvá až do súčasnosti, resp. do uzavretia zmluvy. Navyše, požičiavanie peňazí žalovanou
2/ zrejme nebol atribút, ktorým by sa vyznačoval výlučne a len vzťah žalovaných 2/ a 3/, keď táto si
požičiavalaajodžalovanej1/,čimanželkyžalobcu.Skutočnosť,ževzájomnévzťahyvdetstveamladosti
boli čulé a družné samo osebe ale nepreukazuje, že rovnaká intenzita sa zachovala aj v súčasnosti
po tom, čo si strany založili svoje rodiny, vzťahy s ktorými časť dovtedajších vzťahov s rovesníkmi (aj

približne rovnako starými bratrancami a sesternicami) prirodzenie nahradia či niekedy aj vytesnia. Samo
osebe preto povolanie žalovaného 3/ za krstného či birmovného otca dnes už dospelých synov žalovanej
2/, teda krok rádovo spred niekoľkých desiatok rokov, nie je spôsobilé preukázať výnimočnosť vzťahov
aj v čase uzavretia darovacej zmluvy. Súd má pritom za to, že žalovaní aj pri svojich výpovediach,
v ktorých opisovali vzájomné vzťahy, sa do veľkej miery zamerali práve na opis intenzity ich minulých

vzťahov. Žalovaný 3/ potvrdil, že udržiava vzťahy v súčasnosti skôr so synmi žalovanej 2/, s ktorými
rieši aj pracovné záležitosti, avšak neuvádzal nič, čo by v súčasnosti jeho a žalovanú 2/ rovnakým
spôsobom ešte intenzívne spájalo, alebo viedlo ich k tomu sa spolu stretávať a spoločne tráviť čas.
Nemajú žiadne pravidelné spoločné aktivity, ktoré by ich ešte aj v súčasnosti stmeľovali a pre ktoré bysa pravidelne stretávali. Nestretli sa pritom ani na Vianoce, kedy by sa to v prípade, ak by vzťahy boli
tak intenzívne, ako sa opisuje, očakávalo. Aj svedok A. C. pri svojej výpovedi uviedol, že žalovaný 3/
im vždy pomáhal obrábať s traktorom a s drevom, požičaním peňazí jeho matke (o tom už vyššie) a aj

teraz si pomáhajú napr. so sadením zemiakov. Takéto aktivity ale podľa názoru súdu možno podradiť
pod bežnú výpomoc vrámci príbuzenstva, avšak nevypovedajú o tom, že by sa osoby zainteresované na
takejtobežnejvýpomociajhlbšie,intenzívneosebazaujímaliajnadrámectoho,keďjenutnéísťtakýmto
spôsobom pomôcť na hospodárstve a že by boli aj emočne vtiahnutí do života toho druhého. Strany
aj svedkovia opisovali zhodne prakticky to, že vzájomný vzťah je založený na takejto výpomoci, avšak

nebola preukázaná ani intenzita takejto pomoci a ani to, že by išlo o pomoc výlučne medzi žalovanými 2/
a 3/, a teda že takáto pomoc je v ich rodine niečím výnimočná či exkluzívna. Svedok C. pritom neopísal
ani žiadne konkrétne nedávne stretnutie žalovanej 2/ a žalovaného 3/, z ktorého by sa dalo usúdiť, že
majú záujem sa ešte aj teraz spolu tráviť čas a zdieľať svoje radosti či starosti. Aj žalovaný 3/ uviedol,
že najintenzívnejšie vzťahy s rodinou žalovanej 2/ boli v čase, kedy žili jej rodičia a keď sa obrábala roľa,
čo dosvedčuje záver súdu, že vzťahy skôr boli naviazané len na vzájomnú pomoc na hospodárstve,

nie už však na osobné, vrúcne a dôverné prepojenie medzi sesternicou a bratrancom. Ak žalovaná
2/ opisovala, že v minulosti zverila starostlivosť o deti dočasne matke žalovaného 3/, uvedené svedčí
o dôvernom vzťahu medzi nimi dvomi ako matkami, avšak automaticky to neindikuje rovnako dôverný
vzťah s bratrancom. Súd si rovnako vie aj u bratranca a sesternice predstaviť vzťah blízky, avšak podľa
názoru súdu by sa musel vyznačovať pripodobnením k usporiadaným sestersko- bratským vzťahom,

intenzívnym, hlbokým, kedy ide prakticky o najbližšie osoby, s ktorými si navzájom nielen pomáhajú
pri robotách okolo domu a hospodárstva, ale aj sa pravidelne kontaktujú, rozvíjajú vzájomné vzťahy aj
vrámci svojich rodín, trávia spolu čas, stretávajú sa a pravidelne komunikujú, radia si a podporujú vo
všetkých životných situáciách a sú si navzájom dôverníkmi. Takéto znaky však podľa názoru súdu podľa
vykonaného dokazovania vzťahy žalovanej 2/ a 3/ v čase uzatvorenia darovacej zmluvy nenapĺňali.

Svedok A. J. uviedol, že nevie, aké má jeho sestra vzťahy so žalovaným 3/ a či sa navštevujú alebo nie,
svedkyňa I. tiež sa nijako podrobne nevyjadrila k vzťahom medzi nimi, keď v Dolnej Porube nebola od
roku 2022, uviedla, že si asi vychádzajú, ale nič konkrétne, čo by mohlo svedčiť dôverným a blízkym
väzbám medzi nimi, neuviedla. K vierohodnosti svedkyne Q., dcére žalobcu, sa súd už vyjadril na inom
mieste, a aj tu len v stručnosti súd konštatuje, že na výpoveď tejto svedkyne súd neprihliadol, nakoľko

svedkyňa bola podrobne oboznámená s výpoveďami strán a so sporom, čítala zápisnicu a o vzťahoch
medzi žalovanými vedela len z jej prečítania. Rovnako sa súd už vyjadril k oslabenej vierohodnosti
svedka A. J., ale aj nebyť jej a ak by aj súd vzal v plnom rozsahu do úvahy jeho výpoveď, tento potvrdil,
že žalovaní 2/ a 3/ sa navštevovali pri príležitosti obrábania pozemkov, čo len podporuje záver súdu
odôvodnený vyššie, že ich vzťahy a stretávania boli a sú obmedzené len na fyzickú pomoc pri obriadení

hospodárstva. Skutočnosti uvedené týmto svedkom tak neboli spôsobilé potvrdiť existenciu skutočne
intenzívneho a dôverného vzťahu medzi nimi, ktorý by spočíval aj v inom kontaktovaní sa ako v súvislosti
s obrábaním pôdy či pomocou na dvore. To, že vzťahy medzi nimi sa týkali prác na záhrade (orby
a pod.) napokon zhodne potvrdila aj svedkyňa K. B.. Aj v tomto prípade platí, že dôkazné bremeno
o existencii vzťahu blízkych osôb zaťažovalo žalovaných, a teda primárne to boli oni, kto bol pre úspech

v spore povinný preukázať túto skutočnosť a nie žalobca, ktorý by mal preukazovať neexistenciu tohto
vzťahu. Od nikoho totiž nemožno spravodlivo požadovať, aby preukazoval reálnu neexistenciu určitej
skutočnosti (negatívnu skutočnosť – niečo, čo neexistuje). Treba ale povedať, že žalobca nebol v spore
pasívny, tiež navrhoval svedkov, z výsluchu ktorých ale tiež nevyplynulo, že by medzi žalovanými 1/
a 3/ na jednej strane a žalovanou 2/ boli v čase uzatvorenia darovacích zmlúv také vzťahy, ktoré by boli

založené na vzájomnom prežívaní ujmy ako vlastnej, na blízkom intenzívnom vzťahu či silnej emočnej
a dôvernej väzbe. Súd vyhodnotiac všetko vyššie uvedené dospel k záveru, že medzi žalovaným 3/ ako
darcom a žalovanou 2/ ako obdarovanou tiež nebola preukázaná taká kvalita a intenzita vzájomných
vzťahov v čase uzatvorenia zmluvy, ktorá by napĺňala znaky uvedené v § 116 vety za bodkočiarkou
Občianskeho zákonníka.

19. Pre úplnosť súd uvádza, že súd pri hodnotení vzájomných vzťahov žalovaných nevychádzal
z predložených písomných čestných prehlásení A. J., A. J., A. D., A. J., A. J., A. B. a R. G., nakoľko tieto
osoby ani neboli poučené o povinnosti vypovedať pravdu a nič nazamlčovať a trestných následkoch
krivej výpovede, nie je možné posúdiť ani vierohodnosť osôb a okolnosti, za akých boli tieto čestné

vyhlásenia spisované, najmä ak tieto sú evidentne napísané rovnakým písmom, majú prakticky zhodný
obsah a nie sú ani datované. Súd preto vychádzal z ostatného vykonaného dokazovania, najmä
zvýsluchovstránasvedkov,ktorísvedkoviaboliriadnesúdompoučeníasúdvzhľadomnaichvyjadrenia
tiež bol schopný vyhodnotiť aj ich vierohodnosť, čo odôvodnil vyššie.20. Keďže žalovaná 1/ a žalovaná 2/ neboli vzájomne vo vzťahu blízkych osôb a rovnako tak v takomto
vzťahunebolianižalovaný3/ažalovaná2/,súdkonštatuje,žepriprevodespoluvlastníckychpodielovna

žalovanú 2/ bolo povinnosťou darcov ponúknuť podiely, ktoré zamýšľali previesť, ostatným podielovým
spoluvlastníkom, a teda aj žalobcovi. Ak tak neučinili (opak preukázaný nebol), jeho predkupné právo
porušili. Keďže žalobcovo zákonné predkupné právo bolo porušené pri darovaní podielov žalovanej
1/ (1/96) žalovanej 2/ ako obdarovanej a podielov žalovaného 3/ (37/4032 a 1/48) žalovanej 2/
ako obdarovanej, darovacími zmluvami zo dňa 11.05.2022 a 07.11.2022, obe darovacie zmluvy sú

v zmysle § 40a v spojení s § 140 Občianskeho zákonníka neplatné, keďže sa ich neplatnosti žalobca
úspešne dovolal, a to vo vzťahu k všetkým účastníkom darovacích zmlúv preukázateľne listami ešte
pred podaním žaloby riadne žalovaným doručenými a napokon aj samotnou žalobou v tomto spore.
Neplatnosťou je postihnutý celý právny úkon, ktorý sa dotýkal vecí v podielovom spoluvlastníctve,
čím sa sleduje účel a zmysel predkupného práva – zabrániť vstupu tretej osoby do spoluvlastníckeho
vzťahu a zachovanie vlastníckeho práva doterajším spoluvlastníkom. Najvyšší súd ČR v rozhodnutí

sp.zn. 22Cdo/2358/2010 zo dňa 29.02.2012 konštatoval, že pri výklade ustanovenia o predkupnom
práve podielových spoluvlastníkov (§ 140 Občianskeho zákonníka) je treba dať prednosť ochrane práv
podielových spoluvlastníkov pred právami tretích osôb, pričom určením neplatnosti celej zmluvy sa
dosiahne reparácia protiprávneho stavu spôsobeného konaním žalovaných a nastolenie stavu, aký tu
bol pred porušením predkupného práva. Súd preto s poukazom na vyššie uvedené odôvodnenie žalobe

ako skutkovo a právne dôvodnej vyhovel a určil neplatnosť oboch darovacích zmlúv.

21. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane
náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalobca bol úspešný v celom rozsahu, keďže
súd jeho žalobe vyhovel v celom rozsahu, a preto má voči neúspešným žalovaným 1/ až 3/ spoločne

a nerozdielne právo na náhradu trov konania v rozsahu 100%. O výške náhrady trov konania bude
rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku v zmysle § 262 ods. 2 CSP.

Poučenie:

15C/42/2023

- 13 -
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Trenčín.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ
domáha (odvolací návrh).

Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré
neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí,
návrh na súdny výkon rozhodnutia.