Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, November 25, 2024

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 10C/63/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5624202839
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 11. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Uličná

ECLI: ECLI:SK:OSLM:2024:5624202839.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš sudkyňou JUDr. Evou Uličnou v právnej veci žalobcu A. B. C. C., nar.

X. X. XXXX, trvale bytom D. B., E. F. B. XX/XX, zastúpeného Mgr. Ľubicou Dendisovou, advokátkou
so sídlom Martin, Holubyho 51/9, proti žalovanému Slovenská republika, v mene ktorej koná Slovenský
pozemkový fond, so sídlom Bratislava, Búdková 36, IČO: 17 335 345, v spore o zrušenie a vyporiadanie
podielového spoluvlastníctva, takto

r o z h o d o l :

Podielové spoluvlastníctvo žalobcu a žalovaného ku pozemku zapísanému ako parcela číslo KN-E
158/302, druh pozemku orná pôda, o výmere 159 m2, nachádzajúcemu sa v katastrálnom území
C., zapísanému v katastri nehnuteľností Okresného úradu Liptovský Mikuláš, katastrálny odbor, na liste

vlastníctva číslo XXXX, sa zrušuje.

Pozemok zapísaný ako parcela číslo KN-E 158/302, druh pozemku orná pôda, o výmere 159 m2,
nachádzajúci sa v katastrálnom území C., zapísaný v katastri nehnuteľností Okresného úradu Liptovský
Mikuláš,katastrálnyodbor,nalistevlastníctvačísloXXXX,saprikazujedo výlučnéhovlastníctvažalobcu
A. B. C., C., nar. X. X. XXXX, trvale bytom D. B., F. B. XX/XX.

Žalobca je povinný zaplatiť žalovanému náhradu za jeho spoluvlastnícky podiel vo výške 381,60
eura, v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku, na účet Slovenského pozemkového fondu, so sídlom
Bratislava, Búdková 36.

Žalobcovi sa priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou, doručenou Okresnému súdu Liptovský Mikuláš dňa 11. 7. 2024, sa žalobca domáhal
voči žalovanému zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k pozemku nachádzajúcim sa
v katastrálnom území C., zapísanému v katastri nehnuteľností Okresného úradu Liptovský Mikuláš,

katastrálny odbor, na liste vlastníctva číslo XXXX ako parcela číslo KN-E 158/302, druh pozemku
orná pôda, o výmere 159 m2, tak, že sa prikazuje do jeho výlučného vlastníctva, za súčasného
uloženia povinnosti zaplatiť žalovanému náhradu za jeho spoluvlastnícky podiel vo výške 228 eur.
V žalobe uviedol, že vlastníctvo k spoluvlastníckemu podielu nadobudol kúpnou zmluvou. Pozemok
obhospodaruje ako poľnohospodársky celok – včelnicu, avšak skutočnosť, že pozemok je v podielovom
spoluvlastníctve, mu bráni plnohodnotne ho užívať. Jeho podiel na pozemku predstavuje 4/5-iny.
Pozemok sa podľa územného plánu Obce Podtureň nachádza v zastavanom území obce. Pozemok

nie je možné deliť, nakoľko vytvára jeden funkčný celok a jeho rozdelením by došlo k zmareniu účelu
využitia. Cena pozemku bola určená znaleckým posudkom A. G. C., číslo 53/2024, na 7,17 eura/m2.2. Žalovaný vo vyjadrení ku podanej žalobe, doručenom súdu dňa 31. 7. 2024 prostredníctvom jej
zákonného zástupcu Slovenského pozemkového fondu, so zrušením podielového spoluvlastníctva
k pozemku súhlasil. Taktiež súhlasil s navrhnutým spôsobom vyporiadania podielového spoluvlastníctva

prikázaním pozemku do výlučného vlastníctva žalobcu, poukazujúc aj na zákonné ustanovenie § 23 ods.
1 zákona číslo 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení
neskorších predpisov. Na preukázanie hodnoty spoluvlastníckeho podielu navrhol vykonať dokazovanie
kúpnou zmluvou, ktorou nadobudol žalobca spoluvlastnícky podiel na predmetnom pozemku. Nesúhlasil
s priznaním náhrady trov konania žalobcovi a navrhol aplikovať zákonné ustanovenie § 257 Civilného

sporového poriadku.

3. Žalobca nevyužil svoje procesné právo v zmysle zákonného ustanovenia § 167 ods.
3 Civilného sporového poriadku a ku podanému vyjadreniu žalovaného sa nevyjadril, hoci bol na to
vyzvaný uznesením zo dňa 7. 8. 2024.

4. V súlade so zákonným ustanovením § 180 Civilného sporového poriadku súd rozhodol, že vykoná
pojednávanie v neprítomnosti žalobcu, ktorému bolo predvolanie na pojednávanie riadne a včas
doručené, a ktorý svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnil prostredníctvom svojej advokátky a
s vykonaním pojednávania v neprítomnosti súhlasil.

5.Advokátžalobcunapojednávanínapodanejžalobetrval.Uviedol,žepozemoktvoríprístupkuvčelnici,
preto iný spôsob vyporiadania nie je možný. Po oboznámení sa s obsahom kúpnej zmluvy, ktorou
žalobca nadobudol spoluvlastnícky podiel na pozemku, súhlasil s výškou primeranej náhrady 12 eur/m2.
Trval aj na priznaní nároku na náhradu trov konania žalobcovi, keďže žalovaný je spôsobilým subjektom,
u ktorého nárok na náhradu trov konania prichádza do úvahy.

6. Poverený zamestnanec zákonného zástupcu žalovaného na pojednávaní zotrval na písomnom
vyjadrení ku žalobe. Po oboznámení sa s obsahom kúpnej zmluvy, ktorou žalobca nadobudol
spoluvlastnícky podiel na pozemku, navrhol určiť výšku primeranej náhrady v sume 12 eur/m2.

7. Z listinných dôkazov, ktoré sú súčasťou súdneho spisu, mal súd preukázaný nasledovný skutkový

stav:

8. Žalobca a žalovaný sú podielovými spoluvlastníkmi pozemku nachádzajúceho sa v katastrálnom
území C., zapísaného v katastri nehnuteľností Okresného úradu Liptovský Mikuláš, katastrálny odbor,
na liste vlastníctva číslo XXXX ako parcela číslo KN-E 158/302, druh pozemku orná pôda, o výmere

159 m2, a to žalobca v spoluvlastníckom podiele 4/5-iny a žalovaný v spoluvlastníckom podiele 1/5-
ina. Ku žalovanému je zapísaná správa v prospech Slovenského pozemkového fondu. Pozemok je
umiestnený v zastavanom území obce.

9. Znaleckým posudkom A. G. C. číslo 53/2024 zo dňa 9. 7. 2024, bola určená všeobecná hodnota

pozemku, ktorý je predmetom sporu, na 7,17 eura/m2. Pozemok bol ocenený ku dňu 7. 7. 2024.
Podľa znaleckého posudku, sa pozemok nachádza na okraji zastavaného územia Obce Podtureň,
za poľnohospodárskym družstvom. V blízkosti je možnosť napojenia na verejný vodovod, elektriku.
Pozemok je podľa schváleného územného plánu Obce Podtureň určený na poľnohospodárske využitie –
živočíšnu výrobu. V čase obhliadky bol nevyužívaný. Vzhľadom na svoju výmeru a tvar nie je samostatne

užívaniaschopný.

10. Z obsahu pripojeného spisu Okresného úradu Liptovský Mikuláš, katastrálny odbor, sp. zn. V
2311/2024, mal súd preukázané, že H. I. ako predávajúci a žalobca ako kupujúci uzatvorili dňa 3. 6. 2024
kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bol predaj spoluvlastníckeho podielu vo veľkosti 4/5-iny k pozemkom

nachádzajúcim sa v katastrálnom území C., zapísaným ako parcela číslo KN-E 158/301 a parcela číslo
KN-E 158/302. V článku III. bola dojednaná kúpna cena vo výške 10387 eur, čo po prepočte podľa
veľkosti prevádzaného spoluvlastníckeho podielu činí 24 eur/m2.

11. Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná

vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné
využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému
alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilnésprávanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov
nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.

12. V súlade s citovaným zákonným ustanovením súd podanej žalobe žalobcu, v spojení s návrhom
uvedeným na pojednávaní vo vzťahu k výške náhrady za spoluvlastnícky podiel, v celom rozsahu
vyhovel, nakoľko mal preukázanú jej dôvodnosť. Žalobca sa podanou žalobou domáhal zrušenia
a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k pozemku, nachádzajúcemu sa v katastrálnom území
C., zapísanému ako parcela číslo KN-E 158/302. Medzi stranami sporu nebola sporná existencia

spoluvlastníckeho vzťahu k uvedenému pozemku, veľkosť spoluvlastníckych podielov jednotlivých
podielových spoluvlastníkov, dôvodnosť návrhu na zrušenie podielového spoluvlastníctva (keďže
kuzavretiudohodyozrušeníavyporiadanípodielovéhospoluvlastníctvamedzistranamisporunedošlo),
ani žalobcom navrhovaný spôsob vyporiadania (prikázaním pozemku do jeho výlučného vlastníctva).
Hoci pozemok bolo možné technicky rozdeliť (čo je na základe geometrického plánu v zásade možné
pri každom pozemku), súd mal preukázané, že rozdelením pozemku podľa veľkosti spoluvlastníckych

podielov by vznikli pozemky reálne hospodársky nevyužiteľné, vzhľadom na ich malú výmeru (výmera
pozemku, ktorý by pripadol žalovanému, by predstavovala 31,8 m2). Z uvedeného dôvodu preto bolo
potrebné pozemok považovať za reálne nedeliteľný. Reálna nedeliteľnosť pozemku nebola medzi
stranami sporná. Len okrajom súd uvádza, že aplikácia zákonného ustanovenia § 23 ods. 1 zákona číslo
180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších

predpisov, na ktoré poukazoval žalovaný vo vyjadrení ku žalobe, v danej veci nebola možná, keďže
pozemok je umiestnený v zastavanom území obce.

13. Žalobca v podanej žalobe navrhol určiť výšku náhrady za spoluvlastnícky podiel žalovaného v súlade
so znaleckým posudkom A. G. C., číslo 53/2024, t. j. 7,17 eura/m2. Na pojednávaní, po vykonaní

listinného dôkazu – kúpnej zmluvy, ktorou žalobca nadobudol spoluvlastnícky podiel na pozemku a
v nadväznosti na návrh zákonného zástupcu žalovaného, súhlasil advokát žalobcu s výšku náhrady
v sume 12 eur/m2. Na základe uvedenej skutočnosti súd považoval výšku náhrady za spoluvlastnícky
podiel žalovaného v sume 12 eur/m2 za nespornú. Preto uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť žalovanému
náhradu za jeho spoluvlastnícky podiel vo výške 381,60 eura (výmera pozemku 159 m2/5 x 12 eur).

14. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci.

15. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj

bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

16. Keďže v spore bol v celom rozsahu úspešný žalobca, súd mu priznal voči žalovanému nárok
na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Súd nemal preukázané dôvody hodné osobitného zreteľa
pre aplikáciu zákonného ustanovenia § 257 Civilného sporového poriadku, ktorú navrhoval zákonný

zástupca žalovaného. Podľa uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. II. ÚS 113/2019:
„Aplikácia § 257 Civilného sporového poriadku pri rozhodovaní o náhrade trov konania prichádza do
úvahy v prípadoch, keď síce sú naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania podľa
zásady úspechu v konaní, príslušný súd však dôjde k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa,
pre ktoré náhradu trov celkom alebo sčasti neprizná. Musí ísť o celkom výnimočný prípad, ktorý musí

byť v rozhodnutí aj náležite odôvodnený. Výnimočnosť môže spočívať v okolnostiach danej veci, ako aj
v okolnostiach u strán sporu. Takéto rozhodnutie o nepriznaní náhrady trov konania sa nesmie javiť ako
neprimeraná tvrdosť voči subjektom konania a nesmie odporovať dobrým mravom.“ Zákonný zástupca
žalovaného vo vyjadrení ku žalobe uviedol ako dôvod hodný osobitného zreteľa pre nepriznanie
náhrady trov konania žalobcovi skutočnosť, že rozhodnutie vo veci je rozhodnutím v záujme všetkých

spoluvlastníkov, súd nie je viazaný žalobným návrhom a, vzhľadom na charakter sporu, žiadna zo strán
pri vyporiadaní podielového spoluvlastníctva nemá v konaní plný úspech, resp. má rovnaký úspech
v konaní, keďže jej pripadne buď podiel na veci alebo primeraná náhrada. Súd dôvodnosť uvedenej
argumentácie preukázanú nemal. Konanie o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva je
štandardným sporovým konaním, v ktorom pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania nie je

vylúčená aplikácia zákonného ustanovenia § 255 Civilného sporového poriadku, teda zásady úspechu
v spore. Preto, hoc aj konanie o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva je konaním,
v ktorom žalobu môže podať ktorýkoľvek z podielových spoluvlastníkov a aktívne vecne legitimovaným
sa stáva ten z podielových spoluvlastníkov, ktorý podá žalobu v časovom predstihu (tzv. iudiciumduplex), neznamená to, že by sa pri rozhodovaní o trovách konania nemala uplatniť zásada úspechu
vo veci. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva
sa mimosúdne nedohodli, preto žalobcovi zostávala za účelom vyporiadania spoluvlastníckeho vzťahu

len možnosť podania žaloby na súde. Žalovaný možnosť mimosúdneho, resp. zmierneho vyriešenia
veci vylúčil aj na pojednávaní. Žalobca bol v spore v celom rozsahu úspešný, keďže súd vyhovel jeho
návrhunazrušeniepodielovéhospoluvlastníctva,rovnakoajnávrhuvovzťahuknavrhovanémuspôsobu
vyporiadania. Pokiaľ aj výška náhrady za spoluvlastnícky podiel žalovaného bola určená vo vyššej sume
ako navrhoval žalobca v žalobe, došlo k tomu na základe konsenzu strán sporu. Žalobca však v žalobe

navrhoval určiť výšku náhrady v súlade so znaleckým posudkom, pričom žalovaný správnosť záverov
znaleckého posudku nerozporoval. K ustáleniu vyššej sumy náhrady medzi stranami sporu došlo až
na základe dokazovania, vykonaného na pojednávaní. Pokiaľ ide o osobu žalovaného, súd poukazuje
na skutočnosť, že na strane žalovaného vystupuje Slovenská republika, t. j. štát, ktorý má v civilnom
sporovom konaní postavenie právnickej osoby a rovnaké procesné práva a povinnosti ako strana sporu,
ktorou je fyzická, resp. právnická osoba. Preto súd nemal preukázanú dôvodnosť nepriznania náhrady

trovkonaniažalobcovivočižalovanému,ktorábybolaodôvodnenáokolnosťamispočívajúcimivsubjekte
žalovaného. V súlade so zákonným ustanovením § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku, o výške
náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie
končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na Okresnom súde
Liptovský Mikuláš, v dvoch vyhotoveniach.

Podľa § 359 Civilného sporového poriadku, odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo
rozhodnutie vydané.

Podľa § 363 Civilného sporového poriadku, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania
(ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka
konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 Civilného sporového poriadku, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku, odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno
odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo
veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno
meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 Civilného sporového poriadku, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej
obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy,

ak:a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti

v znení neskorších predpisov.