Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Thursday, February 12, 2025

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 42Cob/26/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6119414821
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 02. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslava Púchovská

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2025:6119414821.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.

Miroslavy Púchovskej a členiek senátu JUDr. Zuzany Konárikovej a Mgr. Radoslavy Strhárskej, v právnej
veci žalobcu: Silvester Vido VIDOS - služby vidieku, s miestom podnikania Malá Čausa 262, 971 01 Malá
Čausa, IČO: 34 958 649, právne zastúpeného: JUDr. Roman Henčel, advokát so sídlom G. Švéniho 8,
971 01 Prievidza, proti žalovanému: Roľnícke družstvo Čereňany, so sídlom Prievidzská 26/25, 972 46
Čerenčany, IČO: 31 578 772, právne zastúpenému: Advokátska kancelária Borgulová & Péteriová s.r.o.,
so sídlom Farská 4, 949 01 Nitra, IČO: 46 104 020, o zaplatenie sumy 3.209,98 Eur s príslušenstvom,
o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prievidza sp. zn. 5Cb/4/2020-150 zo dňa 18.

septembra 2023, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Okresného súdu Prievidza sp. zn. 5Cb/4/2020-150 zo dňa 18. septembra 2023 vo výroku
I. mení tak, že žalobu zamieta.

II. Rozsudok Okresného súdu Prievidza sp. zn. 5Cb/4/2020-150 zo dňa 18. septembra 2023 vo výroku
III. mení tak, že žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov prvoinštančného konania v rozsahu
100 %.

III. Žalovanému priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozhodnutím prvou výrokovou vetou uložil žalovanému povinnosť
zaplatiť žalobcovi sumu 2.674,- Eur s 9 % ročným úrokom z omeškania od 25.02.2019 do zaplatenia,
do troch dní od právoplatnosti rozsudku, druhou výrokovou vetou vo zvyšku žalobu zamietol a treťou
výrokovou vetou priznal žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 66,6 %.

2. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že žalobca sa žalobou podanou voči žalovanému

domáhal zaplatenia sumy 3.209,98 Eur s príslušenstvom na tom skutkovom základe, že medzi ním
a žalovaným bola uzatvorená zmluva o dielo, na základe ktorej vykonával pre žalovaného činnosti
špecifikované v čl. III zmluvy ako „inseminačné úkony a vyšetrovanie teľnosti jeho plemeníc“ za
podmienok dohodnutých v zmluve. Zmluva bola dohodnutá na dobu neurčitú s tým, že strany si
dohodli možnosť výpovede so šesťmesačnou výpovednou dobou. Žalovaný listom zo dňa 04.06.2018
žalobcovi oznámil, že odstupuje od zmluvy o dielo s účinnosťou odo dňa doručenia odstúpenia, kde
ako dôvod odstúpenia uviedol dlhodobé neprofesionálne, neakceptovateľné správanie spočívajúce v

sexuálnom obťažovaní zamestnankyne žalovaného - vedúcej živočíšnej výroby, s ktorou žalobca pri
výkone dohodnutej činnosti prichádzal do kontaktu. Žalobca s odstúpením od zmluvy a s jeho dôvodmi
nesúhlasil, čo žalovanému listom zo dňa 04.07.2018 oznámil. Následne mu žalovaný listom zo dňa
25.07.2018 navrhol ukončenie predmetnej zmluvy dohodou spätne ku dňu 30.05.2018, pričom v návrhuuviedol,že„zhotoviteľjepovinnýodovzdaťnespotrebovanéinseminačnédávkynovémuinseminačnému
technikovi A. B. C..“ Žalobca má podozrenie, že dôvodnom na ukončenie platnosti zmluvy bol
záujem žalovaného skončiť s ním spoluprácu a činnosť vykonávať ďalej prostredníctvom tretej osoby.

Žalovanému preto oznámil, že s návrhom na uzavretie dohody o ukončenie platnosti zmluvy súhlasí
za predpokladu, že platnosť zmluvy bude skončená ku dňu 30.11.2018 a žalovaný mu uhradí odmenu
3.210,- Eur určenú z priemernej mesačnej odmeny fakturovanej za 12 mesiacov predchádzajúceho
kalendárneho roka 2017. Žalobca považoval odstúpenie od zmluvy zo strany žalovaného za výpoveď zo
zmluvy so zachovaním šesťmesačnej výpovednej doby, a preto žalovanému vystavil faktúru č. 112718

na sumu 3.209,98 Eur s dátumom splatnosti 10.12.2018. Žalovaný túto faktúru odmietol, vrátil mu ju a
fakturovanú sumu neuhradil. Podľa žalobcu je odstúpenie od zmluvy zo strany žalovaného neplatné z
dôvodu, že od zmluvy možno odstúpiť len, ak to zmluva určuje, alebo to vyplýva zo zákona. Poukázal na
to, že on závažným spôsobom zmluvne dohodnuté povinnosti neporušil, preto takýto spôsob skončenia
platnosti zmluvy považuje za nedôvodný a neplatný. Tvrdenia o sexuálnom obťažovaní zamestnankyne
žalovaného odmietol a dôvody, ktoré žalovaný uviedol v odstúpení od zmluvy, nemôžu byť dôvodom

na odstúpenie od zmluvy podľa zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka v znení neskorších
predpisov (ďalej len „ObZ“ alebo „Obchodný zákonník“), nakoľko on neporušil zmluvne dohodnutú
povinnosť. Voči žalovanému sa preto domáhal zaplatenia sumy 3.209,98 Eur ako priemernej odmeny
za výpovednú dobu 6 mesiacov, alternatívne ako nárok zo zodpovednosti za škodu (ušlý zisk), ktorá mu
vznikla v dôsledku neplatného právneho úkonu žalovaného.

3. Z napadnutého rozhodnutia vyplýva, že žalovaný sa v konaní bránil tým, že dôvodom odstúpenia
od zmluvy so žalobcom bolo jeho dlhodobé, neprofesionálne, neakceptovateľné a neetické správanie
a konanie spočívajúce v sexuálnom obťažovaní zamestnankyne žalovaného - vedúcej živočíšnej
výroby B. D. E., s ktorou pri výkone svojej činnosti podľa zmluvy žalovaný nevyhnutne prichádzal do

bezprostredného kontaktu. Takéto správanie žalobcu vytváralo na pracovisku atmosféru ponižujúceho,
zneucťujúceho a urážajúceho prostredia, narúšalo dôstojnosť obťažovanej osoby a bolo aj v rozpore
so zásadami poctivého obchodného styku, podnikateľskou etikou a dobrými mravmi. Podľa názoru
žalovaného pri odstúpení od zmluvy boli splnené podmienky pre odstúpenie od zmluvy aj pre
podstatné porušenie zmluvnej povinnosti podľa § 345 ObZ a tiež pre nepodstatné porušenie zmluvnej

povinnosti podľa § 346 ObZ, nakoľko pri uzatváraní zmluvy bolo objektívne rozumné predpokladať, že
s prihliadnutím na účel zmluvy, nebude mať žalovaný záujem na plnení povinností zo strany žalobcu
pri takomto porušení zmluvy. V súvislosti s porušením zmluvnej povinnosti žalobcom poukázal aj
na ustanovenie § 324 ods. 1 ObZ, podľa ktorého mal žalobca plniť svoj záväzok riadne, ako aj na
ustanovenie § 556 ObZ, podľa ktorého mal žalobca svoj záväzok plniť s odbornou starostlivosťou.

Poukázal tiež na § 264 ods. 1 a § 265 ObZ, podľa ktorých pri určení práv a povinností zo záväzkového
vzťahu sa prihliada aj na obchodné zvyklosti zachovávané všeobecne v príslušnom obchodnom odvetví
a že výkon práva, ktorý je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, nepožíva právnu
ochranu. Nárok uplatnený žalobcom považoval za nedôvodný, podľa neho faktúra č. 112718 bola
vystavená predčasne a uplatnená suma nepreukazuje skutočnú výšku prípadnej škody, resp. ušlého

zisku(neoprávnenezahrnutáDPHdovýpočtunáhradyškody,neoprávnenezahrňovanénáklady,prémie
a príplatky - tieto nároky od júna 2018 nemohli žalobcovi vzniknúť, keďže činnosť pre žalovaného
nevykonával).

4. Z napadnutého rozhodnutia, ako aj z obsahu spisu vyplýva, že súd prvej inštancie prvýkrát vo veci

rozhodol rozsudkom sp. zn. XXX/X/XXXX-XX zo dňa 06.04.2022 tak, že žalobe žalobcu v celom rozsahu
vyhovel. Na základe odvolania zo strany žalovaného odvolací súd uznesením sp. zn. XXXX/XX/XXXX-
XXX zo dňa 27.04.2023 rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie. V odôvodnení svojho rozhodnutia odvolací súd uviedol, že záver súdu prvej inštancie
o neplatnosti odstúpenia od zmluvy je správny a v dôsledku neplatného odstúpenia žalovaného od

zmluvy záväzkový vzťah medzi žalobcom a žalovaným trval aj po 04.06.2018, a to minimálne po dobu
šiestich mesiacov, ktorú mali strany v zmluve dohodnutú ako výpovednú lehotu. Podľa odvolacieho súdu
však súd prvej inštancie dospel k nesprávnemu záveru o nároku žalobcu na zmluvnú odmenu v sume
rovnajúcej sa priemernej mesačnej odmene za rok 2017 vynásobenej šiestimi mesiacmi, nakoľko nemá
podklad v žiadnom zo zmluvných dojednaní. Uviedol, že zákon s porušením zmluvnej povinnosti spája

okrem iného aj nárok na náhradu škody a žalobca svoj nárok v žalobe i v priebehu sporu uplatňoval
titulom ušlého zisku, čím sa súd prvej inštancie nezaoberal. V ďalšom konaní, prikázal súdu prvej
inštancie doplniť dokazovanie v tomto smere, vysporiadať sa s nárokom žalobcu a dôvodnosťou jeho
výšky, vec právne posúdiť a opätovne rozhodnúť.5. Po doplnení dokazovania a opätovnom posúdení veci súd prvej inštancie vydal napadnuté
rozhodnutie, ktorým žalobe v časti uplatneného nároku vo výške 2.674,- Eur s príslušenstvom opätovne

vyhovel a vo zvyšku žalobu zamietol.

6.Súdprvejinštancienaprejednávanúvecaplikovalustanovenia§269ods.2ObZ,§536ods.1,2,§344
ObZ, § 373 ObZ a § 379 ObZ, kde po zhodnotení výsledkov vykonaného dokazovania dospel k záveru,
že žaloba je dôvodná, i keď nie v celom rozsahu. Súd prvej inštancie uviedol, v konaní bolo nepochybne

preukázané, že medzi stranami sporu existoval obchodnoprávny zmluvný vzťah na základe zmluvy,
ktorú strany označili ako „Zmluva o dielo“. Z jej obsahu vyplýva, že žalobca sa zaviazal vykonávať pre
žalovaného práce inseminačného technika a vyšetrenie teľnosti pripustených plemeníc. Žalobca tieto
činnosti mal vykonávať v hospodárskych dvoroch žalovaného. Žalovaný sa zároveň zaviazal zaplatiť
žalobcovi za vykonané práce odmenu dohodnutú v čl. III. zmluvy, ktorú si žalobca mal u žalovaného
fakturovať vždy po ukončení mesiaca. V konaní nebolo sporné, že zmluva bola dohodnutá na dobu

neurčitú a strany si dohodli jej ukončenie výpoveďou s výpovednou dobou šesť mesiacov.

7.Súdprvejinštancievzhľadomnadefiníciudielavustanovení§536ods.2ObZkonštatoval,žezmluvný
vzťah strán sporu nemožno kvalifikovať ako zmluvu o dielo, ale ide o nepomenovanú zmluvu podľa
§ 269 ods. 2 ObZ. Keďže ide o obchodnoprávny záväzkový vzťah medzi stranami, pri posudzovaní

platnosti odstúpenia od zmluvy je potrebné vychádzať z toho, čo bolo obsahom tohto zmluvného
vzťahu, t. j. vykonávanie inseminačných prác a vyšetrenie teľnosti pripustených plemeníc zo strany
žalobcu v hospodárskych dvoroch žalovaného. Žalobca si tieto povinnosti vyplývajúce mu zo zmluvy
riadne plnil. Pokiaľ žalovaný od zmluvy odstúpil z dôvodu, že žalobca mal sexuálne obťažovať jeho
zamestnankyňu, podľa názoru súdu prvej inštancie nejde o dôvod, pre ktorý bolo možné od zmluvy

odstúpiť. Uviedol, že podľa § 344 ObZ je možné od zmluvy odstúpiť len z dôvodu, ktorý ustanovuje
zmluva alebo zákon. V zmluve si strany odstúpenie od zmluvy nedohodli a ani ustanovenia Obchodného
zákonníka odstúpenie od zmluvy z dôvodu uvedeného žalovaným neumožňujú. Odstúpenie od zmluvy
žalovaného nemožno posudzovať podľa § 345, resp. § 346 ObZ tak, ako to v konaní uvádzal žalovaný,
nakoľko tieto ustanovenia zakladajú dôvod pre odstúpenie od zmluvy v prípade omeškania dlžníka.

Na základe uvedených skutočností preto súd prvej inštancie pridržiavajúc sa názoru odvolacieho súd
považoval odstúpenie od zmluvy zo dňa 04.06.2018 zo strany žalovaného za neplatné.

8. Vzhľadom k tomu, že odstúpenie od zmluvy žalovaného so žalobcom bolo neplatné, súd prvej
inštancie konštatoval, že zmluva medzi stranami sporu naďalej trvala aj po 04.06.2018. V konaní bolo

preukázané, že žalovaný po uvedenom dátume nemal záujem o služby žalobcu a v tej súvislosti mu zo
strany žalovaného nebolo umožnené zmluvne dohodnutú činnosť vykonávať, hoci žalobca mal záujem
svoje zmluvné povinnosti plniť. Žalobca si voči žalovanému uplatnil nárok na zaplatenie priemernej
odmeny za výpovednú dobu šiestich mesiacov, alternatívne ako nárok z titulu zodpovednosti za škodu
- ušlý zisk. Pridržiavajúc sa záverov odvolacieho súdu súd prvej inštancie konštatoval, že nie je možné

žalobcovi priznať uplatnený nárok ako nárok na zmluvnú odmenu vrátane DPH, nakoľko zo zmluvy
uzavretej medzi stranami sporu vyplýva, že výška odmeny za vykonané práce závisela od výkonov
žalobcu a ním vynaložených nákladov, strany nemali dohodnutú zmluvnú pokutu ani zmluvnú odmenu
v žalobcom uplatnenej výške.

9. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia ďalej vyplýva, že v súlade s pokynom odvolacieho súdu
žalobca v konaní doplnil dokazovanie v súvislosti s jeho nárokom uplatneným ako náhrada škody - ušlý
zisk a predložil prehľad o inseminácii a teľnosti u žalovaného za obdobie mesiacov jún až november
2018 a tiež faktúry vystavené žalobcom žalovanému v období mesiacov január až máj 2018. Súd
prvej inštancie sa nestotožnil s argumentáciou žalovaného, že v danej veci ide o porušenie zásady

koncentráciekonania,nakoľkodoplneniedôkazovbolovykonanévsúladespokynomodvolaciehosúdu.
Rovnako sa nestotožnil ani s argumentáciou žalovaného o tom, že zo strany žalobcu ide o uplatnenie
nového nároku (a teda o zmenu žaloby), v súvislosti s čím voči tomuto nároku vzniesol námietku
premlčania. Súd prvej inštancie uviedol, že žalobca si nárok titulom ušlého zisku uplatnil už v pôvodnej
žalobe ako alternatívny nárok, ktorým sa však súd v pôvodnom konaní nezaoberal, keďže nárok žalobcu

posúdil ako nárok na zaplatenie zmluvnej odmeny vo výške priemernej odmeny za výpovednú dobu
šiestich mesiacov. Nejde preto o zmenu žaloby, ani o uplatnenie nového nároku.10.Súdprvejinštancienárokžalobcunepovažovalzapremlčaný,nakoľkožalobcasinároknazaplatenie
náhrady škody - ušlého zisku uplatnil už v žalobe dňa 31.10.2019. Premlčacia doba podľa § 397 ObZ je
4 roky a podľa § 398 ObZ plynie odo dňa, keď sa poškodený dozvedel alebo mohol dozvedieť o škode a

o tom, kto je povinný na jej náhradu; končí sa však najneskôr uplynutím 10 rokov odo dňa, keď došlo k
porušeniu povinnosti. V danej veci došlo ku škode v dôsledku porušenia zmluvnej povinnosti žalovaného
v období mesiacov jún až november 2018, o čom mal žalobca vedomosť. Z toho vyplýva, že nárok si
žalobca uplatnil včas.

11. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že predpokladom nároku na náhradu škody vrátane ušlého zisku
je: a) protiprávny úkon/škodová udalosť, b) vznik škody, c) príčinná súvislosť (kauzálny nexus) medzi
protiprávnym úkonom a vznikom škody. Všetky uvedené predpoklady majú objektívnu povahu. V danej
veci došlo zo strany žalovaného k neplatnému odstúpeniu od zmluvy so žalobcom (t. j. protiprávny úkon),
v súvislosti s čím žalobca prišiel o odmenu, na ktorú by mu vznikol nárok, pokiaľ by mohol vykonávať
práce pre žalovaného v zmysle uzavretej zmluvy. Podľa súdu prvej inštancie žalobca preukázal koľko

inseminácií v období od júna do novembra 2018 bolo u žalovaného skutočne vykonaných (z toho
koľko dní pripadlo na sviatok, resp. nedeľu) a tiež aký bol počet brezivosti u kráv a jalovíc po prvej a
druhej inseminácii, pričom pri uplatnení svojho nároku žalobca zohľadnil percento svojej úspešnosti pri
insemináciách.Súdprvejinštanciedospelkzáveru,žepripoužitíjednotkovejcenypriinseminácii,prémií
za teľné plemenice po prvej inseminácii a po druhej inseminácii a príplatku za prácu vykonanú za sviatok

tak, ako ich žalobca žalovanému účtoval v predchádzajúcom období (január až máj 2018), predstavuje
výška škody - ušlého zisku žalovaného sumu 2.674,- Eur. Ide o sumu, o ktorú by sa majetok žalobcu
zväčšil v prípade, ak by nedošlo ku škodovej udalosti. K námietke žalovaného, že súčasťou ušlého zisku
nemôžu byť prémie, keď žalobca žiadnu činnosť nevykonával, súd prvej inštancie uviedol, že žalobca
nevykonával žiadnu činnosť pre žalovaného z dôvodu, že mu to žalovaný v dôsledku protiprávneho

konanianeumožnil,čonemôžeísťnaťarchužalobcu.Žalobcasiušlýziskvyčíslilprizohľadnenípercenta
svojej úspešnosti pri inseminácii, t. j. v menšom rozsahu, ako u žalovaného bolo skutočne dosiahnuté,
uplatnený nárok teda zohľadňuje obvyklé výsledky činnosti žalobcu. K námietke žalovaného, že žalobca
nemôže dostať cestovné, keď nikam necestoval, súd prvej inštancie uviedol, že cestovné si žalobca
osobitne neúčtoval.

12. Súd prvej inštancie uzavrel, že nárok žalobcu na zaplatenie sumy 2.674,- Eur je dôvodný a nič na
tom nemení ani skutočnosť, že žalobca vykonával práce aj pre iné subjekty, nakoľko je zrejmé, že nebyť
správania sa žalovaného v rozpore so zmluvou, žalobca by riadne vykonával práce podľa zmluvy aj
pre žalovaného. Súd prvej inštancie však považoval za opodstatnenú námietku žalovaného ohľadne

uplatneniaDPHžalobcomsodôvodnením,žeušlýziskpredstavujeto,očobysamajetokžalobcuzväčšil
v prípade, ak by nedošlo ku škodovej udalosti. DPH však nepredstavuje takúto hodnotu, nakoľko suma
DPH sa nestáva súčasťou majetku žalobcu, ale sa odvádza štátu. V časti o zaplatenie sumy 535,98 Eur
preto, považujúc nárok žalobcu za nedôvodný, žalobu zamietol.

13. K nároku na zaplatenie úroku z omeškania uplatnenému žalobcom odo dňa nasledujúceho po
splatnosti faktúry č. 112718, t. j. od 11.12.2018, súd prvej inštancie uviedol, predmetnou faktúrou si
žalobca uplatnil voči žalobcovi nárok na zaplatenie odmeny za obdobie mesiacov jún až november
2018. Na zaplatenie zmluvnej odmeny vo výške priemernej odmeny fakturovanej žalobcom v roku 2017
však žalobcovi nárok nevznikol. Žalovaný sa dozvedel o tom, že žalobca si voči nemu uplatňuje nárok

aj titulom ušlého zisku až na základe výzvy žalovaného zo dňa 28.01.2019. V konaní nebolo zistené,
kedy táto výzva bola žalovanému doručená, avšak listom zo dňa 25.02.2019 žalovaný na uvedenú
výzvu reagoval prostredníctvom svojho právneho zástupcu, z čoho je zrejmé, že výzva mu musela byť
doručená už pred týmto dňom. Súd prvej inštancie uzavrel, že do omeškania s plnením titulom ušlého
zisku sa žalovaný dostal odo dňa nasledujúceho po doručení výzvy zo dňa 28.01.2019 a keďže deň

doručenia výzvy žalovanému v konaní preukázaný nebol, súd prvej inštancie určil plynutie omeškania
žalovaného s plnením od 25.02.2019, pretože v uvedený deň mal žalovaný preukázateľne vedomosť o
nároku žalobcu voči nemu. Súd prvej inštancie potom žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi
sumu 2.674,- Eur spolu s 9 % ročným úrokom z omeškania od 25.02.2019 až do zaplatenia a v časti
úroku z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 3.209,98 Eur od 11.12.2018 do 24.02.2019 žalobu ako

nedôvodnú zamietol.

14. O náhrade trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.
z. Civilného sporového poriadku, v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“) s tým, že žalobcovipriznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 66,6 %. Uviedol, že žalobca si v konaní uplatnil nárok
na zaplatenie sumy 3.209,98 Eur, priznaná mu bola suma 2.674,- Eur. Úspech žalobcu v konaní bol teda
83,3%, úspech žalovaného 16,7%, čistý úspech žalobcu v konaní potom predstavoval 66,6% (83,3%

- 16,7%).

15. Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, ktorý napadol
rozsudok v časti prvej a tretej výrokovej vety z dôvodov uvedených v § 365 ods. 1 písm. f) a h)
CSP. Navrhol, aby odvolací súd odvolaním napadnuté rozhodnutie zmenil, žalobu v celom rozsahu

zamietolazaviazalžalobcunanáhradutrovprvoinštnačnéhoiodvolaciehokonania.Žalovanývodvolaní
namietal,žesúdprvejinštancienesprávnevyhodnotilskutkovýstavvecipreúčelypriznaniaušléhozisku
žalobcu a následne nesprávne právne posúdil uplatnený nárok žalobcu. Rozsudok súdu prvej inštancie
je podľa žalovaného nesprávny, nezákonný a najmä arbitrárny, keď súd prvej inštancie sa vo svojom
rozhodnutí nedostatočne vysporiadal s nárokom žalobcu na ušlý zisk. Žalovaný poukázal na to, že súd
prvej inštancie posudzoval ušlý zisk na základe predloženej Zmluvy o dielo zo dňa 04.02.2004 v znení

Dodatku zo dňa 23.01.2006, kde v čl. III. Dodatku k zmluve bola dohodnutá odmena 120,- Sk (4,- Eur) za
úkon, 120,- Sk (4,- Eur) - prémia za zabreznuté plemenice po I. inseminácii a 90,- Sk (3,- Eur) - prémia za
zabreznutéplemenicepoII.inseminácii.Výpočetušléhoziskunekorešponduje(anipoprepočtenaEuro)
so zmluvne dohodnutou odmenou (napr. s ustanovením čl. III. ods. 2, 9 a 11 zmluvy) a z rozsudku nie je
zrozumiteľné,akosúdprvejinštancienazákladepredmetnejzmluvyvýškuušléhoziskutakjednoznačne

určil. Súd prvej inštancie pri rozhodovaní o ušlom zisku nezohľadnil dohodnuté zmluvné podmienky v čl.
III. ods. 11 zmluvy, z ktorého jednoznačne vyplýva, že v jednotkovej cene za úkon sú zahrnuté aj všetky
nákladyžalobcu,najmänákladynaPHMaspotrebnýmateriál,ktoréniejemožnézahrnúťdojednotkovej
ceny za úkon pre výpočet ušlého zisku. Žalovaný poukázal na to, že žalobca cestovné Malá Čausa –
Čereňany a späť za ubehnuté kilometre fakturoval vo výške 0,28 Eur/ km vždy iba za deň sviatku v

zmysle čl. III. ods. 9 zmluvy. Do ušlého zisku však nie je možné zahrnúť ani ostatné náklady žalobcu
zahrnuté v jednotkovej cene, napr. náklady na zakúpenie mobilu a jeho prevádzku, na motorové vozidlo
ajehoprevádzkubezPHM,t.j.servis,poistenie,údržbu,nákladynapracovnéošatenieajehoúdržbu,na
spotrebný materiál potrebný k výkonu dohodnutej činnosti. Súd prvej inštancie sa nezaoberal nákladmi
žalobcu v rozhodnom období, ani podielom týchto nákladov a výnosov v jednotkových cenách použitých

žalobcom pri výpočte ušlého zisku. Žalovaný mal za to, že pri výške ušlého zisku je určujúce, akému
majetkovému prospechu zabránilo konanie škodcu, resp. o aký reálne dosiahnuteľný (nie hypotetický)
prospech poškodený prišiel. Je teda nutné vychádzať z čiastky, ktorú by v predmetnom období za
obvyklých podmienok poškodený získal s prihliadnutím na náklady vynaložené na dosiahnutie tohto
zisku, prípadne na náklady na dosiahnutie tohto zisku potrebnými. Podľa žalovaného žalobca v konaní

nepreukázal, že v rozhodnom mal pokles zisku z podnikania oproti predchádzajúcemu roku, ktorý by bol
spôsobený škodovou udalosťou, za ktorú považoval žalobca odstúpenie od zmluvy žalovaného.

16. Žalovaný ďalej v odvolaní namietal, že súd prvej inštancie nezohľadnil premlčanie nároku z
pohľadu predložených dôkazov a rozhodol na základe doplnenia rozhodujúcich skutočností tvrdených

žalobcom v podaní zo dňa 08.06.2023, pričom údaje elektronického systému PLIS existovali a boli
dostupné žalobcovi už v dobe podania žaloby dňa 31.10.2019, teda v danom prípade jednoznačne
ide o zmenu žaloby v zmysle ustanovenia § 140 ods. 2 CSP a uplatnený nárok ušlého zisku vrátane
jeho príslušenstva je podľa § 387 a nasl. ObZ premlčaný. Súd prvej inštancie rozhodol na základe
nesprávneho vyhodnotenia zisteného skutkového stavu, čo sa prejavilo najmä tým, že pri rozhodovaní

porušil zásadu koncentrácie konania, keď pripustil uvedenú zmenu žaloby v r. 2023 na základe
skutočností a dôkazov prístupných žalobcovi už pred podaním žaloby. Žalovaný vytýkal súdu prvej
inštancie, že nedostatočne posúdil a absolútne nezohľadnil okolnosti prípadu, ktoré by mohli vylúčiť
zodpovednosť žalovaného v zmysle § 374 ods. 1 ObZ a ktoré viedli žalovaného k odstúpeniu od zmluvy,
keďže žalovaný k odstúpeniu od zmluvy pristúpil až po tom, čo žalobca (napriek viacerým výzvam

štatutárnej zástupkyne žalovaného) neupustil od trvajúceho sexuálneho obťažovania zamestnankyne
žalovaného, s ktorou bol pri výkone jeho činnosti u žalovaného v nevyhnutnom kontakte a ktorá z
tohto dôvodu bola pripravená ukončiť svoj pracovný pomer so žalovaným. Žalovaný totiž v čase vzniku
záväzkového vzťahu so žalobcom nepredvídal a ani nemohol rozumne predvídať, že výkon dohodnutej
činnosti zo strany žalobcu sa bude odkláňať od obvyklých obchodných zvyklostí a dobrých mravov podľa

§ 265 ObZ a § 3 OZ.

17. Žalobca sa vyjadril k odvolaniu žalovaného v podaní doručenom okresnému súdu dňa 19.12.2023,
pričom názor žalovaného, že doplnenie rozhodujúcich skutočností opierajúcich sa o údaje zelektronického systému PLIS a následný prepočet výšky ušlého zisku podľa tohto dôkazu je zmenou
žaloby, považoval za nesprávny. Uviedol, že jeho podanie zo dňa 08.06.2023, urobené v zmysle výzvy
súdu prvej inštancie po doručení rozhodnutia o odvolaní, bolo návrhom na doplnenie dokazovania

v zmysle právneho názoru odvolacieho súdu a týka sa preukázania dôvodnosti nároku žalobcu a jeho
výšky. Žalobca podaným návrhom nemenil podstatu žaloby a nemenil ani skutkové a právne tvrdenia,
nakoľko už v podanej žalobe alternatívne navrhol posúdiť uplatnený nárok z titulu zodpovednosti za
škodu (ušlý zisk), ktorá vznikla žalobcovi z dôvodu neplatného odstúpenia od zmluvy. Predložením
predmetného dôkazu žalobca preukázal počet výkonov, ktoré by mal v rozhodnom období pre

žalovaného vykonať a ich počet má priamy vplyv na výpočet výšku ušlého zisku, ktorý by žalobca
dosiahol v prípade, ak by mu žalovaný umožnil v rozhodnom období vykonávať dohodnuté práce. Podľa
žalobcu si svoj nárok uplatnil riadne a včas v podanej žalobe, preto jeho nárok premlčaný nie je. Žalobca
ďalej poukázal na to, že žalovaný vo svojom podaní zo dňa 19.07.2023 výslovne nepoprel spôsob
výpočtu ušlého zisku (s výnimkou uplatnenej DPH), a preto je potrebné v zmysle § 151 ods. 1 CSP
považovať spôsob výpočtu ušlého zisku predložený žalobcom za nesporný. Žalobca uviedol, že nie je

pravdivé tvrdenie žalovaného, že žalobca nepreukázal, že v rozhodnom období mal pokles na zisku
zpodnikaniaoprotipredchádzajúcemuobdobiu.Právezpredloženého„Prehľaduoinsemináciiateľnosti
podľa okresov/podnikov“, týkajúceho sa podniku F. G. za mesiace jún až november 2018, získaného
z Plemenárskeho informačného systému vyplýva, že žalovaný si dal dohodnuté služby vykonať inému
subjektu. Pokiaľ by žalovaný tieto služby v rozhodnom období umožnil vykonávať v zmysle platnej

zmluvy žalobcovi, patrila by žalobcovi odmena v rozsahu, v akom ju vyčíslil v podaní zo dňa 29.06.2003.
Tedapokiaľtútoodmenunedosiaholvrozhodnomobdobí,jepodľažalobcuvecnesprávnejuposúdiťako
ušlý zisk. Žalobca preto považoval odvolaním napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie za zákonné
a spravodlivé. Navrhol, aby ho odvolací súd ako vecne správne potvrdil a priznal mu nárok na náhradu
trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

18. Žalovaný v reakcii na písomné vyjadrenie žalobcu uviedol, že po zrušení rozsudku súdu prvej
inštancie sa v zmysle odôvodnenia uznesenia odvolacieho súdu dokazovanie malo zamerať na zmluvné
dojednania týkajúce sa aktuálnej výšky odmeny v rozhodnom období mesiacov jún až november 2018,
a to s ohľadom na zmluvné dojednanie v čl. III. v bodoch 1. až 3. a čl. IV., a taktiež na skladbu

odmeny obsahujúcu nielen odmenu za vykonanú prácu, ale aj primerané náklady žalobcu spojené s
vykonávaním tejto práce (napr. PHM, mobil, opotrebenie vozidla, cestná daň, pracovné ošatenie a jeho
údržba a pod.). Podľa žalobcu v obchodných vzťahoch nie je možné automaticky predpokladať, že by
v jednotkových cenách dodávok a služieb neboli zahrnuté výdavky spojené s ich poskytovaním, ak sa
výdavky nefakturujú osobitne. Ďalej sa malo dokazovanie zamerať na splnenie zákonných predpokladov

pre priznanie ušlého zisku, a to prípadne aj v spojitosti s liberačnými dôvodmi uvedenými v § 374 a
nasl. ObZ a na stratu očakávaného prínosu, teda či žalobca mal možnosť realizovať svoju podnikateľskú
činnosť pre iné subjekty. Súd prvej inštancie však zameral dokazovanie na základe návrhu žalobcu úplne
iným smerom a vychádzajúc z úplne iných podkladov (ako z dojednanej zmluvy) predložených žalobcom
matematicky prepočítal údaje uvedené v elektronickom systéme PLIS s jednotkovými cenami udanými

žalobcom, ale opätovne bez zohľadnenia súvisiacich nákladov/výdavkov a bez posúdenia liberačných
dôvodov. Žalovaný pritom v priebehu celého konania namietal výšku požadovaného ušlého zisku
žalobcom najmä z dôvodu nezohľadnenia nákladov/výdavkov, DPH pri jeho výpočte, nepreukázania
toho, či v skutočnosti došlo k zmenšeniu majetku pre nemožnosť žalobcu vykonávať podnikateľskú
činnosť v čase, keď túto nevykonával pre žalovaného. V závere podania žalovaný trval na svojej

argumentácii, že k odstúpeniu od zmluvy zo strany žalovaného by nedošlo, keby žalobca vykonával
svoju činnosť u žalovaného v súlade s dobrými mravmi a obchodnými zvyklosťami a napriek viacerým
upozorneniam zo strany štatutárneho orgánu žalovaného neobťažoval nevyhnutne spolupracujúcu
osobu žalovaného.

19. Súd prvej inštancie písomné vyjadrenie žalovaného dňa 30.01.2024 doručil žalobcovi. Žalobca sa
k podaniu žalovaného sa nevyjadril.

20.KrajskýsúdvBanskejBystrici,akosúdodvolacípodľaustanovenia§34CSP,pozistení,žeodvolanie
žalobcu bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP) a oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je

odvolanie prípustné, prejednal odvolanie v rozsahu danom § 379 CSP, rešpektujúc viazanosť odvolacími
dôvodmi podľa § 380 ods. 1 CSP v senáte s nariadením pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP, pretože
bolo potrebné zopakovať dokazovanie vykonané súdom prvej inštancie. Rozsudok bol podľa § 378 ods.
1 v spojení s § 219 ods. 1, 2 CSP odvolacím súdom verejne vyhlásený po skončení pojednávania.21. Z obsahu spisu vyplýva, že predmetom sporu je nárok na zaplatenia sumy 3.209,98 Eur
s prísl., uplatnený žalobcom titulom ušlého zisku, na tom skutkovom základe, že medzi žalobcom

a žalovaným bola uzatvorená zmluva o dielo, na základe ktorej žalobca vykonával pre žalovaného
činnosti špecifikované v zmluve ako „inseminačné úkony a vyšetrovanie teľnosti plemeníc“, a to za
podmienok dohodnutých v zmluve. Zmluva bola uzavretá na dobu neurčitú, pričom strany si v zmluve
dohodli výpovednú dobu v trvaní šesť mesiacov. Žalovaný listom zo dňa 04.06.2018 od zmluvy odstúpil,
kde podľa žalobcu nešlo o platný právny úkon odstúpenia od zmluvy. Keďže žalovaný neumožnil

žalobcovi pokračovať v plnení zmluvných povinností, žalobca si v zmysle § 373 a nasl. ObZ uplatnil
voči žalovanému nárok na ušlý zisk za obdobie trvania výpovednej doby, t. j. od júna do novembra
2018. Výpočet ušlého zisku žalobca dodatočne špecifikoval, po zrušení prvého rozhodnutia súdu prvej
inštancie odvolacím súdom, a to v podaní doručeným súdu dňa 29.06.2023. Žalovaný v konaní pred
súdom prvej inštancie namietal nesprávnosť výpočtu ušlého zisku, poukazoval na to, že zisk má
predstavovať rozdiel medzi príjmami a výdavkami, pričom v tomto výpočte nie sú zohľadnené náklady

žalobcu a v súvislosti s podaním žalobcu zo dňa 29.06.2023 uplatnil i námietku premlčania, majúc za
to, že v tomto podaní došlo k podstatnej zmene skutkových okolností a jedná sa o zmenu žaloby.

22. Na pojednávaní pred odvolacím súdom žalovaný zotrval na všetkých svojich vyjadrenia, dôvodoch
a námietkach, ktoré uviedol v rámci konania pred súdom prvej inštancie, ako aj v podanom odvolaní.

Uviedol, že žalobu naďalej považuje za nedôvodnú a vyčíslenie ušlého zisku za nesprávne. Podľa
žalovaného v obdobných veciach a v obdobných judikátoch sa pri vyčíslení ušlého zisku používa forma
znaleckého posudku, pričom žalobca v tomto konaní znaleckým posudkom ani odborným vyjadrením
nepreukázal, aké mal príjmy a výdavky v rozhodnom období, za ktoré si uplatňuje ušlý zisk zo svojej
podnikateľskej činnosti, t. j. v čase, kedy nevykonával služby pre žalovaného, nepreukázal tiež, či

rovnaké služby nevykonával pre niekoho iného v rámci svojej podnikateľskej činnosti a či mu skutočne
nejaký zisk ušiel. Vykonať takého dôkazy žalobca ani nenavrhol. Žalovaný naďalej trval na tom, že zo
strany žalovaného došlo k platnému odstúpeniu od zmluvy pre konanie žalobcu pri dodávke služby, ktorá
mala byť poskytnutá na základe zmluvy, pretože žalobca porušoval etické a mravné princípy, ktoré by
mal pri svojej práci dodržiavať, na základe čoho zo strany žalobcu nedošlo k riadnej dodávke služieb.

23. Rovnako aj žalobca na pojednávaní zotrval na skutkových a právnych tvrdeniach, ktoré prezentoval
v rámci celého konania. Mal za to, že po neplatnom odstúpení od zmluvy zo strany žalovaného,
mal žalovaný zotrvať so žalobcom v obchodnom vzťahu až do uplynutia výpovednej doby, ktorá bola
dohodnutá v trvaní šiestich mesiacov a mal umožniť žalobcovi realizovať úkony, za ktoré mal žalobca

právo požadovať úhradu odplaty tak, ako bolo dohodnuté. Uplatnený nárok vo výške, v akej rozhodol
súd prvej inštancie, žalobca považoval za zákonný, dôvodný a spravodlivý. Uviedol, že pre výpočet
ušlého zisku nemal inú možnosť, len použiť informácie z jednotného plemenárskeho systému, z ktorého
jednoznačne vyplývalo, koľko úkonov bolo v rozhodnom období šiestich mesiacov vykonaných, pričom
tento počet úkonov násobil sumou, ktorá bola určená na základe predchádzajúcich fakturácií. Žalobca

dal zároveň do pozornosti, že pôvodná zmluva bola uzavretá v roku 2004 v Slovenských korunách
a výška odplaty za jednotlivé úkony sa postupne navyšovala dohodou, preto pre výpočet odmeny za
jednotlivé úkony použil sadzby z predchádzajúceho obdobia, keďže výška odplaty bola dohodnutá
dodatočne. Poukázal na obsah svojho písomného vyjadrenia k podanému odvolaniu, v ktorom uviedol,
že žalovaný po tom, čo žalobca prezentoval spôsob výpočtu a použitie jednotného plemenárskeho

systému na určenie počtu úkonov, ktoré by inak mal vykonať žalobca pre žalovaného, spôsob výpočtu
ani tieto výkony zo strany žalovaného nenamietal. Mal za to, že je potrebné tieto žalobcom uvedené
skutkové tvrdenia považovať za nesporné a preukázané, keďže žalovaný ich nerozporoval.

24. Podľa § 388 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky

na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

25. Podľa § 373 ObZ, kto poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, je povinný nahradiť škodu
tým spôsobenú druhej strane, ibaže preukáže, že porušenie povinností bolo spôsobené okolnosťami
vylučujúcimi zodpovednosť.

26. Podľa § 379 ObZ, ak tento zákon neustanovuje inak, nahrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk.
Nenahrádza sa škoda, ktorá prevyšuje škodu, ktorú povinná strana v čase vzniku záväzkového vzťahu
ako možný dôsledok porušenia svojej povinnosti predvídala alebo ktorú bolo možné predvídať sprihliadnutím na skutočnosti, ktoré v uvedenom čase povinná strana poznala alebo mala poznať pri
obvyklej starostlivosti.

27. Odvolací súd po zopakovaní dokazovania v rozsahu oboznámenia s obsahom podstatných
listinných dôkazov zažurnalizovaných v súdnom spise konštatoval, že medzi sporovými stranami
existoval obchodnoprávny záväzkový vzťah, a to na základe zmluvy označenej ako „Zmluva o dielo“
uzatvorenej dňa 04.02.2004, predmetom ktorej bolo vykonávanie inseminačných prác a vyšetrenie
teľnosti pripustených plemeníc zo strany žalobcu ako zhotoviteľa pre žalovaného ako objednávateľa

v hospodárskych dvoroch žalovaného. Listom zo dňa 04.06.2018 žalovaný odstúpil od zmluvy z dôvodu
dlhodobého neprofesionálneho, neakceptovateľného a neetického správania žalobcu spočívajúceho v
sexuálnom obťažovaní zamestnankyne žalovaného, s ktorou žalobca pri výkone svojej činnosti, ktorá
je predmetom zmluvy, nevyhnutne prichádzal do bezprostredného kontaktu s tým, že takéto konanie
žalobcu vytváralo na pracovisku, kde vykonával svoju dodávateľskú činnosť, atmosféru ponižujúceho,
zneucťujúceho a urážlivého prostredia, narúšalo dôstojnosť obťažovanej osoby a podľa žalovaného bolo

aj v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, podnikateľskou etikou a dobrými mravmi.

28. Odvolací súd konštatoval, že v konaní pred súdom prvej inštancie a v predchádzajúcom odvolacom
konaní vedenom pred Krajským súdom v Trenčíne bolo ustálené, že nakoľko odstúpenie od zmluvy si
v zmluve strany nedohodli, odstúpenie tak prichádzalo do úvahy len v zmysle zákona, a to v danom

prípade len pre prípad porušenia zmluvných povinností zo strany žalovaného tak, ako to vyplýva z
ustanovenia § 345, resp. § 346 ObZ. V tomto prípade porušenie zmluvných povinností zo strany žalobcu
preukázané nebolo, preto zo strany žalovaného nedošlo k platnému odstúpeniu od zmluvy. V dôsledku
neplatného odstúpenia žalovaného od zmluvy záväzkový vzťah medzi žalobcom a žalovaným trval aj
po 04.06.2018, a to minimálne po dobu šiestich mesiacov, ktorú mali strany v zmluve dohodnutú ako

výpovednú lehotu. S uvedenými závermi sa odvolací súd v tomto odvolacom konaní stotožnil.

29. Keďže nebolo sporné, že žalovaný po dobu trvania šesťmesačnej výpovednej doby žalobcovi
neumožnil vykonávať služby dohodnuté v zmluve, čím porušil svoje zmluvné povinnosti vyplývajúce
mu zo zmluvy, odvolací súd, rovnako ako súd prvej inštancie, dospel k záveru, že v tomto prípade boli

splnené všetky predpoklady na náhradu škody vrátane ušlého zisku, majúce objektívnu povahu tak,
ako to správne uviedol aj súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí a žalobcovi vznikol nárok na
náhradu škody v podobe ušlého zisku za obdobie, počas trvania zmluvného vzťahu, t. j. až do uplynutia
výpovednej doby.

30. Podstatou odvolacích dôvodov žalovaného bolo namietanie nesprávnych skutkových zistení
a nesprávneho právneho posúdenia veci súdom prvej inštancie, ktorý považoval žalobcom uplatnený
nárok na ušlý zisk v súdom priznanej výške 2.674,- Eur za preukázaný. Žalovaný okrem premlčania
nároku žalobcu namietal aj skutočnosť, že pri výpočte ušlého zisku bolo potrebné vychádzať z
čiastky, ktorú by v predmetnom období za obvyklých podmienok žalovaný ako poškodený získal s

prihliadnutím na náklady vynaložené na dosiahnutie tohto zisku, pričom súd prvej inštancie sa pri
posudzovaní správnosti žalobcom predloženého výpočtu ušlého zisku nákladmi žalobcu v rozhodnom
období nezaoberal.

31. V súvislosti so vznesenou námietkou premlčania odvolací súd poukazuje na odsek 27. a 29.

odôvodnenianapadnutéhorozhodnutia,sktorýmsaodvolacísúdplnestotožňuje.Odvolacísúd,rovnako
ako súd prvej inštancie, nepovažuje uplatnený nárok žalobcu na ušlý zisk za premlčaný, pretože
k porušeniu zmluvných povinností zo strany žalovaného, t. j. k protiprávnemu konaniu žalovaného, od
ktorého žalobca odvodzuje svoj nárok na ušlý zisk, došlo v mesiaci jún až november 2018 a žalobca
si tento nárok uplatnil už v návrhu na vydanie platobného rozkazu doručenom súdu dňa 31.10.2019, t.

j. pred uplynutím premlčacej doby. V podaní doručenom súdu dňa 29.06.2023 žalobca zmenil spôsob
výpočtu ušlého zisku a po zrušení prvého rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolacím súdom doplnil
dôkazy v súlade s pokynom odvolacieho súdu, avšak k zmene skutkových tvrdení, na základe ktorých
mal žalobcovi vzniknúť nárok na ušlý zisk, v tomto písomnom podaní zo strany žalobcu nedošlo.

32. K spornej otázke ohľadom správnosti uplatnenej výšky ušlého zisku odvolací súd poukazuje na
uznesenie Najvyššieho súdu, sp. zn. X H. XXX/XXXX zo dňa 28. apríla 2010, v zmysle ktorého: „Ušlý
zisk je ujmou spočívajúcou v tom, že u poškodeného nedošlo v dôsledku škodnej udalosti k rozmnoženiu
majetkovýchhodnôt,hocisatosohľadomnapravidelnýbehvecídaloočakávať.Ušlýzisksaneprejavujezmenšením majetku poškodeného (úbytkom aktív, ako je to u skutočnej škody), ale stratou očakávaného
prínosu (výnosu). Nestačí pritom iba pravdepodobnosť rozmnoženia majetku, lebo musí byť naisto
postavené, že pri pravidelnom behu vecí (nebyť protiprávneho konania škodcu alebo škodnej udalosti)

mohol poškodený dôvodne očakávať zväčšenie svojho majetku, ku ktorému nedošlo práve v dôsledku
konaniaškodcu(škodnejudalosti).“Zdefinícieušléhoziskutedavyplýva,žemáísťostratuočakávaného
výnosu, čo v danom prípade znamená stratu žalobcom očakávanej odmeny za služby, ktoré žalobca
mohol žalovanému poskytnúť, ak by žalovaný poskytovanie služieb v súlade so zmluvou žalobcovi
umožnil až do uplynutia šesťmesačnej výpovednej doby, pričom zisk má predstavovať rozdiel medzi

príjmami a výdavkami.

33. Odvolací súd po zopakovaní dokazovania považoval za preukázané, že zmluvné strany si v čl. III.
Zmluvy o dielo uzatvorenej dňa 04.02.2004 medzi žalobcom a žalovaným dohodli spôsob odmeňovania
žalobcu za vykonané služby a činnosti za splnenia podmienok tam vymedzených, pričom podľa bodu 1
zmluvyobjednávateľ–odberateľsazaväzujevyplatiťzhotoviteľoviodmenu100,-Skzakaždúpripustenú

plemenicu vrátane reinseminácie (reinseminácia sa rozumie opakovaná inseminácia do 48 hodín po
pripustení), podľa bodu 2 pri zabreznutí plemenice vyplatí objednávateľ zhotoviteľovi prémiu, a to po
I. inseminácii – 100,- Sk a po II. inseminácii – 80,- S a podľa bodu 3 vyšetrenie plemenice pripustenej
býkom 30,- Sk. Žalobca v písomnom podaní doručenom okresnému súdu dňa 29.06.2023 ušlý zisk
vyčíslilsumou2.674,-EurbezDPH,pričomvychádzalzúdajovelektronickéhosystému-Plemenárskeho

informačného systému a Prehľadu o inseminácii a teľnosti podľa okresov/podnikov, týkajúceho sa
RD Čerenčany v období mesiacov jún až november 2018, kde si uplatnil ušlý zisk za celkový počet
inseminácií 340 x 4,- Eur vo výške 1.360,- Eur, prémiu za teľné plemenice po I. inseminácii 102 x 8,-
Eur spolu vo výške 816,- Eur, prémiu za teľné plemenice po II. inseminácii 47 x 6,- Eur spolu 282,- Eur
a príplatok za sviatok v nedeľu 54 x 4,- Eur spolu vo výške 216,- Eur. Žalobca faktúrami vystavenými

žalovanému za mesiace január 2018 až máj 2018 preukázal dohodnutú výšku odmeny v jednotkových
cenách za jednotlivé úkony, aktuálnu pre rok 2018, ktorá bola žalobcom použitá pri výpočte ušlého zisku.

34. Po preskúmaní veci však odvolací súd dospel k záveru, že predmetný výpočet ušlého zisku nie
je možné považovať za správny, pretože nezodpovedá reálnej výške ušlého zisku žalobcu. Zmluvné

strany mali dohodnutú odmenu v čl. III. bode 1 až 3 uzavretej zmluvy v jednotkových cenách, pričom
v zmysle čl. III. bodu 11 v prípade zvýšenia alebo zníženia cien pohonných hmôt a spotrebného
materiálu si žalobca ako zhotoviteľ vyhradil právo upraviť cenu odmeny. Z uvedených dojednaní je
zrejmé, že výška odmeny za vykonané práce závisela nielen od výkonov žalobcu, ale tiež aj od ním
vynaložených nákladov za vykonané práce. Z uvedeného čl. III. bodu 11 zmluvy vyplýva, že výška

odmeny závisela od ceny pohonných hmôt a spotrebného materiálu v konkrétnom čase. Túto skutočnosť
odvolací súd považoval za preukázanú aj výsluchom žalobcu, vykonaným v konaní pred súdom prvej
inštancie, kde žalobca uviedol, že v paušálnej odmene boli zahrnuté aj cestovné náklady. Žalobca
však pri výsluchu nevedel skutkovo vymedziť a ani ničím nepreukázal, aká časť z dohodnutej odmeny
predstavuje cestovné náklady. Z výpovede žalobcu, ako aj z čl. III. bodu 9 zmluvy, v zmysle ktorého

v prípade požiadavky objednávateľa vykonávať insemináciu v nedeľu alebo v dňoch, na ktoré pripadá
štátom uznaný sviatok, si zhotoviteľ bude účtovať 100% príplatok za každú insemináciu a úhradu
k cestovnému podľa platnej vyhlášky NR SR o náhrade cestovného a podľa priložených dokladov,
vyplynulo, že cestovné náklady boli osobitne účtované iba v prípade, ak išlo o poskytovanie služieb
v nedeľu, alebo počas štátnych sviatkov. Keďže žalobca je fyzickou osobou podnikajúcou na základe

živnostenského oprávnenia, u ktorej sú s prevádzkovaním živnosti spojené aj náklady. Pri určení zisku
žalobcu bolo potrebné zohľadniť nielen cestovné náklady, ale aj výšku iných prevádzkových nákladov.

35. Vzhľadom na to, že žalobca cestovné a ani iné náklady, ktoré súviseli s výkonom jeho činnosti,
v rozhodnom období nevynaložil, nemožno žalobcom predložený výpočet ušlého zisku akceptovať,

pretože tento vychádza len z počtu inseminačných úkonov vykonaných u žalovaného v rozhodnom
období a počtu teľných plemeníc (pri zohľadnení obvyklej úspešnosti žalobcu), ktorý bol násobený
stranami sporu sadzbou za jednotlivé úkony, avšak nezohľadňuje vlastné prevádzkové náklady žalobcu,
ktoréžalobcavrozhodnomobdobínevynaložil.Žalobcomurčenývýpočetušléhoziskutaknepredstavuje
reálnu stratu očakávaného výnosu.

36. Odvolací súd sa nestotožnil s námietkou žalobcu, že žalovaný nesprávnosť výpočtu v konaní pred
súdom prvej inštancie výslovne nepoprel, a tento je potrebné považovať za nesporný. Odvolací súd
poukazuje na zápisnicu o pojednávaní vykonanom súdom prvej inštancie dňa 18.09.2023, kde žalovanýna pojednávaní namietal nesprávnosť výpočtu ušlého zisku, poukazoval na to, že zisk má predstavovať
rozdiel medzi príjmami a výdavkami, pričom žalobca si nesprávne uplatnil nielen DPH, ale v tomto
výpočte nie sú tiež zohľadnené náklady žalobcu.

37. Na základe uvedeného odvolací súd dospel k záveru, že žalobca výšku ušlého zisku dostatočne
nepreukázal, keď nepredložil žiadny dôkaz o výške vlastných prevádzkových nákladov, ktoré ušetril
nevykonaním služieb pre žalovaného v rozhodnom období. Žalobca v tejto súvislosti nepredložil žiadne
doklady pochádzajúce z jeho účtovníctva, daňové priznanie ani znalecký posudok, ktorý by presne určil

pokles zisku žalobcu v rozhodnom období v porovnaní s jeho ziskom, ktorý by dosiahol pri pravidelnom
behu vecí, nebyť protiprávneho konania žalobcu.

38. Pretože neboli dôvody na zrušenie ani na potvrdenie napadnutého rozhodnutia, odvolací súd v
zmysle § 388 CSP prvú výrokovú vetu napadnutého rozhodnutia zmenil tak, že žalobu zamietol ako
nedôvodnú pre neunesenie dôkazného bremena zo strany žalobcu ohľadne výšky ušlého zisku, nakoľko

žalobca nepredložil žiadny dôkaz o výške vlastných prevádzkových nákladov ušetrených nevykonaním
služieb pre žalovaného v rozhodnom období.

39. Pretože žalovaný bol v konaní úspešný v celom rozsahu a procesný výsledok na odvolacom súde
je opačný od rozhodnutia súdu prvej inštancie, odvolací súd zmenil aj tretiu výrokovú vetu napadnutého

rozhodnutia a v zmysle § 255 ods. 1 CSP priznal žalovanému ako strane úspešnej v konaní voči
žalobcovi nárok na náhradu trov prvostupňového konania v celom rozsahu.

40. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení v § 255 ods. 1
a § 262 ods. 1 CSP a žalovanému, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný, priznal voči žalobcovi nárok

na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

41. O výške náhrady trov prvoinštančného a odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí podľa § 262 ods. 2 CSP.

42. Rozhodnutie bolo prijaté členmi odvolacieho senátu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).