Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on

Decision was made at the court Okresný súd Banská Bystrica

Judgement was issued by JUDr. Daniel Ivanko, PhD.

Judgement form – Uznesenie

Judgement nature – Iná povaha rozhodnutia

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 23Ek/3520/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6121508210
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 10. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniel Ivanko, PhD.
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2024:6121508210.3

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekúcii oprávneného: Investičná Správcovská s.r.o., so sídlom
Zvonárska 3, 040 01 Košice - mestská časť Staré Mesto, IČO: 44 484 011, proti povinnému: A. B. C., nar.
XX.XX.XXXX, trvalý pobyt D. XXX/X, XXX XX E. F. G., o vymoženie 100 000,00 eur s príslušenstvom,
vedenej súdnym exekútorom: JUDr. Hildegarda Laclavíková, so sídlom exekútorského úradu Slovenská
52, 080 01 Prešov, IČO: 37 881 485, pod sp. zn. 254EX 1417/21, o sťažnosti povinného proti uzneseniu

Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 23Ek/3520/2021 zo dňa 17.01.2024, takto

r o z h o d o l :

I. Sťažnosť povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 23Ek/3520/2021 zo dňa
17. 01. 2024 z a m i e t a .

II. Oprávnený n e m á nárok na náhradu trov konania o zamietnutí sťažnosti povinného proti uzneseniu
Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 23Ek/3520/2021 zo dňa 17. 01. 2024.

o d ô v o d n e n i e :

1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 06. 10. 2021 domáhal od
povinného vymoženia pohľadávky vo výške 100 000,00 eur s príslušenstvom na podklade exekučného
titulu – rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou sp. zn. 7Cb/9/2019 zo dňa 01.07.2020, ktorý
nadobudol vykonateľnosť dňa 15. 09. 2021 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove
sp. zn. 6Cob/82/2020 zo dňa 15. 07. 2021, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 11. 09. 2021.

Exekučný súd na základe poverenia na vykonanie exekúcie č. 6121508210 zo dňa 23.11.2021,
ECLI: H.:I.:J.:XXXX:XXXXXXXXXX.X, poveril vykonaním exekúcie súdnu exekútorku: JUDr. Hildegarda
Laclavíková, so sídlom exekútorského úradu Slovenská 52, 080 01 Prešov, IČO: 37 881 485, ktorá ju
vedie pod sp. zn. 254EX 1417/21.
2. Povinný sa podaným návrhom na zastavenie exekúcie s odkladným účinkom v zmysle ustanovenia §
61k ods. 2 Exekučného poriadku domáhal jej zastavenia v plnom rozsahu, uvádzajúc prvotne, že návrh

na výkon exekúcie bol podaný pochybnou osobou, na podklade vecne nesprávnych a nezákonných
rozhodnutí, pričom voči rozhodnutiu súdu druhej inštancie podal dovolanie. V poradí druhým dôvodom
vedúcim k zastaveniu exekúcie má byť započítanie vzájomných pohľadávok, kedy povinný oznámením
zo dňa 16.08.2021 jednostranne započítal voči oprávnenému svoje pohľadávky v celkovej výške
102 501,43 eur, ktoré vznikli z titulu poskytovaných právnych služieb osobe oprávnenej (splatné dňa
01.02.2021), proti pohľadávke priznanej exekučným titulom. V tomto kontexte preto povinný označil

vedenie exekúcie za nedôvodné, a to z dôvodu zániku vymáhanej pohľadávky v čase pred začatím
predmetného exekučného konania (započítací prejav doručený oprávnenému dňa 09.09.2021 – podacie
číslo: K.). V ďalšej časti svojho podania povinný pomerne špecificky prezentuje majetkovú štruktúru
osoby oprávnenej, poukazujúc pritom na stratu aktívnej vecnej legitimácie oprávneného z titulu dôvodu
daného na zrušenie oprávneného ako obchodnej spoločnosti, ktorá stratila predpoklady vymedzené
právnou úpravou pre jej vznik. V ostatnej časti svojho podania povinný namieta vedenie exekúcie

v neprospech svojej osoby, ktorá by mala potencionálne likvidačné následky voči jeho osobe. Za
dôležité však považoval povinný nesprávne doručovanie rozsudku Krajského súdu v Prešove č. k.6Cob/82/2020 – 45 zo dňa 15.07.2021, keď uvedené rozhodnutie bolo doručované právnickej osobe
s iným identifikačným číslom a nie fyzickej osobe, na ktorú znejú exekučné tituly. V rovine uvedeného
tvrdenia povinný predložil doručenku, z ktorej má vyplývať doručenie rozhodnutia súdu druhej inštancie

právnickej osobe Advokátska kancelária Hajduk s. r. o., IČO: 53 556 283, ktorá však podľa tvrdenia
povinného nie je právnym nástupcom osoby, v neprospech ktorej bolo predmetné rozhodnutie vydané.
V súvislosti s uvedeným tvrdením povinný ďalej upriamuje pozornosť súdu na vadu spočívajúcu
v označení osoby povinnej v rozhodnutí, na podklade ktorého sa exekúcia vedie, keď bol vydaný
v neprospech osoby, ktorá v čase jeho vydania neexistovala. Uvedené má potvrdzovať oznámenie

vydané Slovenskou advokátskou komorou zo dňa 19.10.2021, z ktorého vyplýva, že osoba JUDr.
Anton Hajduk, IČO: 31 992 081 zmenil počnúc dňom 19.01.2021 spôsob výkonu advokácie, a to zo
samostatného výkonu advokácie na status konateľa spoločnosti Advokátska kancelária Hajduk s. r.
o., IČO: 53 556 283. Vzhľadom na vyššie uvedené, preto povinný navrhol, aby konajúci súd exekúciu
v celom rozsahu zastavil a povinnému priznal voči oprávnenému nárok na náhradu trov exekučného
konania v rozsahu 100%.

3. Oprávnený k návrhu povinného na zastavenie exekúcie uviedol nasledovné stanovisko,
cit: ,,Nemožnosť započítania pohľadávok bola povinnému oznámená priloženým listom zo dňa
16.09.2021. K uzavretiu údajnej dohody o poskytovaní právnej pomoci zo dňa 14.05.2018 a rovnako
tak k udeleniu plných mocí na zastupovanie našej spoločnosti v konaniach uvádzaných povinným v
započítaní zo dňa 16.08.2021, resp. vyúčtovaní zo dňa 01.02.2021 nikdy nedošlo. Uvedené je zrejmé

aj z toho, že povinný k návrhu na zastavenie exekúcie nepredložil žiaden dôkaz o existencii jeho
„údajnej“ pohľadávky. V tejto súvislosti oprávnený zároveň poukazuje na ustanovenie § 61e Exekučného
poriadku, v zmysle ktorého sa po začatí exekúcie neprihliadne na jednostranné započítanie vzájomnej
pohľadávky povinného voči oprávnenému, ibaže je priznaná exekučným titulom, na podklade ktorého
by povinný mohol viesť exekúciu.Vo vzťahu k aktívnej vecnej legitimácii oprávneného zasielame v

prílohe na vedomie uznesenie Okresného súdu Košice I vydané pod č. k. 28CbR/4/2022 – 22 dňa
25.03.2022, v zmysle výroku ktorého súd nezačína konanie o zrušenie obchodnej spoločnosti Investičná
Správcovská s.r.o., so sídlom Popradská 56, 040 01 Košice, IČO: 44 484 011, zapísanej v obchodnom
registri Okresného súdu Košice I, v odd. Sro, vo vložke číslo 22742/V. K doručeniu exekučných titulov
uvádzame,žetietoboliriadnedoručovanéprávnemuzástupcovipovinnéhoJUDr.Vargovi(viďPríloha).“.

Navrhol preto, aby konajúci súd návrh povinného na zastavenie exekúcie v plnom rozsahu zamietol.
4. Z obsahu spisového materiálu ďalej vyplýva podanie povinného, ktoré reaguje na tvrdenia predostreté
oprávneným v podanom vyjadrení k návrhu povinného na zastavenie exekúcie. Povinný v uvedenom
podaní oponuje tvrdeniam oprávneného, uvádzajúc pritom, že akékoľvek negovanie započítacieho
prejavu v podobe oznámenia o nemožnosti vykonať vzájomný (resp. jednostranný) zápočet, je bez

právnehovýznamuvovzťahuknímvykonanémuzapočítaciemuprejavu.Vostatnejčastisvojhopodania
sa povinný pridržal tých tvrdení, ktoré sú obsiahnuté v podanom návrhu na zastavenie exekúcie v zmysle
ustanovenia § 61k ods. 1 Exekučného poriadku.
5. Uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 23Ek/3520/2021 zo dňa 17.01.2024, súd
konajúc vyšším súdnym úradníkom, v poradí prvou výrokovou vetou návrh povinného na zastavenie

exekúcie v zmysle ustanovenia § 61l ods. 3 Exekučného poriadku v plnom rozsahu zamietol, keď
dospel k záveru, že existencia povinným započítavanej pohľadávky nebola súdu preukázaná, pričom
k otázke vykonateľnosti exekučného titulu a správneho označenia osoby povinnej v rozhodnutí súdu
druhej inštancie, uviedol nasledovné, cit: ,,Z exekučného titulu ako aj z návrhu na vykonanie exekúcie
a to aj cez iné identifikačné znaky subjektu povinného (napr. adresu trvalého pobytu) nemožno mať

rozumnú pochybnosť, kto je povinným v danej exekúcii. Súd uvádza, že aj napriek skutočnosti, že
povinný zmenil spôsob výkonu advokácie z vykonávania advokácie ako fyzickej osoby - advokát na
vykonávanie advokácie ako konateľ spoločnosti s ručením obmedzeným „Advokátska kancelária Hajduk
s. r. o.", niet pochýb o tom, kto je pasívne vecne legitimovanou osobou v predmetnom exekučnom
konaní. V dôsledku skutočnosti, že žalovaný (povinný v tomto exekučnom konaní) už v priebehu

základného konania, odvolacieho konania a následne aj v rámci exekučného konania, disponoval
pasívnou vecnou legitimáciou, neobstoja tvrdenia povinného v návrhu na zastavenie exekúcie, že
kvôli údajnej neexistencii žalovaného (povinného) označeného v exekučnom titule, je takýto titul
nevykonateľný a nebol nikdy žalovanému (povinnému) doručený. Vzhľadom na to, že povinný podal
odvolanie proti rozhodnutiu prvoinštančného súdu, tak o exekučnom titule povinný musel mať vedomosť,

čiže mu bol doručený, v dôsledku čoho nadobudol vykonateľnosť v zmysle ustanovení CSP. Súd taktiež
uvádza, že musel mať vedomosť aj o rozsudku odvolacieho súdu a bol mu riadne doručený, keďže
povinný podal proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie, ktoré Najvyšší súd Slovenskej republiky
Uznesením sp. zn. 1Obdo/34/2023 zo dňa 19.10.2023 odmietol. Súd zároveň dodáva, že povinnémupo vydaní exekučného titulu, kde namieta vady spočívajúce v označení povinného, nič nebránilo podať
návrh na opravu tohto rozsudku.“. V poradí druhou výrokovou súd žiadnemu z účastníkov nárok na
náhradu trov konania z dôvodu podaného návrhu na zastavenie exekúcie nepriznal, keď v konaní

úspešný oprávnený si nárok na náhradu trov konania neuplatnil.
6. Proti tomuto uzneseniu podal povinný včas sťažnosť, ktorú odôvodnil predovšetkým tým, že
rozhodnutie napadnuté sťažnosťou je nezákonné a arbitrárne, najmä keď cit: ,,6. Exekučný súd vo
svojom uznesení odôvodňuje svoje rozhodnutie, že má prihliadať iba na rozhodujúce okolnosti a že
pohľadávky na započítanie musia byť spôsobilé s tým, že odkazuje aj na nález Ústavného súdu SR III.

ÚS 359/2020, kde s poukazom na bod 22 napadnutého uznesenia konštatuje, že exekučný súd musí
vykonať prieskum tohto hmotnoprávneho úkonu (započítania). 7. Opomenul však, aké ďalšie nároky sa
pri preukázaní pohľadávky kladú na účastníkov, aby bol záver jednoznačný. Zároveň bez akéhokoľvek
bližšieho zdôvodnenia v bode 25 konštatuje, že pohľadávka nebola dostatočne preukázaná a povinný
neuniesol dôkazné bremeno. Z tohto odôvodnenia vyplýva, že iba vtedy je pohľadávka preukázaná,
ak je judikovaná. Táto interpretácia nálezu je nesprávna, účelová a nezákonná. V tejto časti povinný

považuje postup súdu za taký, ktorý porušuje jeho právo na spravodlivý súdny proces. Opomenul, že
nález Ústavného súdu SR III. ÚS 359/2020 vo svojom odôvodnení obsahuje aj ďalšie podmienky, ktoré
sa však nehodia do záveru súdu vynesenom v tomto uznesení. 8. V tejto časti považuje povinný uvedené
uznesenie za nezákonné v rozpore s právom na súdnu ochranu a odôvodnenie súdneho rozhodnutia a
má za to, že týmto uznesením boli porušené ústavné práva povinného na spravodlivý súdny proces. 9. V

bode 27 si súd dovolil nepravdivo konštatovať, že registrový súd nezačal konanie o zrušení spoločnosti
oprávneného (resp. si osvojil iné podanie, ktoré mu viac vyhovovalo) a že uznesenie nadobudlo
právoplatnosť 29.03.2022. Zabudol však, že povinný podal návrh na zrušenie zápisu údajov a toto
konanie prebieha odo dňa 13.12.2022 na Mestskom súde Košice pod spisovou značkou 31Cb/22/2022,
IČS: XXXXXXXXXX. Povinný oznamuje súdu, že vo veci nebolo zatiaľ vytýčené ani jedno pojednávanie,

hoci návrh je podaný vyše roka. Dôkaz: Návrh na zrušenie zápisu údajov s doručenkou 10. V bode 28
konštatuje fikciu doručenia bývalému advokátovi povinného, ako aj doručenie rozsudku vraj povinnému
dňa 11.09.2021, čo je nepravdivé, nakoľko tento rozsudok bol doručený do elektronickej schránky
právnickej osoby Advokátska kancelária Hajduk s.r.o. (nie je to osoba povinná a ani v tom čase nemala
plnú moc na zastupovanie v tomto konaní) a nie občanovi JUDr. Antonovi Hajdukovi. Aj odôvodnenie

tejto časti uznesenia, v ktorom exekučný súd považoval exekučný titul za riadne doručený považuje
povinný za nepravdivé, zavádzajúce a arbitrárne, čo uvedie v ďalšej časti tejto sťažnosti. 11. Skutočnosť,
že sa tento o rozsudku (exekučnom titule) dozvedel a na túto skutočnosť reagoval ešte neznamená,
že došlo k účinnému doručeniu rozhodnutia (exekučného titulu) povinnému. 12. Na vady označenia
účastníka exekučný súd len zdôvodňuje, že niet pochýb, kto je pasívne legitimovaný, nakoľko bolo

podané dovolanie a že vraj vadu mal opraviť povinný. Ani s touto argumentáciou povinný nesúhlasí.
Za vecne nesprávne označil povinný ďalej sťažnosťou napadnuté rozhodnutie z dôvodu, že konajúci
vyšší súdny úradník sa ani len nezaoberal s otázkou spôsobilosti pohľadávok povinného započítaných
voči pohľadávke oprávneného, poukazujúc pritom na ustanovenie § 61e Exekučného poriadku, ktoré
tieto podmienky nerieši, majúc pritom na zreteli nutnosť vyhodnotenia relevancie tohto úkonu práve

exekučným súdom.“. K nesprávne vykonanému doručeniu rozsudku druhej inštancie povinný popri
tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie, upriamil pozornosť na ústavnú sťažnosť, ktorá
bola prijatá podateľňou Ústavného súdu SR dňa 08.02.2024. Povinný súčasne v podanej sťažnosti
namieta nesprávne obsadenie exekučného súdu, keď uvedené exekučné konanie bolo na základe
potvrdenia o pridelení, pridelené sudcovi JUDr. Veronika Šuchová, LL. M., a kedy z neznámych dôvodov

došlo k jej prideleniu sudcovi JUDr. Katarína Zdechovaná, pričom podmienky na vykonanie tejto zmeny
neboli podľa názoru povinného splnené. Popri uvedenom rovnako poukázal ako aj v podanom návrhu
na zastavenie exekúcie, tak aj v sťažnosti proti uzneseniu vyššieho súdneho úradníka, na nesprávne
označenie jeho osoby, keď cit: ,,55. Exekučné konanie inicioval oprávnený na základe návrhu na
vykonanieexekúciezodňa05.10.2021.Vnávrhuoznačilúčastníkamenompriezviskomaidentifikačným

číslom bez dátumu narodenia. Označenie opísal z doloženého exekučného titulu, ktorý znie taktiež na
túto osobu s identifikačným číslom: 31 992 081. 56. Oprávnený nesprávne označil povinného, ktorý v
čase nie len podania návrhu na vykonanie exekúcie, ale ešte pred vydaním exekučného titulu, napriek
jeho účinnému nedoručeniu doposiaľ už nebol fyzickou osobou podnikateľom s týmto identifikačným
číslom.Exekučnékonaniejevedenénazákladenesprávnehooznačeniaúčastníkakonaniaanazáklade

nesprávne označeného exekučného titulu v časti povinného. 57. Oprávnený vedel, že povinný už
nepracuje ako advokát fyzická osoba (všeobecne dostupné), avšak ako pán sporu „zabudol“ oznámiť
konajúcemu všeobecnému súdu, ale aj exekučnému súdu, že povinný je už neaktuálne označený.
Zrejme sa veľmi ponáhľal s podaním návrhu na vykonanie exekúcie. 58. Vady zmätočnosti spočívajúcev označení povinného namietal povinný vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie vo svojom podaní
zo dňa 03.05.2022 v bodoch 49 až 51 exekučný súd v bode 29 bez použitia akejkoľvek citovanej
právnej úpravy konštatoval, ako aj bez náležitého odôvodnenia, že cez iné identifikačné znaky nemožno

mať rozumnú pochybnosť, kto je v konaní povinný. Zabudol však odcitovať zákonnú úpravu uvedenú
v § 48 Exekučného poriadku v súvislosti s označením účastníka fyzickej osoby. 59. Doposiaľ vadu
oprávnený neodstránil, pretože podal návrh bez označenia dátumu narodenia, nesprávne uvedeným
exekučným titulom bez uvedenia, kto je právnym nástupcom povinného v exekučnom titule, nakoľko ako
advokát fyzická osoba zanikol. Dôkaz: Potvrdenie SAK o zániku 60. Exekučný súd však vydal zamietacie

uznesenie na správne označenú osobu. Súd si teda sám bez návrhu, bez výzvy na opravu listín,
bez vydania opravného uznesenia, bez preukázania opravy záhlavia exekučného titulu si nezákonne
dovolil opraviť označenie účastníka konania. Teda v spise absentuje iniciatíva pána sporu na opravu
údajov označenia účastníka. Takéto oprávnenie súdu samostatne nepatrí a ide o zjavnú svojvôľu.
61. Skutočnosť, že rozhodnutie odvolacieho súdu bolo povinnému riadne doručené je nepravdivé a
zavádzajúce. Predmetný exekučný titul povinný opakovane zdôrazňuje bol doručený právnickej osobe

Advokátska kancelária Hajduk s. r. o., IČO: 53 556 283, ktorá nie je právnym nástupcom povinného.
Fakt, že z nezákonného doručenia podal povinný z opatrnosti dovolanie (teraz vidí, ako je to reálne
posudzované súdom) ešte neznamená, že exekučný titul bol účinné doručený. Nebol... 62. Exekučný
titul v záhlaví označuje povinného identifikačným číslom, nie dátumom narodenia. Dokonca uvádza
advokáta, ktorý už v čase rozhodovania advokátom povinného nebol. Neobsahuje dátum narodenia ako

základný identifikátor účastníka konania fyzickej osoby. Krajský súd v Prešove pochybil pri vypracovaní
rozsudku a túto svoju vadu aj pričinením oprávneného doposiaľ neodstránil. 63. Oprávnený taktiež
nikdy neinicioval opravu nesprávneho označenia, ktoré bolo všeobecne známe už od 20.01.2021, teda
takmer polroka pred vydaním exekučného titulu (15.07.2021). Podľa § 220 CSP, v písomnom vyhotovení
rozsudku a uvedenie presné označenie strán. Označenie povinného bolo jednoznačne v rozpore s § 133

a nasl .CSP a nedošlo k jeho oprave postupom podľa § 129 CSP. 64. Oprávnený si jednoznačne neplnil
povinnosť ohľadom procesnej podmienky (označenie účastníka v súlade so zákonom – viď náležitosti
žaloby a návrhu na vykonanie exekúcie. Ani súd nevyzval účastníka na odstránenie tejto vady. Povinný
má za to, že exekučný titul, v ktorom je účastník neoznačený podľa zákona je nevymáhateľný. Tento
nedostatok nemôže súd odstrániť vlastným postupom. Preto povinný tento postup súdu považuje za

neprípustný a v rozpore s platnými procesnými podmienkami konania pred súdom.“. Vzhľadom na vyššie
uvedené, preto povinný navrhuje, aby súd konajúc sudcom zrušil sťažnosťou napadnuté uznesenie
vydané vyšším súdnym úradníkom a priznal povinnému voči oprávnenému nárok na náhradu trov
exekučného konania v rozsahu 100%, alternatívne, zmenil sťažnosťou napadnuté uznesenie tak, že
exekúciu v celom rozsahu zastavuje a povinnému priznáva voči oprávnenému nárok na náhradu trov

exekučného konania v rozsahu 100%.
7. Podľa § 202 ods. 1 druhá veta zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len
„Exekučný poriadok“), sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému
je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.

8. Podľa § 250 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ak nie je
sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.
9. Sudca po preskúmaní napadnutého uznesenia vyššieho súdneho úradníka dospel k záveru, že
skutkový stav veci bol zistený správne, z takto zisteného skutkového stavu bol vyvodený správny právny
záver, ktorý bol náležitým spôsobom odôvodnený. Aj keď sa sudca stotožňuje s dôvodmi uvedenými

v sťažnosťou napadnutom uznesení a podľa § 202 ods. 2 Exekučného poriadku nemusí rozhodnutie
obsahovať odôvodnenie, na zdôraznenie správnosti uvádza dôvody, pre ktoré nie je možné exekúciu
na základe návrhu povinného zastaviť, reagujúc predovšetkým na dôvody uvedené v sťažnosti, pričom
v podrobnostiach odkazuje aj na odôvodnenie sťažnosťou napadnutého uznesenia.
10. V poradí prvým dôvodom pre zastavenie exekúcie má byť, podľa povinného, jednostranný započítací

prejav urobený povinným v období pred začatím predmetného exekučného konania (resp. exekúcie),
následkom čoho má byť daný dôvod pre zastavenie exekúcie v zmysle ustanovenia § 61k ods. 1
písm. a) Exekučného poriadku. Exekučný súd nemá povinnosť akceptovať akýkoľvek jednostranný
zápočet tak, ako sa zrejme domnieva povinný. Treba zdôrazniť, že primárnym cieľom exekúcie je totiž
vymôcť pohľadávku oprávneného priznanú mu jeho exekučným titulom, úlohou exekučného konania a

exekučného súdu nie je rozhodovať spor o existencii pohľadávky povinného, ktorú uplatnil k započítaniu.
Uvedenému slúži civilné sporové konanie, v rámci ktorého sa povinný môže domáhať judikovania svojej
pohľadávky, ktorú má voči oprávnenému. V prípade, ak však povinný tvrdí, že pohľadávka oprávneného
zanikla v dôsledku jednostranného zápočtu, je úlohou exekučného súdu posúdiť či nastali účinkytohto jednostranného zápočtu, a teda či vzájomne kryté pohľadávky zanikli. Všeobecne tak možno
uviesť, že započítanie pohľadávok je jedným zo spôsobov zániku záväzkov normovaných Občianskym
zákonníkom a predstavuje náhradnú formu splnenia dlhu. Započítanie je forma bezhotovostného

vyrovnania, ktoré sa nevykonáva skutočným splnením, ale odpočítaním vzájomných pohľadávok u
veriteľa a dlžníka a ktoré súčasne umožňuje ušetrenie dvojakého splnenia vzájomných pohľadávok
a zjednodušenie majetkových vzťahov medzi účastníkmi. Započítanie znamená zánik vzájomných
pohľadávok, ktorý nastáva okamihom, v ktorom sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie. Z
ustanovení§ 580 a § 581 Občianskeho zákonníka ďalej vyplýva, že započítať možno len: a) vzájomné

pohľadávky,b)pohľadávkyrovnakéhodruhu,c)existujúcepohľadávky,d)platnépohľadávkyae)splatné
pohľadávky. Tu sťažnostný súd upriamuje pozornosť k tomu, že započítať možno len pohľadávky
existujúce na oboch stranách záväzkového vzťahu.
11. K možnosti exekučného súdu prihliadnuť na zánik pohľadávky oprávneného započítaním
nejudikovanej (exekučným titulom nepriznanej) pohľadávky povinného voči judikovanej pohľadávke
oprávneného, s prihliadnutím na ustanovenie § 61e Exekučného poriadku, sa vyjadril Ústavný súd

Slovenskej republiky v dvoch nálezoch. V skoršom náleze Ústavného súdu Slovenskej republiky, č.k.
IV. ÚS 48/2019-82 zo dňa 27.04.2021 bol vyslovený záver, cit.: „V súlade s citovaným ustanovením
§ 61e Exekučného poriadku okresný súd mal svoj súdny prieskum obmedziť najmä na skúmanie
toho, či započítavané pohľadávky boli priznané exekučným titulom, na podklade ktorého by povinný
mohol viesť exekúciu, a v prípade zistenia, že tomu tak nie je, mal návrh povinného na zastavenie

exekúcie zamietnuť.“. Podľa uvedeného záveru môže exekučný súd podľa § 61e Exekučného poriadku
prihliadnuť na započítanie iba vtedy, ak sa započítava pohľadávka judikovaná (priznaná povinnému
exekučným titulom). V neskoršom náleze Ústavného súdu Slovenskej republiky, č.k. III. ÚS 359/2020-40
zo dňa 22.06.2021 bol vyslovený záver, cit.: „Keďže sťažovateľka dôvodne namieta, že exekučný súd
sa ústavne neudržateľnou interpretáciou a aplikáciou § 61e Exekučného poriadku odmietol zaoberať

ňou vznesenou obranou o jednostrannom započítaní nejudikovanej pohľadávky, ktoré započítanie bolo
uplatnené (ako hmotnoprávny úkon doručené oprávnenému) pred začatím exekúcie, ústavný súd
vyslovil porušenie základného práva sťažovateľky na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a na
spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.“. Za takto zistenej aplikácie ustanovenia § 61e
Exekučného poriadku, dospel exekučný súd k záveru, že ustanovenie §61e Exekučného poriadku je

potrebné vykladať v tom zmysle, že exekučný súd môže prihliadnuť aj na zánik judikovanej pohľadávky
oprávnenéhovdôsledkujednostrannéhozápočtunejudikovanejpohľadávkyvykonanéhopovinnýmpred
začatím exekučného konania, ale iba v tých prípadoch, ak pohľadávka uplatnená na započítanie je
preukázaná exekučnému súdu s dostatočnou istotou (či je s dostatočnou istotou preukázaná oproti
judikovanej pohľadávke, ktorá sa nútene vykonáva).

12. Povinný na preukázanie zániku pohľadávky priznanej oprávnenému exekučným titulom oznámenie
o vykonaní kompenzačného prejavu zo dňa 16. 08. 2021 a doručenku, z ktorej vyplýva doručenie
tohto prejavu osobe oprávnenej dňa 09. 09. 2021 (podacie číslo: RF431077473SK). Súd preto so
zreteľom na okamih začatia exekúcie, ktorým je deň zodpovedajúci doručeniu poverenia na výkon
exekúcie poverenému súdnemu exekútorovi (§ 57 Exekučného poriadku), t. j. deň 23. 11. 2021,

pristúpil k posúdeniu tohto úkonu urobeného povinným, odnímajúc pritom právne závery oprávneného
zachyteného v negatívnom stanovisko k predmetnému zápočtu zo dňa 16. 09. 2021. K uvedenému
konajúci exekučný súd pristúpil aj napriek tvrdeniu povinného, ktorý v podanom návrhu na zastavenie
exekúcie upriamil pozornosť na skutočnosť, že na Okresnom súde Košice II, v konaní vedenom pod
sp. zn. 31Cb/118/2021 (pozn. súčasná spisová značka - K2-31Cb/118/2021, vec pridelená Mestskému

súdu v Košiciach) je vedené povinným ako žalobcom voči oprávnenému ako žalovanému, konanie
o zaplatenie 2 501,43 eura.
13.Započítacímprejavompovinnéhozodňa16.08.2021,povinnýzapočítalsvojevzájomnépohľadávky
voči oprávnenému tak, že v konečnom dôsledku vznikol oprávnenému voči povinnému dlh vo výške 2
501,43 eur. Tento postup povinný, až v podanej sťažnosti, odôvodnil tým, že vo vzťahu k oprávnenému

eviduje niekoľko peňažných pohľadávok z titulu opakovaného poskytnutia právnych služieb v rozsahu
celkom 20 (dvadsiatich) úkonov právnej služby za výkon advokátskej činnosti, a to: v konaní vedenom
pod sp. zn. 8C/42/2017 na Okresnom súde Prešov, sp. zn. 11C/13/2018 na Okresnom súde Prešov,
sp. zn. 24Co/62/2018 na Krajskom súde v Prešove, sp. zn. 1K/5/2013 a v jednej majetkoprávnej
veci. Pri takto nastolenom skutkovom stave má však exekučný súd za to, že existenciu predmetných

pohľadávok, ktoré povinný eviduje voči osobe oprávnenej, nemožno obmedziť pod jednoduché právne
posúdenie, následkom čoho nie je možné na takto vykonaný kompenzačný prejav urobený pred začatím
samotnej exekúcie prihliadnuť. Tomuto záveru súdu nasvedčuje najmä skutočnosť, že povinný okrem
faktického oznámenia a vyčíslenia nákladov za právne zastúpenie, žiadnym iným a najmä, relevantnýmspôsobom neosvedčil existenciu pohľadávok, ktoré uplatňoval voči oprávnenému na započítanie.
Povinný nepredložil k započítaciemu prejavu dokumentáciu, akou je napríklad zmluva o poskytovaní
právnych služieb či mandátna zmluva, pričom ním predložená zápisnica z pojednávania konaného

dňa 12. 12. 2019 je bez právneho významu, keď prítomnosť povinného ako zástupcu oprávneného
na konkrétnom pojednávaní, hoci i v postavení zástupcu, nezakladá automaticky vznik započítavanej
pohľadávky, resp. pohľadávok. Týmto záverom exekučného súdu však nie je dotknuté právo povinného
domáhať sa priznania jeho pohľadávok cestou podanej žaloby v sporovom konaní voči oprávnenému,
keď existencia tohto nároku povinného môže byť preukázaná v základnom súdnom konaní v podobe

vydaného exekučného titulu proti oprávnenému, ktorého účinky pre účely exekučného konania sú
následne nesporne použiteľné v zmysle ustanovenia § 61e Exekučného poriadku.
14. Exekučný súd dospel k záveru že v tomto exekučnom konaní nie je možné prihliadnuť na
zánik judikovanej pohľadávky oprávneného jednostranným započítaním nejudikovanej pohľadávky
povinného, vykonaného pred začatím exekučného konania, pre neosvedčenie pohľadávky uplatnenej
povinným na započítanie s dostatočnou mierou istoty. K uvedenému záveru dospel exekučný súd aj

z tých dôvodov, že povinnému ostáva zachované právo preukázať dôvodnosť svojej pohľadávky v
základnom konaní a dosiahnuť tak vydanie exekučného titulu, proti oprávnenému (inak aj prípadného
uplatňovania vydania bezdôvodného obohatenia). Naopak, v prípade, ak by exekučný súd prihliadol
na povinným vykonaný zápočet, oprávnenému by zaniklo nezvratne právo v uvedenej časti judikovanú
pohľadávkuvymáhať.Záverexekučnéhosúdu(protiktorémuniejeprístupnýriadnyopravnýprostriedok)

o tom, že došlo k započítaniu, by tak mal závažný (nereparovateľný) dopad na oprávneného z
exekučného titulu (porovnaj Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 359/2020 – 40 zo dňa 22.
06.2021). Námietku zániku vymáhanej pohľadávky započítaním, ako dôvod zastavenia exekúcie, tak
sudca vyhodnotil, z vyššie uvedených dôvodov, ako nedôvodnú.

15. V poradí druhou podstatnou námietkou povinného, ktorou odôvodňuje zastavenie exekúcie, je
námietka porušenia jeho práva na zákonného sudcu. Pre posúdenie námietky povinného ohľadne práva
na zákonného sudcu je relevantný zákon 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých
zákonov („ZoS“). Podľa § 51 ods. 4 citovaného zákona ak odsek 5 neustanovuje inak, náhodným
výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených ministerstvom

sa podľa rozvrhu práce alebo jeho zmeny prerozdeľujú už pridelené veci aj v prípade a) dlhodobej šesť
týždňov presahujúcej neprítomnosti zákonného sudcu, ktorému bola vec pridelená, b) zmeny v obsadení
súdu sudcami, a to vrátane zmeny v dôsledku dočasného pridelenia sudcu; pri zmene v zložení senátu
sa vec ponecháva v pôvodnom senáte, alebo sa prerozdelí do iného senátu, kde sa zaraďuje sudca
spravodajca tak, aby prerozdelením veci bola zabezpečená rovnomerná zaťaženosť senátov na súde,

c) výraznej nerovnomernosti zaťaženosti sudcov a d) ak bol zákonný sudca, ktorému bola vec pridelená,
z konania a rozhodovania vo veci vylúčený.
16. Citované ustanovenie umožňuje, pri splnení zákonom predpokladaných podmienok podľa rozvrhu
práce, alebo jeho zmeny, prerozdeliť už pridelené veci, teda, že môže dôjsť k zmene v osobe sudcu
rozhodujúceho v tej ktorej veci. V danom prípade došlo k dvom zmenám zákonných sudkýň v dôsledku

§ 51 ods. 4 písm. b) ZoS, teda z dôvodu zmeny v obsadení súdu sudcami. Vzhľadom na veľkosť súdu
(cca 50 sudcov) a jeho kauzálnu príslušnosť (spory z priemyselného vlastníctva, exekučné konanie,
upomínacie konanie, autorsko-právne spory, pracovno-právne spory a ďalšie), dochádza za kalendárny
rok, k viacerým personálnym zmenám sudcov, či už z dôvodu kariérneho postupu sudcu, zmeny
pôsobenia, prípadne aj zdravotných hľadísk a pod. Podstatou podmienkou je, že aj v takomto prípade

sa veci prideľujú pomocou technických prostriedkov, náhodným výberom, k čomu aj došlo. O sťažnosti
konajúci sudca nezistil pochybenie v určení zákonného sudcu konajúceho vo veci. Exekučná vec
(23Ek/3520/2021) bola dňa 21. 10. 2021 pridelená sudkyni JUDr. Veronike Šuchovej, LL.M. v súlade
s vtedy platným a účinným rozvrhom práce na rok 2021 (1SprR/139/2020). Pre rok 2023 bol prijatý
rozvrh práce (1SprR/190/2022), v ktorom zákonná sudkyňa JUDr. Veronika Šuchová, LL.M. prestala byť,

v dôsledku zmeny obsadenia súdu sudcami, členkou exekučného grémia a bola pridelená do obchodno-
právneho grémia. V dôsledku uvedenej zmeny došlo k prerozdeleniu vecí, pôvodne pridelených
sudkyni JUDr. Veronike Šuchovej, LL.M. medzi sudcov exekučného grémia. Prerozdelenie spisov,
pôvodne pridelených sudkyni JUDr. Veronike Šuchovej, LL.M bolo vykonané na základe opatrenia číslo
1SprR/185/2022, že teda po odchode Veroniky j. podľa ktorého, cit.: „S účinnosťou od 02. 01. 2023 sa z

dôvoduzmenyvobsadenísúdusudcamipodľa§51ods.4písm.b)zákonač.757/2004Z.z.osúdochao
zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, všetky veci pridelené sudkyni JUDr.
Veronike Šuchovej, LL.M. vo všetkých registroch súdnych oddelení 1Ek, 18Ek, 19Ek, 20Ek, 21Ek, 22Ek,
23Ek, 24Ek, 26Ek, 74Ek a 75Ek odnímajú a náhodným výberom pomocou technických prostriedkova programových prostriedkov prerozdeľujú nasledovne....“. V dôsledku uvedeného opatrenia bola vec
náhodným výberom pridelená na prejednanie sudkyni JUDr. Kataríne Zdechovanovej. Dodatkom k
Rozvrhu práce na rok 2024, číslo 1SprR/118/2024, účinným od 01. 07. 2024, prestala byť zákonná

sudkyňa JUDr. Katarína Zdechovanová členkou exekučného grémia a bola pridelená do obchodno-
právnehogrémia.Prerozdeleniespisov,pôvodnepridelenýchsudkyniA.L.M.,bolovykonanénazáklade
opatrenia číslo 1SprR/127/2024, podľa ktorého, cit.: „S účinnosťou od 1. júla 2024 z dôvodu zmeny
v obsadení súdu sudcami podľa § 51 ods. 4 písm. b) zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene
a doplnení niektorých zákonov, v znení neskorších predpisov, sa všetky veci pridelené sudkyni JUDr.

Kataríne Zdechovanovej vo všetkých súdnych registroch 1Ek, 20Ek, 21Ek, 22Ek, 23Ek, 24Ek, 74Ek a
75Ek odnímajú a náhodným výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov
prerozdeľujú nasledovne:...“. Na základe uvedeného opatrenia bola vec náhodným výberom pridelená
konajúcemu zákonnému sudcovi.
17. Zo zákona nevyplýva, že ak vec napadne určitému sudcovi, musí byť garantované, že pokiaľ pracuje
na súde, musí ju nevyhnutne dokončiť. Je nepochybné, že sudkyne JUDr. Veronika Šuchová, LL.M.

a JUDr. Katarína Zdechovanová a súčasný zákonný sudca boli na prejednanie veci určení v súlade s
rozvrhmi práce a k tomu nadväzujúcimi opatreniami o prerozdelení už pridelených spisov. Ústavný súd
Slovenskej republiky v tejto súvislosti uviedol, že pri skúmaní podstatných náležitostí pojmu „zákonný
sudca“ treba brať do úvahy nielen zákonnú úpravu, najmä zákon o súdoch a sudcoch, ale predovšetkým
súvisiace ustanovenia ústavy (III. ÚS 16/2000)). Ústavný súd Slovenskej republiky tiež vyslovil, že právo

osoby nebyť odňatý svojmu zákonnému sudcovi nemožno interpretovať natoľko extenzívne, aby sa
spájalo s osobou jedného sudcu (II.ÚS 15/96). Námietku porušenia práva na zákonného sudcu, ako
dôvod zastavenia exekúcie, tak sudca vyhodnotil, z vyššie uvedených dôvodov, ako nedôvodnú.

18. Pokiaľ ide o tvrdenia povinného k nedostatku aktívnej vecnej legitimácie oprávneného, ako tretí

podstatný dôvod zastavenia exekúcie, pre účely vymáhania jemu priznanej pohľadávky exekučným
titulom, či tvrdenia o majetkovom usporiadaní oprávneného ako obchodnej spoločnosti, v intenciách
čoho povinný podal návrh na zrušenie zápisu údajov do Obchodného registra podľa ustanovenia § 299
CMP, ako dôvody zastavenia exekúcie, súd uvádza, že osoba oprávnená v exekúcii je zároveň osobou
oprávnenouzexekučnéhotitulu. Záverypovinnéhosmerujúcekzastaveniuexekúciepodľaustanovenia

§ 61k ods. 1 Exekučného poriadku sú tak bez právneho významu, keď iniciovanie návrhového konania
smerujúceho k možnej modifikácii údajov zapísaných do Obchodného registra v časti spoločníka
oprávneného, nemôže bez ďalšieho zakladať jeho nulitné postavenie v predmetnom exekučnom konaní,
a to najmä z dôvodu, že dôvodom pre zastavenie exekúcie by pri danej procesnej situácii bol jeho
výmaz z OR SR bez právneho nástupníctva (§ 61n ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku). V zásade

to znamená, že i prípadnou zmenou majetkovej štruktúry oprávneného (t. j. spoločníka), by nebol daný
dôvod, pre ktorý by bolo možné exekúciu bezprostredne zastaviť. Námietku nedostatku aktívnej vecnej
legitimácie, ako dôvod zastavenia exekúcie, tak sudca vyhodnotil, z vyššie uvedených dôvodov, ako
nedôvodnú.

19. V poradí ďalším, štvrtým, podstatným tvrdeným dôvodom, vedúcim k zastaveniu exekúcie, má
byť nedoručenie exekučného titulu povinnému. K uvedenému súd uvádza, že pokiaľ ide o doručenie
samotného exekučného titulu, rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou sp. zn. 7Cb/9/2019 zo
dňa 01. 07. 2020, k jeho účinnému doručeniu došlo v deň jeho vyhlásenia, čo preukazuje v súdnom
spise sp. zn. 7Cb/9/2019 nachádzajúca sa zápisnica z pojednávania konaného dňa 01. 07. 2020, na

ktorom bol rozsudok vyhlásený a z obsahu ktorej vyplýva faktické prevzatie exekučného titulu. Rozsudok
Krajského súdu v Prešove č. k. 6Cob/82/2020–245 zo dňa 15. 07. 2021, nie je exekučným titulom,
len v jeho dôsledku nadobudol exekučný titul právoplatnosť a tým aj vykonateľnosť, bol doručený
advokátovi žalovaného, JUDr. Igorovi Vargovi. Uvedený advokát však už v okamihu doručovania nebol
zástupcomžalovanejstrany,keďoznámenieoukončenízastupovaniabolosúdudoručené(zaevidované

do elektronického súdneho spisu dňa 13. 07. 2021). Následne konajúci súd doručoval rozsudok
krajského súdu do elektronickej schránky obchodnej spoločnosti Advokátska kancelária Hajduk, s. r.
o., IČO: 53 556 283, v ktorej žalovaný je jediným spoločníkom a konateľom. V uvedenej elektronickej
schránke právnickej osoby bol rozsudok prevzatý dňa 11. 09. 2021 o 11:19, ako preukazuje elektronická
doručenka k nemu. Aj rozsudok odvolacieho súdu sa tak dostal do sféry dispozície povinného, keď

takémuto záveru exekučného súdu svedčí aj uznesenie Ústavného súdu SR č. k. I. ÚS 152/2024-19
zo dňa 19. 03. 2024. Uvedené uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky je výsledkom ním
podanej ústavnej sťažnosti proti rozsudku Krajského súdu v Prešove sp. zn. 6Cob/82/2020 zo dňa
15. 06. 2021 a uzneseniu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Obdo/34/2023 zo dňa19. 10. 2023, teda voči rozhodnutiam, ktoré vzišli následkom podaného riadneho a mimoriadneho
opravného prostriedku, pôvodne vo vzťahu k samotnému exekučnému titulu. Ústavný súd Slovenskej
republiky vo vzťahu k námietke povinného o nesprávne vykonanom doručovaní uviedol nasledovný

právny záver, cit: ,,Pri posudzovaní, či v konkrétnom prípade došlo k riadnemu (účinnému) doručeniu,
je nevyhnutné uplatňovať materiálny prístup, pre ktorý je podstatné to, či sa adresát mohol s obsahom
doručovanej písomnosti zoznámiť a či tak bolo zachované jeho právo na súdnu ochranu (porovnaj
nálezy Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. II. ÚS 1577/16 z 11. júla 2017, bod 14 a sp. zn. III.
ÚS 3851/18 z 9. apríla 2019, bod 14; IV. ÚS 266/2023).“. Exekučný súd tak považuje aj rozsudok

Krajského súdu v Prešove, sp. zn. 6Cob/82/2020 zo dňa 15. 06. 2021 za účinne povinnému doručený,
a to dňa 11. 09. 2021, do elektronickej schránky ico://sk/53556283, teda právnickej osoby, v ktorej je
povinný jediným spoločníkom a konateľom, keď sa s ním oboznámil a podal proti nemu aj dovolanie.
Uvedené exekučný súd uvádza naviac, keď uvedené rozhodnutie nie je v tejto veci exekučným titulom.
V podanom dovolaní povinný nenamietal jeho doručenie, naopak, v dovolaní zo dňa 10.11.2021 uvádza,
cit.: „2. Žalovaný podal voči rozsudku prvej inštancie odvolanie, o ktorom Krajský súd v Prešove

rozhodol Rozsudkom č.k. 6Cob/82/2020 – 245 zo dňa 15.07.2021 (ďalej len „napádaný rozsudok“)
nasledovným spôsobom: „I. Potvrdzuje rozsudok súdu prvej inštancie. II. Žalobca má proti žalovanému
nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.“ 3. Žalovaný podáva voči obom výrokom
napádaného rozsudku dovolanie v zákonnej lehote dvoch mesiacov odo dňa jeho doručenia. 4.
Napádaný rozsudok odvolacieho súdu je postihnutý kvalifikovanými vadami zmätočnosti (argumentácia

obsiahnutá v článkoch III.-VI. tohto dovolania). Napádaný rozsudok má povahu rozhodnutia odvolacieho
súdu vo veci samej.“. Povinný tak potvrdzuje, že rozsudok Krajského súdu v Prešove č.k. 6Cob/82/2020
– 245 zo dňa 15.07.2021 mu doručený bol. Nemožno tiež neuviesť, že pokiaľ rozhodnutie súdu druhej
inštancie nepriznáva žiadne plnenie, resp. neukladá osobe povinnej žiadnu povinnosť, má exekučný
súd za to, že jeho ingerencia k prieskumu tvrdení povinného o jeho nevykonateľnosti nemá ani

žiadne vecné opodstatnenie. Uvedené je potrebné mať na zreteli najmä z dôvodu, že exekučný súd,
ako súd zabezpečujúci výkon rozhodnutia, deklarujúceho povinnosť povinného uspokojiť v prospech
oprávneného určité peňažné plnenie, nedisponuje žiadnym oprávnením, na podklade ktorého by mohol
zasahovať do vecnej správnosti konania, ktoré predchádzalo iniciovaniu exekučného konania. Vo
svojej podstate je preto nutné ustáliť záver, že exekučný súd nie je akousi odvolacou inštanciou voči

rozhodnutiam súdov zaradených do sféry všeobecného súdnictva, ktorý by vykonával revíziu rozhodnutí
priložených k návrhu na výkon exekúcie oprávneným. Námietku nedoručenia rozhodnutia Krajského
súdu v Prešove č. k. 6Cob/82/2020–245 zo dňa 15. 07. 2021, ako dôvod zastavenia exekúcie, tak sudca
vyhodnotil, z vyššie uvedených dôvodov, ako nedôvodnú, keď uvedené rozhodnutie nie je exekučným
titulom v predmetnej veci, a naviac povinnému doručené aj bolo.

20. V poradí ďalším, piatym, podstatným tvrdeným dôvodom, vedúcim k zastaveniu exekúcie, má
byť nedostatok pasívnej vecnej legitimácie povinného. Tvrdenie povinného v návrhu na zastavenie
exekúcie o nevykonateľnosti exekučných titulov je založené na tvrdení, že medzi žalovaným, uvedeným
vexekučnomtituleako„JUDr.AntonHajduk,Štúrova101/5,09301VranovnadTopľou,IČO:31992081“

a v poverení na vykonanie exekúcie ako „JUDr. Anton Hajduk, D. XXX/X, XXX XX E. F. G., dátum
narodenia: XX.XX.XXXX“, nie je dané právneho nástupníctva. Naproti tomu, v podanej sťažnosti povinný
namieta, že exekučný titul nesmeruje voči jeho osobe (pozn. fyzickej osobe), pričom konvalidáciu
tohto stavu podporne prezentuje nasledovným tvrdením, keď cit: ,,Exekučný súd však vydal zamietacie
uznesenie na správne označenú osobu. Súd si teda sám bez návrhu, bez výzvy na opravu listín,

bez vydania opravného uznesenia, bez preukázania opravy záhlavia exekučného titulu si nezákonne
dovolil opraviť označenie účastníka konania.“. Ďalej povinný doručil exekučnému súdu dňa 17. 09.
2024 podanie, v ktorom uviedol, cit.: „Týmto Vám oznamujem, že Okresný súd Vranov nad Topľou v
predmetnej veci zmenil označenie účastníka konania na strane povinného vo svojom rozhodnutí, sp.
zn. 7Cb/9/2019 zo dňa 02.08.2024, keď došlo k vydaniu opravného uznesenia, kde v záhlaví, ako aj

vo výroku správne označil žalovaného ako: Advokátska kancelária Hajduk s.r.o., Štúrova 101/5, 093 01
Vranov nad Topľou, IČO: 53 556 283“.
21. V exekučnom titule je osoba povinná označená nasledovne: „JUDr. Anton Hajduk, Štúrova 101/5,
093 01 Vranov nad Topľou, IČO: 31 992 081“. Rovnako tak oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie
sa domáhal vykonania exekúcie proti osobe povinnej označenej nasledovne: „JUDr. Anton Hajduk,

Štúrova 101/5, 093 01 Vranov nad Topľou, IČO: 31 992 081“. Nakoľko v čase rozhodovania exekučného
súdu o návrhu na vykonanie exekúcie už dané IČO nebolo priradené k uvedenej fyzickej osobe
(dátum zániku: 19.01.2021), súd uvedený identifikátor fyzickej osoby nahradil dátumom narodenia.
Uvedené označovanie fyzickej osoby je v súlade s Civilným sporovým poriadkom, keď podľa § 133sa fyzická osoba v žalobe označuje menom, priezviskom, adresou trvalého pobytu alebo pobytu,
dátumom narodenia alebo iným identifikačným údajom. Rovnako tak podľa § 48 ods. 3 písm. b) bod
1. sa fyzická osoba, označuje menom, priezviskom, adresou trvalého pobytu alebo pobytu a dátumom

narodenia alebo iným identifikačným údajom. V žalobe bol žalovaný, ako fyzická osoba, podľa 133
CSP, označený iným identifikačným údajom (IČOm). V návrhu na vykonanie exekúcie bol žalovaný,
ako fyzická osoba, podľa § 48 ods. 3 písm. b) bod 1. Exekučného poriadku taktiež označený iným
identifikačným údajom (IČOm). Z dôvodu neaktuálnosti identifikačného údaja (IČO), ktorý bol podľa
štatistického registra organizácii používaný danou fyzickou osobou (A. B. C., D. XXX/X, XXX XX E. F.

G.) do 19. 01. 2021, súd tento údaj nahradil dátumom narodenia. Uvedeným však nedošlo k zmene
povinnej osoby, ktorá je totožná s exekučným titulom. Pokiaľ povinný mienil poukázať na zmenu spôsobu
(formy) vykonávania advokátskeho povolania, ako vyplýva z podania doručeného súdu dňa 17. 09.
2024, k uvedenému súd analogicky uvádza, že plná moc udelená stranou sporu advokátovi – fyzickej
osobe neoprávňuje, aby stranu sporu zastupovala obchodná spoločnosť, v mene a na účet ktorej začal
advokát vykonávať advokáciu po udelení plnej moci (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

sp. zn. 1Obdo/10/2022 z 27. apríla 2022). Inak povedané, bez ďalšieho nie je možné, aby exekučný
súd nahradil v základnom konaní žalovaného, fyzickú osobu, vystupujúcu v exekúcii ako povinného,
fyzickú osobu „JUDr. Anton Hajduk, D. XXX/X, XXX XX E. F. G., F. XX. XX. XXXX, IČO: 31 992 081“
za právnickú osobu, Advokátska kancelária Hajduk s.r.o., so sídlom Štúrova 101/5, 093 01 Vranov nad
Topľou, IČO: 53 556 283. Z hľadiska zmeny účastníka konania v exekučnom konaní je nerozhodné, aké

opravné uznesenie súd vydal v základnom konaní, rozhodujúc o výške náhrady trov konania, pokiaľ
sa opravné uznesenie nedotýka exekučného titulu. Rovnako tak je nerozhodné, akým spôsobom na
akú adresu doručoval súd v základnom konaní jednotlivé rozhodnutia, pokiaľ nie sú exekučným titulom
(k doručovaniu exekučného titulu sa súd vyjadril v predchádzajúcom odseku odôvodnenia). Námietku
nedostatku pasívnej vecnej legitimácie, ako dôvod zastavenia exekúcie, tak sudca vyhodnotil, z vyššie

uvedených dôvodov, ako nedôvodnú, keď žalovaný v základnom konaní, ako aj povinný v exekúcii je
jedna a tá istá fyzická osoba, pri ktorej došlo jedine k nahradeniu už neaktuálneho identifikačného údaja
(IČO) dátumom narodenia, no inak je osoba označená v exekučnom titule totožná s osobou povinnou,
voči ktorej je exekúcia vedená.
22. Analogicky len exekučný súd uvádza, že napríklad v prípade fyzickej osoby - živnostníka platí,

že status podnikateľa je len osobitnou vlastnosťou tejto fyzickej osoby a fyzická osoba – živnostník
po zániku živnosti neprestáva byť fyzickou osobou. Nositeľom práva či povinnosti z pohľadávky
nadobudnutejfyzickouosobou–živnostníkom,takpozánikuživnostizostávajednoznačnetáistáfyzická
osoba. Živnostník totiž ručí (zodpovedá) za svoje záväzky celým svojím majetkom, čo znamená, že
v prípade ukončenia podnikateľskej činnosti podnikateľským subjektom - živnostníkom, resp. zánikom

jeho živnostenského oprávnenia, prechádzajú všetky jeho pohľadávky a záväzky na fyzickú osobu,
ktorá túto podnikateľskú činnosť ukončila, resp. ktorej živnostenské oprávnenie zaniklo. Fyzická osoba,
či už ako podnikateľ alebo nepodnikateľ stráca procesnú subjektivitu, ktorá je jednou z podmienok
konania, jediným spôsobom, a to smrťou. Pokiaľ teda fyzickej osobe - živnostníkovi zaniklo živnostenské
oprávnenie, táto fyzická osoba výmazom zo živnostenského registra nezaniká a nezaniká ani jej

spôsobilosť byť účastníkom občianskoprávnych vzťahov a z toho vyplývajúca procesná subjektivita.
Pokiaľ ide o advokáta, ktorý činnosť vykonáva spôsobom „fyzická osoba – advokát“, teda podniká na
základeinéhoakoživnostenskéhooprávnenia,ajkeďakoadvokátukončíčinnosť,naďalejzodpovedáza
prípadnú škodu, ktorú pri výkone spôsobil. Zodpovednosť tak ukončením činnosti nezaniká. Vzhľadom
na uvedené tak exekučný súd nemá o pasívnej legitimácii povinného pochybnosti.

23. Z vyššie uvedených dôvodov sudca podľa § 250 ods. 1 CSP v spojení s § 202 ods. 1 Exekučného
poriadku sťažnosť povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 23Ek/3520/2021
zo dňa 17.01.2024 vydanému vyšším súdnym úradníkom zamietol, keď dospel k záveru, že povinný
nepreukázal žiadne z ním tvrdených skutočností, ktoré by odôvodňovali zastavenie exekúcie, keď (1)
započítanie nejudikovanej pohľadávky proti judikovanej pohľadávke nebolo vyhodnotené ako účinný

spôsob zániku záväzku, (2) vo veci došlo k zmene zákonného sudcu v súlade so ZoS, rozvrhom
práce a prijatými opatreniami predsedu súdu, (3) oprávnený je aktívne vecne legitimovaným na podanie
návrhu, (4) exekučný titul, rozsudok Okresného súdu Vranov nad Topľou sp. zn. 7Cb/9/2019 zo dňa
01. 07. 2020 bol doručený do vlastných rúk povinnému (jeho zástupcovi) a (5) povinná osoba je osobou
povinnou uvedenou v exekučnom titule, a preto bol daný dôvod na zamietnutie návrhu povinného na

zastavenie exekúcie.24. O trovách konania v časti rozhodovania o podanej sťažnosti povinného rozhodol súd podľa § 262
ods. 2 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP za použitia čl. 4 ods. 2 CSP tak, že v konaní o povinným
podanej sťažnosti úspešný oprávnený nemá nárok na ich náhradu. (výrok II. tohto rozhodnutia).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 CSP).
Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné (§
202 ods. 4 Exekučného poriadku).

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.