Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, January 30, 2025

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 23Co/3/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8715200304
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 01. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Miloš Kolek

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2025:8715200304.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Miloša Koleka a členov senátu JUDr.

Ingrid Kalinákovej a JUDr. Zuzany Biščákovej v spore žalobcu G. A., V..Z.. S. L. B., Z. Z. Š.Á. XX, XXX
XX N., L.: XX XXX XXX, zastúpeného Mgr. Daliborom Tverďákom, advokátom, so sídlom Krmanova 1,
040 01 Košice, IČO: 31 819 796 proti žalovanej: M.. L. M., D.. XX.XX.XXXX, N. A. XXXX/X, XXX XX
A., štátna občianka SR, o zaplatenie sumy 1 663,85 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti
rozsudku Okresného súdu Bardejov č. k. SK-3C/1/2016 - 559 zo dňa 21.09.2023, takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok.

II. Žalovaná je povinná nahradiť žalobcovi trovy odvolacieho konania v rozsahu 100 %, pričom o výške
týchto trov rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie rozsudkom zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi 1 663,85 eur s úrokom z
omeškania a priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

2. Rozsudok odôvodnil tým, že žalobca sa podanou žalobou domáhal zaplatenia sumy 1 663,85 eura
s príslušenstvom, pričom žalobu odôvodnil tým, že so žalovanou uzavrel poistnú zmluvu o povinnom
zmluvnom poistení jej motorového vozidla. Dňa 06.06.2012 došlo k poistnej udalosti, po ktorej si

poškodená spoločnosť uplatnila nárok na náhradu škody a tento nárok bol zaplatený z povinného
zmluvného poistenia vozidla žalovanej. Poisťovateľ vyplatil poškodenému sumu 5 546,15 eura a vyzval
žalovanú na úhradu sumy 1 663,85 eura z toho dôvodu, že poistné splatné dňa 29.03.2012 zaplatila
žalovaná až 07.06.2012, a teda v čase, kedy nastala poistná udalosť, bola v omeškaní s platením
poistného. Súd uviedol, že žaloba je dôvodná, medzi účastníkmi konania bola uzatvorená poistná
zmluva, pričom dňa 06.06.2012 došlo k škodovej udalosti, ktorej vznik bol preukázaný. Žalovaná v
čase poistnej udalosti bola v omeškaní s platením poistného, keď poistné za obdobia od 29.09.2011

do 28.12.2011 a od 29.12.2011 do 28.03.2012 a poistné od 29.03.2012 do 28.06.2012 uhradila až
07.06.2012. Žalovaná sa bránila tým, že k nezaplateniu poistného dochádza až momentom zaplatenia
poslednej splátky. Súd k tejto obrane uviedol, že z dohody medzi účastníkmi konania vyplýva, že
jediným spôsobom platenia poistného bolo platenie poistného v štvrťročných splátkach. Žalovaná sa
dostala do omeškania so zaplatením splátky ku dňu 29.03.2012. Žalovaná si nemôže vysvetľovať
dojednanie poistného v splátkach ako odklad platenia poistného až do termínu splatnosti poslednej
splátky. Súd posúdil primeranosť náhrady, poukázal na pomery žalovanej, ktorá je sudkyňa, jej pomery

sú konsolidované, poberá plný plat sudcu, vlastní aj viacero nehnuteľností. Pomery žalovanej sú
dostatočné na zaplatenie regresnej náhrady v žalovanej výške. Súd odôvodnil priznanie úrokov z
omeškania a výrok o trovách konania. Výrok o trovách konania odôvodnil ustanovením § 255 ods. 1
CSP, a teda úspechom žalobcu vo veci.3. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podala odvolanie žalovaná, a to v celom rozsahu.
Navrhla, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie a žalobu zamietol. Odvolanie odôvodnila

veľmi rozsiahlo, pričom veľká časť odôvodnenia je citáciou rôznej judikatúry bez toho, aby žalovaná
uviedla, aké vecné nedostatky rozhodnutiu súdu prvej inštancie vytýka. Odvolací súd sa teda zaoberal
odvolacími námietkami, ktoré považuje za podstatné a ktoré sa týkali skutkového a právneho posúdenia
veci súdom prvej inštancie. Z odvolania vyplýva, že žalovaná spochybňuje nasledujúce okolnosti:
Uzatvorila s poisťovateľom zmluvu na dobu neurčitú, ale na poistné obdobie vždy jeden rok, ktoré

sa automaticky predlžovalo a v ktorom mala platiť dohodnuté ročné poistné za technický poistný rok,
ale v splátkach poistného štvrťročne. Poistenie teda zaniká v lehote jedného mesiaca od nezaplatenia
poistného za jeden rok a nie jeho časti. Splatnosť poistného preto nastala až dňom splatnosti poslednej
splátky poistného, teda 29.12.2013. K žalobcom zvolenému výkladu poistnej zmluvy poukázala na to,
že podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka platí výklad priaznivejší pre spotrebiteľa. Poukázala
na rozhodnutie Krajského súdu Žilina, Krajského súdu Trenčín v obdobných veciach. Súd podľa nej

nereagoval na argument právnej istoty, a teda, že mal rozhodnúť podobne, ako to vyplýva z judikatúry
krajských súdov, na ktorú žalovaná poukazovala. Žalobcom uvádzaná judikatúra je staršieho dáta, je
neaktuálna a neodráža aktuálny posun v posilnení správa spotrebiteľov. Zdôraznila, že súd vlastne nikde
neuvádza, že v poistnej zmluve ide o zmluvu spotrebiteľskú a že súd bol povinný podrobiť túto zmluvu
súdnej kontrole z hľadiska ochrany práv spotrebiteľa. Súd nemal priznať žalobcovi plnenie z dôvodu

neprijateľnosti zmluvnej podmienky, ktorú žalovaná uviedla vo svojich podaniach. Uviedla, že predpisy
EÚ o poisťovníctve výslovne nezakazujú pri povinnom zmluvnom poistení sankcionovať neplatenie
poistného,novovzťahu,ktorýjespotrebiteľským,takátosankciaakojudefinujezákonjeaktomsvojvôle,
ktorú ľubovoľne bez akýchkoľvek hľadísk a očakávaní vyrubuje dodávateľ ako sankciu spotrebiteľovi.
Takej sankcii zabraňuje Smernica EHS 93/13. Zákon o povinnom zmluvnom poistení bol prijatý ešte

pred rokom 2001, no pri prijatí tohto zákona nebola vzatá do úvahy Smernica EHS 93/13 jej čl. 3 bod
1, 3 a čl. 6 bod 1 a 7. Tento problém už bol riešený viacerými rozhodnutiami ESD, z ktorých vyplýva, že
smernica je takomto prípade priamo aplikovateľná vnútroštátnym súdom. Namietala, že súd neposúdil
nekalosť podmienok v spotrebiteľskej zmluve. Žalovaná sa stále a nepretržite dovoláva neplatnosti
zmluvnej podmienky, ktorá je dôvodom žaloby, hoci je zahrnuté v zmluve, dokonca na základe zákona

č. 381/2001 Z. z., ale odporuje ustanoveniam Občianskeho zákonníka o ochrane spotrebiteľa. Žiadala,
aby súd sa s predbežnou otázkou výkladu obrátil na Európsky súdny dvor a podal návrh na začatie
konaniapredÚstavnýmsúdomvsúladeprávnychpredpisov.Poukázalananeprimeranosťaľubovoľnosť
postihu, ktorého sa dovoláva voči spotrebiteľovi žalobca, pričom poukázala na ustanovenie § 3 ods. 1
Občianskeho zákonníka, podľa ktorého výkon práv nemá byť v rozpore s dobrými mravmi. Žalovaná sa

domáhala zamietnutia žaloby pre svojvoľné uplatňovanie práva v rozpore s normami spotrebiteľského
práva, ale aj s dobrými mravmi. Poukázala na povinnosť súdu vysporiadať sa so všetkými relevantnými
námietkami. Pripomenula, že má za to, že vo veci koná a rozhoduje nepríslušný súd, keď bola odňatá
zákonnému sudcovi v A. v rozpore s čl. 48 Ústavy. Je nespravodlivý aj výrok o trovách konania,
pretože nie je výlučným pravidlom, aby sa pri rozhodovaní o náhrade trov konania uplatnila zásada

zodpovednosti za výsledok. Súd má k dispozícii aj ustanovenie § 257 CSP, pričom k dôvodom hodným
osobitného zreteľa možno zahrnúť neprimeranú tvrdosť, podiel oboch strán na vzniku sporu, zložitosť
doposiaľ neriešenej právnej problematiky, zložitosť prípadov výkladu medzinárodnej zmluvy. Súd mal
zvážiť okolnosti prípadu o to viac, že žalovaná sa vyslovene takéhoto rozhodnutia domáhala, a preto
mal v rozsudku aj náležite zdôvodniť, prečo neaplikoval ustanovenie § 257 CSP. Navrhla, aby odvolací

súd zmenil rozsudok, žalobu zamietol a aby trovy konania neboli priznané žiadnej strane.

4. Žalobca navrhol vo vyjadrení k odvolaniu rozhodnutie potvrdiť. Poukázal na to, že odvolanej žalovanej
bolo podané po uplynutí zákonom stanovenej lehoty, pričom dôkazné bremeno na preukázanie, že
odvolanie bolo podané včas, zaťažuje žalovanú. Poukázal na to, že odvolanie bolo doručené súdu až

18.12.2023.

5. Odvolací súd preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a zistil, že
rozhodnutie súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správne. Súd prvej inštancie správne zistil skutkový
stav a správne vo veci rozhodol, odvolací súd sa s jeho rozhodnutím stotožňuje.

6. Žalovanej bol napadnutý rozsudok doručený 15.11.2023, jej odvolanie (doručené poštou ako obyčajná
zásielka) bolo súdu prvej inštancie doručené dňa 18.12.2023. odvolanie žalovanej bolo podané včas, ak
bolo podané na pošte najneskôr v posledný deň odvolacej lehoty (§ 121 ods. 5 CSP). V danom prípadenie je možné (z dôvodu nečitateľnosti) zistiť, kedy bolo odvolanie podané na pošte. V takomto prípade
odvolací súd vychádza z toho, že nebolo preukázané, že odvolanie bolo podané oneskorene, a preto
ho prejednal.

7. K odvolacím námietkam žalovanej odvolací súd uvádza, že o vylúčení sudcov Okresného súdu A.
bolo rozhodnuté nadriadeným súdom, nie je možné teda mať za to, že vo veci nekoná zákonný sudca a
že žalovaná bola odňatá zákonnému sudcovi. Nie je odňatím zákonnému sudcovi, pokiaľ spis prejedná
iný sudca z dôvodu vylúčenia všetkých sudcov miestne príslušného súdu.

8. V predmetnom konaní bolo rozhodujúce, že žalobca si uplatňuje svoj nárok na základe ustanovenia
zákona, ktorý v prípade neskorého zaplatenia poistného umožňuje poisťovni domáhať sa regresu.
Právny základ sporu teda nie je v ustanoveniach zmluvy, ale vyplýva zo zákona. Priznanie plnenia podľa
zákona nie je teda porušením princípov ochrany spotrebiteľa a žalovanou tvrdená nekalá podmienka
vyplýva zo zákona, nie zo zmluvného dojednania. Nesprávna transpozícia smernice v tomto prípade

nemôže hrať úlohu, pokiaľ je text zákona jasný, uplatnenie priameho účinku smernice neprichádza do
úvahy, pretože sa jedná o vzťah dvoch súkromných osôb.

9. V konaní nepochybne bolo preukázané, že žalovaná ako prevádzkovateľ motorového vozidla
zodpovedá za škodu, ktorá týmto vozidlom bola spôsobená a taktiež bolo nepochybne preukázané, že

v čase vzniku poistnej udalosti bola žalovaná v omeškaní s platením poistného. Súd prvej inštancie sa
správne vysporiadal s otázkou omeškania s platením poistného, odvolací súd sa s jeho hodnotením
stotožňuje. Je potrebné uvedomiť si, že zo zmluvy samotnej vyplýva, že pri poistnom rozloženom na
štvrťročné splátky je poistné splatné vždy v štyroch termínoch. Zo zmluvy nijako nevyplýva, že platiť
poistné žalovaná splní tak, že všetky štyri splátky zaplatí do termínu splatnosti poslednej splátky. V

zmluve je stanovená len splatnosť štvrťročných splátok poistného, a teda nezaplatením aj jednej splátky
sa žalovaná dostala do omeškania.

10. Pokiaľ sa žalovaná domáha uplatnenia výkladu priaznivejšieho pre spotrebiteľa v otázke výkladu
splatnosti poistného, odvolací súd uvádza, že o výklade splatnosti neexistujú pochybnosti, a teda nie

je možné aplikovať výklad priaznivejší pre spotrebiteľa. Rozhodnutia súdov, na ktoré poukázala, nie sú
rozhodnutiami najvyšších súdnych autorít, na ktoré je nevyhnutné prihliadať.

11. Súd prvej inštancie správne posúdil aj okolnosti dôležité pre výšku regresu a správne ustálil, že v
danom prípade je uplatňovaný regres súladný so zákonom a s jeho účelom. Zaplatenie požadovanej

náhrady nie je pre žalovanú likvidačné, pričom už poisťovateľ zvážil rozsah nároku a nedomáhal sa plnej
sumy, ktorú zaplatil, ale len jej časti. Priznanie náhrady je v súlade s rozhodnutím Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky 1Cdo/73/2019, ktoré sa k primeranosti regresu vyjadruje vo všeobecnosti, nielen
pre prípad, že dôvodom regresu je spôsobenie škody po požití alkoholu, resp. pre prípad, že výška
škody sa môže v budúcnosti zvyšovať.

12. Vecne správny je aj výrok o trovách konania. Žalovaná bolo v konaní neúspešná a ani odvolací súd
nevidí v tomto prípade dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by bolo možné úspešnému žalobcovi
trovy konania nepriznať postupom podľa § 257 CSP. Otázka regresu bola súdmi riešená opakovane,
nejedná sa o výnimočný prípad, ktorý by si vyžadoval osobitný prístup. Osobitný prístup si nevyžadujú

ani pomery žalovanej ani sa nejedná o neprimeranú tvrdosť. Žalobca nemá podiel na vzniku sporu,
postupoval v súlade so zákonom.

13. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP
a priznal v odvolací úspešnému žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100

%. Ani odvolací súd v odvolacom konaní nezistil dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by bolo
možné nepriznať trovy odvolacieho konania úspešnému žalobcovi.

14. Rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného

predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).