Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, January 28, 2025

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 9Co/87/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5823231161
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 01. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Šulek

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2025:5823231161.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Šuleka

a členov senátu JUDr. Jany Kotrčovej a JUDr. Jany Vargovej, v spore žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX,
bytom C. XXXX, zastúpeného AK JUDr. Repáň a partneri, s.r.o., so sídlom v Martine, M. R. Štefánika
25, IČO: 50 711 776, proti žalovanému: D. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom E., F. G. XXX/XX, zastúpenému
JUDr. Tomáš Dopita | ADVOKÁT, s.r.o., so sídlom v Bratislave - mestská časť Staré Mesto, Vazovova
6838/9B, IČO: 53 998 791, v spore o určenie neplatnosti odstúpenia od kúpnej zmluvy, o odvolaní
žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Námestovo č.k. 15C/7/2023-102 zo dňa 5. februára 2024,
takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému právo na náhradu dôvodne vynaložených trov
odvolacieho konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. určil, že odstúpenie žalovaného z 19.12.2022
od kúpnej zmluvy datovanej 08.02.2017, ku ktorej bol povolený vklad pod č. V-425/2017 dňa 17.03.2017,
ktorej predmetom sú nehnuteľnosti nachádzajúce sa v k. ú. D., zapísané na LV č. XXXX, ako parcely KN-
C č. 11377/2 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 184 m2, č. 11377/3 - záhrada o výmere 494 m2,
č. 11377/4 - ostatná plocha o výmere 124 m2 a stavba, sklad, ktorá je postavená na parc. č. 11377/3, je

neplatné. Výrokom II. žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

1.1
Súd prvej inštancie sa prioritne zaoberal otázkou procesnej prípustnosti podanej žaloby, ktorá podľa
znenia jej žalobného petitu má charakter žaloby o určenie neplatnosti právneho úkonu ako právnej
skutočnosti - konkrétne odstúpenia od KZ učineného žalovaným podaním z 19.12.2022, ktoré nesporne
bolo doručené žalobcovi niekedy predo dňom 26.01.2023, kedy žalobca naň reagoval svojím vyjadrením

daným prostredníctvom jeho terajšieho zástupcu. Rozhodujúcim dôvodom, pre ktorý súd prvej inštancie
považoval takúto žalobu za procesne prípustnú, bol ten, že práve na podanie takejto žaloby bol
žalobca vyzvaný podaním katastrálneho orgánu zo dňa 11.05.2023 označeným ako „VEC: Výzva k
odstúpeniu od kúpnej zmluvy zo dňa 08.02.2017“, a to konkrétne z dôvodu, že žalobca nesúhlasil s
odstúpením od KZ, oznámeným uvedenému orgánu dňa 20.12.2022 podaním žalovaného označeným
ako „Oznámenie o odstúpení od kúpnej zmluvy a žiadosť o obnovu zápisu vlastníckeho práva (zn.
V-425/2017)“, aby v lehote 60 dní od doručenia výzvy podal na príslušný súd žalobu, keďže podľa

R 81/2014 pokiaľ vznikne spor o platnosť odstúpenia od zmluvy, jedná sa o občianskoprávny spor,
ktorý je oprávnený rozhodnúť jedine súd. Súčasne bol žalobca upozornený, že ak tak v stanovenej
lehote neurobí, bude to vyhodnotené ako „akceptácia“ platnosti odstúpenia a daný orgán vykoná
príslušný zápis v katastri k predmetným nehnuteľnostiam. Súd prvej inštancie sa nestotožnil s postupomkatastrálneho orgánu (ten vyzval na riešenie spornej otázky zmluvnú stranu spochybňujúcu platnosť
odstúpenia ako jednostranného právneho úkonu realizovaného druhou zmluvnou stranou KZ, t. j.
nie toho, kto mal realizovať medzi zmluvnými stranami „sporný úkon“ a ktorý súčasne má mať z

tohto úkonu „prospech“ (chce docieliť zmenu evidovania vlastníckych vzťahov k predmetu KZ na stav
existujúci pred jej uzatvorením a zavkladovaním), keď podľa názoru súdu vyzvaný na jej podanie mal
byť naopak ten subjekt, ktorý medzi zmluvnými stranami sporný úkon zrealizoval a na základe neho
chce docieliť zmenu zápisu v katastri) je zrejmé, že žalobca, ak sa chcel vyhnúť dôsledkom plynúcim z
jeho prípadnej nečinnosti, na ktoré bol výslovne upozornený, musel postupovať spôsobom, na aký bol

správnym orgánom odkázaný, ak chcel zabrániť zmene v evidencii vlastníckych vzťahov k predmetným
nehnuteľnostiam na stav, ktorý existoval (na základe vtedajšieho súhlasného prejavu oboch zmluvných
strán) pred odvkladovaním KZ. Súd prvej inštancie uviedol, že vychádzajúc zo skutkového vymedzenia
uplatneného nároku - základu nároku ako súčasti procesného nároku uplatneného v spore, tvoreného
právne významnými skutočnosťami, na ktorých stojí žaloba, bolo by možné preformulovať žalobný petit
ako druhú súčasť procesného nároku, aby striktne zodpovedal požiadavkám vyplývajúcim z § 137

písm. c) CSP, napr. na určenie, že právo žalovaného na odstúpenie realizované úkonom žalovaného z
19.12.2022 nie je dané. Takéto určenie vychádzajúce z identického základu by však pre následný postup
katastrálneho orgánu nemohlo vyvolať nič viac a ani menej, než aj žaloba, akú podal v danom prípade
žalobca a súd preto nevidel dôvod, aby sám preformulovával žalobný petit tak, aby jeho znenie striktne
zodpovedalo ust. § 137 písm. c) CSP. Ďalej konštatoval, že na takomto požadovanom určení, ktoré

je spôsobilé docieliť žalobcom predpokladané dôsledky (aby zo strany katastrálneho orgánu vplyvom
odstúpenia žalovaného od KZ nedošlo k zmene zápisu ohľadne predmetných nehnuteľností na stav
existujúci pred vkladom KZ) má žalobca naliehavý právny záujem. Stotožnil sa s argumentáciou žalobcu
strany uvádzanou pod bodom 2.9 (napadnutého rozsudku) prakticky kopírujúcou dôvody rozsudku
tunajšieho súdu vo veci sp. zn. 5C/36/2021 (bod 23. odôvodnenia).

1.2
Súd prvej inštancie uviedol, že dôvodom odstúpenia žalovaného od KZ malo byť nezaplatenie kúpnej
ceny žalobcom ako kupujúcim žalovanému ako predávajúcemu vo výške a spôsobom vyplývajúcim z
článku IV. bod 1 KZ. Podľa uvedeného článku KZ dohodnutá kúpna cena za predaj predmetu kúpy

predstavuje sumu vo výške 45.000,- eur, ktorá bude zaplatená predávajúcim bezhotovostným prevodom
pri podpise kúpnej zmluvy jednorazovo v plnej výške. KZ bola uzatvorená 08.02.2017. Keďže právo
odstúpiťodKZbolozmluvnedohodnutéo.i.ajpreprípadnezaplateniakúpnejcenykupujúcimakojednej
a súčasne najzásadnejšej povinnosti kupujúceho vyplývajúcej z KZ, nebol v danom prípade potrebný
postup podľa § 517 ods. 1 OZ (aby mu veriteľ poskytol dodatočnú primeranú lehotu na zaplatenie kúpnej

ceny). Súd prvej inštancie konštatoval, že v prípade nezaplatenia kúpnej ceny v lehote splatnosti má
kupujúci možnosť buď domáhať sa jej zaplatenia, alebo v danom prípade mal možnosť odstúpiť od
kúpnej zmluvy, ktorá možnosť bola v KZ výslovne dohodnutá v jej článku V. bod 10., kde takéto právo
bolo dohodnuté ako pre prípad nepravdivosti niektorého z vyhlásení daného niektorou zo zmluvných
strán v KZ, tak aj pre prípad, ak niektorá zmluvná strana poruší niektorú z povinností uvedených v KZ.

1.3
Súd prvej inštancie sa primárne zaoberal s dôvodnosťou vznesenej námietky premlčania. Námietku
premlčania opakovane vzniesol žalobca, a to ako vo vzťahu k právu žalovaného odstúpiť od KZ a
tiež aj k právu žalovaného zaplatiť kúpnu cenu. Hoci obe práva spolu súvisia, ako majetkové práva
podliehajú premlčaniu (§ 100 OZ) a tiež majú nielen rovnakú dĺžku, ale aj samotný beh premlčacej

doby, ktorá je s poukazom na § 101 OZ trojročná (všeobecná premlčacia doba) plynúca odo dňa,
keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Konštatoval, že s ohľadom na predmet sporu sa musel
zaoberať premlčaním práva žalovaného na odstúpenie od kúpnej zmluvy, uplatneného len (výlučne)
z dôvodu nezaplatenia kúpnej ceny. S ohľadom dojednaný spôsob zaplatenia kúpnej ceny v čl. IV.
bod 1 KZ (zaplatenie bezhotovostným spôsobom pri podpise KZ), splatnosť kúpnej ceny nastala dňom

15.02.2017, kedy KZ datovanú 08.02.2017 podpísal žalovaný ako predávajúci a jeho podpis bol úradne
overený. Dňom 16.02.2017 potom začala plynúť premlčacia doba, ktorá uplynula dňom 17.02.2020 (s
poukazom na ust. § 122 ods. 2 a 3 OZ). Žalovaný odstúpenie od KZ realizoval až listom z 19.12.2022,
ktorý bol doručený žalobcovi ako jeho adresátovi po uvedenom dátume nesporne niekedy v období od
vyhotovenia odstúpenia do 26.01.2023, kedy na dané odstúpenie reagoval žalobca prostredníctvom

svojho zástupcu. K odstúpeniu teda došlo po viac ako 5 rokoch a 10 mesiacoch odo dňa, kedy toto
právo mohol žalovaný prvýkrát využiť. Súd prvej inštancie konštatoval, že úkonom žalovaného zo dňa
19.12.2022 realizované právo odstúpiť od KZ je premlčané. Z uvedeného dôvodu potom súd nemal
dôvod skúmať danosť uvádzaného dôvodu odstúpenia, keďže právo žalovaného či už odstúpiť od KZ arovnako aj jeho právo na zaplatenie kúpnej ceny, ktorej nezaplatenie malo byť dôvodom odstúpenia od
KZ, bolo v čase jeho realizácie premlčané a žalobca námietku premlčania účinne a dôvodne vzniesol.

1.4
Uviedol, že otázka zaplatenia kúpnej ceny žalobcom žalovanému podľa KZ bola medzi stranami sporná
(žalobca tvrdil, že k jej zaplateniu došlo ním uvádzaným spôsobom (uvádzaným pod bodom 2.8.1.)
a žalovaný naopak popieral jej zaplatenie žalobcom tvrdiac, že k jej platbe malo dôjsť zo strany H. I.
(spôsobom vyplývajúcim z bodu 3.2.). Nesporným bolo akurát to, čo ani žalobca nerozporoval, že k jej

úhrade nedošlo zmluvne predpokladaným bezhotovostným spôsobom. Z konania predchádzajúcemu
tomuto konaniu, ktoré bolo vedené na tamojšom súde pod sp. zn. 5C/36/2021, vyplýva, že v ňom sa
H. I. ako žalobca domáhal voči terajšiemu žalobcovi ako žalovanému určenia neplatnosti odstúpenia od
kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi nimi 25.07.2018, týkajúcich sa identických nehnuteľností, ku ktorému
došlo úkonom terajšieho žalobcu zo dňa 05.01.2021. V danej žalobe, namietajúc platnosť (dôvodnosť)
odstúpenia z dôvodu nezaplatenia kúpnej ceny, H. I., pokiaľ ide o zaplatenie kúpnej ceny, len všeobecne

tvrdil, že kúpnu cenu uhradil v celosti a žalovaný disponuje finančnými prostriedkami vo výške kúpnej
ceny a len z dôvodu, že sa v čase podania žaloby nachádzal vo väzbe nemôže zabezpečiť potvrdenie o
úhrade. Namietal aj to, že žalovaný ho nikdy nevyzval na plnenie s určením dodatočnej primeranej doby
na jej zaplatenie. Z vykonaných dôkazov v uvedenom konaní vyplynulo, že terajší žalobca obdržal na
základe bezhotovostnej platby zúčtovanej 08.02.2021 (s vymedzeným účelom platby „opätovná platba

kúp. zml. 25.07.2018“) z účtu H. I. na svoj účet sumu 45.000,- eur, v súvislosti s čím terajší žalobca
rozporoval poznámku o „opätovnom“ zaplatení kúpnej ceny ako účelovú a neopodstatnene uvádzanú,
lebo kupujúci mu kúpnu cenu nikdy dvakrát neuhradil. Z rozsudku prvostupňového súdu v uvedenom
konaní (z 08.03.2022 č. k. 5C/36/2021) vyplýva, že v súvislosti s platením kúpnej ceny podľa kúpnej
zmluvy z 25.07.2018 mal súd preukázanú jedine (výlučne) platbu bankovým prevodom z 08.02.2021,

učinenú až v čase, kedy odstúpenie od kúpnej zmluvy vykonané listom terajšieho žalobcu (žalovaného
vo veci 5C/36/2021) z 05.01.2021 nadobudlo účinky, či už dňa 12.01.2021 alebo 18.01.2021. Iný spôsob
zaplateniakúpnejcenysúdvuvedenomkonanípreukázanýnemal,ahocisúdpoukazovalajnavzmluve
dojednaný spôsob zaplatenia kúpnej ceny, súčasne konštatoval, že nebolo preukázané, že zaplatenie
kúpnej ceny bolo viazané na prevod inej nehnuteľnosti alebo súviselo s prevodom a zaplatením kúpnej

ceny inej nehnuteľnosti (koniec bodu 5. odôvodnenia rozsudku). Taký iný spôsob zaplatenia kúpnej ceny
pritom mal vyplývať z čestného prehlásenia terajšieho žalovaného z 24.01.2022 (založenom v spise
5C/36/2021 - č. l. 62) a nebol ani žalobcom v uvedenom konaní (H. I.) pôvodne v žalobe tvrdený. Súd
prvej inštancie poukázal aj na skutočnosti uvádzané pod bodom 15. odôvodnenia rozsudku Krajského
súdu v Žiline z 09.11.2022 č. k. 7Co/139/2022-127, ktorým bol potvrdený prvostupňový rozsudok v

uvedenej veci. Pravdivosti tvrdenia žalovaného o spôsobe, akým malo dôjsť k zaplateniu kúpnej
ceny žalobcu podľa KZ, nenasvedčuje ani postup H. I., ktorý počas prebiehajúceho konania vo veci
5C/36/2021 platil kúpnu cenu podľa kúpnej zmluvy z 25.07.2018 preukázateľne (až) dňa 08.02.2021,
kedy ju uhradil bezhotovostným spôsobom, keď súčasne v žalobe (podanej na súd 28.06.2021) tvrdil,
že ju uhradil (avšak neuvádzajúc kedy a akým konkrétnym spôsobom sa tak malo stať) a jej úhrada

bola preukázaná v rámci konania 5C/36/2021 práve a len bezhotovostnou platbou z účtu H. I. na účet
terajšieho žalobcu dňa 08.02.2021 (realizovanom až po účinnom odstúpení žalobcu od kúpnej zmluvy
podaním z 05.01.2021), pričom ani v žalobe netvrdil, že by ju mal uhrádzať opakovane (ako to vyplýva
z poznámky v detaile jeho platby „opätovná platba kúp. zml. 25.07.2018“. Ak by malo dôjsť k jej úhrade
aj (nevedno kedy) niekedy predtým, nie je zrejmé, prečo ju uhrádzal opätovne a nesústredil sa v rámci

dokazovania na preukazovanie práve tej „prvotnej“ platby kúpnej ceny a súčasne, prečo už v žalobe
nepoukazoval na konkrétne súvislosti jej úhrady (kedy a akým spôsobom ju mal uhradiť). Uvedené súd
prvej inštancie uvádzal len na okraj z toho dôvodu, že „zvláštny“ postup H. I. v rámci konania 5C/36/2021
opísaný vyššie týkajúci sa otázky platenia kúpnej ceny podľa kúpnej zmluvy z 25.07.2018, nenasvedčuje
pravdivosti verzie žalovaného vyplývajúceho prvýkrát z jeho čestného prehlásenia z 24.01.2022 danom

v uvedenej veci a tvrdenom aj v tejto veci, kým a akým spôsobom mala byť platená kúpna cena podľa
KZ, tak aj podľa kúpnej zmluvy z 25.07.2018.

1.5
Súd prvej inštancie nevykonal návrhy na dokazovanie výsluchmi svedkov, ktorých navrhol zástupca

žalovaného až podaním z 29.01.2024 krátko pred určeným termínom pojednávania, a to nielen pre
oneskorenosť takýchto návrhov (nie je zrejmé, že by podaniu takého návrhu už skôr, a to už vo vyjadrení
k žalobe, mali brániť nejaké vážnejšie dôvody), ale aj z dôvodu nepotrebnosti vykonávania takýchto
dôkazov s ohľadom na dôvodne vznesenú námietku premlčania. Cez prizmu tvrdenia, že vznesenienámietky premlčania má byť podľa žalovaného v rozpore s dobrými mravmi sa žalovaný v podstate
snažil, aby súd vykonal dokazovanie dôkazmi (označenými oneskorene tak, aby nebolo prakticky možné
ich prípadné vykonanie na pojednávaní 05.02.2024) v rozsahu, aký by snáď mal opodstatnenie v

prípade, ak by právo žalovaného odstúpiť od KZ nebolo premlčané. Súd prvej inštancie vo všeobecne
uvádzaných dôvodoch, ktoré produkovala žalovaná strana (tvrdiaca hlavne to, že žalobca chce, aby
mu zostali predmetné nehnuteľnosti, hoci za ne nemal zaplatiť) neidentifikoval nič také, prečo by mal
považovať vznesenie námietky premlčania za výkon práv v rozpore s dobrými mravmi. S poukazom
na vyššie uvedené žalobe vyhovel, keďže právo žalovaného odstúpiť od KZ z dôvodu nezaplatenia

kúpnej ceny v čase, kedy žalovaný toto právo realizoval podaním z 19.12.2022, bolo viac ako 2 roky
a 10 mesiacov premlčané (už v čase vyhotovenia tohto úkonu a o to viac v čase, kedy bolo doručené
žalobcovi ako predpokladu možného nadobudnutia účinkov odstúpenia), keď v danej súvislosti žalobca
dôvodne vzniesol námietku premlčania, prečo takéto oneskorené realizované odstúpenie nemohlo v
žiadnomprípadevyvolaťúčinkynímzamýšľané.Otrováchrozhodoltak,žeichnáhradupriznalžalobcovi
voči žalovanému.

2.
Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal včas odvolanie žalovaný, ktorý sa domáhal, aby odvolací
súd napadnutý rozsudok zrušil a žalobu ako nedôvodnú zamietol. Odvolanie odôvodnil podľa § 365
ods. 1 písm. b), d), f) a h) zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej aj len

„CSP“), a teda súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, konanie má inú vadu,
ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci súd prvej inštancie dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci.

2.1
Žalovaný namietal, že žalobca nepreukázal, že by za nehnuteľnosti zaplatil. Žalobca celkom zjavne mal
zneužiťprávo,zákonnéustanoveniaspôsobom,abysastalvlastníkomnehnuteľnostiajnapriekodlišným
dohodámsjednotlivýmistranami,žalovanýmanáslednýmvlastníkom,H.I.,prípadnevyužilnačasovanie
účelových krokov spôsobom, aby obídením zákona nadobudol vlastníctvo k nehnuteľnostiam na

podklade ním vykreovaných konštrukcií. Skutočnosť, že sa konajúci súd nezaoberal rozporom s dobrými
mravmi na strane je podľa žalobcu nepochopiteľná. Žalovaný mal za to, že došlo k formalizmu zo strany
súdu prvej inštancie, čím došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

2.2

Žalovaný mal za to, že súd prvej inštancie žiadne dokazovanie nevykonal, žiadne z návrhov žalobcu
ani žalovaného neakceptoval, nič čo žalovaný predložil alebo tvrdil nevzal do úvahy. Poukázal na
nesprávne zvolenú formu uplatnenia práva žalobcom. Žalobca nepreukázal naliehavý právny záujem,
zároveň nevyvrátil dôvod odstúpenia od zmluvy zo strany žalovaného. Prvoinštančný súd v dôsledku
nesprávnehoprávnehoposúdeniaotázkynaliehavéhoprávnehozáujmužalobcomnapodanejurčovacej

žalobe nevykonal potrebné dokazovanie. Žalovaný mal za to, že súd prvej inštancie nesprávnym
účelovým a svojvoľným výkladom zmluvných dojednaní žalobcu a žalovaného, nesprávnym účelovým
a svojvoľným výkladom zákonných ustanovení a rozhodovacej praxe, nesprávnym vyhodnotením
predložených dôkazov v rozpore s § 191 ods. 1 a ods. 2 CSP, dospel k nesprávnym skutkovým
zisteniam ako aj k nesprávnym právnym záverom a bez bližšieho odôvodnenia úvah, akými sa riadil,

si tento osvojil názor, že žalobca má spravodlivo nárok, aj napriek účelovému konaniu na vlastnícke
právo k dotknutým Nehnuteľnostiam. Uvedené predstavuje flagrantný prípad celkom zjavného zneužitia
práva, ktoré za normálnych okolností nemôže požívať právnu ochranu, avšak súd prvej inštancie
absolútne nereflektoval na akékoľvek námietky, argumentáciu, poukazovanie na rozhodné skutočnosti
a návrhy na dokazovanie zo strany žalovaného. Namietal, že súd prvej inštancie sa vôbec nezaoberal

a pri vyhodnocovaní dôkazov vôbec neprihliadal na tvrdenia a argumentáciu žalovaného v danom
konaní, neprihliadol na obsah spisového materiálu v konaní vedenom OS Námestovo pod sp. zn.
5C/36/2021, ďalšie návrhy žalobcu na dokazovanie, konanie žalobcu priečiace sa dobrým mravom,
zneužívajúc právo vo svoj neoprávnený prospech. Pri preberaní jednotlivých listín z konania postupoval
nanajvýš selektívne, neprihliadal na rozhodné dôkazy a ich skutočný obsah. Preberal len závery v

neprospech žalovaného, resp. spôsobom, aby si bez ďalšieho odôvodnil formu rozhodnutia. Vzhľadom
na vyššie uvedené skutočnosti mal za to, že súd prvej inštancie nevyhodnocoval všetky predložené
dôkazy a argumentácie žalovaného vo vzájomnej súvislosti a len jednostranne priznal relevanciu
dôkazom smerujúcim v prospech žalobcu, aj keď žiadne neprodukoval, nedošlo ani len k výsluchu nímnavrhovaných svedkov, vychádzajúce v zásade nepreukázaného skutkového stavu, v dôsledku čoho
dospel z (ne)vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam.
2.3

Žalovaný namietal, že súd prvej inštancie svojvoľne zmenil petit žaloby, čím prekročil svoje právomoci,
keď v enunciáte rozhodnutia a v samotnom napadnutím rozhodnutím zmenil petit žalobcu v podobe
doplnenia o identifikáciu kúpnej zmluvy v časti „ku ktorej bol povolený vklad pod č. V-425/2017 dňa
17.03.2017. V prípade, ak žalobca nesprávne naformuloval žalobný petit, súd mal žalobu zamietnuť,
nie poskytnúť žalobcovi poradenstvo v podobe dotvorenia žalobného petitu tak, aby bolo rozhodnutie

súdu preskúmateľné.
2.4
Súd prvej inštancie v danej veci postupoval procesne nesprávne a nezákonne, keď aj napriek riadnemu
ospravedlneniu v dostatočnom predstihu a žiadosti žalovaného o odročenie pojednávania z dôvodu,
že sa tohto chce osobne zúčastniť a k veci sa vyjadriť, tomuto nevyhovel. Súd svoje nevyhovenie
žalovanému s odročením pojednávania odôvodňuje 2. týždňami na to, aby žalovaný v Nemecka

vyhľadal právnu pomoc, právnu vec na diaľku len veľmi stroho komunikoval so zvoleným právnym
zástupcom, obstaral si potvrdenie, že sa nachádza v Nemecku a vykonáva určitý druh činnosti, od
ktorého výkonu z objektívnych dôvodov nemôže upustiť, aby sa dostavil na pojednávanie s tým, aby
vopred mohol absolvovať poradu s právnym zástupcom. Samozrejme spracovanie uvedených výstupov
musel žalovaný v Nemecku zabezpečiť a poslať plnú moc poštou na Slovensko. Toto všetko predstavuje

úkony, ktoré súd vo svojom odôvodnení nereflektoval a nerešpektoval právo žalovaného zúčastniť sa
súdneho pojednávania, k veci sa vyjadriť a zároveň riadne využívať svoje procesné práva. Odôvodnenie
súdu je teda samoúčelné a nepravdivé, nakoľko bagatelizoval celkový postup, ktorý musel žalovaný
uskutočniť. Zároveň nič nebránilo tomu, aby bolo súdne pojednávanie odročené, čo i len o týždeň a
konalosariadnymazákonnýmpostupom.Malzato,že skutočnosťoznačenia dôkazovprostredníctvom

právneho zástupcu 6 dní pred konaním pojednávania nie je v rozpore so zákonom, nakoľko je to dobré
právo žalovaného.
2.5
Žalovaný nesúhlasil so závermi súdu prvej inštancie o úhrade kúpnej ceny uvedenými v bode 2.8.1
odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie. Žalovaný bol dobromyseľný v tom, že kúpna cena bola

uhradená, nakoľko túto prijal za prítomnosti žalobcu a ďalšieho, budúceho vlastníka, H. I.; avšak tunajší
súd si zmyslel, že nemusí rešpektovať dohodu strán uvedenú skutočnosť a rozhodol tak, že kúpna cena
zaplatená nebola. Uvedený postup je nanajvýš formalistický, a teda bol to práve tunajší súd, ktorý vyvolal
daný spor svojim rozhodnutím, ktoré podľa názoru žalovaného naďalej trpí vadou nezákonnosti. Toto
rozhodnutie založilo stav, kedy žalovaný zistil, že nemal prijať kúpnu cenu, a teda až týmto okamihom

mohla začať plynúť premlčacia doba. Žalovaný riadne uviedol dôvody, pre ktoré má za to, že konanie
žalobcu je v hrubom rozpore s dobrými mravmi, odôvodnil časové hľadisko jeho zlomyseľnej stratégie,
avšak súd ani len parciálne v tejto veci nevykonal dokazovanie, resp. sa nevenoval tejto časti obrany
žalovaného vo svojom rozhodnutí. Mal za to, že takýto postup súdu prvej inštancie spočívajúci v
účelovom vytrhnutí z kontextu a výkladom výlučne jednej vety zmluvy je v rozpore v rozpore s § 191

ods. 1 CSP a tento má za následok, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam v zmysle § 365 ods. 1 písm. f) CSP a v spojení s nesprávnou
interpretáciou prejavu vôle zmluvných strán v rozpore s hmotnoprávnymi ustanoveniami a v konečnom
dôsledku aj nesprávnou aplikáciou § 45 ods. 1 OZ, čo má za následok, že rozhodnutie súdu prvej
inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci v zmysle § 365 ods. 1 písm. h) CSP.

2.6
Záverom žalovaný namietal, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom, a tiež na základe
(ne)vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam ako aj, že súd prvej inštancie
zistený skutkový stav nesprávne právne posúdil, z ktorého dôvodu máme za to, že napadnutý rozsudok
súdu prvej inštancie, jeho právne závery, ako aj jemu predchádzajúce konanie a ním aplikované súdne

uváženie,ktorékrozhodnutiuviedlo,súzaťaženéviacerýmivadami,vdôsledkučohopovažujemetakéto
rozhodnutie za nesprávne, nepreskúmateľné.
3.
Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu žiadal rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny
potvrdiť. Žalobca mal za to, že prvostupňový súd vo veci rozhodol správne a zákonne. Podľa žalobcu

žalovaný v konaní neprodukoval tvrdenia a dôkazy, ktoré by mohli viesť k úspechu v spore. Žalobca
na priebehu stavebného konania ilustroval účelovosť tvrdení žalovaného, ktorý ich prispôsobuje svojim
momentálnym potrebám. Žalobca ďalej uviedol, že nikto nespochybnil podpísanie zmluvy, pričom
však neexistuje žiadna okolnosť, ktorá by mohla byť hodnotená ako konanie v rozpore s dobrýmimravmi, a teda nie najmä vznesená námietka premlčania, keď nekonanie žalovaného je podľa žalobcu
dôkazom zaplatenia. Podľa žalobcu výrazom zneužitia práva v neprospech toho účastníka, ktorý márne
uplynutie premlčacej doby nezavinil a voči, ktorému by nepriznanie jeho nároku súdom v dôsledku

uplynutia premlčacej doby bolo neprimerane tvrdým postihom v porovnaní s rozsahom a charakterom
uplatňovaného práva. Žalobca nesúhlasil s tým, že by súd prvej inštancie odňal žalovanému možnosť
konať pred súdom, keď neodročil pojednávanie, na ktoré bol žalovaný riadne a včas predvolaný.
4.
Žalovaný v písomnej replike k vyjadreniu žalobcu zotrval na skutočnostiach uvedených v odvolaní.

Nesúhlasil so skutočnosťami uvedenými žalobcom vo vyjadrení. Uviedol, že žalobca nesprávne v konaní
o odvolaní prednáša vlastnú skutkovú a právnu argumentáciu, predkladá nové dôkazné prostriedky,
ktoré nemajú byť ako riadne vykonané, nemožno ich v odvolacom konaní podrobiť kritickému rozboru,
pričom riadne dokazovanie aj v rozsahu požadovanom samotným žalobcom je nad rámec činnosti
odvolacieho súdu. K otázke vlastníctva stavby žalovaný uviedol, že ak by žalobca zákonom súladným
spôsobom nadobudol vlastníctvo k stavbe, jednoznačne by preukázal, aká „stavba“ bola predmetom

prevodu (pozn. neurčitosť spôsobuje neplatnosť) a zároveň riadne zaplatenie kúpnej ceny. Ani jedno
z uvedeného žalobca nepreukázal a preukázať nemá ako, nakoľko stavbu nenadobudol, nezhotovil,
nezhodnotil, ani za ňu nikdy nezaplatil. Záverom dal do pozornosti, že súd prvej inštancie svojvoľne
zmenil petit žaloby, čo označil za neprípustné, nakoľko rozhodol nad rámec žalobného návrhu.
5.

Žalobca sa k replike žalovaného písomne nevyjadril.

6.
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku)
(ďalej len „CSP"), po zistení, že odvolanie proti rozsudku bolo podané oprávneným subjektom (§ 359

CSP), t.j. žalovaným, v neprospech ktorého bolo rozhodnuté, keďže súd prvej inštancie žalobe vyhovel,
včas (§ 362 ods. 1 CSP) a proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (§
355 ods. 1 a 2 v spojení s § 357 písm. m/ CSP), preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v rozsahu
vyplývajúcom z ustanovenia § 379 CSP, viazaný odvolacími dôvodmi podľa ustanovenia § 380 CSP
a bez nariadenia pojednávania postupom podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario v spojení s § 219 ods. 3

CSP rozsudok súdu prvej inštancie podľa ustanovenia § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.

7.
Vo všeobecnosti odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že v zmysle ustanovenia § 380 CSP je
viazaný odvolacími dôvodmi (odsek 1) s výnimkou vád týkajúcich sa podmienok konania, na ktoré je

povinný prihliadať, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené (odsek 2). Z toho vyplýva, že na iné
pochybenia súdu prvej inštancie mimo tých, ktoré namietol odvolateľ v odvolacej lehote, ktoré by inak
mohli byť odvolacím dôvodom v zmysle ustanovenia § 365 CSP, prihliadať nemôže, aj keď by takéto
pochybenia zistil. Odvolací súd konštatuje, že nevzhliadol žiaden nedostatok naplnenia podmienok
konania.

8.
Odvolací súd preskúmaním napadnutého rozsudku, prislúchajúceho obsahu spisového materiálu a
vyhodnotením toho, čo uviedol v rámci odvolacieho konania odvolateľ – žalovaný, konštatuje, že súd
prvej inštancie vo veci samej v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti potrebné pre právne posúdenie
veci a po vykonaní dokazovania v potrebnom rozsahu dospel k správnym skutkovým a právnym

záverom. V tomto smere sa odvolací súd stotožnil s dôvodmi napadnutého rozhodnutia, ktoré v takomto
prípade nie je potrebné opakovať (ust. § 387 ods. 2 CSP). Z odôvodnenia napadnutého rozsudku
vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a
právnymi závermi na strane druhej. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia preto nemožno považovať
za rozporné s požiadavkou vyplývajúcou z práva na spravodlivý proces, keďže je z neho zreteľné, z

akého skutkového stavu súd prvej inštancie pri rozhodovaní vychádzal, o aké ustanovenia právnych
predpisov sa jeho rozhodnutie opieralo a ako boli tieto relevantné ustanovenia ním interpretované.
Pokiaľ ide o námietku nesprávneho právneho posúdenia vec, odvolací súd poznamenáva, že právnym
posúdenímječinnosťsúdu,priktorejzoskutkovýchzistenívyvodzujeprávnezáveryaaplikujekonkrétnu
právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii

práva na zistený skutkový stav. O omyl ide vtedy, keď na zistený skutkový stav súd neaplikoval príslušnú
právnu normu (úplne ju opomenul aplikovať), alebo aplikoval nesprávnu právnu normu, alebo obsah
správnejprávnejnormynesprávneinterpretoval,alebosprávnezvolenúasprávneinterpretovanúprávnu
normu nesprávne aplikoval. V prejednávanej veci má odvolací súd za to, že súd prvej inštancie nazistený skutkový stav správne aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka, tieto správne vyložil
v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou, a preto odvolací súd ani s prihliadnutím na odvolacie
argumenty nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov prvoinštančného súdu odchýliť a

nemôže dať za pravdu odvolateľovi, ktorý v odvolaní neuviedol také právne relevantné skutočnosti,
ktoré by boli spôsobilé privodiť zmenu napadnutého rozhodnutia. Odvolací súd pritom konštatuje, že
iba samotná nespokojnosť sporovej strany (v tomto prípade žalobcu) s právnym názorom vysloveným
súdom nezakladá odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b/ a h/ CSP, pretože z práva na spravodlivý
súdny proces pre procesnú stranu nevyplýva jej právo na to, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej

právnyminázormiapredstavami,preberalariadilsaňoupredkladanýmvýkladomvšeobecnezáväzných
právnych predpisov a rozhodol v súlade s jej vôľou a požiadavkami. Jeho súčasťou nie je ani právo
procesnej strany dožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (porovnaj
rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 252/04, I. ÚS 50/04, I. ÚS 97/97, II.
ÚS 3/97 a II. ÚS 251/03). Vzhľadom na uvedené odvolací súd dospel k záveru, že žalovaným uplatnený
odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b/ a h/ CSP nie je daný.

9.
K námietke nesprávne zisteného skutkového stavu odvolací súd poznamenáva, že vada predpokladaná
v § 365 ods. 1 písm. f/ CSP (súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam) je vadou skutkovou. Rozhodnutie trpí skutkovými vadami, ak bol nesprávne
vytvorenýjehoskutkovýzáklad(skutkovézistenia).Nesprávnosťskutkovýchzistenípritomtoodvolacom

dôvode je spôsobená nesprávnym postupom súdu prvej inštancie pri hodnotení výsledkov dokazovania,
keď buď súd zobral do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli, alebo prípadne neprihliadol na
skutočnosti, ktoré boli preukázané. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku jednoznačne vyplýva, že súd
vzal do úvahy iba skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, resp. vyšli počas konania
najavo a neopomenul žiadnu skutočnosť, ktorá z vykonaných dôkazov vyplynula, resp. vyšla počas

konania najavo, jeho skutkové zistenia nie sú založené na chybnom hodnotení dôkazov, v hodnotení
dôkazov nie je logický rozpor, a aj z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálne
vierohodnosti, výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá tomu, čo bolo zistené spôsobom vyplývajúcim z
§ 191 CSP. Odvolací súd vzhľadom na uvedené konštatuje, že v konaní pred súdom prvej inštancie bolo
v dostatočnom rozsahu vykonané dokazovanie nevyhnutné pre právne posúdenie predmetnej sporovej

veci a meritórne rozhodnutie súdu. Z uvedeného vychádzal aj odvolací súd v zmysle ust. § 383 CSP,
majúc za to, že odôvodnenie napadnutého rozhodnutia má všetky atribúty vyžadované ust. § 220 ods.
2 CSP a nemožno súdu prvej inštancie v tomto smere nič vyčítať. Odvolací súd v tejto súvislosti tiež
zdôrazňuje aj to, že súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom strany sporu
a procesný postoj strany sporu zásadne nemôže bez ďalšieho dokazovania implikovať povinnosť súdu

akceptovať návrhy, procesné úkony a obsah opravných prostriedkov a rozhodovať podľa nich. Žalobcom
uplatnený odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f/ CSP preto nie je daný. Konkrétne k odvolacím
námietkam žalovaného a na doplnenie a potvrdenie vecnej správnosti rozsudku súdu prvej inštancie
odvolací súd uvádza nasledovné:
10.

Námietku žalovaného o nesprávnom procesnom postupe súdu prvej inštancie spočívajúcej v tom, že
neodročil súdne pojednávanie napriek žiadosti právneho zástupcu žalovaného a riadnym dôvodom
(pracovné povinnosti v zahraničí) odvolací súd uvádza nasledovné. Súd prvej inštancie sa riadne
vysporiadal s otázkou odročenia pojednávania. Správne konštatoval, že žalovaný bol riadne predvolaný
dňa 15.01.2024, pričom žiadosť bola doručená súdu až 29.01.2024, t.j. 6 dní pred termínom. Správne

uviedol, že žiadosť nebola doručená súdu včas, pričom neboli preukázané ani dôvody, ktoré zostali
len v rovine nepreukázaných tvrdení. Žalovaný nepredložil žiadnu listinu (alebo iný dôkaz), ktorá(ý)
by preukazovala jeho pobyt v zahraničí. Odvolací súd konštatuje, že tvrdený pobyt v zahraničí a jeho
nevyhnutnosť nebola preukázaná ani v odvolacom konaní, a preto uvedená námietka žalovaného nie
je dôvodná. Nemôže obstáť holé tvrdenie žalovaného v takejto veci, zvlášť ak má právneho zástupcu

atentovie,akésúprocesnépovinnosti.Odvolacísúdkonštatuje,žesporovástranajepovinnápreukázať
svoje tvrdenia, čo sa však v danej žiadosti o odročenie a ani v odvolaní nestalo, a preto nemožno
uvažovať o porušení práv sporovej strany, z dôvodu nevyhovenia odročenia pojednávania. Odvolací
súd ďalej uvádza, že súd prvej inštancie nebagatelizoval tvrdenia (dôvody) ohľadne odročenia, ale
konštatoval, že neboli uplatnené včas a neboli preukázané.

11.
Pokiaľ žalovaný namietal, že súd prvej inštancie nekriticky prevzal argumentáciu žalobcu (bod VII.
odvolania)odvolacísúdkonštatuje,žesúdprvejinštancievbode2.8.1a2.8.3rozsudkulenuviedol,ktoré
skutočnosti sporová strana uviedla v rámci konania, čo neznamená, že uvedené prevzal do merita vecinapadnutého rozsudku, ako základnú okolnosť pre vyhovenie žaloby. Uvedená námietka je nedôvodná
a nemá oporu v napadnutom rozhodnutí. K námietke žalovaného, že súd prvej inštancie nesprávne
vyhodnotil okolnosť zaplatenie kúpnej ceny, odvolací súd konštatuje, že z napadnutého rozsudku je

zrejmé, že súd prvej inštancie okolnosť zaplatenia kúpnej ceny posúdil ako spornú a nedal za pravdu
žalobcovi, že túto uhradil.
12. Pokiaľ žalovaný namietal, že súd prvej inštancie nekriticky prevzal argumentáciu žalobcu
(bod VII. odvolania) odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie v bode 2.8.1 a 2.8.3 rozsudku
len uviedol, ktoré skutočnosti sporová strana uviedla v rámci konania, čo neznamená, že uvedené

prevzal do merita veci napadnutého rozsudku, ako základnú okolnosť pre vyhovenie žaloby. Uvedená
námietka je nedôvodná a nemá oporu v napadnutom rozhodnutí. K námietke žalovaného, že súd
prvej inštancie nesprávne vyhodnotil okolnosť zaplatenie kúpnej ceny, odvolací súd konštatuje, že
z napadnutého rozsudku je zrejmé, že súd prvej inštancie okolnosť zaplatenia kúpnej ceny posúdil ako
spornú a nedal za pravdu žalobcovi, že túto uhradil. Podstatné pre posúdenie veci neposúdil, či bola
zaplatená kúpna cena, ale či bola dôvodne uplatnená námietka premlčania. Námietka premlčania je

bežnou námietkou, ktorá sa používa v súdnych konaniach, a to aj pri premlčaní práva na odstúpenie
od kúpnej zmluvy. Samotná skutočnosť nezaplatenia kúpnej ceny nemôže byť dôvodom na posúdenie
námietky premlčania ako rozpornej s dobrými mravmi. Ak by sa pripustil takýto výklad, premlčanie by
v právnych vzťahoch stratilo právny význam. Ak súd prvej inštancie sa sústredil na posúdenie tejto
námietky, a teda či bola uplatnená dôvodne tak postupoval správne. Odvolací súd má za to, že súd

prvej inštancie správne vyhodnotil otázku, či je právo žalovaného na odstúpenie od kúpnej zmluvy
premlčané. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že právo na odstúpenie od
kúpnej zmluvy bolo v tomto prípade premlčané, nakoľko nebolo uplatnené včas, a teda v lehote do
16.02.2020. Odvolací súd k námietke žalovaného, že súd prvej inštancie sa nezaoberal jeho námietkou
o rozpore uplatnenej námietky premlčania s dobrými mravmi, konštatuje, že táto nie je dôvodná. Súd

prvej inštancie v ods. 18 odôvodnenia správne konštatoval, že vo všeobecných dôvodoch žalovaného
neidentifikoval nič také, čo by odôvodňovalo dôvodnosť posúdenia vznesenej námietky ako rozpornej
s dobrými mravmi. V tejto súvislosti správne postupoval, ak nevykonal navrhnuté dôkazy výsluchmi
svedkov, keď tieto boli uplatnené neskoro a nemali význam pre zmenu posúdenia veci, tak ako to
uzavrel súd prvej inštancie. Je dôležité si uvedomiť, že súd prvej inštancie pri posúdení možného

rozporu s dobrými mravmi vychádzal z celkového posúdenia podstatných skutočností, ktoré uviedol
v ods. 16. a 17. odôvodnenia. Podľa názoru odvolacieho súdu správne vyhodnotil skutočnosti uvedené
v konaní pod sp. zn. 5C/36/2021, a to že z rozsudku prvostupňového súdu v uvedenom konaní (z
08.03.2022 č. k. 5C/36/2021) vyplýva, že v súvislosti s platením kúpnej ceny podľa kúpnej zmluvy z
25.07.2018 mal súd preukázanú jedine (výlučne) platbu bankovým prevodom z 08.02.2021, učinenú

v čase, kedy odstúpenie od kúpnej zmluvy vykonané listom terajšieho žalobcu dňa 12.01.2021 alebo
18.01.2021. Iný spôsob zaplatenia kúpnej ceny súd v uvedenom konaní preukázaný nemal, a hoci súd
poukazoval aj na v zmluve dojednaný spôsob zaplatenia kúpnej ceny, súčasne konštatoval, že nebolo
preukázané, že zaplatenie kúpnej ceny bolo viazané na prevod inej nehnuteľnosti alebo súviselo s
prevodom a zaplatením kúpnej ceny inej nehnuteľnosti (koniec bodu 5. odôvodnenia rozsudku). Taký

iný spôsob zaplatenia kúpnej ceny pritom mal vyplývať z čestného prehlásenia terajšieho žalovaného
z 24.01.2022 (založenom v spise 5C/36/2021 – č.l. 62) a nebol ani žalobcom v uvedenom konaní (H.
I.). Ďalej podľa názoru odvolacieho súdu správne poukázal na to, že pravdivosti tvrdení žalovaného
o spôsobe, akým malo dôjsť k zaplateniu kúpnej ceny žalobcu podľa KZ, nenasvedčuje ani postup
H. I., ktorý počas prebiehajúceho konania vo veci 5C/36/2021 platil kúpnu cenu podľa kúpnej zmluvy

z 25.07.2018 preukázateľne (až) dňa 08.02.2021, kedy ju uhradil bezhotovostným spôsobom, keď
súčasne v žalobe (podanej na súd 28.06.2021) tvrdil, že ju uhradil (avšak neuvádzajúc kedy a akým
konkrétnym spôsobom sa tak malo stať) a jej úhrada bola preukázaná v rámci konania 5C/36/2021 práve
a len bezhotovostnou platbou z účtu H. I. na účet terajšieho žalobcu dňa 08.02.2021 (realizovanom
až po účinnom odstúpení žalobcu od kúpnej zmluvy podaním z 05.01.2021), pričom ani v žalobe

netvrdil, že by ju mal uhrádzať opakovane (ako to vyplýva z poznámky v detaile jeho platby „opätovná
platba kúp. zml. 25.07.2018“. Ak by malo dôjsť k jej úhrade aj (nevedno kedy) niekedy predtým, nie je
zrejmé, prečo ju uhrádzal opätovne a nesústredil sa v rámci dokazovania na preukazovanie práve tej
„prvotnej“ platby kúpnej ceny a súčasne, prečo už v žalobe nepoukazoval na konkrétne súvislosti jej
úhrady (kedy a akým spôsobom ju mal uhradiť). Všetky uvedené okolnosti boli zohľadnené súdom prvej

inštancie aj pri posudzovaní uplatnenej námietky premlčania a jej možnosti rozporu s dobrými mravmi.
Je dôležité si uvedomiť, že žalovaný vedel od doručenia rozhodnutia z katastra nehnuteľností, že bude
pravdepodobnepodanážalobavočinemuourčenieneplatnostiodstúpeniaodzmluvyamoholsanatúto
pripraviť. Ak tak nepostupoval a odignoroval aj doručenú žalobu a až tesne pred nariadeným termínompojednávania si zabezpečil právneho zástupcu, ktorý sa na pojednávaní bránil uplatnenou námietkou
rozporunámietkypremlčaniasdobrýmimravmi,taknemôžedôvodneočakávaťúspechvsúdnomspore.
Žalovaný je presvedčený o tom, že právne posúdenie veci by malo byť vykonané v súlade s jeho

právnym názorom na uplatnenú námietku premlčania. Odvolací súd konštatuje, že naplnenie predstáv
žalovaného o výsledku sporu, nemôže byť jediným dôvodom, ktorý by viedol k posúdeniu odvolania
ako dôvodného. Neobstojí ani tvrdenie žalovaného, že súd prvej inštancie pristupoval selektívne pri
vykonávaní dôkazov zo spisu sp.zn. 5C/36/2021, nakoľko súd prvej inštancie v tomto konaní, prihliadol
na ustálené a preukázané závery, ktoré sa však nezhodujú s predstavou žalovaného. Odvolací súd k

námietke žalovaného, že súd prvej inštancie prekročil návrh žalobcu, keď do výroku rozsudku doplnil
text: „ku ktorej bol povolený vklad pod č. V-425/2017 dňa 17.03.2017“, uvádza, že aj túto posúdil ako
nedôvodnú. Z obsahu žaloby jednoznačne plynie, čoho sa žalobca domáhal a prípadne aj neuvedenie
uvedenej skutočnosti v žalobnom petite, nediskvalifikovalo uvedené žalobu v jej dôvodnosti a určitosti.
Či už uvedená špecifikácia bola predmetom žalobného petitu alebo nie, uvedené okolnosť (doplnenie)
nespôsobuje diskvalifikáciu rozsudku, tak ako to vníma žalovaný, pričom nešlo o také porušenie práv

žalovaného, ktoré by odvolací súd musel vyhodnotiť tak, že by uvedené viedlo k zrušeniu rozsudku prvej
inštancie. Odvolací súd zdôrazňuje, že v procesnom postupe súdu prvej inštancie nenašiel také konanie
(postup), ktorý by odôvodňoval posúdenie ako dôvodných odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm.
b) a d) CSP.
13.

K novej skutkovej argumentácii žalovaného ohľadne vlastníctva stavieb odvolací súd uvádza
nasledovné. Žalovaný uvedenú skutkovú argumentáciu použil prvýkrát v odvolaní, pričom vo vyjadrení
k žalobe, ani na pojednávaní uvedené skutočnosti neprezentoval. Ako také predstavujú novotu
v odvolacom konaní podľa § 366 CSP, a to neprípustnú z nasledovných dôvodov. Žalovaný mal
možnosť v konaní pred súdom prvej inštancie sa vyjadriť k žalobe, pričom takéto skutkové okolnosti

neuvádzal, ďalej mal možnosť sa vyjadriť k replike, túto však nevyužil a argumentáciu nepoužil na
súdnom pojednávaní. Žalovanému boli zrejmé rozhodujúce okolnosti už v konaní pred súdom prvej
inštancie pričom z vlastnej viny, tieto neuviedol a nepredložil k nim dôkazy, preto odvolací súd tieto
novoty nepripustil, nakoľko neboli splnené podmienky na ich prejednanie.
14.

Pokiaľ ide o rozhodnutie súdu prvej inštancie v závislom výroku o práve na náhradu trov konania,
žalovaný v tejto časti zjavne založil svoje odvolanie len na tom, že považoval napadnutý rozsudok
v merite veci za vecne nesprávny, a preto napadol odvolaním aj v ňom závislý výrok o práve na náhradu
trov konania. Inak žalovaný neprodukoval žiadne odvolacie námietky, ktoré by mohli byť predmetom
prieskumu v odvolacom konaní.

15.
Nakoľko odvolacie námietky vymedzené žalovaným, ktorými je odvolací súd viazaný, neboli dôvodné a
odvolací súd nezistil ani nedostatky v postupe okresného súdu, na ktoré prihliada z úradnej povinnosti
(§ 380 ods. 2 CSP) a plne sa stotožnil s odôvodním napadnutého rozhodnutia. Odvolací súd preto
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP ako vecne správny potvrdil.

16.
O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1, § 262
ods. 1 CSP. V odvolacom konaní bol úspešný žalobca, preto mu odvolací súd priznal nárok na náhradu
trov odvolacieho konania v plnom rozsahu voči žalovanému.

17.
Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
(§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak jea) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou

a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP).